Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2007(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0135/2014

Predkladané texty :

A7-0135/2014

Rozpravy :

PV 12/03/2014 - 12
CRE 12/03/2014 - 12

Hlasovanie :

PV 13/03/2014 - 14.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0240

Prijaté texty
PDF 347kWORD 121k
Štvrtok, 13. marca 2014 - Štrasburg
Zamestnanosť a sociálne aspekty úlohy a činností trojky
P7_TA(2014)0240A7-0135/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2014/2007(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 151, 152 a 153,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 o práve na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky v krajinách eurozóny zapojených do programu, ktoré sa konalo vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci 9. januára 2014,

–  so zreteľom na štyri návrhy politických správ s posúdeniami sociálnych aspektov a výziev a aspektov a výziev zamestnanosti v Grécku, Portugalsku, Írsku a na Cypre, ktoré v januári 2014 vypracovalo Oddelenie pre podporu správy ekonomických záležitostí patriace pod Riaditeľstvo pre hospodársku a vedeckú politiku na GR IPOL,

–  so zreteľom na hospodársky dialóg a výmenu názorov s gréckym ministrom financií a gréckym ministrom práce, sociálneho zabezpečenia a blahobytu, ktoré 13. novembra 2012 spoločne zorganizovali výbory EMPL a ECON,

–  so zreteľom na päť rozhodnutí Európskeho výboru pre sociálne práva v rámci Rady Európy z 22. apríla 2013 o dôchodkových systémoch v Grécku(1),

–  so zreteľom na 365. správu Výboru pre slobodu združovania v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskumu rastu 2012(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013(6),

–  so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000122/2013 – B7-0524/2013 a súvisiace uznesenie Parlamentu z 21. novembra 2013 o oznámení Komisie s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ)(7),

–  so zreteľom na stanovisko výboru EMPL týkajúce sa jeho uzneseniu z 20. novembra 2012 o správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 na túto tému(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu(10),

–  so zreteľom na správu Eurofoundu z 12. decembra 2013 s názvom Pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky v Európe v roku 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000057/2013 – B7-0207/2013 a na súvisiace uznesenie Parlamentu z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na štvrtú monitorovaciu správu Výboru regiónov z októbra 2013 o stratégii Európa 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 49 z 30. apríla 2013 s názvom Vplyv krízy v eurozóne na írske sociálne partnerstvo: politicko-ekonomická analýza,

–  so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 38 z 8. marca 2012 s názvom Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie v časoch krízy: prípad Grécka,

–  so zreteľom na správu MOP z 30. októbra 2013 s názvom Riešenie pracovnej krízy v Portugalsku,

–  so zreteľom na Bruegelovu správu zo 17. júna 2013 s názvom Pomoc EÚ a MMF krajinám eurozóny: včasné posúdenie (Bruegel Blueprint 19),

–  so zreteľom na tlačové správy Eurostatu o euroukazovateľoch z 12. februára 2010 (22/2010) a z 29. novembra 2013 (179/2013),

–  so zreteľom na dokument OECD o hospodárskej politike č. 1 z 12. apríla 2012 s názvom Fiškálna konsolidácia: Koľko, ako rýchlo a akými spôsobmi? – správa o hospodárskom výhľade,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument Európskeho odborového inštitútu (ETUI) z mája 2013 s názvom Kríza eura a jej vplyv na vnútroštátne a európske sociálne politiky,

–  so zreteľom na správu Komisie z júna 2013 s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2013 (séria European Economy č. 6/2013),

–  so zreteľom na dokument organizácie Caritas Europe z februára 2013 s názvom Vplyv európskej krízy: štúdia o vplyve krízy a úsporných opatrení na ľudí, s osobitným zameraním na Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko,

–  so zreteľom na informačný materiál organizácie Oxfam zo septembra 2013 s názvom Varujúci príklad: skutočné náklady úsporných opatrení a nerovnosti v Európe,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0135/2014),

A.  keďže nebývalá hospodárska a finančná kríza, ktorá zvýraznila nestálosť verejných financií v niektorých členských štátoch, a opatrenia programu ekonomických úprav prijaté v rámci reakcie na situáciu, ktorá nastala v Grécku (máj 2010 a marec 2012), v Írsku (december 2010), v Portugalsku (máj 2011) a na Cypre (jún 2013), mali priamy i nepriamy vplyv na úroveň zamestnanosti a životné podmienky mnohých ľudí; keďže všetky tieto programy síce formálne podpísala Komisia, no ich návrh a podmienky vypracovali a stanovili spoločne MMF, Euroskupina, Európska centrálna banka (ECB), Komisia a členské štáty tak, aby sa prostredníctvom nich poskytla finančná pomoc;

B.  keďže hneď, ako bude možné zabezpečiť hospodársku a rozpočtovú udržateľnosť týchto štyroch krajín, by sa úsilie malo zamerať na sociálne aspekty s osobitnou pozornosťou na vytváranie pracovných miest;

C.  keďže v článku 9 ZFEÚ sa uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“;

D.  keďže v článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že opatrenia prijímané EÚ a jej členskými štátmi musia byť v súlade so základnými sociálnymi právami stanovenými v Európskej sociálnej charte z roku 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, aby sa okrem iného zlepšil sociálny dialóg; keďže v článku 152 ZFEÚ sa uvádza: „Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu.“;

E.  keďže článok 36 Charty základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu k tomu, aby uznávala a rešpektovala „prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie“; keďže v článku 14 ZFEÚ sa stanovuje, že „berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti, Spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobenia tejto zmluvy o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie“; keďže v článku 345 ZFEÚ sa stanovuje, že zmluvy „sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch“; a keďže v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu sa rozoberajú spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

F.  keďže v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (...), ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy“, a keďže v odseku 2 a 3 tohto článku sa stanovuje pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že tieto práva predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

G.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa okrem iného stanovuje právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie (článok 28), ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia (článok 30), spravodlivé a primerané pracovné podmienky (článok 31), uznanie a rešpektovanie práva na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby a s cieľom „bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe“ právo na „dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov“ (článok 34), právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť (článok 35) a rešpektovanie a uznávanie práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36);

H.  keďže stratégia Európa 2020, ktorú navrhla Komisia 3. marca 2010 a ktorú schválila Európska rada 17. júna 2010, zahŕňa v rámci svojich piatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2020: dosiahnuť 75 % zamestnanosť u mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a dosiahnuť ukončenie terciárneho alebo rovnocenného vzdelania u najmenej 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov; a znížiť mieru chudoby tým, že sa pomôže minimálne 20 miliónom ľuďom dostať sa mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia;

I.  keďže podľa štvrťročnej správy Komisie z októbra 2013 s názvom Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ „výrazný pokles HDP Grécka, Portugalska a Írska viedol najmä k poklesu zamestnanosti;

J.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 uvítal oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie a jej návrh na zavedenie hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, dopĺňajúcu postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) a spoločnú správu o zamestnanosti, ako krok k budovaniu sociálneho rozmeru HMÚ; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by mali byť postačujúce na to, aby sa zaručil komplexný a transparentný prehľad o zamestnanosti a sociálnej situácii v členských štátoch; keďže v uznesení sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa toto monitorovanie zameriavalo na znižovanie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a na presadzovanie vzostupnej sociálnej konvergencie a sociálneho pokroku;

K.  keďže z dostupných údajov vyplýva, že štyri krajiny zaostávajú v plnení sociálnych cieľov stratégie Európa 2020 (pozri prílohu 1) s výnimkou cieľov týkajúcich sa osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelanie a odbornú prípravu, a osôb, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie;

L.  keďže dlhodobé hospodárske vyhliadky v týchto krajinách sa zlepšujú; keďže by to malo začať pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest v týchto ekonomikách a zvrátiť trend klesajúcej zamestnanosti;

1.  poznamenáva, že inštitúcie EÚ (ECB, Komisia a Euroskupina) sú takisto zodpovedné za podmienky programov ekonomických úprav; poznamenáva tiež, že je potrebné zaručiť udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť občanom náležitú sociálnu ochranu;

2.  odsudzuje skutočnosť, že Parlament bol úplne prehliadaný vo všetkých fázach programov: prípravná fáza, vypracúvanie mandátov a monitorovanie vplyvu výsledkov dosiahnutých na základe programov a súvisiacich opatrení; poznamenáva, že hoci toto prepojenie s Európskym parlamentom nebolo povinné z dôvodu neexistencie právneho základu, absencia európskych inštitúcií, ako aj európskych finančných mechanizmov znamenala, že programy bolo potrebné improvizovať, čo viedlo k finančným a inštitucionálnym dohodám mimo metódy Spoločenstva; rovnako poznamenáva, že ECB prijala rozhodnutia, ktoré nepatria do jej pôsobnosti; pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv a skutočnosť, že táto úloha by sa vždy mala rešpektovať; domnieva sa, že len skutočne demokraticky zodpovedné inštitúcie by mali viesť politický postup navrhovania a vykonávania programov úprav určených pre krajiny, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných ťažkostiach;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto programy boli navrhnuté bez dostatočných prostriedkov na posúdenie ich dôsledkov pomocou štúdií vplyvu alebo koordinácie s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Radou pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) alebo komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti; takisto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neprebehli konzultácie s MOP a že napriek významným sociálnym dôsledkom sa nekonzultovalo s poradnými orgánmi zriadenými na základe zmluvy, najmä s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a Výborom regiónov (VR);

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienenosť finančnej pomoci ohrozila sociálne ciele EÚ z niekoľkých dôvodov:

   EÚ nebola dobre pripravená ani dobre vybavená na to, aby riešila problémy, ktoré nastali, a už vôbec nie na rozsiahlu krízu štátneho dlhu, čo bola situácia, ktorá si vyžadovala okamžitú reakciu s cieľom zamedziť bankrotu;
   zatiaľ čo programy trvajú len určitý čas, niektoré opatrenia stanovené v rámci týchto programov by nemali mať dlhodobú povahu;
   opatrenia sú mimoriadne zaťažujúce, najmä preto, že zhoršujúca sa hospodárska a sociálna situácia nebola zistená včas, ako aj preto, že na ich realizáciu bolo k dispozícii málo času a nevykonali sa riadne posúdenia vplyvu ich prerozdeľovania na rôzne skupiny spoločnosti;
   napriek žiadostiam Komisie sa finančné prostriedky EÚ, ktoré zostali z rámca 2007 – 2013, nevyužili rýchlym spôsobom;
   opatrenia mohli byť spojené s väčším úsilím o ochranu zraniteľných skupín, ako napríklad opatrenia na zabránenie vysokým mieram chudoby, deprivácii a nerovnostiam v oblasti zdravia vyplývajúcim zo skutočnosti, že skupiny s nízkymi príjmami sú osobitne závislé od verejných systémov zdravotnej starostlivosti;

Zamestnanosť

5.  poznamenáva, že mimoriadne vážna hospodárska a finančná kríza a politiky týkajúce sa úprav v týchto štyroch krajinách viedli k zvýšeniu mier nezamestnanosti a straty pracovných miest, ako aj k veľkým počtom dlhodobo nezamestnaných osôb, a v niektorých prípadoch viedli k zhoršovaniu pracovných podmienok; upozorňuje, že miery zamestnanosti zohrávajú mimoriadne významnú úlohu, pokiaľ ide o udržateľnosť sociálnej ochrany a dôchodkových systémov, ako aj pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa sociálnej oblasti a zamestnanosti;

6.  konštatuje, že očakávania návratu k rastu a vytváraniu pracovných miest prostredníctvom vnútornej devalvácie s cieľom opäť dosiahnuť konkurencieschopnosť sa nesplnili; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto nesplnené očakávania sú prejavom tendencie podceňovať štrukturálny charakter krízy, ako aj význam zachovania domáceho dopytu, investícií a finančnej podpory reálnej ekonomiky; zdôrazňuje cyklický charakter úsporných opatrení a skutočnosť, že sa v rámci nich zároveň nevykonávali štrukturálne zmeny a reformy v jednotlivých prípadoch, pri ktorých sa osobitná pozornosť venuje zraniteľným častiam spoločnosti, aby sa dosiahol rast, ako aj sociálna súdržnosť a zamestnanosť;

7.  poznamenáva, že vysoká miera nezamestnanosti a podzamestnanosti spolu so znížením miezd vo verejnom a súkromnom sektore a v niektorých prípadoch aj nedostatok účinných opatrení s cieľom bojovať proti daňovým únikom a zároveň znižovanie sadzieb príspevkov oslabujú udržateľnosť a primeranosť verejných systémov sociálneho zabezpečenia, pretože existuje deficit vo financovaní sociálneho zabezpečenia;

8.  konštatuje, že zhoršujúce sa podmienky a likvidácia malých a stredných podnikov je jednou z hlavných príčin strát pracovných miest a najväčšou hrozbou pre budúcu obnovu; poznamenáva, že v politikách úprav sa nezohľadnili strategické odvetvia, o ktorých by sa malo uvažovať, aby sa v budúcnosti zachoval rast a sociálna súdržnosť; konštatuje, že to viedlo k výrazným stratám pracovných miest v strategických odvetviach, ako napríklad priemysel a výskum, vývoj a inovácie; poukazuje na to, že uvedené štyri krajiny sa musia usilovať, aby vytvorili priaznivé podmienky, ktoré potrebujú spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, aby boli schopné z dlhodobého hľadiska vytvárať svoju udržateľnosť; upozorňuje, že došlo k strate mnohých pracovných miest vo verejnom odvetví v rámci základných verejných sektorov, ako napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najvyššie miery nezamestnanosti sa týkajú mladých ľudí, pričom osobitne vážna je situácia v krajinách ako Grécko (kde táto miera dosahuje viac ako 50 %), Portugalsko a Írsko (kde v roku 2012 prekročila 30 %) či Cyprus (kde sa pohybuje okolo hodnoty 26,4 %); pripomína, že ak budú tieto hodnoty pretrvávať päť rokov, nastane kríza; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dokonca aj vtedy, keď si mladí ľudia nájdu zamestnanie, mnohí z nich – v priemere 43 % v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov – pracujú často za neistých podmienok alebo na čiastočný úväzok, a preto je pre nich ťažké žiť nezávisle od svojich rodín, z čoho vyplýva strata zdrojov inovácií a odborných zdrojov, čo má vplyv na výrobu a rast;

10.  poznamenáva, že najzraniteľnejšie skupiny na pracovnom trhu – dlhodobo nezamestnaní, ženy, migrujúci pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím – trpeli najviac a čelia ešte vyšším mieram nezamestnanosti, než je vnútroštátny priemer; všíma si výrazné zvýšenie miery dlhodobo nezamestnaných žien a starších pracovníkov a ďalšie ťažkosti, ktorým budú títo pracovníci čeliť, ak sa budú chcieť dostať späť na pracovný trh, keď konečne dôjde k zotaveniu hospodárstva; zdôrazňuje, že títo pracovníci potrebujú cielené opatrenia;

11.  varuje pred tým, že ak sa táto situácia nevyrieši, tieto obrovské rozdiely, najmä u mladšej generácie, môžu mať z dlhodobého hľadiska za následok poškodenie štruktúry pracovného trhu týchto štyroch krajín a obmedzenie ich schopnosti obnovy, vyvolať nedobrovoľnú migráciu, ktorá ďalej zhorší prebiehajúci únik mozgov, a zväčšiť pretrvávajúce nerovnosti medzi členskými štátmi poskytujúcimi pracovné príležitosti a členskými štátmi poskytujúcimi lacnú pracovnú silu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že negatívny sociálny a hospodársky vývoj patrí medzi hlavné motivácie mladých ľudí, pokiaľ ide o ich migráciu a uplatňovanie ich práva na slobodu pohybu;

12.  je znepokojený skutočnosťou, že popri strate pracovných miest existuje v niektorých prípadoch a niektorých odvetviach pokles kvality pracovných miest, zvýšenie množstva neistých foriem zamestnania a zhoršovanie základných pracovných noriem; zdôrazňuje, že členské štáty sa musia cielene snažiť o riešenie otázky nárastu nedobrovoľných pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a zmlúv na krátkodobé zamestnanie, neplatených stáží a učňovskej prípravy, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj činností čiernej ekonomiky; okrem toho poznamenáva, že hoci stanovovanie miezd nepatrí do pôsobnosti EÚ, tieto programy mali vplyv na minimálne mzdy: v Írsku bolo potrebné znížiť minimálnu mzdu o takmer 12 % (hoci sa toto rozhodnutie neskôr zmenilo) a Grécko nariadilo jej radikálne zníženie o 22 %;

13.  pripomína, že v stratégii Európa 2020 sa jasne uvádza, že údaj, ktorý treba sledovať, je miera zamestnanosti, ktorá poukazuje na dostupnosť ľudských a finančných zdrojov na zabezpečenie udržateľnosti nášho hospodárskeho a sociálneho modelu; žiada, aby sa spomalenie rastu miery nezamestnanosti nezamieňalo s obnovou zaniknutých pracovných miest, keďže sa pritom vôbec nezohľadňuje rast emigrácie; pripomína, že pokles zamestnanosti v priemysle bol problémom už pred začatím príslušných programov; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť ich kvalitu; pripomína, že za posledné štyri roky straty došlo v týchto štyroch krajinách k zániku 2 miliónov pracovných miest, t. j. 15 % pracovných miest existujúcich v roku 2009; víta skutočnosť, že aktuálne údaje poukazujú na mierne zvýšenie mier zamestnanosti v Írsku, na Cypre a v Portugalsku;

Chudoba a sociálne vylúčenie

14.  je znepokojený tým, že medzi podmienkami programov finančnej pomoci programy sú odporúčania týkajúce sa konkrétnych škrtov skutočných sociálnych výdavkov v základných oblastiach, ako sú dôchodky, základné služby, zdravotná starostlivosť a v niektorých prípadoch farmaceutické výrobky určené na základnú ochranu najzraniteľnejších osôb, ako aj škrtov v oblasti ochrany životného prostredia, namiesto toho, aby sa národným vládam poskytla väčšia flexibilita, a mohli sa tak rozhodnúť, kde by sa mohli dosiahnuť úspory; vyjadruje obavy, že tieto opatrenia majú najväčší dosah na boj proti chudobe, najmä chudobe detí; znovu pripomína, že boj proti chudobe, najmä chudobe detí, by mal byť aj naďalej cieľom, ktorý majú dosiahnuť členské štáty, a že politiky fiškálnej a rozpočtovej konsolidácie by ho nemali oslabiť;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri príprave a vykonávaní plánov ekonomických úprav sa nevenovala dostatočná pozornosť vplyvu hospodárskej politiky na zamestnanosť alebo jej sociálnym dôsledkom a že v prípade Grécka sa ukázalo, že hypotéza týkajúca sa zamestnania sa zakladala na mylnom predpoklade ekonomického multiplikačného účinku, v dôsledku čoho sa včas neprijali opatrenia na ochranu najzraniteľnejších osôb proti chudobe, chudobe v zamestnaní a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy sociálne ukazovatele aj s cieľom znovu prerokovať programy ekonomických úprav a nahradiť opatrenia odporučené pre každý členský štát, aby sa zabezpečili podmienky potrebné na dosiahnutie rastu a úplného súladu so základnými sociálnymi zásadami a hodnotami EÚ;

16.  konštatuje, že hoci Komisia vo svojej štvrťročnej správe z októbra 2013 (Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ) zdôrazňuje význam výdavkov na sociálnu ochranu ako záruky proti sociálnym rizikám, v Grécku, Írsku a Portugalsku došlo po roku 2010 k najväčšiemu poklesu sociálnych výdavkov v EÚ;

17.  zdôrazňuje, že nové podoby chudoby, ktoré postihujú strednú a pracujúcu triedu, sa objavujú v niektorých prípadoch, keď v dôsledku problémov so splácaním hypoték a vysokých cien energií vzniká energetická chudoba a zvyšuje sa počet prípadov vysťahovania a zabavenia majetku pre neplatenie hypotekárneho dlhu; je znepokojený dôkazmi, že stúpa miera bezdomovectva a vylúčení z bývania; zdôrazňuje, že to predstavuje porušenie základných práv; odporúča členským štátom a ich miestnym orgánom, aby zaviedli neutrálne politiky bývania v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, riešili otázku neobsadených obydlí a vykonávali účinné politiky prevencie na zníženie počtu prípadov vysťahovania;

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku (mikro- aj makro-) sociálnej a ekonomickej situácie v týchto krajinách sa prehlbujú regionálne a územné rozdiely, čím sa oslabuje deklarovaný cieľ EÚ posilniť vnútornú regionálnu súdržnosť;

19.  poznamenáva, že medzinárodné a sociálne organizácie varovali, že nová mzdová stupnica a systém zaradenia zamestnancov do platových tried a prepúšťania zo zamestnania vo verejnom sektore bude mať dosah na rodový rozdiel; poznamenáva, že MOP vyjadrila znepokojenie nad neprimeraným vplyvom nových pružných foriem zamestnania na odmeňovanie žien; okrem toho konštatuje, že MOP požiadala vlády, aby monitorovali vplyv úsporných opatrení na odmeňovanie mužov a žien v súkromnom sektore; so znepokojením konštatuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa prestal vyrovnávať v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy, kde sú rozdiely väčšie než priemer EÚ; domnieva sa, že je potrebné venovať viac pozornosti mzdovým rozdielom a klesajúcej miere zamestnanosti žien v členských štátoch, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

20.  poznamenáva, že údaje a rôzne ďalšie štúdie Eurostatu a Komisie poukazujú na to, že v období rokov 2008 až 2012 sa v niektorých prípadoch prehĺbila nerovnomernosť v rozdelení príjmov a že škrty sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti, ako aj zníženie miezd v dôsledku štrukturálnych reforiem zvyšujú miery chudoby; ďalej poznamenáva, že výsledky správy Komisie poukázali na pomerne vysoké miery chudoby zamestnaných osôb v dôsledku zníženia alebo zmrazenia nízkych minimálnych miezd;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa vo väčšine prípadov zvýšila; navyše poznamenáva, že za týmito štatistickými údajmi sa skrýva oveľa krutejšia realita, a to že znížením HDP na obyvateľa sa znižuje aj hranica chudoby, čo znamená, že ľudí, ktorí ešte nedávno boli považovaní za chudobných, považujeme dnes za ľudí mimo rizika chudoby; poukazuje na to, že v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy a v ktorých je rozpočtová kríza, má pokles HDP, verejných a súkromných investícií a investícií do výskumu a vývoja za následok znižovanie potenciálneho HDP a vytváranie dlhodobej chudoby;

22.  víta skutočnosť, že Komisia v uvedených štúdiách uznala, že len ostrý zvrat súčasných trendov umožní celej EÚ dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prinajmenšom v prípade Grécka, Írska a Portugalska tieto programy obsahovali niekoľko podrobných nariadení týkajúcich sa reformy systémov zdravotnej starostlivosti a znižovania výdavkov, čo malo výrazný vplyv na kvalitu a všeobecnú dostupnosť sociálnych služieb, najmä v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to napriek tomu, že článok 168 ods. 7 ZFEÚ ustanovuje, že EÚ bude rešpektovať právomoci členských štátov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že to v niektorých prípadoch viedlo k určitému počtu ľudí, ktorým bolo odmietnuté zdravotné poistenie alebo prístup k sociálnej ochrane, čím sa zvyšuje riziko extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, ako o tom svedčí rastúci počet osôb bez prostriedkov a bez domova a ich nedostatočný prístup k základnému tovaru a službám;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevyvinulo cielené úsilie o zistenie nedostatkov v systémoch zdravotnej starostlivosti a v rozhodnutiach zaviesť celoplošné škrty v rozpočtoch v oblasti zdravotnej starostlivosti; varuje, že zavedenie spolufinancovania by mohlo viesť k tomu, že pacienti vyhľadajú starostlivosť neskôr, čo by finančne zaťažilo domácnosti; upozorňuje, že zníženie platov zdravotníckych pracovníkov by mohlo mať negatívny vplyv na bezpečnosť pacientov a mohlo by viesť k migrácii týchto pracovníkov;

25.  opätovne pripomína, že v článku 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa stanovuje právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia; poznamenáva, že všetky štyri krajiny podpísali tento pakt, a teda uznali právo každého na zdravie;

26.  pripomína, že Rada Európy už odsúdila škrty v gréckom verejnom dôchodkovom systéme, ktoré považuje za porušenie článku 12 Európskej sociálnej charty z roku 1961 a článku 4 protokolu, ktorý je k nej priložený, keď uviedla, že „skutočnosť, že cieľom napadnutých ustanovení vnútroštátneho práva je splniť požiadavky vyplývajúce z iných právnych záväzkov, ich nevyníma z rozsahu pôsobnosti tejto charty“(12); poznamenáva, že táto zásada týkajúca sa zachovania dôchodkového systému na dostatočnej úrovni, aby sa dôchodcom umožnil dôstojný život, je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľná a mala sa zohľadniť;

27.  vyjadruje poľutovanie nad znížením zdrojov potrebných na nezávislý život u ľudí so zdravotným postihnutím;

28.  okrem toho poznamenáva, že keď výbor odborníkov MOP hodnotil uplatňovanie dohovoru č. 102 v prípade gréckych reforiem, ostro kritizoval radikálne reformy dôchodkového systému, a že toto isté kritické posúdenie bolo zahrnuté do 29. výročnej správy MOP za rok 2011; pripomína, že dohovor č. 102 je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľný a mal sa zohľadniť;

29.  zdôrazňuje, že v dôsledku zvyšujúcej sa sociálnej chudoby v týchto štyroch krajinách sa tiež zvyšuje solidarita medzi najzraniteľnejšími skupinami vďaka súkromným opatreniam, rodinným sieťam a organizáciám pomoci; zdôrazňuje, že tento druh zásahu by sa nemal stať štrukturálnym riešením problému, hoci zmierňuje situáciu najodkázanejších ľudí a svedčí o kvalitách európskeho občianstva;

30.  so znepokojením upozorňuje na neustále stúpajúci Giniho koeficient oproti všeobecne klesajúcemu trendu v eurozóne, čo znamená, že došlo k výraznému zvýšeniu nerovnomernosti v rozdelení bohatstva v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

Predčasné ukončenie školskej dochádzky

31.  víta skutočnosť, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, v týchto štyroch krajinách klesá; poznamenáva, že istý podiel na tom môžu mať ťažkosti mladých ľudí, s ktorými sa stretávajú pri hľadaní zamestnania; pripomína naliehavú potrebu obnoviť systémy kvalitného odborného vzdelávania, pretože to je jeden z najlepších spôsobov, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí;

32.  víta skutočnosť, že miery dosahovania terciárneho vzdelania vo všetkých štyroch krajinách stúpajú; poznamenáva, že istý podiel na tom môže mať potreba mladých ľudí zlepšovať si budúce šance na uplatnenie sa na trhu práce;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najmä kvôli škrtom vo verejných finančných prostriedkoch nebol zaznamenaný tento pozitívny trend, pokiaľ ide o kvalitu systémov vzdelávania, čo zhoršuje problémy, s ktorými sa stretávajú mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a deti s osobitnými potrebami; poznamenáva, že tieto opatrenia by mohli mať praktické dôsledky pre kvalitu vzdelania, ako aj pre dostupné materiálne a ľudské zdroje, veľkosť tried, učebné plány a koncentráciu škôl;

Sociálny dialóg

34.  zdôrazňuje, že so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni sa malo konzultovať alebo sa mali zapojiť do počiatočného navrhovania programov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že programy vypracované pre tieto štyri krajiny v niektorých prípadoch umožňujú spoločnostiam nepodpísať kolektívne zmluvy a meniť dohody o mzdách v odvetviach, čo má priamy dosah na štruktúru a hodnoty kolektívnych zmlúv stanovené v príslušných národných ústavách; konštatuje, že výbor odborníkov MOP požiadal o opätovné zavedenie sociálneho dialógu; odsudzuje oslabovanie zásady kolektívneho zastupovania, čím sa spochybňuje automatické obnovovanie kolektívnych zmlúv, ktoré je v niektorých krajinách dôležité, v dôsledku čoho sa výrazne znížil počet platných kolektívnych zmlúv; odsudzuje zníženie minimálnych miezd a zmrazenie nominálnych minimálnych miezd; zdôrazňuje, že táto situácia je dôsledkom obmedzených štrukturálnych reforiem týkajúcich sa len deregulácie pracovnoprávnych vzťahov a zníženia miezd, čo je v rozpore so všeobecnými cieľmi a politikami EÚ stanovenými v stratégii Európa 2020;

35.  poukazuje na to, že neexistuje jedno univerzálne riešenie, ktoré možno uplatniť vo všetkých členských štátoch;

Odporúčania

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch hospodárskej a finančnej krízy a programoch úprav, ktoré sa ako reakcia na ňu vykonali v týchto štyroch krajinách, s cieľom získať jasný prehľad o krátkodobých aj dlhodobých vplyvoch na systémy zamestnanosti a sociálnej ochrany a na európske acquis v sociálnej oblasti s osobitným zameraním na boj proti chudobe, zachovanie dobrého sociálneho dialógu a rovnováhu medzi flexibilitou a istotou v pracovnoprávnych vzťahoch; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto štúdie využila svoje poradné orgány, ako aj Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu; odporúča požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie osobitnej správy;

37.  vyzýva Komisiu, aby požiadala MOP a Radu Európy, aby vypracovali správy o možných nápravných opatreniach a stimuloch potrebných na zlepšenie sociálnej situácie v týchto krajinách, ich financovaní a udržateľnosti verejných finančných prostriedkov, a aby zabezpečila úplný súlad s Európskou sociálnou chartou, ako aj s protokolom, ktorý je k nej priložený, a s kľúčovými dohovormi MOP a jeho dohovorom č. 94, keďže povinnosti vyplývajúce z týchto nástrojov ovplyvnila hospodárska a finančná kríza a opatrenia v oblasti úpravy rozpočtu a štrukturálne reformy požadované trojkou;

38.  vyzýva EÚ, aby s ohľadom na obete, ktoré tieto krajiny priniesli, po hodnotení poskytla podporu, v prípade potreby spolu s dostatočnými finančnými prostriedkami, na obnovu štandardov sociálnej ochrany, na boj proti chudobe, na vzdelávacie služby, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na deti s osobitnými potrebami a osoby so zdravotným postihnutím, a na opätovné zavedenie sociálneho dialógu prostredníctvom plánu sociálnej obnovy; vyzýva Komisiu, ECB a Euroskupinu, aby preskúmali a prepracovali, v prípade potreby čo najskôr, mimoriadne opatrenia, ktoré boli zavedené;

39.  žiada dodržiavanie vyššie uvedených právnych povinností stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, keďže ich nedodržiavanie predstavuje porušenie primárneho práva EÚ; vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby dôkladne posúdila vplyv opatrení na ľudské práva a vydala odporúčania v prípade porušení charty;

40.  vyzýva trojku a dotknuté členské štáty, aby čo najskôr ukončili príslušné programy a aby zaviedli mechanizmy krízového riadenia, ktoré všetkým inštitúciám EÚ vrátane Parlamentu umožnia plniť sociálne ciele a politiky, a to aj tie, ktoré sa týkajú práv jednotlivcov a kolektívnych práv osôb, ktoré sú najviac ohrozené sociálnym vylúčením, stanovené v zmluvách, v dohodách európskych sociálnych partnerov a v rámci iných medzinárodných záväzkov (dohovory MOP, Európska sociálna charta a Európsky dohovor o ľudských právach); požaduje väčšiu transparentnosť a politickú zodpovednosť pri príprave a vykonávaní programov úprav;

41.  vyzýva Komisiu a Radu, aby rovnakú pozornosť ako v prípade makroekonomických nerovnováh venovali sociálnym nerovnováham a ich náprave a aby dbali o to, že opatrenia úprav budú zamerané na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a umožnenie rovnováhy medzi hospodárskym rastom a zamestnanosťou, ako aj vykonávania štrukturálnych reforiem a rozpočtovej konsolidácie; ďalej vyzýva obe tieto inštitúcie, aby uprednostňovali podporu vytvárania pracovných miest a podnikania a aby na tento účel venovali rovnakú pozornosť Rade EPSCO a jej prioritám ako Rade ECOFIN a Euroskupine a vždy, keď je to potrebné, pred konaním samitov eurozóny usporiadali stretnutie ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci Euroskupiny;

42.  odporúča Komisii a členským štátom, aby nepovažovali výdavky na verejné zdravie a vzdelávanie za výdavky vystavené škrtom, ale aby ich vnímali ako verejné investície do budúcnosti krajiny, ktoré treba rešpektovať a zvyšovať, aby sa zlepšila hospodárska a sociálna obnova krajiny;

43.  odporúča, aby po skončení najťažšej fázy finančnej krízy krajiny zapojené do programu spolu s inštitúciami EÚ zaviedli plán obnovy pracovných miest na dostatočné obnovenie svojich ekonomík s cieľom opätovne zaviesť sociálnu situáciu z obdobia pred platnosťou programu, pretože je to potrebné na konsolidáciu ich makroekonomických úprav a na odstránenie nerovnováh ich verejných sektorov, napríklad dlhu a deficitu; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť plány obnovy pracovných miest, ktoré zohľadnia:

   potrebu rýchlej nápravy úverového systému, najmä v prípade malých a stredných podnikov,
   potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre podniky, aby boli schopné z dlhodobého hľadiska a udržateľným spôsobom rozvíjať svoje činnosti, a podporovať najmä malé a stredné podniky, keďže zohrávajú ústrednú úlohu pri vytváraní pracovných miest,
   optimálne využívanie možností, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy EÚ, najmä ESF,
   skutočnú politiku zamestnanosti spolu s aktívnymi politikami trhu práce,
   kvalitné a európske verejné služby zamestnanosti a politiku zvyšujúcej sa mzdy,
   európsku záruku zamestnania pre mládež,
   potrebu zabezpečiť spravodlivý vplyv prerozdeľovania a
   program pre domácnosti nezamestnaných osôb a napokon opatrnejšie fiškálne riadenie;

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020, pričom osobitnú pozornosť bude venovať nedostatočnému pokroku v krajinách zapojených do programu, a aby predložila návrhy, ako tieto krajiny nasmerovať na spoľahlivú cestu k dosiahnutiu všetkých cieľov stratégie Európa 2020;

45.  odporúča, aby budúce reformy pracovného trhu členských štátov zohľadňovali kritériá flexiistoty zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020, pričom sa zohľadnia aj ďalšie aspekty, ako napríklad náklady na energie, nespravodlivá hospodárska súťaž, sociálny dumping, spravodlivý a účinný finančný systém, fiškálne politiky v prospech rastu a zamestnanosti a vo všeobecnosti všetko, čo pomôže v rozvoji skutočnej ekonomiky a podnikania; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie sociálneho vplyvu pred tým, ako sa zavedú hlavné reformy v krajinách zapojených do programu, a aby zvážila účinky presahovania týkajúce sa týchto opatrení, ako napríklad vplyv na chudobu, sociálne vylúčenie, mieru kriminality a xenofóbiu;

46.  žiada, aby sa naliehavo prijali opatrenia na zabránenie zvýšeniu miery bezdomovectva v krajinách zapojených do programu, a vyzýva Komisiu, aby toto úsilie podporila prostredníctvom politickej analýzy a presadzovania osvedčených postupov;

47.  poznamenáva, že podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 Komisia predloží Parlamentu do 1. januára 2014 správu o uplatňovaní tohto nariadenia; vyzýva Komisiu, aby túto správu bezodkladne predložila a aby uviedla dôsledky tohto nariadenia pre zavedené programy ekonomických úprav;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usporiadali konzultácie s občianskou spoločnosťou, s organizáciami pacientov a odbornými orgánmi o budúcich opatreniach týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti v rámci programov úprav a aby využili Výbor pre sociálnu ochranu s cieľom zabezpečiť, aby reformy zvýšili efektívnosť systémov a zdrojov bez ohrozenia najzraniteľnejších skupín a najdôležitejšej sociálnej ochrany vrátane získavania a užívania liekov, najzákladnejších potrieb a posúdenia zdravotníckeho personálu;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.coe.int/T/DGHL/Monitoring/SocialCharter/NewsCOEPortal/CC76-80Merits_en.asp.
(2) Prijaté texty P7_TA(2013)0401.
(3) Prijaté texty P7_TA(2013)0328.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.
(5) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s 4.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0447.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0515.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0430.
(9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0266.
(12) Európsky výbor pre sociálne práva: Rozhodnutie o skutkovej podstate, 7. december 2012, sťažnosť č. 78/2012, s. 10.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia