Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2012(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2012 (COM(2013)0570 – C7‑0237/2013)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2012 spolu s odpoveďami inštitúcií(3) a na osobitné správy Dvora audítorov,

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií(4), ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2012 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 3. apríla 2014 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s pripomienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s druhým pododsekom článku 287 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 18. februára 2014 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2012 (05848/2014 – C7‑0048/2014),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce rozhodnutia a uznesenia o absolutóriu,

–  so zreteľom na článok 76 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0222/2014),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť, v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia,

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Parlamentu z 3. apríla 2014 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia;

Časť I - osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2012 s názvom „Zameranie pomoci na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov“

1.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o zameraní pomoci na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov a v zásade súhlasí s jeho odporúčaniami;

2.  pripomína, že osobitné opatrenie 121, z ktorého sa financujú investičné projekty zamerané na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, predstavuje celkovú sumu 11,1 mld. EUR financovanú prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (sumy k januáru 2012 vrátane 630 mil. EUR z preskúmania stavu a európskeho plánu na oživenie hospodárstva (EERP)), čo v celom programovom období predstavuje približne 11 % všetkých plánovaných výdavkov Únie na rozvoj vidieka; poznamenáva, že všetky členské štáty toto opatrenie 121 využili;

3.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie (CMEF), aby tak získala účinný nástroj pre seba a členské štáty, ktorý bude produkovať relevantné údaje, ktoré sa budú využívať pri monitorovaní výsledkov získaných z prostriedkov vynaložených na opatrenie 121; trvá na tom, že treba vypracovať spoľahlivé ukazovatele s cieľom umožniť porovnania medzi členskými štátmi (a/alebo regiónmi) a sledovať plnenie priorít EÚ;

4.  domnieva sa, že členské štáty musia mať spoločný systém pre monitorovanie a hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby Komisia bola schopná analyzovať mieru pokroku a plnenia stanovených cieľov a jej dosah a účinnosť na úrovni EÚ;

5.  domnieva sa, že uplatňovanie pomoci na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov musí vykazovať určitý stupeň homogénnosti na rôznych územiach, a preto je potrebné predchádzať rozptylu v oblastiach regulácie, uplatňovania a rozpočtu a zabezpečiť jednotnosť vo vykonávaní tohto opatrenia členskými štátmi;

6.  zdôrazňuje význam posilnenia štrukturálnych opatrení v poľnohospodárskych podnikoch, najmä opatrení zameraných na modernizáciu, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie lepšej efektívnosti a konkurencieschopnosti; v tejto súvislosti je potrebné vyčleniť pre ne dostatočný rozpočet, vzhľadom na výrazný súčasný deficit a na prostredie silnej hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve EÚ a pokračujúcu liberalizáciu na svetových trhoch a v obchode;

7.  berie na vedomie, že dva z desiatich preskúmaných programov rozvoja vidieka (PRV) obsahovali jasné dôkazy o dobrom zameraní opatrenia 121 (Taliansko – Benátsko a Maďarsko); konštatuje, že ďalších šesť PRV obsahovalo málo dôkazov zamerania pomoci (Belgicko – Valónsko, Nemecko – Badensko-Württembersko, Španielsko – Katalánsko, Francúzsko, Rumunsko (14) a Portugalsko); poznamenáva, že dva PRV (Luxembursko a Poľsko) neobsahovali dostatočné dôkazy o zameraní opatrenia 121; konštatuje však, že Komisia schválila všetkých desať PRV;

8.  berie na vedomie, že pre budúce programové obdobie Komisia navrhla, aby sa za oprávnené považovali len tie výdavky, ktoré vznikli po predložení žiadosti príslušnému orgánu;

9.  Domnieva sa, že pri zohľadnení zložitosti a rôznorodosti rôznych poľnohospodárskych štruktúr v Únii je potrebné zachovať osobitnú podporu modernizácie družstevných systémov v poľnohospodárstve, keďže sa objektívne ukázalo, že dokážu riešiť problémy nedostatočného hospodárskeho rozmeru a/alebo generačnej výmeny;

10.  žiada Dvor audítorov, aby poskytol kritériá z hľadiska nákladov a prínosov, z ktorých vychádzal pri svojich odporúčaniach, a potrebné konkrétne kritériá na meranie inovácie;

Časť II - osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2012 s názvom Priama podpora na dojčiace kravy, bahnice a kozy v rámci čiastočného vykonávania opatrení SPS

11.  žiada Komisiu, aby pridala požiadavku na zameranie režimov viazanej priamej pomoci; poznamenáva, že vykonávacími pravidlami Komisie by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby určili poľnohospodárske oblasti, v ktorých by viazané prémie na zvieratá mohli mať preukázateľný pozitívny účinok a v ktorých chýbajú iné skutočné realizovateľné alternatívy;

12.  žiada Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi objasnila najrelevantnejšie typy konkrétnych poľnohospodárskych činností na zachovanie poľnohospodárskej výroby, udržanie hospodárskej činnosti v regiónoch s malým počtom ekonomických alternatív a zabezpečenie prínosov z hľadiska životného prostredia a aby zamerala podporu na poľnohospodárov a konkrétne poľnohospodárske činnosti v znevýhodnených regiónoch, ktoré čelia environmentálnym, sociálnym a ekonomickým rizikám;

13.  žiada Komisiu, aby určila požiadavky na monitorovanie a opatrenia, ktoré očakáva od členských štátov pre režimy podpory v sektoroch zvierat, a začlenila ich do právneho nástroja, v ktorom by sa od členských štátov vyžadovalo používať primerané ukazovatele výkonnosti a aktuálne údaje, ktoré sú dobre prepojené na plánované výstupy režimov podpory na zvieratá; domnieva sa, že Komisia by mala zaviesť rámec nepretržitého monitorovania, ktorý by zahŕňal všetky priame platby vyplácané na podporu sektorov živočíšnej výroby v členských štátoch vrátane vnútroštátnej pomoci a podpory z 2. piliera;

14.  žiada Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi vykonala celkové posúdenie vplyvu rôznych režimov podpory a v prípade potreby posúdila vplyv alternatívnych opatrení na zlepšenie kvality výroby a konkurencieschopnosti, napr. podporou zlepšenia stád;

Časť III - osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2012 s názvom Rozvojová pomoc Európskej únie na zásobovanie pitnou vodou a základné hygienické zariadenia v subsaharských krajinách

15.  pripomína, že prístup k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým zariadeniam bol uznaný za všeobecné ľudské právo a má zásadný význam pre ľudské zdravie(8) a dobré životné podmienky; poukazuje na úspešný projekt Closing the Gap (odstraňovanie rozdielov) vykonávaný v malých mestách na severe Nigérie, o ktorom sa zmieňuje táto osobitná správa;

16.  vyjadruje poľutovanie nad zisteniami Dvora audítorov, že menej než polovica z 23 posudzovaných projektov priniesla výsledky, ktoré zodpovedali potrebám príjemcov, a že u väčšiny skúmaných projektov sa výsledky nezdali byť udržateľné, často z dôvodu chýbajúcich vhodných dohôd o hradení nákladov na prevádzku nainštalovaných zariadení;

17.  súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, že s cieľom maximalizovať prínos výdavkov EÚ na rozvoj v tejto oblasti a v tomto sektore by Komisia mala zabezpečiť, aby boli jej postupy riadne uplatňované, najmä pokiaľ ide o nasledujúce body vo fáze posudzovania projektov:

18.  podporuje názor Dvora audítorov, že Komisia by mala vykonať dostatočnú hospodársku a finančnú analýzu na jednoduchú identifikáciu očakávaných zdrojov financovania projektov v budúcnosti (vrátane odhadu výšky príspevku a načasovania) s cieľom zabezpečiť udržateľnosť dodávok vody a hygienických zložiek finančne aj technicky;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité zistiť, aké percento systémov dodávok vody využívali jednotlivé domácnosti a zariadenia verejných služieb, ako sú školy a zdravotnícke zariadenia, a aký podiel na ich využívaní majú priemyselné alebo poľnohospodárske činnosti, s cieľom vhodne rozložiť náklady na prevádzku;

20.  uznáva, že keď fungovanie projektov závisí od financovania, technickej podpory alebo iných opatrení zo strany vlád partnerských krajín a miestnych orgánov, ich záväzok je potrebný na zabezpečenie udržateľnosti; je znepokojený tým, že v troch projektoch, v ktorých boli záväzky formálne prijaté, neboli dodržané a v prípade zvyšných 20 projektov sa neprijali žiadne formálne záväzky;

21.  víta odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia pred schválením projektu otvorene zvážila, či je pravdepodobné, že podmienky pre úspech vrátane záväzkov partnerskej krajiny budú splnené;

22.  vyzýva Komisiu, aby začlenila hospodárenie s odpadovou vodou do všetkých budúcich projektov, ktoré presadzujú účinné a zodpovedné používanie vody, jej úpravu a likvidáciu a podporujú ochranu a zachovanie povodí v subsaharskej Afrike;

Časť IV - osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2012 s názvom Zavedenie právnych predpisov EÚ v oblasti hygieny v bitúnkoch v krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004

23.  zdôrazňuje kľúčový význam zabezpečenia potravinovej a krmivovej bezpečnosti, ako aj verejného zdravia pre všetkých európskych občanov;

24.  berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov o zavedení právnych predpisov EÚ v oblasti hygieny v bitúnkoch v krajinách, ktoré vstúpili do Únie po roku 2004, a jeho odporúčania;

25.  je znepokojený značným počtom nedostatkov, na ktoré Dvor audítorov upozornil:

26.  vyzýva členské štáty, aby sa riadili zisteniami a odporúčaniami Dvora audítorov; nabáda členské štáty k tomu, aby zlepšili svoje viacročné plány kontrol, aby účinne vykonávali veterinárne kontroly, vypracovali usmernenia, ktoré môžu prispieť k predchádzaniu odhaľovania nedostatkov Dvorom audítorov, a aby posilnili usmernenia a odbornú prípravu pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov;

27.  vyjadruje poľutovanie nad slabou odozvou členských štátov na zistenia auditu Dvora audítorov; ľutuje napríklad skutočnosť, že v prípade zistených nedostatkov v kľúčovej oblasti veterinárnych kontrol len jeden zo štyroch členských štátov odpovedal, že plánuje prijať opatrenia;

28.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby zlepšila dohľad nad úradnými kontrolami v sektore potravín a krmív, a domnieva sa, že jej návrh (ES) č. 882/2004(9) o úradných kontrolách týkajúcich sa krmív a potravín je krokom správnym smerom;

29.  nalieha ďalej na Komisiu, aby bezodkladne dokončila následnú kontrolu predchádzajúcich odporúčaní členským štátom, ktoré boli výsledkom preskúmania zavedenia balíka predpisov v oblasti hygieny z roku 2004; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje usmernenia a dohľad nad vypracovaním a vykonávaním viacročných národných plánov kontroly (VNPK) členských štátov a aby prijala opatrenia s cieľom zlepšiť odbornú prípravu;

30.  vyjadruje veľké poľutovanie nad skutočnosťou, že z dôvodu decentralizovanej riadiacej štruktúry nie sú k dispozícii informácie o počtoch a percentuálnych podieloch porážok na bitúnkoch v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti hygieny, a to z obdobia pred financovaním z programu SAPARD a z obdobia po realizácii projektov financovaných z programu SAPARD, čo znemožňuje riadne posúdiť kľúčovú účinnosť projektov alebo skutočné vstupy a výstupy;

31.  konštatuje, že súhrnná štúdia ex-post hodnotení programu SAPARD financovaná Komisiou a uskutočnená spoločnosťou KPMG (Maďarsko) uzatvára, že pokiaľ ide o podporu plnenia noriem EÚ a acquis communautaire, „najdôležitejší dosah sa dosiahol v oblasti hygienických, sanitárnych a veterinárnych podmienok a prostredia“; konštatuje však tiež, že táto štúdia je založená na prieskume u príjemcov a že dosah podpory z programu SAPARD v rámci opatrenia II (Zlepšenie spracovania poľnohospodárskych a rybích výrobkov a ich uvádzania na trh) sa považuje za oveľa väčší vďaka pomoci k plneniu environmentálnych noriem EÚ (97 % príjemcov ohlásilo „istý dosah“) v porovnaní s len 46 % dosahom v prípade pomoci k úplnému plneniu (všetkých) relevantných noriem EÚ vrátane hygienických;

32.  ľutuje, že prístup zvolený Komisiou pri hodnotení programov SAPARD v členských štátoch neumožnil kvantitatívne ani kvalitatívne hodnotenie na meranie účinnosti financovania EÚ a že obmedzil možnosti hodnotenia na úrovni programu len na hodnotenie kvality; ľutuje absenciu jasných a konkrétnych kritérií v predpisoch týkajúcich sa programu SAPARD na podporu bitúnkov; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala metódy umožňujúce merateľné ciele na úrovni programu aj opatrení;

Časť V - osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2012 s názvom Riadenie konfliktu záujmov vo vybraných agentúrach EÚ

33.  víta správu Dvora audítorov o štyroch vybraných agentúrach, pretože sú to agentúry, ktoré sú najviac vystavené riziku nedostatočnej nestrannosti pre svoje významné rozhodovacie právomoci v oblastiach, ktoré majú rozhodujúci význam pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov; poznamenáva, že táto správa je výsledkom žiadosti Parlamentu adresovanej Dvoru audítorov, aby uskutočnil dôkladnú analýzu prístupu agentúr k riadeniu situácií, v ktorých dochádza k možnému konfliktu záujmov; podporuje všetky odporúčania Dvora audítorov;

34.  pripomína, že agentúry vykonávajú technické, operatívne a regulačné úlohy a zohrávajú významnú úlohu pri uplatňovaní politík EÚ; zdôrazňuje, že je dôležitá ich autonómnosť a nezávislosť;

35.  konštatuje, že všetky inštitúcie EÚ, agentúry a spoločné podniky sú bez výnimky vystavené riziku konfliktu záujmov; zdôrazňuje však osobitné potreby decentralizovaných agentúr v oblasti riadenia konfliktov záujmov z dôvodu výraznej rozmanitosti aktérov zapojených do ich činností;

36.  upozorňuje, že zlé riadenie konfliktov záujmov môže výrazne a trvalo poškodiť povesť inštitúcií EÚ a dôveru občanov v ich schopnosť slúžiť záujmom spoločnosti;

37.  pripomína, že Európsky parlament odložil schválenie účtovnej závierky Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)(10) a Európskej agentúry pre lieky (EMA)(11) za rozpočtový rok 2010 čiastočne preto, lebo sa domnieval, že riadenie konfliktu záujmov nebolo uspokojivé;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v EÚ v súčasnosti neexistuje žiaden ucelený regulačný rámec pre konflikt záujmov, ktorý by zabezpečil porovnateľné základné požiadavky na nezávislosť a transparentnosť vzťahujúce sa na všetky agentúry Únie;

39.  uznáva prospešnosť usmernení OECD, ktoré ponúkajú medzinárodný referenčný rámec v oblasti riadenia konfliktov záujmov, pre túto oblasť; zdôrazňuje však, že usmernenia OECD síce ponúkajú medzinárodný referenčný rámec v tejto oblasti, v zásade sa však týkajú konfliktu záujmov v prípade zamestnancov verejného sektora, a nemôžu preto byť účinnou odpoveďou v prípade potenciálneho konfliktu záujmov v riadiacich orgánoch a iných orgánoch zapojených do činnosti agentúr, ako sú správne rady a skupiny odborníkov; uznáva však hodnotu „sady nástrojov“ OECD, najmä kontrolný zoznam v súvislosti s darmi a výhodami atď., ako aj odporúčania týkajúce sa sankcií, potreby kontrolovať úplnosť a obsah vyhlásení o záujmoch a povinnosti využívať odborné znalosti s cieľom odhaľovať riziká vzniku konfliktu záujmov;

40.  pripomína, že v júli 2012 Komisia, Rada a Európsky parlament po troch rokoch analýz a rokovaní konečne prijali spoločný prístup, t. j. politickú dohodu týkajúcu sa budúcnosti a reformy decentralizovaných agentúr; víta skutočnosť, že Komisia čoskoro potom prijala plán realizácie tohto spoločného prístupu; poznamenáva, že prevencia a riadenie konfliktov záujmov v agentúrach je jednou z prioritných opatrení Komisie na rok 2013, ľutuje však, že Komisia má v úmysle toto opatrenie sama realizovať a zaviesť;

41.  upozorňuje Komisiu na to, že v tejto oblasti je potrebný spoločný regulačný rámec; zdôrazňuje, že je dôležité, aby išlo o koordinovanú činnosť, a žiada, aby bol do nej úzko zapojený Európsky parlament; žiada Komisiu, aby rešpektovala navrhovanú lehotu na vykonanie tohto opatrenia a informovala orgán udeľujúci absolutórium o jeho výsledku do mája 2014, pričom by k správe priložila príslušné legislatívne návrhy;

42.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy potrebu zachovať rovnováhu medzi rizikami a prínosmi, najmä čo sa týka riadenia konfliktov záujmov na jednej strane a cieľa získať čo najlepšie vedecké poradenstvo na strane druhej; okrem toho so znepokojením konštatuje, že prijatie etických noriem, kódexov a usmernení nie je zárukou neexistencie konfliktov záujmov; poznamenáva, že si to skôr vyžiada zavedenie jednoduchých a uplatniteľných noriem spolu s ich pravidelnými a účinnými kontrolami ex ante a ex post a s jasnými sankciami, a to všetko v súlade s kultúrou čestnosti, integrity a transparentnosti;

43.  konštatuje, že Dvor audítorov zistil aj niekoľko závažných nedostatkov, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa obdobia po skončení služobného pomeru („otáčavé dvere“ a „dôverné informácie“); zdôrazňuje, že tento problém sa netýka len agentúr; konštatuje, že s ohľadom na vplyv tejto otázky na povesť EÚ a dôveru jej občanov upozorňuje Komisiu, že je potrebné bezodkladne sa týmito problémami zaoberať v rámci opatrení, ktoré sa majú prijať tak na úrovni agentúr, ako aj všetkých inštitúcií EÚ;

44.  víta rozhodnutie európskeho ombudsmana uskutočniť vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa rôznych prípadov konfliktu záujmov typu tzv. otáčavých dverí, ktoré boli nedávno hlásené Komisii; pripomína upozornenie, ktoré v tejto súvislosti vydal ombudsman a v ktorom sa uvádza, že účinné riadenie konfliktu záujmov je síce kľúčovou súčasťou dobrej správy a etického konania, nie vo všetkých prípadoch problémov spojených so správou a etickými zásadami však musí nevyhnutne ísť o konflikt záujmov, z čoho vyplýva, že konflikt záujmov je potrebné posudzovať v jasne ohraničenom rámci a treba podporovať stratégie vzdelávania a prevencie týchto konfliktov v európskych inštitúciách;

45.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ani jedna zo štyroch vybraných agentúr v čase vykonávania analýzy Dvora audítorov neriadila konflikty záujmov plne uspokojivým spôsobom;

46.  domnieva sa, že hlavná pridaná hodnota osobitnej správy Dvora audítorov č. 15/2012 spočíva v pravidelnom sledovaní pokroku agentúr v oblasti riadenia a prevencie konfliktov záujmov; víta skutočnosť, že na základe auditov Dvora audítorov a postupov Európskeho parlamentu týkajúcich sa preskúmania a schvaľovania absolutória za roky 2010 a 2011 dotknuté agentúry už zaviedli výrazné zlepšenia;

47.  vyzýva Dvor audítorov, aby aj naďalej sledoval opatrenia prijímané agentúrami na základe jeho odporúčaní a aby zároveň rozšíril rozsah pôsobnosti svojho auditu aj na iné agentúry a uviedol svoje poznámky v osobitnej správe na túto tému v blízkej budúcnosti; naliehavo vyzýva agentúry, aby aj naďalej informovali orgán udeľujúci absolutórium o pokroku, ktorý v tejto oblasti dosiahli;

48.  zdôrazňuje význam koordinácie, výmeny informácií a osvedčených postupov medzi agentúrami Únie; pripomína významnú úlohu, ktorú má sieť agentúr pri koordinovaní výmeny informácií medzi jednotlivými agentúrami, ale aj medzi agentúrami a Komisiou, Dvorom audítorov a Parlamentom;

49.  upozorňuje, že je dôležité vymedziť, ktoré agentúry a ktoré oblasti ich činnosti sú najviac ohrozené konfliktami záujmov; v tejto súvislosti víta revíziu registra transparentnosti pre členov lobistických skupín v inštitúciách EÚ a naliehavo vyzýva Komisiu a agentúry, aby na základe tejto revízie prijali opatrenia týkajúce sa možného konfliktu záujmov;

50.  upozorňuje, že kľúčový význam pre zníženie rizika vzniku konfliktu záujmov má vysoká úroveň transparentnosti; vyzýva všetky agentúry, aby na svojich internetových stránkach zverejnili zoznam členov svojich správnych rád, riadiacich pracovníkov a externých aj interných odborníkov spoločne s ich vyhláseniami o záujmoch a životopismi; navrhuje tiež, aby systematicky zverejňovali zápisnice zo schôdzí svojich správnych rád;

51.  konštatuje, že rušenie pracovných miest vo verejnej správe a externé zabezpečovanie služieb prostredníctvom súkromnej sféry, ku ktorým v súčasnosti dochádza v dôsledku prijímania úsporných opatrení, výrazne zvyšuje riziko konfliktu záujmov; požaduje posilnenie verejnej služby Únie;

52.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, v ktorom vyzýva všetky inštitúcie a decentralizované orgány EÚ, aby preskúmali, či sú pre ne odporúčania z jeho osobitnej správy č. 15/2012 relevantné a uplatniteľné;

Časť VI - osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2012 s názvom Účinnosť režimu jednotnej platby na plochu ako prechodného režimu podpory poľnohospodárov v nových členských štátoch

53.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o účinnosti režimu jednotnej platby na plochu ako prechodného režimu podpory poľnohospodárov v nových členských štátoch a súhlasí s jeho odporúčaniami;

54.  verí, že v budúcnosti by mala byť podpora príjmov poľnohospodárov nasmerovaná na aktívnych poľnohospodárov, ktorí vykonávajú poľnohospodárske činnosti; domnieva sa najmä. že z výhod plynúcich z podpory SAPS by mala byť vylúčená najmä štátna pôda pod správou verejných subjektov, ktoré sa inak nepodieľajú na poľnohospodárskej činnosti; konštatuje, so zreteľom na novú SPP, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa podpora vyplácala jedine aktívnym poľnohospodárom a aby sa neudeľovali výnimky z tohto pravidla; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť dôsledné plnenie týchto pravidiel v členských štátoch, aby sa okrem iného zaručilo, že ten istý druh príjemcov bude vylúčený vo všetkých členských štátoch;

55.  zdôrazňuje, že pôda, na ktorú možno poskytnúť podporu, by mala byť jasne vymedzená a obmedzená na pozemky, na ktorých sa musí vykonávať poľnohospodárska činnosť v súlade s podmienkami GAEC; konštatuje, so zreteľom na novú SPP, že pôda, na ktorú možno poskytnúť podporu, by mala byť jasne vymedzená tak, aby sa vylúčila pôda, ktorá neprispieva k zvýšeniu poľnohospodárskej činnosti, alebo ktorá nezachováva ekologickú hodnotu pôdy; domnieva sa ďalej, že podpora by sa mala vyplácať len na pôdu, na ktorej sa vykonáva jasne vymedzená a pravidelná činnosť;

56.  súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov a návrhom Komisie, pokiaľ ide o rovnovážnejšie rozdeľovanie podpory pomocou viacerých opatrení, ako je postupné znižovanie a obmedzenie priamych platieb a regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov;

57.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sú účinnosť a efektívnosť priamych platieb negatívne ovplyvnené štrukturálnymi nedostatkami a cenami pozemkov; domnieva sa, že Komisia by na základe tejto analýzy mala zvážiť prijatie doplnkových opatrení zameraných na reštrukturalizáciu odvetvia a zvýšenie jeho konkurencieschopnosti;

58.  vyzýva členské štáty, aby s Komisiou konzultovali prípravy na zavedenie budúceho režimu založeného na nárokoch; domnieva sa najmä, že členské štáty by mohli využívať pomoc Komisie pri zisťovaní hlavných požiadaviek pre vlády jednotlivých štátov a poľnohospodárov;

59.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová SPP, najmä pilier priamych platieb, neobsahuje konkrétne ciele ani predpokladané výsledky; poznamenáva, že to znamená, že najväčšia položka rozpočtu EÚ sa vypláca bez jasných cieľov a očakávaných výsledkov;

Časť VII - osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2012 s názvom Prínos Európskeho rozvojového fondu (ERF) k udržateľnej cestnej sieti v subsaharskej Afrike

60.  víta skutočnosť, že v mnohých z navštívených partnerských krajín je výsledkom technickej spolupráce takisto vytvorenie stratégií pre sektor cestnej dopravy a zlepšenie kontroly údržby ciest a že činnosti v oblasti odbornej prípravy sú dobre organizované a účinné, zatiaľ čo technické štúdie v širokom rozsahu oblastí poskytujú dôležité informácie pre tvorbu politík;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo všeobecnosti podpora poskytnutá Komisiou nie je celkom účinná, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie reforiem politiky, ktoré sú nevyhnutné na riešenie existujúcich prekážok udržateľnosti cestnej siete v subsaharskej Afrike.

62.  konštatuje, že partnerské krajiny nerobia dosť pre to, aby zabezpečili udržateľnosť cestnej infraštruktúry a že sú cesty v rôznej miere predčasne poškodené; uznáva, že väčšina partnerských krajín dosiahla významný pokrok v oblasti údržby ciest, ale údržba je stále nedostatočná a často sa vykonáva neskoro alebo neúplne; okrem toho konštatuje, že vo väčšine partnerských krajín sa nedosiahol uspokojivý pokrok v oblasti preťaženia vozidiel, ktoré má významný vplyv na očakávanú životnosť ciest a náklady na údržbu;

63.  zastáva názor, že keď sa údržba ciest zadáva súkromným subdodávateľským podnikom, mala by sa prednostne realizovať na miestnej úrovni s podporou malých podnikov a miestnych komunít, čo by podporilo vytváranie skupín kvalifikovaných pracovníkov;

64.  vyzýva Komisiu, aby pre finančnú podporu stanovila povinné podmienky a aby vhodne reagovala v prípade, že partnerské krajiny nedokážu splniť svoje záväzky; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila svoj politický dialóg; berie na vedomie, že tento dialóg prispieva k podpore pokroku v niektorých oblastiach, najmä pokiaľ ide o inštitucionálny rámec a financovanie údržby ciest. domnieva sa, že financované projekty sa môžu schváliť len v prípade, že je vopred k dispozícii potrebné technické vybavenie na údržbu ciest alebo môže byť v prípade potreby zabezpečené;

65.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov Komisii, aby sa financovanie ERF zameralo na sektor cestnej dopravy, kde je možné dosiahnuť najväčší vplyv tým, i) že zdroje sa zamerajú na sektor cestnej dopravy v partnerských krajinách, ktoré vykonávajú primerané sektorové politiky, ii) zdroje ERF sa zamerajú na krajiny, kde sa v minulosti z ERF financovali významné investície do cestnej infraštruktúry, a tým, iii) že sa zvýši pákový efekt zdrojov ERF spojením týchto grantov s pôžičkami a podporovaním účasti súkromného sektora na financovaní modernizácie a rozšírenia cestnej siete;

66.  v plnej miere podporuje odporúčanie Dvora audítorov, že Komisia by mala vymedziť jasné, merateľné a časovo obmedzené formálne podmienky týkajúce sa hlavných potrieb politickej reformy v súvislosti s údržbou ciest a preťažením vozidiel a vykonávať pravidelné a štruktúrované analýzy plnenia podmienok, ako aj pravidelné hodnotenie sektora cestnej dopravy jednotlivých krajín a následné hodnotenie projektov;

67.  vyzýva Komisiu, aby do šiestich mesiacov predložila správu o tom, ako vymedzenie politiky Komisie v oblasti cestnej infraštruktúry zohľadňuje ochranu životného prostredia a podporu bezpečnosti na cestách; v tejto súvislosti poznamenáva, že cestná sieť v subsaharskej Afrike sa používa na všetky možné tranzitné druhy dopravy, pričom sa mieša pomalá a rýchla doprava. Na cestách sa pohybujú aj deti idúce do školy, a preto sú otázky bezpečnosti veľmi dôležité; privítal by tiež informácie o tom, ako sú projekty financované z Únie koordinované s darcami a organizáciami, a to nielen v oblasti výstavby ciest, ale aj v otázkach týkajúcich sa plánovania a údržby;

68.  odporúča, aby Komisia reagovala rázne, primerane a včas, ak vlády nepreukazujú dostatočné odhodlanie v súvislosti s riešením zistených problémov a danými odporúčaniami, a aby zvážila prerušenie alebo zrušenie financovania jednotlivých programov alebo celého sektora cestnej dopravy z ERF;

69.  podporuje návrh Dvora audítorov, aby Komisia vynaložila snahu s cieľom zabezpečiť, aby vlády preukázali dôveryhodnú vlastnícku zodpovednosť za plánované činnosti, viac sa sústredila na hlavné príčiny preťaženia vozidiel a poskytla podporu s cieľom pomôcť partnerským krajinám vykonať dôkladnú hospodársku analýzu v súvislosti s rozhodnutím o zabezpečení primeraného vyváženia údržby a rozširovania ich cestnej siete, pričom sa zohľadnia všetky relevantné hospodárske, sociálne, environmentálne, finančné, technické a prevádzkové kritériá;

Časť VIII - osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2012 s názvom Pomoc Európskej únie Kosovu týkajúca sa právneho štátu

70.  víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o pomoci Európskej únie Kosovu týkajúcej sa zásad právneho štátu;

71.  konštatuje, že Európska únia poskytuje značnú pomoc na budovanie právneho štátu v Kosove, čím z neho robí najväčšieho prijímateľa pomoci EÚ na obyvateľa na svete;

72.  víta zistenia Dvora audítorov, podľa ktorých pomoc EÚ prispela k dosiahnutiu pokroku v oblasti budovania kapacity kosovskej colnej správy, ale so znepokojením poukazuje na to, že ešte treba dosiahnuť výrazný pokrok s cieľom poraziť organizovaný zločin, zlepšiť kapacity kosovskej polície a vykoreniť korupciu; vyzýva preto kosovské orgány, aby prostriedky predvstupovej pomoci Únie aj naďalej investovali do programov a projektov zameraných na posilnenie súdnej reformy, ako aj na boj proti korupcii a zabezpečenie právneho štátu;

73.  so znepokojením poukazuje na obmedzenia na strane Európskej únie, najmä čo sa týka koordinácie a úloh Európskej komisie a misie Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) v rámci hodnotenia a referenčného porovnávania ich činností v oblasti budovania kapacít;

74.  považuje za poľutovaniahodné, že efektívnosť a účinnosť misie EULEX doplatila na nedostatok zdrojov, ktorý bol spôsobený malou operačnou spôsobilosťou z dôvodu ťažkostí s náborom skúsených a špecializovaných pracovníkov, najmä z členských štátov; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa venovali problému náboru pracovníkov a vytvorili vhodné stimuly, ktoré prilákajú vysoko kvalifikovaných uchádzačov;

75.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali pravidlá, ktorými sa riadi dĺžka dočasného preloženia na misiu EULEX; zastáva názor, že dlhšie trvania týchto preložení môžu predstavovať stimul navyše, ktorý priláka kvalifikovaných uchádzačov, ako aj zvýši účinnosť činností v oblasti monitorovania, školenia a poradenstva;

76.  uznáva, že mierny pokrok a obmedzenú účinnosť pomoci Únie Kosovu možno čiastočne pripísať politickým zásahom kosovských orgánov, ako aj nedostatočnej transparentnosti a politickej vôli, slabej finančnej kapacite a malému vplyvu občianskej spoločnosti;

77.  uznáva geografické rozdiely pri zavádzaní právneho štátu v Kosove, najmä v dôsledku nedostatku kontroly kosovských orgánov sídliacich v Prištine nad severnou časťou územia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní svojej pomoci zohľadnila osobitné problémy, s ktorými sa stretáva severné Kosovo;

78.  uznáva, že sa musí zvýšiť efektívnosť a účinnosť pomoci Únie; vyzýva preto na zvýšené úsilie o zjednodušenie prítomnosti Únie v krajine prostredníctvom lepšej koordinácie a integrácie medzi inštitúciami Únie a kosovskými orgánmi;

79.  víta dohodu, ktorú Kosovo a Srbsko podpísali 19. apríla 2013 a ktorej cieľom je vrátiť vzťahy medzi týmito dvoma krajinami do normálu; naliehavo vyzýva obe strany, aby pokračovali v rovnakom konštruktívnom prístupe zameranom na vykonávanie tejto dohody a dosahovanie viditeľného a udržateľného zlepšenia vzťahov;

80.  súhlasí s Dvorom audítorov, že v prípade neprijatia spoločnej pozície Únie o uznaní Kosova je dôležitý stimul k pristúpeniu k Únii ohrozený; v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2013(12) o procese integrácie Kosova do EÚ, v ktorom povzbudzuje zvyšných päť členských štátov k tomu, aby pristúpili k uznaniu Kosova, a vyzýva ich, aby vynaložili maximálne úsilie na uľahčenie hospodárskych, sociálnych a politických vzťahov medzi ich občanmi a občanmi Kosova;

81.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že využitie stimulov a podmienenosti, ktoré uplatňuje Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), na podporu pokroku v otázkach právneho štátu v Kosove bolo doteraz obmedzené; preto vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili prepojenie ich politických dialógov s Kosovom so stimulmi a s prioritnými podmienkami, a to najmä v prípade dialógov zameriavajúcich sa na posilňovanie právneho štátu.

Časť IX - osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2012 s názvom Je financovanie projektov infraštruktúry na nakladanie s komunálnym odpadom prostredníctvom štrukturálnych opatrení pre členské štáty účinnou pomocou na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu?

82.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Je financovanie projektov infraštruktúry na nakladanie s komunálnym odpadom prostredníctvom štrukturálnych opatrení pre členské štáty účinnou pomocou na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu? - a súhlasí s jej odporúčaniami;

83.  zdôrazňuje skutočnosť, že zistenia Dvora audítorov poukazujú na rozdielnu, a dokonca aj slabú výkonnosť projektov, ktoré využívali finančnú podporu EÚ na infraštruktúry v oblasti nakladania s komunálnym odpadom najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu:

84.  so znepokojením konštatuje, že v týchto záveroch Dvora audítorov je vyjadrená pochybnosť o účinnosti, s ktorou Komisia spravuje verejné financie, a vyzýva Komisiu, aby informovala orgán zodpovedný za udelenie absolutória o dôvodoch tejto situácie a o prostriedkoch, ktoré používa a/alebo plánuje zaviesť s cieľom predchádzať takýmto a podobným nedostatkom;

85.  pripomína Komisii, že by sa mala zameriavať nielen na zákonnosť a správnosť výdavkov EÚ, ale aj na výkonnosť ako jej hlavný cieľ; schvaľuje v tejto súvislosti audítorskú prácu Dvora audítorov, najmä jeho osobitné správy, ktoré sa zameriavajú na efektívnosť a účinnosť výdavkov EÚ;

86.  domnieva sa, že finančná podpora EÚ by mala byť spojená s plnením cieľov v politike EÚ v oblasti odpadov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili spoľahlivé databázy odpadového hospodárstva na monitorovanie svojho pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu a podporili predkladanie príslušných správ Komisii; vyzýva Komisiu, aby vyhodnocovala spoľahlivosť údajov prijatých z členských štátov;

87.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zásadou „znečisťovateľ platí“ žiadala od členských štátov, aby uplatňovali zníženú mieru podpory, keď poplatky na nakladanie s odpadom hradené domácnosťami nepokrývajú prevádzkové náklady a odpisové náklady na nakladanie s komunálnym odpadom, a aby sa touto zásadou sama riadila pri schvaľovaní veľkých projektov;

88.  zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať implementáciu separovaného zberu vrátane biologicky rozložiteľného odpadu s cieľom čo najviac zvýšiť výkonnosť infraštruktúr na nakladanie s odpadom a smerovať k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu; nabáda členské štáty, aby zaviedli ekonomické nástroje v oblasti nakladania s odpadom na podporu predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, predovšetkým prostredníctvom dane za zneškodňovanie odpadu, systémov „plať za to, čo vyhodíš“ a ďalších stimulov vo forme poplatkov hradených domácnosťami;

89.  vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali na infraštruktúry na nakladanie s odpadom spracúvajúce odpad, ktorý bol vopred roztriedený pri zdroji, a zabezpečili, aby bol komunálny odpad ukladaný na skládkach pred zneškodňovaním upravený; zdôrazňuje, že skládky by mali mať dostatočnú finančnú záruku na krytie nákladov na uzatvorenie skládky a na starostlivosť o skládku po skončení prevádzky na obdobie aspoň 30 rokov, pričom výpočet záruky by sa mal zakladať na náležitej metodike;

90.  vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zvyšovaniu povedomia verejnosti a účasti na systémoch nakladania s odpadom, najmä v súvislosti s triedením odpadu pri zdroji domácnosťami, a aby systematicky merali výsledky kampaní na zvyšovanie povedomia a vzdelávacích stratégií.

Časť X - osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2012 s názvom Efektívnosť nákladov na investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti

91.  zdôrazňuje význam energetickej efektívnosti vzhľadom na nedostatok fosílnych palív a škody na životnom prostredí spôsobené emisiami oxidu uhličitého; preto v plnej miere podporuje energetickú efektívnosť ako súčasť stratégie EÚ 2020;

92.  víta osobitnú správu Európskeho dvora audítorov o nákladovej efektívnosti investícií do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti ako nedávny príklad auditu výkonnosti;

93.  berie na vedomie, že audit sa vykonal v Českej republike, Taliansku a Litve, teda krajinách, ktoré z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja dostali v absolútnom vyjadrení najväčšie príspevky na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na programové obdobie 2007 – 2013 a do roku 2009 pridelili na projekty aj najvyššie sumy; poznamenáva, že v rámci auditu sa preskúmali štyri operačné programy a vzorka 24 investičných projektov v oblasti energetickej efektívnosti verejných budov; berie na vedomie, že prostriedky vyčlenené na energetickú efektívnosť v rámci týchto programov predstavovali približne 28 % prostriedkov, ktoré sa mali vyčleniť na energetickú efektívnosť v období 2000 – 2013;

94.  zdôrazňuje zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ako sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách; súhlasí s Dvorom audítorov, že efektívnosť z hľadiska nákladov by mala byť hlavným faktorom rozhodnutí o verejných výdavkoch prijatých v kontexte zdieľaného hospodárenia;

95.  súhlasí s tým, že základom investícií by malo byť riadne posúdenie potrieb; je presvedčený, že priority na európskej úrovni by sa tiež mali zohľadniť v národných a regionálnych plánoch energetickej efektívnosti;

96.  podporuje myšlienku, že implementácia finančnej pomoci EÚ by mala byť založená na ukazovateľoch výkonnosti, ako sú náklady na jednotku usporenej energie, obdobie splácania plánované a dosiahnuté v rámci operačného programu a dosiahnuté úspory energie; tieto ukazovatele by sa pravidelne sledovali; podporuje tiež myšlienku, že ukazovatele výkonnosti by mali umožniť určitú mieru porovnateľnosti medzi členskými štátmi, a to aj využívaním jednotných jednotiek miery a metodík;

97.  oceňuje želanie Dvora audítorov stanoviť štandardné investičné náklady na jednotku usporenej energie na národnej úrovni a v rozličných sektoroch, kde sa energia spotrebúva; berie na vedomie argument Komisie, že náklady medzi krajinami sa výrazne líšia z dôvodu rozdielnych cien zariadení a rôznych úrovní už zavedených úsporných opatrení; domnieva sa, že túto myšlienku treba hlbšie preskúmať;

98.  domnieva sa, že príliš dlhé obdobia splácania projektov, v priemere 50 rokov a v niektorých prípadoch až 150 rokov, nie sú prijateľné a nie sú v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti;

99.  berie na vedomie názor Komisie, že v prípade investícií do energetickej efektívnosti vo verejných budovách je dôležité zaujať integrovaný prístup a nevykonávať len zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti, ale skôr ich treba považovať za súčasť všeobecnej renovácie, ktorej výsledkom je celkové zlepšenie stavu konkrétnej budovy;

100.  zdôrazňuje, že komplexná politika energetickej efektívnosti bola plne vypracovaná až po dokončení návrhov a rokovaní a schválení programov na obdobie 2007 – 2013;

101.  okrem ukazovateľov výkonnosti navrhnutých vyššie, ktoré sú nevyhnutné na meranie nákladovej účinnosti investícií do energetickej efektívnosti, podporuje návrhy Komisie na spoločné ukazovatele výstupov pre investičné priority v oblasti energetiky a zmeny klímy zavedené do rámca(13) a sektorové nariadenia pre nadchádzajúce programové obdobie 2014 – 2020; domnieva sa, že tieto opatrenia posilnia zásadu nákladovej efektívnosti v kontexte integrovaného prístupu politiky súdržnosti;

102.  zdôrazňuje význam, ktorý Parlament prisudzuje obsahu zdokumentovanom v uznesení z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020(14) a z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť(15);

103.  zdôrazňuje význam smernice 2012/27/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(16), ktorej ustanovenia nadobudnú účinnosť 5. júna 2014;

104.  podporuje myšlienku energetických auditov ako vhodného nástroja na dosahovanie úspor energie, najmä v prípade budov a priemyslu; konštatuje, že energetické audity vo verejnom sektore nie sú povinné a zaviedli ich len niektoré členské štáty; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na povinné energetické audity vo verejnom sektore ako podmienku spolufinancovania projektov z rozpočtu EÚ;

105.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby audítori v oblasti energetiky uplatňovali pri odporúčaniach zameraných na úspory energie zásadu nákladovej efektívnosti;

106.  nalieha na členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť kritérií pre výber projektov a aby ich zosúladili s požiadavkami na energetickú účinnosť; zdôrazňuje význam verejného obstarávania, najmä elektronického obstarávania, pri ktorom sa zabezpečuje transparentnosť kritérií pre výber projektov a nákladová efektívnosť projektov.

Časť XI - osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2012 s názvom Prispievajú Európsky fond pre integráciu a Európsky fond pre utečencov účinne k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín?

107.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívne riadenie migračných tokov a prijímanie utečencov a vysídlených osôb; podporuje spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ich sociálne, občianske a kultúrne začlenenie;

108.  berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Prispievajú Európsky fond pre integráciu a Európsky fond pre utečencov účinne k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín? - a jeho odporúčania;

109.  vyjadruje obavy v súvislosti s veľkým počtom nedostatkov, ktoré zistil Dvor audítorov počas auditu, najmä:

110.  víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia a ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (FAM)(17), ako aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia(18);

111.  víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila celý rad odporúčaní Dvora audítorov vrátane zodpovedajúcich ustanovení v jej nových návrhoch týkajúcich sa FAM, a vyzýva Radu, aby tieto ustanovenia podporila;

112.  víta návrh Komisie zaviesť na začiatku nového programu na obdobie 2014 – 2020 povinný súbor spoločných ukazovateľov, ako aj konkrétne uvedenie počítačových systémov zameraných na uchovávanie a prenos finančných údajov o ukazovateľoch;

113.  považuje to za veľmi dôležité, aby členské štáty mohli zhromažďovať údaje počas celého programového obdobia;

114.  preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zostavili vlastné zodpovedajúce ukazovatele na národnej úrovni a cieľové hodnoty súvisiace s národnými programami a aby včas predložili národné hodnotiace správy;

115.  žiada Komisiu o prijatie opatrení v nadväznosti na národné hodnotiace správy, ktoré mali byť predložené do 31. októbra 2012;

116.  so znepokojením konštatuje, že pri audite Dvora audítorov za obdobie 2007 – 2013 sa zistila nedostatočná konzultácia s partnermi v niektorých členských štátoch; je znepokojený tým, že chýbajúce partnerské vzťahy boli mimoriadne závažné v prípade orgánov ESF a v súvislosti s prekrývaním a nevyužitými možnosťami súčinnosti;

117.  v tejto súvislosti víta posilnenie ustanovení v návrhu na obdobie 2014 – 2020, podľa ktorých sa na partnerstvách majú podieľať príslušné regionálne, miestne, mestské a iné verejné orgány;

118.  víta zriadenie monitorovacích výborov „na podporu vykonávania národných programov“; navrhuje, aby sa využili skúsenosti získané využívaním toho istého mechanizmu v rámci štrukturálnych fondov;

119.  so znepokojením konštatuje, že systém ročných programov kladie neprimeranú administratívnu záťaž na členské štáty aj Komisiu; víta nový návrh, aby sa zrušili ročné programy a nahradili ich národné programy na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020;

120.  podporuje návrh Komisie vytvoriť systém monitorovania a hodnotenia, na ktorom by sa podieľali členské štáty a Komisia a ktorého cieľom by bolo uľahčiť výmenu osvedčených postupov v oblasti monitorovania a hodnotenia;

121.  víta zrušenie certifikačného orgánu a domnieva sa, že dvojzložkovou štruktúrou (zodpovedný orgán, kontrolný orgán) sa dosiahne viac, pokiaľ ide o účinnosť a zjednodušenie kontrol;

122.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby viedla diskusie s členskými štátmi, prijala čo najskôr usmernenia týkajúce sa vykonávania nového fondu a náležite pritom zohľadnila harmonogram prijatia nového fondu;

123.  zdôrazňuje význam neohlásených kontrol na mieste;

124.  myslí si, že členské štáty by nemali byť zbavené zodpovednosti, a preto sa domnieva, že návrh Komisie poskytnúť v prípadoch pomoci v núdzových situáciách až do 100 % sumy by sa mal upraviť tak, aby išlo o „viac ako 90 %“;

125.  podporuje návrh Komisie, aby štandardný príspevok z rozpočtu na národné programy predstavoval 75 %; domnieva sa, že by sa malo riadne a presne vymedziť spojenie „v riadne odôvodnených prípadoch“, ktoré umožňuje poskytovať príspevok vo výške 90 % z rozpočtu EÚ;

126.  domnieva sa, že okrem počiatočnej platby vo výške 4 % na celé programové obdobie by sa malo dodatočne poskytnúť 2,5 % ako ročná predbežná platba, aby sa obmedzili problémy s tokom hotovosti;

127.  berie na vedomie, že – pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín – politické priority FAM a ESF sa prekrývajú, a víta úmysel Komisie, ktorá v rámci svojho hodnotenia „posúdi komplementaritu medzi opatreniami vykonávanými na základe osobitných nariadení a opatreniami realizovanými na základe iných relevantných politík, nástrojov a iniciatív Únie“(19);

128.  domnieva sa však, že by bolo vhodné a v súlade so zásadou subsidiarity, aby sa členským štátom, ktoré prejavia záujem, umožnilo stanoviť v ich národných programoch úroveň a mieru súčinnosti a komplementarity medzi uvedenými dvomi fondmi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riadne zvážila možnosť posilnenej súčinnosti medzi týmito dvomi fondmi a uplatnila ju v dohodách o partnerstve s členskými štátmi;

129.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v poskytovaní podrobnejších informácií o súdržnosti a komplementarite medzi fondmi EÚ;

130.  víta napredovanie prác na zabezpečení spoločného systému IT s európskymi štrukturálnymi fondmi a s Investičným fondom.

Časť XII - osobitná správa Dvora audítorov č. 23/2012 s názvom Podporovala sa regenerácia priemyselných a vojenských lokalít zo štrukturálnych opatrení EÚ úspešne?

131.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu regenerácie vojenských a priemyselných lokalít ako prvý krok k zvýšeniu atraktívnosti regiónu, čo predstavuje predpoklad pre hospodárske aktivity prispievajúce k tvorbe pracovných miest, ako aj pre tvorbu verejných priestorov, atď.;

132.  berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Podporovala sa regenerácia priemyselných a vojenských lokalít zo štrukturálnych opatrení EÚ úspešne? - a jeho odporúčania;

133.  víta skutočnosť, že každý z projektov sa vyznačoval kľúčovými charakteristickými vlastnosťami, ktoré mali pozitívny vplyv na ich udržateľnosť a že z 22 ukončených projektov 18 plne dosiahlo ciele v súvislosti s fyzickými výstupmi a štyri projekty dosiahli 90 % a 100 % očakávaných fyzických výstupov;

134.  zdôrazňuje, že by sa mal uprednostňovať opätovný rozvoj, ktorý dáva šancu hospodárskym aktivitám, ako napríklad tvorbe pracovných miest a verí, že koncept konečného použitia by mal byť hlavným bodom v rámci výdavkov Únie; zdôrazňuje, že zabudnuté priemyselné a vojenské lokality by mali byť regenerované a ich využitie by malo byť poslednou možnosťou, aj to len v prípade krajnej hospodárskej nutnosti;

135.  Zdôrazňuje potrebu spoľahlivých údajov s cieľom zabezpečiť vyhodnotenie účinnosti a výkonu a vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zozbieranie takýchto údajov (inventár, stupeň kontaminácie, atď.); vyzýva členské štáty, aby pripravili inventáre zabudnutých priemyselných a vojenských lokalít a aby zhromaždili údaje o stave všetkých zabudnutých priemyselných a vojenských lokalít (stupeň kontaminácie), a tým umožnili určenie priorít v rámci financovania EÚ;

136.  Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali ustanovenie o náhrade vo všetkých dohodách o grantoch; je presvedčený, že ustanovenie o náhrade by malo brať do úvahy dlhodobý prístup/prístup životného cyklu a že opätovné vyhodnotenie by sa malo uskutočniť po období 15 rokov, keď by mal regeneračný projekt dozrieť a generovať zisk;

137.  Vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď sú si orgány vedomé zásady znečisťovateľ platí, ani v jednom z kontrolovaných prípadov znečisťovateľ neniesol všetky náklady na dekontamináciu; uznáva, že uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí je v skutočnosti zložitou výzvou; vyzýva členské štáty, aby podnikli opatrenia na prekonanie akýchkoľvek ťažkostí pri identifikácii znečisťovateľa, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyžadovala vykonávanie zásady znečisťovateľ platí ako podmienku na pridelenie finančných prostriedkov z fondov EÚ;

138.  víta návrh Komisie na smernicu o rámci pre ochranu pôdy (COM(2006)0232), ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa mnohých problémov, ktoré zistil Dvor audítorov a ktoré sa uvádzajú v jeho odporúčaniach, a naliehavo vyzýva Radu, aby podporila návrh Komisie;

Časť XIII - osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2012 s názvom Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v regióne Abruzzi v roku 2009: Závažnosť operácií a náklady na ne“

139.  napriek viac ako ročnému omeškaniu víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2012(20); Konštatuje, že touto správou inštitúcie Únie konečne poskytli Parlamentu a daňovníkom Únie odpovede na niektoré otázky týkajúce sa spravovania fondov Únie v regióne Abruzzi po zemetrasení v roku 2009;

140.  vyjadruje blahoželanie Dvoru audítorov k zabezpečeniu dodržania nariadenia o Fonde solidarity Európskej únie (FSEÚ) (nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002)(21), pokiaľ ide o typ ubytovania, ktoré môže byť poskytnuté v rámci tohto nariadenia;

141.  úplne súhlasí s vyhlásením EDA, že približne 30 % (144 miliónov EUR) príspevkov z FSEÚ bolo vyčlenených na operácie, na ktoré mali plný nárok v rámci nariadenia o FSEÚ; Projekt CASE (talianska skratka pre „Complessi Antisismici Sostenibili Ecocompatibili“, t. j. seizmicky izolované a environmentálne udržateľné ubytovanie) však napriek tomu, že bol relevantný, pokiaľ ide o skutočné potreby, nebol v súlade s osobitnými ustanoveniami nariadenia o FSEÚ; a to preto, že sa v rámci neho vystavali nové budovy trvalého charakteru namiesto domov určených na dočasné ubytovanie; Projekt CASE pohltil 70 % finančných prostriedkov – 350 miliónov EUR; stratégia vybratá pre projekt CASE riešila potreby ubytovania 15 000 obyvateľov postihnutých zemetrasením, ale nereagovala včasne a s primeranou kapacitou na skutočné potreby obyvateľov; domy postavené v rámci projektu CASDE boli drahšie ako štandardné domy(22); poznamenáva, že sa to vysvetlilo núdzovými podmienkami;

142.  konštatuje, že dekrét prefekta Gabrielliho č. 1462 z 3. apríla 2012 potvrdzuje hodnotenie Dvora audítorov, pričom tento dekrét, ktorý prenáša CASE nehnuteľnosti mesta Aquila, definuje C.A.S.E v článku 1 takto: „obytné jednotky určené na trvalé používanie“(23);

143.  berie na vedomie nezrovnalosti zistené Komisiou v jej audítorskej správe z roku 2012; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predbežná správa Komisie z auditu je dôverná, čo znamená, že občania Únie nemajú prístup k informáciám o tom, ako sa používajú ich dane; berie na vedomie, že konečná talianska verzia správy je prístupná pri dodržaní bežných pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov;

144.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, prečo i) aj napriek upozorneniu o vyšetrovaní prokurátorom mesta Aquila, Komisia vždy odmietala vyšetrovať, či fondy EÚ boli alebo neboli použité na platby hospodárskym operátorom, s prepojením so zločineckými organizáciami; ii) aj keď bola Komisia upozornená na skutočnosť, že možno existujú problémy s nákladmi na projekt CASE, odmietla monitorovať túto situáciu;

145.  berie na vedomie, že viac ako 42 % stavieb v rámci projektu CASE bolo vystavaných z finančných prostriedkov daňových poplatníkov Únie;

146.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlament stále očakáva, že ho Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) bude informovať o tom, či sa zistili nejaké nezrovnalosti alebo nie a či sú potrebné ďalšie nadväzujúce opatrenia;

147.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že talianska polícia zadržala osem osôb, ktoré sú v súčasnosti podozrivé z manipulácie stavebných licencií na rekonštrukčné práce prebiehajúce v regióne Abruzzi a v meste L'Aquila; žiada Komisiu, aby monitorovala vývoj tejto veci a informovala o ňom aj o kriminálnych prípadoch Parlament;

148.  víta diskusie o revízii nariadenia o FSEÚ zohľadňujúcej „ponaučenia“ zo zemetrasenia v regióne Abruzzi;

Časť XIV - osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2012 Zaviedli sa nástroje na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov?

149.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Zaviedli sa nástroje na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov? – a k jej odporúčaniam vyjadruje nasledujúce pripomienky;

150.  víta skutočnosť, že niektoré otázky, ktoré vzniesol Dvor audítorov, vrátane silnejšieho dôrazu na výkonnosť, boli predmetom navrhovaných nariadení Komisie týkajúcich sa nového programového obdobia 2014 – 2020, a nabáda členské štáty, aby podporovali pozíciu Komisie;

151.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo minimalizovanie chybovosti má veľký význam, môže mať negatívny vplyv na celkovú výkonnosť programu alebo projektu; konštatuje, že ak sa venuje príliš veľká pozornosť otázke správnosti a zákonnosti, namiesto podpory lepšej výkonnosti, vedie to k využívaniu Európskeho sociálneho fondu (ESF) spôsobom, ktorý nie je veľmi inovatívny;

152.  poznamenáva, že zvýšený dôraz na výkonnosť a výsledky nevedie k ochote členských štátov prispieť do výkonnostnej rezervy, čo nie je vyhovujúcim riešením počas tohto obdobia hospodárskej neistoty;

153.  vyzýva členské štáty, aby svoje operačné programy navrhli takým spôsobom, aby bolo možné merať výkonnosť Európskeho sociálneho fondu, t. j., aby najmä stanovili vyčísliteľné operačné ciele a ukazovatele na meranie výstupov, výsledkov a konkrétneho dosahu a aby stanovili priebežné medzníky a hierarchiu cieľových hodnôt a aby začlenili ciele operačného programu v oblasti výsledkov a konkrétneho dosahu na úrovni projektov a tým umožnili prepojenie platieb s výkonnosťou;

154.  vyzýva členské štáty, aby svoje systémy monitorovania a hodnotenia navrhli takým spôsobom, aby sa pokrok pri dosahovaní všetkých cieľových hodnôt dal merať včas, zrozumiteľným spôsobom a v náležitých intervaloch, čo by umožnilo prijať nápravné opatrenia a poskytlo skúsenosti pre rozhodovanie v budúcnosti, a aby zároveň zabezpečili včasný zber relevantných a overiteľných údajov, kontinuálne hodnotenie a meranie vplyvu opatrení ESF zameraných na zvýšenie zamestnanosti na čistú mieru zamestnanosti;

155.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala tieto odporúčania pri rokovaniach o operačných programoch; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla náležité údaje o uvoľnených prostriedkoch a výsledkoch dosiahnutých ESF s cieľom zabezpečiť predkladanie jednotných a spoľahlivých informácií členskými štátmi, a to, okrem iného, prijatím spoločných ukazovateľov, ktoré majú členské štáty začleniť do svojich operačných programov; vyzýva Komisiu, aby v rámci posudzovania systémov hospodárenia a kontroly vykonala hĺbkovú analýzu otázok výkonnosti.

Časť XV - osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2013 s názvom Je podpora EÚ pre potravinársky priemysel účinná a efektívna z hľadiska pridávania hodnoty poľnohospodárskym výrobkom?

156.  berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Je podpora EÚ pre potravinársky priemysel účinná a efektívna z hľadiska pridávania hodnoty poľnohospodárskym výrobkom? - a jeho odporúčania;

157.  je znepokojený nad značným počtom nedostatkov, ktoré Dvor audítorov odhalil počas auditu, konkrétne, že návrh a naprogramovanie opatrenia sťažujú členským štátom vyvarovať sa rizík a zabezpečiť účinnosť a efektívnosť pri výbere jednotlivých projektov, ktorým je pomoc určená, že súčasťou postupov monitorovania a hodnotenia nie je získavanie informácií o pridanej hodnote alebo vplyve konkurencieschopnosti na poľnohospodárstvo; konštatuje, že v dôsledku toho neexistuje spoľahlivý základ pre monitorovanie, hodnotenie a zodpovednosť;

158.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obmedzenie pravidiel na minimum a zjednodušenie spôsobili, že pridaná hodnota opatrenia je do vysokej miery diskutabilná, konkrétne, že v samotnej legislatíve sa nešpecifikuje podoba ani príjemca pridanej hodnoty;

159.  zastáva názor, že súčasná úroveň flexibility je nadmerná, keďže opatrenie stratilo svoje zameranie a stalo sa všeobecnou dotáciou a hrozí, že sa stane darom pre podniky v oblasti spracovania potravín;

160.  vyjadruje obavy nad tým, že z 24 projektov, ktoré Dvor audítorov kontroloval, malo iba šesť jasný vplyv na pridávanie hodnoty, a že tieto projekty boli označené ako „projekty s vysokou pridanou hodnotou“, kým ďalších 12 projektov bolo podľa posúdenia Dvora audítorov priemerných a zostávajúcich šesť projektov malo za výsledok minimálnu alebo žiadnu pridanú hodnotu pre poľnohospodárske výrobky;

161.  zastáva názor, že členské štáty by mali vo svojich programoch rozvoja vidieka (PRV) jasne stanoviť, kde a prečo je verejná intervencia na zvýšenie pridanej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva potrebná; domnieva sa, že v PRV by sa mali stanoviť v súvislosti s týmito potrebami konkrétne a merateľné ciele; nalieha na Komisiu, aby schvaľovala len tie PRV, v ktorých budú predložené odôvodnené a komplexné stratégie s jasnými odôvodnením, ako finančná podpora pre potravinársky priemysel zlepší konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;

162.  vyzýva členské štáty, aby vymedzili a uplatňovali kritériá, ktoré zabezpečia výber účinných, udržateľných projektov v súlade s konkrétnymi cieľmi členských štátov; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že tieto kritériá sa budú uplatňovať správne a nepretržite a víta skutočnosť, že návrh Komisie na ďalšie programové obdobie stanovuje, že výberové kritériá by mali byť vymedzené pre činnosti v rámci všetkých opatrení;

163.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali podporiť prijímanie osvedčených postupov na zmiernenie rizika mŕtvej váhy a rizika efektu presunu; vyzýva členské štáty, aby zvážili riziká mŕtvej váhy a efektu presunu pri vypracovaní PRV ako aj pri výbere projektu a aby zamerali pomoc na projekty, ktoré verejnú pomoc jednoznačne potrebujú a ktoré vytvoria pridanú hodnotu; žiada, aby Komisia podávala orgánu, ktorý udeľuje absolutórium, správy o dosiahnutom pokroku v súvislosti s výmenou osvedčených postupov v oblasti zmiernenia efektu mŕtvej váhy a efektu presunu v členských štátoch;

164.  súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, že Komisia by mala v novom programovom období zlepšiť spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie (CMEF) tak, aby poskytol dôležité informácie o úspechoch projektov a opatrení, ktoré sú financované v rámci prostriedkov na zlepšenie prebiehajúcich hodnotiacich činností; zastáva názor, že súčasná metodológia zdĺhavých strednodobých hodnotiacich správ sa javí ako neprimeraná;

165.  víta návrhy Komisie na systém monitorovania a hodnotenia na roky 2014 – 2020, v ktorom sú strednodobé hodnotenia nahradené rozsiahlymi ročnými správami (v rokoch 2017 a 2019), ktorých úlohou je posúdenie pokroku v plnení programových cieľov a toho, či členské štáty vykonávajú hodnotenia počas programových období podľa hodnotiaceho plánu; pripomína Komisii, že získavanie podrobných údajov na úrovni opatrenia je nevyhnutné na to, aby CMEF mohol poskytnúť podrobné údaje na zaistenie toho, aby boli opatrenia úspešné.

Časť XVI - osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2013 s názvom Zabezpečila Komisia efektívnu implementáciu siedmeho rámcového programu pre výskum?

Zjednodušenie

166.  súhlasí s celkovým hodnotením Dvora audítorov v tom, že „Komisia celkovo uskutočnila niekoľko krokov na zjednodušenie pravidiel účasti, je však potrebné vykonať viac” tým, že sa zaviedlo viacero administratívnych a finančných zjednodušení pravidiel účasti na 7. RP znižujúcich administratívnu záťaž príjemcov a uľahčujúcich ich prístup k programu; domnieva sa však, že však ešte viac skrátiť jednotlivé obdobia na základe lepšej internej komunikácie, spoločného využívania najlepších postupov medzi GR a skorého zavedenia nových účinných nástrojov IT;

167.  víta zvýšené využívanie paušálnych sadzieb pri priamych aj nepriamych nákladoch vrátane zavedenia priemerných personálnych nákladov; zdôrazňuje zároveň, že je potrebné ďalšie úsilie o štandardizáciu postupov úhrady nákladov;

168.  vyjadruje znepokojenie nad neúspešným úsilím vytvoriť mechanizmus osvedčovania na schvaľovanie metodík výpočtu nákladov s cieľom poskytnúť príjemcom záruku, pokiaľ ide o ich metodiky; v tejto súvislosti sa domnieva, že široké uplatňovanie paušálnych sadzieb pre priame náklady v rámci programu Horizont 2020 prispeje k predchádzaniu prípadného zneužitia finančných prostriedkov a k znižovaniu chybovosti, čo bude zase výhodné pre MSP a uľahčí účasť potenciálnych príjemcov z nových členských štátov EÚ-12;

169.  súhlasí s Dvorom audítorov v tom, že Komisia zaviedla účinné nástroje zákazníckych služieb IT, ktoré do značnej miery zlepšili komunikáciu s príjemcami, čo znížilo administratívne zaťaženie pre obe strany a prispelo k predchádzaniu rizika prípadnej duplicity financovania; je však znepokojený tým, že stále zostáva nesplnená podstatná úloha, a síce optimalizácia interných nástrojov IT, ktorá by mala zabezpečiť ďalšie znižovanie administratívneho zaťaženia a zaručiť účinné prepojenie medzi modulmi, ktoré využívajú jednotlivé GR; víta prácu na spoločnom internom nástroji IT (SYGMA) a spoločnom elektronickom toku údajov o práci (Compass), ktorý už začal fungovať skôr a mal by zabezpečiť, že ostatné nástroje budú k dispozícii k termínu programu Horizont 2020;

Finančná kontrola

170.  zdôrazňuje, že je nutné nájsť správnu rovnováhu medzi menším administratívnym zaťažením a účinnou finančnou kontrolou; konštatuje, že vzhľadom na osobitné črty oblasti výskumu by sa mal podporovať vedecký prístup zohľadňujúci riziká, aby sa dosiahla špičková úroveň v oblasti výskumu a lepší dosah projektov. domnieva sa, že tento prístup umožní Komisii udržať rovnováhu medzi dôverou a kontrolou;

171.  povzbudzuje Komisiu, aby presadzovala odporúčanie Dvora audítorov sústrediť kontroly ex-ante na rizikovejších príjemcov a zaviedla rizikový profil príjemcov na základe výsledkov následných kontrol a záznamov o dosiahnutých výsledkoch;

Efektívnosť a účinnosť

172.  nazdáva sa, že je potrebné klásť väčší dôraz na účinnosť, ktorá má mimoriadny význam pri zabezpečovaní kvalitného výskumu v Európe, no nezabúdať pritom na optimalizáciu administratívnych a finančných postupov a procedúr, ktorá je nevyhnutná pre dosiahnutie účinnej implementácie 7. RP; domnieva sa, že realizácia európskeho výskumného priestoru patrí k hlavným prvkom dlhodobej hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti EÚ a je spojená s dosiahnutím stanovených cieľov a očakávaných výsledkov v rámci 7. RP; v tejto súvislosti víta zavedenie ukazovateľov výkonnosti v rámci programu Horizont 2020, ktorými sa bude merať plnenie programu, pokiaľ ide o výstupy, výsledky a konkrétny dosah, pričom sa zároveň berú do úvahy programové ciele;

173.  povzbudzuje prenos výstupov z výskumu do iniciatív, ktorý by mal hmatateľný pozitívny dopad na každodenný život občanov, napríklad taký, ktorý by sa premietol do koncepcie inteligentných miest a zabraňoval tvorbe výskumu čisto na účely výskumu; domnieva sa, že potenciálnou oblasťou inovácie a rozvoja technologickej a priemyselnej základne je bezpečnosť a obrana; nabáda preto k hlbšiemu rozvoju výskumnej činnosti v tejto oblasti tak, aby sa vyčerpali možnosti technológií dvojakého využitia a prenosu poznatkov do občianskeho sektora v záujme lepšieho riešenia spoločenských výziev;

174.  uvedomuje si pretrvávajúcu medzeru medzi výsledkami výskumu a úspešnou realizáciou produktu na trhu a žiada Komisiu, aby aj ďalej podporovala prepojenie „výskum – inovácia – trh” s cieľom posilniť relatívnu hospodársku konkurencieschopnosť Európy v celosvetovom meradle;

175.  konštatuje, že EÚ by mala hľadať svoju konkurenčnú výhodu v prierezových oblastiach výskumu a povzbudzovať mladých výskumníkov k rozvoju výskumu svetovej úrovne v Európe; zavedenie jednotnej a všeobecnej definície inovácie by uľahčilo proces uplatňovania a zvýšilo príťažlivosť programu pre príjemcov, najmä MSP s obmedzenými administratívnymi kapacitami;

Nové nástroje

176.  víta zavedenie nových foriem nástrojov rizikového kapitálu pre verejno-súkromné partnerstvá v rámci 7. RP – STI a RSFF a výsledky, ktoré sa týmito nástrojmi dosiahli pri zabezpečovaní financovania dlhodobých priemyselných investícií a podpore súkromných investícií do výskumu;

177.  uznáva skutočnosť, že niektoré STI boli mimoriadne úspešné pri zapájaní MSP do svojich projektov, pričom celkové prostriedky, ktoré STI poskytli MSP, predstavovali priemerne 21 %; konštatuje, že fungovanie STI ovplyvnil príliš zložitý právny rámec a zakázaná implementácia spoločných útvarov, čo sa prejavilo tým, že v priemere 52 % ich zamestnancov sa venuje administratívnym úlohám;

178.  domnieva sa, že obozretnejší prístup, ktorý Komisia zaujala počas prvých rokov vykonávania RSFF, bol rozumný a v súlade s hospodárskymi podmienkami v Európe; odporúča však, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o tom, že tento nástroj sa využíva ako účinný nástroj pre rizikovejšie výskumné projekty, ktoré by inak nezískali podporu komerčných bánk , no ktoré by mohli viesť k väčším inovačným prienikom; za krok správnym smerom sa považuje vytvorenie nástroja na zdieľanie rizika, ktorý dopĺňa existujúci RSFF a zaručuje účasť MSP založených na výskume;

Súčinnosť

179.  konštatuje, že je nutné vynaložiť väčšie úsilie na to, aby sa Komisii umožnilo účinne odhaľovať odchylné postupy pri vykonávaní projektov a zaručiť, že jednotlivé GR Komisie a ostatné implementačné subjekty pristupujú k všetkým príjemcom rovnakým a jednotným spôsobom v záujme zníženia ich administratívneho zaťaženia; konštatuje, že treba zabezpečiť, aby už existujúca informačná služba pre výskum a vyjasňovací výbor pre výskum plnili úlohy pôvodne predpokladaného jednotného vyjasňovacieho strediska;

180.  berie na vedomie zložitosť podpory väčšej súčinnosti medzi 7. RP a štrukturálnymi fondmi (SF); domnieva sa, že Komisia by mohla zintenzívniť svoju komunikáciu s členskými štátmi tým, že by predložila niektoré príklady najlepších postupov a zabezpečila tak účinné využitie štrukturálnych fondov v záujme uľahčenia súčinného prístupu nahor (príprava projektu, tvorba kapacít) aj nadol (plné predvedenie, realizácia na trhu); je presvedčený, že regionálny rozmer oblasti výskum a inovácií by sa teda mohol rozšíriť na podporou vzdelávania v oblasti inovácie a výskumu (tzv. vedomostného trojuholníka) a vytvorenie tzv. ohnísk excelentnosti a regionálnych zoskupení, a teda rozšíriť aj geografický záber 7. RP s cieľom účinne a efektívne rozdeľovať projekty medzi všetky členské štáty; uznáva potrebu zvýšenej koordinácie prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre rozvoj výskumnej infraštruktúry a následné financovanie výskumnej činnosti v súlade s rámcovými programami.

Časť XVII - osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2013 s názvom Boli programy Marco Polo účinné v presune dopravy z ciest?

181.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Boli programy Marco Polo efektívne v presune dopravy z ciest? - a súhlasí s jeho odporúčaniami;

182.  zastáva názor, že ciele programov Marco Polo presunúť dopravu z ciest na druhy dopravy, ktoré sú viac priaznivé pre životné prostredie, sú stále platné a predstavujú kľúčový prvok európskej dopravnej politiky, s ktorou Európsky parlament plne súhlasí;

183.  zastáva názor, že myšlienky, ktoré viedli k vytvoreniu programu sú stále inovatívne a môžu generovať efektívne a udržateľné služby v oblasti nákladnej dopravy; domnieva sa však, že z prevádzkového hľadiska boli použitý nástroj a metodológia neprimerané zámeru programu;

184.  zastáva názor, že pri posudzovaní výsledkov sa musia brať do úvahy aj zmeny na trhu a výzvy hospodárskej krízy; vyjadruje však presvedčenie, že hospodársky pokles nemôže slúžiť ako výhovorka za podpriemerný výkon programu; naliehavo vyzýva Komisiu v tomto ohľade, aby vypracovala závery z výsledkov programov MP (prebiehajúceho), aby si osvojila najlepšie postupy a zároveň aby sa aj poučila z chýb pri navrhovaní a vykonávaní programov v budúcnosti;

185.  berie na vedomie, že na programové obdobie 2014 – 2020 nebolo navrhnuté žiadne osobitné nariadenie o financovaní programu Marco Polo III a že všeobecný rámec podpory služieb v oblasti nákladnej dopravy je už od roku 2011 súčasťou návrhu Komisie na novú transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) a Nástroj na prepojenie Európy (NPE);

186.  berie na vedomie, že Komisia nedávno navrhla nový zmenený program NAIADES II(24) pre sektor vnútrozemskej dopravy;

187.  pripomína, že čo sa týka infraštruktúry, cieľom bielej knihy Komisie s názvom Plán jednotného dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje je zriadenie plne funkčnej a interoperabilnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030 a takisto optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov vrátane lepšieho využitia druhov dopravy, ktoré efektívnejšie využívajú energiu;

188.  konštatuje, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje(25) vyzval na „predĺženie programu Marco Polo aj po roku 2013, a to v záujme efektívneho využitia potenciálu lodnej dopravy“ ale takisto upozorňuje na potrebu program zjednodušiť a zlepšiť;

189.  berie na vedomie, že počas trialógov v rámci nového právneho rámca(26) sa Európsky parlament a Rada dohodli na tom, že služby v oblasti nákladnej dopravy bude možné financovať z prostriedkov Nástroja na prepojenie Európy (NPE) a že sa dohodlo na jasnom odkaze na udržateľné služby v oblasti nákladnej dopravy v rámci novej transeurópskej dopravnej siete s osobitným dôrazom na „námorné diaľnice“ (článok 38);

190.  súhlasí s názorom Komisie, že príspevok programu Marco Polo k zmene rovnováhy druhov dopravy môže byť iba skromný, keďže pridelené zdroje boli taktiež obmedzené;

191.  domnieva sa, že zmeny v rozdelení druhov dopravy je potrebné vysvetliť nielen ako výsledok programov Marco Polo, ale je potrebné zohľadniť aj iné opatrenia; nazdáva sa, že očakávané výsledky programov by sa v budúcnosti mali posudzovať na základe pridelených finančných prostriedkov a objemu príslušného sektora;

192.  domnieva sa, že napriek obmedzeným dostupným zdrojom boli programy MP prijaté berúc do úvahy možné externé a demonštračné vplyvy, čo by mohol mať za následok väčšie vplyvy ako sa pôvodne plánovalo;

193.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že sa mali využiť najlepšie postupy založené na národných skúsenostiach s cieľom zlepšiť riadenie a definíciu programov;

194.  zdôrazňuje však, že nie všetky skúsenosti členských štátov sa môžu extrapolovať na európskej úrovni, keďže európsky dopravný sektor funguje v zložitejšom a multimodálnom prostredí; poznamenáva, že čelí obrovským obmedzeniam (interoperabilita, rôzne vnútroštátne právne predpisy, sektory otvorené konkurencii rôznym spôsobom), čo si vyžaduje okrem finančnej podpory aj iné opatrenia (regulačné opatrenia, politická vôľa, správne vykonávanie a presadzovanie);

195.  pripomína v tomto ohľade uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o jednotnom európskom dopravnom priestore a upozorňuje, že presun medzi druhmi dopravy nie je možné dosiahnuť prostredníctvom legislatívy, ale len využitím fungujúcej infraštruktúry, vnútorných výhod, silných stránok a stimulov;

196.  zastáva názor, že malý počet hráčov v oblasti multimodality (hlavný cieľ príjemcov) pravdepodobne prispel k nedostatočnému počtu projektov, ktoré sa prihlásili na výzvy; zastáva názor, že toto môže byť výsledok prirodzeného správania sa hráčov v oblasti dopravy, ktorí zvyčajne prevádzkujú jeden druh dopravy; vyzýva Komisiu, aby sa snažila zvýšiť účasť prevádzkovateľov jedného druhu dopravy, ktorí by mohli takisto využívať výhody z budúcich iniciatív; berie však na vedomie poznámku Dvora audítorov o zložitosti programu, na čo poukázali príjemcovia, ktorí tým možno odradili ďalších možných záujemcov;

197.  domnieva sa. že slabo prispôsobený regulačný rámec spolu s nedostatkom správnych informácií a komunikácie v rámci programov sú tiež prvky, ktoré je potrebné brať do úvahy pri analýze nedostatkov programov; vyzýva Komisiu, aby hľadala riešenia ako zlepšiť a zvýšiť potenciál príjemcov znížením zložitosti a administratívnej záťaže ako aj zlepšením komunikácie budúcich akcií;

198.  pripomína osobitnosť programu Marco Polo, ktorý je založený na výkonnosti a pri ktorom sú úhrady finančných prostriedkov podmienené výsledkami; berie na vedomie, že tento osobitný charakter, ktorý je pozitívny pokiaľ ide o riadenie fondov EU, spolu so zložitosťou sektora a hospodárskym poklesom prispeli k podpriemernému výkonu tohto programu;

199.  zdôrazňuje však, že Komisia by mala venovať hodnoteniu výsledkov u príjemcov osobitnú pozornosť; berie na vedomie, že Komisia sa zlepšila v kontrole výsledkov;

200.  zdôrazňuje potrebu, aby programy založené na výsledkoch mali kvalitnú metodológiu na hodnotenie plnenia cieľov; súhlasí v tomto zmysle s poznámkou Dvora audítorov, že je potrebné aktualizovať a spresniť metodológiu na hodnotenie výkonnosti;

201.  vyjadruje presvedčenie, že rozvoj kvalitnej metodológie môže takisto slúžiť na poskytovanie informácií potenciálnym prevádzkovateľom, ktorí by sa mohli zaujímať o presun na iné druhy dopravy, najmä MSP s nedostatkom zdrojov na rozvoj týchto nástrojov;

202.  pripomína, že projekty Marco Polo reagovali mimoriadne citlivo na hospodársku krízu, čo viedlo k menšiemu počtu projektov, ktoré program podporil, ako sa očakávalo; konštatuje, že keďže Marco Polo je program zameraný na výsledky, zmenšenie objemu dopravy malo takisto vplyv na skutočný objem nákladnej dopravy, ktorý sa podarilo presunúť na iné druhy dopravy;

203.  domnieva sa, že dostatočná analýza potrieb trhu, ktorú Dvor audítorov označil za slabú stránku, nemohla byť dostačujúca na zaistenie lepších výsledkov účinnosti programov Marco Polo; nalieha na Komisiu, aby poskytla dôkladnejšiu analýzu budúcich programov zahŕňajúcich zmenu druhu dopravy;

204.  domnieva sa však, že chýbajúci dopyt na trhu sa nemôže považovať za prekážku politickej akcie, keďže jedným z cieľov dopravnej politiky EÚ je pokus o riešenie nevyrovnaných rozdielov pri prechode na iné druhy dopravy a o vytvorenie stimulov na úspešné fungovanie trhu; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vyšší risk a aby sa poučila z neúspešných skúseností a skombinovala finančné stimuly podľa možnosti aj s finančnou pomocou pre infraštruktúru, ako uvádza Súd audítorov, ako aj s ostatnými regulačnými opatreniami;

205.  je znepokojený poznámkou Dvora audítorov ohľadne možnej situácie „spätného presunu na iné druhy dopravy“ ako nepriameho vplyvu prijatia novej legislatívy v oblasti životného prostredia (napr. predpisy o síre); vyzýva Komisiu, aby analyzovala trendy v možných spätných presunoch na iné druhy dopravy, aby sa venovala riešeniam a úzko spolupracovala so zúčastnenými riaditeľstvami, aby bol prístup pri navrhovaní legislatívy a nových finančných podporných programov systematický;

206.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že východné členské štáty sa od začiatku nezúčastnili týchto projektov a dáva do pozornosti nedostatok stimulov v týchto krajinách, tieto krajiny vo všeobecnosti uprednostňujú žiadať o finančné prostriedky z Regionálneho alebo Kohézneho fondu s vyššími mierami spolufinancovania a s menšou administratívnou záťažou; víta v tomto smere dohodu medzi zákonodarcami o NPE, keďže krajiny čerpajúce finančné prostriedky z Kohézneho fondu budú môcť žiadať o finančné prostriedky EÚ na služby v oblasti nákladnej dopravy za rovnakých podmienok ako pri žiadaní o prostriedky z Kohézneho fondu.

Časť XVIII - osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2013 s názvom Spolupráca EÚ s Egyptom v oblasti správa vecí verejných

207.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Spolupráca EÚ s Egyptom v oblasti správa vecí verejných a uvádza svoje pripomienky a odporúčania:

208.  konštatuje, že pokiaľ ide o reformy hospodárenia s verejnými financiami, bol spustený podporný program v hodnote 4 miliónov EUR financovaný EÚ, Francúzskom a Rumunskom na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a na posilnenie vymáhania majetku v Egypte; poznamenáva, že tento program sa začal vykonávať v júli 2011, bude bežať do júla 2014 a EÚ ako hlavný darca bude požiadaná o jeho predĺženie; poznamenáva, že dôkladnú odbornú prípravu absolvovalo celkovo 166 prokurátorov, pracovníkov presadzovania práva a finančného spravodajstva; berie na vedomie, že program pozitívne zhodnotila nezávislá monitorovacia správa v decembri 2012;

209.  berie na vedomie, že na obdobie 2007 – 2013 dostal Egypt približne 1  miliardu EUR podpory Únie: 60 % formou sektorovej rozpočtovej podpory (SRP) egyptskej vláde a zvyšok prostredníctvom projektov dohodnutých s egyptskými orgánmi; konštatuje, že rozpočtová podpora je hlavným mechanizmom Komisie na realizáciu pomoci Egyptu; vyvodzuje však záver, že ESVČ a Komisia vcelku neboli schopné účinne riadiť a kontrolovať podporu Únie na zlepšenie správy vecí verejných v Egypte;

210.  poznamenáva, že vymáhanie majetku sa stalo prioritou za Mursího vlády a dosiahol sa významný pokrok; konštatuje, že vymáhanie majetku si vyžaduje vysokokvalitné úsilie súdov v súlade s medzinárodnými normami, čo vedie k zlepšeniu v postupoch a vo finančnej správe; konštatuje, že Egypt sa v indexe korupcie stále nachádza nízko, ale úsilie nebolo márne a pokrok je viditeľný; berie na vedomie, že za pomoci EÚ sa nedávno vypracoval návrh zákona o ochrane svedkov a je pripravený na schválenie spolu s dvoma ďalšími zákonmi, proti konfliktu záujmov a o prístupe k dokumentom;

211.  EÚ a USAID sú v Egypte koordinátormi pomoci v programoch hospodárenia s verejnými financiami. konštatuje, že EÚ koordinuje aj spoluprácu medzi Egyptom a členskými štátmi vo vymáhaní majetku a že na celom svete bol zmrazený majetok v hodnote 1,2 miliardy EUR;

212.  domnieva sa, že monitorovanie programov prostredníctvom SRP je dôležité a je rovnako dôležité trvať na tom, aby sa zlepšovala zodpovednosť a transparentnosť v dialógu s egyptskými orgánmi v medzinárodnom rámci verejných výdavkov a finančnej zodpovednosti (PEFA); domnieva sa, že možnosť prerušenia programov SRP je užitočný a potrebný nástroj v plnení tohto cieľa;

Záver

213.  konštatuje, že táto osobitná správa Dvora audítorov o spolupráci EÚ s Egyptom v oblasti správy vecí verejných obsahuje mnohé dôležité zistenia a že je dôležité, aby Dvor audítorov neposudzoval len kvalitu finančného riadenia, ale aby hodnotil aj dosiahnuté výsledky programov EÚ; žiada preto Komisiu, aby pravidelne hodnotila dosiahnuté výsledky;

214.  konštatuje, že Európsky parlament bude musieť investovať viac do svojej politickej zodpovednosti s cieľom užšie monitorovať vykonávanie týchto a ďalších politík;

Časť XIX - osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2013 s názvom Vynakladajú sa finančné prostriedky EÚ v rámci politiky súdržnosti na cesty dobre?

215.  víta zistenia Dvora audítorov potvrdzujúce značné zlepšenie bezpečnosti na cestách a výrazné zníženie mier úmrtnosti (v niektorých prípadoch na nulu); okrem toho poznamenáva, že zlepšenia na cestách viedli vo všeobecnosti k skráteniu času cestovania;

216.  berie na vedomie odporúčania Dvora audítorov a zároveň súhlasí s niekoľkými vysvetleniami Komisie;

217.  poznamenáva, že napriek tomu, že cestné projekty mali stanovené ciele, ich vplyv na hospodársky rozvoj nebolo možné posúdiť kvôli nedostatku vhodných ukazovateľov; vyzýva Komisiu a členské štáty v súvislosti s novým programovým obdobím, aby vytvorili skupinu spoľahlivých a merateľných ukazovateľov s cieľom riešiť túto otázku;

218.  berie na vedomie rozdiely, ktoré existujú medzi kontrolovanými členskými štátmi pokiaľ ide o ich postupy verejného obstarávania; zastáva názor, že európska smernica o verejnom obstarávaní by sa mala prísne dodržiavať vo všetkých členských štátoch, aby sa dosiahla najvyššia úroveň účinnosti a nákladovej efektívnosti; okrem toho sa domnieva, že budúce spolufinancovanie cestných projektov by malo byť podmienené krokmi členských štátov na zabezpečenie konkurencie na stavebnom trhu prostredníctvom zamerania systémov verejného obstarávania na hospodárnosť pri súčasnom vyhýbaní sa prekážkam vstupu na trh;

219.  vyzýva Komisiu, aby naďalej aktualizovala a upravovala príručku pre analýzu nákladov a výnosov investičných projektov, ktorá platí pre všetky projekty a aby poskytovala usmerňovanie pri vypracovávaní prognóz premávky;

220.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých prognóz premávky na jednej strane a vypočítanie možného hospodárskeho vplyvu výstavby ciest na druhej strane;

221.  zastáva názor, že náklady na výstavbu ciest závisia aj od morfológie povrchu, seizmického nebezpečenstva, environmentálnych, archeologických, kultúrnych a ďalších obmedzení a tiež od niekoľkých potrebných inžinierskych objektov (ako mosty a tunely); zastáva názor, že tieto variabilné náklady by mal Dvor audítorov zohľadniť v plnej miere;

222.  žiada Komisiu a Dvor audítorov, aby poskytli ďalšie informácie o možnom vytvorení celoeurópskej jednotkovej ceny pre inžinierov, ktorí pripravujú odhady nových projektov, s cieľom pomôcť príjemcom pri znižovaní nákladov za obstarávanie.

Časť XX - osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2013 s názvom Dosiahli členské štáty a Komisia prostredníctvom opatrení na diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva efektívny pomer medzi kvalitou a nákladmi?

Všeobecné pripomienky

223.  je znepokojený skutočnosťou, že dobré riadenie programov a iniciatív financovaných EÚ je ohrozené, keďže škrty vo verejnom sektore majú vplyv na stavy personálu v rámci príslušných administratív;

224.  je znepokojený skutočnosťou, že členské štáty zavádzajú opatrenia rôznymi spôsobmi a že pripomienky Dvora audítorov sú v mnohých prípadoch určené im;

225.  pripomína, že by sa mal klásť oveľa väčší dôraz na jasné potreby alebo konkrétne ciele a schopnosť pomáhať oblastiam, ktoré to potrebujú;

226.  upozorňuje na potrebu ekologickejšej, spravodlivejšej a úplne zákonnej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá predstavuje zásadu „verejné výdavky na verejné statky“; je presvedčený, že zintenzívnenie sociálno-politického používania finančných prostriedkov na rozvoj vidieka bude viesť k výraznej podpore rastu a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

227.  upozorňuje na to, že príslušné projekty v oblasti diverzifikácie by sa mali zameriavať na rozvoj miestnej infraštruktúry a miestnych základných služieb vo vidieckych oblastiach, aby sa zabránilo tendenciám k vyľudňovaniu; je presvedčený, že projekty by sa mali zameriavať aj na zvyšovanie atraktívnosti vidieckych oblastí pre mladých ľudí a mali by viesť k novým slušným a dobre plateným pracovným príležitostiam;

Prístup Dvora audítorov

228.  konštatuje, že táto osobitná správa sa zamerala na cieľ diverzifikácie v rámci osi 3, a považuje za užitočné preskúmať tiež cieľ zlepšenia kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácie hospodárskej činnosti;

229.  poznamenáva, že opatrenia, ktoré boli predmetom auditu, sú navrhnuté tak, aby mali vplyv nielen na zamestnanosť a príjem, a sú určené na to, aby prispievali k udržateľnosti vidieckych oblastí;

Budúci vývoj

230.  víta skutočnosť, že Komisia pre ďalšie programové obdobie navrhla niekoľko zlepšení, prostredníctvom ktorých by sa mali riešiť niektoré problematické body, ktoré uviedol Dvor audítorov, a to najmä:

231.  žiada členské štáty, aby vo svojich programoch rozvoja vidieka jasne určili, kde verejná pomoc v oblasti investícií do nepoľnohospodárskych činností prispeje k náprave napríklad zlyhania trhu súvisiaceho s prekážkami zamestnanosti a rastu; zastáva názor, že v súvislosti s týmito potrebami by preto členské štáty mali stanoviť konkrétne a merateľné ciele, a že Komisia by mala schváliť len tie programy rozvoja vidieka, ktoré predstavujú opodstatnené a komplexné stratégie s jednoznačným odôvodnením, ktoré preukazuje, ako pomoc v rámci politiky prispeje k strategickým cieľom vytvorenia podmienok pre rast a pracovné príležitosti, ako aj boja proti vyľudňovaniu vidieka;

232.  členské štáty by mali stanoviť a dôsledne uplatňovať kritériá na zabezpečenie výberu najefektívnejších, trvalo udržateľných projektov vzhľadom na konkrétne ciele členských štátov; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť správne a nepretržité uplatňovanie týchto kritérií, nielen v prípadoch nedostatku rozpočtových prostriedkov;

233.  žiada Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v súvislosti so zmiernením rizík mŕtvej váhy a presunu a aby podporovali prijatie týchto postupov;

234.  žiada Komisiu, aby podporila členské štáty v prijatí postupu, na základe ktorého by boli výdavky na investície oprávnené až odo dňa schválenia grantu;

235.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty mali účinné systémy na vykonávanie kontrol primeranosti nákladov;

236.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na zníženie administratívnej záťaže a zabezpečenie realizácie platieb v primeranej lehote;

237.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa v nasledujúcom programovom období 2014 – 2020 získali relevantné a spoľahlivé informácie s cieľom umožniť riadenie a monitorovanie opatrenia, a aby preukázali, v akom rozsahu poskytnutá pomoc prispieva k dosiahnutiu zastrešujúcich priorít EÚ; je presvedčený, že ciele v oblasti vytvárania pracovných miest by mali byť reálne a počet vytvorených pracovných miest by sa mal presne monitorovať; je presvedčený, že opatrenia by sa mali v programovom období lepšie riadiť, a to najmä v prípade, keď je zrejmé, že stanovené ciele sa nedosiahnu;

Časť XXI - osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2013 s názvom Priniesol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pridanú hodnotu EÚ v podobe opätovného začlenenia prepustených pracovníkov?

238.  zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje auditom výkonnosti, ako aj kontrolám zákonnosti a správnosti, a víta preto osobitnú správu Dvora audítorov, ktorá uvádza pozitívne a negatívne aspekty výkonnosti, čím poskytuje vyvážený všeobecný pohľad;

239.  je si však vedomý, že hodnotenie výkonnosti je možné iba za predpokladu, že v príslušnom nariadení boli stanovené ciele a ukazovatele; žiada preto Komisiu, aby pri vypracovaní nových legislatívnych návrhov zohľadnila stanovisko Parlamentu k auditom výkonnosti;

240.  víta skutočnosť, že takmer všetkým pracovníkom, ktorých sa v dôsledku globalizácie a krízy dotkli hromadné prepúšťania a ktorí ťažili z opatrení Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), boli ponúknuté personalizované a dobre koordinované opatrenia;

241.  s uspokojením konštatuje, že opatrenia EGF boli spravidla dobre skoordinované s vnútroštátnymi opatreniami a opatreniami Európskeho sociálneho fondu (ESF);

242.  berie na vedomie argumenty členských štátov, ktoré nebrali EGF príliš vážne; poznamenáva, že išlo o tieto argumenty:

243.  opakuje, že EGF a EFS možno považovať za komplementárne nástroje; žiada však Komisiu, aby objasnila dôvod vyčlenenia EGF z ESF, keďže ESF sa v určitých prípadoch javil ako vhodnejší na zabezpečenie včasných výsledkov, pričom zaznamenal aj vyššie miery spolufinancovania a predbežného financovania; okrem toho poznamenáva, že v niektorých členských štátoch je európska verejnosť lepšie oboznámená s ESF než EGF(27);

244.  vyzdvihuje, že je v záujme riadneho finančného hospodárenia, aby bolo možné spoľahlivo určiť počet nezamestnaných, ktorí sa po účasti na opatreniach EGF opätovne začlenili na trh práce; nariadenie o EGF (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006(28)) by preto malo nabádať členské štáty k tomu, aby sledovali pomer opätovného začlenenia aj po období realizácie, a okrem toho, tieto údaje by pritom mali byť porovnateľné a pokiaľ možno prepojené s kvantitatívnymi cieľmi;

245.  víta skutočnosť, že v rámci nového nariadenia o EGF na programové obdobie 2014 – 2020 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013(29)) Komisia navrhla ako cieľ 50 % úspešnosť v začlenení prepustených pracovníkov do nového zamestnania po uplynutí 12 mesiacov od realizácie pomoci; kladie však otázku, na základe čoho bol stanovený tento cieľ;

246.  pevne zastáva názor, že podpora z EGF by sa predovšetkým mala využívať na kvalifikáciu, rekvalifikáciu a ďalšie cielené aktívne opatrenia trhu práce namiesto podpory príjmov, ktorú v každom prípade hradia vnútroštátne poistenia v nezamestnanosti; preto žiada, aby bola podpora príjmov ohraničená na 25 % na jedno opatrenie EGF;

247.  zdôrazňuje, že finančná pomoc EÚ by mala vytvárať európsku pridanú hodnotu; žiada preto, aby sa v rámci ročného postupu udelenia absolutória preskúmalo, akú pridanú hodnotu Únie poskytujú opatrenia EGF v porovnaní s opatreniami ESF z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska s cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie politické monitorovanie, alebo aby sa uviedol dôvod, pre ktorý sa tieto údaje neposkytujú; súhlasí s názorom Dvora audítorov, že doba 41 týždňov, ktorá uplynie od podania žiadosti o pomoc z EGF do vyplatenia, je neprijateľne dlhá a odrádza žiadajúce krajiny v núdzi, ktoré sú odkázané na solidaritu Únie; berie však na vedomie informácie, ktoré Komisia uviedla vo svojich odpovediach; pripomína okrem toho všetkým zúčastneným stranám rozhodnutie rozpočtových orgánov Únie nezačleniť EGF do viacročného finančného rámca (VFR), v dôsledku čoho budú všetky žiadosti podliehať osobitnému rozpočtovému postupu a napriek vyššie uvedeným vysvetleniam vyzýva všetky zainteresované strany, aby prešli na elektronické žiadosti a aby obmedzili dodatočné informácie po podaní pôvodnej žiadosti na výnimočné prípady a to vždy najneskôr do 3 mesiacov po podaní pôvodnej žiadosti;

248.  zastáva však názor, že takýto významný nástroj politiky by mal byť dôsledne vyhodnocovaný a navrhuje preto, aby sa hodnotenie EGF na obdobie 2014 – 2020 prepojilo s priebežným hodnotením VFR na obdobie 2014 – 2020.

Časť XXII - osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2013 s názvom Podpora na zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

249.  konštatuje, že Komisia by mala:

250.  konštatuje, že členské štáty by mali:

251.  konštatuje, že členské štáty by mali:

252.  konštatuje, že Komisia by mala zlepšiť svoje monitorovanie tohto opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ho členské štáty vykonávali v súlade s konkrétnymi stanovenými cieľmi a aby sa dosiahla krátkodobá a dlhodobá udržateľnosť; konkrétne poznamenáva, že členské štáty by mali od príjemcov vyžadovať, aby poskytli podrobné údaje o hodnote svojich lesných plôch pred poskytnutím investičnej podpory a po nej, a povinnosťou riadiacich orgánov by malo byť overenie týchto hodnôt.

Časť XVIII - osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2013 s názvom Podpora EÚ na správu vecí verejných v Konžskej demokratickej republike

253.  v úzkej koordinácii s vnútroštátnymi orgánmi a ostatnými rozvojovými partnermi, najmä členskými štátmi, by Komisia a ESVČ mali:

254.  Komisia by mala:

255.  Komisia by mala:

256.  Komisia a ESVČ by mali:

257.  Komisia by mala:

Časť XXIV - osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2013 s názvom Spoločná poľnohospodárska politika: Je osobitná podpora ustanovená v článku 68 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 dobre navrhnutá a vykonávaná?

258.  osobitná podpora pre určité poľnohospodárske činnosti by mala byť založená na prísnom výklade ustanovení článku 68 a nové delegované akty by mali vyžadovať, aby priznávanie tejto viazanej podpory bolo Komisii dostatočne odôvodnené a Komisia by ho mala kontrolovať; poznamenáva, že na to, aby mohla Komisia prevziať svoju konečnú zodpovednosť v rámci systému zdieľaného hospodárenia, mala by zohrávať aktívnejšiu úlohu pri určovaní kritérií, ktorými sa bude riadiť vykonávanie opatrení, a pri komparatívnom posudzovaní opatrení s cieľom predchádzať nevysvetleným a mimoriadnym pohybom v cenách ako v prípade týkajúcom sa kôz v osobitnej správe Dvora audítorov; konštatuje, že právne nástroje na tento účel by mali byť stanovené v nových delegovaných aktoch; poznamenáva, že členské štáty by mali byť povinné v nových delegovaných aktoch preukázať, že každé osobitné podporné opatrenie, ktoré majú v pláne zaviesť, je nevyhnutné (z hľadiska potreby prístupu založeného na odchýlkach a pridanej hodnote tohto prístupu), relevantné (z hľadiska vykonávacích opatrení, hodnotiacich kritérií a úrovne pomoci) a spĺňa kritéria riadneho finančného hospodárenia; najmä a v odozve na poznámku Dvora audítorov, že „jasne vymedzené prípady“ neboli jasne vymedzené, by vykonávanie nového nariadenia (EÚ) č. 1307/2013(30) členskými štátmi malo prekonať zistené problémy:

259.  pri zohľadnení množstva možných opatrení by mal byť zavedený vhodný systém monitorovania, aby sa uľahčilo následné hodnotenie;

260.  po zavedení opatrení by členské štáty mali vytvoriť vhodné a komplexné systémy riadenia a kontroly, aby sa zabezpečilo splnenie všetkých požiadaviek nariadenia (EÚ) 1307/2013; s cieľom zabrániť vzniku neprimeraných nákladov v prípade obmedzeného rozsahu osobitných podporných opatrení by mali byť požiadavky na kontrolu zohľadňované už vo fáze tvorby opatrení (jednoduchosť vykonávania, kontrolovateľnosť kritérií atď.) a ak to bude možné, dokonca už pri prijímaní rozhodnutí o tom, či sa majú dané opatrenia zaviesť alebo nie.

Časť XXV - osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2013 s názvom Môžu Komisia a členské štáty preukázať, že rozpočtové prostriedky EÚ vyčlenené na politiku rozvoja vidieka sa riadne vynakladajú?

261.  víta osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Môžu Komisia a členské štáty preukázať, že rozpočtové prostriedky EÚ vyčlenené na politiku rozvoja vidieka sa riadne vynakladajú? - a v zásade podporuje jeho odporúčania;

262.  zdôrazňuje, že potrebujeme ekologickejšiu, spravodlivejšiu a plne legitímnu spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude vyjadrovať zásadu „verejné výdavky na verejné statky“ a ktorá tak bude predstavovať významný krok k vývoju a modernizácii SPP; pripomína, že je nevyhnutné, aby poľnohospodárska politika Únie bola prínosom pre verejnosť vo všeobecnosti, a nielen pre poľnohospodárov;

263.  zdôrazňuje, že programy rozvoja vidieka predstavujú dôležité nástroje na tvorbu pracovných miest a podporu rastu, zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a zlepšenie životného prostredia; keďže výdavky na rozvoj vidieka zahŕňajú opatrenia na podporu fariem, poľnohospodárskych podnikov a malých podnikov a spoločenstiev vo vidieckych oblastiach; domnieva sa, že je dôležité, aby sa prostredníctvom týchto opatrení riešili potreby týchto príjemcov a aby sa tak dosiahli rozličné ciele; zdôrazňuje, že monitorovanie a hodnotenie sú preto kľúčové a domnieva sa, že je dôležité, aby Parlament a verejnosť vedeli, či sa peniaze Únie vynakladajú správne;

264.  vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich programov rozvoja vidieka stanovili osobitné merateľné ciele zamerané na to, čo sa prostredníctvom výdavkov v oblasti rozvoja vidieka plánuje dosiahnuť; domnieva sa, že Komisia by mala pred schválením programov rozvoja vidieka zabezpečiť, aby tieto programy členských štátov obsahovali jasné ciele a plány hodnotenia, ktoré poskytnú informácie o výsledkoch, ktoré sa dosiahli plánovanými činnosťami v súlade so schválenými cieľmi, a aby včas poskytla informácie o politických rozhodnutiach na nasledujúce programové obdobie;

265.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov zistil, že súčasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia neposkytujú informácie, prostredníctvom ktorých by sa preukázalo, že opatrenia sú zamerané na čo najúčinnejšie dosiahnutie cieľov politiky; žiada, aby sa Európskemu parlamentu poskytovali jasné informácie o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom výdavkov v oblasti rozvoja vidieka;

266.  pokiaľ ide o veľkú sumu takmer 100 miliárd EUR vyčlenenú na dosiahnutie cieľov v oblasti rozvoja vidieka v období financovania 2007 – 2013, ako aj o príspevok členských štátov z vlastných zdrojov vo výške 58 miliárd EUR, súhlasí s Európskym dvorom audítorov, že v súvislosti so zvyškom súčasného výdavkového obdobia (do konca roka 2015) by sa malo zlepšiť monitorovanie a hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky EÚ riadne vynaložili;

267.  vyzýva členské štáty, aby okamžite využili monitorovanie a hodnotenie s cieľom intenzívnejšie sa zamerať na výsledky a odporúča, aby Komisia a členské štáty zlepšili hodnotenie výsledkov programov rozvoja vidieka v súčasnom finančnom období a využili tieto zistenia na zlepšenie svojich programov rozvoja vidieka na obdobie financovania 2014 – 2020;

268.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie (CMEF) na roky 2014 – 2020, aby tak získala účinný nástroj pre seba a členské štáty, ktorý bude produkovať relevantné údaje, ktoré sa budú využívať pri monitorovaní a hodnotení; trvá na tom, že treba vypracovať spoľahlivé ukazovatele s cieľom umožniť porovnania medzi členskými štátmi (a/alebo regiónmi) a monitorovať výsledky rôznych opatrení rozvoja vidieka a ich prispievanie k plneniu priorít Únie;

269.  domnieva sa, že členské štáty potrebujú spoločný systém monitorovania a hodnotenia, aby sa zabezpečilo, že Komisia bude schopná analyzovať mieru pokroku a plnenia vymedzených cieľov, ich vplyv a účinnosť na úrovni EÚ; víta súčasné úsilie Komisie a členských štátov na určenie povinných spoločných ukazovateľov pre spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie na roky 2014 – 2020 pre spoločnú poľnohospodársku politiku a programy rozvoja vidieka vyzýva ich, aby zabezpečili, aby programy rozvoja vidieka obsahovali jasné požiadavky týkajúce sa využitia týchto ukazovateľov;

270.  domnieva sa, že uplatňovanie osobitného cieľa musí vykazovať určitý stupeň homogénnosti na rôznych územiach, a preto je potrebné predchádzať rozptylu v oblastiach regulácie, uplatňovania a rozpočtu a zabezpečiť jednotnosť vo vykonávaní tohto opatrenia členskými štátmi;

271.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa Európskemu parlamentu včas doručia výročné správy o vykonávaní plánované na roky 2017 a 2019, aby tiež mohol posúdiť ukazovatele výsledkov a vplyv programov rozvoja vidieka.

Časť XXVI - osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2013 s názvom Priama finančná podpora Európskej únie pre palestínsku samosprávu

272.  víta osobitnú správu, v ktorej sa skúma priama finančná pomoc EÚ Palestínskej samospráve ako významný príspevok do celkovej politickej a finančnej rozpravy o angažovanosti Európskej únie spolu s Palestínskou samosprávou na podporu pokroku k riešeniu v podobe dvoch štátov pri plnom súlade so zásadou dodržiavania zvrchovanosti a územnej celistvosti tak územia pod správou Palestínskej samosprávy, ako aj štátu Izrael; berie na vedomie zistenia, nálezy a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

273.  víta zistenia správy, ktorá potvrdzuje niektoré dôležité úspechy a potrebu vylepšení súčasného mechanizmu PEGASE (Palestínsko-Európsky mechanizmus sociálno-ekonomickej pomoci), pričom konštatuje, že:

274.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že pretrváva viacero nedostatkov riadenia mechanizmu PEGASE Komisiou, okrem iného, že:

275.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sa týmito otázkami bezodkladne zaoberali a konali spolu s Palestínskou samosprávou a aby v primeranom čase informovali Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku;

276.  víta skutočnosť, že Komisia sa zaoberala obavou Dvora audítorov, čo sa týka využívania priamych dohodnutých postupov a uplatňovania viacerých verejných súťaží; má rovnaký názor ako Dvor audítorov, že verejná súťaž by bola užitočnejšia v prípade zákaziek na riadiace služby a audit; nabáda Komisiu, aby stanovila záväzné uplatňovanie postupov verejnej súťaže s cieľom dosiahnuť najlepšiu hodnotu sa poskytované peniaze a zabezpečovať rovnaké podmienky medzi všetkými účastníkmi trhu, ktoré by umožňovalo výnimky v krízových stavoch;

277.  vyjadruje znepokojenie pokračujúcim poklesom darcovského financovania pre Palestínsku samosprávu tak zo strany členských štátov EÚ, ako aj zo strany tretích krajín; so znepokojením berie tiež na vedomie zistenia Dvora audítorov, že Komisia a ESVČ nevypracovali jasnú stratégiu na to, ako zmenšiť závislosť Palestínskej samosprávy od finančnej pomoci Únie; berie na vedomie politické obmedzenia, ktoré sťažujú účinné zmenšenie závislosti Palestíncov od vonkajšej pomoci; povzbudzuje Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v úsilí o posilnenie finančnej nezávislosti Palestínskej samosprávy od vonkajších zdrojov;

278.  naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby v plnej miere zohľadnili zistenia Dvora audítorov týkajúce sa nedostatočnej podmienenosti priamej finančnej pomoci EÚ Palestínskej samospráve, čo oslabuje možný vplyv Komisie a ESVČ na ďalšie reformy; berie na vedomie, že nedostatok podmienenosti je politickým výberom Komisie, ESVČ a členských štátov v súlade si ich politickými cieľmi v mierovom procese na Blízkom východe, domnieva sa však, že to bude možno potrebné prehodnotiť s ohľadom na zvýšenie účinnosti realizácie pomoci Únie v regióne;

279.  vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby pri uplatňovaní mechanizmu PEGASE skontrolovali, či je možné používať zásadu „viac za viac“ a aby dôsledne monitorovali vyplácanie jeho finančných prostriedkov; očakáva, že bude informovaný o možnom dosiahnutom pokroku;

280.  je znepokojený zisteniami Dvora audítorov v súvislosti s nedostatočným pokrokom, ktorý Palestínska samospráva dosiahla v rámci reformy verejných služieb a dôchodkových systémov zameranej na obmedzenie daňového vplyvu zvyšujúceho sa počtu štátnych zamestnancov a dôchodcov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolu s Palestínskou samosprávou bezodkladne riešili tieto štrukturálne otázky a aby Parlament a Radu pravidelne informovali o aktuálnej situácii;

281.  v súlade so zisteniami Dvora audítorov ľutuje, že Komisia a ESVČ nevenovali dostatočnú pozornosť zastupiteľnosti financovania z PEGASE; vyjadruje znepokojenie nad rizikami, ktoré uviedol aj Dvor audítorov, že Palestínska samospráva by mohla priamu finančnú pomoc PEGASE využívať ako náhradu za vlastný rozpočet na podporu komponentu spoločnej bezpečnostnej politiky (SBP) v rámci svojich politík vrátane možného financovania policajného a bezpečnostného personálu, ktorý nie je oprávnený na priamu finančnú pomoc PEGASE; požaduje, aby Komisia zabezpečila, že financovanie bude poskytnuté iba konečným príjemcom z dohodnutého zoznamu osôb;

282.  do konca roku 2014 požaduje forenzný audit vyplácania priamej finančnej pomoci PEGASE s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne jeho finančné prostriedky nevyplácali ani nezákonne neprevádzali neoprávneným skupinám, a trvá na tom, aby sa Komisia a ESVČ usilovali o plnú spoluprácu s Palestínskou samosprávou s cieľom zabrániť akémukoľvek možnému presmerovaniu financovania z PEGASE; vyzýva Dvor audítorov, aby poskytol podporu pri využívaní správnej metodiky auditu;

283.  vyjadruje znepokojenie aj nad zisteniami Dvora audítorov v súvislosti s rastúcim počtom štátnych zamestnancov Palestínskej samosprávy v pásme Gazy, ktorí dostávajú platy z priamej finančnej pomoci mechanizmu PEGASE, ale ktorí nechodia do práce; víta modifikácie týchto programov s cieľom trvalo udržateľnej perspektívy zamestnanosti a zlepšenia administratívy;

284.  naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby Palestínskej samospráve bezodkladne nastolili otázku týkajúcu sa potreby vytvoriť solídny mechanizmus vnútornej kontroly v záujme prevencie akéhokoľvek prípadného presmerovania akýchkoľvek verejných finančných prostriedkov z vlastného rozpočtu alebo z priamej finančnej pomoci mechanizmu PEGASE akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám zastupujúcim Hamas alebo spojeným s touto organizáciou, ktorá je teroristickou organizáciou na zozname Únie od roku 2003;

285.  uznáva obmedzenia, ktoré na Palestínsku samosprávu uvaľuje izraelská vláda prostredníctvom napríklad:

286.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v spolupráci s izraelskou vládou na riešení týchto problémov a upozornili ju na jej záväzky ako okupačnej sily podľa medzinárodného práva;

287.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pri skúmaní mechanizmu priamej finančnej pomoci PEGASE v budúcnosti plne zohľadňovali zistenia a závery Dvora audítorov a v plnej miere vykonávali jeho odporúčania;

Budúci vývoj

288.  vzhľadom na možnosti, ktoré poskytujú nové programové obdobie 2014 – 2020 a nový akčný plán EÚ a Palestínskej samosprávy, Dvor audítorov odporúča, aby ESVČ a Komisia vykonali dôkladnú revíziu mechanizmu PEGASE a zohľadnili body uvedené v nasledujúcom odseku;

289.  ESVČ a Komisia by mali v budúcnosti posilniť programovanie priamej finančnej podpory PEGASE, konkrétne prostredníctvom:

290.  Komisia by mala znížiť náklady na správu priamej finančnej podpory PEGASE prostredníctvom:

o
o   o

291.  Poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 56, 29.2.2012. (2) Ú. v. EÚ C 334, 15.11.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 331, 14.11.2013, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 334, 15.11.2013, s. 122. (5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0287. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (8) Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že dodávkou kvalitnejšej vody a lepšími sanitárnymi a hygienickými opatreniami by sa dalo predísť 6,3 % úmrtí vo svete (8 %, ak sa berú do úvahy len rozvojové krajiny). Obeťami väčšiny úmrtí, ktorým sa dá predísť, sú deti v rozvojových krajinách. (9) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 376. (11) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 387. (12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0187. (13) COM(2013)0246 z 22. apríla 2013. (14) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 64. (15) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 66. (16) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1. (17) COM(2011)0751 z 15. novembra 2011. (18) COM(2011)0752 z 15. novembra 2011. (19) COM(2011)0752, článok 50 ods.6. (20) List Predsedu Európskeho dvora audítorov Victora Calderu z 10. december 2010 –CPT11656EN01-10PP-OR.doc. (21) Ú. v. EÚ L 311, 14.11.2002, s. 3. (22) Tlačová správa Európskeho dvora audítorov EDA/13/05. (23) Článok I. I moduli abitativi destinati ad una durevole utilizzazione di cui all'articolo 2 del decreto legge 28 aprile 2009, n. 39, convertito con modificazione alla legge 24 giugno 2009, 11.77, identificati dalle corrispondenti unita immobiliari riepilogate nell’allegato n. 1, che costituisce parte integrante e sostanziale del presente decreto, sono assegnati in proprietà a titolo gratuito al Comune di L'Aquila. Komisia zastáva názor, že "" "permanent" je nesprávny preklad slova "durabile"; Malo by sa prekladať ako ‘"asting!. (24) COM(2013)0623, 10. septembra 2013. (25) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72. (26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1). (27) http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_377_en.pdf. (28) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (29) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).