Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(1),

–  so zreteľom na smernicu 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(3) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica)(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení)(6) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody(8),

–  so zreteľom na návrh smernice, ktorý Komisia predložila 11. júla 2012, o kolektívnej správe autorských práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na využívanie hudobných diel online,

–  so zreteľom na smernicu 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (smernica o autorských právach)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o hybridnej televízii (Connected TV)(10),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0057/2014),

A.  keďže audiovizuálna konvergencia znamená prepájanie audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré sa doposiaľ vo veľkej miere poskytovali oddelene, ako aj vytváranie väzieb v rámci hodnotového reťazca alebo prepojenie rôznych audiovizuálnych služieb;

B.  keďže konvergencia znamená inováciu a keďže toto si vyžaduje nové podoby spolupráce podnikov a priemyslu, aby používateľ mohol audiovizuálne obsahy a elektronické služby využívať všade, vždy a s akýmkoľvek zariadením;

C.  keďže konvergencia na horizontálnej úrovni (konvergencia odvetví), vertikálnej úrovni (konvergencia v rámci hodnotového reťazca) a na funkčnej úrovni (konvergencia aplikácií/služieb) má vplyv na audiovizuálny sektor;

D.  keďže v súvislosti s technickou konvergenciou sa stále viac prekrývajú právne otázky mediálnej oblasti a politické otázky, pokiaľ ide o siete;

E.  keďže prístup k audiovizuálnemu obsahu a jeho vyhľadateľnosť sa v konvergovanom svete stali ústrednou otázkou; keďže politika by nemala brániť samoregulačnému systému charakterizovania ponúk, ktoré spĺňajú minimálne kvalitatívne normy, a keďže otázka neutrality siete je vzhľadom na káblové a mobilné pripojenie stále naliehavejšia;

F.  keďže technická konvergencia médií sa medzičasom stala skutočnosťou, najmä v prípade vysielania, rozhlasu, tlač a internetu, a keďže európska politika v oblasti médií, kultúry a sietí musí regulačný rámec prispôsobiť týmto novým podmienkam a zabezpečiť zavedenie a vykonávanie jednotnej úrovne regulácie, a to aj so zreteľom na nových účastníkov na trhu z EÚ a tretích krajín;

G.  keďže napriek pokroku v technickej konvergencii sú skúsenosti s používaním prepájacích zariadení, ako aj s očakávaním a profilom používateľom ešte obmedzené;

H.   keďže samotná digitalizácia a technická konvergencia predstavujú pre občanov obmedzenú hodnotu a keďže podpora vysokých úrovní permanentných investícií do originálneho európskeho obsahu je v konvergujúcom mediálnom prostredí aj naďalej kľúčovou prioritou;

I.  keďže v dôsledku narastajúcej konvergencie sa musí vytvoriť nové chápanie súladu audiovizuálnych médií, elektronických služieb a aplikácií;

J.  keďže pojem platforma pre prístup k obsahu („content gateway“) opisuje každý subjekt, ktorý koná ako sprostredkovateľ medzi poskytovateľmi audiovizuálneho obsahu a koncovými používateľmi a zvyčajne zhromažďuje, selektuje a organizuje škálu poskytovateľov obsahu a poskytuje rozhranie, prostredníctvom ktorého môžu používatelia tento obsah nájsť a získať k nemu prístup; keďže takéto platformy môžu zahŕňať televízne platformy (ako satelit, káblová televízia a IPTV), zariadenia (ako televízne prijímače s pripojením na internet a hracie konzoly) alebo služby „over-the-top“;

Konvergentné trhy

1.  poznamenáva, že narastajúce tendencie smerujúce k horizontálnej konvergencii v odvetví a k vertikálnej integrácii v rámci hodnotového reťazca otvárajú nové podnikateľské príležitosti, ale zároveň môžu viesť k vytváraniu pozícií, z ktorých sa kontroluje prístup;

2.  zdôrazňuje, že treba prijať regulačné opatrenia, pokiaľ tzv. platformy pre prístup k obsahu („content gateways“) budú kontrolovať prístup k médiám a budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na tvorbu verejnej mienky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali vývoj v tomto smere, v plnej miere využili prostriedky európskeho práva hospodárskej súťaže a antitrustového práva a v prípade potreby zaviedli opatrenia s cieľom zabezpečiť rozmanitosť a tiež vytvorili regulačný rámec pre konvergenciu, ktorý zodpovedá tomuto vývoju;

3.  konštatuje, že vývoj trhu poukazuje na to, že v budúcnosti budú podniky stále viac spájať sieťové služby s poskytovaním audiovizuálneho obsahu a že internet vo svojej súčasnej podobe založenej na čo najlepšom prístupe by v dôsledku toho mohol stále viac ustupovať škále obsahu zameranej na jednostranné záujmy podniku;

4.  zastáva názor, že so všetkými súbormi údajov v rámci elektronickej komunikácie nezávisle od ich obsahu, použitia, pôvodu a účelu (zásada maximálneho úsilia) sa v zásade musí zaobchádzať rovnako, a preto žiada, najmä pokiaľ ide o vývoj špecializovaných služieb, ochranu a zaistenie slobodného a otvoreného internetu;

5.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť práva a povinnosti vysielateľov s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu prostredníctvom horizontálneho právneho rámca presahujúceho oblasť médií;

Prístup a vyhľadateľnosť

6.  zdôrazňuje, že neutralita siete v zmysle internetu založeného na zásade najlepšieho úsilia, ako aj nediskriminujúci prístup k akémukoľvek audiovizuálnemu obsahu a jeho prenos je zárukou pluralistickej ponuky informácií a rozmanitosti názorov a kultúry, a teda predstavuje zásadný prvok obdobný zásade povinného prenosu („must carry“) konvergovaného mediálneho sveta; vyzýva preto Komisiu, aby právne záväzným spôsobom zabezpečila dodržiavanie zásad internetovej neutrality, keďže toto má z hľadiska konvergencie médií zásadný význam;

7.  žiada nediskriminačný, transparentný a otvorený prístup k internetu pre všetkých používateľov a poskytovateľov audiovizuálnych služieb a odmieta akékoľvek obmedzenie zásady najlepšieho úsilia platformami alebo službami, ktoré vlastnia poskytovatelia;

8.   opätovne pripomína, že zásady neutrality siete neobmedzujú v prípade riadených sietí alebo špecializovaných služieb, ako sú káblová televízia a IPTV, potrebu uplatňovať povinnosti týkajúce sa povinnej prevádzky;

9.  vyzýva priemysel, aby vytvoril jednotné normy na zaistenie interoperability pripojenej televízie s cieľom nebrzdiť inovácie;

10.  žiada, aby rozmanitosť kultúrnej a audiovizuálnej tvorby bola v konvergovanom svete prístupná a vyhľadateľná pre všetkých európskych občanov, najmä keď výrobcovia zariadení, prevádzkovatelia siete, poskytovatelia obsahu alebo iní zostavovatelia predpisujú používateľom obmedzenú ponuku obsahu;

11.  zastáva názor, že v záujme zabezpečenia rozmanitosti ponuky a mienky nesmie byť vyhľadávanie a nachádzanie audiovizuálneho obsahu závislé od ekonomických záujmov, pričom regulačný zásah by mal nastať až vtedy, keď poskytovateľ platformy využíva dominantné postavenie na trhu alebo funkciu strážcu prístupu na uprednostňovanie alebo znevýhodňovanie určitého obsahu;

12.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery zvyknú prevádzkovatelia platforiem pre prístup k obsahu zneužívať svoje postavenie na uprednostňovanie vlastného obsahu, a aby vypracovala opatrenia na vylúčenie akéhokoľvek budúceho zneužívania;

13.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila, čo znamená platforma, a v prípade potreby stanovila právne predpisy vzťahujúce sa aj na technické siete na prenos audiovizuálneho obsahu;

14.  zastáva názor, že platformy v otvorených sieťach by mali byť vyňaté z právnych predpisov o platformách, pokiaľ v nich nemajú dominantné postavenie a nenarúšajú voľnú hospodársku súťaž;

15.  zastáva názor, že by sa mala podnecovať tvorba aplikácií („apps“), keďže ide o rastúci trh; zdôrazňuje však, že tzv. appizácia môže výrobcom audiovizuálneho obsahu spôsobovať problémy s prístupom na trh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, v ktorých oblastiach sú potrebné opatrenia na zaistenie prístupu k audiovizuálnym médiám a k ich vyhľadateľnosti a ako ich možno presadzovať, pričom pripomína, že regulačné opatrenia by sa mali prijímať iba v prípade, že poskytovateľ platformy prostredníctvom aplikácií využíva dominantné postavenie na trhu alebo funkciu strážcu prístupu na uprednostňovanie alebo znevýhodňovanie určitého obsahu;

16.  zastáva názor, že členské štáty by mali mať možnosť prijímať osobitné opatrenia na zabezpečenie primeranej vyhľadateľnosti a viditeľnosti audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme, aby sa zaručila rozmanitosť názorov, zatiaľ čo užívatelia by mali byť schopní samostatne selektovať ponuky jednoduchým spôsobom;

Zaistenie rozmanitosti a modely financovania

17.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s konvergenciou médií určila, ako možno zaistiť refinancovanie a produkciu kvalitného európskeho audiovizuálneho obsahu nadčasovým a vyváženým spôsobom;

18.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery dochádza na základe nespravodlivého regulačného zaobchádzania s lineárnymi a nelineárnymi službami podľa smernice 2010/13/EÚ k narúšaniu trhu v prípade kvantitatívnych a kvalitatívnych zákazov reklamy;

19.  zdôrazňuje, že nové reklamné stratégie, ktoré na zvýšenie svojej účinnosti využívajú nové technológie (snímky obrazovky, profilovanie spotrebiteľov, stratégie s viacerými obrazovkami) upozorňujú na otázky túkajúce sa ochrany spotrebiteľov, ich súkromného života a ich osobných údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť súbor konzistentných pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať na tieto stratégie;

20.  vyzýva Komisiu, aby odstránením regulácie týkajúce sa kvantitatívnych ustanovení v oblasti reklamy v prípade lineárneho audiovizuálneho obsahu zabezpečila, že ciele stanovené v smernici 2010/13/EÚ sa budú lepšie realizovať, ak sa zvýši flexibilita a posilnení sa spoločná regulácia a samoregulácia;

21.  zastáva názor, že nové obchodné modely, ktorých podstatou je uvádzanie na trh nepovoleného audiovizuálneho obsahu, predstavujú hrozbu pre kvalitnú žurnalistiku, verejnoprávne médiá a vysielanie financované reklamou;

22.   zastáva názor, že lineárne alebo nelineárne ponuky vysielateľov alebo iných poskytovateľov obsahu v obsahovo a technicky nezmenenej podobe, jednotlivé obsahy alebo časti sa bez súhlasu vysielateľa alebo poskytovateľa nesmú zaraďovať do programových balíkov alebo inak využívať za protihodnotu alebo bez protihodnoty;

23.  zastáva názor, že v súvislosti s konvergenciou je potrebné, aby sa postupy udeľovania povolení pre elektronické informačné a komunikačné služby financované z licenčných poplatkov, pokiaľ ide o audiovizuálne verejnoprávne ponuky, prispôsobili digitálnej realite konkurencie v publicistike;

24.  zdôrazňuje, že na zachovanie nezávislosti verejného sektora je nevyhnutné, aby sa naň naďalej nevzťahovali obmedzenia týkajúce sa financovania z reklamy, a vyzýva členské štáty, aby podporili snahu o poskytovanie finančných prostriedkov pre tento sektor;

Infraštruktúra a frekvencia

25.  konštatuje, že celoplošná dostupnosť čo najvýkonnejšieho širokopásmového internetového pripojenia je základným predpokladom konvergencie a inovácie v mediálnom odvetví; zdôrazňuje, že tieto širokopásmové siete treba najmä vo vidieckych oblastiach ďalej rozvíjať, a vyzýva členské štáty, aby tento nedostatok odstránili investičnými zásahmi v krátkodobom horizonte;

26.  vyjadruje poľutovanie, že v Európe ešte stále existujú rozsiahle oblasti s obmedzenou infraštruktúrou internetu, a pripomína Komisii, že na uvoľnenie potenciálu konvergovaného audiovizuálneho sveta je podstatné, aby spotrebitelia mali prístup k vysokorýchlostnému internetu;

27.  nalieha na subjekty z tohto odvetvia, aby v očakávaní konvergovanejšej budúcnosti dobrovoľne navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť zavedenie jednotného rámca noriem pre médiá, aby sa v rámci rozličných médií uplatňoval konzistentnejší prístup, ako aj s cieľom zaistiť, aby spotrebitelia naďalej chápali, na aký obsah sa vzťahuje regulácia a do akej miery;

28.  zdôrazňuje, že otvorené a interoperabilné normy predstavujú záruku slobodného a neobmedzeného prístupu k audiovizuálnemu obsahu;

29.  poznamenáva, že vznikajúce samoregulačné iniciatívy musia zohrávať hlavnú úlohu pri vytváraní jednotných noriem pre technológie používania a pre vývojárov a výrobcov;

30.  zdôrazňuje, že formát DVB-T/T2 predstavuje vynikajúce dlhodobé príležitosti na spoločné používanie frekvenčného pásma 700 MHz prostredníctvom vysielania a mobilných komunikácií, najmä pri využití perspektívnych hybridných mobilných zariadení, ako aj integrovaním čipov na príjem televízneho vysielania do mobilných zariadení;

31.  podporuje rozvoj súboru technológií, ktorý umožní efektívne využitie vysielacích aj širokopásmových technológií a v ktorom bude inteligentne skombinované vysielanie s mobilným komunikáciami („smart broadcasting“);

32.  považuje za dôležité, aby existoval plán pre pozemné digitálne vysielanie, aby sa investorom z oblasti vysielania aj mobilných sietí poskytla istota na dlhodobé plánovanie;

Hodnoty

33.  vyjadruje poľutovanie, že v zelenej knihe chýba explicitný odkaz na dvojaký charakter audiovizuálnych médií, ktoré majú kultúrnu aj hospodársku hodnotu;

34.  pripomína Komisii, že EÚ pristúpila k Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

35.  zdôrazňuje, že ochrana slobody médií, podpora plurality médií a kultúrnej rozmanitosti, ako aj ochrana neplnoletých osôb patria medzi významné hodnoty aj v období konvergencie;

36.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prípadnú revíziu smernice 2010/13/EÚ pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie slobody tlače;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie článku 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách týkajúceho sa podpory produkcie európskych diel a prístupu k týmto dielam prostredníctvom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie;

38.  upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že sprístupnenie audiovizuálneho kultúrneho a mediálneho odvetvia na účely medzinárodných dohôd o voľnom obchode je v rozpore so záväzkom Európskej únie podporovať kultúrnu rozmanitosť a identitu a rešpektovať kultúrnu zvrchovanosť členských štátov;

39.  vyzýva európsky audiovizuálny priemysel, aby pokračoval v rozvoji konzistentných a atraktívnych služieb, najmä služieb online, s cieľom rozšíriť ponuku kvalitného európskeho audiovizuálneho obsahu; zdôrazňuje, že otázka obsahu musí ostať prvoradá; zdôrazňuje, že množstvo platforiem nevyhnutne nezaručuje rozmanitosť obsahu;

40.  zdôrazňuje, že ochrana mládeže, ochrana spotrebiteľov a ochrana údajov predstavujú absolútne ciele regulácie, ktoré musia platiť rovnako pre všetkých poskytovateľov služieb v oblasti médií a komunikácie v celej EÚ;

41.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o presadzovanie ustanovení o ochrane neplnoletých osôb a spotrebiteľov; žiada, aby požiadavky na ochranu údajov v rovnakej miere vzťahovali na všetkých poskytovateľov služieb v oblasti médií a komunikácie na území EÚ; zdôrazňuje, že spotrebiteľ musí mať kedykoľvek možnosť ľahko vykonať zmeny v nastaveniach ochrany súkromia;

42.  zdôrazňuje, že so zreteľom na svetovú hospodársku súťaž na konvergovaných trhoch je nevyhnutné vyvíjať na medzinárodnej úrovni primerané normy ochrany v rámci spoločnej regulácie a samoregulácie týkajúce sa ochrany mládeže a spotrebiteľov;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali činnosti na sprostredkovanie digitálnej mediálnej gramotnosti, ktoré už v rozmanitých podobách existujú, a aby vytvorili metodiku na posudzovanie sprostredkovania mediálnej gramotnosti;

Regulačný rámec

44.  zastáva názor, že cieľom európskej politiky v oblasti médií a internetu by malo byť odstraňovanie prekážok brániacich inovácií médií a zároveň zohľadňovanie normatívnych aspektov demokratickej a kultúrne rozmanitej mediálnej politiky;

45.  zdôrazňuje, že podobný obsah na tom istom zariadení si vyžaduje jednotný, flexibilný právny rámec, ktorý bude orientovaný na užívateľov a prístup a neutrálny z hľadiska technológií, ako aj transparentný a vymáhateľný;

46.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto platformy budú fungovať tak, že sa zohľadnia trhové podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže;

47.  žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu, v ktorom posúdi, či rozsah pôsobnosti smernice o audiovizuálnych mediálnych službách naďalej zodpovedá vývoju všetkých audiovizuálnych mediálnych služieb, ku ktorým majú európski občania prístup;

48.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery kritérium linearity v mnohých oblastiach spôsobuje, že regulačné ciele stanovené v smernici 2010/13/EÚ sa v konvergovanom svete neplnia;

49.  odporúča, aby sa oblasti smernice 2010/13/EÚ, v ktorých sa už neplní cieľ právnych predpisov, vyňali z rozsahu pôsobnosti; domnieva sa, že namiesto toho by sa na európskej úrovni mali zaviesť minimálne požiadavky pre všetky audiovizuálne mediálne služby;

50.  zdôrazňuje význam technologicky neutrálnych systémov vyrovnávania práv, aby sa uľahčilo sprístupnenie služieb poskytovateľov mediálnych služieb platformám tretích strán;

51.  zdôrazňuje, že zásada krajiny pôvodu (alebo krajiny vysielania) zakotvená v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách je naďalej významným predpokladom na to, aby bolo možné ponúkať audiovizuálny obsah aj nad rámec územných hraníc, a predstavuje míľnik na ceste k spoločnému trhu služieb; zdôrazňuje však potrebu prispôsobiť právne predpisy EÚ internetovému a elektronickému prostrediu a venovať osobitnú pozornosť spoločnostiam ponúkajúcim audiovizuálny obsah on-line, ktoré sa snažia vyhnúť zdaneniu v niektorých členských štátoch tým, že sa presídlia do krajín s veľmi nízkym daňovým zaťažením;

52.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa vyžaduje úprava autorského práva na účely primeraného využitia lineárneho a nelineárneho obsahu na rôznych platformách, ako aj jeho cezhraničnej prístupnosti;

53.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala zásadu technologickej neutrality a prípadne zodpovedajúcim spôsobom preskúmala európske právne predpisy o autorskom práve;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (2) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (3) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33. (4) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37. (5) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7. (6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21. (7) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37. (8) Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10. (9) Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10. (10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0329.