Prijaté texty - Európska prokuratúra

Choisissez la langue de votre document :

Zoznam

Predchádzajúci

Nasledujúci

Úplné znenie

Postup : 2013/0255(APP)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu : A7-0141/2014
Predkladané texty : A7-0141/2014		Rozpravy : PV 11/03/2014 - 15 CRE 11/03/2014 - 15		Hlasovanie : PV 12/03/2014 - 8.27 CRE 12/03/2014 - 8.27 Vysvetlenie hlasovaní		Prijaté texty : P7_TA(2014)0234

Prijaté texty

448k

146k

Streda, 12. marca 2014 - Štrasburg

Európska prokuratúra

P7_TA(2014)0234

A7-0141/2014

		Uznesenie
		Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534 – 2013/0255(APP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh nariadenia Rady (COM(2013)0534),

– so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

– so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

– so zreteľom na uznesenie Rady z 30. novembra 2009 o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(1),

– so zreteľom na iné nástroje v oblasti trestného súdnictva, ktoré boli prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom a Radou, ako je smernica 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a o práve na informovanie po zatknutí, smernica o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach atď.,

– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

– so zreteľom na články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a na Chartu základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,

– so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013,

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. januára 2014,

– so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A7-0141/2014),

A. keďže hlavnými cieľmi vytvorenia Európskej prokuratúry je prispieť k posilneniu ochrany finančných záujmov Únie, posilniť dôveru podnikov a občanov EÚ v inštitúcie Únie a zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, a zároveň plne rešpektovať základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

B. keďže EÚ si sama stanovila úlohu vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a keďže podľa článku 6 Zmluvy o Európske únii dodržiava ľudské práva a základné slobody; keďže trestná činnosť nadobúda čoraz viac cezhraničný charakter a keďže trestná činnosť proti finančným záujmom Únie spôsobuje každoročne značné finančné škody, musí EÚ zabezpečiť účinnú reakciu, ktorá pridáva hodnotu spoločnému úsiliu všetkých členských štátov, pretože ochranu rozpočtu EÚ pred podvodmi možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ;

C. keďže by sa mala uplatňovať zásada nulovej tolerancie v prípade rozpočtu EÚ, aby sa podvody proti finančným záujmom Európskej únie riešili jednotnejším a účinnejším spôsobom;

D. keďže členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie, ako aj za výber vlastných zdrojov, ako je stanovené v rozhodnutí Rady 2007/436/ES, Euratom(2), ktoré bude onedlho nahradené rozhodnutím Rady o zmenenom návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (COM(2011)0739) predloženom Komisiou;

E. keďže je rovnako dôležité zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie tak na úrovni výberu zdrojov EÚ, ako aj na úrovni výdavkov;

F. keďže 10 % vyšetrovaní úradu OLAF sa týka prípadov cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, no tieto prípady predstavujú 40 % celkového finančného poškodenia finančných záujmov Európskej únie;

G. keďže zriadenie Európskej prokuratúry je jediným aktom v oblasti trestného práva, pre ktorý sa nebude môcť použiť riadny legislatívny postup;

H. keďže návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry je neoddeliteľne spojený s návrhom smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva a návrhom nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup;

I. keďže dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa právneho štátu musí byť hlavnou zásadou pre všetky európske právne predpisy, a to najmä v oblasti spravodlivosti a ochrany základných ľudských práv;

J. keďže 14 komôr národných parlamentov z 11 členských štátov udelilo „žltú kartu“ návrhu Komisie a keďže 27. novembra 2013 sa Komisia rozhodla zachovať tento návrh, hoci napriek tomu uviedla, že náležite zohľadní odôvodnené stanoviská komôr národných parlamentov počas legislatívneho procesu;

K. keďže v článku 86 ods. 1 ZFEÚ sa v Rade vyžaduje jednomyseľnosť pri vytvorení Európskej prokuratúry; keďže sa zdá byť veľmi nepravdepodobné, že sa táto jednomyseľnosť dosiahne, a preto je pravdepodobnejšie, že niektoré členské štáty vytvoria Európsku prokuratúru prostredníctvom posilnenej spolupráce, ktorá si bude vyžadovať, aby Komisia predložila nový návrh;

1. považuje návrh Európskej komisie za ďalší krok smerom k realizácii európskeho priestoru trestného súdnictva a posilneniu nástrojov pre boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, a tým k zvýšeniu dôvery daňových poplatníkov v EÚ;

2. nazdáva sa, že zriadenie Európskej prokuratúry by mohlo za predpokladu, že sa na nej budú zúčastňovať všetky štáty, zabezpečiť osobitnú pridanú hodnotu pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže finančné záujmy Únie, a teda záujmy európskych daňových poplatníkov, sa musia chrániť vo všetkých členských štátoch;

3. vyzýva Radu, aby vo veľkej miere zapojila Parlament do svojich legislatívnych prác prostredníctvom stáleho toku informácií a nepretržitých konzultácií s Parlamentom, čo umožní dospieť k výsledku, ktorý bude v súlade so zmenami Zmluvy o fungovaní Európskej únie po lisabonskom procese a ktorý bude v podstate konsenzom;

4. vzhľadom na to, že považuje zladenie komplexných opatrení Európskej únie v oblasti justície za zásadnú hodnotu pre ich účinnosť, vyzýva európsky zákonodarný orgán, aby sa vyrovnal s týmto návrhom s prihliadnutím na ďalšie úzko súvisiace návrhy, ako je návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a iné príslušné nástroje v oblasti trestného súdnictva a procesných práv, a to s cieľom zabezpečiť jeho plnú kompatibilitu s uvedenými opatreniami a dôsledné vykonávanie;

5. zdôrazňuje, že právomoci a postupy Európskej prokuratúry musia dodržiavať zásady základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach a ústavných tradíciách členských štátov; vyzýva preto Radu, aby náležite vzala do úvahy tieto odporúčania:

(i)

Európska prokuratúra musí vykonávať svoju činnosť tak, že bude prísne dodržiavať právo na spravodlivý proces, a teda v prísnom súlade so zásadou práva na zákonného sudcu, ktorá vyžaduje, aby boli kritériá, ktoré určujú, ktorý súd je príslušný na výkon právomoci, jasne stanovené vopred; keďže súčasné znenie článku 27 ods. 4 udeľuje Európskej prokuratúre nadmernú diskrečnú právomoc pri uplatňovaní rozličných jurisdikčných kritérií, mali by byť tieto kritériá záväzné a mala by sa medzi nimi vytvoriť hierarchia v záujme zabezpečenia predvídateľnosti; v tejto súvislosti by sa mali brať do úvahy práva podozrivých osôb; okrem toho by určenie kompetencie v súlade s týmito kritériami malo byť predmetom súdneho preskúmania;

(ii)

Európska prokuratúra by mala byť v plnej miere nezávislá od vnútroštátnych vlád a inštitúcií EÚ a mala by byť chránená pred akýmkoľvek politickým tlakom;

(iii)

rozsah právomoci Európskej prokuratúry by mal byť presne určený, aby bolo možné určiť ex ante trestné činy, ktoré pokrýva; Parlament žiada dôslednú revíziu vymedzení obsiahnutých v článku 13 návrhu Komisie o doplnkovej právomoci, keďže v súčasnom znení prekračujú rozsah pôsobnosti článku 86 ods. 1 až 3 ZFEÚ; malo by sa to urobiť tak, aby sa zabezpečilo rozšírenie právomocí Európskej prokuratúry na iné trestné činy ako tie, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, len v prípade, keď kumulatívne:

	a)	jednotlivec súbežne pácha trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie a iné trestné činy; a
	b)	trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie prevládajú a iné sú skôr doplnkové; a
	c)	zabránilo by sa ďalšiemu pokusu o trestné činy a ich potrestaniu, ak by neboli trestne stíhaní a predvedení pred súd aj za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;
		Okrem toho by určenie kompetencie v súlade s týmito kritériami malo byť predmetom súdneho preskúmania;

(iv)

vzhľadom k tomu, že smernica uvedená v článku 12 návrhu, v ktorom sa ustanovuje právomoc európskeho prokurátora, pokiaľ ide trestné činy, ešte nebola prijatá, v texte návrhu by sa malo preto osobitne uviesť, že európsky prokurátor nemôže stíhať za trestné činy, ktoré ešte nie sú stanovené v príslušných právnych predpisoch členských štátov v čase spáchania trestného činu; Európska prokuratúra by navyše nemala uplatňovať svoje právomoci, pokiaľ ide o trestné činy spáchané predtým, než sa stane plne funkčnou; článok 71 návrhu by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť;

(v)

vyšetrovacie nástroje a vyšetrovacie opatrenia, ktoré má Európska prokuratúra k dispozícii, by mali byť jednotné, jasne vymedzené a zlučiteľné so všetkými právnymi systémami členských štátov, ktoré ich vykonávajú; kritériá používania vyšetrovacích opatrení by sa okrem toho mali podrobnejšie vymedziť, aby sa zabezpečilo vylúčenie snáh o získanie výhodnejšieho právneho postavenia;

(vi)

prípustnosť dôkazov a ich hodnotenie v súlade s článkom 30 sú kľúčovými prvkami pri vyšetrovaní trestného činu; príslušné pravidlá by mali byť jasné a jednotné, kdekoľvek sa rozširuje právomoc Európskej prokuratúry, a mali by dokonale zodpovedať plnému rešpektovaniu procesných záruk; s cieľom zabezpečiť takýto súlad by podmienky prípustnosti dôkazov mali dodržiavať všetky práva, ktoré sú zaručené v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva;

(vii)

právo na účinný opravný prostriedok by sa malo presadzovať kedykoľvek počas činnosti európskeho prokurátora v Únii; rozhodnutia prijaté európskym prokurátorom by preto mali podliehať súdnemu preskúmaniu pred príslušným súdom; v tejto súvislosti by rozhodnutia európskeho prokurátora prijaté pred procesom, alebo nezávisle od neho, napríklad tie, ktoré sú uvedené v článkoch 27, 28, 29, pokiaľ ide o právomoci, zamietnutie prípadu alebo transakcie, mali podliehať opravným prostriedkom, ktoré poskytuje Súdny dvor.

Článok 36 návrhu by sa mal prepracovať tak, aby sa zabránilo obchádzaniu ustanovení zmluvy o príslušnosti súdov Únie a o neprimeranom obmedzovaní práva na účinnú súdnu nápravu podľa článku 47 ods. 1 Charty základných práv.
	(viii)	v ustanoveniach článku 28 by sa malo jasne určovať, že po zamietnutí prípadu európskym prokurátorom, ktorý sa týka menej závažných priestupkov, sa vnútroštátnym prokuratúram nebráni v ďalšom vyšetrovaní a stíhaní prípadu, pokiaľ im to umožňujú ich právne predpisy; ak nie je možné napraviť nepredvídateľný nedostatok relevantných dôkazov ďalšími primeranými krokmi vyšetrovania, zamietnutie je povinné; okrem toho počas vyšetrovania by sa malo čo najskôr zistiť, či existujú dôvody na povinné zamietnutie, pričom zamietnutie by malo bezodkladne nasledovať po zistení niektorého z dôvodov na povinné zamietnutie;
	(ix)	je nutné predchádzať svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti za každých okolností; preto by sa mala podmienka riadneho výkonu spravodlivosti ako dôvod pre transakciu, ako sa stanovuje v článku 29 ods. 1 návrhu, nahradiť konkrétnejšími kritériami; transakcia by sa mala vylúčiť podľa času obžaloby a za všetkých okolností v prípadoch, ktoré sa môžu zamietnuť podľa článku 28 návrhu, ako aj v závažných prípadoch;
	(x)	keďže právomoci Európskej prokuratúry vyžadujú nielen súdne preskúmanie Súdnym dvorom, ale aj dohľad zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov, musia sa začleniť príslušné ustanovenia najmä s cieľom zabezpečiť účinné a jednotné postupy medzi členskými štátmi a súlad so zásadami právneho štátu;

6. okrem toho vyzýva Radu, s poukázaním na dôsledné rešpektovanie základných zásad, ktorých priamym odrazom je spravodlivý proces a záruky obhajoby v trestnom konaní, aby zohľadnila a vykonala tieto odporúčania:

(i)

všetky činnosti Európskej prokuratúry by mali zaručiť vysokú úroveň ochrany práva na obhajobu, najmä vzhľadom k tomu, že Únia by sa mohla stať priestorom, v ktorom by Európska prokuratúra počas svojho fungovania bez toho, aby musela siahnuť po nástrojoch vzájomnej právne pomoci; v tejto súvislosti predstavuje dodržiavanie minimálnych noriem EÚ v oblasti práv jednotlivcov v trestných konaniach vo všetkých členských štátoch hlavnú súčasť náležitého fungovania Európskej prokuratúry.

V tejto súvislosti je treba poznamenať, že plán na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, ktorý prijala Rada 30. novembra 2009, ešte nebol dokončený a že v návrhu sa odkazuje len na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o právo mlčať, zásadu prezumpcie neviny, právo na právnu pomoc a zisťovanie zo strany obhajoby; preto v záujme dodržiavania zásady rovnosti prostriedkov by sa mal zákon, ktorý sa uplatňuje na podozrivé alebo obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry, uplatňovať aj na procesné záruky voči aktom, pokiaľ ide o vyšetrovanie či trestné stíhanie týchto osôb, pričom sa táto úprava nedotkne akýchkoľvek dodatočných alebo vyšších noriem či procesných záruk, ktoré udeľuje právo Únie;
	(ii)	po uplynutí príslušného obdobia transpozície by sa netransponovanie či nesprávne transponovanie niektorého z právnych predpisov v oblasti procesných práv Únie nemalo interpretovať proti jednotlivcovi v rámci vyšetrovania či trestného stíhania a ich uplatňovanie bude vždy v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva;
	(iii)	malo by sa zabezpečiť rešpektovanie zásady ne bis in idem;
	(iv)	trestné stíhanie by malo byť v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii, článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Chartou základných práv Európskej únie a platnými právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany osobných údajov; osobitná pozornosť by sa mala venovať právam osôb, ktorých osobné údaje sa prevádzajú tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám;

7. žiada Radu, aby zohľadnila nasledujúce odporúčania, a pripomína, že je potrebné, aby štruktúra Európskej prokuratúry bola efektívna, jednoduchá, účinná a schopná dosiahnuť čo najlepšie výsledky:

	(i)	na zabezpečenie úspešného a spravodlivého výsledku vyšetrovacích úkonov a ich koordinácie je nutné, aby tí, ktorí ich riadia, mali podrobné znalosti o právnych systémoch zúčastnených krajín; na tieto účely by organizačný model Európskej prokuratúry mal na ústrednej úrovni zabezpečiť primerané zručnosti, skúsenosti a vedomosti o právnych systémoch členských štátov;
	(ii)	aby sa rozhodnutia prijímali rýchlo a efektívne, je nutné, aby rozhodovací proces mohla vykonávať Európska prokuratúra, a to s pomocou vnútroštátnych prokurátorov poverených riešením konkrétnych prípadov;
	(iii)	s cieľom zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla zaručovať vysokú úroveň nezávislosti, efektívnosti, skúsenosti a profesionality, je potrebné, aby boli jej zamestnanci vysokokvalifikovaní a zabezpečovali dosiahnutie cieľov stanovených v tomto uznesení; títo zamestnanci môžu pochádzať predovšetkým z odvetvia súdnictva, právnych povolaní alebo z iných odvetví, v rámci ktorých získali uvedené skúsenosti a odborné znalosti, ako aj príslušné znalosti o právnych systémoch členských štátov; v tejto súvislosti, ako uviedla Európska komisia v bode 4 dôvodovej správy k návrhu z hľadiska celkových nákladov, musia vyhovovať súčasným potrebám účinnosti a funkčnosti Európskej prokuratúry;
	(iv)	mal by sa vytvoriť kontrolný mechanizmus a každoročne by sa mali podávať správy o činnosti Európskej prokuratúry;

8. berie na vedomie myšlienku založiť Európsku prokuratúru na existujúcich štruktúrach, čo by bolo riešenie, ktoré podľa očakávaní Komisie nespôsobí Únii ani jej členským štátom žiadne podstatné nové náklady, pretože administratívnu činnosť prokuratúry zabezpečí Eurojust a ľudské zdroje jej poskytnú existujúce subjekty ako OLAF;

9. vyjadruje pochybnosti v súvislosti s argumentom týkajúcim sa nákladovej efektívnosti predloženým v návrhu, pretože ak má Európska prokuratúra vykonávať účinné vyšetrovanie a stíhanie, mala by vytvoriť špecializované oddelenia (jedno na každý členský štát), ktoré musia disponovať rozsiahlymi poznatkami o vnútroštátnom právnom rámci; žiada, aby sa vypracovala analýza, ktorá by posúdila náklady na vytvorenie Európskej prokuratúry a jeho prípadné dôsledky na rozpočty členských štátov; žiada, aby sa takáto analýza vykonala s cieľom odhadnú aj prínosy;

10. vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrh vychádza z predpokladu, že administratívne služby, ktoré poskytuje Eurojust, nebudú mať na túto decentralizovanú agentúru žiadny vplyv vo finančnej ani personálnej oblasti; preto sa domnieva, že finančný výkaz je zavádzajúci; v tejto súvislosti upozorňuje na svoju žiadosť, aby Komisia predložila aktualizovaný finančný výkaz zohľadňujúci prípadné zmeny zákonodarcu pred uzatvorením legislatívneho procesu;

11. odporúča, aby Komisia podľa ustanovení článku 86 ods. 1 ZFEÚ, na základe ktorého môže Európsku prokuratúru Rada vytvoriť„z Eurojustu“, stanovila jednoduchý presun finančných zdrojov na Európsku prokuratúru z úradu OLAF, a aby Európska prokuratúra využila expertízu a pridanú hodnotu ponúkanú zamestnancami Eurojustu;

12. zdôrazňuje, že nedostal žiadne jasné informácie o tom, či sa na Európsku prokuratúru ako na novozriadený orgán vzťahuje znižovanie stavu zamestnancov plánované pre všetky inštitúcie a orgány Únie; jasne uvádza, že takýto prístup by nepodporil;

13. vyzýva Radu, aby objasnila právomoci každého existujúceho orgánu chrániaceho finančné záujmy Únie; zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa bližšie definoval a jasne vymedzil vzťah medzi Európskou prokuratúrou a inými existujúcimi orgánmi, ako sú Eurojust a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF); zdôrazňuje, že Európska prokuratúra by mala využiť dlhoročné odborné znalosti OLAF vo vedení vyšetrovaní, na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni Únie, v oblastiach týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Únie vrátane korupcie; obzvlášť zdôrazňuje, že by Rada mala objasniť komplementaritu medzi činnosťami úradu OLAF a Európskou prokuratúrou týkajúcimi sa „interných” a „externých” vyšetrovaní; zdôrazňuje, že súčasný návrh Komisie neobjasňuje ani jeho vzťah s Európskou prokuratúrou ani spôsob vedenia interných vyšetrovaní v rámci inštitúcií EÚ;

14. domnieva sa, že by sa mali dôkladnejšie preskúmať prekrývajúce sa činnosti úradu OLAF, Eurojustu a Európskej prokuratúry, s cieľom minimalizovať riziko konfliktu pôsobností; vyzýva Radu, aby objasnila príslušné právomoci týchto orgánov, stanovila možné spoločné právomoci a nedostatky, a v prípade potreby navrhla prostriedky nápravy;

15. žiada, za predpokladu, že isté členské štáty pravdepodobne odstúpia od návrhu o Európskej prokuratúre, vypracovanie analýzy, ktorá by objasňovala, ktoré oddelenia úradu OLAF a ktorí zamestnanci budú presunutí do Európskej prokuratúry a ktorí ostanú v rámci úradu OLAF; žiada, aby si úrad OLAF ponechal poskytnuté prostriedky potrebné na boj proti podvodom, keďže táto činnosť nespadá do mandátu Európskej prokuratúry;

16. poukazuje na to, že úrad OLAF bude mať naďalej právomoc v prípade tých členských štátov, ktoré sa nezúčastnia na vytvorení Európskej prokuratúry, a že by sa im mala poskytnúť rovnocenná úroveň procesných záruk;

17. vyzýva preto Komisiu, aby do návrhu zahrnula spolu so zmenami týkajúcimi sa nariadenia o úrade OLAF, ktoré vyplývajú z vytvorenia Európskej prokuratúry, dostatočné procesné záruky vrátane možnosti súdneho preskúmania opatrení, ktoré úrad OLAF prijal v rámci vyšetrovania;

18. domnieva sa, že povinnosti uložené vnútroštátnym orgánom informovať Európsku prokuratúru o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo predstavovať trestný čin v rámci ich právomoci, by mali byť zosúladené s existujúcimi povinnosťami na úrovni členských štátov, nemali by ich presahovať a mali by rešpektovať nezávislosť týchto úradov;

19. žiada, aby sa vypracoval osobitný súbor pravidiel na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť harmonizovanú ochranu informátorov;

20. vyzýva Radu, aby ďalej zvyšovala účinnosť a efektívnosť príslušných súdnych dvorov v členských štátoch, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnosť projektu Európskej prokuratúry;

21. víta myšlienku zakotvenia Európskej prokuratúry do existujúcich decentralizovaných štruktúr prostredníctvom zainteresovania vyslaných národných prokurátorov ako „osobitných poradcov“; uvedomuje si potrebu viac sa venovať nezávislosti vymenovaných prokurátorov voči vnútroštátnemu súdnictvu a transparentnosti postupov pri ich výbere s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek náznaku zvýhodňovania zo strany Európskej prokuratúry;

22. domnieva sa, že pre delegovaných európskych prokurátorov a ich zamestnancov by sa mala jednotným a účinným spôsobom zabezpečiť náležitá odborná príprava v oblasti trestného práva EÚ;

23. pripomína Rade a Komisii, že je nanajvýš dôležité, aby Európsky parlament, spolutvorca právnych predpisov v oblasti hmotného a procesného trestného práva, ostal úzko zapojený do procesu zriadenia Európskej prokuratúry a aby jeho postavenie bolo riadne zohľadnené vo všetkých fázach postupu; na tento účel má v úmysle udržiavať časté kontakty s Komisiou a Radou s cieľom zabezpečiť v tomto zmysle plodnú spoluprácu; v plnej miere si uvedomuje zložitosť úlohy a nutnosť určenia primeranej lehoty na jej realizáciu, je pripravený vyjadriť svoje stanovisko k budúcemu vývoju týkajúcemu sa Európskej prokuratúry, v prípade potreby aj s ďalšími priebežnými správami;

24. vyzýva Radu, aby venovala dostatočný čas dôkladnému posúdeniu návrhu Komisie a nenáhlila sa ukončiť svoje rokovania; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť predčasnému prechodu na postup posilnenej spolupráce;

25. poveruje svojho predsedu, aby vyzval Radu na pokračovanie rokovaní;

26. upozorňuje Radu, že uvedené politické usmernenia tvoria technickú prílohu tohto uznesenia;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)	Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(2)	Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.

PRÍLOHA K UZNESENIU

Odôvodnenie 22
Zmena 1
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
(22) Trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú často úzko spojené s ďalšími trestnými činmi. Právomoc Európskej prokuratúry má v záujme procesnej efektívnosti a zabránenia možnému porušeniu zásady ne bis in idem pokrývať aj trestné činy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch technicky nevymedzujú ako trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ak sú ich podstatné skutočnosti identické a neoddeliteľne spojené so skutočnosťami trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takýchto zmiešaných prípadoch, keď prevláda trestný čin, ktorý poškodzuje finančné záujmy Únie, by sa po konzultácii s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov mala vykonávať právomoc Európskej prokuratúry. Prevaha sa má určiť na základe kritérií, ako je finančný vplyv trestných činov na Úniu, na vnútroštátne rozpočty, počet poškodených alebo ďalšie okolnosti týkajúce sa závažnosti trestných činov alebo uplatniteľné sankcie.	(22) Trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú často úzko spojené s ďalšími trestnými činmi. Právomoc Európskej prokuratúry má v záujme zabránenia možnému porušeniu zásady ne bis in idem pokrývať aj trestné činy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch technicky nevymedzujú ako trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ak sú ich podstatné skutočnosti identické so skutočnosťami trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takýchto zmiešaných prípadoch, keď prevláda trestný čin, ktorý poškodzuje finančné záujmy Únie, by sa po konzultácii s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov mala vykonávať právomoc Európskej prokuratúry. Prevaha sa má určiť na základe kritérií, ako je finančný vplyv trestných činov na Úniu, na vnútroštátne rozpočty, počet poškodených alebo ďalšie okolnosti týkajúce sa závažnosti trestných činov alebo uplatniteľné sankcie.

Odôvodnenie 46
Zmena 3
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
(46) Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, sa uplatňujú aj na Európsku prokuratúru, ale len vzhľadom na jej administratívne úlohy, aby sa nijako neohrozila požiadavka dôvernosti jej operačnej práce. Podobne aj pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom sa má rešpektovať požiadavka dôvernosti Európskej prokuratúry.	(46) Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, sa uplatňujú aj na Európsku prokuratúru; pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom sa má rešpektovať požiadavka dôvernosti Európskej prokuratúry.

Článok 13
Zmena 2
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Keď sú trestné činy uvedené v článku 12 neoddeliteľne spojené s trestnými činmi inými, než sú trestné činy uvedené v článku 12, a ich spoločné vyšetrovanie a trestné stíhanie je v záujme dobrého výkonu spravodlivosti, právomoc Európskej prokuratúry sa vzťahuje aj na tieto trestné činy za podmienky, že trestné činy uvedené v článku 12 prevládajú a ostatné trestné činy sú založené na identických skutočnostiach.	1. Keď sú trestné činy uvedené v článku 12 spojené s trestnými činmi inými, než sú trestné činy uvedené v článku 12, právomoc Európskej prokuratúry sa vzťahuje aj na tieto trestné činy za podmienky, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky: — jeden konkrétny súbor faktov súbežne predstavuje trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie a zároveň iný/iné trestný/trestné čin/činy, a — trestný/trestné čin/činy poškodzujúci/poškodzujúce finančné záujmy Únie prevláda/prevládajú a iný/iné je/sú skôr doplnkový/doplnkové, a — ďalšie stíhanie a trest za iný/iné trestný/trestné čin/činy by nebolo/neboli možné, ak by neboli trestne stíhaní a predvedení pred súd aj za trestný/trestné čin/činy poškodzujúci/poškodzujúce finančné záujmy Únie.
Keď tieto podmienky nie sú splnené, členský štát, do ktorého právomoci patria uvedené iné trestné činy, má právomoc, aj pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 12.	Keď tieto podmienky nie sú splnené, členský štát, do ktorého právomoci patria uvedené iné trestné činy, má právomoc, aj pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 12.
2. Európska prokuratúra a vnútroštátne orgány trestného stíhania sa pri určovaní orgánu, ktorý má právomoc podľa odseku 1, navzájom radia. V prípade potreby sa na uľahčenie určenia tejto právomoci môže v súlade s článkom 57 zapojiť aj Eurojust.	2. Európska prokuratúra a vnútroštátne orgány trestného stíhania sa pri určovaní orgánu, ktorý má právomoc podľa odseku 1, navzájom radia. V prípade potreby sa na uľahčenie určenia tejto právomoci môže v súlade s článkom 57 zapojiť aj Eurojust.
3. V prípade nezhody medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania vo veci právomoci podľa odseku 1 rozhodne o doplnkovej právomoci vnútroštátny justičný orgán s právomocou rozhodovať o pridelení právomocí týkajúcich sa trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.	3. V prípade nezhody medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania vo veci právomoci podľa odseku 1 rozhodne o doplnkovej právomoci vnútroštátny justičný orgán s právomocou rozhodovať o pridelení právomocí týkajúcich sa trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.
4. Na určenie právomoci podľa tohto článku sa nevzťahuje preskúmanie.	4. Určenie právomoci podľa tohto článku môže byť predmetom preskúmania súdom prvého stupňa ex offo, ako sa uvádza v článku 27 ods. 4 návrhu.

Článok 27
Zmena 4
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Európsky prokurátor a delegovaní európski prokurátori majú rovnaké právomoci ako štátni prokurátori v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné stíhanie a podanie prípadu na súd, najmä právomoc predniesť žalobné návrhy, zúčastňovať sa na zhromažďovaní dôkazov a využívať dostupné prostriedky nápravy.	1. Európsky prokurátor a delegovaní európski prokurátori majú rovnaké právomoci ako štátni prokurátori v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné stíhanie a podanie prípadu na súd, najmä právomoc predniesť žalobné návrhy, zúčastňovať sa na zhromažďovaní dôkazov a využívať dostupné prostriedky nápravy.
2. Ak príslušný delegovaný európsky prokurátor považuje vyšetrovanie za ukončené, predloží európskemu prokurátorovi na preskúmanie zhrnutie prípadu s návrhom obžaloby a zoznamom dôkazov. Pokiaľ európsky prokurátor nenariadi zamietnutie prípadu podľa článku 28, nariadi delegovanému európskemu prokurátorovi, aby prípad s obžalobou predložil príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo odovzdal naspäť na ďalšie vyšetrovanie. Príslušnému vnútroštátnemu súdu môže prípad predložiť aj európsky prokurátor.	2. Ak príslušný delegovaný európsky prokurátor považuje vyšetrovanie za ukončené, predloží európskemu prokurátorovi na preskúmanie zhrnutie prípadu s návrhom obžaloby a zoznamom dôkazov. Pokiaľ európsky prokurátor nenariadi zamietnutie prípadu podľa článku 28, alebo v prípade, že na základe jeho/jej pokynu poskytnúť transakciu podľa článku 29 nebola táto ponuka prijatá, nariadi delegovanému európskemu prokurátorovi, aby prípad s obžalobou predložil príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo odovzdal naspäť na ďalšie vyšetrovanie. Príslušnému vnútroštátnemu súdu môže prípad predložiť aj európsky prokurátor.
3. V obžalobe predloženej príslušnému vnútroštátnemu súdu sa uvedú dôkazy, ktoré sa použijú v súdnom konaní.	3. V obžalobe predloženej príslušnému vnútroštátnemu súdu sa uvedú dôkazy, ktoré sa použijú v súdnom konaní.
4. Európsky prokurátor v úzkej spolupráci s delegovaným európskym prokurátorom, ktorý prípad predkladá, a po zohľadnení potreby riadneho výkonu spravodlivosti, vyberie jurisdikciu súdneho konania a určí príslušný vnútroštátny súd, pričom zohľadní tieto kritériá:	4. Príslušný vnútroštátny súd bude určený na základe týchto kritérií v poradí podľa dôležitosti:
a) miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade viacerých trestných činov miesto, kde bola spáchaná väčšina trestných činov;	a) miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade viacerých trestných činov miesto, kde bola spáchaná väčšina trestných činov;
b) miesto, kde má obvinená osoba svoj obvyklý pobyt;	b) miesto, kde má obvinená osoba svoj obvyklý pobyt;
c) miesto, kde sa nachádzajú dôkazy;	c) miesto, kde sa nachádzajú dôkazy;
d) miesto, kde majú obvyklý pobyt priame obete.	d) miesto, kde majú obvyklý pobyt priame obete.
5. Ak je to potrebné na účely vymáhania, následných administratívnych krokov alebo monitorovania, európsky prokurátor informuje o obžalobe príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované osoby a príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.	5. Ak je to potrebné na účely vymáhania, následných administratívnych krokov alebo monitorovania, európsky prokurátor informuje o obžalobe príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované osoby a príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

Článok 28
Zmena 5
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Európsky prokurátor zamietne prípad, keď sa trestné stíhanie stane nemožné z akéhokoľvek z týchto dôvodov:	1. Európsky prokurátor zamietne prípad, keď sa trestné stíhanie stane nemožné z akéhokoľvek z týchto dôvodov:
a) úmrtie podozrivej osoby;	a) úmrtie podozrivej osoby;
b) správanie, ktoré viedlo k vyšetrovaniu, nepredstavuje trestný čin;	b) správanie, ktoré viedlo k vyšetrovaniu, nepredstavuje trestný čin;
c) amnestia alebo imunita udelená podozrivej osobe;	c) amnestia alebo imunita udelená podozrivej osobe;
d) uplynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty na trestné stíhanie;	d) uplynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty na trestné stíhanie;
e) podozrivá osoba už bola v Únii s konečnou platnosťou zbavená viny alebo uznaná vinnou na základe rovnakých skutočností, alebo sa prípad vyriešil podľa článku 29.	e) podozrivá osoba už bola v Únii s konečnou platnosťou zbavená viny alebo uznaná vinnou na základe rovnakých skutočností, alebo sa prípad vyriešil podľa článku 29;
f) po úplnom, komplexnom a primeranom vyšetrovaní Európskej prokuratúry chýbajú relevantné dôkazy.
2. Európsky prokurátor môže prípad zamietnuť z akéhokoľvek z týchto dôvodov: a) trestný čin je menej závažným priestupkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica 2013/XX/EÚ o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva; b) nedostatok relevantných dôkazov.	2. Európsky prokurátor môže prípad zamietnuť, ak trestný čin je menej závažným priestupkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica 2013/XX/EÚ o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva;
3. Európska prokuratúra môže prípady, ktoré zamietla, postúpiť úradu OLAF alebo príslušným vnútroštátnym administratívnym alebo súdnym orgánom na vymáhanie, ďalšie administratívne následné kroky alebo monitorovanie.	3. Európska prokuratúra môže prípady, ktoré zamietla, postúpiť úradu OLAF alebo príslušným vnútroštátnym administratívnym alebo súdnym orgánom na vymáhanie, ďalšie administratívne následné kroky alebo monitorovanie.
4. V prípade, že sa vyšetrovanie začalo na základe informácií predložených poškodenou stranou, Európska prokuratúra informuje túto stranu o zamietnutí.	4. V prípade, že sa vyšetrovanie začalo na základe informácií predložených poškodenou stranou, Európska prokuratúra informuje túto stranu o zamietnutí.

Článok 29
Zmena 6
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Ak sa prípad nezamietol a splnilo by to účel riadneho výkonu spravodlivosti, môže Európska prokuratúra podozrivej osobe po nahradení škôd navrhnúť, že zaplatí jednorazovú pokutu, po zaplatení ktorej bude prípad s konečnou platnosťou zamietnutý (transakcia). Ak podozrivá osoba súhlasí, zaplatí Únii jednorazovú pokutu.	1. Ak sa prípad nemôže zamietnuť podľa článku 28 […] a ak by bol trest odňatia slobody neprimeraný, hoci by sa takéto konanie v plnej miere dokázalo na súde, môže Európska prokuratúra podozrivej osobe po nahradení škôd navrhnúť, že zaplatí jednorazovú pokutu, po zaplatení ktorej bude prípad s konečnou platnosťou zamietnutý (transakcia). Ak podozrivá osoba súhlasí, zaplatí Únii jednorazovú pokutu.
2. Európska prokuratúra dohliada na inkaso finančnej platby, ktorá je súčasťou transakcie.	2. Európska prokuratúra dohliada na inkaso finančnej platby, ktorá je súčasťou transakcie.
3. Ak podozrivá osoba akceptuje transakciu a zaplatí, európsky prokurátor s konečnou platnosťou zamietne prípad a oficiálne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie. 4. Na zamietnutie uvedené v odseku 3 sa nevzťahuje súdne preskúmanie.	3. Ak podozrivá osoba akceptuje transakciu a zaplatí, európsky prokurátor s konečnou platnosťou zamietne prípad a oficiálne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

Článok 30
Zmena 7
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa, ak sa tento súd domnieva, že ich pripustenie nemá nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo na právo na obhajobu zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, sa pripustia v súdnom konaní bez validácie alebo podobného právneho postupu, aj keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa súd nachádza, ustanovujú odlišné pravidlá pre zhromažďovanie alebo predkladanie týchto dôkazov.	1. Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa sa pripustia, ak sa tento súd domnieva, že ich pripustenie nemá nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo na právo na obhajobu zakotvené v Charte základných práv Európskej únie a záväzkoch členských štátoch podľa článku 6 ZEÚ.
2. Pripustením dôkazov nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov voľne posúdiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou v súdnom konaní.	2. Pripustením dôkazov nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov voľne posúdiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou v súdnom konaní.

Článok 33
Zmena 8
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Podozrivé a obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú pri vypočúvaní v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo odoprieť výpoveď, pokiaľ ide o skutočnosti, zo spáchania ktorých sú podozriví, a musia byť informovaní, že nemajú povinnosť svedčiť proti sebe.	1. Podozrivé a obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú pri vypočúvaní právo odoprieť výpoveď, pokiaľ ide o skutočnosti, zo spáchania ktorých sú podozriví, a musia byť informovaní, že nemajú povinnosť svedčiť proti sebe.
2. Podozrivé a obvinené osoby sa pokladajú za nevinné, pokiaľ neboli uznané vinnými podľa vnútroštátnych právnych predpisov.	2. Podozrivé a obvinené osoby sa pokladajú za nevinné, pokiaľ neboli uznané vinnými.

Článok 34
Zmena 9
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
Každá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry má v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo na poskytnutie bezplatnej alebo čiastočne bezplatnej právnej pomoci od vnútroštátnych orgánov, ak nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie.	Každá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry má právo na poskytnutie bezplatnej alebo čiastočne bezplatnej právnej pomoci od vnútroštátnych orgánov, ak nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie.

Článok 36
Zmena 10
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
1. Európska prokuratúra sa na účely súdneho preskúmania pri prijímaní procesných opatrení v rámci vykonávania jej funkcií považuje za vnútroštátny orgán.	Na účely súdneho preskúmania sa Európska prokuratúra považuje za vnútroštátny orgán pri dodržiavaní všetkých procesných opatrení, ktoré prijíma počas svojho pôsobenia pred príslušným súdom prvej inštancie. Pri všetkých iných činoch alebo zanedbaniach sa Európska prokuratúra považuje za orgán Únie.
2. Keď sa na základe tohto nariadenia uplatňujú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, tieto ustanovenia sa na účely článku 267 zmluvy nepovažujú za právne predpisy Únie.

Článok 68
Zmena 11
Návrh nariadenia	Pozmeňujúci návrh
Administratívna činnosť Európskej prokuratúry podlieha vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 zmluvy.	Európska prokuratúra podlieha vyšetrovaniam európskeho ombudsmana vo vzťahu k nesprávnym úradným postupom v súlade s článkom 228 zmluvy.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia