Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Maria Borghezia o ochranu svojej imunity, ktorú podal 21. novembra 2013 v súvislosti s vyšetrovaním jeho osoby vykonávaným súdom v Miláne a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 21. novembra 2013 (ref. č. 47917/13),

–  po vypočutí Carla Casiniho, ktorý zastupoval Maria Borghezia v súlade s článkom 7 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 1, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 153 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu ,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011(1),

–  so zreteľom na taliansky trestný poriadok,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 6a a 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0245/2014),

A.  keďže poslanec Európskeho parlamentu Mario Borghezio požiadal o ochranu poslaneckej imunity v súvislosti s konaním na talianskom súde;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

C.  keďže účelom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby poslanci Európskeho parlamentu mohli v zásade vždy uplatňovať slobodu prejavu, pričom ale toto právo nepovoľuje ohováranie, osočovanie, podnecovanie k nenávisti alebo spochybňovanie dobrého mena iných ani akékoľvek vyhlásenia v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie;

D.  keďže žiadosť, ktorú podal Mario Borghezio, sa týka trestného vyšetrovania voči jeho osobe, ktoré vedie prokuratúra na súde v Miláne v súvislosti s jeho vyhláseniami, ktoré údajne predniesol počas rozhlasového rozhovoru 8. apríla 2013;

E.  keďže Mario Borghezio bol v čase rozhovoru poslancom Európskeho parlamentu;

F.  keďže podľa oznámenia prokuratúry sú predmetné vyhlásenia trestné podľa článku 81 ods. 1 a článku 595 ods. 1 talianskeho trestného poriadku, článku 3 ods. 1 zákona č. 205/1993 a článku 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 654/1975, t. j. v prípade opakovaného ohovárania na verejnosti a šírenia diskriminačných myšlienok založených na nadradenosti alebo rasovej nenávisti;

G.  keďže uvedené vyhlásenia sa týkajú údajných charakteristických vlastností rómskej etnickej skupiny;

H.  keďže záznamy parlamentnej činnosti Mária Borghezia ukazujú, že prejavuje záujem o rómske otázky, ale okolnosti veci, ktoré sú uvedené v oznámení prokuratúry a ktoré boli zaznamenané pri vypočutí vo Výbore pre právne veci, svedčia o tom, že vyhlásenia prednesené počas rozhovoru nemajú priamu alebo zrejmú súvislosť s jeho parlamentnou činnosťou;

I.  keďže údajné vyhlásenia prekračujú tón, akým sa vo všeobecnosti vedú politické diskusie, a navyše nie sú vôbec parlamentného rázu; keďže tieto vyhlásenia sú v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie, a preto sa nemôžu považovať za vyhlásenia prednesené pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu;

J.  keďže také vyhlásenia, ako sú vyhlásenia Maria Borghezia, by sa mohli potrestať podľa článku 153 rokovacieho poriadku, keby boli prednesené na parlamentnom zasadnutí; keďže poslanecká imunita by sa teda nemala vzťahovať na takéto vyhlásenia, ak sú prednesené mimo Parlamentu;

K.  keďže sa teda nemožno domnievať, že Mario Borghezio v danom prípade vykonával úlohy poslanca Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol sa neochraňovať imunitu a výsady Maria Borghezia;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným orgánom Talianskej republiky a Mariovi Borgheziovi.

(1) Rozsudok z 12. mája 1964 vo veci 101/63, Wagner proti Fohrmannovi a Krierovi (Zbierka 1964, s. 387); rozsudok z 10. júla 1986 vo veci 149/85, Wybot proti Faureovi a iným (Zbierka 1986, s. 2391); rozsudok z 15. októbra 2008 vo veci T-345/05, Mote proti Parlamentu (Zbierka 2008, s. II-2849); rozsudok z 21. októbra 2008 v spoločných veciach C-200/07 a C-201/07, Marra proti De Gregoriovi a Clementovi (Zbierka 2008, s. I-7929); rozsudok z 19. marca 2010 vo veci T-42/06, Gollnisch proti Parlamentu (Zbierka 2010, s. II-1135); rozsudok zo 6. Septembra 2011 vo veci C-163/10, Patriciello (Zbierka 2011, s. I-7565).