Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program(1),

–  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, ktorý prijala Európska rada(2),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0153/2014),

Štokholmský program a Lisabonská zmluva

1.  domnieva sa, že Lisabonská zmluva a uznanie právnej záväznosti Charty základných práv Európskej únie priniesli dôležité zlepšenia a posilnili ústavný základ inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom dosiahnuť cieľ vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, no nazdáva sa, že niektoré oblasti si vyžadujú ešte ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o ich vykonávanie; domnieva sa, že tento cieľ si vyžaduje zhodné uplatňovanie zmlúv a sekundárneho práva v celej EÚ; súhlasí preto s tým, že by sa malo zabrániť zvláštnym výnimkám a osobitným režimom a ak je to možné, mali by sa odstrániť; žiada Komisiu a predsedníctvo Rady, aby si lepšie plnili povinnosť bezodkladne a úplne informovať Parlament vo všetkých fázach postupu pri uzatváraní medzinárodných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami v zosúlaďovaní aktov pôvodného tretieho piliera s novou hierarchiou noriem – základnými, delegovanými a vykonávacími aktmi – podľa Lisabonskej zmluvy a novej inštitucionálnej štruktúry;

Právo Komisie predkladať právne predpisy a riadny legislatívny postup

2.  zastáva názor, že rozšírené využívanie riadneho legislatívneho postupu zvýšilo legitímnosť tvorby právnych predpisov a priblížilo ju občanom tým, že zabezpečuje Európskemu parlamentu, jedinej demokraticky volenej inštitúcii Únie, väčšiu mieru vplyvu; nazdáva sa, že v budúcej revízii zmluvy by sa mali odstrániť zostávajúce výnimky pri využívaní riadneho legislatívneho postupu;

3.  konštatuje, že v oznámení z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov Európy – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171), sa Komisia vyslovila za ambicióznejšiu odozvu na každodenné obavy a priania európskych občanov a zdôraznila, že Únia musí byť schopná reagovať na neočakávané udalosti a musí rýchlo využívať príležitosti a predvídať budúce trendy a prispôsobovať sa im;

4.  pripomína, že zásadné uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu EÚ, ktorý zahŕňa rozhodovací proces v širokom spektre politík týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, požiadavku zmluvy prijímať rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie občanom, ako aj vyššiu potrebu flexibility; vyzýva Komisiu, aby využívala svoje právo navrhovať právne predpisy pri plnom rešpektovaní jej právomocí stanovených v zmluvách a zásad v nich zakotvených, vrátane zásady subsidiarity a v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami;

Národné parlamenty

5.  zastáva názor, že väčšia úloha národných parlamentov v činnostiach Európskej únie, ako je zakotvená v protokoloch č. 1 (o úlohe národných parlamentov v Európskej únii) a č. 2 (o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality) priložených k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, má pozitívny vplyv najmä na rozvoj a fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to nielen preto, že je pravdepodobnejšie, že zásada subsidiarity sa bude dodržiavať, ale tiež preto, že rozsiahlejšie a užšie zapojenie európskych národov do demokratického procesu významne prispieva k tvorbe právnych predpisov a tvorbe politík na európskej úrovni;

6.  požaduje posilnenie spolupráce a dialógu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, ako aj medzi inštitúciami a orgánmi EÚ vo všeobecnosti a národnými parlamentmi s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie a orgány EÚ poskytovali, pokiaľ je to možné, národným parlamentom informácie o iniciatívach EÚ priamo a bezodkladne;

Jednotné volebné právo pre voľby do Európskeho parlamentu

7.  konštatuje, že aj pri absencii dohody o jednotnom volebnom postupe pre voľby do Európskeho parlamentu sa volebné systémy na seba čoraz viac podobajú, a to najmä v dôsledku vytvorenia politických strán a politických nadácií na úrovni EÚ, práce na vypracúvaní európskeho štatútu na základe návrhu Komisie na reformu pravidiel upravujúcich činnosť európskych politických strán a zákazu dvojitého mandátu, na základe čoho je funkcia poslanca Európskeho parlamentu nezlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu; podporuje transparentnejšie postupy menovania kandidátov, ktoré zaručia ich nezávislosť;

8.  zastáva názor, že verejnosť by mala byť viac informovaná o demokratickej úlohe Parlamentu a že európske volebné kampane by sa mali sa zamerať na skutočné európske otázky;

9.  domnieva sa preto, že v budúcnosti bude potrebná reforma volebného postupu, aby sa zvýšila legitímnosť a účinnosť Parlamentu, v súlade so zásadami stanovenými v zmluvách; domnieva sa, že reforma tohto druhu zvýši motiváciu občanov zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte svojho bydliska, pokiaľ nie sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu;

10.  ako prvý krok však víta prijatie smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3), v tom, že zmierňuje požiadavky, ktoré musia občania EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, spĺňať, ak chcú kandidovať v európskych voľbách; naliehavo vyzýva na odstránenie byrokratických prekážok pri voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré stále bránia účasti občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, a nabáda k spolupráci medzi členskými štátmi na prekonanie tohto závažného nedostatku, ktorý ohrozuje demokratické normy EÚ; opätovne pripomína, že je potrebné prijať ďalšie kroky, aby bolo zaručené právo každého občana EÚ voliť bez ohľadu na jeho skutočné bydlisko;

Európska iniciatíva občanov

11.  víta prijatie nariadenia o iniciatíve európskych občanov(4), ktorý občanom udeľuje rovnaké právomoci v predkladaní návrhov politík, aké už má Parlament a Rada;

12.  zastáva názor, že občianska iniciatíva môže zohrať kľúčovú úlohu pri určovaní záležitostí, ktoré by sa mali riešiť na úrovni EÚ, a posilňuje legitímnosť rozhodovacieho postupu na úrovni EÚ;

13.  vyjadruje však poľutovanie nad technickými problémami, s ktorými sa stretávajú organizátori iniciatívy občanov, a vyzýva Komisiu, aby ich riešila;

14.  zdôrazňuje, že účinnému uplatňovaniu iniciatívy občanov bránia nielen technické problémy, ale aj finančné problémy vyplývajúce z nedostatku rozpočtových prostriedkov;

Hodnotenie Štokholmského programu a jeho vykonávania

Základné práva

15.  nazdáva sa, že EÚ by mala podporovať čo najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd pre všetkých; nazdáva sa, že kapitola Štokholmského programu o presadzovaní občianskych práv je v súlade s touto ambíciou; konštatuje však, že napriek dosiahnutému pokroku sa plnenie tejto kapitoly musí ešte viac zintenzívniť;

16.  berie na vedomie oznámenie Komisie a pripomína pozície, ktoré Parlament prijal v súvislosti s vytvorením nového rámca pre právny štát s cieľom posilniť schopnosť Únie riešiť takzvanú kodanskú dilemu, teda situáciu, keď Únia stanoví vysoké normy pre kandidátske krajiny, ale chýbajú jej fungujúce nástroje pre existujúce členské štáty; ktorých cieľom musí byť zaistiť dodržiavanie spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi, kontinuitu tzv. kodanských kritérií, kým sa nezmení nariadenie, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre základné práva(5), ako o to Parlament opakovane žiadal;

17.  v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a teší sa na spoluprácu s Komisiou pri účinnom vykonávaní tohto rámca; zdôrazňuje však, že je naďalej potrebné pravidelne vyhodnocovať, či členské štáty dodržiavajú základné hodnoty EÚ uvedené v článku 2 ZEÚ; uznáva osobitný význam, ktorý sa priraďuje odborným poznatkom Benátskej komisie a poradenstvu, ktoré poskytuje, a pripomína, že k vyhodnocovaniu hrozieb, ktorým je vystavený právny štát, by mala prispievať aj agentúra FRA, justičné siete a iné nezávislé odborné subjekty;

18.  obáva sa, že hospodárska kríza sa môže rozvinúť do krízy demokracie a verí, že bude potrebný silný politický impulz a transparentné fungovanie demokratických inštitúcií na úrovni jednotlivých štátov a EÚ s cieľom hájiť demokraciu, právny štát a základné práva, bojovať proti rastu populizmu v Európe a ešte viac posilniť európske občianstvo; je znepokojený postojom niektorých členských štátov, ktoré otvorene prejavujú neznášanlivosť voči mobilite občanov EÚ, zameranú na oslabenie práv pracovníkov z niektorých nových členských štátoch;

19.  domnieva sa, že väčšiu pozornosť treba venovať reagovaniu na osobitnú situáciu zraniteľných skupín a posilneniu boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, náboženskej neznášanlivosti, islamofóbii, neznášanlivosti voči Rómom, homofóbii a transfóbii;

20.  zastáva názor, že prvoradé je prijatie a účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti riešenia problematiky trestných činov z nenávisti a tých, ktorí propagujú, podporujú a páchajú trestné činy z nenávisti a žiada, aby sa tieto právne predpisy ďalej rozvíjali v plnom súlade so zásadou subsidiarity;

21.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a nad pretrvávajúcimi prejavmi rasizmu a diskriminácie voči Rómom v celej EÚ vrátane segregácie rómskych detí v oblasti vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o presadzovanie základných práv a sociálneho začleňovania Rómov prostredníctvom čo najskoršieho plnenia odporúčaní stanovených v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(6); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporovali a zapájali rómske organizácie do všetkých politík, ktoré sa ich týkajú;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že zásada univerzálnosti sa vzťahuje na základné práva a rovnaké zaobchádzanie; naliehavo preto žiada Radu, aby prijala návrh smernice o boji proti diskriminácii; vyjadruje poľutovanie nad neprimeranosťou politík na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a rozsahom, do akého sa ich práva zohľadňujú;

23.  víta prijatie smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov(7) a v ktorej sa osobitná pozornosť venuje ochrane znevýhodnených osôb, ako sú ženy a deti; zdôrazňuje, že práve tieto skupiny sa často stávajú obeťami všetkých typov násilia vrátane domáceho násilia; odporúča dôkladné prešetrenie, identifikáciu a stíhanie takýchto závažných porušení ľudských práv; víta prijatie smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze(8) a smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(9) (smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi); žiada členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili transpozíciu týchto smerníc a aby ich čo najskôr začali vykonávať;

24.  poukazuje na vyšetrovanie hromadného elektronického sledovania občanov EÚ; potvrdzuje vážne obavy vyjadrené v uznesení zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch a programoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ(10) ; nazdáva sa, že hromadné sledovanie predstavuje vážny problém pre zásady Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv, a trvá na tom, aby sa zorganizoval riadny a účinný parlamentný a súdny dohľad a bezpečnosť na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov; považuje za dôležité, aby sa zabezpečilo viac kontrol a väčšia rovnováha, najmä prijatím právneho rámca EÚ v oblasti ochrany údajov, ktorý by zabezpečil úplné dodržiavanie základných práv; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia v súvislosti so sledovaním, ktoré ohrozuje vnútornú bezpečnosť EÚ; vyzýva Európsku radu, aby sa zaoberala odporúčaniami a výzvami z uznesenia o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí z 12. marca 2014;

25.  zastáva názor, že náležitý proces zabezpečenia zodpovednosti je rozhodujúci pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv a pre zabezpečenie legitímnej a účinnej bezpečnostnej politiky založenej na zásadách právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus v oblasti zodpovednosti zameraný na posilnenie kapacít EÚ a členských štátov v oblasti predchádzania porušovaniu ľudských práv a jeho vyšetrovania a nápravy na úrovni EÚ, a to najmä pokiaľ ide o porušovanie, ktoré bolo spáchané v súvislosti s údajným prevozom a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych štátoch zo strany CIA;

26.  zdôrazňuje, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je stanovené v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ešte viac posilní ochranu základných práv v Únii, ako zaručuje Charta základných práv Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora;

27.  konštatuje, že pristúpenie k tomuto dohovoru poskytne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, ochranu v kontexte opatrení Únie podobnú tej, ktorú už majú v súvislosti s opatreniami jednotlivých členských štátov; poukazuje na to, že je to ešte relevantnejšie, keďže členské štáty preniesli na Úniu významné právomoci, najmä v oblastiach politiky, ktoré spadajú pod priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

28.  víta návrh dohody dosiahnutej 47 členskými štátmi Rady Európy a EÚ o jej pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach a očakáva pozitívne stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k dohodnutému textu; vyzýva Parlament a Radu na rýchlu ratifikáciu dohody na základe konečného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ;

29.  víta skutočnosť, že pristúpenie k Dohovoru ponúkne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, dôležitú mimoriadnu ochranu, najmä v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že lehoty na ukončenie rokovaní o pristúpení sú príliš dlhé, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ ešte stále nepristúpila účinne k tomuto Dohovoru; pripomína, že pristúpenie EÚ závisí nielen na ratifikácii členských štátov EÚ, ale aj všetkých štátov, ktoré sú stranami Dohovoru; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby čo najskôr pokračovali v ratifikácii;

30.  dôrazne odsudzuje blokovanie a omeškanie, ku ktorému došlo v rámci rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlili postupy pre pristúpenie EÚ k EDĽP a odmietli akékoľvek ďalšie pokusy o oslabenie úlohy, kompetencií a právomoci EDĽP vo vzťahu k ľudským právam a základným slobodám občanov a obyvateľov;

31.  žiada, aby sa na základe návrhov Parlamentu prijala revízia nariadenia o prístupe k dokumentom(11);

32.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné nástroje založené na nových informačných a komunikačných technológiách s cieľom vymieňať si osvedčené postupy v boji proti diskriminácii na európskej úrovni;

33.  poukazuje na význam zohľadnenia rodovej diskriminácie vo všetkých stratégiách zameraných na integráciu osôb so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, rómskeho obyvateľstva a ostatných menšín a vylúčených ľudí;

Justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach

34.  konštatuje, že Štokholmský program si kladie za cieľ uľahčiť voľný pohyb občanov a obyvateľov EÚ tým, že háji a dodržiava všetky práva a povinnosti vyplývajúce z európskeho priestoru spravodlivosti, a že súdna spolupráca predstavuje hlavný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

35.  uznáva, že iniciatívy v oblasti vzájomného uznávania právnych stavov, rozsudkov a dokumentov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v tomto ohľade, keďže vzájomné uznávanie ponecháva právne systémy členských štátov nezmenené, ale znižuje finančné a byrokratické zaťaženie, zmierňuje právne prekážky pre občanov, rodiny a podniky pri výkone slobôd vyplývajúcich zo zmluvy a zároveň dodržiava zásady právneho štátu a základné práva;

36.  pripomína, že Štokholmský program obsahuje viacero významných iniciatív v oblasti občianskeho práva vrátane jednoduchšieho uznávania súdnych rozhodnutí, platnosti závetov v rámci celej Únie, jednoduchších postupov pre prijímanie verejných listín, jednoduchšieho cezhraničného vymáhania dlhov a iniciatív Únie v oblasti právneho vzdelávania;

37.  konštatuje, že v tejto oblasti boli prijaté iba tri právne predpisy, konkrétne prepracované nariadenie Brusel I(12), nariadenie o dedičstve(13) a nariadenie Rím III(14), z ktorých len tretie je dodnes použiteľné, a že hoci Komisia vypracovala významný počet návrhov, na ktorých vypracovanie vyzýval Štokholmský program, niekoľko hlavných návrhov stále zostáva nevypracovaných vrátane tých, ktoré sa týkajú vzájomného uznávania účinkov dokladov o občianskom stave a 14. smernice o obchodnom práve;

38.  domnieva sa, že vzájomné uznávanie si vyžaduje, aby občania a právnici navzájom dôverovali svojim právnym inštitúciám; konštatuje, že posilnenie skutočnej európskej právnej kultúry, ktorá plne rešpektuje základné práva a zásady subsidiarity a nezávislosti súdnictva, stanovenie spoločných noriem a chápanie iných právnych systémov, predovšetkým prostredníctvom odbornej prípravy, zohráva veľmi dôležitú úlohu pri podpore vzájomného uznávania a dôvery; poukazuje na to, že vzájomné uznávanie a dôvera môžu viesť k postupnej zmene vo vnútroštátnych občianskoprávnych tradíciách prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že táto výmena by nemala mať vplyv na hodnotu právnych tradícií jednotlivých štátov;

39.  konštatuje, že legislatívne iniciatívy v oblasti občianskeho práva sa doteraz zameriavali prevažne na hmotné právo; požaduje, aby sa v budúcnosti kládol väčší dôraz na procesné právo;

40.  nabáda Komisiu, aby účinne pracovala na ustanovení dohovoru o medzinárodnej platnosti rozsudkov, ktorý by sledoval podobné ciele ako nariadenie Brusel I;

41.  víta návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze(15); zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti pretrvávajúcemu „sklenému stropu”, ktorý pretrváva ako jedna z hlavných prekážok brániacich ženám v rozvoji kariéry;

42.  víta návrh Komisie na nariadenie o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín, čím sa odstraňuje byrokracia a existujúci odstup medzi inštitúciami a občanmi EÚ;

43.  vyzýva Komisiu v súlade s predchádzajúcimi záväzkami a v nadväznosti na opakované žiadosti Parlamentu, aby po prijatí súhrnného prístupu vypracovala návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní účinkov všetkých dokladov o občianskom stave v EÚ, s cieľom odstrániť diskriminačné právne a administratívne prekážky, ktoré bránia občanom a ich rodinám pri uplatňovaní práva na voľný pohyb, a aby európski občania a obyvatelia a ich rodiny mohli v rámci celej Únie vykonávať existujúce práva spojené s občianskym stavom, ktoré boli už právne uznané v niekoľkých európskych jurisdikciách;

44.  opakuje svoju výzvu na prijatie Európskeho kódexu medzinárodného práva súkromného;

45.  žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala program elektronickej justície, aby tak poskytla občanom priamy prístup k právnym informáciám a spravodlivosti;

46.  uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol k dnešnému dňu pri plnení plánu uplatňovania procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní vrátane prijatia smerníc o práve na tlmočenie a preklad(16), o práve na informácie v trestnom konaní(17) a o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní(18).; požaduje ich včasnú a správnu transpozíciu, ako aj vyškolenie štátnych úradníkov, sudcov, vyšetrovateľov a obhajcov; opakuje, že tieto opatrenia majú zásadný význam pre riadne fungovanie súdnej spolupráce EÚ v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení založených na zásade vzájomného uznávania, ako je európsky zatykač, a že je nutný neustály pokrok v ochrane práv podozrivých osôb a obhajcov; berie na vedomie návrhy o právnej pomoci, prezumpcii neviny a o zárukách pre deti; je pevne presvedčený, že predovšetkým právna pomoc musí byť účinne zaručená, ak sa má zabezpečiť účinné vykonávanie smernice o práve na prístup k advokátovi; požaduje diskusiu o ochrane svedkov a informátorov; žiada, aby sa posilnili procesné práva podozrivých aj obvinených osôb v trestnom konaní tak, aby sa stali prioritou Štokholmského programu a pripomína, že plán nie je vyčerpávajúci;

47.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte veľa práce zostáva nedokončenej vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých, vo vzťahu ku ktorým normy v mnohých členských štátoch nedosahujú úroveň noriem dodržiavania ľudských práv a ostatných medzinárodných noriem; uznáva potrebu posúdenia efektívnosti nelegislatívnych prác na existujúcich rámcových rozhodnutiach, všeobecného uznania problémov týkajúcich sa právnych predpisov a zvyklostí v oblasti vyšetrovacej väzby v rámci celej Európy identifikovaných v rámci konzultácií s Komisiou, a prijatia záväzku opätovne preskúmať dôvody pre stanovenie minimálnych a vymáhateľných noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe prostredníctvom legislatívnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala dôvody pre stanovenie noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých prostredníctvom legislatívnych opatrení;

48.  pevne verí, že dôslednosť v zásadách uplatňovaných v rozvoji oblasti trestného súdnictva v EÚ by mala byť prioritou, a že inštitúcie EÚ by mali v tomto smere navzájom úzko spolupracovať, ako je uvedené v uznesení Parlamentu z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu(19);

49.  domnieva sa, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi sa musí posilniť harmonizáciou dodržiavania základných práv v súvislosti s trestným konaním a prijatím spoločných opatrení na zabezpečenie riadnej správy súdnictva a väzenstva, ktoré sú často príčinou nedostatočnej dôvery medzi členskými štátmi, a že vzájomné uznávanie a harmonizácia trestného práva EÚ nemôžu postupovať bez skutočnej spätnej väzby na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o vykonávanie týchto pravidiel;

50.  víta návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534); je presvedčený, že zriadenie európskej prokuratúry bude znamenať dôležitý krok pre ďalší rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ; ďalej víta návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535);

51.  je presvedčený, že je potrebné zvýšiť úsilie na vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v oblasti výkonu trestných rozsudkov;

52.  verí, že účinný, dostupný a spravodlivý systém justície, ktorý je v súlade so základnými právami, predstavuje silný motor demokracie, dôvery a blahobytu občanov a prosperujúceho hospodárstva;

53.  víta nepretržité úsilie inštitúcií EÚ a členských štátov o posilnenie všeobecnej podpory a spolupráce s Medzinárodným trestným súdom, ktorý je základným nástrojom na zabezpečenie spravodlivosti obetiam trestných činov podľa medzinárodného práva a na podporu dodržiavania medzinárodných právnych predpisov v humanitárnej oblasti a oblasti ľudských práv; povzbudzuje všetky členské štáty k tomu, aby s Medzinárodným trestným súdom uzatvorili rámcové dohody o premiestňovaní svedkov, predbežnom prepustení, premiestňovaní oslobodených osôb a o výkone rozsudkov; vyzýva členské štáty EÚ ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, aby tomuto súdu zabezpečili potrebné zdroje na plnenie jeho mandátu a zabezpečovanie spravodlivosti rozhodným, spravodlivým a transparentným spôsobom;

54.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vhodnú odbornú prípravu pre úradníkov (políciu, zdravotnícky personál, zamestnancov súdov a podobne), u ktorých je pravdepodobné, že prídu do kontaktu s prípadmi, pri ktorých je možno ohrozená fyzická, duševná a sexuálna integrita osoby, najmä v prípadoch žien, ktoré sú obeťami rodového násilia; žiada členské štáty, aby podporili prácu občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych organizácií, združení žien a ostatných dobrovoľníckych organizácií, ktoré poskytujú špecializovanú podporu, a aby spolupracovali s takýmito organizáciami pri poskytovaní podpory pre ženské obete rodového násilia;

55.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla usmernenia k rokovaniam týkajúcim sa pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru;

Vnútorná bezpečnosť

56.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý členskými štátmi a Komisiou v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti (ISS) a cyklu politiky EÚ o organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, najmä v týchto oblastiach: boj proti terorizmu, nadnárodná trestná činnosť (vrátane hospodárskej trestnej činnosti), počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, ako je detská pornografia; ochrana kritickej infraštruktúry; a boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, radikalizácii násilia a obchodu s nelegálnymi strelnými zbraňami; zdôrazňuje však, že je potrebný ďalší pokrok vo všetkých týchto oblastiach;

57.  zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom, ktorý sa osobitne týka žien a ktorý je porušením ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, aké Únia nemôže tolerovať; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že stúpa počet ľudí, ktorí sú v rámci obchodovania s ľuďmi privážaní do EÚ a z nej odvážaní, a to i napriek tomu, že v decembri 2011 nadobudla účinnosť smernica proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o obmedzenie tohto znepokojivého trendu, a to tak, že zabezpečia, aby bola v súlade so smernicou vypracovaná a vykonávaná spoločná, koordinovaná a ambiciózna európska stratégia, ako aj právne predpisy a opatrenia na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi a proti medzinárodným sieťam organizovanej trestnej činnosti v tejto oblasti, zamerané predovšetkým na ženy a maloleté osoby; zdôrazňuje, že kroky na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi, nútenej práci a nezákonnému prevážaniu sa musia sústrediť na hlavné príčiny;

58.  ľutuje skutočnosť, že akčný plán EÚ na posilnenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 – 2013 (COM(2009)0273) nebol v plnej miere implementovaný ani zahrnutý do vnútroštátnych politík členských štátov; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a koordináciu na regionálnej aj európskej úrovni v oblasti CBRN a v tejto súvislosti tiež vyzýva Radu, aby zaistila koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a koordinátorom pre boj proti terorizmu;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila a posilnila svoje úsilie o ochranu finančných záujmov Únie a dokončila oneskorené reformy Európskeho úradu pre boj proti podvodom plnou integráciou ochrany dát a práv podozrivých na základe vlastných trestnoprávnych definícií;

60.  víta dosiahnutú dohodu o návrhu smernice o zmrazení a konfiškácií príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085); poukazuje na to, že konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti zločineckým organizáciám;

61.  je pevne presvedčený, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu sa musí zaoberať problémom radikalizácie skupín/jednotlivcov v európskych spoločnostiach a zjavným trendom smerujúcim k individualizácii teroristických aktivít v našej spoločnosti; požaduje lepšiu koordináciu všetkých služieb EÚ so zodpovednosťou za vykonávanie politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, Europolu, Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), pracovnej skupiny pre boj proti terorizmu (vonkajšie aspekty), komisie COTER a Eurojustu;

62.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie z 10. apríla 2013 s názvom Druhá správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2013)0179) je málo kritické ku krokom uskutočneným v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti a opäť potvrdzuje rovnaké priority ako v pôvodnom oznámení z novembra 2010 bez toho, aby zohľadnilo predovšetkým dôsledky začlenenia Charty základných práv, ktorá sa vo väčšine svojich článkov týka nielen európskych občanov, ale aj všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú na území EÚ;

63.  pripomína, že Parlament je teraz plnohodnotným inštitucionálnym aktérom v oblasti bezpečnostnej politiky, a preto je oprávnený aktívne sa zúčastňovať na určovaní základných prvkov a priorít stratégie vnútornej bezpečnosti a na vyhodnocovaní týchto nástrojov, a to aj kontrolou vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorú majú spoločne uskutočňovať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada v súlade s článkami 70 a 71 ZFEÚ; domnieva sa, že Parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jedinej priamo volenej európskej inštitúcie, ktorá je zodpovedná za kontrolu a demokratický dohľad;

64.  domnieva sa, že náležité hodnotenie vykonávania, účinkov a konkrétnych výsledkov politík a právnych predpisov v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako aj na analýza bezpečnostných hrozieb sú zásadným predpokladom efektívnej stratégie vnútornej bezpečnosti;

65.  pripomína, že súčasná stratégia vnútornej bezpečnosti sa skončí v roku 2014; vyzýva Komisiu, aby začala pripravovať novú stratégiu vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019, v ktorej sa zohľadní nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a začlenenie Charty základných práv do právnych predpisov Únie; vyzýva Radu, aby pred prijatím novej stratégie náležite zohľadnila príspevky Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti; v tejto súvislosti berie do úvahy analýzy, ktoré uskutočnil Europol, vrátane analýzy rizika;

66.  uznáva, že cezhraničná trestná činnosť je v EÚ na vzostupe a poukazuje preto na význam dostatočného financovania orgánov, ktoré pracujú v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva; domnieva sa, že súčasný stav pozostávajúci z rôznych nástrojov, kanálov a pomôcok na výmenu informácií o presadzovaní európskeho práva je zložitý a nesúrodý, čo vedie k neefektívnemu využívaniu dostupných nástrojov a nedostatočnému demokratickému dohľadu a nedostatočnej demokratickej zodpovednosti na úrovni EÚ; požaduje víziu orientovanú na budúcnosť o tom, ako utvárať a optimalizovať výmenu informácií o presadzovaní práva v EÚ a zároveň zabezpečiť základné práva vrátane ochrany údajov na vysokej úrovni; konštatuje, že je potrebné posilniť vzájomnú dôveru voči orgánom na presadzovanie práva, aby sa posilnila výmena informácií;

67.  odmieta pojem prediktívneho policajného dozoru bez počiatočného podozrenia, najmä na návrh o osobných záznamoch o cestujúcich v EÚ a myšlienku systému EÚ na sledovanie financovania terorizmu; vyzýva Komisiu, aby zrušila smernicu o uchovávaní údajov(20);

68.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v zriaďovaní centier pomoci v notoricky známych oblastiach prostitúcie s cieľom zabezpečiť obetiam okamžitú psychickú a fyzickú pomoc;

69.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zahrnutie existujúcich nástrojov cezhraničnej policajnej spolupráce, ktoré boli prijaté v rámci bývalého tretieho piliera, ako je prümské rozhodnutie a švédska iniciatíva, do právneho rámca Lisabonskej zmluvy;

70.  víta návrh Komisie na nové nariadenie o Europole, vychádzajúce z nového právneho základu určeného v Lisabonskej zmluve a dúfa v rýchle pokročenie tohto dôležitého legislatívneho balíka v súlade so zásadami tejto zmluvy tak, aby Europol mohol efektívnejšie plniť svoju úlohu v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti;

71.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ doteraz nemá vhodné zdroje na zabránenie prírodným alebo človekom spôsobeným katastrofám a na reakcie na ne;

Hranice a víza

72.  víta uzavretie rokovaní o balíku správy schengenského priestoru; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere plnila svoje úlohy koordinátora schengenských hodnotení a strážcu zmlúv, aby sa zabránilo akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť fungovanie schengenského priestoru; pripomína, že schengenský priestor závisí na vzájomnej dôvere a že každý členský štát si plní svoje povinnosti vrátane kontroly vonkajších hraníc v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, ktorý zahŕňa aj využívanie dostupných technológií; zdôrazňuje význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu na hraniciach vrátane boja proti obchodovaniu s migrantmi; opakuje svoje stanovisko, že schengenský priestor by sa mal bez ďalšieho oneskorenia rozšíriť o Rumunsko a Bulharsko;

73.  považuje absenciu kontrol na vnútorných hraniciach za jeden z najväčších úspechov európskej integrácie; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť absencii kontrol na vnútorných hraniciach a dôrazne odmieta všetky pokusy o obmedzenie voľného pohybu osôb, ktoré nie sú v súlade s acquis;

74.  uznáva, že schengenský priestor je jedinečný a že doposiaľ sa vyvíjal postupne; nazdáva sa však, že je potrebné zamyslieť sa z dlhodobého hľadiska nad jeho ďalším rozvojom; zastáva názor, že vonkajšie hranice schengenského priestoru by sa mali v budúcnosti strážiť s podporou členov európskej pohraničnej stráže, ktorých odborná príprava zahŕňa normy pre ľudské práva;

75.  víta reformu mandátu agentúry Frontex a dohodu Eurosur; víta nové pravidlá pre sledovanie námorných hraníc, ktorými sa záchrana životov migrantov, ako aj dodržiavanie ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia stali tiež prioritami; pripomína, že Únia a jej členské štáty by mali pri zásahoch na šírom mori alebo pri vykonávaní dozoru na vonkajších hraniciach Únie dodržiavať medzinárodné právo, acquis a najmä judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;

76.  vyjadruje hlboký smútok a poľutovanie nad tragickými stratami na životoch na hraniciach EÚ, najmä v Stredozemnom mori; opakuje svoj názor, že udalosti na ostrove Lampedusa by mali pre EÚ predstavovať skutočný míľnik a že jediný spôsob, ako zabrániť ďalšej tragédii, je prijať koordinovaný prístup založený na solidarite a zodpovednosti, podporovaný spoločnými nástrojmi;

77.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o situácii a dodržiavaní ľudských práv v detenčných centrách a aby predložila iniciatívy týkajúce sa budúcej činnosti týchto centier;

78.  vyjadruje svoje pobúrenie nad počtom smrteľných obetí, najmä na mori, a počtom prípadov porušovania ľudských práv pri pokusoch nelegálnych migrantov o vstup do EÚ; žiada Komisiu, aby pred uzatvorením akejkoľvek dohody medzi agentúrou Frontex a treťou krajinou informovala Parlament; trvá na tom, aby tieto dohody poskytovali zvýšenú ochranu, ktorá zabezpečí plnú mieru dodržiavania noriem ľudských práv, a to i pokiaľ ide o operácie navracania migrantov, spoločné hliadkovacie, pátracie a záchranné či záchytné operácie;

79.  pripomína kľúčovú úlohu agentúry Frontex a Európskej policajnej akadémie vo vzdelávaní pracovníkov orgánov presadzovania práva a pohraničnej stráže s cieľom vykonávať európsku justíciu a európske presadzovanie práva tak, aby sa dodržiavali ľudské práva migrantov;

80.  rozhodne podporuje výzvu Európskej rady posilniť úlohu agentúry Frontex v súlade so Štokholmským programom s cieľom zvýšiť jeho schopnosť účinnejšie reagovať na meniace sa migračné toky;

81.  ľutuje neskorý prechod na Schengenský informačný systém II a s tým spojené vyššie náklady; víta pokračujúce zavádzanie vízového informačného systému a zriadenie agentúry eu-LISA na ich operačné riadenie; zdôrazňuje, že tieto nové systémy teraz musia byť odskúšané každodenným používaním; pripomína požiadavku, aby sa nové nástroje riadenia hraníc alebo rozsiahle systémy uchovávania údajov nezačali uplatňovať, pokiaľ existujúce nástroje fungujú v plnej miere a sú potrebné, bezpečné a spoľahlivé; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nahlásenými prípadmi pirátstva do schengenského informačného systému a nazdáva sa, že by sa mala prediskutovať otázka zadávania činností externým dodávateľom, pokiaľ ide o riadenie a prevádzku rozsiahlych európskych počítačových systémov; vyzýva Komisiu, aby včas predložila hodnotenia týchto systémov, ktoré sú určené v príslušných právnych nástrojoch; ľutuje nedostatočný pokrok v oblasti využívania bezpečných východiskových dokumentov;

82.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti vízového acquis, no žiada lepšie vykonávanie existujúcich pravidiel; konštatuje, že sa ukázalo, že spoločné centrá pre podávanie žiadostí o víza sú užitočným nástrojom, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti štandardnými; domnieva sa, že medziinštitucionálna diskusia o cieľoch spoločnej vízovej politiky by mala stanoviť kroky k ďalšej harmonizácii vízových postupov vrátane spoločných pravidiel pre vydávanie víz; žiada, aby sa uzatvorili ďalšie dohody o uľahčení vízového režimu a aby sa sledovali a zlepšovali existujúce dohody;

83.  vyzýva členské štáty, aby využili súčasné ustanovenia vízového kódexu a Kódexu schengenských hraníc umožňujúce vydávanie humanitárnych víz a aby uľahčili poskytovanie dočasného útočiska obhajcom ľudských práv, ktorí sú v tretích krajinách ohrození;

84.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvýšili mobilitu pracovníkov poskytovaním dočasných víz a uľahčením postupu pri obnovovaní žiadosti tým osobám, ktoré sa už nachádzajú v systéme; nazdáva sa, že by sa tým účinne zvýšila mobilita pracovníkov zabezpečením právnej istoty a zvýšením vnútornej mobility v EÚ;

85.  vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala existujúce dohody o zjednodušení vízového režimu medzi Úniou a jej východnými susedmi a usilovala sa o vybudovanie oblasti bezvízového styku v záujme zintenzívnenia medziľudských kontaktov;

Azyl a prisťahovalectvo

86.  pripomína, že v Štokholmskom programe Európska rada zdôraznila, že správne riadená migrácia môže prinášať úžitok všetkým zainteresovaným stranám; očakáva ďalší pokrok pri prijímaní právnych predpisov v oblasti zákonnej migrácie a vzhľadom na demografické výzvy a potreby hospodárstva žiada väčšie úsilie do budúcnosti; domnieva sa tiež, že integrácia migrantov si vyžaduje väčšiu pozornosť;

87.  vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby upozorňovali širokú verejnosť a zamestnávateľov na Imigračný portál EÚ; vyzýva Komisiu, aby sledovala transpozíciu smernice EÚ o modrej karte a podávala správu o jej uplatňovaní tak, ako určuje smernica;

88.  naliehavo žiada väčšiu transparentnosť, v rámci ktorej by každý členský štát mal každoročne za každú menšinu podávať správy o jej pokroku v otázkach integrácie na trhu práce a dopadov politiky rovnosti; nabáda Európsku komisiu, aby predložila „výročnú správu o trendoch“ odrážajúcu porovnateľné ukazovatele o sociálnej súdržnosti, ktoré boli dohodnuté a predložené, ako sú okrem iného ciele celoeurópskeho sledovania situácie prišelcov, dlhodobých obyvateľov, naturalizovaných migrantov, detí migrantov a osôb rozdelených na základe rovnosti (napr. etnikum/rasa, náboženstvo/presvedčenie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a zdravotné postihnutie) tak, aby bolo možné v priebehu času zmerať pokrok v politikách sociálneho začleňovania; nazdáva sa, že na tento účel by sa mala použiť otvorená metóda koordinácie;

89.  uznáva, že nedávne zmeny a nepokoje v severnej Afrike a na Blízkom východe viedli k zosilneniu tlaku na východnú a južnú hranicu EÚ;

90.  víta prijatie balíka právnych predpisov o azyle; vyzýva Komisiu, aby sledovala, či ho členské štáty správne vykonávajú od dátumu začatia jeho uplatňovania, a aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne právne predpisy boli v súlade s judikatúrou; navrhuje, aby Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) preto zahrnul tieto nové právne predpisy do svojich programov odbornej prípravy;

91.  požaduje zriadenie kontaktného miesta pre rodové otázky v rámci EASO;

92.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou a systematickou praxou zadržiavania migrantov v detenčných centrách, ako nedávno zdôraznila Rada OSN pre ľudské práva; vyzýva na ďalší rozvoj a vykonávanie alternatív k zadržiavaniu vrátane legalizácie nelegálnych migrantov na základe jasných kritérií;

93.  domnieva sa, že v rámci dublinského systému by sa mala v budúcnosti zvážiť možnosť pozastaviť presun do členských štátov pod značným tlakom;

94.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sa nepodarilo v praxi uplatňovať zásady solidarity a spravodlivej účasti na zodpovednosti, ako sa stanovuje v článku 80 ZFEÚ; verí, že v budúcnosti budú potrebné posilnené a konkrétnejšie opatrenia, najmä pre tie členské štáty, ktoré prijímajú väčší počet migrantov a žiadateľov o azyl; požaduje zavedenie uceleného systému dobrovoľného trvalého premiestnenia v rámci EÚ pre osoby požívajúce medzinárodnú ochranu;

95.  domnieva sa, že by sa mal rozšíriť vonkajší rozmer azylovej politiky vo vzťahu k presídľovaniu a postupom chráneného vstupu; vyjadruje poľutovanie nad doposiaľ obmedzeným zapojením členských štátov do presídľovania;

96.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí boli spätne prevzatí na základe readmisných dohôd, a to i v prípade časovo neobmedzeného zadržiavania, právneho vákua či ich navracania do krajiny pôvodu, a požaduje vyňatie ustanovení o štátnych príslušníkov tretích krajín z týchto dohôd; podčiarkuje dôležitosť vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení readmisných dohôd, ktoré vypracovala Komisia;

Vonkajší rozmer priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

97.  poukazuje na význam posilneného vonkajšieho rozmeru európskych politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a žiada, aby sa posilnila spolupráca s tretími krajinami na všetkých úrovniach v oblastiach bezpečnosti, migrácie, základných práv a riadenia hraníc;

98.  poukazuje na to, že Európska únia a členské štáty by mali naďalej zahŕňať problematiku prisťahovalectva do rozvojovej spolupráce a posilňovať dohody o partnerstve s cieľom podporovať spoluprácu s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu prisťahovalectvu, obnovenie rodinných väzieb, návrat a readmisiu, a to v rámci pravidelného dialógu, ktorý Európska únia rozvíja s týmito krajinami a v rámci činnosti, ktorú vykonáva Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); vyzýva na solidaritu s tretími štátmi nachádzajúcimi sa v blízkosti krajín, v ktorých prebieha občiansky konflikt, a ktoré prijímajú utečencov unikajúcich pred týmto konfliktom;

99.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiku dobrovoľného návratu;

100.  zdôrazňuje, že Zmluvou o EÚ (ZEÚ) sa základné práva, demokracia a právny štát dostali do centra vnútorných aj vonkajších politík EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 2, 3 a 21 ZEÚ, a preto je presvedčený, že dodržiavanie, ochrana a presadzovanie týchto hodnôt by sa mali jednotne rozvíjať, a tak zabezpečiť dôveryhodnosť EÚ vo svete; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia opakovane odmieta navrhnúť akčný plán pre ľudské práva, ktorým by sa podporovali hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politík slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa požadovalo v Štokholmskom programe;

101.  naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby prijali praktické opatrenia na zabezpečenie väčšej súdržnosti a jednotnosti medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ;

102.  je pevne presvedčený o tom, že EÚ a jej členské štáty by nemali s tretími krajinami podpisovať dohody v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ak existuje vážne riziko porušovania ľudských práv a ak sa nedodržiavajú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že akékoľvek dohody v tejto oblasti by mali byť uzavreté po dôkladnom vyhodnotení vplyvu na ľudské práva a mali by obsahovať doložku o pozastavení vo vzťahu k ľudským právam;

103.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na susedné krajiny sa kladú čoraz vyššie nároky, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti migrácie a správy hraníc; žiada, aby sa prístup k migrácii a správe hraníc EÚ zakladal na dodržiavaní ľudských práv, aby sa vždy v prvom rade zohľadňovali práva legálnych a nelegálnych migrantov a iných zraniteľných skupín; pripomína, že Európsky dohovor o ľudských právach je pri vykonávaní migračnej politiky EÚ platný aj mimo územia Spoločenstva, ako o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva;

104.  žiada lepšiu koordináciu medzi dialógmi o ľudských právach a podvýbormi pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zriadenými v rámci dohôd s tretími krajinami, najmä krajinami patriacimi do pôsobnosti európskej susedskej politiky, a zo všeobecnejšieho hľadiska všetkými, ktorých sa readmisné dohody týkajú;

105.  žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na ochranu a poskytovanie pomoci ženám, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, a to prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich vypracovanie systémov kompenzácie, bezpečného návratu, pomoc pri opätovnom začleňovaní v hosťovskej krajine v prípadoch dobrovoľného návratu, pomoc a podporu počas ich pobytu v EÚ a spoluprácu s orgánmi v krajinách pôvodu s cieľom chrániť rodiny obetí obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

Metódy, nástroje a procesy

106.  domnieva sa, že proces tvorby politiky musí mať čo najvyššie normy; nazdáva sa, že definícia problémov, diskusia o možných riešeniach a výber medzi možnými variantmi by mali prebiehať postupne za sebou; konštatuje, že je potrebný väčší výskum na európskej úrovni a že užšia spolupráca a lepšia výmena informácií medzi európskymi inštitúciami a agentúrami a členskými štátmi by zlepšila tvorbu a vykonávanie politiky;

107.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje objektívne hodnotenie pokroku na ceste k priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a spoľahlivé informácie o vykonávaní acquis členskými štátmi;

108.  navrhuje systematické, objektívne a nezávislé hodnotenie ex-post právneho predpisu a jeho vykonávania, ktoré by malo tiež posúdiť pretrvávajúcu potrebu legislatívy v tejto oblasti; poukazuje najmä na význam vykonávania posúdení vplyvu na tento účel v Komisii, Parlamente a Rade, pričom sa zachovajú normy a zabráni sa zbytočnej byrokracii;

109.  víta iniciatívu Komisie na vypracovanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, ktorého cieľom je zabezpečiť kvalitný súdny systém v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, pretože v konečnom dôsledku je konkrétne uplatňovanie zákonov v rukách súdov;

110.  zdôrazňuje, že kvalitné súdne systémy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri obnovovaní dôvery, zabezpečení návratu k rastu a prispievaní k dôvere a stabilite; poukazuje na to, že predvídateľné, včasné a vymáhateľné súdne rozhodnutia sú dôležitými štrukturálnymi prvkami atraktívneho podnikateľského prostredia, ako je uvedené v oznámení Komisie s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160);

111.  žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na dohľad nad konkrétnym vykonávaním právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a na zabezpečenie ich vykonávania; nazdáva sa, že to musí byť politická priorita vzhľadom na veľkú medzeru, ktorú často badať medzi politikami prijatými na európskej úrovni a ich vykonávaním na úrovni jednotlivých štátov; zdôrazňuje, že každé strategické plánovanie musí vychádzať zo skúseností predchádzajúcej implementácie a že takéto plánovanie preto nesmie pozostávať len zo zoznamu cieľov a priorít, ale že musí oveľa viac plánovať vopred so zreteľom na hodnotenie vykonávania; konštatuje, že pokiaľ ide o práva občanov a obyvateľov, treba to robiť odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona; nazdáva sa, že na dosiahnutie náležitej implementácie treba urobiť viac, a to aj prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a agentúrami, ako aj prostredníctvom pomoci členským štátom usmerneniami, praktickou podporou a výmenou najlepších postupov; nazdáva sa, že ak sa právne predpisy EÚ neplnia, treba zistiť, odôvodniť a riešiť dôvody tohto neplnenia, v prípade potreby aj prostredníctvom konania o porušení predpisov;

112.  zastáva názor, že zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si vyžaduje spoločné úsilie členských štátov a európskych inštitúcií s cieľom zlepšiť výmenu informácií o jednotlivých vnútroštátnych systémoch a poskytovať presné právne informácie (o vnútroštátnych/regionálnych platných právnych predpisoch a normách), ako aj informácie o vykonávaní a postupoch; vyzýva na lepšiu medziinštitucionálnu koordináciu;

113.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada užšie nezapája Parlament do vypracúvania strategických dokumentov, ako je napríklad stratégia v oblasti boja proti drogám a stratégia vnútornej bezpečnosti;

114.  domnieva sa, že rozvoj európskej justičnej kultúry je základným predpokladom pre dosiahnutie toho, aby sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stal pre občanov skutočnosťou a zaručil lepšie uplatňovanie práva EÚ; požaduje, so zreteľom na uvedené skutočnosti, aby sa oveľa väčší dôraz kládol na odbornú prípravu EÚ v oblasti súdnictva pre všetkých právnych odborníkov a aby sa na ňu vyčlenili prostriedky; upozorňuje na význam uplatňovania prístupu zdola nahor v prípade programov vzdelávania v oblasti súdnictva, zabezpečenia väčšej dostupnosti európskych zdrojov právnych informácií prostredníctvom internetových technológií (t. j. portál e-justice), zlepšenia znalostí o európskom práve a jazykových zručností medzi sudcami a vytvorenia a udržiavania sietí v tejto oblasti a akýchkoľvek iných opatrení s cieľom uľahčiť ich každodennú spoluprácu v záujme zaručenia vzájomnej dôvery a dôslednej spolupráce a vzájomného uznávania;

Ďalšie kroky

115.  zastáva názor, že je potrebné riadenie, jednotnosť a kritériá pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nazdáva sa, že takéto ciele si vyžadujú, aby budúce programy boli pripravované v duchu Lisabonskej zmluvy a spoločne medzi Parlamentom, Radou a Komisiou;

o
o   o

116.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 12. (2) Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 26, 26.1.2013, s. 27. (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1). (5) Nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 zo 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (Ú. v. EÚ L 53, 22.2. 2007, s. 1). (6) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2. (9) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0322. (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie ), (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1). (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s.107). (14) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10). (15) COM(2012)0614. (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1). (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1). (19) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 7. (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).