Nevznesenie námietky: technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva
273k
36k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietky voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva (D029683/02 – 2014/2500(RPS))
– so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D029683/02),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 5 a 6,
– so zreteľom na stanovisko výboru uvedeného v článku 65 uvedeného nariadenia z 18. októbra 2013,
– so zreteľom na list Komisie zo 16. januára 2014, v ktorom žiada Európsky parlament, aby vyhlásil, že nevznesie námietky voči návrhu nariadenia,
– so zreteľom na list Výboru pre dopravu a cestovný ruch predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. januára 2014,
– so zreteľom na článok 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),
– so zreteľom na článok 88 ods. 4 písm. d) a článok 87a ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 87a ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 4. februára 2014,
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia Komisie;
2. poveruje pre predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a pre informáciu Rade.
Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: Európsky kódex správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov
201k
36k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietky voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (C(2013)9651 – 2014/2508(DEA))
– so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2013)9651),
– so zreteľom na list Komisie z 21. januára 2014, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,
– so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006(1), najmä na jeho článok 5 ods. 3,
– so zreteľom na článok 87a ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 87a ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 4. februára 2014,
A. keďže je dôležité zabezpečiť, aby delegované nariadenie o európskom kódexe správania pre partnerstvo nadobudlo účinnosť čo najskôr, pretože je naliehavo potrebné, aby sa tento kódex správania uplatňoval v rámci prebiehajúcich príprav dohôd o partnerstve a programov na obdobie 2014 – 2020;
1. oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania (COM(2010)0379 – C7-0180/2010 – 2010/0210(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2010)0379),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 79 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0180/2010),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, českým Senátom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou, rakúskou Národnou radou a rakúskou Spolkovou radou, ktoré sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. mája 2011(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. marca 2011(2),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0428/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/36/EÚ.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 827/2004, ktorým sa zakazuje dovoz tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) s pôvodom v Bolívii, v Kambodži, v Rovníkovej Guinei a v Sierre Leone a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1036/2001 (COM(2013)0185 – C7-0091/2013 – 2013/0097(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0185),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0091/2013),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. januára 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A7-0475/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 827/2004, ktorým sa zakazuje dovoz tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) s pôvodom v Bolívii, v Kambodži, v Rovníkovej Guinei a v Sierre Leone a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1036/2001
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 249/2014.)
Protokol medzi Európskou úniou a Gabonskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa platnej Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi týmito dvoma stranami ***
205k
37k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Gabonskou republikou, v mene Európskej únie (11871/2013 – C7-0484/2013 – 2013/0216(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11871/2013),
– so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Gabonskou republikou (11875/2013),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0484/2013),
– so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011(1),
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A7-0049/2014),
1. udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;
2. žiada Komisiu, aby postúpila Európskemu parlamentu zápisnice a závery zasadnutí Spoločného výboru ustanoveného podľa článku 9 dohody, viacročný sektorový program ustanovený v článku 3 protokolu a výsledky príslušných výročných hodnotení, ako aj zápisnice a závery zasadnutí ustanovených v článku 4 protokolu; vyzýva Komisiu, aby umožnila účasť zástupcov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na schôdzach Spoločného výboru; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade v poslednom roku uplatňovania protokolu a pred otvorením rokovaní o obnovení jeho platnosti predložila úplnú správu o jeho vykonávaní, posúdila využívanie rybolovných možností a zhodnotila nákladovú účinnosť protokolu; trvá na tom, že pokiaľ ide o prístup k tejto správe, nemali by existovať žiadne zbytočné obmedzenia;
3. vyzýva Radu a Komisiu, aby konajúc v medziach svojich príslušných právomocí bezodkladne a v plnej miere neustále informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa nového protokolu a jeho obnovenia, podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Gabonskej republiky.
Vzťahy medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej *
434k
101k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (12274/2013 – C7-0237/2013 – 2011/0410(CNS))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12274/2013),
– so zreteľom na článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0237/2013),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0054/2014),
1. schvaľuje zmenený návrh rozhodnutia Rady;
2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Text predložený Radou
Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 10
(10) Pomoc Únie by sa mala sústrediť tam, kde má väčší účinok, so zreteľom na jej schopnosť konať globálne a reagovať na celosvetové výzvy, ako je napríklad odstránenie chudoby, udržateľný a inkluzívny rozvoj alebo celosvetové presadzovanie demokracie, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj na jej dlhodobú a predvídateľnú účasť na rozvojovej pomoci a jej úlohu v rámci koordinácie s jej členskými štátmi.
(10) Pomoc Únie by sa mala sústrediť tam, kde má najväčší účinok so zreteľom na jej schopnosť konať globálne a reagovať na celosvetové problémy, ako sú napríklad odstránenie chudoby, udržateľný a inkluzívny rozvoj a rast alebo celosvetové presadzovanie demokracie, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a princípov právneho štátu, jej dlhodobú a predvídateľnú účasť na rozvojovej pomoci a jej úlohu v rámci koordinácie s jej členskými štátmi.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 11
(11) Partnerstvo medzi EÚ a Grónskom by malo tvoriť rámec, ktorý umožňuje pravidelné rokovania o veciach, na ktorých majú Únia alebo Grónsko záujem, akými sú napríklad globálne problémy, kde by výmena názorov a prípadné zbližovanie predstáv a stanovísk mohli byť pre obidve strany výhodné. Rastúci vplyv zmeny klímy na ľudskú činnosť a životné prostredie, námorná doprava, prírodné zdroje vrátane nerastných surovín a tiež vývoj a inovácie si vyžadujú dialóg a posilnenú spoluprácu.
(11) Partnerstvo medzi EÚ a Grónskom by malo poskytnúť rámec, ktorý by umožňoval pravidelné diskusie o záležitostiach, ktoré Úniu alebo Grónsko zaujímajú, akými sú napríklad globálne problémy, kde by výmena názorov a prípadné zbližovanie predstáv a stanovísk mohli byť pre obidve strany výhodné. Rastúci vplyv zmeny klímy na ľudskú činnosť a životné prostredie, námorná doprava, prírodné zdroje vrátane surovinových a tiež vzdelávanie, výskum a inovácie si vyžadujú dialóg a posilnenú spoluprácu.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a) Vláda Grónska by mala pripraviť a predložiť programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj Grónska. Tento dokument by sa mal pripraviť, vykonávať a hodnotiť na základe transparentného a participatívneho prístupu.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 13
(13) Finančná podpora Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mala zameriavať na jednu alebo nanajvýš dve oblasti spolupráce, čo umožní maximalizovať účinok partnerstva a zabezpečiť v rámci neho ďalšie úspory z rozsahu, synergický účinok a väčšiu účinnosť a viditeľnosť činnosti Únie.
(13) Finančná podpora Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 by sa mala zameriavať na obmedzený počet oblastí spolupráce, čo umožní maximalizovať účinok partnerstva a zabezpečiť ďalšie úspory z rozsahu, synergický efekt a väčšiu účinnosť a viditeľnosť činnosti Únie.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a) Akákoľvek spolupráca v oblasti prieskumu, ťažby a využívania prírodných zdrojov Grónska, najmä nerastov, ropy a plynu, by mala dodržiavať najprísnejšie bezpečnostné, sociálne a environmentálne normy a prísne kritériá environmentálneho riadenia, aby sa zaručilo udržateľné využívanie zdrojov a ochránil cenný, no krehký ekosystém Arktídy.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 17
(17) Programové dokumenty a finančné opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie5. Vzhľadom na povahu týchto vykonávacích aktov, najmä na ich orientačný charakter pre politiky či finančné dôsledky, by sa tieto akty s výnimkou technických vykonávacích opatrení malého finančného rozsahu mali v zásade prijímať postupom preskúmania.
vypúšťa sa
__________________
5 Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a) Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie programových dokumentov a finančných opatrení potrebných na vykonávanie tohto rozhodnutia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh rozhodnutia Článok 1 – odsek 2
2. V rámci partnerstva sa uznáva geostrategická poloha Grónska v arktickom regióne, berú sa na vedomie otázky týkajúce sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov vrátane nerastných surovín a zabezpečuje sa posilnená spolupráca a politický dialóg o týchtootázkach.
2. V rámci partnerstva sa uznáva geostrategická poloha Grónska v arktickom regióne a zabezpečuje sa posilnená spolupráca a politický dialóg o otázkachspoločného záujmu oboch strán.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh rozhodnutia Článok 2 – odsek 2 – zarážka 1
— globálne otázky, ako sú napríklad energetika, zmena klímy a životné prostredie, prírodné zdroje vrátane nerastných surovín, námorná doprava, výskum a inovácie,
— globálne otázky, ako napríklad energetika, zmena klímy a životné prostredie, biodiverzita, prírodné zdroje vrátane surovinových, námorná doprava, výskum a inovácie,
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh rozhodnutia Článok 2 – odsek 2 – zarážka 2
— arktické otázky.
— arktické otázky vrátane účasti Európskej únie ako stáleho pozorovateľa v Arktickej rade
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh rozhodnutia Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a) Pomoc Grónsku a spolupráca s ním pri riešení jeho hlavných výziev, najmä udržateľnej diverzifikácie hospodárstva, potreby zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily vrátane vedeckých pracovníkov a potreby zlepšovania informačných systémov Grónska v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutie týchto cieľov sa meria na základe percentuálneho podielu obchodnej bilancie na HDP, percentuálneho podielu odvetvia rybného hospodárstva na celkovom vývoze a výsledkov štatistických ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ako aj ďalších ukazovateľov, ktoré sa považujú za primerané;
a) Pomoc Grónsku a spolupráca s ním pri riešení jeho hlavných výziev, najmä udržateľného rozvoja a diverzifikácie hospodárstva, potreby zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily vrátane vedeckých pracovníkov a potreby zlepšovania informačných systémov Grónska v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutie týchto cieľov sa meria na základe percentuálneho podielu obchodnej bilancie na HDP, percentuálneho podielu odvetvia rybného hospodárstva na celkovom vývoze a výsledkov štatistických ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ako aj ďalších ukazovateľov, ktoré sa považujú za primerané;
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh rozhodnutia Článok 3 – odsek 1 – písmeno a
a) Pomoc Grónsku a spolupráca s ním pri riešení jeho hlavných výziev, najmä udržateľnej diverzifikácie hospodárstva, potreby zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily vrátane vedeckých pracovníkov a potreby zlepšovania informačných systémov Grónska v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutie týchto cieľov sa meria na základe percentuálneho podielu obchodnej bilancie na HDP, percentuálneho podielu odvetvia rybného hospodárstva na celkovom vývoze a výsledkov štatistických ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ako aj ďalších ukazovateľov, ktoré sa považujú za primerané;
a) Pomoc Grónsku a spolupráca s ním pri riešení jeho hlavných výziev, najmä udržateľnej diverzifikácie hospodárstva, potreby zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily vrátane v oblasti ťažby a vedy a potreby zlepšovania informačných systémov Grónska v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutie týchto cieľov sa meria na základe percentuálneho podielu obchodnej bilancie na HDP, percentuálneho podielu odvetvia rybného hospodárstva na celkovom vývoze a výsledkov štatistických ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ako aj ďalších ukazovateľov, ktoré sa považujú za primerané;
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh rozhodnutia Článok 3 – odsek 2 – písmeno c
c) energetika, klíma, životné prostredie a biodiverzita;
c) energetika, zmena klímy, životné prostredie a biodiverzita;
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh rozhodnutia Článok 4 – odsek 4 – pododsek 1
Programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj vychádza z konzultácií a dialógu s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami, zo skúseností a najlepších postupov, aby sa zabezpečila dostatočná zodpovednosť zaň.
Programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj vychádza z konzultácií a dialógu s grónskou občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, Európskym parlamentom, miestnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami, zo skúseností a najlepších postupov, aby sa zabezpečila dostatočná zodpovednosť zaň.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh rozhodnutia Článok 4 – odsek 6
6. Programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj sa schvaľuje v súlade s postupom preskúmania stanoveným v článku 9 ods. 2. Tento postup sa uplatňuje aj pri dôležitých revíziách, v dôsledku ktorých sa podstatne upraví stratégia alebo jej programovanie. Neuplatňuje sa na nepodstatné úpravy programového dokumentu pre trvalo udržateľný rozvoj, ako sú technické úpravy, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci orientačne pridelených prostriedkov na jednotlivé prioritné oblasti ani na zvýšenie či zníženie veľkosti počiatočných orientačných pridelených prostriedkov o menej ako 20 %, pokiaľ tieto úpravy neovplyvňujú prioritné oblasti a ciele stanovené v programovom dokumente pre trvalo udržateľný rozvoj. V takom prípade sa úpravy do jedného mesiaca oznamujú Európskemu parlamentu a Rade.
6. Programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj sa schvaľuje prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s postupom uvedeným v článkoch 9a a 9b. Tento postup sa uplatňuje aj pri veľkých revíziách, v dôsledku ktorých sa podstatne upraví stratégia alebo jej plánovanie. Neuplatňuje sa na nepodstatné úpravy programového dokumentu pre trvalo udržateľný rozvoj, ako sú technické úpravy, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci orientačne pridelených prostriedkov na jednotlivé prioritné oblasti ani na zvýšenie či zníženie veľkosti počiatočných orientačných pridelených prostriedkov o menej ako 20 %, pokiaľ tieto úpravy neovplyvňujú prioritné oblasti a ciele stanovené v programovom dokumente pre trvalo udržateľný rozvoj. V takom prípade sa úpravy musia oznámiť Európskemu parlamentu a Rade v priebehu jedného mesiaca.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh rozhodnutia Článok 7 – odsek 1
1. Európska komisia, vláda Grónska a vláda Dánska sa zaväzujú, že do 31. decembra 2017 preskúmajú programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj v polovici jeho trvania vrátane jeho vplyvu na Grónsko ako celok. Komisia spojí všetky príslušné zainteresované strany vrátane neštátnych aktérov a miestnych orgánov.
1. Európska komisia, vláda Grónska a vláda Dánska sa zaväzujú, že do 31. decembra 2017 preskúmajú programový dokument pre trvalo udržateľný rozvoj v polovici jeho trvania vrátane jeho vplyvu na Grónsko ako celok. Komisia spojí všetky príslušné zainteresované strany uvedené v článku 4 ods. 4.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh rozhodnutia Článok 8 – odsek 1 a (nový)
1a. V prípade, že sa vláda Grónska rozhodne zahrnúť do programového dokumentu pre trvalo udržateľný rozvoj žiadosť o finančnú pomoc Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, takáto pomoc náležite zohľadní potrebu prispieť k úsiliu Grónska o posilnenie budovania kapacít v tejto oblasti a poskytnúť technickú podporu.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh rozhodnutia Článok 9 a (nový)
Článok 9a
Delegovanie právomocí Komisii
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9b prijímať delegovaný akt týkajúci sa schválenia programového dokumentu pre trvalo udržateľný rozvoj.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh rozhodnutia Článok 9 b (nový)
Článok 9b
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9a sa udeľuje na obdobie účinnosti tohto rozhodnutia.
3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 9a môže Rada kedykoľvek odvolať. Ak Rada začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, pokúsi sa o tom informovať Európsky parlament a Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať a možné dôvody odvolania. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9b nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Ak má Rada v úmysle vzniesť námietku, pokúsi sa informovať o tom Európsky parlament v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegovaný akt, voči ktorému zamýšľa vzniesť námietku, a možné dôvody námietky.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh rozhodnutia Článok 10
Článok 10
vypúšťa sa
Postup výboru
1. Európskej komisii pomáha Výbor pre Grónsko (ďalej len „výbor“). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. V prípade, že sa stanovisko výboru má získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa skončí bez výsledku vtedy, ak tak rozhodne predseda výboru v lehote na doručenie stanoviska alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh rozhodnutia Článok 11
Orientačná suma na vykonávanie tohto rozhodnutia v období rokov 2014 až 2020 je [217,8 milióna] EUR6.
S ohľadom na dlhodobé a osobitné vzťahy medzi EÚ a Grónskom a narastajúci svetový význam Arktídy sa potvrdzuje pokračovanie finančného záväzku EÚ voči Grónsku. Orientačná suma na vykonávanie tohto rozhodnutia v období rokov 2014 až 2020 je preto 217,8 milióna EUR.
__________________
6 Všetky referenčné sumy sa vložia po ukončení rokovaní o viacročnom rámci (2014 – 2020).
Poistenie prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou
220k
56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou (2013/2174(INI))
– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie zo 16. apríla 2013 o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou (COM(2013)0213),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),
– so zreteľom na verejnú konzultáciu o uvedenej zelenej knihe organizovanú Komisiou od 16. apríla 2013 do 15. júla 2013,
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 12/2012 s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, správa založená na ukazovateľoch,
– so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra Európskej komisie zo septembra 2012 s názvom Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ;
– so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0005/2014),
A. keďže miera rozšírenia, ktorá meria percentuálnu mieru celkového poistného v HDP krajiny, sa líši v závislosti od členského štátu, a keďže rozsah hospodárskych strát spojených s poveternostnými javmi nie je v jednotlivých členských štátoch rovnaký;
B. keďže nerovnakú mieru rozšírenia v členských štátoch podmienenú právnymi, geofyzikálnymi, historickými a kultúrnymi rozdielmi, z ktorých vyplývajú rôzne úrovne dopytu, možno chápať ako situáciu, ktorá si vyžaduje opatrenia na európskej úrovni nanajvýš v oblasti informačnej a preventívnej politiky;
C. keďže je situácia na poistnom trhu EÚ rôznorodá, pretože členské štáty sú vystavené rozličným rizikám a prírodným katastrofám a predvídateľnosť prírodnej katastrofy závisí od rozličných faktorov (meteorologických, hydrologických, geofyzikálnych atď.);
D. keďže v období od roku 1980 do roku 2011 si zopár väčších udalostí pripísalo asi polovicu všetkých strát spojených s meteorologickými javmi; keďže prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou sú finančným rizikom, nech sa vyskytnú kdekoľvek;
E. keďže prudké víchrice, lesné požiare, riečne povodne a prívalové dažde patria k hlavným rizikám prírodných katastrof, ktorým Európa čelí, a hoci sa ich výskyt rýchlo zvyšuje, stále je nemožné odhadnúť ich rastúci dosah z hľadiska škôd a nákladov;
F. keďže občania si často neuvedomujú rôzne riziká, ktoré môžu vyplynúť z meteorologických javov, alebo ako jednotlivci aj ako spoločenstvá zvyčajne podceňujú riziká prírodných katastrof, ako aj dôsledky nedostatočnej prípravy;
G. keďže prírodné katastrofy na jednej strane závisia od meteorologických a geografických prvkov, zatiaľ čo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou sú dôsledkom nevhodného správania alebo zlého riadenia rizík;
H. keďže následky niektorých prírodných katastrof sú v niektorých prípadoch umocnené nedostatkom vhodných preventívnych opatrení zo strany vlád, miestnych orgánov a občanov;
I. keďže v súvislosti s katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou je v záujme predchádzania nehodám veľmi dôležité dodržiavanie a optimalizácia bezpečnostných predpisov;
J. keďže trh v oblasti poistenia pre prípady prírodných katastrof je ovplyvnený rozsahom preventívnych opatrení vo forme adaptácie na zmenu klímy (napr. vytváraním protipovodňových hrádzí alebo kapacít v oblasti rýchleho odhaľovania a reakcie na lesné požiare), zatiaľ čo cieľom trhu v oblasti poistenia v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou je spĺňať požiadavky v oblasti zodpovednosti, ktoré vyplývajú z bezpečnostných noriem, čo znamená, že nie je vhodné pristupovať k poisteniu majetku proti poškodeniu a poisteniu zodpovednosti za škodu rovnakým spôsobom;
Prevencia a informácie
1. domnieva sa, že prevencia je najdôležitejší faktor z hľadiska ochrany ľudí a predchádzania stratám spôsobeným v dôsledku nepredvídaných udalostí; berie na vedomie úlohu EÚ pri rozvoji zodpovednejšej spoločnosti, ktorá poskytuje dostatok pozornosti preventívnym opatreniam, a pri vytváraní kultúry prevencie, ktorou sa posilňuje informovanosť občanov o prírodných rizikách a rizikách spôsobených ľudskou činnosťou;
2. je presvedčený, že intenzívnejší výskum môže poskytnúť podrobnejší rámec rozličných situácií, pokiaľ ide o pochopenie a prevenciu environmentálnych rizík a znižovanie neistoty v tejto oblasti; víta partnerstvá medzi poisťovňami a výskumnými ústavmi, ktoré sa zameriavajú na združovanie zdrojov, zručností a odborných znalostí v oblasti rizík v záujme lepšieho pochopenia príslušných otázok, a teda prípravy občanov a spoločenstiev, aby boli schopní lepšie čeliť rizikám súvisiacich s prírodnými katastrofami;
3. domnieva sa, že informácie sú nevyhnutné na prevenciu a zmiernenie týchto katastrof; vyzýva preto na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a súkromným sektorom s cieľom poskytnúť občanom príslušné informácie o rizikách, ktoré im hrozia;
4. zastáva názor, že EÚ a vnútroštátne orgány môžu poskytnúť viditeľnú pridanú hodnotu tým, že podporia zodpovedné správanie jednotlivcov a výmenu osvedčených postupov pri prevencii a zmierňovaní rizík medzi členskými štátmi a na regionálnej úrovni, a víta podporu kampaní zameraných na zlepšovanie informovanosti občanov o rizikách prírodných katastrof a zemepisných vedomostí a znalostí klímy;
5. zdôrazňuje, že zapojenie miestnych orgánov a zainteresovaných strán do rozhodovania o územnom plánovaní a rozvoji miest by mohlo zlepšiť riadenie v prípade prírodných katastrof; je presvedčený, že užšia spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom by mohla pomôcť členským štátom a miestnym orgánom identifikovať vysokorizikové oblasti, rozhodnúť o preventívnych opatreniach a pripraviť koordinovanú činnosť;
6. vyzýva členské štáty a verejné orgány, aby prijali vhodné preventívne opatrenia s cieľom zmierniť následky prírodných katastrof; vyzýva vlády, aby vytvárali a udržiavali jednotky krízového nasadenia s cieľom zmierniť následky týchto kríz;
7. vyzýva členské štáty, aby sa medzi sebou podelili o najlepšie postupy a skúsenosti s cieľom chrániť občanov pred nečakanými udalosťami a vytvoriť sieť pre výmenu informácií, a aby sa dohodli na cezhraničnej koordinácii a riadení;
Poistný trh
8. víta úsilie Komisie zvyšovať informovanosť o katastrofách, ale zdôrazňuje, že prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou potrebujú rozdielne typy poistenia a vzťahujú sa na ne dva rozdielne poistné trhy, a preto sa nemôžu riešiť spoločne, hoci sú prípady, keď rozhodnutia ľudí zhoršujú vystavenie riziku prírodnej katastrofy;
9. zdôrazňuje, že EÚ by nemala vytvárať prekrývajúce sa a protichodné pravidlá týkajúce sa zodpovednosti; zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov existuje určitá forma systému poistenia škôd spôsobených záplavami a inými prírodnými katastrofami; poznamenáva, že tento systém možno doplniť o kompenzácie zo štátnych rezerv v prípade takého majetku, ktorý nemožno poistiť súkromne, a že štátne rezervy môžu tiež pokryť poistné nároky, ktoré prekračujú strop poistného krytia alebo v prípade inak výnimočne rozsiahlych škôd; ďalej zastáva názor, že členský štát sa môže podieľať na náhrade škôd tým, že poskytne zaistenie; nazdáva sa však, že tieto systémy sa v mnohých ohľadoch líšia a že nie je obozretné ani potrebné ich zjednocovať;
10. poznamenáva, že nariadenie (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, je základom pre zásah Spoločenstva v prípade veľkých katastrof a že v tomto nariadení sa jasne uvádza: „Akcie Spoločenstva by nemali zbavovať zodpovednosti tretie strany, ktoré podľa pravidla "znečisťovateľ platí" zodpovedajú v prvom rade za nimi spôsobené škody alebo bránia prijímaniu preventívnych opatrení v členskom štáte aj na úrovni Spoločenstva“;
11. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ľahký prístup k príslušným informáciám vrátane komparatívnych štatistík, a členské štáty, aby zverejňovali jasné a presné údaje na podporu rozhodovania spotrebiteľov, obcí a spoločností pri uzatváraní poistenia proti prírodným katastrofám; domnieva sa, že by bolo vhodné zaviesť štandardné formáty na základe rozdielnych klasifikácií udalostí;
12. pripomína, že prírodné katastrofy majú vplyv tak na súkromné domácnosti, ako aj na podnikateľskú činnosť, a povzbudzuje poisťovne k tomu, aby stanovovanie cien na základe rizika považovali za rozhodujúce pri poisťovaní pre prípad katastrofy; vyzýva členské štáty, aby navrhli stimuly, ktorými povzbudia občanov k tomu, aby zatvárali poistenie na svoju ochranu a na ochranu svojho majetku pred poškodením, ako aj stimuly, ktoré budú reagovať na poisťovacie potreby, pokiaľ ide o zodpovednosť za škody na životnom prostredí, napr. v prípade podnikov pôsobiacich v ťažobnom alebo v plynárenskom, chemickom či jadrovom priemysle;
13. vyzýva poisťovne k tomu, aby objasnili zmluvy pre spotrebiteľov a a aby poskytovali informácie o dostupných možnostiach a ich vplyve na cenu poistného krytia s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom možnosť vhodne si vybrať; vyzýva poisťovane, aby poskytli zákazníkom a nádejným zákazníkom jasné a zrozumiteľné informácie;
14. uznáva, že je potrebné, aby spotrebitelia rozumeli tomu, aký typ krytia majú a ako by to prípadne fungovalo, ak sa riziká naplnia; zdôrazňuje, že spotrebitelia musia byť plne informovaní o všetkých zmluvných podmienkach vrátane postupov na odstúpenie od zmluvy a podávania sťažností a lehôt uplatniteľných v týchto postupoch pri kúpe poistných produktov a pred podpísaním zmluvy; domnieva sa, že stanovovanie cien na základe rizika by malo byť prvoradé pre dostupnosť poistného krytia; nazdáva sa, že o ochranu spotrebiteľov sa musí zaujímať EÚ i členské štáty;
Nepovinné poistenie
15. pripomína, že v konečnom dôsledku veľkú časť priameho alebo nepriameho finančného zaťaženia vyplývajúceho zo škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou znáša štát alebo regionálne orgány, a preto navrhuje, aby členské štáty uznali význam prevencie rizík a urobili z nej pilier investičnej stratégie, keďže je efektívnejšie minimalizovať dôsledky katastrof, ako len poskytovať následné krytie a nápravy škôd;
16. zdôrazňuje riziko morálneho hazardu, ak sa občania domnievajú, že ich vláda bude využívať verejné zdroje z národného rozpočtu na krytie svojich strát; kritizuje preto činnosti a opatrenia, ktoré môžu odrádzať občanov alebo spoločenstvá od toho, aby prijímali opatrenia na svoju ochranu; zastáva názor, že občania by mali niesť svoj podiel zodpovednosti a náhrady by sa nemali vzťahovať na všetky škody;
17. pripomína, že je nutné zachovať individuálnu zodpovednosť v tomto sektore, a je si vedomý úsilia, ktoré vynakladajú členské štáty pri zlučovaní podpory individuálnej zodpovednosti s vládnou intervenciou;
18. dospel k záveru, že neexistuje žiadne narušenie trhu v tejto oblasti, ktorým by sa zdôvodňoval zásah na európskej úrovni, a nemyslí si, že by bolo v tejto záležitosti možné nájsť univerzálne riešenie pre všetkých; pripomína, že poisťovacie produkty na mieru závisia od mnohých prvkov, ako je typ rizík, ich pravdepodobný rozsah a kvalita, kultúra prevencie, pripravenosť a akcieschopnosť a opatrenia členských štátov a regionálnych orgánov týkajúce sa monitorovania rizík a prípravy;
19. domnieva sa, že vďaka flexibilnému poistnému trhu v oblasti prírodných katastrof je možné, aby poisťovne prispôsobili produkty rozličným podmienkam, a je presvedčený, že nepovinný rámec je najlepším spôsobom, ako vytvárať produkty, ktoré zodpovedajú prírodným rizikám v danej geografickej oblasti;
o o o
20. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.
Vymenovanie podpredsedu Dozornej rady Európske centrálnej banky
202k
38k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu Európskej centrálnej banky na vymenovanie podpredsedu rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N7-0003/2014 – C7-0017/2014 – 2014/0900(NLE))
– so zreteľom na návrh Európskej centrálnej banky z 22. januára 2014 na vymenovanie podpredsedu Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (N7-0003/2014),
– so zreteľom na článok 26 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických spôsoboch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená Európska centrálna banka v rámci jednotného mechanizmu dohľadu(2),
– so zreteľom na svoj rokovací poriadok,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7‑0086/2014),
A. keďže v článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že Európska centrálna banka (ECB) predloží Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie podpredsedu jej Rady pre dohľad a že podpredseda sa má vybrať spomedzi členov Výkonnej rady ECB;
B. keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa stanovuje, že pri vymenúvaní členov Rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením je potrebné dodržiavať zásady rodovej rovnosti, skúseností a kvalifikovanosti;
C. keďže Európska rada 21. januára 2014 vymenovala Sabine Lautenschlägerovú za členku Výkonnej rady ECB v súlade s článkom 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
D. keďže v liste z 22. januára 2014 ECB predložila Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie Sabine Lautenschlägerovej za podpredsedníčku Rady pre dohľad ECB na funkčné obdobie piatich rokov;
E. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu následne pristúpil k posúdeniu kvalifikácie navrhovanej kandidátky, najmä z hľadiska podmienok uvedených v článku 26 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013; keďže pri vykonávaní tohto posúdenia výbor dostal životopis navrhovanej kandidátky, ako aj jej odpovede na písomný dotazník;
F. keďže výbor potom uskutočnil 3. februára 2014 vypočutie navrhovanej kandidátky, počas ktorého kandidátka predniesla úvodné vyhlásenie a potom odpovedala na otázky členov výboru;
1. schvaľuje návrh ECB na vymenovanie Sabine Lautenschlägerovej za podpredsedníčku Rady pre dohľad ECB;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej centrálnej banke, Rade a vládam členských štátov.
Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži ***
199k
34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži (12418/2012 – C7-0146/2013 – 2012/0127(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12418/2012),
– so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži (12513/2012),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 103 a 352 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0146/2013),
– so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre hospodárske a menové veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0060/2014),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;
2. pripomína Rade, že ak zmení svoj návrh rozhodnutia, o súhlas Európskeho parlamentu bude musieť požiadať znova;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.
Dohody o spolupráci EÚ v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup
218k
52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup (2013/2921(RSP)).
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži (COM(2012)0245),
– so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou zo 17. mája 2013 o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži (12418/2012),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 103 a 352 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0146/2013),
– so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup (O-000022/2014 – B7-0105/2014),
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. víta navrhovanú Dohodu medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci pri uplatňovaní ich právnych predpisov o hospodárskej súťaži (ďalej len „dohoda“); víta takúto dohodu o spolupráci s cieľom presadzovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže v hospodárskom prostredí, ktoré je čoraz viac poznačené globalizáciou, v ktorom kartely spolupracujú cezhranične a fúzie často zahŕňajú viaceré jurisdikcie;
2. domnieva sa, že takáto dohoda so Švajčiarskom je potrebná vzhľadom na strategickú zemepisnú polohu Švajčiarska pre EÚ, prítomnosť mnohých spoločností EÚ vo Švajčiarsku a naopak ako aj na množstvo súbežných vyšetrovaní vykonávaných oboma jurisdikciami v nedávnej minulosti; ďalej sa domnieva, že jej vykonávanie uľahčí vysoký stupeň kompatibility podstatných pravidiel hospodárskej súťaže EÚ s podstatnými pravidlami hospodárskej súťaže Švajčiarska; verí, že stíhanie medzinárodných kartelov a tresty za cezhraničné závažné trestné činy budú v rámci tejto dohody účinnejšie; takisto verí, že zdvojovanie práce orgánov v oblasti hospodárskej súťaže pri rozhodovaní o podobných prípadoch ako aj riziko odlišných hodnotení v oboch jurisdikciách sa zníži; vyzýva Komisiu aj Švajčiarsku komisiu pre hospodársku súťaž, aby si zachovali silné odhodlanie bojovať proti kartelom, pretože tieto poškodzujú blaho spotrebiteľa a inovácie a negatívne vplývajú na konkurencieschopnosť oboch hospodárstiev;
3. vyjadruje však poľutovanie, že dohoda nestanovuje záväzné povinnosti, pokiaľ ide o spoluprácu, a ponecháva široký priestor na vlastné uváženie, najmä zohľadnením „dôležitých záujmov“, na ktoré sa môže odvolať akákoľvek strana ako odôvodnenie nevyhovenia žiadosti predloženej druhou stranou; nabáda Komisiu a švajčiarske orgány, aby úprimne spolupracovali; vyzýva takisto orgány pre ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ, aby spolupracovali so Švajčiarskou komisiou pre hospodársku súťaž a naopak;
4. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa dodržali procesné záruky poskytnuté obom stranám v ich príslušných právnych systémoch; požaduje vytvorenie bezpečnostných mechanizmov na využívanie a prenos dôverných informácií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila atraktívnosť programov zhovievavosti a konaní o urovnaní, pričom zohľadní všeobecnú zásadu výmeny dôverných informácií zakotvenú v tejto dohode; preto zdôrazňuje význam ochrany dokumentov týkajúcich sa žiadostí o zhovievavosť alebo konaní o urovnaní, najmä pred prípadným budúcim zverejnením informácií v rámci občiansko-právnych alebo trestných konaní, aby žiadatelia o zhovievavosť a účastníci konania o urovnaní mali istotu, že tieto dokumenty sa neprenesú alebo nepoužijú bez ich predchádzajúceho súhlasu; zdôrazňuje, že ochrana osobných údajov a obchodného tajomstva musí byť plne zaručená;
5. poznamenáva, že by bolo vhodné uplatňovať ucelený prístup k odvolaniam proti konečnému rozhodnutiu v oboch jurisdikciách, a vyzýva Komisiu a Švajčiarsku komisiu pre hospodársku súťaž, aby sa zaoberali touto ďalšou možnosťou spolupráce; poznamenáva však, že, keby sa stranám umožnilo podávať odvolanie proti predbežným rozhodnutiam, ako je napríklad rozhodnutie o výmene informácií, bránilo by to vyšetrovaniam a mohlo by to ohroziť účinnosť tejto dohody;
6. vyzýva členské štáty a ich vnútroštátne orgány pre ochranu hospodárskej súťaže, aby v plnej miere spolupracovali s Komisiou v záujme efektívneho vykonávania tejto dohody; považuje za zásadné, aby sa dôkladne sledovalo vykonávanie tejto dohody s cieľom poučiť sa zo skúseností a preskúmať prípadné problematické otázky; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala takéto monitorovanie;
7. poznamenáva však, že pokrok dosiahnutý v súvislosti so spoluprácou pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže medzi Švajčiarskom a Úniou by nemal zakryť naliehavú potrebu komplexnej inštitucionálnej dohody medzi Švajčiarskom a Úniou, ktorou sa má zaručiť jednotný výklad, monitorovanie a uplatňovanie ich dvojstranných dohôd; vyzýva preto Komisiu, aby rýchlo uzatvorila a postúpila Parlamentu komplexnú inštitucionálnu dohodu medzi Švajčiarskom a Úniou na zabezpečenie účinnosti tejto dohody;
8. považuje hlavné nové ustanovenie, ktoré vyplýva z takéhoto typu „dohody druhej generácie“, t. j. možnosť pre Komisiu a Švajčiarsku komisiu pre hospodársku súťaž vymieňať si dôverné informácie, za pozitívny krok; verí, že táto dohoda by mohla byť považovaná za vzor pre budúce bilaterálne dohody o spolupráci v oblasti presadzovania hospodárskej súťaže, v prípadoch vysokého stupňa podobnosti medzi zmluvnými stranami dohody so zreteľom na ich podstatné pravidlá hospodárskej súťaže, vyšetrovacie právomoci a uplatniteľné pokuty; zastáva názor, že EÚ by mala prijať všeobecný rámec, ktorým sa stanoví minimálny spoločný a jednotný základ na akékoľvek budúce rokovania o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže, pričom by však mala Komisii ponechať manévrovací priestor na dosiahnutie ambicióznejších výsledkov v jednotlivých prípadoch; poznamenáva, že tento rámec by mal zahŕňať pravidlá pre bezpečné kanály na prenos dôverných informácií;
9. vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala spoluprácu v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, predovšetkým na medzinárodných fórach ako WTO, Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž (ICN) a OECD; je presvedčený, že toto by bolo najúčinnejším prostriedkom spolupráce, pretože do vyšetrovaní je často zapojených viacero jurisdikcií, pričom neexistujú bilaterálne dohody medzi všetkými stranami, alebo vyšetrovania prebiehajú v rozdielnych podmienkach; vyzýva OECD a ICN, aby vyvinuli nástroje na posilnenie multilaterálnej spolupráce a na aktualizáciu usmernení týkajúcich sa najlepších postupov;
10. poznamenáva, že aj keď multilaterálna spolupráca nie je plne funkčná, Rada a Komisia by mali presadzovať tento druh bilaterálnych dohôd; nabáda Komisiu, aby preskúmala možnosť otvorenia podobných rokovaní s krajinami, s ktorými už bola uzavretá dohoda prvej generácie, ako aj s ďalšími dôležitými medzinárodnými aktérmi a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami ako Čína alebo India, pokiaľ sú podstatné pravidlá hospodárskej súťaže, vyšetrovacie právomoc a uplatniteľné sankcie strán dohôd dostatočne podobné; pokiaľ ide o Čínu, podporuje budovanie ďalšej spolupráce na základe memoranda o porozumení týkajúceho sa spolupráce v oblasti protimonopolného zákona z 20. septembra 2012 medzi EÚ a Čínou a vyzýva, aby sa táto otázka začlenila do rokovaní o bilaterálnej investičnej dohode s cieľom lepšej ochrany práv spoločností EÚ; zdôrazňuje, že stratégia na dosiahnutie konvergencie v globálnom presadzovaní antitrustovej politiky by mala vyvinúť účinné prostriedky na zabezpečenie toho, aby sa právne predpisy o hospodárskej súťaži v tretích krajinách nepoužívali na zakrytie sledovania cieľov priemyselnej politiky;
11. v tejto súvislosti víta memorandum o porozumení o spolupráci pri presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže s Indiou podpísané 21. novembra 2013, prebiehajúce rokovania o bilaterálnych dohodách druhej generácie s Kanadou a o ustanoveniach o spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže v dohode o voľnom obchode s Japonskom; zdôrazňuje, že memorandum o porozumení alebo ustanovenia v dohode o voľnom obchode predstavujú síce dobrý začiatok, čo sa týka spolupráce, je však nevyhnutne potrebné prejsť k prepracovanejšiemu a záväznejšiemu typu spolupráce v dlhodobom horizonte, keďže medzinárodné kartely a porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže sú čoraz globálnejšie;
12. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa prednostne zamerali na posilnenie oddielu o politike hospodárskej súťaže v dohodách o voľnom obchode;
13. poznamenáva však, že je nevyhnutné, aby medzi zapojenými systémami práva hospodárskej súťaže existovala dostatočná podobnosť; takisto poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie, ktoré poskytne EÚ, nezneužívali na ukladanie trestov odňatia slobody fyzickým osobám, pokiaľ to zodpovedá politike na úrovni EÚ;
14. vyzýva Komisiu, aby ho v dostatočnom predstihu pred konečným výsledkom pravidelne informovala a podávala mu aktuálne informácie o všetkých typoch činností, ktorými sa zaoberá v oblasti medzinárodnej spolupráce, či už ide o multilaterálne iniciatívy, alebo rôzne bilaterálne iniciatívy (formálne dohody, memorandá o porozumení, atď...), najmä so zreteľom na prebiehajúce rokovania o bilaterálnej dohode s Kanadou; žiada, aby sa tento typ činností začlenil do ročného pracovného programu, ktorý komisár pre hospodársku súťaž predkladá Parlamentu, a aby komisár pravidelne písomne informoval predsedu príslušného parlamentného výboru o vývoji medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže;
15. vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na budúce rokovania o dohodách o hospodárskej súťaži častejšie poskytovala Parlamentu rozsiahlejšie informácie;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, Švajčiarskej komisii pre hospodársku súťaž, WTO, OECD a ICN.
Splnomocnenie členských štátov na ratifikáciu zmluvy o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie ***
196k
33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať zmluvu o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie (12178/2013 – C7-0233/2013 – 2013/0225(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12178/2013),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 114 a článkom 207 ods. 3 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0233/2013),
– so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0041/2014),
1. udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Zmluva o obchode so zbraňami
306k
72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o ratifikácii zmluvy o obchode so zbraňami (ATT) (2014/2534(RSP))
– so zreteľom na zmluvu o obchode so zbraňami (ATT) prijatú Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/336/SZBP zo 14. júna 2010(1) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o činnostiach EÚ na podporu zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať zmluvu o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie (12178/2013),
– so zreteľom na smernicu Rady 91/477/EEC z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní(2),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (protokol OSN o strelných zbraniach) a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva(4),
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(5),
– so zreteľom na svoje uznesenia z 21. júna 2007 o zmluve o obchode so zbraňami: vytvorenie spoločných medzinárodných noriem pre dovoz, vývoz a transfer konvenčných zbraní(6), z 13. júna 2012 o rokovaniach v súvislosti so zmluvou OSN o obchode so zbraňami (ATT)(7) a z 13. marca 2008 o Kódexe správania Európskej únie pri vývoze zbraní – Neschopnosť Rady prijať spoločnú pozíciu a zabezpečiť zmenu kódexu na právne záväzný nástroj(8),
– so zreteľom na články 21 a 34 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 3, 4 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3 a článkom 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0233/2013),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže obrat medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami dosahuje každoročne minimálne 70 000 miliónov USD a keďže podľa odhadov OSN sa takmer jeden milión z ôsmich miliónov zbraní, ktoré sú každý deň na svete vyrobené, stratí alebo odcudzí a zvyčajne skončí v nesprávnych rukách a keďže každú minútu zomrie na svete jeden človek v dôsledku ozbrojeného násilia;
B. keďže podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru má EÚ ako celok 26 % podiel na svetovom vývoze zbraní a keďže 61 % z tohto vývozu smeruje za hranice EÚ;
C. keďže od prijatia smernice 2009/43/ES sa obchod s vojenským materiálom v rámci EÚ riadi spoločným celkovým systémom EÚ pre udeľovanie licencií a že EÚ má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody týkajúce sa oblastí, ktoré patria do jej výlučnej právomoci;
D. keďže v spoločnej pozícii Rady z roku 2008 sa stanovujú štyri záväzné kritériá, ktoré môžu viesť k zamietnutiu vývozných licencií, a štyri ďalšie kritériá, ktoré treba zohľadniť; keďže týmito kritériami nie sú dotknuté prísnejšie opatrenia členských štátov na kontrolu zbraní;
E. keďže dodržiavanie ľudských práv je základom spoločných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a keďže podľa zmlúv by obchodná politika ako súčasť vonkajšej činnosti EÚ mala prispievať k dodržiavaniu ľudských práv;
F. keďže vývoz zbraní má vplyv nielen na bezpečnosť, ale aj na výskum a vývoj, inováciu a priemyselnú kapacitu, dvojstranný a viacstranný obchod a trvalo udržateľný rozvoj; keďže nestabilita vytvorená zvýšenou dostupnosťou zbraní často vedie k spomaleniu hospodárskeho rastu a chudobe; keďže obchod so zbraňami, najmä s rozvojovými krajinami, často spôsobuje korupciu a nadmernú zadlženosť odčerpáva z ich spoločností dôležité zdroje na rozvoj; keďže medzinárodný obchod môže napĺňať svoj potenciál, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľných pracovných miest, rastu a rozvoja, len v podmienkach dobrej medzinárodnej správy, ak nie úplného mieru, bezpečnosti a stability;
Všeobecné úvahy
1. víta skutočnosť, že pod záštitou Organizácie Spojených národov bola po siedmich rokoch dlhých rokovaní uzavretá právne záväzná zmluva o obchode so zbraňami týkajúca sa medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami; pripomína, že cieľom zmluvy je stanoviť čo najvyššie spoločné medzinárodné normy pre reguláciu medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami, predchádzať nezákonnému obchodu s konvenčnými zbraňami a odstrániť ho, a to v záujme prispievania k medzinárodnému a regionálnemu mieru, bezpečnosti a stabilite a obmedzeniu ľudského utrpenia; domnieva sa, že účinné vykonávanie zmluvy môže významne prispieť k zlepšeniu dodržiavania medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva na celom svete; víta skutočnosť, že na zmluve o obchode so zbraňami sa od počiatku až po jej prijatie výrazným spôsobom podieľali organizácie občianskej spoločnosti;
2. zdôrazňuje, že dlhodobá úspešnosť režimu ATT závisí od účasti čo najväčšieho počtu krajín, vrátane a najmä všetkých hlavných aktérov v medzinárodnom obchode so zbraňami; víta skutočnosť, že väčšina členských štátov OSN už zmluvu podpísala, a nalieha na ďalšie krajiny, aby tak tiež urobili a ratifikovali ju čo najskôr; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby medzi svoje ciele v oblasti zahraničných vecí, ako aj témy, ktoré majú byť súčasťou dvojstranných dohôd, doplnila výzvu tretím krajinám, aby sa pripojili k ATT;
3. konštatuje, že niektoré obchodné dohody obsahujú doložky, ktoré podporujú ciele nešírenia zbraní hromadného ničenia a dohody s nimi súvisiace, a preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa môžu súčasné a budúce obchodné nástroje využiť na presadzovanie ratifikácie a vykonávania ATT;
4. zdôrazňuje skutočnosť, že nezákonné alebo neregulované transfery zbraní spôsobujú ľudské utrpenie a podnecujú ozbrojený konflikt, nestabilitu, teroristické útoky a korupciu – ktorých dôsledkom je oslabený sociálno-ekonomický rozvoj – a porušovanie demokracie, zásad právneho štátu, práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;
Rozsah pôsobnosti
5. považuje za poľutovaniahodné, že zmluva nezavádza spoločné a presné vymedzenie konvenčných zbraní a vzťahuje sa len na osem kategórií zbraní uvedených v článku 2 ods. 1, a vyjadruje poľutovanie nad absenciou zoznamu popisujúceho konkrétne typy zbraní patriacich do každej z týchto kategórií; víta však použitie všeobecných kategórií, podľa ktorých sa určí, ktoré typy zbraní sú dotknuté; vyjadruje najmä spokojnosť so zaradením ručných zbraní, ľahkých zbraní, streliva/munície, súčastí a komponentov; vyzýva štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov chápali každú kategóriu v jej najširšom zmysle; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do rozsahu pôsobnosti zmluvy nie je zahrnutý obchod s ozbrojenými diaľkovo riadenými vzdušnými systémami (bezpilotnými lietadlami);
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že technická pomoc zahŕňajúca opravy, údržbu a rozvoj, čiže činnosti, ktoré boli v tejto oblasti začlenené do právnych predpisov EÚ, zostáva mimo rozsahu pôsobnosti zmluvy;
7. vyzýva členské štáty, aby ozrejmili, že pojem „transfer“ uvedený v článku 2 ods. 2 zmluvy sa vzťahuje na dary, úvery a prenájmy a všetky ostatné formy transferu a že tieto činnosti patria do rozsahu pôsobnosti tejto zmluvy;
8. vyzýva štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby so zreteľom na kontroly vývozu a uplatňovanie článku 6 (Zákazy) a článku 7 ods. 1 (Vývoz a hodnotenie vývozu) ATT venovali väčšiu pozornosť tovaru, ktorý možno použiť na civilné i na vojenské účely, akým je technológia na účely sledovania, a podobne aj náhradným dielom a výrobkom vhodným na využitie v kybernetickej vojne alebo na porušovanie ľudských práv s použitím nesmrtiacich prostriedkov, a navrhuje, aby sa preskúmala možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti ATT na služby súvisiace s vývozom zbraní a s tovarom a technológiou s dvojakým použitím;
9. víta ustanovenia, ktorých cieľom je predchádzanie odkloneniu zbraní; konštatuje však, že štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, sa pri určovaní toho, aká je miera rizika odklonenia zbraní, ponecháva pomerne veľká voľnosť; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že príslušné ustanovenia sa nevzťahujú výslovne na muníciu a súčasti a komponenty, a vyzýva štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby tento nedostatok vo svojich právnych predpisoch napravili, pričom žiada najmä členské štáty EÚ, aby tak urobili v súlade so spoločnou pozíciou Rady z roku 2008;
10. uznáva význam zbrojárskeho priemyslu pre rast a inovácie okrem základnej úlohy zabezpečenia životne dôležitých kapacít; pripomína legitímny záujem štátov o získanie konvenčných zbraní, o uplatnenie ich práva na sebaobranu, ako aj o výrobu, vývoz, dovoz a transfer konvenčných zbraní; pripomína tiež, že je v najlepšom záujme štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, zabezpečiť, aby bol zbrojný priemysel v súlade s medzinárodným právom a záväznými režimami kontroly zbraní, aby sa tak zachovali a chránili základné zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv a humanitárneho práva, a aby sa podporilo predchádzanie konfliktom a riešenie konfliktov;
11. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby pomohla vypracovať záväzné kódexy správania pre súkromných aktérov zapojených do obchodu s vojenským materiálom v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; dôrazne nabáda európsky zbrojný priemysel, aby prispel k snahám o podporu vykonávania, a to otvorene a transparentne a v prípade potreby aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, a aby podporoval dodržiavanie, najmä prostredníctvom sprísnených povinností týkajúcich sa zodpovednosti a povinnosti vyplývajúcej zo zodpovednosti za predchádzanie nezákonným transferom zbraní;
Kritériá a medzinárodné normy
12. zdôrazňuje význam povinnosti, ktorú štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, ukladá zmluva, a to zaviesť národný systém kontroly transferov zbraní (vývoz, dovoz, tranzit, prekládky a sprostredkovanie);
13. víta najmä zákaz všetkých transferov, v prípade ktorých má štát v čase povolenia vedomosť o tom, že zbrane sa majú použiť na páchanie genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov;
14. víta skutočnosť, že v súlade s rozličnými regionálnymi dohodami a nástrojmi v oblasti kontroly transferov vrátane spoločnej pozície Rady z roku 2008 nemožno transfery zbraní povoliť v prípade, že podľa štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, existuje jednoznačné riziko, že zbrane narušia mier a bezpečnosť alebo môžu byť použité na: 1) porušovanie humanitárneho práva, 2) porušovanie práva v oblasti ľudských práv, 3) páchanie organizovaného zločinu alebo 4) páchanie terorizmu; nabáda všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, k vypracovaniu detailných usmernení, aby sa tieto kritériá uplatňovali s náležitou dôslednosťou a konzistentnosťou;
15. vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili väčšiu ucelenosť rôznych európskych nástrojov regulujúcich pohyb (vývoz, transfer, sprostredkovanie a tranzit) zbraní a strategického tovaru, ako je napríklad spoločná pozícia Rady z roku 2008, nariadenie (ES) č. 428/2009 o dvojakom použití, nariadenie (EÚ) č. 258/2012 o článku 10 protokolu o strelných zbraniach a cielené opatrenia podľa článku 218 zmluvy, pokiaľ ide o inštitucionálne usporiadanie na úrovni EÚ a vykonávacie mechanizmy, aby nedochádzalo k právnym nejasnostiam a nadmerným dodatočným nákladom pre príslušné hospodárske subjekty v EÚ;
16. víta požiadavku, aby štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, brali do úvahy riziko, že zbrane určené na transfer budú počas procesu rozhodovania o licencii použité na spáchanie alebo uľahčenie spáchania závažných činov rodovo motivovaného násilia alebo závažných činov násilia voči ženám a deťom;
Vykonávanie a podávanie správ
17. zdôrazňuje význam účinného a vierohodného vykonávania zmluvy s jasným vymedzením povinností štátov, ktoré sú zmluvnými stranami; v tejto súvislosti poznamenáva, že štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, sa ponecháva veľký priestor na výklad;
18. upozorňuje na skutočnosť, že nie je povinné posúdiť, či v cieľovej krajine panuje napätie alebo ozbrojené konflikty, ani zohľadniť jej úroveň rozvoja;
19. poukazuje na to, že sa od štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, vyžaduje, aby každoročne podávali správu o ich vývoze a dovoze konvenčných zbraní; dôrazne žiada, aby sa príslušné správy bežne zverejňovali; v súlade s tým vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k transparentnosti a zverejňovali svoje výročné správy o transferoch zbraní bez čakania na to, kým sa táto zásada bude dodržiavať univerzálne;
20. domnieva sa, že úplná transparentnosť vo veľkej miere závisí od zodpovednosti voči parlamentom, občanom a organizáciám občianskej spoločnosti, a požaduje vytvorenie mechanizmov transparentnosti, ktoré umožnia zapojenie týchto občanov a organizácií, aby mohli brať svoje orgány na zodpovednosť;
21. podčiarkuje dôležitú úlohu národných parlamentov, MVO a občianskej spoločnosti pri vykonávaní a presadzovaní noriem dohodnutých v rámci ATT na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a pri vytváraní transparentného systému kontroly s povinnosťou niesť zodpovednosť; žiada preto o podporu (vrátane finančnej podpory) pre medzinárodný, transparentný a stabilný kontrolný mechanizmus, ktorý posilní úlohu parlamentov a občianskej spoločnosti;
22. víta ustanovenia o medzinárodnej spolupráci a pomoci a o zriadení dobrovoľného trustového fondu na podporu štátov, ktoré sú zmluvným stranami a potrebujú pomoc pri vykonávaní zmluvy;
23. víta tiež založenie konferencie štátov, ktoré sú zmluvným stranami, pričom táto konferencia sa bude pravidelne zvolávať s cieľom hodnotiť vykonávanie zmluvy a okrem iného zabezpečiť, aby sa zmluva vzťahovala na obchod s novými zbrojnými technológiami;
EÚ a jej členské štáty
24. uznáva, ako EÚ a jej členské štáty sústavne podporujú medzinárodný proces smerujúci k stanoveniu spoločných záväzných pravidiel upravujúcich medzinárodný obchod so zbraňami; víta skutočnosť, že zmluvu podpísali všetky členské štáty; očakáva s potešením rýchlu ratifikáciu zo strany členských štátov, len čo Parlament udelí svoj súhlas;
25. vyzýva preto grécke predsedníctvo Rady, aby ratifikácii a vykonávaniu ATT prisúdilo najvyššiu prioritu a pravidelne podávalo Parlamentu správy o príslušných aktivitách; naliehavo žiada členské štáty, aby ATT implementovali rýchlo, účinne a jednotne v celej Európskej únii a aby pritom pokračovali v plnom vykonávaní spoločnej pozície Rady z roku 2008, ktorá je v súčasnosti základom pre spoločné európske normy týkajúce sa kontroly vývozu zbraní;
26. pripomína členským štátom ich spoločnú zodpovednosť, ktorá spočíva v tom, že spoločná pozícia Rady k vývozu zbraní z roku 2008 sa bude uplatňovať a vykladať jednotne a s rovnakou mierou prísnosti;
27. nalieha na členské štáty, aby si plnili povinnosti podávať správy v rámci EÚ aj OSN v duchu transparentnosti a úplnosti a aby presadzovali transparentnosť a výmenu informácií a najlepších postupov v oblasti transferov zbraní a odklonenia zbraní na celom svete;
28. víta aktívnu úlohu EÚ v rámci rokovaní o ATT; považuje však za poľutovaniahodné, že ATT neobsahuje ustanovenia, ktoré by EÚ alebo iným regionálnym organizáciám umožnili stať sa zmluvnými stranami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby regionálne organizácie hrali aktívnu úlohu pri vykonávaní zmluvy, a požaduje, aby sa pri najbližšej možnej príležitosti začlenili do ATT ustanovenia, ktoré EÚ či iným regionálnym organizáciám umožnia stať sa jej zmluvnými stranami;
29. víta skutočnosť, že v zmluve sa vyžaduje, aby štáty každoročne predkladali správu o svojom vývoze i dovoze (článok 13 ods. 3), čo je veľmi pozitívny aspekt, ktorý podporuje dôveru medzi štátmi, pretože umožňuje získavanie informácií o zbraniach nakúpených inými krajinami;
30. vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny návrh rozhodnutia Rady o podpornom mechanizme EÚ pre vykonávanie ATT;
31. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali podporu tretím krajinám, ktoré potrebujú pomoc pri plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy; v tejto súvislosti víta závery Rady pre zahraničné veci zo 16. decembra 2013, v ktorých pridelila 5,2 milióna EUR z rozpočtu EÚ dobrovoľnému trustovému fondu, ktorý bude zriadený podľa zmluvy;
32. zdôrazňuje, že všetko úsilie týkajúce sa podpory vykonávania by malo byť úzko koordinované s činnosťami ďalších darcov a iných zmluvných strán ATT, malo by zohľadniť názory výskumných ústavov a organizácií občianskej spoločnosti, napríklad tých, ktoré sú financované v rámci fondu OSN na podporu spolupráce v oblasti regulácie zbraní (UNSCAR), a malo by podnecovať účasť miestnej občianskej spoločnosti;
33. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali a zaviedli ucelený podporný program ATT, ktorý by zahŕňal všetky existujúce činnosti zmluvných strán ATT a staval na nich a bral do úvahy činnosti týkajúce sa iniciatív miestnej podpory organizácií občianskej spoločnosti a podporné činnosti iných darcov a organizácií občianskej spoločnosti s náležitým zohľadnením ponaučení získaných v tejto oblasti;
34. upozorňuje na ustanovenie, podľa ktorého sa zmluva v prípade potreby dá ako posledné riešenie zmeniť trojštvrtinovou väčšinou štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby ho v budúcnosti využili na ďalšie posilnenie režimu a odstránenie nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby medzitým presadzovala dvojstranné riešenia v rámci zmluvných obchodných vzťahov;
35. vyzýva grécky parlament, aby v rámci gréckeho predsedníctva Rady EÚ začlenil otázku ratifikácie ATT a spoločnú pozíciu Rady z roku 2008 do programu nadchádzajúcej medziparlamentnej konferencie o SZBP a SBOP;
36. vyzýva Radu, aby členským štátom udelila povolenie ratifikovať ATT v záujme Európskej únie, pretože ATT sa týka tak výlučných právomocí EÚ, ako aj právomocí jednotlivých štátov;
o o o
37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, národným parlamentom členských štátov, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii a generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov.
Ochrana pred dumpingovými a subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ ***I
631k
328k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 5. februára 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (COM(2013)0192 – C7-0097/2013 – 2013/0103(COD))(1)
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
(3) Na základe preskúmania by sa mali určité ustanovenia nariadení zmeniť s cieľom zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť, stanoviť účinné opatrenia na boj proti odvetným opatreniam, zvýšiť účinnosť a posilniť presadzovanie a optimalizovať postupy preskúmania. Okrem toho by sa do nariadení mali zahrnúť určité praktiky, ktoré sa v uplynulých rokoch uplatňovali v kontexte antidumpingových zisťovaní a antisubvenčných prešetrovaní.
(3) Na základe preskúmania by sa mali určité ustanovenia nariadení zmeniť s cieľom zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť, stanoviť účinné opatrenia na boj proti odvetným opatreniam tretích krajín, zvýšiť účinnosť a posilniť presadzovanie a optimalizovať postupy preskúmania.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
(4) S cieľom zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť antidumpingových zisťovaní a antisubvenčných prešetrovaní by strany dotknuté uložením dočasných antidumpingových a vyrovnávacích opatrení (a to najmä dovozcovia) mali byť o uložení takýchto opatrení informované vopred. Poskytnutý čas by mal zodpovedať lehote, ktorá uplynie od predloženia návrhu vykonávacieho aktu antidumpingovému výboru zriadenému podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a antisubvenčnému výboru zriadenému podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 597/2009 až po prijatie uvedeného aktu Komisiou. Táto lehota sa stanovuje v článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Okrem toho je pri zisťovaniach a prešetrovaniach, v prípade ktorých nie je vhodné uložiť dočasné opatrenia, žiaduce, aby boli strany informované o neuložení opatrení v dostatočnom predstihu.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 9 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Pred uložením dočasných opatrení by vývozcovia alebo výrobcovia mali mať aspoň krátky čas na to, aby skontrolovali výpočet svojho individuálneho dumpingového rozpätia alebo rozpätia subvencií. Chyby pri výpočte by sa teda mohli opraviť pred uložením opatrení.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6
(6) S cieľom zabezpečiť účinné opatrenia na boj proti odvetným opatreniam by výrobcovia v Únii mali mať možnosť využívať nariadenia bez toho, aby sa obávali odvety tretích strán. Existujúce ustanovenia umožňujú začať zisťovanie alebo prešetrovanie za mimoriadnych (osobitných) okolností bez toho, aby bol prijatý podnet, ak existujú dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, napadnuteľných subvencií, ujme a príčinnej súvislosti. Takéto mimoriadne okolnosti by mali zahŕňať hrozbu odvetných opatrení.
(6) S cieľom zabezpečiť účinné opatrenia na boj proti odvetným opatreniam by výrobcovia v Únii mali mať možnosť využívať nariadenia bez toho, aby sa obávali odvety tretích strán. Existujúce ustanovenia umožňujú začať zisťovanie alebo prešetrovanie za mimoriadnych (osobitných) okolností, najmä ak ide o rozmanité a rozdrobené odvetvia tvorené zväčša malými a strednými podnikmi (MSP), bez toho, aby bol prijatý podnet, ak existujú dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, napadnuteľných subvencií, ujme a príčinnej súvislosti. Takéto mimoriadne okolnosti by mali zahŕňať hrozbu odvetných opatrení tretích krajín.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7
(7) V prípade konania, ktoré sa nezačalo na základe podnetu, by sa mala výrobcom v Únii uložiť povinnosť poskytovať potrebné informácie s cieľom pokračovať v zisťovaní alebo prešetrovaní, aby sa zaistilo, že na vykonávanie zisťovania alebo prešetrovania bude v prípade takýchto hrozieb odvetných opatrení k dispozícii dostatok informácií.
(7) V prípade konania, ktoré sa nezačalo na základe podnetu, by sa mali výrobcovia v Únii požiadať o spoluprácu a mali by poskytovať potrebné informácie s cieľom pokračovať v zisťovaní alebo prešetrovaní, aby sa zaistilo, že na vykonávanie zisťovania alebo prešetrovania bude v prípade takýchto hrozieb odvetných opatrení k dispozícii dostatok informácií. Malé podniky a mikropodniky by sa mali z tejto povinnosti vyňať, aby neboli vystavené neprimeranej administratívnej záťaži a nákladom.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
(10) S cieľom optimalizovať postupy preskúmania by sa clo vybrané počas preskúmania malo vrátiť dovozcom v prípade, ak preskúmanie pri uplynutí platnosti nevedie k predĺženiu platnosti opatrení. Tento postup je primeraný vzhľadom na to, že v období preskúmania sa nezistili podmienky požadované na pokračovanie uplatňovania opatrení.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a) Akýkoľvek dokument zameraný na ozrejmenie zavedených postupov Komisie v oblasti uplatňovania tohto nariadenia (vrátane štyroch návrhov usmernení k výbere analogickej krajiny, k preskúmaniam uplynutia platnosti a trvania platnosti opatrení, k rozpätiu ujmy a k záujmom Únie) by Komisia mala prijať až po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a zodpovedajúcich konzultáciách s Európskym parlamentom a Radou a mal by potom v plnej miere odrážať obsah tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 b (nové)
(11b) Únia nie je stranou dohovorov MOP, členské štáty však áno. Zatiaľ všetky členské štáty Únie ratifikovali len tzv. základné dohovory MOP. Aby bolo vymedzenie dostatočnej úrovne sociálnych noriem založené na dohovoroch MOP uvedených v prílohe Ia k nariadeniu (EÚ) č. 1225/2009 aktuálne, Komisia prostredníctvom delegovaných aktov túto prílohu aktualizuje, len čo členské štáty Únie ratifikujú ďalšie tzv. prioritné dohovory MOP.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a) Rozmanité a rozdrobené odvetvia tvorené zväčša malými a strednými podnikmi (MSP) sa len ťažko pripájajú k obranným obchodným konaniam kvôli zložitosti postupov a vysokým nákladom, ktoré sú s nimi spojené. Prístup MSP k tomuto nástroju by sa mal uľahčiť posilnením úlohy poradenského strediska pre MSP, ktoré by malo MSP poskytovať podporu pri podávaní podnetov a dosahovaní prahových hodnôt potrebných na začatie zisťovania alebo prešetrovania. Administratívne postupy súvisiace s obrannými obchodnými konaniami by sa taktiež mali lepšie prispôsobiť obmedzeniam MSP.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 b (nové)
(12b) V antidumpingových konaniach by sa malo trvanie prešetrovaní obmedziť na deväť mesiacov a tieto prešetrovania by sa mali skončiť do 12 mesiacov od začatia konania. V antisubvenčných konaniach by sa malo trvanie prešetrovaní obmedziť na deväť mesiacov a tieto prešetrovania by sa mali skončiť do 10 mesiacov od začatia konania. Dočasné clá by sa v každom prípade mali ukladať iba počas obdobia, ktoré začína 60 dní po začatí konania a končí šesť mesiacov od začatia konania.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12 c (nové)
(12c) Prvky záväzkov predložených Komisiou, ktoré nemajú dôverný charakter, by sa mali skôr poskytnúť zainteresovaným stranám, Európskemu parlamentu a Rade. Konzultácie s výrobným odvetvím Únie by sa mali stať pre Komisiu povinné pred akceptovaním akejkoľvek ponuky záväzku.
Pozmeňujúci návrh 93 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18
(18) Pri preskúmavaní záujmu Únie by mali mať možnosť vyjadriť svoje pripomienky všetci výrobcovia v Únii, a nielen výrobcovia, ktorí podávajú podnet.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a) Výročná správa Komisie pre Európsky parlament a Radu o jej vykonávaní nariadenia (ES) č. 1225/2009 a nariadenia (ES) č. 597/2009 umožňuje pravidelné a včasné monitorovanie nástrojov na ochranu obchodu ako súčasť zavedenia štruktúrovaného medziinštitucionálneho dialógu o tejto otázke. Zverejnenie tejto správy šesť mesiacov od jej predloženia Európskemu parlamentu a Rade zabezpečuje transparentnosť nástrojov na ochranu obchodu pre zainteresované strany a verejnosť.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b) Komisia by mala zabezpečiť väčšiu transparentnosť konaní, vnútorných postupov a výsledkov prešetrovaní a všetky materiály, ktoré nemajú dôverný charakter, by sa mali zainteresovaným stranám sprístupňovať prostredníctvom webovej platformy.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 c (nové)
(18c) Komisia by mala pravidelne informovať Európsky parlament a Radu o každom začatí prešetrovania a vývoji spojenom s týmto prešetrovaním.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 d (nové)
(18d) Ak je počet výrobcov v Únii taký veľký, že sa musí použiť vzorka, Komisia by pri výbere vzorky výrobcov mala v plnej miere zohľadniť podiel MSP na vzorke, najmä v prípade rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených zväčša MSP.
Pozmeňujúci návrh 92 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 e (nové)
(18e) V záujme zvýšenia účinnosti nástrojov na ochranu obchodu by sa malo odborom umožniť podávať písomné podnety spoločne s výrobným odvetvím Únie.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Názov
Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva
Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie
(Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje na celé nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009.)
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a) Tretie krajiny čoraz viac zasahujú do obchodu v prospech domácich výrobcov, a to napríklad ukladaním vývozných daní alebo prevádzkovaním režimov dvojitej tvorby cien. Takéto zásahy vytvárajú dodatočné narušenie obchodu. V dôsledku toho sú výrobcovia v Únii vystavení nielen dumpingu, ale v porovnaní s výrobcami z tretích krajín zapojenými do takýchto praktík dochádza v ich prípade aj k dodatočnému narúšaniu obchodu. Rozdiely v úrovni pracovných a environmentálnych noriem môžu taktiež viesť k dodatočným narušeniam obchodu. Preto by sa pravidlo nižšieho cla nemalo uplatňovať v tých prípadoch, keď má vyvážajúca krajina nedostatočnú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem. Dostatočnú úroveň vymedzuje ratifikácia základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a mnohostranných environmentálnych dohôd (MEA), ktorých je Únia stranou. MSP osobitne poškodzuje nekalá hospodárska súťaž, pretože ich malá veľkosť im neumožňuje, aby sa jej prispôsobili. Preto by sa pravidlo nižšieho cla nemalo uplatňovať, ak bol podnet podaný v mene odvetvia, ktoré tvoria zväčša MSP. Pravidlo nižšieho cla by sa však malo uplatňovať vždy, keď štrukturálne narušenia súvisiace so surovinami vyplývajú zo zámerného rozhodnutia prijatého najmenej rozvinutou krajinou na ochranu verejného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 1 – odsek 1 – pododsek 2 (nový)
-1b. V článku 1 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:
„Používanie akéhokoľvek dumpingového výrobku v súvislosti s prieskumom kontinentálneho šelfu alebo výhradnej hospodárskej zóny členského štátu alebo v súvislosti s využívaním ich zdrojov sa podľa tohto nariadenia považuje za dovoz a ukladá sa zaň príslušné clo, ak spôsobuje ujmu priemyslu Únie.“
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 1 – odsek 4 a (nový)
-1c. V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„4a. Na účely tohto nariadenia „surovina“ znamená vstup daného výrobku, ktorý má významný vplyv na jeho výrobné náklady.“
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 d (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 1 – odsek 4 b (nový)
-1d. V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:
„4b. Surovina sa považuje za surovinu vystavenú štrukturálnemu narušeniu, ak jej cena nie je iba výsledkom normálneho fungovania síl trhu odrážajúcich ponuku a dopyt. Tieto narušenia sú výsledkom zásahov tretích krajín zahŕňajúcich okrem iného vývozné dane, obmedzenia vývozu a režimy dvojitej tvorby cien.“
Pozmeňujúce návrhy 70 a 86 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 e (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 2 – odsek 7 – písmeno a – pododsek 2
-1e. V článku 2 ods. 7 písm. a) sa druhý pododsek nahrádza takto:
Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty; ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania.
„Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Vybraná krajina musí mať aj dostatočnú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem, pričom ich dostatočná úroveň sa určuje na základe toho, či tretia krajina ratifikovala a skutočne uplatňuje mnohostranné environmentálne dohody, ktorých stranou je Únia v ktoromkoľvek časovom období, a protokoly k nim a dohovory MOP uvedené v prílohe Ia. Do úvahy sa vezmú aj lehoty; ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania."
Pozmeňujúce návrhy 87 a 90 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 5 – odsek 1 – pododsek 1
1a. V článku 5 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
Ak nie je v ustanoveniach odseku 6 stanovené inak, začne sa zisťovanie s cieľom určenia existencie, miery a vplyvu údajného dumpingu na základe písomného podnetu ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ľubovoľného združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu, konajúceho v mene výrobného odvetvia Spoločenstva.
„Ak nie je v ustanoveniach odseku 6 stanovené inak, začne sa zisťovanie s cieľom určenia existencie, miery a vplyvu údajného dumpingu na základe písomného podnetu ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, alebo ľubovoľného združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu, konajúceho v mene výrobného odvetvia Únie. Podnety môže podávať aj spoločne výrobné odvetvie Únie, alebo ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo združenie bez právnej subjektivity konajúce v jej mene, a odbory.“
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 5 – odsek 1 a (nový)
1b. V článku 5 sa vkladá tento odsek:
„1a. Komisia uľahčuje prístup rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä malými a strednými podnikmi (MSP) k nástroju v súvislosti s antidumpingovými konaniami prostredníctvom poradenského strediska pre MSP.
Poradenské stredisko pre MSP zvyšuje informovanosť o tomto nástroji, poskytuje informácie a vysvetlenia o konaniach a o tom, ako podať podnet a ako lepšie predkladať dôkazy o dumpingu a ujme.
Poradenské stredisko pre MSP poskytuje štandardné formuláre pre štatistiky predkladané na účely reprezentatívnosti a dotazníky.
Po začatí prešetrovania toto poradenské stredisko informuje MSP a ich príslušné združenia, ktorých sa začatie konania pravdepodobne týka, a oboznámi ich s príslušnými lehotami, v ktorých by sa mali zaregistrovať ako zainteresované strany.
Poskytuje pomoc pri riešení otázok týkajúcich sa vypĺňania dotazníkov, pričom sa osobitná pozornosť venuje otázkam malých a stredných podnikov týkajúcich sa zisťovaní začatých podľa článku 5 ods. 6. V najväčšom možnom rozsahu pomáha pri zmenšovaní záťaže, ktorú spôsobujú jazykové prekážky.
V prípade, že MSP predložia zjavné dôkazy dumpingu, poradenské stredisko pre MSP poskytne MSP informácie o vývoji množstva a hodnoty dovozu príslušného výrobku v súlade s článkom 14 ods. 6.
Poskytuje tiež poradenstvo týkajúce sa ďalších spôsobov kontaktu a spolupráce s úradníkom pre vypočutie a s vnútroštátnymi colnými orgánmi. Poradenské stredisko pre MSP informuje MSP aj o tom, aké sú možnosti a podmienky podania ich žiadosti o preskúmanie opatrení a vrátenie uhradených antidumpingových ciel.“
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 5 – odsek 4 – pododsek 2 (nový)
1c. V článku 5 ods. 4 sa vkladá tento pododsek:
„V prípade rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä malými a strednými podnikmi Komisia uľahčuje dosahovanie týchto prahových hodnôt prostredníctvom podpory poradenského strediska pre MSP.“
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 d (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 5 – odsek 6
1d. V článku 5 sa odsek 6 nahrádza takto:
6. Ak sa za mimoriadnych okolností rozhodne o začatí zisťovania bez prijatia písomného podnetu výrobného odvetvia Spoločenstva alebo v jeho mene s ohľadom na začatie takéhoto zisťovania, vykoná sa tak na základe dostatočných dôkazov o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ako je to uvedené v odseku 2 s cieľom odôvodniť začatie takéhoto zisťovania.
„6. Ak za mimoriadnych okolností, najmä ak ide o rozmanité a rozdrobené odvetvia tvorené zväčša malými a strednými podnikmi, Komisia rozhodne o začatí zisťovania bez prijatia písomného podnetu výrobného odvetvia Únie alebo v jeho mene s ohľadom na začatie takéhoto zisťovania, vykoná tak na základe dostatočných dôkazov o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, ako je to uvedené v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie takéhoto zisťovania.“
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 e (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 6 – odsek 9
1e. V článku 6 sa odsek 9 nahrádza takto:
9. V prípade konaní začatých podľa článku 5 ods. 9 sa zisťovanie, kedykoľvek je to možné, ukončí do jedného roka. V každom prípade sa takéto zisťovania vo všetkých prípadochukončia do 15 mesiacov od ich začatia, v súlade so zisteniami podľa článku 8 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami podľa článku 9 v súvislosti s konečným opatrením.
„9. V prípade konaní začatých podľa článku 5 ods. 9 sa zisťovanie ukončí do deviatich mesiacov. V každom prípade sa takéto zisťovanie vo všetkých konaniachukončí do jedného roka od jeho začatia, v súlade so zisteniami podľa článku 8 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami podľa článku 9 v súvislosti s konečným opatrením. Obdobia zisťovania sa, kedykoľvek je to možné, zhodujú s finančným rokom, a to najmä v prípade rôznorodých a rozdrobených odvetví tvorených najmä MSP.“
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 6 – odsek 10
Výrobcovia podobného výrobku v Únii sú povinní spolupracovať v rámci konania začatého podľa článku 5 ods. 6.
Výrobcovia podobného výrobku v Únii s výnimkou malých výrobcov a mikrovýrobcov v Únii sa žiadajú o spoluprácu v rámci konania začatého podľa článku 5 ods. 6.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 6 – odsek 10 a (nový)
10a. Komisia zabezpečí čo najlepší prístup k informáciám pre všetky zainteresované strany tým, že umožní zavedenie informačného systému, v rámci ktorého budú zainteresované strany informované zakaždým, keď sa vyšetrovací spis doplní o nové informácie, ktoré nemajú dôverný charakter. Informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, sa sprístupňujú aj prostredníctvom webovej platformy.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 6 – odsek 10 b (nový)
10b. Komisia chráni účinné uplatňovanie procesných práv zainteresovaných strán a zabezpečí, aby konanie prebiehalo nestranne, objektívne a v primeranej lehote, a to v prípade potreby prostredníctvom úradníka pre vypočutie.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 6 – bod 10 c (nový)
10c. Komisia na základe žiadosti zainteresovaných strán vydáva dotazníky používané na zisťovania vo všetkých úradných jazykoch Únie.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 3 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 7 – odsek 1 – vety 1 a 2
1. Dočasné clo možno uložiť, ak sa konanie začalo v súlade s článkom 5, ak bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytli primerané možnosti na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu Spoločenstva a ak si záujmy Spoločenstva vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy. Dočasné clo sa uloží najskôr 60 dní od začatia konania, najneskôr však deväť mesiacov od začatia konania.
1. Dočasné clo možno uložiť, ak sa konanie začalo v súlade s článkom 5, ak bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytli primerané možnosti na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu Únie a ak si záujmy Únie vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy. Dočasné clo sa uloží najskôr 60 dní od začatia konania, najneskôr však šesť mesiacov od začatia konania.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 3 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 7 – odsek 1
a) v odseku 1 sa dopĺňa táto veta:
vypúšťa sa
„Dočasné clá sa nesmú uplatniť v lehote dvoch týždňov po zaslaní informácií zainteresovaným stranám podľa článku 19a. Poskytnutím takýchto informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia.“
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 3 – písmeno b Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 7 – odsek 2
Výška dočasného antidumpingového cla nesmie presiahnuť predbežne stanovené dumpingové rozpätie.Pokiaľ sa nezistili štrukturálne narušenia v súvislosti so surovinami týkajúce sa predmetného výrobku v krajine vývozu, táto výška by mala byť nižšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Výška dočasného antidumpingového cla nesmie presiahnuť predbežne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia než toto rozpätie, ak by takéto menšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Toto nižšie clo sa neuplatňuje za žiadnych z týchto okolností:
a) v krajine vývozu boli v súvislosti s predmetným výrobkom zistené štrukturálne narušenia alebo výrazné zásahy štátu, ktoré sa okrem iného týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napríklad surovín a energie, výskumu a pracovnej sily, výstupov, predaja a investícií, výmenného kurzu meny a spravodlivých finančných podmienok v obchode;
b) krajina vývozu nemá dostatočnú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem, pričom ich dostatočná úroveň sa určuje na základe toho, či tretia krajina ratifikovala a skutočne uplatňuje mnohostranné environmentálne dohody a protokoly k nim, ktorých je Únia v ktoromkoľvek časovom období stranou, a dohovory MOP uvedené v prílohe Ia;
c) navrhovateľ predstavuje rôznorodé a rozdrobené odvetvie tvorené najmä MSP;
d) zisťovanie alebo samostatné antisubvenčné prešetrovanie aspoň predbežne zistilo, že krajina vývozu poskytuje vyvážajúcim výrobcom predmetného výrobku jednu alebo viac dotácií.
Toto nižšie clo sa však uloží vždy vtedy, keď sa štrukturálne narušenia v súvislosti so surovinami zistia v prípade predmetného výrobku v krajine vývozu, ktorá je najmenej rozvinutou krajinou uvedenou v prílohe IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012*.
__________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 3 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 8 – odsek 1
3a. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:
1. Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľvek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je po osobitnej konzultácií poradného výboru presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 odsek 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 odsek 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.
„1. Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľvek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, po osobitnej konzultácií poradného výboru, ak tieto ponuky skutočne odstraňujú škodlivý účinok dumpingu. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 odsek 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 odsek 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ Komisia pri ukladaní dočasných alebo konečných ciel nerozhodla, že toto nižšie clo sa neuplatňuje.“
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 3 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 8 – odsek 4
3b. V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:
4. Od strán, ktoré ponúkajú záväzok sa požaduje, aby poskytli také znenie záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, aby mohlo byť sprístupnené zainteresovaným stranám zisťovania.
„4. Od strán, ktoré ponúkajú záväzok, sa požaduje, aby poskytli zmysluplné znenie tohto záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, aby mohlo byť sprístupnené zainteresovaným stranám zisťovania, Európskemu parlamentu a Rade. Od strán sa vyžaduje, aby poskytovali čo najviac informácií o obsahu a povahe záväzku, a to s primeraným ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 19. Okrem toho Komisia pred prijatím takejto ponuky uskutočňuje konzultácie s výrobným odvetvím Únie o hlavných prvkoch záväzku.“
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 4 – písmeno b Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 9 – odsek 4 – posledná veta
Výška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie.Pokiaľ sa nezistili štrukturálne narušenia v súvislosti so surovinami týkajúce sa predmetného výrobku v krajine vývozu, táto výška musí byť nižšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Výška antidumpingového cla nesmie presiahnuť stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia než toto rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Toto nižšie clo sa neuplatňuje za žiadnych z týchto okolností:
a) v krajine vývozu boli v súvislosti s predmetným výrobkom zistené štrukturálne narušenia alebo výrazné zásahy štátu, ktoré sa okrem iného týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napríklad surovín a energie, výskumu a pracovnej sily, výstupov, predaja a investícií, výmenného kurzu meny a spravodlivých finančných podmienok v obchode;
b) krajina vývozu nemá dostatočnú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem, pričom ich dostatočná úroveň sa určuje na základe toho, či tretia krajina ratifikovala a skutočne uplatňuje mnohostranné environmentálne dohody a protokoly k nim, ktorých je Únia v ktoromkoľvek časovom období stranou, a dohovory MOP uvedené v prílohe Ia;
c) navrhovateľ predstavuje rôznorodé a rozdrobené odvetvie tvorené najmä MSP;
d) zisťovanie alebo samostatné antisubvenčné prešetrovanie zistilo, že krajina vývozu poskytuje vyvážajúcim výrobcom predmetného výrobku jednu alebo viac dotácií.
Toto nižšie clo sa však uloží vždy vtedy, keď sa štrukturálne narušenia v súvislosti so surovinami zistia v prípade predmetného výrobku v krajine vývozu, ktorá je najmenej rozvinutou krajinou uvedenou v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012.
Pozmeňujúci návrh 77/rev Návrh nariadenia Článok 1 – bod 5 – písmeno -a (nové) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 11 – odsek 2 - pododsek 2
—a) odsek 2 druhý pododsek sa nahrádza takto:
Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu.
Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu. O takejto pravdepodobnosti môže svedčiť aj pretrvávanie zásahov zo strany vyvážajúcej krajiny.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 5 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 11 – odsek 5
a) v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:
vypúšťa sa
„Ak po skončení zisťovania podľa odseku 2 uplynie platnosť opatrenia, clo vybrané od dátumu začatia takéhoto zisťovania sa vráti za predpokladu, že sa žiadosť o vrátenie predloží vnútroštátnym colným orgánom a že tieto orgány túto žiadosť schvália v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi Únie o vrátení a odpustení cla. V dôsledku vrátenia nevzniká dotknutým vnútroštátnym colným orgánom povinnosť zaplatiť úrok.“
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 6 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 14 – odsek 3
6a. V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto:
3. Podľa tohto nariadenia možno prijať osobitné ustanovenia, predovšetkým vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, ktorý je uvedený v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva.
„3. Podľa tohto nariadenia možno prijať osobitné ustanovenia, predovšetkým vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, ktorý je uvedený v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, alebo v súlade s jeho článkom 2.“
Pozmeňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 6 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 14 – odsek 5
6b. V článku 14 sa odsek 5 nahrádza takto:
5. Komisia môže po porade s poradným výborom nariadiť colným orgánom, aby urobili všetko potrebné na registráciu dovozov, ktorá umožní uplatniť opatrenia proti týmto dovozom odo dňa uvedenej registrácie. Dovozy môžu byť podrobené registrácii na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočný dôkaz pre zdôvodnenie takéhoto opatrenia. Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Dovozy podliehajú registrácii maximálne deväť mesiacov.
„5. Komisia môže po tom, čo včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy odo dňa uvedenej registrácie.“ Registrácia dovozusa zavedie na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu. Dovozy možno podrobiť registrácii aj z vlastnej iniciatívy Komisie.
Dovozy sa podrobujú registrácii od dátumu začatia prešetrovania, ak podnet výrobného odvetvia Únie obsahuje žiadosť o registráciu a dostatočné dôkazy odôvodňujúce takýto krok.
Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.“
Pozmeňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 6 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 14 – odsek 6
6c. V článku 14 sa odsek 6 nahrádza takto:
6. Členské štáty budú každý mesiac informovať Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia.
„6. Členské štáty informujú každý mesiac Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia. Komisia môže zainteresovanej strane po prijatí konkrétnej a odôvodnenej žiadosti a po získaní stanoviska výboru uvedeného v článku 15 ods. 2 poskytnúť informácie o objeme a hodnote dovozov týchto výrobkov.“
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 6 d (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 14 – odsek 7 a (nový)
6d. V článku 14 sa vkladá tento odsek:
„7a. Vždy, keď Komisia zamýšľa prijať alebo zverejniť akýkoľvek dokument zameraný na ozrejmenie zavedenej praxe Komisie v oblasti uplatňovania tohto nariadenia v ktoromkoľvek z jeho prvkov, uskutoční pred jeho prijatím alebo zverejnením konzultácie s Európskym parlamentom a Radou zamerané na dosiahnutie zhody v záujme schválenia daného dokumentu. Akákoľvek následná zmena týchto dokumentov podlieha takýmto procesným požiadavkám. V každom prípade musia byť všetky tieto dokumenty v plnom súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Žiadny takýto dokument nesmie rozširovať možnosť úvahy Komisie pri prijímaní opatrení, ako ju interpretuje Súdny dvor Európskej únie.“
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 7 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 17 – odsek 1
„1. V prípadoch, keď je počet výrobcov v Únii, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, zisťovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.“
„1. V prípadoch, keď je počet výrobcov v Únii, vývozcov alebo dovozcov, ktorí so súhlasom spolupracujú na zisťovaní, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, zisťovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. V prípade rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä MSP by konečný výber strán mal tam, kde je to možné, zohľadňovať ich pomerné zastúpenie v predmetnom odvetví.“
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 8 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 19 a – odsek 1
1. Výrobcovia v Únii, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie informácií o plánovanom uložení dočasných ciel. Žiadosti o poskytnutie takýchto informácií sa predkladajú v písomnej forme v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Takéto informácie sa uvedeným stranám poskytujú aspoň dva týždne pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 7 ods. 1 na uloženie dočasných ciel. Takéto informácie zahŕňajú:
vypúšťa sa
a) zhrnutie navrhovaných ciel len na informačné účely a
b) podrobné údaje o výpočte dumpingového rozpätia a rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, pričom sa náležite zohľadňuje potreba dodržať požiadavky na ochranu dôverných informácií uvedené v článku 19. Strany majú tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 9 Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 21 – odsek 2
9. Článok 21 ods. 2 sa nahrádza takto:
vypúšťa sa
„2. S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom môžu orgány zohľadniť všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Únie alebo nie, výrobcovia v Únii, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni používatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí zisťovania v súvislosti s antidumpingovým clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich primerané zhrnutie sa sprístupňujú ostatným stranám uvedeným v tomto článku, ktoré sa k nim môžu vyjadriť.“
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 9 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 22 – odsek 1 a (nový)
9a. V článku 22 sa vkladá tento odsek:
„1a. Hneď ako všetky členské štáty ratifikujú nové dohovory MOP, Komisia zodpovedajúco aktualizuje prílohu Ia, a to v súlade s postupom uvedeným v článku 290 ZFEÚ.“
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 9 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Článok 22 a (nový)
9b. Vkladá sa tento článok:
„Článok 22a
Správa
1. S cieľom uľahčiť monitorovanie vykonávania nariadenia uskutočňované Európskym parlamentom a Radou Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia ako súčasť dialógu o nástroji na ochranu obchodu medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou, pričom náležite zohľadní ochranu dôverných informácií v zmysle článku 19. V správe sa uvedú informácie o uplatňovaní dočasných a konečných opatrení, ukončení prešetrovaní bez opatrení, záväzkoch, vstrebaní, preskúmaní a overovaní na mieste a činnosti rôznych orgánov zodpovedných za monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú. Správa sa vzťahuje aj na nástroje tretích krajín, ktoré použili voči Únii na ochranu obchodu, informácie o tom, ako sa príslušné odvetvie Únie vyrovnáva so zavedenými opatreniami, a odvolania voči týmto opatreniam. Vzťahuje sa aj na činnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod a činnosti poradenského strediska pre MSP súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia.
2. Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie vyzvať Komisiu, aby sa zúčastnila na ad hoc schôdzi svojho príslušného výboru s cieľom prezentovať a vysvetliť akékoľvek záležitosti súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia.“ Správa môže byť aj predmetom uznesenia.
3. Komisia zverejní správu najneskôr do šiestich mesiacov od predloženia správy Európskemu parlamentu a Rade.“
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 9 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1225/2009 Príloha I a (nová)
9c. Vkladá sa táto príloha:
„Príloha Ia
Dohovory MOP uvedené v článkoch 7, 8 a 9
1. Dohovor o nútenej alebo povinnej práci č. 29 (1930)
2. Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 (1948)
3. Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 (1949)
4. Dohovor o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100 (1951)
5. Dohovor o zrušení nútenej práce č. 105 (1957)
6. Dohovor o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie, č. 111 (1958)
7. Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 (1973)
8. Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 (1999)“
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 2 – bod -1 (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Názov
Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva
Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie
(Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom nariadení Rady (ES) č. 597/2009.)
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 2 – bod -1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a) V rámci Únie sú napadnuteľné subvencie podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ v zásade zakázané. Z tohto dôvodu napadnuteľné subvencie poskytnuté tretími krajinami predstavujú osobitne veľké narušenie obchodu. Výška štátnej pomoci povolená Komisiou sa postupom času stále znižovala. V prípade antisubvenčného nástroja by sa preto pravidlo nižšieho cla už nemalo uplatňovať na dovozy z krajiny alebo krajín zapojených do poskytovania subvencií.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 2 – bod -1 b (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 1 – odsek 1 – pododsek 2
-1b. V článku 1 ods. 1 sa vkladá tento pododsek:
„Používanie akéhokoľvek subvencovaného výrobku v súvislosti s prieskumom kontinentálneho šelfu alebo výhradnej hospodárskej zóny členského štátu alebo v súvislosti s využívaním ich zdrojov sa podľa tohto nariadenia považuje za dovoz a ukladá sa zaň príslušné clo, ak spôsobuje ujmu priemyslu Únie.“
Pozmeňujúci návrh 91 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1
1a. V článku 10 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
1. S výnimkou ustanovenou v odseku 8 sa prešetrovanie s cieľom zistiť prítomnosť, stupeň a účinok údajnej subvencie začne na základe písomného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Spoločenstva.
„1. S výnimkou ustanovenou v odseku 8 sa prešetrovanie s cieľom zistiť prítomnosť, stupeň a účinok údajnej subvencie začne na základe písomného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie. Podnety môže podávať aj spoločne výrobné odvetvie Únie – alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akékoľvek združenie bez právnej subjektivity konajúce v jeho mene – a odbory.“
Pozmeňujúci návrh 94 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 1 b (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 10 – odsek 6 – pododsek 2 (nový)
1b. V článku 10 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:
„V prípade rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä malými a strednými podnikmi (MSP) Komisia uľahčuje dosahovanie týchto prahových hodnôt prostredníctvom poradenského strediska pre MSP.“
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 1 c (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 10 – odsek 8
1c. V článku 10 sa odsek 8 nahrádza takto:
8. Ak za osobitných okolností Komisia rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu predloženého výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, urobí tak na základe dostatočných dôkazov o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a súvislostiach uvedených v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie prešetrovania.
„8. Ak za osobitných okolností, najmä ak ide o rozmanité a rozdrobené odvetvia tvorené zväčša MSP, Komisia rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu predloženého výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene s ohľadom na začatie takéhoto zisťovania, urobí tak na základe dostatočných dôkazov o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a príčinnej súvislosti uvedených v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie prešetrovania.“
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 9
9. Pri konaní začatom v zmysle článku 10 ods. 11 sa prešetrovanie skončí do jedného roka, ak to bude možné. V každom prípade sa toto prešetrovanie skončí do 13 mesiacov od jeho začatia v súlade so zisteniami urobenými v zmysle článku 13 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami v zmysle článku 15 v súvislosti s konečným opatrením.
9. Pri konaní začatom v zmysle článku 10 ods. 11 sa prešetrovanie skončí do deviatich mesiacov, ak to bude možné. V každom prípade sa toto prešetrovanie skončí do 10 mesiacov od jeho začatia v súlade so zisteniami urobenými v zmysle článku 13 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami v zmysle článku 15 v súvislosti s konečným opatrením. Obdobia prešetrovania sa, kedykoľvek je to možné, zhodujú s finančným rokom, a to najmä v prípade rôznorodých a rozdrobených odvetví tvorených najmä MSP.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 11
11. „Výrobcovia podobného výrobku v Únii sú povinní spolupracovať v rámci konania začatého podľa článku 10 ods. 8.
11. Výrobcovia podobného výrobku v Únii s výnimkou malých výrobcov a mikrovýrobcov v Únii sa žiadajú o spoluprácu v rámci konania začatého podľa článku 10 ods. 8.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 11 a (nový)
11a. Komisia uľahčuje prístup rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä MSP k nástroju v súvislosti s antisubvenčnými konaniami prostredníctvom poradenského strediska pre MSP.
Poradenské stredisko pre MSP zvyšuje informovanosť o tomto nástroji, poskytuje informácie a vysvetlenia o týchto konaniach a o tom, ako podať podnet a ako lepšie predkladať dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ako aj o ujme. Poradenské stredisko pre MSP poskytuje štandardné formuláre pre štatistiky predkladané na účely reprezentatívnosti a dotazníky.
Po začatí prešetrovania toto poradenské stredisko informuje MSP a ich príslušné združenia, ktorých sa začatie konania pravdepodobne týka, a oboznámi ich s príslušnými lehotami, v ktorých by sa mali zaregistrovať ako zainteresované strany.
Poskytuje pomoc pri riešení otázok týkajúcich sa vypĺňania dotazníkov, pričom sa osobitná pozornosť venuje otázkam malých a stredných podnikov týkajúcich sa zisťovaní začatých podľa článku 10 ods. 8. V najväčšom možnom rozsahu pomáha pri zmenšovaní záťaže, ktorú spôsobujú jazykové prekážky.
V prípade, že MSP predložia zjavné dôkazy napadnuteľných subvencií, poradenské stredisko pre MSP poskytne MSP informácie o vývoji množstva a hodnoty dovozu príslušného výrobku v súlade s článkom 24 ods. 6.
Poskytuje tiež poradenstvo týkajúce sa ďalších spôsobov kontaktu a spolupráce s úradníkom pre vypočutie a s vnútroštátnymi colnými orgánmi. Poradenské stredisko pre MSP informuje MSP aj o tom, aké sú možnosti a podmienky podania ich žiadosti o preskúmanie opatrení a vrátenie kompenzovateľných uhradených ciel.
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 11 b (nový)
11b. Komisia zabezpečí čo najlepší prístup k informáciám pre všetky zainteresované strany tým, že umožní zavedenie informačného systému, v rámci ktorého budú zainteresované strany informované zakaždým, keď sa vyšetrovací spis doplní o nové informácie, ktoré nemajú dôverný charakter. Informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, sa sprístupňujú aj prostredníctvom webovej platformy.
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 11 c (nový)
11c. Komisia chráni účinné uplatňovanie procesných práv zainteresovaných strán a zabezpečí, aby konanie prebiehalo nestranne, objektívne a v primeranej lehote, a to v prípade potreby aj prostredníctvom úradníka pre vypočutie.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 11 – odsek 11 d (nový)
11d. Komisia na základe žiadosti zainteresovaných strán vydáva dotazníky používané na zisťovania vo všetkých úradných jazykoch Únie.
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 3 – písmeno -a (nové) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 12 – odsek 1 – pododsek 2
—a) druhý pododsek sa nahrádza takto:
Dočasné clá sa uložia najskôr do 60 dní a najneskôr do deviatich mesiacov od začatia konania.
„Dočasné clá sa uložia najskôr do 60 dní a najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.“
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 3 – písmeno b Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 12 – odsek 1 – pododsek 3a
b) na konci sa dopĺňa tento pododsek:
vypúšťa sa
„Dočasné clá sa nesmú uplatniť v lehote dvoch týždňov po zaslaní informácií zainteresovaným stranám podľa článku 29b. Poskytnutím takýchto informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia.“
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 3 a (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 13 – odsek 1
3a. V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:
1. Ak sa pri predbežnom objasňovaní skutkového stavu zistilo subvencovanie a ujma, Komisia môže prijať vyhovujúce ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:
„1. Ak sa pri predbežnom objasňovaní skutkového stavu zistilo subvencovanie a ujma, Komisia môže prijať ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:
a) krajina pôvodu a/alebo vývozu súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, alebo
a) krajina pôvodu a/alebo vývozu súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, alebo
b) každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú tieto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami tak, aby Komisia po osobitnej konzultácii s poradným výborom bola presvedčená o tom, že sa týmto odstráni škodlivý účinok subvencií.
b) každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú tieto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami, ak Komisia po osobitnej konzultácii s poradným výborom zistila, že sa týmto odstráni škodlivý účinok subvencií.
V takom prípade, a pokiaľ sú takéto záväzky účinné, sa dočasné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 a konečné clá uložené Radou v súlade s článkom 15 ods. 1 nevzťahujú na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, a akákoľvek následná zmena a doplnenie takéhoto rozhodnutia.
V takom prípade, a pokiaľ sú takéto záväzky účinné, sa dočasné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 a konečné clá uložené Radou v súlade s článkom 15 ods. 1 nevzťahujú na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, a akákoľvek následná zmena takéhoto rozhodnutia.
Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie čiastky napadnuteľných subvencií, avšak malo by byť nižšie, ako výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto zvýšenie bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.
Pravidlo nižšieho cla sa neuplatňuje na ceny dohodnuté podľa týchto záväzkov v rámci antisubvenčných konaní.“
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 3 b (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 13 – odsek 4
3b. V článku 13 sa odsek 4 nahrádza takto:
4. Od strán, ktoré ponúknu záväzok, sa vyžaduje, aby predložili nedôvernú verziu tohto záväzku, aby ju bolo možné sprístupniť zainteresovaným stranám s cieľom preskúmať ju.
„4. Od strán, ktoré ponúknu záväzok, sa vyžaduje, aby predložili zmysluplnéznenie tohto záväzku, ktoré nemá dôverný charakter, aby ho bolo možné sprístupniť zainteresovaným stranám zisťovania, Európskemu parlamentu a Rade. Od strán sa vyžaduje, aby poskytovali čo najviac informácií o obsahu a povahe záväzku, a to s primeraným ohľadom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 29. Okrem toho Komisia pred prijatím takejto ponuky uskutočňuje konzultácie s výrobným odvetvím Únie o hlavných prvkoch záväzku.“
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 6 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 22 – odsek 1 – pododsek 7a
a) v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:
vypúšťa sa
„Ak po skončení prešetrovania podľa článku 18 uplynie platnosť opatrenia, clo vybrané po dátume začatia takéhoto prešetrovania sa vráti. Žiadosť o vrátenie by sa mala predložiť vnútroštátnym colným orgánom v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi Únie.“
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 7 a (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 24 – odsek 3
7a. V článku 24 sa odsek 3 nahrádza takto:
3. Osobitné ustanovenia, ktoré súvisia najmä so spoločným vymedzením koncepcie pôvodu tovaru, ako je uvedená v nariadení Rady (EHS) 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, môžu byť prijaté v zmysle tohto nariadenia.
„3. Osobitné ustanovenia, ktoré súvisia najmä so spoločným vymedzením koncepcie pôvodu, ako je uvedená v nariadení Rady (EHS) 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, alebo v súlade s jeho článkom 2, môžu byť prijaté v zmysle tohto nariadenia.“
Pozmeňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 7 b (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 24 – odsek 5
7b. V článku 24 sa odsek 5 nahrádza takto:
5. Komisia môže po porade s poradným výborom nariadiť colným orgánom, aby urobili všetko potrebné na registráciu dovozov, ktorá umožní uplatniť opatrenia proti týmto dovozom odo dňa uvedenej registrácie.
„5. Komisia môže po tom, čo včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy odo dňa uvedenej registrácie.
Dovozy môžu byť podrobené registrácii na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočný dôkaz pre zdôvodnenie takéhoto opatrenia.
Registrácia dovozusa zavedie na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu. Dovozy možno podrobiť registrácii ajz vlastnej iniciatívy Komisie.
Dovozy sa podrobujú registrácii od dátumu začatia prešetrovania, ak podnet výrobného odvetvia Únie obsahuje žiadosť o registráciu a dostatočné dôkazy odôvodňujúce takýto krok.
Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Dovozy podliehajú registrácii maximálne deväť mesiacov.
Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.“
Pozmeňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 7 c (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 24 – odsek 6
7c. V článku 24 sa odsek 6 nahrádza takto:
6. Členské štáty budú každý mesiac informovať Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia.
„6. Členské štáty informujú každý mesiac Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia. Komisia môže zainteresovanej strane po prijatí konkrétnej a odôvodnenej žiadosti a po získaní stanoviska výboru uvedeného v článku 25 ods. 2 poskytnúť informácie o objeme a hodnote dovozov týchto výrobkov.“
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 7 d (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 24 – odsek 7 a (nový)
7d. V článku 24 sa vkladá tento odsek:
„7a. Vždy, keď Komisia zamýšľa prijať alebo zverejniť akýkoľvek dokument zameraný na ozrejmenie zavedenej praxe Komisie v oblasti uplatňovania tohto nariadenia v ktoromkoľvek z jeho prvkov, uskutoční pred jeho prijatím alebo zverejnením konzultácie s Európskym parlamentom a Radou zamerané na dosiahnutie zhody v záujme schválenia daného dokumentu. Akákoľvek následná zmena týchto dokumentov podlieha takýmto procesným požiadavkám. V každom prípade musia byť všetky tieto dokumenty v plnom súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Žiadny takýto dokument nesmie rozširovať možnosť úvahy Komisie pri prijímaní opatrení, ako ju interpretuje Súdny dvor Európskej únie.“
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 8 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 27 – odsek 1
8. V článku 27 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
8. V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Ak je počet výrobcov v Únii, vývozcov, dovozcov, typov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na:“
„1. Ak je počet výrobcov v Únii, vývozcov alebo dovozcov, ktorí na prešetrovaní spolupracujú,alebo typov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na:
a) primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií pomocou vzoriek, ktoré sú štatisticky platné na základe informácií dostupných v čase výberu; alebo
b) najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.
V prípade rôznorodých a rozdrobených priemyselných odvetví tvorených najmä MSP konečný výber strán tam, kde je to možné, zohľadňuje ich pomerné zastúpenie v predmetnom odvetví.“
Pozmeňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 9 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 29b
9. Za článok 29 sa vkladá tento článok:
vypúšťa sa
„Článok 29b
Informácie o dočasných opatreniach
1. Výrobcovia v Únii, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj krajina pôvodu a/alebo vývozu môžu požiadať o poskytnutie informácií o plánovanom uložení dočasných ciel. Žiadosti o poskytnutie takýchto informácií sa predkladajú v písomnej forme v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Takéto informácie sa uvedeným stranám poskytujú aspoň dva týždne pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 12 ods. 1 na uloženie dočasných ciel.
Takéto informácie zahŕňajú:
a) zhrnutie navrhovaných ciel len na informačné účely a
b) podrobné údaje o výpočte rozpätia subvencií a rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, pričom sa náležite zohľadňuje potreba dodržať požiadavky na ochranu dôverných informácií uvedené v článku 29. Strany majú tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov.
2. V prípadoch, keď sa neplánujú uložiť dočasné clá, ale plánuje sa pokračovať v zisťovaní, zainteresované strany sú o neuložení ciel informované dva týždne pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 12 ods. 1 na uloženie dočasných ciel.“
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 10 Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 31 – odsek 2
10. Článok 31 ods. 2 sa nahrádza takto:
vypúšťa sa
„2. S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom môžu orgány zohľadniť všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Únie alebo nie, výrobcovia v Únii, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, reprezentatívni používatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacím clom prihlásiť a poskytnúť Komisii potrebné informácie. Tieto informácie alebo ich primerané zhrnutie sa sprístupňujú ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, ktoré sa k nim môžu vyjadriť.“
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 10 a (nový) Nariadenie (ES) č. 597/2009 Článok 33 a (nový)
10a. Vkladá sa tento článok:
„Článok 33a
Správa
1. S cieľom uľahčiť monitorovanie vykonávania nariadenia uskutočňované Európskym parlamentom a Radou Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia ako súčasť dialógu o nástroji na ochranu obchodu medzi Komisiou, Európskym parlamentom a Radou, pričom náležite zohľadní ochranu dôverných informácií v zmysle článku 19. V správe sa uvedú informácie o uplatňovaní dočasných a konečných opatrení, ukončení prešetrovaní bez opatrení, záväzkoch, vstrebaní, preskúmaní a overovaní na mieste a činnosti rôznych orgánov zodpovedných za monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú. Správa sa vzťahuje aj na nástroje tretích krajín, ktoré použili voči Únii na ochranu obchodu, informácie o tom, ako sa príslušné odvetvie Únie vyrovnáva so zavedenými opatreniami, a odvolania voči týmto opatreniam. Vzťahuje sa aj na činnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod a činnosti poradenského strediska pre MSP súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia.
2. Európsky parlament môže do jedného mesiaca od predloženia správy Komisie vyzvať Komisiu, aby sa zúčastnila na ad hoc schôdzi svojho príslušného výboru s cieľom prezentovať a vysvetliť akékoľvek záležitosti súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia. Správa môže byť aj predmetom uznesenia.
3. Komisia zverejní správu najneskôr do šiestich mesiacov od predloženia správy Európskemu parlamentu a Rade.“
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Do ...* sa konsoliduje s nariadením (ES) č. 1225/2009 a nariadením (ES) č. 597/2009.
____________
* Tri mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (COM(2013)0009 – C7-0019/2013 – 2013/0007(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0009),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0019/2013),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013(1),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A7-0468/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva
(1) Nariadením Rady (ES) č. 1224/2009(4), sa Komisii udeľujú právomoci s cieľom vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia.
(2) Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa musia právomoci udelené na základe nariadenia (ES) č. 1224/2009 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
(3) S cieľom rozvinúť niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1224/2009 by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o tieto úkony:
–
oslobodenie určitých kategórií rybárskych plavidiel od povinnosti predbežného oznámenia; [PN 1]
–
oslobodenie určitých kategórií rybárskych plavidiel od povinnosti vypĺňať a predkladať vyhlásenie o prekládke;
–
schválenie iného spôsobu a frekvencie na prenos údajov od členských štátov Komisii na účely zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia;
–
prijatie pravidiel o uchovávaní plánu uskladnenia určitých spracovaných produktov na palube;
–
vymedzenie hraničných úrovní úlovkov na uzavretia v reálnom čase;
–
zmena vzdialeností, o ktoré rybárske plavidlo musí zmeniť polohu, keď prekročí hraničnú úroveň úlovkov;
–
zmena prahovej hodnoty, pod ktorou sú rybie produkty vyňaté z pôsobnosti pravidiel sledovateľnosti;
–
zmena prahovej hodnoty, pod ktorou sú rybie produkty vyňaté z pôsobnosti pravidiel prvého predaja;
–
oslobodenie od povinnosti predkladať záznamy o predaji v prípade produktov rybolovu vyložených z určitých kategórií rybárskych plavidiel;
–
zmena prahovej hodnoty, pod ktorou sú rybie produkty vyňaté z pôsobnosti pravidiel prvého predaja;
–
určenie oblastí rybolovu, na ktoré sa vzťahujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy;
–
schválenie iného spôsobu a frekvencie na prenos údajov od členských štátov Komisii na základe pilotných projektov.
(4) Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, napríklad s regionálnymi poradnými radami. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PN 2]
(5) S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1224/2009 by sa Komisii mali v súlade s článkom 291 ZFEÚ udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o:
–
licencie na rybolov;
–
oprávnenia na rybolov;
–
označovanie rybárskeho výstroja; [PN 3]
–
systém monitorovania plavidiel;
–
koeficienty prepočtu na účely prepočtu hmotnosti uskladnených alebo spracovaných rýb na živú hmotnosť rýb;
–
vypĺňanie a predkladanie lodných denníkov, pokiaľ nie sú predmetom delegovaných aktov;
–
metodiku plánov odberu vzoriek u rybárskych plavidiel, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky týkajúce sa rybárskeho denníka;
–
predbežné oznámenie; [PN 4]
–
vypĺňanie a predkladanie vyhlásení o prekládke, pokiaľ nie sú predmetom delegovaných aktov;
–
vypĺňanie a predkladanie vyhlásení o vykládke;
–
metodiku plánov odberu vzoriek pri rybárskych plavidlách, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky týkajúce sa vyhlásení o vykládke;
–
formáty prenosu údajov o úlovkoch a úsilí Komisii;
–
uzatvorenie miesta rybolovu Komisiou;
–
nápravné opatrenia v prípadoch uzatvorenia miesta rybolovu Komisiou;
–
kontrolu rybolovnej kapacity členských štátov;
–
certifikáciu hnacieho výkonu motora a fyzické overenie hnacieho výkonu motora;
–
metodiku plánov odberu vzoriek na overenie výkonu motora;
–
postup, ktorým Komisia schvaľuje plány kontroly v určených prístavoch;
–
výpočet hraničných úrovní úlovkov na uzatvorenia v reálnom čase;
–
uzatvorenia v reálnom čase;
–
zostavenie, oznámenie a vyhodnotenie plánov odberu vzoriek pri rekreačnom rybolove;
–
informácie o produktoch rybolovu a akvakultúry určené spotrebiteľom;
–
postup, ktorým Komisia schvaľuje plány odberu vzoriek, plánov kontroly a všeobecných programov kontroly váženia;
elektronickú databázu na ukladanie správ o inšpekciách a dozore;
–
zostavenie zoznamu inšpektorov Únie;
–
stanovenie množstiev ako nápravného opatrenia v prípade, ak členský štát vykládky alebo prekládky nezačal žiadne konanie;
–
bodový systém pre prípady závažného porušenia predpisov, pokiaľ nie sú predmetom delegovaných aktov;
–
oblasti rybolovu, na ktoré sa vzťahujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy;
–
predĺženie obdobia na zasielanie výsledkov správneho vyšetrovania Komisii;
–
zostavenie akčného plánu v prípade nezrovnalostí alebo nedostatkov v kontrolnom systéme členského štátu;
–
pozastavenie a zrušenie finančnej pomoci Únie;
–
uzatvorenie miest rybolovu pre nedodržiavanie cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva;
–
znižovanie kvót;
–
znižovanie úsilia;
–
znižovanie kvót za nedodržiavanie pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva;
–
dočasné opatrenia;
–
postup, ktorým Komisia schvaľuje národný plán na zavedenie systému potvrdzovania údajov;
–
analýzu a audit údajov;
–
zriadenie spoločných noriem a postupov na zaistenie transparentnej komunikácie;
–
prevádzkovanie webových stránok a webových služieb;
–
obsah a formát správ členských štátov o uplatňovaní tohto nariadenia.
Ak sa vyžaduje kontrola členských štátov, mali by sa uvedené právomoci vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(5).
(6) Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti treba upraviť ustanovenie o núdzových opatreniach, ktorým sa určité opatrenia Komisie postupujú za určitých podmienok Rade.
(7) Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti treba upraviť niektoré ustanovenia, ktorými sa jedine Rade udeľujú rozhodovacie právomoci, aby sa zosúladili s novými postupmi uplatniteľnými na spoločnú politiku rybného hospodárstva. Mali by sa preto prepracovať tieto ustanovenia nariadenia (ES) č. 1224/2009:
–
vymedzenie oblastí obmedzeného rybolovu;
–
zavádzanie nových technológií,
–
povinnosť určitých rybárskych plavidiel nahlasovať rybolovné úsilie;
–
schvaľovanie prahovej hodnoty úlovkov, nad ktorou sa musí použiť určený prístav alebo miesto blízko pobrežia, a frekvencie odovzdávania údajov v každom viacročnom pláne;
–
zriadenie oblastí obmedzeného rybolovu a stanovenie dátumu, keď sa určité kontroly v súvislosti s týmito oblasťami stávajú povinnými;
–
povinnosť uplatňovať na rekreačný rybolov špecifické riadiace opatrenia;
–
zriadenie systému kontrolných pozorovateľov.
(8) Nariadenie (ES) č. 1224/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(8a) Keďže cieľom tohto nariadenia je zosúladiť nariadenie (ES) č. 1224/2009 s Lisabonskou zmluvou, je dôležité, aby Komisia v budúcej revízii uvedeného nariadenia preskúmala:
–
požiadavky Európskeho parlamentu, ktoré sa týkajú rozlišovania medzi pasívnym a statickým výstrojom,
–
relevantnosť úrovní tolerancie rybárskych denníkov stanovenej na 10%,
–
podmienky oznamovania vstupu do prístavov,
–
prípadné odchýlky v podmienkach uskladnenia,
–
administratívnu záťaž obmedzení súvisiacich s vážením,
–
podmienky udeľovania a prevodu bodov za priestupky a
–
zverejňovanie údajov v súvislosti s priestupkami, [PN 5]
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 1224/2009 sa mení takto:
(1) Článok 4 sa mení takto:
a) bod 7 sa nahrádza takto:"
„7. „inšpektori Únie“ sú úradníci členského štátu alebo Komisie alebo orgánu ňou povereného, ktorých mená sa uvedú v zozname vypracovanom v súlade s článkom 79;“
"
b) bod 14 sa nahrádza takto:"
„14. „oblasť obmedzeného rybolovu“ je každá morská oblasť v súdnej právomoci členského štátu, ktorá je vymedzená právne záväzným aktom Únie a v ktorej sú rybolovné činnosti buď obmedzené, alebo zakázané;“
"
(2) V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Vlajkový členský štát vydáva, spravuje a odoberá licenciu na rybolov v súlade s podrobnými pravidlami o ich platnosti a minimálnych informáciách, ktoré obsahujú, stanovenými prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(3) V článku 7 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Podrobné pravidlá o platnosti oprávnení na rybolov a minimálnych informáciách, ktoré obsahujú, sa stanovia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.
6. Komisia je splnomocnená prijaťprijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa pravidiel uplatňovania oprávnení na rybolov v prípadepodmienok oslobodenia malých plavidiel od povinnosti mať oprávnenia na rybolov.“ [PN 6]
"
(4) V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia je splnomocnenámôže prijať v súlade s článkom 119a delegované aktyvykonávacie akty týkajúce sa označovania a identifikácie rybárskych plavidiel, ich výstroja a člnov, pokiaľ ide o:
(a)
dokumenty, ktoré majú byť na palube;
(b)
pravidlá označovania člnov;
(c)
pravidlá týkajúce sa pasívneho výstroja a vlečných sietípasívny výstroj a vlečné siete s rozperným rahnom;
(d)
označovanie štítkom;
(e)
bóje;
(f)
povrazy.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“ [PN 7]
"
(5) Článok 9 sa mení takto:
a) odsek 10 sa nahrádza takto:"
„10. Komisia je splnomocnenámôže prijať v súlade s článkom 119a delegovanévykonávacie akty týkajúce sa:
(a)
požiadaviek používať na rybárskych plavidlách satelitné sledovacie zariadenia;
(b)
vlastností satelitných sledovacích zariadení;
(c)
povinností kapitánov v súvislosti so satelitnými sledovacími zariadeniami;
(d)
kontrolných opatrení, ktoré vlajkový členský štát má prijať;
(e)
frekvencie prenosu údajov;
(f)
monitorovania vstupu do konkrétnej oblasti a výstupu z nej;
(g)
prenosu údajov pobrežnému členskému štátu;
(h)
opatrení, ktoré treba prijať v prípade technickej poruchy alebo nefunkčného satelitného sledovacieho zariadenia;
(i)
neprijatia údajov;
(j)
monitorovania a záznamu rybolovných činností;
(k)
prístupu Komisie k údajom.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“ [PN 8]
"
b) dopĺňa sa tento odsek:"
„11. Pravidlá týkajúce sa formátu elektronického prenosu údajov zo systému monitorovania plavidiel z vlajkového členského štátu pobrežnému členskému štátu stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(6) Článok 13 sa nahrádza takto:"
„Článok 13
Nové technológie
1. Opatrenia, ktorými sa ukladá povinnosť používať elektronické monitorovacie zariadenia a nástroje sledovateľnosti, ako je genetická analýza, možno prijať v súlade so zmluvou. S cieľom posúdiť technológie, ktoré sa majú používať, členské štáty vykonajú na svoj podnet alebo v spolupráci s Komisiou alebo orgánom ňou povereným do 1. júna 2013 pilotné projekty zamerané na nástroje sledovateľnosti, ako je napr. genetická analýza.
2. O zavedení ďalších nových techník kontroly rybolovu možno rozhodnúť v súlade so zmluvou a po konzultácii s príslušnými stranami, ak tieto technológie povedú k lepšiemu dodržiavaniu pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom.“ [PN 9]
"
(7) Článok 14 sa mení takto:
a) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Na prepočet hmotnosti uskladnených alebo spracovaných rýb na živú hmotnosť rýb kapitáni rybárskych plavidiel Únie používajú koeficient prepočtu. Komisia stanoví uvedený koeficient prepočtu prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
b) odsek 10 sa nahrádza takto:"
„10. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
vypĺňania a predkladania rybárskych denníkov v papierovej podobe;
(b)
vzorov rybárskych denníkov v papierovej podobe, ktoré sa majú používať;
(c)
pokynov na vypĺňanie a predkladanie rybárskych denníkov v papierovej podobe;
(d)
lehôt na prekladanie rybárskych denníkov;
(e)
výpočtu miery tolerancie vymedzenej v odseku 3
prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
c) dopĺňa sa tento odsek:"
„11. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa povinností rybárskych plavidiel, pokiaľ ide o vypĺňanie a predkladanie rybárskych denníkov v papierovej podobe podľa článku 16 ods. 3 a článku 25 ods. 3.“
"
(8) Článok 15 sa mení takto:
a) dopĺňa sa tento odsek:"
„1a. Kapitáni rybárskych plavidiel Únie používaných výlučne v akvakultúre sú vyňatí z pôsobnosti odseku 1.“
"
b) odsek 9 sa nahrádza takto:"
„9. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa:
(a)
ustanovení uplatniteľných v prípade technickej poruchy alebo nefunkčnosti systémov elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(b)
opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade neprijatia údajov;
(c)
prístupu k údajom a opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade, že prístup k údajom nie je možný.
10. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
požiadavky elektronických systémov zaznamenávania a podávania správ o rybárskych plavidlách Únie;
(b)
formátu odovzdávania údajov z rybárskeho plavidla Únie príslušným orgánom jeho vlajkového štátu;
(c)
potvrdení o prijatí od príslušných orgánov;
(d)
údajov o fungovaní systému elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(e)
formátu výmeny informácií medzi členskými štátmi;
(f)
výmeny údajov medzi členskými štátmi;
(g)
úloh jediného orgánu;
(h)
frekvencie prenosu údajov prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(9) V článku 16 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Každý členský štát na účely monitorovania uvedeného v odseku 1 vypracuje plán odberu vzoriek založený na metodike prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2, pokiaľ ide o vymedzenie skupín plavidiel, úrovní rizika a odhadu úlovkov, a každý rok ho do 31. januára zašle Komisii, pričom uvedie metódy použité pri vypracúvaní tohto plánu. Plány odberu vzoriek sú podľa možnosti čo najviac časovo stabilné a normalizované v rámci príslušných geografických oblastí.“
"
(10) V článku 17 sa odsek 6 nahrádza takto:"
„6. Komisia je splnomocnenámôže prijať v súlade s článkom 119a delegované akty s cieľom oslobodiťvykonávacie akty s cieľom oslobodiť určité kategórie rybárskych plavidiel od povinnosti stanovenej v odseku 1 na obmedzené obdobie, ktoré sa môže obnoviť, alebo ustanoviť iné oznamovacie obdobie, pričom zohľadní typ produktov rybného hospodárstva a vzdialenosť medzi rybolovnými revírmi, miestami vykládky a prístavmi, kde sú príslušné plavidlá zaregistrované.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“ [PN 10]
"
(11) Článok 21 sa mení takto:
a) odsek 6 sa nahrádza takto:"
„6. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty s cieľom oslobodiť určité kategórie rybárskych plavidiel od povinnosti stanovenej v odseku 1 na obmedzené a obnoviteľné obdobie alebo ustanoviť iné oznamovacie obdobie, pričom zohľadní typ produktov rybného hospodárstva a vzdialenosť medzi rybolovnými revírmi, miestami prekládky a prístavmi, kde sú príslušné plavidlá zaregistrované.“
"
b) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
vypĺňania a predkladania vyhlásenia o prekládke v papierovej podobe;
(b)
vzorov vyhlásení o prekládke v papierovej podobe, ktoré sa majú používať;
(c)
pokynov na vypĺňanie a predkladanie vyhlásení o prekládke v papierovej podobe;
(d)
lehôt na vypĺňanie a predkladanie vyhlásení o prekládke v papierovej podobe;
(e)
odovzdania vyhlásenia o prekládke v papierovej podobe;
(f)
výpočtu miery tolerancie vymedzenej v odseku 3 sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(12) Článok 22 sa mení takto:
a) dopĺňa sa tento odsek:"
„1a. Kapitáni rybárskych plavidiel Únie používaných výlučne v akvakultúre sú vyňatí z pôsobnosti odseku 1.“
"
b) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa:
(a)
ustanovení v prípade technickej poruchy alebo nefunkčnosti systémov elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(b)
opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade neprijatia údajov;
(c)
prístupu k údajom a opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade, že prístup k údajom nie je možný.“
"
c) dopĺňa sa tento odsek:"
„8. Komisia stanoví pravidlá týkajúce sa
(a)
požiadavky elektronických systémov zaznamenávania a podávania správ o rybárskych plavidlách Únie;
(b)
formátu odovzdávania údajov z rybárskeho plavidla Únie príslušným orgánom jeho vlajkového štátu;
(c)
potvrdenia o prijatí;
(d)
údajov o fungovaní systému elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(e)
formátu výmeny informácií medzi členskými štátmi;
(f)
výmeny údajov medzi členskými štátmi;
(g)
úloh jediného orgánu prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(13) V článku 23 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
vypĺňania vyhlásení o vykládke v papierovej podobe;
(b)
vzorov vyhlásení o vykládke v papierovej podobe, ktoré sa majú používať;
(c)
pokynov na vypĺňanie a predkladanie vyhlásení o vykládke v papierovej podobe;
(d)
lehôt na prekladanie vyhlásení o vykládke;
(e)
rybolovných operácií, do ktorých sú zapojené dve alebo viaceré rybárske plavidlá Únie, prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(14) Článok 24 sa mení takto:
a) dopĺňa sa tento odsek:"
„1a. Kapitáni rybárskych plavidiel Únie používaných výlučne v akvakultúre sú vyňatí z pôsobnosti odseku 1.“
"
b) odsek 8 sa nahrádza takto:"
„8. Komisia je splnomocnenámôže prijať v súlade s článkom 119a delegovanévykonávacie akty týkajúce sa:
(a)
ustanovení uplatniteľných v prípade technickej poruchy alebo nefunkčnosti systémov elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(b)
opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade neprijatia údajov;
(c)
prístupu k údajom a opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade, že prístup k údajom nie je možný.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“ [PN 11]
"
c) dopĺňa sa tento odsek:"
„9. Komisia stanoví pravidlá týkajúce sa
(a)
požiadavky elektronických systémov zaznamenávania a podávania správ o rybárskych plavidlách Únie;
(b)
formátu odovzdávania údajov z rybárskeho plavidla Únie príslušným orgánom jeho vlajkového štátu;
(c)
potvrdenia o prijatí;
(d)
údajov o fungovaní systému elektronického zaznamenávania a podávania správ;
(e)
formátu výmeny informácií medzi členskými štátmi;
(f)
výmeny údajov medzi členskými štátmi;
(g)
úloh jediného orgánu prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(15) V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Každý členský štát na účely monitorovania uvedeného v odseku 1 vypracuje plán odberu vzoriek založený na metodike prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2, pokiaľ ide o vymedzenie skupín plavidiel, úrovní rizika a odhadu úlovkov, a každý rok ho do 31. januára zašle Komisii, pričom uvedie metódy použité pri vypracúvaní tohto plánu. Plány odberu vzoriek sú podľa možnosti čo najviac časovo stabilné a normalizované v rámci príslušných geografických oblastí.“
"
(16) Článok 28 sa mení takto:
a) úvodná veta odseku 1 sa nahrádza takto:"
„1. Ak je tak rozhodnuté v súlade so zmluvou, kapitáni rybárskych plavidiel Únie, ktoré nie sú vybavené funkčným systémom monitorovania plavidiel uvedeným v článku 9 alebo ktoré elektronicky nezasielajú údaje z rybárskeho denníka podľa článku 15 a ktoré podliehajú režimu rybolovného úsilia, odošlú príslušným orgánom svojho vlajkového členského štátu a prípadne pobrežnému členskému štátu bezprostredne pred každým vstupom do geografickej oblasti, na ktorú sa vzťahuje režim rybolovného úsilia, alebo výstupom z nej prostredníctvom telexu, faxu, telefonickej správy alebo elektronickej pošty, ktoré si prijímateľ riadne zaznamenáva, alebo prostredníctvom rádiového spojenia pomocou rádiostanice schválenej na základe predpisov Únie tieto informácie vo forme správy o rybolovnom úsilí:“
"
b) dopĺňa sa tento odsek:"
„3. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa prenosu správ o rybolovnom úsilí. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(17) Článok 32 sa vypúšťa.
(18) Článok 33 sa mení takto:
a) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Bez toho, aby bola dotknutá hlava XII, členské štáty môžu do 30. júna 2011 vykonávať s Komisiou a orgánom ňou povereným pilotné projekty týkajúce sa diaľkového prístupu k údajom členských štátov, ktoré sú zaznamenané a potvrdzované podľa tohto nariadenia, v reálnom čase. Formát a postupy prístupu k údajom sa zvážia a otestujú. Členské štáty informujú do 1. januára 2011 Komisiu o tom, či plánujú vykonávať pilotné projekty. Od 1. januára 2012 môže byť v súlade so zmluvou rozhodnuté o inom spôsobe prenosu údajov Komisii a jeho frekvencii.“
"
b) odsek 10 sa nahrádza takto:"
„10. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť formáty prenosu údajov uvedených v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(19) V článku 36 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Ak Komisia na základe informácií podľa článku 35 alebo z vlastného podnetu zistí, že rybolovné možnosti Únie, členského štátu alebo skupiny členských štátov sa považujú za vyčerpané, informuje o tom dotknuté členské štáty a prostredníctvom vykonávacích aktov zakáže rybolovné činnosti, pokiaľ ide o príslušnú oblasť, výstroj, populáciu, skupinu populácií alebo flotilu, ktorá sa zúčastňuje týchto špecifických rybolovných činností.“
"
(20) Článok 37 sa mení takto:
a) odsek 2 sa nahrádza takto:"
„2. Ak sa neodstráni ujma voči členskému štátu, ktorému sa zakázal rybolov pred vyčerpaním jeho rybolovných možností, Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov opatrenia s cieľom vhodne napraviť spôsobenú ujmu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2. Medzi uvedené opatrenia môže patriť zníženie rybolovných možností ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý lovil nadmerne, a takto získané množstvá vhodne prideliť členským štátom, ktorých rybolovné činnosti boli zakázané pred vyčerpaním ich rybolovných možností.“
"
b) odsek 4 sa nahrádza takto:"
„4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa oznamovania utrpenej ujmy, určenia členských štátov, ktoré utrpeli ujmu, a výšky ujmy, určenia členských štátov, ktoré lovili nadmerne, a množstiev nadmerne ulovených rýb, množstiev, o ktoré sa majú rybolovné možnosti proporčne k prekročeným rybolovným možnostiam znížiť v prípade členských štátov, ktoré lovili nadmerne, množstiev, ktorými sa majú proporčne k utrpenej ujme doplniť rybolovné možnosti členských štátov, ktoré utrpeli ujmu, dátumov, ku ktorým doplnenia a zníženia nadobúdajú účinnosť, a prípadne akéhokoľvek potrebného opatrenia na nápravu utrpenej ujmy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(21) V článku 38 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, pokiaľ ide o:
(a)
registráciu rybárskych plavidiel;
(b)
overovanie výkonu motora rybárskych plavidiel;
(c)
overovanie tonáže rybárskych plavidiel;
(d)
overovanie typu, počtu a charakteristík rybárskeho výstroja.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(22) V článku 40 sa odsek 6 nahrádza takto:"
„6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa certifikácie hnacieho výkonu motora a fyzického overenia hnacieho výkonu motora. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(23) V článku 41 sa úvodná veta odseku 1 nahrádza takto:"
„1. Členské štáty vykonajú po analýze rizika overenie údajov o výkone motora a to využitím všetkých informácií o technických vlastnostiach dotknutého plavidla. Toto overenie údajov vychádza z plánu odberu vzoriek založeného na metodike, ktorú Komisiou prijala prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 119 ods. 2, pokiaľ ide o kritériá vysokého rizika, veľkosť náhodne odobranej vzorky a technické doklady, ktoré sa majú overiť. Členské štáty overujú najmä informácie uvedené v:“
"
(24) Článok 43 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Pri prijímaní viacročného plánu v súlade so zmluvou, možno rozhodnúť o stanovení prahu uplatňovaného na živú hmotnosť druhov podliehajúcich uvedenému plánu, pri ktorého prekročení sa od rybárskeho plavidla vyžaduje, aby svoje úlovky vyložilo v určenom prístave alebo na mieste v blízkosti pobrežia.“
"
b) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Členské štáty sú vyňaté z pôsobnosti odseku 5 písm. c), ak akčný program vnútroštátnej kontroly prijatý v súlade s článkom 46 obsahuje plán, ako vykonávať kontrolu v určených prístavoch pri súčasnom zabezpečení rovnakej úrovne kontroly príslušnými orgánmi. Plán sa považuje za uspokojivý, ak ho Komisia schváli prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(25) V článku 45 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Príslušné prahové hodnoty a intervaly zasielania údajov uvedených v odseku 1 sa stanovia v každom viacročnom pláne v súlade so zmluvou.“
"
(26) V článku 49 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa uchovávania plánu uskladnenia spracovaných produktov na palube, v ktorom sa podľa jednotlivých druhov uvedie, kde v nákladnom priestore sa tieto produkty nachádzajú.“
"
(27) V článku 50 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"
„1. Rybolovné činnosti rybárskych plavidiel Únie a rybárskych plavidiel tretích krajín v rybolovných zónach, v ktorých boli v súlade so zmluvou stanovené oblasti obmedzeného rybolovu, kontroluje stredisko monitorovania rybolovu pobrežného členského štátu, ktoré má systém na detekciu a zaznamenávanie vstupu plavidiel do oblasti obmedzeného rybolovu, tranzitu cez ňu a odchodu z nej.
2. Okrem ustanovení odseku 1 sa v súlade so zmluvou stanoví dátum, od ktorého rybárske plavidlá musia mať na palube funkčný systém, ktorý upozorní kapitána na vstup do oblasti obmedzeného rybolovu alebo na výstup z takejto oblasti.“
"
(28) Článok 51 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Ak sa dosiahla hraničná úroveň úlovkov konkrétneho druhu alebo skupiny druhov, príslušná oblasť sa v súlade s týmto oddielom pre dotyčný rybolov dočasne uzavrie. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty s cieľom stanoviť konkrétny druh alebo skupinu druhov, na ktoré sa hraničná úroveň uplatňuje, pričom berie do úvahy zloženie úlovkov z hľadiska druhov a/alebo dĺžok v konkrétnych oblastiach a/alebo druhy rybolovu.“
"
b) odsek 2 sa nahrádza takto:"
„2. Hraničná úroveň úlovkov sa vypočítava na základe metodiky odberu vzoriek, ktorú Komisia stanovila prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2 na vymedzenie oblastí s vysokým rizikom dosiahnutia hraničnej úrovne a overenie dosiahnutia hraničnej úrovne, ako percento alebo hmotnosť konkrétneho druhu alebo skupiny druhov v porovnaní s celkovým úlovkom dotknutej ryby v záťahu.“
"
c) odsek 3 sa vypúšťa.
(29) vkladá sa tento článok:"
„Článok 51a
Podrobné pravidlá vykonávania
Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa oblastí uzatvorených v reálnom čase, uzatvorenia rybolovu a informovania o uzatvoreniach v reálnom čase. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(30) Článok 52 sa nahrádza takto:"
„1. Ak množstvo úlovkov prekročí hraničnú úroveň úlovkov v dvoch po sebe nasledujúcich záťahoch, rybárske plavidlo pred pokračovaním v rybolove zmení oblasť rybolovu o určitú vzdialenosť od pozície predchádzajúceho záťahu a bezodkladne o tom informuje príslušné orgány pobrežného členského štátu.
2. Vzdialenosť uvedená v odseku 1 je spočiatku aspoň päť námorných míľ a pri rybárskych plavidlách s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov dve námorné míle.
3. Komisia je splnomocnená prijaťprijímať v súlade s článkom 119a z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť príslušného členského štátu delegované akty týkajúce sa zmeny vzdialeností uvedených v odsekoch 1 a 2, pričom berie do úvahy tieto skutočnosti: [PN 12]
—
dostupné vedecké stanovisko
—
a závery správ o inšpekcií v oblasti, pre ktorú boli hraničné úrovne úlovkov vymedzené.“
"
(31) V článku 54 sa odsek 1 nahrádza takto:"
„1. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov na základe informácií, ktoré preukazujú dosiahnutie hraničnej úrovne úlovkov, určiť oblasť za dočasne uzatvorenú, ak samotný pobrežný členský štát nestanovil takéto uzatvorenie.“
"
(32) V článku 55 sa odseky 4 a 5 nahrádzajú takto:"
„4. Ak sa na základe vedeckého vyhodnotenia biologického vplyvuVedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) vyhodnotí biologický vplyv rekreačného rybolovu uvedeného v odseku 3. Ak sa zistí, že rekreačný rybolov má významný vplyv, môžu sa v súlade sa zmluvou prijať riadiace opatrenia, ako sú oprávnenia na rybolov a vyhlásenia o úlovku. [PN 13]
5. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá vypracúvania plánov odberu vzoriek uvedených v odseku 3 a oznamovania a vyhodnocovania plánov odberu vzoriek. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(33) Článok 58 sa mení takto:
a) dopĺňajú sa tieto odseky:"
„7a. Informácie uvedené v odseku 5 písm. a) až f) sa neuplatňujú:
(a)
na dovezené produkty rybolovu a akvakultúry vylúčené z rozsahu pôsobnosti osvedčenia o úlovku v súlade s článkom 12 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1005/2008;
(b)
na produkty rybolovu a akvakultúry ulovené alebo vyprodukované v sladkých vodách;
(c)
na okrasné ryby, kôrovce a mäkkýše.
7b. Informácie uvedené v písmenách a) až h) odseku 5 sa neuplatňujú na produkty rybolovu a akvakultúry, ktoré patria do položiek 1604 a 1605 kombinovanej nomenklatúry.“
"
b) odseky 8 a 9 sa nahrádzajú takto:"
„8. Členské štáty môžu oslobodiť od požiadaviek stanovených v tomto článku malé množstvá produktov predávaných priamo spotrebiteľom z rybárskych plavidiel pod podmienkou, že ich cena nepresahuje malú hodnotu.
9. Hodnota uvedená v odseku 8 spočiatku neprekračuje 50 EUR za deň.
10. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa:
(a)
určenia produktov rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa tento článok uplatňuje;
(b)
fyzického pripojenia informácií k produktom rybolovu a akvakultúry;
(c)
spolupráce medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prístup k informáciám pripojeným k dávke fyzicky alebo sprevádzajúcim dávku;
(d)
určenia produktov rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa určité ustanovenia tohto článku neuplatňujú;
(e)
informácií o príslušnej zemepisnej oblasti;
(f)
zmeny hodnoty stanovenej v odseku 9.“
"
(g) informácií o produktoch rybolovu a akvakultúry, ktoré spotrebiteľ má k dispozícii.“ [PN 14]
(34) V článku 59 sa odsek 3 nahrádza takto:"
„3. Kupujúci, ktorý získa produkty rybolovu do určitej prahovej hmotnosti, ktoré sa potom neuvádzajú na trh, ale sa použijú len na súkromnú spotrebu, je vyňatý z pôsobnosti tohto článku.
4. Prahová hmotnosť uvedená v odseku 3 spočiatku neprekračuje 30 kg za deň.
5. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa zmeny prahovej hmotnosti stanovenej v odseku 4, pričom berie do úvahy stav dotknutej populácie.“
"
(35) Článok 60 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Členský štát zabezpečí, aby sa všetky produkty rybného hospodárstva vážili na systémoch schválených príslušnými orgánmi, pokiaľ neprijal plán odberu vzoriek schválený Komisiou a vypracovaný na základe metodiky založenej na riziku a prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2 na určenie veľkosti vzoriek, úrovní rizika, kritérií rizika a informácií, ktoré treba vziať do úvahy.“
"
b) odsek 7 sa nahrádza takto:"
„7. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa
(a)
určenia postupov váženia pri vykládkach z rybárskych plavidiel Únie a prekládkach, do ktorých sú rybárske plavidlá Únie zapojené, ako aj pri vážení produktov rybolovu na palube rybárskych plavidiel Únie vo vodách EÚ;
(b)
záznamov o vážení;
(c)
času váženia;
(d)
systémov váženia;
(e)
váženia mrazených produktov rybolovu;
(f)
odpočítania ľadu a vody;
(g)
prístupu príslušných orgánov k systémom váženia, záznamom o vážení, písomným vyhláseniam a do priestorov, v ktorých sa produkty rybolovu skladujú alebo spracúvajú;
(h)
osobitných pravidiel váženia určitých pelagických druhov, pokiaľ ide o:
i)
určenie postupov váženia pri úlovkoch sleďov, makrel a stavríd;
ii)
prístavy váženia;
iii)
upovedomenie príslušných orgánov pred vstupom do prístavu;
iv)
vykladanie;
v)
rybársky denník;
vi)
verejne obsluhované vážiace zariadenie;
vii)
súkromne obsluhované vážiace zariadenie;
viii)
váženie mrazených rýb;
ix)
uchovávanie záznamov o vážení;
x)
potvrdenie o predaji a vyhlásenie o prevzatí;
xi)
krížové kontroly;
xii)
monitorovanie váženia.“
"
(36) Článok 61 sa nahrádza takto:"
„Článok 61
Váženie produktov rybného hospodárstva po doprave z miesta vykládky
1. Odchylne od článku 60 ods. 2 členské štáty môžu povoliť váženie produktov rybolovu po preprave z miesta vykládky pod podmienkou, že sa prepravujú na miesto určenia na území dotknutého členského štátu a že tento členský štát prijal plán kontroly schválený Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený plán kontroly je vypracovaný na základe metodiky založenej na riziku na určenie veľkosti vzoriek, úrovní rizika, kritérií rizika a obsahu plánov kontroly. Komisia prijme túto metodiku odberu vzoriek prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.
2. Odchylne od odseku 1 príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa produkty rybného hospodárstva vykladajú, môžu pred odvážením týchto produktov povoliť prepravu k registrovaným kupujúcim, na registrované aukcie alebo k iným orgánom či osobám, ktoré sú zodpovedné za prvý obchod s produktmi rybolovu v inom členskom štáte. Uvedené povolenie podlieha všeobecnému kontrolnému programu medzi dotknutými členskými štátmi, ktorý je uvedený v článku 94 a ktorý Komisia schválila prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený všeobecný kontrolný program je vypracovaný na základe metodiky založenej na riziku na určenie veľkosti vzoriek, úrovní rizika, kritérií rizika a obsahu plánov kontroly. Komisia prijme túto metodiku odberu vzoriek prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(37) V článku 64 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa uvedenia počtu kusov, druhu úpravy produktu a uvádzania ceny v záznamoch o predaji, ako aj formátu záznamov o predaji. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(38) Článok 65 sa nahrádza takto:"
„Článok 65
Výnimky z požiadaviek na záznamy o predaji
1. Možno udeliť výnimku z povinnosti predkladať príslušným orgánom alebo iným oprávneným orgánom členského štátu záznam o predaji v prípade produktov rybolovu vyložených z určitých kategórií rybárskych plavidiel Únie uvedených v článkoch 16 a 25 alebo v prípade malých vyložených množstiev produktov rybolovu. Uvedené malé množstvo spočiatku neprekračuje 50 kg ekvivalentu živej hmotnosti jednotlivých druhov. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty s cieľom udeliť tieto výnimky a upraviť uvedené malé množstvá, pričom berie do úvahy stav dotknutej populácie.
2. Kupujúci, ktorý získa produkty do určitej prahovej hmotnosti, ktoré sa potom neuvádzajú na trh, ale použijú sa len na súkromnú spotrebu, je vyňatý z pôsobnosti ustanovení článkov 62, 63 a 64. Uvedená prahová hmotnosť spočiatku neprekračuje 30 kg. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa úpravy uvedenej prahovej hmotnosti, pričom berie do úvahy stav dotknutej populácie.“
"
(39) V článku 71 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov formát správy o dozore. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(40) Článok 73 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. V prípade, že bol v súlade so zmluvou zriadený systém kontrolných pozorovateľov Únie, kontrolní pozorovatelia na palube rybárskych plavidiel určených členskými štátmi overujú, či rybárske plavidlo dodržiava pravidlá spoločnej politiky rybného hospodárstva. Vykonávajú všetky úlohy systému pozorovateľov, predovšetkým overujú a zaznamenávajú rybolovné činnosti plavidla a príslušné dokumenty.“
"
b) odsek 9 sa nahrádza takto:"
„9. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa týchto záležitostí v súvislosti s kontrolnými pozorovateľmi:
(a)
identifikácia plavidla na uplatňovanie systému kontrolných pozorovateľov;
(b)
komunikačný systém;
(c)
bezpečnostné pravidlá plavidla;
(d)
opatrenia na zaistenie nezávislosti kontrolných pozorovateľov;
(e)
povinnosti kontrolných pozorovateľov;
(f)
financovanie pilotných projektov.“
"
(41) V článku 74 sa odsek 6 nahrádza takto:"
„6. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa metodiky a vykonávania inšpekcie vrátane:
(a)
pravidiel schvaľovania úradných osôb zodpovedných za vykonávanie inšpekcie na mori alebo pevnine;
(b)
postupu, akým členské štáty prijmú spôsob vyberania cieľov inšpekcie založený na riziku;
(c)
koordinácie kontrolnej inšpekcie a presadzovacích opatrení medzi členskými štátmi;
(d)
povinností úradných osôb vo fáze pred inšpekciou;
(e)
povinností úradných osôb oprávnených vykonávať inšpekcie;
(f)
povinností členských štátov, Komisie a Európskej agentúry na kontrolu rybného hospodárstva;
(g)
osobitných ustanovení uplatniteľných na inšpekcie na mori a v prístave, inšpekcie prepravy, inšpekcie trhu.“
"
(42) V článku 75 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa povinností prevádzkovateľa a kapitána počas inšpekcií.“
"
(43) V článku 76 sa odsek 4 nahrádza takto:"
„4. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá týkajúce sa spoločných pravidiel o obsahu inšpekčných správ, vypĺňaní inšpekčných správ a zasielaní kópie inšpekčnej správy prevádzkovateľovi. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(44) V článku 78 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá týkajúce sa fungovania elektronickej databázy a prístupu Komisie do nej. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(45) Článok 79 sa nahrádza takto:"
„Článok 79
Inšpektori Únie
1. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov zoznam inšpektorov Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.
2. Bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť pobrežných členských štátov, inšpektori Únie môžu vykonávať inšpekcie v súlade s týmto nariadením vo vodách Únie a na rybárskych plavidlách Únie mimo vôd Únie.
3. Inšpektori Únie môžu byť pridelení na:
(a)
vykonávanie špecifických kontrolných a inšpekčných programov prijatých v súlade s článkom 95;
(b)
medzinárodné programy kontroly rybolovu, kde je Únia povinná zabezpečiť kontrolu.
4. Na plnenie svojich úloh a s výhradou odseku 5 inšpektori Únie majú bezodkladne prístup:
(a)
do všetkých častí na palube rybárskych plavidiel Únie a iných plavidiel, ktoré vykonávajú rybolovné činnosti, verejných priestorov alebo miest a dopravných prostriedkov a
(b)
ku všetkým informáciám a dokumentom, ktoré potrebujú na splnenie svojich úloh, najmä k rybárskemu denníku, vyhláseniam o vykládke, osvedčeniam o úlovku, vyhláseniam o prekládke, záznamom o predaji a ďalším súvisiacim dokumentom v rovnakej miere a za rovnakých podmienok ako úradné osoby z členského štátu, v ktorom sa inšpekcia uskutočňuje.
5. Inšpektori Únie nemajú žiadne policajné právomoci ani právomoci na presadzovanie práva mimo územia svojho členského štátu pôvodu alebo mimo vôd Únie, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc ich členského štátu pôvodu.
6. Úradníci Komisie alebo orgánu ňou povereného, ktorí sú vymenovaní za inšpektorov Únie, nemajú žiadne policajné právomoci ani právomoci na presadzovanie práva.
7. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa:
(a)
nahlásenia inšpektorov Únie Komisii;
(b)
prijatia a vedenia zoznamu inšpektorov Únie;
(c)
nahlásenia inšpektorov Únie regionálnym organizáciám pre riadenie rybného hospodárstva;
(d)
právomocí a povinností inšpektorov Únie;
(e)
správ inšpektorov Únie;
(f)
opatrení nadväzujúcich na správy inšpektorov Únie prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(46) V článku 88 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Komisia po konzultácii s oboma dotknutými členskými štátmi stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov množstvá rýb, ktoré sa majú odpočítať z kvóty členského štátu vykládky alebo prekládky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(47) V článku 92 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa:
(a)
bodov, ktoré sa majú prideliť za závažné porušenia;
(b)
počtu bodov, na základe ktorého sa pozastavuje platnosť licencie na rybolov a licencia sa trvalo odoberá;
(c)
opatrení nadväzujúcich na pozastavenie platnosti a trvalé odobratie licencie na rybolov;
(d)
nezákonného rybolovu počas obdobia pozastavenia platnosti licencie na rybolov alebo po jej trvalom odobratí;
(e)
podmienok odôvodňujúcich zmazanie bodov.
5a. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
zavedenia a používania bodového systému pre závažné porušenia predpisov;
(b)
oznamovania rozhodnutí;
(c)
prevodu vlastníctva plavidiel, ktorým boli pridelené body;
(d)
vypustenia licencií na rybolov z príslušných zoznamov v prípade osoby zodpovednej za závažné porušenie predpisov;
(e)
povinností členských štátov informovať o bodovom systéme, ktorý zaviedli vo vzťahu ku kapitánom rybárskych plavidiel, prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(48) V článku 95 sa odsek 1 nahrádza takto:"
„1. Na určité oblasti rybolovu sa vzťahujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov a po dohode s dotknutými členskými štátmi určiť, na ktoré oblasti rybolovu sa na základe potreby špecifickej a koordinovanej kontroly predmetných oblastí rybolovu vzťahujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(49) v článku 102 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:"
„3. Dotknuté členské štáty informujú Komisiu o výsledkoch zisťovania a zašlú jej správu vypracovanú najneskôr tri mesiace po predložení žiadosti Komisie. Komisia môže túto lehotu prostredníctvom vykonávacích aktov predĺžiť o primeranú lehotu odkladu na základe riadne odôvodnenej žiadosti členského štátu.
4. Ak správne vyšetrovanie uvedené v odseku 2 nevedie k odstráneniu nezrovnalostí alebo ak počas overovaní alebo autonómnych inšpekcií uvedených v článkoch 98 a 99 alebo v rámci auditu uvedeného v článku 100 Komisia zistí nedostatky v systéme kontroly členského štátu, stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov s týmto členským štátom akčný plán. Členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na vykonávanie tohto akčného plánu.“
"
(50) Článok 103 sa mení takto:
a) v odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"
„1. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, že maximálne na 18 mesiacov pozastaví všetky platby finančnej pomoci Únie alebo ich časť podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 8 písm. a) nariadenia (ES) č. 861/2006, ak existujú dôkazy o tom, že:“
"
b) odsek 2 sa nahrádza takto:"
„2. Ak ani počas obdobia pozastavenia pomoci dotknutý členský štát nepreukáže, že do budúcnosti prijal nápravné opatrenia na zaistenie dodržiavania a presadzovania platných pravidiel alebo že neexistuje vážne riziko, že by sa narušilo budúce účinné fungovanie systému Únie na kontrolu a presadzovanie, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zrušiť celú finančnú pomoc Únie, ktorej platba bola pozastavená podľa odseku 1, alebo jej časť. Takéto zrušenie sa môže uskutočniť, len ak bola zodpovedajúca platba pozastavená na 12 mesiacov.“
"
c) odsek 8 sa nahrádza takto:"
„8. Komisia stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
prerušenia lehoty splatnosti;
(b)
pozastavenia platieb;
(c)
zrušenia finančnej pomoci prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(51) Článok 104 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Ak členský štát nedodržiava svoje povinnosti týkajúce sa vykonávania viacročného plánu a ak má Komisia dôkazy, že porušenie týchto záväzkov predstavuje závažné porušenie ochrany dotknutých populácií, môže prostredníctvom vykonávacích aktov dotknutému členskému štátu dočasne uzatvoriť miesta rybolovu, ktorých sa tieto nedostatky týkajú.“
"
b) odsek 4 sa nahrádza takto:"
„4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zruší uzatvorenie miesta rybolovu potom, ako členský štát písomne a k spokojnosti Komisie dokáže, že miesta rybolovu sa môžu bezpečne využívať.“
"
(52) Článok 105 sa mení takto:
a) v odseku 2 sa úvodná veta prvého pododseku nahrádza takto:"
„2. V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré má v danom roku členský štát k dispozícii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v nasledujúcom roku alebo rokoch uskutoční zrážku z ročnej kvóty, prídelu alebo podielu členského štátu, ktorý prekročil rybolovný limit, a to násobením koeficientom podľa tejto tabuľky:“
"
b) odseky 4, 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"
„4. V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré mal členský štát k dispozícii v minulých rokoch, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov po konzultácii s príslušným členským štátom odpočítať kvóty z budúcich kvót tohto členského štátu, aby sa zohľadnila úroveň nadmerného výlovu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.
5. Ak sa odpočítanie podľa odsekov 1 a 2 nemôže urobiť z kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo skupine populácií, ktoré boli prekročené, pretože príslušný členský štát nemá k dispozícii žiadnu alebo má k dispozícii len nedostatočnú kvótu, prídel alebo podiel na populácii alebo skupine populácií, tak Komisia, môže v súlade s odsekom 1 po konzultácii s príslušným členským štátom prostredníctvom vykonávacích aktov v nasledujúcom roku alebo rokoch znížiť kvóty pre iné populácie alebo skupiny populácií, ktoré má tento členský štát k dispozícii v rovnakej zemepisnej oblasti alebo s rovnakou komerčnou hodnotou.
6. Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
posúdenia upravenej kvóty, vzhľadom na ktorú sa má vypočítať prekročené množstvo;
(b)
postupu konzultácie s dotknutým členským štátom vo veci zníženia kvóty podľa odsekov 4 a 5
prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(53) Článok 106 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné úsilie, ktoré mu bolo pridelené, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zníži budúce rybolovné úsilie tohto členského štátu.“
"
b) v odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:"
„2. Ak sa prekročí rybolovné úsilie, ktoré má členský štát k dispozícii v istej zemepisnej oblasti alebo v rámci určitého druhu rybolovu, Komisia v nasledujúcom roku alebo rokoch prostredníctvom vykonávacích aktov zníži rybolovné úsilie, ktoré má tento členský štát k dispozícii pre danú zemepisnú oblasť alebo v rámci dotknutého druhu rybolovu, a to násobením koeficientom podľa tejto tabuľky:“
"
c) odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:"
„3. Ak sa zníženie podľa odseku 2 nemôže uplatniť na to maximálne povolené rybolovné úsilie zamerané na určitú populáciu, ktoré sa prekročilo, pretože dotknutý členský štát nemá k dispozícii žiadne alebo dostatočné maximálne povolené rybolovné úsilie zamerané na uvedenú populáciu, môže Komisia v súlade s odsekom 2 v nasledujúcom roku alebo rokoch prostredníctvom vykonávacích aktov znížiť rybolovné úsilie, ktoré má tento členský štát k dispozícii v tej istej geografickej oblasti.
4. Komisia môže stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa
(a)
posúdenia maximálneho dostupného úsilia, vzhľadom na ktoré sa má vypočítať prekročené množstvo;
(b)
postupu konzultácie s dotknutým členským štátom vo veci zníženia rybolovného úsilia podľa odseku 3 prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(54) Článok 107 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Ak existujú dôkazy, že členský štát nedodržal pravidlá o populáciách, na ktoré sa vzťahujú viacročné plány, a že to môže viesť k vážnemu ohrozeniu ochrany týchto populácií, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov nasledujúci rok alebo nasledujúce roky znížiť ročné kvóty, prídely alebo podiely na populácii alebo na skupine populácií, ktoré má tento členský štát k dispozícii, a to tak, že uplatní zásadu proporcionality s prihliadnutím na škody spôsobené dotyčným populáciám.“
"
b) odsek 4 sa nahrádza takto:"
„4. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 119a delegované akty týkajúce sa lehoty, v ktorej členské štáty majú preukázať, že sa miesta rybolovu môžu bezpečne využívať, dokumentov, ktoré členské štáty priložia k svojej odpovedi, a určenia množstiev, ktoré sa majú odpočítať vzhľadom na
(a)
rozsah a povahu porušenia predpisov,
(b)
závažnosť ohrozenia ochrany,
(c)
škody, ktoré sa na danej populácii spôsobili porušením predpisov.“
"
(55) Kapitola IV hlavy XI sa nahrádza takto:"
„Kapitola IV
Dočasné opatrenia
Článok 108
Dočasné opatrenia
1. Ak existujú dôkazy vrátane dôkazov založených na odbere vzoriek uskutočnenom Komisiou, že rybolovné činnosti a/alebo opatrenia prijaté členským štátom alebo členskými štátmi poškodzujú ochranné a riadiace opatrenia prijaté v rámci viacročných plánov alebo ohrozujú morský ekosystém, čo si vyžaduje bezodkladný zásah, Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo na vlastný podnet prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o dočasných opatreniach, ktoré netrvajú dlhšie ako šesť mesiacov.
2. Dočasné opatrenia stanovené v odseku 1 sú úmerné ohrozeniu a okrem iného môžu zahŕňať:
(a)
pozastavenie rybolovných činností plavidiel plaviacich sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;
(b)
uzatvorenie rybolovu;
(c)
pre subjekty Únie zákaz prijímať vykládky, umiestňovanie do klietok na účely výkrmu alebo chovu alebo prekládky rýb a produktov rybného hospodárstva ulovených plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;
(d)
zákaz umiestňovať na trh alebo využívať na iné komerčné účely ryby a produkty rybného hospodárstva ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutých členských štátov;
(e)
zákaz poskytovať živé ryby na chov rýb vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci dotknutých členských štátov;
(f)
zákaz prijímať živé ryby ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou dotknutého členského štátu na účely chovu rýb vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci iných členských štátov;
(g)
pre rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou dotknutého členského štátu zákaz loviť ryby vo vodách podliehajúcich súdnej právomoci iných členských štátov;
(h)
vhodnú úpravu rybolovných údajov, ktoré členské štáty predkladajú.
3. Členský štát oznámi odôvodnenú žiadosť uvedenú v odseku 1 súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným poradným radám.“
"
(56) V článku 109 sa odsek 8 nahrádza takto:"
„8. Členské štáty vypracujú národný plán na zavedenie systému potvrdzovania údajov, ktorý sa bude vzťahovať na údaje uvedené v odseku 2 písm. a) a b), a na zaistenie nadväzujúcich opatrení v prípade nezrovnalostí. Plán umožní členským štátom, aby na základe riadenia rizík stanovili priority v súvislosti s potvrdzovaním a krížovými kontrolami a nasledujúcimi nadväzujúcimi opatreniami v prípade nezrovnalostí. Plán sa predloží Komisii na schválenie do 31. decembra 2011. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov schváli plány do 1. júla 2012, pričom členským štátom predtým umožní, aby urobili opravy. Zmeny plánu sa predkladajú na schválenie Komisii v ročných intervaloch. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov schváli zmeny plánu.“
"
(57) V článku 110 sa odsek 3 nahrádza takto:"
„3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, členské štáty môžu do 30. júna 2012 vykonávať s Komisiou alebo ňou povereným orgánom pilotné projekty týkajúce sa diaľkového prístupu v reálnom čase k údajom členských štátov o rybolovných možnostiach, ktoré sa zaznamenávajú a potvrdzujú podľa tohto nariadenia. Ak Komisia i dotknutý členský štát vyslovia spokojnosť s výsledkom pilotného projektu a diaľkový prístup funguje tak, ako bolo dohodnuté, pre dotknutý členský štát zanikne povinnosť podávať správy o rybolovných možnostiach podľa článku 33 ods. 2 a ods. 8. Formát a postupy prístupu k údajom sa zvážia a otestujú. Členské štáty informujú Komisiu do 1. januára 2012 o tom, či plánujú vykonať pilotné projekty. Od 1. januára 2013 sa v súlade s dohodou bude môcť rozhodnúť o pravidlách týkajúcich sa iného spôsobu, ktorým členské štáty zasielajú údaje, a inej frekvencie tohto prenosu s cieľom zaistiť prístup k údajom v reálnom čase.“
"
(58) V článku 111 sa vypúšťa odsek 3.
(59) Pred názov kapitoly II sa vkladá tento článok:"
„Článok 111a
Podrobné pravidlá vykonávania ustanovení týkajúcich sa údajov
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa kontroly kvality, dodržiavania lehôt na odovzdávanie údajov, krížových kontrol, analýz, overovaní údajov a stanovenia štandardizovaného formátu sťahovania a výmeny údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(60) V článku 114 sa odsek 1 nahrádza takto:"
„1. Na účely tohto nariadenia každý členský štát najneskôr pred 1. januárom 2012 vytvorí oficiálnu webovú stránku dostupnú cez internet, ktorá obsahuje informácie uvedené v článkoch 115 a 116. Členské štáty oznámia internetovú adresu svojej úradnej webovej stránky Komisii. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o vypracovaní spoločných noriem a postupov na zabezpečenie transparentnej komunikácie medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi, ňou určeným orgánom a Komisiou vrátane zasielania pravidelných prehľadov záznamov o rybolovných činnostiach v súvislosti s rybolovnými možnosťami.“
"
(61) V článku 116 sa vypúšťa odsek 6.
(62) Pred hlavu XIII sa vkladá tento článok:"
„Článok 116a
Podrobné pravidlá vykonávania ustanovení týkajúcich sa webových stránok a webových služieb
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa prevádzkovania webových stránok a webových služieb. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(63) V článku 117 sa odsek 4 nahrádza takto:"
„4. Komisia je splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá týkajúce sa vzájomnej pomoci, pokiaľ ide o:
(a)
administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, tretími krajinami, Komisiou a ňou určeným orgánom vrátane ochrany osobných údajov a využívania informácií a ochrany profesionálneho a obchodného tajomstva,
(b)
náklady na vyhovenie žiadosti o pomoc,
(c)
určenie jediného orgánu členských štátov,
(d)
informovanie o nadväzných opatreniach, ktoré vnútroštátne orgány prijímajú po výmene informácií,
(e)
žiadosť o pomoc vrátane žiadostí o informácie, žiadostí o prijatie opatrení a žiadostí o administratívne oznámenia a stanovenie lehôt na doručenie odpovede,
(f)
informácie bez predchádzajúcej žiadosti,
(g)
vzťahy členských štátov s Komisiou a tretími krajinami.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(64) V článku 118 sa odsek 5 nahrádza takto:"
„5. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu a formátu správ členských štátov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 119 ods. 2.“
"
(65) Článok 119 sa nahrádza takto:"
„Článok 119
Postup výboru
1. Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 30 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
"
(66) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 119a
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomociPrávomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 6, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 10, článku 14 ods. 11, článku 15 ods. 9, článku 17 ods. 6, článku 21 ods. 6, článku 22 ods. 7, článku 49 ods. 2, článku 51 ods. 1, článku 52 ods. 3, článku 58 ods. 10, článku 58 ods. 11, článku 59 ods. 5, článku 60 ods. 7, článku 65 ods. 1, článku 65 ods. 2, článku 73 ods. 9, článku 74 ods. 6, článku 75 ods. 2, článku 92 ods. 5a a článku 107 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie neurčitútroch rokov od …(6).
Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. V tejto správe Komisia vyhodnotí účinnosť aktov prijatých v súvislosti s cieľmi tohto nariadenia a spoločnej rybárskej politiky, aby zabezpečila najmä to, že kontrola sa vykonáva spravodlivo, napríklad pomocou porovnávacích ukazovateľov.
Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 15]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 6, článku 14 ods. 11, článku 15 ods. 9, článku 21 ods. 6, článku 22 ods. 7, článku 49 ods. 2, článku 51 ods. 1, článku 52 ods. 3, článku 58 ods. 10, článku 58 ods. 11, článku 59 ods. 5, článku 60 ods. 7, článku 65 ods. 1, článku 65 ods. 2, článku 73 ods. 9, článku 74 ods. 6, článku 75 ods. 2, článku 92 ods. 5a a článku 107 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 6, článku 14 ods. 11, článku 15 ods. 9, článku 21 ods. 6, článku 22 ods. 7, článku 49 ods. 2, článku 51 ods. 1, článku 52 ods. 3, článku 58 ods. 10, článku 58 ods. 11, článku 59 ods. 5, článku 60 ods. 7, článku 65 ods. 1, článku 65 ods. 2, článku 73 ods. 9, článku 74 ods. 6, článku 75 ods. 2, článku 92 ods. 5a a článku 107 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace.“
"
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (prepracované znenie) (COM(2011)0772 – C7-0426/2011 – 2011/0356(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0772),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0426/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0255/2012),
A. keďže podľa konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení platných aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia týchto ustanovení bez zmeny ich podstaty,
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/34/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (prepracované znenie) (COM(2011)0771 – C7-0423/2011 – 2011/0349(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0771),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0423/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0256/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/28/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (prepracované znenie) (COM(2011)0766 – C7-0430/2011 – 2011/0352(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0766),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0430/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0257/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/31/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (prepracované znenie) (COM(2011)0765 – C7-0429/2011 – 2011/0351(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0765),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0429/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0258/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/30/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (prepracované znenie) (COM(2011)0773 – C7-0427/2011 – 2011/0357(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0773),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0427/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0259/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/35/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov na trhu (prepracované znenie) (COM(2011)0770 – C7-0421/2011 – 2011/0354(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0770),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0421/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0260/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/33/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu (prepracované znenie) (COM(2011)0768 – C7-0428/2011 – 2011/0350(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0768),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0428/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 27. marca 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0261/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/29/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (prepracované znenie) (COM(2011)0769 – C7-0422/2011 – 2011/0353(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0769),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0422/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(1),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 8. októbra 2012 adresovaný Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. októbra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0376/2012),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/32/EÚ.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody, pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (COM(2013)0130 – C7-0066/2013 – 2013/0072(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0130),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0066/2013),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0020/2014),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),
keďže:
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 o systéme náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov(5) a nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave(6), značne prispeli k ochrane práv cestujúcich v leteckej doprave, keď sú ich cestovné plány narušené odmietnutím nástupu do lietadla, dlhými meškaniami, zrušením letov alebo nesprávnym zaobchádzaním s batožinou.
(2) Mnohé nedostatky, ktoré sa objavili počas uplatňovania práv podľa nariadení, však zabránili tomu, aby sa využil ich úplný potenciál z hľadiska realizácie ochrany cestujúcich. Na zabezpečenie efektívnejšieho, účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania práv cestujúcich leteckej dopravy v celej Únii je potrebný rad úprav s cieľom prispôsobiť sa platnému právnemu rámcu. Bolo to zdôraznené v správe Komisie o občianstve EÚ z roku 2010 o odstránení prekážok vykonávania práv občanov EÚ, v ktorej boli oznámené opatrenia na zabezpečenie súboru spoločných práv najmä cestujúcich v leteckej doprave a patričné presadzovanie týchto práv.
(2a) Služby leteckej dopravy si predpláca cestujúci a priamo alebo nepriamo na ne prispieva daňový poplatník. Letenky by sa preto mali považovať za „výsledné zmluvy“, kde sa letecké spoločnosť zaručujú, že splnia záväzky zmluvy s maximálnou možnou starostlivosťou. [PN 1]
(3) Aby sa zvýšila právna istota leteckých dopravcov a cestujúcich, je potrebné presnejšie vymedzenie pojmu „mimoriadne okolnosti“, ktoré zohľadní rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-549/07 (Wallentin-Hermann). Toto vymedzenie pojmu by sa malo ďalej objasniť pomocou neúplnéhoúplného zoznamu okolností, ktoré sú jasne určené ako mimoriadne alebo nemimoriadne. V súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty s cieľom dopĺňať v prípade potreby uvedený zoznam. [PN 2]
(4) Vo veci C-173/07 (Emirates) Súdny dvor Európskej únie uviedol, že pojem „let“ v zmysle nariadenia č. 261/2004 sa musí vykladať tak, že v podstate pozostáva z činnosti leteckej dopravy, čím určitým spôsobom znamená jednu „jednotku“ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý stanovuje jej trasu. Aby sa zamedzilo neistote, malo by sa teraz poskytnúť jasné vymedzenie pojmu „let“, ako aj súvisiacich pojmov „prípojný let“ a „cesta“.
(5) Vo veci C-22/11 (Finnair) Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“ sa má vykladať v tom zmysle, že sa netýka výlučne odmietnutia nástupu do lietadla z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií, ale vzťahuje sa aj na odmietnutie nástupu do lietadla z iných dôvodov, akými sú napríklad prevádzkové problémy. Vzhľadom na toto potvrdenie nie je dôvod zmeniť platné vymedzenieVymedzenie pojmu „odmietnutie nástupu do lietadla“ by malo pokrývať prípady posunutia plánovaného času odletu na skorší termín s tým dôsledkom, že cestujúci let zmeškal. [PN 3]
(6) Nariadenie (ES) č. 261/2004 sa vzťahuje aj na cestujúcich, ktorí si rezervovali leteckú dopravu ako súčasť balíka cestovných služieb. Malo by sa však objasniť, že cestujúci nemôžu kumulovať zodpovedajúce práva, a to najmä podľa tohto nariadenia, ako aj smernice Rady 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb(7). Cestujúci by mali mať možnosť vybrať si, na základe akých právnych predpisov predložia svoje nároky, ale nemali by mať právo kumulovať náhradu za ten istý problém na základe obidvoch právnych aktov. Cestujúci by sa nemali starať o to, ako si leteckí dopravcovia a cestovné kancelárie rozdelia tieto nároky medzi sebou.Leteckí dopravcovia a cestovné kancelárie by mali cestujúcim poskytnúť dôkazy potrebné na bezodkladné vyriešenie ich nárokov. [PN 4]
(7) Aby sa zvýšili úrovne ochrany, nemalo by byť možné odmietnuť cestujúcim by sa nemal odmietnuť nástup do lietadla na spiatočnej cestečasť cesty na obojsmernú (spiatočnú) letenku, pretože nepoužili let na miesto, z ktorého sa vracajúz dôvodu, že necestovali na všetkých úsekoch cesty, pre ktoré letenka platí. [PN 5]
(8) V súčasnej dobe sa cestujúci niekedy sankcionujú za pravopisnú chybu vo svojich menách uložením represívnych správnych poplatkov. Primerané opravyOpravy chýb v rezervácii by sa mali zaistiť bezplatne, pokiaľ nemajú za následok zmenu dôb, termínu, plánu cesty alebo cestujúceho. [PN 6]
(9) Malo by sa objasniť, že v prípadoch zrušenia letu je rozhodnutie o výbere medzi prijatím náhrady, pokračovaním v ceste presmerovaním alebo cestovaním neskoršie v rovnaký deň alebo v neskoršom termíne na cestujúcom a nie na leteckom dopravcovi. [PN 7]
(9a) Keď cestujúci zruší svoj let, leteckí dopravca by mal byť povinný bezplatne vrátiť dane, ktoré už boli zaplatené. [PN 8]
(9b) Keď sa cestujúci v rámci dohody rozhodne pre prepravu v neskoršom termíne, náklady na príchod a odchod v súvislosti s nevykonaným letom by sa vždy mali nahradiť v plnej výške. Medzi tieto náklady by vždy mali patriť náklady na verejnú dopravu, taxík a poplatky za parkovanie na letisku. [PN 9]
(9c) Finančná ochrana cestujúcich v prípade krachu leteckej spoločnosti je kľúčovým prvkom účinného režimu práv cestujúcich. Na posilnenie ochrany cestujúcich v leteckej doprave v prípade zrušenia letu kvôli platobnej neschopnosti leteckého dopravcu alebo pozastavenia prevádzky leteckého dopravcu kvôli odňatiu jeho prevádzkovej licencie by mali mať leteckí dopravcovia povinnosť dostatočne preukázať zabezpečenie vyplácania prostriedkov cestujúcim alebo ich návratu do vlasti. [PN 10]
(9d) Vytvorenie záručného fondu alebo systému povinného poistenia napríklad umožní leteckým dopravcom zabezpečovať to, aby sa cestujúcim mohli vyplácať náhrady alebo aby ich bolo možné repatriovať v prípade, keď sa ich lety zrušili z dôvodu platobnej neschopnosti leteckého dopravcu alebo zastavenia jeho operácií z dôvodu odobratia prevádzkového povolenia. [PN 11]
(10) Letiská a ichRiadiaci orgán letiska a používatelia letiska, ako sú leteckí dopravcovia a, firmy poskytujúce pozemnú obsluhu alebo pozemné odbavenie poskytovatelia navigačných služieba poskytovatelia pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim alebo cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, by mali spolupracovaťprijať primerané opatrenia na presadzovanie koordinácie a spolupráce používateľov letiska s cieľom minimalizovať vplyv viacerých prerušení letov na cestujúcich zabezpečením starostlivosti o nich a presmerovaním ich cesty. Na ten účel by mali pripraviť plányriadiace orgány letiska zabezpečiť primeranú koordináciu prostredníctvom náležitého plánu nepredvídaných udalostí, ak by došlo k takýmto udalostiam, a spoločne s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi by mali pracovať na ich zostavení takýchto plánov. Tieto plány by mali posudzovať vnútroštátne orgány presadzovania práva, ktoré v prípade potreby môžu požadovať ich úpravu. [PN 12]
(10a) Letecké dopravcovia by mali vytvoriť postupy a koordinované kroky na poskytovanie primeraných informácií cestujúcim, ktorí uviazli na letisku. V týchto postupoch by sa malo jasne uviesť, kto má byť na každom letisku zodpovedný za zaistenie starostlivosti, pomoci, presmerovania či vyplatenia náhrady, a mali by sa v nich vymedziť procesy a podmienky poskytovania týchto služieb. [PN 13]
(10b) S cieľom pomôcť cestujúcim v prípadoch prerušení letov alebo straty, meškania alebo poškodenia batožiny by leteckí dopravcovia mali na letiskách zriadiť kontaktné miesta, na ktorých bude ich personál a alebo nimi poverené tretie strany poskytovať cestujúcim potrebné informácie o ich právach vrátane postupov podávania sťažností a pomáhať im v prijímaní okamžitých opatrení. [PN 14]
(11) Nariadenie (ES) č. 261/2004 by malo výslovne obsahovať právo na náhradu pre cestujúcich postihnutých dlhým meškaním, a to v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 (Sturgeon) a so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá stanovuje, že porovnateľné situácie sa nesmú riešiť rozdielne. Súčasne by sa prahovéPrahové doby, ktorých prekročenie v rámci meškania zakladá právo na náhradu, by sa mali zvýšiť, okrem iného preto, aby sa zohľadnil finančný vplyv na odvetvie a zabránilo zvýšeniu frekvencie zrušení letov, ktoré by v dôsledku toho boli častejšie. Aby sa zabezpečilo,V ich dôsledku by sa malo zabezpečiť, že občania cestujúci v rámci EÚ budú mať jednotné podmienky týkajúce sa náhrad, prahová doba by mala byť rovnaká pre všetky cesty v rámci Únie, pričom by však mala závisieť. Niektoré prahové doby by sa zároveň mali zvýšiť v závislosti od vzdialenosti, ktorú treba prejsť pri cestách do a z tretích krajín, aby sa zohľadnili prevádzkové ťažkosti leteckých dopravcov pri riešení situácií súvisiacich s meškaniami na vzdialených letiskách. Pokiaľ ide o výšku náhrady, pre rovnakú vzdialenosť príslušného letu by vždy mala platiť rovnaká sadzba. [PN 15]
(12) Na zabezpečenie právnej istoty by sa v nariadení (ES) č. 261/2004 malo výslovne potvrdiť, že zmena letového poriadku má podobný dopad na cestujúcich ako dlhé meškanie alebo odmietnutie nástupu do lietadla, a mala by preto zakladať rovnaké práva. [PN 16]
(13) Cestujúcim, ktorí zmeškajú prípojný let kvôli zmene letového poriadku alebo meškaniu, by sa mala poskytnúť náležitá starostlivosť počas čakania na presmerovanie. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci C-11/11 (Air France proti Folkerts) by títo cestujúci mali mať možnosť požadovať náhradu na podobnom základe ako cestujúci, ktorých lety meškajú alebo sú zrušené, s prihliadnutím na meškanie vo vzťahu k dosiahnutiu konečného miesta určenia ich cesty. [PN 17]
(13a) V zásade by povinnosť ponúknuť pomoc a presmerovanie mal mať ten letecký dopravca, ktorý zmenu letového poriadku alebo meškanie spôsobil. Aby sa však znížila hospodárska záťaž uvalená na príslušného leteckého dopravcu, mala by byť vyplácaná náhrada úmerná meškaniu predchádzajúceho prípojného letu v mieste transferu. [PN 18]
(13b) Zdravotne postihnutým cestujúcim alebo cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, ktorí zmeškajú prípojný let pre zdržanie spôsobené letiskovými službami starostlivosti, by sa mala počas čakania na presmerovanie poskytnúť primeraná starostlivosť. Títo cestujúci by mali mať možnosť na požadovanie náhrady od riadiaceho orgánu letiska na podobnom základe ako cestujúci, ktorých lety odložil alebo zrušil letecký dopravca. [PN 19]
(14) Na zvýšenie ochrany cestujúcich by sa malo objasniť, že cestujúci zo zmeškaných letov majú právo na starostlivosť a náhradu bez ohľadu na to, či čakajú na letiskovom termináli, alebo sa už nachádzajú na palube lietadla. Keďže však cestujúci, ktorí sú už na palube lietadla, nemajú žiadny prístup k službám dostupným na termináli, ich práva by sa mali posilniť, pokiaľ ide o základné potreby a právo vystúpiť z lietadla.
(15) Keď si cestujúci vyberie presmerovanie pri najbližšej príležitosti, letecký dopravca často podmieňuje presmerovanie voľnými miestami na jeho vlastných leteckých linkách a tým odopiera cestujúcim možnosť rýchlejšieho presmerovania na alternatívne lety. Malo by sa stanoviť, že po uplynutí určitej doby by dopravca mal ponúknuť presmerovanie na letecké linky iných dopravcov alebo na iné druhy dopravy, ak sa tým môže presmerovanie urýchliť. Alternatívne presmerovanie by malo závisieť od voľných miest.
(16) Leteckí dopravcovia v súčasnosti narážajú na neobmedzenú zodpovednosť za ubytovanie svojich cestujúcich v prípade dlhotrvajúcich mimoriadnych okolností. Táto neistota spojená s absenciou akéhokoľvek predvídateľného časového limitu môže mať za následok riziko ohrozenia finančnej stability dopravcu. Letecký dopravca by pretovšak mal mať možnosť po uplynutí určitej doby obmedziť poskytovanie starostlivosti z hľadiska dĺžky ubytovania a v prípadoch, keď si cestujúci zaisťujú ubytovanie sami, z hľadiska ceny a starostlivosti. Okrem toho plánovanie nepredvídaných udalostí a rýchle presmerovanie by mali znížiť riziko, že cestujúci budú po dlhú dobu ponechaní bez pomoci. [PN 20]
(17) Uplatňovanie určitých práv cestujúcich, najmä práva na ubytovanie, sa v prípade niektorých letových činností malého rozsahu ukázalo ako neprimerané z hľadiska príjmov leteckých dopravcov. Lety uskutočňované malými lietadlami na krátke vzdialenosti by sa preto mali oslobodiť od povinnosti hradiť ubytovanie, aj keď by dopravca predsa len mal cestujúcemu pomôcť nájsť si ubytovanie. [PN 21]
(18) Pre zdravotne postihnuté osoby, osoby so zníženou pohyblivosťou a iné osoby s osobitnými potrebami, napr. nesprevádzané deti, tehotné ženy a osoby odkázané na osobitnú lekársku starostlivosť môže byť ťažšie zaistiť si ubytovanie, keď dôjde k prerušeniam letu. Preto akékoľvek obmedzenia práva na ubytovanie v prípadoch mimoriadnych okolností alebo regionálnych letových činností by sa zo zásady nemali vzťahovať na tieto kategórie cestujúcich. [PN 22]
(18a) Keď letecký dopravca Spoločenstva žiada, aby zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou sprevádzal opatrovateľ, opatrovatelia by mali byť oslobodení od platenia súvisiacej letiskovej dane pri odlete. [PN 23]
(18b) Poskytovatelia služieb by mali zabezpečovať, aby osoby so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotne postihnuté osoby mali na palube lietadla vždy právo na bezplatné používanie dýchacích prístrojov schválených z hľadiska bezpečnosti. Komisia by mala vypracovať zoznam schválených zariadení na lekársky kyslík v spolupráci s príslušným odvetvím a organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, pričom treba zohľadniť všetky bezpečnostné požiadavky. [PN 24]
(19) Za súčasnú úroveň dlhých meškaní a zrušených letov v EÚ nezodpovedajú iba samotní leteckí dopravcovia. S cieľom poskytnúť všetkým subjektom v reťazci leteckej dopravy stimuly na to, aby sa usilovali nájsť účinné a včasné riešenia na minimalizáciu nepríjemností, ktoré cestujúcim dlhé meškania a rušenie letov spôsobujú, leteckí dopravcovia by mali mať právo na nápravné opatrenia voči každej tretej strane, ktorá prispela k udalosti, na základe ktorej sa musia plniť povinnosti súvisiace s náhradou alebo iné povinnosti.
(20) Cestujúci by nemali byť len správne informovaní o svojich právach v prípadoch prerušenia letu, zmeny letového poriadku a odmietnutia nástupu do lietadla, ale mali by byť náležite informovaní tiež o dôvodoch samotného prerušenia ihneď, ako sú informácie k dispozícii. Tieto informácie by sa malimal letecký dopravca poskytnúť aj vtedy, keď cestujúci získal letenku cez sprostredkovateľa so sídlom v Únii. Cestujúci by mali byť tiež informovaní o najjednoduchších a najrýchlejších postupoch predkladania žiadostí a sťažností, ktoré im umožnia uplatniť ich práva. [PN 25]
(21) Na zabezpečenie lepšieho presadzovania práv cestujúcich by sa úloha vnútroštátnych orgánov presadzovania práva mala vymedziť presnejšie a jasne odlíšiť od vybavovania jednotlivých sťažností cestujúcich.
(21a) V súvislosti s presadzovaním tohto nariadenia by leteckí dopravcovia mali vnútroštátnym orgánom presadzovania práva poskytovať relevantné doklady, ktoré dokazujú, že náležite dodržiavajú všetky dôležité články tohto nariadenia, a tak im pomáhať plnení ich úloh. [PN 26]
(21b) Obchodné letectvo je integrovaným trhom Únie, preto opatrenia na zaručenie presadzovania tohto nariadenia budú účinnejšie na úrovni Únie s väčším angažovaním Európskej komisie. Konkrétne to znamená, že Európska komisia by mala posilňovať povedomie cestujúcej verejnosti o tom, ako leteckí dopravcovia dodržiavajú požiadavky na práva cestujúcich, zverejňovaním zoznamu dopravcov, ktorí systematicky nedodržiavajú toto nariadenie. [PN 27]
(22) Cestujúci by sa mali byť náležite informovaťinformovaní o príslušných postupoch na uplatňovanie nárokov a podávanie sťažností leteckým dopravcom a v primeranej lehotea mali by byť upozornení na príslušné lehoty uplatniteľné v tejto súvislosti, najmä na lehoty podľa článku 16a ods. 2, a v čo najkratšom čase by mali dostať odpoveď. Cestujúci by mali mať tiež možnosť podať sťažnosť na dopravcov prostredníctvom mimosúdnych opatrení. Ak sa konflikt medzi cestujúcim a leteckou spoločnosťou nepodarí vyriešiť, členské štáty by mali zabezpečiť dobre vybavené mediačné služby. Keďže však právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom je základným právom uznaným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, nemali by tieto opatrenia zamedziť ani zabrániť prístupu cestujúcich k súdom. Na tento účel by im mali byť vždy poskytnuté adresy a kontaktné informácie všetkých orgánov zodpovedných za dokončenie príslušných formalít v každej krajine. V záujme jednoduchého, rýchleho a nákladovo efektívneho vybavenia nárokov v mimosúdnych a súdnych konaniach by sa malo osobitne upozorniť na online konanie a alternatívne riešenie sporov, ako aj na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. [PN 28]
(22a) Vzneseniu nároku by vždy malo predchádzať podanie sťažnosti. [PN 29]
(23) Vo veci C-139/11 (Moré/KLM) Súdny dvor Európskej únie objasnil, že lehoty na podanie žalôb, ktorých predmetom je priznanie náhrady škody, sú stanovené v pravidlách každého členského štátu. Pokiaľ ide o mimosúdne urovnanie sporu, sú lehoty stanovené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov(8). [PN 30]
(24) Pravidelný tok informácií medzi Komisiou a orgánmi presadzovania práva by Komisii umožnil lepšie plniť úlohu monitorovania a koordinácie vnútroštátnych orgánov a podporovať ich.
(25) S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 261/2004 by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 182/2011(9).
(26) Pre prijatie vykonávacích rozhodnutí týkajúcich sa obsahu správ o činnosti, ktoré členské štáty predkladajú Komisii, by sa mal použiť konzultačný postup.
(26a) Aby sa zvýšila právna istota cestujúcich a leteckých dopravcov, mala by existovať možnosť objasniť pojem „mimoriadne okolnosti“ na základe činnosti vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a rozsudkov Súdneho dvora. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PN 31]
(27) Na zabezpečenie toho, aby poškodenie alebo strata pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť boli nahradené v plnej hodnote, by leteckí dopravcovia mali bezplatne poskytnúť možnosť, aby osoby leteckí dopravcovia a letiskové služby starostlivosti informujú zdravotne postihnutých cestujúcich alebo cestujúcich so zníženou pohyblivosťou urobiliv čase rezervovania a odbavenia o možnosti urobiť osobitné vyhlásenie o záujme, ktoré im podľa Montrealského dohovoru dovoľuje žiadať o plnú náhradu za stratu alebo poškodenie. Leteckí dopravcovia by pri rezervovaní letenky mali cestujúcich informovať o tomto vyhlásení a o právach s ním súvisiacich. [PN 32]
(28) Cestujúci niekedy nemajú jasno v tom, akú batožinu si môžu vziať so sebou do lietadla z hľadiska rozmerov, hmotnosti a počtu predmetov. Aby sa zabezpečila úplná informovanosť cestujúcich o povolenej batožine v rámci letenky, leteckí dopravcovia by mali tieto informácie jasne uviesť počas rezervácie a na letisku.
(29) Hudobné nástroje by sa mali podľa možnosti prijímať ako batožina v kabíne pre cestujúcich, a ak to nie je možné, mali by sa za príslušných podmienok prepravovať v nákladovom priestore lietadla, pokiaľ sa to dá. Aby príslušní cestujúci mohli sami posúdiť, či ich nástroj možno umiestniť v kabíne lietadla, letecké spoločnosti by ich mali informovať o veľkosti úložných priestorov. Nariadenie (ES) č. 2027/97 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. [PN 33]
(30) Aby sa zabezpečilo správne a jednotné uplatňovanie práv, ktoré sa cestujúcim udeľujú v nariadení (ES) č. 2027/97, vnútroštátne orgány presadzovania práva menované podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 by mali takisto monitorovať a presadzovať práva podľa nariadenia (ES) č. 2027/97.
(31) Vzhľadom na krátke lehoty na podávanie sťažností týkajúcich sa stratenej, poškodenej alebo zmeškanej batožiny by leteckí dopravcovia mali cestujúcim umožniťsa mala na všetkých letiskách zriadiť osobitná služba na uplatňovanie nárokov v oblasti batožiny, kde by cestujúci po prílete mali možnosť podať sťažnosť na formulári pre sťažnosti poskytnutom na letisku. Na tento účel by leteckí dopravcovia mali cestujúcim poskytnúť formulár pre sťažnosti vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Mohol by mať aj formu jednotnej správy o majetkových nezrovnalostiach (PIR). Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť formu štandardizovaného formulára na uplatnenie nároku. [PN 34]
(32) Článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2027/97 zastaral, lebo otázky poistenia teraz upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel(10). Mal by sa preto vypustiť.
(33) Je potrebné, aby s cieľom zohľadniť hospodársky vývoj boli peňažné limity uvedené v nariadení (ES) č. 2027/97 zmenené tak, ako ich v roku 2009 preskúmala Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru.
(34) Aby sa zabezpečil trvalý súlad nariadenia (ES) č. 2027/97 a Montrealského dohovoru, mala by byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto právomoc umožní Komisii meniť peňažné limity uvedené v nariadení (ES) č. 2027/97 v prípade, že ich Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) upraví podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru.
(35) Toto nariadenie by malo rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým ochranu spotrebiteľov, právo na ochranu osobných údajov, zákaz akejkoľvek formy diskriminácie a integráciu osôb so zdravotným postihnutím, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý súd.
(35a) V záujme zlepšenia ochrany cestujúcich za hranicami Únie by sa otázky práv cestujúcich mali riešiť v bilaterálnych a medzinárodných dohodách. [PN 35]
(35b) Na všetkých letiskách v Únii s ročnou kapacitou vyše 1 milióna cestujúcich by sa mali bezplatne poskytovať osobitné priestory na prezliekanie a toaletné potreby (tzv. prezliekarne) pre cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím. [PN 36]
(35c) Vnútroštátne orgány presadzovania práva vytvorené v členských štátoch nemajú vždy dostatočné právomoci na zabezpečenie účinnej ochrany práv cestujúcich. Členské štáty by preto mali dať vnútroštátnym orgánom presadzovania práva dostatočné právomoci na postihovanie porušení a na riešenie sporov medzi cestujúcimi a leteckým odvetvím a všetky vnútroštátne orgány presadzovania práva by mali v plnom rozsahu vyšetrovať všetky sťažnosti, ktoré dostali, [PN 37]
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie 261/2004 sa mení takto:
-1. V článku 1 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"
„d) v prípade zníženia triedy;“ [PN 38]
"
-1a. V článku 1 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"
„e) zmeškajú prípojný let;“ [PN 39]
"
-1b. V článku 1 sa vypúšťa odsek 3. [PN 174/rev]
1. Článok 2 sa mení takto:
(a) Vymedzenie pojmu v písmene c) na nahrádza takto:"
„dopravca Spoločenstva“ znamená leteckého dopravcu s platným prevádzkovým povolením, ktoré udelil členský štát v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008*.
_______________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).“
"
(b) Vymedzenie pojmu v písmene d) na nahrádza takto:"
d) „organizátor“ znamená osobu v zmysle článku 2 ods. 2 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb(11), ktorá častejšie ako len príležitostne organizuje balíky cestovných, dovolenkových a výletných služieb a predáva ich alebo ich ponúka na predaj priamo alebo prostredníctvom maloobchodného predajcu; [PN 40]
"
(ba) Písmeno g) sa nahrádza takto:"
„g) „rezervácia“ znamená skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo organizátorom;“. [PN 41]
"
(c) Vymedzenie pojmu v písmene i) na nahrádza takto:"
i) „Zdravotne postihnutá osoba“ alebo „osoba so zníženou pohyblivosťou“ znamená každú osobu vymedzenú v článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave, ktorej schopnosť pohybu pri využívaní dopravy je obmedzená pre telesné postihnutie (poškodenie orgánov zmyslového vnímania alebo pohybového ústrojenstva, trvalé alebo dočasné), duševné postihnutie alebo poškodenie alebo inú príčinu postihnutia, alebo pre vek, a ktorej situácia si vyžaduje primeranú pozornosť' a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii pre všetkých cestujúcich, jej potrebám;“. [PN 42]
"
(ca) písmeno j) sa nahrádza takto:"
„j) „odmietnutie nástupu do lietadla“ znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup podľa podmienok stanovených v článku 3 ods. 2 okrem prípadov, keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi. Let, ktorého plánovaný čas odletu bol posunutý na skorší termín s tým dôsledkom, že cestujúci let zmeškal, sa považuje za let, v prípade ktorého bol cestujúcemu odmietnutý nástup do lietadla.“ [PN 43]
"
(d) K vymedzeniu pojmu „zrušenie“ v písmene l) sa dopĺňa táto veta:"
l) „Let, keď lietadlo vzlietlo, ale z nejakého dôvodu bolo následne donútené pristáť na inom letisku ako letisko miesta určenia, alebo vrátiť sa na letisko odletu a cestujúci z tohto lietadla boli presunutí na iné lety, sa považuje za zrušený let.“ [PN 44]
"
(e) Dopĺňajú sa tieto vymedzenia pojmov:"
„m) „mimoriadne okolnosti“ znamenajú okolnosti, ktoré nepatria do obvyklého výkonu činnosti dotknutéhovymykajúce sa spod kontroly príslušného leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole z dôvodu povahy alebo pôvodu takejto okolnostipri obvyklom výkone jeho činnosti a nespadajúce do povinností stanovených platnými bezpečnostnými a ochrannými predpismi, ktoré treba dodržiavať. Na účely tohto nariadenia sa mimoriadne okolnosti zahŕňajúobmedzujú na okolnosti uvedené v príloheprílohe1; [PN 45]
n)
„let” znamená prevádzku leteckej dopravy medzi dvoma letiskami; medzipristátia iba na technické alebo prevádzkové účely sa neberú do úvahy;
o)
„prípojný let“ znamená let, ktorý je podľa jednotnej prepravnej zmluvy a/alebojednej rezervácie určený na umožnenie príletu cestujúceho do miesta transferu, aby z neho odletel iným letom, alebo, ak je to v danom kontexte článku 6a vhodné, to znamená iný let, ktorý odlieta z miesta transferu; [PN 46]
p)
„cesta” znamená let alebo súvislú sériu prípojných letov, na ktorých sa cestujúci prepravujú z letiska odletu na konečné miesto určenia v súlade s prepravnou zmluvou;
q)
„letisko“ znamená akúkoľvek plochu osobitne upravenú na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej premávky a služieb, vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám;
r)
„riadiaci orgán letiska“ znamená orgán, ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich, v závislosti od situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, právnych predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska alebo infraštruktúr siete letísk a koordináciu a kontrolu činností rôznych prevádzkovateľov prítomných na príslušnom letisku alebo sieti letísk v súlade s jeho právomocami; [PN 47]
s)
„cena letenky“ znamená plnú cenu platenú za letenku vrátane tarifnej ceny letenky a všetkých príslušných daní, príplatkov a poplatkov platených za všetky voliteľné a nevoliteľné služby zahrnuté do letenky, napríklad ceny odbavenia, poskytnutia leteniek a vydania palubného lístka, prepravy minimálnej povolenej batožiny vrátane jednej príručnej batožiny, jednej batožiny podanej pri odbavení a základných vecí, ako aj všetkých nákladov súvisiacich s platbou, ako sú náklady na platbu kreditnou kartou; vopred zverejnená cena letenky vždy odráža konečnú cenu, ktorú treba zaplatiť; [PN 48]
t)
„cena letu“ znamená hodnotu získanú vynásobením ceny letenky pomerom medzi vzdialenosťou letu a celkovou vzdialenosťou cesty (ciest) zahrnutej do letenky; ak cena letenky nie je známa, je hodnotou akejkoľvek náhrady doplatok za prémiové sedadlo v rámci letu; [PN 49]
u)
„čas odletu“ znamená čas, keď lietadlo opustí odletové stojisko, je vytlačené z miesta státia, alebo sa pohne vpred alebo vzad vlastnou silou (čas začatia rolovania);
v)
„čas príletu“ znamená čas, kedy lietadlo zatiahlo parkovacie brzdy na príletovom stojisku (čas príletu ku klinom);
w)
„zdržanie na odbavovacej ploche“ znamená pri odlete čas, kedy lietadlo zostáva na zemi od začatiakonca nástupu cestujúcich do lietadla do času vzletu lietadla, alebo pri prílete čas od doby, kedy sa lietadlo dotkne zeme, do začatia výstupu cestujúcich z lietadla; [PN 50]
x)
„noc“ znamená dobu od polnoci do 6:00 h;
y)
„nesprevádzané dieťa“ znamená dieťa, ktoré cestuje bez sprevádzajúcich rodičov alebo opatrovníka, a prípad, keď letecký dopravca prevzal zodpovednosť za starostlivosť o toto dieťa v súlade so svojimi uverejnenými pravidlami;
ya)
„zdržanie pri odlete“ znamená rozdiel medzi časom príletu označeným na letenke cestujúceho a časom, keď let skutočne prilieta; Let, keď lietadlo vzlietlo, ale bolo následne donútené vrátiť sa na letisko odletu a opätovne vzlietlo neskôr, sa považuje za let so zdržaním pri odlete. Rovnako aj let, ktorý je odklonený, ale napokon dosiahne konečné miesto určenia alebo letisko v susedstve konečného miesta určenia, sa považuje za let so zdržaním pri odlete; [PN 51]
yb)
„presmerovanie“ znamená ponuku alternatívnej dopravy bez dodatočnej ceny, ktorá umožňuje cestujúcemu dostať sa na konečné miesto určenia;“ [PN 52]
"
2. Článok 3 sa mení takto:
(a) Odsek 2 sa nahrádza takto:"
„Odsek 1 sa vzťahuje na podmienku, že cestujúci:
a)
majú potvrdenú rezerváciu na predmetný let a s výnimkou prípadu zrušenia letu uvedeného v článku 5 a prípadu zmeny letového poriadku uvedenej v článku 6 alebo prípadu prípojného letu uvedeného v článku 6a sa dostavia na nástup do lietadla tak, [PN 53]
—
ako to stanovil letecký dopravca, organizátor alebo splnomocnený cestovný agent a v dobe uvedenej dopredu a písomne (vrátane elektronickými prostriedkami),
alebo ak nie je uvedený žiadny čas, tak
—
najneskôr 45 minút pred plánovaným časom odletu; alebo
b)
letecký dopravca alebo organizátor ich previedol z letu, na ktorý mali rezerváciu, na iný let, bez ohľadu na dôvod.;
(aa)
V odseku 3 sa dopĺňa tento bod:
„3. Toto nariadenie sa neuplatňuje pri cestujúcich, ktorí sa prepravujú bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nie je priamo alebo nepriamo dostupné pre verejnosť, vrátane detí mladších ako 2 roky, pre ktoré nie je rezervované samostatné sedadlo. Avšak uplatňuje sa na cestujúcich, ktorí majú letenky vydané leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou v rámci programu pre častého zákazníka alebo iného obchodného programu.“ [PN 54]
"
(b) Odsek 4 sa nahrádza takto:"
„4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 6, sa toto nariadenie vzťahuje len na cestujúcich prepravovaných motorovým lietadlom s pevnými krídlami. Ak sa však časť cesty v súlade s prepravnou zmluvou a na základe jednej rezervácie vykonáva iným druhom dopravy alebo vrtuľníkom, toto nariadeniečlánok 6a sa vzťahuje na celú cestu, a časť cesty uskutočňovaná iným druhom dopravy sa na účely tohto nariadenia považuje za prípojný letza predpokladu, že uvedený iný druh dopravy sa uviedol v prepravnej zmluve. Letecký dopravca zodpovedá za zabezpečovanie toho, že toto nariadenia platí počas celej cesty.“ [PN 55]
"
(c) Odsek 6 sa nahrádza takto:"
„6. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na leteckých cestujúcich prepravovaných podľa zmlúv v rámci balíka cestovných služieb, ale nedotýka sa práv cestujúcich podľa smernice Rady 90/314/EHS. Cestujúci je oprávnený uplatniť nároky podľa tohto nariadenia voči leteckému dopravcovi a podľa smernice Rady 90/314/EHS voči organizátorovi, nesmie však vo vzťahu k tým istým skutočnostiam kumulovať práva podľa obidvoch právnych aktov, ak práva chránia rovnaké záujmy, alebo majú ten istý cieľ. Toto nariadenie sa nevzťahuje na prípady, keď je balík výletných služieb zrušený alebo mešká z iných dôvodov ako zrušenie alebo meškanie letu.“ [PN 56]
"
3. Článok 4 sa mení takto:
(-a) V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:"
„1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva odmietnutie nástupu do lietadla, najprv vyzve dobrovoľníkov, aby sa vzdali svojich rezervácií za protislužbu za podmienok dohodnutých medzi príslušným cestujúcim a prevádzkujúcim leteckým dopravcom. Dobrovoľníkom sa poskytujú informácie o ich právach v súlade s článkom 14 ods. 2 a pomoc v súlade s článkom 8 a ak dohodnutý čas odletu je aspoň o dve hodiny neskôr ako pôvodný čas odletu, prevádzkujúci letecký dopravca poskytne cestujúcim starostlivosť v súlade s článkom 9, pričom taká pomoc a starostlivosť sa poskytuje dodatočne k náhradám uvedeným v tomto odseku.“ [PN 57]
"
(a) Odsek 3 sa nahrádza takto:"
„3. Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a pomoc v súlade s článkom 8. Keď si cestujúci zvolí presmerovanie pri najbližšej príležitosti podľa článku 8 ods. 1 písm. b) a čas odletu je najmenej dve hodiny po pôvodnom čase odletu, prevádzkujúci dopravca poskytne cestujúcemu pomoc v súlade s článkom 9.“ [PN 58]
"
(aa) Vkladá sa tento odsek:"
„3a. Leteckí dopravcovia alebo ich agenti nesmú pri vnútroštátnom lete zabrániť v nástupe do lietadla na základe neplatnosti dokladov, ak cestujúci preukáže svoju totožnosť na základe dokladov požadovaných vnútroštátnymi právnymi predpismi štátu, kde sa nástup uskutočňuje.“ [PN 169]
"
(b) Dopĺňajú sa tieto dva odseky:"
„4. Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na spiatočné letenky, keď sa cestujúcemu odmietneCestujúcemu sa nesmie odmietnuť nástup do lietadla na spiatočnej ceste, a to aj na spiatočnej ceste, ktorú tvorí viacero letov, z dôvodov, že nepoužil let zo spiatočnej letenky na miesto, odkiaľ sa vracia, alebo nezaplatil na tento účel doplatok. Na prípady odmietnutia nástupu cestujúcich do lietadla proti ich vôli z takýchto dôvodov sa vzťahujú odseky 1 a 2. Okrem toho prevádzkujúci letecký dopravca ihneď príslušným cestujúcim poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a pomoc v súlade s článkami 8 a 9.
Prvý pododsek tohto odseku neplatí, ak letenka zahŕňa viac letov a cestujúcim sa odmietol nástup do lietadla z dôvodov, že prepravu v rámci cesty nevyužili na všetky jednotlivé lety alebo v dohodnutom poradí, ako sa uvádza na letenke. [PN 59]
5. Keď cestujúci alebo sprostredkovateľ konajúci menom cestujúceho oznámi pravopisnú chybupravopisné chyby v mene jedného alebo niekoľkých cestujúcich zahrnutých do tej istej prepravnej zmluvy, ktorá môže viesť k odmietnutiu nástupu do lietadla, letecký dopravca túto chybuuvedené chyby ihneď opraví, a to najneskôr 48 hodín pred odletom bez dodatočného poplatku cestujúceho alebo sprostredkovateľa, okrem prípadov, keď mu v tom bránia vnútroštátne alebo medzinárodné právne predpisy.“ [PN 60]
"
(ba) Dopĺňa sa tento odsek:"
„5a. Odseky 1, 2 a 4 sa vzťahujú aj na prípady, keď cestujúci zmešká let, pretože:
a)
let odštartoval pred plánovaným časom odletu, pričom cestujúci prišiel na letisko včas v súlade s článkom 3 ods. 2; alebo
b)
plánovaný čas odletu sa presunul na skorší termín a cestujúci o tom nebol informovaný aspoň 24 hodín vopred; skutočnosť, že cestujúci bol informovaný o zmene plánovaného času odletu včas, dokazuje prevádzkujúci letecký dopravca.
Okrem toho prevádzkujúci letecký dopravca ihneď príslušným cestujúcim poskytne náhradu v súlade s článkom 7 a pomoc v súlade s článkami 8 a 9.“ [PN 61]
"
4. Článok 5 sa mení takto:
(a) V odseku 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:"
„a) prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne výber medzi náhradou, pokračovaním cesty presmerovaním alebo cestovaniecestovaním neskoršie v rovnaký deňalebo v neskoršom termíne, v súlade s článkom 8; a [PN 63]
b)
prevádzkujúci letecký dopravca poskytne starostlivosť uvedenú v článku 9 v prípade presmerovania, keď dôvodne očakávaný čas odletu letu je aspoň 2 hodiny po odlete plánovanom pre zrušený let a“
"
(aa) Odsek 2 sa nahrádza takto:"
„2. Keď boli cestujúci informovaní o zrušeníletu, musí ich prevádzkujúci letecký dopravca alebo organizátor v plnom rozsahu informovať o ich právach podľa článku 5 ods. 1 a o možných alternatívnych spôsoboch prepravy.“ [PN 64]
"
(b) Odsek 3 sa nahrádza takto:"
„3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie letu je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a nedalo sa mu zabrániť, ani keby sa prijali všetky primerané opatrenia. TietoNa tieto mimoriadne okolnosti sa možno uplatniťodvolať, len ak ovplyvňujú predmetný let alebo predchádzajúci let uskutočnený tým istým lietadlom. Ak letecký dopravca nepredloží písomný dôkaz o existencii mimoriadnych okolností, zaplatí náhradu, ktorá sa uvádza v článku 7.
Prvý pododsek nevyníma leteckých dopravcov z požiadavky na poskytovanie pomoci cestujúcim, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.“ [PN 65]
"
(c) Dopĺňa sa tento odsek 5:"
„5. Na letiskách, ktorých ročná preprava je aspoň tri milióny cestujúcich najmenej po dobu troch za sebou idúcich rokov, riadiaci orgán letiska zabezpečí, aby letové činnosti letiska a jeho používateľov, najmä leteckých dopravcov a dodávateľov služieb pozemného odbavovania a pozemnej obsluhy lietadiel, boli koordinované pomocouSo zreteľom na prípadné situácie viacerých zrušení a/alebo meškaní letov vedúcich k tomu, že značný počet cestujúcich zostane bez pomoci na letisku, a to vrátane prípadov platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti alebo zrušenia prevádzkového povolenia, by riadiace orgány letiska mali zabezpečiť primeranú koordináciu prostredníctvom náležitého plánu nepredvídaných udalostí so zreteľom na prípadné situácie viacerých zrušení a/alebo meškaní letov vedúcich k značnému počtu cestujúcich, ktorí zostanú bez pomoci na letisku, vrátane prípadov platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti alebo zrušenia prevádzkového povolenia. Vypracuje sana letiskách Únie, ktorých ročná preprava predstavuje aspoň poldruha milióna cestujúcich najmenej počas troch za sebou idúcich rokov.
Riadiaci orgán letiska vypracuje plán pre nepredvídané udalosti, aby sa zabezpečili primerané informácie a pomoc pre cestujúcich, ktorí uviaznu na letiskuv spolupráci s používateľmi letiska, najmä leteckými dopravcami, dodávateľmi služieb pozemného odbavovania, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, maloobchodnými predajňami na letisku a poskytovateľmi osobitnej pomoci zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou, a v prípade potreby za účasti príslušných vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov a organizácií.
Riadiaci orgán letiska oznámi plán nepredvídaných udalostí a všetky jeho zmeny vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva menovanémuvymenovanému podľa článku 16. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány presadzovania práva mali dostatočné kapacity, ako aj zdroje na prijatie účinných krokov v súvislosti s plánmi nepredvídaných udalostí a prípadne na ich úpravu.
Na letiskách, ktoré nespĺňajú uvedenú podmienku minimálneho počtu cestujúcich, riadiaci orgán letiska vyvinie maximálne úsilie na koordináciu používateľov letiska a na pomoc a poskytovanie informácií cestujúcim, ktorí uviazli na letisku v takýchto situáciách.“ [PN 66]
"
(ca) Dopĺňa sa tento odsek 5:"
„5a. Leteckí dopravcovia nemôžu zmenšovať svoje povinnosti vymedzené v tomto nariadení. Plán nepredvídaných udalostí podľa odseku 5 sa tak vytvára v záujme vymedzenia koordinovaných krokov, ak sú potrebné na zaistenie poskytovania primeraných informácií a pomoci cestujúcim, ktorí uviazli na letisku, a najmä osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, najmä pokiaľ ide o:
–
poskytovanie informácií cestujúcim, ktorí uviazli na letisku alebo ktorí na letisko smerujú s cieľom začať svoju cestu;
–
poskytovanie ubytovania na mieste, ak veľký počet cestujúcich, ktorí uviazli na letisku, presahuje množstvo dostupného hotelového ubytovania;
–
poskytovanie informácií a pomoci cestujúcim, ktorých sa týkajú obmedzenia uvedené v článku 9 ods. 4 a 5;
–
presmerovanie cestujúcich, ktorí uviazli na letisku, prostredníctvom alternatívnych dopravcov a spôsobov dopravy, s obmedzenými alebo žiadnymi nákladmi pre cestujúcich, ak prevádzkujúci dopravca zastavil leteckú prevádzku.“ [PN 67]
"
(cb) Dopĺňa sa tento odsek 5b:"
„5b. Leteckí dopravcovia vypracujú a zavedú do praxe podrobné postupy, ktoré im umožnia účinne a konzistentne dodržiavať toto nariadenie, a to najmä v prípade meškaní, zrušených letov, odmietnutia nástupu do lietadla, narušení veľkého rozsahu a platobnej neschopnosti. V týchto postupoch sa jasne označí kontaktná osoba leteckej spoločnosti na každom letisku, ktorá je zodpovedná za poskytovanie spoľahlivých informácií týkajúcich sa starostlivosti, pomoci, presmerovania alebo vyplatenia náhrady a na prijímanie potrebných okamžitých opatrení. Letecký dopravca presne určí postupy a podmienky na poskytovanie týchto služieb tak, aby jeho predstaviteľ mohol bezodkladne plniť svoje úlohy. Letecký dopravca tieto postupy a všetky ich zmeny oznamuje vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva určenému podľa článku 16.“ [PN 68]
"
(cc) Dopĺňa sa tento odsek 5c:"
„5c. V prípade zrušenia letu z dôvodu platobnej neschopnosti, úpadku alebo pozastavenia alebo prerušenia aktivít leteckého dopravcu uviaznutí cestujúci majú nárok na náhradu, spiatočný let na miesto odletu alebo presmerovanie a na starostlivosť, ako sa uvádza v článkoch 8 a 9 tohto nariadenia. Nárok na náhradu majú rovnako aj leteckí cestujúci, ktorí ešte nenastúpili na cestu. Leteckí dopravcovia preukážu, že prijali všetky potrebné opatrenia, ako je uzavretie poistenia či vytvorenie záručného fondu, aby mohli podľa potreby zabezpečiť starostlivosť, vyplatenie náhrad či presmerovanie cestujúcich, ktorí uviazli. Tieto práva sa vzťahujú na všetkých príslušných cestujúcich bez ohľadu na ich bydlisko, miesto odletu alebo miesto zakúpenia letenky.“ [PN 69]
"
5. Článok 6 sa nahrádza takto:"
„Článok 6
Dlhé meškanie
1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca dôvodne očakáva, že let bude mať meškanie, alebo keď prevádzkujúci letecký dopravca odloží plánovaný čas odletu na neskoršiu dobu, než je pôvodne plánovaný čas odletu, cestujúcim poskytne: [PN 70]
i)
ak meškanie je najmenej dve hodiny, pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a
ii)
ak meškanie je najmenej päť hodíntri hodiny a zahŕňa zahŕňa jednu alebo niekoľko nocí nočné hodiny, pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. b) a c); a [PN 71]
iii)
ak meškanie je najmenej päť hodíntri hodiny, pomoc uvedenú v článku 8 ods. 1 písm. a). [PN 72]
1a. Ak prevádzkujúci letecký dopravca posunie plánovaný čas odletu na termín skorší o viac než tri hodiny, ponúkne cestujúcim vyplatenie náhrady uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. a) alebo presmerovanie uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b). Cestujúci môže svoje presmerovanie zorganizovať sám a uplatniť nárok na vyplatenie náhrady príslušných nákladov, ak prevádzkujúci letecký dopravca neponúkne možnosť presmerovania podľa článku 8 ods. 1 písm. b). [PN 73]
2. Cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, ak cestujúci priletí na konečné miesto určenia:
a)
päťtri hodiny alebo viac hodín po plánovanom čase príletu pre všetky cesty v rámci Spoločenstva a v prípade ciest do/z tretích krajín na vzdialenosť do 3 500 km;
b)
deväťpäť alebo viac hodín po plánovanom čase príletu v prípade ciestv rámci Spoločenstva dlhších ako 3500 kmalebo v prípade ciest do/z tretích krajín na vzdialenosť od 3 500 do 6 000 km;
c)
dvanásťsedem alebo viac hodín po plánovanom čase príletu v prípade ciest do/z tretích krajín na vzdialenosť odviac ako 6 000 km. [PN 74]
3. Odsek 2 sa takisto uplatňuje, keď prevádzkový letecký dopravca zmenil plánované časy odletu a príletu, čo spôsobilo meškanie v porovnaní s časom príletu podľa pôvodného letového poriadku, pokiaľ cestujúci nebol informovaný o zmene letového poriadku viac ako pätnásť dní pred pôvodne plánovaným časom odletu.
4. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že meškanie alebo zmena letového poriadku súje spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a že meškaniu alebo zmene letového poriadku sa nedalo zabrániť, ani keby sa prijali všetky primerané opatrenia. Tieto
Na tieto mimoriadne okolnosti sa možno uplatniťodvolať len v prípade, ak ovplyvňujú predmetný let alebo predchádzajúci let uskutočnený tým istým lietadlom. Ak letecký dopravca nepredloží písomný dôkaz o existencii mimoriadnych okolností, zaplatí náhradu, ktorá sa uvádza v článku 7. Uvedené skutočnosti nevynímajú leteckých dopravcov z požiadavky na poskytovanie pomoci cestujúcim, v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. b). [PN 75]
5. S výhradou bezpečnostných obmedzení, keď zdržanie na odbavovacej ploche prekročí jednu hodinu, prevádzkujúci letecký dopravca poskytne bezplatne prístup do hygienických zariadení a k pitnej vode, zabezpečí náležité vykurovanie alebo chladenie v kabíne pre cestujúcich a v prípade potreby zaistí, aby bola k dispozícii zodpovedajúca lekárska starostlivosť. Keď zdržanie na odbavovacej ploche dosiahne maximálne päť hodíndve hodiny, lietadlo sa vráti k východu alebo inému vhodnému miestu pre výstup z lietadla, kde cestujúci môžu z lietadla vystúpiť, a získať rovnakú pomoc, ako je uvedená v odseku 1, pokiaľ nie sú dôvody súvisiace s bezpečnosťou alebo bezpečnostnou ochranou, prečo lietadlo nemôže opustiť miesto na odbavovacej ploche pokiaľ nie sú dôvody súvisiace s bezpečnosťou alebo bezpečnostnou ochranou, prečo lietadlo nemôže opustiť miesto na odbavovacej ploche. Ak celkový čas meškania presiahne oproti pôvodnému času odletu tri hodiny, cestujúci získajú rovnakú pomoc, ako je uvedená v odseku 1, vrátane možnosti náhrady, spiatočného letu a presmerovania, ako je stanovené v článku 8 ods. 1, a musia byť zodpovedajúcim spôsobom informovaní.“ [PN 76]
"
6. Vkladá sa tento článok:"
„Článok 6a
Zmeškaný prípojný let
1. Ak cestujúci zmešká prípojný let, na ktorý má rezerváciu, a to aj keď mal v prípade presmerovania zarezervovaný alternatívny let, v dôsledku meškania alebo zmeny letového poriadku predchádzajúceho letu, letecký dopravca SpoločenstvaÚnie, ktorý uskutočňuje prípojnýpredchádzajúci let a je zodpovedný za uvedené meškanie alebo zmenu letového poriadku, cestujúcemu poskytne: [PN 77]
i)
pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2, pokiaľ sa doba čakania cestujúceho na spojenie predĺži najmenej o dve hodiny; a
ii)
presmerovanie uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b); a
iii)
keď plánovaný čas odletu alternatívneho letu alebo odchodu iného dopravného prostriedku ponúknutého podľa článku 8 je najmenej 5 hodín3 hodiny po plánovanom čase odletu zmeškaného letu a meškanie zahŕňa jednu alebo viac nocí nočné hodiny, pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. b) a c). [PN 78]
2. Ak cestujúci zmešká prípojný let v dôsledku zmeny letového poriadku alebo meškania predchádzajúceho prípojného letu v mieste transferu v trvaní 90 alebo viac minút, ktoré sa vypočíta s ohľadom na čas príletu na miesto transferu, má právo, aby mu letecký dopravca SpoločenstvaÚnie, ktorý uskutočňuje tento predchádzajúci let, poskytol náhradu podľa článku 6 ods. 2. Meškanie sa na tento účel vypočíta vzhľadom na plánovaný čas príletu na konečné miesto určenia. [PN 79]
3. Odsekom 2 nie sú dotknuté žiadne dohody o odškodnení uzatvorené medzi dotknutými leteckými dopravcami.
4. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na leteckých dopravcov z tretích krajín, ktorí uskutočňujú prípojný let na letisko EÚ alebo z letiska EÚ na území EÚ na iné letisko na území EÚ, alebo z letiska na území EÚ na letisko mimo EÚ.” [PN 80]
"
7. Článok 7 sa mení takto:
(a) V odseku 1 sa slovo „lety“ nahrádza slovom „cesty“.Odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v tejto výške:
a)
300 EUR v prípade všetkých ciest v dĺžke maximálne 2 500 km;
b)
400 EUR v prípade všetkých ciest v rozmedzí od 2 500 do 6 000 km;
c)
600 EUR v prípade všetkých ciest v dĺžke minimálne 6 000 km;
Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.“ [PN 81]
"
(b) Odseky 2, 3, 4 a 5 za nahrádzajú takto:"
„2. Ak sa cestujúci rozhodol pokračovať v ceste podľa článku 8 ods. 1 písm. b), právo na náhradu môže vzniknúť len raz počas jeho cesty do konečného miestaurčenia, aj keď by pri presmerovaní došlo k novému zrušeniu letu alebo zmeškaniu spojenia.
3. NáhradaPo dohode s cestujúcim sa náhrada uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovými príkazmi alebo bankovými šekmi vrátením sumy na platobnú kartu alebo bankovým príkazom na účet, ktorý uvedie cestujúci oprávnený na náhradu škody. Komisia po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 16 zvýši sumu náhrady. [PN 82]
4. Vzdialenosti uvedené v odseku 1 sa merajú metódou ortodromickej dráhy letu.
5. Letecký dopravca môže dosiahnuť dobrovoľnú dohodu s cestujúcim, ktorá nahrádza ustanovenia o náhrade uvedenénáhradu uvedenú v odseku 1 inými, nepeňažnými výhodami v minimálne rovnakej hodnote (napríklad časovo neobmedzenými leteckými cestovnými poukazmi v hodnote zodpovedajúcej plnej výške nároku na náhradu), pokiaľ sa táto dohoda potvrdí dokumentom, ktorý podpíše cestujúci a ktorý cestujúceho upozorňuje najednoznačne informuje o jeho právaprávach na náhradu podľa tohto nariadenia. Takúto dohodu možno uzatvoriť až po vzniku udalostí, z ktorých vyplýva nárok.“ [PN 83]
"
(c) Do článku 7 sa vkladá tento odsek:"
„5a. Pokiaľ ide o to, kedy a akým spôsobom cestujúci súhlasil s formou vyplatenia náhrady škody alebo náhrady nákladov na letenku podľa článku 7 ods. 3, ako aj o to, kedy a či cestujúci súhlasil s dohodou uvedenou v odseku 5, dôkazné bremeno nesie prevádzkujúci letecký dopravca.“ [PN 84]
"
8. Článok 8 sa nahrádza takto:"
„Článok 8
Právo na náhradu alebo presmerovanie
1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa bezplatne ponúkne výber z troch možností:
a)
- úhrada letenky za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo prípadne v spojení s ním, do siedmich pracovných dní od doručenia žiadosti cestujúceho prostriedkami uvedenými v článku 7 ods. 3, [PN 85]
—
spiatočný let do prvého miesta odletu pri najbližšej príležitosti;
b)
pokračovanie v cestovných plánoch cestujúcich ich presmerovaním za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné miesto určenia pri najbližšej príležitosti; alebo
c)
presmerovanie za porovnateľných prepravných podmienok na ich konečné miesto určenia v neskoršom termíne podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest.
2. Odsek 1 písmeno a) sa uplatňuje aj pri cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou práva na náhradu, ak také práva vzniknú podľa smernice 90/314/EHS.
2a. Odsek 1 písm. b) sa uplatňuje aj na prípady, keď lietadlo vzlietlo, ale následne bolo donútené pristáť na inom letisku ako je letisko miesta určenia. Podľa odseku 3 letecký dopravca znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia. [PN 86]
3. Keď prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na letisko alebo z letiska, ktoré je alternatívou letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, prevádzkujúci letecký dopravca znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke susediace cieľové letisko dohodnuté s cestujúcim. [PN 87]
4. Ak sa to s cestujúcim dohodne, môžu sa na spiatočnom lete alebo spiatočných letoch uvedených v odseku 1 písm. a) alebo v presmerovaní uvedenom v odseku 1 písm. b) alebo c) využiť dopravné služby prevádzkované iným leteckým dopravcom, ktoré môžu zahŕňať iné smerovanie alebo využitie iného druhu dopravy.
5. V prípade, že si cestujúci vyberie možnosť uvedenú v odseku 1 písm. b), má za podmienky voľných miest a ak existujú primerané a porovnateľné alternatívy právo na presmerovanie prostredníctvom iného leteckého dopravcu alebo iného druhu dopravy pri najbližšej príležitosti, pokiaľ prevádzkujúci letecký dopravca nemôže prepraviť cestujúceho vlastnou dopravou a včas, aby na konečné miesto určenia priletel do 12ôsmich hodín od plánovaného času príletu. Bez ohľadu na článok 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008(12) iný letecký dopravca alebo iný prevádzkovateľ dopravy nesmie zmluvnému dopravcovi účtovať cenu, ktorá vychádza za rámec priemernej ceny platenej v posledných troch mesiacoch jeho vlastnými cestujúcimi za rovnocenné dopravné služby Letecký dopravca cestujúceho do 30 minút od plánovaného času odletu informuje o tom, či mu v príslušnej lehote zabezpečí prepravu v rámci vlastných služieb.Cestujúci má právo odmietnuť presmerovanie prostredníctvom iného druhu dopravy, a v tom prípade mu počas čakania na presmerovanie zostáva právo na starostlivosť v zmysle článku 9. [PN 88]
6. Keď sa cestujúcim podľa odseku 1 ponúkne celkové alebo čiastočné presmerovanie na iný druh dopravy, toto nariadeniečlánok 6a sa vzťahuje na dopravu uskutočňovanú týmto iným druhom dopravy tak, ako keby sa uskutočňovala lietadlom s pevnými krídlami v súlade s platnými dohodami o presmerovaní uzatvorenými medzi prevádzkujúcou leteckou spoločnosťou a iným druhom dopravy. Letecký dopravca zostáva zodpovedný za uplatňovanie tohto nariadenia počas celej cesty.“ [PN 89]
"
(8a) V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:"
„6a. Cestujúci si môže presmerovanie zorganizovať sám a uplatniť si nárok na vyplatenie náhrady príslušných nákladov, pokiaľ mu prevádzkujúci letecký dopravca neponúkne možnosť presmerovania podľa ods. 1 písm. b).“ [PN 90]
"
9. Článok 9 sa mení takto:
(-a) V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:"
"a) jedlo a občerstvenie. Pitnú vodu k občerstveniu zabezpečuje letecký dopravca automaticky a vždy, keď o to cestujúci požiada.“ [PN 91]
"
(a) V odseku 1 sa písm. c) nahrádza takto:"
„c) prepravu medzi letiskom a miestomz letiska do miesta ubytovania (hotel, bydlisko cestujúceho alebo iné) a späť.“ [PN 92]
"
(aa) Odsek 2 sa nahrádza takto:"
„2. Okrem toho sa cestujúcemu bezplatne ponúknu dva telefónne hovory, možnosť zasielania faxových správ alebo e-mailov.“ [PN 93]
"
(ab) Odsek 3 sa nahrádza takto:"
„3. Pri uplatňovaní tohto článku prevádzkujúci letecký dopravca musí venovať osobitnú pozornosť potrebám osôb so zdravotným postihnutím, osôb so zníženou pohyblivosťou a všetkým osobám, ktoré ich sprevádzajú, ako aj potrebám matiek alebo otcov cestujúcich osamote s malými deťmi a potrebám detí cestujúcich bez sprievodu dospelej osoby.“; [PN 94]
"
(ac) Vkladá sa tento odsek:"
„3a. Riadiace orgány letiska na všetkých letiskách Únie s ročnou kapacitou viac než 1 000 000 cestujúcich zabezpečia, aby na nich boli bezplatne k dispozícii osobitné priestory pre cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú prezliekarne a špeciálne toalety.“ [PN 95]
"
(b) Dopĺňajú sa tieto odseky:"
„4. Ak prevádzkujúci letecký dopravca môže preukázať, že zrušenie a meškanie letu alebo zmena letového poriadku boli spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a zrušeniu a meškaniu letu alebo zmene letového poriadku sa nedalo zabrániť, ani keby sa riadne prijali všetky primerané opatrenia, môže obmedziť náklady na ubytovanie stanovenécelkovú dĺžku ubytovania poskytovaného podľa odsekuv súlade s odsekom 1 písm. b) na 100 EUR za jednu noc na cestujúceho a najviac na tri noci. najviac na päť nocí. Ak sa cestujúci rozhodne zabezpečiť si vlastné ubytovanie, letecký dopravca môže náklady na toto ubytovanie obmedziť na 125 EUR za jednu noc na cestujúceho. Ak sa prevádzkujúci letecký dopravca rozhodne uplatniť toto obmedzenie, musí aj napriek tomu cestujúcim poskytnúť informácie o ubytovaní, ktoré je k dispozícii po trochpiatich nociach, a to navyše k aj v tomto prípade platným povinnostiam týkajúcim sa informácií uvedených v článku 14.
Toto obmedzenie platí v každom prípade bez toho, aby sa dotklo povinnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu poskytnúť ubytovanie, pričom táto povinnosť sa musí splniť prioritne. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady, keď letecký dopravca ubytovanie nezabezpečí. [PN 96]
5. Povinnosť ponúknuť ubytovanie podľa odseku 1 písm. b) sa neuplatňuje, ak predmetný let je na vzdialenosť 250 km alebo kratšiu a jeho uskutočnenie sa plánuje lietadlom s maximálnou kapacitou 80 miest alebo menej, s výnimkou prípadu, keď ide o prípojný let. Keď sa prevádzkujúci letecký dopravca rozhodne uplatniť túto výnimku, poskytne cestujúcim aj v tomto prípade informácie o ubytovaní, ktoré je k dispozícii. [PN 97]
6. Ak sa cestujúci rozhodne pre náhradu podľa článku 8 ods. 1 písm. a), keď sa nachádza na odletovom letisku svojej cesty, alebo si vyberie presmerovanie v neskoršom termíne podľa článku 8 ods. 1 písm. c), nebude mať žiadne ďalšie práva na starostlivosť podľa článku 9 ods. 1, pokiaľ ide o príslušný let. Pokiaľ cestujúcemu dokázateľne vznikli na základe tohto rozhodnutia náklady na príchod na letisko a odchod z neho, musia sa cestujúcemu v plnej výške uhradiť tieto náklady na cestu k nevyužitému letu.“ [PN 98]
"
(-10) V článku 10 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:"
„2. Ak prevádzkujúci letecký dopravca umiestni cestujúceho do triedy nižšej, než na ktorú bola letenka kúpená, prostriedkami ustanovenými v článku 7 ods. 3 do siedmich pracovných dní uhradí:“ [PN 99]
"
10. V článku 10 ods. 2 sa v písmenách a), b) a c) pojem „cena letenky“ nahrádza pojmom „cena letu“.
11. V článku 11 sa dopĺňa tento odsekdopĺňajú tieto odseky:"
„3. Prevádzkujúci letecký dopravca neuplatňuje obmedzenia uvedené v článku 9 ods. 4 a 5, ak cestujúci je osobou so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou alebo osobou, ktorá ho sprevádza, nesprevádzaným dieťaťom, tehotnou ženou alebo osobou, ktorá potrebuje osobitnú lekársku pomoc, za podmienky, že prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi alebo jeho agentovi alebo organizátorovi bola oznámená konkrétna potreba pomoci najneskôr 48 hodín pred plánovaným časom odletu letu. TotoPredpokladá sa, že toto oznámenie sa považuje za pokrývajúce vzťahuje na celú cestu a spiatočnú cestu, ak nasú obidve cesty bola zjednaná prepravná zmluva s tým istým leteckým dopravcom uvedené na tej istej letenke.
Leteckí dopravcovia takisto dbajú na zabezpečenie dobrej starostlivosti o vodiacich a asistenčných psov. Informácie o dostupnej pomoci a opatreniach sú poskytované prostredníctvom rôznych dostupných komunikačných prostriedkov. [PN 100]
3a. Letecký personál je vyškolený na to, aby pomáhal cestujúcim so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou a uľahčil im tak nástup do lietadla a výstup z neho; [PN 101]
3b. Letecká spoločnosť nemôže odmietnuť nástup do lietadla cestujúcemu so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou s odôvodnením, že cestujúceho nikto nesprevádza, ani nemôže vyžadovať sústavnú prítomnosť sprevádzajúcej osoby;“ [PN 102]
"
11a. V článku 12 sa ods. 2 nahrádza takto:"
„2.„Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva cestujúcich na ďalšiu náhradu. Náhrada poskytnutá podľa tohto nariadenia sa od takéhoto nároku na náhradu nesmie odpočítať.“ [PN 103]
"
12. Článok 13 sa nahrádza takto:"
„Článok 13
Právo na nápravné prostriedky
V prípadoch, keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu, alebo plní iné povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa tohto nariadenia, mu ukladá toto nariadenie, a bez toho, aby boli dotknuté zmluvy o vzdaní sa nároku na náhradu škody uzatvorené s tretími stranami, ktoré sú platné v čase sporu,sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia alebo vnútroštátnych právnych predpisov sa nemôže vykladať ako obmedzujúceobmedzenie jeho právo žiadať opráva požadovať náhradu za náklady vzniknuté podľa tohto nariadenia alebo práva na plné uhradenie týchto nákladov od akejkoľvek osoby vrátane akýchkoľvek tretích strán podieľajúcich sa na udalosti, ktorá spôsobila náhradu alebo iné povinnosti viedla k náhrade alebo iným povinnostiam, v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu požadovať náhradu alebo uhradenie nákladov od letiska alebo inej osoby, s ktorou prevádzkujúci letecký dopravca uzatvoril zmluvu.“ [PN 104]
"
13. Článok 14 sa nahrádza takto:"
„Článok 14
Povinnosti informovať cestujúcich
1. Riadiaci orgán letiska a prevádzkujúci letecký dopravca zabezpečia, aby na odbavovacích pultoch (vrátane samoobslužných odbavovacích strojov) a pri východe pre nástup cestujúcich do lietadla bolo spôsobom jasne viditeľným pre cestujúcich umiestnené zreteľne čitateľné upozornenie, ktoré obsahuje tento text: „Ak vám bol odmietnutý nástup do lietadla, alebo ak je váš let zrušený alebo má meškanie najmenej dve hodiny, alebo ak bol plánovaný čas Vášho odletu posunutý na skorší čas najmenej o dve hodiny oproti pôvodnému plánovanému času uvedenému na Vašej letenke, požiadajte pri odbavovacom pulte alebo pri východe pre nástup cestujúcich do lietadla o písomné informácie o vašich právach, najmä v súvislosti s pomocou a prípadnou náhradou. [PN 105]
1a. Leteckí dopravcovia zriadia na každom letisku, na ktorom pôsobia, kontaktné miesta, v rámci ktorých zabezpečia prítomnosť kontaktného personálu alebo tretej strany poverenej príslušným leteckým dopravcom, a to na poskytovanie potrebných informácií cestujúcim o ich právach vrátane postupov podávania sťažností, na pomoc cestujúcim a na podniknutie okamžitých krokov v prípade zrušenia alebo meškania letu, odmietnutia nástupu do lietadla a straty alebo meškania batožiny. Tieto kontaktné miesta sú na pomoc cestujúcim, okrem iného v otázkach poskytnutia náhrady, presmerovania, zmeny rezervácie a prijímania podaných sťažností, k dispozícii počas prevádzkových hodín leteckých dopravcov a až do okamihu, keď z posledného lietadla vystúpia poslední cestujúci. [PN 106]
1b. Prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim na elektronických letenkách, ako aj na elektronickej a tlačenej verzii palubnej vstupenky poskytuje jasne čitateľné a transparentné informácie o právach cestujúcich a kontaktoch, ktoré môžu cestujúci využiť v prípade žiadosti o pomoc a asistenciu. [PN 107]
2. Prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol nástup do lietadla, alebo zrušil let, poskytne každému cestujúcemuV prípade odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia letu, meškania letu alebo zmeny letového poriadku najmenej o dve hodiny prevádzkujúci letecký dopravca čo najskôrv plnom rozsahu informuje cestujúceho, ktorého sa to týka, písomné informácie a poskytne mu v písomnej alebo elektronickej podobe oznámenie, ktoré obsahujúobsahuje pravidlá náhrady a pomoci v súlade s týmto nariadením vrátane informácií o prípadných obmedzeniach podľa článku 9 ods. 4 a 5, a informuje ho aj o možnostiach alternatívnych druhov dopravy. Rovnocenné oznámenie poskytne aj každému cestujúcemu, ktorého let má meškanie, alebo sa mu zmenil letový poriadok najmenej o dve hodiny.Cestujúcim Cestujúcemu sa v písomnej forme poskytnú aj údaje o adrese dopravcu, na ktorú možno zasielať sťažnosti, a kontaktné údaje príslušných orgánov na vybavovanie sťažností menovaných podľa článku 16a. [PN 108]
3. Pokiaľ ide o zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, najmä nevidiace a zrakovo postihnuté osoby, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú s použitím príslušných alternatívnych prostriedkov a vo vhodných formátoch. [PN 109]
4. Riadiaci orgán letiska zabezpečí, aby všeobecné informácie o právach cestujúcich boli zreteľne a viditeľne uvedené v priestoroch letiska pre cestujúcich. ZabezpečíNa základe získaných informácií tiež, aby cestujúci, ktorí sa nachádzajú na letisku, boli informovaní o zrušení ich letupríčinách a svojich právach v prípade meškania a prerušenia letu, napríkladv prípade zrušenia ich letu, a o svojich právach v prípade, že letecká spoločnosť nečakane zastaví letovú prevádzku, ako je to v prípade jej platobnej neschopnosti alebo zrušenia prevádzkového povolenia. [PN 110]
5. V prípade zrušenia alebo meškania letu pri odlete musí prevádzkujúci letecký dopravca čo najskôr informovať cestujúcich o situácii vrátane príčiny prerušenia letu hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii, a v každom prípade však najneskôr do 30 minút po plánovanom čase odletu, a o odhadovanom čase odletu, a to ihneď, ako sú tieto informácie k dispozícii, za predpokladu, že letecký dopravca dostal kontaktné údaje cestujúceho v súlade s odsekmi 6 a 7, pokiaľ letenka bola získaná pomocou sprostredkovateľa. [PN 111]
5a. Letecký dopravca má na odbavovacom pulte a pri východe pre nástup cestujúcich do lietadla k dispozícii dokumenty obsahujúce európsku chartu práv cestujúcich v leteckej doprave, ktoré jeho pracovníci poskytnú leteckým cestujúcim na ich žiadosť. Európska komisia tieto dokumenty aktualizuje po každej podstatnej zmene v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave. [PN 112]
5b. Letecké spoločnosti poskytujú všetkým cestujúcim po vykonaní rezervácie letu dostupnú a účinnú telefonickú podporu; táto služba zahŕňa poskytovanie informácií a alternatívnych návrhov v prípade prerušenia letu a jej cena nesmie v žiadnom prípade prekročiť náklady na uskutočnenie miestneho hovoru. [PN 113]
6. Ak cestujúci nezískal letenku priamo od prevádzkujúceho leteckého dopravcu ale od sprostredkovateľa so sídlom v Únii, tento sprostredkovateľ poskytne kontaktné údaje cestujúceho leteckému dopravcovi za podmienky, že s tým cestujúci dal na to výslovné a písomné povolenie. Toto povolenie súhlasil. Uvedený súhlas sa môže udeliť iba na základe slobodnej voľby (opt-in). Letecký dopravca môže tieto kontaktné údaje použiť výlučne na účel plnenia informačnej povinnosti podľa tohto článku a nie na účely predaja a kontaktné údaje vymaže do 72 hodín po splnení prepravnej zmluvy. SpracovanieSúhlas cestujúceho s prevodom jeho kontaktných údajov leteckému dopravcovi a so spracovaním týchto údajov, prístup k nim a ich ukladanies prístupom k nim a s ich uchovávaním sa uskutočňuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES*. [PN 114]
7. Sprostredkovateľ je vyňatý z povinností podľa odseku 6, ak môže preukázať existenciu alternatívneho systému, ktorý zabezpečuje, že cestujúci je informovaný, aj keď neodovzdal príslušné kontaktné údaje, alebo keď sa cestujúci rozhodol neposkytnúť svoje kontaktné údaje. [PN 115]
7a. Poskytovateľ služby zabezpečí ľahký prístup k presným a objektívnym informáciám s podrobnými údajmi o vplyve ich cesty na životné prostredie (vrátane klímy) a o energetickej efektívnosti ich cesty. Tieto informácie sa zreteľne uverejnia na internetových stránkach leteckých dopravcov a cestovných agentúr a na letenkách; Komisia podporuje opatrenia, ktoré sa v tomto smere vykonávajú. [PN 116]
7b. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedené v odseku 2, každá elektronická komunikácia, prostredníctvom ktorej sa cestujúcemu oznamuje zrušenie letu, dlhé meškanie letu alebo zmena letového poriadku, obsahuje predovšetkým informáciu o tom, že cestujúci môže mať podľa tohto nariadenia nárok na náhradu a/alebo poskytnutie pomoci.
___________________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31)“ [PN 117]
"
14. Článok 16 sa nahrádza takto:"
„Článok 16
Presadzovanie práva
1. Každý členský štát menuje vnútroštátny orgán presadzovania práva zodpovedný za presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o prípady porušenia ustanovení tohto nariadenia na letiskách na území tohto členského štátu, lety z týchto letísk nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu a lety z tretích krajín na tieto letiská. Členské štáty informujú Komisiu o orgáne, ktorý bol menovaný v súlade s týmto odsekom.
2. Vnútroštátne orgány presadzovania práva dôkladne monitorujú dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia a prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania práv cestujúcich. Na tento účel leteckí dopravcovia a riadiace orgány letiska poskytnú vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva na jeho žiadosť príslušné dokumenty do jedného mesiaca od predloženia jeho žiadosti, a to bez toho, aby boli dotknuté povinnosti leteckých dopravcov podľa článku 14a. Vnútroštátny orgán presadzovania práva s cieľom plniť svoje funkcie zohľadní aj informácie, ktoré mu predloží orgán menovaný podľa článku 16a. Môže rozhodnúť aj o opatreniach prijať opatrenia na presadzovanie práva na základe jednotlivých sťažností, ktoré mu postúpil orgán menovaný podľa článku 16a. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva mali dostatok právomocí na účinné ukladanie sankcií za porušenie tohto nariadenia. [PN 119]
2a. Leteckí dopravcovia poskytnú vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva z vlastnej iniciatívy úplné informácie o výskyte technických problémov, a najmä o ich príčinách. Vnútroštátny orgán presadzovania práva postúpi tieto informácie orgánom zodpovedným za mimosúdne riešenie sporov uvedeným v článku 16a. [PN 120]
3. Sankcie uložené členskými štátmi za porušenia tohto nariadenia musia byť účinné, primerané, a odradzujúce a dostatočne vysoké na to, aby dopravcovia boli finančne motivovaní konzistentne dodržiavať toto nariadenie. [PN 121]
4. Ak orgány menované podľa článku 16 a 16a sú rozdielne, vytvorí sa mechanizmus podávania správ, aby sa zabezpečila výmena informácií medzi rôznymi orgánmiV súlade so smernicou 2013/11/EÚ sa vytvoria mechanizmy spolupráce medzi vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a orgánom vymenovaným podľa článku 16a. Uvedené mechanizmy spolupráce zahŕňajú vzájomnú výmenu informácií s cieľom pomôcť vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva vykonávať jeho úlohy dohľadu a presadzovania práva a orgánu menovanému podľa článku 16a pomôcť zhromažďovať informácie a získať technické poznatky potrebné na preskúmanieriešenie jednotlivých sťažností. [PN 122]
5. Vnútroštátne orgány presadzovania práva uverejnia najneskôr do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roku štatistické údaje za každý rok o svojej činnosti vrátane uložených sankcií. Vnútroštátne orgány presadzovania práva zároveň na základe údajov, ktoré majú leteckí prepravcovia a riadiace orgány letiska za povinnosť uchovávať a poskytovať, uverejnia štatistické údaje týkajúce sa počtu a povahy sťažností, počtu zrušených letov, prípadov odmietnutia nástupu a meškaní letov a ich trvania a údaje o stratenej, meškajúcej alebo poškodenej batožine. [PN 123]
6. Svoje kontaktné údaje pre otázky zahrnuté do tohto nariadenia oznámia leteckí dopravcovia vnútroštátnym orgánom presadzovania práva v členských štátoch, v ktorých vykonávajú činnosť.“Do transponovania ustanovení smernice 2013/11/EÚ členskými štátmi môže každý cestujúci na ktoromkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území členského štátu, predložiť ktorémukoľvek vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva sťažnosť na akékoľvek podozrenie z porušenia ustanovení tohto nariadenia, ku ktorému dochádza na ktoromkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území členského štátu, alebo ktoré sa týka letov z ktoréhokoľvek takéhoto letiska či letov z tretej krajiny na takéto letiská.“ [PN 124]
"
14a. Dopĺňa sa tento článok:"
„Článok 16-a
Dokumenty o dodržiavaní ustanovení tohto nariadenia
1. Leteckí dopravcovia Spoločenstva vypracujú a do 1. januára 2016 predložia vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva v členskom štáte, ktorý vydal ich prevádzkové povolenie podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008, a Európskej komisii dokument, v ktorom primerane podrobne preukážu, že ich prevádzkové postupy stačia na zabezpečenie konzistentného dodržiavanie všetkých relevantných článkov tohto nariadenia.
1a. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví minimálny obsah dokumentov o dodržiavaní ustanovení nariadenia. Minimálny obsah však bude zahŕňať aspoň plány pre prípad nepredvídaných udalostí súvisiacich s vážnym narušením dopravy, osoby zodpovedné za poskytovanie pomoci a iné práva, praktické možnosti a postupy, prostredníctvom ktorých sa vybavujú sťažnosti a poskytuje sa pomoc a náhrada škody, ako aj postupy a vzory pre komunikáciu s cestujúcimi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 16c ods. 2.
2. Všetci ostatní dopravcovia poskytujúci služby z letiska Únie predložia dokument o dodržiavaní právnych predpisov vnútroštátnym orgánom presadzovania práva vo všetkých členských štátoch, v ktorých pôsobia, ako aj Komisii.
3. Leteckí dopravcovia svoje dokumenty o dodržiavaní ustanovení tohto nariadenia preskúmajú a predložia ich aktualizovanú verzie príslušným vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a Komisii každé tri roky počnúc 1. januárom 2019.
4. Vnútroštátny orgán presadzovania práva vezme na vedomie dokumenty o dodržiavaní ustanovení tohto nariadenia, predkladané leteckými dopravcami, a podľa možnosti overí platnosť týchto dokumentov na základe informácií o sťažnostiach.“ [PN 125]
"
15. Vkladá sa tento článok:"
„Článok 16a
Nároky a sťažnosti cestujúcich
1. Leteckí dopravcovia, organizátorialebo predajcovia leteniek v zmysle článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 2111/2005 poskytnú v čase rezervácie cestujúcim informácie o postupoch vybavovanialeteckých dopravcov pri vybavovaní ich nárokov a sťažností a o príslušných lehotách podľa odseku 2 tohto článku, pokiaľ ide o práva stanovené v tomto nariadení, a o príslušných kontaktných adresách, na ktorých môžu cestujúci predkladať nároky a podávať sťažnosti, a to aj elektronickými prostriedkami zasielania. Letecký dopravca a prípadne organizátor informuje cestujúcich tiežaj o príslušnom orgáne alebo orgánoch pre vybavovanie sťažností cestujúcich,menovaných členskými štátmi podľa tohto článku a článku 16. Príslušné informácie sa poskytujú v čase rezervácie, musia byť prístupné pre všetkých, musia byť jasne uvedené na letenke pre cestujúceho a na webových stránkach leteckého dopravcu, rozdávajú sa na kontaktných miestach leteckého dopravcu na letiskách a uvádzajú sa v e-mailových správach, ktoré cestujúcich informujú o zrušení či meškaní ich letu. Cestujúcim sa na požiadanie poskytuje formulár sťažnosti.. [PN 126]
1a. Poskytnutie požadovaných informácií cestujúcim dokazuje letecký dopravca. [PN 127]
2. Ak chce cestujúci podať sťažnosť leteckému dopravcovi ohľadne svojich práv na základe tohto nariadenia, predloží ju do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa let uskutočnil, alebo sa podľa letového poriadku mal uskutočniť. Predložením sťažnosti do troch mesiacov alebo po uplynutí tejto trojmesačnej lehoty nie je dotknuté právo cestujúceho na uplatnenie si nárokov podľa tohto nariadenia v rámci súdneho konania alebo postupu mimosúdneho riešenia sporov. Dopravca potvrdí cestujúcemu prijatie sťažnosti do 7siedmich pracovných dní od jej doručenia. Dopravca do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti poskytne cestujúcemu úplnú odpoveď. Ak letecký dopravca v uvedenej dvojmesačnej lehote túto úplnú odpoveď neposkytne, platí, že nároky cestujúceho akceptoval.
Ak sa letecký dopravca odvoláva na mimoriadne okolnosti, vo svojej odpovedi cestujúceho informuje o konkrétnych okolnostiach zodpovedných za zrušenie alebo meškanie letu. Letecký dopravca takisto preukáže, že prijal všetky primerané opatrenia, aby zabránil zrušeniu alebo meškaniu letu.
Letecký dopravca v úplnej odpovedi oznámi cestujúcemu aj príslušné kontaktné údaje vymenovaného orgánu uvedeného v odseku 3 vrátane jeho poštovej adresy, telefónneho čísla, e-mailovej adresy a webovej stránky. [PN 128]
3. KaždýČlenské štáty zabezpečia, aby cestujúci v leteckej doprave mohli spory s leteckými dopravcami, ktoré sa týkajú práv a povinností zavedených týmto nariadením, predkladať na vyriešenie nezávislým, výkonným a efektívnym mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov. Na tento účel členský štát v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismimenujevymenuje vnútroštátny orgán alebo orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie sporov medzi leteckými dopravcami a cestujúcimi, pokiaľ ide o práva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Mali by nimi byť iné orgány než orgán presadzovania práva uvedený v článku 16 ods. 1. Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány boli splnomocnené riešiť príslušný spor medzi cestujúcimi a leteckými dopravcami prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je právne záväzné pre obe strany a je vymožiteľné. Na spory, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2013/11/EÚ, sa uplatňuje len uvedená smernica. Všetci leteckí dopravcovia, ktorí zabezpečujú lety z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu alebo tretej krajiny na tieto letiská, podliehajú systému alternatívneho riešenia sporov uvedeného v smernici 2013/11/EÚ, ktorým sa zabezpečí jednoduché, rýchle a lacné mimosúdne riešenie sporov medzi cestujúcimi a leteckými dopravcami. [PN 129]
4. SťažnosťPo tom, ako dostane od leteckého dopravcu úplnú odpoveď, môže príslušný cestujúci podať sťažnosť na údajné porušenie tohto nariadenia na akomkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území členského štátu, alebo sťažnosť týkajúcu sa akéhokoľvek letu z ktoréhokoľvek letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu alebo tretej krajiny na takéto letisko nachádzajúce sa na tomto území, môže každý cestujúci podať ktorémukoľvek vnútroštátnemu orgánu menovanémumimosúdneho riešenia sporov vymenovanému podľa odseku 3. Takéto sťažnosti sa môžu predložiť najskôr po uplynutí dvoch mesiacov od podania sťažnosti príslušnému dopravcovi, pokiaľ dopravca ešte neposkytol konečnú odpoveď na túto sťažnosť vo vopred určenej lehote stanovenej na najmenej jeden rok odo dňa, keď cestujúci predložil sťažnosť alebo nárok príslušnému dopravcovi. [PN 130]
4a. Ak sa zistí, že letecká spoločnosť pochybila, orgán na vybavovanie sťažností informuje orgán presadzovania práva, ktorý v súlade s článkom 16a ods. 2 prijme opatrenie na zabezpečenie presadenia práva. [PN 131]
5. Menovaný orgán do 7 dní od doručenia sťažnosti potvrdí jej prijatie a kópiuKeď bola menovanému orgánu doručená sťažnosť, upovedomí strany sporu hneď po tom, ako získa všetky dokumenty obsahujúce informácie, ktoré sa týkajú sťažnosti.Kópiu dokumentov, ktoré sa týkajú sťažnosti, zašle príslušnému vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva. Lehota na poskytnutie konečnej odpovede sťažovateľovi nesmie byť dlhšia ako tri mesiace od jej doručenia90 kalendárnych dní odo dňa, keď bol menovanému orgánu doručený cely spis sťažnosti.. Kópia konečnej odpovede sa poskytne aj vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva. [PN 132]
5a. Leteckí dopravcovia oznámia svoje kontaktné údaje orgánom členských štátov, v ktorých pôsobia, menovaným podľa tohto článku, aby mohli byť kontaktovaní v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. [PN 133]
5b. Ak sa uvádzajú dôvody súvisiace s bezpečnosťou podľa tohto nariadenia, dôkazné bremeno nesie príslušná letecká spoločnosť.[PN 134]
Článok 16 aa
Členské štáty zriadia dobre vybavené, bezplatné a nezávislé mediačné orgány, ktoré budú pomáhať riešiť spory medzi cestujúcimi a leteckými spoločnosťami a poskytovateľmi služieb v oblasti iných spôsobov dopravy. [PN 135]
Článok 16b
Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou
1. Komisia prostredníctvom výboru uvedeného v článku 16c podporuje dialóg a presadzuje spoluprácu medzi členskými štátmi týkajúci sa, čo sa týka vnútroštátneho výkladu a uplatňovania tohto nariadenia. [PN 136]
2. Najneskôr do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roku členské štáty predložia Komisii každý rok správu o svojich činnostiach vrátane štatistických údajov uvedených v článku 16 ods. 5. Komisia môže rozhodnúť o otázkach riešených v týchto správach prostredníctvom vykonávacích aktov. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 16c. [PN 137]
3. Príslušné informácie týkajúce sa vnútroštátneho výkladu a uplatňovania nariadenia zasielajú členské štáty pravidelne Komisii, ktorá ich v elektronickej forme sprístupní ostatným členským štátom.
4. Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy preskúma prípady, keď sa vyskytnú rozdiely v uplatňovaní a presadzovaní akýchkoľvek ustanovení tohto nariadenia, a najmä týkajúce sa výkladu mimoriadnych okolností; a objasní ustanovenia nariadenia s cieľom podporiť spoločný prístup. Komisia môže na tento účel prijať odporúčanie po porade s výborom uvedeným v článku 16c.
5. Vnútroštátne orgány presadzovania práva na žiadosť Komisie prešetrí konkrétny podozrivý postup jedného alebo viacerých leteckých dopravcov a o svojich zisteniach podá Komisii správu do 4 mesiacov od prijatia žiadosti.
5a. Komisia a členské štáty zriadia mechanizmus platný pre celú Úniu, ktorý budú tvoriť všetky orgány vymenované podľa článku 16 a článku 16a, s cieľom zabezpečiť výmenu informácií o prípadoch porušenia tohto nariadenia, sankciách a najlepších postupoch v oblasti presadzovania práva medzi členskými štátmi. Komisia túto informáciu sprístupní všetkým členským štátom v elektronickej forme. [PN 138]
5b. Vnútroštátne orgány presadzovania práva na požiadanie poskytnú Komisii informácie a príslušné dokumenty o jednotlivých prípadoch porušenia nariadenia. [PN 139]
5c. Komisia na svojej webovej stránke najneskôr 1. mája 2015 uverejní a pravidelne aktualizuje zoznam všetkých leteckých dopravcov pôsobiacich v Únii, ktorí systematicky nedodržiavajú ustanovenia tohto nariadenia. Každý dopravca, bez ohľadu na veľkosť alebo pôvod, v súvislosti s ktorým Komisia získala dôkaz o prípadoch porušovania ustanovení tohto nariadenia podľa článku 16b ods. 5b, ktoré sa stali cestujúcim na viac ako desiatich rôznych letoch v jednom kalendárnom roku a ktoré sa týkajú viac ako jedného článku nariadenia, sa považuje za dopravcu systematicky nedodržiavajúceho nariadenie. [PN 140]
Článok 16c
Komitologický postup Postup vo výbore
1. Komisii pomáha Výbor pre práva cestujúcich zložený z dvoch zástupcov každého členského štátu, z ktorých najmenej jeden bude zastupovať vnútroštátny orgán presadzovania práva. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
"
15a. Dopĺňa sa tento článok:"
„Článok 16ca
Delegované akty
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16cb prijímať delegované akty a dopĺňať ich na úplný zoznam okolností, ktoré sa považujú za mimoriadne na základe práce vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie.“ [PN 141]
"
(15b) Dopĺňa sa tento článok:"
„Článok 16cb
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16ca sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …(13). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16ca môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16ca nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na návrh Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.“ [PN 142]
"
16. Článok 17 sa nahrádza takto:"
„Článok 17
Správa
Komisia do 1. januára 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní a výsledkoch tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o vplyv náhrady za dlhé meškania a obmedzenia ubytovania za dlhotrvajúcich mimoriadnych okolností záležitosti spojené s interpretáciou mimoriadnych okolností, štatistiky zverejňované vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva o ich činnosti, a to aj o sankciách a zisteniach v oblasti podozrivých praktík porušovania nariadenia zo strany leteckých dopravcov, pokrok dosiahnutý pri vytváraní vnútroštátnych orgánov zodpovedných za mimosúdne riešenie sporov a činnosť týchto orgánov. Komisia podá správu aj o zvýšenej ochrane cestujúcich leteckej dopravy v letoch z tretích krajín uskutočňovaných dopravcami, ktorí nepatria do ÚnieSpoločenstva, v súvislosti s medzinárodnými dohodami o leteckej doprave. Komisia podá navyše správu o účinnosti prijatých opatrení a sankcií uložených orgánmi uvedenými v článku 16 a o možnej potrebe harmonizovaného prístupu. V prípade potreby sa k správe pripoja legislatívne návrhy.“ [PN 143]
"
17. Príloha I k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha I k nariadeniu (ES) č. 261/2004.
Článok 2
Nariadenie (ES) č. 2027/97 sa mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. LeteckýNa všetkých letiskách v rámci Únie letecký dopravca Spoločenstva poskytne na letisku formulár sťažnosti, ktorý cestujúcemu umožní a pozemný odbavovací personál, ktorý koná v jeho mene, zriadia službu, prostredníctvom ktorej budú cestujúcim poskytovať formuláre sťažností, ktoré im umožnia bezodkladne po prílete podať sťažnosť týkajúcu sa poškodenej alebo zmeškanej batožiny. Letecký dopravca Spoločenstva rovnako rozdáva takýto formulár sťažnosti na žiadosť cestujúceho pri odbavovacích pultoch alebo pri služobných pultoch na letisku, prípadne na oboch miestach, a tento formulár sprístupní na svojej internetovej stránke. Tento formulár sťažnosti, ktorý môže mať formu správy o majetkových nezrovnalostiach (PIR), prijíma letecký dopravca na letisku ako sťažnosť podľa článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru. Táto možnosť sa nemá vplyv na práva cestujúceho podať sťažnosť inými prostriedkami v lehotách stanovenýchpredpísaných v Montrealskom dohovore.
2a. Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví formu štandardizovanej žiadosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom /postupom preskúmania uvedeným v článku 6f ods. 2.“ [PN 144]
"
2. V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:"
„2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, preddavok na každého cestujúceho v prípade jeho smrti nesmie byť menší než ekvivalent 18 096 SDR v eurách. Komisii sa udeľuje právomoc prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6c upraviť túto sumu s prihliadnutím na rozhodnutie Medzinárodnej organizácie civilného letectva podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru. Každou úpravou vyššie uvedenej sumy sa zmení aj zodpovedajúca suma v prílohe.“
"
2a. Do článku 5 sa dopĺňa tento odsek:"
„3a. V prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny letecké spoločnosti najprv odškodnia cestujúcich, s ktorými uzatvorili zmluvu, a to ešte pred tým, než budú môcť vzniesť nárok voči letiskám alebo poskytovateľom služieb, za ktorých nie sú nevyhnutne zodpovední.“ [PN 145]
"
3. V odseku 1 článku 6 sa dopĺňa táto veta:"
„Komisii sa udeľuje právomoc prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6c upraviť sumy uvedené v prílohe, okrem sumy uvedenej v článku 5 ods. 2, s prihliadnutím na rozhodnutie Medzinárodnej organizácie civilného letectva podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru.“
"
4. Vkladá sa tieto články:"
„Článok 6a
1. Vždy, keď sa prepravujú zapísané invalidné vozíky, iné pomôcky uľahčujúce pohyblivosť alebo asistenčné pomôcky, letecký dopravca a jeho agenti upozornia cestujúcich na ich práva a každej zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou podľa ustanovení článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2006* ponúknu bezplatne možnosť urobiť osobitné vyhlásenie o záujme podľa článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru v čase rezervácie a najneskôr keď sa pomôcky odovzdávajú dopravcovi. Komisia prijme delegované akty, v ktorých stanoví vzorový formulár pre takéto vyhlásenie o záujme. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 6f ods. 2. [PN 146]
2. V prípade zničenia, straty alebo poškodenia pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť je zodpovednosť leteckého dopravcu obmedzená na sumu uvedenú osobou v čase, keď sa zapísané pomôcky uľahčujúce pohyblivosť odovzdávajú leteckému dopravcovi Spoločenstva.
3. Ak v preprave dôjde k zničeniu, strate, poškodeniu alebo meškaniu zapísaných invalidných vozíkov, iných pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť alebo asistenčných pomôcok, je letecký dopravca Spoločenstva zodpovedný za zaplatenie sumy neprekračujúcej sumu uvedenú cestujúcim; pokiaľ nepreukáže, že nárokovaná suma je väčšia než skutočný záujem osoby na dodaní v mieste určenia.
3a. Letecké spoločnosti musia zabezpečiť, aby cestujúci mali možnosť bezplatne používať svoje invalidné vozíky a detské kočíky až po odletový východ, pričom naspäť ich dostanú pri dverách lietadla. Ak to nie je z bezpečnostných dôvodoch možné, letecké spoločnosti musia pre používateľov invalidných vozíkov zabezpečiť inú bezplatnú možnosť pohybu po letiskovom termináli až do momentu, keď si môžu vyzdvihnúť svoj invalidný vozík. Ak sa tieto bezpečnostné dôvody týkajú priamo samotného terminálu, za poskytnutie náhradnej možnosti pohybu uvedenej v tomto odseku je zodpovedný riadiaci orgán letiska. [PN 147]
Článok 6b
1. Vnútroštátny orgán presadzovania práva menovaný podľa článku 16 nariadenia 261/2004 zabezpečí dodržiavanie tohto nariadenia. Na tento účel monitoruje:
—
podmienky zmlúv o leteckej doprave;
—
sústavne ponúka osobitné vyhlásenie záujmu pre zapísané pomôcky uľahčujúce pohyblivosť a príslušnú výšku náhrady v prípade ich poškodenia;
—
prípadné vyplatenie preddavku podľa článku 5 ods. 1;
—
uplatňovanie článku 6.
2. Na účel monitorovania ochrany cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a zdravotne postihnutých cestujúcich v prípade poškodenia ich pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť alebo asistenčných pomôcok vnútroštátny orgán presadzovania práva posúdi a zohľadní aj informácie o sťažnostiach týkajúcich sa pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť predložených orgánom menovaným podľa článku 16a nariadenia (ES) č. 261/2004. [PN 148]
3. Sankcie uložené členskými štátmi za porušenie tohto nariadenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.
4. Vnútroštátne orgány presadzovania práva vo svojich výročných správach podľa článku 16 ods. 6 nariadenia 261/2004 uverejnia aj štatistické údaje o svojej činnosti a o sankciách uložených v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia.
Článok 6c
1. Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu na základe podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomocíPrávomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 1 sa Komisii poskytujeudeľuje na dobu neurčitú od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia obdobie piatich rokov od …(14). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 149]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 1 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predlžuje o dva mesiace.
Článok 6d
1. Zatiaľ čo leteckíLeteckí dopravcovia môžu neobmedzene komerčne stanovovať podmienky týkajúce sa prepravy povolenej batožiny,musiajasne uviesť, pri rezervácii na začiatku procesu rezervácie vo všetkých použitých distribučných kanáloch vrátane počítačových rezervačných systémov a pri odbavovacích pultoch (vrátane samoobslužných odbavovacích strojov), jasne uvedú maximálnu povolenú batožinu, ktorú si cestujúci môžu vziať so sebou do lietadla, a ktorú si môžu uložiť do nákladného priestoru pri každom lete, ktorá je v cene letenky, vrátane akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa počtu predmetovkusov batožiny, ktoré by sa uplatnili sa uplatnia v rámci danej povolenej batožiny. V prípade, že sa uplatňujú dodatočné poplatky, a akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa nákupov z letiska. Leteckídopravcovia jasne, transparentne a jednoznačne informujú o podrobnostiacho dodatočných poplatkoch uplatniteľných za prepravu batožiny, leteckí dopravcovia musia jasne uviesť podrobnosti týkajúce sa týchto poplatkov pri rezervácii na začiatku procesu rezervácie a na požiadanie na letisku. Základné cestovné služby a dodatočné poplatky musia byť jasne identifikovateľné a musia sa dať kúpiť oddelene. [PN 150]
1a. Cestujúci si môžu na palubu lietadla bezplatne zobrať základné osobné veci, ako sú kabáty a kabelky, vrátane minimálne jednej štandardizovanej tašky s nákupmi z letiska, nad rámec predpísaného maximálneho množstva príručnej batožiny. [PN 151]
1b. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1107/2006, množstvo povolenej príručnej batožiny môže byť vyjadrené maximálnymi rozmermi alebo maximálnou váhou celkovej povolenej príručnej batožiny na jedného cestujúceho, alebo oboma spôsobmi, no bez obmedzenia konkrétneho počtu kusov príručnej batožiny. [PN 152]
2. V prípade, že mimoriadne okolnosti, napr. bezpečnostné dôvody alebo zmena typu lietadla po rezervácii, zabraňujú preprave predmetov, ktoré sú súčasťou povolenej príručnej batožiny, v kabíne pre cestujúcich, letecký dopravca ich môže prepraviť v nákladnom priestore lietadla, avšak bez dodatočných nákladov pre cestujúceho.Letecký dopravca môže uvedené kusy batožiny prepraviť v nákladnom priestore lietadla, ak mimoriadne okolnosti súvisiace s bezpečnosťou a osobitné vlastnosti lietadla vylučujú prepravu na palube lietadla. V týchto prípadoch sa neuplatňujú žiadne dodatočné poplatky. [PN 153]
2a. V prípade, že príručná batožina sa pred nástupom do lietadla alebo odletom lietadla preloží z paluby do batožinového priestoru, musí sa odovzdať cestujúcemu pri vystúpení z lietadla, tak ako príručná batožina. [PN 154]
3. Tieto práva nemajú vplyv na obmedzenia týkajúce sa príručnej batožiny stanovené EÚ a v medzinárodných pravidlách bezpečnostnej ochrany, akými sú napríklad nariadenia (ES) č. 300/2008 a (ES) č. 820/2008.
Článok 6e
1. Letecký dopravca SpoločenstvaÚnie povolí cestujúcemu prepravovať hudobný nástroj v kabíne lietadla pre cestujúcich za podmienky dodržania príslušných bezpečnostných predpisov a technických špecifikácií a obmedzení predmetného lietadla. Hudobné nástroje sa prijímajú na prepravu v kabíne lietadla za podmienky, že sa môžu bezpečne uložiť vo vhodnom batožinovom priestore v kabíne alebo pod príslušným sedadlom cestujúceho. Letecký dopravca môže rozhodnúť, žeKeď je hudobný nástroj prijatý na prepravu v kabíne lietadla, je súčasťou maximálne povolenej príručnej batožiny a neprepravuje sa navyše k nej. Letecký dopravca môže rozhodnúť o uplatnení ďalších poplatkov za ďalšiu prepravovanú príručnú batožinu okrem tohto nástroja. [PN 155]
2. Ak je hudobný nástroj príliš veľký pre bezpečné uloženie vo vhodnom batožinovom priestore v kabíne alebo pod príslušným sedadlom cestujúceho, letecký dopravca môže požadovať zaplatenie tarifnej ceny druhej letenky, keď sa tento hudobný nástroj prepravuje ako príručná batožina na druhom sedadle. Takáto tarifná cena druhej letenky nepodlieha platbe príslušných letiskových poplatkov. Ak je druhé sedadlo predané, letecký dopravca vyvinie primerané úsilie, aby sa dotyčný cestujúci a hudobný nástroj umiestnili na sedadlá vedľa seba. Hudobné nástroje sa prepravujú vo vykurovanom batožinovom priestore lietadla, ak je k dispozícii a ak je potrebný, za podmienky dodržania príslušných bezpečnostných predpisov, priestorových obmedzení a technických špecifikácií dotknutého lietadla. Letecký dopravca vo svojich podmienkach jasne uvedie, na základe čoho sa budú hudobné nástroje prepravovať, a uplatniteľné poplatky. [PN 156]
2a. Hudobné nástroje sa prepravujú vo vykurovanom batožinovom priestore lietadla, ak je k dispozícii a ak je potrebný, za podmienky dodržania príslušných bezpečnostných predpisov, priestorových obmedzení a technických špecifikácií dotknutého lietadla. Leteckí dopravcovia zabezpečia osobitné štítky na jasné označenie hudobných nástrojov, aby sa s nimi zaobchádzalo s potrebnou starostlivosťou. Ako náklad lietadla sú prípustné len nástroje riadne zabalené v pevnom a/alebo tvrdom obale osobitne určenom pre takéto predmety. [PN 157]
2b. Letecký dopravca pri rezervácii a vo svojich podmienkach jasne uvedie pravidlá, na základe ktorých sa budú hudobné nástroje prepravovať, vrátane uplatniteľných poplatkov, priestorov na prepravu hudobných nástrojov dostupných v príslušnom lietadle a rozmerov týchto priestorov. Ak je nutná rezervácia druhého sedadla, cestujúcim sa musí ponúknuť možnosť rezervácie tohto druhého sedadla cez internet. [PN 158]
Článok 6f
1. Komisii pomáha Výbor pre práva cestujúcich. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
____________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).“ [PN 159]
"
5. Článok 7 sa nahrádza takto:"
„Článok 7
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 1. januára 2017 správu o fungovaní a výsledkoch tohto nariadenia. V prípade potreby sa k správe pripoja legislatívne návrhy.“
"
6. Príloha k nariadeniu 2027/97 sa nahrádza prílohou II k tomuto nariadeniu.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
„Príloha: neúplnýúplný zoznam okolností, ktoré sa považujú za mimoriadne na účely tohto nariadenia [PN 160]
1. Za mimoriadne okolnosti sa považujú tieto:
i. prírodné katastrofy, ktoré znemožňujú bezpečné prevádzkovanie letov;
ii. technické problémy, ktoré nepatria do obvyklej letovej prevádzky lietadla, napr. zistenie chyby počas predmetnej letovej prevádzky, ktorá bráni bežnému pokračovaniu letovej činnosti; alebo skrytá výrobná chyba odhalenámajú vplyv na lietadlo a sú priamo spôsobené skrytou výrobnou chybou, oficiálne potvrdenou výrobcom alebo príslušným orgánom, a odhalenou pri kontrole údržby pred letom alebo po uvoľnení lietadla do prevádzky, ktorá rušivo zasahuje do letovej bezpečnosti; [PN 161]
iia. poškodenie spôsobené nárazom vtákov; [PN 162]
iii. bezpečnostné rizikávojny, politické nepokoje a sabotážne alebo teroristické činy, ktoré znemožňujú bezpečnú letovú prevádzku; [PN 163]
iv. zdravotné riziká ohrozujúce život alebo núdzové zdravotné situácie, ktoré si vyžadujú prerušenie alebo odklon dotyčného letu; [PN 164]
v. nepredvídané obmedzenia manažmentu letovej prevádzky alebo nepredvídané uzavretie vzdušného priestoru alebo letiska, a to aj uzavretie vzletovej a pristávacej dráhy orgánmi; [PN 165]
vi. meteorologické podmienky, ktoré sú nezlučiteľné s letovou bezpečnosťou alebo spôsobili poškodenia lietadla počas letu alebo na odbavovacej ploche po uvoľnení lietadla do prevádzky, a znemožňujú tak prevádzku lietadla; a [PN 166]
vii. nepredvídané pracovné spory u prevádzkujúceho leteckého dopravcu alebo dôležitých poskytovateľov služieb, ako sú letiská a poskytovatelia letových navigačných služieb.“ [PN 167]
2. Za mimoriadne okolnosti sa nepovažujú tieto:
i. technické problémy, ktoré patria do bežnej prevádzky lietadla, napr. problém zistený počas štandardnej údržby alebo počas predletovej kontroly lietadla, alebo ktoré vzniknú z dôvodu nesprávneho vykonania takejto údržby alebo predletovej kontroly; a
ii. nedostupnosť letovej posádky alebo palubných sprievodcov (ak nebola spôsobená pracovnými spormi). [PN 168]
PRÍLOHA II
„PRÍLOHA
Zodpovednosť leteckého dopravcu za cestujúcich a ich batožinu
Tieto informácie sumarizujú pravidlá zodpovednosti uplatňované leteckými dopravcami Spoločenstva a vyžadované právnymi predpismi EÚ a Montrealským dohovorom.
Náhrada v prípade smrti alebo zranenia
Nie sú žiadne finančné limity týkajúce sa zodpovednosti za zranenie alebo smrť cestujúceho spôsobené nehodou na palube lietadla alebo počas akýchkoľvek činností nástupu do lietadla a výstupu z lietadla. V prípade škôd do výšky 113 100 SDR (približná čiastka v miestnej mene) nemôže dopravca vylúčiť alebo obmedziť svoju zodpovednosť. Nad túto čiastku nie je letecký dopravca zodpovedný, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená jeho nedbalosťou alebo inou chybou, alebo že bola spôsobená výlučne nedbalosťou alebo chybou tretej strany.
Preddavky
Ak je cestujúci usmrtený alebo zranený, letecký dopravca musí do 15 dní od identifikácie osoby oprávnenej na náhradu vyplatiť preddavok, aby boli zabezpečené bezprostredné ekonomické potreby. V prípade smrti nesmie byť tento preddavok nižší než 18 096 SDR (približná čiastka v miestnej mene).
Meškanie pri preprave cestujúcich
V prípade meškania pri preprave cestujúcich je letecký dopravca zodpovedný za škody, pokiaľ neuskutočnil všetky náležité opatrenia, aby sa škode vyhol, alebo pokiaľ nebolo možné také opatrenia uskutočniť. Zodpovednosť za meškanie cestujúcich je obmedzená na 4 694 SDR (približná čiastka v miestnej mene).
Strata, poškodenie alebo meškanie batožiny
V prípade straty, poškodenia alebo meškania batožiny je letecký dopravca zodpovedný za škodu do výšky 1 113 SDR (približná čiastka v miestnej mene); limit náhrady sa uplatňuje za cestujúceho a nie za jeden kus zapísanej batožiny, pokiaľ medzi dopravcom a cestujúcim nebol dohodnutý vyšší limit osobitným vyhlásením o záujme. Letecký dopravca nie je zodpovedný za poškodenú alebo stratenú batožinu, ak je škoda alebo strata spôsobená samotnou kvalitou alebo chybou batožiny. Letecký dopravca nie je zodpovedný za zmeškanú batožinu, ak prijal všetky primerané opatrenia, aby zabránil škode vyplývajúcej z meškania batožiny, alebo ak nebolo možné takéto opatrenia prijať. V prípade príručnej batožiny vrátane osobných vecí je letecká spoločnosť zodpovedná iba v prípade, keď škoda vznikla jej chybou.
Vyššie limity pre batožinu
Cestujúci môže uplatniť vyššie limity zodpovednosti, ak najneskôr pri odbavení odovzdá osobitné vyhlásenie a uhradí doplatok, pokiaľ sa požaduje. Tento doplatok vychádza z tarify spojenej s dodatočnými nákladmi vzniknutými v preprave a poistení predmetnej batožiny nad limit zodpovednosti vo výške 1 131 SDR. Tarifa sa na požiadanie sprístupní cestujúcim. Zdravotne postihnutým cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou sa systematicky ponúka bezplatná možnosť urobiť osobitné vyhlásenie záujmu na prepravu ich pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť.
Lehoty na reklamáciu batožiny
Ak je batožina poškodená, zmeškaná, stratená alebo zničená, musí to cestujúci vo všetkých prípadoch čo najskôr písomne oznámiť leteckému dopravcovi a reklamovať ju u neho. V prípade poškodenia batožiny sa uplatňuje lehota na reklamáciu do 7 dní a v prípade zmeškania do 21 dní, v oboch prípadoch odo dňa, kedy bola batožina daná cestujúcemu k dispozícii. Aby sa tieto lehoty splnili bez problémov, letecký dopravca musí cestujúcim poskytnúť možnosť vyplniť formulár sťažnosti na letisku. Tento formulár sťažnosti, ktorý môže mať aj formu správy o majetkových nezrovnalostiach (PIR), musí letecký dopravca prijať na letisku ako reklamáciu.
Zodpovednosť zmluvných a skutočných dopravcov
Ak letecký dopravca, ktorý skutočne vykonáva let, nie je totožný so zmluvným leteckým dopravcom, cestujúci má právo adresovať sťažnosť alebo uplatniť nárok na náhradu škody u oboch dopravcov. Zahŕňa to prípady, keď osobitné vyhlásenie záujmu na dodaní bolo dohodnuté so skutočným dopravcom.
Lehota týkajúca sa žaloby
Súdne žaloby týkajúce sa náhrady škody musia byť podané do dvoch rokov od dátumu príletu lietadla alebo od dátumu, kedy malo lietadlo priletieť.
Základ pre informácie
Základom pre pravidlá uvedené vyššie je Montrealský dohovor z 28. mája 1999, ktorý je v Spoločenstve vykonávaný nariadením (ES) č. 2027/97 (zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 889/2002 a nariadením (EÚ) č. xxx) a vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov.“
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EHS L 46, 17.2.2004, s.1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 65).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 1)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní (COM(2012)0744 – C7-0413/2012 – 2012/0360(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0744),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0413/2012),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0481/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),
po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov(4),
keďže:
(1) V nariadení Rady (ES) č. 1346/2000(5) sa stanovuje európsky rámec pre cezhraničné konkurzné konania. Určuje sa v ňom, ktorý členský štát má právomoc na začatie konkurzného konania, vymedzujú sa v ňom jednotné pravidlá týkajúce sa príslušného práva a zároveň sa v ňom stanovuje uznávanie a vymáhanie výkonu rozhodnutí o konkurznom konaní, ako aj koordinácia hlavného a vedľajšieho konkurzného konania.
(2) Zo správy Komisie o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1346/2000 z 12. decembra 2012(6) vyplýva, že hoci uvedené nariadenie funguje vo všeobecnosti dobre, je žiaduce zlepšiť uplatňovanie niektorých z jeho ustanovení s cieľom zabezpečiť účinnejšie vedenie cezhraničných konkurzných konaní.
(3) Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1346/2000 by sa mal rozšíriť na konania, ktoré presadzujú záchranu ekonomicky životaschopného dlžníka vo veľkej finančnej tiesni s cieľom pomôcť zdravým spoločnostiam prežiť a dať podnikateľom druhú šancu. Rozsah pôsobnosti by mal byť rozšírený najmä o konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlžníka vo fáze pred konkurzným konaním alebo konania, ktoré ponechávajú vo funkcii existujúci manažment. Nariadenie by sa malo vzťahovať aj na konania, ktoré upravujú vyrovnanie dlhu spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nespĺňajú kritériá súčasného nástroja. [PN 1]
(4) Mali by sa objasniť pravidlá upravujúce súdnu právomoc na začatie konkurzného konania a zdokonaliť by sa mal aj procesný rámec na určenie tejto súdnej právomoci. Zároveň by sa mali zaviesť aj jasné pravidlá upravujúce súdnu právomoc v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania aleboa ktoré s týmto konaním úzko súvisia. [PN 2]
(5) V záujme zlepšenia účinnosti konkurzného konania v prípadoch, keď má dlžník podnik v inom členskom štáte, by sa mala zrušiť požiadavka, na základe ktorej musí byť vedľajšie konanie likvidačným konaním. Súd by mal mať navyše možnosť zamietnuť začatie vedľajšieho konania, ak toto konanie nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. Zabezpečiť by sa mala aj lepšia koordinácia hlavného a vedľajšieho konania, a to najmä prostredníctvom zavedenia požiadavky, aby príslušné súdy navzájom spolupracovali.
(6) V snahe zlepšiť informovanosť veriteľov a príslušných súdov, ako aj v snahe zabrániť začatiu paralelných konkurzných konaní by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby pri cezhraničných konkurzných konaniach uverejňovali príslušné rozhodnutia vo verejne dostupnom elektronickom registri. Zároveň by sa mali prijať ustanovenia upravujúce vzájomné prepojenie insolvenčných registrov. Zaviesť by sa mal aj štandardný formulár na prihlasovanie pohľadávok, čo by znamenalo určité uľahčenie pre zahraničných veriteľov, ako aj zníženie nákladov na preklad.
(7) Mali by sa zaviesť osobitné pravidlá, ktoré by upravovali koordináciu konaní týkajúcich sa jednotlivých členov rovnakej skupiny spoločností. Likvidátorom Správcom konkurznej podstaty a súdom zapojeným do jednotlivých konkurzných konaní by preto mala byť uložená povinnosť navzájom spolupracovať a komunikovať. Príslušní likvidátorisprávcovia konkurznej podstaty by mali navyše disponovať procesnými nástrojmi, na základe ktorých budú môcť navrhnúť plán záchrany pre skupinu spoločností, ktoré sú predmetom konkurzného konania, a v prípade potreby požiadať o prerušenie konkurzného konania týkajúceho sa inej spoločnosti, než pre akú boli vymenovaní. Vymedzenie pojmu „skupina spoločností“ by malo byť obmedzené len na kontext konkurzného konania a nemalo by mať žiaden vplyv na tie aspekty práva obchodných spoločností, ktoré sa týkajú skupín spoločností. [PN 3. Táto zmena sa uplatňuje v celom texte]
(8) S cieľom umožniť okamžité prispôsobenie nariadenia príslušným zmenám vnútroštátneho konkurzného práva, ktoré oznámili členské štáty, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o zmenu príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
(9) V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania nariadenia (ES) č. 1346/2000 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(7).
(10) Nariadenie (ES) č. 1346/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.
(11) Zmenou tohto nariadenia by nemali byť dotknuté pravidlá upravujúce vymáhanie štátnej pomoci od spoločností v úpadku, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (Vec C-454/09 Komisia / Taliansko– „New Interline“). V prípade, že štátnu pomoc nemožno vymôcť v plnej výške, pretože príkaz na vymáhanie sa týka spoločností v konkurznom konaní, tieto konania by mali byť vždy likvidačnými konaniami a mali by viesť k definitívnemu ukončeniu činností príjemcu a k likvidácii jeho majetku.
(12) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie [Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] / [bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Spojené kráľovstvo a Írsko sa nebudú zúčastňovať na prijímaní tohto nariadenia a nebudú týmto nariadením viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].
(13) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, a preto ním nie je viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (ES) č. 1346/2000 sa mení takto:
(1) V odôvodnení 2 sa odkaz na článok 65 nahrádza odkazom na článok 81.
(2) V odôvodneniach 3, 5, 8, 11, 12, 14 a 21 sa pojem „Spoločenstvo“ nahrádza pojmom „Únia“.
(3) Odôvodnenie 4 sa nahrádza takto:"
„(4) V záujme riadneho fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné zabraňovať situáciám, ktoré by zúčastnené strany podnecovali k premiestňovaniu majetku alebo súdneho konania z jedného členského štátu do druhého v snahe získať výhodnejšie právne postavenie na úkor všetkých veriteľov (tzv. forum shopping).“
"
(4) Odôvodnenie 6 sa nahrádza takto:"
„(6) Toto nariadenie by malo obsahovať ustanovenia o súdnej právomoci na začatie konkurzného konania, ako aj konaní, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia. Okrem toho by malo toto nariadenie obsahovať ustanovenia o uznávaní a vymáhaní výkonu rozhodnutí vydávaných v týchto konaniach a ustanovenia o príslušnom práve pre konkurzné konanie. V tomto nariadení by sa mali zároveň vymedziť pravidlá upravujúce koordináciu konkurzných konaní, ktoré sa týkajú rovnakého dlžníka alebo jednotlivých členov danej skupiny spoločností.“
"
(5) Odôvodnenie 7 sa nahrádza takto:"
„(7) Konania týkajúce sa likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, vyrovnania a podobné konania a žaloby, ktoré s týmito konaniami súvisia, sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 44/2001*. Na takéto konania by sa malo vzťahovať toto nariadenie. Výklad tohto nariadenia by mal v najväčšie možnej miere zabraňovať právnym medzerám medzi týmito dvoma nástrojmi.
___________________
* Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1).“
"
(6) Odôvodnenie 9 sa nahrádza takto:"
„(9) Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na konkurzné konania, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je dlžník fyzickou alebo právnickou osobou, obchodníkom alebo jednotlivcom. Úplný zoznam týchto konkurzných konaní je uvedený v prílohe A. Ak je teda vnútroštátne konanie uvedené v prílohe A, malo by sa uplatňovať toto nariadenie, a to bez toho, aby súdy v inom členskom štáte preskúmavali, či sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by však mali byť vyňaté konkurzné konania, ktoré sa týkajú poisťovní, úverových inštitúcií a investičných spoločností, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES*, a podnikov kolektívneho investovania. Toto nariadenie by sa na uvedené podniky vzťahovať nemalo, pretože podliehajú osobitnej úprave a vnútroštátne orgány dohľadu disponujú rozsiahlymi intervenčnými právomocami.
___________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15).“
"
(7) Vkladá sa toto odôvodnenie:"
„(9a) Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal rozšíriť na konania, ktoré presadzujú záchranu ekonomicky životaschopného dlžníka vo veľkej finančnej tiesni s cieľom pomôcť zdravým podnikom prežiť a dať podnikateľom druhú šancu. Rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť najmä na konania, ktoré umožňujú reštrukturalizáciu dlžníka vo fáze pred konkurzným konaním, ďalej konania, ktoré ponechávajú vo funkcii existujúci manažment, ako aj konania, ktoré upravujú vyrovnanie dlhu spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Hoci v týchto uvedených konaniach nemusí nevyhnutne dôjsť k vymenovaniu likvidátorasprávcu konkurznej podstaty, toto nariadenie by sa na ne malo vzťahovať v prípade, že prebiehajú pod kontrolou alebo dohľadom súdu. V tejto súvislosti by sa pojem „kontrola“ mal vzťahovať aj na situácie, v ktorých súd zasahuje len na základe odvolania podaného veriteľom alebo zúčastnenou stranou.“ [PN 3]
"
(8) Odôvodnenie 10 sa nahrádza takto: "
„(10) Konkurzné konanie nemusí byť nevyhnutné spojené so zásahom súdneho orgánu. Pojem „súd“ by sa mal v tomto nariadení vykladať širšie a mal by zahŕňať aj osoby a orgány, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva oprávnené na začatie konkurzného konania. Predpokladom uplatňovania tohto nariadenia je to, aby konanie (pozostávajúce z úkonov a formálnych náležitostí stanovených právnym predpisom) nebolo len v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ale aby bolo úradne uznané a právne účinné v členskom štáte, v ktorom sa konkurzné konanie začalo.“ [PN 4]
"
(8a) Odôvodnenie 11 sa nahrádza takto:"
„(11) Toto nariadenie uznáva skutočnosť, že v dôsledku značných odlišností v hmotnom práve nie je praktické zaviesť konkurzné konania s univerzálnym rozsahom v celom spoločenstvecelej Únii. Ak by sa bez výnimky uplatňovalo právo štátu, v ktorom sa konanie začne, mohlo by to preto často viesť k ťažkostiam. Platí to napríklad o značne odlišných zákonoch o záložných nárokoch v rôznych častiachspoločenstvaÚnii. Okrem toho práva prednostného uspokojenia, ktoré v konkurzných konaniach požívajú určití veritelia, sú v niektorých prípadoch úplne odlišné. Ďalšie harmonizačné opatrenia by mali zaviesť aj práva prednostného uspokojenia zamestnancov. Toto nariadenie by túto skutočnosť malo zohľadniť dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane je potrebné ustanovenie o osobitných predpisoch na určenie príslušného práva v prípade mimoriadne významných práv a právnych vzťahov (napr. vecné práva a pracovné zmluvy). Na druhej strane by sa popri hlavnom konkurznom konaní s univerzálnym rozsahom malo umožniť aj vnútroštátne konanie, ktorého predmetom sú len majetok nachádzajúci sa na území štátu, kde sa začne.” [PN 5]
"
(9) Vkladá sa toto odôvodnenie:"
„(12a) Pred začatím konkurzného konania by mal príslušný súd z úradnej moci preskúmať, či sa centrum hlavných záujmov alebo podnik dlžníka skutočne nachádzajú v rámci jeho príslušnosti. Ak okolnosti daného prípadu vyvolávajú pochybnosti o súdnej právomoci, súd by mal od dlžníka požadovať predloženie ďalších dôkazov na podloženie jeho tvrdení a v náležitých prípadoch umožniť dlžníkovým veriteľom predložiť k otázke súdnej právomoci vlastné stanovisko. Okrem toho by mali mať veritelia právo na účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu o začatí konkurzného konania.”
"
(10) Odôvodnenie 13 sa vypúšťa.
(11) Vkladajú sa tieto odôvodnenia:"
„(13a) V prípade spoločností a iných právnických osôb by sa za „centrum hlavných záujmov“ malo považovať miesto, kde majú registrované sídlo. Túto domnienku by malo byť možné vyvrátiť,a to najmä v prípade, že hlavné vedenie spoločnosti sa nachádza v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom sa nachádza registrované sídlo, a že komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností preukazuje, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. Túto domnienku by však nemalo byť možné vyvrátiť v prípade, že riadiace a kontrolné orgány spoločnosti sa nachádzajú v mieste jej registrovaného sídla a že rozhodnutia o správe tejto spoločnosti sa prijímajú na tomto mieste spôsobom zistiteľným tretími stranami. [PN 6]
(13b)
Súdy členského štátu, ktoré rozhodujú o začatí konkurzného konania, by mali mať právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako napr. o odporovacích žalobách. V prípade, že táto žaloba súvisí s inou žalobou, ktorá je založená na všeobecnom občianskom a obchodnom práve, likvidátorsprávca konkurznej podstaty by mal mať možnosť podať obe žaloby na súde podľa bydliska žalovaného, ak takýto postup považuje za účinnejší. Môže k tomu dôjsť napríklad vtedy, ak likvidátorsprávca konkurznej podstaty mieni súčasne uplatňovať žalobu na zodpovednosť člena štatutárneho orgánu založenú na predpisoch konkurzného práva, so žalobou založenou na práve obchodných spoločností alebo na princípoch všeobecného deliktuálneho práva.”
"
(12) Vkladajú sa tieto odôvodnenia:"
„(19a) Vedľajšie konanie môže zároveň brániť efektívnej správe konkurznej podstaty. Súd, ktorý rozhoduje o začatí vedľajšieho konania, by mal mať preto možnosť, ak je o to požiadaný likvidátoromsprávcom konkurznej podstaty, odložiť alebo zamietnuť začatie uvedeného konania, ak toto konanie nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov. Malo by k tomu dôjsť najmä vtedy, ak likvidátorsprávca konkurznej podstaty prostredníctvom prísľubu, ktorý je vo vzťahu k majetkovej postate záväzný, súhlasí s tým, že bude s miestnymi veriteľmi zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako keby došlo k začatiu vedľajšieho konania a že uplatní pravidlá upravujúce poradie uspokojenia pohľadávok toho členského štátu, v ktorom bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania pri rozdeľovaní majetku nachádzajúceho sa v tomto členskom štáte. Toto nariadenie by malo likvidátorovisprávcovi konkurznej podstaty umožniť dávať takýto prísľub a stanoviť objektívne kritériá, ktoré musia takéto prísľuby spĺňať. [PN 7]
(19b)
V záujme zabezpečenia účinnej ochrany miestnych záujmov by likvidátorsprávca konkurznejpodstaty v hlavnom konaní nemal mať možnosť špekulatívne speňažovať alebo premiestňovať majetok nachádzajúci sa v členskom štáte, v ktorom sa nachádza podnik, a to najmä s úmyslom znemožniť účinné uspokojenie týchto záujmov v prípade, že by následne došlo k začatiu vedľajšieho konania. Miestni veritelia by tiež mali mať právo žiadať od súdu ochranné opatrenia v prípade, že sa javí, že správca konkurznej podstaty nie je schopný plniť svoje prísľuby.” [PN 8]
"
(13) Odôvodnenie 20 sa nahrádza takto:"
„(20) Hlavné a vedľajšie konkurzné konania môžu prispieť k účinnému speňaženiu celkového majetku len vtedy, ak sú všetky súčasne prebiehajúce konania koordinované. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá úzka spolupráca jednotlivých likvidátorovsprávcov konkurznej podstaty a príslušných súdov, a to najmä prostredníctvom dostatočnej výmeny informácií. V záujme zabezpečenia dominantnej úlohy hlavného konania by mal mať likvidátorsprávca konkurznej podstaty v tomto konaní viacero možností, ako zasiahnuť do vedľajšieho konkurzného konania, ktoré prebieha v rovnakom čase. Likvidátor Správca konkurznej podstaty by mal mať najmä možnosť navrhnúť plán reštrukturalizácie alebo vyrovnanie alebo možnosť požiadať o prerušenie speňaženia majetku vo vedľajšom konkurznom konaní. V rámci vzájomnej spolupráce by mali likvidátorisprávcovia konkurznej podstaty a súdy dbať na osvedčené postupy spolupráce pri cezhraničných konkurzných konaniach, ako sú stanovené v zásadách a metodických pokynoch komunikácie a spolupráce, ktoré prijali európske a medzinárodné združenia pôsobiace v oblasti konkurzného práva.“
"
(14) Vkladajú sa tieto odôvodnenia:"
„(20a) Toto nariadenie by malo zabezpečiť účinné vedenie konkurzných konaní, ktoré sa týkajú rozličných spoločností tvoriacich skupinu spoločností. V prípade, že k začatiu konkurzného konania došlo v súvislosti s niekoľkými spoločnosťami v rámci danej skupiny, tieto konania by mali byť náležitým spôsobom koordinované, najmä s cieľom zabrániťtomu, aby konkurzné konanie týkajúce sa jedného člena skupinyohrozilobudúcnosť ostatných členov skupiny. Z tohto dôvodu by mala byť likvidátoromsprávcom konkurznej podstaty a príslušným súdom uložená rovnaká povinnosť navzájom spolupracovať a komunikovať, ako v prípade hlavného a vedľajšieho konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka. Likvidátor vymenovaný v konaní, ktoré sa týka člena skupiny spoločností, by mal mať navyše právomoc navrhnúť plán záchrany v konaní, ktoré sa týka iného člena danej skupiny, pokiaľ je takáto možnosť stanovená vo vnútroštátnom konkurznom konaní. [PN 10]
(20aa)
Zavedenie koordinačných konaní týkajúcich sa skupiny by malo predovšetkým posilniť reštrukturalizáciu skupiny a/alebo jej členov, a to umožnením flexibilného koordinovaného vedenia konkurzných konaní. Koordinačné konania týkajúce sa skupiny by nemali byť záväzné pre jednotlivé konania, ale mali by skôr slúžiť ako podklad pre opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci týchto jednotlivých konaní. [PN 9 a 11]
(20b)
Zavedenie pravidiel, ktoré upravujú konkurzné konanie týkajúce sa skupín spoločností, by nemalo obmedzovať možnosť súdu začať v jednej jurisdikcii konkurzné konanie pre viacero spoločností patriacich do rovnakej skupiny, ak sa súd domnieva, že centrum hlavných záujmov týchto spoločností sa nachádza v jednom členskom štátejeho vnútroštátnej a miestnej jurisdikcii. V takom prípade by mal mať súd tiež možnosť vymenovať v prípade potreby pre všetky príslušné konania rovnakého likvidátorasprávcu konkurznej podstaty. Členské štáty by tiež mali byť schopné zaviesť ustanovenia o konkurznom konaní týkajúcom sa skupín spoločností v rámci ich jurisdikcie, ktoré presiahnu rámec ustanovení tohto nariadenia a nebudú mať vplyv na účinné a efektívne uplatňovanie tohto nariadenia.“ [PN 12]
"
(15) Vkladá sa toto odôvodnenie:"
„(21a) Je mimoriadne dôležité, aby veritelia, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v Únii, boli informovaní o začatí konkurzného konania, ktoré sa týka majetku dlžníka. V záujme zabezpečenia bezodkladného postúpenia informácií veriteľom by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007* nemalo uplatňovať v prípade, že toto nariadenie odkazuje na povinnosť informovať veriteľov. Využívanie štandardných formulárov dostupných vo všetkých úradných jazykoch Únie by veriteľom uľahčilo prihlasovanie pohľadávok do konaní, ktoré boli začaté v inom členskom štáte.
__________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).“
"
(16) Odôvodnenie 29 sa nahrádza takto:"
„(29) V záujme podnikateľských vzťahov by sa mal hlavný obsah rozhodnutia o začatí konania uverejniť na žiadosť likvidátorasprávcu konkurznej podstaty v inom členskom štáte. Ak sa v príslušnom členskom štáte nachádza podnik dlžníka, toto uverejňovanie by malo byť povinné dovtedy, kým nedôjde k vzájomnému prepojeniu insolvenčných registrov. Uverejnenie by však v žiadnom prípade nemalo byť predpokladom pre uznávanie zahraničných konaní.“
"
(17) Vkladá sa toto odôvodnenie:"
„(29a) V snahe zlepšiť informovanosť veriteľov a príslušných súdov, ako aj v snahe zabrániť začatiu paralelných konkurzných konaní by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby pri cezhraničných konkurzných konaniach uverejňovali príslušné informácie vo verejne dostupnom elektronickom registri. V snahe uľahčiť veriteľom a súdom s bydliskom alebo sídlom v inom členskom štáte prístup k týmto informáciám by malo toto nariadenie obsahovať ustanovenia upravujúce vzájomné prepojenie insolvenčných registrov.“
"
(18) Odôvodnenie 31 sa nahrádza takto:"
„(31) Súčasťou tohto nariadenia by mali byť prílohy, ktoré uvádzajú predovšetkým vnútroštátne konkurzné konania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. S cieľom umožniť okamžité prispôsobenie tohto nariadenia príslušným zmenám vnútroštátneho konkurzného práva členských štátov by mala byť Komisia splnomocnená prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zmeny príloh. Pred prijatím delegovaného aktu, ktorým sa mení zoznam vnútroštátnych konaní uvedený v prílohách, by mala Komisia overiť, či oznámené konanie spĺňa kritéria stanovené v tomto nariadení. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.“
"
(19) Vkladajú sa tieto odôvodnenia:"
„(31a) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.
(31b)
Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tohto nariadenia je najmä podporiť uplatňovanie článkov 8, 17 a 47 charty, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, vlastníckeho práva a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.
(31c)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES** a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001*** sa uplatňujú na spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia.
__________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).“
"
(20) V odôvodneniach 32 a 33 sa slová „Zmluva o založení Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Zmluva o fungovaní Európskej únie“
(21) Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"
„Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie sa vzťahuje na kolektívne súdne alebo správne konania, vrátane predbežných konaní, ktoré sú založené na právnych predpisoch súvisiacich s platobnou neschopnosťou alebo so zmenou obsahu záväzkov, a v ktorých na účely záchranyzabránenia likvidácii, zmeny obsahu záväzkov, reštrukturalizácie alebo likvidácie
a)
je dlžník úplne alebo čiastočne zbavený svojho majetku a je vymenovaný likvidátorsprávca konkurznej podstaty, alebo
b)
majetok a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole a dohľadu zo strany súdu.
Ak takéto konania môžu začať pred konkurzným konaním, ich cieľom musí byť zabránenie likvidácii.
Konania, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, sú uvedené v prílohe A. [PN 13]
1a.
Ak podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa začalo konkurzné konanie, sú konania uvedené v odseku 1 dôverné, toto nariadenie sa uplatňuje na takéto konania výlučne odo dňa ich uverejnenia v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu a pod podmienkou, že neovplyvňujú pohľadávky tých veriteľov, ktorí nie sú do týchto konaní zapojení. [PN 14]
2. Toto nariadenie sa neuplatňuje na konkurzné konania, ktoré sa týkajú:
a)
poisťovní;
b)
akýchkoľvek úverových inštitúcií vrátaneinštitúcií vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ*; [PN 15]
c)
investičných spoločností, pokiaľ sa na ne vzťahuje smernica 2001/24/ES v znení zmien, a inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ**; [PN 16]
d)
podnikov kolektívneho investovania.
_________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia:
a)
„konkurzné konanie“ znamená konania, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A;
b)
„likvidátorsprávca konkurznej podstaty“ znamená i) akúkoľvek osobu alebo orgán, ktorých úlohou, a to aj na predbežnom základe, je úplne alebo čiastočne spravovať alebo likvidovať majetok, ktorého bol dlžník zbavený, alebo dohliadať na spravovanie jeho záležitostí. Zoznam týchto osôb a orgánov je uvedený v prílohe C;
ii)
v prípadoch, v ktorých nedochádza k vymenovaniu likvidátora, alebo k prenosu právomoci dlžníka na likvidátora, dlžníka s právom nakladať s majetkom. [PN 17]
ba)
„dlžník s právom nakladať s majetkom” znamená dlžníka, voči ktorému bolo začaté konkurzné konanie, ktoré nezahŕňa úplný prenos práv a povinností spravovať majetok dlžníka na správcu konkurznej podstaty a ktoré tak umožňuje dlžníkovi, aby mal naďalej aspoň čiastočne pod kontrolou svoj majetok a záležitosti; [PN 18]
c)
„súd“ znamená súdny orgán alebo akýkoľvek iný príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc začať konkurzné konanie, potvrdiť začatie takéhoto konania alebo prijímať rozhodnutia v priebehu takéhoto konania;
d)
„rozhodnutie o začatí konkurzného konania“ zahŕňa
i)
rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí konkurzného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a
ii)
rozhodnutie súdu o vymenovaní predbežného likvidátorasprávcu konkurznej podstaty;
e)
„moment začatia konania“ znamená moment, v ktorom rozhodnutie o začatí konkurzného konania nadobúda účinnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide oje konečné rozhodnutiealebo nie; [PN 20]
f)
„členský štát, v ktorom sa nachádza majetok“ znamená v prípade:
i)
hmotného majetku – členský štát, na ktorého území sa majetok nachádza,
ii)
majetku a práv, pri ktorých sa vlastníctvo alebo nárok musí zapisovať do verejného registra – členský štát, v ktorého právomoci sa takýto register vedie,
iii)
akcií na meno – členský štát, na ktorého území má spoločnosť, ktorá vydala akcie, registrované sídlo,
iv)
finančných nástrojov, pri ktorých je vlastnícke právo preukázané zápisom do registra alebo na účet vedený sprostredkovateľom alebo v jeho mene („zaknihované cenné papiere“) – členský štát, v ktorom je tento register alebo účet vedený,
v)
hotovosti na účtoch úverových inštitúcií – členský štát, ktorý uvádza IBAN účtu,
vi)
pohľadávok voči tretím stranám, iných ako tie, ktoré sa týkajú majetku uvedeného v bode v) – členský štát, na ktorého území má tretia strana, ktorá je tieto pohľadávky povinná uhradiť, centrum svojich hlavných záujmov v zmysle článku 3 ods. 1;
g)
„podnik“ znamená akúkoľvek prevádzku, v ktorej dlžník vykonáva alebo vykonával počas troch mesiacov pred žiadosťou o začatie hlavného konkurzného konania inú ako prechodnú hospodársku činnosť s použitím ľudských zdrojov a majetku alebo služieb; [PN 21]
ga)
„žaloba, ktorá priamo vyplýva z konkurzného konania a ktorá s týmto konaním úzko súvisí” znamená žalobu zameranú na získanie rozhodnutia, ktoré vo svojej podstate nemôže ani nemohlo byť získané mimo konkurzného konania alebo nezávisle od neho a ktoré je prípustné výlučne v prípade, že konkurzné konanie ešte prebieha; [PN 22]
gb)
„ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní” znamená zmluvné ustanovenie, na základe ktorého v prípade udalosti vopred vymedzenej v tomto ustanovení vo vzťahu k jednej zmluvnej strane, záväzky, ktoré zmluvné strany majú voči sebe navzájom a na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, a to bez ohľadu na to, či sú v tom čase splatné, sa automaticky alebo na základe rozhodnutia jednej zo strán redukujú na jediný čistý záväzok alebo sa ním nahrádzajú, a to buď nováciou, ukončením alebo inak, pričom tento záväzok predstavuje celkovú hodnotu spojených záväzkov, ktorá je následne splatná jednou stranou voči druhej strane; [PN 23]
h)
„miestni veritelia“ znamenajú veriteľov, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka;
i)
„skupina spoločností“ znamená určitý počet spoločností, ktoré pozostávajú z materskej spoločnosti a dcérskych spoločnostímaterskú spoločnosť a všetky jej dcérske spoločnosti; [PN 24]
j)
„materská spoločnosť“ znamená spoločnosť, ktorá riadi jednu alebo viacero dcérskych spoločností. Spoločnosť, ktorá pripravuje konsolidované finančné závierky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ*, sa považuje za materskú spoločnosť; [PN 25]
(i)
má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inej spoločnosti („dcérska spoločnosť“); alebo
(ii)
je akcionárom alebo spoločníkom dcérskej spoločnosti a má právo
aa)
vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tejto dcérskej spoločnosti; alebo
bb)
uplatňovať rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou na základe dohody uzavretej s touto dcérskou spoločnosťou alebo na základe ustanovení jej stanov.
ja)
„kľúčové funkcie v rámci skupiny” znamenajú
i)
schopnosť prijať a uplatniť pred začatím konkurzného konania týkajúceho sa ktoréhokoľvek člena skupiny rozhodnutia strategického významu pre skupinu alebo jej časti; alebo
ii)
hospodársky význam v rámci skupiny, ktorého existencia sa predpokladá v prípade, že sa člen alebo členovia skupiny podieľajú minimálne 10 percentami na konsolidovanej súvahe a konsolidovanom obrate. [PN 26]
______________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“
"
(22) Článok 3 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. Právomoc na začatie konkurzného konania (ďalej len „hlavné konanie“) majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Centrum hlavných záujmov dlžníka zodpovedá miestu, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy minimálne tri mesiace pred začatím konkurzného konania alebo predbežného konania a ktoré je zistiteľné tretími stranami. [PN 27]
V prípade spoločností a právnických osôb sa za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú registrované sídlo, ak neexistuje dôkaz o opaku.
V prípade jednotlivcov vykonávajúcich nezávislú podnikateľskú alebo odbornú činnosť sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto ich podnikania. V prípade ostatných jednotlivcov sa za centrum hlavných záujmov považuje ich zvyčajné miesto pobytu.“;
"
b) odsek 3 sa nahrádza takto"
„3. Ak sa konkurzné konanie začalobolo vydané rozhodnutie o začatí konkurzného konania podľa odseku 1, akékoľvek následné konanie začaté podľa odseku 2 sa považuje za vedľajšie konanie. V tomto prípade je rozhodujúcim dátumom, ku ktorému sa posudzuje, či má dlžník podnik na území iného členského štátu, dátum začatia hlavného konania.“ [PN 28]
"
(23) Vkladajú sa tieto články:"
„Článok 3a
Súdna právomoc v prípade súvisiacich žalôb
1. Súdy členského štátu, na ktorých území sa začalo konkurzné konanie podľa článku 3, majú právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia.
2. V prípade, že žaloba uvedená v odseku 1 súvisí s inou žalobou v občianskych a obchodných veciach proti tomu istému žalovanému, má likvidátorsprávca konkurznej podstaty možnosť podať obe žaloby na súde členského štátu, na ktorého území sa nachádza bydlisko žalovaného, a v prípade žalôb proti viacerým žalovaným na súde členského štátu, na ktorého území sa nachádza bydlisko ktoréhokoľvek z nich, ak má tento súd právomoc podľa nariadenia (ES) č. 44/2001Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012*. [PN 29]
3. Na účely tohto článkuodseku 2 sa žaloby považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich spoločne, a vyhnúť sa tak riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach. [PN 30]
Článok 3b
Preskúmanie súdnej právomoci a právo na súdny prieskum
1. Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania, z úradnej moci preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí konkurzného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je súdna právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
2. V prípade, že k začatiu konkurzného konania dôjde v súlade s vnútroštátnym právom bez rozhodnutia súdu, likvidátor vymenovaný v tomto konaní preskúma, či má členský štát, v ktorom toto konanie prebieha, právomoc podľa článku 3. V tomto prípade likvidátor uvedie, na čom je súdna právomoc založená, a najmä skutočnosť, či je súdna právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. [PN 31]
3. Každý veriteľ alebo zúčastnená strana, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začína konanie, majú právo napadnúť rozhodnutie o začatí hlavného konania na základe medzinárodnej právomoci do troch týždňov odo dňa zverejnenia údaja o dátume začatia konkurzného konania v súlade s článkom 20a písm. a). Súd, ktorý rozhoduje o začatí hlavného konania alebo likvidátor včas informujú príslušných veriteľov, pokiaľ sú známi, o tomto rozhodnutí, aby im umožnili toto rozhodnutie napadnúť. [PN 32]
___________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012).“
"
(24) V článku 4 ods. 2 sa písmeno m) nahrádza takto:"
„m) pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú všetkých veriteľov.“
"
(25) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 6a
Dohody o vyrovnaní čistých zostatkovUstanovenia o konečnom čistom zúčtovaní
Dohody o vyrovnaní čistých zostatkovAk jednou stranou zmluvy obsahujúcejustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní je inštitúcia, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2001/24/ES, uvedené ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní sa riadiariadi výlučne právom zmluvy, ktorá upravuje tieto dohodytakéto ustanovenie.“ [PN 33]
"
(26) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 10a
Podmienky schvaľovania podľa miestneho práva
V prípade, že právo členského štátu, ktorým sa riadia účinky konkurzného konania na zmluvy uvedené v článkoch 8 a 10, stanovuje, že zmluvu možno ukončiť alebo upraviť len po schválení súdu, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania, avšak v danom členskom štáte nedošlo k začatiu žiadneho konkurzného konania, súd, ktorý rozhodol o začatí konkurzné konanie, má právomoc schváliť ukončenie alebo úpravu týchto zmlúv.“
"
(26a) Článok 12 sa nahrádza takto:"
„Článok 12
Európske patenty s jednotným účinkom a ochranná známka v rámci spoločenstva ochranné známky Spoločenstva
Na účely tohto nariadenia sa európsky patent s jednotným účinkom, ochranná známka spoločenstvaSpoločenstva a akékoľvek iné obdobné právo zriadené právom spoločenstva Spoločenstva môže zahrnúť len do konania uvedeného v článku 3 ods. 1.” [PN 34]
"
(27) Článok 15 sa nahrádza takto:"
„Článok 15
Účinky konkurzného konania na neuzavreté súdne alebo rozhodcovské konania
Účinky konkurzného konania na neuzavreté súdne alebo rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktorých bol dlžník zbavený, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto neuzavreté súdne konanie prebieha alebo ktorý je miestom rozhodcovského konania.“
"
(28) Článok 18 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:"
„1. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty vymenovaný súdom, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods.1, alebo v prípade konania, v ktorom má dlžník právo nakladať s majetkom, v súlade s touto právomocou, môže buď správca konkurznej podstaty alebo dlžník v inom členskom štáte vykonávať všetky právomoci, ktoré mu boli udelené na základe práva štátu, v ktorom sa začína konanie, pokiaľ v tomto inom štáte nebolo začaté žiadne iné konkurzné konanie, a pokiaľ po podaní žiadosti o začatie konkurzného konania v tomto štáte nebolo prijaté ani žiadne ochranné opatrenie, ktorého účelom je takémuto konaniu predísť. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty môže predovšetkým premiestniť majetok dlžníka z územia členského štátu, v ktorom sa nachádza, za podmienok uvedených v článkoch 5 a 7. Zároveň môže dať vynútiteľný a záväzný prísľub, že v hlavnom konaní budú zachované pravidlá rozdeľovania výnosov a pravidlá priority, ktoré by sa uplatňovali na miestnych veriteľov, keby došlo k začatiu vedľajšieho konania. Takýto prísľub podlieha prípadným formálnym požiadavkám štátu, v ktorom sa začína hlavné konanie, a je vynútiteľný a záväzný vo vzťahu k majetkovej podstateuvádza skutkové predpoklady, z ktorých vychádza, najmä pokiaľ ide o distribúciu miestnych pohľadávok podľa priority a poradia v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi vedľajšie konania, hodnotu majetku rozdeliteľného v rámci vedľajšieho konania, dostupné možnosti speňaženia tejto hodnoty, podiel veriteľovv hlavnom konaní zúčastňujúcich sa vedľajšieho konania a náklady, ktoré by vyplývali zo začatia vedľajšieho konania. Požiadavky týkajúce sa formy, ktorú musí takýto prísľub mať, budú určenév zákonoch štátu, v ktorom sa začína hlavné konanie.“ [PN 35]
"
b) v odseku 3 sa posledná veta nahrádza takto:"
„Medzi tieto právomoci nesmú patriť donucovacie opatrenia, pokiaľ neboli nariadené súdom, ani právo rozhodovať o právnych konaniach a sporoch.“
"
(29) Vkladajú sa tieto články:"
„Článok 20a
Vytvorenie insolvenčných registrov
Členské štáty vytvoria a vedú na svojom území jeden alebo viacero registrov (ďalej len „insolvenčné registre“), v ktorých sú prostredníctvom internetu verejne a bezplatne dostupné tieto informácie:
a)
dátum začatia konkurzného konania;
b)
súd, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania a prípadne referenčné číslo veci;
c)
druh začatého konkurzného konania;
d)
meno a adresa dlžníka;
da)
ak je dlžníkom spoločnosť, číslo spoločnosti a adresu jej registrovaného sídla; [PN 36]
e)
meno a adresa likvidátorasprávcu konkurznej podstaty vymenovaného v konaní, ak bol vymenovaný;
f)
konečná lehota na prihlasovanie pohľadávok;
g)
rozhodnutie o začatí konkurzného konania;
h)
rozhodnutie o vymenovaní správcu konkurznej podstaty, ak ide o rozdielne rozhodnutie, ako sa uvádza v písmene g);
i)
dátum ukončenia hlavného konania.
Článok 20b
Vzájomné prepojenie insolvenčných registrov
1. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov zriadi decentralizovaný systém, ktorý zabezpečí vzájomné prepojenie insolvenčných registrov. Uvedený systém pozostáva z insolvenčných registrov a z Európskeho portálu elektronickej justície, ktorý slúži ako centrálny elektronický verejný prístupový bod k informáciám zo systému. Systém umožní vyhľadávanie vo všetkých úradných jazykoch Únie s cieľom sprístupniť informácie uvedené v článku 20a.
2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 45b ods. 3 do ...(8):
–
technické špecifikácie, ktoré vymedzujú metódy elektronickej komunikácie a výmeny informácií na základe špecifikácie rozhrania systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;
–
technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych bezpečnostných noriem v oblasti informačných technológií na komunikáciu a šírenie informácií v rámci systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov;
–
minimálne kritériá pre vyhľadávanie na Európskom portáli elektronickej justície na základe informácií uvedených v článku 20a;
–
minimálne kritériá pre zobrazovanie výsledkov tohto vyhľadávania na základe informácií uvedených v článku 20a;
–
modality a technické požiadavky na dostupnosť služieb, ktoré poskytuje systém vzájomného prepojenia insolvenčných registrov; a
–
glosár so základným vysvetlením vnútroštátnych konkurzných konaní, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A.
Článok 20c
Náklady na vytvorenie a vzájomné prepojenie insolvenčných registrov
1. Vytvorenie a budúci vývoj systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.
2. Každý členský štát znáša náklady spojené s prispôsobením svojho národného insolvenčného registra na účely zabezpečenia jeho súčinnosti s Európskym portálom elektronickej justície, ako aj náklady spojené so správou, prevádzkou a údržbou tohto registra.
Článok 20d
Registrácia konkurzných konaní
V prípade, že dôjde k začatiu hlavného alebo vedľajšieho konania v súvislosti so spoločnosťou, právnickou osobou alebo jednotlivcom vykonávajúcim nezávislú podnikateľskú alebo odbornú činnosť, súd, ktorý rozhoduje o začatí konkurzného konania, zabezpečí, aby sa informácie uvedené v článku 20a bezodkladne uverejnili v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začína konanie. Členské štáty vypracujú postupy umožňujúcevymazanie údajov z insolvenčného registra.“ [PN 37]
"
(30) Článok 21 sa nahrádza takto:"
„Článok 21
Uverejňovanie v inom členskom štáte
1. Až do zriadenia systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedeného v článku 20b bude likvidátorsprávca konkurznej podstaty žiadať, aby sa oznámenie o rozhodnutí o začatí konkurzného konania a v prípade potreby aj oznámenie o rozhodnutí o jeho vymenovaní uverejňovalo v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, a to v súlade s postupmi uverejňovania stanovenými v tomto štáte. V tomto oznámení sa uvedie aj vymenovaný likvidátor a skutočnosť, či sa na účely určenia súdnej právomoci uplatňujú pravidlá podľa článku 3 ods. 1 alebo ods. 2uvedú všetky ostatné informácie podľa článku 20a. [PN 38]
2. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty môže požiadať, aby sa informácie uvedené v prvom odseku tohto článku uverejnili v ktoromkoľvek inom členskom štáte, v ktorom sa nachádza majetok, veriteľovveriteliaalebo dlžníci dlžníka, a to v súlade s postupom stanoveným v tomto štáte.“ [PN 39]
"
(31) Článok 22 sa nahrádza takto:"
„Článok 22
Registrácia vo verejných registroch iného členského štátu
Až do zriadenia systému vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedeného v článku 20b likvidátorsprávca konkurznej podstaty žiada, aby sa rozhodnutia uvedené v článku 21 uverejňovali v katastri nehnuteľností, obchodnom registri alebo v inom verejnom registri ktoréhokoľvek iného členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik dlžníka, ktorý bol zapísaný do verejného registra tohto členského štátu. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty môže požiadať, aby k tomuto uverejneniu došlo aj v ktoromkoľvek inom členskom štáte.“
"
(31a) Článok 24 ods. 2 sa nahrádza takto:"
„2. Ak sa takýto záväzok splní pred uverejnením v zmysle článkučlánku 20a alebo 21, potom, ak neexistuje dôkaz o opaku, sa predpokladá, že osoba plniaca záväzok o začatí konania nevedela; ak sa takýto záväzok splní po tomto uverejnení, potom, ak neexistuje dôkaz o opaku, sa predpokladá, že osoba plniaca záväzok o začatí konania vedela.“ [PN 40]
"
(32) Článok 25 sa nahrádza takto:"
„Článok 25
Uznávanie a vymáhateľnosť iných rozhodnutí
1. Bez akýchkoľvek ďalších formalít sa uznávajú aj rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva podľa článku 16, a ktoré sa týkajú priebehu a uzavretia konkurzného konania, ako aj vyrovnania schválené týmto súdom. Výkon týchto rozhodnutí je vymáhateľný v súlade s článkami 32 až 5639 až 46, s výnimkou článku 34 ods. 2,nariadenia (ESEÚ) č. 44/20011215/2012. [PDN 41]
Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré priamo vyplývajú z konkurzného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, a to aj v prípade, že ich vynesie iný súd.
Prvý pododsek sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré sa týkajú ochranných opatrení prijatých po podaní žiadosti o začatie konkurzného konania alebo v súvislosti s ňou.
2. Uznávanie a vymáhanie výkonu iných rozhodnutí, než aké sa uvádzajú v odseku 1, sa riadi nariadením (EÚ) č. 1215/2012, ak sa uvedené nariadenie uplatňuje.“
"
(33) Článok 27 sa nahrádza takto:"
„Článok 27
Začatie konania
V prípade, že súd členského štátu začne hlavné konanie, ktoré je uznané v inom členskom štáte, súd iného členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 ods. 2, môže začať vedľajšie konkurzné konanie v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly. Účinky vedľajšieho konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území členského štátu, v ktorom bolo toto konanie začaté.
"
(34) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 29a
Rozhodnutie o začatí vedľajšieho konania
1. Súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania, bezodkladne informuje o tejto skutočnosti likvidátorasprávcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní a na jeho žiadosť mu poskytne príležitosť byť v tejto veci vypočutý. [PN 42]
2. Súd uvedený v odseku 1 na žiadosť likvidátorasprávcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní odloží rozhodnutie o začatí vedľajšieho konania alebo zamietne jeho začatie, ak správca konkurznej podstaty v hlavnom konaní poskytne dostatočný dôkaz o tom,že začatie takéhoto konania nie je potrebné z hľadiska ochrany záujmov miestnych veriteľov, a to najmä v prípade, že likvidátorsprávca konkurznej podstaty v hlavnom konaní dal prísľub uvedený v článku 18 ods. 1 a že koná podľa tohto prísľubu. [PN 43]
2a.
Miestni veritelia majú právo napadnúť rozhodnutie o odložení alebo zamietnutí začatia vedľajšieho konania do troch týždňov odo dňa zverejnenia uvedeného rozhodnutia podľa článku 20a písm. a). [PN 44]
2b.
Miestni veritelia majú právo obrátiť sa na súd, ktorý vedie hlavné konanie, aby od správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní požadovali prijatie vhodných opatrení potrebných na ochranu záujmov miestnych veriteľov. Takáto požiadavka môže zahŕňať zákaz premiestnenia majetku z členského štátu, v ktorom bolo odložené alebo zamietnuté začatie vedľajšieho konania, odloženie rozdeľovania výnosov v hlavnom konaní alebo záväzok správcu konkurznej podstaty v hlavnom konaní zaistiť bezpečnosť na plnenie týchto prísľubov. [PN 45]
2c.
Súd uvedený v odseku 1 môže vymenovať poručníka s obmedzenými právomocami. Poručník zabezpečí, aby sa tento prísľub riadne vykonával a zúčastňuje sa na jeho realizácii, ak je to potrebné v záujme ochrany záujmov miestnych veriteľov. Poručník má právo obrátiť sa na súd v súlade s odsekom 2b. [PN 46]
3. Pri rozhodovaní o začatí vedľajšieho konania začne súd uvedený v odseku 1 taký druh konania podľa vnútroštátneho práva, ktorý je vzhľadom na záujmy miestnych veriteľov najvhodnejší, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú splnené podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti dlžníka.
4. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty v hlavnom konaní je bezprostredne informovaný o rozhodnutí o začatí vedľajšieho konania a má právo toto rozhodnutie napadnúť do troch týždňov od prijatia tohto oznámenia. V odôvodnených prípadoch súd, ktorý rozhoduje o začatí vedľajšieho konania, môže skrátiť toto obdobie až jeden týždeň po prijatí tohto oznámenia.“ [PN 47]
"
(35) Článok 31 sa nahrádza takto:"
„Článok 31
Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormi správcami konkurznej podstaty
1. Likvidátor v hlavnom konaní a likvidátor vo vedľajšom konaníSprávcovia konkurznej podstaty v konkurzných konaniach týkajúcich sarovnakého dlžníka navzájom spolupracujú, pokiaľ je táto spolupráca prispeje k účinnému vedeniu konaní, je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní a nespôsobuje konflikt záujmov. Takáto spolupráca môže prebiehať na základe dohôd alebo protokolov. [PN 48]
2. LikvidátoriSprávcovia konkurznej podstaty si najmä:
a)
bezodkladne vymieňajú také informácie, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, najmä informácií o stave prihlasovania a overovania pohľadávok a o všetkých opatreniach zameraných na záchranu alebo reštrukturalizáciu dlžníka alebo na ukončenie konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;
b)
preskúmavanie možnosti reštrukturalizácie dlžníka a v náležitých prípadoch koordináciu procesov prípravy a realizácie plánu reštrukturalizácie;
c)
koordináciu v oblasti spravovania speňažovania alebo využívania majetku a záležitosti dlžníka; likvidátor správca konkurznej podstaty vo vedľajšom konaní včas poskytne likvidátorovisprávcovi konkurznej podstaty v hlavnom konaní príležitosť na predloženie návrhov na speňaženie alebo využívanie majetku vo vedľajšom konaní.“
"
(36) Vkladajú sa tieto články:"
„Článok 31a
Spolupráca a komunikácia medzi súdmi
1. V záujme uľahčenia koordinácie hlavného a vedľajšieho konkurzného konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka spolupracuje súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania alebo ktorý takéto konanie začal, s akýmkoľvek iným súdom, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ je táto spolupráca prispeje k účinnejšiemuvedeniu konaniaa je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať osobu alebo subjekt, ktoré budú konať podľa ich pokynov,a to pod podmienkou, že je to zlučiteľné s pravidlami, ktoré sa na toto konanie vzťahujú. [PN 49]
2. Súdy uvedené v odseku 1 môžu medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba požadovať informácie alebo pomoc, a to za predpokladu, že táto komunikácia je bezplatná a rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií.
3. Spolupráca môže prebiehať akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane:
a)
výmeny informácií takými prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné;
b)
koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitostí dlžníka a dohľadu nad nimi;
c)
koordinácie priebehu konaní;
d)
koordinácie pri schvaľovaní protokolov.
Článok 31b
Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormisprávcami konkurznej podstaty a súdmi
1. V záujme uľahčenia koordinácie hlavného a vedľajšieho konkurzného konania týkajúceho sa rovnakého dlžníka [PN 50]
a)
likvidátorsprávca konkurznej podstaty v hlavnom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie vedľajšieho konania alebo ktorý takéto konanie začal, a
b)
likvidátorsprávca konkurznej podstaty vo vedľajšom alebo územnom konkurznom konaní spolupracuje a komunikuje so súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie hlavného konania alebo ktorý takéto konanie začal,
v každom prípade, pokiaľ takáto spolupráca a komunikácia prispievajú k účinnejšej koordinácii konaní, sú zlučiteľné s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní a nespôsobujú konflikt záujmov. [PN 51]
2. Spolupráca uvedená v odseku 1 prebieha akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane spôsobov stanovených v článku 31a ods. 3, pokiaľ sú zlučiteľné s pravidlami uplatňovanými pre každé z týchto konaní.“
"
(37) Článok 33 sa mení takto:
a) názov sa nahrádza takto:"
„Prerušenie konania“;
"
b) v odsekoch 1 a 2 sa slová „proces likvidácie“ nahrádzajú slovom „konanie“
(38) Článok 34 sa nahrádza takto:"
„Článok 34
Ukončenie hlavného alebo vedľajšieho konkurzného konania
1. Ukončenie hlavného konania nebráni pokračovaniu vedľajšieho konania, ktoré v tom momente ešte prebieha.
2. V prípade, že vedľajšie konkurzné konanie týkajúce sa právnickej osoby začalo v členskom štáte, v ktorom má táto právnická osoba registrované sídlo a ukončenie tohto konania vedie k zániku tejto právnickej osoby, uvedená skutočnosť nebráni pokračovaniu hlavného konania, ktoré bolo začaté v inom členskom štátedotknutá právnická osoba nebude vymazaná z obchodného registra, kým sa neukončí hlavné konanie.“ [PN 52]
"
(39) V článku 35 sa slovo „likvidácia“ nahrádza slovom „speňaženie“
(40) Článok 37 sa nahrádza takto:"
„Článok 37
Konverzia predchádzajúcich konaní
LikvidátorSprávca konkurznej podstaty v hlavnom konaní môže požiadať súd členského štátu, v ktorom bolo začaté vedľajšie konanie, aby nariadil konverziu vedľajšieho konania na iný druh konkurzného konania, ktorý upravuje právo daného členského štátu.“
"
(41) Článok 39 sa nahrádza takto:"
„Článok 39
Právo prihlasovať pohľadávky
Každý veriteľ, ktorý má zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začína konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov (ďalej len „zahraničný veriteľ“), má právo prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, vrátane elektronickej komunikácie, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začína konanie. Pri prihlasovaní pohľadávok sa nevyžaduje zastúpenie právnym zástupcom alebo iným príslušníkom právnickej profesie.“
"
(42) Článok 40 sa mení takto:
a) v odseku 2 sa dopĺňa táto veta:"
„K oznamu bude pripojená aj kópia štandardného formulára na prihlasovanie pohľadávok uvedeného v článku 41 alebo bude tento oznam obsahovať odkaz na webovú stránku, na ktorej je tento formulár uverejnený.“;
"
b) dopĺňa sa tento odsek:"
„3. Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa vypracuje v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45b ods. 4 a uverejní na Európskom portáli elektronickej justície do …(9). Uvedený formulár má názov „Oznámenie o konkurznom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch Únie. Formulár sa predkladá v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov štátu, v ktorom sa začína konanie, alebo v inom jazyku, ktorý môže daný štát akceptovať v súlade s článkom 41 ods. 3, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť.
"
(43) Článok 41 sa nahrádza takto:"
„Článok 41
Postup prihlasovania pohľadávok
1. Každý známy zahraničný veriteľ prihlasuje svoje pohľadávky prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa vypracuje v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 45b ods. 4 a uverejní na Európskom portáli elektronickej justície do …(10). Uvedený formulár má názov „Prihlasovanie pohľadávok“ vo všetkých úradných jazykoch Únie.
2. Veriteľ uvedený v odseku 1 uvedie v tomto štandardnom formulári:
a)
svoje meno a adresu;
b)
povahu pohľadávky;
c)
výšku pohľadávky a dátum jej vzniku;
d)
skutočnosť, či sa požaduje postavenie prednostného veriteľa;
e)
skutočnosť, či sa pri pohľadávke požaduje krytie vecným právom alebo výhrada vlastníckeho práva, a ak áno, na ktorý majetok sa vzťahujú záložné nároky, ktorých sa dovoláva; a
f)
skutočnosť, či sa požaduje započítanie pohľadávok a či je požadovaná suma vyjadrená bez tohto započítania.
K štandardnému formuláru na prihlasovanie pohľadávok sa pripájajú kópie prípadných podkladových dokumentov.
3. Pohľadávky možno prihlasovať v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. Od veriteľa sa môže vyžadovať, aby predložil preklad do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov štátu, v ktorom sa začína konanie, alebo do iného jazyka, ktorý daný štát akceptoval. Každý členský štát uvedie minimálne jeden úradný jazyk Únie, ktorý popri svojom vlastnom jazyku akceptuje na účely prihlasovania pohľadávok.
4. Pohľadávky sa prihlasujú v lehote, ktorú stanovuje právo štátu, v ktorom sa začína konkurzné konanie. V prípade zahraničných veriteľov nesmie byť táto lehota kratšia ako 45 dní od uverejnenia oznámenia o začatí konania v insolvenčnom registri štátu, v ktorom sa začína konanie.
5. V prípade, že likvidátor správca konkurznej podstaty poprie pohľadávku prihlásenú v súlade s týmto článkom, poskytne veriteľovi možnosť predložiť dodatočné dôkazy o existencii a výške pohľadávky.“
"
(44) Článok 42 sa vypúšťa
(45) Vkladá sa táto kapitola:"
„KAPITOLA IVa
KONKURZNÉ KONANIE TÝKAJÚCE SA ČLENOV SKUPINY SPOLOČNOSTÍ
Článok 42a
Povinnosť likvidátorovsprávcov konkurznej podstaty navzájom spolupracovať a poskytovať si informácie
1. V prípade, že sa konkurzné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, likvidátorsprávca konkurznej podstaty vymenovaný v konaní, ktoré sa týka člena skupiny, spolupracuje s akýmkoľvek iným likvidátoromsprávcom konkurznej podstaty vymenovaným v konaní, ktoré sa týka iného člena danej skupiny, pokiaľ táto spolupráca prispeje k účinnejšiemu vedeniu konaní, je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania a nespôsobuje konflikt záujmov. Táto spolupráca môže pritom prebiehať na základe dohôd alebo protokolov.
2. V rámci spolupráce uvedenej v odseku 1 likvidátorisprávcovia konkurznej podstaty zabezpečujú:
a)
bezodkladnú vzájomnú výmenu takých informácií, ktoré môžu byť relevantné pre iné konania, a to za predpokladu, že boli prijaté náležité opatrenia na ochranu dôverných informácií;
b)
preskúmavanie možností reštrukturalizácie členov skupiny,ktorí sú predmetom konkurzného konania, a v náležitých prípadoch koordináciu pri príprave koordinovaného plánu reštrukturalizácie a pri jeho prerokovaní; [PN 53]
c)
koordináciu v oblasti spravovania záležitostí členov skupiny, ktorí sú predmetom konkurzného konania, a dohľadu nad nimi.
LikvidátoriSprávcovia konkurznej podstaty môžu odsúhlasiť, že likvidátorovisprávcovi konkurznej podstaty vymenovanému v jednom z týchto konaní udelia dodatočné právomoci, ak takúto dohodu umožňujú pravidlá uplatňované pre každé z týchto konaní.
Článok 42b
Komunikácia a spolupráca medzi súdmi
1. V prípade, že sa konkurzné konanie týka dvoch alebo viacerých členov skupiny spoločností, súd, na ktorý bol podaný návrh na začatie konkurzného konania týkajúceho sa člena takejto skupiny alebo ktorý takéto konanie začal, spolupracuje s akýmkoľvek iným súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania týkajúceho sa iného člena danej skupiny alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ takáto spolupráca prispeje k účinnejšiemu vedeniu konaní a je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania. Na tento účel môžu súdy v prípade potreby vymenovať osobu alebo subjekt, ktoré budúmajú konať podľa ich pokynov,a to pod podmienkou, že je to zlučiteľné s pravidlami, ktoré sa na toto konanie vzťahujú. [PN 54]
2. Súdy uvedené v odseku 1 môžu medzi sebou priamo komunikovať alebo navzájom od seba požadovať informácie alebo pomoc.
3. Spolupráca môže prebiehať akýmkoľvek náležitým spôsobom vrátane:
a)
výmeny informácií takými prostriedkami, ktoré súd považuje za vhodné, a to za predpokladu, že táto komunikácia je bezplatná a rešpektuje procesné práva účastníkov konaní, ako aj dôverný charakter informácií;
b)
koordinácie v oblasti spravovania majetku a záležitosti členov skupiny a dohľadu nad nimi;
c)
koordinácie priebehu konaní;
d)
koordinácie pri schvaľovaní protokolov.
Článok 42c
Spolupráca a komunikácia medzi likvidátormisprávcami konkurznej podstaty a súdmi
LikvidátorSprávca konkurznej podstaty vymenovaný v konkurznom konaní, ktoré sa týka člena skupiny spoločností, spolupracuje a komunikuje s akýmkoľvek súdom, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania týkajúceho sa iného člena danej skupiny spoločností alebo ktorý takéto konanie začal, pokiaľ táto spolupráca prispeje k uľahčeniu koordinácie konaní a, je zlučiteľná s pravidlami uplatňovanými pre tieto konania a nespôsobuje konflikt záujmov. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty môže od tohto súdu požadovať predovšetkým informácie o konaniach, ktoré sa týkajú iného člena skupiny, alebo pomoc v konaní, v ktorom bol vymenovaný. [PN 55]
Článok 42d
Právomoci likvidátorasprávcov konkurznej podstaty a prerušenie konania
1. LikvidátorSprávca konkurznej podstaty vymenovaný v konkurznom konaní, ktoré sa začalo v súvislosti s členom skupiny spoločností, má právo:
a)
byť vypočutý v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny, a právo zúčastniť sa na ňom, a to najmä prostredníctvom účasti na schôdzi veriteľov; a
b)
požiadať o prerušenie konania, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny,a to na obdobie najviac dvoch mesiacov; [PN 56]
c)
navrhnúť plán záchrany, vyrovnanie alebo porovnateľné opatrenie pre všetkých alebo niektorých členov skupiny, v súvislosti s ktorými bolo začaté konkurzné konanie, a predložiť ich v akomkoľvek konaní, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny v súlade s právom uplatniteľným na toto konanie; a [PN 57]
d)
požiadať o dodatočné procesné opatrenia v rámci práva uvedeného v písmene c), ktoré môžu byť nevyhnutné pre záchranu, vrátane konverzie konania.[PN 58]
2. Súd, na ktorom sa začalo konanie uvedené v odseku 1 písm. b), toto konanie úplne alebo čiastočne preruší, ak sa preukážesprávca konkurznej podstaty poskytne dostatočný dôkaz o tom, že z prerušenia tohto konania budú mať prospech veritelia v tomto konaní. Prerušenie konania možno nariadiť maximálne na obdobie trochdvoch mesiacov, pričom ho možno o rovnakú dobu predĺžiť alebo obnoviť. Súd, ktorý nariadil prerušenie konania, môže od likvidátorasprávcu konkurznej podstaty požadovať, aby prijal vhodné opatrenia na ochranu záujmov veriteľov v konaní. [PN 59]
Článok 42da
Začatie postupov koordinácie skupiny
1. Správca konkurznej podstaty môže iniciovať postupy koordinácie skupiny na každom súde príslušnom vo veci konkurzného konania týkajúceho sa člena skupiny za predpokladu, že:
a)
prebieha konkurzné konanie týkajúce sa tohto člena skupiny; a
b)
členovia skupiny, ktorí majú centrum svojich hlavných záujmov v členskom štáte súdu, ktorý koná vo veci začatia postupov koordinácie skupiny, vykonávajú kľúčové funkcie v rámci skupiny.
2. V prípade, že viac než jeden súd koná vo veci začatia postupov koordinácie skupiny, postup koordinácie skupiny sa začne v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú najdôležitejšie funkcie v rámci skupiny. V tomto rozsahu súdy, ktoré v tejto veci konajú, komunikujú a navzájom spolupracujú v súlade s článkom 42b. V prípade, že nie je možné určiť najvýznamnejšie funkcie, môže postup koordinácie skupiny začať súd, na ktorý bol podaný prvý návrh, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky pre samotné začatie daného postupu.
3. V prípade začatia postupov koordinácie skupiny zaniká správcom konkurznej podstaty právo požiadať o prerušenie konania podľa článku 42d ods. 1. písm. b) a podlieha schváleniu koordinátora. Existujúce prerušenia zostávajú v platnosti a účinnosti, pričom koordinátor má právomoc požiadať o ukončenie takéhoto prerušenia. [PN 60]
Článok 42db
Práva a povinnosti koordinátora
1. Súd, ktorý koná vo veci začatia postupu koordinácie skupiny, vymenuje koordinátora. Koordinátor je nezávislý od členov skupiny a ich veriteľov a jeho úlohou je:
a)
identifikovať a formulovať procesné a vecné odporúčania týkajúce sa koordinovaného riadenia konkurzných konaní;
b)
pôsobiť ako mediátor medzi dvomi alebo viacerými správcami konkurznej podstaty členov skupiny a
c)
predložiť plán koordinácie skupiny, ktorým sa identifikuje, vysvetlí a odporučí ucelený rad opatrení reagujúcich na integrovaný prístup k prípadom platobnej neschopnosti členov skupiny. Plán môže obsahovať predovšetkým odporúčania, pokiaľ ide o:
i)
opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme obnovy hospodárskej výkonnosti a finančného zdravia skupiny alebo jej časti;
ii)
riešenia sporov vnútri skupiny, najmä s ohľadom na transakcie vnútri skupiny a odporovacie žaloby;
iii)
dohody medzi správcami konkurznej podstaty platobne neschopných členov skupiny.
2. Koordinátor má právo:
a)
byť vypočutý a podieľať sa na akomkoľvek začatom konaní začatom v súvislosti s iným členom skupiny, a to najmä prostredníctvom účasti na schôdzach veriteľov;
b)
predložiť a vysvetliť plán koordinácie skupiny schválený v súlade s článkom 42dc ods. 3;
c)
vyžiadať od ktoréhokoľvek správcu konkurznej podstaty informácie, ktoré sú alebo by mohli byť užitočné pri určovaní a navrhovaní stratégií a opatrení v záujme koordinácie konaní a
d)
požiadať o prerušenie konania, ktoré bolo začaté v súvislosti s iným členom danej skupiny, na obdobie najviac tri mesiace a požiadať o ukončenie tohto prerušenia. [PN 61]
Článok 42dc
Schválenie plánov koordinácie skupiny súdom
1. Správcovia konkurznej podstaty vymenovaní v rámci konkurzných konaní, ktorých sa potenciálne týka realizácia plánu koordinácie skupiny, môžu vyjadriť pripomienky k návrhu tohto plánu v lehote, ktorú určí koordinátor pri predložení návrhu, nie však dlhšej ako jeden mesiac.
2. K návrhu plánu predloženému súdu na schválenie sa prikladajú:
a)
vyjadrenie koordinátora o tom, ako bol zabezpečený súlad s odsekom 1;
b)
pripomienky správcov konkurznej podstaty prijaté od momentu predloženia návrhu plánu a
c)
odôvodnené vyhlásenie koordinátora o spôsoboch možného zohľadnenia pripomienok v rámci návrhu plánu.
3. Súd schváli plán, ak sa domnieva, že koordinátor splnil formálne požiadavky uvedené v odseku 2 tohto článku a v článku 42db ods. 1 písm. c). [PN 62]
Článok 42dd
Vzťah medzi postupmi koordinácie skupiny a konkurznými konaniami
1. Správca konkurznej podstaty má počas vedenia konkurzného konania povinnosť zohľadniť odporúčania koordinátora a plán koordinácie skupiny. Ak má správca konkurznej podstaty v úmysle odkloniť sa od opatrení alebo krokov navrhovaných v pláne koordinácie skupiny, vysvetlí tento odklon na schôdzi veriteľov alebo inému orgánu, ktorému sa zodpovedá podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.
2. Nedodržanie odseku 1 sa považuje za porušenie povinností správcu konkurznej podstaty podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. [PN 63]
Článok 42de
Zodpovednosť koordinátora
Koordinátor vykonáva svoje povinnosti s náležitou starostlivosťou. Zodpovedá za škodu na majetku, ktorý je predmetom konkurzného konania, na ktoré sa vzťahujú postupy koordinácie skupiny, pokiaľ je túto škodu možné odôvodnene prisúdiť porušeniu týchto povinností. Jeho zodpovednosť sa ustanovuje v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom bolo začaté koordinačné konanie. [PN 64]
Článok 42df
Náklady
1. V právnych predpisoch členských štátoch sa stanovujú súdne poplatky a odmena pre koordinátora.
2. Na nákladoch na postupy koordinácie skupiny sa podieľajú pomernou časťou členovia skupiny, voči ktorým bolo začaté konkurzné konanie v čase začatia koordinačných konaní. Podiel, ktorý uhradí každý člen skupiny, sa vypočíta na základe podielu hodnoty majetku daného člena na konsolidovanom majetku všetkých členov skupiny, voči ktorým bolo začaté konkurzné konanie.“ [PN65]
"
(46) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 44a
Informácie o vnútroštátnom konkurznom práve
1. V záujme sprístupnenia informácií verejnosti poskytnú členské štáty v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci, vytvorenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES*, opis svojho vnútroštátneho konkurzného práva a postupov, najmä pokiaľ ide o záležitosti uvedené v článku 4 ods. 2.
2. Členské štáty tieto informácie pravidelne aktualizujú.
____________________
* Rozhodnutia Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).“
"
(47) Článok 45 sa nahrádza takto:"
„Článok 45
Zmena príloh
1. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohy A a C v súlade s postupom stanoveným v tomto článku a v článku 45a.
2. Na účely zmeny a doplnenia prílohy A oznámia členské štátyČlenské štáty oznámia Komisii svoje vnútroštátne pravidlá upravujúce konkurzné konania, ktoré si želajú zaradiť do prílohy A spĺňajú kritériá uvedené v článku 1, a zároveň poskytnú aj ich stručným opis. Komisia posúdi, či oznámené pravidlá zodpovedajú podmienkam stanoveným v článku 1, a ak áno, prostredníctvom delegovaných aktov zmení prílohu A. [PN 66]
2a.
Členské štáty oznámia Komisii všetky podstatné zmeny, ktoré sa týkajú ich vnútroštátnych pravidiel upravujúcich konkurzné konania. Komisia posúdi, či zmenené pravidlá zodpovedajú podmienkam stanoveným v článku 1, a ak áno, prostredníctvom delegovaných aktov zmení prílohu A.“ [PN 67]
"
(48) Vkladajú sa tieto články:"
„Článok 45a
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 sa udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 45 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 45b
Právomoc prijímať vykonávacie akty
1. Právomoc prijímať vykonávacie akty sa Komisii udeľuje na tieto účely:
a)
zabezpečenie vzájomného prepojenia insolvenčných registrov uvedené v článku 20b; a
b)
vypracovanie a následná zmena a doplnenie štandardných formulárov uvedených v článkoch 40 a 41.
2. Pri prijímaní alebo zmene vykonávacích aktov uvedených v odseku 1 Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“
"
(49) V článku 46 sa dátum „1. júna 2012“ nahrádza dátumom „...[10 rokov po začatí jeho uplatňovania]“
(50) Vkladá sa tento článok:"
„Článok 46a
Ochrana údajov
1. Na spracovávanie osobných údajov členskými štátmi podľa tohto nariadenia sa uplatňujeuplatňujúvnútroštátne pravidlá, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES,a to pod podmienkou, že spracovateľské operácie uvedené v článku 3 ods. 2 smernice 95/46/ES tým nie sú dotknuté. [PN 68]
2. Na spracúvanie osobných údajov Komisiou podľa tohto nariadenia sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.“
"
(51) Príloha B sa vypúšťa
(51a) V prílohe C sa oddiel s názvom DEUTSCHLAND nahrádza takto:"
„DEUTSCHLAND
—
Konkursverwalter
—
Vergleichsverwalter
—
Sachwalter (nach der Vergleichsordnung)
—
Verwalter
—
Insolvenzverwalter
—
Sachwalter (nach der Insolvenzordnung)
—
Treuhänder
—
Vorläufiger Insolvenzverwalter
—
Vorläufiger Sachwalter“. [PN 69]
"
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od ...(11) s výnimkou článku 44a, ktorý sa uplatňuje od ...(12)+.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191, 192 a 194,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(1),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(2),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(3),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(5), a na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2013 s názvom Dlhodobá vízia infraštruktúry v Európe a mimo nej (COM(2013)0711), ktoré obsahuje prvý zoznam projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry pre celú Úniu;
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (COM(2008)0781),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(6),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),
– so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(7),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(8),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(9),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. Decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(10),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť(11),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (COM(2013)0175),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o vplyve ťažby bridlicového plynu a roponosnej bridlice na životné prostredie(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 22. novembra 2012 o Konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18)(14),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o mikrokogenerácii – malokapacitnej výrobe elektriny a tepla(15),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271) a na svoje uznesenie z 21. Mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou(16),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. Novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(17),
– so zreteľom na správu Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012 (COM(2012)0652),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),
– so zreteľom na závery Rady zo 14. marca 2011, v ktorom opätovne potvrdila, že cieľom EÚ je znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave, Poľsko (COP 19)(18),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo(19),
– so zreteľom na správu z 10. júna 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel(20),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(21),
– so zreteľom na spoločnú správu Komisie a Medzinárodnej organizácie práce s názvom Na ceste k ekologickejšiemu hospodárstvu: sociálne rozmery,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(22),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku podľa článku 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na príslušné stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0047/2014),
A. keďže ciele v oblasti zmeny klímy, trvalo udržateľný rast, bezpečnosť dodávok energie, hospodárska a technologická konkurencieschopnosť a dokončenie jednotného trhu majú pre EÚ prvoradý význam a sú nerozlučne spojené;
B. keďže sa to uznáva v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorej sa stanovuje, že ciele energetickej politiky Únie zahŕňajú fungovanie trhu v oblasti energetiky, bezpečnosť dodávok (energie), energetickú efektívnosť, energetickú úsporu, nové a obnoviteľné zdroje energie a prepojenia a že environmentálna politika Únie musí prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ochrane ľudského zdravia, prezieravému a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov a podpore opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych a celosvetových environmentálnych problémov, a najmä k boju proti zmene klímy;
C. keďže len záväzné ciele ponúkajú členským štátom potrebnú pružnosť na elimináciu emisií uhlíka najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom s ohľadom na vnútroštátne okolnosti a špecifiká;
D. keďže Európska rada sa v rámci nevyhnutného znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré majú rozvinuté krajiny uskutočniť na skupinovej báze, zaviazala k ich zníženiu o 80 – 95 % do roku 2050;
E. keďže v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 je potrebné spojiť starostlivé zváženie záväzkov v oblasti klímy (dlhodobých aj krátkodobých) s potrebou riešiť závažné hospodárske a sociálne otázky, ako sú energetická bezpečnosť, vysoké náklady na energie v priemysle aj v domácnostiach, potreba vytvárania pracovných miest a hospodárska obnova a prechod smerom k modelu udržateľného rastu;
F. keďže ciele rôznych politík, ako napríklad znižovanie emisií skleníkových plynov, zabezpečenie dodávok energie a posilnenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, musia byť založené na špičkových technológiách, ktoré umožňujú nákladovo efektívne využitie zdrojov;
G. keďže platnosť právneho rámca o súčasnom klimaticko-energetickom balíku so záväznými percentuálnymi cieľmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov končí v roku 2020; keďže ukončenie platnosti vnútroštátnych požiadaviek o väčšej miere využitia obnoviteľných zdrojov energie by mohlo oslabiť potrebný rast v tomto odvetví;
H. keďže Komisia uviedla vo svojom vyššie uvedenom Pláne postupu v energetike do roku 2050, že blahobyt ľudí, konkurencieschopnosť priemyslu a celkové fungovanie spoločnosti závisí od bezpečnej, zabezpečenej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie;
I. keďže na modernizáciu energetického systému (bez ohľadu na prípadnú elimináciu emisií uhlíka) sú potrebné nemalé investície, čo ovplyvní ceny energie v období do roku 2030;
J. keďže úspory energie a energetická efektívnosť sú najrýchlejšími a najmenej nákladnými cestami k vyriešeniu otázok, ako je energetická bezpečnosť, vonkajšia závislosť, vysoké ceny a ochrana životného prostredia;
K. keďže potenciál nákladovo účinných úspor energie v stavebníctve sa odhaduje na 65 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe) do roku 2020;
L. keďže súčasná atmosféra neistoty okolo budúceho smerovania politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky odrádza od veľmi potrebných investícií do čistých technológií;
M. keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa uvádza, že eliminácia emisií uhlíka v odvetví energetiky a scenár vysokého podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú menej nákladné ako pokračovanie v súčasných politikách a že ceny energie z jadrových a fosílnych palív budú časom ďalej rásť, zatiaľ čo náklady na energie z obnoviteľných zdrojov budú klesať;
N. keďže v pláne Komisie týkajúcom sa prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa odhaduje, že na zdravotníctve sa do roku 2030 vďaka zlepšeniu kvality miestneho ovzdušia ušetrí až 17 miliárd eur ročne, a keďže Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že politikami konzistentnými s cieľom 2 °C by sa ročné výdavky EÚ na dovoz fosílnych palív mohli do roku 2035 znížiť o 46 % alebo 275 miliárd eur (1 % HDP EÚ);
O. keďže konečné ceny energie sa v poslednom desaťročí neustále zvyšujú, čím sa stávajú stále väčšou starosťou pre občanov EÚ a značným nákladom pre podniky a odvetvia;
P. keďže je nutné venovať pozornosť vplyvu politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky nielen na najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti, ale aj na domácnosti s nízkym a stredným príjmom, ktorých životná úroveň sa v posledných rokoch ocitla pod tlakom;
Q. keďže odvetvie dopravy má významný podiel na emisiách skleníkových plynov aj na spotrebe energie v EÚ; keďže emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy sa od roku 1996 do roku 2007 zvýšili o 36 %;
R. keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre rozvoj ľudstva, biodiverzitu a národnú bezpečnosť, ktorú musí riešiť medzinárodné spoločenstvo;
S. keďže hodnotenie pracovnej skupiny I Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) za rok 2013 ukazuje, že existuje možnosť ovplyvniť budúcnosť, ale jej dvere sa rýchlo zatvárajú, keďže sme už spálili viac ako polovicu nášho uhlíkového rozpočtu, ktorý predstavoval šancu na obmedzenie oteplenia na 2 °C, a túto skutočnosť je nutné urýchlene zohľadniť pri rozhodovaní o súčasných cykloch plánovania investícií veľkých podnikov a investícií do infraštruktúry;
T. keďže medzinárodné spoločenstvo sa na samite v Kodani v roku 2009 zaviazalo obmedziť globálne otepľovanie v priebehu 21. storočia na 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím a keďže momentálne nekoná tak, aby tento svoj záväzok splnilo;
U. keďže piata hodnotiaca správa IPCC nedávno potvrdila, že nie sme na správnej ceste k splneniu uvedeného záväzku v oblasti zmeny klímy, keďže súhrnné množstvo emisií uhlíka väčšie ako jeden bilión ton povedie k zvýšeniu teploty o viac ako 2 °C, a keďže doteraz bola uvoľnená už viac ako polovica tohto množstva keďže súčasná prax tak povedie k zvýšeniu teploty o viac ako 2 °C za menej než 30 rokov; keďže musíme stanoviť ambiciózne ciele a začať ihneď s ich plnením;
V. keďže súčasné trajektórie emisií povedú podľa správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat k otepleniu o viac ako 2 °C o 20 až 30 rokov a o 4 °C do roku 2100;
W. keďže aby sa udržala zmena klímy pod hodnotou 2 °C, Rada v roku 2011 znovu potvrdila cieľ EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990;
X. keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval hlavy štátov, aby prišli na jeho samit o zmene klíme v septembri 2014 s cieľom prijať jasné záväzky na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy;
Y. keďže podľa správy Programu OSN pre životné prostredie o medzere v oblasti emisií z roku 2013 súčasné prísľuby v oblasti klímy do roku 2020 nepostačujú na zabránenie nebezpečnej zmene klímy, a preto bude po roku 2020 potrebné ambicióznejšie znižovanie emisií skleníkových plynov;
Z. keďže z údajov Eurostatu vyplýva, že EÚ od roku 1990 do roku 2011 znížila svoje emisie CO2 o 16,97 % a v tejto súvislosti je na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2020; keďže aby EÚ zostala na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov v oblasti klímy na rok 2050, je potrebné ambicióznejšie znižovanie emisií CO2;
AA. keďže z údajov štatistického oddelenia OSN vyplýva, že svetové úrovne emisií CO2 sa od roku 1990 do roku 2010 zvýšili o viac ako 50 %;
AB. keďže overené úrovne emisií EÚ klesli od roku 2005 do roku 2012 o 16 % v odvetviach patriacich do systému obchodovania s emisiami (ETS) a o 10 % v ostatných odvetviach, čo naznačuje, že cieľové zníženie na rok 2020 o 21 %, resp. o 10 %, sa pravdepodobne dosiahne o niekoľko rokov skôr;
AC. keďže podľa plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 je domáce zníženie emisií o 40 – 44 % na nákladovo efektívnej trajektórii na najspodnejšej úrovni cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia o 80 – 95 % do roku 2050, a teda bude nutné stanoviť cieľovú úroveň viac ako 44 % do roku 2030, aby toto zníženie dosiahlo na nákladovo efektívnej trajektórii strednú až hornú úroveň daného rozsahu;
AD. keďže Európska environmentálna agentúra odhadla minimálne náklady neprispôsobenia sa zmene klímy pre EÚ ako celok 100 miliárd eur ročne v roku 2020 a 250 miliárd eur v roku 2050;
AE. keďže kým EÚ podľa odhadov IEA zodpovedá za približne 11 % globálnych emisií skleníkových plynov a emisie CO2 merané v metrických tonách na obyvateľa sú stále vyššie ako svetový priemer aj ako priemer rýchlo sa rozvíjajúcich a rozvojových krajín, európsky jednotný trh má najväčší HDP zo všetkých hospodárstiev na svete, ako aj významné diplomatické kapacity; keďže hoci má EÚ len obmedzenú schopnosť znížiť globálne emisie prostredníctvom jednostranného konania, zohráva významnú vedúcu úlohu, čo sa týka pôsobenia na iné hospodárstva, aby prijali opatrenia v oblasti klímy, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie záväznej medzinárodnej dohody v Paríži v roku 2015; keďže EÚ tak musí definovať jasnú a ambicióznu pozíciu a zaistiť, aby budúca dohoda bola ratifikovateľná vo všetkých členských štátoch;
AF. keďže výzvu celosvetovej zmeny klímy možno riešiť len v prípade, že k ambicióznym politikám EÚ sa pridajú aj záväzky tretích krajín;
AG. keďže aby boli ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a ďalšie kroky EÚ v oblasti klímy úspešné, mali by byť súčasťou celosvetového úsilia; keďže v rámci do roku 2030 by sa mala určiť pozícia EÚ v rokovaniach o globálnej dohode o zmene klímy v roku 2015; keďže kým sa nedosiahne spravodlivá celosvetová dohoda, mala by sa primerane riešiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ;
AH. keďže zníženie emisií skleníkových plynov bude mať priaznivý účinok aj na verejné zdravie vďaka menšiemu znečisteniu ovzdušia, najmä v miestach koncentrácie obyvateľstva a v ich okolí;
AI. keďže 16. júna 2013 sa veternou a solárnou výrobou elektrickej energie dosiahlo až 61 % celkovej produkcie elektrickej energie v Nemecku, čo ukazuje, že politika v oblasti zmeny klímy a energetická politika sú úspešné a mali by slúžiť ako vzor pri podpore regionálnej koordinácie a spolupráce;
AJ. keďže podľa Eurostatu bol v roku 2011 v EÚ podiel energie z obnoviteľných zdrojov 13 % a v tejto súvislosti je EÚ na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2020;
AK. keďže EÚ je teda na ceste k dosiahnutiu svojich záväzných cieľov do roku 2020 (zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov), ale nedarí sa jej plniť svoj orientačný cieľ zlepšenia energetickej efektívnosti o 20 %;
AL. keďže podľa dokumentu International Energy Outlook 2013 svetová spotreba energie vzrastie od roku 2010 do roku 2040 o 56 % (pričom 60 % tohto zvýšenia budú pokrývať ázijské štáty, ktoré nie sú členmi OECD) a fosílne palivá (vrátane významného podielu uhlia) budú aj v roku 2040 naďalej uspokojovať takmer 80 % svetovej spotreby energie;
AM. keďže investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania emisií skleníkových plynov sa mnohorakými spôsobmi vzájomne ovplyvňujú a je mimoriadne dôležité otvorene hľadať kompromisy medzi týmito cieľmi a informovať o nich verejnosť;
AN. keďže investori a priemyselné odvetvia potrebujú jasný a dlhodobý rámec pre politiku EÚ v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku s vyššími úrovňami istoty, a teda jasné cenové signály, aby sa podporili strednodobé a dlhodobé udržateľné investície, znížilo sa riziko, ktoré s nimi súvisí, a využili sa príležitosti na svetovom trhu s udržateľnými technológiami; keďže táto jasná stratégia v oblasti klímy a energie je veľmi dôležitá z hľadiska priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ, podpory hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;
AO. keďže v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 je potrebné spojiť starostlivé zváženie záväzkov v oblasti klímy (dlhodobých cieľov EÚ aj krátkodobých medzinárodných rokovaní) s potrebou riešiť závažné hospodárske a sociálne otázky, ako sú energetická bezpečnosť, vysoké náklady na energie v priemysle aj v domácnostiach, potreba vytvárania pracovných miest a hospodárska obnova;
AP. keďže vzhľadom na obmedzenú dostupnosť domácich zdrojov je ambiciózny prechod EÚ smerom k energii z obnoviteľných zdrojov jedinou cestou na zaručenie bezpečných dodávok energie v budúcnosti za dostupné ceny;
AQ. keďže Plán postupu v energetike do roku 2050, ktorý Komisia predložila a Parlament podporil, sa uvádza, že eliminovať emisie uhlíka v hospodárstve možno bez negatívnych dôsledkov (možnosti „no-regrets“) na základe energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej infraštruktúry a že by sa mali prijať primerané politiky a nástroje;
AR. keďže IEA vo svojej správe o trhu s energetickou efektívnosťou z roku 2013 označila energetickú efektívnosť za prvé palivo a keďže energetická efektívnosť je najlacnejším a najrýchlejším spôsobom, ako znížiť závislosť EÚ od energie, zvýšiť energetickú bezpečnosť, znížiť náklady na energiu a bojovať proti zmene klímy;
AS. keďže potenciál obnoviteľných zdrojov energie ešte nie je plne využitý; keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050, ktorý predložila Komisia, sa uvádza, že obnoviteľné zdroje energie by mali mať do roku 2050 najväčší podiel na zabezpečovaní energie, čo si vyžaduje stanovenie konkrétnych cieľov k tomuto termínu, ktoré zaistia, aby prognózy týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ a diverzifikácie dodávok energie na európskom vnútornom trhu boli dôveryhodné a stabilné, aby posilňovali konkurencieschopnosť EÚ a bezpečnosť jej dodávok energie a prispievali k rozvoju nových odvetví a vývozných príležitostí;
AT. keďže rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti bude mať priaznivý vplyv na ciele v oblasti klímy a energie, posilní bezpečnosť dodávok energie v EÚ, vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií a konkurencieschopnosť jej priemyslu, bude stimulovať rast a zamestnanosť a v budúcnosti prinesie pre EÚ pridanú hodnotu;
AU. keďže zvýšenie energetickej efektívnosti je nákladovo najefektívnejším a najrýchlejším spôsobom na zníženie energetickej závislosti EÚ, pričom zároveň znižuje účty koncových používateľov za energiu a vedie k vytváraniu pracovných miest a k rastu miestnych hospodárstiev;
AV. keďže náklady EÚ na dovoz fosílnych palív dosiahli v roku 2011 406 miliárd EUR (čo je viac ako 1 000 EUR na obyvateľa) a keďže sa očakáva rast jej závislosti od dovozov energie; keďže táto závislosť spôsobuje zraniteľnosť Únie svetovými cenami energií a politickými otrasmi a oslabuje autonómiu zahraničnej politiky Únie a členských štátov; keďže je preto veľmi dôležité, aby ceny energií pre koncových používateľov boli čo najtransparentnejšie; keďže EÚ sa musí viac zamerať na možnosti bez negatívnych dôsledkov (možnosti „no-regrets“), pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru;
AW. keďže finančné prostriedky vynaložené na dovoz fosílnych palív prispievajú len v malej miere k investíciám, tvorbe pracovných miest či rastu Únie a keďže presmerovanie týchto finančných prostriedkov na domáce investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentnej infraštruktúry by preto stimulovalo odvetvie výstavby, automobilovej výroby a vyspelých technológií a ich dodávateľov na nadväzujúcich trhoch, čím by sa vytvorili vysokokvalitné, vysoko kvalifikované pracovné miesta, ktoré nemožno vyviezť či premiestniť;
AX. keďže podľa IEA zostanú v roku 2035 dve tretiny potenciálu energetickej efektívnosti nevyužité, keďže táto oblasť nepredstavuje skutočnú politickú prioritu;
AY. keďže štúdie Fraunhoferovho inštitútu naznačujú, že EÚ môže v roku 2030 efektívnosťou nákladov dosiahnuť 40 % úsporu energie;
AZ. keďže štúdie ukázali, že EÚ má nákladovo efektívny potenciál na úsporu energie pri konečnom použití vo výške viac ako 40 % vo všetkých odvetviach hospodárstva (obytné budovy: 61 %, doprava: 41 %, tretí sektor: 38 %, priemysel: 21 %); keďže využitím tohto potenciálu by sa na nákladoch na energie získali čisté ročné úspory 239 miliárd EUR;
BA. keďže viac ako 40 % konečnej spotreby energie v EÚ slúži na vykurovanie a chladenie, z čoho (podľa Európskej technologickej platformy pre vykurovanie a chladenie na báze obnoviteľných foriem a nosičov energie) 43 % smeruje do domácnosti, 44 % do priemyslu a zvyšok (13 %) do služieb;
BB. keďže sa preukázalo, že najväčší potenciál nákladovo efektívnych úspor energie je v stavebníctve, kam v súčasnosti smeruje 40 % konečnej spotreby energie v EÚ a odkiaľ pochádza 36 % jej emisií CO2;
BC. keďže zo štúdií vyplýva, že zvýšením energetickej efektívnosti sa znižujú náklady, čo prináša prospech tak pre priemysel, ako aj jednotlivcov;
BD. keďže sa očakáva, že pri súčasnom trende svetový počet obyvateľov do roku 2050 presiahne 9 miliárd a svetový dopyt po energii sa do roka 2030 zvýši o viac ako 40 %;
BE. keďže stále sa zvyšujúce ceny energií vedú v EÚ k vyšším mieram energetickej chudoby;
BF. keďže v máji 2012 Európska rada uznala, že energetická efektívnosť môže významne prispieť k zvratu súčasného rastu cien a nákladov na energie, ktorý ovplyvňuje najmä najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;
BG. keďže vďaka ambicióznemu cieľu úspory energie sa do roku 2020 zvýši čistý počet pracovných miest o 400 000, najmä vytvorením potrebných pracovných miest v stavebnom odvetví, čo prospeje štátnym rozpočtom, pretože sa znížia náklady na podporu v nezamestnanosti;
BH. keďže vybudovanie vnútorného trhu s energiou je predpokladom pre zabezpečenie celkovej energetickej bezpečnosti EÚ, konkurencieschopných cien energie a nákladovo efektívneho splnenia jej cieľov politiky v oblasti zmeny klímy;
BI. keďže rôzne dotácie na rôzne zdroje energie a energetické technológie bez koordinácie a nákladovo efektívnej realizácie narúšajú hospodársku súťaž a prekážajú vybudovaniu vnútorného trhu s energiou bez toho, aby zvyšovali investičnú istotu;
BJ. keďže dotácie na fosílne palivá určené len na výrobu elektriny dosiahli v roku 2011 sumu 26 miliárd EUR, a tento údaj nezahŕňa dotácie na zemný plyn a ropu;
BK. keďže Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia z 22. mája 2013 vyzvala na udelenie priority postupnému vyradeniu dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá;
BL. keďže zo štúdií vyplýva, že modernizácia a rozvoj sústav a zabezpečenie viacerých prepojení predstavujú významný spôsob, ako zlepšiť vnútorný trh, znížiť ceny energie a zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu, pokiaľ sa zacielenie príslušných investícií vykoná na základe analýzy nákladov a prínosov;
BM. keďže zo štúdií vyplýva, že celkové systémové náklady a účinky sa medzi jednotlivými generáciami zdrojov výrazne líšia; keďže pri vytváraní rámca EÚ pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku by sa mali brať do úvahy aj tieto aspekty;
BN. keďže IEA odhaduje, že s rastúcou decentralizáciou dodávok energie sa investičné potreby v oblasti energetickej infraštruktúry budú presúvať z oblasti prenosu do oblasti distribúcie a v roku 2030 budú tri štvrtiny týchto investícií smerovať do distribučných sietí;
BO. keďže podľa údajov Eurostatu približne 40 % obyvateľov EÚ už žije v mestských oblastiach a urbanizácia ďalej narastá a keďže využívanie obnoviteľných zdrojov energie zmierňuje znečistenie ovzdušia prachovými časticami; keďže doprava je zodpovedná za značný podiel emisií a úsilie o energetickú efektívnosť bude mať na túto oblasť priaznivý vplyv;
BP. keďže Komisia vo svojom Pláne postupu v energetike do roku 2050 uviedla, že modernizácia sústav je nevyhnutá a že čo je dôležitejšie, náklady budú rovnaké, bez ohľadu na energetický scenár zvolený do budúcnosti, a to aj v prípade prijatia postupu podľa nezmeneného scenára; keďže je preto nevyhnutné vytvoriť inteligentnú a prepojenú sústavu a zvoliť scenár založený na energii z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, keďže to je jediný spôsob, ako dosiahnuť ciele udržateľnosti, konkurencieschopnosti, energetickej nezávislosti, energetickej bezpečnosti a dostupných cien energie;
BQ. keďže podľa správy o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 ponúka sektor energie z obnoviteľných zdrojov a environmentálnych technológií významné príležitosti pre podnikanie a vytváranie pracovných miest;
BR. keďže v správe o konkurencieschopnosti Európy za rok 2012 sa podnikom EÚ odporúča, aby sa v záujme zachovania si konkurencieschopnosti zamerali na „využívanie obchodných príležitostí ponúkaných globálnymi environmentálnymi a spoločenskými cieľmi a výzvami“;
BS. keďže podľa odhadov uvedených v Pláne postupu v energetike do roku 2050 vypracovanom Komisiou sa vo všetkých scenároch eliminácie emisií uhlíka požaduje podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie vo výške 55 až 75 % v roku 2050; keďže podľa tých istých odhadov podiel energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020 prudko klesne, ak sa neprijmú ďalšie opatrenia;
BT. keďže EÚ je v súčasnosti svetovým lídrom v technológii výroby energie z obnoviteľných zdrojov a v tomto odvetví už bolo vytvorených približne pol milióna pracovných miest; keďže vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov prinesie z dlhodobého hľadiska udržateľný rast a zvýšenú energetickú bezpečnosť;
BU. keďže sektor energie z obnoviteľných zdrojov prispieva do HDP EÚ podielom 1 % a priamo či nepriamo zamestnáva približne 1,2 milióna ľudí, teda o 30 % viac ako v roku 2009; keďže v roku 2020 bude v sektore energie z obnoviteľných zdrojov zamestnaných 2,7 milióna ľudí;
BV. keďže sektory energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti rastú aj napriek kríze a očakáva sa, že v budúcnosti prinesú ďalší rast HDP EÚ;
BW. keďže podľa štúdií je najatraktívnejšou krajinou pre investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov Čína a medzi ďalšie najatraktívnejšie krajiny patria USA, India, Japonsko, Kanada a Austrália;
BX. keďže treba zaistiť konkurencieschopnosť EÚ na svetovom trhu;
BY. keďže intenzívnejší výskum rozličných nových a udržateľných druhov energie a výmena najlepších postupov ponúkajú najlepšie príležitosti na dlhodobé riešenie problému;
BZ. keďže udržateľný rozvoj sa zakladá na rovnováhe medzi troma piliermi: environmentálny, hospodársky a sociálny rozvoj;
CA. keďže miestne a regionálne úrovne zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore a vykonávaní potrebných opatrení smerujúcich k nízkouhlíkovému hospodárstvu;
Ciele
1. víta zelenú knihu Komisie o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 a očakáva, že Európska rada bude na tieto otázky reagovať ambiciózne, realisticky, efektívne z hľadiska nákladov a flexibilne, vďaka čomu sa zachová trvalo udržateľná konkurenčná výhoda pre EÚ spolu s jej vedomosťami a odbornými poznatkami v oblasti energetiky, a to tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad návrhmi na zavedenie novej štruktúry riadenia pre rámec do roku 2030 a pripomína, že rámec do roku 2020 vychádza z úplného spolurozhodovania Parlamentu a Rady; trvá na tom, že Komisia by mala založiť akýkoľvek právny návrh na úplnom spolurozhodovaní medzi Parlamentom a Radou;
3. ľutuje, že oznámenie Komisie s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku v období 2020 – 2030 (COM(2014)0015) prijaté 22. januára 2014 je krátkozraké a neambiciózne na niekoľkých úrovniach, najmä čo sa týka nedostatku vnútroštátnych cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmysluplných nových opatrení na stimuláciu energetickej efektívnosti; berie na vedomie najnovšiu komunikáciu Komisie o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe (COM(2014)0021);
4. berie na vedomie nedávne zverejnenie prvej časti piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá bola prijatá 27. septembra 2013 a v ktorej sa potvrdzuje, že globálne otepľovanie je z 95 % spôsobené ľudskou činnosťou (v porovnaní s 90 % uvedenými v štvrtej hodnotiacej správe z roku 2007), a upozorňuje sa na možné dôsledky nečinnosti na stabilitu nášho ekosystému;
5. vyzýva Radu a Komisiu, aby ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 prijali a implementovali viacstranný prístup založený na vzájomne sa posilňujúcich, koordinovaných a koherentných politikách a ambicióznych záväzných cieľoch v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali vzájomné prepojenia medzi týmito troma cieľmi, pretože sú najvhodnejšími nástrojmi na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy a energetiky nákladovo efektívnym spôsobom v časovom horizonte do roku 2030, na zabezpečenie investičnej istoty, ako aj na zvýšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti v EÚ;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 vnútroštátne emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; domnieva sa, že úroveň ambícií musí byť v súlade s nákladovo efektívnym spôsobom na dosiahnutie tzv. cieľa 2 °C; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;
7. súhlasí, že EÚ by sa mala zaviazať splniť tento cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov ako súčasť medzinárodných rokovaní o klíme, a to včas pred samitom, ktorý usporiada Generálny tajomník OSN v septembri 2014 a vyzýva Európsku Radu, aby čo najskôr nasledovala tento príklad;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti EÚ na obdobie do roku 2030, a to v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že takýto cieľ by sa mal realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a osobitný potenciál každého členského štátu;
10. zdôrazňuje, že ak sa EÚ má spravodlivým dielom podieľať na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, budú k tomuto znižovaniu musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia; je presvedčený, že je nevyhnutná včasná dohoda o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030, aby sa EÚ pripravila na medzinárodné rokovania o novej, právne záväznej medzinárodnej dohode a aby členským štátom, priemyslu a ďalším sektorom poskytla jasný, právne záväzný rámec a ciele potrebné na uskutočnenie nevyhnutných strednodobých a dlhodobých investícií v oblasti znižovania emisií, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;
11. konštatuje, že eliminácia emisií uhlíka bude závisieť od odlišného podielu nízkouhlíkových technológií v jednotlivých členských štátoch: obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia, ako aj zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, pokiaľ takáto technológia bude včas dostupná; poznamenáva, že integrácia vyššieho podielu obnoviteľných zdrojov energie si bude vyžadovať podstatné rozšírenie prenosových a distribučných sietí, ako aj dodatočnú nastaviteľnú záložnú kapacitu a/alebo úložnú kapacitu;
12. pripomína, že všetky dodatočné náklady prejdú priamo či nepriamo na konečných spotrebiteľov, a zastáva názor, že zníženie dodatočných nákladov súvisiacich s elimináciou emisií uhlíka v rámci energetického systému EÚ je preto nevyhnutným predpokladom zachovania konkurencieschopnosti EÚ;
13. pripomína, že členské štáty sú aj naďalej zodpovedné za výber vlastného energetického mixu, a preto by si mali zvoliť taký energetický mix, ktorý je optimálny z hľadiska splnenia cieľov energetickej politiky, najmä cieľov v oblasti eliminácie emisií uhlíka;
14. domnieva sa, že ambiciózny záväzný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti má prvoradý význam pre to, aby sa energia v rámci Únie využívala čo najefektívnejšie, pričom takýto cieľ bude mať tzv. dominový efekt, ktorý bude spočívať v tom, že na splnenie cieľov v oblasti znižovania skleníkových plynov a cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bude potrebné vynaložiť menej úsilia;
15. je presvedčený, že záväzné celkové ciele spájajúce zlučujúce úsilie jednotlivých štátov sú nákladovo najúčinnejším a najpružnejším prostriedkom, ako členským štátom poskytnúť potrebnú flexibilitu a ako dodržať zásadu subsidiarity;
16. vyzýva Európsku radu, aby s cieľom zachovať nepretržitosť pokroku dosiahnutého na úrovni EÚ a poskytnúť dlhodobú istotu stanovila ambiciózne a realistické ciele pre rámec politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky do roku 2030 a aby pritom zvážila nákladovo najefektívnejší spôsob, ktorý EÚ umožní dodržať dlhodobý záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov EÚ o 80-90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ktorý prijali Parlament a Rada;
17. vyzýva Komisiu, aby zjednodušila svoju politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistentnosť, pružnosť a nákladovú účinnosť politík EÚ;
18. zdôrazňuje, že cieľ eliminácie emisií uhlíka EÚ do roku 2050 sa dosiahne len vtedy, ak sa postupne prestanú používať fosílne palivá, a že je preto nevyhnutné vyvarovať sa politík, ktoré by neumožňovali upustiť od používania fosílnych palív; pripomína, že ambiciózne dlhodobé politiky v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie pomôžu vyhnúť sa takýmto politikám; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne zistenia Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), že politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú z dlhodobého hľadiska lacnejšie ako výhradné spoliehanie na spoplatnenie emisií uhlíka, pretože podporujú včasné rozširovanie bohatého portfólia technológií využívaných v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nevyhnutné na úplnú elimináciu emisií uhlíka v sektore energetiky;
19. je presvedčený, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť súčasné a budúce energetické potreby EÚ, je vyvážený a diferencovaný energetický mix, ktorým sa znižuje závislosť od jednotlivých zdrojov energie bez toho, aby vznikali nové formy závislosti, pričom treba mať na pamäti to, že Komisia odporúča znižovať závislosť od energie z fosílnych palív; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto faktory vzali do úvahy;
20. vyzýva Komisiu, aby spolu s dotknutými priemyselnými odvetviami a ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 vypracovala plány pre jednotlivé odvetvia, ktoré priemyselným subjektom zabezpečia dostatočnú flexibilitu;
21. domnieva sa, že hoci je v energetickej politike možné dosiahnuť viacero cieľov prostredníctvom zvýšenia cien energie, výzvou je dosiahnuť tieto ciele súčasne so zvýšením hospodárskej činnosti;
22. žiada, aby sa uvoľnili potrebné prostriedky na výskum a vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií na dosiahnutie úspor energie;
23. konštatuje, že vládne široký konsenzus, pokiaľ ide o stanovenie nového záväzného cieľa v oblasti znižovania emisií CO2 na základe revidovaného a dobre fungujúceho systému obchodovania s emisiami;
24. zastáva názor, že dlhodobé politické ciele EÚ a konkrétne politické nástroje na znižovanie emisií skleníkových plynov musia dôsledne vychádzať z referenčného roku 1990;
25. zastáva názor, že EÚ môže zvýšiť svoje ambície v oblasti znižovania CO2, pokiaľ sa ostatné krajiny rozvinutého a rozvojového sveta, ktoré patria k najväčším producentom emisií, zaviažu, že spravodlivým dielom prispejú k celosvetovému úsiliu o zníženie emisií;
26. zdôrazňuje, že prostredníctvom záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 sa EÚ dostala na čelo technologických inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že pokračovaním v tejto politike so záväznými cieľmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa postavenie EÚ v tejto oblasti ďalej posilní; zastáva názor, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie prispieva k plneniu cieľa znižovania emisií skleníkových plynov, k znižovaniu potreby dovozu fosílnych palív a k zvyšovaniu diverzifikácie našich zdrojov energie; preto sa domnieva, že EÚ by mala do svojho rámca politiky do roku 2030 začleniť záväzný cieľ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; je presvedčený, že politika v oblasti zmeny klímy a energetická politika so zameraním na budúcnosť sa musia vykonávať v súlade s programom priemyselnej politiky EÚ pre konkurencieschopnosť;
27. domnieva sa, že na to, aby bolo možné dosiahnuť maximálne využitie kapacity obnoviteľných zdrojov energie, by sa mali rámec i ciele politiky do roku 2030 zamerať na rozvoj a optimalizáciu celkového energetického systému;
28. zastáva názor, že EÚ sa nachádza na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa rozšírenia podielu obnoviteľných zdrojov na 20 % do roku 2020; zdôrazňuje, že rozširovanie ich podielu na národnej úrovni, ktoré je do istej miery nekoordinované a postupuje mimoriadne rýchlo, má závažný vplyv na vnútorný trh EÚ s energiou (okrem iného aj prostredníctvom tzv. kruhových tokov); zastáva názor, že v budúcnosti sa musia systémy dodávok energie viac spoliehať na obnoviteľné zdroje energie; trvá na tom, že pri rozhodovaní o ďalšom rozšírení obnoviteľných zdrojov energie sa musia zohľadniť všetky relevantné aspekty systémov dodávok energie;
29. zastáva názor, že dobre navrhnuté, flexibilné a predvídateľné podporné schémy sú vhodným nástrojom na stimulovanie nákladovo efektívneho rozvoja a využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že všetky vnútroštátne systémy podpory obnoviteľných zdrojov energie by postupne mali prejsť na integrovanejší systém podpory na úrovni EÚ alebo na úroveň nižšiu, ako je úroveň EÚ, pričom bude zohľadnená tak miera technologickej vyspelosti, ako aj regionálne a geografické rozdiely, čo by mohlo poskytnúť rámec, ktorý by bol viac spojený s trhom, investičnou istotou a rovnakými podmienkami; zastáva názor, že významnú úlohu bude zohrávať Komisia tým, že bude v tejto súvislosti poskytovať poradenstvo, ako aj súlad systémov podpory s vnútorným trhom a pravidlami štátnej pomoci, pričom treba mať na pamäti význam programu pre výskum a inováciu – Horizont 2020;
30. domnieva sa, že rámec politiky na obdobie do roku 2030 by sa mal v súlade s rozličnými plánmi prijatými Komisiou stať súčasťou dlhodobejšej vízie, presnejšie vízie s výhľadom do roku 2050; v tejto súvislosti je presvedčený, že politiky EÚ do roku 2030 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti by sa mali vnímať ako medzníky na ceste smerom k dosiahnutiu dlhodobejších cieľov, a to ako súčasť komplexného prístupu zabezpečujúceho ich nákladovú efektívnosť, predvídateľnosť a udržateľnosť;
31. domnieva sa, že regionálna politika EÚ zohráva významnú úlohu pri podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v celej Európe; konštatuje, že odlišné geografické podmienky znemožňujú uplatňovať univerzálnu energetickú politiku na všetky regióny;
32. uznáva, že dotovanie všetkých zdrojov energie vrátane fosílnych palív a jadrovej energie môže mať značný vplyv na ceny energie; poznamenáva, že niektoré obnoviteľné zdroje energie ako veterná energia získavaná na pevnine alebo solárna fotovoltaika, sa z hľadiska nákladov čoskoro stanú porovnateľne konkurencieschopnými ako tradičné zdroje energie, a domnieva sa, že preto je potrebné upraviť s nimi súvisiace systémy podpory a postupne zrušiť dotácie, aby tak bolo možné presunúť finančné prostriedky na programy pre výskum a vývoj v oblasti energetických technológií, ako je nová generácia technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a technológie uskladňovania energie; domnieva sa však, že toto by sa malo oznámiť v dostatočnom predstihu, aby sa predišlo akémukoľvek škodlivému vplyvu na toto odvetvie, a že si to vyžaduje reformovaný model trhu s energiou, zjednodušené administratívne postupy a postupy na pripojenie do siete, ako aj väčšiu transparentnosť na trhoch s energiou; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami, ktoré niektoré členské štáty uskutočnili v systémoch podpory a ktoré poškodili dôveru investorov a oslabili úroveň investícií do obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako možno výlučne energetické trhy upraviť tak, aby sa zabezpečila návratnosť investícií do variabilných obnoviteľných zdrojov energie, ktorých vplyvom dochádza k znižovaniu veľkoobchodných cien, čo však má zároveň negatívny vplyv na návraty investícií; zdôrazňuje, že jasná politika v oblasti obnoviteľných zdrojov v kombinácii s programami pre výskum a vývoj sú nevyhnutné na zníženie nákladov všetkých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na posilnenie inovácií, vývoja a zavádzania novších a menej vyspelých technológií; žiada Komisiu, aby preskúmala celkový vplyv prednostného dodávania energie na celkové náklady na energiu;
33. zdôrazňuje súčasne, že je potrebné, aby EÚ znížila svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív; konštatuje, že množstvo dotácií poskytovaných na fosílne palivá, jadrovú energiu a niektoré vyspelé technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov spôsobujú štrukturálne narušenia trhov v mnohých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby takéto dotácie čo najskôr zrušili, najmä pokiaľ ide o priame a nepriame dotácie na fosílne palivá, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie;
34. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pripravila plány pre jednotlivé krajiny, ktoré budú obsahovať jasné záväzky, pokiaľ ide o zrušenie dotácií;
35. žiada Komisiu, aby zriadila súpis všetkých vnútroštátnych a európskych dotácií a systémov podpory pre obnoviteľné zdroje energie, a vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli na úrovni EÚ koherentnosť a transparentnosť;
36. uznáva, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov sa stali značne zložitejšími, a to najmä v dôsledku retroaktívnych zmien prijatých niektorými členskými štátmi; žiada stabilný a predvídateľný rámec právnych politík a opatrení na obdobie do roku 2030, ktorý bude vychádzať z ambiciózneho záväzného cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo značne prispeje k tvorbe pracovných miest a minimalizácii neistoty, zmierni investičné riziko a zníži kapitálové náklady, a tým aj úroveň potrebnej podpory;
37. poznamenáva, že dlhodobé ciele zabezpečujú politickú stabilitu a posilňujú dôveru investorov, a tak minimalizujú rizikové prirážky pre investorov, čo je dôležitým faktorom rozvoja kapitálovo náročných technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; konštatuje, že absencia cieľov by viedla k výraznému zvýšeniu nákladov na obnoviteľné zdroje energie, zatiaľ čo investície, ktoré by boli možné vďaka stanoveniu dlhodobého cieľa, by viedli k zníženiu nákladov na technológiu a zmiernili by potrebu osobitnej podpory;
38. poukazuje na to, že v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, sa uvádza, že obnoviteľné zdroje energie a zlepšená energetická efektívnosť by mohli pre Úniu znamenať ročné úspory vo výške 175 až 320 miliárd EUR;
39. zdôrazňuje významný potenciál tvorby pracovných miest v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (3 milióny pracovných miest do roku 2020) a energetickej efektívnosti (2 milióny pracovných miest do roku 2020)(23);
40. je presvedčený, že na to, aby bola výroba energie z obnoviteľných zdrojov účinná, je nutné zlepšiť pružnosť siete, infraštruktúry a kapacity na prepravu energie;
41. vyzýva Komisiu, so zreteľom na rýchlu integráciu obnoviteľných zdrojov energie, aby takisto pripravila návrhy na vytvorenie ťažiskového trhu zahŕňajúceho tie členské štáty, ktoré sú takejto integrácii naklonené a ktoré chcú čo najrýchlejšie začať spolupracovať na spoločnej výrobe a distribúcii elektrickej energie, ako aj na jej spoločnom využívaní;
42. je presvedčený, že vplyv rozličných zdrojov energie na životné prostredie a klímu by sa mal komplexne monitorovať;
43. poukazuje na to, že najlacnejšou energiou je energia, ktorá sa nikdy nevyužije; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zvýšená energetická efektívnosť by sa mala považovať za jeden zo základných pilierov politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky EÚ; je presvedčený, že energetická efektívnosť pomáha zachovávať zdroje, znižovať náklady na energie, energetickú závislosť od dovážaných palív, obchodné deficity a zdravotné následky a zlepšovať dlhodobú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, a tiež uľahčuje znižovanie emisií skleníkových plynov EÚ; poukazuje na to, že z výskumu vyplýva, že dosiahnutie potenciálu EÚ spočívajúceho v nákladovo efektívnej úspore energie vo výške 40 % by viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov najmenej o 50 % do roku 2030 a zvýšilo by to podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 35 %; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnom rozsahu vykonali smernicu o energetickej efektívnosti a smernicu o energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje, že pri navrhovaní nových politík v oblasti energetickej efektívnosti treba brať do úvahy potenciál každého hospodárskeho sektora a každú ekonomickú situáciu a že prechod smerom k vyššej energetickej efektívnosti by sa mal zamerať na celý dodávateľsko-odberateľský energetický reťazec vrátane transformácie, prenosu, distribúcie a dodávky , a súčasne aj na spotrebu v priemysle, stavebníctve a domácnostiach, ako aj na dopravu; uznáva prínos kampaní na zvyšovanie povedomia o energetickej efektívnosti;
44. uznáva, že súčasné politiky neumožnia EÚ dosiahnuť jej cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020; pripomína sľuby Komisie, že stanoví záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie do roku 2020 a bude súhlasiť s dodatočnými opatreniami pre členské štáty v prípade, že súčet ich individuálnych cieľov nedosiahne 20 % úroveň cieľa EÚ; pripomína, že ciele na obdobie do roku 2030 musia byť koncipované ako medzníky na ceste smerom k dlhodobejšej vízii do roku 2050, aby sa tak zohľadnili dlhé investičné cykly; žiada Európsku radu, aby stanovila záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie do roku 2020 a 2030 ako základný pilier udržateľnej politiky v oblasti zmeny klímy a energetickej politiky;
45. zdôrazňuje, že jediný cieľ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov dosiahnutý predovšetkým prostredníctvom mechanizmu ETS neumožní využiť veľký potenciál energetickej efektívnosti v odvetviach, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, a zároveň spôsobí, že väčšina úsilia v oblasti eliminácie emisií uhlíka do roku 2030 sa bude vynakladať v odvetviach zahrnutých do systému ETS, a to za vyššiu cenu, než je nevyhnutné; poznamenáva, že mnohé z prekážok brániacich zvyšovaniu energetickej efektívnosti nemajú finančnú povahu a nedajú sa odstrániť prostredníctvom ETS ako súčasť jediného prístupu k cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov;
46. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zníženie spotreby energie v budovách považovalo v dlhodobej stratégii EÚ v oblasti energetickej efektívnosti za kľúčový prvok , keďže renovácie existujúcich budov predstavujú obrovský potenciál z hľadiska nákladovo efektívnych úspor energie; zdôrazňuje, že súčasná miera a kvalita renovácií budov sa musí podstatne zvýšiť, aby mohla EÚ do roku 2050 znížiť spotrebu energie existujúcich budov o 80 % v porovnaní s úrovňami v roku 2010;
47. poznamenáva, že odvetvový cieľ spočívajúci v energetickej efektívnosti budov by sa stal hnacou silou potrebnej transformácie stavebného fondu a v konečnom dôsledku by zaistil využitie obrovského zdroja energie, ktorý predstavuje; uznáva, že väčšina prekážok v tejto oblasti nemá technologickú, ale skôr právnu, administratívnu a finančnú povahu a že transformácia trhu určitý čas potrvá a bude do veľkej miery závisieť od dlhodobých cieľov doplnených o strednodobé ciele na obdobie do roku 2020, 2030 a 2040, a to s cieľom dosiahnuť takmer nulovú energetickú spotrebu existujúcich budov do roku 2050;
48. žiada Komisiu, aby pracovala na príprave lepších metód a nástrojov na výpočet a monitorovanie pokroku, ktoré by mohli pomôcť navrhnúť konzistentnejší a transparentnejší prístup EÚ k energetickej efektívnosti, a aby s členskými štátmi spolupracovala na prekonávaní politických prekážok; poznamenáva, že energetická náročnosť sa v pomere k hospodárskej výkonnosti už desaťročia zlepšuje, a to najmä z ekonomických dôvodov; domnieva sa, že energetická efektívnosť sa môže tiež stať významnou hnacou silou pre vedy skúmajúce materiály a že by sa malo vynaložiť viac úsilia s cieľom pomôcť priemyselným odvetviam v EÚ ešte viac znížiť ich energetickú náročnosť a zlepšiť konkurencieschopnosť (predovšetkým prostredníctvom vlastnej výroby tepla a elektriny), čo pomôže znížiť riziko úniku uhlíka; žiada Komisiu, aby posúdila a zhodnotila pokrok a vývoj energetickej efektívnosti v EÚ v porovnaní s jej hlavnými svetovými konkurentmi a aby zlepšila energetické prognózy so zreteľom na špecifické nehospodárske hnacie sily zlepšovania energetickej efektívnosti a na prínos úspor energie, a aby vytvorila priaznivé podmienky pre investície do zvyšovania energetickej efektívnosti v kontexte revízie usmernení o štátnej pomoci; žiada Komisiu, aby v rámci primeraného časového obdobia pokračovala v posudzovaní pokroku v oblasti úspor energie v EÚ v súvislosti s vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a s jej nadchádzajúcou revíziou;
49. konštatuje, že systém ETS je v súčasnosti hlavným nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle a odvetví energetiky a zároveň nákladovo účinným a ekonomicky efektívnym spôsobom podporuje investície do udržateľných technológií; poznamenáva preto, že štrukturálne zlepšenie ETS je nevyhnutne potrebné na zvýšenie schopnosti tohto systému efektívne a automaticky reagovať na hospodárske výkyvy, čím sa oslabuje potreba ad hoc zásahov na trhu a obnovuje sa istotu investorov vďaka dlhodobo predvídateľnému a spoľahlivému systému; žiada, aby sa v roku 2014 navrhla naliehavá štrukturálna reforma systému ETS, ktorá by riešila súčasný nadbytok kvót a nepružnosť tohto mechanizmu; zdôrazňuje, že reforma ETS by mala zabezpečiť, že ETS ostane v plnom rozsahu trhovo orientovaným systémom;
50. pripomína Komisii, že Parlament už skôr žiadal o čo najskoršie predloženie právnych predpisov s cieľom upraviť požiadavku na každoročné lineárne zníženie o 1,74 %, aby tak bolo možné splniť požiadavky na zníženie emisií CO2 do roku 2050;
51. navyše zastáva názor, že Komisia by mala navrhnúť, aby sa výnosy z aukcií povinne vyčleňovali na inovatívne, ekologické technológie; je presvedčený, že ustanovenia týkajúce sa odvetví a pododvetví ohrozených rizikom úniku uhlíka by sa mali zachovať, pričom by sa mohli preskúmať v súvislosti so záväznou medzinárodnou dohodou o boji proti zmene klímy s cieľom zabezpečiť priemyslu čo najväčšiu mieru istoty;
52. poznamenáva, že EÚ potrebuje komplexný politický rámec na obdobie do roku 2030, ktorý bude podporovať investície do eliminácie emisií uhlíka a jej dlhodobé vykonávanie v odvetviach, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, ktoré sú však zodpovedné za 60 % emisií skleníkových plynov v EÚ; poukazuje na významný, avšak nevyužitý potenciál úspor energie v určitých odvetviach, ako je stavebníctvo a doprava (s odhadovaným potenciálom energetickej efektívnosti vo výške 61, resp. 41 %); zdôrazňuje, že odvetvia, ktoré nie sú súčasťou systému ETS, môžu značne uľahčiť úsilie EÚ o zníženie emisií uhlíka; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v ambicióznom rámci na obdobie do roku 2030 pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje ETS, a aby zároveň zachovali pružnosť, ktorá členským štátom umožňuje stanoviť si vlastné spôsoby plnenia ich cieľov spoločného úsilia; uznáva, že ciele pre odvetvia mimo systému ETS by mali byť založené na posúdení zdola nahor, pokiaľ ide o posúdenie potenciálu jednotlivých odvetví;
53. zdôrazňuje, že ambicióznosť cieľov v odvetví mimo ETS (spoločné úsilie) je pomerne obmedzená v porovnaní s cieľmi v odvetviach v rámci ETS a že široko diskutované kredity, napríklad pre priemyselné plyny, sú povolené v rámci spoločného úsilia, ale zakázané v rámci ETS;
54. žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh, ktorým sa taktiež zo spoločného úsilia vyjmú kredity, ktoré sa už nemôžu používať v systéme ETS, a žiada členské štáty, aby sa okamžite zaviazali postupovať rovnako, ako sú povinné priemyselné odvetvia;
55. žiada Komisiu, aby navrhla ambicióznejší rámec pre odvetvia mimo systému ETS (spoločné úsilie);
56. zdôrazňuje, že sa nedostatočne zohľadňuje vplyv metánu (CH4) na globálne otepľovanie vzhľadom na to, že jeho potenciál globálneho otepľovania je v porovnaní s CO2 80-krát vyšší pri období 15 rokov a 49-krát vyšší pri období 40 rokov; vyzýva Komisiu, aby analyzovala vplyv metánu viac z hľadiska politiky znižovania emisií skleníkových plynov, posúdila možnosti a navrhla plán zníženia emisií CH4 prispôsobený na konkrétne situácie niektorých odvetví a členských štátov;
57. vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný rámec pre dopravu, keďže odvetvie dopravy je zodpovedné za približne štvrtinu emisií skleníkových plynov EÚ a spotreby energie v rámci EÚ, čím sa stáva druhým najväčším producentom skleníkových plynov po výrobe energie;
58. vidí dôležitú úlohu moderných biopalív pri znižovaní emisií skleníkových plynov v doprave pri súčasnom zvyšovaní energetickej bezpečnosti a prispievaní k rastu a tvorbe pracovných miest;
59. poukazuje na význam výpočtu celkových emisií CO2 v súlade so smernicou o kvalite paliva s cieľom znížiť životný cyklus emisií skleníkových plynov z pohonných hmôt; zdôrazňuje, že smernica o kvalite paliva môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore udržateľných biopalív v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030; vyjadruje preto poľutovanie nad neochotou Komisie zabezpečiť pokračovanie vykonávania smernice o kvalite palív po roku 2020;
60. vyzýva Komisiu, aby vymedzila súbor ukazovateľov na posúdenie pokroku, ktorý dosiahli osobitné odvetvia mimo systému ETS, najmä v oblasti udržateľnosti hospodárnosti budov;
61. vidí dôležitú úlohu kogenerácie a účinného diaľkového vykurovania a chladenia pri zvyšovaní energetickej efektívnosti, optimalizácii používania obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla alebo elektrickej energie a pri zvyšovaní kvality miestneho ovzdušia v súčasnosti i v budúcnosti; vyzýva EÚ, aby zvážila úplné začlenenie odvetvia vykurovania a chladenia do postupov na dosiahnutie udržateľného energetického systému; poznamenáva, že tento sektor je v súčasnosti zodpovedný za 40 % konečnej spotreby energie v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zozbierala potrebné údaje o zdrojoch energie a o ich využívaní na vykurovanie a chladenie, ako aj o distribúcii tepla pre rôzne skupiny konečných spotrebiteľov (napr. pre obytné domy, priemysel, tretí sektor); vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby podporili dostupné efektívne riešenia v oblasti vykurovania a chladenia;
62. zdôrazňuje významný potenciál diaľkového vykurovania a chladenia pri zvyšovaní energetickej efektívnosti, a to recyklovaním tepla z výroby elektriny v kombinovaných teplárňach a elektrárňach, spaľovniach odpadov a v rámci priemyselných energetických procesov, ktoré by sa inak nevyužili; okrem toho poznamenáva, že to poskytuje integrované riešenie v mestských oblastiach, ktoré EÚ umožní znížiť svoju závislosť od dovozov energie a zachovať cenovú dostupnosť nákladov na vykurovanie a chladenie pre občanov;
63. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali nevyužitý potenciál obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska vykurovania a chladenia a preskúmali vzájomné prepojenie medzi rastúcim využívaním obnoviteľných zdrojov energie a vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a smernice o budovách;
64. konštatuje, že samotné odvetvie IKT je významným spotrebiteľom elektriny s dátovými centrami EÚ, na ktoré pripadá až 1,5 % celkovej spotreby elektrickej energie, a spotrebitelia, ktorí sú si čoraz viac vedomí uhlíkovej stopy IT a služieb cloud computingu, ktoré používajú, majú obrovský potenciál pre úspory energie a môžu sa stať vzorom v oblasti energetickej efektívnosti a presadzovania obnoviteľných zdrojov energie;
Konzistentnosť nástrojov politiky
65. pripomína, že ciele stanovené v rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 sa musia plniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa, že toto sa dá dosiahnuť vysielaním jasných investičných signálov a vyhnutím sa nadmernej kompenzácii a prílišnej zložitosti a regulačnému zaťaženiu priemyslu; je presvedčený, že tento rámec by mal umožňovať členským štátom pružnosť a slobodu v rámci obmedzení, ktoré stanovuje, a poskytovať stabilitu a jednoznačnosť pre investičné rozhodnutia; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali rámec EÚ;
66. zdôrazňuje dôležitosť lepšej koordinácie pri riešení množstva výziev v oblasti zmeny klímy a energetiky, vytváraní transparentného trhu EÚ s energiou a upevňovaní výmen najlepších postupov v energetických otázkach na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie vnútroštátne opatrenia; domnieva sa, že rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 by mal zahŕňať ustanovenia, ktorými sa od členských štátov bude vyžadovať, aby konzultovali so svojimi susednými krajinami, ak plánujú významné zmeny vo svojich dodávkach energie;
67. pripomína, že jasný, súdržný a konzistentný politický a regulačný rámec založený na holistickom prístupe tvorí kľúčový prvok pri posilňovaní hospodárstva, vytváraní rastu, zabezpečovaní stabilných a dostupných cien energie a podporovaní stimulovania potrebných nákladovo efektívnych a udržateľných investícií do možností bez negatívnych dôsledkov (obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť a inteligentné infraštruktúry) vymedzených v Pláne postupu v energetike do roku 2050 vypracovanom Komisiou; poukazuje na to, že nesúlad medzi cieľmi do roku 2020 prispel k súčasnej nízkej cene uhlíka;
68. zdôrazňuje, že s ohľadom na dlhodobé ekologické investície je dôležité poskytnúť priemyslu regulačnú strednodobú istotu a požaduje ambiciózne a záväzné ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;
69. zdôrazňuje, že najkonzistentnejším prístupom po roku 2020 bude stanovenie cieľa znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v rámci celej EÚ pri súčasnom zohľadnení zníženia emisií, ktoré vyplýva z cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; poznamenáva, že takzvaný komplexný prístup zahŕňajúci ciele v oblasti energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov vymedzený v súlade s existujúcou nákladovo efektívnou úsporou energie by EÚ umožnil splniť ciele v oblasti energetickej bezpečnosti a eliminácie emisií uhlíka s nižšou cenou CO2 a nižším zaťažením priemyslu, ako by umožnil len cieľ týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov;
70. poznamenáva, že Únia navrhla medzinárodný postup preskúmania záväzkov pred uzatvorením dohody o klíme na rok 2015; vyzýva preto Radu, aby sa dohodla na postupe preskúmania s jasným harmonogramom, aby sa zabezpečilo preskúmanie a v prípade potreby zlepšenie cieľa Únie znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj ďalších súvisiacich cieľov;
71. zdôrazňuje potrebu komplexnej analýzy nástrojov, cieľov a ich súdržnosti, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie medzinárodného trhu; zdôrazňuje, že cieľ zníženia emisií skleníkových plynov musí byť dostatočne ambiciózny, aby poskytol ďalšie stimuly nad rámec tých, ktoré sa dosiahli prostredníctvom cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a aby bol v súlade s úrovňami znížení, ktoré sa považujú za vedecky nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmene klímy;
72. žiada Komisiu, aby preskúmala vzájomné pôsobenie cieľov v oblasti klímy a energie s cieľom dosiahnuť najúčinnejšie politiky na úrovni EÚ, aby sa zamedzilo problémom, ktoré sa vyskytli, keď ciele a opatrenia neboli konzistentne stanovené, pričom by sa malo zohľadniť nielen vnútroštátne HDP, ale aj kapacita a potenciál každého členského štáty na dosiahnutie nákladovo efektívneho zníženia emisií; pripomína, že zlepšenia energetickej efektívnosti v sektoroch mimo ETS, ako sú budovy a doprava, povedú k významným zníženiam emisií skleníkových plynov, čím sa umožní znížiť úsilie o elimináciu emisií uhlíka vynakladané v ostatných sektoroch;
73. žiada Komisiu, aby zvýšila účinnosť a nákladovú efektívnosť troch cieľových prístupov prostredníctvom koordinovaných a konzistentných politík, na ktoré by existujúce vzájomné pôsobenie týchto troch cieľov malo skutočne pozitívny vplyv;
74. poznamenáva, že diskusia o cieľoch do roku 2030 by mala vychádzať zo spoľahlivej hospodárskej analýzy ich možného vplyvu podľa krajín a odvetví; žiada Komisiu, aby zverejnila všetky dostupné údaje a analýzy týkajúce sa témy s cieľom zistiť, či neboli rozdiely v zaťažení členských štátov;
75. domnieva sa, že členské štáty a regióny by sa mali podporovať v tom, aby lepšie spolupracovali v záujme optimalizácie úsilia v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií a účinnosti rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie, a to aj pokiaľ ide o pobrežnú veternú energiu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy spolupráce zavedené smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009 sa zatiaľ takmer vôbec nevyužívajú, a žiada o zvýšenie používania týchto mechanizmov; poukazuje na zistenia Komisie, podľa ktorých by lepšie využívanie existujúcich možností spolupráce mohlo priniesť značné výhody, napríklad oživenie obchodu; zdôrazňuje, že regionálne začlenenie zohráva veľkú úlohu pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie nákladovo efektívnym spôsobom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii, finančnej podpore a príprave vhodných analýz obnoviteľných zdrojov energie a potenciálu každého členského štátu a pôsobí ako hnacia sila postupného zbližovania národných politík v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;
76. poznamenáva, že EÚ musí dodržať svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov prostredníctvom politík, ktoré zabraňujú rozvoju nekonvenčných fosílnych palív, spaľovaním ktorých vzniká značné množstvo skleníkových plynov, ako sú dechtové piesky;
77. žiada Komisiu, aby predložila analýzu, ako možno rôzne zdroje energie vrátane obnoviteľných zdrojov energie rozvíjať udržateľným a nákladovo efektívnym spôsobom, pričom zohľadní vplyv na životné prostredie, celkové náklady na systém, aspekty spojené so závislosťou na surovinách (najmä vzácnych zeminách, ktorých je v Európe nedostatok), s efektívnym využívaným zdrojov a so životným cyklom;
78. žiada Komisiu, aby predložila analýzu, ako môžu stabilné obnoviteľné zdroje energie, ako je vodná energia (najmä v prečerpávacích zariadeniach), udržateľná biomasa a geotermálna energia, spolu so zdrojmi fosílnych palív dopĺňať variabilné obnoviteľné zdroje energie; žiada Komisiu, aby navrhla kritériá udržateľnosti pre tuhú a plynnú biomasu pri zohľadnení životného cyklu emisií skleníkových plynov s cieľom obmedziť neúčinné používanie zdrojov biomasy;
79. zdôrazňuje dôležitú úlohu efektívneho využívania zdrojov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ciele týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov účinne začlenili do ostatných kľúčových oblastí politík, vymieňali si najlepšie postupy a postupne vyradili dotácie, ktoré vedú k neefektívnemu využívaniu zdrojov;
80. vyzýva Komisiu, aby zriadila ľahko prístupnú on-line databázu osvedčených postupov pre efektívne využívanie zdrojov;
81. pripomína, že včasná transpozícia a vykonávanie legislatívnych aktov EÚ, najmä v odvetví životného prostredia a odvetví energetiky, sú povinnosťou aj nevyhnutnosťou na zabránenie roztrieštenosti trhu;
82. žiada Komisiu, aby posúdila vývoj úspor energie v EÚ;
83. poznamenáva, že orientačné národné ciele týkajúce sa efektívnosti uverejnené v roku 2013, ktoré vyplývajú zo smernice EÚ o energetickej efektívnosti z roku 2012, jasne naznačujú, že tieto ciele nezvyšujú úroveň ambícií EÚ dohodnutú na 20 %; trvá na tom, že Komisia by už nemala čakať s návrhom novej politiky a opatrení vrátane záväzného cieľa do roku 2020 týkajúceho sa efektívnosti a mala by začleniť záväzný cieľ týkajúci sa energetickej efektívnosti do svojho pripravovaného oznámenia o rámci do roku 2030, aby sa zabezpečila konzistentnosť medzi cieľmi;
84. zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych iniciatív v oblasti klímy a energie tým, že môžu významne prispieť k zmierneniu úsilia jednotlivých štátov a prispieť k ďalšiemu rozvoju decentralizovanej výroby energie; odporúča Komisii, aby podporovala takéto iniciatívy, najmä prostredníctvom cieleného rozvoja existujúcich programov financovania v oblasti klímy a energie; podporuje Komisiu a členské štáty v tom, aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia miestnym a regionálnym orgánom plniť ciele EÚ v oblasti klímy a energie;
85. poznamenáva, že súčasný rámec EÚ pre oblasti energetiky a zmeny klímy neodráža rozdiely vo využívané energie medzi mestami a vidieckymi oblasťami bez elektrickej siete; poznamenáva, že niektoré energetické problémy sú naliehavejšie vo vidieckych oblastiach (nedostatočná energetická efektívnosť, energetické dostupnosť, vysoká uhlíková stopa tuhých a tekutých vykurovacích palív);
86. vyzýva Komisiu, aby vypracovala energetickú stratégiu vidieka ako súčasť rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 s cieľom analyzovať niektoré konkrétne problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia energie mimo siete, a vypracovala súbor politických odporúčaní pre členské štáty;
87. domnieva sa, že rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 by mal zahŕňať nástroje, ktoré sú dostupné v rámci regionálnej politiky EÚ na dosiahnutie cieľov do roku 2030, a že sem by malo patriť lepšie využívanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu na rozvoj decentralizovaných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, projektov týkajúcich sa ekologických palív v mestských a vidieckych oblastiach a projektov týkajúcich sa energetickej efektívnosti;
Energetická bezpečnosť
88. zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok energie je nevyhnutná pre občanov a podniky v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 zameriaval na potrebu zvýšenej energetickej bezpečnosti, environmentálnej udržateľnosti, hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti v EÚ, dostupných cien energií pre všetkých Európanov, zvýšenej odolnosti voči globálnym šokom v oblasti energetiky a tvorby pracovných miest, ako aj na sociálne aspekty prostredníctvom opatrení, ako je diverzifikácia trás dodávok, dodávateľov a zdrojov energie;
89. zdôrazňuje potrebu zaručiť energetickú bezpečnosť a prípadnú sebestačnosť EÚ predovšetkým podporovaním energetickej efektívnosti, úspor a energie z obnoviteľných zdrojov, čo spolu s ďalšími alternatívnymi zdrojmi energie zníži závislosť od dovozu; berie na vedomie rastúci záujem o prieskum ložísk ropy a zemného plynu v Stredozemnom mori a v Čiernom mori; domnieva sa, že v kontexte politiky EÚ týkajúcej sa ropných a plynových vrtov v mori by sa mal klásť dôraz na prevenciu potenciálnej nebezpečnosti a vymedzenie výhradných hospodárskych zón v príslušných členských štátoch a príslušných tretích krajinách v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý podpísali všetky členské štáty aj EÚ samotná;
90. zdôrazňuje, že členské štáty si v záujme dosahovania bezpečnosti dodávok môžu vybrať svoj národný energetický mix a využiť svoje miestne zdroje energie za predpokladu, že spĺňajú dlhodobé ciele Únie v oblasti energie a klímy a zaistia bezpečné, environmentálne udržateľné a sociálne prijateľné postupy, a to aj pokiaľ ide o skúmanie a ťažbu, pričom zohľadnia aj možné škodlivé cezhraničné dôsledky;
91. zdôrazňuje, že jednou z priorít pri presadzovaní cieľa EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti je rozvoj modelu spolupráce medzi členskými štátmi zabezpečením rýchleho dokončenia vnútorného trhu EÚ s energiou, najmä vrátane vybudovania vzájomných prepojení a odstránenia cezhraničných prekážok; ďalej sa domnieva, že dokončenie a modernizácia infraštruktúry EÚ spájajúcej sever, juh, východ a západ umožní EÚ najlepšie využiť relatívne výhody každého členského štátu, a žiada ďalšiu účinnú a udržateľnú podporu decentralizovanej výroby, mikrovýroby a spoločenstvom vlastnenej výroby energie a inteligentných energetických infraštruktúr na úrovni distribúcie, ako aj programy na ukladanie a reagovanie na dopyt, ktoré na miestnej úrovni umožnia vyváženie dodávky a dopytu vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší rozvoj vplyvných makroregionálnych trhov v EÚ, ako sú trhy Nord Pool alebo Central West; preto zdôrazňuje, že je potrebná silná koordinácia medzi politikami členských štátov a že je potrebné spoločné konanie, solidarita a transparentnosť, keďže vnútroštátne rozhodnutia v oblasti energetickej politiky môžu ovplyvniť ostatné členské štáty; navrhuje, že by bolo žiaduce určiť, či a ako by sa odborné skúsenosti a zariadenia Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky mohli využiť pri vykonávaní týchto úloh a ako by bolo možné zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosných systémov;
92. vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní právnych predpisov týkajúcich sa hydraulického štiepenia zahrnula povinné posúdenie vplyvu na životné prostredie v prípade skúmania výskytu aj ťažby bridlicového plynu; okrem toho zdôrazňuje, že k dispozícii nie je dostatok údajov o chemických látkach, ktoré boli použité počas procesu hydraulického štiepenia; vyzýva preto Komisiu, aby pri predkladaní takýchto právnych predpisov zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o všetky údaje týkajúce sa týchto chemických látok, s cieľom zaistiť čo najvyššiu možnú úroveň verejného zdravia a ochrany životného prostredia;
93. zastáva názor, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov (ako sa uvádza v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a v Pláne postupu v energetike do roku 2050 prijatých Komisiou), a to aspoň v rámci prechodného obdobia, najmä pokiaľ ide o odvetvia náročné na energie; poukazuje však na nedostatok verejných aj súkromných investícií do tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala najlepšie možnosti, čo sa týka rozvoja technológií CCS v EÚ, a aby v rámci do roku 2030 navrhla vhodné opatrenia na mobilizáciu zainteresovaných strán a potrebných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie aj CCS by mali zohrávať dôležitú úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ a nemali by sa považovať za vzájomne si konkurujúce; okrem toho žiada Komisiu, aby zintenzívnila výmenu najlepších postupov a informácií s USA a Kanadou týkajúcich sa technológie CCS;
94. poznamenáva, že pre transformáciu energetického systému EÚ bude rozhodujúci plyn, a uznáva potenciál zemného plynu zabezpečiť v rámci systému dodávok energie pružnosť z krátkodobého až strednodobého hľadiska; domnieva sa, že koherentná politika a regulačný rámec nesmú demotivovať prechod z výroby energie s vysokým podielom oxidu uhličitého na zemný plyn; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na vnútorný trh so zemným plynom preskúmali všetky zmluvy o dodávkach plynu založené na zastaraných mechanizmoch stanovovania cien vrátane zásady indexácie ropy, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla pomoc pri hľadaní možností, ako tieto zmluvy znovu prerokovať a posilniť krátkodobú kapacitu v oblasti obchodovania s plynom; vyzdvihuje nedávne udalosti na svetovom trhu s energiou a pripomína významný prínos skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý môže mať pre dodávky energie EÚ vzhľadom na jeho dosah na vnútorný trh EÚ s energiou, geopolitiku energie v susedných krajinách EÚ a vzťahy s tradičnými dodávateľskými krajinami;
95. zdôrazňuje veľký veterný potenciál Severného mora; zdôrazňuje význam príbrežnej energetickej rozvodnej siete v Severnom mori s cieľom umožniť nákladovo efektívne využívania obnoviteľných zdrojov energie v Severnom mori; v tejto súvislosti uznáva význam iniciatívy príbrežnej energetickej rozvodnej siete krajín ležiacich pri Severnom mori a vyzýva príslušné členské štáty a Komisiu, aby jej poskytli väčší význam a podporu;
96. zdôrazňuje, že aktívne lesné hospodárstvo, ktoré prispieva k rastu a tým aj k absorbovaniu oxidu uhličitého, je dôležitým a nákladovo efektívnym spôsobom, ako prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy; poznamenáva, že pre každý extra kubický meter lesa získaného pomocou aktívnej kultivácie tento les absorbuje približne 1,3 tony oxidu uhličitého; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly pre vlastníkov lesov s cieľom aktívne prispieť k zvýšeniu prínosu pre klímu, napríklad zameraním sa na regionálne opatrenia, ktoré zvýšia lesnú produkciu a absorpciu oxidu uhličitého;
97. súhlasí s Komisiou, že európska úroveň môže pomôcť obmedziť potrebu štátnej intervencie na všetkých úrovniach a tým znížiť riziko roztrieštenosti trhu; preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala s procesom oddelenia výroby a prenosu energií a s tvorbou optimálneho energetického systému; vyzýva členské štáty, aby včas a v plnej miere vykonávali tretí balík právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky na dokončenie jednotného trhu; zdôrazňuje význam odstránenia zvyšných problematických miest, prípadov zlyhaní trhu a narušení a zneužívaní dominantného postavenia, riešenia nedostatku transparentnosti a zabezpečenia, aby sa nevytvárali nové prekážky pre integráciu trhu s elektrickou energiou a plynom, ako sú zle navrhnuté kapacitné trhy, ktoré diskriminujú niektoré typy zdrojov zabezpečujúcich rovnováhu; vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch na rok 2030 zohľadnila formu trhu s cieľom zlepšiť obchodovanie s elektrinou a vytvoriť transparentné vyváženie a podporné služby siete na trhu; zdôrazňuje, že pri postupnom rušení regulovaných cien, ktoré sú pod úrovňou nákladov, pre konečného spotrebiteľa v celej EÚ, by sa mali zohľadňovať legitímne záujmy zraniteľných spotrebiteľov, ktorí nemajú vždy prospech zo skutočnej hospodárskej súťaže na trhu s energiou;
98. zdôrazňuje, že koneční spotrebitelia energie – tak jednotlivci, ako aj malé a stredné podniky a priemysel – sú jadrom vnútorného trhu s energiou a že by mali profitovať z čo najnižších nákladov na energiu a cien energie, ktoré by mali byť transparentné, že by mali byť riadne informovaní a mali by mať možnosť využívať poradenstvo prostredníctvom jednoduchého prístupu k informáciám, aby sa tak podporovala zodpovedná spotreba energie, a že by sa mal riešiť problém narastajúcich a čoraz pohyblivejších cien energie, ktorému sú títo koneční spotrebitelia vystavení; berie na vedomie význam zjednodušenia vytvárania a riadenia občianskych iniciatív, a to aj prostredníctvom družstiev;
99. zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť dôsledky narastajúcich cien energie a hospodárskej krízy, čo sa týka cenovej dostupnosti energie a spravodlivého rozdelenia finančného zaťaženia pre konečných spotrebiteľov (domácnosti a podniky); žiada predovšetkým prijatie opatrení na zabránenie zániku pracovných miest v negatívne zasiahnutých priemyselných odvetviach EÚ s vysokou spotrebou energie, ktoré patria vo svojich sektoroch k najčistejším na svete; uznáva, že nákladovo efektívne úspory energie môžu znížiť účty za energiu pre domácnosti aj podniky; zdôrazňuje, že vykonávanie smernice o energetickej hospodárnosti budov by mohlo viesť k vzniku nových pracovných miest v oblasti dodatočnej úpravy existujúcich budov s cieľom zaistiť pokračujúce výhody; naliehavo vyzýva členské štáty, aby na tieto účely použili dostupné finančné prostriedky EÚ;
100. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť energetickej dostupnosti a energetickej chudobe; domnieva sa, že na vyriešenie týchto otázok je potrebný súdržný politický rámec vrátane primeraných opatrení v oblasti sociálnej politiky; a vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu najlepších postupov v tejto oblasti a spolupracovala s členskými štátmi na rozvoji ukazovateľov a kritérií zisťovania a porovnávania súčasnej a možnej energetickej chudoby; uznáva, že na riešenie energetickej chudoby z hľadiska štruktúry sa zameriavajú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti; poznamenáva, že energia je základná služba, na ktorú sa vzťahuje protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý tvorí prílohu k Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že náklady na energetickú politiku by sa mali vrátiť čo najtransparentnejším spôsobom, pričom osobitný dôraz by mal byť kladený na ohrozené nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú vyššími cenami energií najviac postihnuté; domnieva sa, že by sa mala podporiť účasť spotrebiteľov; zdôrazňuje, že modernizácia trhov a infraštruktúry by mala prebiehať v súlade s potrebami občanov a že vynaložené investície by mali byť transparentné a zodpovedné;
101. poznamenáva, že na zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie musia byť k dispozícii dostatočne flexibilné a spoľahlivé zdroje, aby sa zabezpečila kapacita potrebná v čase špičky dopytu, ako aj v čase politických, hospodárskych alebo technologických problémov, a že takáto kapacita sa môže poskytovať prostredníctvom flexibilných rezerv palív, riadenia na strane dopytu, cezhraničného obchodovania a vzájomného prepojenia a účinnejšieho využívania existujúcich nadmerných kapacít; poukazuje na potrebu skladovania energie a väčšej pružnosti a dynamickosti sústavy z dôvodu zvýšeného dopytu po variabilných obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenie týkajúce sa používania a zavádzania všetkých flexibilných zdrojov;
102. poznamenáva, že niektoré členské štáty (spolu s určitými ostrovmi a najvzdialenejšími regiónmi), ktoré predstavujú tzv. energetické ostrovy alebo ktoré sú relatívne slabo integrované do európskeho vnútorného trhu s energiou, sú stále úplne izolované od európskych plynárenských a elektrických sietí, ich dodávky energie často naďalej závisia od jedného dodávateľa energie mimo EÚ (čo je obzvlášť nebezpečné v prípade politicky nestabilných alebo nedemokratických režimov) a platia vyššie ceny za energiu, čo má nepriaznivý vplyv na ich konkurencieschopnosť a hospodársky a sociálny rozvoj a v dôsledku čoho sú zraniteľnejšie voči vonkajšiemu politickému a ekonomickému tlaku; poukazuje na to, že bez značných investícií do infraštruktúry záväzok Európskej rady, že žiadny členský štát by do roku 2015 nemal zostať izolovaný od sietí EÚ, môže byť len ťažko splnený v prípade týchto členských štátov; v tejto súvislosti uprednostňuje rýchle zavedenie zoznamu projektov spoločného záujmu, ktorý bol prijatý v októbri 2013;
103. poznamenáva, že fyzická integrácia energetickej infraštruktúry medzi členskými štátmi je podmienkou pre riadne fungovanie trhov s energiou a spoločné cezhraničné využívanie elektrickej energie; v tejto súvislosti pripomína závery Európskej rady zo zasadnutia v Barcelone z roku 2002, ktorými sa stanovil nezáväzný cieľ vzájomného prepojenia elektrickej energie vo výške 10 % národnej inštalovanej výrobnej kapacity, ktorý sa mal dosiahnuť do roku 2005; zdôrazňuje, že väčšine členských štátov sa tento cieľ nepodarilo dosiahnuť; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila záväzné ciele pre minimálnu cezhraničnú prenosovú kapacitu, a aby navrhla možný nový model a nový záväzok týkajúci sa fyzickej integrácie energetickej infraštruktúry medzi členskými štátmi, ako aj jasný harmonogram jej zavedenia; je presvedčený, že týmto by sa uľahčil cezhraničný obchod;
104. uznáva, že rozšírenie pravidiel vnútorného trhu s energiou na juhovýchodnú a východnú Európu je nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť EÚ, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej politicky a finančne podporovali Energetické spoločenstvo;
105. žiada Komisiu, aby preskúmala potenciál a rôzne možné technológie pre uskladňovanie energie v EÚ, najmä pokiaľ ide o teplo a elektrinu, s cieľom podporiť integrovanejší prístup k dodávkam energie a dopytu po energii; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať výskum a vývoj a inovácie v oblasti technológií uskladňovania energie a aplikácií, akými sú elektrické vozidlá, pri uskladňovaní prebytočnej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vyvažovaní energetických sústav; preto žiada Komisiu, aby v plnej miere využila existujúce možnosti financovania takéhoto výskumu;
106. poukazuje na význam zosúladenia tempa investícií do energetickej infraštruktúry s tempom investícií do zdrojov energie; zdôrazňuje, že modernizácia existujúcej energetickej infraštruktúry a budovanie novej, inteligentnej a flexibilnej infraštruktúry na všetkých úrovniach sietí na výrobu, prenos (najmä prostredníctvom cezhraničných spojovacích zariadení pre plyn a elektrinu), distribúciu a uskladňovanie energie v prípade tepla aj elektriny sú zásadné pre stabilný a dobre integrovaný a prepojený trh s energiou s diverzifikovanými zdrojmi dodávok , pričom je potrebné predísť akýmkoľvek negatívnym vplyvom, ako sú neplánované toky energie; zdôrazňuje, že súčasne s investíciami do regionálnych či dokonca miestnych sietí by sa mali vykonať veľké investície; upozorňuje na to, že investície do infraštruktúry zamerané na dosiahnutie takýchto cieľov by mali získať podporu od EÚ v každej fáze svojej realizácie v súlade s novými usmerneniami pre transeurópsku energetickú infraštruktúru a v rámci nástroja Spájame Európu, ktorého cieľom je urýchliť investície v oblasti transeurópskych sietí s transeurópskou dôležitosťou a získať finančné prostriedky z verejného aj súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu podpory súdržných, efektívnych a lepšie koordinovaných režimov udeľovania povolení pre investície do infraštruktúry v rámci EÚ; poznamenáva, že v súvislosti s využívaním inteligentných technológií je potrebné zohľadniť aj otázky ochrany údajov;
107. zdôrazňuje, že podporovanie mikrovýroby bude dôležitým prvkom pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie; vyzdvihuje úlohu iniciatív spoločenstiev vrátane družstiev v každej fáze energetického reťazca: výroba, spotreba a predaj; v tejto súvislosti poznamenáva, že decentralizované dodávky energie z obnoviteľných zdrojov môžu pomôcť znížiť problémy, ktorým čelia elektrické siete, a potrebu budovať nové prenosné dráhy a teda s tým spojené náklady, keďže decentralizované technológie sú oveľa bližšie ku konečným spotrebiteľom; preto poukazuje na zvyšujúcu sa potrebu investícií do distribúcie;
Podpora konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ
108. domnieva sa, že ukončený, otvorený a transparentný vnútorný trh, kde všetky spoločnosti z EÚ a z tretích krajín dodržiavajú acquis communautaire, najmä v oblasti energie a životného prostredia, môže zabezpečiť rovnaké podmienky pre dodávateľov energie EÚ voči výrobcom energie z tretích krajín a posilniť ich vyjednávaciu pozíciu; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať vonkajšiu energetickú politiku;
109. poznamenáva, že tvorba cien na základe trhu v odvetví energetiky vrátane internalizácie externých nákladov bez prepojenia na tvorbu cien na tretích trhoch je najlepší spôsob, ako zabezpečiť konkurencieschopné ceny;
110. zdôrazňuje, že je potrebný dialóg s krajinami mimo EÚ v oblasti vykonávania zásad ustanovených EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, využívania ekologických technológií a zachovávania uspokojivého stavu ochrany;
111. domnieva sa, že jasný rámec do roku 2030 stanovujúci záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti urýchli investície do inovačných technológií, podporí výskum a vývoj a podnieti súkromné investície, ktoré spolu verejnou podporou poskytnú potrebné ekonomické stimuly na podporenie širšieho hospodárstva vedúceho k vyššej konkurencieschopnosti, rastu a kvalifikovaným pracovným miestam, ktoré nemožno presunúť mimo Úniu; domnieva sa, že takéto vyššie investície povedú k nižším výrobným nákladom v európskom priemysle vďaka vyššej energetickej efektívnosti a vyššiemu efektívnemu využívaniu zdrojov a k zníženiu zraniteľnosti na fluktuácie svetových cien energií, čím sa zas vytvorí stabilnejšie investičné prostredie; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra lepšie zdôraznila potenciál zamestnanosti v udržateľných energetických odvetviach v každom členskom štáte a v Únii ako celku;
112. zdôrazňuje, že stanovením záväzných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov obnoviteľné zdroje energie a energetická efektívnosť podporia včasné investície do udržateľných technológií, a tak sa vytvoria nové pracovné miesta a rast a európskemu priemyslu sa zabezpečí medzinárodná konkurenčná výhoda;
113. žiada Komisiu, aby vykonávala stanovené kľúčové opatrenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo v oblasti zamestnanosti a podporovala väčšie využívanie finančných nástrojov EÚ dostupných pre členské štáty, regionálne a miestne úrovne a súkromné odvetvia na vykonávanie inteligentných investícií do udržateľných technológií, napríklad zapojením Európskej investičnej banky (EIB) v záujme ďalšieho zvyšovania jej kapacity požičiavania finančných prostriedkov v oblasti efektívneho využívania zdrojov a energie z obnoviteľných zdrojov;
114. zdôrazňuje, že ďalšie desaťročie sa bude vyznačovať značnými investičnými potrebami v sektore energetiky z dôvodu očakávaného nahradenia existujúcich jadrových elektrární a modernizácie sietí; trvá na tom, že úspory energie a opatrenia v oblasti efektívnosti budú zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní nákladov a zabezpečovaní čo najnižších cien elektriny pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že stavebníctvo je zodpovedné za 40 % hrubej spotreby energií v EÚ a že podľa IEA zostáva nevyužitých 80 % potenciálu energetickej efektívnosti v stavebníctve a viac ako 50 % v priemysle; vidí značný potenciál v tejto oblasti pre zníženie účtov za energiu;
115. naliehavo vyzýva Komisiu a najmä GR pre hospodársku súťaž, aby do revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia zaviedli priaznivé podmienky pre investície do energetickej efektívnosti, a to aj pre odvetvie priemyslu;
116. vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na štúdii, v ktorej sa zanalyzujú nové a nákladovo efektívne formy trhu s cieľom zabezpečiť čo najnižšie ceny energií pre priemysel a spotrebiteľov a najlepšiu návratnosť investícií, integrovať viaceré variabilné obnoviteľné zdroje energie a zabrániť úniku uhlíka; preto žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila dodatočné posúdenie a odporučila opatrenia, ktoré by najmä v odvetviach náročných na elektrickú energiu mohli zabezpečiť lepšiu koordináciu politík týkajúcich sa zmeny klímy, životného prostredia a priemyslu a zabrániť riziku úniku uhlíka vyvolanému presunutím výrobných zariadení a investícií mimo EÚ pri zohľadnení medzinárodného kontextu;
117. zdôrazňuje, že ceny energie predstavujú pre spotrebiteľov i priemysel veľmi dôležitý prvok rozpočtov na domácnosť a výrobných nákladov, zastáva názor, že ciele EÚ v oblasti zmeny klímy by mali posilniť jej konkurencieschopnosť a bezpečnosť jej dodávok energie; preto žiada, aby sa akýkoľvek nový politický nástroj týkajúci sa týchto cieľov v oblasti klímy podrobil povinnému a dôkladnému posúdeniu makroekonomického vplyvu v súvislosti s jeho vplyvom na konkurencieschopnosť EÚ a jednotlivých členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ čo najviac začlenili do všetkých ostatných oblastí politiky, a vyjadruje podporu plánu Komisie zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 %;
118. uznáva, že európske odvetvie obnoviteľných zdrojov energie je dôležité z hľadiska hospodárskeho rastu a zachovania kvalifikovaných a technických pracovných miest a podporuje ďalšie odvetvia, ako napríklad kovy, elektrické a elektronické zariadenia, IT, stavebníctvo, dopravu a finančné služby; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu priemyselnej politiky v oblasti technológií energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa bude týkať celého procesu od výskumu a vývoja až po financovanie;
119. zdôrazňuje riziko odlivu udržateľných investícií z Európy, okrem iného z dôvodu neistoty súvisiacej s ambíciami EÚ k ďalšej dekarbonizácii; pripomína, že hoci nedávne dôkazy ukazujú, že EÚ zostáva tesnou hlavnou vedúcou silou vo svetovom súperení v oblasti čistých technológií, USA a Čína tento rozdiel rýchlo odstraňujú; v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasný podiel EÚ na celkových podaných patentoch v oblasti udržateľných technológií poklesol na tretinu z takmer polovice v roku 1999; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby výraznejšie podporovali udržateľné technológie a služby; zastáva názor, že príjmy z predaja certifikátov ETS by mali byť v budúcnosti účelovo viazané s cieľom umožniť investície do inovácií v oblasti udržateľných technológií;
120. poznamenáva, že hlavní konkurenti EÚ na svetovom trhu kladú veľký dôraz na technologický vývoj, inovácie a zlepšenie priemyselných procesov; poznamenáva tiež, že niektoré ich hospodárstva rastú omnoho rýchlejšie než hospodárstvo EÚ; usudzuje, že EÚ musí klásť prioritu na výskum a vývoj (vrátane rozvoja vedeckých a technických partnerstiev s ich medzinárodnými partnermi), na inovácie (najmä na vytváranie európskej pridanej hodnoty pre rozvoj a domácu výrobu udržateľných technológií) a na zlepšovanie produktivity priemyselných procesov;
121. poukazuje na to, že bezplatné prideľovanie nerieši hospodárske dôvody určovania cien uhlíka pre produkty; konštatuje, že v nedávnej štúdii vypracovanej pre Komisiu sa nenašiel žiadny dôkaz o úniku uhlíka za posledné dve obdobia obchodovania v rámci ETS; zdôrazňuje, že na ešte výraznejšie zmiernenie potenciálneho budúceho rizika úniku uhlíka by sa výnosy z aukcií v rámci ETS mali vyčleniť na kapitálovo náročné investície do prelomových technológií v energeticky náročných odvetviach, napríklad na znižovanie daní na pracovnú silu;
122. vyzýva na prijatie opatrení s cieľom predvídať a uspokojiť požiadavky týkajúce sa kvalifikácií na novo vzniknutých pracovných miestach, vykonať úpravy v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvládnuť nové výzvy v rámci týchto existujúcich pracovných miest, ktorých profily sa menia na ekologickejšie pracovné miesta; zdôrazňuje, že ak sa má predchádzať nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v rozvíjajúcich sa odvetviach udržateľných technológií a zabezpečiť mladým ľuďom, ženám a znevýhodneným skupinám prístup k udržateľným kvalitným pracovným miestam v ekologickom hospodárstve, je potrebné navrhnúť a zamerať aktívne politiky trhu práce tak, aby napĺňali dopyt po pracovníkoch a pracovnej sile;
123. naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali vzdelávanie v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a v matematiky v odvetví energetiky a udržiavali vzdelávacie inštitúcie schopné vychovávať pracovnú silu a budúcu generáciu vedcov a novátorov, ktorí pomôžu dosahovať cieľ energeticky sebestačnej a trvalo udržateľnej Európy; v tejto súvislosti pripomína významnú úlohu programu Horizont 2020 a Európskeho inovačného a technologického inštitútu pri preklenovaní medzery medzi vzdelávaním, výskumom a aplikovanými inováciami v odvetví energetiky;
124. upriamuje pozornosť na kľúčovú úlohu, ktorú malé a stredné podniky zohrávajú pri vytváraní hospodárskeho rastu v EÚ, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali priaznivé prostredie a aktívne podporovali investovanie MSP do technológií energetickej úspory;
125. povzbudzuje Komisiu, aby podporovala rozvoj moderných biopalív v doprave, vďaka ktorému sa zlepšuje kvalita palív a tak sa zvyšuje celková konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ bez potreby ďalších investícií do nových infraštruktúr;
126. vyzýva Komisiu, aby vypracovala spôsob, ako merať konkurencieschopnosť EÚ a jej hlavných konkurentov, ktorý by mohol byť založený napríklad na fiškálnych politikách, výskume a vývoji, vývoze technológií, počte výskumníkov a kvalifikovaných pracovníkov, inováciách, cenách za priemyselnú energiu, environmentálnych a energetických politikách, úrovniach miezd a produktivity, infraštruktúre, zbytočnej regulačnej záťaži a iných príslušných faktoroch; zdôrazňuje potrebu začleniť externé náklady zmeny klímy do tejto novej metodológie vrátane možného rastu nákladov na poistenie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy;
127. rozhodne zdôrazňuje, že každá budúca politika EÚ sa musí zaoberať relatívnymi silnými a slabými stránkami svojho hospodárstva pri zohľadnení opatrení, ktoré sa prijali na zníženie emisií skleníkových plynov, a ich hospodárskych výhod;
128. zdôrazňuje, že ceny energie sa v jednotlivých regiónoch líšia v závislosti od ich geologických, politických a fiškálnych rozdielov, a že najlepším spôsobom na zabezpečenie nízkych cien energie je plne využiť domáce a udržateľné zdroje energie EÚ; žiada Komisiu, aby vypracovala komplexnú analýzu systému celkových nákladov a účinkov jednotlivých zdrojov energie, a ich vplyvu na primeranosť výroby v dlhodobom horizonte;
129. poznamenáva, že EÚ je kontinent s nedostatočnými zdrojmi a dováža približne 60 % svojej spotreby plynu, viac ako 80 % spotreby ropy a takmer 50 % uhlia používaných na výrobu energie; v tejto súvislosti trvá na rámci do roku 2030 s osobitným dôrazom na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie v EÚ;
130. zdôrazňuje, že sociálny dialóg a účasť pracovníkov sú základnými hodnotami a nástrojmi, ktoré posilňujú a zosúlaďujú podporu sociálnej súdržnosti, kvalitného zamestnania a vytvárania pracovných miest na jednej strane a vyššiu mieru inovácií a konkurencieschopnosti v rámci európskych hospodárstiev na strane druhej;
131. vyzýva na prijatie opatrení proti zániku pracovných miest v najviac postihnutých odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, ako je výroba elektriny, doprava, stavebníctvo a energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré sú vo všeobecnosti najekologickejšie a energeticky najúčinnejšie na svete; žiada o umožnenie presunu pracovníkov z postihnutých odvetví s vysokými emisiami uhlíka do iných odvetví v prípade zániku pracovných miest v daných odvetviach;
132. zdôrazňuje potrebu opatrení na podporu príjmu, doplnených o ďalšie opatrenia, ako je napríklad odborná príprava, s cieľom zlepšiť a zachovať zamestnateľnosť, udržať pracovníkov na trhu práce a predchádzať postupnej strate kvalifikácií v čase krízy a reštrukturalizácie;
Zohľadnenie rôznych kapacít členských štátov
133. víta poznámky Komisie, že ciele EÚ v oblasti klímy a energie môžu mať odlišnú vplyv na jednotlivé členské štáty a ich občanov, a preto je vhodné pokračovať v práci na spravodlivom základe spoločného úsilia, so zohľadnením osobitných okolností každej krajiny (ako napríklad ich HDP), pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám čeliacim vážnym finančným ťažkostiam, ich úspechom pri znižovaní emisií od roku 1990, ich emisiám na osobu, ich hospodárskemu potenciálu a potenciálu v oblasti znižovania emisií, ich obnoviteľným zdrojom energie, ich prístupu k technológiám a ich schopnosti úspory energie;
134. poukazuje na to, prijatie stratégie eliminácie emisií uhlíka, ktorá nezohľadňuje situáciu niektorých členských štátov, môže viesť k hromadnému nárastu energetickej chudoby v týchto krajinách;
135. zdôrazňuje, že podľa článku 194 ZFEÚ je EÚ zodpovedná za dokončenie vnútorného trhu s energiou, ako aj za propagovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, zatiaľ čo členské štáty prijímajú rozhodnutia, pokiaľ ide o ich energetický mix, a mali by vedieť využiť a používať rôzne prístupy, pokiaľ ide o technológie a zdroje energie, ktoré neškodia životnému prostrediu a sú spoločensky a hospodársky prijateľné, a v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energie zameranými na ochranu a zlepšovanie životného prostredia; domnieva sa, že každý budúci rámec by mal rešpektovať nezávislosť členských štátov;
136. uznáva, že technológie získavania energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajú veľké množstvo rôznych technických možností, ktoré sa môžu využívať v rámci odvetvia elektriny, vykurovania a chladenia, ako aj pri preprave; zdôrazňuje, že celkový záväzný cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 umožňuje členským štátom široký a flexibilný výber pri rozhodovaní, kedy a kde investovať, pokiaľ ide o odvetvie energetiky a technológie, ktoré sú prínosom pre každé takéto odvetvie;
137. pripomína Komisii žiadosť Parlamentu, aby bol podľa právnych predpisov každý členský štát povinný vypracovať do roku 2050 stratégiu zameranú na zníženie emisií uhlíka; je presvedčený, že zatiaľ čo takéto národne podmienené plány by nemali byť právne záväzné, sú dôležité z hľadiska zabezpečenia väčšej transparentnosti pre investorov a úradníkov, pokiaľ ide o dlhodobé smerovanie politiky a opatrenia, ktoré bude potrebné prijať, ak sa tieto ciele majú dosiahnuť; očakáva, že Komisia navrhne spôsob rozdelenia záťaže medzi členské štáty a stanoví dátum na predloženie takýchto plánov na revíziu; vyzýva Komisiu, aby v prípade, že sa niektorý plán bude považovať za nereálny a príslušný členský štát nebude ochotný poskytnúť primerané vysvetlenie, navrhla také doplňujúce opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie dôveryhodnosti cieľov Únie týkajúcich sa zníženia CO2;
138. poukazuje na to, že plánované opatrenia by sa mali zameriavať najmä na scenáre vykonávania opatrení, pri ktorých sa zohľadní existujúci potenciál v členských štátoch, vyhliadky vývoja nákladovo efektívnych a udržateľných nových technológií a celosvetový vplyv vykonávania navrhnutej politiky, aby sa mohli navrhnúť ciele zníženia emisií na nasledujúce roky;
139. žiada Komisiu, aby zlepšila propagáciu a účinnosť existujúcich finančných nástrojov na investovanie do udržateľných technológií (napr. NER300) tým, že zhromaždí všetky potrebné informácie týkajúce sa finančných možností pre vnútroštátnu, regionálnu a miestnu úroveň v jednotnej, jasnej a ľahko dostupnej databáze;
140. poznamenáva, že prístup ku kapitálu a kapitálové náklady, najmä pre MSP, ale aj pre odvetvia ťažkého priemyslu, predstavujú často prekážku pre kapitálovo náročné investície do čistejších technológií a energetickej efektívnosti; preto žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia fondu na podporu rozvoja inovačných udržateľných technológií a na podporu iniciatív zameraných na zlepšenie efektívnosti energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorý by spájal existujúce a nové zdroje financovania a pomáhal využívať pákový efekt investícií a ktorý by mohol byť financovaný okrem iného podielom z príjmov systému ETS alebo zo štrukturálnych fondov alebo z Kohézneho fondu; vyzýva Komisiu, aby vytvorila inovačné nástroje financovania, udelila väčší význam EIB a národným inštitúciám verejného financovania a prilákala financovanie z dôchodkových fondov a poisťovní;
141. vzhľadom na skutočnosť, že niektoré priemyselné odvetvia potrebujú prelomové technológie s cieľom ešte viac znížiť svoje emisie a zlepšiť svoju energetickú efektívnosť na základe súčasnej úrovne poznatkov, vyzýva Radu, aby medzi politické opatrenia zahrnula jasné finančné záväzky pre oblasť výskumu, vývoja, pilotné plány a rozvoj nových technológií, ktoré zodpovedajú miere úsilia potrebnej na dosiahnutie cieľov do roku 2030;
142. žiada EÚ o pragmatický prístup k novým trhovým modelom a regulačným a finančným modelom pre udržateľné energetické riešenia;
EÚ na medzinárodnej úrovni
143. poznamenáva, že niektoré rýchlo sa rozvíjajúce krajiny a rozvinuté krajiny rozvíjajú rôzne politiky a investície v oblasti klímy vrátane realizácie vlastných systémov obchodovania s emisiami podľa vzoru systému EÚ ETS; víta budúce vyhliadky na prepojenie systému EÚ ETS s ostatnými celosvetovými mechanizmami obchodovania s emisiami uhlíka s cieľom vytvoriť globálny celosvetový trh s emisiami uhlíka; zdôrazňuje, že takýto globálny prístup môže pre európsky priemysel zaistiť rovnaké podmienky, pričom ide o najkomplexnejší a nákladovo efektívny prístup k znižovaniu celosvetových emisií skleníkových plynov z priemyselných procesov; v tejto súvislosti je presvedčený, že medzinárodný systém stanovenia hornej hranice emisií a obchodovania s nimi by mohol výrazne pomôcť pri vykonávaní novej, právne záväznej celosvetovej dohody týkajúcej sa zmeny klímy;
144. zdôrazňuje, že úsilie o užšiu spoluprácu v oblasti energetickej politiky sa musí odrážať aj vo vonkajšej energetickej politike, a preto žiada, aby sa na úrovni EÚ uzatvorili dohody v oblasti energie s tretími krajinami a aby sa pevne stanovili ciele energetickej politiky EÚ;
145. poznamenáva, že vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií obnoviteľných zdrojov pochádza z inovácií vo výrobe, ako aj z oblastí, ako je systémová integrácia; uznáva, že v dôsledku prijatia záväzných cieľov na rok 2030 bude EÚ zohrávať úlohu kompetenčného klastra, ktorý umožní výrobu konkurencieschopných výrobkov vysokej kvality; domnieva sa, že to bude mať prínos pre vnútorný trh, ale aj že to umožní európskym spoločnostiam preniknúť na rastúce trhy tretích krajín vďaka konkurenčnej výhode EÚ; poznamenáva, že v prípade, že EÚ nebude mať na rok 2030 k dispozícii ambiciózny balík, riskuje, že stratí svoje vedúce postavenie na trhu, ako aj v oblasti technológií;
146. uznáva význam záväzných cieľov a politík týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, ktoré majú EÚ pomôcť k technologickému prvenstvu na globálnych trhoch a k tomu, aby sa stala priekopníkom v oblasti inovácií technológie obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že napredovanie tejto politiky prostredníctvom prijatia záväzných cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 by EÚ do budúcnosti umožnilo konkurovať Číne, USA, Južnej Kórei, Japonsku a Indii v oblasti vedúceho postavenia na trhu s technológiami, a to dokonca aj v období hospodárskych obmedzení;
147. zdôrazňuje, že 138 krajín na celom svete upravilo svoje ciele a politiky týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie; uznáva, že investície v Indii, Číne a USA do ekologických technológií rastú oveľa rýchlejším tempom ako v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ má ďaleko od toho, aby v tom bola sama, ale na druhej strane riskuje, že nevyužije ekonomické príležitosti, ktoré prechod na tento zdroj energie v súčasnosti prináša;
148. zdôrazňuje, že je potrebné prioritne zabezpečiť, aby rozvinuté krajiny najprv rýchlo znížili svoje vlastné emisie a poskytli potrebné finančné prostriedky rozvojovým krajinám na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie; varuje však pred použitím kompenzačných mechanizmov, ako je mechanizmus čistého rozvoja (CDM), keďže takéto mechanizmy sa nepreukázali ako účinné pri znižovaní emisií skleníkových plynov a odďaľujú nevyhnutnú štrukturálnu zmenu v hospodárstvach rozvinutých krajín;
149. vyzdvihuje potrebu zosúladiť rozvojové ciele a ciele v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že zmena klímy ohrozuje schopnosť celých regiónov zabezpečiť si potravu, čo dokazuje jej prepojenosť s cieľom odstránenia celosvetovej chudoby, ktorý je základom miléniových rozvojových cieľov, ako aj procesu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa začal konferenciou Rio+20; požaduje, aby sa oba tieto procesy spojili do jedného spoločného rámca na obdobie po roku 2015;
150. poznamenáva, že je dôležité, aby si EÚ udržala svoje vedúce a priekopnícke postavenie, a aby členské štáty vystupovali jednotne, aby tak na rokovaniach o zmene klímy obhájili silnú a spoločnú pozíciu s cieľom zabezpečiť uzavretie novej záväznej globálnej dohody o zmene klímy v Paríži v roku 2015; zdôrazňuje, že EÚ musí ísť príkladom a prijať ambiciózny záväzný politický rámec s dostatočným predstihom ešte pred samitom hlavných svetových predstaviteľov, ktorý zvolal Pan Ki-mun, pretože to bude mať pozitívny vplyv na rokovania; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť použitia časti príjmov z aukcií kvót CO2 na splnenie medzinárodných finančných záväzkov v oblasti zmeny klímy, ktoré má EÚ voči rozvojovým krajinám, a to v súlade s ich potrebami spojenými s prispôsobením sa zmene klímy a zmierňovaním jej vplyvu;
151. zdôrazňuje, že financie zohrávajú v oblasti klímy zásadnú úlohu, pretože rozvojovým krajinám umožňujú prijímať ambiciózne opatrenia; trvá preto na tom, že je potrebné vybudovať ucelenú finančnú architektúru pre oblasť zmeny klímy; žiada, aby členské štáty vyvinuli väčšie úsilie a pomohli tak splniť záväzok, ktorý prijali rozvinuté krajiny, a to poskytnúť ročne najmenej 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy, čím doplnia záväzok vynaložiť do roku 2020 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc;
152. víta iniciatívu Pan Ki-muna s názvom Udržateľná energia pre všetkých, ktorá presadzuje energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov ako najnáležitejšie riešenia zmierňovania vplyvu zmeny klímy; žiada EÚ, aby tento program podporila;
153. vyzýva členské štáty a ostatné strany, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzinárodných rokovaní v očakávaní potenciálne záväznej dohody zaoberali problematikou úniku uhlíka na celosvetovej úrovni;
154. žiada preto o lepšiu koordináciu medzi Radou, Komisiou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť v záujme toho, aby EÚ mohla v medzinárodných organizáciách vystupovať jednotne, zohrávať aktívnejšiu úlohu a mať väčší vplyv pri presadzovaní politiky udržateľných politík;
o o o
155. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.