Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(2) a zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(3),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(4),

–  so zreteľom na pokračujúce rokovania o revízii Medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 uzavretej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy(6),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0120/2014),

A.  keďže Lisabonská zmluva prehlbuje demokratickú legitimitu Európskej únie posilňovaním úlohy Európskeho parlamentu v rámci postupu, ktorý vedie k voľbe predsedu Európskej komisie a uvedeniu Európskej komisie do úradu;

B.  keďže podľa nového postupu volieb predsedu Európskej komisie stanoveného v Lisabonskej zmluve Parlament volí tohto predsedu väčšinou svojich členov;

C.  keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že Európska rada by mala pred navrhnutím kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu a uskutočniť s novým Parlamentom konzultácie;

D.  keďže každá z hlavných európskych politických strán v súčasnosti vymenúva svojho vlastného kandidáta na post predsedu Komisie;

E.  keďže zvolený predseda novej Komisie by mal v plnej miere využívať výsady, ktoré mu boli udelené Lisabonskou zmluvou, a mal by uskutočniť všetky kroky potrebné na to, aby zabezpečil efektívne fungovanie budúcej Komisie, a to i napriek jej veľkosti, ktorá sa vzhľadom na rozhodnutia Európskej rady nebude zmenšovať, ako je uvedené v Lisabonskej zmluve;

F.  keďže by sa mala posilniť zodpovednosť Komisie voči Parlamentu prostredníctvom ročného a viacročného plánovania Únie, ako aj tým, že sa dosiahne symetria medzi väčšinami potrebnými pre voľbu predsedu Komisie a pre návrh na vyslovenie nedôvery;

G.  keďže je potrebné posilniť úlohu Parlamentu ako orgánu, ktorý stanovuje agendu v legislatívnych veciach, a keďže je nevyhnutné v plnej miere uplatňovať zásadu, podľa ktorej majú Parlament a Rada v legislatívnych veciach rovnocenné postavenie a ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve;

H.  keďže súčasné medzinárodné dohody by sa mali pri príležitosti uvedenia novej Komisie do úradu preskúmať a zlepšiť;

I.   keďže v článku 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (vysoký predstaviteľ) sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách; vysoký predstaviteľ má zabezpečovať, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené;

J.  keďže vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti(7) vypracovanom po prijatí rozhodnutia Rady o ESVČ sa uvádza, že vysoká predstaviteľka preskúma a v prípade potreby navrhne upraviť existujúce ustanovenia(8) o prístupe poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným dokumentom a skutočnostiam v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;

K.   keďže v článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd a keďže sa toto ustanovenie vzťahuje aj na dohody týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

Legitimita a politická zodpovednosť Komisie

(Uvedenie do úradu a odvolanie Komisie)

1.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu, nezávislosť a politickú úlohu Komisie; konštatuje, že vďaka novému postupu, v rámci ktorého predsedu Komisie volí Parlament, sa posilní legitimita a politická úloha Komisie a vzrastie význam európskych volieb, pretože rozhodnutie voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu bude mať priamejšie prepojenie s voľbami predsedu Komisie;

2.  zdôrazňuje, že možnosti posilnenia demokratickej legitimity Európskej únie stanovené Lisabonskou zmluvou by sa mali realizovať v plnej miere, okrem iného aj tým, že európske politické strany vymenujú kandidátov na funkciu predsedu Komisie, a tak európske voľby získajú nový politický rozmer a hlasovanie občanov bude užšie prepojené s voľbou predsedu Komisie zo strany Európskeho parlamentu;

3.  naliehavo vyzýva budúci konvent, aby v záujme posilnenia demokratickej legitimity Komisie prehodnotil spôsob jej formovania; naliehavo žiada budúceho predsedu Komisie, aby zvážil, akým spôsobom zloženie, vytvorenie a politické priority Komisie posilnia politiku blízkosti k občanom;

4.  opätovne potvrdzuje, že všetky európske politické strany by mali svojich kandidátov na predsedu Komisie vymenovať v dostatočnom predstihu pred stanoveným dátumom európskych volieb;

5.  očakáva, že kandidáti na predsedu Komisie budú zohrávať významnú úlohu v kampani pre európske voľby tým, že vo všetkých členských štátoch budú šíriť a propagovať politický program svojej európskej politickej strany;

6.  opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej rade, aby včas a pred voľbami objasnila, ako bude brať do úvahy voľby do Európskeho parlamentu a rešpektovať rozhodnutie občanov vo svojom návrhu kandidáta do funkcie predsedu Komisie, a to v rámci konzultácií, ktoré sa majú uskutočniť medzi Parlamentom a Európskou radou podľa vyhlásenia 11 pripojeného k Lisabonskej zmluve; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Európsku radu, aby s Európskym parlamentom dohodla podmienky konzultácií uvedených v článku 17 ods. 7 ZEÚ a aby zabezpečili plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie, ako sa stanovuje vo vyhlásení 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii;

7.  žiada, aby sa čo najväčší počet členov budúcej Komisie vybral spomedzi zvolených poslancov Európskeho parlamentu;

8.  domnieva sa, že zvolený predseda Komisie by mal mať pri výbere ďalších členov Komisie väčšiu nezávislosť; vyzýva vlády členských štátov, aby predložili rodovo vyvážené návrhy kandidátov; vyzýva zvoleného predsedu Komisie, aby na vlády členských štátov naliehal s tým, že kandidáti na úrad komisára mu musia umožniť, aby zostavil rodovo vyvážené kolégium a zamietol akéhokoľvek navrhovaného kandidáta, ktorý nepreukáže všeobecné kompetencie, európsku angažovanosť či nepochybnú nezávislosť;

9.  v nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008 a na rozhodnutie Európskej rady z 22. mája 2013 o počte členov Európskej komisie sa nazdáva, že by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia, ako je vymenovanie komisárov bez kresla alebo vytvorenie systému podpredsedov Komisie zodpovedných za hlavné tematické súbory a s právomocami koordinovať prácu Komisie v príslušných oblastiach, zamerané na efektívnejšie fungovanie Komisie bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na vymenovanie jedného komisára na členský štát a hlasovacie právo všetkých komisárov;

10.  vyzýva ďalší konvent, aby sa opätovne venoval otázke veľkosti Komisie, ako aj jej organizácii a fungovaniu;

11.  domnieva sa, že zloženie Európskej komisie musí zabezpečiť stabilitu, pokiaľ ide o počet a obsah portfólií, a súčasne zaručiť vyvážený rozhodovací proces;

12.  zdôrazňuje, že ako sa uvádza v odseku 2 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, od kandidáta na predsedu Komisie by sa malo vyžadovať, aby Európskemu parlamentu po vymenovaní Európskou radou predložil politické usmernenia pre svoj mandát, pričom by nasledovala rozsiahla výmena názorov pred tým, ako Parlament zvolí navrhovaného kandidáta za predsedu Komisie;

13.  naliehavo vyzýva budúceho dezignovaného predsedu Komisie, aby náležite zohľadnil návrhy a odporúčania na právne predpisy Európskej únie, ktoré v minulosti vypracoval Parlament na základe iniciatívnych správ alebo uznesení, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu a ktorými sa bývalá Komisia do uplynutia svojho mandátu dostatočne nezaoberala;

14.  domnieva sa, že väčšina, ktorá je v súčasnosti podľa článku 234 ZFEÚ potrebná pre návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, by sa v budúcej revízii zmlúv mala znížiť tak, aby bola potrebná iba väčšina všetkých poslancov Európskeho parlamentu, bez toho, aby tým bolo ohrozené fungovanie inštitúcií;

15.  domnieva sa, že bez ohľadu na kolektívnu zodpovednosť kolégia za opatrenia Komisie môžu byť jednotliví komisári zodpovední za opatrenia svojich generálnych riaditeľstiev;

Legislatívna iniciatíva a činnosť

(Parlamentná právomoc a kontrola)

16.  zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva mala predstavovať krok vpred v úsilí o zabezpečenie vyššej transparentnosti a demokratickosti rozhodovacích procesov a mala tak byť vyjadrením záväzku zmluvy k užšiemu spojenectvu medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, a to posilnením úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a tým aj zabezpečením demokratickejších a transparentnejších postupov prijímania aktov Únie, ktoré majú zásadný význam vzhľadom na dosah týchto aktov na občanov a podniky; poukazuje však na to, že tento demokratický cieľ možno dosiahnuť len ťažko, ak inštitúcie EÚ navzájom nerešpektujú svoje kompetencie, postupy stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce;

17.  zdôrazňuje potrebu plnej spolupráce medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu, pokiaľ ide o výmenu dokumentov, ako sú právne stanoviská, aby sa týmto inštitúciám umožnilo viesť konštruktívny, úprimný a právoplatný dialóg;

18.  poznamenáva, že Parlament sa od nadobudnutia platnosti ZFEÚ osvedčil ako angažovaný a zodpovedný spoluzákonodarca a že vzájomná súčinnosť medzi Parlamentom a Komisiou je celkovo pozitívna a založená na bezproblémovej komunikácii a spolupráci;

19.  domnieva sa, že i keď je celkové hodnotenie medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou pozitívne, zostáva viacero otázok a nedostatkov, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a prijatie príslušných opatrení;

20.  zdôrazňuje, že úsilie o dosiahnutie účinnosti nesmie znamenať nižšiu kvalitu právnych predpisov ani zrieknutie sa vlastných cieľov zo strany Parlamentu; zastáva názor, že popri snahe o dosiahnutie účinnosti musí Parlament dodržiavať príslušné legislatívne normy, pokračovať v plnení svojich vlastných cieľov a zároveň zabezpečiť, aby právne predpisy boli dobre navrhnuté, reagovali na jasne identifikované potreby a boli v súlade so zásadou subsidiarity;

21.  upozorňuje, že výzva, ktorou je zaistenie transparentnosti, je stále prítomná a spoločná pre všetky inštitúcie, a to najmä v rámci dohôd v prvom čítaní; poznamenáva, že Parlament náležite reagoval na túto výzvu tým, že do svojho rokovacieho poriadku prijal nové články 70 a 70a;

22.  vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré stále existujú pri uplatňovaní riadneho legislatívneho postupu, najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP) a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program), ako aj pri zlaďovaní aktov bývalého tretieho piliera s hierarchiou noriem Lisabonskej zmluvy a celkovo s ohľadom na pokračujúcu nesúmernosť, pokiaľ ide o transparentnosť zapojenia Komisie do prípravnej činnosti oboch zložiek legislatívneho orgánu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pracovných metód Rady, ktoré sa upravujú tak, aby zástupcom Parlamentu umožňovali zúčastňovať sa na niektorých z jej schôdzí, ak je to riadne odôvodnené na základe zásady vzájomnej plnej spolupráce medzi inštitúciami;

23.  poukazuje na to, že výber správneho právneho základu, ako to potvrdil Súdny dvor, je otázkou ústavnej povahy, pretože určuje existenciu a rozsah právomocí EÚ, postupy, ktorými sa treba riadiť, a príslušné právomoci inštitucionálnych aktérov, ktorí sa podieľajú na prijímaní aktu; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament sa musel na Súdny dvor opakovane obracať so žalobami s cieľom zrušiť akty prijaté Radou z dôvodu výberu právneho základu vrátane žalôb proti dvom aktom prijatým v rámci zastaraného „tretieho piliera“ dávno po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(9);

24.  varuje pred obchádzaním práva Parlamentu na prijímanie právnych predpisov zahrnutím ustanovení, na ktoré by sa mal vzťahovať riadny legislatívny postup, do návrhov aktov Rady, využívaním jednoduchých usmernení Komisie alebo neuplatniteľných vykonávacích alebo delegovaných aktov alebo tým, že sa nenavrhnú právne predpisy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky alebo medzinárodných obchodných a investičných dohôd;

25.  žiada Komisiu, aby lepšie využívala prípravnú legislatívnu fázu, najmä cenné príspevky zhromaždené na základe zelených a bielych kníh, a pravidelne a rovnocenne s Radou informovala Európsky parlament o prípravnej činnosti, ktorú vykonávajú jej útvary;

26.  nazdáva sa, že Parlament by mal viac rozvinúť a v plnej miere využívať svoju nezávislú štruktúru na posúdenie vplyvu akýchkoľvek podstatných zmien alebo úprav pôvodného návrhu predloženého Komisiou;

27.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal takisto posilniť svoje nezávislé hodnotenie vplyvu na základné práva, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa skúmajú v rámci legislatívneho procesu, a stanoviť mechanizmy na monitorovanie porušovania ľudských práv;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia si formálne plní svoje povinnosti a reaguje na žiadosti Parlamentu o legislatívne iniciatívy do troch mesiacov, nenavrhuje vždy skutočné a zásadné nadväzné opatrenia;

29.  žiada, aby sa pri budúcej revízii zmlúv v plnej miere uznalo právo Parlamentu na legislatívnu iniciatívu tým, že Komisia bude povinná zaoberať sa všetkými žiadosťami, ktoré Parlament podá podľa článku 225 ZFEÚ, a to predložením legislatívneho návrhu v primeranej časovej lehote;

30.  domnieva sa, že pri budúcej revízii zmlúv by sa mala právomoc Komisie stiahnuť legislatívne návrhy obmedziť na prípady, keď Parlament po prijatí svojej pozície v prvom čítaní bude súhlasiť s tým, že návrh už vzhľadom na zmenené okolnosti nie je odôvodnený;

31.  poukazuje na to, že Parlament v zásade privítal zavedenie delegovaných aktov v článku 290 ZFEÚ, pretože poskytujú širšie možnosti dohľadu, no zdôrazňuje, že udelenie takýchto delegovaných právomocí alebo vykonávacích právomocí podľa článku 291 nie je nikdy povinné; uznáva, že o využití delegovaných aktov by sa malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a účinnosť a nemožno ich dosiahnuť riadnym legislatívnym postupom, a to za predpokladu, že v základnom akte je výslovne určený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovania a jasne sú stanovené podmienky, ktorými sa delegovanie musí riadiť; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou Rady trvať na vykonávacích aktoch aj pri ustanoveniach, kde by sa mal použiť len základný akt či delegované akty; zdôrazňuje, že zákonodarca sa môže rozhodnúť, že umožní použitie vykonávacích aktov výhradne pri prijímaní prvkov, ktoré nepredstavujú ďalšiu politickú orientáciu; uznáva, že článok 290 výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti delegovaných aktov na nepodstatné prvky legislatívneho aktu a že delegované akty sa preto nesmú použiť v súvislosti s pravidlami, ktoré sú pre predmet daných právnych predpisov zásadné;

32.  upozorňuje na potrebu primerane rozlišovať medzi podstatnými prvkami legislatívneho aktu, o ktorých môže rozhodnúť len legislatívny orgán v samotnom legislatívnom akte, a nepodstatnými prvkami, ktoré sa môžu doplniť alebo zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov;

33.  chápe, že delegované akty môžu byť pružným a účinným nástrojom; zdôrazňuje dôležitosť voľby medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi z hľadiska dodržiavania požiadaviek stanovených v zmluve pri súčasnej ochrane normotvorných výsad Parlamentu a opakuje svoju požiadavku adresovanú Komisii a Rade, aby sa dohodli s Parlamentom na uplatňovaní kritérií pre využívanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, aby sa vykonávacie akty nepoužívali ako náhrada za delegované akty;

34.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s odsekom 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou primerane zapájala Parlament do fázy príprav delegovaných aktov a poskytovala jeho poslancom všetky relevantné informácie;

35.  žiada Komisiu, aby dodržiavala rámcovú dohodu týkajúcu sa prístupu odborníkov Parlamentu na schôdze odborníkov Komisie, a to tak, že zabráni tomu, aby sa považovali za komitologické výbory, pokiaľ diskutujú o iných otázkach, ako sú vykonávacie opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

36.  zdôrazňuje osobitný význam a dôsledky začlenenia Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy; upozorňuje, že charta sa stala pre inštitúcie EÚ a členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva Únie, čím pretvára základné hodnoty na konkrétne práva;

37.  pripomína, že Lisabonská zmluva zaviedla nové právo začať európsku iniciatívu občanov; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a byrokratické prekážky, ktoré stále bránia účinnému využívaniu európskej iniciatívy občanov, a nabáda na aktívnu účasť občanov pri formovaní politík EÚ;

38.  vyzdvihuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; domnieva sa, že aktívna úloha, ktorú môžu národné parlamenty zastávať v rámci usmerňovania členov Rady ministrov, a dobrá spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu pomôcť nastoliť zdravú parlamentnú protiváhu k uplatňovaniu výkonnej moci v rámci fungovania EÚ; odkazuje aj na odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2, ktoré uvádzajú, že široký rozsah delegovania podľa článku 290 ZFEÚ v navrhovanom akte neumožňuje posúdiť, či by konkrétna legislatívna prax bola alebo nebola v súlade so zásadou subsidiarity;

Medzinárodné vzťahy

(Parlamentná právomoc a kontrola)

39.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa posilnila úloha a právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných zmlúv, a poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy sa v súčasnosti čoraz častejšie týkajú oblastí, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a ktoré už tradične a aj podľa primárneho práva EÚ patria do rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu; považuje za nevyhnutné, aby sa ustanovenie článku 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných zmlúv, uplatňovalo v zhode s článkom 10 ZEÚ, podľa ktorého je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii, čo si vyžaduje transparentnosť a demokratickú diskusiu o témach, o ktorých sa má rozhodnúť;

40.  poznamenáva, že odmietnutie dohôd SWIFT a ACTA bolo zo strany Parlamentu prejavom toho, že využil novo nadobudnuté výsady;

41.  na základe článku 18 ZEÚ zdôrazňuje zodpovednosť PK/VP za zabezpečovanie konzistentnosti vonkajšej činnosti EÚ; okrem toho podčiarkuje, že PK/VP sa v súlade s článkami 17 a 36 ZEÚ zodpovedá Parlamentu a má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;

42.  pokiaľ ide o medzinárodné dohody, pripomína oprávnenie Parlamentu požiadať Radu, aby neschválila začiatok rokovaní, kým Parlament nevyjadrí svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu, a je presvedčený, že by sa mala zvážiť rámcová dohoda s Radou;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Komisia vopred informovala Parlament o svojom úmysle začať medzinárodné rokovanie, ďalej aby mal Parlament skutočne možnosť vyjadriť informované stanovisko k rokovacím mandátom a aby sa toto stanovisko zohľadnilo; trvá na tom, že medzinárodné dohody by mali zahŕňať primerané podmienky, aby spĺňali článok 21 ZEÚ;

44.  pripisuje veľký význam začleneniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd, ako aj začleneniu kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji do obchodných a investičných dohôd a vyjadruje spokojnosť s iniciatívami Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie plánov týkajúcich sa kľúčových podmienok; pripomína Komisii potrebu zohľadňovať stanoviská a uznesenia Parlamentu a poskytovať spätnú väzbu o ich začlenení do rokovaní o medzinárodných dohodách a do návrhov právnych predpisov; dúfa, že nástroje potrebné na rozvíjanie investičnej politiky EÚ budú včas funkčné;

45.  žiada, aby bol Parlament v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ ihneď, v plnom rozsahu a presne informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane dohôd uzatváraných v oblasti SZBP a aby mu bol umožnený prístup k rokovacím podkladom Únie na základe príslušných postupov a podmienok s cieľom zabezpečiť, že Parlament bude môcť prijať konečné rozhodnutie s dôkladnou znalosťou problematiky; zdôrazňuje, že aby malo toto ustanovenie zmysel, príslušní členovia výboru by mali mať prístup k rokovacím mandátom a iným príslušným rokovacím dokumentom;

46.  pri dodržiavaní zásady, že súhlas Parlamentu s medzinárodnými dohodami nemôže byť podmienečný, poukazuje na to, že Parlament má právo vypracovať odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie dohôd v praxi; preto žiada, aby Komisia pravidelne podávala Parlamentu správy o vykonávaní medzinárodných dohôd vrátane podmienok v oblasti ľudských práv a iných podmienok dohôd;

47.  pripomína, že je potrebné vyhýbať sa predbežnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd predtým, ako Parlament udelí súhlas, pokiaľ Parlament nesúhlasí s udelením výnimky; zdôrazňuje, že pravidlá potrebné pre interné uplatňovanie medzinárodných dohôd nemôže Rada prijímať sama vo svojom rozhodnutí o uzatvorení dohody a že sa musia v plnej miere dodržiavať príslušné legislatívne postupy stanovené v zmluvách;

48.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby Parlament prijal nevyhnutné opatrenia s cieľom monitorovať vykonávanie medzinárodných dohôd;

49.  trvá na tom, že Parlament by mal byť zapojený do rozhodovania o pozastavení alebo ukončení medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si vyžaduje jeho súhlas;

50.  vyzýva PK/VP, aby v súlade s vyhlásením o politickej zodpovednosti posilnila systematické konzultácie ex ante s Parlamentom o nových strategických a politických dokumentoch a mandátoch;

51.  v súlade so záväzkom, ktorý prijala PK/VP vo vyhlásení o politickej zodpovednosti, požaduje rýchle uzavretie rokovaní o medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pokiaľ ide o prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

52.  opakuje svoju výzvu, aby delegácie Únie podávali politické správy kľúčovým funkcionárom Parlamentu v rámci regulovaného prístupu;

53.  požaduje prijatie štvorstranného memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a ESVČ o jednotnom a účinnom poskytovaní informácií v oblasti vonkajších vzťahov;

54.  pripomína, že Európsky parlament je dnes v oblasti bezpečnostných politík plnohodnotným inštitucionálnym aktérom, a preto je oprávnený aktívne sa podieľať na určovaní prvkov a priorít týchto politík a na hodnotení nástrojov v tejto oblasti, čo je proces, ktorý by mali spoločne vykonávať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jediného priamo voleného európskeho orgánu pre kontrolu a demokratický dohľad;

55.  poukazuje na skutočnosť, že ZFEÚ rozšírila rozsah výlučných právomocí Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá v súčasnosti zahŕňa nielen všetky aspekty obchodu, ale aj priame zahraničné investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament má teraz plnú právomoc rozhodovať spoločne s Radou o tvorbe práva a o schvaľovaní obchodných a investičných dohôd;

56.  zdôrazňuje význam lojálnej a efektívnej spolupráce inštitúcií EÚ v rámci ich príslušných právomocí pri posudzovaní právnych predpisov a medzinárodných dohôd s cieľom predvídať obchodné a ekonomické trendy, určovať priority a možnosti, stanovovať strednodobé a dlhodobé stratégie, určovať mandáty pre medzinárodné dohody, analyzovať/navrhovať a prijímať právne predpisy a monitorovať vykonávanie obchodných a investičných dohôd, ako aj dlhodobých iniciatív v oblasti spoločnej obchodnej politiky;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby pokračoval proces vytvárania účinných kapacít vrátane vyčlenenia potrebných zamestnancov a finančných zdrojov s cieľom aktívne stanoviť a dosiahnuť politické ciele v oblasti obchodu a investícií a zároveň zabezpečiť právnu istotu, účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a rešpektovanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách;

58.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržitý tok včasných, presných, úplných a nestranných informácií umožňujúcich kvalitnú analýzu, ktorá je potrebná na posilnenie spôsobilosti a pocitu zodpovednosti politických činiteľov Parlamentu, čo vedie k väčšej medziinštitucionálnej synergii v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a zároveň potrebu zabezpečiť, aby bol Parlament vo všetkých fázach plne a presne informovaný, a to aj prostredníctvom prístupu k prerokúvaným textom Únie na základe príslušných postupov a podmienok, pričom Komisia bude aktívna a spraví maximum na zabezpečenie tohto toku informácií; ďalej zdôrazňuje význam poskytovania informácií Parlamentu na zabezpečenie toho, aby nevznikali neželané situácie, ktoré by mohli viesť k nedorozumeniam medzi inštitúciami, a v tejto súvislosti víta pravidelné technické informačné stretnutia, ktoré Komisia usporadúva na rôzne témy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých prípadoch Parlament nezískal informácie od Komisie, ale prostredníctvom alternatívnych kanálov;

59.  opakuje, že je potrebné, aby inštitúcie pri vykonávaní zmlúv, sekundárnych právnych predpisov a rámcovej dohody spolupracovali a aby Komisia počas prípravy, prijímania a vykonávania právnych predpisov v oblasti spoločnej obchodnej politiky pracovala nezávisle a transparentne, a domnieva sa, že jej úloha je v celom procese kľúčová;

Ústavná dynamika

(Medziinštitucionálne vzťahy a medziinštitucionálne dohody)

60.  zdôrazňuje, že Komisia má podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ prijímať iniciatívy s cieľom dosiahnuť medziinštitucionálne dohody o ročnom a viacročnom programovaní Únie; upozorňuje na potrebu zapojiť v skoršej etape nielen Parlament, ale aj Radu do prípravy ročného pracovného programu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia realistického a spoľahlivého plánovania, ktoré možno účinne vykonávať a ktoré môže byť základom medziinštitucionálneho plánovania; zastáva názor, že s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu by sa mohlo naplánovať hodnotenie v polovici trvania na posúdenie celkového plnenia oznámeného mandátu zo strany Komisie;

61.  poukazuje na to, že v článku 17 ods. 8 ZEÚ je výslovne zakotvená zásada, že Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu, čo má zásadný význam pre riadne fungovanie politického systému EÚ;

62.  zdôrazňuje, že podľa článku 48 ods. 2 ZEÚ má Parlament právomoc predložiť zmeny Zmluvy a toto právo využije na predstavenie nových nápadov pre budúcnosť Európy a inštitucionálny rámec EÚ;

63.  domnieva sa, že rámcová dohoda uzatvorená medzi Parlamentom a Komisiou a jej pravidelné aktualizácie sú nevyhnutné na posilnenie a rozvoj štruktúrovanej spolupráce medzi oboma inštitúciami;

64.  víta skutočnosť, že rámcová dohoda prijatá v roku 2010 v značnej miere posilnila politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu;

65.  zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá týkajúce sa dialógu a prístupu k informáciám umožňujú komplexnejšiu parlamentnú kontrolu činností Komisie, a tak prispievajú k rovnakému zaobchádzaniu s Parlamentom a Radou zo strany Komisie;

66.  poznamenáva, že určité ustanovenia súčasnej rámcovej dohody je ešte nutné zrealizovať a rozvinúť; navrhuje, aby odchádzajúci Parlament prijal všeobecnú líniu takéhoto zlepšenia, aby nastupujúci Parlament mohol zvážiť príslušné návrhy;

67.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom konštruktívne posúdila existujúcu rámcovú dohodu a jej vykonávanie a venovala osobitnú pozornosť rokovaniam, prijatiu a vykonávaniu medzinárodných dohôd;

68.  nazdáva sa, že v rámci tohto mandátu by sa mali v plnej miere preskúmať možnosti dané súčasnými zmluvami na posilnenie politickej zodpovednosti výkonnej moci a zefektívnenie existujúcich ustanovení o právnych predpisoch a politickej spolupráci;

69.  pripomína, že vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v tomto legislatívnom období je potrebné aktualizovať viacero otázok, ako sú delegované akty, vykonávacie opatrenia, posúdenia vplyvu, riešenie legislatívnych iniciatív a parlamentné otázky;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 v záujme zohľadnenia nového legislatívneho prostredia, ktoré vzniklo Lisabonskou zmluvou, ustálenia súčasných najlepších postupov a aktualizácie dohody v súlade s programom inteligentnej regulácie zostávajú bez odozvy;

71.  vyzýva Radu ministrov, aby vyjadrila svoju pozíciu k možnosti účasti na trojstrannej dohode s Parlamentom a Komisiou s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o otázky už uvedené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

72.  domnieva sa, že otázky týkajúce sa výlučne vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou by mali byť naďalej predmetom dvojstrannej rámcovej dohody; zdôrazňuje, že Parlament sa neuspokojí s ničím menším ako s tým, čo sa dosiahlo v rámci existujúcej rámcovej dohody;

73.  domnieva sa, že jedným z hlavných problémov ústavného rámca Lisabonskej zmluvy je riziko, že spoluprácou vlád sa ohrozí „metóda Spoločenstva“, a tak sa oslabí úloha Parlamentu a Komisie v prospech inštitúcií zastupujúcich vlády členských štátov;

74.  poukazuje na to, že v článku 2 ZEÚ sú vymenované spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená; domnieva sa, že Únia aj členské štáty by mali náležite zabezpečiť rešpektovanie týchto hodnôt; poukazuje na to, že v záujme ochrany hodnôt Únie by sa mal zaviesť riadny legislatívny a inštitucionálny systém;

75.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby na základe nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou navrhli pre Úniu komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti, prostredníctvom ktorých sa budú riešiť prípady porušovania ľudských práv;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0462. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0323. (4) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (5) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s.1. (6) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 37. (7) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1. (8) Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s.1). (9) Pozri rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam a vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ zo 7. októbra 2013 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam.