Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja (2014/2628(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä svoje uznesenie z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(1),
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 24. februára 2014 o odsúdení protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja,
– so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,
– so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,
– so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre predchádzanie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zo 17. decembra 2013 z jeho pravidelnej návštevy Ruskej federácie,
– so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,
– so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a preto je povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska;
B. keďže 6. mája 2012 v predvečer inaugurácie prezidenta Vladimira Putina sa niekoľko desiatok z odhadovaných desaťtisícov protestujúcich sporadicky zrazilo s políciou na námestí Bolotnaja, čo viedlo k ľahkým zraneniam;
C. keďže okolo 600 aktivistov bolo krátko zadržaných a začalo sa trestnoprávne konanie voči 28 osobám; keďže orgány začali vyšetrovanie činov protestujúcich, ktoré označili za „masové nepokoje“, ktoré sú podľa ruského práva činy, pri ktorých dochádza k „násiliu, pogromom, škodám na majetku, použitiu strelných zbraní alebo ozbrojenému odporu voči orgánom“; keďže orgány vzniesli obvinenia, že násilie bolo plánované a bolo súčasťou sprisahania na destabilizáciu krajiny a zvrhnutie vlády;
D. keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie;
E. keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv uviedli, že neprimerané opatrenia a agresívne činy bezpečnostných síl ako aj neprimerané použitie násilia viedli k vypuknutiu násilností, po ktorých nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestujúcich; keďže ombudsman Ruskej federácie pre ľudské práva vo svojom hodnotení potvrdil, že obvinenia z masových nepokojov boli nepodložené;
F. keďže 24. februára 2014 vyniesol ruský súd rozsudok, v ktorom uznal ôsmych demonštrantov za vinných, a udelil tresty počnúc štvorročným odňatím slobody cez tri prísnejšie tresty odňatia slobody až po nútenú psychiatrickú liečbu aktivistu Michaila Kosenku;
G. keďže počas pokojných demonštrácií na podporu obžalovaných v prípade námestia Bolotnaja z 21. a 24. februára 2014 došlo k početným zatknutiam; keďže vyše 200 osôb, ktoré sa stretli pred Zamoskvoreckým okresným súdom 24. februára 2014, aby si vypočuli rozsudok v prípade, bolo zadržaných na niekoľko hodín; keďže lídri opozície Boris Nemcov a Alexej Navalný boli následne odsúdení na desaťdňové väzenie; keďže Alexej Navalný bol odsúdený na domáce väzenie počas nasledujúcich dvoch mesiacov a 5. marca 2014 bol vybavený elektronickým náramkom na monitorovanie jeho činnosti;
H. keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi proti komunite LGBT a zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;
I. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a mohli by byť použité na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovať slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže toto obmedzovanie zahŕňa kroky ako policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce;
J. keďže lídri opozičných strán a hnutí sú vystavení obťažovaniu zo strany ruských orgánov, niektorí sú zadržiavaní na základe rôznych obvinení, ako napríklad Ilja Jašin, vodca hnutia Solidarita, Gleb Fetisov, spolupredseda Aliancie zelených a sociálnych demokratov a Jevgenij Vitiško, ekologický aktivista a popredný člen Jabloka;
K. keďže Výbor Rady Európy pre predchádzanie mučeniu zaznamenal v decembri 2013 početné obvinenia zo zlého zaobchádzania s väzňami a ich mučenia zo strany orgánov presadzovania práva a polície;
1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom protestujúcich z námestia Bolotnaja, v ktorom boli od začiatku vznesené politicky motivované obvinenia;
2. domnieva sa, že obvinenia vznesené proti protestujúcim a ich tresty sa zdajú byť neprimerané s ohľadom na povahu udalostí a činov, z ktorých sú obvinení; domnieva sa, že výsledok súdneho konania, s ohľadom na procesné nedostatky a dlhú vyšetrovaciu väzbu, opäť vyvoláva otázky o stave právneho štátu;
3. vyzýva ruské súdne orgány, aby prehodnotili tresty v odvolávacom konaní prepustili ôsmich demonštrantov, ako aj väzňa z Bolotnaje Michaila Kosenku, ktorý bol odsúdený na nútenú psychiatrickú liečbu;
4. rovnako vyjadruje hlboké znepokojenie nad zadržaním veľkého počtu pokojných demonštrantov v nadväznosti na rozsudky v prípade Bolotnaja a vyzýva na stiahnutie všetkých obvinení vznesených proti nim; ďalej žiada ruskú vládu, aby rešpektovala práva všetkých občanov uplatňovať svoje základné slobody a univerzálne ľudské práva;
5. pripomína význam plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach; poukazuje na to, že nedávny vývoj postupuje opačným smerom, pokiaľ ide o reformy potrebné na zlepšenie dodržiavania demokratických noriem a zásady právneho štátu a na posilnenie nezávislosti justície v Rusku;
6. vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, právnymi predpismi proti LGBT, opätovným zaradením hanobenia medzi trestné činy, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;
7. vyzýva ruskú vládu, aby podnikla konkrétne kroky na riešenie zhoršovania situácie ľudských práv, a najmä skončila kampaň obťažovania organizácií a aktivistov občianskej spoločnosti; vyzýva ruskú exekutívu a legislatívu, aby znovu zvážila a nakoniec zrušila nedávno prijaté legislatívne akty a opatrenia, ktoré sú v rozpore s uvedenými záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv a základných slobôd ako člena Rady Európy, a vzala do úvahy návrhy svojho ombudsmana pre ľudské práva, ako aj Rady pre ľudské práva, ktoré boli predložené prezidentovi Ruskej federácie;
8. naliehavo vyzýva ruské súdne a orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti nestranne a nezávisle;
9. zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho rešpektovať;
10. vyzýva Ruskú federáciu, aby svoje programy sledovania uviedla do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach;
11. ľutuje pokračujúce tvrdé zákroky voči občanom, ktorí vyjadrujú svoju kritiku voči režimu, zostávajúcim nezávislým médiám vrátane televízie Dážď a rádia Echo Moskvy;
12. vyzýva vysokú predstaviteľku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov boli predložené na konzultáciách EÚ a Ruska o ľudských právach, a aby zástupcovia Ruska v týchto konzultáciách boli formálne požiadaní o odpoveď v každom prípade;
13. vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali tieto prípad, a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a rokovaniach s Ruskom, a informovali Parlament o výmenách s ruskými orgánmi;
14. naliehavo vyzýva Radu, aby vyvinula jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by odhodlala členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahu medzi EÚ a Ruskom, a o potrebne ukončenia zásahu proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku; žiada, aby bol tento spoločný odkaz formulovaný v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci;
15. naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby sa zabezpečili, že Únia bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby sa naďalej angažovala a podporovala ruské organizácie občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;
16. vyzýva Komisiu a ESVČ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšili svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom EIDHR a fondov organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory;
17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.