Európsky parlament,

–  so zreteľom na vytvorenie Východného partnerstva v Prahe 7. mája 2009,

–  so zreteľom na začatie činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST 3. mája 2011 počas siedmeho funkčného legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu;

–  so zreteľom na zriadenie fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho doterajšiu prácu vrátane odporúčaní a iných dokumentov navrhnutých piatimi pracovnými skupinami alebo navrhnutých počas jeho výročných zasadnutí, ktoré sa konali: 16. a 17. novembra 2009 v Bruseli, Belgicko; 18. a 19. novembra 2010 v Berlíne, Nemecko; 28. až 30. novembra 2011 v Poznani, Poľsko; 28. až 30. novembra 2012 v Štokholme, Švédsko; a 4. a 5. októbra 2013 v Kišiňove, Moldavsko,

–  so zreteľom na zriadenie Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP) Výborom regiónov, ktorej inauguračné zasadnutie sa konalo 8. septembra 2011 v Poznani, Poľsko, a na stanoviská, ktoré sa na CORLEAP doteraz navrhli,

–  so zreteľom na závery varšavského samitu z 29. a 30. októbra 2011,

–  so zreteľom na závery samitu vo Vilniuse, ktorý sa uskutočnil 28. a 29. novembra 2013,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (COM(2003)0104), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva – strategický dokument (COM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 s názvom Posilnenie európskej susedskej politiky (COM(2006)0726), z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (COM(2007)0774), z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (COM(2008)0823) a z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (COM(2010)0207),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)0004) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 o európskej susedskej politike a z 18. a 19. novembra 2013 o Východnom partnerstve a na závery Rady pre zahraničné veci (obchod) z 26. septembra 2011 a Európskej rady zo 7. februára 2013,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Východnom partnerstve z 19. – 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2012 s názvom Východné partnerstvo: plán opatrení na obdobie do samitu 2013 (JOIN(2012)0013) a Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014) a na sprievodné spoločné pracovné dokumenty útvarov Komisie z 20. marca 2013 (regionálne správy, SWD(2013)0085 a 0086),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 12. decembra 2011 Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“ (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 28. mája 2013 o energetickej bezpečnosti v súvislosti s trhom s energiou a harmonizáciou medzi východoeurópskymi partnermi a členskými štátmi EÚ (2013/C 338/03),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku z roku 2012(1), zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(2) a zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(6),

–  so zreteľom na svoje výročné uznesenia o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti, a najmä na najnovšie uznesenia o udalostiach v južných a východných susedných štátoch EÚ, a to: na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv(7), na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(8), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(9),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia Európskej nadácie na podporu demokracie(10), k jej založeniu v roku 2012 a začatiu jej úplnej činnosti v roku 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(13),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0157/2014),

A.  keďže sa európska susedská politika (ESP) a najmä Východné partnerstvo zakladá na spoločenstve hodnôt a spoločnom záväzku k medzinárodnému právu a základným hodnotám a zásadám slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu, trhového hospodárstva, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných; keďže cieľom Východného partnerstva je rozšíriť, zdieľať a presadzovať hodnoty a zásady, na ktorých je založená EÚ, a to najmä mier, priateľstvo, solidaritu a prosperitu, aby tak prispelo k budovaniu a upevňovaniu zdravých demokratických systémov, presadzovaniu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a riadeniu cezhraničného prepojenia, s cieľom urýchliť politické pridruženie partnerských krajín a hospodársku integráciu s EÚ; keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdil záväzok všetkých účastníkov uplatňovať tieto hlavné zásady;

B.  keďže postupné rozširovanie EÚ priblížilo Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajinu a Bielorusko k EÚ, a ich bezpečnosť, stabilita a prosperita má preto vo zvýšenej miere vplyv na bezpečnosť, stabilitu a prosperitu EÚ a naopak;

C.  keďže slobodu, demokratické hodnoty a ľudské práva možno rozvíjať len vo vhodnom prostredí, ktoré charakterizuje hospodárska a sociálna stabilita, ako aj vnútroštátna a medzinárodná bezpečnosť, ako to dokazuje vlastná história EÚ;

D.  keďže zatiaľ čo sa základné zásady a ciele európskej susedskej politiky uplatňujú na všetkých partnerov, vzťah EÚ s každým jej partnerom je jedinečný a nástroje európskej susedskej politiky sú prispôsobené tak, aby podporovali každý z týchto vzťahov;

E.  keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse ukázal potrebu zvážiť politické stratégie EÚ zamerané na východných partnerov;

F.  keďže Východné partnerstvo je zamerané na európske krajiny v zmysle článkov 8 a 49 zmlúv; keďže by malo podporovať prechod k demokracii a reformný proces a je reakciou na európske ambície spoločností v partnerských krajinách;

G.  keďže krajiny Východného partnerstva majú hlboko zakorenené európske ambície a ešte stále prechádzajú náročným transformačným procesom smerom k demokratickému systému založenému na právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd po tom, čo boli po desaťročia súčasťou ZSSR; keďže v niektorých krajinách Východného partnerstva nepanuje dostatočná zhoda v súvislosti s otázkou ich európskej budúcnosti;

H.  keďže súčasná dynamika vo vzťahoch s východnými partnermi by sa mala využiť na povzbudenie obyvateľov krajín Východného partnerstva, aby sa usilovali presadzovať ďalšie demokratické reformy; keďže proces pridruženia k EÚ má práve tento cieľ, o ktorý sa treba snažiť aj napriek súčasným neúspechom v niektorých krajinách Východného partnerstva;

I.  keďže Východné partnerstvo by malo presadzovať politické, hospodárske, sociálne a kultúrne rozmery spolupráce, ako aj geopolitickú bezpečnosť;

J.  keďže nástroj európskeho susedstva je hlavný nástroj na poskytnutie podpory a pomoci zo strany Únie krajinám Východného partnerstva; keďže odzrkadľuje diferenciáciu a zásadu „viac za viac“ a poskytuje významné finančné stimuly tým susedným krajinám, ktoré podstupujú demokratické reformy;

K.  keďže krajiny Východného partnerstva stále hľadajú politický rozvoj a keďže partnerstvo, ktoré ponúka EÚ, vychádza z ich vlastnej politickej vôle, ale napriek jasným európskym ambíciám obyvateľov krajín Východného partnerstva nepredstavuje dostatočný hnací motor zmien a reforiem; keďže nedávny vývoj v krajinách Východného partnerstva, ako aj výsledok samitu vo Vilniuse zdôrazňujú potrebu posilniť strategický charakter Východného partnerstva a vyvinúť zvýšené úsilie na podporu a zvýšenie povedomia o vzájomných výhodách dohôd o pridružení, a poukazujú na to, že sú tieto krajiny pri prijímaní zvrchovaných rozhodnutí aj naďalej vystavené silnému tlaku a vydieraniu zo strany tretích osôb; keďže krajiny Východného partnerstva musia byť slobodné a zvrchované, aby v plnej miere uplatňovali svoje právo vlastného rozhodovania o svojej budúcnosti bez toho, aby čelili neprimeranému vonkajšiemu tlaku, hrozbám a zastrašovaniu; keďže má každá krajina zvrchované právo vstúpiť do akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie a rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho vplyvu;

L.  keďže nedávny vývoj ukázal, že niektorí geopolitickí aktéri považujú politiku EÚ v oblasti Východného partnerstva nesprávne za hru s nulovým súčtom, a z tohto dôvodu by sa mala vziať do úvahy ich negatívna úloha;

M.  keďže Východné partnerstvo žiadnym spôsobom neusiluje o poškodenie ani zamedzenie dvojstranných vzťahov s Ruskou federáciou, ale práve naopak, je otvorené budovaniu súčinnosti s Moskvou s cieľom vytvoriť najpriaznivejšie podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj spoločných susedných štátov;

1.  pripomína účel Východného partnerstva, ktorým je upevnenie politickej, hospodárskej a kultúrnej integrácie východných partnerov vychádzajúci zo spoločných hodnôt a záujmov, a záväzok rešpektovať medzinárodné právo, základné hodnoty, dobrú správu vecí verejných a trhové hospodárstvo na základe spoločnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta vytvorenie zainteresovaných strán Východného partnerstva – Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ich prácu a vytvorenie ďalších iniciatív, napr. kongresu iniciatív východnej Európy; konštatuje však, že nedávne udalosti v niektorých krajinách Východného partnerstva zvýraznili krehkosť politického, hospodárskeho a sociálneho procesu integrácie; zdôrazňuje význam spolupráce so širšou spoločnosťou ako prostriedku transformácie; vyzýva na častejšie a účinnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj parlamentov, podnikateľských lídrov a občianskej spoločnosti, s cieľom vytvoriť proreformné skupiny schopné ovplyvniť vnútroštátny proces rozhodovania;

2.  vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že Východné partnerstvo bolo nedávno vážne ohrozené tretími stranami, a žiada všetkých zainteresovaných účastníkov, aby vytrvali vo svojom záväzku a účasti na projekte;

3.  zdôrazňuje, že európska perspektíva, vrátane práva uchádzať sa o členstvo podľa článku 49 ZFEÚ, by mohla byť hnacím motorom pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku rešpektovať spoločné hodnoty a zásady, ako je demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných a zdôrazňuje aj to, že by mali byť krajiny Východného partnerstva, ktoré sa najviac angažujú v prehlbovaní vzťahov s EÚ a sú ochotné uskutočniť a vykonávať nevyhnutné reformy na politickej aj hospodárskej úrovni, riadne zohľadnené a podporované, čím sa vytvorí stimul pre ďalšiu európsku integráciu;

4.  uznáva, že v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebujú obyvatelia krajín Východného partnerstva intenzívnu, aktívnu a okamžitú podporu zo strany EÚ, od finančnej pomoci až po systémy zjednodušeného udeľovania víz, ktorá by sa mala poskytnúť prostredníctvom rôznych kanálov a politických oblastí;

5.  domnieva sa, že projekt Východného partnerstva si vyžaduje dôkladné posúdenie efektívnosti spolu s presným vyhodnotením úspechov a neúspechov, a že potrebuje ďalšie preskúmanie, nový impulz a jasnú víziu do budúcnosti, pričom je potrebné sa sústrediť na politickú spoluprácu a partnerstvo so spoločnosťami z krajín Východného partnerstva a na umožnenie toho, aby bola týmto spoločnostiam poskytnutá možnosť európskeho smerovania; naliehavo teda vyzýva EÚ, aby sa sústredila najmä na investovanie do bezprostredného pokroku pre občanov, a v tejto súvislosti aby vytvorila bezvízové režimy, podporovala mladých ľudí a budúcich vodcov a viac sa sústredila na posilnenie občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam odvetvia energetiky, dopravy a výskumu pre rozsah európskej integrácie krajín Východného partnerstva;

6.  domnieva sa, že výsledok samitu vo Vilniuse vyzdvihuje potrebu zlepšiť strategický charakter Východného partnerstva; odporúča preto pružné využívanie nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, ako je makroekonomická pomoc, zjednodušenie obchodných režimov, projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácia hospodárstva, ako aj urýchlené vykonávanie liberalizácie vízového režimu v súlade s európskymi hodnotami a záujmami;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o budúcnosti Východného partnerstva po samite vo Vilniuse;

8.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využili poznatky získané z nedávneho vývoja Východného partnerstva pri vymedzení dvojstranných a mnohostranných priorít Únie, ako aj financovania z nástroja európskeho susedstva;

9.  nazdáva sa, že proces prechodu k demokracii na základe právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd sú kľúčové aspekty pre budovanie pevného a trvalého partnerstva s krajinami Východného partnerstva;

10.  poukazuje na významnú úlohu občianskej spoločnosti v procesoch prechodu a reforiem a úlohu politického dialógu v krajinách Východného partnerstva; vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s občianskou spoločnosťou a aby jej poskytla podporu prostredníctvom série rôznych nástrojov financovania;

11.  víta prostriedky vyčlenené v rámci programu „Integrácia a spolupráca v rámci Východného partnerstva” na rok 2013, ktorý je súčasťou nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré sa rozdelili medzi Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko ako dodatočná finančná podpora krajinám Východného partnerstva, ktoré dosahujú pokrok v reformách v oblasti prehlbovania demokracie a ľudských práv;

12.  víta návrh Európskej komisie, aby občania Moldavska mohli cestovať do schengenského priestoru bez víz; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu by mala byť prioritou, a vyzýva k tomu, aby bolo v tejto oblasti vyvinuté väčšie úsilie; v tejto súvislosti poznamenáva, že uvoľnenie vízového režimu je len jedným z viacerých procesov zameraných na zblíženie obyvateľov z rozličných štátov a že v tejto oblasti treba vyvinúť väčšie úsilie, predovšetkým pokiaľ ide o zintenzívnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry a športu; zdôrazňuje, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair je nástrojom, ktorý bude mať veľký vplyv na oblasť vzdelávania a kultúry; žiada o rýchle prijatie tejto smernice ponúkajúcej dlhodobé víza a povolenie na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín na uvedené účely;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do projektov pre mladých a budúcich lídrov plným využitím štipendijných možností v rámci programu Erasmus+ s cieľom podporovať výmeny študentov a učiteľov medzi krajinami Východného partnerstva a členskými štátmi EÚ, pokračujúcou finančnou podporou činnosti Európskej univerzity humanitných vied v exile a založením Univerzity Východného partnerstva a Čiernomorskej európskej vysokej školy, ktoré by poskytovali príležitosti pre rozvoj vzdelávacích programov na rôznych úrovniach s cieľom vzdelávať budúcich lídrov z krajín Východného partnerstva a členských štátov EÚ, a ďalšou podporou akademických a vzdelávacích projektov, ktoré už preukázali svoju hodnotu v tejto oblasti, ako je napríklad inštitúcia College of Europe;

14.  naliehavo vyzýva na organizovanie väčšieho počtu školských výmen medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva a domnieva sa, že na tento účel by sa malo poskytovať osobitné financovanie;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť spoluprácu mládeže na základe Priestoru pre mládež v rámci Východného partnerstva, ktorý patrí do programu Mládež v akcii, a upevniť tým pocit aktívneho občianstva u mladých ľudí, budovať pocit solidarity a podporovať toleranciu medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti víta samit mladých v rámci Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil v októbri 2013 a ktorý sprostredkoval politický dialóg a vytváranie sietí medzi osobami s rozhodujúcou právomocou a mladými ľuďmi z EÚ a krajín Východného partnerstva;

16.  domnieva sa, že ťažkosti súvisiace s presadzovaním a vykonávaním Východného partnerstva sa môžu prekonať vyváženou a posilnenou spoluprácou s EÚ, ktorá by mala ísť za hranice politického dialógu a iniciovať a rozvíjať spoločenské, ekonomické a kultúrne sféry; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju prítomnosť v partnerských krajinách a aby pritom využila interaktívnejšie audiovizuálne prostriedky a sociálne médiá v príslušnom miestnom jazyku, aby mala dosah na celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú komunikačnú stratégiu pre spoločnosti v krajinách Východného partnerstva na to, aby im vysvetlila prínosy dohôd o pridružení, a to vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako nástrojov na modernizáciu ich politických systémov a ekonomík;

17.  zdôrazňuje, že EÚ a východoeurópski partneri čelia spoločným politickým výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok energie; pripomína, že spolupráca v oblasti energetickej bezpečnosti je jasne určená a predstavuje prioritu v rámci Východného partnerstva a európskej susedskej politiky; pripomína, že Zmluva o Energetickom spoločenstve je základom pre vytvorenie úplne integrovaného regionálneho trhu s energiou, ktorý podporuje rast, investície a stabilný regulačný rámec; považuje ďalší pokrok v integrácii plynárenských a elektroenergetických sietí vrátane reverzných tokov v regióne za nevyhnutný na dosiahnutie cieľov Energetického spoločenstva; zdôrazňuje, že je dôležité viac sa zamerať na konsolidáciu, zdokonalenie a účinnosť odvetvia energetiky, čo je jednou z hlavných podmienok modernizácie hospodárstva, posilnenia energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, a vypracovať energetické stratégie v súlade so záväzkami energetického spoločenstva a cieľmi EÚ; žiada pokračovať v reformách trhu s plynom a elektrickou energiou a požaduje primeraný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s politickými stratégiami a normami EÚ; uznáva, že energetická závislosť krajín Východného partnerstva od tretích krajín a neprimeraná diverzifikácia dodávok komplikujú dynamiku európskej integrácie, v tejto súvislosti pripomína, že projekty, ako je South Stream, zvyšujú závislosť EÚ na ruskom plyne, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene pripravili projekty, ktoré pomôžu zmierniť túto situáciu; vyzýva Komisiu a Radu, aby učinili solidaritu základným princípom Energetického spoločenstva, ktoré má byť plne rešpektované všetkými účastníkmi, ktorí sú aktívni na trhu EÚ;

18.  požaduje vloženie doložky o energetickej bezpečnosti do každej dohody s krajinami Východného partnerstva s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie právnych predpisov EÚ pre vnútorný trh s energiou, ako aj začlenenie mechanizmu včasného varovania do týchto dohôd s cieľom zabezpečiť včasné zhodnotenie potenciálnych rizík a problémov týkajúcich sa tranzitu a dodávky energie z tretích krajín a tiež zriadenie spoločného rámca pre vzájomnú pomoc, solidaritu a riešenie sporov;

19.  vyzýva na prispôsobenejší prístup k jednotlivým partnerským krajinám, a to aj na základe lepšieho zohľadnenia osobitných geopolitických zraniteľností, v rámci ktorého sa bude uplatňovať zásada diferenciácie a zásada „viac za viac“, a to v rámci celkovej koordinácie; pevne verí, že hĺbka a rozsah vzťahov s každou partnerskou krajinou by mali odrážať jej vlastnú európsku ambíciu, záväzok rešpektovať hodnoty a pokrok v zosúladení s právnymi predpismi EÚ posudzovaný na základe jednoznačných referenčných kritérií a podľa úspechov každej krajiny; zastáva názor, že štruktúra Východného partnerstva musí byť perspektívna a pružná – z inštitucionálneho aj koncepčného hľadiska – s cieľom poskytnúť dlhodobé stimuly pre všetkých partnerov vrátane tých najvyspelejších a tak ďalej prehlbovať vzťahy s EÚ; domnieva sa tiež, že Východné partnerstvo by sa nemalo zamerať len na normatívne ciele, ale malo by sa priblížiť aj k obyvateľom na základe prístupu zdola nahor, ktorého cieľom je zakotviť výhody prípadného pridruženia do verejnej mienky; pripomína, že rozvoj partnerstva bude závisieť od pokroku a značného úsilia s ohľadom na ľudské práva, reformu súdnictva, reformy verejnej správy, boj proti korupcii a zvýšenú účasť občanov na verejnom rozhodovaní;

20.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj možnosti zjednodušenia obchodných prekážok, a, ak je to vhodné, ešte pred podpísaním a vykonávaním dohôd o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu, aby spoločnosti a podniky príslušných krajín Východného partnerstva rýchlejšie pocítili hospodárske výhody úzkej spolupráce s EÚ;

21.  uznáva význam integrácie pri zabezpečení rozvoja partnerstva so všetkými šiestimi partnermi; zdôrazňuje preto potrebu ďalšieho posilnenia mnohostranného rozmeru a podporuje uskutočňovanie pravidelných stretnutí na ministerskej úrovni v politickom spektre;

22.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je tak ako v prípade Ukrajiny dôležité, aby Rada podnikala okamžité opatrenia, vrátane zvýšeného diplomatického tlaku a zavedenia individuálnych cielených opatrení, zákazu cestovať a zmrazenia aktív a majetku upriamené na všetkých úradníkov, zákonodarcov a ich podnikateľských sponzorov, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, a aby zvýšila úsilie o zastavenie prania špinavých peňazí a vyhýbania sa daňovým povinnostiam spoločností a biznismenov príslušnej krajiny v európskych bankách;

23.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom spoločného porozumenia, pokiaľ ide o podstatu spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; so znepokojením konštatuje, že EÚ je často vnímaná ako darca a partnerské krajiny ako príjemcovia, pričom obe strany by mali vykonávať dvojitú úlohu; upozorňuje, že tento druh vnímania verejnosti by mohol vyvolať nereálne očakávania spoločností východných partnerov;

24.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské krajiny majú často odlišné názory a neprijímajú spoločnú pozíciu vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k vývoju v týchto krajinách; s poľutovaním konštatuje, že členské štáty si neuvedomujú strategický význam spolupráce a spoločnej pozície k určitým otázkam; v súvislosti s nedávnymi udalosťami a aj z hľadiska konkrétnych a hmatateľných opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov Východného partnerstva, požaduje komplexné preskúmanie európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na východných susedov;

25.  odporúča ďalšie posilnenie mnohostranných prístupov Východného partnerstva s cieľom posilniť spoluprácu, priateľstvo a dobré susedské vzťahy, ktoré budú podporovať ciele politického združenia a najmä hospodárskej integrácie a rozvoj mnohostranných iniciatív spolupráce a spoločných projektov, ako aj ďalší pokrok v oblasti cezhraničnej a regionálnej spolupráce, a to najmä v oblastiach, ako je doprava, kontakty medzi ľuďmi, životné prostredie, bezpečnosť hraníc a energetická bezpečnosť, a pripomína, že EÚ v tejto súvislosti prikladá veľký význam Parlamentnému zhromaždeniu Euronest; je presvedčený, že aj napriek tomu by mala spolupráca pokračovať, a ak je to možné na dvojstrannom základe – medzi EÚ na jednej strane a partnerskými krajinami na strane druhej;

26.  zdôrazňuje, že by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na zdieľanie skúseností s demokratickými reformami, pričom by sa mali využiť bohaté skúsenosti európskych krajín, ktoré získali v procese zavádzania a ochrany demokratických režimov na základe rešpektovania základných hodnôt a právneho štátu, najmä pri členských štátoch, ktoré by mohli stavať tak na ich skúsenosti s integráciou do EÚ, ako aj ich úzkymi vzťahmi s krajinami Východného partnerstva, a zároveň uznáva špecifickosť jednotlivých krajín a zdôrazňuje očakávané prínosy pre obe strany a dosiahnutie rovnováhy medzi podmienenosťou a solidaritou, a to aj v záujme ďalšieho vlastného rozvoja EÚ; navrhuje preskúmať možnosti partnerského vzdelávania na politickej aj odbornej úrovni, čím by sa zvýšilo povedomie a poznatky o budovaní demokracie a právnom štáte;

27.  zastáva názor, že EÚ by mala aktívnejšie podporovať partnerské krajiny v boji proti porušovaniu ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby vykonali usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, a pripomína, že v prípade vážneho porušenia ľudských práv a základných slobôd môže samotná EÚ zvážiť v súlade so zmluvami zavedenie reštriktívnych opatrení či sankcií v rámci SZBP, ktoré zahŕňajú zbrojné embargo, zákaz vývozu vybavenia na vnútornú represiu a obmedzenie vydávania víz či zákazy cestovania pre osoby, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv či potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície alebo ktorých činnosti inak vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát, ako aj zmrazenie aktív a finančných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, že sú sankcie ukladané selektívne a cielene, aby nebol ovplyvnený život bežných občanov;

28.  Víta ako pozitívny zámer samitu vo Vilniuse parafovanie dohody o pridružení vrátane DCFTA s Moldavskom a Gruzínskom, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že výsledok samitu vo Vilniuse nesplnil všetky očakávania a naliehavo žiada, aby boli dohody o pridružení čo najskôr podpísané a následne v plnej miere, rýchlo a účinne vykonávané, ak je to vhodné, s partnerskými krajinami s cieľom podporiť modernizáciu a reformný proces v týchto krajinách, najmä v oblastiach súvisiacich s konsolidáciou dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, ochrany ľudských práv a boja proti korupcii, ako aj vybudovanie a modernizáciu hospodárstiev partnerských spoločností, ako aj právne predpisy priaznivé pre podnikanie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby určili oblasti spolupráce v programoch pridruženia, ktoré by sa už mohli začať vykonávať v krátkodobej a strednodobej perspektíve;

29.  vyjadruje poľutovanie nad neustálym tlakom, ktorý na krajiny Východného partnerstva prostredníctvom hospodárskych, politických a vojenských nástrojov vyvíja Rusko, ktoré vníma posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva ako kroky proti jeho vlastným záujmom; zdôrazňuje, že je potrebné vyriešiť tento problém pri rozhovoroch s Ruskom, a nevyhnutná je aj vážna diskusia medzi členskými štátmi EÚ o nových spôsoboch konštruktívneho zapojenia Ruska do iniciatív, ktoré odrážajú spoločné záujmy v súvislosti s bezpečným, stabilným a prosperujúcim európskym susedstvom, čím sa prekoná zastarané a nebezpečné uvažovanie o sférach vplyvu; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia, vrátane hospodárskej pomoci, na zjednodušenie obchodných režimov, aby zrealizovala projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácie hospodárstva s cieľom podporiť krajiny Východného partnerstva v ich európskych ambíciách a aby prijala spoločnú stratégiu voči Rusku; ďalej žiada priamy a otvorený dialóg s tretími krajinami s cieľom maximalizovať úsilie na vytvorenie súčinnosti, ktorá bude prínosom pre krajiny Východného partnerstva;

30.  pripomína, že cieľom spolupráce s krajinami Východného partnerstva by malo byť nadviazanie užšieho strategického partnerstva, posilnenie medziľudských kontaktov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva, vytvorenie siete sociálnych vzťahov v záujme prehĺbenia integrácie a podpora modernizácie a orientácie na Európu, ktorá presahuje hranice obyčajnej stabilizácie;

31.  upozorňuje na potrebu zvýšiť povedomie o Európskej únii v krajinách Východného partnerstva; zdôrazňuje, že delegácie EÚ by v krajinách Východného partnerstva mali zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kampaní na zviditeľnenie EÚ;

32.  podporuje rozvoj užších vzťahov medzi partnerskými krajinami a presadzovanie stability a mnohostranného budovania dôvery; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja skutočného mnohostranného rozmeru vo Východnom partnerstve vzhľadom na zlepšenie dobrých susedských vzťahov, posilnenie regionálnej spolupráce a prekonanie dvojstranných nezrovnalostí;

33.  opätovne pripomína svoj názor, že zmrazené konflikty bránia úplnému rozvoju Východného partnerstva a prehlbujú nenávisť, nevraživosť a napätie medzi obyvateľmi viacerých krajín Východného partnerstva; poukazuje na význam dosiahnutia spravodlivého riešenia a dlhodobého mieru založeného na zásadách medzinárodného práva; za týmto účelom vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili priaznivé podmienky tým, že upustia od nenávistnej rétoriky a šírenia vojny a vykonajú opatrenia posilňujúce dôveru s cieľom riešiť humanitárne, hospodárske a ďalšie otázky, a to na oboch stranách sporov, ktoré v súčasnosti panujú; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a iniciatív na budovanie dôvery medzi stranami; zdôrazňuje význam posilnenia zásad dobrých susedských vzťahov ako kľúčového prvku pri riešení konfliktov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že úsilie a zdroje, ktoré vynaložila EÚ, zatiaľ nepostačujú na dosiahnutie hmatateľných výsledkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila programy na budovanie dôvery v oblastiach konfliktov s cieľom obnoviť dialóg a uľahčiť medziľudské kontakty; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby vyvinuli inovačné opatrenia a prístupy, vrátane verejných komunikačných stratégií, posúdenia pragmatických iniciatív a neformálnych kontaktov a konzultácií, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami;

34.  zastáva názor, že účasť a angažovanosť občianskej spoločnosti tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách majú veľký význam pre napredovanie politiky Východného partnerstva; zdôrazňuje, že účasť a aktívny prínos fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva na všetkých úrovniach mnohostrannej platformy sú veľmi vítané a mali by sa naďalej posilňovať;

35.  zastáva názor, že spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti je dobrým východiskom pre skutočné medziľudské kontakty, ktoré by nemali byť obmedzované štátnymi hranicami; odporúča užšiu spoluprácu a koordináciu medzi fórom občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho ekvivalentom EÚ – Rusko;

36.  nazdáva sa, že nástroje spolupráce by sa mali vymedziť presne, zohľadňujúc dostupné nástroje a programy a zameriavajúc sa na vzdelávanie a akademickú výmenu; žiada o poskytnutie dodatočných finančných zdrojov na vykonávanie Východného partnerstva a na podporu reforiem, hlavných iniciatív a projektov; žiada o plné zapojenie všetkých šiestich partnerských krajín Východného partnerstva do programov Únie;

37.  zdôrazňuje, že rešpektovanie právneho štátu vrátane zriadenia nezávislého a efektívneho súdnictva a odrádzania od korupcie v súkromnom a verejnom sektore je dôležité pre ochranu demokratických hodnôt;

38.  zdôrazňuje, že korupcia je v krajinách Východného partnerstva stále rozšírená a je vážnym problémom, ktorý treba riešiť;

39.  uznáva dôsledky hospodárskej krízy na hospodársky rozvoj krajín Východného partnerstva; zdôrazňuje význam podpory hospodárskej spolupráce s cieľom pokročiť v projekte Východného partnerstva, a to okrem iného zvyšovaním povedomia o komplexnosti hospodárskych problémov, podporovaním dobrej správy v sektore financií a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami, zavedením sektorového prístupu a nabádaním na prijímanie právnych predpisov, ktoré umožňujú rozvoj MSP; zdôrazňuje, že je potrebné uzatvoriť a predbežne uplatňovať prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu ako hlavný nástroj modernizácie hospodárstva krajín Východného partnerstva a umožniť zotavenie z hospodárskej krízy;

40.  vyzýva k vynaloženiu väčšieho úsilia na posilnenie obchodného rozmeru Východného partnerstva, a to aj prostredníctvom zlepšenia podnikateľského prostredia v partnerských krajinách v prospech miestnych, regionálnych a európskych malých a stredných podnikov a podpory obchodných partnerstiev medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva;

41.  ďalej sa nazdáva, že presadzovanie spoločných činností s ostatnými strategickými partnermi a spolupráce s medzinárodnými a európskymi organizáciami by bolo prospešné pre všetky zainteresované strany;

42.  s cieľom uviesť motto EÚ „zjednotení v rozmanitosti“ do praxe zdôrazňuje potrebu presadzovania sociálnych a kultúrnych vzťahov;

43.  zdôrazňuje význam informačnej a kultúrnej výmeny medzi krajinami Východného partnerstva a EÚ v záujme vybudovania moderných, dobre informovaných spoločností a presadzovania európskych hodnôt;

44.  zdôrazňuje, že Európska nadácia na podporu demokracie má v krajinách Východného partnerstva zohrávať dôležitú úlohu tým, že rýchlym, účinným a pružným spôsobom posilňuje občiansku spoločnosť, podporuje právny štát a dodržiavanie ľudských práv, ako aj podporuje prípadne vytvára prodemokratické hnutia v krajinách, ktorých prechod k demokracii ešte nebol uskutočnený alebo v ktorých tento prechod práve prebieha; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporili prácu Európskej nadácie pre podporu demokracie a v plnej miere využili potenciál pre spoluprácu a synergie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primerané a stabilné financovanie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie;

45.  domnieva sa, že v záujme zlepšenia spolupráce medzi východnými partnermi by EÚ nemala uplatňovať obmedzenie týkajúce sa jedného jazyka v spoločných projektoch a mala by podporovať viacjazyčnosť, najmä v iniciatívach regionálnych vlád a v občianskych a vzdelávacích iniciatívach;

46.  zdôrazňuje význam presadzovania a podporovania spoločného úsilia v oblasti výskumu a inovácií, a to vrátane výmenných programov pre študentov, v rámci virtuálnych viacjazyčných projektov, v dialógoch medzi kultúrami, prostredníctvom filmových produkcií a spoločných zdrojov prekladovej literatúry a v spoločnom výskume odkazu nacizmu a komunizmu, ako aj totalitných režimov a spoločnej európskej histórie, okrem iného prostredníctvom programu „Európa pre občanov“ a podporou spolupráce s platformou európskej pamäti a svedomia;

47.  vyzýva na postupné vytváranie spoločného priestoru vedomostí a inovácií s cieľom zlúčiť niekoľko existujúcich prúdov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií;

48.  podporuje ďalšiu regulačnú aproximáciu vo všetkých oblastiach dopravy a vykonávanie projektov dopravnej infraštruktúry v celej dopravnej sieti krajín Východného partnerstva prostredníctvom existujúcich programov a nástrojov EÚ pri súčasnej snahe o väčšie zapojenie európskych a medzinárodných finančných inštitúcií a priznanie priority projektom, ktoré zlepšujú spojenie s hlavnou sieťou TEN-T;

49.  vyzýva k pochopeniu toho, že Východné partnerstvo je ambicióznym programom, ktorého výsledky môžu byť viditeľnejšie až v dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že aj keď je Východné partnerstvo z mnohých strán kritizované, je úspech tejto iniciatívy závislý na zapojení a politickej vôli tak EÚ, ako aj jej východných susedov; ďalej poukazuje na to, že je dôležité, aby akákoľvek kritika Východného partnerstva bola konštruktívna a jej cieľom bolo dosiahnutie zlepšenia a nie diskreditácia;

50.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, OBSE a Rade Európy.

(1) Prijaté texty P7_TA(2013)0446. (2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.06.2013, s. 26. (3) Ú. v. EÚ C 296 E, 02.10.2012, s. 105. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0565. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0570. (6) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165. (7) Ú. v. EÚ C 258 E, 6.9.2013, s. 13. (8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0503. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (10) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 13. (11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0504. (12) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.