Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2013/2166(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0133/2014

Predkladané texty :

A7-0133/2014

Rozpravy :

PV 10/03/2014 - 15
CRE 10/03/2014 - 15

Hlasovanie :

PV 11/03/2014 - 9.24
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0202

Prijaté texty
PDF 444kWORD 131k
Utorok, 11. marca 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Preskúmanie európskeho systému orgánov finančného dohľadu
P7_TA(2014)0202A7-0133/2014
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS) (2013/2166(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)(6),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 12. septembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013, ktorého cieľom je prijatie nariadenia Rady (EÚ) č. .../2013, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(8),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo(9), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(10),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov(11), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(12),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy(13), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(14),

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci z 18. mája 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy(15), a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(16),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade Spoločenstva nad finančným systémom a zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká(17) a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(18),

–  so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká(19), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu(20),

–  so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre bankovníctvo za rozpočtový rok 2011,

–  so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov za rozpočtový rok 2011,

–  so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za rozpočtový rok 2011,

–  so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 5. septembra 2013 o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2014 všetky oddiely,

–  so zreteľom na základné zásady účinného bankového dohľadu, ktoré schválil Bazilejský výbor pre bankový dohľad v dňoch 13. a 14. septembra 2012(21),

–  so zreteľom na tzv. kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie uverejnené Radou pre finančnú stabilitu v októbri 2011,

–  so zreteľom na zásady osvedčených postupov pre kolégiá orgánov dohľadu vydané Bazilejským výborom pre bankový v októbri 2010(22),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. januára 2014 vo veci C-270/12 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Rada Európskej únie a Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0133/2014),

A.  keďže finančná kríza ukázala, že nedostatočné riadenie rizika a neúčinný, nevyvážený a rozdrobený dohľad nad finančnými trhmi prispeli k finančnej nestabilite a nedostatočnej ochrane spotrebiteľa vo finančných službách;

B.  keďže Európsky parlament sa dôrazne prihováral za vytvorenie európskych orgánov dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), poskytol pre ne viac právomocí koordinácie a priameho dohľadu a domnieva sa, že tieto orgány sú kľúčovými aktérmi pri vytváraní stabilnejších a bezpečnejších finančných trhov a že Únia potrebuje silnejší a lepšie koordinovaný dohľad a úrovni Únie;

C.  keďže zriadenie Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) zvýšilo kvalitu a súdržnosť finančného dohľadu na vnútornom trhu; keďže tento proces sa vyvíja a členovia dozornej rady my sa mali zameriavať na hodnoty a záujmy Únie;

D.  keďže od zriadenia ESFS sa mikroprudenciálny dohľad v Únii vyvíjal rýchlejšie ako makroprudenciálny dohľad;

E.  keďže právomoci v oblasti mikro- a makroekonomického dohľadu sú sústredené v rukách Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá musí prijať primerané opatrenia na zamedzenie konfliktom záujmov v súvislosti s úlohami ECB v menovej politike;

F.  keďže ESA by mali zabraňovať rozdrobenosti finančných trhov v Únii;

G.  keďže ESA majú okrem iného za úlohu zabezpečovať konvergenciu a pomoc pri zvyšovaní kvality každodenného dohľadu a keďže treba vytvoriť ukazovatele výkonnosti zamerané na regulačné výsledky dosahované v rámci každodenného dohľadu;

H.  keďže ESA z veľkej časti splnili svoj mandát prispievať prispieť k legislatívnym postupom a navrhovať technické normy;

I.  keďže napriek tomu, že nariadenia o zriadení ESA sú takmer totožné, rozsah ich pôsobnosti sa vyvíja veľmi odlišne;

J.  keďže pokiaľ ide o regulačné technické normy (RTN) a vykonávacie technické normy (VTN), Komisia má zodpovednosť prijať so zmenami alebo bez zmien návrhy predložené ESA a mala by uviesť podrobné dôvody v prípade, že sa od návrhov odchýli;

K.  keďže priamy dohľad Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) nad ratingovými agentúrami môže zvýšiť kvalitu dohľadu v tejto oblasti;

L.  keďže RTN sa prijímajú ako delegované akty a zaručujú zapojenie ESA v oblastiach, v ktorých majú väčšie technické odborné znalosti na vypracúvanie nižších úrovní právnych predpisov;

M.  keďže v odseku 2 Spoločnej dohody medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o používaní delegovaných aktov sa stanovuje, že všetky tri inštitúcie spolupracujú počas celého procesu vedúceho k prijatiu delegovaných aktov s cieľom dosiahnuť bezproblémové vykonávanie delegovanej právomoci a účinnú kontrolu tejto právomoci Parlamentom a Radou;

N.  keďže vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) bolo ďalším významným krokom k súdržnému dohľadu nad bankami v eurozóne a v iných zúčastnených členských štátoch;

O.  keďže vytvorenie JMD má veľmi dôležité dosahy na inštitucionálne zabezpečenie mikro- a makroprudenciálneho dohľadu v Únii vzhľadom na právomoci udelené ECB v týchto oblastiach;

P.  keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) poskytol užitočné makroekonomické odporúčania pre legislatívny proces, ktoré Komisia a spoluzákonodarcovia v oblasti fondov peňažného trhu, kapitálových požiadaviek, smernice o hypotekárnych úveroch alebo symetrických opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk v oblasti Solventnosť II(23) zohľadnili iba čiastočne;

Q.  keďže ESRB nemá povinnú úlohu v tvorbe právnych predpisov, a to ani v prípade, že ide o makroekonomické otázky;

R.  keďže poradný výbor pre vedecké otázky zohráva dôležitú konštruktívnu úlohu v programe ESRB, najmä nabádaním ESRB, aby sa zameriaval na kontroverzné a podstatné otázky;

S.  keďže niektoré z návrhov ESRB by spoluzákonodarcovia alebo Komisia boli mohli vziať do úvahy, keby boli podané v skoršej fáze legislatívneho procesu;

T.  keďže v priebehu finančnej krízy bol zriadený ESRB s cieľom predísť ďalšej kríze a zachovať finančnú stabilitu;

U.  keďže systémové riziko spôsobené udržiavaním veľmi nízkych úrokových sadzieb po príliš dlhú dobu sa vo vyhlásení vydanom ESRB nikdy nespomínalo;

V.  keďže menová politika môže mať výrazný vplyv na úverové a majetkové cenové bubliny, a preto môže nastať konflikt záujmov medzi menovou politikou ECB a činnosťou ESRB;

W.  keďže podľa prvých návrhov Komisie mal ESRB mať viac než dvojnásobok počtu členov, ako skutočne má, a kolísanie počtu kvalifikovaných pracovníkov jeho práci škodí;

X.  keďže vyhlásenia ESRB o nariadení EMIR nevzal ESMA do úvahy;

Y.  keďže ESRB zriadený mimo ECB by v zmysle článku 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) neumožňoval ESRB obracať sa na ECB v stanoviskách, odporúčaniach ani varovaniach;

Z.  keďže štruktúra ESRB a veľkosť jeho rozhodovacieho orgánu bránia rýchlemu rozhodovaniu;

AA.  keďže v odporúčaní ESRB 2011/3 sa uvádza, že centrálne banky by mali mať vedúcu úlohu v systéme makroprudenciálneho dohľadu, a zástupcovia centrálnych bánk by teda nevyhnutne mali byť členmi rozhodovacích orgánov ESRB;

AB.  keďže členská základňa ESRB sa skladá najmä z centrálnych bánk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu, ale majú tiež podobné náhľady;

AC.  keďže veľké časti právnych predpisov odvetvia, ktorými sa trom ESA udeľujú konkrétne právomoci, ešte nenadobudli účinnosť, a preto ESA nemôžu riadne vykonávať svoje úlohy;

AD.  keďže právne predpisy týkajúce sa finančných trhov, finančných služieb a finančných produktov sú veľmi roztrieštené a množstvo právnych textov spôsobuje medzery, zdvojovanie povinností ohlasovania, nejednotnosť inštitúcií a prekrývanie právnych predpisov a môže spôsobiť nechcené dôsledky a nepriaznivé vplyvy na reálne hospodárstvo;

AE.  keďže Spojené štáty americké vytvorili federálny úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov so silným mandátom;

AF.  keďže transparentnosť a nezávislosť sú dôležitým prvkom dobrého riadenia a je dôležité posilňovať transparentnosť práce ESA a ich nezávislosť;

AG.  keďže hoci ESA vo všeobecnosti pôsobia transparentne a poskytujú informácie na svojich webových stránkach, treba zvýšiť transparentnosť v súvislosti s ich činnosťou a pokrokom, pokiaľ ide o rady a návrhy, ako aj viac informácií o otázkach, ako sú napríklad pracovné skupiny;

AH.  keďže Komisia je formálne aj neformálne zapojená do činnosti ESA, jej zapojenie ešte nie je transparentné a jej úloha by mala byť zladená s úlohou Parlamentu a Rady, aby nebola spochybnená nezávislosť ESA;

AI.  keďže využívanie príspevkov skupín zainteresovaných strán k činnosti ESA sa zdá byť obmedzené;

AJ.  keďže zvýšená transparentnosť má pre zúčastnené skupiny mimoriadny význam z hľadiska vytvárania dobre zvážených a životaschopných pravidiel pre finančné trhy a spolupráca s účastníkmi trhu by fungovala oveľa lepšie, ak by tieto skupiny boli transparentnejšie, pokiaľ ide o ich zloženie a podrobné povinnosti priradené danej skupine

AK.  keďže ESA by mali podporovať Komisiu transparentným poskytovaním svojich odborných kapacít v oblasti finančných služieb;

AL.  keďže ESA by mali pomáhať Komisii a spoluzákonodarcom posudzovaním toho, do akej miery ktorý právny predpis spĺňa svoje regulačné ciele, a v záujme transparentnosti by toto posúdenie mali uverejniť. ESA by mali poskytovať formálne stanoviská k navrhovaným právnym predpisom Únie a posudzovať závažnosť dôkazov a analýz uvedených v posúdení vplyvu legislatívneho návrhu;

AM.  keďže vo veci C-270/12 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie naznačil potenciálne posilnený rozsah činností Európskeho systému finančného dohľadu na základe článku 114 ZFEÚ v porovnaní s prevažujúcim výkladom tohto rozsudku vo veci C-9/56 Meroni(24) v čase, keď bol ESFS zriadený, a preto by Komisia mala posúdiť jeho prípadné dôsledky v pripravovanom preskúmaní ESFS;

AN.  keďže dohľad ECB nad finančnými konglomerátmi, ktoré sú aktívne v sektore bankovníctva a poisťovníctva, je obmedzený právnym základom JMD;

AO.  keďže zriadenie JMD mení základný systém dohľadu ESFS a vytvára určitý stupeň asymetrie medzi rôznymi orgánmi a ich rozsahom dohľadu;

AP.  keďže po nadobudnutí účinnosti JMD je obzvlášť dôležité zabrániť regulatórnej arbitráži, zaručiť rovnaké podmienky, zaistiť dobré fungovanie vnútorného trhu, predchádzať narušeniam a zachovávať základné slobody;

AQ.  keďže ECB a ESA sa riadia rôznymi normami a intervalmi výkazníctva a vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu môže spôsobiť vážne riziko zdvojenia požiadaviek na výkazníctvo, ak vnútroštátne orgány nebudú dostatočne spolupracovať s JMD a ESA;

AR.  keďže právo vyšetrovania možných porušení práva Únie a možnosť záväznej mediácie sa zriedkakedy použili a ESA majú veľmi obmedzené možnosti iniciovať vyšetrovania údajných porušení zákonov vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;

AS.  keďže pokiaľ ide o možné porušenia práva Únie, rozhodnutia ovplyvňujúce vnútroštátne orgány dohľadu vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu v rámci dozorných rád ESA;

AT.  keďže pod vplyvom záväzných právomocí mediácie zo strany ESA sa dospelo k mnohým užitočným riešeniam rámci nezáväznej mediácie medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

AU.  keďže pre vnútroštátnych zástupcov je ťažké oddeliť svoju úlohu vo vedení vnútroštátneho príslušného orgánu od úlohy v európskom rozhodovaní, čo spochybňuje ich schopnosť skutočne dodržiavať požiadavku nezávislého a objektívneho konania vo výhradnom záujme Únie ako celku v súlade s článkom 42 nariadení o ESA;

AV.  keďže vzájomný tlak nepôsobí tak, ako sa očakávalo pri pôvodnom návrhu ESA, a ESA je nutné umožniť stimulovanie jeho rozvoja;

AW.  keďže niektoré ESA majú stále problémy so zhromažďovaním informácií potrebných na svoju činnosť v potrebnom formáte a keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) musel vykonávať záťažové testy, no v niektorých prípadoch nemal ani potrebné zákonné právomoci na získanie údajov potrebných na tieto testy ani na overenie údajov, v ktorých sa vyskytli nepresnosti;

AX.  keďže ESA sa môžu vyhýbať niektorým potrebným žiadostiam o informáciu v očakávaní zamietnutia vo svojich dozorných radách;

AY.  keďže nedávno odsúhlasené právne predpisy rozšírili právomoci ESA vyšetrovať údajné porušenia alebo nesúlady s právom Únie a zaviazali príslušné orgány poskytovať ESA všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné vrátane informácií o spôsoboch uplatňovania právnych predpisov v súlade s právom Únie;

AZ.  keďže v priebehu zriaďovania JMD sa dosiahol určitý pokrok pri udeľovaní potrebných právomocí EBA týkajúcich sa priameho zberu informácií, ale takéto právomoci treba udeliť aj ostatným ESA;

BA.  keďže usmernenia sa ukázali byť užitočným a potrebným nástrojom na vyplnenie medzier v právnych predpisoch tam, kde sa pre ESA v odvetvových právnych predpisoch nezaručovali žiadne právomoci;

BB.  keďže ESA majú mandát na kontrolu vykonávania práva Únie v členských štátoch, ale chýbajú im prostriedky na posudzovanie ich skutočného presadzovania;

BC.  keďže smernica MiFID I(25) sa vykonáva vo všetkých členských štátoch, ale niektoré členské štáty odmietajú uplatňovať a presadzovať pravidlá o ochrane spotrebiteľa v praxi;

BD.  keďže účasť zástupcov ESA v kolégiách orgánov dohľadu zlepšila fungovanie kolégií, ale kolégiá dosiahli len obmedzený pokrok v posilňovaní konvergencie dohľadu;

BE.  keďže hlasovacie práva v dozorných radách ESA nie sú úmerné veľkosti príslušných členských štátov, ako je tomu v súčasnosti v ECB alebo iných európskych agentúrach;

BF.  keďže zmeny v pôvodnom systéme hlasovania EBA, ktorými sa zaručil spravodlivý prístup k členským štátom a bezproblémové fungovanie ESA, boli ústupkom voči niektorým členským štátom a spôsobili, že postupy rozhodovania v dozornej rade sa stali zložitejšími a zdĺhavejšími;

BG.  keďže pri vymenovávaní predsedov ESA, čo je pozícia, ktorá by mala mať širokú publicitu v celej Únii, by nemalo dochádzať k žiadnej diskriminácii na základe veku ani pohlavia;

BH.  keďže predseda, výkonný riaditeľ a členovia dozornej rady a správnych rád by mali konať nezávisle a len v záujme Únie;

BI.  keďže niektoré vnútroštátne orgány dohľadu z členských štátov mali ťažkosti pri plnení povinných príspevkov do rozpočtov ESA;

BJ.  keďže povinné príspevky členských štátov sú v rozpore s nezávislosťou ESA;

BK.  keďže ESA uviedli, že majú ťažkosti so získaním zamestnancov s určitou profesionálnou praxou a že sú obmedzené pri plnení svojho mandátu v dôsledku nedostatku zdrojov, zamestnancov a dostupných prostriedkov, ktoré nezodpovedajú plneným úlohám;

BL.  keďže v súčasnosti platné zmiešané financovanie ESA je nepružné, vytvára administratívne zaťaženie a ohrozuje nezávislosť agentúr;

BM.  keďže regulačný mandát na vypracúvanie vykonávacích a delegovaných aktov bolo pre ESA prioritou vo fáze ich zakladania a mal v ich pracovnom vyťažení neúmernú váhu v porovnaní s ostatnými zodpovednosťami;

BN.  keďže ESA nie sú schopné vyčleniť dostatočné zdroje na svoju základnú funkciu, ktorou je vykonávanie hospodárskych analýz finančných trhov (ako sa ukladá v článku 8 ods. 1 písm. g) nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010), čo je nevyhnutným základom pre navrhovanie vysokokvalitných pravidiel;

BO.  keďže spoločný mandát na vypracovávanie správ o spotrebiteľských trendoch si vyžaduje, aby informácie o týchto trendoch zhromažďovali všetky členské štáty;

BP.  keďže EBA stále nemá právny základ v oblasti platobných služieb a v smernici o spotrebiteľských úveroch(26);

BQ.  keďže niektoré požiadavky ESA pre všetkých účastníkov trhu niektorí z nich považovali za príliš obmedzujúce, neprimerané a neúmerné veľkosti a obchodnému modelu adresátov a keďže právne predpisy odvetvia neposkytovali vždy dostatočnú pružnosť pri uplatňovaní právnych predpisov Únie;

BR.  keďže ECB má právo zúčastňovať sa na činnosti pracovných skupín Rady, zatiaľ čo ESA sú viac-menej vylúčené z formálneho rozhodovacieho procesu;

BS.  keďže v oblasti ochrany spotrebiteľa boli úsilie, vynaložené zdroje a výsledky v rôznych ESA odlišné a boli na značne nízkej úrovni, pokiaľ ide o EBA;

BT.  keďže nedostatočné riadenie podnikov a systém poskytovania informácií boli výraznými faktormi, ktoré prispeli k súčasnej kríze;

BU.  keďže nové bazilejské pravidlá dohľadu obsahujú dve nové zásady týkajúce sa riadenia podnikov a transparentnosti a poskytovania informácií;

BV.  keďže predaj nevhodných výrobkov, neprimeraná hospodárska súťaž a hľadanie výhod môžu poškodiť spotrebiteľov;

BW.  keďže Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a EBA neposkytli zásadné správy o spotrebiteľských trendoch;

BX.  keďže stále nebola uverejnená správa ESRB o finančnej stabilite prisľúbená prezidentom ECB Mariom Draghim;

BY.  keďže potreba prijímať rozhodnutia o otázkach ochrany spotrebiteľa si vyžaduje rovnakú úroveň odbornosti medzi členmi ESA, hoci niektorí z nich nemajú súčasne mandát vo svojom domovskom členskom štáte;

BZ.  keďže súčasné ochranné doložky v článku 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 obmedzujú možnosti mediácie podľa príslušných článkov 18 a 19, najmä v prípadoch cezhraničného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v rámci smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, pretože konečné rozhodovacie právomoci má členský štát, ktorý má fiškálnu zodpovednosť za dotknutú inštitúciu;

1.  vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2014 predložila Parlamentu legislatívne návrhy na revíziu nariadení (EÚ) č. 1092/2010, (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 a (EÚ) č. 1096/2010 podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe, na základe skúseností získaných od zriadenia európskych orgánov dohľadu a po hĺbkovej analýze právneho základu a alternatív dostupných k článku 114 ZFEÚ vrátane nedávnej judikatúry;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu treba pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov z rozpočtu Únie so zohľadnením možnosti pre ESA odpočítavať poplatky subjektom pod ich dohľadom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a pripojené podrobné odporúčania Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
(3) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
(4) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
(5) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162.
(6) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0371.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0372.
(9) A7-0166/2010.
(10) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 214.
(11) A7-0170/2010.
(12) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 209.
(13) A7-0169/2010.
(14) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 217.
(15) A7-0163/2010.
(16) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 212.
(17) A7-0168/2010.
(18) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 210.
(19) A7-0167/2010.
(20) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 216.
(21) http://www.bis.org/publ/bcbs230.pdf.
(22) http://www.bis.org/publ/bcbs177.pdf.
(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(24) Vec 9/56 Meroni/Vysoký úrad [1957 a 1958] Zb. súd. rozh. 133.
(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1) .
(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).


PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt alebo legislatívne akty, ktoré sa majú prijať, by mali zaručovať nasledovné:

Európsky systém finančného dohľadu by sa mal viac prispôsobiť JMD podľa týchto bodov:

–  posilniť mandát všetkých ESA pre záväznú a nezáväznú mediáciu, najmä s ohľadom na ECB;

–  objasniť mandát ESA vykonávať záväznú mediáciu v oblastiach, ktoré si vyžadujú posúdenie zo strany dohľadu;

–  udeliť ESA možnosť iniciovať záväznú a nezáväznú mediáciu, ak sa to umožňuje v rámci odvetvových právnych predpisov, na základe vlastnej iniciatívy správnej rady;

–  posilniť právomoci ESA pri vykonávaní záťažových testov, aby mali aspoň možnosti porovnateľné s tými, ktoré boli udelené EBA v priebehu zriaďovania JMD;

–  zaručiť, aby ESA, ESRB, národné orgány dohľadu a ECB mali v prípade členských štátov patriacich do JMD prístup k tým istým informáciám o dohľade, ktoré sa musia poskytovať pokiaľ možno rovnako často a v spoločnom elektronickom formáte, ktorý určia ESA, spoločný formát však neznamená požiadavku poskytovať údaje v súlade s medzinárodnými normami, ako napríklad IFRS, a okrem toho sa na povinné zavedenie spoločného formátu ponechá prechodné obdobie;

–  zaistiť, aby sa ESRB mohol ďalej rozvíjať ako silná sieť zaisťujúca stále monitorovanie a analýzu systémových rizík medzi rozhodovacími orgánmi a rozvíjať kultúru dialógu medzi mikroprudenciálnym a makroekonomickým dohľadom;

–  umožniť mechanizmy na posilnenie nezávislosti ESRB pri súčasnom zachovaní a zaistení interakcie s ECB;

–  zaistiť potrebné prevádzkové zmeny v ESRB v dôsledku zriadenia jednotného mechanizmu dohľadu vrátane možnosti ESRB vydávať varovania a odporúčania pre ECB a JMD;

–  vybudovať jednotné miesto zhromažďovania údajov, ktoré bude zodpovedať za výber, overenie a prenos údajov o dohľade a štatistických údajov;

–  posilniť úlohu vedeckého výboru ESRB;

–  vymenovať výkonného predsedu ESRB;

–  posúdiť a vyjasniť mandát a úlohy ESRB s cieľom zamedziť vzniku konfliktov záujmov medzi mikroprudenciálnym dohľadom a nástrojmi dohľadu a makroekonomickým dohľadom;

–  posilniť koordinačnú úlohu riadiaceho výboru ESRB a upraviť jeho zloženie;

–  rozšíriť zoznam možných adresátov varovaní a odporúčaní vydávaných ESRB tak, aby zahŕňal aj ECB (v jej úlohách vymedzených v JMD) a vnútroštátne orgány makroprudenciálneho dohľadu;

–  zahrnúť odporúčania ESRB do európskeho semestra prostredníctvom osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčaní pre Úniu ako celok;

V prípadoch, v ktorých sa na základe skúseností ukázalo, že je potrebná revízia, nové legislatívne akty zlepšia fungovanie ESFS prostredníctvom:

Predsedovia

–  posilnenia právomocí predsedov všetkých troch ESA, aby mohli prijímať technické a operačné rozhodnutia alebo žiadať ostatné orgány dohľadu o informácie v súlade s mandátom konkrétneho ESA, a uľahčovania delegovania ďalších kompetencií z dozorných rád na predsedu;

–  oprávnenia predsedov vydávať partnerské hodnotenia v zmysle článku 30 nariadení o ESA;

–  udelenia hlasovacieho práva v dozornej rade predsedom a výkonným riaditeľom;

–  zaistenia toho, aby predsedovia ESA mali právomoc vymenovávať predsedov interných výborov a pracovných skupín v zmysle článku 41 nariadení o ESA;

–  zaistenia toho, aby predsedovia ESA a ESRB boli formálne pozývaní na zasadnutia Rady ECOFIN aspoň dvakrát za rok a podávali tam správy o svojich činnostiach a pracovnom programe;

–  zaručenia, aby sa aktívne sledovala rodová vyváženosť v rámci výberových postupov predsedov a ich zástupcov, aby bol proces transparentný a plánovaný spôsobom, ktorý Parlamentu umožní vykonávať svoju úlohu v rámci týchto postupov;

–  zaručenia toho, aby sa bez ohľadu na zásadu uvedenú v predchádzajúcom odseku predsedovia ESA vyberali výhradne na základe zásluh, zručností, vedomostí o finančných inštitúciách a trhoch a odbornej praxe relevantnej pre finančný dohľad a reguláciu;

Riadenie: organizácia, rozhodovanie, nezávislosť a transparentnosť

–  zmeny článku 45 nariadenia (EÚ), č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a zmeny správnych rád troch ESA na nezávislé orgány, ktoré budú obsadené tromi odborníkmi s európskym mandátom, ktorých bude vymenúvať Parlament, predsedami ESA a výkonnými riaditeľmi, a tým, že sa členom správnej rady udelí právo hlasovať o dozornej rade, aby sa zaistila väčšia nezávislosť od vnútroštátnych záujmov; predseda správnej rady je zároveň predsedom dozornej rady a má rozhodujúci hlas v správnej rade a v dozornej rade;

–  zmeny článku 40 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a zmeny zloženia dozornej rady, ktorá by mala byť zložená z vedúcich predstaviteľov vnútroštátnych príslušných orgánov a členov správnej rady;

–  prerozdelenia úloh medzi správnu radu a dozornú radu takým spôsobom, aby činnosť dozornej rady bola zameraná na poskytovanie strategického vedenia pre činnosť ESA, prijímanie technických noriem, všeobecných usmernení, odporúčaní a rozhodnutí o dočasných zásahoch a aby ostatné rozhodnutia prijímala správna rada, pričom dozorná rada bude mať v niektorých prípadoch právo namietať voči návrhom správnej rady;

–  pridelenia samostatného rozpočtového riadku pre ESA tak, ako pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý bude financovaný z príspevkov účastníkov trhu a z rozpočtu Únie;

–  posilnenia nezávislosti ESA od Komisie, najmä čo sa týka každodenných operácií;

–  stanovenia priamočiarejších rozhodovacích postupov v dozorných radách všetkých troch ESA;

–  zjednodušenia hlasovacích mechanizmov a prostredníctvom znovuzavedenia rovnakých pravidiel hlasovania pre všetky tri ESA na základe súčasných hlasovacích mechanizmov orgánov ESMA a EIOPA;

–  posinenia a zaručenia nezávislosti ESA od Európskej komisie tým, že sa stanovia formálne postupy a povinnosti poskytovania informácií týkajúcich sa komunikácie, právnych stanovísk a formálnych i neformálnych ústnych rád poskytovaných Komisiou;

–  zaistenia toho, aby v otázkach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa členovia dozorných rád, ktorí nemajú mandát na ochranu spotrebiteľa vo svojom členskom štáte, boli na zasadnutiach príslušných rád sprevádzaní zástupcami zo zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

–  vypracovania rýchlych a účinných rozhodovacích procesov v rámci spoločného výboru s cieľom umožniť rýchlejšie rozhodovanie a obmedziť možnosti námietok;

–  posilnenia flexibility ESA zamestnávať špecializovaných zamestnancov pre osobitné úlohy, a to aj po obmedzenú dobu;

–  zvýšenia transparentnosti zapojenia zúčastnených strán a prípadných konfliktov záujmov a rozvoja prísnejšieho režimu lehôt na odstúpenie, najmä prostredníctvom lepšej komunikácie s maloobchodnými skupinami, účinnými konzultáciami a transparentnejšími procesmi;

–  revízie systému skupín zainteresovaných strán vrátane ich štruktúry, zloženia a zdrojov a prostredníctvom obnovenia rovnováhy v zložení skupín zainteresovaných strán, aby sa zaručilo, že sa zohľadnia vstupy od spotrebiteľov a nepriemyselných zainteresovaných strán;

–  zriadenia útvarov pre hospodárske analýzy, ktoré budú zabezpečovať plne podložené analýzy nákladov a prínosov navrhovaných vykonávacích technických noriem, regulačných technických noriem a usmernení a poskytovať podklady pre stanoviská vydávané Komisii, Parlamentu a Rade k príprave nových právnych predpisov a k revízii existujúcich právnych predpisov;

Jednotný súbor pravidiel a jednotný trh

–  revízie rozsahu činností a zoznamu odvetvových právnych predpisov v článku 1 ods. 1 nariadení o ESA;

–  zavedenia povinnosti pre Komisiu a prípadne ESA, aby včas reagovali na pripomienky poslancov Európskeho parlamentu k návrhom regulačných technických noriem, najmä vtedy, keď sa názory poslancov Európskeho parlamentu nezapracujú do regulačných technických noriem, ktoré prijme Komisia;

–  zavedenia povinnosti, aby Komisia, ak neschváli návrh regulačných alebo vykonávacích technických noriem, zverejnila svoje dôvody a plne podloženú analýzu nákladov a prínosov zdôvodňujúcu toto rozhodnutie;

–  vypracovania formálneho postupu komunikácie s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodársku súťaž s cieľom zaistiť, aby sa právnymi predpismi o finančných službách podporovala spravodlivá a udržateľná hospodárska súťaž na jednotnom trhu a bránilo sa legislatívnej nerovnováhe narúšajúcej hospodársku súťaž, a to na úrovni prístupu spotrebiteľov k maloobchodným službám a rozdielov v ňom v rámci Únie, ako aj na úrovni profesionálnych partnerov a veľkoobchodných trhov;

–  udelenia mandátu pre ESA ohlasovať Komisii prípady, keď vnútroštátne právne predpisy alebo rozdiely medzi nimi prekážajú fungovaniu jednotného trhu;

–  udelenia mandátu a právomoci ESA identifikovať cenové rozdiely medzi členskými štátmi, analyzovať konkrétne trhy, kde môže byť zjavné hľadanie výhod;

–  posilnenia mandátu ESA na prispievanie k šíreniu finančných údajov a trhovej disciplíny požiadavkou, aby na svojich webových stránkach uverejňovali informácie týkajúce sa jednotlivých finančných inštitúcií, ktoré považujú za potrebné na zaistenie transparentnosti finančných trhov;

–  objasnenia, že usmernenia na zlepšenie spoločných noriem pre celý vnútorný trh podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 možno vydávať len na základe udelenia príslušných právomocí v odvetvových právnych predpisoch, a objasnenia príslušných odôvodnení, ktoré môžu zaistiť demokratickú legitímnosť;

–  objasnenia toho, že usmernenia v zmysle článku 9 ods. 1 nariadení o ESA sú totožné s usmerneniami v zmysle ich článku 16;

–  zaistenia rovnakých podmienok pre všetky finančné inštitúcie v Únii a vyžadovania, aby ESA dodržiavali zásadu proporcionality, najmä čo sa týka malých a stredných účastníkov trhu, pri vykonávaní svojich úloh a rozvoji svojich metód, praktík a príručiek dohľadu;

–  vyžadovania, aby ESA vykonávali posudzovanie vplyvu navrhovaných opatrení na malé podniky a na prekážky vstupu do finančného sektora;

–  posilnenia vyšetrovacích právomocí ESA, pokiaľ ide o možné porušenia právnych predpisov Únie a technických noriem, ktoré navrhli;

–  udelenia jednoznačného mandátu ESA v oblasti riadenia podnikov, transparentnosti a poskytovania informácií s cieľom zlepšiť porovnateľnosť informácií v celej Únii a posilniť trhovú disciplínu, umožniť všetkým zainteresovaným stranám rozumieť rizikovým profilom a postupom a porovnávať ich a podporiť dôveru verejnosti;

–  zaistenia toho, aby Parlament mal aspoň tri mesiace na zváženie zamietnutia delegovaných alebo vykonávacích aktov;

–  zabezpečovania povinného zapojenia ESA a ESRB do prípravy zákonodarného procesu týkajúceho sa ich odborných oblastí;

–  zaručenia, aby Parlament mal možnosť využívať odbornosť ESA a ESRB vrátane zostavovania a načasovania navrhovaných technických noriem a kladenia otázok;

Spolupráca a zbližovanie v oblasti dohľadu

–  posilnenia rovnováhy v dohľade nad týmito tromi odvetviami podporením úlohy orgánov ESMA a EIOPA v ESFS s cieľom zabrániť tomu, aby sa regulácia zameraná na bankovníctvo neprimerane prispôsobovala a uplatňovala aj na iné odvetvia pri súčasnom zaručení rovnakých podmienok;

–  revidovania modelu partnerských hodnotení ESA a vypracovania nezávislejšieho modelu hodnotenia, ako napríklad model Medzinárodného menového fondu (MMF) (Akčný plán pre finančné služby – FSAP);

–  vytvorenia vhodného mechanizmu, ktorý v prípade potreby umožní posúdenie postupov dohľadu v členských štátoch v dialógu s príslušnými orgánmi prostredníctvom fyzických návštev, z ktorých môžu prípadne vyplynúť odporúčania na zlepšenie;

–  posilnenia zodpovednosti EBA za vypracúvanie a aktualizovanie príručky o dohľade nad finančnými inštitúciami a udelenia podobných zodpovedností pre ESMA a EIOPA v záujme zlepšovania konzistentného dohľadu a spoločnej kultúry dohľadu v Európe;

–  zaistenia toho, aby činnostiam európskych orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov neprekážali rozdiely medzi právnymi základmi európskych orgánov dohľadu v príslušných zakladajúcich nariadeniach a medzi mandátmi, ktoré sa im udeľujú v odvetvových právnych predpisoch;

–  objasnenia toho, že právomoc ESA riešiť spory je právomocou oddelenou od ich právomoci vyšetrovať potenciálne porušenia práva Únie a možno ju využiť na podporu koordinácie konzistentnosti a konvergencie postupov dohľadu bez potreby udelenia ďalších právomocí prostredníctvom odvetvových právnych predpisov;

–  rozšírenia dozorného mandátu kolégií dohľadu a posilnenia úlohy ESA ako hlavných dozorných orgánov v kolégiách;

–  zaistenia, aby v prípadoch, keď je JMD prideleným koordinátorom doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi, boli do dohľadu nad poisťovňami alebo skupinami, ktoré sú súčasťou konglomerátu, zapojené aspoň rovnocenne orgány dohľadu zodpovedné za príslušnú poisťovňu alebo skupinu;

–  vyžadovania, aby ESA zisťovali prekrývanie svojich mandátov a vydávali odporúčania pre revíziu zoskupení a právnych predpisov s cieľom umožniť väčšiu súdržnosť a priamočiarejší prístup ku konzistentnosti medzi odvetviami a medzi právnymi predpismi, čo sa týka pravidiel ochrany spotrebiteľov, s cieľom zvýšiť súdržnosť jednotného súboru pravidiel;

–  posilnenia úlohy ESA a ESRB pri zastupovaní EÚ v medzinárodných organizáciách a tým, že sa im udelí rovnaký členský status, ako majú vnútroštátne orgány dohľadu;

–  zaručenia, aby ESA spolu so spoločným výborom vypracovali štruktúrovanú politiku a stratégiu, zoradili svoje priority a definovali svoje úlohy a vzťah k vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže a aby každoročne vydávali spoločnú horizontálnu správu o ochrane spotrebiteľov;

Posilnené právomoci

–  posilnenia vyšetrovacích právomocí ESA a posilnenia ich zdrojov s cieľom priamej kontroly primeraného vykonávania pravidiel odvodených od právnych aktov a súladu s ostatnými rozhodnutiami prijatými v právnom rámci Únie;

–  zavedenia priameho dohľadu ESA vrátane záťažových testov nad vysoko integrovanými celoeurópskymi subjektmi a činnosťami, udelenia ESMA a EIOPA právomoci, mandátu a zdrojov na vykonávanie týchto činností a monitorovanie súladu s príslušnými plánmi oživenia a riešenia problémov;

–  udelenia právomocí, mandátu a zdrojov pre EBA, aby mohol prijímať opatrenia na identifikovanie nových rizík pre spotrebiteľov v bankovom sektore;

–  posilnenia právneho základu činnosti ESA v oblasti ochrany spotrebiteľov presunutím právnych predpisov obsahujúcich opatrenia na ochranu spotrebiteľov do pôsobnosti ESA; rozšírenia definície finančných inštitúcií a zaručenia, aby rovnaké činnosti podliehali rovnakej regulácii, a prostredníctvom aktualizovania odkazov na príslušné orgány na účely nariadení o ESA;

–  udelenia mandátu a právomoci pre ESA stanovovať normy pre nakladanie s vnútroštátnymi sťažnosťami a zber údajov o sťažnostiach;

ESRB

–  zaistenia toho, aby ESRB bol zastúpený na zasadnutiach Hospodárskeho a finančného výboru;

–  umožnenia ESRB vydávať usmernenia pre všetky členské štáty EÚ o makroprudenciálnych nástrojoch, ako sú napr. pákový efekt, pomery výšky úveru k cene nehnuteľnosti a dlhu k príjmu;

–  umožnenia ESRB vydávať varovania a odporúčania pre ECB v rámci svojej úlohy v menovej politike a tiež v rámci svojej funkcie jednotného orgánu dohľadu (JMD);

–  revízie a zjednodušenia článku 15 nariadenia o ESRB s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov zo strany ESRB, zavedením rýchlejšieho a jednoduchšieho rozhodovania o požiadavkách ESRB na údaje a zaistením toho, aby ESRB mal prístup k údajom v reálnom čase;

–  revízie štruktúry ESRB, aby sa umožnilo rýchlejšie rozhodovanie a posilnia zodpovednosť;

–  posilnenia príspevku ESRB na medzinárodných fórach makroprudenciálnej regulácie;

–  rozšírenia analytických zdrojov dostupných pre sekretariát ESRB a zabezpečenia viacerých zdrojov pre poradný výbor ESRB pre vedecké otázky;

–  zaistenia toho, aby sa príslušné orgány vrátane ECB a európskych orgánov dohľadu pri vypracovávaní režimov záťažových testov radili s ESRB;

–  zaistenia toho, aby zástupcovia z ESRB boli pozývaní ako pozorovatelia na dôležité zasadnutia a rokovania s ECB vrátane zasadnutí Výboru pre finančnú stabilitu;

–  revízie článku 18 nariadenia o ESRB, ktorý sa týka uverejňovania varovaní a odporúčaní s cieľom posilniť verejný profil ESRB a dodržiavať jeho varovania a odporúčania;

Pred prijatím legislatívnych aktov by sa vzhľadom na to, že aj počas najhoršej finančnej krízy členské štáty neboli ochotné udeliť ESA dostatočné právomoci dohľadu, mali dôkladne posúdiť tieto otázky:

–  či je súčasný model troch oddelených orgánov dohľadu najlepším riešením súdržného dohľadu;

–  či Európska komisia koná nad rámec svojej úlohy pozorovateľa v dozornej rade ESA;

–  či z hľadiska nezávislosti ESA ich silná závislosť od Európskej komisie nebráni ich rozvoju a či by sa mala zvýšiť transparentnosť v tomto vzťahu;

–  aké dôsledky bude mať zriadenie JMD na finančný dohľad v Únii ako celku;

–  či si zriadenie JMD, pokiaľ ide o bankový dohľad, vyžaduje úplnú revíziu úloh a mandátu EBA;

–  či veľký počet čiastočne sa prekrývajúcich právnych predpisov Únie o finančnej regulácii nevytvára medzery a rôzne výklady a či by sa to mohlo napraviť komplexným európskym finančným zákonníkom;

–  ako by sa pre účastníkov trhu mohlo normalizovať, optimalizovať a zjednodušiť výkazníctvo podávané ESA a národným orgánom dohľadu;

–  ako by sa mali zachovať právomoci ESA pre naliehavé prípady;

–  či by možnosť, aby ESA dohľadu dočasne pozastavili uplatňovanie konkrétneho pravidla, mohla byť užitočná na predchádzanie neželaným dôsledkom z dôvodu mimoriadneho vývoja na trhu;

–  či by sa spojením zodpovedností ESA v stálych výborov napr. za ochranu spotrebiteľov pod zodpovednosťou spoločného výboru mohla zvýšiť účinnosť a minimalizovať zdvojenie úloh;

–  či je nutná poistná únia podľa vzoru bankovej únie a aké úlohy by ESFS mohol zohrávať v poistnej únii;

–  či by EBA a EIOPA mali dostať ďalšie zdroje na monitorovanie a podporu konvergencie dohľadu vo vnútorných modeloch kapitálových požiadaviek;

–  či by mandát, právomoci a zdroje nedávno vytvoreného úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov v USA mohli slúžiť ako vzor pre ESFS;

–  či by ďalším zdrojom príjmov pre ESA mohli byť ďalšie poplatky z finančného odvetvia napríklad pri prijatí centrálnych zmluvných strán z tretích krajín;

–  či by ESA mohli efektívnejšie prispievať k zvyšovaniu finančnej gramotnosti prostredníctvom Európskeho finančného programu pre medzinárodné hodnotenie (PISA) analogicky k PISA v rámci OECD;

–  či by tri ESA a ESRB mali vydávať spoločný spravodajský bulletin.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia