Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 25. februára 2014 - Štrasburg
Žiadosť o zbavenie parlamentnej imunity Tadeusza Cymańského
 Členské štáty, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené ***I
 Prispôsobenie právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (články 290 a 291 ZFEÚ) ***I
 Prispôsobenie právnych aktov v oblasti spravodlivosti odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (článok 290 ZFEÚ) ***I
 Prispôsobenie právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (článok 290 ZFEÚ) ***I
 Vymenovanie člena Dvora audítorov – Oskar HERICS (AT)
 Zmena článku 136 rokovacieho poriadku o účasti poslancov na rokovaniach
 Cieľ zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020 ***I
 Ochranná známka Spoločenstva ***I
 Právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochranných známok ***I
 Zmrazovanie a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti ***I
 Agentúra Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol) ***I
 Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín ***I
 Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc ***I
 Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby ***I
 Biocídne výrobky ***I
 Boj proti násiliu na ženách
 Delegovanie legislatívnych právomocí a kontrola vykonávania vykonávacích právomocí Komisie
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2014
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty
 Správa jednotného trhu
 Šľachtenie rastlín

Žiadosť o zbavenie parlamentnej imunity Tadeusza Cymańského
PDF 285kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o žiadosti o zbavenie imunity Tadeusza Cymańského (2013/2278(IMM))
P7_TA(2014)0110A7-0099/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Tadeusza Cymańského, ktorú 23. októbra 2013 predložil prokurátor Poľskej republiky a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 18. novembra 2013,

–  po vypočutí Tadeusza Cymańského v súlade s článkom 7 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011(1),

–  so zreteľom na článok 105 Ústavy Poľskej republiky,

–  so zreteľom na články 5 ods. 2, 6 ods. 1 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0099/2014),

A.  keďže prokurátor Poľskej republiky požiadal o zbavenie poslaneckej imunity Tadeusza Cymańského v súvislosti so žiadosťou Generálneho inšpektorátu cestnej premávky o povolenie začať trestné konanie proti poslancovi Európskeho Parlamentu vo veci priestupku v zmysle článku 96 ods. 3 poľského zákona o priestupkoch;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie sa voči členom Európskeho parlamentu nesmie v žiadnej forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo stíhaní pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

D.  keďže podľa článku 105 Ústavy Poľskej republiky „poslanca nemožno brať na zodpovednosť za činnosť vykonávanú v rámci poslaneckého mandátu, a to ani počas jeho trvania, ani po jeho skončení. Za túto činnosť sa poslanec zodpovedá výlučne Sejmu a v prípade porušenia práv tretích strán môže byť súdne stíhaný iba so súhlasom Sejmu”;

E.  keďže o zbavení imunity v konkrétnom prípade rozhoduje výlučne Parlament; keďže Parlament môže pri rozhodovaní o zbavení imunity primerane prihliadať na stanovisko daného poslanca(2);

F.  keďže údajný trestný čin nemá priamu či zrejmú spojitosť s výkonom mandátu Tadeusza Cymańského ako poslanca Európskeho parlamentu a nepredstavuje vyjadrený názor ani hlasovanie pri výkone jeho mandátu poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže trestné konanie, ktoré sa má viesť proti Tadeuszovi Cymańskému preto žiadnym spôsobom nesúvisí s jeho funkciou poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže Parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená s úmyslom politicky uškodiť dotknutému poslancovi;

I.  keďže žiadosť sa predkladá na základe písomného vyhlásenia Tadeusza Cymańského, v ktorom odmietol splniť svoju povinnosť a uviesť totožnosť osoby, ktorej zveril vozidlo uvedené v správe Generálneho inšpektorátu cestnej premávky, a súhlasil so zaplatením pokuty vo výške 500 PLN za priestupok v zmysle článku 96 ods. 3 poľského zákona o priestupkoch;

1.  zbavuje Tadeusza Cymańského imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Tadeuszovi Cymańskému.

(1) Rozsudok z 12. mája 1964 vo veci 101/63, Wagner proti Fohrmannovi a Krierovi (Zbierka 1964, s. 387); rozsudok z 10. júla 1986 vo veci 149/85, Wybot proti Faureovi a iným (Zbierka 1986, s. 2391); rozsudok z 15. októbra 2008 vo veci T-345/05, Mote proti Parlamentu (Zbierka 2008, s. II-2849); rozsudok z 21. októbra 2008 v spoločných veciach C-200/07 a C-201/07, Marra proti De Gregoriovi a Clementovi (Zbierka 2008, s. I-7929); rozsudok z 19. marca 2010 vo veci T-42/06, Gollnisch proti Parlamentu (Zbierka 2010, s. II-1135); rozsudok zo 6. Septembra 2011 vo veci C-163/10, Patriciello (Zbierka 2011, s. I-7565).
(2) Vec T-345/05 Mote/Parlament, cit. vyššie, bod 28.


Členské štáty, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené ***I
PDF 284kWORD 39k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v niektorých členských štátoch, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené (COM(2013)0428 – C7-0178/2013 – 2013/0200(COD))
P7_TA(2014)0111A7-0046/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0428),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0178/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2013(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 3. februára 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A7-0046/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené

P7_TC1-COD(2013)0200


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 335/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 75.


Prispôsobenie právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (články 290 a 291 ZFEÚ) ***I
PDF 424kWORD 165k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2013)0751 – C7-0386/2013 – 2013/0365(COD))
P7_TA(2014)0112A7-0011/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0751),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 168 ods. 4 písm. a) a b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0386/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2014(2),

–  po konzultácii s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Spoločnú dohodu o delegovaných aktoch schválenú 3. marca 2011 Konferenciou predsedov,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(3), predovšetkým na jej bod 15 a na prílohu 1 k tejto dohode,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(5),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0011/2014),

A.  keďže sa Komisia zaviazala, že do konca roka 2012 vyhodnotí, koľko legislatívnych aktov obsahujúcich odkazy na regulačný postup s kontrolou je stále platných, aby mohla pripraviť príslušné legislatívne iniciatívy, a tým dokončiť prispôsobovanie sa novému právnemu rámcu; keďže ohláseným cieľom bolo, aby všetky ustanovenia odkazujúce na regulačný postup s kontrolou boli vypustené zo všetkých legislatívnych nástrojov do skončenia siedmeho volebného obdobia Európskeho parlamentu; keďže Komisia predložila návrhy, ktoré spĺňajú tento záväzok, aj keď oveľa neskôr, ako sa očakávalo;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

P7_TC1-COD(2013)0365


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 168 ods. 4 písm. a) a b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(6),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(7),

keďže:

(1)  Lisabonskou zmluvou sa zaviedlo rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a udelenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty).

(2)  Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje delegovaná právomoc podľa článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zodpovedajú v zásade opatreniam, na ktoré sa vzťahuje regulačný postup s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES(8).

(3)  Je potrebné prispôsobiť článku 290 ZFEÚ viacero právnych aktov, ktoré už nadobudli účinnosť a ktoré odkazujú na použitie regulačného postupu s kontrolou a spĺňajú kritériá článku 290 ods. 1 ZFEÚ.

(4)  Keď Komisia pripravuje delegované akty na základe právnych aktov prispôsobených týmto nariadením, je osobitne dôležité, aby uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(5)  Je potrebné prispôsobiť článku 291 ZFEÚ viacero právnych aktov, ktoré už nadobudli účinnosť a ktoré odkazujú na použitie regulačného postupu s kontrolou a spĺňajú kritériá článku 291 ods. 2 ZFEÚ.

(6)  Vykonávacie právomoci udelené Komisii by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(9).

(7)  V dôsledku nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy je takisto potrebné zmeniť viacero právnych aktov, ktoré už nadobudli účinnosť a ktoré odkazujú na použitie regulačného postupu s kontrolou, a to vypustením určitých opatrení, na ktoré sa vzťahuje tento postup.

(8)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(9)  Prispôsobenia a zmeny, ktoré je vhodné vykonať prostredníctvom tohto nariadenia, sa týkajú len postupov a v prípade smerníc si preto nevyžadujú, aby ich členské štáty transponovali do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.  Ak sa v ustanoveniach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu odkazuje na použitie regulačného postupu s kontrolou podľa článku 5a ods.1 až 5 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

2.  Ak sa v ustanoveniach uvedených v prílohe I odkazuje na použitie postupu pre naliehavé prípady podľa článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom pre naliehavé prípady podľa článku 3 tohto nariadenia.

Článok 2

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada delegovanie právomoci nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 1]

3.  Delegovanie právomoci môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Prijatý delegovaný akt nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Odchylne od prvého pododseku lehota na vznesenie námietok je tri mesiace, ktorá sa môže predĺžiť o tri mesiace na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady, a to so zreteľom na delegované akty prijaté podľa nariadení uvedených v bodoch 12(10), 13(11), 14(12), 16(13) a 18(14) oddielu F a v bode 21(15) oddielu G prílohy I. [PN 2]

6.  Ak sa v ustanoveniach uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu stanovuje, že lehota uvedená v článku 5a ods. 3 písm. c) rozhodnutia 1999/468/ES sa skracuje v súlade s článkom 5a ods. 5 písm. b) uvedeného rozhodnutia, lehoty uvedené v ods. 5 tohto článku trvajú jeden mesiac.

Článok 3

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 2 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 4

1.  Ak sa v ustanoveniach uvedených v prílohe II odkazuje na použitie regulačného postupu s kontrolou uvedeného v článku 5a ods.1 až 5 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa v ustanoveniach uvedených v prílohe II odkazuje na použitie postupu pre naliehavé prípady uvedeného v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s článkom 8 v spojení s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 5

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009, Smernica Rady 97/70/ES(16), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES [PN 61, 62 a 63]a nariadenie Rady (ES) č. 1257/96(17) sa menia tak, ako je uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 6

Toto nariadenie nemá vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Ustanovenia právnych aktov odkazujúce na regulačný postup s kontrolou uvedený v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, ktoré sa prispôsobujú režimu delegovaných aktov(18).

A.  Komunikačné siete, obsah a technológie

-1. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS)

Článok 9 ods. 3* [PN 4]

1.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 733/2002 z 22. apríla 2002 o zavedení domény najvyššej úrovne „.eu“

článok 3 ods. 1 písm. a)**

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 2.

2.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)

článok 26 (7)

článok 27a ods. 5

článok 35. [PN 5]

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)

článok 9b ods. 3

článok 10 ods. 4

článok 13a ods. 4

článok 15 ods. 4

článok 17 ods. 6a

článok 19 ods. 4. [PN 6]

B.  Oblasť klímy

4.  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 6

článok 11 ods. 3. [PN 7]

5.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

článok 3d ods. 3

článok 3f ods. 9

článok 10 ods. 4

článok 10a ods. 1

článok 10a ods. 7

článok 10a ods. 8

článok 10a ods. 13

článok 11a ods. 8

článok 11a ods. 9

článok 11b ods. 7

článok 14 ods. 1

článok 15 piaty odsek

článok 16 ods. 12

článok 19 ods. 3

článok 22

článok 24 ods. 1 písm. b)

článok 24 ods. 3

článok 24a ods. 1

článok 24a ods. 2

článok 25 ods. 2

článok 25a ods. 1

časť A prílohy IV. [PN 8]

C.  Energetika

6.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/92/ES z 22. októbra 2008 o postupe Spoločenstva na zlepšenie transparentnosti cien plynu a elektrickej energie účtovaných priemyselným koncovým odberateľom (prepracované znenie)

článok 6.

D.  Podnikanie a priemysel

7.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel

článok 5 ods. 3

článok 8

článok 14 ods. 2

článok 14 ods. 3.

8.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie)

článok 8 ods. 1 písm. a)

článok 8 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 3. [PN 9]

E.  Životné prostredie

9.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ

článok 6 ods. 5 druhý pododsek [PN 10]

článok 6 ods. 7

článok 8 ods. 2

článok 15.

10.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES

článok 16 ods. 4

článok 17 ods. 3

článok 30 ods. 6

článok 46 ods. 6 [PN 11]

článok 48 ods. 2.

F.  Štatistika

11.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 453/2008 z 23. apríla 2008 o štvrťročnej štatistike o voľných pracovných miestach v Spoločenstve

článok 2 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 7 ods. 1

článok 7 ods. 3. [PN 12]

12.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93**** [PN 13]

článok 3 ods. 6

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „opatrení týkajúcich sa spoločných noriem kvality“, v spojení s článkom 15 ods. 1 písm. c), pokiaľ ide o prijímanie „spoločných noriem kvality“

článok 8 ods. 3

článok 15 ods. 1.

13.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 716/2007 z 20. júna 2007 o štatistike Spoločenstva týkajúcej sa štruktúry a činnosti zahraničných afiliácií**** [PN 14]

článok 5 ods. 4

článok 6 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „spoločných noriem kvality“, v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. a)

článok 9 ods. 2 písm. b)

článok 9 ods. 2 písm. c), pokiaľ ide o vymedzenie „riadnych spoločných noriem kvality“.

14.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o paritách kúpnej sily, ich výpočtu a zverejňovania**** [PN 15]

článok 7 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „spoločných kritérií, na ktorých je založená kontrola kvality“, v spojení s článkom 12 ods. 3 písm. c), pokiaľ ide o definovanie „kritérií kvality“

článok 12 ods. 3.

15.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005 o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch

článok 5 ods. 2

článok 7 ods. 3

článok 8 ods. 2

článok 9 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „požiadaviek na kvalitu a všetkých opatrení potrebných na hodnotenie alebo zlepšenie kvality“

článok 9 ods. 4, pokiaľ ide o určenie „štruktúry správ o kvalite“

článok 10 ods. 2

článok 13. [PN 16]

16.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 184/2005 z 12. januára 2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií**** [PN 17]

článok 4 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „spoločných noriem kvality“

článok 10.

17.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)

článok 6 ods. 2

článok 8 ods. 3

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom písmenom a) článku15 ods. 2 písm. a), pokiaľ ide o „definíciu zoznamu cieľových primárnych premenných, ktoré budú zahrnuté do každej oblasti pre prierezovú zložku, a zoznamu cieľových premenných zahrnutých do dlhodobej zložky vrátane špecifikácie kódov premenných“

článok 15 ods. 5 v spojení s písmenom a) článku 15 ods. 2, pokiaľ ide o definíciu „technického formátu prenosu do Eurostatu“

článok 15 ods. 5 v spojení s písmenom b) článku 15 ods. 2

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom písmenom c) článku15 ods. 2 písm. c)

článok 15 ods. 5 v spojení s písmenom d) článku 15 ods. 2

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom písmenom e) článku15 ods. 2 písm. e)

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom písmenom f) článku15 ods. 2 písm. f). [PN 18]

18.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce**** [PN 19]

článok 2 ods. 4

článok 3 ods. 2

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 2

článok 8 ods. 1

článok 11 písm. a)

článok 11 písm. b)

článok 11 písm. d)

článok 11 písm. e)

článok 11 písm. f), pokiaľ ide o prijímanie „jednotlivých kritérií kvality pre prenesené bežné a spätné údaje“

článok 11 písm. i)

príloha bod 3.

19.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 437/2003 z 27. februára 2003 o štatistických výkazoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich, nákladu a pošty v leteckej doprave

článok 5

článok 7 ods. 2

článok 10 ods. 2.

20.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch

článok 1 ods. 5

článok 3 ods. 1

článok 4 ods. 3

článok 5 ods. 4

článok 6 ods. 2 písm. a)

článok 6 ods. 2 písm. b)

článok 6 ods. 2 písm. c), pokiaľ ide o „vymedzenia náležitých kritérií hodnotenia kvality“

článok 6 ods. 2 písm. c), pokiaľ ide o vymedzenie „obsahu správ o kvalite“

článok 6 ods. 2 písm. d)

článok 8 ods. 3

oddiel 7 bod 1 prílohy I

oddiel 7 bod 1 prílohy II. [PN 20]

G.  Vnútorný trh a služby

21.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES****

článok 14 ods. 1

článok 14 ods. 2. [PN 21]

22.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES

článok 68 ods. 1***

článok 69 ods. 2***.

H.  Mobilita a doprava

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí

článok 13

článok 14 ods. 1

článok 14 ods. 2.

24.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (prepracované znenie)

článok 10 ods. 3.

25.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 725/2004 z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení

článok 10 ods. 2**

článok 10 ods. 3** [PN 22].

26.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu

článok 15.

27.  Smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997, ktorou sa ustanovuje harmonizovaný bezpečnostný režim pre rybárske plavidlá dĺžky 24 a viac metrov

článok 8 písm. a) prvá zarážka

článok 8 písm. b). [PN 23]

I.  Zdravie a spotrebitelia

28.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch

článok 2 ods. 3

článok 13 ods. 8

článok 14 ods. 2

článok 15 ods. 1

článok 15 ods. 2**

článok 16 ods. 8

článok 16 ods. 9**

článok 18 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 31 ods. 1**

článok 31 ods. 2

článok 31 ods. 3. [PN 24]

29.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS

článok 8 ods. 4 posledná veta v spojení s článkom písmenom b) článku 78 ods. 1 písm. b)

článok 17 druhý pododsek v spojení s písmenom d) článku 78 ods. 1

článok 25 ods. 3 v spojení s článkom písmenom e) článku7 8 ods. 1 písm. e)

článok 26 v spojení s článkom písmenom f) článku 78 ods. 1 písm. f)

článok 27 ods. 2 v spojení s článkom písmenom h) článku 78 ods. 1 písm. h)

článok 29 ods. 4 v spojení s písmenom g) článku 78 ods. 1

článok 29 ods. 6 prvý pododsek druhá veta v spojení s článkom písmenom c) článku 78 ods. 1 písm. c)

článok 30 ods. 3 v spojení s článkom písmenom i) článku 78 ods. 1 písm. i)

článok 52 ods. 4 posledný pododsek v spojení s článkom písmenom j) článku 78 ods. 1 písm. j)

článok 54 ods. 5 v spojení s článkom písmenom k) článku 78 ods. 1 písm. k)

článok 58 ods. 2 v spojení s článkom písmenom l) článku 78 ods. 1 písm. l)

článok 65 ods. 1 v spojení s článkom písmenom m) článku 78 ods. 1 písm. m)

článok 68 tretí pododsek v spojení s článkom písmenom n) článku 78 ods. 1 písm. n)

článok 78 ods. 1 písm. a)

príloha II bod 3.6.5. [PN 25]

30.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002

článok 5 ods. 1**

článok 5 ods. 2*

článok 6 ods. 1

článok 6 ods. 2*

článok 7 ods. 4

článok 11 ods. 2

článok 15 ods. 1

článok 17 ods. 2

článok 18 ods. 3

článok 19 ods. 4

článok 20 ods. 11

článok 21 ods. 6

článok 27

článok 31 ods. 2

článok 32 ods. 3

článok 40 písm. a)

článok 40 písm. b)

článok 40 písm. c)

článok 40 písm. d)

článok 40 písm. e)

článok 40 písm. f)

článok 41 ods. 1

článok 41 ods. 3

článok 42 ods. 2 písm. a)

článok 42 ods. 2 písm. b)

článok 42 ods. 2 písm. c)

článok 42 ods. 2 písm. d)

článok 43 ods. 3

článok 45 ods. 4

článok 48 ods. 7 písm. a)

článok 48 ods. 7 písm. b)

článok 48 ods. 7 písm. c)

článok 48 ods. 7 písm. d)

článok 48 ods. 8. [PN 26]

31.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES

článok 6 ods. 2**

článok 7 ods. 2

článok 10 ods. 5*

článok 17 ods. 4

článok 20 ods. 2

článok 26 ods. 3 [PN 27]

článok 27 ods. 1

článok 32 ods. 4.

32.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004

článok 13 ods. 2

článok 18** [PN 28]

článok 19 ods. 3

článok 24 ods. 4.

33.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES

článok 8 ods. 2**

článok 22**

článok 25 ods. 3.

34.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách

článok 9 ods. 2

článok 23 ods. 4 druhá veta

článok 24 ods. 3*

článok 30 ods. 1*

článok 30 ods. 2*

článok 30 ods. 3*

článok 30 ods. 5

článok 31*. [PN 29]

35.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES, smernica Rady 2001/112/ES a nariadenie (ES) č. 258/97

článok 17 ods. 5.

36.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm

článok 7 ods. 4

článok 7 ods. 5*

článok 7 ods. 6**.

37.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín

článok 3 ods. 3**

článok 4 druhý pododsek

článok 5 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 6 ods. 2 [PN 30]

článok 6 ods. 6

článok 7 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 8 ods. 5**

38.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 4

článok 3 písm. d)

článok 4 ods. 1 prvý pododsek

článok 4 ods. 1 šiesty pododsek

článok 4 ods. 5

článok 8 ods. 2

článok 13 ods. 3

článok 13 ods. 4

článok 17 ods. 3 prvý pododsek

článok 17 ods. 3 druhý pododsek písm. b)

článok 18 ods. 5 prvý pododsek

článok 18 ods. 5 druhý pododsek písm. b)

článok 28 ods. 4 písm. b)

článok 28 ods. 6 písm. a) bod ii). [PN 31]

39.  Smernica 2004/23/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek

článok 8 ods. 5

článok 8 ods. 6

článok 9 ods. 4 [PN 32]

článok 28**

40.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách

článok 3 ods. 2

článok 12 ods. 4

článok 14 ods. 1 prvá zarážka

článok 14 ods. 1 druhá zarážka

článok 14 ods. 1 tretia zarážka

článok 15 ods. 2

článok 24 ods. 4

článok 26 ods. 1

článok 32 šiesty pododsek odsek [PN 33]

článok 47 ods. 3

41.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES

článok 29 prvý pododsek odsek**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. a)

článok 29 druhý pododsek odsek písm. b)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. c)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. d)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. e)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. f)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. g)**

článok 29 druhý pododsek odsek písm. h)

článok 29 druhý odsek písm. i). [PN 34]

42.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 5**

článok 5 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „minimálnych množstiev vitamínov a minerálov“

článok 5 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „maximálnych množstiev vitamínov a minerálov“

článok 12 ods. 3. [PN 35]

43.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá

článok 7 ods. 2**

článok 8 ods. 1**

článok 8 ods. 2 druhá zarážka

PRÍLOHA II

Ustanovenia právnych aktov odkazujúce na regulačný postup s kontrolou uvedený v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, ktoré sa prispôsobujú režimu vykonávacích aktov(19).

A.  Komunikačné siete, obsah a technológie

1.  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS)

článok 9 ods. 3*. [PN 36]

2.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)

článok 26 ods. 7

článok 27a ods. 5. [PN 37]

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)

článok 9b ods. 3

článok 10 ods. 4

článok 15 ods. 4

článok 17 ods. 6 písm. a)

článok 19 ods. 4. [PN 38]

B.  Oblasť klímy

4.  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020

článok 3 ods. 2. [PN 39]

5.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

článok 11a ods. 8

článok 16 ods. 12. [PN 40]

C.  Podnikanie a priemysel

6.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie)

článok 8 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 3. [PN 41]

D.  Životné prostredie

7.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES

článok 46 ods. 6. [PN 42]

E.  Štatistika

8.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 453/2008 z 23. apríla 2008 o štvrťročnej štatistike o voľných pracovných miestach v Spoločenstve

článok 5 ods. 1. [PN 43]

9.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93

článok 6 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „obsahu a periodicity správ o kvalite“, v spojení s článkom 15 ods. 1 písm. c), pokiaľ ide o prijímanie „obsahu a periodicity správ o kvalite“.

10.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 716/2007 z 20. júna 2007 o štatistike Spoločenstva týkajúcej sa štruktúry a činnosti zahraničných afiliácií

článok 6 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „obsahu a periodicity správ o kvalite“, v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. c), pokiaľ ide o vymedzenie „obsahu a periodicity správ o kvalite“.

11.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o paritách kúpnej sily, ich výpočtu a zverejňovania

článok 7 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „štruktúry správ o kvalite“, v spojení s článkom 12 ods. 3 písm. c), pokiaľ ide o definovanie „štruktúry správ o kvalite“.

12.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005 o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch

článok 9 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „štruktúry správ o kvalite“. [PN 44]

13.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 184/2005 z 12. januára 2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií

článok 4 ods. 3, pokiaľ ide o prijímanie „obsahu a periodicity správ o kvalite“.

14.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)

článok 8 ods. 3

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom 15 ods. 2 písm. a), pokiaľ ide o definíciu „technického formátu prenosu do Eurostatu“

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom 15 ods. 2 písm. b)

článok 15 ods. 5 v spojení s článkom 15 ods. 2 písm. d). [PN 45]

15.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce

článok 8 ods. 2 v spojení s článkom 11 písm. f), pokiaľ ide o prijímanie „obsahu správ o kvalite“.

16.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch

článok 6 ods. 2 písm. c), pokiaľ ide o prijímanie „obsahu správ o kvalite“. [PN 46]

F.  Vnútorný trh a služby

17.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

článok 14 ods. 2. [PN 47]

G.  Mobilita a doprava

18.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 725/2004 z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení

článok 10 ods. 3**. [PN 48]

19.  Smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997, ktorou sa ustanovuje harmonizovaný bezpečnostný režim pre rybárske plavidlá dĺžky 24 a viac metrov

článok 8 písm. a) prvá zarážka. [PN 49]

H.  Zdravie a spotrebitelia

20.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch

článok 18 ods. 2. [PN 50]

21.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS

článok 17 druhý pododsek v spojení s článkom 78 ods. 1 písm. d)

článok 29 ods. 4 v spojení s článkom 78 ods. 1 písm. g). [PN 51]

22.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002

článok 40 písm. c)

článok 40 písm. d)

článok 40 písm. e)

článok 41 ods. 1

článok 41 ods. 3

článok 42 ods. 2 písm. d)

článok 45 ods. 4

článok 48 ods. 7 písm. c). [PN 52]

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES

článok 7 ods. 2

článok 10 ods. 5*

článok 26 ods. 3. [PN 53]

24.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004

článok 18**. [PN 54]

25.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín

článok 6 ods. 1

článok 6 ods. 2. [PN 55]

26.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách

článok 13 ods. 3

článok 13 ods. 4

článok 17 ods. 3 prvý pododsek

článok 17 ods. 3 druhý pododsek písm. b)

článok 18 ods. 5 prvý pododsek

článok 18 ods. 5 druhý pododsek písm. b)

článok 28 ods. 6 písm. a) bod ii). [PN 56]

27.  Smernica 2004/23/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek

článok 8 ods. 6

článok 9 ods. 4. [PN 57]

28.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách

článok 3 ods. 2

článok 14 ods. 1 prvá zarážka

článok 14 ods. 1 druhá zarážka

článok 15 ods. 2

článok 26 ods. 1. [PN 58]

29.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES

článok 29 druhý pododsek písm. i). [PN 59]

30.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov

článok 5 ods. 4, pokiaľ ide o prijímanie „maximálnych množstiev vitamínov a minerálov“. [PN 60]

PRÍLOHA III

Zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009, smernice Rady 97/70/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES a nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 [PN 61]

A.  Životné prostredie

1.  V článku 6 piatom odseku nariadenia (ES) č. 66/2010 sa vypúšťa druhý pododsek.

2.  Nariadenie (ES) č. 1221/2009 sa mení takto:

a)  v článku 16 sa vypúšťa odsek 4;

b)  v článku 30 sa vypúšťa odsek 6. [PN 62]

B.  Mobilita a doprava

3.  V článku 8 písm. a) smernice 97/70/ES sa vypúšťa druhá zarážka.

C.  Zdravie a spotrebitelia

4.  V článku 23 štvrtom odseku nariadenia (ES) č. 1333/2008 sa vypúšťa druhá veta.

5.  V článku 12 smernice 2002/46/ES sa vypúšťa odsek 3. [PN 63]

D.  Humanitárna pomoc

6.  V článku 15 nariadenia (ES) č. 1257/96 sa vypúšťa odsek 1.

(1) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(3) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(4) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 6.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.
(6)Stanovisko z 21. januára 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(7) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(8)Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93 (Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2008, s. 6).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 716/2007 z 20. júna 2007 o štatistike Spoločenstva týkajúcej sa štruktúry a činnosti zahraničných afiliácií (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 17).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o paritách kúpnej sily, ich výpočtu a zverejňovania (Ú. v. EÚ L 336, 20.12.2007, s. 1).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 184/2005 z 12. januára 2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 23).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 1).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
(16) Smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997, ktorou sa ustanovuje harmonizovaný bezpečnostný režim pre rybárske plavidlá dĺžky 24 a viac metrov (Ú. v. ES L 34, 9.2.1998, s. 1).
(17) Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).
(18)Na informačné účely sú ustanovenia odkazujúce na skrátenú lehotu podľa článku 2 ods. 6 označené v tejto prílohe *, ustanovenia odkazujúce na postup pre naliehavé prípady podľa článku 3 sú v tejto prílohe označené ** a ustanovenia odkazujúce na postup pre naliehavé prípady podľa článku 3 na skrátenú lehotu podľa článku 2 ods. 6 sú označené v tejto prílohe *** a ustanovenia odkazujúce na druhý pododsek článku 2 ods. 5 sú označené v tejto prílohe****. [PN 3]
(19)Na informačné účely sú ustanovenia odkazujúce na postup pre naliehavé prípady podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 označené v tejto prílohe **.


Prispôsobenie právnych aktov v oblasti spravodlivosti odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (článok 290 ZFEÚ) ***I
PDF 304kWORD 55k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov v oblasti spravodlivosti odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2013)0452 – C7-0197/2013 – 2013/0220(COD))
P7_TA(2014)0113A7-0480/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0452),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0197/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013(1),

–  so zreteľom na list predsedu Výboru regiónov predsedovi Európskeho parlamentu z 11. októbra 2013,

–  so zreteľom na Spoločnú dohodu o delegovaných aktoch schválenú 3. marca 2011 Konferenciou predsedov,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2), a najmä na jej článok 15 a prílohu 1,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(4),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7‑0480/2013),

A.  keďže Komisia sa zaviazala vyhodnotiť do konca roka 2012, koľko právnych aktov s odkazmi na regulačný postup s kontrolou je stále platných s cieľom pripraviť vhodné legislatívne iniciatívy, a tým dokončiť proces prispôsobovania novému právnemu rámcu; keďže oznámeným cieľom bolo, aby všetky ustanovenia odkazujúce na regulačný postup s kontrolou boli zo všetkých legislatívnych nástrojov vypustené do skončenia siedmeho volebného obdobia Európskeho parlamentu; keďže Komisia predložila návrhy, ktoré spĺňajú tento záväzok, aj keď s oveľa väčším oneskorením, ako sa očakávalo;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa viacero právnych aktov v oblasti spravodlivosti odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

P7_TC1-COD(2013)0220


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Lisabonská zmluva zaviedla pre zákonodarcu možnosť delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

(2)  Opatrenia, ktoré je možné prijať na základe delegovanej právomoci podľa článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zodpovedajú v zásade opatreniam, na ktoré sa vzťahuje regulačný postup s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES(7).

(3)  Je potrebné prispôsobiť článku 290 ZFEÚ platné právne akty, ktoré využívajú regulačný postup s kontrolou.

(4)  Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(5)  Keď Komisia pripravuje delegované akty na základe právnych aktov prispôsobených týmto nariadením, je osobitne dôležité, aby uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)  Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané právnymi aktmi uvedenými v prílohe, a teda sa zúčastňujú na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia.

(7)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Ak sa v právnych aktoch uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu ustanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou uvedeného v článku 5a ods. 1 až 4 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

Článok 2

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.  Delegovanie právomoci môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Prijatý delegovaný akt nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 3

Toto nariadenie nemá vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Právne akty odkazujúce na regulačný postup s kontrolou uvedený v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, ktoré sa prispôsobujú režimu delegovaných aktov

1.  Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach(8)

2.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky(9)

3.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(10)

4.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu(11)

5.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000(12).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 6.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.
(5)Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 104.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(7)Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
(8) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15.
(10) Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79.


Prispôsobenie právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou (článok 290 ZFEÚ) ***I
PDF 386kWORD 153k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2013)0451 – C7-0198/2013 – 2013/0218(COD))
P7_TA(2014)0114A7-0010/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0451),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0198/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 16. októbra 2013(1)

–  so zreteľom na list predsedu Výboru regiónov predsedovi Európskeho parlamentu z 11. októbra 2013,

–  so zreteľom na Spoločnú dohodu o delegovaných aktoch schválenú 3. marca 2011 Konferenciou predsedov,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2), predovšetkým na jej bod 15 a na prílohu 1 k tejto dohode,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a kontrolu vykonávania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi(4),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0010/2014),

A.  keďže Komisia sa zaviazala do konca roka 2012 vyhodnotiť, koľko legislatívnych aktov odkazujúcich na regulačný postup s kontrolou je stále platných, aby tak pripravila vhodné legislatívne iniciatívy a tým dokončila proces prispôsobenia sa novému legislatívnemu rámcu; keďže ohláseným cieľom bolo, aby všetky ustanovenia odkazujúce na regulačný postup s kontrolou boli zo všetkých legislatívnych nástrojov vypustené do skončenia siedmeho volebného obdobia Európskeho parlamentu; keďže Komisia predložila návrhy, prostredníctvom ktorých splnila tento záväzok, hoci oveľa neskôr, ako sa očakávalo;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa viacero právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

P7_TC1-COD(2013)0218


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33, 43 ods. 2, 53 ods. 1, 62, 64 ods. 2, 91, 100 ods. 2, 114, 153 ods. 2 písm. b), 168 ods. 4 písm. b), 172, 192 ods. 1, 207 a 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Lisabonská zmluva umožňuje zákonodarcovi delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu.

(2)  Opatrenia, ktoré je možne prijať na základe delegovanej právomoci podľa článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zodpovedajú v zásade opatreniam, na ktoré sa vzťahuje regulačný postup s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES(7).

(3)  Je potrebné prispôsobiť viacero platných právnych aktov odkazujúcich na použitie regulačného postupu s kontrolou článku 290 ZFEÚ.

(4)  Toto nariadenie nemá vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(5)  Prispôsobenie, ktoré sa má vykonať prostredníctvom tohto nariadenia, sa týka len postupov a v prípade smerníc si nevyžaduje transpozíciu členskými štátmi.

(6)  Keď Komisia pripravuje delegované akty na základe právnych aktov prispôsobených týmto nariadením, je mimoriadne dôležité, aby uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.  Ak sa v právnych aktoch uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu ustanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou uvedeného v článku 5a ods.1 až ods. 5 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 2 tohto nariadenia.

2.  Ak sa v právnych aktoch uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu ustanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou pre naliehavé prípady podľa článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa postupu pre naliehavé prípady v súlade s článkom 3 tohto nariadenia.

Článok 2

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii zveruje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii zveruje udeľuje na neobmedzené časové obdobie obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 1]

3.  Delegovanie právomoci môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré je v tomto rozhodnutí uvedené. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznámi bezodkladne prijatie delegovaného aktu súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Prijatý delegovaný akt nadobudne účinnosť len v prípade, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote dvoch mesiacov od jeho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Táto lehota sa na návrh Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o dva mesiace.

Odchylne od prvého pododseku sa lehota na vznesenie námietok stanovuje na tri mesiace, pričom na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady ju možno predĺžiť o tri mesiace, so zreteľom na delegované akty prijaté v oddiele G bodoch 81(8), 82(9), 85(10), 86(11), 90 až 93(12) a oddiele H bode 95(13) prílohy. [PN 2]

6.  Ak sa v právnych aktoch uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu stanovuje, že lehota uvedená v článku 5a ods. 3 písm. c) rozhodnutia 1999/468/ES sa skracuje v súlade s článkom 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia, lehoty uvedené v ods. 5 tohto článku trvajú jeden mesiac.

Článok 3

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť bezodkladne a uplatňujú sa, pokým voči nim nie je vznesená námietka podľa odseku 2. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 2 ods. 5. Komisia v takom prípade na základe oznámenia Európskeho parlamentu alebo Rady o vznesení námietky bezodkladne zruší daný akt.

Článok 4

Toto nariadenie nemá vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Právne akty odkazujúce na regulačný postup s kontrolou uvedený v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, ktoré sa prispôsobujú režimu delegovaných aktov(14)

A.  Komunikačné siete, obsah a technológie

1.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)

2.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica)

B.  Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci**

4.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

5.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

6.  Smernica 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (kodifikované znenie)**

7.  Smernica 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) **

8.  Smernica 2002/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (šestnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

9.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

10.  Smernica 1999/92/ES európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným prostredím (15. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) **

11.  Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) **

12.  Smernica Rady 93/103/ES z 23. novembra 1993 o minimálnych požiadavkách pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na palube rybárskych plavidiel (trinásta samostatná smernica v zmysle článku l6 ods. l smernice 89/391/EHS)**

13.  Smernica Rady 92/104/EHS z 3. decembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v povrchovom a podzemnom ťažobnom priemysle (dvanásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

14.  Smernica Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle (jedenásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

15.  Smernica Rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (deviata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

16.  Smernica Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách (ôsma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

17.  Smernica Rady 92/29/EHS z 31. marca 1992 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel **

18.  Smernica Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

19.  Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

20.  Smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

21.  Smernica Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)**

22.  Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci **

C.  Oblasť klímy

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

24.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006

D.  Energetika

25.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre

26.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005

27.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003

28.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

29.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES

30.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES

E.  Podnikanie a priemysel

31.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá

32.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES

33.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov

34.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES

35.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek

36.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva

37.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009 o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (prepracované znenie)

38.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica)

39.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES

40.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/10/ES z 11. februára 2004, o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok

41.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/9/ES z 11. februára 2004, o inšpekcii a overovaní správnej laboratórnej praxe (SLP)

42.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách

43.  Smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve

44.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov inštalovaných v necestných pojazdných strojoch

45.  Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov

F.  Životné prostredie

46.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov

47.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva

48.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach

49.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006**

50.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (rámcová smernica o odpade)

51.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)

52.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

53.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík

54.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire)

55.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu [PN 4]

56.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES

57.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality

58.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES

59.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS

60.  Nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS

61.  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší

62.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES

63.  Smernica 2002/49/EC európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku

64.  Smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie

65.  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

66.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti

67.  Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

68.  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

69.  Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT)

70.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc

71.  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov

72.  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

73.  Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd

74.  Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve

G.  Štatistika

75.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov

76.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

77.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 z 19. novembra 2008 o štrukturálnych zisťovaniach fariem a zisťovaní metód poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 571/88

78.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike

79.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov

80.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 452/2008 z 23. apríla 2008 o tvorbe a rozvoji štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania

81.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93**** [PN 5]

82.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (prepracované znenie)**** [PN 6]

83.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov

84.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 458/2007 z 25. apríla 2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS)

85.  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky**** [PN 7]

86.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1161/2005 zo 6. júla 2005 o zostavovaní štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora**** [PN 8]

87.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 z 21. apríla 2004 o štatistikách spoločenstva o informačnej spoločnosti

88.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS)

89.  Nariadenie Rady (ES) č. 530/1999 z 9. marca 1999 o štrukturálnej štatistike príjmov a nákladov práce

90.  Nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998 o krátkodobej štatistike**** [PN 9]

91.  Nariadenie Komisie (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien**** [PN 10]

92.  Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v spoločenstve**** [PN 11]

93.  Nariadenie Rady (EHS) č. 3924/91 z 19. decembra 1991 o zavedení štatistických zisťovaní týkajúcich sa priemyselnej výroby spoločenstva**** [PN 12]

H.  Vnútorný trh a služby

94.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

95.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem**** [PN 13]

96.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb

I.  Mobilita a doprava

97.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006

98.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES

99.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd

100.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh

101.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

102.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES

103.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov

104.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002 **

105.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry

106.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru *

107.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave

108.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve **

109.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (prepracované znenie)

110.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 z 15. februára 2006 o vykonávaní Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment v rámci Spoločenstva a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3051/95

111.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS ***

112.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Text s významom pre EHP)

113.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/65/ES z 26. októbra 2005 o zvýšení bezpečnosti prístavov**

114.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve

115.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva

116.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 789/2004 z 21. apríla 2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v spoločenstve a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 613/91

117.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel

118.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti

119.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve

120.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach

121.  Smernica 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS

122.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/25/ES (zo 14. apríla 2003) o špecifických požiadavkách na stabilitu osobných lodí ro-ro

123.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí

124.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS

125.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách spoločenstva

126.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001, stanovujúca harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad

127.  Smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave

128.  Smernica Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov spoločenstva

129.  Smernica Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o zosúladení podmienok pre získanie kapitánskych osvedčení vydávaných jednotlivými štátmi pre nákladnú a osobnú dopravu tovaru a osôb po vnútrozemských vodných cestách v spoločenstve

130.  Smernica Rady 95/50/ES zo 6. októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru

131.  Nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva Nariadenie Rady (EHS)č.

132.  Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou, vydávaných jednotlivými štátmi

J.  Zdravie a spotrebitelia

133.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov

134.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd **

135.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (prepracované znenie)

136.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/32/ES z 23. apríla 2009 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a zložiek potravín (prepracované znenie)

137.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

138.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004

139.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1768/92, smernica 2001/20/ES, smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004

140.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív

141.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 98/109/EHS ***

142.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu

143.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu

144.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín

145.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky

146.  Nariadenie (ES) č. 2160/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín;

147.  Nariadenie (ES) č. 2065/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potravinách

148.  Nariadenie (ES) č. 1831/2003 Európskeho Parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat

149.  Nariadenie (ES) č. 1830/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES

150.  Smernica 2003/99/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003, o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS **

151.  Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín

152.  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií

153.  Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch

154.  Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS

155.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia

156.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením ***

157.  Nariadenie (ES) č. 258/97 Európskeho Parlamentu a Rady z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach

158.  Nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách **

159.  Smernica Rady 89/108/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa rýchlozmrazených potravín určených na ľudskú spotrebu

K.  Dane a colná únia

160.  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme

(1) Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 6.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.
(5)Stanovisko zo 16. októbra 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku)
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(7)Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.07.1999, s. 23).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 65).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 13).
(10) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1161/2005 zo 6. júla 2005 o zostavovaní štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 22).
(12) Nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998 o krátkodobej štatistike (Ú. v. ES L 162, 5.6.1998, s. 1); Nariadenie Komisie (ES) č. 2494/95 z 23. októbra 1995 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (Ú. v. ES L 257, 27.10.1995, s. 1); Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v spoločenstve (Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1); Nariadenie Rady (EHS) č. 3924/91 z 19. decembra 1991 o zavedení štatistických zisťovaní týkajúcich sa priemyselnej výroby spoločenstva (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 1).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).
(14)Na informačné účely sú právne akty odkazujúce na skrátenú lehotu podľa článku 2 ods. 6 označené v tejto prílohe *, právne akty odkazujúce na postup pre naliehavé prípady podľa článku 3 sú označené **, právne akty odkazujúce na postup pre naliehavé prípady podľa článku 3 a skrátenú lehotu podľa článku 2 ods. 6 sú označené ****** a právne akty uvedené v článku 2 ods. 5 druhom pododseku sú v tejto prílohe označené ****. [PN 3]


Vymenovanie člena Dvora audítorov – Oskar HERICS (AT)
PDF 196kWORD 34k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu na vymenovanie Oskara Hericsa za člena Dvora audítorov (C7-0009/2014 – 2014/0802(NLE))
P7_TA(2014)0115A7-0128/2014

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0009/2014),

–  so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0128/2014),

A.  keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.  keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 17. februára 2014 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

1.  súhlasí s návrhom Rady vymenovať Oskara Hericsa za člena Dvora audítorov;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.


Zmena článku 136 rokovacieho poriadku o účasti poslancov na rokovaniach
PDF 339kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o zmene článku 136 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu o účasti poslancov na rokovaniach (2013/2033(REG))
P7_TA(2014)0116A7-0038/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh na zmenu rokovacieho poriadku (B7-0051/2013),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu z 19. mája a 9. júla 2008, ktorým sa uplatňujú vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu(2),

–  so zreteľom na články 211 a 212 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0038/2014),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.  upozorňuje, že táto zmena nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu
Článok 136 – odsek 2
2.  Mená poslancov, ktorých prítomnosť je potvrdená na prezenčnej listine, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania.
2.  Mená poslancov, ktorých prítomnosť je potvrdená na prezenčnej listine, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“.

(1) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 159, 13.7.2009, s. 1.


Cieľ zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020 ***I
PDF 282kWORD 47k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 443/2009 s cieľom stanoviť postupy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020 (COM(2012)0393 – C7-0184/2012 – 2012/0190(COD))
P7_TA(2014)0117A7-0151/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0393),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0184/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0151/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 443/2009 s cieľom stanoviť postupy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020

P7_TC1-COD(2012)0190


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 333/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s.109.


Ochranná známka Spoločenstva ***I
PDF 888kWORD 473k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (COM(2013)0161 – C7-0087/2013 – 2013/0088(COD))
P7_TA(2014)0118A7-0031/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0161),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 118 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0087/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k používaniu delegovaných aktov zo 14. októbra 2013,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0031/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  žiada Komisiu, aby po skončení legislatívneho postupu prijala opatrenia na kodifikáciu nariadenia;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva

P7_TC1-COD(2013)0088


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 118 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Nariadením Rady (ES) č. 40/94(2), kodifikovaným v roku 2009 ako nariadenie (ES) č. 207/2009(3), sa vytvoril systém ochrany ochranných známok špecifický pre Európsku úniu, ktorým sa zabezpečila ochrana ochranných známok na úrovni Európskej únie paralelne s ochranou ochranných známok dostupnou na úrovni členských štátov podľa systémov národnej ochrannej známky harmonizovaných smernicou Rady 89/104/EHS(4), kodifikovanou ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES(5).

(2)  V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa terminológia nariadenia (ES) č. 207/2009 mala aktualizovať. To znamená, že výraz zahŕňa nahradenie výrazu „ochranná známka Spoločenstva“ by sa mal nahradiť výrazom „európska ochranná známka Európskej únie“. V súlade so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament, Rada a Komisia, by sa názov „Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)“ mal nahradiť názvom „Agentúra Európskej únie pre ochranné známky a vzory duševné vlastníctvo“ (ďalej len „agentúra“). [PN 1]

(3)  Komisia na základe oznámenia Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe(6) vykonala komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného pôsobenia medzi týmito úrovňami.

(4)  Rada vo svojich záveroch z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii(7) vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 a smernice 2008/95/ES.

(5)  Zo skúseností získaných od vytvorenia systému ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že podniky z Únie a tretích krajín prijali tento systém, ktorý sa stal úspešnou a životaschopnou úspešným a životaschopným doplnkom a alternatívou k ochrane ochranných známok na úrovni členských štátov. [PN 2]

(6)  Národné ochranné známky sú však aj naďalej dôležité pre tie podniky, ktoré nechcú ochranu svojich ochranných známok na úrovni Únie alebo ktoré nie sú schopné získať ochranu platnú v celej Únii, zatiaľ čo národná ochrana nečelí žiadnym prekážkam. Každá osoba, ktorá sa snaží získať ochranu ochrannej známky, by mala mať možnosť rozhodnúť sa, či sa bude snažiť získať ochranu svojej známky len ako národnej známky v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo len ako európskej ochrannej známky Európskej únie alebo ako oboch.

(7)  Zatiaľ čo sa v rámci celkového hodnotenia fungovania systému ochrannej známky Spoločenstva potvrdilo, že mnohé aspekty uvedeného systému vrátane základných zásad, z ktorých vychádza, odolali skúške času a aj naďalej uspokojujú potreby podnikov a plnia ich očakávania, Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 o jednotnom trhu pre práva duševného vlastníctva(8) dospela k záveru, že existuje potreba zmodernizovať systém ochranných známok v Únii posilnením jeho účinnosti, efektívnosti a súdržnosti a prispôsobiť ho internetovému veku.

(8)  Súbežne so zlepšením a zmenami systému ochrannej známky Spoločenstva by sa mali ďalej harmonizovať právne predpisy a postupy týkajúce sa národných ochranných známok a v primeranej miere zosúlaďovať so systémom ochrannej známky Únie s cieľom vytvoriť čo najrovnocennejšie podmienky zápisu a ochrany ochranných známok v celej Únii.

(9)  S cieľom umožniť väčšiu flexibilitu a zároveň zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s prostriedkami vyjadrenia ochranných známok by sa z vymedzenia európskej ochrannej známky Európskej únie mala vypustiť požiadavka na možnosť grafického znázornenia. Označenie by sa preto malo dať v registri ochranných známok Európskej únie vyjadriť v akejkoľvek primeranej forme, a teda nie nevyhnutne graficky, pokiaľ vyjadrenie umožňuje možno označenie vyjadriť jasným, presným, samostatným, ľahko dostupným, trvalým a objektívnym spôsobom. Označenie by sa preto malo povoliť v akejkoľvek primeranej forme so zreteľom na všeobecne dostupnú technológiu, ktorá príslušným orgánom a verejnosti umožní presne a jasne určiť predmet ochrany. [PN 3]

(10)  Platné ustanovenia nariadenia (ES) č. 207/2009 neponúkajú rovnakú úroveň ochrany označeniam pôvodu a zemepisným označeniam ako iné nástroje práva Únie. Je preto potrebné objasniť absolútne dôvody na zamietnutie týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení a zabezpečiť úplný súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie o ochrane týchto právnych titulov duševného vlastníctva. Z dôvodov súdržnosti s inými právnymi predpismi Únie by sa rozsah týchto absolútnych dôvodov mal rozšíriť tak, aby pokrýval aj chránené tradičné označenia vín a zaručené tradičné špeciality.

(11)  V prípade prihlášok ochranných známok v písme alebo jazyku, ktoré nie sú zrozumiteľné v Únii, by sa ochranné známky nemali chrániť, ak by sa pri preklade alebo prepise do akéhokoľvek úradného jazyka členských štátov musel ich zápis zamietnuť z absolútnych dôvodov.

(12)  Je vhodné zabezpečiť, aby nečestné privlastnenie si ochrannej známky bolo ťažšie v dôsledku toho, že sa rozšíria možnosti namietať proti prihláškam európskych ochranných známok Európskej únie podaným v zlej viere.

(13)  V záujme zachovania silnej ochrany práv vyplývajúcich z označení pôvodu a zemepisných označení chránených na úrovni Únie je potrebné objasniť, že na základe týchto práv možno podať námietku proti zápisu neskoršej európskej ochrannej známky Európskej únie bez ohľadu na to, či zároveň predstavujú dôvody na zamietnutie, ktoré má zohľadniť ex offo prieskumový pracovník.

(14)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe ktorej majú skôr zapísané ochranné známky prednosť pred neskôr zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z európskej ochrannej známky Európskej únie by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti európskej ochrannej známky Európskej únie. To je v súlade s článkom 16 ods. 1 Dohody z 15. apríla 1994 o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva(9).

(15)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a jasnosti je potrebné objasniť, že ochrana by sa európskej ochrannej známke mala poskytnúť nielen v prípade podobnosti, ale aj v prípade zhodného označenia použitého pre zhodné tovary alebo služby, len ak a pokiaľ je negatívne ovplyvnená hlavná funkcia európskej ochrannej známky, ktorou je zaručiť obchodný pôvod tovarov alebo služieb. [PN 4]

(16)  K zámene ohľadom obchodného zdroja, z ktorého tovary alebo služby pochádzajú, môže dôjsť v prípade, keď spoločnosť používa rovnaké alebo podobné označenie ako obchodný názov takým spôsobom, že vznikne väzba medzi spoločnosťou, ktorá je nositeľom daného názvu, a jej tovarmi alebo službami. Porušenie práv z európskej ochrannej známky Európskej únie by preto malo zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného rozlišovacieho označenia, ak je toto použitie na účely rozlíšenia obchodného pôvodu tovarov alebo služieb.

(17)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné stanoviť, že majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie by mal mať právo zakázať tretej osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES(10).

(18)  V záujme posilnenia ochrany ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu a bez toho, aby tým boli dotknuté pravidlá WTO, najmä článok V dohody GATT o slobode tranzitu, by majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie mal mať právo zabrániť tretím osobám v preprave tovarov na colné územie Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je v zásade zhodná s európskou ochrannou známkou Európskej únie zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi. Tým by nemal byť dotknutý hladký tranzit generických liekov v súlade s medzinárodnými záväzkami Európskej únie, najmä so záväzkami vyjadrenými vo vyhlásení o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré bolo prijaté na ministerskej konferencii WTO v Dauhe 14. novembra 2001. [PN 115]

(18a)  Majiteľ ochrannej známky Európskej únie by mal mať právo podniknúť príslušné právne kroky, a to aj vrátane práva požiadať národné colné orgány, aby konali v súvislosti s tovarom, ktorý údajne porušuje práva majiteľa, a napríklad ho zadržali alebo zničili v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013(11). [PN 6]

(18b)  Článok 28 nariadenia (EÚ) č 608/2013 stanovuje, že držiteľ práva nesie zodpovednosť za škody vo vzťahu k držiteľovi tovaru, ak sa, okrem iného, následne zistí, že dotknutým tovarom sa právo duševného vlastníctva neporušuje. [PN 7]

(18c)  Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového tranzitu generických liečiv. Majiteľ ochrannej známky Európskej únie by nemal mať právo zabrániť akejkoľvek tretej strane v preprave tovaru v kontexte obchodnej činnosti na colné územie členského štátu na základe domnelých či skutočných podobností medzi medzinárodným nechráneným názvom (INN) účinnej látky v liečivách a zapísanou ochrannou známkou. [PN 8]

(19)  V záujme účinnejšieho predchádzania vstupu tovarov porušujúcich práva falšovaného tovaru do Únie, a to najmä v podmienkach predaja cez internet v malých zásielkach, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 608/2013, by majiteľ platne zapísanej ochrannej známky Európskej únie mal mať právo zakázať dovoz takýchto tovarov takého tovaru do Únie, ak na obchodné účely v obchodnom styku koná len odosielateľ tovarov falšovaného tovaru. V prípadoch, keď sa prijmú takéto opatrenia, by mali členské štáty zabezpečiť, aby fyzické osoby alebo subjekty, ktoré tovar objednali, boli informované o dôvodoch týchto opatrení, ako aj o ich zákonných právach vo vzťahu k odosielateľovi. [PN 9]

(20)  S cieľom umožniť majiteľom európskych ochranných známok Európskej únie účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať známku porušujúcu práva na tovary a zakázať prípravné úkony pred umiestnením známky.

(21)  Výlučné práva z európskej ochrannej známky Európskej únie by nemali oprávňovať majiteľa zakázať používanie označení alebo znakov, ktoré sa používajú oprávnene a v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy a ochranné známky v prípade konfliktov by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa obchodným názvom pravidelne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším ochranným známkam, malo takéto používanie chápať tak, že zahŕňa len používanie vlastného osobného mena danej osoby. Okrem toho by vo všeobecnosti malo zahŕňať používanie opisných alebo nerozlišovacích označení alebo znakov. Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť vo všeobecnom oprávnenom a čestnom používaní európskej ochrannej známky Európskej únie na identifikáciu alebo uvádzanie tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa.

(22)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a ochrany legálne nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby bola dotknutá zásada, že neskoršiu ochrannú známku nemožno presadzovať vo vzťahu k staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia európskych ochranných známok Európskej únie by nemali byť oprávnení namietať proti používaniu neskoršej ochrannej známky, keď neskoršia ochranná známka bola získaná v čase, keď sa staršia ochranná známka ešte nemohla presadiť vo vzťahu k neskoršej ochrannej známke. Colné orgány by pri vykonávaní kontrol mali využívať právomoci a postupy stanovené v právnych predpisoch Únie, pokiaľ ide o presadzovanie práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. [PN 10]

(23)  Z dôvodov ekvity a právnej istoty by používanie európskej ochrannej známky Európskej únie v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť známky v podobe, v akej bola zapísaná, malo postačovať na zachovanie poskytnutých práv bez ohľadu na to, či je ochranná známka v podobe, v akej sa používa, aj zapísaná.

(24)  Nariadením (ES) č. 207/2009 sa Komisii udeľujú právomoci prijímať pravidlá na vykonávanie uvedeného nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť právomoci udelené Komisii podľa nariadenia (ES) č. 207/2009 s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(25)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(26)  S cieľom zabezpečiť efektívnu registráciu právnych aktov týkajúcich sa európskych ochranných známok Európskej únie ako predmetu vlastníctva a zaistiť úplnú transparentnosť registra európskych ochranných známok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie určitých povinností prihlasovateľa v súvislosti so špecifickými ochrannými známkami a podrobných informácií o postupoch na zápis prevodu európskych ochranných známok Európskej únie, vznik a prevod vecného práva, exekúciu, zahrnutie do konkurzného konania a udelenie alebo prevod licencie v registri a na zrušenie alebo úpravu príslušných zápisov.

(27)  Vzhľadom na postupne klesajúci a zanedbateľný počet prihlášok ochrannej známky Spoločenstva podaných na centrálnych úradoch priemyselného vlastníctva členských štátov („úrady členských štátov“) by sa malo umožniť, aby sa prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie podávali len agentúre.

(28)  Ochrana európskej ochrannej známky Európskej únie sa poskytuje v súvislosti so špecifickými tovarmi alebo službami, ktorých povaha a množstvo určujú rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. Je preto nevyhnutné, aby sa v nariadení (ES) č. 207/2009 stanovili pravidlá označovania a zatrieďovania tovarov a služieb a aby sa zabezpečila právna istota a riadna správa tým, že sa bude vyžadovať, aby tovary a služby, ktoré majú byť predmetom ochrany ochrannej známky, prihlasovateľ identifikoval dostatočne jasne a presne na to, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na základe samotnej prihlášky. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že zahŕňa len všetky tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu. Majiteľom európskych ochranných známok Európskej únie, ktoré sú v dôsledku predchádzajúcej praxe agentúry zapísané vo vzťahu k celému názvu triedy v rámci triedenia podľa Dohody z Nice, by sa malo umožniť prispôsobiť ich špecifikácie tovarov a služieb s cieľom zabezpečiť, že obsah registra bude spĺňať požadovanú normu jasnosti a presnosti v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(29)  S cieľom stanoviť účinný a efektívny postup na podávanie prihlášok európskych ochranných známok Európskej únie vrátane uplatnenia práv prednosti a seniority by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie prostriedkov a podmienok podania prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie, podrobných informácií týkajúcich sa formálnych náležitostí prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie, obsahu uvedenej prihlášky, typu prihlasovacieho poplatku ako aj podrobných informácií o postupoch na určenie reciprocity, uplatnenie práva prednosti predchádzajúcej prihlášky, výstavnej priority a seniority národnej ochrannej známky. [PN 11]

(30)  Súčasný režim európskej ochrannej známky Európskej únie a rešerše na národnej úrovni nie je spoľahlivý ani efektívny. Mal by sa preto nahradiť sprístupnením univerzálnych, rýchlych a vysokovýkonných vyhľadávačov, ktoré by verejnosť využívala bezplatne v kontexte spolupráce medzi agentúrou a úradmi členských štátov.

(31)  S cieľom zabezpečiť účinné, efektívne a urýchlené preskúmanie a zápis prihlášok európskych ochranných známok Európskej únie agentúrou s použitím postupov, ktoré sú transparentné, dôkladné, spravodlivé a rovnocenné, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií o postupoch týkajúcich sa preskúmania súladu s požiadavkami na dátum podania a s formálnymi náležitosťami prihlášky, postupov na overenie úhrady poplatkov za triedu a na preskúmanie absolútnych dôvodov na zamietnutie, podrobných informácií týkajúcich sa zverejnenia prihlášky, postupov na opravu chýb a omylov, ku ktorým došlo pri zverejnení prihlášok, podrobných informácií o postupoch týkajúcich sa pripomienok tretích osôb, podrobných informácií o postupe na podávanie námietok, podrobných informácií o postupoch na podávanie a preskúmanie námietok a postupoch, ktorými sa riadi zmena a rozdelenie prihlášky, údajov, ktoré sa majú zaznamenať do registra pri zápise európskej ochrannej známky Európskej únie, podmienok uverejnenia zápisu a obsahu a podmienok vydania osvedčenia o zápise.

(32)  S cieľom umožniť účinnú a efektívnu obnovu zápisu európskych ochranných známok Európskej únie a bezpečne uplatňovať ustanovenia o úprave a rozdelení európskej ochrannej známky Európskej únie v praxi bez oslabenia právnej istoty by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podmienok postupu obnovy zápisu európskej ochrannej známky Európskej únie a postupov, ktorými sa riadi úprava a rozdelenie európskej ochrannej známky Európskej únie. [PN 12]

(33)  S cieľom umožniť majiteľovi európskej ochrannej známky Európskej únie ľahko sa vzdať európskej ochrannej známky Európskej únie a zároveň rešpektovať práva tretích osôb zapísané do registra v súvislosti s danou známkou, ako aj zabezpečiť možnosť účinne a efektívne zrušiť európsku ochrannú známku Európskej únie alebo ju vyhlásiť za neplatnú prostredníctvom transparentných, dôkladných, spravodlivých a rovnocenných postupov a zohľadniť zásady stanovené v tomto nariadení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie postupov, ktorými sa riadi vzdanie sa európskej ochrannej známky Európskej únie, ako aj postupov na zrušenie a vyhlásenie neplatnosti.

(34)  S cieľom umožniť účinné, efektívne a úplné preskúmanie rozhodnutí agentúry odvolacími senátmi prostredníctvom transparentného, dôkladného, spravodlivého a rovnocenného postupu, pri ktorom sa zohľadňujú zásady stanovené v nariadení (ES) č. 207/2009, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií o obsahu odvolania, postupe na podanie a preskúmanie odvolania, obsahu a forme rozhodnutí odvolacích senátov a preplatení poplatkov za odvolanie.

(35)  Ako doplnok k platným ustanoveniam o kolektívnych známkach Spoločenstva a s cieľom odstrániť súčasnú nerovnováhu medzi národnými systémami a systémom európskej ochrannej známky Európskej únie je potrebné doplniť súbor osobitných ustanovení na účely poskytovania ochrany európskych certifikačným známkam, ktoré umožňujú, aby certifikačná inštitúcia alebo organizácia povolila používateľom systému certifikácie používať známku ako označenie pre tovary alebo služby spĺňajúce požiadavky na certifikáciu.

(35a)  V snahe prispieť k zlepšeniu výkonnosti celého systému zápisu a zabezpečiť, aby ochranné známky neboli zapísané v prípadoch, keď existujú absolútne dôvody zamietnutia, najmä vrátane prípadov, keď ochranná známka je opisná alebo nerozlišovacia alebo môže klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru či služby, by tretie strany mali mať možnosť predložiť ústredným úradom priemyselného vlastníctva členských štátov písomné pripomienky vysvetľujúce, ktorý z absolútnych dôvodov je prekážkou pre zápis. [PN 13]

(36)  S cieľom umožniť účinné a efektívne používanie európskych kolektívnych a certifikačných známok by sa mala Komisii udeliť na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie lehôt na predloženie formálneho obsahu stanov používania uvedených známok a ich obsahu. [PN 14]

(37)  Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní súčasného systému ochranných známok Spoločenstva odhalili potenciál zlepšiť určité procedurálne aspekty. Z tohto dôvodu by sa mali prijať určité opatrenia s cieľom zjednodušiť a urýchliť postupy v prípade, že je to vhodné, a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť v prípade, že sa to požaduje.

(38)  S cieľom zabezpečiť hladké, účinné a efektívne fungovanie systému európskych ochranných známok Európskej únie by sa mala Komisii udeliť na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie požiadaviek v súvislosti s formou rozhodnutí, podrobných informácií o ústnych konaniach a podmienok dokazovania, podmienok oznamovania, postupu na oznámenie o strate práv, komunikačných prostriedkov a formulárov, ktoré majú používať účastníci konania, pravidiel, ktorými sa riadi výpočet a trvanie lehôt, postupov na zrušenie rozhodnutia alebo na zrušenie zápisu do registra a na opravu zrejmých chýb v rozhodnutiach a chýb pripísateľných agentúre, podmienok prerušenia konania a postupov týkajúcich sa rozdelenia a stanovenia výšky trov konania, údajov, ktoré sa majú zapísať do registra, podrobných informácií týkajúcich sa nahliadnutia do spisov a vedenia spisov, podmienok vydávania publikácií v bulletine európskych ochranných známok Európskej únie a v úradnom vestníku agentúry, podmienok administratívnej spolupráce medzi agentúrou a orgánmi členských štátov a podrobných informácií o zastúpení pred agentúrou. [PN 15]

(39)  Z dôvodov právnej istoty a väčšej transparentnosti je vhodné jednoznačne vymedziť všetky úlohy agentúry vrátane tých, ktoré nesúvisia so správou systému ochranných známok Únie.

(40)  S cieľom podporovať zbližovanie postupov a vytváranie spoločných nástrojov je potrebné zaviesť primeraný rámec pre spoluprácu medzi agentúrou a úradmi členských štátov, pričom sa jasne vymedzia kľúčové oblasti spolupráce a agentúre sa umožní koordinovať relevantné spoločné projekty v záujme Únie a financovať tieto spoločné projekty do maximálnej sumy prostredníctvom grantov. Tieto činnosti spolupráce by mali prinášať prospech podnikom používajúcim systémy ochranných známok v EurópeÚnii. Používateľom systému Únie stanoveného v tomto nariadení (ES) č. 207/2009 by spoločné projekty, akými sú najmä databázy na účely konzultácie a vyhľadávania, mali poskytovať bezplatné, doplnkové, inkluzívne a efektívne a bezplatné nástroje na plnenie osobitných požiadaviek vyplývajúcich z jednotného charakteru európskej ochrannej známky Európskej únie. Členské štáty by však nemali mať povinnosť uplatňovať výsledky týchto spoločných projektov. Aj keď je dôležité, aby všetky strany prispievali k úspechu spoločných projektov, v neposlednom rade výmenou najlepších postupov a skúseností, striktná povinnosť vykonávať výsledky spoločných projektov pre všetky členské štáty aj v prípade, ak si členský štát napríklad myslí, že už má zavedený lepší IT alebo podobný nástroj, by nebola primeraná ani by nebola v najlepšom záujme používateľov. [PN 16]

(41)  Určité zásady týkajúce sa správy agentúry by sa mali prispôsobiť na základe spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament, Rada a Komisia.

(42)  V záujme väčšej právnej istoty a transparentnosti je potrebné aktualizovať niektoré ustanovenia týkajúce sa organizácie a fungovania agentúry.

(43)  V záujme riadneho finančného hospodárenia by sa malo zabrániť nahromadeniu značných rozpočtových prebytkov. Tým by nemala byť dotknutá skutočnosť, že agentúra udržiava finančnú rezervu pokrývajúcu jeden rok jej operačných výdavkov na zabezpečenie kontinuity jej činnosti a plnenie jej úloh.

(44)  S cieľom umožniť účinnú a efektívnu premenu prihlášky alebo zápisu európskej ochrannej známky Európskej únie na národnú prihlášku ochrannej známky a zároveň zabezpečiť dôkladné preskúmanie príslušných požiadaviek by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie formálnych podmienok, ktoré musí spĺňať žiadosť o premenu, a podrobných informácií týkajúcich sa jej preskúmania a zverejnenia.

(44a)  Štruktúra poplatkov je stanovená v nariadení Komisie (ES) č. 2869/95(12). Táto štruktúra je však ústredným aspektom fungovania systému ochrannej známky Únie a od svojho zavedenia bola revidovaná len dvakrát a až po značnej politickej diskusii. Štruktúru poplatkov by preto malo priamo upravovať nariadenie (ES) č. 207/2009. Nariadenie (ES) č. 2869/95 by sa preto malo zrušiť a ustanovenia týkajúce sa štruktúry poplatkov uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 2868/95(13) by sa mali vypustiť. [PN 17]

(45)  S cieľom zabezpečiť účinnú a efektívnu metódu urovnávania sporov, zaistiť súlad s jazykovým režimom stanoveným v nariadení (ES) č. 207/2009, urýchlené prijímanie rozhodnutí o jednoduchom predmete v prípadoch, ktoré majú jednoduchý predmet úpravy a účinnú a efektívnu organizáciu odvolacích senátov a zaručiť primeranú a realistickú výšku poplatkov, ktoré má účtovať agentúra, a zároveň dodržiavať rozpočtové zásady stanovené v nariadení (ES) č. 207/2009 by sa mala Komisii udeliť na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií o jazykoch týkajúcich sa jazykov, ktoré sa majú používať pred agentúrou, prípadov, v ktorých by rozhodnutia vo veci námietky a rozhodnutia o zrušení mal prijímať jeden člen, podrobných informácií o organizácii týkajúcich sa organizácie odvolacích senátov, výšky poplatkov, ktoré sa majú uhrádzať agentúre, a podrobných informácií týkajúcich sa ich úhrady poplatkov. [PN 18]

(46)  S cieľom zabezpečiť účinný a efektívny zápis medzinárodných ochranných známok v úplnom súlade s pravidlami Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o bližšie určenie podrobných informácií o postupoch týkajúcich sa medzinárodného zápisu ochranných známok.

(46a)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(14) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 11. júla 2013 vydal svoje stanovisko(15). [PN 19]

(47)  Nariadenie (ES) č. 207/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 207/2009 sa mení takto:

1)  V názve sa výraz „ochrannej známke Spoločenstva“ nahrádza výrazom „európskej ochrannej známke Európskej únie “;

2)  V celom nariadení sa slová „ochranná známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „európska ochranná známka Európskej únie“ v príslušnom gramatickom tvare; [PN 20 Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte. Jeho prijatie si vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte]

3)  V celom nariadení sa slová „súd pre ochranné známky Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „súd pre európske ochranné známky Európskej únie“ v príslušnom gramatickom tvare; [PN 21 Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte. Jeho prijatie si vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte]

4)  V celom nariadení sa slová „kolektívna známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „európska kolektívna známka Európskej únie“ v príslušnom gramatickom tvare; [PN 22 Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte. Jeho prijatie si vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte]

5)  V celom nariadení s výnimkou prípadov uvedených v bodoch 2, 3 a 4 sa slová „Spoločenstvo“, „Európske spoločenstvo“ a „Európske spoločenstvá“ nahrádzajú slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare;

6)  V celom nariadení sa slovo „úrad“ nahrádza slovom „agentúra“ v príslušnom gramatickom tvare, pokiaľ sa vzťahuje na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) stanovený v článku 2 nariadenia;

7)  V celom nariadení sa slovo „predseda“ nahrádza slovami „výkonný riaditeľ“ v príslušnom gramatickom tvare;

8)  Článok 2 sa nahrádza takto:"

„Článok 2

Agentúra

1.  Zriaďuje sa Agentúra Európskej únie pre ochranné známky a vzory duševné vlastníctvo, ďalej len „agentúra“. [PN 23 Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte. Jeho prijatie si vyžiada zodpovedajúce zmeny v celom texte]

2.  Všetky odkazy v právnych predpisoch Únie na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) sa považujú za odkazy na agentúru.“;

"

9)  Článok 4 sa nahrádza takto:"

„Článok 4

Označenia, ktoré môžu tvoriť európsku ochrannú známku Európskej únie

Európsku Ochrannú známku Európskej únie môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, farby ako také, tvar tovaru alebo jeho obalu alebo zvuky za predpokladu, že sa použije všeobecne dostupná technológia a tieto označenia

   a) sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov; a
   b) dajú sa vyjadriť v registri ochranných známok Európskej únie spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej jej majiteľovi.“; [PN 24]

"

10)  Článok 7 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmená j) a k) nahrádzajú takto:"

„(j) ochranné známky vylúčené zo zápisu, ktoré sa musia prestať používať podľa právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany označení pôvodu a zemepisných označení;

   (k) ochranné známky vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie o ochrane tradičných označení vín a zaručených tradičných špecialít alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany liehovín, tradičných označení vín a zaručených tradičných špecialít;
   (l) ochranné známky, ktoré obsahujú starší názov odrody zapísaný v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2100/94*.; [PN 25]

_______________

* Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1).“;

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Odsek 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, že dôvody na zamietnutie zápisu existujú:

   (a) iba v časti Únie;
   (b) len vtedy, keď je ochranná známka v cudzom jazyku alebo písme preložená alebo prepísaná do akéhokoľvek písma alebo úradného jazyka členského štátu.“; [PN 26]

"

11)  Článok 8 sa mení takto:

a)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Na základe námietky majiteľa ochrannej známky sa ochranná známka nezapíše:

   (a) ak obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky podal prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene bez súhlasu majiteľa, s výnimkou prípadu, ak obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie; alebo [PN 27]
   (b) ak ochranná známka môže spôsobiť zámenu so staršou ochrannou známkou chránenou mimo Únie za predpokladu, že v deň podania prihlášky sa staršia ochranná známka stále skutočne používala a že prihlasovateľ konal v zlej viere.“;

"

b)  v odseku 4 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„4. Na základe námietky majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, sa nezapíše, ak a pokiaľ podľa právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení alebo práva členského štátu, ktorým sa riadi dané označenie:“

"

c)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Na základe námietky majiteľa staršej zapísanej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, sa nezapíše, ak je zhodná alebo podobná staršej ochrannej známke bez ohľadu na to, či sú tovary alebo služby, pre ktoré sa podáva prihláška, zhodné alebo podobné tým alebo sa nepodobajú tým, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, ak v prípade staršej európskej ochrannej známky Európskej únie má ochranná známka dobré meno v Únii alebo v prípade staršej národnej ochrannej známky má ochranná známka dobré meno v príslušnom členskom štáte a ak by používanie ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky bolo na ujmu.“;

"

12)  Článok 9 sa nahrádza takto:"

„Článok 9

Práva z európskej ochrannej známky Európskej únie

1.  Zápis európskej ochrannej známky Európskej únie dáva majiteľovi výlučné práva.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti európskej ochrannej známky Európskej únie, má majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únieprávo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali akékoľvek označenie v súvislosti s tovarmi alebo službami, ak:

   a) označenie je zhodné s európskou ochrannou známkou Európskej únie a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je európska ochranná známka Európskej únie zapísaná, a ak takéto používanie ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať funkciu európskej ochrannej známky, ktorou je zaručiť pôvod tovarov alebo služieb vo vzťahu k spotrebiteľom;
   b) bez toho, aby bolo dotknuté písmeno a), označenie je zhodné alebo podobné európskej ochrannej známke Európskej únie a používa sa pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné alebo podobné tovarom alebo službám, pre ktoré je európska ochranná známka Európskej únie zapísaná, ak existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti vrátane pravdepodobnosti asociácie označenia s ochrannou známkou;
   c) označenie je zhodné alebo podobné európskej ochrannej známke Európskej únie bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné alebo podobné tým alebo nie sú podobné tým, pre ktoré je európska ochranná známka Európskej únie zapísaná, ak má európska táto ochranná známka Európskej únie v Únii dobré meno a ak používanie uvedeného označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena európskej ochrannej známky Európskej únie alebo je rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrému menu európskej tejto ochrannej známky na ujmu.

3.  Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

   a) umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;
   b) ponúkať tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;
   c) dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;
   d) používať označenie ako obchodný názov alebo názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;
   e) používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;
   f) používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES*.

4.  Majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie má takisto právo zabrániť v dovoze tovarov podľa ods. 3 písm. c), keď na obchodné účely do Únie dodaných vo forme malých zásielok, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013**, ak v obchodnom styku koná len odosielateľ tovarov a ak sú takéto tovary vrátane balenia bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou Európskej únie zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od danej ochrannej známky Európskej únie. V prípadoch, keď sa prijmú takéto opatrenia, členské štáty zabezpečia, aby fyzická osoba alebo subjekt, ktorý tovary objednal, bol informovaný o dôvode týchto opatrení, ako aj o svojich zákonných právach vo vzťahu k odosielateľovi..

5.  Bez toho, aby tým boli dotknuté pravidlá WTO, najmä článok V dohody GATT o slobode tranzitu, má Mmajiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie takisto právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovarov v kontexte obchodnej činnosti na colné územie Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary vrátane balenia pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s európskou ochrannou známkou Európskej únie zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky. [PN 28 a 116]

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21)

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15)“;

"

13)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 9a

Porušenie práv majiteľa používaním vonkajšej úpravy, balenia alebo iných prostriedkov

Ak je pravdepodobné, že vonkajšia úprava, balenie alebo iné prostriedky, na ktoré sa umiestňuje známka, sa budú používať pre tovary alebo služby a používanie v súvislosti s týmito tovarmi alebo službami by predstavovalo porušenie práv majiteľa podľa článku 9 ods. 2 a 3, majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie má právo zakázať:

   a) umiestniť v obchodnom styku označenie, ktoré je zhodné alebo podobné európskej ochrannej známke Európskej únie na vonkajšiu úpravu, balenie alebo iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť;
   b) ponúkať alebo uvádzať na trh vonkajšiu úpravu, balenie alebo iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť, alebo ich na tieto účely skladovať alebo dovážať či vyvážať.

Článok 9b

Dátum uplatnenia práv voči tretím osobám

1.  Práva z európskej ochrannej známky Európskej únie sa uplatňujú voči tretím osobám od dátumu zverejnenia zápisu ochrannej známky.

2.  Primeranú náhradu škody možno požadovať za úkony vykonané po dátume zverejnenia prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie, ak by takéto úkony po zverejnení zápisu ochrannej známky boli na jeho základe zakázané.

3.  Súd, ktorý koná vo veci, nesmie rozhodnúť vo veci samej až dovtedy, kým zápis nebude zverejnený.“;

"

14)  Článok 12 sa nahrádza takto:"

„Článok 12

Obmedzenie účinkov európskej ochrannej známky Európskej únie

1.  Európska oOchranná známka Európskej únie neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

   a) ich vlastné osobné meno alebo adresu;
   b) označenia alebo znaky, ktoré nie sú rozlišovacie alebo ktoré sa týkajú druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovaru alebo poskytnutia služby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;
   c) ochrannú známku na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa ochrannej známky, najmä ak je používanie ochrannej známky potrebné na označenie zamýšľaného účelu sa ochranná známka používa:
   (i) kvôli nutnosti označiť zamýšľaný účel výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely.;
   (ii) v porovnávacej reklame, ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v smernici 2006/114/ES;
   (iii) s cieľom upozorniť spotrebiteľov na ďalší predaj pravých tovarov, ktoré boli pôvodne predané majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom;
   (iv) so zámerom predložiť legitímnu alternatívu k tovarom alebo službám majiteľa ochrannej známky;
   (v) na účely paródie, umeleckého prejavu, kritiky či komentára.

Prvý pododsek Tento odsek sa uplatňuje len v prípade, ak je používanie treťou osobou v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

2.  Predpokladá sa, že používanie treťou osobou nie je v súlade s čestným konaním najmä v týchto prípadoch:

   a) ak vzbudzuje dojem, že medzi treťou osobou a majiteľom ochrannej známky existuje obchodný vzťah;
   b) ak bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo je na ujmu dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky.

2a.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej strane používať ochrannú známku z náležitých dôvodov na akékoľvek nekomerčné účely.

2b.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej strane používať v obchodnom styku skoršie právo, ktoré sa vzťahuje len na istú oblasť, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a je využívané len na území, na ktorom je uznané.“; [PN 29]

"

15)  V článku 13 ods. sa odsek 1 sa slová „v Spoločenstve“ nahrádzajú slovami „v Európskom hospodárskom priestore“; nahrádza takto:"

„1. Ochranná známka Európskej únie neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.“; [PN 30]

"

16)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 13a

Právo zásahu majiteľa neskoršej zapísanej ochrannej známky ako obhajoba v konaní o porušení práv

1.  V konaniach o porušení práv majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej európskej ochrannej známky Európskej únie v prípade, ak táto neskoršia zapísaná ochranná známka nie je vyhlásená za neplatnú podľa článku 53 ods. 3 a 4, článku 54 ods. 1 a 2 a článku 57 ods. 2.

2.  V konaniach o porušení práv majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej národnej ochrannej známky v prípade, ak táto neskoršia zapísaná národná ochranná známka nie je vyhlásená za neplatnú podľa článku 8, článku 9 ods. 1 a 2 a článku 48 ods. 3 smernice [xxx].

3.  Ak majiteľ európskej ochrannej známky Európskej únie nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky podľa odsekov 1 alebo 2, majiteľ tejto neskoršej zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať používanie uvedenej staršej európskej ochrannej známky Európskej únie v konaniach o porušení práv.“;

"

17)  V článku 15 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Za používanie v zmysle prvého odseku sa považuje aj:

   a) používanie európskej ochrannej známky Európskej únie v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná, bez ohľadu na to, či je ochranná známka v podobe, v akej sa používa, aj zapísaná;
   b) umiestnenie európskej ochrannej známky Európskej únie na tovary alebo ich obaly v Únii výhradne na účely vývozu.“;

"

18)  V článku 16 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:"

„1. Ak sa v článkoch 17 až 24 nestanovuje inak, s európskou ochrannou známkou Európskej únie ako s predmetom vlastníctva sa zaobchádza v celom jej rozsahu a na celom území Únie ako s národnou ochrannou známkou zapísanou v členskom štáte, v ktorom v súlade s registrom európskych ochranných známok Európskej únie (ďalej len „register“):“;

"

19)  V článku 17 sa vypúšťa odsek 4;

20)  Článok 18 sa nahrádza takto:"

„Článok 18

Prevod ochrannej známky zapísanej na meno obchodného zástupcu

1.  Ak je európska ochranná známka Európskej únie bez súhlasu majiteľa zapísaná na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu osoby, ktorá je majiteľom takejto ochrannej známky, tento majiteľ je oprávnený požadovať prevod európskej ochrannej známky Európskej únie vo svoj prospech s výnimkou prípadu, ak takýto obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie.

2.  Majiteľ môže predložiť žiadosť o prevod podľa odseku 1:

   a) agentúre namiesto návrhu na vyhlásenie neplatnosti na základe článku 53 ods. 1 písm. b);
   b) súdu pre európske ochranné známky Európskej únie v zmysle článku 95 namiesto vzájomného návrhu na vyhlásenie neplatnosti na základe článku 100 ods. 1.“;

"

21)  Článok 19 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Práva uvedené v odseku 1 alebo prevod týchto práv sa na žiadosť jednej zo strán zapíšu do registra a uverejnia.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 2 sa na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“;

"

22)  V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:"

„4. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 3 sa na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“;

"

23)  V článku 22 sa dopĺňa tento odsek:"

„6. Zápis do registra vykonaný podľa odseku 5 sa na žiadosť jednej zo strán zruší alebo upraví.“;

"

24)  V hlave II sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 5

Delegovanie právomocí

Článok 24a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) povinnosť prihlasovateľa poskytnúť preklad alebo prepis uvedený v článku 7 ods. 2 písm. b) v jazyku prihlášky;
   b) postup na zápis prevodu uvedeného v článku 17 ods. 5 do registra;
   c) postup na zápis vzniku alebo prevodu vecného práva uvedeného v článku 19 ods. 2 do registra;
   d) postup na zápis exekúcie uvedenej v článku 20 ods. 3 do registra;
   e) postup na zápis zahrnutia do konkurzného konania uvedeného v článku 21 ods. 3 do registra;
   f) postup na zápis udelenia alebo prevodu licencie uvedeného v článku 22 ods. 5 do registra;
   g) postup na zrušenie alebo úpravu zápisu vecného práva, exekúcie alebo licencie do registra podľa článku 19 ods. 3, článku 20 ods. 4 a článku 22 ods. 6.“;

"

25)  Článok 25 sa nahrádza takto:"

„Článok 25

Podanie prihlášky

Prihláška európskej ochrannej známky Európskej únie sa podáva agentúre.“;

"

26)  Článok 26 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:"

„d) vyjadrenie ochrannej známky, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v článku 4 písm. b).“;

"

aa)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Prihláška ochrannej známky Európskej únie je podmienená úhradou prihlasovacieho poplatku. Prihlasovací poplatok pozostáva:

   a) zo základného poplatku;
   b) z poplatku za triedy prevyšujúce triedu, do ktorej dané tovary alebo služby patria v súlade s článkom 28;
   c) prípadne z rešeršného poplatku uvedeného v článku 38 ods. 2.

Prihlasovateľ dá príkaz na úhradu prihlasovacieho poplatku najneskôr v deň podania svojej prihlášky.“; [PN 31]

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2 prihláška európskej ochrannej známky Európskej únie musí spĺňať formálne náležitosti stanovené v súlade s článkom 35a písm. b). Ak sa v týchto náležitostiach stanovuje, že ochrannú známku možno vyjadriť elektronicky, výkonný riaditeľ agentúry môže určiť formáty a maximálnu veľkosť takéhoto elektronického súboru.“;

"

27)  Článok 27 sa nahrádza takto:"

„Článok 27

Deň podania

Dňom podania prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie je deň, keď prihlasovateľ podá agentúre dokumenty obsahujúce informácie uvedené v článku 26 ods. 1, pričom sa musí uhradiť prihlasovací poplatok, na ktorý bol vydaný do 21 dní od predloženia uvedených dokumentov musí vydať platobný rozkaz najneskôr v uvedený deň na úhradu prihlasovacieho poplatku.“; [PN 32]

"

28)  Článok 28 sa nahrádza takto:"

„Článok 28

Označovanie a triedenie tovarov a služieb

1.  Tovary a služby, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis, sa zatrieďujú v súlade so systémom triedenia stanoveným Dohodou z Nice z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu známok (ďalej len „triedenie podľa Dohody z Nice“).

2.  Tovary a služby, ktoré majú byť predmetom ochrany ochrannej známky, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne na to, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na tomto základe. Zoznam tovarov a služieb umožňuje, aby každá položka bola zatriedená len do jednej triedy v rámci triedenia podľa Dohody z Nice.

3.  Na účely odseku 2 možno použiť všeobecné označenia zahrnuté v názvoch tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice alebo iné všeobecné pojmy za predpokladu, že spĺňajú požadované normy jasnosti a presnosti.

4.  Agentúra zamietne prihlášku v súvislosti s označeniami alebo pojmami, ktoré sú nejasné alebo nepresné, ak prihlasovateľ nenavrhne prijateľné znenie v lehote stanovenej na tento účel agentúrou.

5.  Používanie všeobecných pojmov vrátane všeobecných označení názvov tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice sa vykladá tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby zahrnuté v doslovnom význame označenia alebo pojmu. Používanie takýchto pojmov alebo označení sa nevykladá tak, že zahŕňa nárok na tovary alebo služby, ktoré nemôžu byť takto chápané.

6.  Keď prihlasovateľ žiada o zápis viac než jednej triedy, prihlasovateľ zoskupuje tovary a služby sa zoskupujú podľa tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice, pričom pred každou skupinou sa uvádza číslo triedy, do ktorej daná skupina tovarov alebo služieb patrí, a každá skupina sa uvádza uvádza ich v poradí tried. [PN 33]

7.  Triedenie tovarov a služieb slúži výhradne na administratívne účely. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne podobné z toho dôvodu, že sa uvádzajú v tej istej triede v rámci triedenia podľa Dohody z Nice, a tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne nepodobné z toho dôvodu, že sa uvádzajú v rôznych triedach v rámci triedenia podľa Dohody z Nice.

8.  Majitelia európskych ochranných známok Európskej únie, o ktorých zápis sa požiadalo pred 22. júnom 2012 a ktoré sú zapísané len vo vzťahu k celému názvu triedy podľa Dohody z Nice, môžu vyhlásiť, že ich zámerom v deň podania bolo získať ochranu v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú mimo rámca tovarov alebo služieb zahrnutých v doslovnom význame názvu danej triedy, za predpokladu, že takto označené tovary alebo služby sú zahrnuté do abecedného zoznamu pre danú triedu v rámci vydania triedenia podľa Dohody z Nice platného v deň podania. [PN 34]

Vyhlásenie sa podáva agentúre do štyroch šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a jasným, presným a špecifickým spôsobom sa v ňom uvádzajú tovary a služby, na ktoré sa pôvodne vzťahoval zámer majiteľa, okrem tovarov a služieb jednoznačne zahrnutých v doslovnom význame označení zahrnutých v názve triedy. Agentúra prijíma primerané opatrenia, aby register zodpovedajúcim spôsobom zmenila. Touto možnosťou nie je dotknuté uplatňovanie článku 15, článku 42 ods. 2, článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 57 ods. 2. [PN 35]

Predpokladá sa, že európske ochranné známky Európskej únie, pre ktoré nebolo podané vyhlásenie v lehote uvedenej v druhom pododseku, sa od uplynutia tejto lehoty rozširujú len na tovary alebo služby jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame označení zahrnutých v názve príslušnej triedy.

8a.  Ak sa mení register, výlučné práva prenesené na ochrannú známku Európskej únie podľa článku 9 nebránia žiadnej tretej strane v tom, aby používala ochrannú známku vo vzťahu k tovarom a službám i naďalej, pokiaľ:

   a) používanie ochrannej známky pre tieto tovary a služby sa začalo pred zmenou registra a
   b) pri používaní ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám nedošlo k porušeniu práv majiteľa na základe doslovného významu záznamu tovarov a služieb v tom čase v registri.

Zmena zoznamu tovarov alebo služieb zaznamenaných v registri navyše nedáva majiteľovi ochrannej známky Európskej únie právo napadnúť vyhlásenie neplatnosti neskôr prihlásenej ochrannej známky ani požiadať o takéto vyhlásenie, pokiaľ:

   a) neskôr zapísaná ochranná známka sa buď používala, alebo prihláška na zapísanie ochrannej známky pre tovary alebo služby bola predložená ešte pred zmenou registra a
   b) pri používaní ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám nedošlo k porušeniu ani by nebolo došlo k porušeniu práv majiteľa na základe doslovného významu záznamu tovarov a služieb v tom čase v registri.“; [PN 36]

"

29)  V článku 29 ods. 5 sa dopĺňa táto veta:"

„Výkonný riaditeľ agentúry v prípade potreby požiada Komisiu, aby zvážila možnosť zistiť zistila, či štát v zmysle prvej vety priznal toto recipročné zaobchádzanie.“; [PN 37]

"

30)  Článok 30 sa nahrádza takto:"

„Článok 30

Uplatnenie práva prednosti

1.  Žiadosť o uplatnenie práv prednosti sa podáva spolu s prihláškou európskej ochrannej známky Európskej únie a zahŕňa dátum, číslo a krajinu predchádzajúcej prihlášky. Prihlasovateľ predloží kópiu predchádzajúcej prihlášky do troch mesiacov odo dňa podania. Ak je predchádzajúca prihláška prihláškou ochrannej známky Európskej únie, agentúra ex officio zahrnie do spisu i kópiu predchádzajúcej prihlášky. [PN 38]

2.  Výkonný riaditeľ agentúry môže určiť, že dodatočné informácie a doklady, ktoré má poskytnúť prihlasovateľ na podloženie žiadosti o uplatnenie práva prednosti, nemusia obsahovať všetko to, čo sa požaduje na základe pravidiel prijatých v súlade s článkom 35a písm. d), za predpokladu, že požadované informácie má agentúra k dispozícii z iných zdrojov.“;

"

31)  Článok 33 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa dopĺňa táto veta:"

„Žiadosť o uplatnenie práv prednosti sa podáva spolu s prihláškou európskej ochrannej známky Európskej únie.“;

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Prihlasovateľ, ktorý chce uplatňovať právo prednosti na základe odseku 1, musí predložiť dôkazy o vystavení tovarov alebo služieb označených prihlasovanou známkou.“;

"

32)  V článku 34 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Uplatnená seniorita pre európsku ochrannú známku Európskej únie zanikne, keď je staršia ochranná známka, ktorej seniorita sa uplatňuje, vyhlásená za neplatnú alebo zrušená. Keď je staršia ochranná známka zrušená, seniorita zanikne za predpokladu, že zrušenie nadobúda účinnosť pred dňom podania alebo dňom práva prednosti európskej ochrannej známky Európskej únie.“;

"

33)  V hlave III sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 5

Delegovanie právomocí

Článok 35a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) prostriedky a podmienky podania prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie agentúre v súlade s článkom 25;
   b) podrobné informácie týkajúce sa formálneho obsahu prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie podľa článku 26 ods. 1, typ poplatkov, ktoré sa majú uhradiť za prihlášku podľa článku 26 ods. 2, vrátane čísla tried tovarov a služieb, na ktoré sa tieto poplatky vzťahujú, a formálne náležitosti prihlášky uvedené v článku 26 ods. 3; [PN 39]
   c) postupy na určenie reciprocity v súlade s článkom 29 ods. 5;
   d) postup a pravidlá týkajúce sa informácií a dokladov na uplatnenie práva prednosti predchádzajúcej prihlášky v súlade s článkom 30;
   e) postup a pravidlá týkajúce sa dôkazov na uplatnenie výstavnej priority v súlade s článkom 33 ods. 1;
   f) postup na uplatnenie seniority národnej ochrannej známky v súlade s článkom 34 ods. 1 a článkom 35 ods. 1.“;

"

34)  V článku 36 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) prihláška európskej ochrannej známky Európskej únie spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení a formálne náležitosti uvedené v článku 26 ods. 3;“;

"

35)  V článku 37 sa vypúšťa odsek 2;

36)  V hlave IV sa vypúšťa oddiel 2;

37)  Článok 39 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak sú splnené podmienky, ktoré prihláška európskej ochrannej známky Európskej únie musí spĺňať, prihláška sa zverejní na účely článku 42, pokiaľ nebola zamietnutá podľa článku 37. Zverejnením prihlášky nie sú dotknuté informácie, ktoré už boli sprístupnené verejnosti inak v súlade s týmto nariadením alebo s delegovanými aktmi prijatými podľa tohto nariadenia.“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. Agentúra opraví všetky chyby alebo omyly, ku ktorým došlo pri zverejnení prihlášky.“;

"

38)  Článok 40 sa nahrádza takto:"

„Článok 40

Pripomienky tretích osôb

1.  Každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo orgán zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov môže agentúre predložiť písomné pripomienky, pričom vysvetlí, z akých dôvodov podľa článkov 5 a 7 sa ochranná známka nezapíše do registra ex offo.

Takéto osoby nesmú byť účastníkmi konania pred agentúrou.

2.  Pripomienky tretích osôb sa predkladajú pred skončením lehoty na podávanie námietok alebo v prípade, že proti ochrannej známke bola podaná námietka, pred prijatím právoplatného rozhodnutia o námietke.

3.  Predložením pripomienok uvedeným v odseku 1 nie je dotknuté právo agentúry v prípade potreby znovu otvoriť preskúmanie absolútnych dôvodov z vlastnej iniciatívy kedykoľvek pred zápisom.

4.  Pripomienky uvedené v odseku 1 sa oznámia prihlasovateľovi, ktorý k nim môže zaujať stanovisko.“;

"

39)  V článku 41 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Námietky sa podávajú v písomnej forme a musia byť zdôvodnené. Kým sa neuhradí poplatok za námietky, námietky sa nepovažujú za riadne podané.

4.  V lehote stanovenej agentúrou môže namietateľ predložiť na podloženie svojho prípadu skutočnosti, dôkazy a argumenty.“;

"

40)  V článku 42 ods. sa odsek 2 prvej vete sa výraz „v období piatich rokov pred dňom zverejnenia“ nahrádza výrazom „počas obdobia piatich rokov pred dňom podania alebo dňom práva prednosti“ nahrádza takto:"

„2. Ak to prihlasovateľ navrhne, majiteľ staršej ochrannej známky Európskej únie, ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že v období piatich rokov pred dňom podania alebo dňom práva prednosti prihlášky ochrannej známky Európskej únie sa staršia ochranná známka Európskej únie v Únii skutočne používala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že staršia ochranná známka Európskej únie bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle predložený dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa staršia ochranná známka Európskej únie používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.“; [PN 40]

"

41)  Článok 44 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) predtým, než agentúra priznala deň podania uvedený v článku 27, a počas lehoty na podávanie námietok stanovenej v článku 41 ods. 1.“;

"

b)  odsek 3 sa vypúšťa;

42)  Článok 45 sa nahrádza takto:"

„Článok 45

Zápis

1.  Ak prihláška spĺňa požiadavky tohto nariadenia a ak neboli podané žiadne námietky v lehote uvedenej v článku 41 ods. 1 alebo ak boli námietky zamietnuté právoplatným rozhodnutím, ochranná známka sa zapíše ako európska ochranná známka Európskej únie. Zápis sa uverejní.

2.  Agentúra vydáva osvedčenie o zápise. Osvedčenie možno vydať elektronickými prostriedkami.

3.  Majiteľ zapísanej európskej ochrannej známky Európskej únie má právo v súvislosti s tovarmi a službami, na ktoré sa vzťahuje zápis, použiť hneď vedľa ochrannej známky symbol potvrdzujúci, že ochranná známka je zapísaná v Únii, len pokiaľ jej zápis ostáva v platnosti. O presnom usporiadaní uvedeného symbolu rozhodne výkonný riaditeľ agentúry.

4.  Symbol zapísanej ochrannej známky nesmie používať nikto iný než majiteľ známky a nesmie sa používať bez súhlasu majiteľa. Majiteľ ochrannej známky nesmie použiť symbol ochrannej známky pred zápisom známky ani po zrušení ochrannej známky, vyhlásení jej neplatnosti, jej zániku alebo vzdaní sa ochrannej známky.“;

"

43)  V hlave IV sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 7

Delegovanie právomocí

Článok 45a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) postup na preskúmanie súladu s požiadavkami na deň podania uvedenými v článku 36 ods. 1 písm. a) a s formálnymi náležitosťami uvedenými v článku 26 ods. 3 a postup na overenie úhrady poplatkov za triedu uvedených v článku 36 ods. 1 písm. c);
   b) postup na preskúmanie absolútnych dôvodov na zamietnutie uvedených v článku 37;
   c) podrobné informácie, ktoré zahŕňa zverejnenie prihlášky podľa článku 39 ods. 1;
   d) postup na opravu chýb a omylov, ku ktorým došlo pri zverejnení prihlášok európskych ochranných známok Európskej únie podľa článku 39 ods. 3;
   e) postup na predkladanie pripomienok tretích osôb podľa článku 40;
   f) podrobné informácie o postupe na podávanie a preskúmanie námietok stanovenom v článkoch 41 a 42;
   g) postupy, ktorými sa riadi zmena prihlášky podľa článku 43 ods. 2 a rozdelenie prihlášky podľa článku 44;
   h) údaje, ktoré sa majú zaznamenať do registra pri zápise európskejochrannej známky Európskej únie, a podmienky uverejnenia zápisu uvedené v článku 45 ods. 1, obsah a podmienky vydania osvedčenia o zápise uvedeného v článku 45 ods. 2.“;

"

43a)  V článku 47 sa vkladá tento odsek:"

„1a. Poplatok za obnovenie ochrannej známky Európskej únie pozostáva:

   a) zo základného poplatku;
   b) z poplatku za triedy prevyšujúce triedu, v súvislosti s ktorou sa žiada o obnovenie; a
   c) prípadne z ďalšieho poplatku za oneskorenú úhradu poplatku za obnovenie alebo neskoré podanie žiadosti o obnovenie v súlade s odsekom 3“; [PN 41]

"

44)  V článku 49 sa vypúšťa odsek 3;

45)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 49a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) procedurálne podmienky postup na obnovu európskej ochrannej známky podľa článku 47 vrátane typu poplatkov, ktoré sa majú uhradiť; [PN 42]
   b) postup, ktorým sa riadi úprava zápisu európskej ochrannej známky Európskej únie podľa článku 48 ods. 2;
   c) postup, ktorým sa riadi rozdelenie európskej ochrannej známky Európskej únie podľa článku 49.“;

"

46)  V článku 50 sa ods. 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„2. Takéto vzdanie sa deklaruje agentúre majiteľ ochrannej známky písomnou formou. Účinnosť nadobúda až po zápise do registra. Platnosť vzdania sa európskej ochrannej známky Európskej únie, ktoré sa deklaruje agentúre na základe podania návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti danej ochrannej známky podľa článku 56 ods. 1, je podmienená právoplatným zamietnutím návrhu na zrušenie alebo alebo vyhlásenie neplatnosti alebo jeho vzatím späť. [PN 43]

3.  Vzdanie sa sa zapisuje len so súhlasom majiteľa práva zapísaného v registri. Ak bola zapísaná licencia, vzdanie sa sa zapíše do registra, len ak majiteľ ochrannej známky preukáže, že držiteľa licencie informoval o svojom zámere vzdať sa známky; tento zápis sa vykoná po uplynutí lehoty stanovenej v súlade s článkom 57a písm. a) troch mesiacov odo dňa, keď majiteľ ochrannej známky ubezpečí agentúru o tom, že držiteľa licencie informoval o svojom zámere vzdať sa ochrannej známky.“; [PN 44]

"

47)  V článku 53 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Podmienky uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) musia byť splnené v deň podania alebo deň práva prednosti európskej ochrannej známky Európskej únie.“;

"

48)  V článku 54 ods. sa odseky 1 a 2 sa slová „ani“ a „ani podať námietku proti používaniu neskoršej ochrannej známky“ vypúšťajú; nahrádzajú takto:"

1. Ak majiteľ ochrannej známky Európskej únie vedome strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie v Únii, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky [...] požiadať o vyhlásenie v tom zmysle, že neskoršia ochranná známka je neplatná [...] pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, pokiaľ sa o zápis neskoršej ochrannej známky Európskej únie nežiadalo v zlej viere.

2.  Ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky Európskej únie v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky a ani iného staršieho označenia požiadať o vyhlásenie v tom zmysle, že neskoršia ochranná známka je neplatná [...] pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, pokiaľ sa o zápis neskoršej ochrannej známky Európskej únie nežiadalo v zlej viere.“; [PN 45]

"

49)  Článok 56 sa mení takto:

a)  v ods. 1 písm. c) sa výraz „na základe práva príslušného členského štátu“ nahrádza výrazom „na základe práva Únie alebo práva príslušného členského štátu“;

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Návrh na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti nie je prípustný, ak o návrhu týkajúcom sa rovnakého predmetu a dôvodu žaloby a tých istých účastníkov konania rozhodla vo veci samej buď agentúra, alebo súd pre európske ochranné známky Európskej únie podľa článku 95 a rozhodnutie agentúry alebo daného súdu o uvedenom návrhu nadobudlo právoplatnosť.“;

"

50)  V článku 57 ods. sa odsek 2 druhej vete sa slovo „zverejnenia“ nahrádza výrazom „podania alebo ku dňu práva prednosti“; nahrádza takto:"

2. Ak to požaduje majiteľ ochrannej známky Európskej únie, majiteľ staršej ochrannej známky Európskej únie, ktorý je účastníkom konania o neplatnosti, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia piatich rokov pred dňom podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti bola staršia ochranná známka Európskej únie uvedená do riadneho používania v Únii v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná a ktoré uvádza ako opodstatnenie svojho návrhu, alebo že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že staršia ochranná známka Európskej únie bola k tomuto dňu zapísaná najmenej počas piatich rokov. Ak ku dňu podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie alebo ku dňu práva prednosti ochrannej známky Európskej únie bola staršia ochranná známka Európskej únie zapísaná najmenej počas piatich rokov, majiteľ staršej ochrannej známky Európskej únie predloží okrem toho dôkaz o tom, že podmienky obsiahnuté v článku 42 ods. 2 sa k tomuto dňu splnili. Ak v tomto smere neexistuje dôkaz, návrh na vyhlásenie neplatnosti sa zamietne. Ak sa staršia ochranná známka Európskej únie používala iba pre časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.“; [PN 46]

"

51)  V hlave VI sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 6

Delegovanie právomocí

Článok 57a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) postup, ktorým sa riadi vzdanie sa európskej ochrannej známky Európskej únie stanovené v článku 50, vrátane obdobia podľa odseku 3 uvedeného článku; [PN 47]
   b) postupy, ktorými sa riadi zrušenie a vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie uvedené v článkoch 56 a 57.“;

"

52)  V článku 58 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Rozhodnutia všetkých rozhodovacích štruktúr agentúry uvedených v článku 130 písm. a) až d) možno napadnúť odvolaním. Lehota na odvolanie stanovená v článku 60 a podanie odvolania majú odkladný účinok.“;

"

53)  Článok 62 sa vypúšťa;

54)  V článku 64 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Rozhodnutia odvolacích senátov nadobudnú účinnosť až odo dňa uplynutia lehoty uvedenej v článku 65 ods. 5, alebo ak bola žaloba podaná v tejto lehote na Všeobecnom súde, odo dňa zamietnutia takejto žaloby alebo dňa podania odvolania proti rozhodnutiu Všeobecného súdu na Súdnom dvore.“;

"

55)  Článok 65 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Proti rozhodnutiam odvolacích senátov vo veci odvolaní možno podávať žaloby na Všeobecnom súde.“;

"

b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Všeobecný súd má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo upraviť.“;

"

c)  odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:"

„5. Žaloba sa podáva na Všeobecnom súde do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia odvolacieho senátu.

6.  Agentúra prijíma opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom Všeobecného súdu alebo v prípade odvolania proti uvedenému rozsudku s rozsudkom Súdneho dvora.“;

"

56)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 65a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) formálny obsah odvolania uvedeného v článku 60 a postup na podanie a preskúmanie odvolania; [PN 48]
   b) formálny obsah a formu rozhodnutí odvolacích senátov uvedených v článku 64; [PN 49]
   c) preplatenie poplatkov za odvolanie uvedených v článku 60.“;

"

57)  Názov hlavy VIII sa nahrádza takto:"

„OSOBITNÉ USTANOVENIA O EURÓPSKYCH KOLEKTÍVNYCH ZNÁMKACH A CERTIFIKAČNÝCH ZNÁMKACH“;

"

58)  Medzi názov hlavy VIII a článok 66 sa vkladá tento názov:"

„ODDIEL 1

Európske kKolektívne známky Európskej únie“;

"

59)  V článku 66 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Na európske kolektívne známky Európskej únie sa uplatňujú hlavy I až VII a IX až XIV, ak sa v tomto oddiele nestanovuje inak.';

"

60)  V článku 67 ods. 1 sa slová „v stanovenej lehote“ nahrádzajú slovami „v lehote stanovenej v súlade s článkom 74a“; sa odsek 1 nahrádza takto:"

1. Prihlasovateľ kolektívnej známky Európskej únie predloží v lehote dvoch mesiacov odo dňa podania stanovy používania tejto známky.“; [PN 50]

"

61)  Článok 69 sa nahrádza takto:"

„Článok 69

Pripomienky tretích osôb

Keď sa agentúre predkladajú písomné pripomienky k európskej kolektívnej známke Európskej únie podľa článku 40, tieto pripomienky môžu byť založené aj na osobitných dôvodoch, na základe ktorých sa prihláška európskej kolektívnej známky Európskej únie zamietne podľa článku 68.“;

"

61a)  V článku 71 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. V súlade s článkom 69 možno k zmeneným stanovám používania predložiť aj písomné pripomienky.“; [PN 51]

"

62)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 74a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť lehotu uvedenú v článku 67 ods. 1 na predloženie prijímať delegované akty týkajúce sa formálneho obsahu stanov upravujúcich používanie používania európskej kolektívnej známky Európskej únie agentúre a obsah týchto stanov podľa článku 67 ods. 2.“; [PN 52]

"

63)  V hlave VIII sa dopĺňa tento oddiel:"

„ODDIEL 2

Európske certifikačné známky

Článok 74b

Európske certifikačné známky

1.  Európska certifikačná známka je európska ochranná známka Európskej únie, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky známky a ktorá dokáže rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti so zemepisným pôvodom, materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú.

2.  Podať prihlášku európskych certifikačných známok môže každá právnická osoba vrátane inštitúcií, orgánov a subjektov podliehajúcich verejnému právu za predpokladu, že:

   a) právnická osoba nevykonáva činnosť zahŕňajúcu dodávky tovarov alebo služieb certifikovaného typu;
   b) právnická osoba má právomoc certifikovať tovary alebo služby, pre ktoré sa má známka zapísať do registra.

3.  Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) môžu európske certifikačné známky v zmysle odseku 1 tvoriť označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchodnom styku na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb. Certifikačná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby v obchodnom styku používala takéto označenia alebo znaky, za predpokladu, že ich tretia osoba bude používať v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode. Certifikačná známka sa nesmie uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

4.  Na európske certifikačné známky sa uplatňujú hlavy I až VII a IX až XIV, ak sa v tomto oddiele nestanovuje inak.“

"

Článok 74c

Stanovy používania známky

1.  Prihlasovateľ európskej certifikačnej známky predkladá stanovy používania certifikačnej známky v lehote stanovenej v súlade s článkom 74k dvoch mesiacov odo dňa podania. [PN 53]

2.  V stanovách používania sa bližšie určujú osoby oprávnené používať známku, vlastnosti, ktoré sa majú prostredníctvom známky certifikovať, spôsob, akým má certifikačný orgán testovať tieto vlastnosti a dohliadať na používanie známky, ako aj podmienky používania známky vrátane sankcií.

Článok 74d

Zamietnutie prihlášky

1.  Okrem dôvodov zamietnutia prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie uvedených v článkoch 36 a 37 sa prihláška európskej certifikačnej známky zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené články 74b a 74c alebo ak sú stanovy používania v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi.

2.  Prihláška európskej certifikačnej známky sa zamietne aj vtedy, ak existuje možnosť zavádzania verejnosti, pokiaľ ide o charakter alebo významnosť známky, a to najmä vtedy, ak je pravdepodobné, že sa bude považovať za niečo iné ako za certifikačnú známku.

3.  Prihláška sa nezamietne, ak prihlasovateľ v dôsledku zmeny stanov používania spĺňa požiadavky odsekov 1 a 2.

Článok 74e

Pripomienky tretích osôb

Keď sa agentúre predkladajú písomné pripomienky k európskej certifikačnej známke podľa článku 40, tieto pripomienky môžu byť založené aj na osobitných dôvodoch, na základe ktorých sa prihláška európskej certifikačnej známky zamietne podľa článku 74d.

Článok 74f

Zmena stanov používania známky

1.  Majiteľ európskej certifikačnej známky predkladá agentúre všetky zmeny stanov.

2.  Zmeny sa neuvádzajú v registri, ak zmenené stanovy používania nespĺňajú požiadavky článku 74c alebo ak zahŕňajú jeden z dôvodov na zamietnutie uvedených v článku 74d.

3.  Na zmenené stanovy V súlade s článkom 74e možno k zmeneným stanovám používania sa uplatňuje článok 74e predložiť aj písomné pripomienky. [PN 54]

4.  Na účely tohto nariadenia zmeny stanov používania nadobúdajú účinnosť až dňom zápisu záznamu o zmene do registra.

Článok 74g

Prevod

Odchylne od článku 17 ods. 1 možno európsku certifikačnú známku previesť len na právnickú osobu, ktorá spĺňa požiadavky článku 74b ods. 2.

Článok 74h

Osoby, ktoré sú oprávnené podať žalobu pre porušenie práv

1.  Žalobu pre porušenie práv môže podať len majiteľ európskej certifikačnej známky alebo akákoľvek osoba osobitne splnomocnená majiteľom na tento účel.

2.  Majiteľ európskej certifikačnej je oprávnený nárokovať si náhradu škody v mene osôb, ktoré majú oprávnenie používať túto známku, ak tieto osoby utrpeli škodu v dôsledku neoprávneného používania známky.

Článok 74i

Dôvody na zrušenie

Okrem dôvodov na zrušenie uvedených v článku 51 sa práva majiteľa európskej certifikačnej známky zrušia aj na základe návrhu podaného agentúre alebo na základe vzájomného návrhu v rámci konania o porušení práv, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)  majiteľ už nespĺňa požiadavky článku 74b ods. 2;

b)  majiteľ neurobí príslušné kroky, aby zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania uvedenými v stanovách používania, ktorých zmeny boli prípadne uvedené v registri;

c)  spôsob používania známky majiteľom spôsobil, že v súvislosti s touto známkou môže dôjsť k zavádzaniu verejnosti spôsobom uvedeným v článku 74d ods. 2;

d)  zmena stanov používania známky bola uvedená v registri v rozpore s článkom 74f ods. 2, pokiaľ majiteľ známky ďalšími zmenami stanov používania nedosiahol súlad s požiadavkami uvedeného článku.

Článok 74j

Dôvody na vyhlásenie neplatnosti

Okrem dôvodov na vyhlásenie neplatnosti uvedených v článkoch 52 a 53 sa na základe návrhu podaného agentúre alebo na základe vzájomného návrhu v rámci konania o porušení práv za neplatnú vyhlási aj európska certifikačná známka, ktorá je zapísaná v rozpore s článkom 74d, pokiaľ majiteľ známky zmenami stanov používania nedosiahne súlad s požiadavkami článku 74d.

Článok 74k

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 163 s cieľom bližšie určiť lehotu uvedenú v článku 74c ods. 1 na predloženie prijímať delegované akty týkajúce sa formálneho obsahu stanov používania upravujúcich používanie európskej certifikačnej známky agentúre a obsah týchto stanov podľa článku 74c ods. 2.“; [PN 55]

64)  Článok 75 sa nahrádza takto:"

„Článok 75

Forma rozhodnutí a oznámení agentúry

1.  V rozhodnutiach agentúry sa uvádza ich zdôvodnenie. Rozhodnutia vychádzajú iba z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky.

2.  V každom rozhodnutí, oznámení alebo upozornení zo strany agentúry sa uvádza útvar alebo divízia agentúry, ako aj meno alebo mená zodpovedného úradníka alebo úradníkov. Podpisuje ich úradník alebo úradníci alebo namiesto podpisu sa opatria vytlačenou pečiatkou alebo odtlačkom pečiatky agentúry. Výkonný riaditeľ môže stanoviť, že v prípade doručovania rozhodnutí, oznámení alebo upozornení zo strany agentúry telefaxom alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom možno použiť iné prostriedky identifikácie útvaru alebo divízie agentúry a mena alebo mien zodpovedného úradníka alebo úradníkov alebo inú identifikáciu ako pečiatku.“;

"

65)  V článku 76 ods. 1 sa dopĺňa táto veta:"

„Agentúra pri konaní o neplatnosti podľa článku 52 obmedzuje svoje preskúmanie na dôvody a argumenty predložené účastníkmi konania.“;

"

66)  V článku 78 sa dopĺňa tento odsek:"

„5. Výkonný riaditeľ agentúry stanovuje výšku výdavkov vrátane záloh, ktoré sa majú uhradiť, pokiaľ ide o náklady na dokazovanie uvedené v článku 93a písm. b).“;

"

67)  Článok 79 sa nahrádza takto:"

„Článok 79

Oznamovanie

1.  Je samozrejmé, že agentúra oznamuje dotknutým osobám rozhodnutia a predvolania a všetky ostatné vyhlásenia alebo iné oznámenia, od ktorých sa počíta lehota alebo ktoré musia byť dotknutým osobám oznámené na základe iných ustanovení tohto nariadenia alebo delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia alebo ktorých oznámenie nariadil výkonný riaditeľ agentúry.

2.  Výkonný riaditeľ môže stanoviť, ktoré dokumenty okrem rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje lehota na odvolanie a predvolania, sa oznámia doporučeným listom s doručenkou.

3.  Oznámenie možno vykonať elektronickými prostriedkami, pričom ich podrobné údaje stanovuje výkonný riaditeľ.

4.  Ak sa oznámenie vykonáva prostredníctvom verejného oznamu, výkonný riaditeľ stanovuje spôsob, akým sa má verejný zoznam sprístupniť, ako aj začiatok jednomesačnej lehoty, po ktorej uplynutí sa dokument považuje za oznámený.“;

"

68)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 79a

Oznámenie o strate práv

Ak agentúra zistí, že strata práv vyplýva z tohto nariadenia alebo delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo prijaté akékoľvek rozhodnutie, oznámi to dotknutej osobe v súlade s článkom 79. Dotknutá osoba môže žiadať o rozhodnutie v tejto veci. Agentúra prijme takéto rozhodnutie, ak nesúhlasí s osobou, ktorá oň žiada. V opačnom prípade agentúra svoje zistenie zmení a informuje osobu žiadajúcu o rozhodnutie.

Článok 79b

Oznámenia agentúre

Oznámenia určené agentúre možno predkladať elektronickými prostriedkami. Rozsah a technické podmienky, za ktorých uvedené oznámenia možno predkladať elektronicky, stanovuje výkonný riaditeľ.

Článok 79c

Lehoty

1.  Výpočet a trvanie lehôt podliehajú pravidlám prijatým v súlade s článkom 93a písm. f). Lehoty sa stanovia na celé roky, mesiace, týždne alebo dni. Východiskom pre ich výpočet je deň nasledujúci po dni, keď došlo k príslušnej udalosti. [PN 56]

2.  Výkonný riaditeľ agentúry pred začiatkom každého kalendárneho roka určí dni, keď agentúra nebude prijímať dokumenty alebo keď sa bežná pošta nebude doručovať v mieste sídla agentúry.

3.  Výkonný riaditeľ určí trvanie obdobia prerušenia v prípade všeobecného prerušenia doručovania pošty v členskom štáte, v ktorom sídli agentúra, alebo v prípade skutočného prerušenia spojenia agentúry s povolenými elektronickými komunikačnými prostriedkami.

4.  Ak mimoriadna udalosť, ako je napríklad prírodná katastrofa alebo štrajk, preruší alebo naruší riadnu komunikáciu medzi účastníkmi konania a agentúrou alebo opačne, výkonný riaditeľ môže určiť, že pre účastníkov konania, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v dotknutom štáte alebo ktorí vymenovali svojho zástupcu s miestom výkonu činnosti v dotknutom štáte, všetky lehoty, ktoré by inak uplynuli v deň začiatku takejto udalosti alebo po ňom a ktoré stanovil výkonný riaditeľ, sa predĺžia až do dátumu, ktorý stanoví výkonný riaditeľ. Pri stanovení tohto dátumu posudzuje, kedy došlo k ukončeniu mimoriadnej udalosti. Ak má mimoriadna udalosť dosah na sídlo agentúry, výkonný riaditeľ pri stanovení uvedie, že sa týka všetkých účastníkov konania.

Článok 79d

Oprava chýb a zrejmých chýb

Agentúra opravuje akékoľvek jazykové chyby alebo chyby pri prepise a zrejmé chyby v rozhodnutiach agentúry alebo technické chyby pripísateľné agentúre pri zápise ochrannej známky alebo pri uverejnení jej zápisu. Agentúra uchováva záznamy o všetkých takýchto opravách. [PN 57]

"

69)  Článok 80 sa mení takto:

a)  v odseku 1 prvej vete sa výraz „rozhodnutie, ktoré je postihnuté zrejmou procedurálnou chybou pripísateľnou“ odsek 1 sa nahrádza výrazom „rozhodnutie obsahujúce zrejmú chybu pripísateľnú takto:"

1. Ak agentúra urobila zápis do registra alebo vydala rozhodnutie, ktoré obsahuje zrejmú chybu pripísateľnú agentúre, agentúra zabezpečí zrušenie zápisu alebo rozhodnutia. Ak existuje iba jeden účastník konania a zápis alebo akt sa dotýka jeho práv, nariadi sa zrušenie, aj keď chyba nebola pre daného účastníka konania zrejmá.“; [PN 58]

"

b)  v odseku 2 sa druhá veta odsek 2 sa nahrádza takto:"

2. Zrušenie uvedené v odseku 1 sa uskutoční z úradnej moci alebo na návrh jedného z účastníkov konania oddelením, ktoré vykonalo tento zápis alebo vydalo rozhodnutie. Zrušenie zápisu do registra alebo zrušenie rozhodnutia sa uskutoční do jedného roka od dátumu zápisu do registra alebo dátumu prijatia rozhodnutia po porade s účastníkmi konania a všetkými majiteľmi predmetných práv na európsku ochrannú známku Európskej únie zapísaných v registri. Agentúra uchováva záznamy o každom takomto zrušení.“; [PN 59]

"

c)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva účastníkov konania podať odvolanie podľa článkov 58 a 65 alebo možnosť opraviť chyby a zrejmé chyby podľa článku 79d. V prípade podania odvolania proti rozhodnutiu agentúry obsahujúcemu chybu odvolacie konanie stráca opodstatnenie, keď agentúra svoje rozhodnutie zruší podľa odseku 1 tohto článku.“;

"

70)  Článok 82 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Tento článok sa nevzťahuje na lehoty stanovené v článku 29 ods. 1, článku 33 ods. 1, článku 36 ods. 2, článku 41 ods. 1 a 3, článku 47 ods. 3, článku 60, článku 65 ods. 5, článku 81 a v článku 112 ani na lehoty stanovené v odseku 1 tohto článku ani na lehotu stanovenú na uplatnenie seniority podľa článku 34 po podaní prihlášky.“;

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Ak agentúra akceptuje žiadosť, predpokladá sa, že k následkom nedodržania lehoty nedošlo. Ak bolo rozhodnutie prijaté v období medzi uplynutím nedodržanej lehoty a žiadosťou o pokračovanie v konaní, útvar oprávnený rozhodnúť o zmeškanom úkone preskúma rozhodnutie a ak stačí uskutočniť samotný zmeškaný úkon, prijme iné rozhodnutie. Ak sa pôvodné rozhodnutie nemá upraviť, potvrdí sa v písomnej forme.“;

"

71)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 82a

Prerušenie konania

1.   V prípade prerušenia alebo obnovenia konania agentúra spĺňa podmienky stanovené v súlade s článkom 93a písm. i).“; pred agentúrou sa prerušia:

   a) v prípade úmrtia alebo právnej nespôsobilosti prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Európskej únie alebo osoby oprávnenej na základe vnútroštátneho práva konať v jeho mene. Pokiaľ uvedené udalosti nemajú vplyv na splnomocnenie zástupcu určeného na základe článku 93, konanie sa preruší iba na žiadosť tohto zástupcu;
   b) v prípade, že prihlasovateľovi alebo majiteľovi ochrannej známky Európskej únie sa z právnych dôvodov vyplývajúcich zo žaloby podanej proti jeho vlastníctvu bráni, aby pokračoval v konaní pred agentúrou;
   c) v prípade úmrtia alebo právnej nespôsobilosti zástupcu prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Európskej únie, alebo ak sa mu z právnych dôvodov vyplývajúcich zo žaloby podanej proti jeho vlastníctvu bráni, aby pokračoval v konaní pred agentúrou.

2.  Ak bola agentúra v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a b) informovaná o totožnosti osoby splnomocnenej pokračovať v konaní pred agentúrou, agentúra oznámi tejto osobe a tiež každej zainteresovanej tretej strane, že konanie bude pokračovať odo dňa, ktorý určí agentúra.

3.  V prípade uvedenom v odseku 1 písm. c) konanie pokračuje, ak bola agentúra informovaná o vymenovaní nového zástupcu prihlasovateľa alebo ak agentúra informovala ostatné strany o vymenovaní nového zástupcu majiteľa ochrannej známky Európskej únie. Ak agentúra nebola informovaná o vymenovaní nového zástupcu do troch mesiacov po začiatku prerušenia konania, informuje prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Európskej únie:

   a) v prípade, že je uplatniteľný článok 92 ods. 2, o tom, že prihláška ochrannej známky Európskej únie sa bude považovať za vzatú späť, ak sa informácie nepredložia do dvoch mesiacov po tomto oznámení; alebo
   b) v prípade, že nie je uplatniteľný článok 92 ods. 2, o tom, že konanie s prihlasovateľom alebo majiteľom ochrannej známky Európskej únie sa obnoví dňom tohto oznámenia.

4.  Lehoty okrem lehoty na úhradu poplatkov na obnovenie, platné pre prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Európskej únie k dátumu prerušenia konania, začnú opäť plynúť odo dňa obnovenia konania.“; [PN 60]

"

72)  Článok 83 sa nahrádza takto:"

„Článok 83

Odkaz na všeobecné zásady

Ak v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia neexistujú procesnoprávne ustanovenia, agentúra zohľadní zásady procesného práva všeobecne uznávané v členských štátoch.“;

"

73)  V článku 85 ods. 1 sa slová „v zmysle podmienok stanovených vo vykonávacom nariadení“ nahrádzajú slovami „v zmysle podmienok stanovených v súlade s článkom 93a písm. j)“; sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Účastník konania, ktorý prehrá konanie vo veci námietky, konanie vo veci zrušenia, konanie vo veci vyhlásenia neplatnosti alebo odvolacie konanie, hradí poplatky, ktoré vzniknú druhému účastníkovi konania, ako aj všetky náklady bez toho, aby bol dotknutý článok 119 ods. 6, ktoré vzniknú tomuto účastníkovi konania v súvislosti s konaním, vrátane cestovného a stravného a odmeny pre zástupcu, poradcu alebo advokáta v rámci tarifných limitov stanovených pre každú kategóriu trov konania [...].“; [PN 61]

"

74)  V článku 86 ods. 2 sa druhá veta nahrádza takto:"

„Každý členský štát určí jeden orgán zodpovedný za overenie pravosti rozhodnutia a jeho kontaktné údaje oznámi agentúre, Súdnemu dvoru a Komisii. Uvedený orgán vyznačí v rozhodnutí doložku vykonateľnosti bez akýchkoľvek ďalších formalít okrem overenia pravosti rozhodnutia.“;

"

75)  Článok 87 sa nahrádza takto:"

„Článok 87

Register európskych ochranných známok Európskej únie

1.  Agentúra vedie register ochranných známok Európskej únie a, ktorý obsahuje tie údaje, ktorých zaznamenanie alebo začlenenie je stanovené v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia. Agentúra register aktualizuje ho. [PN 62]

2.  Register je prístupný verejnosti na nahliadnutie. Možno ho viesť v elektronickej forme.

3.  Agentúra vedie elektronickú databázu obsahujúcu údaje o prihláškach európskych ochranných známok Európskej únie a o zápisoch do registra. Obsah uvedenej databázy možno sprístupniť verejnosti. Výkonný riaditeľ stanoví podmienky prístupu do databázy a spôsob, akým možno obsah tejto databázy sprístupniť v strojovo čitateľnej forme, vrátane zodpovedajúcich poplatkov.“;

"

76)  Článok 88 sa mení takto:

a)  názov „Nahliadnutie do spisov“ sa nahrádza názvom „Nahliadnutie do spisov a vedenie spisov“;

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Ak sa do spisov nahliada podľa odsekov 2 alebo 3, určité dokumenty v spise môžu byť z nahliadnutia vyňaté. Výkonný riaditeľ určí spôsoby nahliadnutia.

5.  Agentúra vedie spisy ku každému postupu týkajúcemu sa prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie alebo zápisu európskej ochrannej známky Európskej únie. Formu vedenia týchto spisov určí výkonný riaditeľ. Ak sa spisy vedú v elektronickom formáte, originály dokumentov, ktoré tvoria základ takýchto elektronických spisov, budú zničené, keď po ich doručení agentúre uplynie určitá lehota, ktorú stanoví výkonný riaditeľ.“;

"

77)  Článok 89 sa nahrádza takto:"

„Článok 89

Pravidelné publikácie

1.  Agentúra pravidelne vydáva:

   a) bulletin európskych ochranných známok Európskej únie, ktorý obsahuje zápisy vykonané do registra, ako aj ostatné údaje, ktorých zverejnenie je povinné podľa tohto nariadenia alebo delegovaných aktov prijatých v súlade s týmto nariadením; [PN 63]
   b) úradný vestník obsahujúci oznámenia a informácie všeobecného charakteru vydávané výkonným riaditeľom agentúry, ako aj všetky ostatné informácie týkajúce sa tohto nariadenia alebo jeho vykonávania.

Publikácie uvedené v písmenách a) a b) môžu mať elektronickú formu.

2.  Spôsob a pravidelnosť vydávania bulletinu európskych ochranných známok Európskej únie určí výkonný riaditeľ.

3.  Výkonný riaditeľ môže stanoviť, že určité údaje sa v úradnom vestníku budú vydávať vo všetkých úradných jazykoch Únie.“

"

78)  Článok 92 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 druhá veta, fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú buď bydlisko alebo sídlo, alebo hlavné miesto podnikania, alebo skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik v Únii, musia byť zastupované pred agentúrou v súlade s článkom 93 ods. 1 vo všetkých konaniach stanovených týmto nariadením, okrem podávania prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie.

Odchylne od prvého pododseku fyzické alebo právnické osoby v zmysle uvedeného pododseku nemusia byť zastúpené pred agentúrou v prípadoch stanovených v súlade s článkom 93a písm. p).“; [PN 64]

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. V prípade splnenia podmienok stanovených v súlade s článkom 93a písm. p) sa vymenuje spoločný zástupca.“; [PN 65]

"

79)  Článok 93 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Zastupovanie fyzických alebo právnických osôb pred agentúrou môžu vykonávať iba:

   (a) odborníci z oblasti práva kvalifikovaní v členskom štáte, ktorí majú svoje miesto podnikania v rámci Únie, pokiaľ sú oprávnení v rámci daného štátu konať ako zástupcovia v záležitostiach týkajúcich sa ochranných známok;
   (b) odborní zástupcovia, ktorých mená sú uvedené v zozname vedenom na tento účel agentúrou.

Zástupcovia konajúci pred agentúrou predkladajú agentúre na jej žiadosť podpísané splnomocnenie na vloženie do spisov.“

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Výkonný riaditeľ agentúry môže udeliť výnimku z:

   (a) požiadavky podľa odseku 2 písm. c) druhej vety, ak žiadateľ predloží dôkaz o tom, že požadovanú kvalifikáciu získal iným spôsobom;
   (b) požiadavky podľa odseku 2 písm. a) v prípade vysokokvalifikovaných odborníkov za predpokladu, že sú splnené požiadavky podľa odseku 2 písm. b) a c).“;

"

(c)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Určitú osobu možno vyradiť zo zoznamu odborných zástupcov za podmienok stanovených v súlade s článkom 93a písm. p).“; [PN 66]

"

80)  V hlave IX sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 5

Udelenie právomocí

Článok 93a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) požiadavky týkajúce sa formy rozhodnutí uvedených v článku 75;
   b) podmienky týkajúce sa ústnych konaní a dokazovania podľa článkov 77 a 78;
   c) podmienky týkajúce sa oznámenia podľa článku 79;
   d) postup na oznámenie o strate práv podľa článku 79a;
   e) pravidlá týkajúce sa komunikačných prostriedkov vrátane elektronických komunikačných prostriedkov uvedených v článku 79b, ktoré majú používať účastníci konania pred agentúrou, a formuláre, ktoré má sprístupniť agentúra;
   f) pravidlá, ktorými sa riadi výpočet a trvanie lehôt uvedených v článku 79c ods. 1;
   g) postup na opravu jazykových chýb alebo chýb pri prepise a zrejmých chýb v rozhodnutiach agentúry a technických chýb pripísateľných agentúre pri zápise ochrannej známky alebo pri uverejnení jej zápisu podľa článku 79d;
   h) postup na zrušenie rozhodnutia alebo zrušenie zápisu do registra podľa článku 80 ods. 1;
   i) podmienky prerušenia a obnovenia konania pred agentúrou podľa článku 82a;
   j) postupy týkajúce sa rozdelenia a stanovenia výšky trov konania podľa článku 85 ods. 1; [PN 67]
   k) údaje uvedené, ktoré sa majú zapísať do registra uvedeného v článku 87 ods. 1; [PN 68]
   l) postup na nahliadnutie do spisov podľa článku 88 vrátane častí spisov vyňatých z nahliadnutia a podmienky vedenia spisov agentúry podľa článku 88 ods. 5; [PN 69]
   m) podmienky uverejňovania údajov a zápisov uvedených v článku 89 ods. 1 písm. a) v bulletine európskych ochranných známok Európskej únie vrátane typu informácií a jazyky, v ktorých sa uvedené údaje a zápisy majú uverejňovať;
   n) pravidelnosť, formu a jazyky vydávania publikácií úradného vestníka agentúry uvedených v článku 89 ods. 1 písm. b);
   o) podmienky výmeny informácií a oznámení medzi agentúrou a orgánmi členských štátov a podmienky týkajúce sa nahliadnutia do spisov súdmi alebo orgánmi členských štátov alebo ich prostredníctvom podľa článku 90;
   p) výnimky z povinnosti byť zastúpený pred agentúrou podľa článku 92 ods. 2, podmienky, za ktorých sa vymenuje spoločný zástupca podľa článku 92 ods. 4, podmienky, za ktorých musia zamestnanci uvedení v článku 92 ods. 3 a oprávnení zástupcovia uvedení v článku 93 ods. 1 predložiť agentúre podpísané splnomocnenie, aby mohli vykonávať zastupovanie, obsah uvedeného splnomocnenia a podmienky, za ktorých možno určitú osobu vyradiť zo zoznamu oprávnených zástupcov uvedeného v článku 93 ods. 5.“; [PN 70]

"

81)  V hlave X sa názov oddielu 1 nahrádza takto:"

„Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“;

"

82)  Článok 94 sa mení takto:

a)  názov sa nahrádza takto:"

„Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“;

"

b)  v odseku 1 sa výraz „ustanovenia nariadenia (ES) č. 44/2001“ odsek 1 sa nahrádza výrazom „pravidlá Únie týkajúce sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach takto:"

1. Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, pravidlá Únie týkajúce sa právomoci a uznávania výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa vzťahujú na konania týkajúce sa ochranných známok Európskej únie a prihlášok ochranných známok Európskej únie, ako aj na konania týkajúce sa súčasne prebiehajúcich a po sebe nasledujúcich žalôb na základe ochranných známok Európskej únie a národných ochranných známok.“; [PN 71]

"

c)  dopĺňa sa tento odsek:"

„3. Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 44/2001 podľa potreby zahŕňajú Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísanú 19. októbra 2005.“;

"

83)  V článku 96 písm. c) sa výraz „článku 9 ods. 3 v druhej vete“ nahrádza výrazom „článku 9b ods. 2“;

84)  V článku 99 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. V prípade žalôb uvedených v článku 96 písm. a) a c) námietka týkajúca sa zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie predložená inak ako formou vzájomného návrhu je prípustná, pokiaľ odporca tvrdí, že práva majiteľa európskej ochrannej známky Európskej únie mohli byť zrušené z dôvodu, že táto známka sa v čase podania žaloby pre porušenie práv skutočne nepoužívala.“;

"

85)  Článok 100 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Súd pre európske ochranné známky Európskej únie, na ktorý bol podaný vzájomný návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie, nezačne s preskúmaním vzájomného návrhu skôr, než zainteresovaný účastník konania alebo súd informuje agentúru o dátume podania vzájomného návrhu. Agentúra túto informáciu zaznamená do registra. Ak návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie prerokúva agentúra, informuje o tom súd, ktorý konanie preruší, až kým sa neprijme právoplatné rozhodnutie o prihláške alebo kým sa prihláška nevezme späť.“;

"

b)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Ak súd pre európske ochranné známky Európskej únie vynesie rozsudok vo veci vzájomného návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie, ktorý nadobudol právoplatnosť, kópiu rozsudku agentúre zašle bezodkladne buď súd, alebo ktorýkoľvek z účastníkov vnútroštátneho konania. Agentúra alebo ktorýkoľvek zo zainteresovaných účastníkov konania môže požadovať informácie o takomto zaslaní. Agentúra uvedie rozsudok v registri a prijme opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s jeho výrokovou časťou.“;

"

86)  V článku 102 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Súd pre európske ochranné známky Európskej únie môže uplatňovať aj opatrenia alebo príkazy, ktoré sú dostupné podľa uplatniteľného práva a ktoré považuje za primerané za daných okolností prípadu.“;

"

87)  Článok 108 sa vypúšťa;

88)  V článku 113 ods. sa odsek 3 sa výraz „spolu s formálnymi podmienkami stanovenými vo vykonávacom nariadení“ nahrádzajú výrazom „spolu s formálnymi podmienkami stanovenými v súlade s článkom 114a nahrádza takto:"

„3. Agentúra preskúma, či požadovaná premena spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, najmä v článku 112 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 a v odseku 1 tohto článku, spolu s formálnymi podmienkami stanovenými v súlade s článkom 114a. Ak sú tieto podmienky splnené, agentúra postúpi žiadosť o premenu úradom priemyselného vlastníctva členských štátov, ktoré sú v nej uvedené.“; [PN 72]

"

89)  V článku 114 ods. sa odsek 2 sa slová „vo vykonávacom nariadení“ nahrádzajú slovami „v delegovaných aktoch prijatých v súlade s týmto nariadením nahrádza takto:"

„2. Prihláška ochrannej známky Európskej únie alebo ochranná známka Európskej únie doručená v súlade s článkom 113 nepodlieha formálnym požiadavkám vnútroštátneho práva, ktoré sa líšia od požiadaviek uvedených v tomto nariadení alebo v delegovaných aktoch prijatých v súlade s týmto nariadením.“; [PN 73]

"

90)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 114a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť formálne podmienky, ktoré musí spĺňať žiadosť o premenu európskej ochrannej známky Európskej únie, podrobné informácie týkajúce sa jej preskúmania a jej zverejnenia.“;

"

91)  V článku 116 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže agentúra využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami agentúry. Riadiaca rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do agentúry.“;

"

92)  V článku 117 sa slová „na úrad“ nahrádzajú slovami „na agentúru a jej zamestnancov“ Článok 117 sa nahrádza takto:"

„Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.“; [PN 74]

"

93)  Článok 119 sa mení takto:

a)  v odseku 6 druhom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:"

„Preklad sa predloží v lehote stanovenej v súlade s článkom 144a písm. b).“;

"

b)  dopĺňa sa tento odsek:"

„8. Spôsob osvedčovania prekladov určí výkonný riaditeľ.“;

"

94)  V článku 120 ods. 1 sa slová „vykonávacím nariadením“ nahrádzajú slovami „delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia“ sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Prihláška ochrannej známky Európskej únie, ako je opísaná v článku 26 ods. 1, a ostatné informácie, ktorých zverejnenie je predpísané týmto nariadením alebo delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia, sa zverejnia vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.“; [PN 75]

"

95)  Článok 122 sa vypúšťa;

96)  Článok 123 sa nahrádza takto:"

„Článok 123

Transparentnosť

1.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001* sa vzťahuje na dokumenty uchovávané agentúrou.

2.  Riadiaca rada prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.  Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 možno za podmienok stanovených v článkoch 228 a 263 zmluvy podať sťažnosť ombudsmanovi alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie.

4.  Spracovávanie osobných údajov agentúrou podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001**.

______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).“;

"

97)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 123a

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Agentúra uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností v zmysle prílohy k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom*. Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa vzťahuje okrem iného na ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií.

_________________

* Rozhodnutie Komisie 2001/844/ES, ESUE, Euratom z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1).“;

"

98)  V hlave XII sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 1a

Úlohy agentúry a spolupráca na podporu zbližovania

Článok 123b

Úlohy agentúry

1.  Agentúra má tieto úlohy:

   a) spravuje a podporuje systém európskych ochranných známok Európskej únie stanovený v tomto nariadení;
   b) spravuje a podporuje systém európskych dizajnov stanovený v nariadení Rady (ES) č. 6/2002*;
   c) podporuje zbližovanie postupov a nástrojov v oblasti ochranných známok a vzorov v spolupráci s centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva v členských štátoch vrátane Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo;
   d) vykonáva úlohy uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012**;
   da) vykonáva úlohy, ktoré jej boli zverené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ***. [PN 76]

2.  Agentúra v súvislosti s úlohami uvedenými v odseku 1 spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, subjektmi, úradmi priemyselného vlastníctva, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami.

3.  Agentúra môže poskytovať dobrovoľné služby mediácie a rozhodcovského konania s cieľom pomôcť účastníkom konania dosiahnuť mimosúdne vyrovnanie sporu. [PN 77]

Článok 123c

Spolupráca na podporu zbližovania postupov a nástrojov

1.  Agentúra a úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo navzájom spolupracujú v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov v oblasti ochranných známok a vzorov.

Táto spolupráca zahŕňa okrem iného tieto oblasti činnosti: [PN 78]

   a) vypracovávanie spoločných noriem preskúmania;
   b) vytváranie spoločných alebo prepojených databáz a portálov na účely konzultácie, vyhľadávania a triedenia v celej Únii;
   c) nepretržité poskytovanie a výmenu údajov a informácií vrátane ich poskytovania do databáz a portálov uvedených v písmene b);
   d) stanovenie spoločných noriem a praktík s cieľom zabezpečiť interoperabilitu postupov a systémov v celej Únii a posilniť ich konzistentnosť, efektívnosť a účinnosť;
   e) zdieľanie informácií o právach a postupoch priemyselného vlastníctva vrátane vzájomnej podpory poskytovanej poradenským a informačným strediskám;
   f) výmenu technickej expertízy a pomoci v súvislosti s oblasťami uvedenými v písmenách a) až e).

2.  Agentúra vymedzuje, vypracúva a koordinuje spoločné projekty v záujme Únie a členských štátov v súvislosti s oblasťami uvedenými v odseku 1. Vymedzenie projektu zahŕňa stanovuje špecifické povinnosti a funkcie každého zúčastneného úradu priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo. Agentúra vo všetkých etapách spoločných projektov konzultuje so zástupcami používateľov. [PN 79]

3.  Úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo sa účinne zapájajú do spoločných projektov uvedených v odseku 2 s cieľom zabezpečiť ich rozvoj, fungovanie, interoperabilitu a aktualizáciu.

Ak však výsledok týchto projektov vedie k vývoju nástrojov, ktoré členský štát na základe odôvodneného rozhodnutia považuje za zhodné s nástrojmi, ktoré už v tomto členskom štáte existujú, z účasti na projekte spolupráce nevyplýva povinnosť presadiť takýto výsledok v danom členskom štáte. [PN 80]

4.  Agentúra poskytuje finančnú podporu na spoločné projekty v záujme Únie a členských štátov uvedené v odseku 2, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie účinnej účasti úradov priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo na projektoch v zmysle odseku 3. Táto finančná podpora môže mať formu grantov. Celková výška financovania nesmie presiahnuť 10 % 20 % ročného príjmu agentúry a pokrýva minimálnu sumu pre každý členský štát na účely úzko súvisiace s účasťou na spoločných projektoch. Príjemcami grantov sú úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo. Granty možno udeľovať bez výziev na predkladanie návrhov v súlade s rozpočtovými pravidlami uplatniteľnými na agentúru a so zásadami postupov udeľovania grantov obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách**** a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012*****. [PN 81]

_____________________-

(*) Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1).

(**) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva, vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 1).

(***) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5).

(****) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(*****)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).“;

"

99)  V hlave XII sa oddiely 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„ODDIEL 2

Riadiaca rada

Článok 124

Funkcie riadiacej rady

1.  Bez toho, aby boli dotknuté funkcie pridelené rozpočtovému výboru v oddiele 5, riadiaca rada má tieto funkcie:

   a) na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. c) riadiaca rada prijíma ročný pracovný program agentúry na nasledujúci rok s prihliadnutím na stanovisko Komisie a prijatý ročný pracovný program poskytne Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;
   b) na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. d) a s prihliadnutím na stanovisko Komisie riadiaca rada prijme viacročný strategický program agentúry vrátane stratégie agentúry v oblasti medzinárodnej spolupráce v nadväznosti na výmenu názorov medzi výkonným riaditeľom a príslušným výborom v Európskom parlamente a prijatý viacročný strategický program poskytne Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;
   c) na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. f) riadiaca rada prijme ročnú správu a prijatú ročnú správu poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;
   d) na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom v súlade s článkom 128 ods. 4 písm. g) riadiaca rada prijme viacročný plán zamestnaneckej politiky;
   e) riadiaca rada prijme pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov v agentúre;
   f) vo vzťahu k pracovníkom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“); [PN 83]
   g) riadiaca rada prijíma primerané vykonávacie pravidlá pre služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade článkom 110 služobného poriadku;
   h) riadiaca rada vymenúva výkonného riaditeľa a zástupcu alebo zástupcov výkonného riaditeľa podľa článku 129 a môže ich odvolať z funkcie a vymenúva predsedu odvolacích senátov, predsedov jednotlivých senátov a členov odvolacích senátov podľa článku 136;
   i) riadiaca rada zabezpečuje primerané opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom a externom audite a hodnotení uvedených v článku 165a, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);
   ia) riadiaca rada vymedzuje a vypracúva spoločné projekty v záujme Únie a členských štátov v súlade s článkom 123c; [PN 82]
   j) pred prijatím usmernení týkajúcich sa preskúmania vykonávaného agentúrou a v iných prípadoch uvedených v tomto nariadení sa uskutočňujú konzultácie s riadiacou radou;
   k) riadiaca rada môže poskytovať stanoviská a žiadosti o informácie výkonnému riaditeľovi a Komisii, ak to považuje za potrebné.

2.  Riadiaca rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku a s článkom 142 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov prijíma rozhodnutie na základe článku 142 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť.

Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonáva sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo člena personálu okrem výkonného riaditeľa. [PN 84]

Článok 125

Zloženie riadiacej rady

1.  Riadiaca rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a z dvoch zástupcov Komisie a jedného zástupcu Európskeho parlamentu a ich príslušných náhradníkov. [PN 85]

2.  Členom riadiacej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti.

3.  Funkčné obdobie je štyri roky. Funkčné obdobie možno predĺžiť.

Článok 126

Predseda riadiacej rady

1.  Riadiaca rada volí spomedzi svojich členov predsedu a podpredsedu. Podpredseda zastupuje ex offo predsedu v prípade, že predseda nemôže vykonávať svoje povinnosti.

2.  Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je štyri roky. Funkčné obdobie možno obnoviť raz. V prípade, že sa členstvo v riadiacej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu.

Článok 127

Zasadnutia

1.  Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda.

2.  Na rokovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, ak riadiaca rada nerozhodne inak.

3.  Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú raz dvakrát za rok. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie, Európskeho parlamentu alebo jednej tretiny členských štátov. [PN 87]

4.  Riadiaca rada prijme rokovací poriadok.

5.  Riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou svojich členov. V prípade rozhodnutí, ktoré je riadiaca rada splnomocnená prijímať podľa článku 124 ods. 1 písm. a) a b), článku 126 ods. 1 a článku 129 ods. 2 a 4 3, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jej členov. V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas. [PN 88]

6.  Riadiaca rada môže vyzvať pozorovateľov, aby sa zúčastnili na jej zasadnutiach.

7.  Sekretariát riadiacej rade zabezpečuje agentúra.

ODDIEL 2a

Výkonná rada

Článok 127a

Zriadenie

Riadiaca rada môže zriadiť výkonnú radu.

Článok 127b

Funkcie a organizácia

1.  Výkonná rada pomáha riadiacej rade.

2.  Výkonná rada má tieto funkcie:

   a) pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijímať riadiaca rada;
   b) spolu s riadiacou radou zabezpečuje primerané opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom a externom audite a hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);
   c) bez toho, aby boli dotknuté funkcie výkonného riaditeľa v zmysle článku 128, pomáha mu pri vykonávaní rozhodnutí riadiacej rady a poskytuje súvisiace odporúčania s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym riadením.

3.  Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, výkonná rada prijíma niektoré dočasné rozhodnutia v mene riadiacej rady, a to najmä o otázkach administratívneho riadenia, vrátane rozhodnutí o pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu.

4.  Výkonná rada je zložená z predsedu riadiacej riady, jedného zástupcu Komisie v riadiacej rade a troch ďalších členov, ktorých riadiaca rada vymenuje spomedzi svojich členov. Predseda riadiacej rady je aj predsedom výkonnej rady. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo.

5.  Funkčné obdobie členov výkonnej rady je štyri roky. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa končí aj funkčné obdobie členov riadiacej rady.

6.  Výkonná rada uskutoční aspoň jedno riadne zasadnutie raz za tri mesiace. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť svojich členov.

7.  Výkonná rada dodržiava rokovací poriadok, ktorý stanovuje riadiaca rada. [PN 86]

ODDIEL 3

Výkonný riaditeľ

Článok 128

Funkcie výkonného riaditeľa

1.  Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá riadiacej rade.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, riadiacej rady a rozpočtového výboru, výkonný riaditeľ je pri výkone svojich povinností nezávislý a nesmie prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného subjektu.

3.  Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry.

4.  Výkonný riaditeľ má najmä tieto funkcie:

   a) vykonáva všetky nevyhnutné kroky vrátane prijímania interných administratívnych predpisov a zverejňovania oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie agentúry;
   b) vykonáva rozhodnutia prijímané riadiacou radou;
   c) pripravuje návrh ročného pracovného programu, v ktorom uvádza odhad ľudských a finančných zdrojov pre každú činnosť, a po porade s Komisiou ho predkladá riadiacej rade;
   d) pripravuje návrh viacročného strategického programu vrátane stratégie agentúry v oblasti medzinárodnej spolupráce a po porade s Komisiou a po výmene názorov s príslušným výborom v Európskom parlamente ho predkladá riadiacej rade;
   e) plní ročný pracovný program a viacročný strategický program a riadiacej rade podáva správu o ich plnení;
   f) pripravuje ročnú správu o činnostiach agentúry a predkladá ju riadiacej rade na schválenie;
   g) pripravuje návrh viacročného plánu zamestnaneckej politiky a po porade s Komisiou ho predkladá riadiacej rade;
   h) pripravuje akčný plán nadväzujúci na zistenia vyplývajúce zo správ o internom alebo externom audite a z hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dva razy do roka podáva Komisii a riadiacej rade správu o pokroku;
   i) chráni finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na boj proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ako aj pomocou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovania účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií;
   j) pripravuje stratégiu agentúry v oblasti boja proti podvodom a predkladá ju na schválenie rozpočtovému výboru;
   k) v záujme zaistenia jednotného uplatňovania nariadenia môže rozšírenému odvolaciemu senátu postúpiť otázky týkajúce sa práva, a to najmä v prípade, ak odvolací senát vydal k týmto otázkam odlišné rozhodnutia;
   l) vypracováva odhady príjmov a výdavkov agentúry a plní rozpočet;
   la) bez toho, aby boli dotknuté články 125 a 136, vykonáva vo vzťahu k pracovníkom agentúry právomoci udelené prostredníctvom služobného poriadku menovaciemu orgánu a prostredníctvom podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy („právomoci menovacieho orgánu“); [PN 91]
   m) vykonáva právomoci, ktoré mu udelila riadiaca rada vo vzťahu k zamestnancom podľa článku 124 ods. 1 písm. f); [PN 89]
   ma) môže predložiť Komisii akýkoľvek návrh na zmenu tohto nariadenia, delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia a akýchkoľvek ďalších pravidiel vzťahujúcich sa na ochranné známky Európskej únie po konzultácii s riadiacou radou a v prípade poplatkov a rozpočtových ustanovení stanovených v tomto nariadení s Výborom pre rozpočet; [PN 90]
   n) vykonáva právomoci, ktoré mu boli udelené na základe článku 26 ods. 3, článku 29 ods. 5, článku 30 ods. 2, článku 45 ods. 3, článku 75 ods. 2, článku 78 ods. 5, článkov 79, 79b, 79c, článku 87 ods. 3, článkov 88, 89, článku 93 ods. 4, článku 119 ods. 8 a článku 144 v súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia;
   o) svoje funkcie môže delegovať.

5.  Výkonnému riaditeľovi pomáha jeden alebo viacerí zástupcovia výkonného riaditeľa. V prípade neprítomnosti alebo indispozície výkonného riaditeľa ho v súlade s postupom stanoveným riadiacou radou nahradí zástupca výkonného riaditeľa alebo jeden zo zástupcov výkonného riaditeľa.

Článok 129

Vymenovanie výkonného riaditeľa a jeho odvolanie z funkcie a predĺženie jeho funkčného obdobia

1.  Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zástupca agentúry podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.  Výkonného riaditeľa vymenováva riadiaca rada zo zoznamu aspoň troch kandidátov navrhnutých Komisiou pri uplatnení výborom riadiacej rady pre predbežný výber, ktorý tvoria zástupcovia členských štátov, Komisie a Európskeho parlamentu, na základe otvoreného a transparentného postupu výberového konania a uverejnenia výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie a inde. Pred vymenovaním môže byť kandidát, ktorého vybrala riadiaca rada, vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru predseda riadiacej rady.

Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia riadiacej rady konajúcej na návrh Európskej kKomisie po tom, čo Komisia vypracuje na žiadosť riadiacej rady alebo Európskeho parlamentu hodnotiacu správu.

3.  Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia riadiaca rada vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry. Riadiaca rada môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz najviac o päť rokov. Riadiaca rada pri rozhodovaní o predĺžení funkčného obdobia výkonného riaditeľa zohľadní hodnotiacu správu Komisie o výsledkoch činnosti výkonného riaditeľa, ako aj budúce úlohy a výzvy agentúry.

4.  Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 3, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz najviac o päť rokov.

5.  Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na inom výberovom konaní na rovnaké miesto.

6.  Zástupca alebo zástupcovia výkonného riaditeľa sa vymenúvajú alebo odvolávajú z funkcie podľa odseku 2 po porade s výkonným riaditeľom a prípadne so zvoleným výkonným riaditeľom. Funkčné obdobie zástupcu výkonného riaditeľa je päť rokov. Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie ho môže podľa odseku 34 ho môže po porade s výkonným riaditeľom predĺžiť raz najviac o päť rokov.“; [PN 92]

"

100)  Článok 130 sa mení takto:

a)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) útvar poverený vedením registra;“

"

b)  dopĺňa sa toto písmeno:"

„f) akékoľvek iné oddelenie alebo osoba, ktoré na tento účel vymenoval výkonný riaditeľ.“;

"

101)  V článku 132 ods. 2 sa tretia veta nahrádza takto:"

„V špecifických prípadoch stanovených v súlade s článkom 144a písm. c) prijíma rozhodnutia jeden člen.“;

"

102)  Článok 133 sa nahrádza takto:"

„Článok 133

Útvar poverený vedením registra

1.  Útvar poverený vedením registra je zodpovedný za prijímanie rozhodnutí v súvislosti so zápismi do registra.

2.  Je zodpovedný aj za vedenie zoznamu odborných zástupcov uvedeného v článku 93 ods. 2.

3.  Rozhodnutia útvaru prijíma jeden člen.“;

"

103)  Článok 134 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Zrušovacie oddelenie je zodpovedné za prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa:

   (a) návrhov na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti európskej ochrannej známky Európskej únie;
   (b) žiadosti o prevod európskej ochrannej známky Európskej únie podľa článku 18.“;

"

b)  v odseku 2 sa tretia veta nahrádza takto:"

„V špecifických prípadoch stanovených v súlade s článkom 144a písm. c) prijíma rozhodnutia jeden člen.“;

"

104)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 134a

Všeobecná právomoc

Rozhodnutia požadované podľa tohto nariadenia, ktoré nepatria do právomoci prieskumového pracovníka, námietkového oddelenia, zrušovacieho oddelenia ani útvaru povereného vedením registra, prijíma ktorýkoľvek úradník alebo oddelenie, ktoré na tento účel vymenoval výkonný riaditeľ.“;

"

105)  Článok 135 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Odvolacie senáty sú zodpovedné za rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam prijatým podľa článkov 131 až 134a.“;

"

b)  v odseku 3 sa písmeno (a) nahrádza takto:"

„a) orgán odvolacích senátov uvedený v článku 136 ods. 4 písm. a) alebo“;

"

c)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Rozšírený senát je zodpovedný aj za predkladanie odôvodnených stanovísk k otázkam práva, ktoré mu postúpil výkonný riaditeľ podľa článku 128 ods. 4 písm. k).“;

"

d)  v odseku 5 sa vypúšťa posledná veta;

106)  Článok 136 sa nahrádza takto:"

„Článok 136

Nezávislosť členov odvolacích senátov

1.  Predseda odvolacích senátov a predsedovia senátov sú vymenovaní v súlade s postupom stanoveným v článku 129 na vymenovanie výkonného riaditeľa na obdobie piatich rokov. Počas tohto funkčného obdobia nesmú byť odvolaní z funkcie, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie a pokiaľ v tejto súvislosti nerozhodne Súdny dvor na základe žiadosti inštitúcie, ktorá ich vymenovala.

2.  Funkčné obdobie predsedu odvolacích senátov možno predĺžiť raz o ďalšie päťročné obdobie alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že riadiaca rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky jeho činnosti.

3.  Funkčné obdobie predsedov senátov možno predĺžiť o ďalšie päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že riadiaca rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti a predseda odvolacích senátov vyjadril priaznivé stanovisko.

4.  Predseda odvolacích senátov má tieto riadiace a organizačné funkcie:

   a) predsedá orgánu odvolacích senátov zodpovednému za stanovenie pravidiel a organizovanie práce senátov;
   b) zabezpečuje výkon rozhodnutí orgánu;
   c) prideľuje prípady senátu na základe objektívnych kritérií určených orgánom odvolacích senátov;
   d) zasiela výkonnému riaditeľovi prehľad výdavkových požiadaviek orgánu na účely vypracovania odhadu výdavkov.

Predseda odvolacích senátov predsedá rozšírenému senátu.

5.  Členov odvolacích senátov vymenúva riadiaca rada na obdobie piatich rokov. Ich funkčné obdobie možno predĺžiť o ďalšie päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že riadiaca rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti a predseda odvolacích senátov vyjadril priaznivé stanovisko.

6.  Členovia odvolacích senátov nesmú byť odvolaní zo svojich funkcií, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie a pokiaľ v tejto súvislosti nerozhodne Súdny dvor, keď mu prípad postúpila riadiaca rada na odporúčanie predsedu odvolacích senátov po porade s predsedom senátu, do ktorého príslušný člen patrí.

7.  Predseda odvolacích senátov a predsedovia a členovia jednotlivých senátov sú nezávislí. Pri svojom rozhodovaní nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

8.  Rozhodnutia prijaté rozšíreným odvolacím senátom alebo stanoviská k otázkam práva, ktoré mu postúpil výkonný riaditeľ podľa článku 135, sú pre rozhodovacie štruktúry agentúry uvedené v článku 130 záväzné.

9.  Predseda odvolacích senátov a predsedovia a členovia odvolacích senátov nesmú byť prieskumovými pracovníkmi ani členmi námietkových oddelení, útvaru povereného vedením registra ani zrušovacích oddelení.

Článok 136a

Centrum pre mediáciu a rozhodcovské konanie

1.  Agentúra môže zriadiť centrum pre mediáciu a rozhodcovské konanie, ktoré by bolo nezávislé od rozhodovacích orgánov uvedených v článku 130. Centrum sa bude nachádzať v priestoroch agentúry.

2.  Každá fyzická alebo právnická osoba môže využívať služby centra na dobrovoľnom základe s cieľom urovnať po vzájomnej dohode spory, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a smernica.

3.  Agentúra môže začať rozhodcovské konanie aj z vlastnej iniciatívy, aby stranám umožnila dospieť k vzájomnej dohode.

4.  Centrum vedie riaditeľ, ktorý je zodpovedný za jeho činnosť.

5.  Riaditeľa vymenúva riadiaca rada.

6.  Centrum vypracuje stanovy upravujúce postupy mediácie a rozhodcovského konania a stanoví pravidlá pre svoju činnosť. Stanovy upravujúce postupy mediácie a rozhodcovského konania musí potvrdiť riadiaca rada.

7.  Centrum zostaví register mediátorov a rozhodcov, ktorí pomáhajú stranám urovnať spory. Musia byť nezávislí a mať príslušné spôsobilosti a skúsenosti. Register musí schváliť riadiaca rada.

8.  Prieskumoví pracovníci a členovia divízie inštitútu alebo odvolacích senátov sa nemôžu zúčastňovať na žiadnej mediácii ani rozhodcovskom konaní týkajúcom sa prípadu, ak:

   a) boli vopred akokoľvek zapojení do postupov podliehajúcich mediácii alebo rozhodcovskému konaniu;
   b) sú na prípade osobne zainteresovaní; alebo
   c) boli do prípadu predtým zapojení ako zástupcovia jednej zo strán.

9.  Žiadna osoba požiadaná o účasť v rozhodcovskom alebo mediačnom paneli nesmie byť zapojená do konania o námietke či zrušení alebo do konania, ktoré viedlo k mediácii alebo rozhodcovskému konaniu.“; [PN 93]

"

107)  Článok 138 sa nahrádza takto:"

„Článok 138

Rozpočtový výbor

1.  Rozpočtový výbor má funkcie, ktoré mu boli pridelené v tomto oddiele.

2.  Článok 125, článok 126 a článok 127 ods. 1 až 4, 6 a 7 sa na rozpočtový výbor uplatňujú primerane.

3.  Rozpočtový výbor prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou svojich členov. Pri rozhodnutiach, ktoré je rozpočtový výbor splnomocnený prijímať podľa článku 140 ods. 3 a článku 143, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jeho členov. V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas.“;

"

108)  V článku 139 sa dopĺňajú tieto odseky:"

„4. Agentúra raz za dva roky vypracuje správu o svojej finančnej situácii a predloží ju Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia na základe tejto uvedenej správy preskúma finančnú situáciu agentúry. [PN 94]

4a.  Agentúra zabezpečuje finančnú rezervu pokrývajúcu jeden rok jej operačných výdavkov, aby zaistila kontinuitu svojej činnosti.“; [PN 95]

"

109)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 141a

Boj proti podvodom

1.  V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999* agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a prijme primerané opatrenia týkajúce sa všetkých zamestnancov agentúry s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.  Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie zo strany agentúry.

3.  OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96** na účely zistenia, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanou agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktoré Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich príslušných právomocí.

5.  Rozpočtový výbor prijme stratégiu v oblasti boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, s prihliadnutím na analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať.

__________________

* Nariadenie (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

** Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).“;

"

110)  Článok 144 sa nahrádza takto:"

„Článok 144

Poplatky

1.  Okrem poplatkov uvedených v článku 26 ods. 2, článku 36 ods. 1 písm. c), článku 41 ods. 3, článku 44 ods. 4, článku 47 ods. 1 a 3, článku 49 ods. 4, článku 56 ods. 2, článku 60, článku 81 ods. 3, článku 82 ods. 1, článku 113 ods. 1 a článku 147 ods. 5 sa poplatky účtujú v týchto prípadoch:

   a) vyhotovenie kópie osvedčenia o zápise;
   b) zápis licencie alebo iného práva v súvislosti s európskou ochrannou známkou Európskej únie;
   c) zápis licencie alebo iného práva v súvislosti s prihláškou európskej ochrannej známky Európskej únie;
   d) zrušenie zápisu licencie alebo iného práva;
   e) úprava zapísanej európskej ochrannej známky Európskej únie;
   f) vyhotovenie výpisu z registra;
   g) nahliadnutie do spisov;
   h) vyhotovenie kópií dokumentov spisu;
   i) vyhotovenie overených kópií prihlášky;
   j) oznámenie informácií uvedených v spise;
   k) kontrola určenia trov konania, ktoré sa majú preplatiť.

2.  Výška poplatkov uvedených v odseku 1 sa určí na takej úrovni úrovniach uvedených v prílohe –I tak, aby sa zabezpečila v zásade dostatočná výška z nich plynúcich príjmov na to, aby bol rozpočet agentúry vyvážený a aby sa zároveň zabránilo nahromadeniu značných prebytkov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 139 ods. 4, Komisia preskúma úroveň poplatkov, ak by k značnému prebytku došlo opakovane. Ak toto preskúmanie nevedie k zníženiu alebo zmene úrovne poplatkov, ktorá zabraňuje ďalšiemu nahromadeniu značného prebytku, prebytok nahromadený po preskúmaní sa presunie do rozpočtu Únie. [PN 96]

3.  Výkonný riaditeľ stanovuje sumu, ktorá sa má účtovať za iné služby poskytované agentúrou než služby uvedené v odseku 1 a za publikácie vydávané agentúrou v súlade s kritériami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 144a písm. d). Suma, ktorá sa má účtovať, nesmie prekročiť výšku nevyhnutnú na pokrytie nákladov na špecifickú službu poskytovanú agentúrou.

4.  V súlade s kritériami stanovenými v delegovanom akte prijatom podľa článku 144a písm. d) výkonný riaditeľ môže prijať tieto opatrenia:

   a) môže stanoviť, ktoré špecifické metódy úhrady iné než metódy stanovené v súlade s článkom 144a písm. d) možno použiť, a to najmä prostredníctvom vkladov na bežné účty v držbe agentúry;
   b) môže stanoviť sumy, pri nedosiahnutí ktorých sa nadmerná suma uhradená na pokrytie poplatku nepreplatí;
   c) môže upustiť od núteného vymáhania splatnej sumy, ak suma, ktorá sa má získať späť, je minimálna, alebo ak takéto vymáhanie má príliš neistý výsledok.

Ak možno použiť metódy úhrady poplatkov uvedené v písmene a), výkonný riaditeľ určí dátum, keď sa takéto poplatky majú považovať za uhradené agentúre.“;

"

111)  Vkladá sa tento oddiel:"

„ODDIEL 6

Delegovanie právomocí

Článok 144a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom určiť:

   a) špecifické kritériá používania jazykov podľa článku 119;
   b) prípady, v ktorých rozhodnutia vo veci námietky a rozhodnutia o zrušení prijíma jeden člen podľa článku 132 ods. 2 a článku 134 ods. 2;
   c) podrobné informácie týkajúce sa organizácie odvolacích senátov vrátane zriadenia a úlohy orgánu odvolacích senátov uvedeného v článku 135 ods. 3 písm. a), zloženia rozšíreného senátu a pravidiel postúpenia prípadov tomuto senátu podľa článku 135 ods. 4 a podmienok, za ktorých rozhodnutia prijíma jeden člen v súlade s článkom 135 ods. 2 a 5; [PN 97]
   d) systém poplatkov splatných agentúre v súlade s článkom 144 vrátane výšky poplatkov, metódy úhrady, meny, dátum splatnosti poplatkov, dátum, keď sa poplatky považujú za uhradené, a dôsledky nevykonania úhrady alebo neskorej úhrady a nedostatočnej a nadmernej úhrady, služby, ktoré môžu byť bezplatné, a kritériá, na základe ktorých môže výkonný riaditeľ vykonávať právomoci stanovené v článku 144 ods. 3 a 4.“; [PN 98]

"

112)  V článku 145 sa slová „jeho vykonávacie nariadenia“ nahrádzajú slovami „delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia“; Článok 145 sa nahrádza takto:"

„Článok 145

Uplatňovanie ustanovení

Ak nie je v tejto hlave uvedené inak, toto nariadenie a delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením sa uplatňujú na medzinárodné prihlášky ochranných známok podľa Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok prijatého v Madride 27. júna 1989 (ďalej len „medzinárodné prihlášky“ a „madridský protokol“), založené na prihláške ochrannej známky Európskej únie alebo na ochrannej známke Európskej únie, a na zápisy ochranných známok v medzinárodnom registri vedenom medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „medzinárodné zápisy“ a „medzinárodný úrad“), v ktorých je vyznačená Európska únia.“; [PN 99]

"

113)  V článku 147 sa odseky 4, 5 a 6 nahrádzajú takto:"

„4. Podanie medzinárodnej prihlášky podlieha poplatku, ktorý sa hradí agentúre. Ak má byť medzinárodný zápis založený na európskej ochrannej známke Európskej únie po jej zápise, poplatok je splatný v deň zápisu európskej ochrannej známky Európskej únie. Pokiaľ nebol uhradený požadovaný poplatok, prihláška sa nepovažuje za podanú.

5.  Medzinárodná prihláška musí spĺňať formálne náležitosti stanovené v súlade s článkom 161a písm. a).

6.  Agentúra preskúma, či medzinárodná prihláška spĺňa náležitosti stanovené v článku 146 a v odsekoch 1, 3 a 5 tohto článku.

7.  Agentúra medzinárodnú prihlášku postúpi čo najskôr medzinárodnému úradu.“; [PN 100]

"

114)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 148a

Oznámenie o neplatnosti základnej prihlášky alebo zápisu

Agentúra do počas piatich rokov odo dňa medzinárodného zápisu oznámi medzinárodnému úradu všetky skutočnosti a rozhodnutia, ktoré majú vplyv na platnosť prihlášky európskej ochrannej známky Európskej únie alebo zápisu európskej ochrannej známkyEurópskej únie, na ktorej bol založený medzinárodný zápis.“; [PN 101]

"

115)  V článku 149 sa dopĺňa táto veta:"

„Žiadosť musí spĺňať formálne náležitosti stanovené v súlade s článkom 161a písm. c).“; [PN 102]

"

116)  V článku 154 sa vypúšťa odsek 4;

117)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 154a

Kolektívne a certifikačné známky

Keď je medzinárodný zápis založený na základnej prihláške alebo základom zápise týkajúcom sa kolektívnej známky, certifikačnej známky alebo garančnej známky, agentúra dodržiava postupy stanovené v súlade s článkom 161a písm. f), s medzinárodným zápisom označujúcim Európsku úniu sa zaobchádza ako s kolektívnou známkou Európskej únie. Držiteľ medzinárodného zápisu predloží priamo agentúre stanovy upravujúce používanie známky podľa článku 67 do dvoch mesiacov odo dňa, keď medzinárodný úrad informoval agentúru o medzinárodnom zápise.“; [PN 103]

"

118)  Článok 155 sa vypúšťa;

119)  Článok 156 sa mení takto:

a)  v odseku 2 sa slová „šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami „jeden mesiac odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Námietky sa podávajú v lehote troch mesiacov, pričom lehota začne plynúť jeden mesiac po dni zverejnenia podľa článku 152 ods. 1. Námietky sa nepovažujú za riadne podané, pokiaľ nebol zaplatený príslušný poplatok.“; [PN 104]

"

b)  odsek 4 sa vypúšťa;

120)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 158a

Právny účinok zápisu prevodov

Zápis zmeny majiteľa medzinárodného zápisu v medzinárodnom registri má rovnaký účinok ako zápis prevodu do registra podľa článku 17.

Článok 158b

Právny účinok zápisu licencií a iných práv

Zápis licencie alebo obmedzenia dispozičného práva majiteľa v súvislosti s medzinárodným zápisom v medzinárodnom registri má rovnaký účinok ako zápis licencie, vecného práva, exekúcie alebo konkurzného konania do registra podľa článkov 19, 20, 21 a 22.

Článok 158c

Preskúmanie žiadostí o zápis prevodov, licencií alebo obmedzení dispozičných práv majiteľov

Agentúra v prípadoch stanovených v súlade s článkom 161a písm. h) postupuje medzinárodnému úradu žiadosti o zápis zmeny majiteľa, licencie alebo obmedzenia dispozičného práva majiteľa, zmenu alebo zrušenie licencie alebo zrušenie obmedzenia dispozičného práva majiteľa, ktoré jej boli podané.“; [PN 105]

"

121)  Článok 159 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) vyznačenie členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou madridského protokolu, za predpokladu, že ku dňu, keď sa požiadalo o premenu, bolo možné vyznačiť tento členský štát priamo podľa madridského protokolu. Uplatňujú sa články 112, 113 a 114.“;

"

b)  v odseku 2 sa vypúšťajú slová „alebo madridskej dohody odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Národná prihláška ochrannej známky alebo vyznačenie členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou madridského protokolu [...], ktoré vyplývajú z premeny medzinárodného zápisu, v ktorom je vyznačená Európska únia, má vo vzťahu k členskému štátu, ktorého sa to týka, dátum medzinárodného zápisu podľa článku 3 ods. 4 madridského protokolu alebo dátum následného rozšírenia na územie Európskej únie po ukončení medzinárodného zápisu podľa článku 3 ter ods. 2 madridského protokolu, alebo dátum priority tohto zápisu a prípadne senioritu ochrannej známky tohto štátu uplatnenú podľa článku 153“; [PN 106]

"

122)  V hlave XIII sa vkladá tento oddiel:"

„ODDIEL 4

Udelenie právomocí

Článok 161a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

   a) formálne náležitosti medzinárodnej prihlášky uvedené v článku 147 ods. 5, postup preskúmania medzinárodnej prihlášky podľa článku 147 ods. 6 a podmienky postúpenia medzinárodnej prihlášky medzinárodnému úradu podľa článku 147 ods. 4; [PN 107]
   b) podmienky týkajúce sa oznamovania podľa článku 148a;
   c) formálne náležitosti žiadosti o územné rozšírenie uvedenej v článku 149 ods. 2, postup na preskúmanie týchto náležitostí a podmienky postúpenia žiadosti o územné rozšírenie medzinárodnému úradu; [PN 108]
   d) postup na podanie návrhu na uplatnenie seniority podľa článku 153;
   e) postupy na preskúmanie absolútnych dôvodov na odmietnutie ochrany uvedených v článku 154 a na podanie a preskúmanie námietok podľa článku 156 vrátane potrebných oznámení, ktoré sa majú doručiť medzinárodnému úradu;
   f) postupy v súvislosti s medzinárodným zápisom uvedeným v článku 154a;
   g) prípady, v ktorých agentúra medzinárodnému úradu oznamuje neplatnosť účinkov medzinárodného zápisu podľa článku 158, a informácie, ktoré takéto oznámenie obsahuje;
   h) podmienky postúpenia žiadostí uvedených v článku 158c medzinárodnému úradu;
   i) podmienky, ktoré musí spĺňať žiadosť o premenu podľa článku 159 ods. 1;
   j) formálne náležitosti žiadosti o zmenu podľa článku 161 a postupy na takúto zmenu;
   k) podmienky oznámení medzi agentúrou a medzinárodným úradom vrátane oznámení, ktoré sa majú doručovať podľa článku 147 ods. 4, článku 148a, článku 153 ods. 2 a článku 158c.“; [PN 109]

"

123)  Článok 162 sa vypúšťa;

124)  Článok 163 sa vypúšťa;

125)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 163a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 24a, 35a, 45a, 49a, 57a, 65a, 74a, 74k, 93a, 114a, 144a a 161a sa udeľuje na dobu neurčitú.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v odseku 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 24a, 35a, 45a, 49a, 57a, 65a, 74a, 74k, 93a, 114a, 144a a 161a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predlžuje predĺži o dva mesiace.“; [PN 110]

"

126)  Článok 164 sa vypúšťa;

127)  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 165a

Hodnotenie a preskúmanie

1.  Komisia do roku 2019 a potom raz za päť rokov dá vypracovať hodnotenie vykonávania zhodnotí vykonávanie tohto nariadenia. [PN 112]

2.  V rámci hodnotenia sa preskúmava právny rámec pre spoluprácu medzi agentúrou, úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradom Beneluxu pre duševné vlastníctvo, pričom osobitná pozornosť sa venuje mechanizmu financovania. V rámci hodnotenia sa posúdi aj vplyv, efektívnosť a účinnosť agentúry a jej pracovných postupov. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančný vplyv každej takejto zmeny.

3.  Hodnotiacu správu spolu s jej závermi predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Výsledky hodnotenia sa zverejnia.

4.  Pri príležitosti každého druhého hodnotenia sa posúdia výsledky dosiahnuté agentúrou vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy. Ak sa Komisia domnieva, že pokračovanie existencie agentúry už nie je vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnené, môže navrhnúť zrušenie tohto nariadenia.“

"

127a)  Vkladá sa táto príloha:"

„Príloha -I

Výška poplatkov

Poplatky, ktoré sa majú uhradiť agentúre podľa tohto nariadenia a nariadenia (ES) č. 2868/95, sú takéto:

1.  Základný poplatok za prihlášku individuálnej ochrannej známky (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 a)

925 EUR

1a.  Rešeršný poplatok za podanie prihlášky ochrannej známky Európskej únie (článok 38 ods. 2, pravidlo 4 c)

Suma 12 EUR vynásobená počtom centrálnych úradov priemyselného vlastníctva uvedených v článku 38 ods. 2; túto sumu a nasledujúce zmeny uverejňuje agentúra v úradnom vestníku agentúry.

1b.  Základný poplatok za podanie prihlášky individuálnej ochrannej známky elektronickými prostriedkami (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 písm. a))

775 EUR

1c.  Základný poplatok za podanie prihlášky individuálnej ochrannej známky elektronickými prostriedkami s použitím databázy tried (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 písm. a))

725 EUR

2.  Poplatok za druhú triedu tovaru a služieb za individuálnu ochrannú známku (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 písm. b))

50 EUR

2a.  Poplatok za tretiu triedu tovaru a služieb za prihlášku individuálnej ochrannej známky (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 písm. b))

75 EUR

2b.  Poplatok za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu tri za prihlášku individuálnej ochrannej známky (článok 26 ods. 2, pravidlo 4 písm. b))

150 EUR

3.  Základný poplatok za prihlášku kolektívnej ochrannej známky (článok 26 ods. 2 a článok 66 ods. 3, pravidlo 4 písm. a) a pravidlo 42)

1 000 EUR

3a.  Základný poplatok za podanie prihlášky kolektívnej ochrannej známky elektronickými prostriedkami s použitím databázy tried (článok 26 ods. 2 a článok 66 ods. 3, pravidlo 4 písm. a) a pravidlo 42)

950 EUR

4.  Poplatok za prihlášku kolektívnej ochrannej známky za druhú triedu tovaru a služieb (článok 26 ods. 2 a článok 66 ods. 3, pravidlo 4 písm. b) a pravidlo 42)

50 EUR

4a.  Poplatok za prihlášku kolektívnej ochrannej známky za tretiu triedu tovaru a služieb (článok 26 ods. 2 a článok 66 ods. 3, pravidlo 4 písm. b) a pravidlo 42)

75 EUR

4b.  Poplatok za prihlášku kolektívnej ochrannej známky za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu tri (článok 26 ods. 2 a článok 66 ods. 3, pravidlo 4 písm. b) a pravidlo 42)

150 EUR

5.  Poplatok za námietku (článok 41ods. 3; Pravidlo 17 bod 1)

350 EUR

7.  Základný poplatok za zápis individuálnej ochrannej známky (článok 45))

0 EUR

8.  Poplatok za prihlášku individuálnej ochrannej známky za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu tri (článok 45)

0 EUR

9.  9. Základný poplatok za zápis kolektívnej ochrannej známky (článok 45 a článok 66 ods. 3)

0 EUR

10.  Poplatok za prihlášku kolektívnej ochrannej známky za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu tri (článok 45 a článok 64 ods. 3)

0 EUR

11.  Ďalší poplatok za oneskorenú úhradu poplatku za zápis (článok 162 ods. 2 bod 2)

0 EUR

12.  Základný poplatok za obnovenie zápisu individuálnej ochrannej známky (článok 47 ods. 1, pravidlo 30 bod 2 písm. a)

1 150 EUR

12a.  Základný poplatok za obnovenie zápisu individuálnej ochrannej známky elektronickými prostriedkami (článok 47 ods. 1, pravidlo 30 bod 2 písm. a)

1 000 EUR

13.  Poplatok za obnovenie zápisu individuálnej ochrannej známky za druhú triedu tovaru a služieb (článok 47 ods. 1, pravidlo 30 bod 2 písm. b)

100 EUR

13a.  Poplatok za obnovenie zápisu individuálnej ochrannej známky za tretiu triedu tovaru a služieb (článok 47 ods. 1, pravidlo 30 bod 2 písm. b)

150 EUR

13b.  Poplatok za obnovenie zápisu individuálnej ochrannej známky za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu 3 (článok 47 ods. 1, pravidlo 30 bod 2 písm. b)

300 EUR

14.  Základný poplatok za obnovenie zápisu kolektívnej ochrannej známky (článok 47 ods.1 a článok 66 ods. 3, pravidlo 30 bod 2 písm. a) a pravidlo 42)

1 275 EUR

15.  Poplatok za obnovenie zápisu kolektívnej ochrannej známky za druhú triedu tovaru a služieb (článok 47 ods. 1 a článok 66 ods. 3, pravidlo 30 bod 2 písm. b) a pravidlo 42)

100 EUR

15a.  Poplatok za obnovenie zápisu kolektívnej ochrannej známky tretej triedy tovaru a služieb (článok 47 ods. 1 a článok 66 ods. 3, pravidlo 30 bod 2 písm. b) a pravidlo 42)

150 EUR

15b.  Poplatok za obnovenie zápisu kolektívnej ochrannej známky za každú triedu tovaru a služieb prevyšujúcu tri (článok 47 ods. 1 a článok 66 ods. 3, pravidlo 30 bod 2 písm. b) a pravidlo 42)

300 EUR

16.  Ďalší poplatok za oneskorenú úhradu poplatku za obnovenie zápisu alebo oneskorené podanie žiadosti o obnovenie zápisu (článok 47 ods. 3, pravidlo 30 bod 2 písm. c))

25 % poplatku za oneskorené obnovenie, najviac 1 150 EUR

17.  Poplatok za návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti (článok 56 ods. 2, pravidlo 39 bod 1)

700 EUR

18.  Poplatok za námietky (článok 60, pravidlo 49 bod 3)

800 EUR

19.  Poplatok za uvedenie do predchádzajúceho stavu (článok 81 ods. 3).

200 EUR

20.  Poplatok za žiadosť o premenu prihlášky ochrannej známky Európskej únie alebo ochrannej známky Európskej únie (článok 113 ods. 1, tiež v spojení s článkom 159 ods. 1; pravidlo 45 bod 2, tiež v spojení s pravidlom 123 bod 2)

a) na prihlášku národnej ochrannej známky;

b) na označenie členských štátov na základe Madridskej dohody

200 EUR

21.  Poplatok za pokračovanie v konaní (článok 82 ods. 1)

400 EUR

22.  Poplatok za vyhlásenie o rozdelení zapísanej ochrannej známky Európskej únie (článok 49 ods. 4) alebo prihlášku ochrannej známky Európskej únie (článok 44 ods. 4)

250 EUR

23.  Poplatok za žiadosť o zápis licencie alebo iného práva vzhľadom na zapísanú ochrannú známku Európskej únie (článok 162 ods. 2 písm. c), pravidlo 33 bod 2), alebo prihlášku ochrannej známky Európskej únie (článok 157 ods. 4):

a)  udelenie licencie;

b)  prevod licencie;

c)  zriadenie vecného práva;

d)  prevod vecného práva;

e)  exekúcia;

200 EUR za zápis, ale v prípade viacerých žiadostí podaných v rámci tej istej prihlášky alebo v rovnakom čase celková suma nesmie presiahnuť 1 000 EUR

24.  Poplatok za výmaz zápisu licencie alebo iného práva (článok 162 ods. 2 písm. e), pravidlo 35 bod 3)

200 EUR za výmaz, ale v prípade viacerých žiadostí podaných v rámci tej istej prihlášky alebo v rovnakom čase celková suma nesmie presiahnuť 1 000 EUR

25.  Poplatok za úpravu zapísanej ochrannej známky Európskej únie (článok 162 ods. 2, písm. f), pravidlo 25 bod 2)

200 EUR

26.  Poplatok za vyhotovenie kópie prihlášky ochrannej známky Európskej únie (článok 162 ods. 2 písm. j), pravidlo 89 bod 5), vyhotovenie kópie osvedčenia o zápise (článok 162 ods. 2 písm. b), pravidlo 24 bod 2) alebo vyhotovenie výpisu z registra (článok 162 ods. 2 písm. g), pravidlo 84 bod 6):

a)  neoverená kópia alebo výpis;

b)  overená kópia alebo výpis

10 EUR

30 EUR

27.  Poplatok za nahliadnutie do spisov(článok 162 ods. 2 písm. h), pravidlo 89 bod 1)

30 EUR

28.  Poplatok za vyhotovenie kópií dokumentov spisu (článok 162 ods. 2 písm. i), pravidlo 89 bod 5):

a)  neoverená kópia;

b)  overená kópia,

plus za stranu nad 10 strán

10 EUR

30 EUR

1 EUR

29.  Poplatok za oznámenie informácií uvedených v spise (článok 162 ods. 2 písm. k), pravidlo 90)

10 EUR

30.  Poplatok za kontrolu určenia trov konania, ktoré sa musia refundovať(článok 162 ods. 2 písm. l), pravidlo 94 bod 4)

100 EUR

31.  Poplatok za podanie medzinárodnej prihlášky v agentúre (článok 147 ods. 5)

300 EUR

[PN 111]

Článok 1a

Nariadenie (ES) č. 2868/95 sa mení takto:

   1) Pravidlo 4 sa vypúšťa;
   2) V pravidle 30 sa vypúšťa bod 2. [PN 113]

Článok 1b

Nariadenie (ES) č. 2869/95 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe(16).“ [PN 114]

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť [uveďte dátum 90 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie].

Článok 1 bod 9, bod 10 písm. b), body 21, 22, 23, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 34, 37, 38, 41, 44, 46, 57, 58, 59, 60, 61, 63, 64, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 75, 76, 77, 78, 79, 88, 89, 93, 94, 99 sa uplatňuje od [uveďte prvý deň prvého mesiaca 18 mesiacov po dátume uvedenom v prvom odseku], pokiaľ sa týka článku 128 ods. 4 písm. n), bodu 101, bodu 103 písm. b), bodu 105 písm. d), bodov 112, 113, 114, 115, 117, 120, 123 a 124.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(2)Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11 , 14.1.1994, s. 1).
(3)Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).
(4)Smernica Rady 89/104/EHS zo 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25).
(6)COM(2008)0465.
(7)Ú. v. EÚ C 140, 29.5.2010, s. 22.
(8)COM(2011)0287.
(9)Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 214.
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).
(12) Nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 z 13. decembra 1995 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)(Ú. v. ES L 303, 15.12.1995, s. 33).
(13) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 15.12.1995, s. 1).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(15) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 23.
(16) Tabuľka zhody sa vypracuje po uzavretí medziinštitucionálnej dohody o tomto nariadení.


Právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochranných známok ***I
PDF 671kWORD 279k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (prepracované znenie) (COM(2013)0162 – C7-0088/2013 – 2013/0089(COD))
P7_TA(2014)0119A7-0032/2014

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0162),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0088/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0032/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (prepracované znenie)

P7_TC1-COD(2013)0089


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1, [PN 1]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES(5) by sa mala podstatným spôsobom zmeniť. V záujme prehľadnosti je vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)  Smernicou 2008/95/ES sa harmonizovali hlavné ustanovenia hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktoré sa v čase prijatia považovali za ustanovenia s najbezprostrednejším dosahom na fungovanie vnútorného trhu, keďže obmedzovali voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby v Únii.

(3)  Ochrana ochranných známok v členských štátoch existuje spolu s ochranou, ktorá je na úrovni Únie k dispozícii prostredníctvom ochranných známok Spoločenstva, ktoré sú právami duševného vlastníctva jednotného charakteru platnými v celej Únii, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 207/2009(6). Spoločná existencia systémov ochranných známok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie v skutočnosti predstavuje ťažisko prístupu Únie k ochrane duševného vlastníctva.

(4)  Komisia na základe oznámenia Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe(7) vykonala komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného pôsobenia medzi týmito úrovňami.

(5)  Rada vo svojich záveroch z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii(8) vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 a smernice 2008/95/ES. Revízia uvedenej smernice by pritom mala zahŕňať opatrenia na jej ďalšie zosúladenie s nariadením (ES) č. 207/2009, čím ktorými by sa obmedzili rozdiely v rámci systému ochrannej známky v Európe ako celku, pričom by sa zachovala vnútroštátna ochrana ochranných známok ako príťažlivá možnosť pre prihlasovateľov. V tejto súvislosti by sa mal zachovať komplementárny vzťah medzi systémom ochrannej známky Európskej únie a národnými systémami ochrannej známky. [PN 2]

(6)  Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 o jednotnom trhu pre práva duševného vlastníctva(9) dospela k záveru, že v záujme uspokojenia zvýšených požiadaviek zainteresovaných strán na čoraz rýchlejšie, kvalitnejšie a efektívnejšie systémy registrácie ochranných známok, ktoré budú zároveň konzistentnejšie, vhodnejšie na používanie, verejne dostupné a technologicky na úrovni doby, existuje potreba zmodernizovať systém ochranných známok v Únii ako celku a prispôsobiť ho internetovému veku.

(7)  Z konzultácie a hodnotenia na účely tejto smernice vyplynulo, že napriek predošlej čiastočnej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov európske podnikateľské prostredie zostáva veľmi rôznorodé, čím sa vo všeobecnosti obmedzuje možnosť prístupu k ochrane ochranných známok a čo má škodlivý účinok na konkurencieschopnosť a rast.

(8)  V záujme podpory cieľa posilniť a vytvoriť riadne fungujúci jednotný trh a uľahčenia získavania a ochrany ochranných známok v Únii je preto potrebné prekročiť obmedzený rámec aproximácie dosiahnutý smernicou 2008/95/ES a rozšíriť aproximáciu na všetky aspekty hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktorým sa spravujú ochranné známky chránené prostredníctvom zápisu v zmysle nariadenia (ES) č. 207/2009.

(9)  Na účely uľahčenia dosiahnutia a spravovania zápisov ochranných známok v celej Únii je nevyhnutné aproximovať nielen ustanovenia hmotného práva, ale aj procesnoprávne predpisy. Hlavné procesnoprávne predpisy v členských štátoch a v rámci systému európskej ochrannej známky vrátane tých predpisov, v súvislosti s ktorými rozdiely spôsobujú veľké problémy s fungovaním vnútorného trhu, by sa preto mali zosúladiť. Pokiaľ ide o postupy podľa vnútroštátneho práva, stačí stanoviť všeobecné zásady a ponechať na členských štátoch, aby stanovili konkrétnejšie pravidlá.

(10)  Je nevyhnutné zabezpečiť, aby zapísané ochranné známky využívali rovnakú ochranu v rámci právnych systémov všetkých členských štátov a aby ochrana ochranných známok na vnútroštátnej úrovni bola rovnaká ako ochrana európskych ochranných známok Európskej únie. V súlade s rozsiahlou ochranou poskytovanou európskym ochranným známkam Európskej únie, ktoré majú dobré meno v Únii, by sa rozsiahla ochrana mala poskytovať aj na vnútroštátnej úrovni všetkým zapísaným ochranným známkam, ktoré majú dobré meno v dotknutom členskom štáte. [PN 3. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte]

(11)  Táto smernica by nemala zbaviť členské štáty práva naďalej chrániť ochranné známky získané používaním, ale mala by ich brať do úvahy len v súvislosti s ich vzťahom s ochrannými známkami získanými zápisom.

(12)  Dosiahnutie cieľov, na ktoré je zameraná táto aproximácia právnych predpisov, si vyžaduje, aby boli podmienky dosiahnutia a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné.

(13)  Na tento účel je potrebné uviesť zoznam príkladov označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. V záujme splnenia cieľa systému zápisu ochranných známok, ktorým je zabezpečiť právnu istotu a riadnu správu, je takisto nevyhnutné požadovať, aby sa označenie dalo v registri vyjadriť jasným, presným, jednoznačným, ľahko dostupným, trvalým a objektívnym spôsobom, ktorý umožňuje presné určenie predmetu ochrany. Označenie by sa preto malo dať vyjadriť v akejkoľvek primeranej forme, a teda nie nevyhnutne graficky, pokiaľ vyjadrenie využíva všeobecne dostupné technológie a predstavuje dostatočné záruky na tento účel. [PN 4]

(14)  Okrem toho by sa mal uviesť úplný zoznam dôvodov na zamietnutie alebo neplatnosť ochrannej známky vyplývajúce z vlastností samotnej ochrannej známky, vrátane dôvodu, ak ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, alebo z konfliktov medzi ochrannou známkou a skoršími právami, i keď niektoré z týchto dôvodov v zozname sú nepovinné pre členské štáty, ktoré by preto mali mať možnosť trvať na týchto dôvodoch alebo ich zaviesť do svojich právnych predpisov.

(15)  S cieľom zabezpečiť, aby sa pri hodnotení absolútnych a relatívnych dôvodov zamietnutia jednotným a vyčerpávajúcim spôsobom v celej Únii uplatňovala úroveň ochrany poskytnutá zemepisným označeniam prostredníctvom iných nástrojov práva Únie, by táto smernica mala zahŕňať rovnaké ustanovenia v súvislosti so zemepisnými označeniami ako v prípade nariadenia (ES) č. 207/2009.

(16)  Ochrana poskytnutá zapísanou ochrannou známkou, ktorej funkciou je predovšetkým garantovať ochrannú známku ako označenie pôvodu, by mala byť v prípade zhodnosti známky a označenia a tovarov alebo služieb absolútna. Táto ochrana by mala platiť aj v prípade podobnosti medzi známkou a označením a medzi tovarmi alebo službami. Je nevyhnutné poskytnúť výklad pojmu podobnosti v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej spresnenie závisí od mnohých prvkov, predovšetkým od vžitosti ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorá môže vzniknúť medzi používaným alebo zapísaným označením, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi nimi označenými tovarmi alebo službami, by mala byť špecifickou podmienkou takejto ochrany. Určenie spôsobov, ktorými možno určiť pravdepodobnosť zámeny, a najmä určenie toho, na kom leží dôkazné bremeno, by malo byť vecou vnútroštátnych procesnoprávnych predpisov, ktoré by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(17)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe ktorej majú skôr zapísané ochranné známky prednosť pred neskôr zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z ochrannej známky by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti ochrannej známky. To je v súlade s článkom 16 ods. 1 Dohody z 15. apríla 1994 o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „ Dohoda TRIPS “)(10).

(18)  Je vhodné stanoviť, že porušenie práv z ochrannej známky možno konštatovať len vtedy, ak sa zistí, že v obchodnom styku sa na účely rozlíšenia obchodného pôvodu tovarov alebo služieb použila známka alebo označenie porušujúce práva. Použitie na iné účely by malo podliehať ustanoveniam vnútroštátneho práva.

(19)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a jasnosti je potrebné objasniť, že ochrana by sa ochrannej známke mala poskytnúť nielen v prípade podobnosti, ale aj v prípade zhodného označenia použitého pre zhodné tovary alebo služby, len ak a pokiaľ je negatívne ovplyvnená hlavná funkcia ochrannej známky, ktorou je zaručiť obchodný pôvod tovarov alebo služieb. [PN 5]

(20)  Porušenie ochrannej známky by malo zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného rozlišovacieho označenia, ak je toto použitie na účely rozlíšenia obchodného pôvodu tovarov alebo služieb.

(21)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné stanoviť, že majiteľ ochrannej známky by mal mať právo zakázať tretej osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES(11).

(22)  V záujme posilnenia ochrany ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá WTO o slobode tranzitu, najmä článok V dohody GATT, by majiteľ zapísanej ochrannej známky mal mať právo zabrániť tretím osobám v preprave tovarov na colné územie Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je v zásade zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi. Nemal by tým byť dotknutý bezproblémový tranzit generických liekov v súlade s medzinárodnými záväzkami Európskej únie, najmä so záväzkami vyjadrenými vo vyhlásení o dohode TRIPS a verejnom zdraví, ktoré prijala ministerská konferencia WTO v Dauhe 14. novembra 2001. [PN 55]

(22a)  Majiteľ ochrannej známky by mal mať právo podniknúť príslušné právne kroky, okrem iného vrátane práva požiadať národné colné orgány, aby konali v súvislosti s tovarom, ktorý údajne porušuje práva majiteľa, ako napríklad zadržanie alebo zničenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013(12). Colné orgány by mali vykonávať príslušné postupy stanovené v nariadení (EÚ) č. 608/2013 na žiadosť držiteľa práv a na základe kritérií analýzy rizík. [PN 7]

(22b)  V článku 28 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 sa stanovuje, že držiteľ práva nesie zodpovednosť za škody vo vzťahu k držiteľovi tovaru, ak sa, okrem iného, následne zistí, že dotknutým tovarom sa právo duševného vlastníctva neporušuje. [PN 8]

(22c)  Členské štáty by mali prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového tranzitu generických liekov. Majiteľ ochrannej známky by teda nemal mať právo zabrániť akejkoľvek tretej strane v preprave tovaru v kontexte obchodnej činnosti na colné územie členského štátu na základe domnelých či skutočných podobností medzi medzinárodným nechráneným názvom účinnej látky v liekoch a zapísanou ochrannou známkou. [PN 9]

(23)  V záujme účinnejšieho predchádzania vstupu tovarov porušujúcich práva falšovaného tovaru do Únie, a to najmä v podmienkach predaja cez internet v malých zásielkach, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 608/2013, by majiteľ platne zapísanej ochrannej známky mal mať právo zakázať dovoz takýchto tovarov do Únie, ak na obchodné účely v obchodnom styku koná len odosielateľ falšovaného tovarov tovaru. V prípadoch, keď sa prijmú takéto opatrenia, fyzické osoby alebo subjekty, ktoré tovar objednali, sú informované o dôvodoch prijatia týchto opatrení, ako aj o ich zákonných právach vo vzťahu k odosielateľovi. [PN 10]

(24)  S cieľom umožniť majiteľom zapísaných ochranných známok účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať ochrannú známku porušujúcu práva na tovary a zakázať určité prípravné úkony pred umiestnením známky.

(25)  Výlučné práva z ochrannej známky by nemali oprávňovať majiteľa zakázať používanie označení alebo znakov, ktoré sa používajú oprávnene a v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy a ochranné známky by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa obchodným názvom pravidelne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším ochranným známkam, malo takéto používanie chápať tak, že zahŕňa používanie vlastného osobného mena danej osoby. Okrem toho by vo všeobecnosti malo zahŕňať používanie opisných alebo nerozlišovacích označení alebo znakov. Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť vo všeobecnom oprávnenom a čestnom používaní známky na identifikáciu alebo uvádzanie tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa.

(26)  Zo zásady voľného pohybu tovaru vyplýva, že majiteľ ochrannej známky nesmie byť oprávnený zakázať jej používanie treťou osobou v súvislosti s tovarmi, ktoré boli uvedené do obehu v Únii pod ochrannou známkou buď týmto majiteľom, alebo s jeho súhlasom, okrem prípadov, keď existujú legitímne dôvody na námietku proti ďalšiemu obchodovaniu s tovarmi.

(27)  Z dôvodov právnej istoty a aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov starších ochranných známok, je dôležité stanoviť, že títo majitelia starších ochranných známok už nesmú žiadať o vyhlásenie neplatnosti, ani nesmú namietať proti používaniu ochranných známok, ktoré sa začali používať neskôr než ich ochranné známky, ak ich používanie vedome dostatočne dlho tolerovali, s výnimkou prípadu, keď prihláška neskoršej ochrannej známky bola podaná v zlej viere.

(28)  V záujme zabezpečenia právnej istoty a ochrany legálne nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby bola dotknutá zásada, že neskoršiu ochrannú známku nemožno presadzovať vo vzťahu k staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia starších ochranných známok by nemali byť oprávnení dosiahnuť zamietnutie alebo výmaz neskoršej ochrannej známky ani namietať proti jej používaniu, ak bola neskoršia ochranná známka získaná v čase, keď staršia ochranná známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená napríklad z dôvodu, že ešte prostredníctvom používania nezískala rozlišovaciu spôsobilosť, alebo keď sa staršia ochranná známka ešte nemohla presadiť vo vzťahu k neskoršej ochrannej známke, pretože sa nedali uplatniť potrebné podmienky, napríklad keď staršia ochranná známka ešte nezískala dobré meno.

(29)  Ochranné známky plnia svoj účel, ktorým je rozlišovať tovary alebo služby a umožňovať spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, len ak sa skutočne používajú na trhu. Požiadavka na používanie je potrebná aj v záujme zníženia celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v Únii, a teda aj množstva konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú. Je preto nevyhnutné vyžadovať, aby sa zapísané ochranné známky skutočne používali v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sú zapísané, alebo ak sa nepoužívajú, musí existovať možnosť ich zrušenia v lehote piatich rokov odo dňa zapísania. [PN 11]

(30)  Zapísaná ochranná známka by preto mala byť chránená, len pokiaľ sa skutočne používa, a staršia zapísaná ochranná známka by nemala umožňovať svojmu majiteľovi namietať proti neskoršej ochrannej známke ani ju vyhlásiť za neplatnú, ak tento majiteľ svoju ochrannú známku skutočne nepoužíval. Členské štáty by mali navyše stanoviť, že v konaní o porušení sa nemožno úspešne odvolávať na ochrannú známku, ak je ako výsledok obhajoby dokázané, že ochranná známka by mohla byť zrušená, alebo ak sa žaloba podáva proti neskoršiemu právu, že ochranná známka mohla byť zrušená v čase nadobudnutia neskoršieho práva.

(31)  Je vhodné stanoviť, že ak je pre európsku ochrannú známku Európskej únie uplatnená seniorita národnej známky a ak potom došlo k vzdaniu sa alebo zániku národnej známky, platnosť tejto národnej známky ešte možno napadnúť. Napadnutie by sa malo obmedziť na situácie, keď národná známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená v čase výmazu známky z registra.

(32)  Z dôvodu súdržnosti a v záujme uľahčovania obchodného využívania ochranných známok v Únii by sa pravidlá uplatniteľné na ochranné známky ako predmety vlastníctva mali zosúladiť s pravidlami, ktoré už boli zavedené pre európske ochranné známky Európskej únie, a mali by zahŕňať pravidlá týkajúce sa prevodu a prechodu, udeľovania licencií, vecných práv, exekúcie a konkurzného konania.

(33)  Kolektívne ochranné známky sa osvedčili ako užitočný nástroj na propagáciu tovarov alebo služieb s osobitnými spoločnými vlastnosťami. Je preto vhodné, aby národné kolektívne známky podliehali podobným pravidlám ako európske kolektívne známky.

(34)  S cieľom zlepšiť a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť by postup na zápis ochranných známok v členských štátoch mal byť účinný a transparentný a mal by sa riadiť pravidlami, ktoré sú podobné pravidlám uplatniteľným na európske ochranné známky Európskej únie. S cieľom dosiahnuť konzistentný a vyvážený systém ochranných známok na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie by všetky úrady priemyselného vlastníctva členských štátov mali preto svoje preskúmanie ex offo, pokiaľ ide o otázku oprávnenosti prihlášky ochrannej známky na zápis, obmedziť len na absenciu absolútnych dôvodov na zamietnutie. Tým by však nemalo byť dotknuté právo týchto úradov poskytovať prihlasovateľom na ich žiadosť výsledky vyhľadávania skorších práv na čisto informačnom základe a bez toho, aby bol dotknutý ďalší proces zápisu vrátane následného konania o námietkach, alebo bez toho, aby to na tento proces malo akýkoľvek záväzný účinok. Členské štáty by mali mať možnosť samy rozhodnúť, či vykonajú preskúmanie zamietnutia ex offo na základe relatívnych dôvodov. [PN 12]

(35)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s rozsahom pôsobnosti práv z ochranných známok a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok by sa označovanie a zatrieďovanie tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, malo riadiť rovnakými pravidlami vo všetkých členských štátoch a malo by sa zosúladiť s postupmi uplatniteľnými na európske ochranné známky Európskej únie. S cieľom umožniť príslušným orgánom a hospodárskym subjektom určiť rozsah zamýšľanej ochrany ochrannej známky len na základe samotnej prihlášky by označovanie tovarov a služieb malo byť dostatočne jasné a presné. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že zahŕňa len tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu.

(36)  Na účely zaistenia účinnej ochrany ochranných známok by členské štáty mali zabezpečiť efektívny administratívny postup na podávanie námietok, ktorý by majiteľom starších práv z ochranných známok umožnil podávať námietky proti zápisu prihlášky ochrannej známky. Okrem toho by členské štáty v záujme zabezpečenia efektívnych prostriedkov na zrušenie ochranných známok alebo vyhlásenie ich neplatnosti mali stanoviť administratívny postup na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti podobný postupu uplatniteľnému na európske ochranné známky Európskej únie na úrovni Únie.

(37)  Centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov by mali spolupracovať medzi sebou navzájom, ako aj s Agentúrou Európskej únie pre ochranné známky a vzory duševné vlastníctvo (ďalej len „agentúra“) vo všetkých oblastiach zápisu a správy ochranných známok s cieľom podporovať zbližovanie postupov a nástrojov, akými sú napríklad vytvorenie a aktualizácia spoločných alebo prepojených databáz a portálov na účely konzultácie a vyhľadávania. Úrady členských štátov a agentúra by mali ďalej spolupracovať vo všetkých oblastiach svojich činností, ktoré sú významné z hľadiska ochrany ochranných známok v Únii.

(38)  Táto smernica by nemala vylúčiť možnosť uplatniť na ochranné známky ustanovenia iných právnych predpisov členských štátov, než sú právne predpisy o ochranných známkach, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa nekalej súťaže, občianskoprávnej zodpovednosti alebo ochrany spotrebiteľa.

(39)  Všetky členské štáty sú viazané Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“) a Dohodou TRIPS. Je potrebné, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne v súlade s ustanoveniami uvedeného dohovoru a dohody. Táto smernica by nemala mať vplyv na povinnosti členských štátov vyplývajúce z uvedeného dohovoru a dohody. Keď je to vhodné, mal by sa uplatňovať článok 351 druhý odsek zmluvy.

(40)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(41)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty uvedenej v časti B prílohy I k smernici 2008/95/ES na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva,

(41a)  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(13) a 11. júla 2013 vydal stanovisko(14), [PN 13]

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na každú ochrannú známku v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktorá je v členskom štáte predmetom zápisu alebo prihlášky ako individuálna ochranná známka, kolektívna známka alebo ako garančná alebo certifikačná známka alebo je predmetom zápisu alebo prihlášky na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo alebo je predmetom medzinárodného zápisu s účinkom v členskom štáte.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „úrad“ je centrálny úrad priemyselného vlastníctva členského štátu alebo Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo poverený zápisom ochranných známok;

b)  „agentúra“ je Agentúra Európskej únie pre ochranné známky a vzory duševné vlastníctvo zriadená v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 207/2009; [PN 15. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte]

c)  „register“ je register ochranných známok, ktorý vedie úrad;

ca)  „staršie ochranné známky“ sú:

i)  ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy práva prednosti nárokované v súvislosti s uvedenými ochrannými známkami:

—  ochranné známky Európskej únie;

—  ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo v prípade Belgicka, Luxemburska alebo Holandska na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo;

—  ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v členskom štáte;

ii)  ochranné známky Európskej únie, ktoré si v súlade s nariadením (ES) č. 207/2009 oprávnene uplatňujú senioritu v súvislosti s ochrannou známkou uvedenou v druhej a tretej zarážke bodu i), aj keď došlo k vzdaniu sa tejto ochrannej známky alebo táto ochranná známka zanikla;

iii)  prihlášky ochranných známok uvedených v bodoch i) a ii) pod podmienkou, že sú zapísané;

iv)  ochranné známky, ktoré v deň podania prihlášky ochrannej známky, alebo prípadne ku dňu uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške ochrannej známky, sú v členskom štáte všeobecne známe v tom zmysle, v akom sa pojem „všeobecne známe“ používa v článku 6a Parížskeho dohovoru; [PN 16]

cb)  „garančná alebo certifikačná známka“ je ochranná známka, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky známky a ktorá dokáže rozlíšiť tovar alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti so zemepisným pôvodom, materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovaru a služieb, ktoré takto certifikované nie sú; [PN 17]

cc)  „kolektívna známka“ je ochranná známka, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky a ktorá dokáže rozlíšiť tovar alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovaru alebo služieb iných podnikov. [PN 18]

Kapitola 2

Právo týkajúce sa ochranných známok

Oddiel 1

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku

Článok 3

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku

Ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslice, farby ako také, tvar tovaru alebo jeho obalu alebo zvuky, za predpokladu, že sa na ne použili všeobecne prístupné technológie a že tieto označenia sú spôsobilé:

a)  sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov; a

b)  dajú sa v registri vyjadriť spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej jej majiteľovi. [PN 19]

Oddiel 2

Dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

Článok 4

Absolútne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

1.  Do registra sa nezapíšu, alebo ak už sú zapísané, sa vyhlásia za neplatné:

a)  označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)  ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;

c)  ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo znakmi, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

d)  ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo znakov, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach;

e)  označenia, ktoré sú tvorené výlučne týmito prvkami:

i)  tvar, ktorý vyplýva z povahy samotného tovaru;

ii)  tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku;

iii)  tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu;

f)  ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi;

g)  ochranné známky, ktoré môžu zavádzať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb;

h)  ochranné známky, ktoré neschválili príslušné orgány a ktoré majú byť zamietnuté alebo vyhlásené za neplatné podľa článku 6 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“);

i)  ochranné známky vylúčené zo zápisu, ktoré sa musia prestať používať podľa právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany označení pôvodu a zemepisných označení;

j)  ochranné známky vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie o ochrane tradičných označení vín a zaručených tradičných špecialít alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je aj Únia a ktoré sa týkajú ochrany liehovín, tradičných označení vín a zaručených tradičných špecialít; [PN 20]

ja)  ochranné známky, ktoré obsahujú starší názov odrody zapísaný v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2100/94(15) v súvislosti s rovnakým typom výrobku, alebo ochranné známky, ktoré tento starší názov odrody tvorí. [PN 21]

2.  Odsek 1 sa uplatňuje bez ohľadu na to, že dôvody na zamietnutie zápisu existujú:

a)  v iných členských štátoch než v tých, v ktorých bola podaná prihláška;

b)  len vtedy, keď je ochranná známka v cudzom jazyku preložená alebo prepísaná do písma alebo úradného jazyka členských štátov. [PN 22]

3.  Ochranná známka sa môže vyhlásiť za neplatnú, ak prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky v zlej viere. Nezapísanie takejto ochrannej známky do registra môže stanoviť aj ktorýkoľvek členský štát.

4.  Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná do registra, alebo ak už je zapísaná, tak sa môže vyhlásiť za neplatnú, ak a pokiaľ:

a)  používanie tejto ochrannej známky možno zakázať na základe ustanovení iného práva, než je právo o ochranných známkach príslušného členského štátu alebo Únie;

b)  ochranná známka obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol;

c)  ochranná známka obsahuje znaky, emblémy a erby iné než tie, na ktoré sa vzťahuje článok 6 ter Parížskeho dohovoru a ktoré sú predmetom verejného záujmu, s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány povolili zápis tejto ochrannej známky v súlade s právnymi predpismi členského štátu.

5.  Prihláška ochrannej známky nebude zamietnutá alebo vyhlásená za neplatnú v súlade s odsekom 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania prihlášky o zápis alebo po dátume zápisu na základe v dôsledku svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka nebude vyhlásená za neplatnú v súlade s odsekom 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte pred dňom podania návrhu na neplatnosť v dôsledku svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. [PN 23]

6.  Každý členský štát môže stanoviť, že odsek 5 sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka získala túto svoju rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky o zápis a pred dátumom zápisu.

Článok 5

Relatívne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

1.  Ochranná známka nebude zapísaná do registra alebo, ak už bola zapísaná, môže sa vyhlásiť za neplatnú:

a)  ak je táto ochranná známka zhodná so staršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je podaná prihláška tejto ochrannej známky alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto staršia ochranná známka;

b)  ak existuje z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti vrátane pravdepodobnosti asociácie so staršou ochrannou známkou.

2.  „Staršie ochranné známky“ v zmysle odseku 1 sú:

a)  ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy práva prednosti v súvislosti s uvedenými ochrannými známkami:

i)  európske ochranné známky;

ii)  ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo v prípade Belgicka, Luxemburska a Holandska na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo;

iii)  ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v členskom štáte;

b)  európske ochranné známky, ktoré si v súlade s nariadením (ES) č. 207/2009 oprávnene uplatňujú senioritu na základe ochrannej známky uvedenej v písmene a) bodoch ii) a iii), aj keď došlo k vzdaniu sa tejto ochrannej známky alebo táto ochranná známka zanikla;

c)  prihlášky ochranných známok uvedených v písmenách a) a b) pod podmienkou, že sú zapísané;

d)  ochranné známky, ktoré v deň podania prihlášky ochrannej známky, alebo prípadne ku dňu uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške ochrannej známky, sú v členskom štáte všeobecne známe v tom zmysle, v akom sa pojem „všeobecne známe“ používa v článku 6 bis Parížskeho dohovoru. [PN 24]

3.  Ochranná známka nebude zapísaná, alebo ak už bola zapísaná, tak sa môže vyhlásiť za neplatnú:

a)  ak je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou bez ohľadu na to, či sú tovary alebo služby, pre ktoré sa podáva prihláška alebo pre ktoré je zapísaná, zhodné, podobné alebo sa nepodobajú tým, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka, v prípade, ak má táto staršia ochranná známka dobré meno v členskom štáte, v súvislosti s ktorým sa podáva prihláška o zápis alebo v ktorom je ochranná známka zapísaná, alebo v prípade európskej ochrannej známky Európskej únie dobré meno v Únii a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto staršej ochrannej známky alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto staršej ochrannej známky bolo na ujmu; [PN 25]

b)  ak obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky podal prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene bez súhlasu majiteľa, s výnimkou prípadu, ak obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie;

c)  ak ochranná známka môže spôsobiť zámenu so staršou známkou chránenou mimo Únie, za predpokladu, že v deň podania prihlášky sa známka stále skutočne používala a že prihlasovateľ konal v zlej viere.

d)  ak je vylúčená zo zápisu a musí sa prestať používať podľa právnych predpisov Únie o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení. [PN 26]

4.  Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka nebude zapísaná, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak a pokiaľ:

a)  práva na nezapísanú ochrannú známku alebo na iné označenie používané v obchodnom styku boli získané pred dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo pred dňom uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a táto nezapísaná ochranná známka alebo iné označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

b)  používanie ochrannej známky môže byť zakázané na základe skoršieho práva iného, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene a) tohto odseku, a to najmä:

i)  práva na meno;

ii)  práva na osobnú podobizeň;

iii)  autorského práva;

iv)  práva priemyselného vlastníctva.

5.  Členské štáty môžu stanoviť stanovia, že podľa okolností zápis nemusí byť zamietnutý alebo ochranná známka nemusí byť vyhlásená za neplatnú, ak majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného skoršieho práva súhlasí so zápisom neskoršej ochrannej známky. [PN 27]

6.  Každý členský štát môže odchylne od odsekov 1 až 5 stanoviť, že dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti, ktoré platili v tomto štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS, budú platiť pre ochranné známky, ktorých prihlášky boli podané pred týmto dňom.

Článok 6

Vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenia ochrannej známky a posteriori

Ak je pre európsku ochrannú známku uplatnená seniorita národnej ochrannej známky, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorá zanikla, môže byť národná ochranná známka vyhlásená za neplatnú alebo zrušenú a posteriori za predpokladu, že neplatnosť alebo zrušenie mohli byť takisto vyhlásené v čase, keď došlo k vzdaniu sa alebo zániku známky. V takomto prípade seniorita stráca svoj účinok.

Článok 7

Dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa len niektorých tovarov alebo služieb

Ak existujú dôvody na zamietnutie zápisu alebo vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré bola podaná prihláška ochrannej známky alebo pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, zamietnutie zápisu alebo vyhlásenie neplatnosti sa vzťahuje len na tieto tovary alebo služby.

Článok 8

Absencia rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, ktorou sa vylučuje možnosť vyhlásiť neplatnosť zapísanej ochrannej známky

Zapísaná ochranná známka sa nevyhlasuje za neplatnú na základe staršej ochrannej známky v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  ak staršia ochranná známka, ktorá môže byť vyhlásená za neplatnú podľa článku 4 ods. 1 písm. b), c) alebo d), nenadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v súlade s článkom 4 ods. 5 v deň podania alebo v deň práva prednosti zapísanej ochrannej známky;

b)  ak návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 1 písm. b) a staršia ochranná známka nenadobudla dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na podporu zistenia o pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) v deň podania alebo v deň práva prednosti zapísanej ochrannej známky;

c)  ak návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 3 písm. a) a staršia ochranná známka nemala dobré meno v zmysle článku 5 ods. 3 písm. a) v deň podania alebo v deň práva prednosti zapísanej ochrannej známky. [PN 28]

Článok 9

Vylúčenie možnosti vyhlásiť neplatnosť v dôsledku strpenia

1.  Ak v niektorom členskom štáte majiteľ staršej ochrannej známky uvedenej v článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 3 písm. a) strpel používanie neskoršej ochrannej známky zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe staršej ochrannej známky podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky požiadalo v zlej viere. [PN 29]

2.  Každý členský štát smie stanoviť, že odsek 1 sa vzťahuje na majiteľa akýchkoľvek skorších práv uvedených v článku 5 ods. 4 písm. a) alebo b).

3.  V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 majiteľ neskoršej zapísanej ochrannej známky nie je oprávnený namietať proti využívaniu skoršieho práva, hoci toto právo sa už nesmie uplatniť proti neskoršej ochrannej známke.

Oddiel 3

Práva a obmedzenia

Článok 10

Práva z ochrannej známky

1.  Zápis ochrannej známky dáva majiteľovi výlučné práva.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky má majiteľ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali akékoľvek označenie v súvislosti s tovarmi alebo službami, ak:

a)  označenie je zhodné s ochrannou známkou a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, a ak takéto používanie ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať funkciu ochrannej známky, ktorou je zaručiť pôvod tovarov alebo služieb vo vzťahu k spotrebiteľom;

b)  bez toho, aby bolo dotknuté písmeno a), je označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné a používa sa pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné alebo podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti;

c)  označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie označenia bez náležitého dôvodu znamená, že neoprávnene ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky alebo je to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky na ujmu.

3.  Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a)  umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b)  ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;

c)  dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d)  používať označenie ako obchodný názov alebo názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;

e)  používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f)  používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou 2006/114/ES.

4.  Majiteľ zapísanej ochrannej známky je tiež oprávnený zabrániť dovozu tovarov podľa ods. 3 písm. c) v malých zásielkach, ako je vymedzené v nariadení (EÚ) č. 608/2013, do Únie, keď na obchodné účely v rámci obchodu koná len odosielateľ tovarov a keď sú tieto tovary vrátane balenia bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takými tovarmi alebo ktorú v zásadných aspektoch nemožno odlíšiť od tejto ochrannej známky. V prípade, že sa prijmú takéto opatrenia, členské štáty zabezpečia, aby jednotlivec alebo subjekt, ktorý objednal tovar, bol informovaný o dôvode prijatia opatrení a taktiež o jeho zákonných právach voči odosielateľovi.

5.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá WTO o slobode tranzitu, najmä článok V dohody GATT, má majiteľ zapísanej ochrannej známky má takisto právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovarov v kontexte obchodnej činnosti na colné územie členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary vrátane balenia pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto zapísanej ochrannej známky. [PN 30 a 56]

6.  Ak podľa práva členského štátu nemohlo byť používanie označenia za podmienok uvedených v odseku 2 písm. b) alebo c) zakázané pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení v príslušnom členskom štáte potrebných na dosiahnutie súladu s prvou smernicou Rady 89/104/EHS(16), nemožno na základe práv z ochrannej známky zabrániť v pokračujúcom používaní označenia.

7.  Odseky 1, 2, 3 a 6 nemajú vplyv na ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia inak než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo je to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky na ujmu.

Článok 11

Porušenie práv majiteľa používaním vonkajšej úpravy, balenia alebo iných prostriedkov

Ak je pravdepodobné, že vonkajšia úprava, balenie alebo iné prostriedky, na ktoré sa umiestňuje známka, sa budú používať v súvislosti s tovarmi alebo službami a toto používanie v súvislosti s týmito tovarmi alebo službami by predstavovalo porušenie práv majiteľa podľa článku 10 ods. 2 a 3, majiteľ má právo zakázať:

a)  umiestniť v obchodnom styku označenie, ktoré je v súlade so špecifikáciami v článku 5 ods. 1 tejto smernice zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, na vonkajšiu úpravu, balenie, štítky, visačky, bezpečnostné prvky, prostriedky pravosti alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť; [PN 31]

b)  ponúkať alebo uvádzať na trh vonkajšiu úpravu, balenie, štítky, visačky, bezpečnostné prvky, prostriedky pravosti alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť, alebo ich na tieto účely skladovať alebo dovážať či vyvážať. [PN 32]

Článok 12

Reprodukcia ochranných známok v slovníkoch

Ak reprodukcia ochrannej známky v slovníku, v encyklopédii alebo v podobnom náučnom diele vzbudzuje dojem, že vytvára druhový názov tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, vydavateľ diela na žiadosť majiteľa ochrannej známky zabezpečí, aby reprodukcia ochrannej známky bola najneskôr v nasledujúcom vydaní publikácie doplnená údajom, že ide o zapísanú ochrannú známku.

Článok 13

Zákaz používania ochrannej známky zapísanej na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu

1.  Ak je ochranná známka zapísaná na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu osoby, ktorá je majiteľom tejto ochrannej známky, bez súhlasu majiteľa, tento majiteľ má právo buď:

a)  namietať proti tomu, aby jeho obchodný zástupca alebo zástupca známku používal, alebo

b)  požadovať od obchodného zástupcu alebo zástupcu prevod ochrannej známky vo svoj prospech.

2.  Odsek 1 sa neuplatňuje, ak obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie.

Článok 14

Obmedzenie účinku ochrannej známky

1.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

a)  ich vlastné osobné meno alebo adresu;

b)  označenia alebo znaky, ktoré nie sú rozlišovacie alebo ktoré sa týkajú druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovaru alebo poskytnutia služby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)  ochrannú známku na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa ochrannej známky, najmä ak je používanie ochrannej známky:

i)   je potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým, ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely;

ii)  sa uskutočňuje v porovnávacej reklame pri splnení všetkých podmienok stanovených v smernici 2006/114/ES;

iii)  má za cieľ upriamiť pozornosť spotrebiteľov na ďalší predaj pravého tovaru, ktorý pôvodne predal majiteľ ochrannej známky, alebo ktorý bol predaný s jeho súhlasom;

iv)  má za cieľ ponúknuť legitímnu alternatívu tovaru alebo služieb majiteľa ochrannej známky;

v)  sa vykonáva na účely paródie, umeleckého prejavu, kritiky alebo komentára.

Prvý pododsek Tento odsek sa uplatňuje len v prípade, ak je používanie treťou osobou v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode. [PN 33]

2.  Predpokladá sa, že používanie treťou osobou nie je v súlade s čestným konaním najmä v týchto prípadoch:

a)  ak vzbudzuje dojem, že medzi treťou osobou a majiteľom ochrannej známky existuje obchodný vzťah;

b)  ak bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo je na ujmu dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. [PN 34]

2a.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal tretej osobe použiť ochrannú známku v odôvodnenom prípade na jej akékoľvek nekomerčné využitie. [PN 35]

3.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku skoršie právo, ktoré sa vzťahuje len na istú oblasť, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a je využívané len na území, na ktorom je uznané.

Článok 15

Vyčerpanie práv z ochrannej známky

1.  Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie v súvislosti s tovarmi, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v Únii.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na prípad, ak má majiteľ opodstatnené dôvody namietať proti ďalšiemu obchodovaniu s tovarom, najmä ak sa po uvedení tovaru na trhu zmenil alebo zhoršil jeho stav.

Článok 16

Používanie ochranných známok

1.  Ak majiteľ nezačal v priebehu piatich rokov odo dňa zápisu ochrannú známku v členskom štáte skutočne používať v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, alebo ak bolo toto používanie pozastavené počas neprerušeného obdobia piatich rokov, táto ochranná známka podlieha obmedzeniam a sankciám stanoveným v článku 17, článku 19 ods. 1, článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 3 a 4, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.

2.  Ak členský štát zabezpečuje konanie o námietkach v nadväznosti na zápis, obdobie piatich rokov uvedené v odseku 1 sa vypočítava odo dňa, keď už proti známke nemožno podať námietku, alebo v prípade, že námietka bola podaná a nebola vzatá späť, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení konania o námietkach.

3.  Pokiaľ ide o ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v členskom štáte, obdobie piatich rokov uvedené v odseku 1 sa vypočítava odo dňa, keď už známku nemožno zamietnuť alebo proti nej nemožno podať námietku. Ak bola podaná námietka a nebola vzatá späť, obdobie sa vypočítava odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení konania o námietkach.

3a.  Do registra by sa mal zapísať deň začiatku päťročnej lehoty uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3. [PN 36]

4.  Za používanie v zmysle odseku 1 sa považuje aj:

a)  používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná, bez ohľadu na to, či ochranná známka v podobe, v akej sa používa, je takisto zapísaná na meno majiteľa;

b)  umiestňovanie ochrannej známky na tovary alebo na ich obaly v príslušnom členskom štáte výlučne na účely vývozu.

5.  Za používanie majiteľom sa považujú aj prípady, keď sa ochranná známka používa so súhlasom majiteľa.

Článok 17

Nepoužívanie ako obhajoba v konaní o porušení práv

Majiteľ ochrannej známky má právo zakázať používanie označenia, len pokiaľ je nepravdepodobné, že jeho práva budú v čase predloženia žaloby pre porušenie práv zrušené podľa článku 19.

Článok 18

Právo zásahu majiteľa neskoršej zapísanej ochrannej známky ako obhajoba v konaní o porušení práv

1.  V konaniach o porušení práv majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky v prípade, ak táto neskoršia zapísaná ochranná známka nie je vyhlásená za neplatnú podľa článku 8, článku 9 ods. 1 a 2 a článku 48 ods. 3.

2.  V konaniach o porušení práv majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej európskej ochrannej známky Európskej únie v prípade, ak táto neskoršia zapísaná ochranná známka nie je vyhlásená za neplatnú podľa článku 53 ods. 3 a 4, článku 54 ods. 1 a 2 ani článku 57 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009.

3.  Ak majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky podľa odsekov 1 alebo 2, majiteľ neskoršej zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať používanie staršej ochrannej známky v konaniach o porušení práv, hoci toto právo sa už nesmie uplatniť proti neskoršej ochrannej známke.

Oddiel 4

Zrušenie práv z ochrannej známky

Článok 19

Absencia skutočného používania ako dôvod na zrušenie

1.  Ochranná známka môže byť zrušená, ak nebola počas nepretržitého obdobia piatich rokov skutočne používaná v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.

2.  Žiadna osoba nesmie žiadať, aby majiteľove práva na ochrannú známku boli zrušené, ak v období medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu na zrušenie sa začala ochranná známka skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo.

3.  Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až potom, ako sa majiteľ dozvedel, že môže byť podaný návrh na zrušenie.

Článok 20

Zmena na obvyklé pomenovanie alebo zavádzajúce označenie ako dôvody na zrušenie

Ochranná známka môže byť zrušená, ak po dni, keď bola zapísaná:

a)  v dôsledku konania alebo nekonania majiteľa sa táto ochranná známka stala v obchode obvyklým pomenovaním výrobku alebo služby, pre ktoré je zapísaná;

b)  v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo s jeho súhlasom v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, môže zavádzať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.

Článok 21

Zrušenie týkajúce sa len niektorých tovarov alebo služieb

Ak existujú dôvody na zrušenie ochrannej známky len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, zrušenie sa bude vzťahovať len na tieto tovary alebo služby.

Oddiel 5

Ochranné známky ako predmety vlastníctva

Článok 22

Prevod zapísaných ochranných známok

1.  Ochranná známka môže byť prevedená nezávisle od akéhokoľvek prevodu podniku v súvislosti s niektorými alebo všetkými tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná.

2.  Prevod celého podniku zahŕňa prevod ochrannej známky okrem prípadov, keď existuje opačná dohoda alebo keď to jasne vyplýva z okolností. Toto ustanovenie sa vzťahuje na zmluvný záväzok previesť podnik.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, prevod ochrannej známky sa uskutočňuje písomne a vyžaduje si podpisy zmluvných strán, s výnimkou prípadov, keď k tomu dôjde na základe vynesenia rozsudku. V opačnom prípade je prevod neplatný. [PN 37]

4.  Prevod sa na žiadosť jednej zo strán zapíše do registra a uverejní, ak žiadajúca strana predložila úradu listinný dôkaz o prevode. [PN 38]

5.  Kým sa prevod nezapíše do registra úradu nedoručí žiadosť o zápis prevodu, oprávnený nástupca si nesmie uplatňovať práva vyplývajúce zo zápisu ochrannej známky vo vzťahu k tretím osobám. [PN 39]

6.  Ak treba voči úradu dodržať lehoty, oprávnený nástupca môže voči úradu urobiť zodpovedajúce vyhlásenia, len čo úrad prijme žiadosť o zápis prevodu.

Článok 23

Vecné práva

1.  Ochranná známka sa môže nezávisle od podniku poskytnúť ako zábezpeka alebo môže byť predmetom vecných práv.

2.  Práva uvedené v odseku 1 sa na žiadosť jednej zo strán zapíšu do registra a uverejnia.

Článok 24

Exekúcia

1.  Ochranná známka môže byť predmetom exekúcie.

2.  Výkon exekúcie sa na žiadosť jednej zo strán zapíše do registra a uverejní.

Článok 25

Konkurzné konanie

Ak je ochranná známka zahrnutá do konkurzného konania, o tejto skutočnosti sa na žiadosť príslušného orgánu urobí záznam v registri a uverejní sa.

Článok 26

Licencie

1.  Na ochrannú známku možno udeliť licenciu. Táto licencia sa môže vzťahovať na niektoré alebo na všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Môže sa vzťahovať na celý príslušný členský štát alebo na jeho časť. Licencia môže byť výlučná alebo nevýlučná.

2.  Majiteľ ochrannej známky môže uplatniť svoje práva z tejto ochrannej známky proti držiteľovi licencie, ktorý porušil akékoľvek ustanovenie svojej licenčnej zmluvy, pokiaľ ide o:

a)  jej trvanie;

b)  podobu, na ktorú sa vzťahuje zápis a v ktorej možno ochrannú známku používať;

c)  rozsah tovarov alebo služieb, na ktoré sa licencia poskytuje;

d)  územie, na ktorom možno používať ochrannú známku, alebo

e)  kvalitu tovarov, ktoré držiteľ licencie vyrobil, alebo kvalitu služieb, ktoré držiteľ licencie poskytol.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia licenčnej zmluvy, držiteľ licencie môže začať konanie o porušení práv z ochrannej známky len vtedy, ak s tým súhlasí jej majiteľ. Držiteľ výlučnej licencie však môže takéto konanie začať vtedy, ak majiteľ ochrannej známky po formálnom upozornení nezačne sám takéto konanie o porušení v príslušnej lehote.

4.  Držiteľ licencie má na účely získania kompenzácie za utrpené škody právo zasiahnuť do konania o porušení, ktoré začal majiteľ ochrannej známky.

5.  Udelenie licencie alebo prevod licencie v súvislosti s ochrannou známkou sa na žiadosť jednej zo strán zapíše do registra a uverejní.

Článok 27

Prihláška ochrannej známky ako predmetu vlastníctva

Na prihlášky ochranných známok sa uplatňujú články 22 až 26.

Oddiel 6

Garančné známky, certifikačné známky a kolektívne známky

Článok 28

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)  „garančná alebo certifikačná známka“ je ochranná známka, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky známky a ktorá dokáže rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti so zemepisným pôvodom, materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú;

2)  „kolektívna známka“ je ochranná známka, ktorá sa ako taká označuje pri podaní prihlášky známky a ktorá dokáže rozlíšiť tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov. [PN 40]

Článok 29

Garančné známky a certifikačné známky

1.  Členské štáty môžu zabezpečiť zápis garančných alebo certifikačných známok.

2.  Členské štáty môžu stanoviť, že garančné alebo certifikačné známky nebudú zapísané alebo budú zrušené alebo vyhlásené za neplatné na základe iných dôvodov ako dôvodov uvedených v článkoch 3, 19 a 20, ak to funkcia týchto známok vyžaduje.

3.  Garančné alebo certifikačné známky, ktoré tvoria označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchodnom styku na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, neoprávňujú majiteľa zakázať tretej osobe používať tieto označenia alebo znaky v obchodnom styku, ak to robí v súlade s pravidlami čestného konania v priemysle alebo obchode. Takáto známka sa najmä nesmie uplatniť voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

Článok 30

Kolektívne známky

1.  Členské štáty zabezpečujú zápis kolektívnych známok.

2.  Prihlášku kolektívnej známky môžu podať združenia výrobcov, producentov, dodávateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí v zmysle práva, ktoré sa na nich vzťahuje, môžu mať vo svojom vlastnom mene práva a povinnosti všetkých typov, uzatvárať zmluvy alebo vykonávať ostatné právne úkony a mať procesnú spôsobilosť, ako aj právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje verejné právo.

3.  Odchylne od článku 4 ods. 1 písm. c) môžu kolektívne známky tvoriť označenia alebo znaky, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb.

Kolektívna známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby v obchodnom styku používala takéto označenia alebo znaky, za predpokladu, že ich bude používať v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode. Takáto ochranná známka sa nesmie uplatňovať najmä voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

Článok 31

Stanovy používania kolektívnej známky

1.  Prihlasovateľ kolektívnej známky predloží úradu stanovy jej používania. [PN 41]

2.  V stanovách používania sa bližšie určujú osoby oprávnené používať známku, podmienky členstva v združení a podmienky používania známky vrátane sankcií. Stanovy používania známky uvedené v článku 30 ods. 3 oprávňujú každú osobu, ktorej tovary alebo služby majú pôvod v príslušnej zemepisnej oblasti, stať sa členom združenia, ktoré je majiteľom známky.

Článok 32

Zamietnutie prihlášky

1.  Okrem dôvodov na zamietnutie prihlášky ochrannej známky uvedených v článkoch 4 a 5 sa prihláška kolektívnej známky zamietne aj vtedy, ak sa nesplnia ustanovenia článku 28 ods. 2, článku 30 alebo článku 31 alebo ak sú stanovy používania v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi.

2.  Prihláška kolektívnej známky sa zamietne aj vtedy, ak existuje možnosť zavádzania verejnosti, pokiaľ ide o charakter alebo významnosť známky, a to najmä vtedy, ak je pravdepodobné, že sa bude považovať za niečo iné ako za kolektívnu známku.

3.  Prihláška sa nezamietne, ak prihlasovateľ v dôsledku zmeny stanov používania spĺňa požiadavky odsekov 1 a 2.

Článok 33

Používanie kolektívnych známok

Požiadavky článku 16 sú splnené, ak kolektívnu známku v súlade s článkom 16 skutočne používa ktorákoľvek osoba, ktorá je oprávnená používať túto známku.

Článok 34

Zmena stanov používania známky

1.  Majiteľ kolektívnej známky predkladá úradu všetky zmeny stanov.

2.  Zmeny sa uvádzajú v registri okrem prípadu, ak zmenené stanovy nespĺňajú požiadavky článku 31 alebo ak zahŕňajú jeden z dôvodov na zamietnutie uvedených v článku 32.

3.  Na zmenené stanovy používania sa uplatňuje článok 42 ods. 2.

4.  Na účely uplatňovania tejto smernice zmeny stanov používania nadobúdajú účinnosť až dňom záznamu o zmene do registra.

Článok 35

Osoby, ktoré sú oprávnené podať žalobu pre porušenie práv

1.  Článok 26 ods. 3 a 4 sa uplatňujú na každú osobu, ktorá je oprávnená používať kolektívnu známku.

2.  Majiteľ kolektívnej známky je oprávnený nárokovať si náhradu škody v mene osôb, ktoré majú oprávnenie používať túto známku, ak tieto osoby utrpeli škodu v dôsledku neoprávneného používania známky.

Článok 36

Ďalšie dôvody na zrušenie

Okrem dôvodov na zrušenie uvedených v článkoch 19 a 20 sa práva majiteľa kolektívnej známky zrušia aj na základe návrhu podaného na úrade alebo na základe vzájomného návrhu v rámci konania o porušení z týchto dôvodov:

a)  majiteľ neurobí príslušné kroky, aby zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania uvedenými v stanovách používania, ktorých zmeny boli prípadne uvedené v registri;

b)  spôsob používania známky oprávnenými osobami spôsobil, že v súvislosti s touto známkou môže dôjsť k zavádzaniu verejnosti spôsobom uvedeným v článku 32 ods. 2;

c)  zmena stanov používania známky boli uvedené v registri v rozpore s článkom 34 ods. 2, pokiaľ majiteľ známky ďalšími zmenami stanov používania nedosiahol súlad s požiadavkami uvedeného článku.

Článok 37

Ďalšie dôvody na vyhlásenie neplatnosti

Okrem dôvodov na vyhlásenie neplatnosti uvedených v článkoch 4 a 5 sa za neplatnú vyhlási aj kolektívna známka, ktorá je zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 32, pokiaľ majiteľ známky zmenami stanov používania nedosiahne súlad s požiadavkami článku 32.

Kapitola 3

Postupy

Oddiel 1

Prihláška a zápis

Článok 38

Náležitosti, ktoré musí spĺňať prihláška

1.  Prihláška na zápis ochrannej známky obsahuje aspoň: [PN 42]

a)  žiadosť o zápis;

b)  informácie identifikujúce prihlasovateľa;

c)  zoznam tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis;

d)  vyjadrenie ochrannej známky.

2.  Prihláška ochrannej známky je podmienená úhradou prihlasovacieho poplatku a prípadne jedného alebo viacerých poplatkov za triedu.

Článok 39

Deň podania

1.  Dňom podania prihlášky ochrannej známky je deň, keď prihlasovateľ podá dokumenty obsahujúce informácie uvedené v článku 38 na úrade.

2.  Členské štáty môžu okrem toho stanoviť, že priznanie dňa podania podlieha úhrade základného prihlasovacieho poplatku alebo poplatku za zápis.

Článok 40

Označovanie a triedenie tovarov a služieb

1.  Tovary a služby, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis, sa zatrieďujú v súlade so systémom triedenia stanoveným Dohodou z Nice z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu známok (ďalej len „triedenie podľa Dohody z Nice“).

2.  Tovary a služby, ktoré majú byť predmetom ochrany, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne na to, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na tomto základe. Zoznam tovarov a služieb umožňuje, aby každá položka bola zatriedená len do jednej triedy v rámci triedenia podľa Dohody z Nice.

3.  Na účely odseku 2 možno použiť všeobecné označenia zahrnuté v názvoch tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice alebo iné všeobecné pojmy za predpokladu, že spĺňajú požadované normy jasnosti a presnosti.

4.  Úrad zamietne prihlášku v súvislosti s pojmami, ktoré sú nejasné alebo nepresné, ak prihlasovateľ nenavrhne prijateľné znenie v lehote stanovenej na tento účel úradom. Úrady v záujme jasnosti a právnej istoty vo vzájomnej spolupráci zostavia zoznam, v ktorom sa odzrkadľujú ich príslušné administratívne postupy v súvislosti s triedením tovarov a služieb.

5.  Používanie všeobecných pojmov vrátane všeobecných označení názvov tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice sa vykladá tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame označenia alebo pojmu. Používanie takýchto pojmov alebo označení sa nevykladá tak, že zahŕňa nárok na tovary alebo služby, ktoré nemôžu byť takto chápané.

6.  Keď prihlasovateľ žiada o zápis viac než jednej triedy, tovary a služby sa zoskupujú zoskupí tovary a služby podľa tried v rámci triedenia podľa Dohody z Nice, pričom pred každou skupinou sa uvádza číslo triedy, do ktorej daná skupina tovarov alebo služieb patrí, a každá skupina sa uvádza každú skupinu uvedie v poradí tried. [PN 43]

7.  Triedenie tovarov a služieb slúži výhradne na administratívne účely. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne podobné z toho dôvodu, že sa uvádzajú v tej istej triede v rámci triedenia podľa Dohody z Nice, a tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne nepodobné z toho dôvodu, že sa uvádzajú v rôznych triedach v rámci triedenia podľa Dohody z Nice.

Článok 41

Preskúmanie ex offo

Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti prihlášky ochrannej známky na zápis, úrady svoje preskúmanie ex offo obmedzujú len na absenciu absolútnych dôvodov na zamietnutie stanovených v článku 4. [PN 44]

Článok 42

Pripomienky tretích osôb

1.  Pred zápisom ochrannej známky môže každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo orgán zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov predložiť úradu písomné pripomienky, pričom vysvetlí, z akých dôvodov uvedených v článku 4 sa ochranná známka nezapíše do registra ex offo. Takéto osoby nesmú byť účastníkmi konania pred úradom.

2.  Okrem dôvodov uvedených v odseku 1 môže každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo orgán zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov predložiť úradu písomné pripomienky založené na konkrétnych dôvodoch, prečo by sa prihláška kolektívnej známky mala zamietnuť podľa článku 32 ods. 1 a 2.

2a.  Od členských štátov, ktoré zaviedli postupy na podávanie námietok na základe absolútnych dôvodov uvedených v článku 4, sa nepožaduje vykonávanie tohto článku. [PN 45]

Článok 43

Rozdelenie prihlášok a zápisov

Prihlasovateľ alebo majiteľ môže prihlášku ochrannej známky alebo jej zápis rozdeliť na jednu alebo viacero samostatných prihlášok alebo zápisov prostredníctvom predloženia vyhlásenia úradu.

Článok 44

Poplatky

Zápis ochrannej známky a jeho obnova sú podmienené úhradou ďalšieho poplatku za každú triedu tovarov a služieb mimo prvej triedy.

Oddiel 2

Postupy na podávanie námietok, zrušenie a vyhlásenie neplatnosti

Článok 45

Postup na podávanie námietok

1.  Členské štáty stanovujú efektívny a rýchly administratívny postup pred svojimi úradmi na podávanie námietok proti prihláške ochrannej známky z dôvodov uvedených v článku 5.

2.  V administratívnom postupe uvedenom v odseku 1 sa stanovuje, že podať námietku môže aspoň majiteľ skoršieho práva uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. i) a v článku 5 ods. 3 písm. a). Námietku možno podať na základe jedného alebo viacerých skorších práv pod podmienkou, že patria tomu istému majiteľovi, a na základe časti alebo súhrnu tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými je skoršie právo zapísané alebo sa o jeho zápis žiada, a môže sa vzťahovať na časť alebo súhrn tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis spornej známky. [PN 46]

3.  Účastníci konania majú pred začatím na základe svojej spoločnej žiadosti v rámci konania o námietkach aspoň minimálne dva mesiace na to, aby sa dohodli na možnosti mimosúdneho urovnania sporu medzi namietajúcim účastníkom konania a prihlasovateľom. [PN 47]

Článok 46

Nepoužívanie ako obhajoba pri konaní o námietkach

1.  Pri správnom konaní o námietkach v prípade, že v deň podania alebo deň práva prednosti neskoršej ochrannej známky uplynulo obdobie piatich rokov, v rámci ktorého sa staršia ochranná známka musela skutočne používať v zmysle článku 16, musí majiteľ staršej ochrannej známky, ktorý podal námietku, poskytnúť na žiadosť prihlasovateľa dôkaz, že sa staršia ochranná známka skutočne používala v zmysle článku 16 počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania alebo dňu práva prednosti neskoršej ochrannej známky, alebo dôkaz, že nepoužívanie bolo primerane odôvodnené. Pokiaľ nie je na tento účel predložený dôkaz, námietka sa zamietne.

2.  Ak sa staršia ochranná známka používala len v súvislosti s časťou tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky v zmysle odseku 1 za zapísanú len v súvislosti s touto časťou tovarov alebo služieb.

3.  Odseky 1 a 2 sa uplatňujú vtedy, keď je staršia ochranná známka európskou ochrannou známkou Európskej únie. V takom prípade sa skutočné používanie európskej ochrannej známky Európskej únie stanovuje v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Článok 47

Postup na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti

1.  Členské štáty stanovujú efektívny a rýchly administratívny postup pred svojimi úradmi na zrušenie ochrannej známky alebo vyhlásenie jej neplatnosti. [PN 48]

2.  V administratívnom postupe na zrušenie sa stanovuje, že ochranná známka sa zruší z dôvodov uvedených v článkoch 19 a 20.

3.  V administratívnom postupe na vyhlásenie neplatnosti sa stanovuje, že ochranná známka sa vyhlási za neplatnú aspoň z týchto dôvodov:

a)  ochranná známka nemala byť zapísaná, pretože nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4;

b)  ochranná známka nemala byť zapísaná v dôsledku existencie skoršieho práva v zmysle článku 5 ods. 2 a 3.

4.  V administratívnom postupe sa stanovuje, že návrh na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti môžu podať aspoň tieto osoby:

a)  v prípade odseku 2 a ods. 3 písm. a) každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo orgán zriadený na účely zastupovania záujmov výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí v zmysle práva, ktoré sa na nich vzťahuje, majú procesnú spôsobilosť vo svojom vlastnom mene;

b)  v prípade odseku 3 písm. b) majiteľ skoršieho práva uvedeného v článku 5 ods. 2 a 3.

4a.  Návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti sa môže vzťahovať na časť alebo súhrn tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými je sporná známka zapísaná. [PN 49]

4b.  Návrh na vyhlásenie neplatnosti možno podať na základe jedného alebo viacerých skorších práv pod podmienkou, že všetky patria tomu istému majiteľovi. [PN 50]

Článok 48

Nepoužívanie ako obhajoba pri konaní o vyhlásení neplatnosti

1.  Pri správnom V konaní o vyhlásení neplatnosti na základe zapísanej ochrannej známky so skorším dňom podania alebo dňom práva prednosti musí majiteľ staršej ochrannej známky na žiadosť majiteľa neskoršej ochrannej známky poskytnúť dôkaz, že počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti, sa staršia ochranná známka skutočne používala v zmysle článku 16 v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, pričom tento dôkaz uvádza ako zdôvodnenie svojej prihlášky, alebo dôkaz, že nepoužívanie bolo primerane odôvodnené, za predpokladu, že obdobie piatich rokov, v rámci ktorého sa staršia ochranná známka musela skutočne používať, uplynulo v deň podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti. [PN 51]

2.  Ak v deň podania alebo deň práva prednosti neskoršej ochrannej známky uplynulo obdobie piatich rokov, v rámci ktorého sa staršia ochranná známka musela skutočne používať v zmysle článku 16, musí majiteľ staršej ochrannej známky poskytnúť okrem dôkazu požadovaného v odseku 1 aj dôkaz, že sa táto ochranná známka skutočne používala počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania alebo dňu práva prednosti, alebo dôkaz, že nepoužívanie bolo primerane odôvodnené.

3.  Pokiaľ nie sú predložené dôkazy uvedené v odsekoch 1 a 2, návrh na vyhlásenie neplatnosti na základe staršej ochrannej známky sa zamietne.

4.  Ak sa staršia ochranná známka používala v súlade s článkom 16 len v súvislosti s časťou tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, považuje sa na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti za zapísanú len v súvislosti s touto časťou tovarov alebo služieb.

5.  Odseky 1 až 4 sa uplatňujú vtedy, keď je staršia ochranná známka európskou ochrannou známkou. V takom prípade sa skutočné používanie európskej ochrannej známky stanovuje v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Článok 49

Následky zrušenia a vyhlásenia neplatnosti

1.  Platí, že zapísaná ochranná známka nemá odo dňa podania návrhu na zrušenie účinky uvedené v tejto smernici, pokiaľ boli práva majiteľa zrušené. Skorší dátum, ku ktorému nastal jeden z dôvodov zrušenia, môže byť v rozhodnutí uvedený na žiadosť jedného z účastníkov konania.

2.  Platí, že zapísaná ochranná známka nemá hneď od začiatku účinky uvedené v tejto smernici, pokiaľ bola ochranná známka vyhlásená za neplatnú.

Oddiel 3

Platnosť a obnova zápisu

Článok 50

Platnosť zápisu

1.  Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky.

2.  Platnosť zápisu možno obnoviť v súlade s článkom 51 vždy o ďalších 10 rokov.

Článok 51

Obnova

1.  Zápis ochrannej známky sa obnovuje na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky alebo každej osoby splnomocnenej týmto majiteľom za predpokladu, že boli uhradené poplatky za obnovu.

2.  Úrad informuje majiteľa ochrannej známky a každú osobu, ktorá má zapísané právo na ochrannú známku, o zániku zápisu v dostatočnom časovom predstihu pred uvedeným zánikom. Neposkytnutie takejto informácie nemá za následok vznik zodpovednosti úradu.

3.  Žiadosť o obnovu sa podáva a poplatky za obnovu sa uhrádzajú v lehote šiestich mesiacov, ktorá sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom zaniká ochrana. Ak táto podmienka nie je splnená, žiadosť sa môže podať v lehote ďalších šiestich mesiacov nasledujúcich po dni uvedenom v prvej vete. V tejto ďalšej lehote sa uhrádzajú poplatky za obnovu, ako aj dodatočný poplatok.

4.  Ak sa žiadosť podáva alebo poplatky uhrádzajú len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, zápis sa obnovuje len pre tieto tovary alebo služby.

5.  Obnova nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni zániku existujúceho zápisu. Obnova sa zapisuje a uverejňuje.

Oddiel 3a

Komunikácia s úradom

Článok 51a

Komunikácia s úradom

Strany konania alebo ich zástupcovia, ak sú určení, uvedú úradnú adresu v jednom z členských štátov na účely úradnej komunikácie s úradom. [PN 53]

Kapitola 4

Administratívna spolupráca

Článok 52

Spolupráca v oblasti zápisu a správy ochranných známok

Členské štáty zabezpečujú, aby úrady v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov a dosahovania koherentných koherentnejších výsledkov pri skúmaní a zápise ochranných známok účinne spolupracovali medzi sebou navzájom, ako aj s agentúrou. [PN 52]

Článok 53

Spolupráca v ostatných oblastiach

Členské štáty zabezpečujú, aby úrady účinne spolupracovali s agentúrou vo všetkých oblastiach ich činností iných než činnosti uvedené v článku 52, ktoré sú významné z hľadiska ochrany ochranných známok v Únii. [PN 54]

Kapitola 5

Záverečné ustanovenia

Článok 54

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 6, 8 až 14, 16, 17, 18, 22 až 28 a 30 až 53 najneskôr 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 55

Zrušenie

Smernica 2008/95/ES sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 54 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty uvedenej v časti B prílohy I k smernici 2008/95/ES na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 1, 7, 15, 19, 20, 21 a 54 až 57 sa uplatňujú od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 54 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice].

Článok 57

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Smernica 2008/95/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

---

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3 ods. 1 písm. a) až h)

článok 4 ods. 1 písm. a) až h)

---

článok 4 ods. 1 písm. i) a j)

---

článok 4 ods. 2 a 3 prvá veta

článok 3 ods. 2 písm. a) až c)

článok 4 ods. 4 písm. a) až c)

článok 3 ods. 2 písm. d)

článok 4 ods. 3 druhá veta

článok 3 ods. 3 prvá veta

článok 4 ods. 5

článok 3 ods. 3 druhá veta

článok 4 ods. 6

článok 4 ods. 1 a 2

článok 5 ods. 1 a 2

článok 4 ods. 3 a článok 5 ods. 4 písm. a)

článok 5 ods. 3 písm. a)

---

článok 4 ods. 4 písm. g)

---

článok 4 ods. 4 písm. b) a c)

článok 4 ods. 4 písm. d) až f)

článok 4 ods. 5 a 6

---

článok 5 ods. 1 prvá úvodná veta

článok 5 ods. 1 druhá úvodná veta

článok 5 ods. 1 písm. a) a b)

článok 5 ods. 2

článok 5 ods. 3 písm. a) až c)

---

článok 5 ods. 3 písm. d)

---

---

článok 5 ods. 4 a 5

---

---

---

článok 6 ods. 1 písm. a) až c)

---

článok 6 ods. 2

článok 7

článok 8 ods. 1 a 2

---

článok 9

článok 10 ods. 1 prvý pododsek

---

článok 10 ods. 1 druhý pododsek

článok 10 ods. 2

článok 10 ods. 3

článok 11 ods. 1

článok 11 ods. 2

článok 11 ods. 3

článok 11 ods. 4

---

článok 12 ods. 1 prvý pododsek

článok 12 ods. 1 druhý pododsek

Článok 12 ods. 1 tretí pododsek

článok 12 ods. 2

článok 13

článok 14

---

---

---

článok 15 ods. 1

článok 15 ods. 2

---

článok 16

článok 17

článok 18

článok 19

článok 5 ods. 3 písm. a)

článok 5 ods. 3 písm. b)

článok 5 ods. 3 písm. c)

článok 5 ods. 3 písm. d)

článok 5 ods. 4 písm. a) a b)

---

článok 5 ods. 5 a 6

článok 8

článok 10 ods. 1

článok 10 ods. 2 úvodná veta

článok 10 ods. 2 písm. a) a b)

článok 10 ods. 2

článok 10 ods. 3 písm. a) až c)

článok 10 ods. 3 písm. d)

článok 10 ods. 3 písm. e)

článok 10 ods. 3 písm. f)

článok 10 ods. 4 a 5

článok 10 ods. 6 a 7

článok 11

článok 12

článok 13

článok 14 ods. 1 písm. a) až c)

článok 14 ods. 2

článok 14 ods. 3

článok 15

článok 26 ods. 1 a 2

článok 26 ods. 3 až 5

článok 9

článok 16 ods. 1

článok 16 ods. 2 a 3

článok 10 ods. 4

článok 10 ods. 5

---

článok 48 ods. 1 až 3

článok 46 ods. 1

článok 17

článok 17, článok 46 ods. 2 a článok 48 ods. 4

článok 18

článok 19 ods. 1

článok 19 ods. 2

článok 19 ods. 3

článok 20

článok 7 a článok 21

článok 6

články 22 až 25

článok 27

článok 28

článok 29 ods. 1 a ods. 2

článok 29 ods. 3

články 30 až 54 ods. 1

článok 54 ods. 2

článok 55

článok 56

článok 57

_____________

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 42.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(3)Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 42.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25).
(6) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).
(7) COM(2008)0465.
(8) Ú. v. EÚ C 140, 29.5.2010, s. 22.
(9) COM(2011)0287.
(10) Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 213.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(14) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 23.
(15) Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1).
(16) Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1).


Zmrazovanie a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti ***I
PDF 280kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085 – C7-0075/2012 – 2012/0036(COD))
P7_TA(2014)0120A7-0178/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0085),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0075/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 4. decembra 2012,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 3. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0178/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii

P7_TC1-COD(2012)0036


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/42/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 128.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 134.


Agentúra Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol) ***I
PDF 884kWORD 517k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o agentúre Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV a 2005/681/SVV (COM(2013)0173 – C7-0094/2013 – 2013/0091(COD))
P7_TA(2014)0121A7-0096/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0173),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 88 a článok 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0094/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality belgickou Poslaneckou snemovňou, nemeckou Spolkovou radou a španielskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre ústavné veci (A7-0096/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  zdôrazňuje, že pri rozšírení mandátu Europolu sa uplatňuje bod 31 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(1); zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie zákonodarného orgánu v prospech takéhoto rozšírenia úloh sa nedotkne rozhodnutí rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu;

3.  žiada Komisiu, aby po tom, čo sa Európsky parlament a Rada dohodnú na nariadení, túto dohodu plne zohľadnila s cieľom uspokojiť rozpočtové a personálne potreby Europolu a jeho nových úloh, najmä v prípade Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite, a to v súlade s odsekom 42 Spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie z 19. júla 2012 o decentralizovaných agentúrach;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o agentúre zriadení agentúry Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa zrušujú rozhodnutia Rady zrušuje rozhodnutie Rady 2009/371/SVV a 2005/681/SVV [PN 1]

P7_TC1-COD(2013)0091


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 88 a článok 87 ods. 2 písm. b), [PN 2]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(1)  Europol bol zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV(3) ako subjekt Únie financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie s cieľom podporovať a posilňovať činnosť vykonávanú príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným závažným formám trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti takýmto činnostiam a terorizmu. Rozhodnutie 2009/371/SVV nahradilo Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)(4).

(2)  V článku 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že činnosť Europolu sa má riadiť nariadením, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. V tomto článku sa takisto stanovuje, aby sa zriadili postupy kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty v súlade s článkom 12 písm. c) ZEÚ a s článkom 9 protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a zodpovednosť Europolu voči európskym občanom. Z toho dôvodu je nevyhnutné nahradiť rozhodnutie 2009/371/SVV nariadením, ktorým sa stanovia pravidlá parlamentnej kontroly. [PN 3]

(3)  Európska policajná akadémia (ďalej len „CEPOL“) bola zriadená rozhodnutím 2005/681/SVV(5) na podporu spolupráce medzi vnútroštátnymi policajnými zbormi prostredníctvom organizovania a koordinácie činností odbornej prípravy na celoeurópsku policajnú prácu. [PN 4]

(4)  Tzv. „Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“(6) vyzýva Europol na ďalší rozvoj, aby sa stal „centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a poskytovateľom služieb a platformou pre orgány presadzovania práva“. Na základe posúdenia fungovania Europolu je na dosiahnutie tohto cieľa potrebné ďalšie zlepšenie jeho operačnej efektívnosti. Štokholmský program takisto stanovuje cieľ vytvoriť skutočnú európsku kultúru presadzovania práva zavedením európskych systémov odbornej prípravy a výmenných programov pre všetkých príslušných profesionálov v oblasti presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. [PN 5]

(5)  Zločinecké a teroristické siete veľkého rozsahu predstavujú významnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie ako aj pre bezpečnosť a živobytie jej občanov. Dostupné hodnotenia hrozieb poukazujú na skutočnosť, že činnosti zločineckých skupín stále viac nadobúdajú charakter rôznorodej trestnej činnosti a tieto skupiny čoraz častejšie operujú cezhranične. Vnútroštátne orgány presadzovania práva musia preto užšie spolupracovať so svojimi kolegami v iných členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Europolu príslušné nástroje tak, aby podporoval členské štáty v predchádzaní trestnej činnosti v celej Únii, pri analýzach a vyšetrovaniach. Toto potvrdili aj preskúmania rozhodnutí potvrdilo aj hodnotenie rozhodnutia 2009/371/SVV a 2005/681/SVV. [PN 6]

(6)  Vzhľadom na prepojenosť úloh Europolu a CEPOL-u by spojenie a racionalizácia funkcií oboch týchto agentúr zvýšili efektívnosť operačnej činnosti, relevantnosť odbornej prípravy a účinnosť policajnej spolupráce v rámci EÚ. [PN 7]

(7)  Rozhodnutia Rozhodnutie 2009/371/SVV a 2005/681/SVV by sa preto mali malo zrušiť a nahradiť by ich ho malo toto nariadenie, ktoré vychádza zo skúseností získaných pri vykonávaní obidvoch týchto rozhodnutí uvedeného rozhodnutia. Agentúra Europol zriadený zriadená podľa tohto nariadenia by mal mala nahradiť Europol a CEPOL a prevziať ich jeho funkcie, ako boli stanovené v dotknutých dvoch zrušených rozhodnutiach zrušenom rozhodnutí. [PN 8]

(8)  Keďže k trestnej činnosti dochádza bez ohľadu na vnútorné hranice, Europol by mal podporovať členské štáty a posilňovať ich opatrenia a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej. Keďže terorizmus je jednou z najvýznamnejších hrozieb predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Únie, Europol by mal členským štátom pomáhať pri riešení spoločných výziev v tejto oblasti. Ako agentúra EÚ v oblasti presadzovania práva by Europol mal takisto podporovať a posilňovať činnosť a spoluprácu v boji proti formám trestnej činnosti, ktorá sa dotýka záujmov EÚ. Europol by mal takisto poskytovať podporu pri predchádzaní súvisiacich trestných činov, ktoré sú páchané s úmyslom získať prostriedky, umožniť, vykonať alebo zabezpečiť beztrestnosť trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu. [PN 9]

(9)  Europol by mal zaistiť kvalitnejšiu, prepojenejšiu a konzistentnejšiu odbornú prípravu pre príslušníkov orgánov presadzovania práva všetkých hodností v jasnom rámci v súlade s identifikovanými potrebami odbornej prípravy. [PN 10]

(10)  Europol by mal mať právomoc požiadať členské štáty, aby začali, vykonali alebo koordinovali trestné vyšetrovania v konkrétnych prípadoch, kedy by cezhraničná spolupráca znamenala prínos. Europol by o takýchto žiadostiach mal informovať Eurojust. Europol by mal žiadosť odôvodniť. [PN 11]

(10a)  Europol by mal viesť záznamy o spolupráci pri operáciách spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré sa zameriavajú na trestnú činnosť patriacu do jeho pôsobnosti. [PN 12]

(10b)  Vždy, keď sa medzi Europolom a členskými štátmi nadviaže spolupráca na konkrétnom vyšetrovaní, mali by sa medzi Europolom a uvedenými zúčastnenými členskými štátmi vypracovať jasné ustanovenia, ktoré vymedzia konkrétne úlohy na realizáciu, mieru účasti na vyšetrovacom alebo súdnom konaní členských štátov a rozdelenie povinností a uplatniteľné právo na účely súdneho dohľadu. [PN 13]

(11)  Na zvýšenie efektívnosti Europolu ako centra pre výmenu informácií v rámci Únie by sa mali stanoviť jednoznačné povinnosti členských štátov poskytovať Europolu potrebné údaje na splnenie jeho cieľov. Pri vykonávaní týchto povinností by musia členské štáty mali venovať zvláštnu pozornosť tomu, aby poskytovali údaje náležité iba pre boj proti trestným činnostiam, ktorých potlačenie sa považuje za strategickú a operačnú prioritu v rámci príslušných nástrojov politiky Únie. Členské štáty by takisto mali Europolu poskytovať kópiu dvojstranných a viacstranných výmen informácií s inými členskými štátmi pri trestných činnostiach spadajúcich do cieľov Europolu a zároveň uvádzať zdroj týchto informácií. Europol by zároveň mal zvýšiť úroveň svojej podpory poskytovanej členským štátom, aby tak zlepšil vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií. Europol by mal musí všetkým inštitúciám Únie a národným parlamentom predkladať výročnú správu o miere, v akej mu jednotlivé členské štáty poskytujú informácie. [PN 14]

(12)  V záujme zaistenia účinnej spolupráce medzi Europolom a členskými štátmi by sa v každom členskom štáte mala založiť národná jednotka. Tá by mala byť hlavným styčným bodom medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a inštitútmi odbornej prípravy a Europolom. Podľa tohto nariadenia by sa mala zachovať úloha národných jednotiek Europolu ako garantov a obhajcov národných záujmov v agentúre. Národné jednotky by tiež naďalej mali byť kontaktnými bodmi medzi Europolom a príslušnými orgánmi, čím by získali ústrednú a koordinačnú úlohu v súvislosti so spoluprácou všetkých členských štátov s Europolom a prostredníctvom neho, a zabezpečilo by sa tak, aby všetky členské štáty jednotne reagovali na požiadavky Europolu. Na zabezpečenie stálej a účinnej výmeny informácií medzi Europolom a národnými jednotkami a na uľahčenie ich spolupráce by každá národná jednotka mala do Europolu vyslať aspoň jedného styčného dôstojníka. [PN 15]

(13)  Berúc do úvahy predovšetkým decentralizovanú štruktúru niektorých členských štátov a v niektorých prípadoch potrebu zabezpečiť rýchlu výmenu informácií, Europol by mal mať možnosť priamo spolupracovať s orgánmi presadzovania práva v členských štátoch v rámci jednotlivých vyšetrovaní, pričom by pravidelne informoval svoje národné jednotky.

(14)  Aby sa zabezpečilo, že odborná príprava v oblasti presadzovania práva na úrovni EÚ je vysokej kvality, prepojená a konzistentná, Europol by mal konať v súlade s politikou odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva Únie. Odborná príprava na úrovni EÚ by mala byť dostupná pre príslušníkov orgánov presadzovania práva všetkých hodností. Europol by mal zaistiť, aby sa odborná príprava vyhodnocovala a závery posudzovaní potrieb odbornej prípravy boli súčasťou plánov na zníženie duplicity. Europol by mal v členských štátoch propagovať uznávanie odbornej prípravy poskytnutej na úrovni Únie. [PN 16]

(15)  Takisto je nevyhnutné zdokonaliť riadenie Europolu snahou o zvýšenú efektivitu a zjednodušené postupy.

(16)  Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v správnej rade Europolu s cieľom účinne dohliadať na jej prácu. Riadni Členovia správnej rady by mali byť menovaní na základe poznatkov o spolupráci v oblasti presadzovania práva, zatiaľ čo náhradníci by mali byť menovaní na základe poznatkov o odbornej príprave príslušníkov orgánov presadzovania práva., aby sa zohľadnil dvojitý mandát novej agentúry, a to operačná podpora a odborná príprava v oblasti presadzovania práva. V prípade neprítomnosti riadneho člena by mal náhradník plniť funkciu riadneho člena, ako aj vždy, keď sa rokuje alebo rozhoduje o odbornej príprave. Správnej rade by mal v technických otázkach týkajúcich sa odbornej prípravy poskytovať poradenstvo vedecký výbor. [PN 17]

(17)  Správna rada by mala mať potrebné právomoci, a to najmä zostavovať rozpočet, overovať jeho plnenie, prijímať náležité rozpočtové pravidlá a plánovacie dokumenty, prijímať opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie a bojovať proti podvodom, ako aj prijímať pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov a na riadenie týchto konfliktov, zavádzať transparentné pracovné postupy pri rozhodovaní výkonného riaditeľa Europolu a prijímať výročnú správu o činnosti. Mala by mať výkonné právomoci menovacieho orgánu, pokiaľ ide o zamestnancov agentúry vrátane výkonného riaditeľa. S cieľom zefektívniť rozhodovací proces a posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým hospodárením by správna rada takisto mala mať právo zriadiť výkonnú radu. [PN 18]

(18)  Na zabezpečenie účinného každodenného fungovania Europolu by mal výkonný riaditeľ plniť funkciu jeho štatutárneho orgánu a manažéra, ktorý je pri výkone všetkých svojich úloh úplne nezávislý a ktorý zaisťuje, aby Europol vykonával úlohy stanovené v tomto nariadení. Výkonný riaditeľ by mal predovšetkým zodpovedať za prípravu rozpočtu a plánovacích dokumentov, ktoré sa predkladajú správnej rade, aby o nich rozhodla, za vykonávanie ročného a viacročného pracovného programu Europolu a ostatných plánovacích dokumentov.

(19)  Pre Europol je nevyhnutné, aby mal na účely predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci svojich cieľov pokiaľ možno najkompletnejšie a najaktuálnejšie informácie. Europol by mal preto mať možnosť spracúvať údaje poskytnuté členskými štátmi, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a orgánmi Únie, ako aj údaje z verejne dostupných zdrojov, pokiaľ sa Europol môže považovať za zákonného príjemcu týchto údajov, s cieľom pochopiť kriminálne javy a trendy, získavať informácie o zločineckých sieťach a vyhľadávať spojenia medzi rozličnými trestnými činmi. [PN 19]

(20)  Aby sa zvýšila efektívnosť Europolu pri poskytovaní presných kriminalistických analýz orgánom presadzovania práva v členských štátoch, Europol by mal pri spracúvaní údajov využívať nové technológie. Europolu by sa malo umožniť pohotovo zisťovať prepojenia medzi vyšetreniami a spoločnými modi operandi v rámci rôznych zločineckých skupín, krížovo porovnávať údaje a mať jasný prehľad o trendoch, pričom by sa pri jednotlivcoch zachovala zaručila vysoká úroveň ochrany osobných údajov. Databázy Europolu by preto nemali byť vopred vymedzené, čo Europolu umožní zaviesť najúčinnejšiu štruktúru IT. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov by sa mal stanoviť účel operácií spracúvania a prístupové práva, ako aj osobitné dodatočné záruky. Pri spracúvaní osobných údajov sa musia zohľadňovať zásady relevantnosti a proporcionality. [PN 20]

(21)  Na rešpektovanie zodpovednosti za údaje a ochranu informácií by členské štáty, orgány v tretích krajinách a medzinárodné organizácie mali mať možnosť stanoviť účel, na ktorý Europol môže spracúvať údaje, ktoré mu poskytujú, a obmedziť prístupové práva. Obmedzenie účelu prispieva k transparentnosti, právnej istote a predvídateľnosti a má obzvlášť veľký význam v oblasti policajnej spolupráce, keď dotknuté osoby zvyčajne nevedia, že ich osobné údaje sa zhromažďujú a spracúvajú, a keď použitie osobných údajov môže mať veľmi významný dosah na životy a slobody jednotlivcov. [PN 21]

(22)  Na zaistenie toho, že údaje budú prístupné len tým, ktorí tento prístup potrebujú na vykonávanie svojich úloh, by sa v tomto nariadení mali stanoviť podrobné pravidlá o rôznych stupňoch práva na prístup k údajom, ktoré spracúva Europol. Tieto pravidlá by sa nemali dotknúť obmedzení prístupu, ktoré uložia poskytovatelia údajov, keďže zásada zodpovednosti za údaje by sa mala dodržiavať. Na zvýšenie účinnosti predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci cieľov Europolu by mal Europol členským štátom oznamovať informácie, ktoré sa týkajú daných štátov.

(23)  S cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu medzi agentúrami, a najmä s cieľom vytvoriť prepojenie medzi údajmi, ktorými už rôzne agentúry disponujú, by Europol mal Eurojustu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) udeliť na základe osobitných záruk prístup k údajom, ktoré sú v Europole dostupné, a umožniť v nich vyhľadávanie na základe údajov dostupných Europolu. [PN 22]

(24)  Europol by mal v tej miere, aká je potrebná na vykonávanie jeho úloh, udržiavať spoluprácu s inými orgánmi Únie, a orgánmi presadzovania práva a inštitútmi odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva v tretích krajinách, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi. [PN 23]

(25)  Na zabezpečenie operačnej efektívnosti by Europol mal mať možnosť vymieňať si všetky informácie s výnimkou osobných údajov s ostatnými orgánmi Únie, orgánmi presadzovania práva a inštitútmi odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva v tretích krajinách a s medzinárodnými organizáciami do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh. Keďže spoločnosti, podniky, obchodné združenia, mimovládne organizácie a iné súkromné subjekty disponujú odbornými znalosťami a údajmi, ktoré majú bezprostredný význam na predchádzanie závažnej trestnej činnosti a terorizmu a boj proti nim, Europol by mal mať takisto možnosť vymieňať si takéto údaje aj so súkromnými subjektmi. Na predchádzanie počítačovej kriminality kriminalite súvisiacej s narušením bezpečnosti sietí a informácií a na boj proti nej by Europol podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady [vložiť názov prijatej smernice] o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii(7) mal spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za bezpečnosť sieťových a informačných systémov a vymieňať si s nimi informácie s výnimkou osobných údajov. [PN 24]

(26)  Europol by mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s ostatnými orgánmi Únie do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal zabezpečiť, aby sa táto výmena informácií týkala len tých osôb, ktoré spáchali trestné činy patriace do právomoci Europolu alebo v prípade ktorých sa považuje za pravdepodobné, že takéto trestné činy spáchajú. [PN 25]

(27)  Závažná trestná činnosť a terorizmus sú často prepojené na územia mimo EÚ. Z tohto dôvodu by Europol mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s orgánmi presadzovania práva v tretích krajinách a medzinárodnými organizáciami ako napríklad Interpol v takej miere, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh. Pri výmene osobných údajov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi potrebou účinného presadzovania a ochranou osobných údajov. [PN 26]

(28)  Europolu by malo byť dovolené prenášať osobné údaje orgánom tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám na základe rozhodnutia Komisie, podľa ktorého daná krajina alebo medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov, alebo v prípade absencie rozhodnutia o primeranej ochrane na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa článku 218 ZFEÚ, alebo na základe dohody o spolupráci medzi Europolom a danou treťou krajinou uzatvorenej pred tým, než toto nariadenie nadobudne účinnosť. Vzhľadom na článok 9 protokolu 36 o prechodných opatreniach pripojenom k zmluve by sa právne účinky takýchto dohôd mali zachovať tak dlho, pokým sa tieto dohody uplatňovaním zmluvy nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia.

(29)  Ak prenos osobných údajov nemôže vychádzať z rozhodnutia Komisie o primeranej ochrane alebo medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou alebo existujúcej dohody o spolupráci, správnej rade a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov by malo byť povolené dať súhlas k prenosu alebo sérii prenosov za predpokladu, že sú zabezpečené primerané záruky. Ak nie je splnený žiaden z menovaných predpokladov, výkonný riaditeľ by mal mať právomoc vo výnimočných prípadoch povoliť prenos údajov na základe individuálneho posúdenia, ak je to nevyhnutné na ochranu základných záujmov členského štátu, v záujme zabránenia vzniku bezprostredného nebezpečenstva súvisiaceho s trestnou činnosťou alebo terorizmom, ak je prenos nevyhnutný z iného dôvodu alebo ho vyžaduje zákon na základe dôležitých verejných záujmov, ak dotknutá osoba k tomu dala svoj súhlas, alebo ak sú ohrozené životné záujmy dotknutej osoby.

(30)  Europolu by malo byť umožnené spracovávať osobné údaje pochádzajúce od súkromných subjektov a súkromných osôb iba vtedy, ak ich Europolu posunie národná jednotka Europolu z členského štátu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi zákonmi alebo kontaktné miesto v tretej krajine, s ktorou sa rozvíja spolupráca na základe dohody o spolupráci uzatvorenej v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred tým, než toto nariadenie nadobudne účinnosť, alebo od orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorými Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

(31)  Akákoľvek informácia, ktorá bola jasne získaná od tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie porušením ľudských práv, sa nespracúva. [PN 27]

(32)  Pravidlá ochrany údajov v Europole by sa mali sprísniť a zosúladiť s inými príslušnými nástrojmi na ochranu údajov, ktoré sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov v oblasti policajnej spolupráce v Únii s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov. Zatiaľ čo rozhodnutie 2009/371/SVV stanovuje dôkladný režim ochrany údajov Europolu, mal by sa ďalej rozpracovať s cieľom zladiť Europol s požiadavkami Lisabonskej zmluvy, zohľadniť rastúcu úlohu Europolu, zlepšiť práva dotknutých osôb a ďalej posilniť dôveru medzi členskými štátmi a Europolom, ktorá je nevyhnutná pre úspešnú výmenu informácií. Pravidlá ochrany údajov v Europole by sa mali sprísniť, pričom by sa mali zohľadniť zásady, ktoré sú základom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(8) alebo nástroja nahrádzajúceho uvedené nariadenie, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany jednotlivcov vzhľadom na spracúvanie osobných údajov. Keďže podľa vyhlásenia 21 pripojeného, ako aj ďalšie zásady ochrany údajov vrátane zásady zodpovednosti, posúdenia vplyvu na ochranu údajov, špecificky navrhnutej a štandardne určenej ochrany súkromia a oznamovania porušenia ochrany osobných údajov. Hneď ako sa prijme nový rámec pre ochranu údajov inštitúcií a orgánov Únie, mal by sa vzťahovať aj na Europol.

Ako sa uznáva vo vyhlásení 21 pripojenom k zmluve sa uznáva, osobitý charakter spracúvania osobných údajov v oblasti presadzovania práva, pravidlá Europolu preukazuje, že je nevyhnutné, aby sa pre Europol stanovili osobitné pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov by mali mať autonómnu povahu a voľný pohyb týchto údajov na základe článku 16 ZFEÚ, a že by mali by byť zosúladené s inými náležitými nástrojmi na ochranu údajov uplatňovanými v oblasti policajnej spolupráce v Únii, a to predovšetkým s Dohovorom č. 108(9)jeho dodatkovým protokolom z 8. novembra 2001, a odporúčaním Rady Európy č. R (87) 15(10)rámcovým rozhodnutím dôkladným režimom ochrany údajov stanoveným v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(11) [nahraďte príslušnou platnou smernicou platnou v čase prijatia]. Transparentnosť je kľúčovou súčasťou ochrany údajov, keďže umožňuje uplatňovanie iných zásad a práv týkajúcich sa ochrany údajov. S cieľom posilniť transparentnosť by mal Europol zaviesť transparentné politiky v oblasti ochrany údajov, ktoré by mal poskytnúť pre ľahký prístup verejnosti, pričom by zrozumiteľným spôsobom a jasným a jednoduchým jazykom vysvetlil ustanovenia o spracovaní osobných údajov a prostriedkoch dostupných na uplatňovanie práv dotknutých osôb, a mal by zverejniť aj zoznam medzinárodných dohôd a dohôd o spolupráci, ktoré uzavrel s tretími krajinami, orgánmi Únie a medzinárodnými organizáciami. [PN 28]

(33)  Osobné údaje by sa mali v čo najväčšom rozsahu rozlišovať podľa stupňa ich presnosti a spoľahlivosti. Mali by Musia sa rozlišovať fakty od osobných hodnotení, aby sa zabezpečila ochrana jednotlivcov aj kvalita a spoľahlivosť informácií, ktoré Europol spracúva. [PN 29]

(33a)  Vzhľadom na svoj osobitný charakter by agentúra mala mať svoj vlastný špeciálny režim, ktorý by zaručil aj ochranu údajov, ktorá by v žiadnom prípade nemala mať nižšiu úroveň ako všeobecný režim platný pre Úniu a jej agentúry. Reformy všeobecných pravidiel týkajúcich sa ochrany údajov by sa teda mali vzťahovať na Europol čo najskôr, najneskôr však dva roky po nadobudnutí účinnosti nových všeobecných pravidiel. Legislatívne zosúladenie osobitných režimov Europolu a Únie týkajúcich sa ochrany údajov by sa malo ukončiť do dvoch rokov od prijatia akýchkoľvek zodpovedajúcich pravidiel. [PN 30]

(34)  V oblasti policajnej spolupráce sa spracúvajú osobné údaje týkajúce sa rôznych kategórií dotknutých osôb. Europol by mal pokiaľ možno čo najdôkladnejšie rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb. Osobné údaje osôb, ako sú obete, svedkovia, osoby disponujúce náležitými informáciami, ako aj osobné údaje maloletých by mali obzvlášť podliehať ochrane. Z tohto dôvodu by ich Europol nemal spracovávať, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci cieľov Europolu, a pokiaľ tieto údaje dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré Europol už spracoval.

(35)  Vzhľadom na základné práva na ochranu osobných údajov by Europol nemal uchovávať osobné údaje na dlhšie obdobie, ako je nevyhnutné na vykonávanie jeho úloh. Potreba ich ďalšieho uchovávania by sa mala posúdiť najneskôr tri roky po ich zaznamenaní. [PN 32]

(36)  Na zaistenie bezpečnosti osobných údajov by Europol mal musí implementovať primerané technické a organizačné realizovať nevyhnutné opatrenia. [PN 33]

(37)  Každá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, právo na opravu nesprávne zaznamenaných údajov, ktoré sa jej týkajú, a právo na výmaz alebo blokovanie údajov, ktoré sa jej týkajú, ak už nie sú potrebné. Práva priznané dotknutej osobe a ich uplatňovanie by nemali ovplyvňovať povinnosti Europolu a mali by podliehať obmedzeniam stanoveným v tomto nariadení. [PN 34]

(38)  Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne vymedziť zodpovednosť. Predovšetkým členské štáty by mali zodpovedať za presnosť a aktualizáciu údajov, ktoré postupujú Europolu, a za zákonnosť takýchto prenosov údajov. Europol by mal niesť zodpovednosť za presnosť a aktualizáciu údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov. Europol by takisto mal musí zabezpečiť, že údaje sú spracovávané spravodlivým a zákonným spôsobom, sú zhromažďované a spracovávané na konkrétny účel, sú primerané, náležité, úmerné účelu, na ktorý sa spracovávajú, a uchovávané len tak dlho, ako je na daný účel nevyhnutné. [PN 35]

(39)  Europol by mal uchovávať záznamy o zhromažďovaní, zmene, prístupe, zverejnení, kombinovaní alebo vymazaní osobných údajov na účely overenia zákonnosti spracovávania údajov, na vlastné monitorovanie a na zaistenie riadnej integrity a bezpečnosti údajov. Povinnosťou Europolu by mala byť je spolupráca s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a sprístupňovanie protokolov alebo dokumentácie na požiadanie, aby mohli slúžiť na monitorovanie operácií spracúvania. [PN 36]

(40)  Europol by si mal určiť úradníka pre ochranu údajov, ktorý by pomáhal pri monitorovaní dodržiavania ustanovení tohto nariadenia. Úradník pre ochranu údajov by mal mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle a účinne. Úradníkovi pre ochranu údajov by sa mali poskytnúť prostriedky nevyhnutné na plnenie jeho úloh. [PN 37]

(41)  Nezávislá, transparentná, zodpovedná a účinná štruktúra pre dohľad s dostatočnými právomocami je nevyhnutná pre ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, ako to vyžaduje článok 8 Charty základných práv a článok 16 ZFEÚ. Príslušné vnútroštátne orgány poverené dohľadom nad spracovávaním osobných údajov by mali monitorovať zákonnosť spracovávania osobných údajov vykonávaného členskými štátmi. Európsky úradník pre ochranu údajov by mal monitorovať zákonnosť spracovávania údajov vykonávaného Europolom, pričom svoju funkciu vykonáva úplne nezávisle. [PN 38]

(42)  Európsky úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány dohľadu by mali spolupracovať pri konkrétnych problémoch vyžadujúcich si účasť štátov a zabezpečovať jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii.

(43)  Keďže Europol spracováva aj neoperačné osobné údaje, ktoré nesúvisia so žiadnym vyšetrovaním trestného činu, ako sú osobné údaje zamestnancov Europolu, poskytovateľov služieb alebo návštevníkov, spracúvanie takýchto údajov by malo podliehať nariadeniu (ES) č. 45/2001. [PN 40]

(44)  Európsky úradník pre ochranu údajov by mal vypočuť sťažnosti podané dotknutými osobami a vyšetriť ich. Vyšetrovanie v nadväznosti na podanú sťažnosť by sa s výhradou súdneho preskúmania malo uskutočniť v rozsahu primeranom pre daný prípadpotrebnom na úplne objasnenie v danom prípade. Európsky úradník pre ochranu údajov by mal dotknutú osobu ihneď informovať o pokroku a výsledku jej sťažnosti v primeranej lehote. [PN 41]

(45)  Všetky fyzické osoby by mali mať právo na súdny prostriedok nápravy proti rozhodnutiam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktoré sa ich týkajú.

(46)  Na Europol by sa mali vzťahovať všeobecné pravidlá o zmluvnej a nezmluvnej zodpovednosti uplatňované na inštitúcie, agentúry a orgány Únie s výnimkou zodpovednosti za nezákonné spracovanie údajov.

(47)  Dotknutej osobe nemusí byť jasné, či škoda, ktorú utrpela na základe nezákonného spracovania údajov, je následkom krokov Europolu alebo členského štátu. Preto by Europol a členský štát, v ktorom bolo prijaté opatrenie, následkom ktorého došlo k poškodeniu, mali byť zodpovední spoločne a nerozdielne.

(48)  Na zabezpečenie toho V záujme rešpektovania úlohy parlamentov pri monitorovaní európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj politickej zodpovednosti národných parlamentov a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o dodržiavanie a výkon ich príslušných právomocí v legislatívnom procese, je nevyhnutné, aby bol Europol plne zodpovednou a transparentnou organizáciou,. je nevyhnutné – vzhľadom Na tento účel by sa mali so zreteľom na článok 88 ZFEÚ stanoviť postupy kontroly činností Europolu Európskym parlamentom, a kontroly, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty, v súlade s ustanoveniami o medziparlamentnej spolupráci uvedenými v hlave II Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, pričom treba riadne zohľadniť potrebu zaistiť rešpektovanie dôvernej povahy operačných informácií. [PN 42]

(49)  Na zamestnancov Europolu by sa mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev stanovený v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(12). Europolu by malo byť umožnené zamestnávať ako dočasných zamestnancov osoby zamestnané príslušnými orgánmi členských štátov, ktorých vyslanie by malo byť obmedzené, aby sa zachovala zásada striedania, keďže následné znovuzačlenenie zamestnanca do služby v príslušnom orgáne uľahčuje úzku spoluprácu Europolu s príslušnými orgánmi v členských štátoch. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby zamestnané v Europole ako dočasní zamestnanci mohli po skončení vyslania v Europole vrátiť do svojho pôvodného orgánu štátnej správy.

(50)  Vzhľadom na povinnosti Europolu a úlohu výkonného riaditeľa môže byť by výkonný riaditeľ mal byť vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou a odpovedal na jeho jej otázky tak pred menovaním, ako aj pred každým predĺžením jeho funkčného obdobia. Výkonný riaditeľ by mal tiež predkladať Európskemu parlamentu spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a Rade výročnú správu. Okrem toho by mal mať Európsky parlament možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh. [PN 43]

(51)  Europolu by sa mal poskytnúť samostatný rozpočet, ktorého príjmy pochádzajú v zásade z príspevkov rozpočtu Únie, aby sa zaručila jeho úplná samostatnosť a nezávislosť. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a akékoľvek ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(52)  Na Europol by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(13).

(53)  Na Europol by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999(14).

(54)  Europol spracováva údaje, ktoré si vyžadujú zvláštnu ochranu, keďže k nim patria aj utajované skutočnosti EÚ a citlivé neutajované skutočnosti. Z tohto dôvodu by Europol mal stanoviť pravidlá dôvernosti a spracovávania takýchto informácií a zohľadniť pritom základné zásady a minimálne normy obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2011/292/EÚ(15).

(55)  Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia.

(56)  Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Europolu v členskom štáte, v ktorom má Europol sídlo (v Holandsku), a osobitné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov Europolu a členov ich rodín, by sa mali vymedziť v dohode o sídle. Na účely riadneho fungovania Europolu by mu mal navyše hostiteľský členský štát zabezpečiť najlepšie možné podmienky, a to vrátane vzdelávania detí a dopravy, aby prilákal vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najširšej geografickej oblasti. [PN 44]

(57)  Europol zriadený podľa tohto nariadenia nahrádza Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a CEPOL zriadený rozhodnutím 2005/681/SVV a je ich jeho nástupcom. Preto by mal byť právnym nástupcom vo všetkých nimi ním uzatvorených zmluvách vrátane zamestnaneckých zmlúv, záväzkov a majetku, ktorý nadobudlinadobudol. Medzinárodné dohody uzatvorené Europolom zriadeným na základe rozhodnutia 2009/371/SVV a CEPOL-om zriadeným na základe rozhodnutia 2005/681/SVV by mali zostať v platnosti s výnimkou dohody o sídle, ktorú uzatvoril CEPOL. [PN 45]

(58)  S cieľom umožniť Europolu, aby pokračoval v rámci svojich najlepších možností v plnení úloh Europolu zriadeného na základe rozhodnutia 2009/371/SVV a úloh CEPOL-u zriadeného na základe rozhodnutia 2005/681/SVV, mali by sa stanoviť prechodné opatrenia, a to najmä pokiaľ ide o správnu radu, a výkonného riaditeľa a účelové viazanie časti rozpočtu Europolu na odbornú prípravu na obdobie troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. [PN 46]

(59)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie subjektu zodpovedného za spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. [PN 47]

(60)  [V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia] ALEBO [Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa tieto členské štáty nebudú zúčastňovať na prijatí tohto nariadenia a nebudú ním viazané ani nebudú podliehať jeho uplatňovaniu].

(61)  V súlade s článkami 1 a 2 protokolu (č. 22) o postavení Dánska, pripojenom k ZEÚ a ZFEÚ, Dánsko sa nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(62)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie, ako ich ochraňujú články 8 a 7 charty a článok 16 ZFEÚ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A CIELE EUROPOLU

Článok 1

Zriadenie agentúry Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva [PN 48]

1.  Týmto sa zriaďuje agentúra Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) s cieľom zlepšiť vzájomnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v Európskej únii, a posilniť a podporovať ich opatrenia, ako aj vypracovať jednotnú európsku politiku odbornej prípravy v tejto oblasti. [PN 49]

2.  Europol zriadený podľa tohto nariadenia nahrádza Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a CEPOL zriadený rozhodnutím 2005/681/SVV a je ich jeho nástupcom. [PN 50]

2a.  Europol spolupracuje s jedinou národnou jednotkou v každom členskom štáte, ktorá sa zriadi alebo určí v súlade s článkom 7. [PN 51]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)  „príslušné orgány členských štátov“ sú všetky policajné verejné orgány a iné orgány presadzovania práva existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti patriacej do právomoci Europolu a boj proti nej; [PN 52]

b)  „analýza“ je zhromažďovanie, spracovanie alebo používanie údajov dôkladné preskúmanie informácií na účel zistenia ich osobitného významu a konkrétnych charakteristík s cieľom pomôcť pri trestných vyšetrovaniach a vykonať ktorékoľvek z ostatných úloh uvedených v článku 4; [PN 53]

c)  „orgány Únie“ sú inštitúcie, subjekty, misie, úrady a agentúry zriadené ZEÚ alebo ZFEÚ alebo na ich základe;

d)  „príslušníci orgánov presadzovania práva“ sú príslušníci policajných, colných a iných náležitých orgánov, a to vrátane orgánov Únie, zodpovedných za predchádzanie závažnej trestnej činnosti, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a ktoré ovplyvňujú spoločné záujmy politík Únie a v boji proti takýmto činnostiam, a za civilné krízové riadenie a medzinárodnú policajnú činnosť v prípade významných udalostí;

e)  „tretie krajiny“ sú krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie;

f)  „medzinárodné organizácie“ sú medzinárodné organizácie a im podriadené verejnoprávne subjekty alebo iné subjekty, ktoré boli zriadené dohodou alebo na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými krajinami;

g)  „súkromné subjekty“ sú subjekty a orgány zriadené podľa právnych predpisov členského štátu alebo tretej krajiny, najmä obchodné spoločnosti, obchodné združenia, neziskové organizácie a iné právnické osoby, na ktoré sa nevzťahuje písmeno f);

h)  „súkromné osoby“ sú všetky fyzické osoby;

i)  „osobné údaje“ sú všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); „identifikovateľná osoba“ je niekto, koho možno priamo alebo nepriamo identifikovať, a to najmä priradením identifikačného čísla jednému podľa určitého identifikačného znaku, ako je meno, identifikačné číslo, údaje o lokalite, jedinečný identifikačný znak alebo viacerým faktorom osobitným jeden alebo viaceré faktory osobitné pre jeho fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu či rodovú identitu danej osoby; [PN 54]

j)  „spracovávanie osobných údajov“, ďalej len „spracovávanie“, je každá operácia alebo súbor operácií, ktoré sa vykonávajú s osobnými údajmi, či už automaticky alebo nie, ako je zhromažďovanie, zaznamenávanie, organizácia, uchovávanie, úprava alebo zmena, vyhľadávanie, konzultovanie, použitie, zverejnenie prenosom, šírením alebo iným sprístupnením, triedenie alebo kombinácia, zablokovanie, vymazanie alebo zničenie;

k)  „príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán, agentúra alebo akýkoľvek iný orgán, ktorému sa údaje zverejnia, či už ide o tretiu stranu alebo nie, avšak orgány, ktoré údaje získavajú v rámci konkrétneho dožiadania, sa nepovažujú za príjemcov; [PN 55]

l)  „prenos osobných údajov“ je oznamovanie osobných údajov, ktoré sa aktívne sprístupnia obmedzenému počtu identifikovaných strán s vedomím alebo zámerom odosielateľa dať prijímateľovi prístup k predmetným osobným údajom;

m)  „informačný systém osobných údajov“, ďalej len „informačný systém“ je každý usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa konkrétnych kritérií, bez ohľadu na to, či ide o súbor centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe;

n)  „súhlas dotknutej osoby“ je akýkoľvek slobodne daný, konkrétny, výslovný a zrozumiteľný informovaný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba jasne a jednoznačne prejaví svoj súhlas s tým, aby sa osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, spracúvali; [PN 56]

o)  „administratívne osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Europolom okrem tých, ktoré sa spracúvajú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 ods. 1 a 2.

Článok 3

Ciele

1.  Europol podporuje a posilňuje činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní a boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktorá sa týka ktoré sa uvádzajú v prílohe I a týkajú sa dvoch alebo viacerých členských štátov a ktoré ovplyvňujú spoločné záujmy politík Únie a v boji proti takýmto činnostiam, ako sa uvádza v prílohe 1spôsobom, ktorý si vyžaduje spoločný prístup členských štátov so zohľadnením rozsahu, závažnosti a dôsledkov trestných činov. [PN 57]

2.  Europol takisto podporuje a posilňuje činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní trestnej činnosti a boji proti nej týkajúcej sa trestných činov uvedených v bode a). Súvisiacimi trestnými činmi sú:

a)  trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na páchanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu;

b)  trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo uskutočniť trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu;

c)  trestné činy spáchané na zabezpečenie beztrestnosti trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu.

3.  Europol podporuje, rozvíja, uskutočňuje a koordinuje činnosti odbornej prípravy príslušníkov orgánov presadzovania práva. [PN 58]

Kapitola II

ÚLOHY SÚVISIACE SO SPOLUPRÁCOU V OBLASTI PRESADZOVANIA PRÁVA

Článok 4

Úlohy

1.  Europol je agentúra Európskej únie, ktorá v súlade s týmto nariadením vykonáva tieto úlohy:

a)  zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa informácie;

b)  prostredníctvom národných jednotiek Europolu uvedených v článku 7 bezodkladne poskytuje informácie členským štátom, ktoré sa ich týkajú a ktoré sa týkajú akýchkoľvek prepojení medzi trestnými činmi; [PN 59]

c)  koordinuje, organizuje a uskutočňuje vyšetrovacie a operačné činnosti

i)  vykonávané spoločne s príslušnými orgánmi členských štátov buď v rámci vyšetrovaní už začatých členskými štátmi, alebo na základe žiadosti Europolu o začatie trestného vyšetrovania adresovanej členskému štátu alebo [PN 60]

ii)  v rámci spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s článkom 5, prípadne v spojení s Eurojustom;

d)  zapája sa do spoločných vyšetrovacích tímov, ako aj navrhuje ich zriadenie v súlade s článkom 5;

e)  poskytuje informácie a analytickú podporu členským štátom v súvislosti s významnými medzinárodnými udalosťami;

f)  pripravuje hodnotenie hrozieb, strategické a operačné analýzy a správy o celkovej situácii;

g)  rozvíja odborné znalosti o metódach predchádzania trestnej činnosti, vyšetrovateľských postupoch a technických a forenzných metódach, poskytuje ich iným a propaguje ich a poskytuje poradenstvo členským štátom;

h)  poskytuje technickú a finančnú podporu na cezhraničné operácie a vyšetrovania členských štátov vrátane, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov v súlade s článkom 5; [PN 61]

i)  podporuje, rozvíja, realizuje, koordinuje a vykonáva odbornú prípravu príslušníkov orgánov presadzovania práva v spolupráci so sieťou inštitútov odbornej prípravy v členských štátoch, ako sa stanovuje v kapitole III; [PN 62]

j)  poskytuje orgánom Únie zriadeným na základe hlavy V zmluvy a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) spravodajské informácie o trestnej činnosti a analytickú podporu v oblastiach spadajúcich do ich pôsobnosti; [PN 63]

k)  poskytuje informácie a podporu štruktúram EÚ pre krízové riadenie a misiám EÚ pre krízové riadenie zriadeným na základe ZEÚ;

l)  rozvíja centrá Únie pre špecializovanú expertízu na boj proti určitým druhom trestnej činnosti patriacej do cieľov Europolu, a to najmä Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite;

la)  napomáha vyšetrovania v členských štátoch, predovšetkým poskytnutím všetkých relevantných informácií národným jednotkám. [PN 64]

2.  Europol poskytuje strategické analýzy a hodnotenia hrozieb s cieľom pomáhať Rade a Komisii pri stanovovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti. Europol takisto pomáha pri operačnom zavádzaní týchto priorít.

3.  Europol poskytuje strategické spravodajské informácie s cieľom uľahčovať účinné a efektívne využívanie zdrojov dostupných na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie pre operačné činnosti a podporovať tieto činnosti.

4.  Europol plní tiež úlohu ústredného úradu pre boj proti falšovaniu eura v súlade s rozhodnutím Rady 2005/511/SVV(16). Europol takisto podporuje koordináciu opatrení vykonávaných príslušnými orgánmi členských štátov v rámci boja proti falšovaniu eura alebo v rámci spoločných vyšetrovacích tímov, prípadne v spojení s orgánmi Únie a orgánmi tretích krajín.

4a.  Europol neuplatňuje donucovacie opatrenia. [PN 65]

Článok 5

Účasť v spoločných vyšetrovacích tímoch

1.  Europol sa môže zúčastňovať na činnosti spoločných vyšetrovacích tímov, ktoré sa zaoberajú trestnou činnosťou v rámci cieľov Europolu.

2.  Europol môže v rámci obmedzení stanovených zákonom členských štátov, v ktorých spoločný vyšetrovací tím pôsobí, pomáhať pri všetkých činnostiach a výmene informácií so všetkými členmi spoločného vyšetrovacieho tímu. Pracovníci Europolu sa nepodieľajú na uplatňovaní donucovacích opatrení. [PN 66]

3.  Ak sa Europol domnieva, že zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu by znamenalo pre vyšetrovanie prínos, môže to dotknutým členským štátom navrhnúť a prijať opatrenia potrebné pre podporu pri zriaďovaní spoločného vyšetrovacieho tímu.

3a.  Účasť Europolu v spoločnom vyšetrovacom tíme schvaľujú príslušné orgány členských štátov, ktoré sú v tomto tíme zastúpené, a uvádza sa v dokumente, ktorý vopred podpísal riaditeľ Europolu, pričom tento dokument sa priloží k príslušnej dohode o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu. [PN 67]

3b.  V prílohe uvedenej v odseku 3a sa stanovia podmienky účasti pracovníkov Europolu v spoločnom vyšetrovacom tíme vrátane pravidiel upravujúcich výsady a imunity týchto pracovníkov a zodpovednosti, ktoré vyplývajú z možných nezákonných aktivít týchto pracovníkov. [PN 68]

3c.  Pracovníci Europolu, ktorí sa zúčastňujú na činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, podliehajú v súvislosti s akýmkoľvek protiprávnym konaním, ktoré je voči nim namierené alebo ktorého sa sami dopustia, vnútroštátnym právnym predpisom členského štátu, v ktorom spoločný vyšetrovací tím pôsobí a ktoré sa vzťahujú na členov spoločného vyšetrovacieho tímu vykonávajúcich podobné funkcie v tomto členskom štáte. [PN 69]

3d.  Pracovníci Europolu, ktorí sa zúčastňujú na činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, si môžu s členmi tímu vymieňať informácie pochádzajúce zo systémov Europolu na uchovávanie údajov. Vzhľadom na to, že táto výmena zahŕňa priamy kontakt upravovaný článkom 7, Europol zároveň informuje národné jednotky Europolu v členských štátoch, ktoré sú zastúpené v spoločnom vyšetrovacom tíme, a národné jednotky Europolu v členských štátoch, ktoré poskytli informácie. [PN 70]

3e.  Informácie, ktoré pracovník Europolu získal v rámci účasti na spoločnom vyšetrovacom tíme, možno vložiť do ktoréhokoľvek zo systémov Europolu na uchovávanie údajov prostredníctvom národných jednotiek Europolu so súhlasom a na zodpovednosť príslušného orgánu, ktorý dané informácie poskytol. [PN 71]

4.  Europol neuplatňuje donucovacie opatrenia.

Článok 6

Žiadosti Europolu o začatie vyšetrovania trestnej činnosti

1.  V určitých prípadoch, keď Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestnej činnosti, ktorá spadá do jeho cieľov, informuje o tom Eurojust. [PN 72]

2.  Europol zároveň požiada môže požiadať národné jednotky v dotknutých členských štátoch zriadené na základe článku 7 ods. 2, aby začali, vykonali alebo koordinovali vyšetrovanie trestnej činnosti. [PN 73]

2a.  V prípade podozrenia na úmyselný útok na sieť a informačný systém dvoch alebo viacerých členských štátov alebo orgánov Únie uskutočnený štátnym alebo neštátnym subjektom z tretej krajiny začne Europol vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy. [PN 74]

3.  Národné jednotky Členské štáty takéto žiadosti dôkladne posúdia a prostredníctvom svojich národných jednotiek bezodkladne Europolu oznámia začiatok vyšetrovania informujú Europol o tom, či sa začne vyšetrovanie. [PN 75]

4.  Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú nevyhovieť žiadosti Europolu, poskytnú mu do jedného mesiaca od predloženia žiadosti dôvody takéhoto rozhodnutia. Dôvody sa nemusia poskytnúť ak by to znamenalo, že:

a)  by to poškodilo základné záujmy národnej bezpečnosti alebo

b)  by sa ohrozil úspech práve prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť jednotlivcov.

5.  O rozhodnutí príslušného orgánu členského štátu o začatí vyšetrovania alebo nepovolení začatia vyšetrovania Europol informuje Eurojust.

Článok 7

Spolupráca členských štátov s Europolom

1.  Členské štáty a Europol spolupracujú s Europolom pri plnení jeho úloh Europolu. [PN 76]

2.  Každý členský štát zriadi alebo určí národnú jednotku, ktorá bude styčným orgánom medzi Europolom a príslušnými orgánmi v členských štátoch, ako aj inštitútov odbornej prípravy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva. Všetky členské štáty vymenujú určenými členskými štátmi. Každý členský štát určí jedného úradníka ako vedúceho národnej jednotky. [PN 77]

3.  Členské štáty zaručia, že ich národné jednotky dokážu plniť svoje úlohy, ako sú stanovené v tomto nariadení, a predovšetkým že majú prístup k vnútroštátnym databázam orgánov presadzovania práva.

4.  Národná jednotka je jediný styčný orgán medzi Europolom a príslušnými orgánmi členských štátov. Europol však môže priamo spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o jednotlivé vyšetrovania. V takom prípade v rámci jednotlivých vyšetrovaní, ktoré tieto orgány vykonávajú, pokiaľ tento priamy kontakt prináša pridanú hodnotu v záujme úspešného uzavretia vyšetrovania a v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Europol bezodkladne informuje národnú jednotku o potrebe takéhoto kontaktu vopred. Europol čo najskôr poskytne jej kópiu všetkých informácií, ktoré si v rámci priameho kontaktu s daným príslušným orgánom vymenilinformácií, ktoré sú predmetom výmeny prostredníctvom týchto priamych kontaktov. [PN 78]

5.  Členské štáty prostredníctvom svojich národných jednotiek alebo príslušného orgánu členského štátu predovšetkým: [PN 79]

a)  na základe vlastnej iniciatívy poskytujú Europolu informácie a spravodajské informácie nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Patrí sem bezodkladné poskytovanie informácií Europolu týkajúcich sa oblastí trestnej činnosti, ktorých potlačenie Únia považuje za prioritu. Takisto sem patrí poskytovanie kópií dvojstranných alebo viacstranných výmen s iným členským štátom alebo členskými štátmi, pokiaľ sa táto výmena týka trestnej činnosti spadajúcej do cieľov Europoluplnenie jeho funkcií a reagujú na žiadosti Europolu o informácie, o poskytnutie spravodajských informácií a o poradenstvo.

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o dodržiavanie verejného poriadku a zaistenie vnútornej bezpečnosti, národná jednotka nie je povinná v žiadnom konkrétnom prípade poskytovať informácie ani spravodajské informácie, ak:

i)  by poškodili základné záujmy národnej bezpečnosti;

ii)  by to ohrozilo úspech práve prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť jednotlivcov; alebo

iii)  by to viedlo k sprístupneniu informácií týkajúcich sa organizácií alebo osobitných spravodajských činností v oblasti štátnej bezpečnosti; [PN 80]

b)  zabezpečujú účinnú komunikáciu a spoluprácu všetkých relevantných príslušných orgánov členských štátov a inštitútov odbornej prípravy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva v členských štátoch s Europolom; [PN 81]

c)  zvyšujú informovanosť o činnosti Europolu. [PN 82]

ca)  žiadajú od Europolu príslušné informácie, ktoré by mohli uľahčiť vyšetrovanie vedené určenými príslušnými orgánmi; [PN 83]

cb)  zabezpečujú účinnú komunikáciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi; [PN 84]

cc)  zabezpečujú zákonnosť každej operácie výmeny informácií medzi nimi a Europolom. [PN 85]

6.  Vedúci národných jednotiek sa pravidelne stretávajú, a to najmä s cieľom prerokovať a riešiť problémy, ktoré sa vyskytnú v rámci ich operačnej spolupráce s Europolom.

7.  Každý členský štát vymedzí organizáciu a zamestnancov národnej jednotky podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

8.  Náklady národných jednotiek a príslušných orgánov v členských štátoch vynaložené na komunikáciu s Europolom hradia členské štáty a s výnimkou nákladov za pripojenie sa neúčtujú Europolu.

9.  Členské štáty zaisťujú minimálnu najvyššiu možnú bezpečnostnú úroveň všetkých systémov využívaných na pripojenie sa k Europolu. [PN 86]

10.  Europol každý rok vypracuje správu o množstve a kvalite informácií, ktoré mu poskytnú členské štáty informáciách, o ktoré sa delí každý členský štát podľa článku 5 písm. a), a o činnosti národných jednotiek. Táto výročná správa Správna rada uskutoční analýzu tejto správy s cieľom neustále zlepšovať vzájomnú spoluprácu medzi Europolom a členskými štátmi. Výročná správa sa posiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným parlamentom. [PN 229]

Článok 8

Styční dôstojníci

1.  Každá národná jednotka vyšle aspoň jedného styčného dôstojníka pre Europol. Pokiaľ nie je v tomto nariadení uvedené inak, na styčných dôstojníkov sa vzťahuje vnútroštátne právo vysielajúceho členského štátu.

2.  Styční dôstojníci zriadia pri Europole národné styčné úrady a v rámci Europolu dostávajú pokyny od národných jednotiek v súlade s vnútroštátnym právom vysielajúceho členského štátu a v súlade s ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na správu Europolu.

3.  Styční dôstojníci pomáhajú pri výmene informácií medzi Europolom a svojimi členskými štátmiprenášajú informácie zo svojich národných jednotiek Europolu a z Europolu národným jednotkám. [PN 87]

4.  Styční dôstojníci pomáhajú pri výmene informácií medzi svojimi členskými štátmi a styčnými dôstojníkmi iných členských štátov v súlade s vnútroštátnym právom. Na účely takejto dvojstrannej výmeny informácií sa môže v súlade s vnútroštátnym právom použiť infraštruktúra Europolu aj pri trestných činoch nespadajúcich do cieľov Europolu. Práva a povinnosti styčných dôstojníkov vo vzťahu k Europolu určuje správna rada. Všetky takéto výmeny informácií sú v súlade s právnymi predpismi Únie a členského štátu, najmä s rozhodnutím 2008/977/SVV alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(17). Europol spracúva údaje prijaté v súlade s týmto ustanovením len vtedy, keď sa môže považovať za zákonného prijímateľa podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie. [PN 88]

5.  Styční dôstojníci požívajú výsady a imunity potrebné na plnenie ich úloh v súlade s článkom 65.

6.  Europol zabezpečuje, aby boli styční dôstojníci v plnej miere informovaní o všetkých jeho činnostiach a aby spolupracovali na nich do takej miery, v akej je to nevyhnutné na plnenie ich úloh.

7.  Europol kryje náklady na poskytovanie potrebných priestorov členským štátom v budove Europolu a primeranú podporu na vykonávanie povinností ich styčných dôstojníkov. Všetky ďalšie náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s vyslaním styčných dôstojníkov, hradí vysielajúci členský štát vrátane nákladov na vybavenie styčných dôstojníkov, pokiaľ rozpočtový orgán na odporučenie správnej rady nerozhodne inak.

Kapitola III

ÚLOHY SÚVISIACE S ODBORNOU PRÍPRAVOU PRE PRÍSLUŠNÍKOV ORGÁNOV PRESADZOVANIA PRÁVA

Článok 9

Akadémia Europolu

1.  Oddelenie zriadené týmto nariadením v rámci Europolu nazvané Akadémia Europolu podporuje, rozvíja, uskutočňuje a koordinuje odbornú prípravu pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, a to najmä v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu, riadenia vysokorizikových situácií ohrozujúcich verejný poriadok a športových podujatí, strategického plánovania a vedenia nevojenských misií Únie, ako aj vodcovských schopností v oblasti presadzovania práva a jazykových zručností a predovšetkým s cieľom:

a)  zvyšovať informovanosť a poznatky o

i)  medzinárodných nástrojoch a nástrojoch Únie na spoluprácu v oblasti presadzovania práva;

ii)  orgánoch Únie, predovšetkým o agentúrach Europol, Eurojust a Frontex, ich fungovaní a úlohách;

iii)  právnych aspektoch spolupráce v oblasti presadzovania práva a praktických poznatkoch o prístupe k informačným kanálom;

b)  povzbudzovať rozvoj regionálnej a dvojstrannej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

c)  venovať sa osobitným oblastiam trestného práva a policajnej práce, pri ktorých odborná príprava na úrovni Únie môže mať pridanú hodnotu;

d)  vytvoriť špecifické spoločné učebné plány pre odbornú prípravu príslušníkov orgánov presadzovania práva na ich účasť na civilných misiách Únie;

e)  podporovať členské štáty v činnostiach zameraných na rozšírenie kapacity v oblasti presadzovania práva v tretích krajinách;

f)  odborne pripraviť školiteľov a pomáhať im v zdokonaľovaní osvedčených vyučovacích postupov.

2.  Akadémia Europolu vytvára a pravidelne aktualizuje študijné nástroje a metódy a uplatňuje ich so zreteľom na celoživotné vzdelávanie s cieľom upevniť zručnosti príslušníkov orgánov presadzovania práva. Akadémia Europolu vyhodnocuje výsledky týchto činností, aby mohla zvýšiť kvalitu, súdržnosť a efektívnosť budúcich opatrení.

Článok 10

Úlohy Akadémie Europolu

1.  Akadémia Europolu pripravuje viacročné analýzy strategických potrieb v oblasti odbornej prípravy a viacročné študijné programy.

2.  Akadémia Europolu vytvára a realizuje činnosti odbornej prípravy a študijné materiály, ku ktorým patria napríklad:

a)  kurzy, semináre, konferencie, webové a elektronické vzdelávacie aktivity;

b)  spoločné učebné plány na zvýšenie informovanosti, odstraňovanie nedostatkov v informovanosti a/alebo spoločný prístup k cezhraničným kriminálnym javom;

c)  moduly odbornej prípravy odstupňované podľa postupných fáz alebo úrovní komplexnosti zručností, ktoré dané cieľové skupiny potrebujú, a zamerané buď na vymedzenú geografickú oblasť, špecifickú tematickú oblasť trestnej činnosti alebo na špecifický súbor profesionálnych zručností;

d)  výmenné programy alebo programy na vysielanie príslušníkov orgánov presadzovania práva v rámci operačného prístupu k odbornej príprave.

3.  Na zabezpečenie jednotnej európskej politiky v oblasti odbornej prípravy s cieľom podporovať civilné misie a zvyšovanie kapacít v tretích krajinách Akadémia Europolu:

a)  posudzuje vplyv existujúcich politík a iniciatív odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva súvisiacich s Úniou;

b)  vytvára a poskytuje odbornú prípravu pre príslušníkov orgánov presadzovania práva členských štátov, aby boli pripravení na účasť na civilných misiách, vrátane možností nadobudnúť príslušné jazykové zručnosti;

c)  vytvára a poskytuje odbornú prípravu pre príslušníkov orgánov presadzovania práva z tretích krajín, a to najmä z krajín, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k Únii;

d)  spravuje osobitné fondy vonkajšej pomoci Únie na pomoc tretím krajinám pri rozvoji ich kapacít v príslušných oblastiach politiky v súlade so stanovenými prioritami Únie.

4.  Akadémia Europolu podporuje vzájomné uznávanie odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva v členských štátoch a súvisiacich platných európskych štandardov kvality.

Článok 11

Výskum súvisiaci s odbornou prípravou

1.  Akadémia Europolu prispieva k rozvoju výskumu súvisiaceho s činnosťami odbornej prípravy, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

2.  Akadémia Europolu propaguje a vytvára partnerstvá s orgánmi Únie, ako aj s verejnými a súkromnými akademickými inštitúciami a podporuje vznik silných partnerstiev medzi univerzitami a inštitútmi odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva v členských štátoch. [PN 89]

Kapitola IV

ORGANIZÁCIA EUROPOLU

Článok 12

Správna a riadiaca štruktúra Europolu

Správnu a riadiacu a štruktúru Europolu tvorí:

a)  správna rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 14;

b)  výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 19;

c)  vedecký výbor pre odbornú prípravu v súlade s článkom 20; [PN 90]

d)  v prípade potreby, akýkoľvek iný poradný orgán zriadený správnou radou v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. p);

e)  v prípade potreby výkonná rada v súlade s článkami 21 a 22. [PN 91]

ODDIEL 1

SPRÁVNA RADA

Článok 13

Zloženie správnej rady

1.  Správna rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov jedného zástupcu Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. [PN 92]

1a.  Zástupca spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny je oprávnený zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ. Tento zástupca nemá hlasovacie právo. [PN 93]

2.  Členovia správnej rady sú vymenovaní na základe ich skúseností s riadením organizácií vo verejnom alebo súkromnom sektore a znalostí o spolupráci v oblasti presadzovania práva.

3.  Každého člena správnej rady zastupuje náhradník vymenovaný riadnym členom na základe skúseností s riadením organizácií vo verejnom alebo súkromnom sektore a znalostí vnútroštátnej politiky v oblasti odbornej prípravy príslušníkov orgánov presadzovania práva. Pri všetkých otázkach týkajúcich sa odbornej prípravy príslušníkov orgánov presadzovania práva koná náhradník ako člen riadiacej rady. kritérií uvedených v článku 13 ods. 2. Náhradník zastupuje člena riadiacej správnej rady v čase jeho neprítomnosti. Členovia riadiacej rady zastupujú náhradníka v jeho neprítomnosti v prípade otázok týkajúcich sa odbornej prípravy príslušníkov orgánov presadzovania práva. [PN 94]

4.  Všetky strany zastúpené v správnej rade sa usilujú obmedziť výmenu svojich zástupcov v rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti riadiacej rady. Všetky strany sa snažia dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade. [PN 95]

5.  Funkčné obdobie členov a náhradníkov trvá štyri roky. Toto obdobie sa môže predĺžiť. Po uplynutí funkčného obdobia alebo v prípade odstúpenia ostávajú členovia vo funkcii až dovtedy, kým nie sú vymenovaní opätovne, alebo kým nie sú nahradenízávisí od času, ktorý určí členský štát, ktorý ich vymenoval. [PN 96]

5a.  Predsedovi pomáha sekretariát správnej rady. Sekretariát má najmä tieto úlohy:

a)  úzko a trvalo sa zapájať do organizovania, koordinácie a zabezpečenia ucelenosti práce správnej rady; konať pod zodpovednosťou predsedu a v súlade s jeho pokynmi;

b)  poskytovať správnej rade administratívnu podporu potrebnú na výkon jej úloh. [PN 97]

5b.  Každý člen správnej rady na začiatku svojho funkčného obdobia podá vyhlásenie o svojich záujmoch. [PN 98]

Článok 14

Funkcie správnej rady

1.  Správna rada:

a)  každoročne prijíma pracovný program Europolu na nasledujúci rok dvojtretinovou väčšinou členov v súlade s článkom 15;

b)  prijíma viacročný pracovný program dvojtretinovou väčšinou členov v súlade s článkom 15;

c)  dvojtretinovou väčšinou prijíma ročný rozpočet Europolu a vykonáva ostatné funkcie v súvislosti s rozpočtom Europolu podľa kapitoly XI;

d)  prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti Europolu a do 1. júla nasledujúceho roka ju zasiela Európskemu parlamentu, a predkladá ju spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a postupuje ju Rade, Komisii, Dvoru audítorov a, národným parlamentom a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov do 1. júla nasledujúceho roka. Táto konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejňuje; [PN 99]

e)  prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol v súlade s článkom 63;

f)  po zohľadnení stanoviska Komisie vždy do 31. januára prijíma viacročné plány personálnej politiky;

g)  prijíma stratégiu pre boj proti podvodom úmernú riziku podvodov s prihliadnutím na náklady a prínosy zavádzaných opatrení; [PN 100]

h)  vo vzťahu k svojim členom, ako aj k členom vedeckého výboru pre odbornú prípravu prijíma pravidlá na zamedzenie konfliktom záujmov a ich riadenie; [PN 101]

i)  vo vzťahu k pracovníkom Europolu vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a právomoci zverené orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov („právomoci menovacieho orgánu“); [PN 102]

j)  na návrh riaditeľa a v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov; [PN 103]

k)  vymenúva výkonného riaditeľa a jeho zástupcov a v prípade potreby môže predĺžiť ich funkčné obdobie alebo ich z funkcie odvolať v súlade s článkami 56 a 57;

l)  stanovuje ukazovatele výkonnosti a dohliada na činnosť výkonného riaditeľa vrátane vykonávania rozhodnutí správnej rady;

m)  vymenúva účtovníka podliehajúceho služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý je pri vykonávaní svojich povinností funkčne nezávislý;

n)  vymenúva členov vedeckého výboru pre odbornú prípravu; [PN 104]

o)  zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov; [PN 105]

p)  prijíma všetky opatrenia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr Europolu a v prípade potreby ich úprav; [PN 106]

q)  prijíma svoj rokovací poriadok;

qa)  vymenúva úradníka pre ochranu údajov, ktorý je pri plnení funkcie nezávislý od správnej rady a je zodpovedný za zriadenie a riadenie systémov na spracovanie údajov. [PN 107]

Správna rada môže na základe odporúčania európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov podľa článku 46 ods. 3 písm. f) dvojtretinovou väčšinou svojich členov zakázať spracúvanie, a to dočasne alebo definitívne. [PN 108]

2.  Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

V prípade, ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonáva sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo člena personálu okrem výkonného riaditeľa. [PN 109]

Článok 15

Ročný pracovný program a viacročný pracovný program

1.  Správna rada prijíma ročný pracovný program každý rok najneskôr do 30. novembra. Tento ročný pracovný program vychádza z na základe návrhu prezentovaného spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, ktorý predložil výkonný riaditeľ, a v ktorom je zohľadnené stanovisko pri zohľadnení stanoviska Komisie. Zašle ho Európskemu parlamentuspoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, Rade, Komisii a, národným parlamentom a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. [PN 110]

2.  Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje takisto aj opis opatrení, ktoré treba financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania a riadenia rozpočtu na základe činností. Ročný pracovný program je v súlade s viacročným pracovným programom uvedeným podriadený viacročnému pracovnému programu uvedenému v odseku 4. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo vypustené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom. [PN 111]

3.  Správna rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa Europolu uloží nová úloha.

Všetky významné Zmeny v ročnom pracovnom programe sa prijímajú rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže delegovať právomoc prijímať menej podstatné zmeny v ročnom pracovnom programe na výkonného riaditeľa. [PN 112]

4.  Správna rada po zohľadnení stanoviska Komisie a po konzultácii Európskeho parlamentu a národných parlamentov s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, ako aj európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov prijíma aj viacročný pracovný program a každý rok ho do 30. novembra aktualizuje. [PN 114]

Prijatý viacročný pracovný program sa postúpi a prezentuje spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a zašle Európskemu parlamentusa, Rade, Komisii a, národným parlamentom a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. [PN 113]

Vo viacročnom pracovnom programe sú stanovené strategické ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje aj odhad pridelených finančných prostriedkov a počet zamestnancov pri každom cieli, v súlade s viacročným finančným rámcom a viacročným plánom personálnej politiky. Takisto zahŕňa stratégiu týkajúcu sa vzťahov s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 29.

Tento viacročný program sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa po výsledku externých a interných hodnotení aktualizuje. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto odrážajú v ročnom pracovnom programe na nasledujúci rok.

Článok 16

Predseda správnej rady

1.  Správna rada si spomedzi svojich členov volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou členov správnej rady.

V prípade, že si predseda nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.

2.  Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je štyri rokypäť rokov. Toto funkčné obdobie sa môže jedenkrát obnoviť. V prípade, že sa členstvo predsedu alebo podpredsedu v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu. [PN 115]

Článok 17

Zasadnutia správnej rady

1.  Predseda zvoláva zasadnutia správnej rady.

2.  Výkonný riaditeľ Europolu sa zúčastní na rokovaniach.

3.  Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Navyše sa zasadá aj z iniciatívy predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň tretiny jej členov.

4.  Správna rada môže prizvať akékoľvek ďalšie osoby, ktoré môžu významne prispieť k diskusii, aby sa zúčastnili na jej zasadaní ako nehlasujúci pozorovatelia.

4a.  Zástupca spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny je oprávnený zúčastňovať sa na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ. [PN 116]

5.  S prihliadnutím na rokovací poriadok môžu členom správnej rady pomáhať poradcovia alebo experti.

6.  Europol zabezpečí pre správnu radu sekretariát.

Článok 18

Pravidlá hlasovania

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 14 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c), a článku 14 ods. 1 pododsek 1a, článku 16 ods. 1 a článku 56 ods. 8, správna rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov. [PN 117]

2.  Každý člen má jeden hlas. V neprítomnosti člena s hlasovacím právom je oprávnený uplatniť jeho hlasovacie právo náhradník.

3.  Predseda sa hlasovania zúčastňuje.

4.  Výkonný riaditeľ sa hlasovania nezúčastňuje.

4a.  Zástupca spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny nehlasuje. [PN 118]

5.  V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovujú podrobné pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a v prípade potreby aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.

ODDIEL 2

VÝKONNÝ RIADITEĽ

Článok 19

Povinnosti výkonného riaditeľa

1.  Europol riadi výkonný riaditeľ. Za svoju činnosť sa zodpovedá správnej rade.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správnej rady alebo výkonnej rady, výkonný riaditeľ koná pri výkone svojich povinností nezávisle a nesmie požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo akéhokoľvek iného orgánu.

3.  Výkonný riaditeľ podáva na vyzvanie Európskemu parlamentu predstupuje pred spoločnú parlamentnú kontrolnú skupinu a podáva jej pravidelné správy o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností. [PN 119]

4.  Výkonný riaditeľ má funkciu štatutárneho orgánu Europolu.

5.  Výkonný riaditeľ zodpovedá za vykonávanie úloh, ktoré Europolu ukladá toto nariadenie. Výkonný riaditeľ zodpovedá najmä za:

a)  každodennú správu Europolu;

b)  vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou;

c)  prípravu ročného pracovného programu a viacročného pracovného programu a ich predloženie správnej rade po konzultáciách s Komisious prihliadnutím na stanovisko Komisie; [PN 120]

d)  vykonávanie ročného pracovného programu a viacročného pracovného programu a podávanie správ o ich vykonávaní správnej rade;

e)  prípravu konsolidovanej výročnej správy o činnosti Europolu a jej predkladanie správnej rade na schválenie;

f)  prípravu akčného plánu nadväzujúceho na závery správ o internom alebo externom audite a hodnotení, ako aj správ o vyšetrovaní a odporúčaní vyplývajúcich z vyšetrovaní úradu OLAF a predkladanie správ Komisii dvakrát do roka a pravidelných správ správnej rade;

g)  ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na boj proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu a bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovacie právomoci úradu OLAF, aj pomocou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovania účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

h)  prípravu strategickej analýzy Europolu pre boj proti podvodom stratégie Europolu na predchádzanie konfliktom záujmov a riadenie týchto konfliktov a jej predloženie správnej rade na schválenie; [PN 121]

i)  prípravu návrhu rozpočtových pravidiel platných pre Europol;

j)  prípravu návrhu výkazu príjmov a výdavkov Europolu a za plnenie jeho rozpočtu;

k)  prípravu návrhu viacročného plánu personálnej politiky a jeho predloženie správnej rade po konzultáciách s Komisious prihliadnutím na stanovisko Komisie; [PN 122]

ka)  vo vzťahu k pracovníkom Europolu za vykonávanie právomocí zverených menovaciemu orgánu na základe Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a právomocí zverených orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“), bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 1 písm. j); [PN 123]

kb)  za prijímanie všetkých rozhodnutí týkajúcich sa zriadenia vnútorných štruktúr Europolu a v prípade potreby ich úprav; [PN 124]

l)  pomoc predsedovi správnej rady pri príprave zasadnutí správnej rady;

m)  pravidelné informovanie správnej rady o uplatňovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti.

ODDIEL 3

VEDECKÝ VÝBOR PRE ODBORNÚ PRÍPRAVU

Článok 20

Vedecký výbor pre odbornú prípravu

1.  Vedecký výbor pre odbornú prípravu je nezávislým poradným orgánom, ktorý zaručuje a usmerňuje vedeckú kvalitu činností Europolu v oblasti odbornej prípravy. Na tento účel výkonný riaditeľ zapája vedecký výbor pre odbornú prípravu v už počiatočnej fáze do prípravy všetkých dokumentov uvedených v článku 14, pokiaľ sa týkajú odbornej prípravy.

2.  Vedecký výbor pre odbornú prípravu tvorí 11 osôb, ktoré v oblastiach obsiahnutých v kapitole III tohto nariadenia požívajú veľkú úctu na akademickom alebo profesionálnom poli pôsobnosti. Správna rada vymenúva členov po transparentnej výzve na predkladanie žiadostí a výberovom konaní, ktoré sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Členovia správnej rady nemôžu byť členmi vedeckého výboru pre odbornú prípravu. Členovia vedeckého výboru pre odbornú prípravu sú nezávislí. Nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo akéhokoľvek iného orgánu.

3.  Zoznam členov vedeckého výboru pre odbornú prípravu Europol zverejňuje na svojej internetovej stránke a aktualizuje ho.

4.  Funkčné obdobie členov vedeckého výboru pre odbornú prípravu je päť rokov. Toto funkčné obdobie nie je obnoviteľné a členovia výboru môžu byť zbavení funkcie, ak nespĺňajú kritériá nezávislosti.

5.  Vedecký výbor pre odbornú prípravu si volí svojho predsedu a podpredsedu na funkčné obdobie päť rokov. Stanoviská prijíma jednoduchou väčšinou. Zvoláva ho predseda najviac štyrikrát ročne. V prípade potreby zvoláva predseda z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie aspoň štyroch členov výboru mimoriadne zasadnutia.

6.  Výkonný riaditeľ, zástupca výkonného riaditeľa pre oblasť odbornej prípravy alebo ich zástupcovia sú prizvaní na zasadnutia ako nehlasujúci pozorovatelia.

7.  Vedeckému výboru pre odbornú prípravu pomáha tajomník, ktorý je zamestnancom Europolu a ktorého určil výbor a vymenoval výkonný riaditeľ.

8.  Vedecký výbor pre odbornú prípravu predovšetkým:

a)  poskytuje poradenstvo výkonnému riaditeľovi a zástupcovi výkonného riaditeľa pre oblasť odbornej prípravy pri vypracovávaní návrhov na ročný pracovný program a ďalších strategických dokumentov s cieľom zabezpečiť ich vedeckú kvalitu a súlad s príslušnými sektorovými politikami a prioritami Únie;

b)  poskytuje nezávislé stanovisko a poradenstvo správnej rade v otázkach, ktoré spadajú do kompetencií výboru;

c)  poskytujú nezávislé stanovisko a poradenstvo ku kvalite učebných plánov, k uplatňovaným učebným metódam, študijným možnostiam a vedeckému rozvoju;

d)  na požiadanie správnej rady alebo výkonného riaditeľa alebo zástupcu výkonného riaditeľa pre oblasť odbornej prípravy vykonáva všetky ostatné poradenské úlohy týkajúce sa vedeckých aspektov činnosti Europolu súvisiacej s odbornou prípravou.

9.  Ročný rozpočet vedeckého výboru pre odbornú prípravu sa vyčlení ako osobitný rozpočtový riadok v rámci rozpočtu Europolu. [PN 125]

ODDIEL 4

VÝKONNÁ RADA

Článok 21

Zriadenie

Správna rada môže zriadiť výkonnú radu.

Článok 22

Funkcie a organizácia

1.  Výkonná rada pomáha správnej rade.

2.  Výkonná rada má tieto funkcie:

a)  pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijímať správna rada;

b)  zabezpečuje spolu so správnou radou primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a z hodnotení, ako aj zo správ o vyšetrovaní a odporúčaní vyplývajúcich z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

c)  bez toho, aby boli dotknuté funkcie výkonného riaditeľa v zmysle ustanovení článku 19, pomáha mu pri vykonávaní rozhodnutí správnej rady a poskytuje súvisiace odporúčania s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym riadením.

3.  Ak je potrebné z dôvodu naliehavosti, výkonná rada môže prijímať niektoré dočasné rozhodnutia v mene správnej rady, a to najmä o otázkach administratívneho riadenia, vrátane rozhodnutí o pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu.

4.  Výkonná rada sa skladá z predsedu správnej riady, jedného zástupcu Komisie v správnej rade a troch ďalších členov, ktorých správna rada vymenuje spomedzi svojich členov. Predseda správnej rady je aj predsedom výkonnej rady. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo.

5.  Funkčné obdobie členov výkonnej rady je štyri roky. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa končí aj funkčné obdobie členov správnej rady.

6.  Výkonná rada uskutoční aspoň jedno riadne zasadnutie raz za tri mesiace. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť svojich členov.

7.  Výkonná rada dodržiava rokovací poriadok, ktorý stanovuje správna rada. [PN 126]

Kapitola V

SPRACOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 23

Zdroje informácií

1.  Europol spracováva len tie informácie, ktoré mu poskytli:

a)  členské štáty v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi;

b)  orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie v súlade s kapitolou VI;

c)  súkromné subjekty v súlade s článkom 29 ods. 2.

2.  Europol môže získavať a spracúvať údaje vrátane osobných údajov priamo z verejne prístupných zdrojov, ako sú napríklad údaje z médií, vrátane internetu, a verejné údaje.

3.  Europol môže získavať a spracúvať údaje vrátane osobných údajov z vnútroštátnych alebo medzinárodných informačných systémov alebo informačných systémov Únie, vrátane a to aj prostredníctvom automatizovaného prístupu k údajom, do tej miery, do akej to povoľujú právne nástroje Únie alebo medzinárodné alebo vnútroštátne právne nástroje, a pokiaľ možno preukázať nevyhnutnosť a proporcionalitu takéhoto prístupu na vykonávanie úlohy spadajúcej do mandátu Europolu. Prístup Europolu k takýmto údajom a ich využívanie sa riadi uplatniteľnými ustanoveniami právnych nástrojov Únie, medzinárodných alebo vnútroštátnych právnych nástrojov, ak ustanovujú prísnejšie pravidlá prístupu a využívania ako toto nariadenie.

Sú v nich stanovené ciele, kategórie osobných údajov a účely, prostriedky a postup na získavanie a spracúvanie informácií, a to pri súčasnom dodržiavaní právnych predpisov a zásad uplatniteľných v oblasti ochrany údajov. Prístup k takýmto informačným systémom sa udeľuje iba riadne splnomocneným zamestnancom Europolu, pokiaľ je to výslovne nevyhnutné a primerané na vykonávanie ich úloh. [PN 127]

Článok 24

Účely činností spracovávania informácií

1.  Pokiaľ je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Europolu stanovených v článku 3 ods. 1 a ods. 2, Europol spracováva môže spracúvať informácie vrátane osobných údajov.

Osobné údaje sa smú spracúvať výlučne na účely:

a)  krížovej kontroly zameranej na zistenie prepojení alebo iných príslušných väzieb medzi informáciami, obmedzenými na:

i)  osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

ii)  osoby, pri ktorých existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, že spáchajú trestné činy;

b)  vypracovania analýz strategickej alebo tematickej povahy;

c)  operačných analýz v osobitných prípadoch.

Tieto úlohy sa vykonávajú pod podmienkou splnenia týchto kritérií:

–  kontroly uvedené v písmene a) sa uskutočňujú v súlade s nevyhnutnými zárukami ochrany údajov a v prvom rade sa v ich rámci musí dostatočne zdôvodniť žiadosť o poskytnutie údajov a jej účel. Okrem toho sa prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich následnú úpravu mohli vykonávať len orgány, ktoré sú pôvodne zodpovedné za ich zhromažďovanie;

–  v každom prípade uvedenom v písmene c), v ktorom sa vykonáva operačná analýza, platia tieto osobitné záruky:

i)  je vymedzený konkrétny účel; osobné údaje sa môžu spracúvať iba vtedy, ak sú relevantné z hľadiska tohto konkrétneho účelu;

ii)  všetky operácie krížového porovnávania vykonávané zamestnancami Europolu sú konkrétne zdôvodnené; množstvo údajov získaných na základe konzultácie sa obmedzuje na prísne požadované a konkrétne zdôvodnené minimum;

iii)  tieto údaje môžu zmeniť iba zamestnanci, ktorí sú splnomocnení v súvislosti s účelom, na ktorý sa údaje pôvodne zhromaždili.

Europol tieto operácie riadne zdokumentuje. Táto dokumentácia sa na požiadanie sprístupní úradníkovi pre ochranu údajov a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na účel overenia zákonnosti operácie spracovania.

2.  Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje sa môžu zhromažďovať na všetky konkrétne účely uvedené v odseku 1, sa uvádzajú v zozname v prílohe 2.

2a.  Europol môže vo výnimočných prípadoch dočasne spracúvať údaje s cieľom určiť, či sú takéto údaje relevantné pre jeho úlohy a pre niektorý z účelov uvedených v odseku 1. Správna rada konajúca na návrh riaditeľa a po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov určí podmienky spracúvania takýchto údajov, najmä pokiaľ ide o prístup k údajom a ich využívanie, ako aj lehoty ich uchovávania a vymazávania, ktoré nemôžu presiahnuť šesť mesiacov, pričom riadne zohľadní zásady uvedené v článku 34.

2b.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhne usmernenia vymedzujúce účely uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c). [PN 128]

Článok 25

Určenie účelu činností spracovávania informácií

1.  ÚčelKonkrétny a riadne vymedzený účel, na ktorý sa informácie spracovávajú spracúvajú podľa článku 24, určuje členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia, ktorá poskytuje informácie Europolu. Ak tak neurobí, Europol určí relevantnosť takýchto informácií ako aj účel, na ktorý sa spracovávajú. Europol môže spracovávať spracúvať informácie na iný konkrétny a explicitný účel ako ten, na ktorý boli informácie poskytnuté, iba ak mu to poskytovateľ údajov výslovne povolí a v súlade s platným právom. [PN 129]

2.  Členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu pri prenose informácií uviesť akékoľvek obmedzenia prístupu alebo využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa vymazania alebo zničenia týchto informácií. Ak sa takéto obmedzenia ukážu potrebnými až po prenose údajov, poskytovateľ o tom náležite informuje Europol. Europol tieto obmedzenia dodržiava.

3.  Europol môže pre členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie zaviesť akékoľvek obmedzenie prístupu alebo využívania informácií získaných z verejne dostupných zdrojov.

Článok 25a

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

1.  Pred akýmkoľvek spracovaním súboru osobných údajov Europol uskutoční posúdenie vplyvu predpokladaných systémov a postupov spracovania údajov na ochranu osobných údajov a informuje o tom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

2.  Posúdenie vplyvu obsahuje prinajmenšom všeobecný opis plánovaných operácií spracovania, posúdenie rizík vo vzťahu k právam a slobodám dotknutých osôb, opatrenia na riešenie rizík, záruky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb a iných osôb. [PN 130]

Článok 26

Prístup členských štátov a zamestnancov Europolu k informáciám, ktoré uchováva Europol

1.  Členské V prípadoch, keď členské štáty môžu zdôvodniť nevyhnutnosť legitímneho plnenia svojich úloh, majú prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely článku 24 ods. 1 písm. a) a b), a môžu v týchto informáciách vyhľadávať bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov, orgánov Únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií na uvedenie obmedzení prístupu a využívania takýchto údajov. Členské štáty určia príslušné orgány oprávnené na vykonávanie takýchto vyhľadávaní.

2.  Členské štáty majú nepriamy prístup k informáciám poskytnutým na účely konkrétny účel podľa článku 24 ods. 1 písm. c) na základe systému „záznam/bez záznamu“ bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré uviedli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie poskytujúce tieto informácie, v súlade s článkom 25 ods. 2. V prípade, že záznam existuje, Europol informuje poskytovateľa informácií a začne postup, vďaka ktorému sa môžu poskytnúť informácie nájdené vo vyhľadávaní, v súlade s rozhodnutím poskytovateľa, ktorý tieto informácie postúpil Europolu, a v rozsahu potrebnom na legitímne plnenie úlohy príslušného členského štátu, ktorý tieto informácie poskytol Europolu.

3.  Zamestnanci Europolu, ktorých riadne splnomocnil výkonný riaditeľ, majú prístup k informáciám spracovávaným Europolom v tej miere, aká je potrebná na vykonávanie ich povinností.

3a.  Europol vedie podrobnú evidenciu všetkých záznamov a sprístupnených informácií v súlade s článkom 43. [PN 131]

Článok 27

Prístup Eurojustu a úradu OLAF k informáciám Europolu

1.  Členské štáty Europol prijmú prijme všetky náležité opatrenia na to, aby mal Eurojust a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) mali v rámci svojich mandátov v rámci svojho mandátu prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli poskytnuté na účely článku 24 ods. 1 písm. a) a b) a aby mohli mohol v týchto informáciách vyhľadávať bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov, orgánov Únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií na uvedenie obmedzení prístupu a využívania takýchto údajov. Europol treba informovať, ak sa pri vyhľadávaní Eurojustu alebo úradu OLAF odhalí zhoda s údajmi, ktoré spracováva spracúva Europol.

2.  Europol prijme všetky náležité opatrenia na to, aby Eurojust a OLAF mali v rámci svojich mandátov mal v rámci svojho mandátu nepriamy prístup k informáciám poskytnutým na účely konkrétny účel podľa článku 24 ods. 1 písm. c) na základe systému „záznam/bez záznamu“ bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré uviedli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie poskytujúce tieto informácie, v súlade s článkom 25 ods. 2. V prípade, že záznam existuje, Europol začne postup, vďaka ktorému sa môžu poskytnúť informácie nájdené vo vyhľadávaní, v súlade s rozhodnutím členského štátu, orgánu Únie, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, ktorá tieto informácie poskytla Europolu. V prípade existencie záznamu Eurojust spresní, ktoré údaje potrebuje, pričom Europol môže údaje sprístupniť len do tej miery, do akej sú údaje vedúce k nájdeniu záznamu nevyhnutné na legitímne vykonávanie jeho úloh. Europol zaznamená, ktoré informácie boli sprístupnené.

3.  Vyhľadávanie informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 sa robí iba na účel zistenia, či sa informácie dostupné Eurojustu alebo úradu OLAF zhodujú s informáciami spracovávanými spracúvanými Europolom.

4.  Europol umožňuje vyhľadávanie v súlade s odsekmi 1 a 2 iba po tom, čo získa informácie od Eurojustu, resp. úradu OLAF, o tom, ktorí národní členovia, náhradníci, asistenti ako aj zamestnanci Eurojustu, resp. zamestnanci úradu OLAF, majú povolenie vykonávať takéto vyhľadávanie.

5.  Ak počas činností Europolu spracovávania spracúvania informácií v rámci Europolu v súvislosti s jednotlivými vyšetrovaniami zistí Europol alebo členský štát potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory v súlade s mandátom Eurojustu alebo úradu OLAF, Europol ich o tom informuje a začne postup poskytovania informácií v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý dané informácie poskytol. V takomto prípade Eurojust alebo OLAF konzultujú Europolkonzultuje s Europolom.

6.  Eurojust – vrátane kolégia, národných členov, zástupcov, asistentov ako aj zamestnancov Eurojustu – a OLAF dodržiavajú všetky obmedzenia prístupu alebo využívania, či už všeobecné alebo konkrétne, ktoré uviedli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie v súlade s článkom 25 ods. 2.

6a.  Europol a Eurojust sa navzájom informujú, ak zo vzájomného nahliadnutia do údajov vyplýva, že údaje môžu byť nesprávne alebo v rozpore s inými údajmi. [PN 132]

Článok 28

Povinnosť informovať členské štáty

1.  Ak Europol musí v súlade so svojimi úlohami podľa článku 4 ods. 1 písm. b) oznámiť niektorému členskému štátu informácie, ktoré sa ho týkajú, a tieto informácie podliehajú obmedzeniam prístupu podľa článku 25 ods. 2, ktoré zabraňujú tomu, aby sa takéto informácie oznamovali, Europol sa poradí s poskytovateľom údajov o predmetnom obmedzení prístupu a požiada o povolenie oznámiť tieto informácie.

Bez takéhoto výslovného povolenia sa dané informácie neoznamujú.

Ak uvedené informácie nepodliehajú obmedzeniam prístupu podľa článku 25, Europol o ich prenose informuje členský štát, ktorý poskytuje informácie. [PN 133]

2.  Bez ohľadu na akékoľvek obmedzenia prístupu Europol členským štátom oznamuje informácie, ktoré sa ich týkajú, ak:

a)  je to absolútne nevyhnutné v záujme zabránenia vzniku bezprostredného nebezpečenstva súvisiaceho s trestnou činnosťou alebo teroristickými útokmi alebo

b)  je to nevyhnutné v záujme zabránenia vzniku bezprostredného a závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti daného členského štátu.

V takomto prípade Europol čo najskôr informuje poskytovateľa údajov o oznámení týchto informácií a odôvodní, na základe čoho dospel k takejto analýze situácie.

Kapitola VI

VZŤAHY S PARTNERMI

ODDIEL 1

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Spoločné ustanovenia

1.  Ak je to potrebné pre vykonávanie jeho úloh, Europol môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi Únie v súlade s cieľmi týchto orgánov, s orgánmi presadzovania práva tretích krajín, inštitútmi odbornej prípravy tretích krajín v oblasti presadzovania práva, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi.

2.  Ak je to dôležité pre vykonávanie jeho úloh a s výhradou akýchkoľvek možných obmedzení stanovených v článku 25 ods. 2, Europol si môže priamo vymieňať všetky informácie s výnimkou osobných údajov so subjektmi uvedenými v odseku 1.

3.  Europol môže prijímať a spracúvať osobné údaje od subjektov uvedených, ktorými disponujú subjekty uvedené v odseku 1 s výnimkou súkromných subjektov, pokiaľ je to výslovne potrebné a primerané na legitímne plnenie jeho úloh a s výhradou ustanovení tejto kapitoly.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 45, Europol prenáša osobné údaje orgánom Únie, tretím krajinám a medzinárodným organizáciám len v prípade, že je to potrebné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci cieľov úloh Europolu a v súlade s ustanoveniami tejto kapitolytouto kapitolou, a ak sa príjemca výslovne zaviaže, že údaje sa použijú jedine na účel, na ktorý boli prenesené. Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Europol si vyžiada predchádzajúci výslovný súhlas tohto členského štátu, s výnimkou prípadov, keď:

a)  súhlas je možné predpokladať, keďže členský štát možnosť ďalších prenosov výslovne neobmedzil alebo

b)  členský štát poskytol predbežný súhlas s takýmto ďalším prenosom pri splnení všeobecných alebo osobitných podmienok. Takýto súhlas môže byť kedykoľvek odvolaný.

5.  Ďalší prenos osobných údajov členskými štátmi, orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami je zakázaný, pokiaľ naň Europol nedá predchádzajúci výslovný súhlas a príjemca sa výslovne nezaviaže, že údaje sa použijú jedine na účel, na ktorý boli prenesené.

5a.  Europol zabezpečí, aby sa v súlade s týmto nariadením evidovali podrobné záznamy o každom prenose osobných údajov, ako aj dôvodoch takéhoto prenosu.

5b.  Nespracúvajú sa žiadne informácie, ktoré tretia krajina, medzinárodná organizácia alebo súkromný subjekt získali v rozpore so základnými právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie. [PN 134]

ODDIEL 2

VÝMENY/PRENOSY OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 30

Prenos osobných údajov orgánom Únie

S výhradou možných obmedzení stanovených v článku 25 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 27, Europol môže priamo prenášať osobné údaje orgánom Únie, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh alebo úloh prijímajúceho orgánu Únie. Europol zverejní zoznam inštitúcií a orgánov Únie, s ktorými si vymieňa informácie, a umiestni ho na svojej webovej stránke. [PN 135]

Článok 31

Prenos osobných údajov tretím krajinám a medzinárodným organizáciám

1.  Ak je to potrebné pre vykonávanie jeho úloh, Europol môže uskutočniť prenos osobných údajov orgánu v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii na základe:

a)  rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s [článkami 25 a 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS, v ktorom sa konštatuje, že daná krajina alebo medzinárodná organizácia alebo sektor spracovania údajov v rámci danej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov (rozhodnutie o primeranej ochrane); alebo

b)  medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ a zahŕňajúcej náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov; alebo

c)  dohody o spolupráci uzatvorenej medzi Europolom a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Tieto dohody o spolupráci sa zmenia do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a nahradí ich následná dohoda v súlade s písmenom b). [PN 136]

Na takéto prenosy nie je nutné žiadne ďalšie povolenie. Pred začatím rokovaní o medzinárodnej dohode uvedenej v písmene b) a v ich priebehu, a najmä pred prijatím rokovacieho mandátu, ako aj pred dokončením dohody sa včas uskutočnia konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

Europol verejne sprístupní pravidelne aktualizovaný zoznam medzinárodných dohôd a dohôd o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a umiestni ho na svojej webovej stránke. [PN 137]

Europol môže uzatvoriť pracovné dojednania na implementáciu takýchto dohôd alebo rozhodnutí o primeranej ochrane.

2.  Odchylne od odseku 1 môže výkonný riaditeľ môže pri rešpektovaní jeho povinnosti zachovávania mlčanlivosti, dôvernosti a proporcionality v jednotlivých prípadoch povoliť prenos osobných údajov tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, ak:

a)  je prenos týchto údajov bezpodmienečne nevyhnutný na zabezpečenie základných záujmov jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov v rámci cieľov Europoluna ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby, alebo;

b)  je prenos údajov bezpodmienečne nevyhnutný v záujme zabránenia vzniku bezprostredného nebezpečenstva súvisiaceho s trestnou činnosťou alebo teroristickými útokmina zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak sa tak ustanovuje v právnych predpisoch členského štátu alebo tretej krajiny prenášajúcej osobné údaje, alebo;

c)  je prenos z iného dôvodu nevyhnutný alebo je právne požadovaný z dôvodu dôležitého verejného záujmu, alebo pre zriadenie, výkon a obranu právnych nárokov; údajov nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny, alebo

d)  je prenos je v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na ochranu životných záujmov dotknutej osoby či inej osoby.na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo výkonu trestných sankcií, alebo

da)  je prenos v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním konkrétnemu trestnému činu, jeho vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním alebo výkonom konkrétnej trestnej sankcie.

Výkonný riaditeľ v každom prípade zohľadní úroveň ochrany údajov uplatniteľnú v príslušnej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii so zreteľom na charakter údajov, účel, na ktorý sú údaje určené, trvanie ich plánovaného spracovania, všeobecné alebo konkrétne ustanovenia o ochrane údajov platné v danej krajine, ako aj na skutočnosť, či boli alebo neboli akceptované konkrétne podmienky týkajúce sa údajov a požadované Europolom.

Výnimky sa nesmú uplatňovať na systematické, hromadné ani štrukturálne prenosy.

Správna rada navyše môže po dohode s európskym dozorným úradníkom Navyše európsky dozorný úradník pre ochranu údajov môže na obnoviteľné obdobie najviac jedného roka povoliť prenos alebo súbor prenosov údajov v súlade s vyššie uvedenými bodmi písmenami a) až d), prihliadajúc na existujúce pričom uvedie primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov. [PN 138]

3.  Výkonný riaditeľ bezodkladne informuje správnu radu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o prípadoch, v ktorých uplatnil odsek 2. [PN 139]

3a.  Europol podrobne eviduje všetky prenosy podľa tohto článku. [PN 140]

Článok 32

Osobné údaje od súkromných subjektov

1.  Ak je to potrebné pre vykonávanie jeho úloh, Europol môže spracúvať osobné údaje pochádzajúce od súkromných subjektov, pod podmienkou, že ich získal nezískal priamo od súkromných subjektov, ale iba prostredníctvom: [PN 141]

a)  národnej jednotky členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom;

b)  kontaktného miesta v tretej krajine, s ktorou Europol uzavrel dohodu o spolupráci podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia; alebo

c)  orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

2.  Ak sú prijatými údajmi dotknuté záujmy členského štátu, Europol bezodkladne informuje národnú jednotku dotknutého členského štátu.

3.  Europol nenadväzuje priamy žiadny kontakt so súkromnými subjektmi na účely získavania osobných údajov. [PN 142]

4.  Komisia do troch rokov od začatia uplatňovania tohto nariadenia zhodnotí potrebu a možný vplyv priamych výmen osobných údajov so súkromnými subjektmi. V tomto hodnotení sa okrem iného uvedú dôvody, prečo sú výmeny osobných údajov so súkromnými subjektmi pre Europol potrebné.

Článok 33

Informácie od súkromných osôb

1.  Europol môže spracúvať informácie vrátane osobných údajov pochádzajúce od súkromných osôb pod podmienkou, že ich získal prostredníctvom:

a)  národnej jednotky členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom;

b)  kontaktného miesta v tretej krajine, s ktorou Europol uzavrel dohodu o spolupráci podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo

c)  orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Európska únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

2.  Ak Europol získa informácie vrátane osobných údajov od súkromných osôb s bydliskom v tretej krajine, s ktorou Europol neuzavrel žiadnu medzinárodnú dohodu či už na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV alebo na základe článku 218 ZFEÚ, Europol môže tieto informácie postúpiť iba dotknutému členskému štátu alebo tretej krajine, s ktorou takéto medzinárodné dohody uzavrel.

3.  Europol nenadväzuje priamy žiadny kontakt so súkromnými osobami na účely získavania informácií. [PN 143]

Kapitola VII

ZÁRUKY V OBLASTI OCHRANY ÚDAJOV

Článok 34

Všeobecné zásady ochrany údajov

1.   Osobné údaje sú:

a)  spracúvané spravodlivo a zákonnezákonným, spravodlivým, transparentným a preveriteľným spôsobom vo vzťahu k dotknutej osobe;

b)  zhromažďované na konkrétne určené, explicitné a legitímne zákonné účely a ďalej nespracovávané sa nespracúvajú spôsobom nezlučiteľným s týmito účelmi. Ďalšie spracovávanie osobných údajov na historické, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné, ak Europol poskytne primerané záruky, a to najmä na zaistenie toho, že údaje sa nespracúvajú na žiadne iné účely;

c)  primerané, relevantné a úmerné obmedzené na nevyhnutné minimum vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú; spracúvajú sa iba vtedy a len dovtedy, pokiaľ dané účely nemožno dosiahnuť spracovaním informácií, ktoré nezahŕňajú osobné údaje;

d)  presné a v prípade potreby aktualizované; musia sa podniknúť všetky primerané kroky, aby sa zabezpečilo, že osobné údaje, ktoré sú nepresné z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, sa bezodkladne vymažú alebo opravia;

e)  uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb len počas časového obdobia, ktoré, a to nie dlhšie než je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje spracúvajú;

ea)  spracúvané spôsobom, ktorý dotknutým osobám účinne umožňuje uplatňovať svoje práva;

eb)  spracúvané spôsobom, ktorý chráni pred nepovoleným alebo nezákonným spracovaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení;

ec)  spracúvané výlučne riadne oprávnenými zamestnancami, ktorí ich potrebujú na vykonávanie svojich úloh.

1a.  Europol verejne sprístupní dokument, ktorý obsahuje zrozumiteľné ustanovenia o spracúvaní osobných údajov a dostupných prostriedkoch na uplatňovanie práv dotknutých osôb. [PN 144]

Článok 35

Rozdielne stupne presnosti a spoľahlivosti osobných údajov

1.  Zdroj informácií, ktorý pochádza z členského štátu, podľa možnosti posúdi členský štát, ktorý poskytuje informácie, prostredníctvom týchto hodnotiacich kódov pre zdroje: [PN 145]

A: nie sú pochybnosti o pravosti, dôveryhodnosti a kompetentnosti zdroja alebo informácia je poskytnutá zo zdroja, ktorý sa v minulosti ukázal ako spoľahlivý vo všetkých prípadoch;

B: ak informácie sú zo zdroja, ktorý sa ukázal ako spoľahlivý vo väčšine prípadov;

C: ak informácie sú zo zdroja, ktorý sa ukázal ako nespoľahlivý vo väčšine prípadov;

X: spoľahlivosť zdroja nie je možné posúdiť.

2.  Informácie, ktoré pochádzajú z členského štátu, posúdi podľa možnosti členský štát, ktorý poskytuje informácie, na základe ich spoľahlivosti za pomoci týchto hodnotiacich kódov pre informácie: [PN 146]

1: informácie, ktorých presnosť nie je predmetom pochybností;

2: informácie osobne známe zdroju, ale nie osobne známe úradníkovi, ktorý ich odovzdáva;

3: informácie, ktoré zdroj osobne nepozná, ale sú potvrdené inými, už zaznamenanými informáciami;

4: informácie, ktoré zdroju nie sú osobne známe a nemôžu byť potvrdené.

3.  Ak Europol na základe informácií, ktoré už má k dispozícii, dospeje k záveru, že posúdenie je potrebné opraviť, informuje dotknutý členský štát a snaží sa dosiahnuť dohodu o zmenách v posúdení. Europol nesmie zmeniť posúdenie bez takejto dohody.

4.  Ak Europol dostane informácie od členského štátu bez posúdenia, pokúsi sa podľa možnosti posúdiť, posúdi spoľahlivosť zdroja alebo informácií na základe informácií, ktoré už má k dispozícii. Posúdenie konkrétnych údajov a informácií sa vykonáva po dohode s členským štátom, ktorý ich poskytol. Členský štát a Europol sa tiež môžu dohodnúť na všeobecných podmienkach posudzovania určitých druhov údajov a zdrojov. Ak sa v konkrétnom prípade nedosiahne dohoda alebo neexistuje dohoda o všeobecných podmienkach, Europol zhodnotí informácie alebo údaje a priradí takýmto informáciám alebo údajom hodnotiace kódy X a 4 uvedené v odsekoch 1 a 2. [PN 147]

5.  Ak Europol dostane údaje alebo informácie od tretej krajiny, medzinárodnej organizácie alebo orgánu Únie, uplatňuje sa tento článok zodpovedajúcim spôsobom.

6.  Informácie z verejne dostupných zdrojov posúdi Europol za pomoci hodnotiacich kódov pre informácie stanovených v odsekoch 1X24. [PN 148]

Článok 36

Spracovávanie osobitných kategórií osobných údajov a rôznych kategórií dotknutých osôb

1.  Spracúvanie osobných údajov obetí trestných činov, svedkov alebo iných osôb, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch, alebo osôb vo veku menej ako 18 rokov je zakázané, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené na účely predchádzania trestnej činnosti alebo boja proti nej v rámci cieľov Europolu. [PN 149]

2.  Spracúvanie osobných údajov automatizovaným alebo iným spôsobom, ktoré odhaľujú ktorý odhaľuje rasový alebo, etnický alebo sociálny pôvod, politické názory, náboženské vyznanie alebo filozofické presvedčenie vieru alebo členstvo v odborových organizáciách, ako aj spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia alebo pohlavného života sa zakazujeje zakázané, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené na účely predchádzania trestnej činnosti alebo boja proti nej v rámci cieľov Europolu a pokiaľ tieto údaje dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré Europol už spracoval. [PN 150]

3.  K osobným údajom uvedeným v odsekoch 1 a 2 má prístup iba Europol. Výkonný riaditeľ riadne splnomocňuje malý počet úradníkov, ktorí môžu mať takýto prístup, ak je to nevyhnutné na vykonávanie ich úloh.

4.  Len na základe automatizovaného spracovávania údajov uvedených v odseku 2 sa nemôže prijať žiadne rozhodnutie, ktoré by malo právne účinky na dotknuté osoby, s výnimkou prípadu, ak toto rozhodnutie výslovne povoľuje povoľujú vnútroštátne právo právne predpisy alebo právo právne predpisy Únie, alebo v prípade potreby, ak ho povolí európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. [PN 151]

5.  Osobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 sa neoznamujú členským štátom, orgánom Únie, tretím krajinám alebo ani medzinárodným organizáciám s výnimkou jednotlivých prípadov týkajúcich sa trestnej činnosti v rámci cieľov Europolu, ak je to nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené. Takéto oznámenie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole VI tohto nariadenia. [PN 152]

6.  Europol raz za šesť mesiacov poskytuje prehľad všetkých osobných údajov uvedených v odseku 2, ktoré spracoval, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 37

Lehoty uchovávania a vymazávania osobných údajov

1.  Osobné údaje spracovávané Europolom uchováva Europol len tak dlho, kým je to bezpodmienečne potrebné na dosiahnutie jeho cieľovúčely, na ktoré sa údaje spracúvajú. [PN 153]

2.  V každom prípade Europol preskúmava nevyhnutnosť ďalšieho uchovávania osobných údajov najneskôr tri roky od začiatku ich pôvodného spracovania. Europol môže rozhodnúť o tom, že údaje sa budú uchovávať do nasledujúceho preskúmania, ktoré sa uskutoční po období ďalších troch rokov, ak je ich uchovanie naďalej potrebné na plnenie úloh Europolu. Treba udať dôvody pre ďalšie uchovávanie a písomne ich zaznamenať. Ak sa rozhodnutie o ďalšom uchovávaní osobných údajov neprijme, údaje sa po troch rokoch automaticky vymažú.

3.  Ak sa údaje týkajúce sa osôb uvedených v článku 36 ods. 1 a 2 uchovávajú na obdobie dlhšie ako päť rokov, oznamuje sa to európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

4.  Ak členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia uviedla v čase prenosu v súlade s článkom 25 ods. 2 akékoľvek obmedzenia týkajúce sa skoršieho vymazania alebo zničenia osobných údajov, Europol vymaže tieto osobné údaje v súlade s týmito obmedzeniami. Ak sa na základe informácií, ktoré sú rozsiahlejšie ako informácie, ktoré má k dispozícii poskytovateľ údajov, považuje ďalšie uchovávanie údajov za nevyhnutné na vykonávanie úloh Europolu, Europol požiada poskytovateľa údajov o povolenie naďalej uchovávať predmetné údaje a pripojí dôvody pre takúto žiadosť.

5.  Ak členský štát, orgán Únie, tretia krajina alebo medzinárodná organizácia vymaže údaje, ktoré poskytla Europolu, zo svojich vnútroštátnych súborov údajov, informuje o tom Europol. Europol takéto údaje vymaže, pokiaľ sa na základe informácií, ktoré idú nad rámec informácií, ktoré má k dispozícii poskytovateľ údajov, nepovažuje ich ďalšie uchovávanie za potrebné na dosiahnutie cieľov Europolu. Europol informuje poskytovateľa údajov o ďalšom uchovávaní týchto údajov a poskytne dôvody na toto ďalšie uchovávanie.

6.  Osobné údaje sa nemažú v prípade, ak:

a)  by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá potrebuje ochranu. V takýchto prípadoch sa údaje môžu využívať využívajú iba so s výslovným a písomným súhlasom dotknutej osoby; [PN 154]

b)  dotknutá osoba spochybní ich správnosť, a to počas obdobia, kedy sa členským štátom, alebo Europolu umožní overiť správnosť týchto údajov;

c)  osobné údaje treba uchovať na účely dokazovania alebo na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov; [PN 155]

d)  dotknutá osoba namieta proti ich vymazaniu a namiesto vymazania požiada o obmedzenie využívania týchto údajov.

Článok 38

Bezpečnosť spracovávania údajov

1.  Europol prijme primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, neúmyselnej strate alebo neoprávnenému zverejneniu, zmene, prístupu alebo akýmkoľvek neoprávneným formám spracovania.

2.  Pokiaľ ide o automatizované spracovanie údajov, Europol zavedie opatrenia určené na:

a)  zabránenie neoprávnenému prístupu k zariadeniam na spracúvanie údajov, ktoré sa používajú na spracúvanie osobných údajov (kontrola prístupu k zariadeniam);

b)  zabránenie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo odstraňovaniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);

c)  zabránenie neoprávnenému vkladaniu údajov a neoprávnenému kontrolovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazávaniu uložených osobných údajov (kontrola uchovávania);

d)  zabránenie používaniu automatizovaných systémov na spracúvanie údajov neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov (kontrola používateľov);

e)  zabezpečenie, aby osoby oprávnené na používanie automatizovaného systému na spracúvanie údajov mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje poskytnuté oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom);

f)  zabezpečenie, aby sa dalo overiť a zistiť, ktorým orgánom môžu byť alebo boli doručené osobné údaje zasielané prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);

g)  zabezpečenie, aby sa dalo overiť a zistiť, ktoré osobné údaje boli vložené do automatizovaného systému na spracúvanie údajov, kedy a kým (kontrola vkladania údajov);

ga)  zabezpečenie toho, aby sa dalo overiť a zistiť, ktoré údaje ktorý zamestnanec a kedy vyhľadal (evidencia prístupu); [PN 156]

h)  zabránenie tomu, aby pri prenose osobných údajov, ako aj pri preprave nosičov údajov nedochádzalo k ich neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu alebo vymazaniu (kontrola prepravy);

i)  zabezpečenie toho, aby v prípade prerušenia bola možná okamžitá obnova inštalovaných systémov (obnova);

j)  zabezpečenie, aby funkcie systému pracovali bezchybne a aby sa výskyt chýb v jeho funkciách okamžite hlásil (spoľahlivosť) a aby sa uchovávané údaje nemohli zneužívať vyvolaním poruchy systému (integrita).

3.  Europol a členské štáty určia mechanizmy na zaistenie toho, že bezpečnostné požiadavky budú zohľadnené aj mimo jednotlivých informačných systémov.

Článok 38a

Ochrana údajov v štádiu návrhu a štandardne nastavená ochrana údajov

1.  Europol uskutoční primerané technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracúvanie spĺňalo požiadavky vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tohto nariadenia a aby sa zabezpečila ochrana práv dotknutej osoby.

2.  Europol zavedie mechanizmy, ktorými sa štandardne zaistí, aby sa spracúvali iba tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely spracovania. [PN 157]

Článok 38b

Oznamovanie porušenia ochrany osobných údajov európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov

1.  V prípade porušenia ochrany osobných údajov Europol bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 24 hodín po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, oznámi porušenie ochrany osobných údajov európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. V prípadoch, keď k oznámeniu nedôjde do 24 hodín, Europol na žiadosť poskytne objasňujúce odôvodnenie.

2.  Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje prinajmenšom:

a)  opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov vrátane kategórií a počtu dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých záznamov údajov;

b)  odporúčané opatrenia na zmiernenie prípadných nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov;

c)  opis prípadných dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov;

d)  opis opatrení navrhovaných alebo prijatých prevádzkovateľom, zameraných na riešenie problému porušenia ochrany osobných údajov.

3.  Europol zdokumentuje každé porušenie ochrany osobných údajov, pričom zaznamená okolnosti porušenia, jeho dôsledky a prijaté nápravné opatrenia a umožní európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, aby preveril súlad s týmto článkom. [PN 158]

Článok 38c

Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov

1.  Ak je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov uvedené v článku 38b bude mať nepriaznivý vplyv na ochranu osobných údajov alebo súkromie dotknutej osoby, Europol bez zbytočného odkladu informuje dotknutú osobu o porušení ochrany osobných údajov.

2.  Informovanie dotknutej osoby podľa odseku 1 zahŕňa opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov a totožnosť a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov uvedeného v článku 44.

3.  Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov sa nevyžaduje, ak Europol k spokojnosti európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov preukáže, že vykonal primerané technické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia uplatnil na osobné údaje, ktorých sa porušenie ochrany týkalo. Použitím takýchto technických ochranných opatrení sa údaje stanú nečitateľnými pre všetky osoby, ktoré nemajú povolenie na prístup k nim.

4.  Informovanie dotknutého subjektu možno odložiť, obmedziť alebo od neho možno upustiť, ak s ohľadom na oprávnené záujmy príslušnej osoby ide o nevyhnutné a primerané opatrenie:

a)  aby sa zamedzilo mareniu úradného alebo právneho vyšetrovania, pátrania alebo postupov;

b)  aby sa zamedzilo ovplyvňovaniu predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)  aby sa chránila verejná a národná bezpečnosť;

d)  aby sa chránili práva a slobody tretích strán. [PN 159]

Článok 39

Právo dotknutej osoby na prístup

1.  Všetky dotknuté osoby majú právo po primeranom období získať informácie o tom, či Europol spracováva osobné údaje, ktoré sa ich týkajú. Ak sa takéto osobné údaje spracovávajú, Europol poskytne dotknutej osobe minimálne tieto informácie: [PN 160]

a)  potvrdenie o tom, či sú údaje týkajúce sa dotknutej osoby spracovávané alebo nie;

b)  informácie prinajmenšom o účeloch operácie spracúvania, kategóriách predmetných údajov, období, počas ktorého sa údaje budú uchovávať, a príjemcoch, ktorým sa tieto údaje oznamujú; [PN 161]

c)  oznámenie zrozumiteľnou formou o údajoch, ktoré sú spracovávané, a akékoľvek dostupné informácie o ich zdrojoch.;

ca)  informácie o právnom základe na spracúvanie údajov; [PN 162]

cb)  informácie o existencii práva vyžiadať si od Europolu opravu, vymazanie alebo obmedzenie spracúvania osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby; [PN 163]

cc)  kópiu údajov, ktoré sa spracúvajú. [PN 164]

2.  Všetky dotknuté osoby, ktoré si chcú uplatniť svoje právo na prístup k osobným údajom, môžu o to bez nadmerných nákladov bezplatne požiadať orgán menovaný vymenovaný na tento účel v členskom štáte podľa vlastnej voľby. Tento orgán bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia žiadosti, odovzdá žiadosť Europolu. Europol potvrdí prijatie žiadosti. [PN 165 a 234]

3.  Europol na žiadosť odpovedá bezodkladne, najneskôr však do uplynutia troch mesiacov od prijatia žiadosti od vnútroštátneho orgánu. [PN 166]

4.  Europol sa o rozhodnutí, ktoré treba prijať, poradí s príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu. Rozhodnutie o prístupe k údajom je podmienené úzkou spoluprácou medzi Europolom a členskými štátmi, ktorých sa udelenie prístupu dotknutej osobe k uvedeným údajom priamo týka. Ak členský štát namieta voči navrhovanej reakcii Europolu, musí uviesť Europolu dôvody námietky.

5.  Prístup k osobným údajom Poskytovanie informácií ako reakcia na žiadosť podľa odseku 1 sa odmietne alebo obmedzí, ak je to do tej miery, do akej je takéto čiastočné alebo úplné odmietnutie nevyhnutné na: [PN 167]

a)  umožnenie Europolu, aby si riadne plnil úlohy;

b)  ochranu bezpečnosti a verejného poriadku v členských štátoch alebo na predchádzanie trestnej činnosti;

c)  zabezpečenie toho, aby sa neohrozilo žiadne vnútroštátne vyšetrovanie;

d)  ochranu práv a slobôd tretích strán.

Pri každom rozhodnutí o obmedzení alebo odmietnutí požadovaných informácií sa zohľadňujú základné práva a záujmy dotknutej osoby. [PN 168]

6.  Europol dotknutú osobu písomne informuje o zamietnutí alebo akomkoľvek obmedzení prístupu, o dôvodoch, ktoré viedli k takémuto rozhodnutiu a o práve dotknutej osoby podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Informácie o faktických a právnych dôvodoch, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, sa môžu vynechať, ak by poskytnutie takýchto informácií malo za následok zrušenie účinku obmedzenia uloženého podľa odseku 5.

Článok 40

Právo na opravu, vymazanie a zablokovanie

1.  Všetky dotknuté osoby majú právo požiadať Europol, aby opravil osobné údaje, ktoré sa ich týkajú, ak sú tieto údaje nesprávne a ak je to možné a potrebné, doplniť ich doplnil alebo aktualizovať ichaktualizoval. [PN 169]

2.  Všetky dotknuté osoby majú právo požiadať Europol o vymazanie osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, ak tieto údaje nie sú viac potrebné na účely, na ktoré boli zákonným spôsobom zhromaždené alebo na ktoré sa zákonným spôsobom ďalej spracovávali.

3.  Osobné údaje sa namiesto vymazania blokujú, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že vymazanie by mohlo narušiť legitímne záujmy dotknutej osoby. Blokované údaje sa spracúvajú len na účel, ktorý zabránil ich vymazaniu.

4.  Ak má Europol k dispozícii údaje, ktoré sú uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 a Europolu ich poskytli tretie krajiny, medzinárodné organizácie alebo tieto údaje vyplývajú z vlastných analýz Europolu, Europol ich opraví, vymaže alebo zablokuje a v náležitých prípadoch informuje pôvodcov týchto údajov. [PN 170]

5.  Ak má Europol k dispozícii údaje, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2 a Europolu ich priamo poskytli členské štáty, tieto údaje opravia, vymažú alebo zablokujú dotknuté členské štáty v spolupráci s Europolom.

6.  Ak sa nesprávne údaje poskytli iným primeraným spôsobom alebo ak chyby v údajoch poskytnutých členskými štátmi spôsobil chybný prenos, alebo ak sa poskytli v rozpore s týmto nariadením alebo ich spôsobil Europol ukladaním, preberaním alebo uchovávaním, ktoré je nesprávne alebo v rozpore s týmto nariadením, Europol v spolupráci s dotknutými členskými štátmi tieto údaje opraví alebo vymaže.

7.  V prípadoch uvedených v odsekoch 4, 5 a 6 sa bezodkladne informujú všetci adresáti takýchto údajov. V súlade s pravidlami, ktoré sú na nich uplatniteľné, adresáti následne opravia, vymažú alebo zablokujú tieto údaje vo svojich vlastných systémoch.

8.  Dotknutú osobu Europol bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od opravenia, vymazania alebo zablokovania údajov, ktoré sa jej týkajú, písomne informuje.

9.  Europol dotknutú osobu písomne informuje o prípadnom zamietnutí opravy, vymazania alebo zablokovania údajov a o možnosti podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a využiť opravný prostriedok.

Článok 41

Zodpovednosť v otázkach ochrany údajov

1.  Europol uchováva osobné údaje spôsobom, ktorý zaručuje, aby sa dal určiť ich zdroj podľa článku 23.

1a.  Europol uchováva osobné údaje spôsobom, ktorý umožňuje ich opravu a vymazanie. [PN 171]

2.  Za kvalitu osobných údajov podľa článku 34 písm. d) zodpovedá členský štát, ktorý poskytol osobné údaje Europolu a Europol zodpovedá za osobné údaje poskytnuté orgánmi Únie, tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ako aj za osobné údaje získané Europolom z verejne dostupných zdrojov. Orgány Únie zodpovedajú za kvalitu údajov do okamihu prenosu aj počas neho. [PN 172]

3.  Za dodržiavanie zásad uvedených v článku 34 písm. a), b), c) a e) zodpovedá Europol.

4.  Za zákonnosť prenosu uplatniteľné zásady ochrany údajov zodpovedá: [PN 173]

a)  členský štát, ktorý poskytol údaje – v prípade osobných údajov poskytnutých Europolu členskými štátmi; a

b)  Europol – v prípade osobných údajov, ktoré poskytol Europol členským štátom, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.

5.  V prípade prenosu údajov medzi Europolom a orgánom Únie zodpovedá za zákonnosť prenosu Europol. Bez toho, aby tým bola dotknutá predchádzajúca veta, ak Europol prenáša údaje následne po žiadosti príjemcu, zodpovednosť za zákonnosť tohto prenosu nesie tak Europol, ako aj príjemca. Europol okrem toho zodpovedá za všetky operácie spracúvania údajov, ktoré vykonáva.

Europol overuje právomoc príjemcu a vyhodnocuje nevyhnutnosť prenosu údajov. Ak vzniknú pochybnosti o nevyhnutnosti tohto prenosu, Europol požiada príjemcu o ďalšie informácie. Príjemca zabezpečí overiteľnosť potreby prenosu údajov. Príjemca spracuje osobné údaje iba na účely, na ktoré boli prenášané. [PN 174]

Článok 42

Predbežná kontrola

1.  Spracúvanie osobných údajov, ktoré budú súčasťou nového informačného systému, ktorý sa má vytvoriť v rámci každého súboru operácií spracúvania, ktoré slúžia jednému alebo viacerým súvisiacim účelom vo vzťahu k hlavným činnostiam, podlieha predbežnej kontrole, ak: [PN 175]

a)  sa majú spracovávať osobitné kategórie údajov uvedené v článku 36 ods. 2;

b)  daný druh spracovania, najmä pokiaľ ide o použitie nových technológií, mechanizmov či postupov, inak predstavuje osobitné riziko pre základné práva a slobody dotknutých osôb, a to najmä pre ochranu ich osobných údajov.

2.  Predbežné kontroly vykonáva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov po prijatí oznámenia od úradníka pre ochranu údajov, ktorý sa v prípade pochybností o potrebe predbežnej kontroly o tomto poradí s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydá stanovisko do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia. Toto obdobie sa môže prípadne kedykoľvek pozastaviť, pokým európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nezíska všetky ďalšie informácie, o ktoré požiadal. Ak si to vyžaduje zložitosť veci, táto lehota sa môže na základe rozhodnutia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov predĺžiť o ďalšie dva mesiace. Predĺžiť ju možno maximálne dvakrát. Toto rozhodnutie sa oznámi Europolu pred uplynutím pôvodnej dvojmesačnej lehoty. [PN 176]

Ak do konca dvojmesačnej lehoty alebo akéhokoľvek jej predĺženia nebolo stanovisko doručené, považuje sa za kladné.

Ak podľa stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov oznamované spracovanie môže zahŕňať porušenie niektorého ustanovenia tohto nariadenia, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov predloží prípadné návrhy na vyhnutie sa takémuto porušeniu. Ak Europol primerane nezmení operáciu spracovania, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov môže vykonávať svoje právomoci, ktoré mu boli udelené na základe článku 46 ods. 3.

4.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vedie register všetkých operácií spracovania, ktoré mu boli oznámené podľa odseku 1. Tento register je súčasťou registra uvedeného v článku 27 ods. 5 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 43

Protokolovanie a dokumentácia

1.  Europol uchováva záznamy o zhromažďovaní, zmene, prístupe, vyhľadávaní, zverejnení, kombinovaní alebo vymazaní osobných údajov na účely overenia zákonnosti spracovávania údajov, na vlastné monitorovanie a na zaistenie riadnej integrity a bezpečnosti údajov. Takéto protokoly alebo dokumentácia sa po troch rokoch mažú, pokiaľ tieto údaje už viac nie sú potrebné na priebežnú kontrolu. Tieto protokoly sa nemôžu meniť. [PN 177]

2.  Protokoly alebo dokumentácia podľa odseku 1 sa na žiadosť oznamujú európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na účely kontroly ochrany údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov využíva tieto informácie len na účely kontroly ochrany údajov a na zabezpečenie náležitého spracúvania údajov, ako aj ich integrity a bezpečnosti.

Článok 44

Úradník pre ochranu údajov

1.  Správna rada vymenuje úradníka pre ochranu údajov, ktorý je zamestnancom Europolu. Pri výkone svojich úloh koná nezávisle.

2.  Úradník pre ochranu údajov je vybratý na základe osobnostných a profesionálnych kvalít a predovšetkým odborných poznatkov v oblasti ochrany údajov.

3.  Výber úradníka pre ochranu údajov nemá viesť ku konfliktu záujmov medzi jeho povinnosťami úradníka pre ochranu údajov a inými služobnými povinnosťami, najmä v súvislosti s uplatňovaním ustanovení tohto nariadenia.

4.  Úradník pre ochranu údajov je menovaný na funkčné obdobie v trvaní od dvoch do piatich rokov. Znovuvymenovaný môže byť najviac na celkové funkčné obdobie desiatich rokov. Ak úradník pre ochranu údajov viac nespĺňa podmienky potrebné na výkon jeho úloh, z tejto pozície ho môže odvolať inštitúcia alebo orgán Únie, ktorý ho menoval, jedine so súhlasom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

5.  Úradníka pre ochranu údajov po vymenovaní zaregistruje inštitúcia alebo orgán, ktorý ho menoval, u európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

6.  Pri výkone svojich povinností úradník pre ochranu údajov nesmie podliehať žiadnym pokynom.

7.  Úradník pre ochranu údajov má vzhľadom na osobné údaje, s výnimkou osobných údajov zamestnancov Europolu ako aj administratívnych osobných údajov, predovšetkým tieto úlohy:

a)  zabezpečuje nezávislým spôsobom zákonnosť a dodržiavanie interné uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa spracovania osobných údajov; [PN 178]

b)  zabezpečuje vyhotovenie záznamu o prenose a prijatí osobných údajov v súlade s týmto nariadením;

c)  zabezpečuje, aby boli dotknuté osoby na ich žiadosť informované o svojich právach v súlade s týmto nariadením;

d)  spolupracuje so zamestnancami Europolu zodpovednými za odbornú prípravu, poradenstvo a postupy v oblasti spracúvania údajov;

e)  spolupracuje s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, najmä v súvislosti s operáciami spracovania uvedenými v článku 42; [PN 179]

f)  pripravuje výročnú správu a zasiela ju správnej rade a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.;

fa)  funguje ako kontaktné miesto pre žiadosti o prístup podľa článku 39; [PN 180]

fb)  vedie register všetkých operácií spracovania, ktoré vykonáva Europol, v prípade potreby vrátane informácií o účele, kategóriách údajov, príjemcoch, lehotách na zablokovanie a vymazanie, prenose tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám a o bezpečnostných opatreniach; [PN 181]

fc)  vedie register udalostí a porušení bezpečnosti, ktoré majú vplyv na operačné alebo administratívne osobné údaje. [PN 182]

8.  Úradník pre ochranu údajov navyše vykonáva funkcie stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o osobné údaje zamestnancov Europolu ako aj administratívne osobné údaje. [PN 183]

9.  Úradník pre ochranu údajov má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým údajom spracovávaným Europolom a do všetkých prevádzkových priestorov Europolu. Tento prístup je možný kedykoľvek a bez predchádzajúcej žiadosti. [PN 184]

10.  Ak úradník pre ochranu údajov usúdi, že došlo k porušeniu ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa spracúvania osobných údajov, informuje o tom výkonného riaditeľa, pričom ho požiada, aby porušenie vyriešil v rámci určenej lehoty. Ak výkonný riaditeľ toto porušenie v danej lehote nevyrieši, úradník pre ochranu údajov o tom informuje správnu radu a dohodne s ňou presný termín na odpoveď. Ak toto porušenie v danej lehote nevyrieši ani správna rada, úradník pre ochranu údajov oznámi celú záležitosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

11.  Správna rada prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa úradníka pre ochranu údajov. Tieto vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberového konania na miesto úradníka pre ochranu údajov a jeho odvolania, úloh, povinností, právomocí a záruk jeho nezávislosti. Europol úradníkovi pre ochranu údajov poskytne zamestnancov pracovníkov a zdroje potrebné na výkon jeho povinností. Títo zamestnanci pracovníci majú prístup k osobným údajom spracovávaným v Europole a do priestorov Europolu iba do tej miery, aká je potrebná na výkon ich úloh. Tento prístup je možný kedykoľvek a bez predchádzajúcej žiadosti. [PN 185]

11a.  Úradník pre ochranu údajov disponuje prostriedkami nevyhnutnými na výkon jeho úloh. [PN 186]

Článok 45

Dohľad vykonávaný vnútroštátnym dozorným orgánom

1.  Každý členský štát určí vnútroštátny dozorný orgán, ktorý v súlade s vnútroštátnym právom nezávisle monitoruje oprávnenosť prenosu a vyhľadávania osobných údajov, ako aj poskytovania týchto údajov Europolu príslušnými členskými štátmi, a skúma, či takéto konanie nepoškodzuje práva dotknutých osôb. Na tento účel má vnútroštátny dozorný orgán v priestoroch národnej jednotky alebo styčného dôstojníka prístup k údajom, ktoré jeho členský štát poskytol Europolu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi.

2.  Na účely vykonávania dohľadu majú vnútroštátne dozorné orgány prístup do kancelárií a k dokumentom svojich styčných dôstojníkov v Europole.

3.  Vnútroštátne dozorné orgány kontrolujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi činnosť národných jednotiek a činnosť styčných dôstojníkov, pokiaľ je takáto činnosť dôležitá na ochranu osobných údajov. Okrem toho informujú európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka Europolu.

4.  Každá osoba má právo požiadať vnútroštátny dozorný orgán o overenie toho, či prenos alebo oznamovanie údajov (v akejkoľvek podobe), ktoré sa jej týkajú, Europolu sa koná zákonným spôsobom a že prístup k týmto údajom dotknutými členskými štátmi je takisto zákonný. Toto právo sa vykonáva v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa žiadosť podá.

Článok 46

Dohľad vykonávaný európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zodpovedá za monitorovanie a zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov Europolom, a za poskytovanie poradenstva Europolu a dotknutým osobám vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracovaním osobných údajov. Na tento účel plní európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úlohy stanovené v odseku 2 a vykonáva právomoci udelené v odseku 3.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má podľa tohto nariadenia tieto úlohy:

a)  vypočuť sťažnosti a vyšetriť ich, v primeranej lehote informovať dotknuté osoby o výsledku;

b)  vykonávať vyšetrovania z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti a v primeranej lehote bezodkladne informovať dotknuté osoby o výsledku; [PN 187]

c)  monitorovať a zabezpečovať uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia a všetkých ostatných aktov Únie, ktoré sa týkajú ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov zo strany Europolu;

d)  poskytovať z vlastného podnetu alebo na základe konzultácie poradenstvo Europolu vo všetkých otázkach súvisiacich so spracovávaním osobných údajov, a to najmä predtým, než sa vypracujú interné pravidlá týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov;

e)  určovať, odôvodňovať a zverejňovať výnimky, záruky, povolenia a podmienky uvedené v článku 36 ods. 4;

f)  viesť register operácií spracovania, ktoré sa mu oznamujú na základe článku 42 ods. 1 a ktoré sa registrujú v súlade s článkom 42 ods. 4;

g)  vykonávať predbežnú kontrolu spracovávania, ktoré sa mu oznamuje.

3.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov na základe tohto nariadenia môže:

a)  poskytovať dotknutým osobám poradenstvo pri uplatňovaní ich práv;

b)  v prípade údajného porušenia ustanovení, ktorými sa riadi spracúvanie osobných údajov, postúpiť záležitosť Europolu a v prípade potreby predložiť návrhy na nápravu takého porušenia a na zvýšenie ochrany dotknutých osôb;

c)  nariadiť, aby žiadostiam o uplatnenie určitých práv v súvislosti s údajmi bolo vyhovené, ak tieto žiadosti boli zamietnuté v rozpore s článkami 39 a 40;

d)  varovať alebo napomenúť Europol;

e)  nariadiť opravu, zablokovanie, vymazanie alebo zničenie všetkých údajov, ak ktoré boli spracované v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa riadi spracovávanie osobných údajov, a oznámenie takýchto opatrení tretím stranám, ktorým údaje boli zverejnené; [PN sa netýka všetkých jazykov]

f)  navrhnúť správnej rade, aby sa dočasne alebo definitívne zakázať, čiastočne či úplne, zakázalo spracúvanie; [PN 189]

g)  postúpiť vec Europolu a v prípade potreby Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

h)  predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve;

i)  zasahovať do súdnych sporov predložených Súdnemu dvoru Európskej únie.

4.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je oprávnený:

a)  získať od Europolu prístup ku všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným pre jeho vyšetrovania;

b)  získať prístup do priestorov, v ktorých Europol vykonáva svoju činnosť, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že sa tam vykonáva niektorá činnosť uvedená v tomto nariadení.

5.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vypracúva výročnú správu o činnostiach dohľadu nad Europolom. Táto správa je súčasťou výročnej správy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov uvedenej v článku 48 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Táto správa obsahuje štatistické informácie týkajúce sa sťažností, dožiadaní, vyšetrovaní, spracúvania citlivých informácií, prenosu osobných údajov tretím krajinám a medzinárodným organizáciám, predbežných kontrol a oznámení a uplatňovania právomocí uvedených v odseku 3.

Táto správa sa postúpi a prezentuje spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a zašle sa Rade, Komisii a národným parlamentom. Na základe tejto správy môže Európsky parlament a Rada požiadať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, aby vykonal dodatočné kroky na zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia. [PN 190]

6.  Členovia a zamestnanci úradu európskeho dozorného úradníka na ochranu údajov podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť v súlade s článkom 69.

Článok 47

Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom na ochranu údajov a vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi dozornými orgánmi v špecifických prípadoch vyžadujúcich si zapojenie členských štátov, najmä ak európsky dozorný úradník na ochranu údajov alebo vnútroštátny dozorný orgán zistí závažné nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo možný nezákonný prenos prostredníctvom kanálov Europolu na výmenu informácií, alebo v súvislosti s otázkami vznesenými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi dozornými orgánmi týkajúcimi sa vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 si Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pri výkone svojich povinností stanovených v článku 46 ods. 2 podľa potreby využíva odborné znalosti a skúsenosti vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov. Členovia a zamestnanci vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov pri výkone činností v spolupráci s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov disponujú právomocami, ktoré sú rovnocenné právomociam stanoveným v článku 46 ods. 4, a podliehajú povinnosti, ktorá je rovnocenná povinnosti stanovenej v článku 46 ods. 6, a to s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity a proporcionality. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne dozorné orgány v rámci svojich príslušných právomocí môžu si v prípade potreby vymieňať vymieňajú relevantné informácie, vzájomne si pomáhať pomáhajú pri vykonávaní auditov a inšpekcií, skúmať skúmajú ťažkosti súvisiace s výkladom alebo uplatňovaním tohto nariadenia, analyzovať analyzujú problémy spojené s vykonávaním nezávislého dohľadu alebo s výkonom práv dotknutých osôb, vypracúvať vypracúvajú zosúladené návrhy na spoločné riešenia akýchkoľvek problémov a podporovať podporujú informovanosť o právach súvisiacich s ochranou údajov. [PN 191]

2a.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje vnútroštátne dozorné orgány v plnej miere o všetkých otázkach, ktoré sú z ich hľadiska relevantné. [PN 192]

2b.  V konkrétnych prípadoch, ktoré sa týkajú údajov pochádzajúcich z jedného alebo viacerých členských štátov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s dotknutými a príslušnými vnútroštátnymi dozornými orgánmi. Rozhodnutie o ďalších opatreniach, ktoré sa majú prijať, neprijme európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pred tým, než ho dotknuté a príslušné vnútroštátne dozorné orgány neinformujú o svojom stanovisku, a to v lehote, ktorú stanoví európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a ktorá nie je kratšia ako dva mesiace. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najvyššej miere zohľadní stanovisko dotknutých a príslušných vnútroštátnych dozorných orgánov. Ak nemá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v úmysle držať sa ich stanoviska, informuje ich o tom a poskytne odôvodnenie. V prípadoch, keď to európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o prijatí okamžitých opatrení. V takýchto prípadoch európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okamžite informuje dotknuté a príslušné vnútroštátne dozorné orgány a zdôvodní naliehavosť situácie, ako aj opatrenie, ktoré prijal. [PN 193]

2c.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s dotknutými a príslušnými vnútroštátnymi dozornými orgánmi pred prijatím ktoréhokoľvek z opatrení stanovených v článku 46 ods. 3 písm. e) až h). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najvyššej miere zohľadní stanovisko, ktoré mu poskytli dotknuté a príslušné vnútroštátne dozorné orgány v lehote, ktorú stanovil a ktorá nie je kratšia ako dva mesiace. Ak nemá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v úmysle držať sa stanoviska vnútroštátnych dozorných orgánov, informuje ich o tom a poskytne odôvodnenie. V prípadoch, keď to európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o prijatí okamžitých opatrení. V takýchto prípadoch európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okamžite informuje dotknuté a príslušné vnútroštátne dozorné orgány a zdôvodní naliehavosť situácie, ako aj opatrenie, ktoré prijal. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa zdrží akýchkoľvek opatrení, ak ho všetky vnútroštátne dozorné orgány informovali o svojom negatívnom stanovisku. [PN 194]

3.  Vnútroštátne dozorné orgány Vedúci vnútroštátnych dozorných orgánov a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa na tento účel stretávajú podľa potrebynajmenej raz za rok, aby diskutovali o strategických a všeobecných politických a iných otázkach uvedených v odsekoch 1 a 2. Náklady a zabezpečenie spojené s týmito stretnutiami uhrádza európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Na prvom stretnutí sa prijme rokovací poriadok. Ďalšie pracovné metódy vypracujú spoločne podľa potreby. [PN 195]

Článok 48

Administratívne osobné údaje a údaje o zamestnancoch [PN 196]

Nariadenie (ES) č. 45/2001 sa vzťahuje na všetky osobné údaje o zamestnancoch Europolu, ako aj na administratívne osobné údaje, ktoré má Europol k dispozícii. [PN 197]

Kapitola VIII

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A ZODPOVEDNOSŤ

Článok 49

Právo podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov

1.  Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov, ak sa domnieva, že spracovanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, nie je v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

2.  Ak sa sťažnosť vzťahuje na rozhodnutie uvedené v článku 39 alebo 40, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa poradí s vnútroštátnymi dozornými orgánmi alebo s príslušným justičným orgánom toho členského štátu(členských štátov), ktorý(ktoré) je bol(boli) zdrojom údajov, alebo priamo s dotknutým členským štátom(dotknutými členskými štátmi). Európsky dozorný úradník na ochranu údajov prijme rozhodnutie, ktoré môže zahŕňať odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií, v úzkej spolupráci s vnútroštátnym dozorným orgánom alebo s príslušným justičným orgánom. [PN 198]

3.  Ak sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Europolu poskytol členský štát, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí správne vykonanie potrebných kontrol v úzkej spolupráci s vnútroštátnym dozorným orgánom členského štátu, ktorý údaje poskytol, zabezpečí, aby spracovanie údajov v príslušnom členskom štáte prebiehalo v súlade so zákonom a aby sa potrebné kontroly vykonávali primeraným spôsobom. [PN 199]

4.  Ak sa sťažnosť týka spracúvania údajov, ktoré Europolu poskytli orgány Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí vykonanie potrebných kontrol Europolom.

Článok 50

Právo na opravný prostriedok voči európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov

Žaloby proti rozhodnutiam európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa podávajú na Súdny dvor Európskej únie.

Článok 51

Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti a práve na náhradu

1.  Zmluvná zodpovednosť Europolu sa riadi právom uplatniteľným na dotknutú zmluvu.

2.  Súdny dvor Európskej únie má súdnu právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrel Europol.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 52, v prípade nezmluvnej zodpovednosti Europol v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre zákony členských štátov nahrádza všetky škody spôsobené jeho útvarmi alebo jeho zamestnancami pri vykonávaní ich povinností.

4.  Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3.

5.  Osobná zodpovednosť zamestnancov voči Europolu sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 52

Zodpovednosť za nesprávne spracúvanie osobných údajov a právo na náhradu

1.  Každá fyzická osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania, má právo dostať náhradu utrpenej škody, a to buď od Europolu v súlade s článkom 340 ZFEÚ, alebo od členského štátu, v ktorom bolo prijaté opatrenie, následkom ktorého došlo k poškodeniu, v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi. Žalobu proti Europolu podáva táto osoba na Súdny dvor Európskej únie a žalobu proti členskému štátu na príslušný vnútroštátny súd svojho členského štátu.

2.  Všetky spory medzi Europolom a členskými štátmi týkajúce sa konečnej zodpovednosti za náhrady udelené fyzickej osobe v súlade s odsekom 1 sa postupujú správnej rade, ktorá rozhodne dvojtretinovou väčšinou členov bez toho, aby bolo dotknuté právo na napadnutie tohto rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ.

Kapitola IX

PARLAMENTNÁ KONTROLA

Článok 53

Spoločná parlamentná kontrola

1.  Mechanizmus kontroly činností Europolu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov má formu špecializovanej spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny, ktorá sa zriadi v rámci príslušného výboru Európskeho parlamentu a pozostáva z riadnych členov príslušného výboru Európskeho parlamentu a jedného zástupcu príslušného výboru národného parlamentu z každého členského štátu a náhradníka. Členské štáty s dvojkomorovým parlamentným systémom môžu mať namiesto toho zástupcu z každej komory.

2.  Schôdze spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny zvoláva vždy predseda gestorského výboru Európskeho parlamentu v priestoroch Európskeho parlamentu. Schôdzam spolupredsedá predseda gestorského výboru Európskeho parlamentu a zástupca národného parlamentu členského štátu, ktorý zastáva rotujúce predsedníctvo Rady.

3.  Spoločná parlamentná kontrolná skupina monitoruje uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na základné práva a slobody fyzických osôb.

4.  Na tento účel má spoločná parlamentná kontrolná skupina tieto úlohy:

1.   a) predseda správnej rady a, výkonný riaditeľ a zástupca Komisie vystúpia pred Európskym parlamentom a zástupcami národných parlamentov spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou na ich jej žiadosť s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa Europolu, pričom sa v náležitých prípadoch zohľadnia povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti. Skupina môže v prípade potreby rozhodnúť, že na svoje schôdze pozve ďalšie relevantné osoby;

2.  Parlamentná kontrola činnosti Europolu Európskym parlamentom, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty, sa vykonáva v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

b)  európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vystúpi pred spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou na jej žiadosť, a to najmenej raz za rok, s cieľom diskutovať o otázkach týkajúcich sa ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a najmä ochrany osobných údajov so zreteľom na činnosti Europolu, pričom sa v prípade potreby zohľadnia povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti.

Na schôdzach spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny sa prezentujú a prerokujú tieto dokumenty:

–  návrhy ročných a viacročných pracovných programov uvedených v článku 15;

–  konsolidovaná výročná správa o činnosti Europolu podľa článku 14;

–  výročná správa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o dozorných činnostiach Europolu podľa článku 46;

–  hodnotiaca správa vypracovaná Komisiou s cieľom preskúmať účinnosť a efektívnosť Europolu podľa článku 70.

Pred spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou na jej žiadosť vystúpia tieto osoby:

–  vybraní kandidáti na pozíciu výkonného riaditeľa podľa článku 56 ods. 2;

–  výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa má predĺžiť, podľa článku 56 ods. 5;

–  výkonný riaditeľ, aby podal správu o plnení svojich povinností.

Predseda správnej rady informuje spoločnú parlamentnú kontrolnú skupinu pred odvolaním výkonného riaditeľa z funkcie, pričom oznámi aj dôvody takéhoto rozhodnutia.

3.5.   Okrem povinností informovať a konzultovať stanovených v tomto nariadení toho poskytuje Europol Európskemu parlamentu a národným parlamentom, spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine v prípade potreby, berúc do úvahy povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti, na informačné účely:

a)  hodnotenia týkajúce sa hrozieb, strategické analýzy a všeobecné situačné správy týkajúce sa cieľov Europolu, ako aj výsledky štúdií a hodnotení zadaných Europolom;

b)  pracovné dojednania prijaté v súlade s článkom 31 ods. 1.

6.  Spoločná parlamentná kontrolná skupina môže požiadať o akýkoľvek relevantný dokument nevyhnutný na plnenie jej úloh, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(18), ako aj s pravidlami zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu.

7.  Spoločná parlamentná kontrolná skupina môže pre Európsky parlament vypracovať súhrnné závery týkajúce sa činností dohľadu nad Europolom. [PN 200]

Článok 54

Prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam spracúvaným Europolom alebo prostredníctvom Europolu

1.  Na účely umožnenia výkonu parlamentnej kontroly činností Europolu v súlade s článkom 53 sa Európskemu parlamentu spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a jeho jej zástupcom na požiadanie môže udeliť a v náležitých prípadoch po získaní súhlasu poskytovateľa údajov udelí prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie a citlivým neutajovaným skutočnostiam spracúvaným Europolom alebo prostredníctvom Europolu.

2.  Vzhľadom na citlivý a utajovaný charakter týchto skutočností je prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie a citlivým neutajovaným skutočnostiam je v súlade so základnými zásadami a minimálnymi štandardmi uvedenými v článku 69. s pravidlami zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu(19). Ďalšie podrobnosti tohto prístupu upravujú môžu upravovať pracovné dojednania uzatvorená uzatvorené medzi Europolom a Európskym parlamentom. [PN 201]

Kapitola X

ZAMESTNANCI

Článok 55

Všeobecné ustanovenia

1.  Na zamestnancov Europolu s výnimkou zamestnancov, ktorí majú v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia pracovné zmluvy uzavreté Europolom zriadeným na základe Dohovoru o Europole, sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania tohto služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.  Zamestnanci Europolu sú dočasnými zamestnancami a/alebo zmluvnými zamestnancami. Správna rada rozhodne, ktoré dočasné pracovné miesta stanovené v pláne pracovných miest sa môžu obsadiť len zamestnancami prijatými z príslušných orgánov členských štátov. Zamestnanci na týchto pracovných miestach majú štatút dočasného zamestnanca a smie sa s nimi uzavrieť len zmluva na dobu určitú obnoviteľná raz na dobu určitú.

2a.  Vymenúvací orgán v plnej miere využije možnosti, ktoré poskytuje služobný poriadok, a zabezpečí špecializovaných pracovníkov, napríklad odborníkov v oblasti informačných technológií s vyššou funkčnou skupinou a platovou triedou podľa ich kvalifikácie, aby ideálnym spôsobom plnili úlohy agentúry podľa článku 4. [PN 202]

Článok 56

Výkonný riaditeľ

1.  Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zamestnanec Europolu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.  Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou pri uplatnení otvoreného a transparentného postupu výberového konania.v súlade s postupom spolupráce, a to takto:

a)  na základe zoznamu najmenej troch kandidátov, ktorých navrhne výbor tvorený zástupcom Komisie v správnej rade a ďalšími dvomi členmi správnej rady na základe otvoreného a transparentného výberového konania, budú žiadatelia ešte pred vymenovaním vyzvaní, aby vystúpili pred Radou a spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou a odpovedali na otázky;

b)  spoločná parlamentná kontrolná skupina a Rada potom zaujmú stanoviská a určia poradie kandidátov podľa úspešnosti;

c)  správna rada vymenuje výkonného riaditeľa s ohľadom na tieto stanoviská.

Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje Europol predseda správnej rady.

Pred vymenovaním môže byť kandidát vybraný správnou radou vyzvaný, aby predniesol vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. [PN 203]

3.  Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy Europolu.

4.  Správna rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 3, po získaní stanoviska spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát najviac o päť rokov. [PN 204]

5.  Ak má správna rada v úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa, informuje o tom Európsky parlament. Mesiac pred týmto predĺžením funkčného obdobia môže byť je výkonný riaditeľ vyzvaný, aby predniesol vyhlásenie pred príslušným parlamentným výborom spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou a odpovedal na otázky jeho jej členov. [PN 205]

6.  Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké miesto.

7.  Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady konajúcej na návrh Komisie, pričom vysvetlenie tohto rozhodnutia sa poskytne spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine a Rade. [PN 206]

8.  Správna rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní, predĺžení funkčného obdobia a odvolaní z funkcie výkonného riaditeľa a/alebo zástupcu(zástupcov) výkonného riaditeľa na základe dvojtretinovej väčšiny svojich členov s hlasovacím právom.

Článok 57

Zástupcovia výkonného riaditeľa

1.  Výkonnému riaditeľovi pomáhajú štyria traja zástupcovia výkonného riaditeľa, z ktorých jeden je zodpovedný za odbornú prípravu. Zástupca výkonného riaditeľa pre odbornú prípravu zodpovedá za riadenie Akadémie Europolu a jej činností. Úlohy ostatných zástupcov vymedzí výkonný riaditeľ. [PN 207]

2.  Na zástupcov výkonného riaditeľa sa vzťahuje článok 56. Ich vymenovanie do funkcie alebo odvolanie z funkcie musí byť vopred konzultované s výkonným riaditeľom.

Článok 58

Vyslaní národní experti a ďalší pracovníci

1.  Europol môže využívať aj vyslaných národných expertov alebo ďalších pracovníkov, ktorých nezamestnáva.

2.  Správna rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Europolu.

Kapitola XI

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Rozpočet

1.  Na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov Europolu, ktoré sa zahrnú do rozpočtu Europolu.

2.  Príjmy a výdavky rozpočtu Europolu musia byť v rovnováhe.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy Europolu zahŕňajú príspevok Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Európskej únie.

4.  Europol môže využívať finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov a výnimočných grantov v súlade s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie.

5.  Výdavky Europolu zahŕňajú odmeny zamestnancov, výdavky na správu a infraštruktúru a prevádzkové náklady.

Článok 60

Zostavovanie rozpočtu

1.  Každý rok výkonný riaditeľ vypracúva návrh výkazu príjmov a výdavkov Europolu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predkladá ho správnej rade.

2.  Na základe tohto návrhu správna rada zostavuje predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Europolu na nasledujúci rozpočtový rok. Predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Europolu sa každý rok zasiela Komisii do [dátumu stanoveného v rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách]. Správna rada predkladá zasiela a predkladá spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, Komisii, Európskemu parlamentu a, Rade a národným parlamentom konečný návrh odhad odhadu príjmov a výdavkov Europolu vrátane návrhu plánu pracovných miest do 31. marca. [PN 208]

3.  Komisia zasiela Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) odhad príjmov a výdavkov Europolu spoločne s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

4.  V návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie Komisia na základe tohto odhadu vyčlení potrebné rozpočtové prostriedky, pokiaľ ide o plán pracovných miest a výšku príspevku na ťarchu všeobecného rozpočtu, ktoré predkladá rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

5.  Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky pre príspevok Europolu.

6.  Rozpočtový orgán prijme plán pracovných miest Europolu.

7.  Rozpočet Europolu prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie sa tento rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

8.  Na akékoľvek projekty, a to najmä na stavebné projekty, ktoré by mohli mať významný vplyv na rozpočet, sa vzťahujú ustanovenia [rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách].

Článok 61

Plnenie rozpočtu

1.  Za plnenie rozpočtu Europolu zodpovedá výkonný riaditeľ.

2.  Každý rok výkonný riaditeľ predkladá rozpočtovému orgánu všetky informácie o výsledkoch postupov hodnotenia.

Článok 62

Účtovná závierka a absolutórium

1.  Do 1. marca po skončení každého rozpočtového roku predloží účtovník Europolu predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov.

2.  Europol zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskemu parlamentua predloží ju spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roku. [PN 209]

3.  Do 31. marca po skončení každého rozpočtového roku účtovník Komisie zašle Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku Europolu skonsolidovanú s účtami Komisie.

4.  Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Europolu podľa článku 148 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracuje účtovník konečnú účtovnú závierku Europolu. Výkonný riaditeľ predkladá túto závierku na posúdenie správnej rade.

5.  Správna rada poskytne ku konečnej účtovnej závierke Europolu stanovisko.

6.  Výkonný riaditeľ do 1. júla po každom rozpočtovom každého nasledujúceho rozpočtového roku zašle a predloží konečnú účtovnú závierku Európskemu parlamentuspoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom spolu so stanoviskom správnej rady. [PN 210]

7.  Konečná účtovná závierka sa zverejní.

8.  Výkonný riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpovede na pripomienky uvedené vo výročnej správe Dvora audítorov do [dňa stanoveného v rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách]. Túto odpoveď zašle aj správnej rade.

9.  Výkonný riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na bezproblémové uplatnenie postupu udelenia absolutória za daný rozpočtový rok, ako sa ustanovuje v článku 165 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

10.  Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament udelí výkonnému riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu v roku N do 15. mája roku N + 2.

Článok 63

Rozpočtové pravidlá

1.  Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od [rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách], okrem prípadov, keď je takáto odchýlka špecificky potrebná na prevádzku Europolu a Komisia s ňou vopred súhlasila. Akékoľvek takéto odchýlenie sa oznámi Európskemu parlamentu. [PN 211]

2.  Z dôvodu špecifickosti členov siete národných inštitútov odbornej prípravy, ktoré sú jedinými subjektmi s osobitnými charakteristikami a technickými kompetenciami na vykonávanie príslušných činností odbornej prípravy, môžu títo členovia dostávať granty bez výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 190 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012(20). [PN 212]

Kapitola XII

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 64

Právne postavenie

1.  Europol je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.  Europol má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony, akú majú právnické osoby podľa práva príslušného členského štátu. Europol môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a disponovať s ním a zúčastňovať sa na súdnych konaniach ako jedna zo strán.

3.  Europol má sídlo v Haagu v Holandsku.

Článok 65

Výsady a imunity

1.  Na Europol a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

2.  Výsady a imunity styčných dôstojníkov a ich rodinných príslušníkov sú predmetom dohody medzi Holandským kráľovstvom a ostatnými členskými štátmi. V tejto dohode sa ustanovia tie výhody a imunity, ktoré sú potrebné na riadne plnenie úloh styčných dôstojníkov.

Článok 66

Jazykový režim

1.  Na Europol sa vzťahujú ustanovenia uvedené v nariadení č. 1(21).

2.  Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Europolu poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 67

Transparentnosť

1.  Na všetky administratívne dokumenty v držbe Europolu sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001. [PN 213]

2.  Na základe návrhu výkonného riaditeľa a najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia správna rada prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001, pokiaľ ide o dokumenty Europolu.

3.  Rozhodnutia prijaté Europolom podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 228 a 263 ZFEÚ.

3a.  Europol na svojej webovej stránke uverejní zoznam členov svojej správnej rady a externých a interných odborníkov spolu s ich vyhláseniami o záujmoch a so životopisom. Zápisnice zo schôdzí správnej rady sa pravidelne uverejňujú. Europol môže uverejňovanie dokumentov dočasne alebo trvalo obmedziť, ak toto uverejňovanie ohrozuje vykonávanie jeho úloh, pričom zohľadní svoju povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť. [PN 214]

Článok 67a

Systém predbežného oznamovania a varovania

Komisia aktivuje varovný systém, ak má vážne obavy, že správna rada zamýšľa prijať rozhodnutia, ktoré by neboli v súlade s mandátom Europolu, znamenali by porušenie práva Únie alebo boli v rozpore s cieľmi politiky Únie. V takomto prípade nastolí Komisia túto otázku formálne v správnej rade a požiada ju, aby príslušné rozhodnutie neprijala. Ak správna rada žiadosti nevyhovie, Komisia o tom formálne informuje Európsky parlament a Radu, aby urýchlene reagovali. Komisia môže požiadať správnu radu, aby sa zdržala vykonávania problematického rozhodnutia, pokým zástupcovia uvedených inštitúcií danú otázku neprerokujú. [PN 215]

Článok 68

Boj proti podvodom

1.  V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 Europol do šiestich mesiacov odo dňa začatia svojej činnosti pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)(22), a prijme náležité ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov Europolu, pričom na tento účel použije vzor uvedený v prílohe dohody.

2.  Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie zo strany Europolu.

3.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(23) na účely zistenia, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanou Europolom nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Európskej únie.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy Europolu, jeho dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktorými sa Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich právomocí.

Článok 69

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností

Europol stanoví svoje vlastné pravidlá týkajúce sa povinnosti zachovávania mlčanlivosti a dôvernosti, ako aj ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností Európskej únie, pričom zohľadní základné zásady a minimálne normy uvedené v rozhodnutí Rady 2011/292/EÚ. Toto okrem iného zahŕňa ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania utajovaných skutočností.

Článok 70

Hodnotenie a preskúmanie

1.  Komisia najneskôr päť rokov po [dni začatia uplatňovania tohto nariadenia], a potom raz za päť rokov dá vypracovať hodnotenie s cieľom posúdiť najmä vplyv, účinnosť a efektívnosť Europolu a jeho pracovných postupov, ako aj fungovanie mechanizmov kontroly činností Europolu Európskym parlamentom spolu s národnými parlamentmi. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť ciele Europolu a finančný vplyv každej takejto zmeny. [PN 216]

2.  Hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi predkladá Komisia Európskemu parlamentu, Komisia postupuje a predkladá hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi k tejto správe spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine, Rade, národným parlamentom a správnej rade a túto správu v prípade potreby doplní návrhom na zmenu tohto nariadenia. Okrem toho Komisia poskytne Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom na požiadanie všetky ďalšie informácie týkajúce sa hodnotenia.. [PN 217]

3.  Pri príležitosti každého druhého hodnotenia Komisia posúdi aj výsledky dosiahnuté Europolom vzhľadom na jeho ciele, mandát a úlohy. Ak sa Komisia domnieva, že existencia Europolu nie je už vzhľadom na stanovené ciele a úlohy odôvodnená, môže navrhnúť príslušnú zmenu alebo zrušenie tohto nariadenia v rámci riadneho legislatívneho postupu. [PN 218]

Článok 71

Administratívne vyšetrovania

Činnosti Europolu podliehajú kontrole európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 72

Sídlo

1.  Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla Europolu v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má tento členský štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov, sa najneskôr [2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] vymedzia v dohode o sídle uzatvorenej medzi Europolom a členským štátom, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, uzatvorenej po schválení správnou radou.

2.  Hostiteľský členský štát Europolu zabezpečí čo najlepšie podmienky na zaistenie jeho fungovania vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Kapitola XIII

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 73

Všeobecné právne nástupníctvo

1.  Europol, ako ho zriaďuje toto nariadenie, je všeobecným právnym nástupcom pre všetky zmluvy, ktoré uzavreliuzavrel, všetky záväzky, ktoré prijaliprijal, a majetok, ktorý nadobudli nadobudol Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a Európska policajná akadémia zriadená rozhodnutím 2005/681/SVV. [PN 219]

2.  Toto nariadenie nemá vplyv na právnu silu dohôd, ktoré uzatvoril Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Toto nariadenie nemá vplyv na právnu silu dohôd, ktoré uzatvorila Európska policajná akadémia zriadená rozhodnutím 2005/681/SVV pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. [PN 220]

4.  Odchylne od odseku 3 sa dohoda o sídle uzatvorená na základe rozhodnutia 2005/681/SVV ukončí dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia. [PN 221]

Článok 74

Prechodné opatrenia týkajúce sa správnej rady

1.  Funkčné obdobie členov správnej rady Európskej policajnej akadémie stanovené na základe článku 10 rozhodnutia 2005/681/SVV sa skončí [dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 222]

2.  Funkčné obdobie členov správnej rady Europolu stanovené na základe článku 37 rozhodnutia 2009/371/SVV sa skončí [dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia].

3.  Správna rada ustanovená na základe článku 37 rozhodnutia 2009/371/SVV v období medzi dňom nadobudnutia účinnosti a dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia:

a)  vykonáva funkcie správnej rady uvedené v článku 14 tohto nariadenia;

b)  pripravuje prijatie pravidiel týkajúcich sa povinnosti zachovávania dôvernosti a mlčanlivosti a ochrany utajovaných skutočností EÚ uvedených v článku 69 tohto nariadenia;

c)  pripravuje všetky nástroje potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia; a

d)  reviduje nelegislatívne opatrenia na vykonávanie rozhodnutia 2009/371/SVV, aby umožnila správnej rade ustanovenej na základe článku 13 tohto nariadenia prijímať rozhodnutia uvedené v článku 78 ods. 2.

4.  Komisia bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme potrebné opatrenia, aby správna rada zriadená v súlade s článkom 13 začala svoju činnosť [v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia].

5.  Najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členské štáty oznámia Komisii mená osôb, ktoré vymenovali za členov správnej rady a ich náhradníkov v súlade s článkom 13.

6.  Prvé zasadnutie správnej rady ustanovenej podľa článku 13 tohto nariadenia sa uskutoční [v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia]. V prípade potreby správna rada na tomto zasadnutí prijme rozhodnutie podľa článku 78 ods. 2.

6a.  Správna rada vypracuje podrobné ustanovenia upravujúce postup stanovený v článku 67a a predloží ich Komisii na schválenie. [PN 223]

Článok 75

Prechodné opatrenia týkajúce sa výkonného riaditeľa a zástupcov riaditeľa

1.  Riaditeľ, vymenovaný na základe článku 38 rozhodnutia 2009/371/SVV, vykonáva až do konca svojho funkčného obdobia povinnosti výkonného riaditeľa podľa článku 19 tohto nariadenia. Ostatné podmienky jeho zmluvy zostávajú nezmenené. Ak sa jeho funkčné obdobie končí po [dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ale pred [dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia], automaticky sa predĺži do jedného roku po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Ak výkonný riaditeľ odmieta alebo nemôže konať v súlade s odsekom 1, Komisia na obdobie nie dlhšie ako 18 mesiacov vymenuje úradníka Komisie, ktorý bude dočasne vykonávať funkcie výkonného riaditeľa a plniť jeho povinnosti, až kým sa neuskutoční vymenovanie v súlade s článkom 56.

3.  Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na zástupcov riaditeľa vymenovaných na základe článku 38 rozhodnutia 2009/371/SVV.

4.  Riaditeľ Európskej policajnej akadémie vymenovaný na základe článku 11 ods. 1 rozhodnutia 2005/681/SVV vykonáva do konca svojho funkčného obdobia funkcie zástupcu výkonného riaditeľa Europolu pre odbornú prípravu. Ostatné podmienky jeho zmluvy zostávajú nezmenené. Ak sa jeho funkčné obdobie končí po [dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ale pred [dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia], automaticky sa predĺži do jedného roku po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia. [PN 224]

Článok 76

Prechodné rozpočtové ustanovenia

1.  V každom z troch rozpočtových rokov nasledujúcich po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia sa vyčlení aspoň 8 miliónov EUR na prevádzkové výdavky Europolu na odbornú prípravu opísanú v kapitole III. [PN 225]

2.  Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe článku 42 rozhodnutia 2009/371/SVV, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v článku 43 rozhodnutia 2009/371/SVV a rozpočtovými pravidlami Europolu.

Kapitola XIV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 77

Nahradenie

Toto nariadenie nahrádza a zrušuje rozhodnutie 2009/371/SVV a rozhodnutie 2005/681/SVV.

Odkazy na nahradené rozhodnutia rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto nariadenie. [PN 226]

Článok 78

Zrušenie

1.  Všetky legislatívne opatrenia na implementáciu vykonanie rozhodnutia 2009/371/SVV a rozhodnutia 2005/681/SVV sa zrušujú s účinnosťou odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Všetky nelegislatívne opatrenia na implementáciu vykonanie rozhodnutia 2009/371/SVV o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) a rozhodnutia 2005/681/SVV o zriadení Európskej policajnej akadémie sú účinné aj po [dni začatia uplatňovania tohto nariadenia], pokiaľ správna rada Europolu pri implementácii vykonávaní tohto nariadenia nerozhodne inak. [PN 227]

Článok 79

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Nariadenie sa uplatňuje od [dátum uplatňovania].

Články 73, 74 a 75 sa však uplatňujú od [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Zoznam trestných činov, v súvislosti s ktorými Europol podporuje a posilňuje činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu v súlade s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia

–  terorizmus,

–  organizovaná trestná činnosť,

–  nedovolené obchodovanie s omamnými látkami,

–  pranie špinavých peňazí,

–  trestná činnosť spojená s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

–  nedovolené prevádzačstvo migrantov,

–  obchodovanie s ľuďmi,

–  trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami,

–  vražda, závažné ublíženie na zdraví,

–  nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

–  únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

–  rasizmus a xenofóbia,

–  lúpež,

–  nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

–  podvod a podvodné konanie vrátane podvodného konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie,

–  vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

–  falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

–  falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

–  falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov,

–  počítačová kriminalita,

–  korupcia,

–  nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

–  nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi,

–  nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami,

–  trestné činy proti životnému prostrediu vrátane znečisťovania mora z lodí,

–  nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

–  sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie jednotlivcov, najmä žien a detí. [PN 228]

PRÍLOHA II

Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na účely krížovej kontroly podľa článku 24 ods. 1 písm. a)

1.  Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú na účely krížovej kontroly, sa vzťahujú na:

a)  osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)  osoby, pri ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu.

2.  Údaje týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1 môžu zahŕňať iba tieto kategórie osobných údajov:

a)  priezvisko, rodné priezvisko, krstné meno a akékoľvek prezývky a pseudonymy;

b)  dátum a miesto narodenia;

c)  štátnu príslušnosť;

d)  pohlavie;

e)  miesto bydliska, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;

f)  čísla sociálneho poistenia, údaje z vodičských preukazov, dokladov totožnosti a pasu; a

g)  ak je to potrebné, aj iné charakteristiky, ktoré by mohli pomôcť pri určení totožnosti, vrátane akýchkoľvek zvláštnych objektívnych a nemenných fyzických znakov, ako sú daktyloskopické údaje a profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA).

3.  Okrem údajov uvedených v ods. 2 možno zhromažďovať a spracúvať tieto kategórie osobných údajov týkajúcich sa osôb uvedených v odseku 1:

a)  údaje o trestných činoch, podozreniach zo spáchania trestných činov a údaje o tom kedy, kde a ako boli (údajne) spáchané;

b)  údaje o prostriedkoch, ktoré sa použili alebo môžu použiť na spáchanie trestných činov, vrátane informácií o právnických osobách;

c)  údaje o útvaroch, ktoré sa zaoberajú prípadom, a ich čísla spisov;

d)  údaje o podozreniach z účasti na zločinnom spolčení;

e)  rozsudky v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

f)  vkladateľ údajov.

Tieto údaje sa môžu poskytnúť Europolu aj vtedy, keď ešte neobsahujú údaje o konkrétnych osobách.

4.  Dodatočné informácie, ktoré má k dispozícii Europol alebo národné jednotky, týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1, sa môžu na žiadosť poskytnúť ktorejkoľvek národnej jednotke alebo Europolu. Národné jednotky tak urobia v súlade s vnútroštátnym právom.

5.  Ak sa súdne konanie vedené voči dotknutej osobe s konečnou platnosťou zastaví alebo ak je takáto osoba s konečnou platnosťou zbavená obvinenia, údaje, ktoré súvisia s rozhodnutím o zastavení súdneho konania alebo s rozhodnutím o zbavení obvinenia, sa vymažú.

PRÍLOHA III

Kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na účely analýz strategického alebo iného všeobecného charakteru a na účely operačných analýz [podľa článku 24 ods. 1 písm. b) a c)]

1.  Osobné údaje, ktoré sa zhromažďujú a spracúvajú na účely analýz strategického alebo iného všeobecného charakteru a operačných analýz, sa vzťahujú na:

a)  osoby, ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)  osoby, pri ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu;

c)  osoby, ktoré môžu byť predvolané, aby svedčili v súvislosti s predmetnými trestnými činmi alebo v následnom trestnoprávnom konaní;

d)  osoby, ktoré sú obeťami jedného z predmetných trestných činov alebo osoby, pri ktorých určité skutočnosti umožňujú domnievať sa, že môžu byť obeťami takéhoto trestného činu;

e)  kontaktné osoby a spoločníkov; a

f)  osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o predmetných trestných činoch.

2.  V rámci kategórií osôb uvedených v odseku 1 písm. a) a b) sa môžu spracúvať tieto kategórie osobných údajov vrátane súvisiacich administratívnych údajov:

a)  Osobné údaje:

i)  súčasné a predchádzajúce priezviská;

ii)  súčasné a predchádzajúce mená;

iii)  rodné priezvisko;

iv)  meno otca (ak je to potrebné na účely identifikácie);

v)  meno matky (ak je to potrebné na účely identifikácie);

vi)  pohlavie;

vii)  dátum narodenia;

viii)  miesto narodenia;

ix)  štátna príslušnosť;

x)  rodinný stav;

xi)  prezývka;

xii)  pseudonym;

xiii)  krycie alebo falošné meno;

xiv)  súčasné alebo predchádzajúce miesto bydliska a/alebo domicil.

b)  Fyzický opis:

i)  fyzický opis;

ii)  charakteristické črty (znamienka/jazvy/tetovania atď.).

c)  Identifikácia, t. j.:

i)  doklady totožnosti/vodičský preukaz;

ii)  čísla národného preukazu totožnosti/pasu;

iii)  národné identifikačné čísla/číslo sociálneho poistenia, ak existuje;

iv)  vizuálny obraz a iné informácie o vzhľade;

v)  forenzné identifikačné informácie, ako sú odtlačky prstov, profil DNA (vytvorený z nekódujúcej časti DNA), hlasový profil, krvná skupina, zubné informácie.

d)  Povolanie a zručnosti:

i)  súčasné zamestnanie a povolanie;

ii)  predchádzajúce zamestnanie a povolanie;

iii)  vzdelanie (škola/univerzita/odborné vzdelanie);

iv)  kvalifikácie;

v)  zručnosti a iné oblasti znalostí (jazyky/iné).

e)  Ekonomické a finančné informácie:

i)  finančné údaje (bankové účty a kódy, kreditné karty atď.);

ii)  peňažné aktíva;

iii)  akcie/iné aktíva;

iv)  údaje o majetku;

v)  prepojenie so spoločnosťami;

vi)  bankové a úverové kontakty;

vii)  daňová situácia;

viii)  ďalšie informácie o tom, ako daná osoba riadi svoje finančné záležitosti.

f)  Údaje o správaní:

i)  životný štýl (ako napríklad životný štýl nezodpovedajúci príjmom) a zvyky;

ii)  presuny;

iii)  frekventované miesta;

iv)  zbrane a iné nebezpečné nástroje;

v)  úroveň nebezpečenstva;

vi)  špecifické riziká, ako napríklad pravdepodobnosť úteku, využívanie dvojitých agentov, prepojenie s príslušníkmi orgánov presadzovania práva;

vii)  črty a profily súvisiace s trestnou činnosťou;

viii)  zneužívanie drog;

g)  kontaktné osoby a spoločníci vrátane typu a povahy kontaktu alebo pridruženia;

h)  používané komunikačné prostriedky, ako sú telefóny (pevné/mobilné), fax, pager, elektronická pošta, poštové adresy, internetové spojenie(-a);

i)  používané dopravné prostriedky, ako sú vozidlá, lode, lietadlá, vrátane informácií na identifikáciu týchto dopravných prostriedkov (registračné čísla);

j)  informácie súvisiace s trestnou činnosťou:

i)  predchádzajúce odsúdenia;

ii)  podozrenie z účasti na trestnej činnosti;

iii)  modi operandi;

iv)  prostriedky, ktoré sa použili alebo by sa mohli použiť na prípravu a/alebo spáchanie trestných činov;

v)  členstvo v kriminálnych skupinách/organizáciách a pozícia v skupine/organizácii;

vi)  úloha v kriminálnej organizácii;

vii)  geografický rozsah trestnej činnosti;

viii)  materiál zhromaždený v priebehu vyšetrovania, ako napríklad video a fotografie;

k)  odkazy na iné informačné systémy, v ktorých sú uložené informácie o osobe:

i)  Europol;

ii)  policajné/colné úrady;

iii)  iné orgány presadzovania práva;

iv)  medzinárodné organizácie;

v)  verejné subjekty;

vi)  súkromné subjekty;

l)  informácie o právnických osobách súvisiace s údajmi uvedenými v písmenách e) a j):

i)  názov právnickej osoby;

ii)  miesto;

iii)  dátum a miesto zriadenia;

iv)  administratívne registračné číslo;

v)  právna forma;

vi)  kapitál;

vii)  oblasť činnosti;

viii)  národné a medzinárodné dcérske spoločnosti;

ix)  riaditelia;

x)  prepojenia s bankami.

3.  „Kontaktné osoby a spoločníci“, ako sa uvádzajú v odseku 1 písm. e), sú osoby, v prípade ktorých existujú dostatočné dôvody veriť, že ich prostredníctvom sa môžu získať informácie týkajúce sa osôb uvedených v odseku 1 písm. a) a b) tejto prílohy a relevantné z hľadiska analýzy, pod podmienkou, že nie sú zahrnuté v jednej z kategórií osôb uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), d) a f). „Kontaktné osoby“ sú osoby, ktoré majú sporadický kontakt s osobami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b). „Spoločníci“ sú osoby, ktoré majú pravidelný kontakt s osobami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b).

Pokiaľ ide o kontaktné osoby a spoločníkov, údaje podľa odseku 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod domnievať sa, že sa takéto údaje požadujú na účely analýzy pozície takýchto osôb ako kontaktných osôb alebo spoločníkov.

V tejto súvislosti je potrebné dodržiavať toto:

a)  vzťah týchto osôb k osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) je potrebné čo najrýchlejšie objasniť;

b)  ak sa predpoklad, že vzťah medzi týmito osobami a osobami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) existuje, ukáže ako nepodložený, údaje sa bezodkladne vymažú;

c)  ak sú takéto osoby podozrivé zo spáchania trestného činu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo boli za takýto trestný čin odsúdené, alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov existujú konkrétne skutočnosti alebo dostatočné dôvody, na základe ktorých je možné sa domnievať, že spáchajú takýto trestný čin, môžu sa uchovať všetky údaje podľa odseku 2;

d)  údaje o kontaktných osobách a spoločníkoch kontaktných osôb a spoločníkov sa neuchovávajú s výnimkou údajov o type a povahe ich kontaktov alebo prepojenia s osobami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b);

e)  ak objasnenie podľa predchádzajúcich písmen nie je možné, zohľadní sa to pri rozhodovaní o potrebe a rozsahu uchovania na ďalšiu analýzu.

4.  Pokiaľ ide o osoby, ktoré boli obeťami jedného z predmetných trestných činov, alebo osoby, pri ktorých určité skutočnosti umožňujú domnievať sa, že môžu byť obeťami takéhoto trestného činu, ako je uvedené v odseku 1 písm. d), môžu sa uchovávať údaje uvedené v odseku 2 písm. a) bode i) až odseku 2 písm. c) bode iii) tejto prílohy, ako aj tieto kategórie údajov:

a)  identifikačné údaje obete;

b)  dôvod viktimizácie;

c)  ujma (fyzická/finančná/psychologická/iná);

d)  či sa zaručuje anonymita;

e)  či je možná účasť na súdnom výsluchu;

f)  informácie týkajúce sa trestnej činnosti, ktoré poskytli osoby uvedené v odseku 1 písm. d) priamo alebo sprostredkovane, vrátane informácií o ich vzťahu s inými osobami, ak je to potrebné na identifikáciu osôb uvedených v odseku 1 písm. a) a b).

Ďalšie údaje podľa odseku 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy pozície osoby ako obete alebo potenciálnej obete.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

5.  Pokiaľ ide o osoby, ktoré môžu byť predvolané, aby svedčili v súvislosti s predmetnými trestnými činmi alebo v následnom trestnoprávnom konaní, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c), môžu sa uchovávať údaje uvedené v odseku 2 písm. a) bode i) až odseku 2 písm. c) bode iii) tejto prílohy, ako aj kategórie údajov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)  informácie týkajúce sa trestnej činnosti, ktoré poskytli tieto osoby, vrátane informácií o ich vzťahu s inými osobami, ktoré boli vložené do analytického pracovného súboru;

b)  či sa zaručuje anonymita;

c)  či sa zaručuje ochrana a kým;

d)  nová totožnosť;

e)  či je možná účasť na súdnom výsluchu.

Ďalšie údaje podľa odseku 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy pozície takýchto osôb ako svedkov.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

6.  Pokiaľ ide o osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o predmetných trestných činoch, ako sa uvádza v odseku 1 písm. f), môžu sa uchovávať údaje uvedené v odseku 2 písm. a) bode i) až odseku 2 písm. c) bode iii) tejto prílohy, ako aj kategórie údajov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)  kódované osobné údaje;

b)  druh poskytovaných informácií;

c)  či sa zaručuje anonymita;

d)  či sa zaručuje ochrana a kým;

e)  nová totožnosť;

f)  či je možná účasť na súdnom výsluchu;

g)  negatívne skúsenosti;

h)  odmeny (finančné/dary).

Ďalšie údaje podľa odseku 2 sa môžu uchovávať podľa potreby za predpokladu, že existuje dôvod sa domnievať, že sa požadujú na účely analýzy pozície takýchto osôb ako informátorov.

Údaje, ktoré sa nevyžadujú na ďalšiu analýzu, sa vymažú.

7.  Ak kedykoľvek v priebehu analýzy vyjde na základe závažných a potvrdzujúcich skutočností najavo, že osoba by sa mala zaradiť do inej kategórie osôb, ako sa vymedzuje v tejto prílohe, než je kategória, do ktorej sa pôvodne zaradila, Europol môže spracúvať len tie údaje o tejto osobe, ktoré sú povolené v rámci tejto novej kategórie, a všetky ostatné údaje sa vymažú.

Ak na základe takýchto skutočností vyjde najavo, že osoba by mala byť zaradená v dvoch alebo viacerých rôznych kategóriách, ako sa uvádza v tejto prílohe, Europol môže spracúvať všetky údaje povolené v rámci týchto kategórií.

(1)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(3)Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).
(4)Ú. v. ES L 316, 27.11.1995, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, p. 63.
(6)Ú. v. EÚ L 115, 4.5.2010, s. 1.
(7) Vložiť odkaz na prijatú smernicu [návrh: COM(2013)0048 v konečnom znení].
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(9)Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, Štrasburg, 28.1.1981.
(10)Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (87) 15 členským štátom upravujúce používanie osobných údajov políciou, 17.9.1987.
(11)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).
(12)Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné opatrenia dočasne sa vzťahujúce na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
(14)Nariadenie (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).
(15)Rozhodnutie Rady 2011/292/EÚ z 31. marca 2011 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 17).
(16)Rozhodnutie Rady 2005/511/SVV z 12. júla 2005 o ochrane eura proti falšovaniu ustanovením Europolu ako ústredného úradu na boj proti falšovaniu eura (Ú. v. EÚ L 185, 16.7.2005, s. 35).
(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(19) Ako sa stanovuje v rozhodnutí predsedníctva Európskeho parlamentu z 15. apríla 2013.
(20)Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1.
(21)EHS Rada: Nariadenie č. 1, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385/58).
(22)Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.
(23)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín ***I
PDF 612kWORD 335k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair (prepracované znenie) (COM(2013)0151 – C7-0080/2013 – 2013/0081(COD))
P7_TA(2014)0122A7-0377/2013

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0151),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 79 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0080/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Gréckym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 20. septembra 2013 adresovaný Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A7-0377/2013),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair (prepracované znenie)

P7_TC1-COD(2013)0081


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Je potrebné urobiť niekoľko zmien smernice Rady 2004/114/ES(7) a smernice Rady 2005/71/ES(8). Z dôvodu prehľadnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)  Táto smernica by mala zodpovedať potrebám zisteným v správach o vykonávaní týchto dvoch smerníc(9) v záujme nápravy zistených nedostatkov, zabezpečenia transparentnosti a právnej istoty a poskytnutia jednotného právneho rámca pre rôzne skupiny osôb prichádzajúce do Únie z tretích krajín. Preto by sa existujúce ustanovenia pre rôzne skupiny mali zjednodušiť a zahrnúť do jedného nástroja. Napriek rozdielom medzi skupinami zahrnutými v tejto smernici majú tieto skupiny aj niektoré spoločné vlastnosti, čo umožňuje, aby sa riešili prostredníctvom spoločného právneho rámca na úrovni Únie. [PN 1]

(3)  Táto smernica by mala prispieť k cieľu Štokholmského programu týkajúceho sa aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Prisťahovalectvo z krajín mimo Únie je zdrojom vysoko kvalifikovaných osôb, a najmä študentov a výskumných pracovníkov, o ktorých je veľký záujem. Zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní kľúčového prínosu Únie – ľudského kapitálu – na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

(4)  Nedostatky, na ktoré sa poukazuje v správach o vykonávaní uvedených dvoch smerníc, sa týkajú hlavne podmienok prijatia, práv, procesných záruk, prístupu študentov na trh práce počas štúdia, ustanovení týkajúcich sa mobility v rámci Únie, ako aj nedostatočnej harmonizácie, pretože pokrytie niektorých skupín, ako sú dobrovoľníci, žiaci a neplatení stážisti, zostalo pre členské štáty voliteľnou možnosťou. Následné širšie konzultácie takisto poukázali na potrebu lepších možností pri hľadaní zamestnania pre výskumných pracovníkov a študentov a lepšiu ochranu aupairov a platených stážistov, ktorých súčasné nástroje nezahŕňajú.

(5)  Za účelom postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zmluva stanovuje opatrenia, ktoré majú byť prijaté v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(6)  Táto smernica by sa mala takisto zamerať na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi a mobility ako dôležitých prvkov vonkajšej politiky Únie, najmä vo vzťahu ku krajinám v rámci európskej susedskej politiky alebo ku strategickým partnerom Únie. Mala by umožniť lepší prínos ku globálnemu prístupu k migrácii a mobilite a k jeho partnerstvám v oblasti mobility, ktoré poskytujú konkrétny rámec pre dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane uľahčenia a organizovania legálnej migrácie.

(7)  Migrácia na účely stanovené v tejto smernici by mala podporiť vytváranie a získavanie poznatkov a zručností. Je formou vzájomného obohacovania pre dotknutých migrantov, ich krajinu pôvodu a hostiteľský členský štát a pomáha pri zbližovaní kultúr, pričom posilňuje kultúrne väzby a prispieva ku kultúrnej rozmanitosti. [PDN 3]

(8)  Touto smernicou by sa mala Únia zatraktívniť ako miesto pre výskum a inovácie a mal by sa dosiahnuť pokrok Únie v rámci globálnej súťaže o talenty, čo by malo viesť k posilneniu celkovej konkurencieschopnosti a rastu Únie, ako aj k vytváraniu pracovných miest, ktoré vo väčšej miere prispievajú k tvorbe HDP. Otvorenie Únie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí môžu byť prijatí na účely výskumu, je takisto súčasťou hlavnej iniciatívy týkajúcej sa inovácií v Únii. Vytvorenie otvoreného trhu práce pre výskumných pracovníkov Únie a výskumných pracovníkov z tretích krajín sa takisto potvrdilo ako kľúčový cieľ Európskeho výskumného priestoru (EVP), zjednoteného priestoru, v ktorom existuje voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológie. [PDN 4]

(9)  Je vhodné uľahčiť prijímanie výskumných pracovníkov prostredníctvom postupu prijímania, ktorý nezávisí od ich právneho vzťahu s hostiteľskou výskumnou organizáciou a okrem povolenia na pobyt už nevyžaduje aj pracovné povolenie alebo dlhodobé vízum. Tento postup sa zakladá na súčinnosti medzi výskumnými organizáciami a orgánmi pre prisťahovalectvo v členských štátoch: Výskumným organizáciám by sa tým mala dať kľúčová úloha v prijímacom postupe s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup a pobyt výskumných pracovníkov z tretích krajín v Únii, pričom sa zachovávajú výhradné práva členských štátov vzhľadom na migračnú politiku. Výskumné organizácie vopred schválené členskými štátmi by mali mať možnosť podpísať dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny na účely vykonávania výskumného projektu. Ak sú splnené podmienky pre vstup a pobyt, členské štáty udelia povolenie na základe dohody o hosťovaní.

(10)  Keďže úsilie, ktoré treba vyvinúť na dosiahnutie cieľa investovať 3 % HDP do výskumu, sa do veľkej miery týka súkromného sektora, v ktorom sa preto v nadchádzajúcich rokoch musí prijať viac výskumných pracovníkov, výskumné organizácie, ktoré môžu byť schválené podľa tejto smernice, by mali patriť do verejného aj súkromného sektora.

(11)  S cieľom zatraktívniť Úniu pre výskumných pracovníkov a študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, rodinní príslušníci výskumných pracovníkov a študentov, ako sú vymedzení v smernici Rady 2003/86/ES(10), by mali byť prijatí s nimi. Mali by využívať výhody vyplývajúce z ustanovení o mobilite v rámci Únie a mali by mať takisto prístup na trh práce. [PN 5]

(12)  V prípade potreby by sa členské štáty mali povzbudiť k tomu, aby sa k doktorandom pristupovali ako k výskumným pracovníkom.

(13)  Vykonávanie tejto smernice by nemalo podporovať únik mozgov z nových alebo rozvojových krajín. Opatrenia na opätovné začlenenie výskumných pracovníkov do ich krajín pôvodu by sa mali prijať v partnerstve s krajinami pôvodu s cieľom zaviesť migračnú politiku.

(14)  S cieľom podporiť Európu ako celok ako svetové centrum excelentnosti pre štúdium a odborné vzdelávanie by sa mali zlepšiť, zjednodušiť a uľahčiť podmienky vstupu a pobytu pre tých, ktorí chcú prísť do Únie na tieto účely. To je v súlade s cieľmi programu modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania(11), najmä v kontexte internacionalizácie európskeho vysokoškolského vzdelávania. Súčasťou tohto úsilia je aproximácia príslušných právnych predpisov členských štátov v zmysle pravidiel, ktoré sú priaznivejšie pre štátnych príslušníkov tretích krajín. [PN 6]

(15)  Rozšírenie a prehĺbenie bolonského procesu, ktorý sa začal prostredníctvom Bolonskej deklarácie(12), viedlo k progresívnemu zbližovaniu systémov vysokoškolského vzdelávania v zúčastnených krajinách, ale aj mimo nich. Dôvodom bola skutočnosť, že vnútroštátne orgány podporili mobilitu študentov a akademických pracovníkov a zariadenia poskytujúce vyššie vzdelávanie zahrnuli mobilitu študentov a akademických pracovníkov do svojho učebného plánu. To sa musí odzrkadliť prostredníctvom ustanovení o zlepšenej mobilite v rámci Únie pre študentov. Jedným z cieľov Bolonskej deklarácie je dosiahnuť, aby európske vyššie vzdelávanie bolo atraktívne a konkurencieschopné. Bolonský proces viedol k vytvoreniu európskeho priestoru vyššieho vzdelávania. Zefektívnenie európskeho sektora vyššieho vzdelávania zvýšilo atraktívnosť štúdia v Európe pre študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Účasť mnohých tretích krajín na bolonskom procese a programoch Únie v oblasti mobility študentov predpokladá zavedenie harmonizovaných a zjednodušených pravidiel mobility pre štátnych príslušníkov dotknutých krajín. [PN 7]

(16)  Doba trvania a iné podmienky prípravných kurzov pre študentov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, by mali byť určené členskými štátmi v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(17)  Dôkaz prijatia študenta do zariadenia vyššieho vzdelávania by mohol zahŕňať, okrem iného, list alebo osvedčenie potvrdzujúce jeho zápis.

(18)  Pri posudzovaní dostupnosti dostatočných zdrojov by sa mali brať do úvahy štipendiá.

(19)  Zatiaľ čo členské štáty mali možnosť rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či smernicu 2004/114/ES na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov uplatnia alebo nie, tieto skupiny by mali teraz patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa uľahčil ich vstup a pobyt a zabezpečili ich práva. Táto smernica by sa mala takisto uplatňovať na aupairov a platených stážistov, aby sa zabezpečili ich zákonné práva a ochrana.

(20)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na platených stážistov, ktorí prichádzajú pracovať do Únie na základe presunov v rámci organizácie, pretože títo stážisti patria do rozsahu pôsobnosti [smernice 2013/xx/EÚ o vnútropodnikových presunoch].

(21)  Keďže v súčasnosti na úrovni Únie neexistuje žiadny právny rámec týkajúci sa aupairov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorý by zabezpečil, aby sa s nimi spravodlivo zaobchádzalo, mali by sa zaviesť ustanovenia na riešenie ich špecifických potrieb ako zvlášť zraniteľnej skupiny. V tejto smernici by sa mali predvídať podmienky, ktoré musí splniť aupair, ako aj hostiteľská rodina, najmä pokiaľ ide o dohodu medzi nimi, ktorá by mala zahŕňať také prvky ako vreckové, ktoré bude dostávať(13).

(22)  Po splnení všeobecných a špecifických podmienok týkajúcich sa prijatia by členské štáty mali v určenej lehote vydať povolenie, t. j. dlhodobé vízum a/alebo povolenie na pobyt, ktorých platnosť by nemala byť obmedzená či zrušená dodatočnými požiadavkami. Ak členský štát vydá povolenie na pobyt iba na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky tejto smernice týkajúce sa prijatia, mal by tento členský štát udeliť príslušnému/ dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné víza. [PN 8]

(23)  V povolení by sa malo uviesť právne postavenie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a príslušné programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility. Členské štáty môžu uviesť ďalšie informácie v papierovej podobe alebo elektronicky za predpokladu, že nepredstavujú ďalšie podmienky.

(24)  Špecifická povaha pobytu každej skupiny by sa mala odzrkadľovať v rôznej dĺžke platnosti povolení podľa tejto smernice.

(25)  Členské štáty môžu od žiadateľov vyberať poplatok za spracovanie žiadostí o povolenie. by mali zvážiť zrušenie poplatkov za vstup a pobyt v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín na účely tejto smernice. Ak členské štáty požadujú od štátnych príslušníkov tretích krajín úhradu poplatkov. Tieto poplatky by mali byť primerané účelu pobytu a nemali by predstavovať prekážku v plnení cieľov smernice. [PN 9]

(26)  Práva udelené štátnym príslušníkom tretích krajín podľa tejto smernice by nemali závisieť od toho, či ide o povolenie vo forme dlhodobého víza alebo o povolenie na pobyt.

(27)  Pojem prijatie znamená vstup do členského štátu a pobyt v členskom štáte štátneho príslušníka tretej krajiny na účely stanovené v tejto smernici.

(28)  Prijatie môže byť zamietnuté z náležite odôvodnených dôvodov. Predovšetkým, prijatie môže byť zamietnuté, pokiaľ sa členský štát domnieva, na základe posudku založenom na skutočnostiach v jednotlivom prípade, že daný štátny príslušník tretej krajiny predstavuje možné ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. [PN 10]

(29)  V prípade pochybností o vierohodnosti žiadosti o prijatie by mali byť členské štáty schopné požadovať akékoľvek dôkazy, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie jej ucelenosti, najmä na základe štúdia alebo odborného vzdelávania, o ktoré sa žiadateľ uchádza, s cieľom bojovať proti zneužívaniu a nesprávnemu využívaniu postupu stanoveného touto smernicou.

(30)  Vnútroštátne orgány by mali štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí požiadali o prijatie do členských štátov na základe tejto smernice, informovať o rozhodnutí o žiadosti. Mali by tak urobiť písomne čo najskôr a najneskôr do 60 dní alebo čo najskôr a najneskôr do 30 dní v prípade výskumných pracovníkov a študentov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility, 30 dní od dátumu žiadosti. Členské štáty by mali žiadateľa čo najskôr upovedomiť o všetkých ďalších informáciách, ktoré potrebujú na spracovanie žiadosti. V prípade, že vnútroštátne právo ustanovuje správne konanie o odvolaní proti zamietavej odpovedi, by mali vnútroštátne orgány informovať žiadateľa o svojom rozhodnutí v lehote 30 dní odo dňa, keď bolo podané odvolanie. [PN 11]

(31)  Je nevyhnutné uľahčovať v rámci Únie mobilitu výskumných pracovníkov, študentov a platených stážistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Pre výskumných pracovníkov by sa touto smernicou mali zlepšiť pravidlá týkajúce sa obdobia, počas ktorého by sa povolenie udelené prvým členským štátom malo vzťahovať na pobyt v druhom členskom štáte bez toho, aby bola potrebná nová dohoda o hosťovaní. Pokiaľ ide o situáciu študentov a novej skupiny platených stážistov, mali by sa dosiahnuť zlepšenia, ktoré by im umožnili zostať v druhom členskom štáte počas obdobia od troch do šiestich mesiacov za predpokladu, že spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v tejto smernici. Na stážistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí prichádzajú do Únie na základe presunu v rámci organizácie, by sa mali v súlade so [smernicou 2013/xx/EÚ o vnútropodnikových presunoch] uplatňovať špecifické ustanovenia týkajúce sa mobility v rámci Únie navrhnuté podľa povahy ich presunu.

(32)  Viac by sa mali navzájom dopĺňať pravidlá Únie v oblasti prisťahovalectva a programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility. Výskumní pracovníci a študenti, dobrovoľníci, stážisti, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a na ktorých sa vzťahujú takéto programy Únie, by mali byť oprávnení presťahovať sa do uvedených rozličných členských štátov na základe povolenia udeleného prvým členským štátom, ak je úplný zoznam týchto členských štátov známy pred vstupom do Únie. Takéto povolenie by im malo umožniť mobilitu bez toho, aby bolo potrebné poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie alebo absolvovať akýkoľvek iný postup vybavovania žiadostí. Členské štáty sa vyzývajú, aby uľahčili mobilitu v rámci Únie pre dobrovoľníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorých dobrovoľnícke programy zahŕňajú viac než jeden členský štát. [PN 12]

(33)  S cieľom umožniť študentom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, lepšie uhradiť časť ich nákladov na štúdium, mal by im byť povolený zvýšený plný prístup na trh práce za podmienok stanovených v tejto smernici, čo predstavuje najmenej 20 hodín týždenne. Zásada prístupu študentov na trh práce by sa mala byť hlavným pravidlom; Vo výnimočných prípadoch by však mali byť členské štáty schopné zohľadniť situáciu na svojich vnútroštátnych trhoch práce, aj keď sa tým nesmie riskovať úplné popretie práva na prácu uplatňovať ako hlavné pravidlo. [PN 13]

(34)  Ako súčasť snahy o zabezpečenie kvalifikovaných pracovných síl pre budúcnosť by členské štáty mali umožniť študentom a uznanie a ohodnotenie práce a celkového prínosu študentov, ktorí ukončia štúdium v Únii, by členské štáty mali týmto študentom umožniť, aby zostali na ich území s cieľom hľadať si prácu alebo založiť podnik počas 12 mesiacov od skončenia platnosti prvého povolenia. To isté by mali umožniť výskumným pracovníkom po skončení ich výskumného projektu vymedzeného v dohode o hosťovaní. Tento postup by nemal predstavovať automatické právo na prístup na trh práce alebo na založenie podniku. Môže sa požadovať, aby o tom poskytli dôkaz v súlade s článkom 24. [PN 14]

(35)  Ustanoveniami tejto smernice nie je dotknutá právomoc členských štátov regulovať rozsah prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vykonávania práce.

(36)  S cieľom zatraktívniť Úniu pre výskumných pracovníkov, študentov, žiakov, stážistov, dobrovoľníkov a aupairov z tretích krajín je dôležité zabezpečiť, aby sa s nimi spravodlivo zaobchádzalo v súlade s článkom 79 zmluvy. Tieto skupiny majú právo na to, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ(14). Okrem práv udelených podľa smernice 2011/98/EÚ by sa v prípade výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, mali dodržiavať priaznivejšie práva na rovnaké zaobchádzanie, ako majú štátni príslušníci hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(15). V súčasnosti sa v smernici 2011/98/EÚ predpokladá možnosť, že členské štáty obmedzia rovnaké zaobchádzanie v oblastiach sociálneho zabezpečenia vrátane rodinných dávok a táto možnosť obmedzenia by mohla ovplyvniť výskumných pracovníkov. Okrem toho nezávisle od toho, či na základe práva Únie alebo na základe vnútroštátneho práva hostiteľského členského štátu dostanú študenti, žiaci, dobrovoľníci, neplatení stážisti a aupairi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prístup na trh práce, mali byť mať právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám a ponuku tovarov a služieb, ktorá je k dispozícii verejnosti. [PN 15]

(37)  Táto smernica by nemala mať za žiadnych okolností vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002(16).

(38)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady stanovené Chartou základných práv Európskej únie, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

(39)  Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženskom vyznaní alebo viere, politických alebo iných názoroch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(40)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(41)  Keďže cieľ tejto smernice, a to určiť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny žiakov, neplateného alebo plateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(42)  Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby sa širokej verejnosti sprístupnil čo najobsiahlejší súbor pravidelne aktualizovaných informácií, najmä na internete, o výskumných organizáciách schválených na základe tejto smernice, s ktorými by výskumní pracovníci mohli uzavrieť dohodu o hosťovaní, a o podmienkach a postupoch vstupu na jeho územie a pobytu na jeho území na účely vykonávania výskumu prijatých na základe tejto smernice, ako aj informácie týkajúce sa opatrení vymedzených v tejto smernici, študijné smery, na ktoré by mohli byť štátni príslušníci tretích krajín prijatí a podmienky a postupy pre vstup na jeho územie a pobyt na jeho území na tieto účely.

(42a)  Každý členský štát má povinnosť informovať štátnych príslušníkov tretích krajín o pravidlách uplatniteľných v ich konkrétnom prípade, aby sa zabezpečila transparentnosť a právna istota a tým sa príslušníci týchto krajín podnietili k tomu, aby prišli do Únie. Všetky informácie, ktoré sú z hľadiska postupu relevantné, vrátane všeobecnej dokumentácie o štúdiu, výmennom alebo výskumnom programe, ale aj špecifické informácie o právach a povinnostiach žiadateľa by sa preto mali poskytnúť tak, aby boli pre štátnych príslušníkov tretích krajín ľahko dostupné a zrozumiteľné. [PN 16]

(43)  [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska v súvislosti s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, uvedené členské štáty sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú viazané jej uplatňovaním, ani jej nepodliehajú.]

(44)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie Dánsko sa nezúčastňuje prijímania tejto smernice a nie je ňou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(45)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(46)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú:

a)  podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na obdobie presahujúce 90 dní na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair;

b)  podmienky vstupu do členského štátu, ktorý prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice, a pobytu v tomto členskom štáte študentov a platených stážistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na obdobie presahujúce 90 dní v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice;

c)  podmienky vstupu do členského štátu, ktorý prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice, a pobytu v tomto členskom štáte výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín;

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu na účely výskumu, štúdia, výmen žiakov, plateného alebo neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín :

a)  ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako žiadatelia o azyl alebo v rámci režimu subsidiárnej alebo dočasnej ochrany;

b)  ktorých vyhostenie bolo odložené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

c)  ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb v rámci Únie;

d)  ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES(17) a ktorí vykonávajú svoje právo zdržiavať sa v inom členskom štáte za účelom štúdia alebo odbornej prípravy;

e)  ktorí sú v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov dotknutého členského štátu považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby.

f)  ktorí spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, majú rovnaké právo na voľný pohyb ako občania Únie podľa dohôd medzi Úniou a členskými štátmi alebo medzi Úniou a tretími krajinami.

g)  stážistov, ktorí prichádzajú do Únie na základe vnútropodnikového presunu podľa [smernice 2013/xx/EÚ o vnútropodnikových presunoch].

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a)  „štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 zmluvy;

b)  „výskumný pracovník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má primeranú kvalifikáciu vyššieho vzdelania umožňujúceho prístup k doktorandským programom, vybraný výskumnou organizáciou na vykonávanie výskumného projektu, na ktorý sa spravidla vyžaduje vyššie uvedená kvalifikácia;

c)  „študent“ je štátny príslušník tretej krajiny prijatý zariadením vyššieho vzdelávania a prijatý na územie členského štátu, aby vykonával ako svoju hlavnú činnosť denné štúdium vedúce k získaniu kvalifikácie vyššieho vzdelania uznanej členským štátom, vrátane diplomov, osvedčení alebo doktorandských titulov získaných v zariadení vyššieho vzdelávania, a ktoré môže zahŕňať prípravné kurzy pred takýmto štúdiom podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

d)  „žiak“ je štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie členského štátu, aby tu absolvoval uznaný program stredoškolského vzdelania v rámci výmenného programu, ktorý vedie organizácia uznaná na tento účel členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

e)  „neplatený stážista“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu na obdobie trvania neplateného odborného vzdelávania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu;

f)  „platený stážista“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu na obdobie trvania odborného vzdelávania, počas ktorého dostáva odmenu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného členského štátu;

g)  „dobrovoľník“ je štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie členského štátu, aby sa zúčastňoval na uznanom programe dobrovoľníckej služby;

ga)  „zabezpečovateľ dobrovoľníckej činnosti“ je organizácia zodpovedná za program dobrovoľnej služby, na ktorom sa zúčastňuje štátny príslušník tretej krajiny. Tieto organizácie a skupiny sú nezávislé a samosprávne podobne ako iné neziskové subjekty, napr. orgány verejnej moci. Pôsobia vo verejnej oblasti a svojou činnosťou aspoň sčasti prispievajú k verejnému blahu(18); [PN 17]

h)  „program dobrovoľníckej služby“ je program praktickej solidárnej činnosti, ktorý vychádza z programu uznaného členským štátom alebo Úniou a ktorý sleduje ciele všeobecného záujmu na neziskové účely; [PN 18]

i)  „aupair“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorého dočasne prijala rodina na území členského štátu výmenou za ľahké domáce práce a starostlivosť o deti, aby si zlepšil svoje jazykové schopnosti a vedomosti o hostiteľskej krajine;

j)  „výskum“ je tvorivá, systematicky vykonávaná práca s cieľom rozšíriť vedomosti, vrátane vedomostí o človeku, kultúre a spoločnosti, a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií;

k)  „výskumná organizácia“ je každá verejná alebo súkromná organizácia, ktorá vykonáva výskum a ktorej udelil súhlas členský štát na účely tejto smernice v súlade so svojimi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

l)  „ vzdelávacie zariadenie“ je verejné alebo súkromné zariadenie uznané hostiteľským členským štátom a/alebo ktorého študijné smery sú uznané v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou na účely vymedzené v tejto smernici;

la)  „hostiteľský subjekt“ je vzdelávacie zariadenie, výskumná organizácia, podnik alebo zariadenie odbornej prípravy či organizácia pôsobiaca v oblasti výmen žiakov alebo organizácia zodpovedná za program dobrovoľníckej služby, na ktorom sa zúčastňuje štátny príslušník tretej krajiny, ktoré boli zriadené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými na území členského štátu, a to bez ohľadu na právnu formu; [PN 20]

lb)  „hostiteľská rodina“ je rodina, ktorá dočasne prijala aupair a umožnila mu zapájať sa do jej každodenného rodinného života na území členského štátu na základe dohody uzatvorenej medzi hostiteľskou rodinou a aupair; [PN 21]

m)  „odmena“ je platba v akejkoľvek podobe prijatá ako protihodnota za poskytované služby, ktorá je na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo ustálenej praxe považovaná za základný prvok zamestnania;

n)  „zamestnanie“ je výkon činností predstavujúcich akúkoľvek formu práce upravenú vnútroštátnym právom, platnou kolektívnou zmluvou alebo v súlade s ustálenou praxou pre zamestnávateľa a pod jeho vedením a dohľadom; [PN 22]

na)  „zamestnávateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú alebo pod vedením a dohľadom ktorej sa zamestnanie vykonáva; [PN 23]

nb)  „rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretej krajiny v zmysle článku 4 smernice 2003/86/ES; [PDN 24]

o)  „prvý členský štát“ je členský štát, ktorý prvý udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice;

p)  „druhý členský štát“ je akýkoľvek členský štát iný než prvý členský štát;

q)  „programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility“ sú programy financované Úniou, ktoré podporujú mobilitu štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie;

r)  „povolenie“ je povolenie na pobyt vydané orgánmi členského štátu, ktoré umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny legálny pobyt na jeho území v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 alebo dlhodobé vízum;

s)  „dlhodobé vízum“ je povolenie vydané členským štátom, ako sa stanovuje v článku 18 Schengenského dohovoru, alebo vydané v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ktoré v plnej miere nevykonávajú schengenské acquis.

Článok 4

Výhodnejšie ustanovenia

1.  Táto smernica sa nedotýka výhodnejších ustanovení:

a)  dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami; alebo

b)  dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2.  Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia, ktoré sú pre osoby, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, výhodnejšie v súvislosti s článkami 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28 a 29, 30, 31, 32, 33 a 34, najmä v kontexte partnerstiev v oblasti mobility. [PN 25]

KAPITOLA II

PRIJATIE

Článok 5

Zásada

1.  Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania podkladov preukáže, že spĺňa všeobecné podmienky stanovené v článku 6 a podľa príslušnej kategórie osobitné podmienky v článkoch 7 až.

2.  Keď sú splnené všetky všeobecné a osobitné podmienky týkajúce sa prijatia, žiadatelia sú oprávnení získať dlhodobé vízum a/alebo povolenie na pobyt. Ak členský štát vydá povolenie na pobyt iba na svojom území, a nie inde, a ak sú splnené všetky podmienky týkajúce sa prijatia stanovené v tejto smernici, musí príslušný členský štát udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné vízum.

Článok 6

Všeobecné podmienky

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely stanovené v tejto smernici:

a)  predloží platný cestovný doklad v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu požadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas trvania predpokladaného pobytu;

b)  v prípade, že ide o maloletého v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov hostiteľského členského štátu, predloží povolenie rodičov alebo zodpovedajúci doklad na plánovaný pobyt;

c)  musí mať nemocenské poistenie pokrývajúce všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu;

d)  nesmie predstavovať ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia ohrozovať verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie; [PN 26]

e)  na požiadanie členského štátu predloží dôkaz, že zaplatil poplatok za spracovanie žiadosti na základe článku 31;

f)  na požiadanie členského štátu musí predložiť dôkaz, že počas svojho pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich výdavkov na živobytie, odborné vzdelávanie a na cestu späť bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť individuálne preskúmať každý prípad. Predloženie takéhoto dôkazu nie je potrebné, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny môže dokázať, že poberá grant alebo štipendium, že mu hostiteľská rodina prisľúbila, že mu poskytne finančnú pomoc, alebo že dostane pevnú ponuku práce, alebo že organizácia pôsobiaca v oblasti výmen žiakov alebo programu dobrovoľnej služby deklaruje, že preberá zodpovednosť za pokrytie výdavkov žiaka alebo dobrovoľníka na živobytie počas celého jeho pobytu v danom členskom štáte. [PN 27]

Článok 7

Osobitné podmienky pre výskumných pracovníkov

1.  Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 predloží štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely vykonávania výskumu:

a)  dohodu o hosťovaní podpísanú s výskumnou organizáciou v súlade s článkom 9 ods. 1 a 2;

b)  v prípade potreby vyhlásenie o finančnej zodpovednosti vydané výskumnou organizáciou v súlade s článkom 9 ods. 3.

2.  Členské štáty môžu skontrolovať aj podmienky, na základe ktorých je dohoda o hosťovaní založená a uzatvorená.

3.  Ak sa kontroly uvedené v odsekoch 1 a 2 uzatvoria s pozitívnym výsledkom, výskumní pracovníci sa prijmú na územie členských štátov s cieľom plniť dohodu o hosťovaní.

4.  Žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa chcú venovať výskumu v Únii, sa posúdia a preskúmajú, keď má príslušný štátny príslušník tretej krajiny pobyt mimo územia členského štátu, do ktorého chce byť prijatý.

5.  Členské štáty môžu, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, prijať predloženú preskúmajú žiadosť, keď už je príslušný štátny príslušník tretej krajiny na ich území. [PN 28]

6.  Členské štáty určia, či má žiadosť o povolenie podať výskumný pracovník alebo príslušná výskumná organizácia.

Článok 8

Súhlas výskumným organizáciám

1.  Každej výskumnej organizácii, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka na základe prijímacieho postupu stanoveného v tejto smernici, príslušný členský štát najprv udelí súhlas na tento účel.

2.  Udeľovanie súhlasu výskumným organizáciám je v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v správnej praxi členských štátov. Žiadosti o udelenie súhlasu podávajú verejné a súkromné organizácie v súlade s týmito postupmi a tieto žiadosti sú založené podľa potreby na ich úlohách vyplývajúcich z ich štatútu alebo podnikateľských cieľov a na dôkaze, že vykonávajú výskum.

Súhlas sa udeľuje výskumnej organizácii najmenej na obdobie piatich rokov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty udeliť súhlas na kratšie obdobie.

3.  Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právnymi predpismi vyžadovať písomný záväzok výskumnej organizácie, že v prípadoch, keď výskumný pracovník zostane nelegálne na území príslušného členského štátu, uvedená organizácia zodpovedá za úhradu nákladov súvisiacich s jeho/jej pobytom a návratom vynaložených z verejných finančných prostriedkov. Finančná zodpovednosť výskumnej organizácie sa skončí najneskôr 6 mesiacov po ukončení platnosti dohody o hosťovaní.

4.  Členské štáty môžu stanoviť, že do dvoch mesiacov od ukončenia platnosti danej dohody o hosťovaní poskytne organizácia, ktorej bol udelený súhlas príslušným orgánom menovaným na tento účel členskými štátmi, potvrdenie, že sa vykonala práca v každom výskumnom projekte, v súvislosti s ktorým bola podpísaná dohoda o hosťovaní podľa článku 9.

5.  Príslušné orgány v každom členskom štáte uverejňujú a aktualizujú zoznamy výskumných organizácií, ktorým bol udelený súhlas na účely tejto smernice, vždy, keď sa v týchto zoznamoch urobila zmena.

6.  Členský štát môže okrem iných opatrení zamietnuť obnovenie súhlasu výskumnej organizácii alebo rozhodnúť o jeho odobratí výskumnej organizácii, ktorá viac nespĺňa podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4, alebo v prípadoch, ak sa súhlas získal podvodom alebo ak výskumná organizácia podpísala dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny podvodným alebo nedbanlivým spôsobom. Ak sa súhlas zamietol alebo odobral, príslušná organizácia môže dostať zákaz opätovne žiadať o udelenie súhlasu až do piatich rokov od dátumu uverejnenia rozhodnutia o odobratí alebo neobnovení.

7.  Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť dôsledky odobratia súhlasu alebo zamietnutia obnovenia súhlasu pre existujúce dohody o hosťovaní uzavreté v súlade s článkom 9, ako aj dôsledky pre povolenia na pobyt príslušných výskumných pracovníkov.

Článok 9

Dohoda o hosťovaní

1.  Výskumná organizácia, ktorá chce byť hostiteľom výskumného pracovníka, s ním podpíše dohodu o hosťovaní za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článkoch 6 a 7.

Dohoda o hosťovaní obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  názov a účel výskumného projektu;

b)  záväzok výskumného pracovníka ukončiť výskumný projekt;

c)  potvrdenie organizácie, že sa zaväzuje byť hostiteľom výskumného pracovníka, aby mohol ukončiť výskumný projekt;

d)  dátum začatia a ukončenia výskumného projektu;

e)  informáciu o právnom vzťahu medzi výskumnou organizáciou a výskumným pracovníkom;

f)  informáciu o pracovných podmienkach výskumného pracovníka.

2.  Výskumné organizácie môžu podpísať dohody o hosťovaní, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)  výskumný projekt prijali príslušné orgány v organizácii po preskúmaní:

i)  účelu a doby trvania výskumu a dostupnosti potrebných finančných zdrojov na jeho vykonanie;

ii)  kvalifikácií výskumného pracovníka vzhľadom na ciele výskumu, čo je doložené overenou kópiou jeho/jej kvalifikácie v súlade s článkom 2 písm. b);

3.  Keď sa podpíše dohoda o hosťovaní, od výskumnej organizácie sa môže v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi žiadať, aby výskumnému pracovníkovi poskytla samostatné vyhlásenie o prebratí finančnej zodpovednosti za náklady v zmysle článku 8 ods. 3.

4.  Dohoda o hosťovaní automaticky zaniká, ak výskumný pracovník nie je prijatý alebo ak sa ukončí právny vzťah medzi výskumným pracovníkom a výskumnou organizáciou.

5.  Výskumné organizácie bezodkladne informujú orgány menované na tento účel členskými štátmi o každej udalosti, ktorá by mohla zabrániť vykonávaniu dohody o hosťovaní.

Článok 10

Osobitné podmienky pre študentov

1.  Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 musí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely štúdia:

a)  predložiť dôkaz, že bol prijatý na štúdium zariadením vyššieho vzdelávania;

b)  ak to členský štát vyžaduje, predložiť dôkaz o zaplatení poplatkov účtovaných zariadením;

c)  ak to členský štát vyžaduje, predložiť dôkaz o dostatočnom ovládaní jazyka, v ktorom má absolvovať štúdium.

2.  Pri študentoch, ktorí sú už na základe zápisu v zariadení automaticky kvalifikovaní na nemocenské poistenie pokrývajúce všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu, sa predpokladá, že spĺňajú podmienky článku 6 ods. 1 písm. c).

Článok 11

Osobitné podmienky pre žiakov

1.   Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o účasť na výmennom programe žiakov, okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6 spľňa i tieto podmienky:

a)  dosiahne minimálny vek a nesmie prekročiť maximálny vek stanovený dotknutým členským štátom;

b)  predloží dôkaz o tom, že bol prijatý zariadením stredoškolského vzdelávania;

c)  predloží dôkaz o účasti na uznanom výmennom programe žiakov, ktorý vedie organizácia uznaná na tento účel dotknutým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou;

d)  predloží dôkaz, že organizácia, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov, zaňho preberá zodpovednosť počas jeho prítomnosti na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o výdavky na živobytie, štúdium, zdravotnú starostlivosť a náklady na cestu späť;

e)  počas svojho pobytu je ubytovaný v rodine, ktorá spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom, a ktorá bola vybratá v súlade s pravidlami výmenného programu žiakov, na ktorom sa zúčastňuje.

2.  Členské štáty môžu obmedziť prijímanie žiakov zúčastňujúcich sa na výmennom programe na štátnych príslušníkov tých tretích krajín, ktoré ponúkajú rovnakú možnosť pre ich vlastných štátnych príslušníkov. [PN 29]

Článok 12

Osobitné podmienky pre neplatených a platených pre stážistov [PN 30]

1.  Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o prijatie ako neplatený alebo platený stážista, okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6:

a)  musel podpísať dohodu predloží doklad o podpísaní dohody o odbornom vzdelávaní schválenú alebo pracovnú zmluvu, schválenú v prípade potreby príslušným orgánom dotknutého členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, na stáž vo verejnom alebo súkromnom podniku alebo verejnom alebo súkromnom zariadení odbornej prípravy uznanom členským štátom v súlade s v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou; [PN 31]

b)  na požiadanie členského štátu preukáže, že má príslušné predchádzajúce vzdelanie, kvalifikácie alebo profesionálne skúsenosti, ktoré mu umožnia využívať výhody vyplývajúce z pracovných skúseností. [PN 32]

c)  ak to členský štát vyžaduje, zúčastní sa na základnej jazykovej príprave, aby získal vedomosti potrebné na účely stáže.

V dohode uvedenej v písmene a) sa opisuje program odborného vzdelávania, stanovuje sa jeho trvanie, podmienky dohľadu nad stážistom pri výkone tohto programu, pracovný čas, právny vzťah s hostiteľským subjektom a ak je stážista platený, odmena, ktorá sa mu poskytuje.

2.  Členské štáty môžu od hostiteľského subjektu požadovať, aby potvrdil, že štátny príslušník tretej krajiny neobsadil pracovné miesto.

Článok 13

Osobitné podmienky pre dobrovoľníkov

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa uchádza o účasť na programe dobrovoľníckej služby okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6:

a)  predloží dohodu s organizáciou, ktorá je v dotknutom členskom štáte zodpovedná za program/projekt dobrovoľníckej služby, na ktorom sa zúčastňuje, ktorá musí obsahovať opis jeho úloh v ktorej sú uvedené názov, účel a dátum začatia a ukončenia projektu dobrovoľníckej služby, úlohy dobrovoľníka, údaje o podmienkach dohľadu nad ním pri výkone týchto úloh, pracovný čas, dostupné zdroje na pokrytie jeho výdavkov na cestu, živobytie, ubytovanie a vreckové počas jeho pobytu a v prípade potreby aj odborné vzdelávanie, ktoré dostane a ktoré mu má pomôcť pri plnení jeho úloh; [PN 33]

b)  predloží dôkaz, že organizácia zodpovedná za program dobrovoľníckej služby, na ktorom sa zúčastňuje, uzavrela poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti;

c)  ak to hostiteľský členský štát osobitne vyžaduje, musí absolvovať základný úvod do jazyka, histórie a politických a sociálnych štruktúr tohto členského štátu.

Článok 14

Osobitné podmienky pre aupairov

Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 6, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie na účely vykonávania činnosti ako aupair:

a)  má najmenej 17, ale nie viac než 30 rokov alebo s výnimkou jednotlivých odôvodnených prípadov viac než 30 rokov;

b)  predloží dôkaz, že hostiteľská rodina zaňho preberá zodpovednosť počas jeho prítomnosti na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o živobytie, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, materstvo alebo riziká nehôd; [PN 34]

c)  predloží dohodu medzi aupairom a hostiteľskou rodinou s vymedzením jeho práv a povinností vrátane zásad týkajúcich vreckového, ktoré bude dostávať, a primeraných opatrení, ktoré mu umožnia navštevovať kurzy a zúčastňovať sa dojednaní o hodinách venovaných účasti na každodenných rodinných povinnostiach, s uvedením maximálneho počtu hodín za deň, ktoré môže stráviť zapájaním sa do takýchto povinností, vrátane aspoň jedného celého dňa voľna v týždni, ktoré mu umožnia navštevovať kurzy. [PN 35]

KAPITOLA III

POVOLENIA A TRVANIE POBYTU

Článok 15

Povolenia

V dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt sa uvedie názov „výskumný pracovník“, „študent“, „dobrovoľník“, „žiak“, „platený stážista“, „neplatený stážista“ alebo „aupair“. V prípade výskumných pracovníkov a študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí prichádzajú do Únie v rámci osobitného programu Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility, sa v povolení uvedie osobitný program.

Po úspešnom schválení a udelení víza je hostiteľský subjekt zaregistrovaný v akreditačnom systéme, aby sa uľahčili budúce postupy vybavovania žiadostí. [PN 36]

Článok 16

Trvanie pobytu

1.  Členské štáty udelia povolenie pre výskumných pracovníkov na dobu minimálne jedného roka a obnovia ho, ak sú stále splnené podmienky stanovené v článkoch 6, 7 a 9. Ak je výskumný projekt naplánovaný tak, že má trvať menej ako jeden rok, povolenie sa udelí na dobu trvania projektu.

2.  Členské štáty udelia povolenie pre študentov, ktoré bude stanovené na dobu minimálne jedného roka a obnovia ho alebo, ak je trvanie štúdia menej ako jeden rok, na dobu trvania štúdiaprípadne ho, ak sú stále splnené podmienky stanovené v článkoch 6 a 10. Ak je trvanie štúdia naplánované tak, že má trvať menej ako jeden rok, povolenie sa udelí na dobu trvania štúdia. [PN 37]

3.  V prípade žiakov a aupairov členské štáty vydajú povolenie pokrývajúce celú dĺžku trvania výmenného programu žiakov alebo dohody medzi hostiteľskou rodinou a aupairom najviac na jeden rok. [PN 38]

4.  Doba platnosti povolenia vydaného stážistom zodpovedá dobe trvania stáže, pričom nesmie prekročiť jeden rok. Vo výnimočných prípadoch ho možno jedenkrát predĺžiť vo forme povolenia na pobyt, výlučne na čas potrebný na získanie odbornej kvalifikácie uznanej členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, pokiaľ jeho držiteľ naďalej spĺňa podmienky stanovené v článkoch 6 a 12.

5.  Povolenie je dobrovoľníkom udelené na obdobie najviac jedného roka. Vo výnimočných prípadoch, ak príslušný program trvá dlhšie ako jeden rok, môže sa platnosť požadovaného povolenia predĺžiť na zodpovedajúce časové obdobie.

6.  V prípadoch, keď členské štáty umožnia vstup a pobyt na základe dlhodobého víza, sa povolenie na pobyt vydá s prvým predĺžením prvého pobytu. Ak je platnosť dlhodobého víza kratšia než povolené trvanie pobytu, dlhodobé vízum sa pred skončením jeho platnosti bez ďalších formalít nahradí povolením na pobyt.

Článok 17

Ďalšie informácie

Členské štáty môžu uviesť ďalšie informácie týkajúce sa pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ako je úplný zoznam členských štátov, do ktorých výskumný pracovník alebo študent vyhlásil, že do nich plánuje ísť, v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a), a to v papierovej alebo elektronickej podobe, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a v bode 16 jeho prílohy. [PN 39]

KAPITOLA IV

Dôvody na zamietnutie, odobratie alebo nepredĺženie povolení

Článok 18

Dôvody na zamietnutie žiadosti povolenia

1.  Členské štáty zamietnu žiadosť udelenie povolenia v týchto prípadoch:

a)  ak nie sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 6 alebo príslušné osobitné podmienky stanovené v článku 7 a článkoch 10 až 16;

b)  ak predložené dokumenty boli získané podvodným spôsobom, ak boli sfalšované alebo pozmenené;

c)  ak hostiteľský subjekt alebo vzdelávacie zariadenie boli zriadené len na účel uľahčenia vstupu;

d)  ak bol hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie alebo ak nespĺňa právne záväzky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a/alebo zdanenia stanoveného vo vnútroštátnom práve alebo ak vyhlásil konkurz alebo je inak insolventný;

e)  ak bola hostiteľská rodina alebo prípadne akákoľvek sprostredkovateľská organizácia zainteresovaná na pobyte aupaira v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaná za porušenie podmienok a/alebo cieľov pobytu aupaira a/alebo za nelegálne zamestnávanie.

2.  Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť, ak sa zdá, že hostiteľský subjekt zámerne zrušil pozície, ktoré sa pokúša obsadiť prostredníctvom novej žiadosti počas 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu žiadosti. udelenie povolenia v týchto prípadoch:

a)  ak bol hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie alebo ak nespĺňa právne záväzky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a/alebo zdanenia stanoveného vo vnútroštátnom práve alebo ak vyhlásil konkurz alebo je inak insolventný;

b)  ak bola hostiteľská rodina alebo prípadne akákoľvek sprostredkovateľská organizácia zainteresovaná na pobyte aupaira v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaná za porušenie podmienok a/alebo cieľov pobytu aupaira a/alebo za nelegálne zamestnávanie;

c)  ak hostiteľský subjekt alebo vzdelávacie zariadenie boli zriadené len na účel uľahčenia vstupu. [PN 40]

Článok 19

Dôvody na odobratie alebo nepredĺženie povolení

1.  Členské štáty odoberú an povolenie alebo zamietnu jeho predĺženie v týchto prípadoch:

a)   ak držiteľ už nespĺňa všeobecné podmienky ustanovené v článku 6 alebo príslušné osobitné podmienky ustanovené v článkoch 7, 10 až 14 alebo 16;

ab)  ak povolenia a predložené dokumenty boli získané podvodným spôsobom, ak boli sfalšované alebo pozmenené;

b)  ak štátny príslušník tretej krajiny využíva pobyt na iné účely, než sú tie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na pobyt;

c)  ak bol hostiteľský subjekt zriadený len na účel uľahčenia vstupu;

2.  Členské štáty môžu odobrať povolenie alebo zamietnuť predĺženie povolenia v týchto prípadoch:

da)  ak hostiteľský subjekt nespĺňa právne záväzky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a/alebo zdanenia stanoveného vo vnútroštátnom práve alebo ak vyhlásil konkurz alebo je inak nesolventný. Ak k takejto situácii dôjde počas štúdia, študent by mal mať k dispozícii primeraný čas na nájdenie rovnocenného kurzu, ktorý mu umožní dokončiť štúdium;

eb)  ak bola hostiteľská rodina alebo prípadne akákoľvek sprostredkovateľská organizácia zainteresovaná na pobyte aupaira bol hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaná za porušenie podmienok a/alebo cieľov pobytu aupaira a/alebo za nelegálne zamestnávanie sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie alebo ak nespĺňa právne záväzky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a/alebo zdanenia stanoveného vo vnútroštátnom práve alebo ak vyhlásil konkurz alebo je inak insolventný;

c)  ak bol hostiteľský subjekt zriadený len na účel uľahčenia vstupu;

d)  ak bola hostiteľská rodina alebo prípadne akákoľvek sprostredkovateľská organizácia zainteresovaná na pobyte aupaira v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaná za porušenie podmienok a/alebo cieľov pobytu aupaira a/alebo za nelegálne zamestnávanie;

e)   ak štátny príslušník tretej krajiny využíva pobyt na iné účely, než sú tie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na pobyt;

f)  v prípade študentov, ak sa nerešpektujú obmedzenia prístupu k zárobkovej činnosti podľa článku 23 alebo ak príslušný študent nedosahuje;

g)   v prípade študentov, ak nedosahujú prijateľný pokrok vo svojom štúdiu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou.Členský štát môže odobrať povolenie alebo ho odmietnuť predĺžiť z tohto dôvodu len na základe rozhodnutia obsahujúceho konkrétne dôvody vychádzajúce z hodnotenia vzdelávacieho zariadenia, s ktorým sa o pokroku študenta musí konzultovať, s výnimkou prípadu, keď zariadenie neodpovie na žiadosť o stanovisko v primeranom čase;

2.   h) Členské štáty môžu odobrať povolenie z dôvodov verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Dôvody vychádzajúce z ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti sa zakladajú výlučne na správaní daného štátneho príslušníka tretej krajiny. Dôvody verejného zdravia vychádzajú z objektívnej analýzy skutočných rizík a neuplatňujú sa diskriminačným spôsobom v porovnaní so štátnymi príslušníkmi predmetného členského štátu.

2a.  Keď členský štát odoberie povolenie na základe jedného z dôvodov podľa ods. 2 písm. a), b) alebo c), štátny príslušník tretej krajiny má právo ostať na území členského štátu, ak si nájde iný hostiteľský subjekt alebo hostiteľskú rodinu, aby mohol dokončiť svoje štúdium alebo výskum, alebo na iný účel, na ktorý sa vzťahovalo udelené povolenie. [PN 41]

Článok 20

Dôvody na nepredĺženie povolenia

1.  Členské štáty môžu zamietnuť predĺženie povolenia v týchto prípadoch:

a)  ak povolenia a predložené dokumenty boli získané podvodným spôsobom, ak boli sfalšované alebo pozmenené;

b)  ak sa zdá, že držiteľ už nespĺňa všeobecné podmienky vstupu a pobytu stanovené v článku 6 a príslušné osobitné podmienky stanovené v článkoch 7, 9 a 10;

c)  v prípade študentov, ak sa nerešpektujú obmedzenia prístupu k zárobkovej činnosti podľa článku 23 alebo ak príslušný študent nedosahuje prijateľný pokrok vo svojom štúdiu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou.

2.  Členské štáty môžu odobrať alebo odmietnuť predĺžiť povolenie na pobyt z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. [PN 42]

KAPITOLA V

PRÁVA

Článok 21

Rovnaké zaobchádzanie

1.  Odchylne od článku 12 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2011/98/EÚ majú štátni príslušníci výskumní pracovníci a študenti, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín právo na to, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o vzdelanie a odbornú prípravu a o oblasti sociálneho zabezpečenia vrátane rodinných dávok, ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 883/2004. [PN 43]

2.  Študenti, žiaci, dobrovoľníci, neplatení stážisti a aupairi bez ohľadu na to, či majú v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom povolenie pracovať, majú právo na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám a ponuku tovarov a služieb, ktorá je k dispozícii verejnosti, s výnimkou postupov na získanie ubytovania podľa vnútroštátneho práva. [PN 44]

2a.  Štátni príslušníci tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tejto smernice a ktorým bolo na základe dlhodobých víz udelené povolenie na vstup a pobyt na území jedného z členských štátov, majú právo na to, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o práva uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. [PN 45]

Článok 22

Vyučovanie, zo strany výskumných pracovníkov

Výskumní pracovníci prijatí podľa tejto smernice môžu vyučovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Členské štáty môžu stanoviť maximálny počet hodín alebo dní výučbovej činnosti.

Článok 23

Zárobková činnosť študentov

1.  Mimo svojho študijného času a ak pravidlá a podmienky uplatniteľné na príslušnú činnosť v príslušnom hostiteľskom členskom štáte nestanovujú inak, sú študenti oprávnení zamestnať sa a môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Pritom možno vziať do úvahy situáciu na trhu práce v hostiteľskom členskom štáte, avšak nie systematickým spôsobom, pretože by to mohlo viesť k vylúčeniu študentov z trhu práce. [PN 46]

2.  V prípade potreby udelia členské štáty študentom a/alebo zamestnávateľom predbežné povolenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3.  Každý členský štát určí maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 20 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok.

4.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby študenti nahlásili orgánu, ktorý určí dotknutý členský štát, vopred alebo iným spôsobom, že vykonávajú zárobkovú činnosť. Zamestnávatelia môžu tiež podliehať ohlasovacej povinnosti, vopred alebo iným spôsobom.

Článok 24

Hľadenie práce a podnikanie v prípade výskumných pracovníkov a študentov

1.   Po skončení výskumu alebo štúdia v členskom štáte majú štátni príslušníci tretích krajín právo zostať na území členského štátu počas obdobia 12 mesiacov 18 mesiacov s cieľom hľadať si prácu alebo založiť podnik, ak sú stále splnené podmienky stanovené v článku 6 písm. a) a písm. c) až f). V období od troch šiestich do šesť deviatich mesiacov orgány môžu štátnych príslušníkov tretích krajín požiadať, aby predložili dôkaz, že pokračujú v hľadaní zamestnania alebo zakladajú podnik. Po 6 deviatich mesiacoch orgány môžu štátnych príslušníkov tretích krajín požiadať o ďalšie predloženie dokladu, že majú reálnu šancu zamestnať sa alebo založiť podnik.

2.  Členské štáty vydávajú povolenie na účely odseku 1 tohto článku príslušným štátnym príslušníkom tretích krajín a prípadne ich rodinným príslušníkom v súlade s ich vnútroštátnym právom, ak sú splnené podmienky ustanovené v písm. a) a c) až f) článku 6. [PN 47]

Článok 25

Rodinní príslušníci výskumných pracovníkov a študentov

1.  Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 8 smernice 2003/86/ES sa zlúčenie rodiny neviaže na požiadavku, aby držiteľ povolenia na pobyt na účely výskumu alebo štúdia mal odôvodnené predpoklady na získanie práva na trvalý pobyt a aby mal za sebou určitú minimálnu dobu pobytu.

2.  Odchylne od článku 4 ods. 1 posledného pododseku a článku 7 ods. 2 smernice 2003/86/ES sa v nich uvedené integračné podmienky a opatrenia môžu uplatniť až potom, keď sa dotknutým osobám povolí zlúčenie rodiny.

3.  Odchylne od článku 5 ods. 4 prvého pododseku smernice 2003/86/ES sa povolenia pre rodinných príslušníkov udelia, ak sú splnené podmienky zlúčenia rodiny, najneskôr do 90 dní odo dňa podania žiadosti a do 60 dní odo dňa prvej žiadosti pre rodinných príslušníkov výskumných pracovníkov a študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príslušné programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility.

4.  Odchylne od článku 13 ods. 2 a 3 smernice 2003/86/ES doba platnosti povolení pre rodinných príslušníkov je rovnaká ako doba platnosti povolenia udeleného výskumnému pracovníkovi alebo študentovi, pokiaľ to umožňuje platnosť ich cestovných dokladov. [PN 48]

5.  Odchylne od článku 14 ods. 2 druhej vety smernice 2003/86/ES členské štáty neuplatňujú nijakú lehotu, pokiaľ ide o prístup na trh práce.

KAPITOLA VI

MOBILITA MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Článok 26

Právo na mobilitu medzi členskými štátmi pre výskumných pracovníkov, študentov a platených, dobrovoľníkov, stážistov

1.  Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý ako výskumný pracovník podľa tejto smernice, má možnosť vykonať časť svojho výskumu v inom členskom štáte za podmienok stanovených v tomto článku.

Ak sa výskumný pracovník zdržiava v inom členskom štáte po dobu do šiestich mesiacov, výskum sa môže vykonávať na základe dohody o hosťovaní uzavretej v prvom členskom štáte za predpokladu, že bude mať dostatok zdrojov v druhom členskom štáte a nepredstavuje nie je ohrozením verejného poriadku, vnútornej bezpečnosti alebo verejného zdravia v druhom členskom štáte.

Ak sa výskumný pracovník zdržiava v inom členskom štáte dlhšie ako šesť mesiacov, členský štát môže vyžadovať novú dohodu o hosťovaní na vykonávanie výskumu v tomto členskom štáte. Ak členský štát vyžaduje povolenie týkajúce sa mobility, takéto povolenie sa udeľuje v súlade s procesnými zárukami uvedenými v článku 30 článku 29. Členské štáty nevyžadujú, aby výskumní pracovníci opustili ich územie s cieľom predložiť žiadosti o povolenia.

2.  Počas období presahujúcich tri mesiace, ale nepresahujúcich šesť mesiacov, sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol prijatý ako študent, dobrovoľník alebo ako platený stážista podľa tejto smernice umožní absolvovať časť odborného vzdelávania/stáže/dobrovoľníckej činnosti v inom členskom štáte za predpokladu, že pred presunom do uvedeného členského štátu predloží príslušnému orgánu druhého členského štátu tieto doklady:

a)  platný cestovný doklad;

b)  doklad o nemocenskom poistení pokrývajúcom všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu;

c)  doklad o tom, že bol prijatý na štúdium zariadením vyššieho vzdelávania alebo hostiteľským subjektom na účely odborného vzdelávania alebo hostiteľským subjektom vykonávajúcim dobrovoľnícku činnosť;

d)  dôkaz, že počas svojho pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie svojich výdavkov na živobytie, štúdium a na cestu späť.

3.  V prípade mobility študentov, dobrovoľníkov a stážistov z prvého členského štátu do druhého členského štátu orgány druhého členského štátu informujú orgány prvého členského štátu o svojom rozhodnutí, pričom sa uplatňujú postupy spolupráce stanovené v článku 32.

4.  V prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol prijatý ako študent, sa presun do druhého členského štátu na obdobie presahujúce šesť mesiacov môže povoliť za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na mobilitu na obdobie presahujúce tri mesiace, ale kratšie než šesť mesiacov. Ak členský štát vyžaduje novú žiadosť o povolenie týkajúce sa mobility na obdobie presahujúce šesť mesiacov, takéto povolenie sa udeľuje v súlade s článkom 29.

5.  Členské štáty nevyžadujú, aby študenti, dobrovoľníci alebo stážisti opustili územie s cieľom predložiť žiadosť o povolenie týkajúce sa mobility medzi členskými štátmi. [PN 49]

Článok 27

Práva výskumných pracovníkov, dobrovoľníkov, neplatených a platených a študentov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility

1.  Členský štát udelí štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli prijatí ako výskumní pracovníci, dobrovoľníci, neplatení alebo platení stážisti alebo študenti podľa tejto smernice a na ktorých sa vzťahujú programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility, povolenie na celú dĺžku ich pobytu v príslušnom členskom štáte, ak:

a)  je pred vstupom do prvého členského štátu známy úplný zoznam členských štátov, do ktorých výskumný pracovník, dobrovoľník, platený alebo neplatený stážista alebo študent podľa svojho vyhlásenia plánuje ísť;

b)  v prípade študentov môže žiadateľ predložiť dôkaz o prijatí na štúdium príslušným vzdelávacím zariadením vyššieho vzdelávania.;

ba)  v prípade dobrovoľníkov môže žiadateľ poskytnúť dôkaz o prijatí príslušnou organizáciou zabezpečujúcou dobrovoľnícku činnosť alebo o prijatí na takýto program, ako je program Európska dobrovoľnícka služba;

bb)  v prípade stážistov môže žiadateľ poskytnúť dôkaz o prijatí príslušným hostiteľským subjektom.

2.  Povolenie udelí prvý členský štát, v ktorom má výskumný pracovník, dobrovoľník, neplatený alebo platený stážista alebo študent pobyt.

3.  Ak pred vstupom do prvého členského štátu nie je známy úplný zoznam členských štátov:

a)  v prípade výskumných pracovníkov sa na pobyt v iných členských štátoch nepresahujúci šesť mesiacov uplatňuje článok 26;

b)  v prípade študentov, neplatených alebo platených stážistov a dobrovoľníkov sa na pobyt v iných členských štátoch, ktorý trvá od troch do šiestich mesiacov, uplatňuje článok 26; [PN 50]

Článok 28

Pobyt rodinných príslušníkov v druhom členskom štáte

1.  Keď sa výskumný pracovník presťahuje do druhého členského štátu v súlade s článkami 26 a 27 a keď rodina už bola vytvorená v prvom členskom štáte, povolí sa jeho rodinným príslušníkom sprevádzať ho alebo sa k nemu pripojiť.

2.  Dotknutí rodinní príslušníci alebo výskumný pracovník predložia príslušným orgánom druhého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi najneskôr do jedného mesiaca od vstupu na územie tohto členského štátu žiadosť o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov.

Ak platnosť povolenia na pobyt rodinných príslušníkov vydaného v prvom členskom štáte uplynie počas postupu alebo ak držitelia stratia nárok na oprávnený pobyt na území druhého členského štátu na jeho základe, členské štáty povolia týmto osobám ostať na ich území, v prípade potreby im vydajú dočasné vnútroštátne povolenia na pobyt alebo rovnocenné povolenia, ktoré žiadateľovi umožnia naďalej sa oprávnene zdržiavať na ich území s výskumným pracovníkom dovtedy, kým príslušné orgány druhého členského štátu nevydajú rozhodnutie o žiadosti.

3.  Druhý členský štát môže od dotknutých rodinných príslušníkov vyžadovať, aby spolu so svojou žiadosťou o povolenie na pobyt predložili:

a)  svoje povolenie na pobyt v prvom členskom štáte a platný cestovný doklad alebo ich overené kópie, a ak sa vyžaduje, aj vízum;

b)  dôkaz o tom, že sa v prvom členskom štáte zdržiavali ako rodinní príslušníci výskumného pracovníka;

c)  dôkaz o tom, že majú zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká v druhom členskom štáte alebo že výskumný pracovník má takéto poistenie pre nich.

4.  Druhý členský štát môže požiadať výskumného pracovníka, aby preukázal, že držiteľ:

a)  má ubytovanie, ktoré sa považuje za bežné pre porovnateľnú rodinu v tom istom regióne a ktoré v dotknutom členskom štáte spĺňa všeobecné zdravotné a bezpečnostné predpisy;

b)  má trvalé a pravidelné zdroje, ktoré sú dostatočné na to, aby uživil seba a svojich rodinných príslušníkov bez toho, aby boli odkázaní na sociálnu pomoc dotknutého členského štátu.

Členské štáty zhodnotia tieto zdroje so zreteľom na ich povahu a pravidelnosť a môžu vziať do úvahy aj úroveň minimálnej vnútroštátnej mzdy a dôchodku, ako aj počet rodinných príslušníkov.

KAPITOLA VII

POSTUP A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 29

Procesné záruky a transparentnosť

1.  Príslušné orgány členských štátov rozhodnú o úplnej žiadosti o povolenie a čo najskôr, ale najneskôr do 60 30 dní odo dňa, keď bola podaná žiadosť, a do 30 dní v prípade výskumných pracovníkov a študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a na ktorých sa vzťahujú programy Únie vrátane opatrení týkajúcich sa mobility, a písomne informujú žiadateľa v súlade s oznamovacími postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu. V prípade, že ich vnútroštátne právo ustanovuje možnosť konania o odvolaní pred správnym orgánom, príslušné orgány členského štátu rozhodnú o odvolaní najneskôr do 30 dní odo dňa, keď bolo odvolanie predložené. [PN 53]

2.  Ak sú podklady poskytnuté na podporu žiadosti nedostatočné, príslušné orgány oznámia žiadateľovi, ktoré ďalšie informácie potrebujú,pri registrácii žiadosti určia primeranú lehotu na doplnenie žiadosti. Lehota uvedená v odseku 1 sa pozastaví dovtedy, kým orgány nedostanú požadované dodatočné informácie. [PN 54]

3.  Každé rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o povolenie sa oznámi dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v súlade s postupmi oznamovania stanovenými v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. V oznámení sa uvedú dostupné možnosti preskúmania rozhodnutia vnútroštátny súd alebo správny orgán, na ktorý môže príslušná osoba podať odvolanie, a lehota, v akej môže konať, a poskytnú sa všetky relevantné praktické informácie, ktoré uľahčia uplatnenie práv tejto osoby. [PN 55]

4.  Ak je žiadosť zamietnutá povolenie zamietnuté alebo ak je povolenie udelené v súlade s touto smernicou odobraté, má dotknutá osoba právo podať opravný prostriedok orgánu dotknutého členského štátu. [PN 56]

Článok 29a

Zrýchlený postup pre vydávanie povolení na pobyt alebo víz pre študentov, žiakov a výskumných pracovníkov

Orgán členského štátu zodpovedný za vstup a pobyt študentov, žiakov alebo výskumných pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a vzdelávacie zariadenie, organizácia, ktorá vedie výmenný program žiakov a ktorá bola na tento účel uznaná, alebo výskumná organizácia, ktorú schválil dotknutý členský štát v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo správnou praxou, môžu uzavrieť dohodu o zrýchlenom postupe pre vydávanie povolení na pobyt alebo víz pre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. [PDN 57]

Článok 30

Transparentnosť a prístup k informáciám

Členské štáty sprístupnia ľahko dostupné a zrozumiteľné informácie o podmienkach vstupu a pobytu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vrátane požadovaných minimálnych mesačných zdrojov, práv, všetkých dokumentov potrebných k žiadosti a príslušných poplatkov. Členské štáty sprístupnia informácie o výskumných organizáciách schválených podľa článku 8. [PN 58]

Článok 31

Poplatky

Členské štáty môžu vyžadovať od žiadateľov zaplatenie poplatkov za spracovanie žiadostí podľa tejto smernice. Výška týchto poplatkov nesmie ohroziť byť nadmerná ani neprimeraná v zmysle, že by sa tým ohrozilo plnenie cieľov smernice. V prípade, že tieto poplatky uhrádza štátny príslušník tretej krajiny, tento štátny príslušník tretej krajiny má právo na ich refundáciu hostiteľským subjektom, prípadne hostiteľskou rodinou. [PN 59]

KAPITOLA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Kontaktné miesta

1.  Členské štáty určia kontaktné miesta, ktoré sú zodpovedné za prijímanie a odovzdávanie informácií potrebných na vykonávanie článkov 26 a 27.

2.  Členské štáty zabezpečia primeranú spoluprácu pri výmene informácií uvedených v odseku 1.

2a.  Členské štáty uľahčia postup vybavovania žiadostí tak, že štátnym príslušníkom tretích krajín umožnia podať žiadosť a ukončiť daný postup týkajúci sa ktorékoľvek členského štátu na veľvyslanectve alebo konzuláte toho členského štátu, ktorý žiadateľ považuje za najpraktickejší. [PN 60]

Článok 33

Štatistika

Každý rok a prvýkrát najneskôr [...] v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007(19) členské štáty oznámia Komisii štatistiku týkajúcu sa počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udelilo povolenie. Okrem toho čo najskôr oznámia Komisii aj štatistiku týkajúcu sa počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa počas predchádzajúceho kalendárneho roka povolenie predĺžilo alebo odobralo, ako aj ich štátnu príslušnosť. Štatistika týkajúca sa prijatých rodinných príslušníkov výskumných pracovníkov sa oznamuje rovnakým spôsobom.

Štatistika uvedená v odseku 1 sa týka referenčných období jedného kalendárneho roka a dodáva sa Komisii do šiestich mesiacov od konca referenčného roka. Prvý referenčný rok je […]

Článok 34

Podávanie správ

Pravidelne a po prvýkrát najneskôr [päť rokov po dátume transpozície tejto smernice] Komisia zhodnotí uplatňovanie tejto smernice a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a v prípade potreby navrhne zmeny.

Článok 35

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 36

Zrušenie

Smernice 2005/71/ES a 2004/114/ES sa zrušujú s účinnosťou od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 35 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice], bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v časti B prílohy 1 na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 37

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 38

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica so zoznamom jej následných zmien

(uvedené v článku 37)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/114/ES

(Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/71/ES

(Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.)

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva [a uplatňovanie]

(uvedené v článku 36)

Smernica

Lehota na transpozíciu

Dátum uplatňovania

2004/114/ES

2005/71/ES

12.1.2007

12.10.2007

_____________

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 2004/114/ES

Smernica 2005/71/ES

Táto smernica

Článok 1 písm. a)

Článok 1 písm. a)

Článok 1 písm. b)

-

-

Článok 1 písm. b) a c)

Článok 2 úvodné slová

Článok 3 úvodné slová

Článok 2 písm. a)

Článok 3 písm. a)

Článok 2 písm. b)

Článok 3 písm. c)

Článok 2 písm. c)

Článok 3 písm. d)

Článok 2 písm. d)

Článok 3 písm. e)

-

Článok 3 písm. f) a g)

Článok 2 písm. e)

Článok 3 písm. l)

Článok 2 písm. f)

Článok 3 písm. h)

Článok 2 písm. g)

-

-

Článok 3 písm. i)

-

Článok 3 písm. m) až s)

Článok 3 ods. l

Článok 2 ods. l

Článok 3 ods. 2

Článok 2 ods. 2 písm. a) až e)

-

Článok 2 ods. 2 písm. f) a g)

Článok 4

Článok 4

Článok 5

Článok 5 ods. l

-

Článok 5 ods. 2

Článok 6 ods. l

Článok 6 písm. a) až e)

-

Článok 6 písm. f)

Článok 6 ods. 2

-

-

Článok 7

Článok 7 ods. 1 úvodné slová

Článok 10 ods. 1 úvodné slová

Článok 7 ods. 1 písm. a)

Článok 10 ods. 1 písm. a)

Článok 7 ods. 1 písm. b) a c)

-

Článok 7 ods. 1 písm. d)

Článok 10 ods. 1 písm. b)

Článok 7 ods. 2

Článok 10 ods. 2

-

Článok 10 ods. 3

Článok 8

-

-

Článok 11

Článok 9 ods. 1 a 2

Článok 12 ods. 1 a 2

Článok 10 úvodné slová

Článok 13 ods. 1 úvodné slová

Článok 10 písm. a)

Článok 13 ods. 1 písm. a)

Článok 10 písm. b) a c)

-

-

Článok 12 ods. 1 písm. b)

-

Článok 12 ods. 2

Článok 11 úvodné slová

Článok 14 ods. 1 úvodné slová

Článok 11 písm. a)

-

Článok 11 písm. b)

Článok 13 ods. 1 písm. a)

Článok 11 písm. c)

Článok 13 ods. 1 písm. b)

Článok 11 písm. d)

Článok 13 ods. 1 písm. c)

Články 12 až 15

-

-

Články 14, 15 a 16

Článok 16 ods. 1

Článok 20 ods. 1 úvodné slová

-

Článok 20 ods. 1 písm. a) až c)

Článok 16 ods. 2

Článok 20 ods. 2

-

Článok 21

Článok 17 ods. 1 prvý pododsek

Článok 23 ods. 1

Článok 17 ods. 1 druhý pododsek

Článok 23 ods. 2

Článok 17 ods. 2

Článok 23 ods. 3

Článok 17 ods. 3

-

Článok 17 ods. 4

Článok 23 ods. 4

-

Články 15, 24, 25 a 27

-

Článok 17

Článok 18 ods. 1

-

-

Článok 29 ods. 1

Článok 18 ods. 2, 3 a 4

Článok 29 ods. 2, 3 a 4

Článok 19

-

-

Článok 30

Článok 20

Článok 31

-

Články 32 a 33

Článok 21

Článok 34

Články 22 až 25

-

-

Články 35, 36 a 37

Článok 26

Článok 38

-

Prílohy I a II

Článok 1

-

Článok 2 úvodné slová

-

Článok 2 písm. a)

Článok 3 písm. a)

Článok 2 písm. b)

Článok 3 písm. i)

Článok 2 písm. c)

Článok 3 písm. k)

Článok 2 písm. d)

Článok 3 písm. b)

Článok 2 písm. e)

-

Články 3 a 4

-

Článok 5

Článok 8

Článok 6 ods. 1

Článok 9 ods. 1

-

Článok 9 ods. 1 písm. a) až f)

Článok 6 ods. 2 písm. a)

Článok 9 ods. 2 písm. a)

Článok 6 ods. 2 písm. a), b) a c)

-

Článok 6 ods. 3, 4 a 5

Článok 9 ods. 3, 4 a 5

Článok 7

-

Článok 8

Článok 16 ods. 1

Článok 9

-

Článok 10 ods. 1

Článok 19 ods. 2 písm. a)

-

Článok 19 ods. 2 písm. b)

Článok 10 ods. 2

-

Článok 11 ods. 1 a 2

Článok 22

Článok 12 úvodné slová

-

Článok 12 písm. a)

-

Článok 12 písm. b)

-

Článok 12 písm. c)

Článok 21 ods. 1

Článok 12 písm. d)

-

Článok 12 písm. e)

-

-

Článok 21 ods. 2

Článok 13 ods. 1

Článok 26 ods. 1

Článok 13 ods. 2

Článok 26 ods. 1

Článok 13 ods. 3 a 5

Článok 26 ods. 1

Článok 13 ods. 4

-

-

Článok 26 ods. 2, 3 a 4

Články 14 až 21

-

(1) Ú. v. EÚ C 341, 21. 11. 2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 42.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 50.
(5) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 42.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014.
(7)Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12).
(8)Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15).
(9)COM(2011)0587 v konečnom znení a COM(2011)0901 v konečnom znení.
(10)Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).
(11)COM(2011)0567 v konečnom znení.
(12)Spoločné vyhlásenie európskych ministrov školstva z 19. júna 1999.
(13)Európska dohoda Rady Európy o umiestňovaní „au pair“, článok 8.
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1).
(15) Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).
(16)Nariadenie Rady (ES) 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).
(17)Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).
(18) Oznámenie Komisie o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe, COM(1997)0241.
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).


Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc ***I
PDF 282kWORD 68k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu y 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o založení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc – dobrovoľníci pomoci EÚ (COM(2012)0514 – C7-0303/2012 – 2012/0245(COD))
P7_TA(2014)0123A7-0158/2013
KORIGENDÁ

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0514),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 214 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0303/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0158/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  domnieva sa, že pre túto iniciatívu by sa malo zaručiť samostatné financovanie a prideľovanie rozpočtových prostriedkov, ktoré by sa zároveň malo aj naďalej vzájomne dopĺňať s ostatnými nástrojmi pre vonkajšie politiky Únie;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)

P7_TC1-COD(2012)0245


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 375/2014.)


Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby ***I
PDF 285kWORD 57k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (COM(2012)0617 – C7-0358/2012 – 2012/0295(COD))
P7_TA(2014)0124A7-0183/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0617),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0358/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, Snemovňou lordov a Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva a Nemeckým spolkovým snemom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2013(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Chartu základných práv, a najmä na jej články 1, 24 a 34,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0183/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

P7_TC1-COD(2012)0295


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 223/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 62.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. júna 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0257).


Biocídne výrobky ***I
PDF 281kWORD 40k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh (COM(2013)0288 – C7-0141/2013 – 2013/0150(COD))
P7_TA(2014)0125A7-0354/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0288),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0141/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2013(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0354/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh

P7_TC1-COD(2013)0150


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 334/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 44.


Boj proti násiliu na ženách
PDF 338kWORD 92k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (2013/2004(INL))
P7_TA(2014)0126A7-0075/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 23, 24 a 25,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ(1) a uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov(2),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2009 o kampani Povedz NIE násiliu voči ženám(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(4),

–  so zreteľom na svoju správu z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vraždení žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu(7),

–  so zreteľom na dokument Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorý Komisia predložila 21. septembra 2010,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

–  so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o odstránení násilia na ženách,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(8),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 s názvom Odstránenie domáceho násilia voči ženám(9),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na ustanovenia z právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993, prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104),

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN: z 12. decembra 1997 s názvom „Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách“ (A/RES/52/86), z 18. decembra 2002 s názvom „Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti“ (A/RES/57/179), z 22. decembra 2003 s názvom „Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách“ (A/RES/58/147) a z 5. marca 2013 s názvom Zintenzívnenie celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov (A/RES/67/146),

–  so zreteľom na správy osobitných spravodajcov Vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí voči ženám a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou(10), z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(11) a z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15(12),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (A/RES/61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na závery 57. zasadnutia Komisie pre postavenie žien o odstránení a prevencii všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN Rashidy Manjooovej zo 16. mája 2012 o násilí páchanom na ženách, jeho príčinách a dôsledkoch,

–  so zreteľom na článok 5 Madridského medzinárodného akčného plánu pre oblasť starnutia,

–  so zreteľom na posudzovanie európskej pridanej hodnoty(13),

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0075/2014),

A.  keďže v smernici 2012/29/EÚ(14), ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, je rodovo motivované násilie definované ako násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia; keďže toto násilie môže obeti spôsobiť telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu, je formou diskriminácie a porušenia základných slobôd obete a zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilné (vrátane znásilnenia a napadnutia alebo obťažovania so sexuálnou motiváciou), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako sú nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a takzvané „trestné činy spáchané v mene cti“;

B.  keďže rodovo motivované násilie sa týka obetí a páchateľov každého veku, vzdelania, príjmov a spoločenského postavenia a je spojené s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi, ako aj s predstavami a správaním založeným na stereotypoch v našej spoločnosti, proti ktorým treba bojovať v najskorších fázach s cieľom zmeniť postoje;

C.  keďže ženy sú stále častejšie vystavené násiliu zo strany manželov, partnerov a bývalých manželov alebo bývalých partnerov; keďže v niektorých krajinách sa počet obetí prudko zvýšil a spôsobené následky sú čoraz vážnejšie, ba vedú dokonca k úmrtiam, a podľa štatistík počet zabitých žien predstavuje rastúci podiel v celkovom počte vrážd;

D.  keďže štatistické prieskumy v niektorých krajinách ukazujú, že hoci sa nezvyšuje celkový počet vrážd, stále stúpa podiel zavraždených žien v celkovom počte, čo svedčí o rastúcom násilí voči ženám;

E.  keďže extrémna chudoba zvyšuje riziko násilia a iných foriem vykorisťovania, ktoré bránia ženám, aby sa v plnej miere zapájali do všetkých oblastí života a dosiahli rodovú rovnosť;

F.  keďže zvyšovanie nezávislosti žien a ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života znižuje ich zraniteľnosť a rodovo motivované násilie;

G.  keďže prednedávnom sa objavili nové stereotypy a formy diskriminácie a násilia v dôsledku zvýšeného používania internetových sociálnych sietí, ako je nepatričné nadväzovanie kontaktov na sexuálne účely (grooming), zamerané najmä na mladistvých;

H.  keďže medzi mladšou generáciou pretrvávajú zaujaté „sexistické“ postoje k rodovým úlohám; keďže rovesníci a zvyšok spoločnosti stále obviňujú a stigmatizujú mladé ženy, ktoré sa stali obeťami násilia;

I.  keďže násilie je traumatická skúsenosť pre každého muža, ženu alebo dieťa, ale rodovo motivovaného násilia sa dopúšťajú oveľa častejšie muži voči ženám a dievčatám a takéto násilie odzrkadľuje a prehlbuje nerovnosti medzi mužmi a ženami a ohrozuje zdravie, dôstojnosť, bezpečnosť a nezávislosť jeho obetí;

J.  keďže je potrebné brať do úvahy deti, ktoré zažili násilie voči blízkemu príbuznému, a poskytnúť im potrebnú psychologickú a sociálnu starostlivosť a keďže deťom, ktoré boli svedkami násilia, hrozí veľké riziko problémov v citoch a vzťahoch;

K.  keďže ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu vzhľadom na vysoké riziko druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

L.  keďže ženy a deti, ktoré zažili násilie, potrebujú špeciálne azylové domy s primeranými zdravotnými službami, právnou pomocou a psychologickým poradenstvom a terapiou; keďže členské štáty by mali azylovým domom pre ženy poskytovať primerané financie;

M.  keďže násilie, ktoré páchajú muži voči ženám, mení postavenie žien v spoločnosti a ich sebaurčenie, pokiaľ ide o ich zdravie, prístup k zamestnaniu a vzdelaniu, začlenenie do spoločenských a kultúrnych činností, ekonomickú nezávislosť, účasť na verejnom a politickom živote a rozhodovaní, ale aj vzťahy s mužmi a sebaúctu;

N.  keďže násilie voči ženám môže spôsobiť vážnu fyzickú a psychickú ujmu, poškodiť celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia a v niektorých prípadoch vedie k smrti (tzv. feminicída);

O.  keďže od útleho veku sú potrebné vzdelávanie a príprava v oblasti boja proti násiliu voči ženám a proti rodovo motivovanému násiliu všeobecne, keďže mladých ľudí vedú k tomu, aby sa k svojim partnerom správali s rešpektom bez ohľadu na ich pohlavie a aby si uvedomovali zásadu rovnosti;

P.  keďže násilie voči ženám nadobúda čoraz neprípustnejšie podoby vrátane členstva žien v skupinách, ktoré organizujú obchodovanie so ženami na účely sexuálneho vykorisťovania;

Q.  keďže v štúdiách o násilí voči ženám sa odhaduje, že jedna pätina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila aspoň raz v živote v dospelosti telesné násilie a viac než jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily(15);

R.  keďže podľa posudzovania európskej pridanej hodnoty sa ročné náklady EÚ na rodovo motivované násilie voči ženám odhadujú na 228 miliárd EUR za rok 2011 (t. j 1,8 % HDP EÚ), z čoho 45 miliárd EUR ročne pripadá na verejné a štátne služby a 24 miliárd EUR na ušlý hospodársky výkon;

S.  keďže Agentúra pre základné práva uverejnila v marci 2013 niektoré predbežné výsledky svojho európskeho prieskumu násilia páchaného voči ženám, ktoré okrem iného ukazujú, že: štyri z piatich žien, ktoré sa stali obeťami najzávažnejších násilných trestných činov spáchaných inými ľuďmi než ich partnermi, nevyhľadali žiadnu službu, napríklad zdravotnícke zariadenie, sociálne služby alebo pomoc obetiam; ženy, ktoré vyhľadali pomoc, sa najčastejšie obrátili na zdravotnícke zariadenie, čo poukazuje na skutočnosť, že je potrebné zaistiť, aby na potreby obetí násilia reagovali profesionálni zdravotníci; dve z piatich žien nevedeli o tom, že existujú právne predpisy a politické iniciatívy na ich ochranu v prípade domáceho násilia, a polovica žien nevedela o žiadnych preventívnych právnych predpisoch alebo iniciatívach;

T.  keďže Komisia v Stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 zdôraznila, že rodovo motivované násilie je jedným z hlavných problémov, ktorý je potrebné riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

U.  keďže právny rámec vymedzený v Lisabonskej zmluve ponúka nové možnosti zintenzívnenia spolupráce v oblasti trestnoprávnej politiky na úrovni EÚ, keď inštitúciám a členským štátom umožňuje spolupracovať na pevných základoch pri vytváraní spoločnej právnej kultúry EÚ a bojovať proti všetkým druhom násilia voči ženám a proti ich diskriminácii, pričom rešpektuje vnútroštátne právne systémy a tradície, ale ich nenahrádza;

V.  keďže dôležitou súčasťou efektívnej preventívnej stratégie je zvyšovanie informovanosti a mobilizácia, okrem iného prostredníctvom médií a sociálnych médií;

W.  keďže násilie voči ženám neodstráni žiadny individuálny zásah, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych, zdravotníckych a ďalších opatrení v oblasti služieb môže významne zvýšiť informovanosť a obmedziť násilie a jeho následky;

X.  keďže šesť neoddeliteľných cieľov tvoriacich základ všetkých opatrení na boj proti násiliu voči ženám sú politika, prevencia, ochrana, trestné stíhanie, poskytovanie pomoci a partnerstvo;

Y.  keďže je potrebné zvýšiť opatrenia proti odvetviu, ktoré považuje mladé dievčatá a ženy za sexuálne objekty;

Z.  keďže ženy v Únii nie sú rovnako chránené voči mužskému násiliu v dôsledku odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch – okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsah pôsobnosti právnych predpisov – preto sú voči takému násiliu zraniteľné;

AA.  keďže v dôsledku faktorov, akými sú rasa, etnický pôvod, náboženstvo alebo presvedčenie, zdravotný stav, občiansky stav, bývanie, prisťahovalecký štatút, vek, zdravotné postihnutie, spoločenská trieda, sexuálna orientácia a rodová identita, môžu mať ženy špecifické potreby a môžu byť vystavené viacnásobnej diskriminácii;

AB.  keďže v mnohých prípadoch ženy nepodávajú žaloby proti činom rodovo motivovaného násilia z dôvodov, ktoré sú zložité a rôznorodé a zahŕňajú psychologické, hospodárske, sociálne a kultúrne faktory, a možno aj pre nedostatok dôvery v schopnosť polície, právny systém a sociálne a zdravotné služby poskytnúť im konkrétnu pomoc; keďže v niektorých prípadoch úrady pokladajú rodovo motivované násilie za rodinný problém, ktorý sa ako taký môže vyriešiť v rodine;

AC.  keďže politika reprodukčného zdravia by mala byť základom tejto diskusie;

AD.  keďže je nevyhnutné zhromaždiť porovnateľné rozčlenené kvalitatívne a kvantitatívne údaje týkajúce sa všetkých stránok problému s cieľom pochopiť skutočný rozsah násilia páchaného na ženách v Únii a vypracovať na základe toho účinné politiky;

AE.  keďže zamietnutie návrhu Komisie Európskym parlamentom z 12. decembra 2012 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike o vnímaní bezpečnosti v súvislosti z trestnou činnosťou(16) poukazuje na potrebu nového návrhu na právny predpis EÚ, ktorým by sa zaviedol jednotný systém zhromažďovania štatistických údajov o násilí voči ženám v členských štátoch, a keďže Rada vo svojich záveroch z decembra 2012 požadovala zlepšenie zhromažďovania a šírenia porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov týkajúcich sa všetkých foriem násilia páchanom voči ženám na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

AF.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje z medzinárodného hľadiska porušovanie ľudských práv a formu mučenia dievčat a žien a odráža hlboko zakorenenú nerovnosť medzi pohlaviami; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien, takmer vždy sa vykonáva u maloletých a predstavuje porušovanie práv detí;

AG.  keďže prostitúcia sa čoraz častejšie vníma ako druh násilia voči ženám v dôsledku vplyvu, ktorý má na ich osobnosť, telesné a duševné zdravie a možnosti mať deti, predovšetkým v prípadoch nútenej prostitúcie a obchodovania so ženami na účely prostitúcie;

AH.  keďže na území Európskej únie narastá nebezpečný trend zabíjania v mene cti, ktorý najviac postihuje mladé dievčatá;

AI.  keďže sa na medzinárodnej úrovni uznáva, že zneužívanie starších osôb je porušením ľudských práv starších žien, ako aj to, že je potrebné predchádzať zneužívaniu starších osôb vo všetkých krajinách EÚ a bojovať proti nemu;

AJ.  keďže prijatie usmernení EÚ o násilí páchanom voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám diskriminácie voči nim, ako aj osobitná kapitola o ochrane žien pred rodovo podmieneným násilím v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv sú prejavom jasnej politickej vôle EÚ pristupovať k právam žien ako k priorite a prijať dlhodobé opatrenia v tejto oblasti; keďže súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími rozmermi v politikách týkajúcich sa ľudských práv môže niekedy odhaliť rozdiely medzi rétorikou a správaním;

AK.  keďže podľa správ Komisie a Amnesty International sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov týka státisícov žien a dievčat v Európe a zvyčajne sa uvádza počet 500 000 obetí; keďže rozdiely medzi zákonnými ustanoveniami v členských štátoch majú za následok jav, ktorý sa nazýva tzv. cezhraničný turizmus v rámci EÚ s cieľom mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

AL.  keďže je naďalej nutné, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami na odstraňovaní praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov; keďže tie členským štáty a tretie krajiny, ktorých vnútroštátne právne predpisy považujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin, by mali podľa týchto právnych predpisov aj konať;

1.  žiada, aby Komisia do konca roka 2014 na základe článku 84 ZFEÚpredložila návrh, v ktorom sa stanovujú opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti prevencie násilia páchanému voči ženám a dievčatám v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe;

2.  žiada Komisiu, aby predložila revidovaný návrh nariadenia o európskej štatistike, ktorý by sa zameriaval na násilné trestné činy a zahŕňal jednotný systém zhromažďovania štatistických údajov o rodovo motivovanom násilí v členských štátoch;

3.  žiada Radu o aktiváciu premosťovacej doložky prijatím jednomyseľného rozhodnutia, v ktorom sa definuje násilie voči ženám a dievčatám (a ostatné formy rodovo motivovaného násilia) ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

4.  žiada Komisiu, aby po vyhodnotení možných dôsledkov a pridanej hodnoty pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách podporila ratifikácie na vnútroštátnej úrovni a začala proces pristúpenia;

5.  žiada Komisiu, aby predložila stratégiu EÚ a akčný plán na boj proti všetkým formám násilia páchaného voči ženám a dievčatám, ako je stanovené v akčnom pláne z roku 2010, ktorým sa implementuje Štokholmský program, s cieľom chrániť integritu žien, rovnosť (článok 2 Zmluvy o EÚ), a blaho (článok 3 ods. 1 Zmluvy o EÚ) konkrétne a účinne v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom by mala klásť osobitný dôraz na informovanie žien o ich právach a na informovanie mužov a chlapcov (od útleho veku) o potrebe rešpektovať telesnú a duševnú integritu žien, aby sa takémuto násiliu predchádzalo, mala by klásť dôraz na potrebu primeranej odbornej prípravy policajných a justičných zložiek, pokiaľ ide o prístup v osobitných prípadoch rodovo motivovaného násilia, a mala by nabádať členské štáty na to, aby prijali opatrenia, pomocou ktorých by si obete násilia dokázali prebudovať život a nadobudli by sebadôveru, aby sa v budúcnosti dokázali chrániť pred zraniteľnosťou či závislosťou; domnieva sa, že takáto stratégia by mala venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a LGBT (lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli), a mala by zahŕňať aj opatrenia na podporu detí, ktoré boli svedkami násilia, a uznať ich za obete trestných činov;

6.  vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi, ženskými mimovládnymi organizáciami a ostatnými organizáciami s cieľom pripraviť a realizovať účinnú stratégiu na odstránenie násilia voči ženám;

7.  vyzýva Komisiu, aby prijala prvé kroky na ceste k založeniu Európskeho observatória násilia voči ženám a dievčatám na základe existujúcich inštitucionálnych štruktúr (Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)), ktoré by riadil koordinátor EÚ pre oblasť násilia voči ženám a dievčatám;

8.  vyzýva Komisiu, aby v priebehu nasledujúcich troch rokov vyhlásila Európsky rok proti násiliu voči ženám a dievčatám s cieľom zvyšovať povedomie občanov a všetkých politikov o tomto rozšírenom probléme s cieľom predstaviť jasný plán opatrení na ukončenie násilia páchaného voči ženám;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti vraždám v mene cti, a to poskytnutím vzdelávania a azylových domov pre potenciálne obete, a aby pripravili informačné kampane o extrémnych formách porušovania ľudských práv a početných tragických úmrtiach v dôsledku vrážd v mene cti;

10.  vyzýva členské štáty a zúčastnené strany spolupracujúce s Komisiou, aby pomohli pri šírení informácií o programoch EÚ a o financiách, ktoré sa poskytujú na boj proti násiliu voči ženám;

11.  potvrdzuje, že v odporúčaniach sa rešpektujú základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality;

12.  domnieva sa, že finančné dôsledky súvisiace s požadovaným návrhom by sa mali hradiť z rozpočtu EÚ, časti III (pričom sa zabezpečí úplná komplementárnosť s existujúcim rozpočtovým riadkom týkajúcim sa predmetu návrhu);

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade, parlamentom a vládam členských štátov, Rade Európy a inštitútu EIGE.

PRÍLOHA K UZNESENIU:

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie č. 1 o cieli a rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktoré sa má prijať

Cieľom nariadenia by malo byť zavedenie opatrení na presadzovanie a podporu činností členských štátov v oblasti prevencie rodovo motivovaného násilia.

Rodovo motivované násilie by sa malo považovať (ako už bolo uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV) za násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe pre jej príslušnosť k pohlaviu, rodovú identitu či rodové vyjadrenie, alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Toto násilie môže obeti spôsobiť telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu a môže zahŕňať násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, napadnutia alebo obťažovania so sexuálnou motiváciou), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako sú napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. trestné činy spáchané v mene cti.

Odporúčanie č. 2 o preventívnych opatreniach a opatreniach v oblasti boja proti týmto javom

Členské štáty by mali vytvoriť sériu opatrení s cieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu voči ženám a dievčatám. Konkrétne by mali:

–  navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť ročné komplexné stratégie a programy vrátane programov verejného vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov a odborníkov v rekreačnom odvetví zamerané na odstránenie prekážok, ktoré bránia ženám a dievčatám plne uplatňovať svoje práva a slobody bez násilia, a na dosiahnutie zásadnej zmeny sociálnych a kultúrnych postojov;

–  uskutočniť relevantný výskum rodovo motivovaného násilia vrátane príčin a motívov násilia, ako aj zhromažďovania a analýzy údajov a zároveň sa snažiť štandardizovať kritériá registrácie rodovo motivovaného násilia, aby bolo možné porovnávať zhromaždené údaje;

–  organizovať školenia pre úradníkov a odborníkov, ktorí prichádzajú do styku s prípadmi rodovo motivovaného násilia – vrátane presadzovania práva, sociálnej starostlivosti, starostlivosti o deti (v prípade obetí alebo svedkov násilia), zdravotnej starostlivosti a personálu núdzových stredísk – s cieľom odhaľovať, identifikovať a primerane riešiť takéto prípady, s osobitným dôrazom na potreby a práva obetí;

–  vymieňať si odborné znalosti, skúsenosti, informácie a osvedčené postupy prostredníctvom siete Európskej únie na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN);

–  zorganizovať informačné kampane (vrátane kampaní zameraných osobitne na mužov a chlapcov), pričom sa zabezpečí podľa potreby poradenstvo alebo spolupráca s mimovládnymi organizáciami, médiami a inými zainteresovanými stranami;

–  zriadiť – ak ešte neexistujú – a podporovať bezplatné vnútroštátne linky pomoci so špecializovaným personálom;

–  zabezpečiť, aby boli k dispozícii špecializované azylové domy (vytvorené ako služba prvého kontaktu a miesto, kde ženy nájdu bezpečie a podporu), ktoré ponúkajú miesta minimálne pre 1 ženu na 10 000 obyvateľov, a vybaviť ich zariadením a primerane vyškoleným personálom;

–  zabezpečiť podporu ženských MVO a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti predchádzania rodovo motivovanému násiliu voči ženám a dievčatám.

Odporúčanie č. 3 o národných spravodajcoch alebo rovnocenných mechanizmoch

Členské štáty by do jedného roka od nadobudnutia účinnosti nariadenia mali prijať potrebné opatrenia na ustanovenie národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov. Medzi úlohy týchto mechanizmov by malo patriť posudzovanie trendov rodovo motivovaného násilia, meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení na boj proti násiliu na vnútroštátnej a miestnej úrovni, zhromažďovanie štatistických údajov a každoročné podávanie správ Európskej komisii a príslušným výborom Európskeho parlamentu.

Odporúčanie č. 4 o koordinácii stratégie Únie v oblasti boja proti násiliu voči ženám

S cieľom prispieť ku koordinovanej a konsolidovanej stratégii Únie v oblasti boja proti rodovo motivovanému násiliu by členské štáty mali Európskej komisii predložiť informácie uvedené v odporúčaní č. 3.

Odporúčanie č. 5 o podávaní správ

Komisia každý rok do 31. decembra počnúc rokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia podľa tohto nariadenia.

Správa bude obsahovať zoznam prijatých opatrení a zdôraznia sa v nej osvedčené postupy.

Odporúčanie č. 6 o vytvorení fóra občianskej spoločnosti

Európska komisia udržiava úzky dialóg s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými kompetentnými orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu na miestnej, regionálnej, celoštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, a na tento účel zriadi fórum občianskej spoločnosti.

Toto fórum bude mechanizmom na výmenu informácií a zhromažďovanie poznatkov. Zabezpečuje úzky dialóg medzi inštitúciami EÚ a príslušnými zainteresovanými stranami.

Fórum je otvorené príslušným zainteresovaným stranám v súlade s prvým odsekom a zasadá minimálne raz do roka.

Odporúčanie č. 7 o finančnej podpore

Toto nariadenie by malo stanoviť zdroj finančnej podpory pre opatrenia uvedené v odporúčaní č. 3 v rámci rozpočtu EÚ (oddiel III).

(1)Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 52.
(2)Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
(3)Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 131.
(4)Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
(5)Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(6)Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
(7)Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 140.
(8)Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 21.
(10) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.
(11) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
(12) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
(13) PE 504.467.
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
(15)Pracovná skupina Rady Európy pre boj proti násiliu na ženách vrátane domáceho násilia (EG-TFV), Záverečná správa o činnosti, september 2008.
(16)Prijaté texty, P7_TA(2012)0494.


Delegovanie legislatívnych právomocí a kontrola vykonávania vykonávacích právomocí Komisie
PDF 484kWORD 91k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov (2012/2323(INI))
P7_TA(2014)0127A7-0435/2013

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(1),

–  so zreteľom na Spoločnú dohodu o delegovaných aktoch schválenú 3. marca 2011 Konferenciou predsedov,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2), najmä na jej bod 15 a na jej prílohu 1,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 5. septembra 2012 vo veci C-355/10, Parlament/Rada (zatiaľ nezverejnený) a na prebiehajúce konanie vo veci C-427/12, Komisia/Európsky parlament a Rada Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania(3),

–  so zreteľom na informačnú správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorá bola prijatá 19. septembra 2013, s názvom Lepšia tvorba práva – vykonávacie a delegované akty,

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu predsedovi Konferencie predsedov výborov z 26. novembra 2012 o horizontálnych zásadách pri používaní delegovaných aktov vo vzťahu k legislatívnym programom spadajúcim do viacročného finančného rámca (VFR), ako ho schválila Konferencia predsedov na svojej schôdzi 15. novembra 2012,

–  so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu predsedom Rady a Komisie z 8. februára 2013 o nedostatočnom pokroku v Rade, pokiaľ ide o návrhy na zosúladenie v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva;

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0435/2013),

A.  keďže Lisabonskou zmluvou vznikla pre Európsky parlament a Radu (ďalej spoločne len „zákonodarca“) možnosť delegovať v legislatívnom akte (ďalej len „základný akt“) časť svojich právomocí na Komisiu; keďže delegovanie je citlivý úkon, ktorým Komisia dostáva pokyny na výkon právomoci, ktorá je prirodzenou súčasťou vlastnej úlohy zákonodarcu; keďže je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie zmluvy, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň demokratickej legitimity pre delegované akty; keďže skúmanie otázky delegovania musí preto vždy vychádzať zo slobodnej vôle zákonodarcu; keďže podľa ustálenej judikatúry má zákonodarca výhradnú právomoc prijímať základné predpisy pre danú predmetnú oblasť, čo znamená, že prijímanie ustanovení vyžadujúcich politické rozhodnutia, za ktoré nesie zodpovednosť zákonodarca, nemôže byť delegované; keďže delegovanie právomoci preto môže spočívať iba v dopĺňaní či pozmeňovaní častí legislatívneho aktu, ktoré nie sú podstatné; keďže výsledné delegované akty prijaté Komisiou budú nelegislatívnymi aktmi so všeobecnou pôsobnosťou; keďže základným aktom sa musí výslovne vymedzovať cieľ, obsah, rozsah a trvanie tohto delegovania a stanoviť podmienky, ktorým delegovanie podlieha;

B.  keďže s cieľom stanoviť praktické opatrenia a dohodnuté objasnenia a preferencie, ktoré sa vzťahujú na delegovanie legislatívnej právomoci v súlade s článkom 290 ZFEÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia uzavreli v záujme bezproblémového výkonu delegovanej právomoci a účinnej kontroly tejto právomoci Európskym parlamentom a Radou spoločnú dohodu o delegovaných aktoch;

C.  keďže v zmluvách sa ustanovuje, že členské štáty majú prijať všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonanie právne záväzných aktov Únie; keďže však v prípade, keď sú na vykonávanie právne záväzných aktov Únie potrebné jednotné podmienky, majú sa týmito aktmi preniesť na Komisiu vykonávacie právomoci (a v istých výnimočných prípadoch na Radu), ako sa ustanovuje v článku 291 ZFEÚ; keďže v prípade, keď je podľa základného aktu potrebné, aby prijatie vykonávacích aktov Komisiou podliehalo kontrole členských štátov, základný akt by mal na Komisiu preniesť príslušné vykonávacie právomoci v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011; keďže vo vyhlásení priloženom k uvedenému nariadeniu vyjadrila Komisia kľúčový záväzok k naliehavému zosúladeniu acquis s novým systémom delegovaných a vykonávacích aktov, ktorý sa má dokončiť počas tohto legislatívneho obdobia, vrátane základných aktov týkajúcich sa regulačného postupu s kontrolou;

D.  keďže zákonodarca má určiť v jednotlivých prípadoch mieru podrobnosti každého legislatívneho aktu, a tým aj to, či sa má na Komisiu delegovať nejaká právomoc prijímať delegované akty, ako aj to, či budú potrebné právomoci na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie legislatívneho aktu; keďže prenesenie takýchto delegovaných či vykonávacích právomocí nie je nikdy povinné; keďže o takomto prenesení právomocí by sa však malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, ktoré nemožno zabezpečiť prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu; keďže rozhodnutie o prenesení delegovaných či vykonávacích právomocí musí vychádzať z objektívnych faktorov, ktoré musia umožniť súdne preskúmanie prijatého riešenia; keďže absencia judikatúry o článku 290 ZFEÚ a kritériách v ňom uvedených spôsobila, že pre Európsky parlament a Radu je ťažšie dohodnúť sa na stanovení deliacej čiary medzi vykonávacími a delegovanými aktmi;

E.  keďže delegovanie právomocí na Komisiu nie je len technický problém, ale môže zahŕňať otázky, ktoré majú pre občanov Únie a spotrebiteľov, podniky a celé odvetvia zásadný politický význam pre ich prípadný sociálno-hospodársky vplyv, vplyv na životné prostredie a zdravie;

F.  keďže v legislatívnych rokovaniach o mnohých dokumentoch sa preukázalo, že inštitúcie si vykladajú isté otázky odlišne; keďže v súlade s článkom 37a rokovacieho poriadku môžu parlamentné výbory pri preskúmavaní návrhu, ktorý obsahuje delegované akty, požiadať Výbor pre právne veci o stanovisko; keďže Konferencia predsedov schválila 13. januára 2012 spoločnú pozíciu a 19. apríla 2012 schválila horizontálny prístup, ktorý majú jednotlivé výbory presadzovať s cieľom prekonať rozdiely v názoroch; keďže je potrebné, aby Európsky parlament posilnil spoločnú pozíciu tým, že stanoví svoje vlastné kritériá na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, a tým, že sa bude snažiť dospieť s Radou a Komisiou k dohode o týchto kritériách;

Kritériá na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ

1.  nazdáva sa, že Európsky parlament by pri uplatňovaní článkov 290 a 291 ZFEÚ mal sledovať tieto nezáväzné kritériá; tento zoznam kritérií by sa nemal považovať za vyčerpávajúci:

   o záväznej a nezáväznej povahe opatrenia sa musí rozhodnúť na základe jeho charakteru a obsahu; podľa článku 290 ZFEÚ možno delegovať iba právomoc prijímať právne záväzné opatrenia;
   Komisia môže meniť legislatívne akty iba prostredníctvom delegovaných aktov. Zahŕňa to aj zmenu príloh, pretože prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou legislatívneho aktu. Prílohy sa nemajú dopĺňať alebo vypúšťať s cieľom iniciovať použitie delegovaných aktov lebo sa ich využitiu vyhnúť; ak sa zákonodarca nazdáva, že by istý text mal byť neoddeliteľnou súčasťou základného aktu, môže sa rozhodnúť zahrnúť tento text do prílohy. Týka sa to najmä zoznamov alebo registrov povolených výrobkov alebo látok v Únii, ktoré by mali v záujme právnej istoty zostať neoddeliteľnou súčasťou základného aktu, v prípade potreby vo forme prílohy. Opatrenia zamerané na ďalšie vymedzenie presného obsahu povinností uvedených v legislatívnom akte sú koncipované tak, aby základný akt doplnili o nepodstatné prvky;
   opatrenia vedúce k výberu priorít, cieľov alebo očakávaných výsledkov by sa mali prijímať prostredníctvom delegovaných aktov, ak sa zákonodarca rozhodne, že ich nezahrnie do samotného legislatívneho aktu;
   opatrenia určené na ustanovenie (ďalších) podmienok, kritérií alebo požiadaviek, ktoré sa musia splniť, – a ich plnenie musia zabezpečiť členské štáty či iné osoby alebo subjekty, ktorých sa právne predpisy priamo týkajú – zmenia vo svojej podstate obsah právnych predpisov a doplnia nové predpisy so všeobecnou pôsobnosťou. Z tohto dôvodu sa môže vytvorenie takýchto ďalších pravidiel alebo kritérií dosiahnuť iba prostredníctvom delegovaného aktu. Naproti tomu uplatňovanie predpisov či kritérií už ustanovených v základnom akte (alebo v budúcom delegovanom akte) môže byť stanovené prostredníctvom vykonávacích aktov bez toho, aby sa zmenila podstata práv či povinností z nich plynúcich a bez toho, aby viedli k ďalším politickým rozhodnutiam;
   za istých okolností je Komisia splnomocnená prijať ďalšie záväzné predpisy so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré svojou podstatou ovplyvňujú práva či povinnosti stanovené v základnom akte. Tieto opatrenia vo svojej podstate doplnia opatrenia stanovené v základnom akte, a tým ďalej spresnia politiku Únie. Tento krok možno dosiahnuť iba prostredníctvom delegovaného aktu;
   v závislosti od štruktúry predmetného finančného programu by sa nepodstatné prvky, ktoré menia alebo dopĺňajú základný akt, najmä také, ktoré sa týkajú špecifických technických záležitostí, strategických záujmov, cieľov, očakávaných výsledkov atď., mohli prijať prostredníctvom delegovaných aktov, pokiaľ nie sú zahrnuté v základnom akte. Zákonodarca môže rozhodnúť o možnosti prijatia prostredníctvom vykonávacích aktov iba v prípade prvkov, ktoré neodrážajú žiadnu ďalšiu politickú orientáciu alebo orientáciu v oblasti politík;
   opatrenie určujúce druh informácií, ktoré sa majú podľa základného aktu poskytnúť (t.j. presný obsah informácií), vo všeobecnosti dopĺňa povinnosť poskytovať informácie a malo by sa uskutočňovať prostredníctvom delegovaného aktu;
   opatrenie určujúce úpravu poskytovania informácií (t.j. formát) obvykle nerozširuje povinnosť poskytovať informácie. Namiesto toho takéto opatrenie umožňuje jednotné vykonávanie. Tento krok by sa preto mal vykonávať vo všeobecnosti prostredníctvom vykonávacích aktov;
   opatrenia ustanovujúce postup (t.j. spôsob vykonávania alebo presadzovania) sa môžu stanoviť v delegovanom alebo vykonávacom akte (alebo dokonca byť podstatným prvkom základného aktu) v závislosti od ich obsahu, kontextu a povahy ustanovení uvedených v základnom akte. Opatrenia ustanovujúce prvky postupov, zahrňujúce ďalšie nepodstatné politické rozhodnutia s cieľom doplniť legislatívny rámec ustanovený v základnom akte, by sa vo všeobecnosti mali stanoviť v delegovaných aktoch. Opatrenia stanovujúce podrobnosti postupov s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania povinnosti ustanovenej v základnom akte by vo všeobecnosti mali byť vykonávacími opatreniami;
   pokiaľ ide o postupy, možno splnomocnenie určovať metódy (t.j. pravidelné a systematické spôsoby vykonávania) či metodológiu (t.j. pravidlá na určenie metód) zabezpečiť delegovanými či vykonávacími aktmi v závislosti od obsahu a kontextu;
   delegované akty by sa vo všeobecnosti mali používať vtedy, ak základný akt prenecháva Komisii značný priestor pre vlastné rozhodovanie o doplnení legislatívneho rámca stanoveného v základnom akte;
   povolenia môžu byť opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou. Ide napríklad o situáciu, keď sa rozhodnutia týkajú povolenia alebo zákazu použiť konkrétnu látku v potravinách, kozmetických výrobkoch, atď. Tieto rozhodnutia sú všeobecné, pretože sa týkajú akéhokoľvek prevádzkovateľa, ktorý mieni túto látku používať. V takýchto prípadoch, ak sa rozhodnutie Komisie v plnej miere opiera o kritériá obsiahnuté v základnom akte, by mohlo ísť o vykonávací akt; ak však kritériá stále umožňujú Komisii prijať ďalšie nepodstatné/sekundárne politické rozhodnutia alebo rozhodnutia v oblasti politík, takéto povolenie by malo byť delegovaným aktom, pretože by mohlo doplniť základný akt;
   legislatívnym aktom možno na Komisiu iba delegovať právomoc prijímať nelegislatívne akty so všeobecnou pôsobnosťou. Opatrenia s individuálnou pôsobnosťou nemožno preto prijímať prostredníctvom delegovaných aktov. Akt má všeobecnú platnosť, ak sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky na kategórie osôb uvedené všeobecným a abstraktným spôsobom;
   vykonávacími aktmi by sa nemalo pridávať žiadne ďalšie politické smerovanie a právomoci udelené Komisii by nemali poskytovať žiaden významný priestor na vlastné rozhodovanie;

Všeobecné pripomienky

2.  naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby sa zapojili do rokovaní s Európskym parlamentom s cieľom dospieť k dohode o vyššie uvedených kritériách; nazdáva sa, že toto možno dosiahnuť v rámci revízie medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorá by zahŕňala takéto kritériá;

3.  znovu pripomína rozhodnutia, ktoré prijala Konferencia predsedov na svojich zasadnutiach 13. januára 2011 a 19. apríla 2012 v súvislosti s delegovanými a vykonávacími aktmi, a zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal v súvislosti so všetkými právomocami delegovanými na Komisiu, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 290 ZFEÚ, vždy trvať na používaní delegovaných aktov a že na programe hlasovania plenárneho zasadnutia, výsledkom ktorého je dohoda, by nemali byť dokumenty, v ktorých nie sú zaručené inštitucionálne práva Európskeho parlamentu týkajúce sa začlenenia delegovaných aktov; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal už na začiatku rokovaní označiť otázku delegovaných a vykonávacích aktov za hlavnú inštitucionálnu otázku pre Európsky parlament;

4.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti výslovne a dôsledne odôvodňovala, prečo v legislatívnom návrhu navrhuje delegovaný akt alebo vykonávací akt a prečo považuje obsah právnej úpravy za nepodstatný; pripomína, že z ustanovení článkov 290 a 291 ZFEÚ je zrejmé, že úlohou delegovaných a vykonávacích aktov je riešiť rôzne potreby, a preto sa nemôžu navzájom nahrádzať;

5.  je presvedčený, že s cieľom posilniť pozíciu svojich spravodajcov pri legislatívnych rokovaniach by sa mala častejšie uplatňovať možnosť požiadať o stanovisko Výbor pre právne veci podľa článku 37a rokovacieho poriadku;

6.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že zosúladenie acquis Lisabonskej zmluve sa štyri roky od jej nadobudnutia platnosti stalo realitou iba čiastočne; víta skutočnosť, že Komisia predstavila najnovšie návrhy na zosúladenie zostávajúcich legislatívnych aktov, v ktorých sa ustanovuje používanie regulačného postupu s kontrolou; zdôrazňuje však, že treba čo najskôr začať rokovania o týchto návrhoch s cieľom dokončiť túto úlohu do konca tohto volebného obdobia; nazdáva sa, že s článkom 290 ZFEÚ by mali byť zosúladené minimálne všetky prípady, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval regulačný postup s kontrolou, keďže opatrenia regulačného postupu s kontrolou sú takisto opatrenia so všeobecným rozsahom pôsobnosti, určené na zmenu nepodstatných prvkov základného aktu okrem iného prostredníctvom vypustenia niektorých týchto prvkov alebo doplnenia základného aktu o nové nepodstatné prvky; súčasne vyzýva Radu, aby dosiahla pokrok pri rokovaniach o týchto osobitných návrhoch na zosúladenie, ktoré sú zadržiavané i v Rade, vrátane návrhov v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek skutočnosti, že v istých prípadoch to môže byť dobré riešenie, v dôsledku systematického zachovávania všetkých prvkov politiky v základnom akte by mohlo používanie článku 290 ZFEÚ ako cenného prostriedku racionalizácie legislatívneho procesu stratiť svoj zmysel, hoci práve toto bol jeho pôvodný účel s cieľom zabrániť mikroriadeniu a náročnému a zdĺhavému postupu spolurozhodovania; zdôrazňuje, že tento prístup by sa v niektorých prípadoch uplatňoval mimoriadne ťažko, napríklad v odvetviach, v ktorých sa technológie nachádzajú ešte len vo fáze vývoja;

8.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď sa prijalo rozhodnutie používať vykonávacie akty, by rokovacia skupina Európskeho parlamentu mala starostlivo posúdiť, ktorý druh kontroly členskými štátmi je potrebný a či by sa mal použiť konzultačný postup alebo postup preskúmania; zdôrazňuje, že v prípade použitia postupu preskúmania by mali rokovacie skupiny Európskeho parlamentu súhlasiť s tzv. doložkou o situácii bez stanoviska len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, keďže na základe tejto doložky Komisia nemôže prijať návrh vykonávacieho aktu v prípade, keď výbor, ktorý pozostáva z predstaviteľov členských štátov a ktorému predsedá Komisia, neposkytne stanovisko;

9.  odporúča Komisii, aby nezneužívala delegované akty na opätovné otvorenie diskusií o záležitostiach, ktoré boli schválené na politickej úrovni v rámci trialógu; poukazuje na to, že právomoc prijímať delegované akty by sa mala Komisii udeľovať iba na obmedzený čas;

10.  nabáda svoje výbory, aby v rámci svojich príslušných oblastí zodpovednosti úzko sledovali využívanie delegovaných a vykonávacích aktov; preto žiada Komisiu, aby zlepšila administratívne mechanizmy na postupovanie a predkladanie dokumentov týkajúcich sa delegovaných aktov vrátane prípravných dokumentov s cieľom zabezpečiť aspoň takú istú úroveň informácií a transparentnosti ako pre existujúci register vykonávacích aktov a zaručiť súbežný tok informácií Európskemu parlamentu a Rade ako zákonodarcovi;

11.  sa domnieva, že sa dosiahol výrazný pokrok pri zabezpečovaní rýchleho postupovania delegovaných aktov gestorským výborom, čo malo následne pozitívny vplyv na výkon práva poslancov na kontrolu;

12.  pripomína politickú zodpovednosť zákonodarcu a potrebu pravidelne a včas zapájať Európsky parlament do prípravnej fáze delegovaných aktov; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere informovala Európsky parlament vrátane spravodajcu pre predmetnú vec o plánovanom harmonograme, stretnutiach skupín odborníkov a obsahu pripravovaných delegovaných aktov vrátane poskytovania prístupu k relevantným databázam Komisie, napr. databáze CIRCA;

13.  nalieha na Komisiu, aby v celom rozsahu dodržiavala odsek 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, okrem iného prostredníctvom zjednodušenia postupu pozývania expertov Európskeho parlamentu na zasadnutia s národnými expertmi, ak o to požiadal gestorský parlamentný výbor; uznáva, že na základe účasti odborníkov z Európskeho parlamentu na týchto zasadnutiach môže byť Komisia pozvaná na schôdze do Európskeho parlamentu na účely ďalšej výmeny názorov na prípravu delegovaných aktov; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala odsek 15 rámcovej dohody tiež na tie časti zasadnutí členských štátov a Komisie, na ktorých sa diskutuje o otázkach iných než vykonávacie akty v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

14.  zastáva názor, že čas medzi postúpením konečných návrhov vykonávacích aktov a ich prijatím Komisiou je často príliš krátky, čo neumožňuje Európskemu parlamentu vykonávať primeraný dohľad; preto nalieha na Komisiu, aby v plnej miere rešpektovala práva Európskeho parlamentu na kontrolu konečného návrhu vykonávacích aktov počas jedného mesiaca, a to v súlade s dohodou medzi Európskym parlamentom a Komisiou z roku 2008 o komitologickom postupe;

15.  žiada vyčleniť dostatočné technické a personálne zdroje na delegované a vykonávacie akty s cieľom zaručiť okrem iného účinné poskytovanie informácií na vnútornej úrovni; sa domnieva, že distribuovanie delegovaných aktov medzi poslancov prostredníctvom informačného bulletinu uľahčuje kontrolu týchto aktov a poslancom umožňuje, aby včas vyjadrovali námietky;

16.  odporúča, aby bol v každom výbore vymenovaný stály spravodajca pre delegované a vykonávacie akty, aby sa zaručil súlad medzi príslušným výborom a ostatnými výbormi; sa domnieva, že podobné otázky sa musia riešiť koherentným spôsobom, pričom treba zachovať požadovanú flexibilitu;

17.  víta skutočnosť, že odborníci Komisie sa budú môcť zúčastniť na informačných schôdzach s poslancami, pretože sa ukázalo, že organizovanie takýchto schôdzí v dostatočnom predstihu pred prijatím delegovaných aktov je užitočné pri objasňovaní kľúčových aspektov týchto aktov a uľahčuje prácu Európskeho parlamentu pri posudzovaní príslušného aktu;

18.  naďalej vyzýva členov rokovacích skupín, aby najmä pri vypracovaní správy pre príslušný výbor po každom trialógu podľa článku 70 ods. 4 rokovacieho poriadku venovali osobitnú pozornosť delegovaným a vykonávacím aktom;

Pripomienky týkajúce sa konkrétnych záležitostí

Poľnohospodárstvo a rybárstvo

19.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zosúlaďovacie spisy týkajúce sa významnej legislatívy v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva boli blokované Radou po neúspechu rokovaní na neformálnych trialógoch a v prvom čítaní v Európskom parlamente; zdôrazňuje, že príčiny tejto situácie sa často spájajú s neochotou Rady využívať delegované akty; poznamenáva, že iba v kontexte úplného legislatívneho postupu v súvislosti s reformou SPP a SRP bolo možné nájsť riešenie na zosúladenie, s ktorým súhlasili obe strany, aj keď na niektorých ustanoveniach by sa dalo dohodnúť iba pod podmienkou, že nebudú znamenať precedens; naliehavo vyzýva Radu, aby pokročila, pokiaľ ide o nevyriešené zosúlaďovacie spisy, aby sa mohli postupy ukončiť pred koncom súčasného volebného obdobia;

Rozvojová spolupráca

20.  pripomína, že najmä v prípade nástroja financovania rozvojovej spolupráce Európsky parlament od roku 2006 uplatňuje postup „demokratickej kontroly“ v podobe politického dialógu s Komisiou o návrhoch opatrení; poznamenáva však, že skúsenosti Európskeho parlamentu s týmto postupom sú rôzne a že jeho vplyv na rozhodnutia Komisie je obmedzený;

21.  upozorňuje, že vykonávacie akt