Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2011)0751 – C7-0443/2011 – 2011/0366(COD))

P7_TA(2014)0237 A7-0022/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0751),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0443/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1)

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní a mandáte na rokovania o návrhu(3),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A7-0022/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje vyhlásenia, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  berie na vedomie vyhlásenie Rady a vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, Európskemu podpornému úradu pre azyl a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 516/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenia Európskeho parlamentu

Článok 80 ZFEÚ:

„Vzhľadom na potrebu prijať toto nariadenie včas, tak, aby bolo možné využívať Fond pre azyl, migráciu a integráciu („fond“) od začiatku roku 2014, v záujme dosiahnutia dohody na tento účel a vzhľadom na neústupnosť Rady Európsky parlament prijal znenie nariadenia vo vyššie dohodnutej podobe. Európsky parlament však znovu pripomína svoje stanovisko, ktoré zastával počas celého trvania rokovaní o tomto nariadení, že správny právny základ pre fond zahŕňa článok 80 druhú vetu ZFEÚ ako spoločný právny základ. Tento právny základ je určený na uplatnenie zásady v zmysle článku 80 prvej vety ZFEÚ. Fond implementuje zásadu solidarity predovšetkým vo svojich ustanoveniach o presune žiadateľov o medzinárodnú ochranu a medzinárodne chránených osôb (články 7 a 18) a vo svojich ustanoveniach o presídľovaní (článok 17). Európsky parlament zdôrazňuje skutočnosť, že prijatím tohto nariadenia v žiadnom prípade nie je dotknutý rozsah právnych základov, ktoré bude mať spoluzákonodarca k dispozícii, najmä pokiaľ ide o článok 80 ZFEÚ.“

Premiestňovanie:

„S cieľom podporiť premiestňovanie ako nástroj solidarity a zlepšiť podmienky, ktoré sa na premiestňovanie vzťahujú, Európsky parlament žiada Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), aby v spolupráci s Európskou komisiou vypracoval príručku a metodiku premiestňovania, ktoré budú vychádzať zo zmapovaných najlepších postupov v oblasti premiestňovania v členských štátoch, vrátane interných organizačných systémov a podmienok prijímania a integrácie. V záujme vytvorenia podnetu na premiestňovanie a uľahčenia operácií súvisiacich s premiestňovaním pre zúčastnené členské štáty Európsky parlament žiada, aby aj EASO poskytoval odborné poznatky v otázkach premiestňovania a aby v spolupráci s Európskou komisiou koordinoval sieť odborníkov na premiestňovanie, ktorí by sa mohli pravidelne sa stretávať v rámci technických schôdzí zameraných na osobitné praktické a legislatívne otázky, a aby podporoval využívanie Fondu pre azyl, migráciu a integráciu pri premiestňovaní. Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby sledovala a pravidelne informovala o vývoji a zlepšovaní azylového systému v členských štátoch, ktoré sú využívajú premiestňovanie.“

Vyhlásenie Rady

Článok 80 ZFEÚ:

„Rada zdôrazňuje význam zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, ktorá sa má v súlade s článkom 80 ZFEÚ uplatňovať v aktoch Únie prijatých podľa kapitoly ZFEÚ o politikách vzťahujúcich sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu, obsahuje vhodné opatrenia na uplatnenie uvedenej zásady. Rada však opätovne zdôrazňuje svoj názor, že článok 80 ZFEÚ nepredstavuje právny základ v zmysle práva EÚ. V uvedenej kapitole ZFEÚ sú to len článok 77 ods. 2 a 3, článok 78 ods. 2 a 3 a článok 79 ods. 2, 3 a 4, ktoré obsahujú právne základy umožňujúce príslušným inštitúciám EÚ prijímať právne akty EÚ.“

Vyhlásenia Komisie

Článok 80 ZFEÚ:

Komisia v duchu kompromisu a s cieľom zabezpečiť bezodkladné prijatie návrhu podporuje konečné znenie, avšak poznamenáva, že tak robí bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy v súvislosti s výberom právnych základov, najmä pokiaľ ide o budúce použitie článku 80 ZFEÚ.

Európska migračná sieť (EMS):

Komisia v duchu kompromisu podporuje konečné znenie článku 23, ktorým sa zabezpečuje kontinuálna finančná podpora činností Európskej migračnej siete pri zachovaní jej súčasnej štruktúry, cieľov a riadenia tak, ako sa to stanovuje v rozhodnutí Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008. Komisia však poznamenáva, že tak robí bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy v súvislosti s budúcou komplexnejšou revíziou podoby a fungovania tejto siete tak, ako sa to uvádza v pôvodnom návrhu znenia článku 23 predloženom Komisiou.

(1) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108. (2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0020.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii Hongkongského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí z roku 2009 členskými štátmi alebo o pristúpení členských štátov k nemu v záujme Európskej únie (15902/2013 – C7-0485/2013 – 2012/0056(NLE))

P7_TA(2014)0238 A7-0166/2014

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15902/2013),

–  so zreteľom na Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí z roku 2009,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0485/2013),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 81 ods. 2 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0166/2014),

1.  súhlasí s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2013/2277(INI))

P7_TA(2014)0239 A7-0149/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 7, článok 136 v spojení s článkom 121 a článok 174,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(1),

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS),

—  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia)(8),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre ústavné veci (A7-0149/2014),

A.  keďže trojka tvorená Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorá vznikla na základe rozhodnutia hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 25. marca 2010 na účely vytvorenia spoločného programu a poskytovania podmienených bilaterálnych úverov Grécku, čím tiež stavia na odporúčaniach Rady ECOFIN, a pôsobí už aj v Portugalsku, Írsku a na Cypre; keďže existuje významné zapojenie ministrov financií eurozóny do rozhodovania o podrobnostiach bilaterálnych úverov;

B.  keďže trojka a jej úloha bola vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 a je uvedená v zmluve o EMS;

C.  keďže Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci Pringle v. Írsko (C-370/12) potvrdil, že Komisia a ECB môžu byť poverené úlohami, ktoré im boli zverené Zmluvou o založení EMS;

D.  keďže v rámci trojky je Komisia pôsobiaca ako zástupca Euroskupiny poverená rokovaniami o podmienkach finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny „v spolupráci s ECB“ a „kedykoľvek je to možné, spoločne s MMF“, finančná pomoc sa ďalej označuje ako „pomoc EÚ – MMF“, avšak Rada je politicky zodpovedná za schvaľovanie programu makroekonomických úprav; keďže každý člen trojky sledoval vlastné postupy;

E.  keďže trojka k dnešnému dňu predstavovala základnú štruktúru pri rokovaniach medzi oficiálnymi veriteľmi a vládami prijímajúcich krajín, ako aj pri revízii vykonávania programov ekonomických úprav; keďže pokiaľ ide o Európu, v prípade Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSM), a napokon prostredníctvom stáleho Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), tie podporujú konečné rozhodnutia týkajúce sa finančnej pomoci a podmienok, ktoré prijala Euroskupina, ktorá preto nesie politickú zodpovednosť za programy;

F.  keďže bola prijatá rozsiahla politická dohoda o predchádzaní neriadenému bankrotu členských štátov v EÚ, a najmä v eurozóne, s cieľom zabrániť hospodárskemu a sociálnemu chaosu, v dôsledku čoho by bolo nemožné vyplácať dôchodky a platy štátnym úradníkom, ako aj extrémne silnému vplyvu na hospodárstvo, bankový systém a sociálne zabezpečenie, okrem toho, že štáty sú dlhodobo úplne odrezané od kapitálových trhov;

G.  keďže trojka je spolu s dotknutým členským štátom zodpovedná aj za prípravu formálnych rozhodnutí Euroskupiny;

H.  keďže niektorým členským štátom, ktoré nepatria do eurozóny, sa už poskytla alebo sa poskytuje pomoc EÚ podľa článku 143 ZFEÚ, ktorú EÚ zabezpečuje v spolupráci s MMF;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty vytvorili niekoľko ad hoc mechanizmov na účely poskytovania finančnej pomoci krajinám eurozóny, najskôr prostredníctvom bilaterálnych úverov, ktoré pochádzali aj z niektorých krajín mimo eurozóny, potom prostredníctvom dočasných núdzových fondov, najmä prostredníctvom ENFS a Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSM), vytvoreného pre členské štáty v núdzi, a napokon prostredníctvom EMS, ktorým sa mali nahradiť všetky ostatné mechanizmy;

J.  keďže Súdny dvor, odkazujúc na článok 13 ods. 3 Zmluvy o založení EMS, nedávno potvrdil (vo veci Pringle), že povinnosťou Komisie je z dôvodu jej účasti v Zmluve o založení EMS „podporovať všeobecný záujem Únie“ a „zabezpečovať zlučiteľnosť memoránd o porozumení, ktoré uzatvára EMS, s právom Európskej únie“;

K.  keďže Súdny dvor vo veci Pringler tiež rozhodol, že EMS je v súlade s ZFEÚ, čím otvoril dvere možnej integrácii tohto mechanizmu do acquis communautaire v rámci súčasných hraníc zmlúv;

L.  keďže memorandum o porozumení predstavuje dohodu medzi dotknutým členským štátom a trojkou, ktorá je výsledkom rokovaní a členský štát sa ňou zaväzuje vykonať výmenou za poskytnutú pomoc isté opatrenia; keďže Komisia podpisuje memorandum o porozumení v mene ministrov financií eurozóny; keďže však nie je verejne známe, ako rokovania medzi trojkou a príslušným členským štátom v praxi prebiehali, a navyše, neexistuje dostatok transparentnosti, pokiaľ ide o to, do akej miery sú členské štáty, ktoré žiadajú o pomoc, schopné ovplyvniť výsledok rokovaní; keďže v Zmluve o založení EMS sa stanovuje, že členský štát, ktorý žiada o poskytnutie pomoci z EMS, by mal v rámci možnosti predložiť žiadosť o pomoc aj MMF;

M.  keďže celkový objem balíkov finančnej pomoci v rámci štyroch programov je rekordný, podobne ako trvanie, štruktúra a kontext týchto programov, čo vedie k nežiaducej situácii, kde pomoc temer výhradne nahradila štandardné financovanie, ktoré poskytujú trhy; v dôsledku čoho sa bankový sektor chráni pred stratami presunom veľkej časti verejného dlhu krajiny zapojenej do programu zo súvahy súkromného sektora do súvahy verejného sektora;

N.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Pringler uviedol, že zákaz ustanovený v článku 125 ZFEÚ zaručuje, že členské štáty sa pri zadlžovaní budú riadiť trhovou logikou, pretože táto logika ich bude nútiť k zachovaniu rozpočtovej disciplíny, a že dodržiavanie takejto disciplíny prispieva na úrovni Únie k realizácii vyššieho cieľa, konkrétne k udržaniu finančnej stability menovej únie; keďže však článok 125 ZFEÚ nezakazuje, aby jeden alebo viacero členských štátov poskytlo finančnú pomoc členskému štátu, ktorý naďalej zodpovedá za svoje vlastné záväzky voči svojim veriteľom, pokiaľ podmienky, s ktorými je takáto pomoc spojená, môžu tento štát motivovať k tomu, aby vykonával zdravú rozpočtovú politiku;

O.  keďže finančná kríza viedla k hospodárskej a sociálnej kríze; keďže táto hospodárska situácia a aktuálny vývoj v niektorých členských štátoch má vážny a doposiaľ nepredpokladaný negatívny vplyv na kvantitu a kvalitu pracovných miest, prístup k úverom, na výšku príjmov, normy sociálnej ochrany, bezpečnosti a zdravia a v dôsledku toho sú hospodárske a sociálne ťažkosti nepochybné; keďže negatívne dôsledky mohli byť bez finančnej pomoci EÚ – MMF podstatne horšie a keďže zásah na európskej úrovni pomohol zabrániť tomu, aby sa situácia ešte zhoršila;

P.  keďže v článku 151 Zmluvy o fungovaní EÚ sa stanovuje, že opatrenia prijaté EÚ a jej členskými štátmi musia byť v súlade so základnými sociálnymi právami stanovenými v Európskej sociálnej charte z roku 1961 a 1989 v Charte základných práv pracovníkov Spoločenstva s cieľom zlepšiť, okrem iného, sociálny dialóg;

Q.  keďže v článku 152 ZFEÚ sa stanovuje, že „Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu“;

R.  keďže v niektorých členských štátoch rastú náklady na služby pre používateľov služieb, čo znamená, že mnohí ľudia už nie sú schopní dovoliť si primeranú úroveň služieb na uspokojenie svojich základných potrieb vrátane prístupu k životne dôležitej liečbe;

S.  keďže Pracovná skupina pre Grécko bola zriadená na účely posilnenia kapacity gréckej verejnej správy v súvislosti s návrhom, vykonávaním a presadzovaním štrukturálnych reforiem na zlepšenie konkurencieschopnosti a fungovania hospodárstva a správy a na vytvorenie podmienok udržateľnej obnovy a vzniku pracovných miest, ako aj na urýchlenie čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ v Grécku a na využitie kritických zdrojov na financovanie investícií;

T.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2012 žiadal vysoké štandardy demokratickej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré sa majú vzťahovať na inštitúcie EÚ, ktoré sú členmi trojky; keďže takáto zodpovednosť je rozhodujúca pre dôveryhodnosť programov pomoci a vyžaduje si najmä užšie zapojenie národných parlamentov a tiež je potrebné, aby boli štáty EÚ, ktoré sú členmi trojky, mohli byť vypočuté v Európskom parlamente na základe jasného mandátu ešte pred tým, ako sa ujmú svojich povinností, a že budú podliehať pravidelnému podávaniu správ a demokratickej kontrole zo strany Parlamentu;

U.  keďže zámerom programov v krátkodobom horizonte bolo v prvom rade predísť neriadenému bankrotu a zamedziť špekulácie v súvislosti s verejným dlhom; keďže strednodobým cieľom bolo zaistiť, aby sa požičané finančné prostriedky vrátili, čím by sa predišlo výraznej finančnej strate, ktorú by museli niesť daňoví poplatníci v krajinách poskytujúcich pomoc a záruku financovania; keďže si to tiež vyžaduje, aby sa programom dosiahol udržateľný rast a účinné zníženie zadlženosti v strednodobom aj dlhodobom horizonte; keďže tieto programy neboli vhodné na komplexnú nápravu makroekonomických nerovnováh, ktoré sa v niektorých prípadoch hromadili celé desaťročia;

Hospodárska situácia na začiatku krízy v krajinách zapojených do programu

1.  domnieva sa, že konkrétne spúšťače krízy boli v každom zo štyroch členských štátov rozdielne, hoci ako spoločný znak možno pozorovať rýchly nárast prílevu kapitálu a hromadenie makroekonomických nerovnováh v celej EÚ počas rokov predchádzajúcich kríze; poukazuje na to, že nadmerný verejný a súkromný dlh, ktorý vystúpil na úroveň, ktorá sa stala neudržateľnú, a prehnaná reakcia finančných trhov v spojení so špekuláciami a stratou konkurencieschopnosti zohrávali kľúčovú úlohu, pričom sa ničomu z uvedeného nedalo zabrániť pomocou existujúceho rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí; ďalej poznamenáva, že krízy štátneho dlhu boli vo všetkých prípadoch pevne prepojené so svetovou finančnou krízou spôsobenou laxnou reguláciou a nevhodným správaním finančného odvetvia;

2.  poznamenáva, že verejné financie v Európe boli už pred krízou v zlom stave a že od 70. rokov minulého storočia sa miera verejného dlhu členských štátov postupne šplhala nahor pod vplyvom rôznych hospodárskych poklesov, ktorými Európa prechádzala; poznamenáva, že náklady plánov na obnovu, klesajúce daňové príjmy a vysoké výdavky na sociálne zabezpečenie zapríčinili nárast deficitu verejných financií a pomeru verejného dlhu k HDP vo všetkých členských štátoch, aj keď nie v rovnakom rozsahu v rámci Únie;

3.  pripomína trojuholníkovú schému vzájomne prepojených citlivých oblastí, keď nevyvážená fiškálna politika niektorých členských štátov prehĺbila deficity verejných financií existujúce ešte pred krízou a keď finančná kríza významne prispela k výraznému zvýšeniu týchto deficitov, v dôsledku čoho nastalo v niektorých členských štátoch napätie na trhoch so štátnymi dlhopismi;

4.  poukazuje na to, že nedávna finančná, hospodárska a banková kríza je najvážnejšou od druhej svetovej vojny; uznáva, že bez opatrení prijatých na európskej úrovni by kríza mala ešte vážnejšie následky; v tejto súvislosti konštatuje, že bývalý prezident ECB Jean-Claude Trichet vyjadril na verejnom vypočutí svoju obavu, že bez rýchlych a účinných opatrení by kríza verejných dlhov mohla vyvolať krízu rozsahu Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929;

5.  konštatuje, že pred začatím programu pomoci EÚ – MMF na jar 2010 existovalo dvojité riziko, ktoré sa týkalo „platobnej neschopnosti“ a „neudržateľnosti“ verejných financií v Grécku v dôsledku nepretržite klesajúcej konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva a dlhodobého fiškálneho vykoľajenia vyplývajúceho z neefektívneho výberu daní z príjmu právnických osôb, pričom v roku 2009 dosiahol schodok verejných financií 15,7 % HDP v porovnaní s – 6,5 % v roku 2007 a pomer dlhu k HDP neustále narastal od roku 2003, keď predstavoval 97,4 %, v roku 2007 dosiahol 107,4 %, v roku 2009 už 129,7 % a v roku 2012 156,9 %; zastáva názor, že problematická situácia v Grécku bola spôsobená aj podvodmi so štatistikami v rokoch predchádzajúcich zriadeniu programu; víta rozhodné kroky gréckej vlády naliehavo a účinne riešiť tieto problémy, a to aj prostredníctvom zriadenia nezávislého štatistického úradu Grécka v marci 2010; poznamenáva, že postupné odhaľovanie podvodov so štatistikami v Grécku malo dosah na potrebu prispôsobiť multiplikátory, odhady a navrhované opatrenia; pripomína, že Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) je na naliehanie Európskeho parlamentu v súčasnosti vybavený právomocami a prostriedkami, ktoré poskytujú solídny základ pre spoľahlivé a objektívne štatistiky;

6.  konštatuje, že Grécko postihla recesia v štvrtom kvartáli 2008; poznamenáva, že táto krajina prekonala šesť kvartálov negatívnej miery rastu HDP, čo v siedmom kvartáli viedlo k aktivovaniu programu pomoci; konštatuje, že existuje úzka súvislosť medzi vplyvom finančnej krízy a nárastom verejného dlhu na strane jednej, a medzi nárastom verejného dlhu a hospodárskym poklesom na strane druhej, keď sa verejný dlh zvýšil z 254,7 miliardy EUR na konci tretieho kvartálu 2008 na 314,1 miliardy EUR na konci druhého kvartálu 2010;

7.  poznamenáva, že v následnosti na žiadosť gréckej vlády o finančnú pomoc v apríli 2010 začali trhy prehodnocovať ekonomické fundamenty a platobnú schopnosť ostatných členských štátov eurozóny, pričom napätie v súvislosti s portugalskými štátnymi dlhopismi rýchlo vyhnalo náklady Portugalska na refinancovanie na neudržateľnú mieru;

8.  poznamenáva, že hospodárske údaje, ktoré na začiatku použila vláda počas rokovaní, sa museli zrevidovať;

9.  poznamenáva, že pred začatím programu pomoci EÚ – MMF trpelo portugalské hospodárstvo už niekoľko rokov na nízky rast HDP a produktivity, ako aj na masívny prílev kapitálu, a že tieto faktory v kombinácii s urýchlením výdavkov, najmä diskrečných výdavkov, ktoré boli sústavne vyššie ako rast HDP, a s vplyvom globálnej finančnej krízy viedli k výraznému fiškálnemu deficitu a vysokej úrovni zadlženia verejného a súkromného sektora, k čomu sa pridal vplyv gréckej krízy, v dôsledku čoho dosiahli náklady Portugalska na refinancovanie na kapitálových trhoch neudržateľné úrovne a v skutočnosti sa verejný sektor ocitol odrezaný od prístupu k týmto trhom; zdôrazňuje, že v roku 2010, čiže predtým, než 7. apríla 2011 Portugalsko požiadalo o finančnú pomoc, sa miera rastu v Portugalsku znížila na 1,9 %, fiškálny deficit dosiahol 9,8 % (2010), úroveň zadlženia 94 % (2010) a deficit bežného účtu 10,6 % HDP, pričom miera nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 12 %; v tejto súvislosti poznamenáva, že celkové makroekonomické fundamenty sa veľmi rýchlo zhoršili z pomerne dobrej úrovne v roku 2007 pred krízou, kedy miera rastu v Portugalsku dosiahla 2,4 %, fiškálny deficit 3,1 %, úroveň zadlženia 62,7 % a deficit bežného účtu 10,2 % DPH, pričom miera nezamestnanosti sa pohybovala na 8,1 %, na úroveň hlbokej a rozsiahlej recesie;

10.  konštatuje, že pred programom pomoci EÚ – MMF írske hospodárstvo práve prekonalo bankovú a hospodársku krízu nebývalých rozmerov, ktorá vznikla z veľkej časti ako dôsledok vystavenia írskeho finančného sektora americkej „hypotekárnej kríze“, nezodpovedného riskovania írskych bánk a rozšíreného využívania cenných papierov krytých aktívami, ktoré po paušálnej záruke a následnej záchrane mali taký účinok, že sa verejný sektor ocitol odrezaný od prístupu ku kapitálovým trhom, čo spôsobilo v roku 2009 pokles írskeho HDP o 6,4 % (1,1 % v roku 2010) oproti pozitívnej miere rastu 5 % HDP v roku 2007, nárast nezamestnanosti zo 4,7 % v roku 2007 vystúpil na 13,9 % v roku 2010 a verejná platobná bilancia zaznamenala v roku 2010 deficit 30,6 % v dôsledku podpory, ktorú írska vláda poskytla bankovému sektoru, v porovnaní s prebytkom vo výške 0,2 % v roku 2007; poznamenáva, že kríza v bankovom sektore bola čiastočne výsledkom nevhodnej regulácie, veľmi nízkych daňových sadzieb a nadmerne veľkého bankového sektora; uznáva, že súkromné straty írskych bánk boli financované z írskeho rozpočtu, aby sa zabránilo kolapsu írskeho bankového sektora a tiež minimalizovalo riziko šírenia škodlivých vplyvov po celej eurozóne, a že írska vláda v reakcii na svoju bankovú krízu konala v širšom záujme Únie; ďalej poznamenáva, že v desaťročí, ktoré predchádzalo programu pomoci, prekonalo írske hospodárstvo predĺžené obdobie negatívnych reálnych úrokových sadzieb;

11.  poukazuje na neexistenciu fiškálnej nerovnováhy pred krízou v Írsku a na extrémne nízku úroveň verejného dlhu; zároveň zdôrazňuje širšiu mieru flexibility trhu práce pred vypuknutím krízy; poznamenáva, že trojka pôvodne žiadala zníženie miezd; upozorňuje na neudržateľný bankový model a daňový systém, ktorý v nadmernej miere závisel od príjmov z daní za bývanie a od bubliny v cenách aktív, a preto po spľasnutí bubliny štát prišiel o príjem;

12.  poznamenáva, že bankový sektor dostal od daňových poplatníkov finančnú injekciu vo výške približne 40 % HDP v čase, keď odpis dlhu nebol k dispozícii, čo rozprúdilo značnú diskusiu v rámci trojky;

13.  žiada o plné vykonávanie záväzku z júna 2012, ktorý prijali čelní predstavitelia EÚ s cieľom prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi a lepšie preskúmať situáciu írskeho finančného sektora spôsobom, ktorý výrazne zníži výraznú záťaž bankového dlhu Írska;

14.  poznamenáva, že pokiaľ ide o zapojenie verejného sektora v Grécku, reťazové následky pre bankový systém Cypru, ktoré sa už aj tak nachádzalo na pokraji zrútenia bankového modelu, neboli v dostatočnej miere posúdené, a takisto navrhuje, aby sa opätovne chránili aktíva týkajúce sa niektorých väčších členských štátov;

15.  poznamenáva, že v máji 2011 stratil Cyprus prístup na medzinárodné trhy vzhľadom na výrazné zhoršenie stavu verejných financií, ako aj veľké vystavenie cyperského bankového sektora gréckemu hospodárstvu a reštrukturalizáciu verejného dlhu v Grécku, čo viedlo na Cypre k ťažkým stratám; pripomína, že na začiatku programu pomoci EÚ – MMF v roku 2013 už zaznievali vážne obavy zo systémovej nestability cyperského hospodárstva, okrem iného v dôsledku jeho zadlženého a riskujúceho bankového sektora a jeho vystavenia značne zadlženým spoločnostiam s miestnou majetkovou účasťou, dlhovej krízy v Grécku, zníženia hodnoty cyperských štátnych dlhopisov medzinárodnými ratingovými agentúrami, neschopnosti náhrady verejných výdavkov z medzinárodných trhov a neochoty cyperských verejných orgánov reštrukturalizovať problémový finančný sektor, ktoré sa namiesto toho rozhodli pre obrovské injekcie kapitálu z Ruska; pripomína tiež, že situácia sa skomplikovala v dôsledku prílišného spoliehania sa na úspory pochádzajúce od ruských občanov a žiadosti o poskytnutie pôžičky od ruských orgánov; ďalej poznamenáva, že v roku 2007 pomer cyperského verejného dlhu k DPH prestavoval 58,8 % a v roku 2012 vzrástol na 86,6 %, pričom v roku 2007 vládol všeobecný verejný prebytok 3,5 % HDP, ktorý sa však do roku 2012 zmenil na deficit vo výške – 6,4 %;

Finančná pomoc EÚ – MMF, obsah memoránd o porozumení a vykonávané politiky

16.  poznamenáva, že Grécko podalo pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc 23. apríla 2010 a že dohoda medzi gréckymi orgánmi na jednej strane a EÚ s MMF na strane druhej bola prijatá 2. mája 2010 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ – MMF; ďalej konštatuje, že po piatich revíziách a nedostatočnej úspešnosti prvého programu bolo potrebné prijať v marci 2012 druhý program, ktorý bol odvtedy trikrát revidovaný; poznamenáva, že MMF nevzal účinne do úvahy námietky jednej tretiny členov jeho správnej rady v súvislosti s rozdelením prospechu a záťaže vyplývajúcim z prvého gréckeho programu;

17.  poznamenáva, že prvá dohoda z mája2010 nemohla obsahovať ustanovenia o reštrukturalizácii gréckeho dlhu napriek tomu, že ju navrhol MMF, ktorý by bol v súlade so svojim zvyčajným postupom skôr uprednostnil včasnú reštrukturalizáciu dlhu; pripomína neochotu ECB zvážiť akúkoľvek formu reštrukturalizáciu dlhu v roku 2010 a v roku 2011 s argumentom, že by sa kríza mohla rozšíriť do ostatných členských štátov, ako aj skutočnosť, že sa ECB odmietla zapojiť do reštrukturalizácie dohodnutej vo februári 2012; konštatuje, že centrálna banka Grécka v novembri 2010 prispela k zosilneniu zmätku na trhu tým, že verejne varovala investorov, že operácie likvidity ECB sa už v prípade gréckeho verejného dlhu nemôžu považovať za samozrejmosť; ďalej konštatuje, že sa členské štáty zaviazali k tomu, že si ich banky udržia svoje vystavenie gréckym trhom s dlhopismi, čo neboli schopné dodržať;

18.  poznamenáva, že Portugalsko podalo pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc 7. apríla 2011 a že dohoda medzi portugalskými orgánmi na jednej strane a EÚ s MMF na strane druhej bola prijatá 17. mája 2011 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ – MMF; ďalej poznamenáva, že portugalský program sa vzhľadom na nesplniteľné počiatočné ciele odvtedy pravidelne prehodnocuje s cieľom prispôsobiť jeho ciele, čo viedlo k úspešnej desiatej správe o programe ekonomických úprav pre Portugalsko, pričom sú priaznivé vyhliadky, že sa program čoskoro skončí;

19.  pripomína bilaterálny tlak, ktorý údajne vyvíjala ECB na írske orgány pred pôvodnou dohodou medzi írskymi orgánmi a EÚ a MMF, ktorá bola prijatá 7. decembra 2010 a 16. decembra 2010 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre pomoc EÚ – MMF; poznamenáva, že program bol z veľkej časti založený na národnom pláne obnovy na roky 2011 – 2014 prijatom írskou vládou a zverejnenom 24. novembra 2010; ďalej konštatuje, že írsky program sa odvtedy pravidelne revidoval, výsledkom čoho je dvanásta a konečná správa z 9. decembra 2013 a že írsky program bol ukončený 15. decembra 2013;

20.  poznamenáva, že Európska rada sa 29. júna 2012 rozhodla, že povolí EMS možnosť priamej rekapitalizácie bank na základe riadneho rozhodnutia a za podmienky, že sa zriadi účinný jednotný mechanizmus dohľadu; ďalej poznamenáva, že Euroskupina definovala 20. júna 2013 operačný rámec nástroja priamej rekapitalizácie, ktorý bude podliehať podmienkam;

21.  konštatuje, že zvažovanie odpisu dlhu sa v priebehu času vyvinulo; v prípade Írska v roku 2010 nemali írske orgány k dispozícii možnosť odpísania dlhu voči hlavným držiteľom dlhopisov, zatiaľ čo v roku 2013 na Cypre sa odpisovanie záväzkov poistených vkladateľov navrhol ako politické opatrenie, čo prehĺbilo rozdiel medzi nástrojmi použitými na zmiernenie bankovej krízy a krízy štátneho dlhu;

22.  poznamenáva, že pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc predložil Cyprus 25. júna 2012, ale v dôsledku rozdielnych pozícií, pokiaľ ide o podmienenosť, ako aj odmietnutia pôvodného návrhu programu, ktorý zahŕňal odpis záväzkov poistených vkladateľov, cyperským parlamentom 19. marca 2013, pretože bol v rozpore s európskym právom, keďže predpokladal zrážky malých vkladov menších ako 100 000 EUR, sa konečná dohoda o programe pomoci EÚ – MMF posunula na 24. apríl 2013 (EÚ), resp. 15. máj 2013 (MMF) a cyperská poslanecká snemovňa napokon schválila dohodu 30. apríla 2013; konštatuje, že jednotliví členovia trojky predložili v prípade Cypru pôvodne konkurenčné návrhy, a poukazuje na to, že neexistuje dostatočné vysvetlenie, prečo Európska komisia a ministri financií EÚ podpísali začlenenie poistených vkladateľov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že cyperské orgány poukázali na problémy pri snahe presvedčiť v priebehu rokovacieho procesu zástupcov trojky o svojich obavách, ako aj skutočnosť, že cyperská vláda bol údajne prinútená prijať nástroj odpisu dlhu vo vzťahu k bankovým vkladom vzhľadom na výnimočne vysokú mieru súkromného dlhu k HDP; poukazuje na to, že hoci centrálna banka Cypru a ministerský výbor boli výrazne zapojené do rokovaní a tvorby programu finančnej pomoci a napokon aj guvernér centrálnej banky Cypru spolu s ministrom financií podpísali memorandum o porozumení, treba poznamenať, že na akékoľvek ďalšie podrobnejšie rokovanie o aspektoch memoranda o porozumení bol extrémne krátky čas;

23.  berie na vedomie závažné vedľajšie účinky využívania nástroja odpisovania záväzkov, medzi ktoré patrí zavedenie kontrol kapitálu; zdôrazňuje, že cyperská reálna ekonomika naďalej čelí veľkým výzvam, pretože sprísňovanie úverových liniek sa prenáša na výrobné odvetvia hospodárstva;

24.  pripomína, že MMF je globálna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovať podmienenú finančnú pomoc štátom s problémami platobnej bilancie; poukazuje na skutočnosť, že všetky členské štáty sú členmi MMF, a preto majú právo požiadať ho v spolupráci s inštitúciami EÚ o pomoc so zreteľom na posúdenie záujmov EÚ a dotknutého členského štátu; konštatuje, že vzhľadom na rozsah tejto krízy by na riešenie problémov krajín, ktoré potrebujú finančnú pomoc, nestačilo spoliehať sa iba na finančné prostriedky MMF;

25.  poznamenáva, že MMF jasne poukázal na riziká gréckeho programu, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu; konštatuje, že okrem toho, že MMF prijal skutočnosť, že programy pripravuje a vyjednáva trojka, rozhodol sa taktiež v rámci svojej politiky výnimočného prístupu zmeniť kritérium udržateľnosti dlhu, aby umožnil poskytnutie úveru Grécku, Írsku a Portugalsku,

26.  upozorňuje na obavy vyjadrené v súvislosti s dohľadom ECB nad núdzovou pomocou pri zvyšovaní likvidity (ELA); nazdáva sa, že ECB nevyužíva pojem platobnej schopnosti dostatočne transparentne a predvídateľne;

27.  konštatuje nepripravenosť EÚ a medzinárodných inštitúcií na krízu štátneho dlhu veľkých rozmerov, ako aj jej rozličné príčiny a dôsledky v rámci eurozóny, ktoré okrem iného vyústili do toho, čo je najvážnejšou finančnou krízou od roku 1929; vyjadruje poľutovanie nad absenciou použiteľného právneho základu, pomocou ktorého by sa dalo čeliť kríze takejto povahy; uznáva úsilie vynaložené na rýchlu a rezolútnu odpoveď, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada sústavne odmieta vypracovať dlhodobý, komplexný a systémový prístup; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že štrukturálne fondy EÚ a ďalšie politiky EÚ zamerané na dlhodobú hospodársku konvergenciu v rámci Európskej únie neboli účinne použité;

28.  poukazuje na to, že miera spolufinancovania štrukturálnych fondov EÚ bola v prípade niektorých členských štátov, ktoré boli najviac postihnuté krízou a ktoré získali finančnú pomoc v rámci programu makroekonomických úprav, zvýšená až na 95 %; zdôrazňuje, že miestne a vnútroštátne orgány správy treba posilniť, aby mohli držať krok s vykonávaním právnych predpisov a programov EÚ, a tak urýchliť čerpanie štrukturálnych fondov;

29.  napriek vyššie uvedenému uznáva, že obrovská výzva, ktorej trojka čelila po vypuknutí krízy, bola výnimočná ako dôsledok, okrem iného, zlého stavu verejných financií, potreby štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch, nedostatočnej regulácie finančných služieb na európskej a vnútroštátnej úrovni, výrazných makroekonomických nerovnováh nahromadených počas mnohých rokov a skutočnosti, že väčšina tradičných makroekonomických nástrojov nebola v dôsledku obmedzení menovej únie a nedokončeného stavu eurozóny k dispozícii; navyše poznamenáva značný časový tlak vyplývajúci čiastočne zo skutočnosti, že žiadosti o finančnú pomoc boli vo všeobecnosti podávané v čase, keď boli krajiny blízko bankrotu a už stratili prístup na trhy, pričom sa museli odstrániť právne prekážky, strach z rozpadu eurozóny bol citeľný, vládla zjavná potreba dosiahnuť politickú dohodu a prijať rozhodnutia týkajúce sa reforiem, svetová ekonomika bola na vážnom poklese a množstvo krajín, ktoré mali prispieť k finančnej pomoci, zaznamenalo alarmujúci nárast svojho vlastného dlhu vo verejnom a súkromnom sektore;

30.  odsudzuje nedostatočnú transparentnosť pri rokovaniach o memorande o porozumení; konštatuje, že treba posúdiť, či boli národným parlamentom a Európskemu parlamentu jasným spôsobom poskytnuté formálne dokumenty, či ich národné parlamenty a Európsky parlament včas zohľadnili a či boli riadne prerokované so sociálnymi partnermi; ďalej berie na vedomie možný negatívny dosah takýchto praktík, medzi ktoré patrí uchovávanie informácií za zatvorenými dverami, na občianske práva, na stabilitu politickej situácie v dotknutých krajinách a na dôveru občanov v demokraciu a európsky projekt;

31.  poznamenáva, že odporúčania obsiahnuté v memorandách o porozumení sú v rozpore s politikou modernizácie navrhnutej v lisabonskej stratégii a stratégii Európa 2020; ďalej konštatuje skutočnosť, že na členské štáty, ktoré uzavreli memorandá o porozumení, sa nevzťahujú všetky postupy predkladania správ v rámci európskeho semestra vrátane podávania správ v rámci cieľa boja proti chudobe a cieľa sociálneho začlenenia, pričom nedostali špecifické odporúčania, okrem vykonávania svojich memoránd o porozumení; pripomína, že memorandá o porozumení treba prispôsobiť tak, aby zohľadňovali postupy a inštitúcie v oblasti tvorby miezd a národné programy reforiem dotknutých členských štátov v súvislosti so stratégiou Únie na podporu rastu a zamestnanosti, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 472/2013 (článok 7 ods. 1); naliehavo žiada, aby sa tak spravilo, pokiaľ sa tak ešte nestalo; zdôrazňuje však, že to čiastočne možno vysvetliť, ak nie úplne odôvodniť, skutočnosťou, že programy sa museli vykonávať pri značnom časovom tlaku v komplikovanom politickom, ekonomickom a finančnom prostredí;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy pre Grécko, Írsko a Portugalsko zahŕňajú niekoľko podrobných predpisov týkajúcich sa reformy systému zdravotníctva a zníženia výdavkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že programy nie sú viazané Chartou základných práv Európskej únie či ustanoveniami zmlúv, najmä článkom 168 ods. 7 ZFEÚ;

33.  zdôrazňuje, že ministri financií EÚ schválili makroekonomické programy úprav;

Súčasná hospodárska a sociálna situácia

34.  uznáva, že vykonané opatrenia viedli v krátkodobom horizonte k nerovnomernému rozdeleniu príjmov; poznamenáva, že v daných štyroch krajinách došlo k nadpriemernému nárastu týchto rozdielov; poznamenáva, že mieru chudoby zdvíhajú škrty v sociálnych dávkach a službách a rastúca nezamestnanosť vyplývajúca z opatrení obsiahnutých v programoch zameraných na riešenie makroekonomickej situácie, ako aj znižovanie miezd;

35.  poukazuje na neprijateľnú úroveň nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti a konkrétne nezamestnanosti mladých ľudí v štyroch členských štátoch, ktorých sa týkajú programy pomoci; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí ohrozuje príležitosti na budúci hospodársky rozvoj, ako to dokazuje prílev mladých migrantov z južnej Európy, ako aj z Írska, z čoho vzniká hrozba úniku mozgov; pripomína, že vzdelávanie, odborná príprava a silná vedecká a technologická základňa sa systematicky považovali za kľúčové oblasti pre vyrovnanie štrukturálnych rozdielov týchto ekonomík; preto víta najnovšie iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú vzdelávania a zamestnanosti mladých ľudí, programu Erasmus+, iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a systému záruk pre mladých EÚ vo výške 6 miliárd EUR, ale vyzýva na ešte silnejší dôraz na politické a ekonomické hľadisko pri riešení týchto otázok; zdôrazňuje, že právomoci v oblasti zamestnanosti majú prevažne členské štáty; preto povzbudzuje členské štáty k tomu, aby ďalej modernizovali svoje vnútroštátne systémy vzdelávania a aby sa zapojili do riešenia problému nezamestnanosti mladých ľudí;

36.  víta skončenie programu v Írsku, kde trojka ukončila svoje poslanie a krajina mohla 7. januára 2014 úspešne získať prístup na trhy s dlhopismi, ako aj očakávané ukončenie programu v Portugalsku; uznáva fiškálnu úpravu v Grécku, ktorá nemá obdobu, avšak vyjadruje poľutovanie nad nerovnomernými výsledkami v Grécku aj napriek vykonaniu bezprecedentných reforiem; uznáva veľmi náročné úsilie požadované od jednotlivcov, rodín, podnikov a ostatných inštitúcií občianskej spoločnosti krajín zapojených do programov úprav; berie na vedomie prvé náznaky čiastočného zlepšenia hospodárstva v niektorých krajinách zapojených do programu; poukazuje však na to, že neustále vysoká miera nezamestnanosti brzdí oživenie hospodárstva a že na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ je potrebné vyvíjať sústavné a ambiciózne úsilie;

Trojka: ekonomická dimenzia a teoretický základ a vplyv rozhodnutí

37.  zdôrazňuje, že na vytvorenie spoľahlivých a účinných programov úprav sú potrebné primerané ekonomické modely zamerané na konkrétnu krajinu, ako aj na celú eurozónu, ktoré sú založené na obozretných predpokladoch, nezávislých údajoch, účasti zainteresovaných strán, transparentnosti, pričom uznáva, že ekonomické predpovede zvyčajne zahŕňajú istý stupeň neistoty a nepredvídateľnosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že náležité štatistiky a informácie neboli vždy k dispozícii;

38.  víta skutočnosť, že finančnou pomocou sa v krátkodobom horizonte docielilo zabrániť neriadenému bankrotu na základe verejného dlhu, ktorý by mal mimoriadne nepriaznivé hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré mohli byť podľa všetkého ešte horšie než tie v súčasnosti, ako aj účinky presahovania nepredstaviteľných rozmerov do ďalších krajín, a ktorý mohol viesť k nútenému vystúpeniu krajín z eurozóny; konštatuje však, že v dlhodobom horizonte záruka tohto zabránenia neexistuje; zároveň konštatuje, že finančná pomoc a program úprav v Grécku nezabránili ani riadenému bankrotu, ani rozšíreniu krízy do ďalších členských štátov a že dôvera v trh sa obnovila a rástla a štátny dlh sa začal znižovať až vtedy, keď ECB nahradila opatrenia, ktoré už boli prijaté v auguste 2012 v rámci programu priamych menových transakcií; vyjadruje poľutovanie nad hospodárskym a sociálnym poklesom, ktorý sa stal zreteľný po vykonaní fiškálnych a makroekonomických úprav; konštatuje, že hospodárske a sociálne dôsledky by boli bez finančnej a technickej pomoci EÚ – MMF ešte horšie;

39.  pripomína, že trojka od začiatku uverejňovala komplexné dokumenty o diagnóze, stratégii na prekonanie mimoriadnych problémov, súbor politických opatrení vypracovaných spolu s dotknutými národnými vládami a ekonomické prognózy, pričom sa všetko pravidelne aktualizuje; poznamenáva, že tieto dokumenty nedovolili verejnosti vytvoriť si ucelený prehľad o rokovaniach, a teda že nepredstavujú dostatočný prostriedok určenia zodpovednosti;

40.  vyjadruje poľutovanie nad občas optimistickými predpokladmi trojky, najmä pokiaľ ide o rast a nezamestnanosť, ktoré vyplývajú okrem iného z nedostatočného uznania cezhraničného presahovania (ako ho uznala Komisia vo svojej správe o fiškálnej konsolidácii a presahov do periférie a jadra eurozóny), politickému odmietaniu zmien v niektorých členských štátoch a z hospodárskeho a sociálneho dosahu úprav; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že to ovplyvnilo aj analýzu, ktorú vykonala trojka k vzájomnému pôsobeniu medzi fiškálnou konsolidáciou a rastom; konštatuje, že v dôsledku toho sa v stanovenom časovom rámci nemohli splniť fiškálne ciele;

41.  na základe vypočutia chápe, že medzi dĺžkou programu úprav a pomocou dostupnou prostredníctvom cielených fondov, ako je ESM, existuje striktné prepojenie, čo znamená, že dlhšie obdobie úprav by nevyhnutne znamenalo vyčlenenie väčšieho množstva prostriedkov, ktoré musia sprístupniť a zaručiť ostatné krajiny eurozóny a MMF, čo nebolo považované za politicky možné vzhľadom na veľmi vysoké sumy, ktoré už boli vyčlenené; poukazuje na to, že dĺžka programov úprav a období úhrad je výrazne dlhšia ako v bežných programoch finančnej pomoci MMF;

42.  víta redukciu štrukturálnych deficitov vo všetkých krajinách zapojených do programu od začatia ich príslušných programov pomoci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ neviedli k zníženiu pomeru verejného dlhu k HDP; poznamenáva, že pomer verejného dlhu k HDP namiesto toho prudko vzrástol vo všetkých krajinách zapojených do programu, keďže prijatie podmienených úverov prirodzene vedie k zvýšeniu verejného dlhu a vykonávaná politika má v krátkodobom výhľade recesívny vplyv; je presvedčený, že presný odhad fiškálnych multiplikátorov má kľúčový význam pre úspešnú fiškálnu úpravu z hľadiska znižovania pomeru dlhu k HDP; poznamenáva, že z hľadiska dlhodobej stability je tiež potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti udržateľnejších úrovní súkromného dlhu; uznáva, že spravidla trvá niekoľko rokov, kým štrukturálne reformy výrazne prispejú k zvýšeniu výstupu a zamestnanosti;

43.  domnieva sa, že fiškálne multiplikátory možno s istotou posúdiť len ťažko; v tejto súvislosti pripomína, že MMF vo svojich prognózach rastu pred októbrom 2012 pripustil podhodnotenie fiškálnych multiplikátorov; konštatuje, že toto obdobie zahŕňa závery všetkých pôvodných memoránd o porozumení, ktoré boli skúmané v tejto správe, okrem jedného; pripomína, že Európska Komisia v novembri 2012 konštatovala, že prognózy neboli chybné v dôsledku podhodnotenia fiškálnych multiplikátorov; zdôrazňuje však, že Komisie vo svojej odpovedi na dotazník uviedla, že „fiškálne multiplikátory majú tendenciu byť v súčasnej situácii väčšie než v bežných časoch“; chápe, že fiškálne multiplikátory sú čiastočne endogénne a v meniacich sa makroekonomických podmienkach sa vyvíjajú; zdôrazňuje, zdôrazňuje, že toto vyjadrenie verejnej nezhody medzi Európskou komisiou a MMF týkajúce sa veľkosti fiškálneho multiplikátora sa ďalej neanalyzovalo na základe spoločnej pozície trojky;

44.  poukazuje na to, že cieľom, ktorý chce MMF dosiahnuť pri svojich opatreniach pomoci v rámci trojky, je interná devalvácia, a to i prostredníctvom znižovania miezd a dôchodkov, Komisia však tento cieľ nikdy výslovne neschválila; konštatuje, že Komisia vo všetkých štyroch krajinách zapojených do programu, v ktorých prebieha preskúmanie, zdôrazňuje skôr cieľ fiškálnej konsolidácie; uznáva tieto rozdiely v prioritách medzi MMF a Komisiou a berie na vedomie predbežný nesúlad medzi cieľmi týchto dvoch inštitúcií; poznamenáva, že bolo všeobecne rozhodnuté, že sa bude využívať spojenie oboch nástrojov, ako aj štrukturálnych reforiem spolu s inými opatreniami, ktoré tento prístup doplnia; poznamenáva, že spojenie fiškálnej konsolidácie a reštriktívnej mzdovej politiky potlačilo dopyt verejného i súkromného sektora; poznamenáva, že cieľu reformy priemyselnej základne a inštitucionálnych štruktúr v krajinách zapojených do programu, ktorého výsledkom je väčšia udržateľnosť a efektivita, sa venovalo menej pozornosti ako vyššie uvedeným cieľom;

45.  domnieva sa, že sa venuje príliš málo pozornosti zmierneniu negatívneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu stratégií úprav v krajinách zapojených do programu; pripomína pôvod krízy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci riadenia krízy jednotný prístup pre všetkých príliš často plne nezohľadnil vyváženie hospodárskeho a sociálneho vplyvu stanovených politických opatrení;

46.  zdôrazňuje, že uznanie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni má rozhodujúci význam a že nevykonávanie dohodnutých opatrení má dôsledky, pokiaľ ide o očakávané výsledky, vrátane dodatočných ťažkostí, ktoré bude musieť dotknutá krajina znášať ešte dlhší čas; berie na vedomie skúsenosť MMF, že zodpovednosť danej krajiny by sa mala považovať za jediný najdôležitejší faktor pre úspech akéhokoľvek programu finančnej pomoci; zdôrazňuje však, že prebratie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni nie je možné dosiahnuť bez riadnej demokratickej legitimity a zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uznášanie národných parlamentov o rozpočte a zákony na vykonávanie programov hospodárskych úprav sú nevyhnutné na zabezpečenie zodpovednosti a transparentnosti na vnútroštátnej úrovni;

47.  zdôrazňuje, že posilnenie rodovej rovnosti je dôležitým kľúčom k vybudovaniu silného hospodárstva a že tento faktor by sa v hospodárskych analýzach alebo odporúčaniach nemal nikdy prehliadať;

Trojka: inštitucionálna dimenzia a demokratická legitimita

48.  konštatuje, že vzhľadom na meniaci sa charakter reakcie EÚ na krízu, nejasnú úlohu ECB v trojke a nepriehľadný charakter rozhodovacieho procesu trojky, sa mandát trojky vníma ako nejasný a s nedostatkom transparentnosti a demokratického dohľadu;

49.  poukazuje však na to, že prijatie nariadenia(EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 predstavuje prvý – hoci nie dostatočný – krok v kodifikácii postupov dohľadu, ktoré sa majú zaviesť v eurozóne pre krajiny, ktoré prekonávajú finančné ťažkosti, a že týmto nariadením sa udeľuje trojke mandát; okrem iného víta: ustanovenia týkajúce sa hodnotenia udržateľnosti štátneho dlhu; transparentnejšie postupy na prijatie programov makroekonomických úprav vrátane potreby zahrnutia negatívnych vedľajších účinkov presahovania, ako aj makroekonomických a finančných šokov a práva na kontrolu zverené Európskemu parlamentu; ustanovenia týkajúce sa zapojenia sociálnych partnerov; požiadavky na výslovné zohľadnenie vnútroštátnych postupov a inštitúcií na tvorbu miezd; potrebu zabezpečiť účinné prostriedky pre základné politiky, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť; a výnimky z príslušných požiadaviek Paktu stability a rastu, udelené členským štátom v rámci pomoci;

50.  berie na vedomie vyhlásenie predsedu Euroskupiny, že Euroskupina udeľuje Komisii mandát, aby rokovala v jej mene o detailoch podmienok súvisiacich s touto pomocou so zreteľom na názory členských štátov týkajúce sa kľúčových prvkov podmienenosti a vzhľadom na ich vlastné finančné problémy aj na rozsah finančnej pomoci; poznamenáva, že vyššie uvedený postup, na základe ktorého Euroskupina udeľuje mandát Komisii, nie je v právnych predpisoch EÚ konkrétne uvedený, pretože Euroskupina nie je oficiálnou inštitúciou Európskej únie; zdôrazňuje, že napriek tomu, že Komisia vystupovala v mene členských štátov, konečnú politickú zodpovednosť za návrh a schválenie programov makroekonomických úprav nesú ministri financií EÚ a ich vlády; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom demokratickej legitimity na úrovni EÚ a zodpovednosti Euroskupiny pri preberaní výkonných právomocí na úrovni EÚ;

51.  poukazuje na to, že záchranné mechanizmy a trojka boli zriadené ad hoc, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že na zriadenie trojky nebol k dispozícii žiaden vhodný právny základ v primárnych právnych predpisoch Únie, čo viedlo k zriadeniu medzivládnych mechanizmov v podobe ENFS a prípadne EMS; žiada, aby akékoľvek budúce riešenie vychádzalo z primárneho práva Únie; uznáva, že to môže viesť k potrebe zmeniť zmluvu;

52.  je znepokojený tým, že bývalý predseda Euroskupiny pred Európskym parlamentom pripustil, že Euroskupina schválila odporúčania trojky bez toho, aby zohľadnila ich osobitné politické dôsledky; zdôrazňuje, že v takomto prípade to ministrov financií eurozóny nezbavuje ich politickej zodpovednosti za programy makroekonomickej úpravy a memorandá o porozumení; zdôrazňuje, že takéto vyhlásenie vrhá znepokojujúce svetlo na nejasný rozsah „technického poradenstva“ a úlohy „agentúry Euroskupiny“, ktoré boli prenesené na Komisiu a ECB v rámci návrhu, vykonávania a posudzovania programov pomoci; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným a zodpovedným mandátom, ktorý Rada a Euroskupina poskytli Komisii;

53.  spochybňuje dvojitú úlohu Komisie v rámci trojky ako zástupkyne členských štátov aj inštitúcie EÚ; konštatuje, že v rámci Komisie dochádza k možnému stretu záujmov medzi jej úlohou v trojke a jej zodpovednosťou ako strážkyne zmlúv a acquis communautaire, najmä v oblastiach politiky, akými sú hospodárska súťaž a politika štátnej pomoci a sociálnej súdržnosti, a pokiaľ ide o mzdovú a sociálnu politiku členských štátov, čo je oblasť, v ktorej nemá Komisia žiadnu právomoc, ako aj o dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie; poukazuje na to, že táto situácia je v rozpore s bežnou úlohou Komisie, ktorou je konať ako nezávislý hlavný ochranca záujmov EÚ a zabezpečovať presadzovanie pravidiel EÚ v rámci limitov vytýčených zmluvami;

54.  rovnako upozorňuje na možný stret záujmov medzi súčasnou úlohou ECB ako „odborného poradcu“ v trojke a jej pozíciou veriteľa štyroch členských štátov, ako aj jej mandátu v zmysle zmluvy, keďže jej vlastné opatrenia sú podmienené rozhodnutiami, ktorých súčasťou je ona sama; víta však jej prínos pri riešení krízy, ale žiada, aby sa dôkladne preskúmali možné strety záujmov ECB, najmä pokiaľ ide o rozhodujúcu politiky v oblasti likvidity; poznamenáva, že ECB disponovala aj napriek kríze kľúčovými informáciami o zdraví odvetvia bankovníctva a finančnej stabilite vo všeobecnosti, a že so zreteľom na to následne vyvíjala na rozhodujúcich činiteľov politický tlak, minimálne v prípade reštrukturalizácie gréckeho dlhu, keď ECB trvala na tom, aby boli centrá analýzy falšovania vyňaté z vládnych dlhopisov, ktoré mala v držbe, v prípade cyperských operácií ELA a nezahrnutia hlavných írskych držiteľov dlhopisov do odpisovania záväzkov; vyzýva ECB, aby uverejnila list z 19. novembra 2010, ktorý Jean-Claude Trichet adresoval vtedajšiemu írskemu ministrovi financií, ako to žiadal európsky ombudsman;

55.  upozorňuje na nedostatočné vymedzenie úlohy ECB, keďže v Zmluve o založení EMS a v nariadení (EÚ) č. 472/2013 sa stanovuje, že Komisia by mala konať „v spolupráci s ECB“, čím sa úloha ECB redukuje na poskytovanie odborného poradenstva; konštatuje, že Euroskupina žiadala, aby sa ECB zapojila ako poskytovateľ odborných znalostí, a tak dopĺňala stanoviská ostatných partnerov v trojke, a že Súdny dvor vydal sa vo veci Pringle uzniesol, že úlohy pridelené ECB v rámci Zmluvy o založení EMS sú v súlade s rozličnými úlohami, ktorými ZFEÚ a štatút ESCB (a ECB) poverujú ECB, pokiaľ je trvalo splnený určitý počet podmienok; poukazuje na zodpovednosť Euroskupiny za umožnenie ECB konať v rámci trojky, ale pripomína, že ZFEÚ obmedzuje mandát ECB na oblasti menovej politiky a finančnej stability a že zapojenie ECB do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa rozpočtových, fiškálnych a štrukturálnych politík sa v zmluvách neustanovuje; pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa ustanovuje, že bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 ZEÚ.

56.  poukazuje na všeobecne slabú demokratickú zodpovednosť trojky na vnútroštátnej úrovni v krajinách zapojených do programu; konštatuje však, že táto demokratická zodpovednosť sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od vôle štátu a schopnosti účinnej kontroly národných parlamentov, ako sa to preukázalo v prípade zamietnutia pôvodného memoranda o porozumení v cyperskom parlamente; poznamenáva však, že keď boli konzultované národné parlamenty, museli sa rozhodovať medzi prípadným bankrotom v dôsledku svojho dlhu alebo prijatím memoranda o porozumení dohodnutých medzi trojkou a vnútroštátnymi orgánmi; poukazuje na to, že národný parlament v Portugalsku memorandum o porozumení neratifikoval; so znepokojením poznamenáva, že trojka sa skladá z troch nezávislých inštitúcií s nerovnomerným rozdelením vzájomnej zodpovednosti, s odlišnými mandátmi, štruktúrami rokovania a rozhodovania s rozličnými mierami zodpovednosti, čo viedlo k nedostatku primeranej kontroly a demokratickej zodpovednosti trojky ako celku;

57.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z dôvodu svojho štatútu MMF nemôže oficiálne predstúpiť pred národný alebo Európsky parlament, ani sa na ne oficiálne obrátiť s písomnou správou; poznamenáva, že riadiaca štruktúra MMF znáša zodpovednosť voči 188 členským krajinám prostredníctvom rady MMF; zdôrazňuje, že zapojenie MMF ako krajnej možnosti veriteľa poskytujúceho až jednu tretinu financovania stavia túto inštitúciu do menšinovej pozície;

58.  poznamenáva, že po prípravných prácach trojky Euroskupina a MMF prijmú oficiálne rozhodnutia, a to jednotlivo a v súlade s ich príslušnými právnymi postaveniami a úlohami, a tak zase prevezmú politickú zodpovednosť za činnosť trojky; ďalej konštatuje, že EMS je teraz pridelená zásadná úloha organizácie zodpovednej za rozhodovanie o finančnej pomoci, ktorá sa udeľuje členským štátom eurozóny, čím zaraďuje národné vlády eurozóny vrátane vlád priamo dotknutých štátov do jadra akéhokoľvek prijatého rozhodnutia;

59.  poznamenáva, že demokratická legitimita trojky na vnútroštátnej úrovni vyplýva z politickej povinnosti Euroskupiny a členov Rady ECOFIN voči svojim národným parlamentom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že trojka nemá z dôvodu svojej štruktúry dostatočné prostriedky demokratickej legitimity na úrovni EÚ;

60.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ sa zobrazujú ako obetný baránok, čo má negatívny vplyv na makroekonomickú úpravu členských štátov, pričom politickú zodpovednosť za trojku a jej operácie nesú ministri financií členských štátov; zdôrazňuje, že to môže mať za následok vyššiu mieru euroskepticizmu, aj keď príslušná zodpovednosť spočíva na vnútroštátnej, a nie na európskej úrovni;

61.  vyzýva Euroskupinu, Radu a Európsku radu, aby za činnosť trojky niesli plnú zodpovednosť;

62.  poukazuje na to, že EMS je medzivládnym orgánom, ktorý nie je súčasťou právnej štruktúry Európskej únie, a viaže sa naň pravidlo jednomyseľného rozhodovania v riadnom postupe; nazdáva sa, že z tohto dôvodu sa požaduje duch vzájomného záväzku a solidarity; konštatuje, že Zmluvou o založení ESM sa zaviedla zásada podmienenosti úverov v podobe programu makroekonomických úprav; poukazuje na to, že Zmluva o založení EMS ďalej nevymedzuje obsah podmienenosti či programov úprav, čím sa vytvára väčší priestor na samostatné rozhodovanie o odporúčaní takejto podmienenosti;

63.  očakáva, že vnútroštátne audítorské inštitúcie naplno prevezmú svoje právne povinnosti týkajúce sa potvrdzovania zákonnosti a pravidelnosti finančných transakcií a účinnosti dozorných a kontrolných systémov; žiada najvyššie kontrolné úrady, aby v tejto súvislosti posilnili svoju spoluprácu, najmä výmenou osvedčených postupov;

Návrhy a odporúčania

64.  víta ochotu Komisie, ECB, predsedu Euroskupiny, MMF, národných vlád a centrálnych bánk Cypru, Írska, Grécka a Portugalska, ako aj sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti spolupracovať a podieľať sa na Parlamentom uskutočňovanom hodnotení úlohy a operácií trojky, a to aj prostredníctvom zodpovedania podrobného dotazníka a/alebo účasti na formálnych a neformálnych vypočutiach;

65.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada dostatočne nezohľadnila návrhy, ktoré obsahuje jeho uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze; zdôrazňuje, že ich zavedenie do praxe by podporilo hospodárske a sociálne zbližovanie hospodárskej a menovej únie, a pritom by zaručilo plnohodnotnú demokratickú legitimitu opatreniam na koordinovanie hospodárskej a rozpočtovej politiky;

Krátkodobý až strednodobý horizont

66.  ako prvý krok vyzýva na vytvorenie jasných, transparentných a záväzných procesných pravidiel pre interakciu medzi inštitúciami v rámci trojky a pre rozdelenie úloh a povinností v jej rámci; je pevne presvedčený, že jasné vymedzenie a rozdelenie úloh je potrebné na zvýšenie transparentnosti trojky, umožnenie jej lepšej demokratickej kontroly a zvýšenie dôveryhodnosti jej práce;

67.  vyzýva na vytvorenie lepšej komunikačnej stratégie pre prebiehajúce a budúce programy finančnej pomoci; naliehavo žiada, aby sa tejto obave venovala vrcholná priorita, keďže nečinnosť v tomto smere napokon poškodí obraz Únie;

68.  vyzýva na transparentné hodnotenie zadávania zákaziek externým konzultantom, nedostatku verejného obstarávania, veľmi vysokých vyplácaných poplatkov a možných stretov záujmov;

Hospodársky a sociálny vplyv

69.  pripomína, že pozícia Parlamentu k nariadeniu (EÚ) č. 472/2013 spočívala v zahrnutí ustanovení vyžadujúcich, aby programy makroekonomických úprav obsahovali núdzové plány pre prípad, že by sa základné scenáre predpovedí nemali splniť a pre prípad sklzu spôsobeného okolnosťami mimo kontrolu členského štátu, ktorému sa pomoc poskytuje, ako sú neočakávané medzinárodné hospodárske šoky; zdôrazňuje, že takéto plány sú nutným predpokladom obozretnej tvorby politiky kvôli krehkosti a nízkej spoľahlivosti hospodárskych modelov, o ktoré sa opierajú programové predpovede, ako to možno pozorovať vo všetkých členských štátoch využívajúcich programy pomoci;

70.  naliehavo žiada EÚ, aby dôsledne monitorovala finančný, fiškálny a hospodársky vývoj v členských štátoch a aby vytvorila inštitucionálne ukotvený systém pozitívnych stimulov s cieľom riadneho odmeňovania tých, ktorí v tomto smere dodržiavajú osvedčené postupy a tých, ktorí naplno dodržiavajú svoje programy úprav;

71.  žiada, aby trojka posúdila súčasnú diskusiu o fiškálnych multiplikátoroch a zvážila revíziu memoránd o porozumení na základe aktuálnych empirických výsledkov;

72.  žiada trojku, aby uskutočnila nové posúdenia udržateľnosti dlhu a aby naliehavo riešila potrebu znížiť záťaž verejného dlhu Grécka, ako aj výrazný odliv kapitálu z Grécka, ktorý významným spôsobom prispieva k bludnému kruhu súčasnej hospodárskej krízy v krajine; pripomína, že okrem zrážky istiny dlhopisov existuje niekoľko ďalších možností takejto reštrukturalizácie vrátane výmeny dlhopisov, predĺženia splatnosti dlhopisov a zníženia úrokov dlhopisov; je presvedčený, že by sa mali dôkladne zvážiť rozličné možnosti reštrukturalizácie dlhu;

73.  trvá na tom, že sa musí zabezpečiť, aby memorandá o porozumení v prípadoch, kde to tak nie je, dodržiavali ciele Európskej únie, ako sú podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie a zároveň zachovalo ich zlepšenie, ako aj primeraná sociálna ochrana, dialóg medzi vedením a zamestnancami, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce, ako je uvedené v článku 151 Zmluvy o fungovaní EÚ; podporuje obozretné predĺženie časových lehôt na fiškálne úpravy, ktoré už boli v memorandách splnené, vzhľadom na to, že obavy zo všeobecného úpadku ustúpili; vzhľadom na ďalší makroekonomický vývoj podporuje zváženie ďalších úprav;

74.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že bremeno nenesú všetci tí, ktorí konali nezodpovedne, a že ochrana držiteľov dlhopisov bola zo strany EÚ vnímaná ako nevyhnutnosť v záujme finančnej stability; žiada Radu, aby aktivovala rámec, o ktorom rozhodla v oblasti zaobchádzania so zdedenými aktívami, a to s cieľom prelomiť bludný kruh medzi štátmi a bankami a znížiť záťaž verejného dlhu v Írsku, Grécku, Portugalsku a na Cypre; naliehavo žiada Euroskupinu, aby dodržala svoj záväzok a preskúmala situáciu írskeho finančného sektora s ohľadom na ďalšie zlepšenie udržateľnosti úprav v Írsku, a so zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naliehavo žiada Euroskupinu, aby dodržala svoj záväzok voči Írsku a riešila túto záťaž zadlženia bánk; nazdáva sa, že by sa osobitne malo zohľadniť uplatňovanie Paktu stability a rastu na príslušný zdedený dlh, keďže ten sa v Írsku vníma ako nespravodlivý a ako záťaž pre krajinu v rámci ustanovení reformovaného paktu týkajúcich sa flexibility; domnieva sa, že v dlhodobejšom horizonte by sa rozdelením nákladov malo zohľadňovať rozdelenie chránených držiteľov dlhopisov; berie na vedomie žiadosť írskych orgánov o presun podielu verejného dlhu zodpovedajúcemu nákladom na záchranu finančného sektora na EMS;

75.  odporúča, aby Komisia, Euroskupina a MMF ďalej preskúmali koncepciu „podmienených konvertibilných dlhopisov“, v prípade ktorých je výnos novo vydaného štátneho dlhu členských štátov poberajúcich pomoc viazaný na hospodársky rast;

76.  pripomína, že sú potrebné opatrenia na ochranu daňových príjmov, najmä v prípade krajín zapojených do programu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Gauzèsova správa), a to „opatrenia v úzkej spolupráci s Komisiou a v súčinnosti s ECB a podľa potreby aj s MMF, zamerané na posilnenie účinnosti a efektívnosti schopnosti vyberať dane a boja proti daňovým podvodom a únikom, s cieľom zvýšiť svoje fiškálne príjmy“; pripomína, že by sa mali urýchlene prijať účinné kroky na boj proti finančným podvodom a ich prevenciu v EÚ aj za jej hranicami; odporúča vykonávacie opatrenia, ktoré by prinútili všetky zúčastnené strany, aby prispievali spravodlivo k daňovým príjmom;

77.  žiada, aby sa uverejnilo, ako sa využili prostriedky z finančnej pomoci; zdôrazňuje že by sa malo objasniť množstvo peňažných prostriedkov, ktoré sa venovalo na financovanie deficitu, financovanie vlády a splácanie súkromným veriteľom;

78.  vyzýva na účinné zapojenie sociálnych partnerov do návrhu a vykonávania programov úprav v súčasnosti aj v budúcnosti; je presvedčený, že dohody dosiahnuté sociálnymi partnermi v rámci programom by sa mali dodržiavať, pokiaľ sú zlučiteľné s programami; zdôrazňuje, že v nariadení (EÚ) č. 472/2013 sa ustanovuje, že programy pomoci budú rešpektovať vnútroštátne postupy a inštitúcie, pokiaľ ide o tvorbu miezd;

79.  žiada zapojenie EIB do tvorby a vykonávania opatrení súvisiacich s investíciami s cieľom prispieť k hospodárskemu a sociálnemu oživeniu;

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy nie sú viazané Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ľudských právach a Európskou sociálnou chartou vzhľadom na to, že sa neopierajú o primárne právne predpisy Únie;

81.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia za všetkých okolností dodržiavať právne predpisy Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie;

82.  zdôrazňuje, že úsilie o hospodársku a finančnú stabilitu v členských štátoch a v Únii ako celku nesmie ohroziť sociálnu stabilitu, európsky sociálny model alebo sociálne práva občanov EÚ, zdôrazňuje, že zapojenie sociálnych partnerov do hospodárskeho dialógu na európskej úrovni, ako je uvedené v zmluvách, musí byť súčasťou politického programu, žiada, aby bolo nevyhnutné zapájať sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania programov úprav v súčasnosti aj v budúcnosti;

Komisia

83.  vyzýva na plné vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 472/2013 a prevzatie plnej zodpovednosti zaňho; vyzýva Komisiu, aby začala medziinštitucionálne rokovania s Parlamentom s cieľom vymedziť spoločný postup informovania príslušného výboru Parlamentu o záveroch vyplývajúcich z monitorovania programu makroekonomických úprav ako aj pokroku dosiahnutého pri príprave návrhu programu makroekonomických úprav podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 472/2013; pripomína Komisii, aby uskutočnila a zverejnila interné hodnotenia vplyvu ex post svojich odporúčaní a svojho zapojenia do trojky; žiada Komisiu, aby tieto posúdenia začlenila do kontrolnej správy podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 472/2013; pripomína Rade a Komisii, že podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 členské štáty poberajúce pomoc k 30. máju 2013 od uvedeného dátumu podliehajú tomuto nariadeniu; vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s článkom 265 ZFEÚ konali s cieľom usmerniť programy finančnej pomoci v jednotlivých prípadoch a prispôsobiť ich postupom a aktom uvedeným v nariadení (EÚ) č. 472/2013; vyzýva Komisiu a spolutvorcov právnych predpisov, aby sa pri príprave a vykonávaní ďalších krokov v rámci HMÚ poučili zo skúseností trojky; a to i pri revízii nariadenia (EÚ) č. 472/2013;

84.  pripomína Komisii a Rade svoju pozíciu k nariadeniu (EÚ) č. 472/2013 prijatú v pléne; predovšetkým zdôrazňuje, že v tejto pozícii uložil ustanovenia, ktoré ešte viac zvyšujú transparentnosť a spoľahlivosť rozhodovacieho procesu vedúceho k prijatiu programov makroekonomických úprav, čo umožňuje jednoznačnejší a riadne ohraničený mandát a celkovú úlohu Komisie; žiada Komisiu, aby tieto ustanovenia prehodnotila a začlenila ich do rámca v prípade budúceho návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) č. 472/2013; z tohto hľadiska pripomína, že príprava budúcich programov pomoci bude zverená do zodpovednosti Komisie, ktorá by mala v prípade potreby žiadať poradenstvo tretích strán, akými sú ECB, MMF či iné orgány;

85.  žiada, aby Komisia v súlade s nariadením (EÚ) č. 472/2013 a nad jeho rámec niesla pri pôsobení v úlohe člena mechanizmu pomoci EÚ plnú zodpovednosť; žiada, aby boli zástupcovia Komisie v tomto mechanizme pred prevzatím svojich úloh vypočutí Parlamentom; žiada, aby pravidelne podávali správy Parlamentu;

86.  navrhuje, aby pre každý program Komisia vytvorila tzv. pracovnú skupinu pre rast tvorenú odborníkmi okrem iného aj z členských štátov a EIB, v súčinnosti so zástupcami súkromného sektora a občianskej spoločnosti v záujme umožnenia zodpovednosti, ktorá by navrhovala možnosti podpory rastu dopĺňajúce fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy; cieľom tejto pracovnej skupiny by bolo obnoviť dôveru a teda umožniť investície; domnieva sa, že Komisia by mala čerpať zo skúseností s tzv. párovacím nástrojom pre spoluprácu medzi verejnou správou členských štátov EÚ a krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci;

87.  zastáva názor, že situácia eurozóny ako celku (vrátane účinkov presahov vyplývajúcich z vnútroštátnych politík na iné členské štáty) by sa mala lepšie zohľadňovať pri skúmaní postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo keď Komisia pripravuje ročný prieskum rastu;

88.  domnieva sa, že v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by sa malo takisto jasne posúdiť akákoľvek nadmerná závislosť členského štátu od konkrétneho odvetvia činnosti;

89.  žiada Komisiu, aby uskutočnila dôkladné preskúmanie poskytovania likvidity zo strany ESCB vo svetle pravidiel pre štátnu pomoc;

90.  dáva Komisii pokyny, aby vo svojej úlohe „strážkyne zmlúv“ predložila do konca roka 2015 podrobnú štúdiu ekonomických a sociálnych dôsledkov programov úprav v daných štyroch krajinách, s cieľom poskytnúť presné porozumenie krátkodobého i dlhodobého dosahu programov, a tým umožniť, aby sa vyplývajúce informácie použili v budúcich opatreniach pomoci; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto štúdie použila všetky náležité konzultačné orgány vrátane Hospodárskeho a finančného výboru, Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu a aby v plnej miere spolupracovala s Parlamentom; je presvedčený, že správa Komisie by mala tiež odrážať hodnotenie Európskej agentúry pre základné práva;

91.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zapojenie všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie a ministerstiev členských štátov do diskusií a rozhodnutí týkajúcich sa memoránd o porozumení; predovšetkým zdôrazňuje úlohu, ktorú musí GR pre zamestnanosť zohrávať spolu s GR ECFIN a GR MARKT pri zabezpečovaní toho, aby bolo sociálne hľadisko hlavným hľadiskom v rokovaniach a aby sa zohľadňoval aj sociálny dosah;

Európska centrálna banka

92.  žiada, aby sa pri akejkoľvek reforme rámca trojky starostlivo analyzovala úloha ECB v záujme jej zosúladenia s mandátom ECB; konkrétne žiada, aby bol ECB udelený štatút tichého pozorovateľa s transparentnou a jasne vymedzenou poradnou úlohou, pričom sa jej však neumožní, aby bola plnohodnotným partnerom v rokovaniach, a prestane sa s praxou, v rámci ktorej sa ECB podpisuje pod programové vyhlásenia;

93.  žiada ECB, aby uskutočnila a zverejnila interné ex post hodnotenia vplyvu svojich odporúčaní a svojho zapojenia do trojky;

94.  odporúča, aby ECB aktualizovala svoje usmernenia k núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a svoje vedľajšie rámcové nariadenia s cieľom zvýšiť transparentnosť poskytovania likvidity v členských štátoch čerpajúcich pomoc a zvýšiť právnu istotu týkajúcu sa pojmu platobnej schopnosti, ktorý používa ECB;

95.  vyzýva ECB a národné centrálne banky, aby včas zverejňovali komplexné informácie o núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity, a to aj pokiaľ ide o podmienky podpory ako spôsobilosť, spôsob financovania núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity zo strany vnútroštátnych centrálnych bánk, právny rámec a praktické fungovanie;

MMF

96.  je presvedčený, že po rokoch skúseností s tvorbou a vykonávaním finančných programov získali európske inštitúcie potrebné know-how na to, aby ich samy tvorili a vykonávali, pričom zapojenie MMF by sa prehodnotilo v rámci navrhovaných línií uvedených v tejto správe;

97.  žiada, aby akékoľvek budúce zapojenie MMF v eurozóne zostalo nepovinné;

98.  vyzýva MMF, aby predefinoval rozsah akéhokoľvek svojho budúceho zapojenia do programov EÚ súvisiacich s pomocou, a to tak, aby v nich bol katalytickým veriteľom, ktorý krajine prijímajúcej úver a inštitúciám EÚ poskytuje minimálne financovanie a odborné znalosti a súčasne si ponecháva možnosť odstúpiť v prípade nezhody;

99.  žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 138 ZFEÚ navrhla vhodné opatrenia na zaistenie jednotného zastupovania eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách a konferenciách a najmä v MMF, a to s cieľom nahradiť súčasný systém zastúpenia jednotlivých členských štátov na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že toto si vyžaduje zmenu štatútu MMF;

100.  vyzýva na uskutočňovanie konzultácií s Parlamentom o ad hoc zapojení MMF v eurozóne;

Rada a Euroskupina

101.  vyzýva na opätovné posúdenie rozhodovacieho procesu Euroskupiny, aby obsahoval príslušnú demokratickú zodpovednosť na vnútroštátnej aj európskej úrovni; žiada, aby boli ustanovené európske usmernenia s cieľom zabezpečiť primeranú demokratickú kontrolu nad vykonávaním opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré zohľadnia kvalitu zamestnania, sociálnej ochrany, zdravia a vzdelávania a zabezpečia prístup k sociálnym systémom pre všetkých; navrhuje, aby funkcia stáleho predsedu Euroskupiny predstavovala zodpovednosť na plný úväzok; navrhuje, aby bol predsedom jeden z podpredsedov Komisie, ktorý sa bude zodpovedať Parlamentu; žiada, aby sa v krátkodobom horizonte nadviazal pravidelný dialóg medzi trojkou a Parlamentom;

102.  vyzýva Euroskupinu, Radu a Európsku radu, aby za činnosť trojky niesli plnú zodpovednosť; má záujem najmä na zlepšení zodpovednosti za rozhodnutia Euroskupiny v oblasti finančnej pomoci, keďže ministri financií majú konečnú politickú zodpovednosť za programy makroekonomických úprav a ich realizáciu, pričom sa však za konkrétne rozhodnutia často priamo nezodpovedajú ani svojmu národnému parlamentu, ani Európskemu parlamentu; domnieva sa, že pred poskytnutím finančnej pomoci by Parlament mal vypočuť predsedu Euroskupiny a národné parlamenty EÚ by mali vypočuť svojich ministrov financií; zdôrazňuje, že predseda Euroskupiny a ministri financií by mali mať povinnosť pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a národným parlamentom;

103.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zvýšili svoju vnútroštátnu zodpovednosť v rámci pôsobenia a rozhodnutí európskeho semestra a aby vykonali všetky opatrenia a reformy, s ktorými súhlasili v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny; pripomína, že Komisia zistila významný pokrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom len v 15 % zo zhruba 400 odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

EMS

104.  zdôrazňuje, že s postupným ukončovaním činnosti trojky bude musieť kontrolu nad prebiehajúcimi reformami prevziať niektorá inštitúcia;

105.  zdôrazňuje, že zriadenie ENFS a EMS mimo inštitúcií Únie predstavuje krok späť vo vývoji Únie, a to najmä na úkor Európskeho parlamentu, Dvora audítorov a Súdneho dvora;

106.  žiada, aby bol EMS začlenený do právneho rámca Únie a aby sa rozvíjal na mechanizmus vychádzajúci zo Spoločenstva, ako sa ustanovuje v Zmluve o ustanovení EMS; žiada, aby sa musel zodpovedať Európskemu parlamentu a Európskej rade, a to i pokiaľ ide o rozhodnutia o udelení pomoci, ako aj o rozhodnutia o udelení nových úverových tranží; uznáva, že ak členské štáty do EMS priamo prispievajú zo svojho štátneho rozpočtu, mali by aj schvaľovať finančnú pomoc; žiada, aby sa EMS ďalej rozvíjal a bol vybavený primeranými kapacitami na poskytovanie a čerpanie úverov a aby sa nastolil dialóg medzi radou EMS a európskymi sociálnymi partnermi a aby bol EMS začlenený do rozpočtu EÚ; žiada členov EMS, aby sa dovtedy, kým sa vyššie uvedené neuskutoční, krátkodobo zdržali požiadavky na jednomyseľné rozhodovanie s cieľom umožniť, aby sa bežné rozhodnutia prijímali na základe kvalifikovanej väčšiny, a nie jednomyseľného rozhodovania a aby sa umožnilo poskytovanie preventívnej pomoci;

107.  žiada Radu a Euroskupinu, aby rešpektovali záväzok predsedu Európskej rady dohodnúť medziinštitucionálnu dohodu s Európskym parlamentom v záujme vytvorenia vhodného dočasného mechanizmu zvyšovania spoľahlivosti ESM; v tejto súvislosti tiež žiada väčšiu transparentnosť v postupoch Rady guvernérov EMS;

108.  zdôrazňuje, že judikatúra Súdneho dvora vo veci Pringle otvárajú možnosť včleniť ESM do rámca Spoločenstva bez zmeny zmluvy na základe článku 352 ZFEÚ; vyzýva preto Komisiu, aby do konca roka 2014 predložila na tento účel legislatívny návrh;

Strednodobý až dlhodobý horizont

109.  žiada, aby sa memorandá začlenili do rámca právnych predpisov Spoločenstva, a tak sa podporila dôveryhodná a udržateľná konsolidačná stratégia, čo by tiež slúžilo cieľom stratégie rastu Únie a deklarovaných cieľov v oblasti sociálnej súdržnosti a zamestnanosti; odporúča, aby sa v záujme toho, aby programy pomoci získali náležitú demokratickú legitimitu, o rokovacích mandátoch hlasovalo v Európskom parlamente, pričom Parlament by mal byť konzultovaný o výsledných memorandách o porozumení;

110.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa rozhodnutia spojené s posilnením HMÚ prijímali na základe Zmluvy o Európskej únii; zastáva názor, že každý odklon od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd (akými sú zmluvné dohody) by rozdelilo a oslabilo Úniu spolu s eurozónou a spochybnilo ich dôveryhodnosť; je si vedomý toho, že plné dodržiavanie metódy Spoločenstva v ďalších reformách mechanizmu pomoci Únie by si mohlo vyžadovať zmenu zmluvy, a zdôrazňuje, že akákoľvek podobná zmena musí zahŕňať Parlament a musí byť predmetom konventu;

111.  zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť zmeny zmluvy, ktorou by sa umožnilo rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného článku 143 ZFEÚ na všetky členské štáty namiesto toho, aby sa obmedzoval na členské štáty, ktorých menou nie je euro;

112.  vyzýva na vytvorenie európskeho menového fondu (EMF) na základe práva Únie, ktorý by podliehal metóde Spoločenstva; nazdáva sa, že takýto EMF by mal kombinovať finančné prostriedky EMS zamerané na podporu krajín s ťažkosťami v oblasti platobnej bilancie alebo čeliacich platobnej neschopnosti štátu s prostriedkami a skúsenosťami, ktoré Komisia získala v tejto oblasti za posledných pár rokov; pripomína, že takýto rámec by bránil možným stretom záujmov, ktoré sú neodmysliteľne spojené s úlohou Komisie ako zástupcu Euroskupiny a jej všeobecnejšej úlohe tzv. strážcu zmlúv; nazdáva sa, že EMF by mal podliehať najvyšším demokratickým normám zodpovednosti a legitimity; nazdáva sa, že takýto rámec by zabezpečil transparentnosť rozhodovacieho procesu a že všetky zúčastnené inštitúcie by museli zodpovedať a ručiť za svoje konanie;

113.  zastáva názor, že revízia zmluvy bude nutná na plnohodnotné ukotvenie rámca EÚ v oblasti predchádzania krízam a ich riešenia do právne rozumných a hospodársky udržateľných základov;

114.  zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť vytvorenia mechanizmu s jasnými procesnými krokmi pre krajiny, ktorým hrozí platobná neschopnosť, na základe pravidiel tzv. šesťzložkového balíka a tzv. dvojzložkového balíka; v tejto súvislosti povzbudzuje MMF a vyzýva Komisiu a Radu, aby dosiahli spoločné stanovisko s MMF v záujme obnovenia diskusie o medzinárodnom mechanizme reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zaujať v tejto oblasti spravodlivý a udržateľný mnohostranný prístup;

115.  zhŕňa svoje odporúčania tak, že príslušné úlohy a povinnosti každého účastníka v trojke by sa mali objasniť takto:

116.  nazdáva sa, že by sa malo nadviazať na prácu, ktorá sa začala touto správou; vyzýva ďalší Parlament, aby pokračoval v práci tejto správy a budoval na jej hlavných zisteniach a ďalej pokračoval v prieskume;

o
o   o

117.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Euroskupine, Komisii, Európskej centrálnej banke a MMF.

(1) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57. (3) Prijaté texty: P7_TA(2013)0447. (4) Prijaté texty: P7_TA(2013)0332. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0269. (6) Prijaté texty: P7_TA(2012)0430. (7) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 140. (8) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 19.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2014/2007(INI))

P7_TA(2014)0240 A7-0135/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 151, 152 a 153,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 o práve na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

–  so zreteľom na verejné vypočutie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky v krajinách eurozóny zapojených do programu, ktoré sa konalo vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci 9. januára 2014,

–  so zreteľom na štyri návrhy politických správ s posúdeniami sociálnych aspektov a výziev a aspektov a výziev zamestnanosti v Grécku, Portugalsku, Írsku a na Cypre, ktoré v januári 2014 vypracovalo Oddelenie pre podporu správy ekonomických záležitostí patriace pod Riaditeľstvo pre hospodársku a vedeckú politiku na GR IPOL,

–  so zreteľom na hospodársky dialóg a výmenu názorov s gréckym ministrom financií a gréckym ministrom práce, sociálneho zabezpečenia a blahobytu, ktoré 13. novembra 2012 spoločne zorganizovali výbory EMPL a ECON,

–  so zreteľom na päť rozhodnutí Európskeho výboru pre sociálne práva v rámci Rady Európy z 22. apríla 2013 o dôchodkových systémoch v Grécku(1),

–  so zreteľom na 365. správu Výboru pre slobodu združovania v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskumu rastu 2012(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013(6),

–  so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000122/2013 – B7-0524/2013 a súvisiace uznesenie Parlamentu z 21. novembra 2013 o oznámení Komisie s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ)(7),

–  so zreteľom na stanovisko výboru EMPL týkajúce sa jeho uzneseniu z 20. novembra 2012 o správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 na túto tému(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu(10),

–  so zreteľom na správu Eurofoundu z 12. decembra 2013 s názvom Pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky v Európe v roku 2012,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000057/2013 – B7-0207/2013 a na súvisiace uznesenie Parlamentu z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na štvrtú monitorovaciu správu Výboru regiónov z októbra 2013 o stratégii Európa 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 49 z 30. apríla 2013 s názvom Vplyv krízy v eurozóne na írske sociálne partnerstvo: politicko-ekonomická analýza,

–  so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 38 z 8. marca 2012 s názvom Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie v časoch krízy: prípad Grécka,

–  so zreteľom na správu MOP z 30. októbra 2013 s názvom Riešenie pracovnej krízy v Portugalsku,

–  so zreteľom na Bruegelovu správu zo 17. júna 2013 s názvom Pomoc EÚ a MMF krajinám eurozóny: včasné posúdenie (Bruegel Blueprint 19),

–  so zreteľom na tlačové správy Eurostatu o euroukazovateľoch z 12. februára 2010 (22/2010) a z 29. novembra 2013 (179/2013),

–  so zreteľom na dokument OECD o hospodárskej politike č. 1 z 12. apríla 2012 s názvom Fiškálna konsolidácia: Koľko, ako rýchlo a akými spôsobmi? – správa o hospodárskom výhľade,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument Európskeho odborového inštitútu (ETUI) z mája 2013 s názvom Kríza eura a jej vplyv na vnútroštátne a európske sociálne politiky,

–  so zreteľom na správu Komisie z júna 2013 s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2013 (séria European Economy č. 6/2013),

–  so zreteľom na dokument organizácie Caritas Europe z februára 2013 s názvom Vplyv európskej krízy: štúdia o vplyve krízy a úsporných opatrení na ľudí, s osobitným zameraním na Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko,

–  so zreteľom na informačný materiál organizácie Oxfam zo septembra 2013 s názvom Varujúci príklad: skutočné náklady úsporných opatrení a nerovnosti v Európe,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0135/2014),

A.  keďže nebývalá hospodárska a finančná kríza, ktorá zvýraznila nestálosť verejných financií v niektorých členských štátoch, a opatrenia programu ekonomických úprav prijaté v rámci reakcie na situáciu, ktorá nastala v Grécku (máj 2010 a marec 2012), v Írsku (december 2010), v Portugalsku (máj 2011) a na Cypre (jún 2013), mali priamy i nepriamy vplyv na úroveň zamestnanosti a životné podmienky mnohých ľudí; keďže všetky tieto programy síce formálne podpísala Komisia, no ich návrh a podmienky vypracovali a stanovili spoločne MMF, Euroskupina, Európska centrálna banka (ECB), Komisia a členské štáty tak, aby sa prostredníctvom nich poskytla finančná pomoc;

B.  keďže hneď, ako bude možné zabezpečiť hospodársku a rozpočtovú udržateľnosť týchto štyroch krajín, by sa úsilie malo zamerať na sociálne aspekty s osobitnou pozornosťou na vytváranie pracovných miest;

C.  keďže v článku 9 ZFEÚ sa uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“;

D.  keďže v článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že opatrenia prijímané EÚ a jej členskými štátmi musia byť v súlade so základnými sociálnymi právami stanovenými v Európskej sociálnej charte z roku 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, aby sa okrem iného zlepšil sociálny dialóg; keďže v článku 152 ZFEÚ sa uvádza: „Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu.“;

E.  keďže článok 36 Charty základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu k tomu, aby uznávala a rešpektovala „prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie“; keďže v článku 14 ZFEÚ sa stanovuje, že „berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti, Spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobenia tejto zmluvy o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie“; keďže v článku 345 ZFEÚ sa stanovuje, že zmluvy „sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch“; a keďže v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu sa rozoberajú spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

F.  keďže v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (...), ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy“, a keďže v odseku 2 a 3 tohto článku sa stanovuje pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že tieto práva predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

G.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa okrem iného stanovuje právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie (článok 28), ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia (článok 30), spravodlivé a primerané pracovné podmienky (článok 31), uznanie a rešpektovanie práva na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby a s cieľom „bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe“ právo na „dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov“ (článok 34), právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť (článok 35) a rešpektovanie a uznávanie práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36);

H.  keďže stratégia Európa 2020, ktorú navrhla Komisia 3. marca 2010 a ktorú schválila Európska rada 17. júna 2010, zahŕňa v rámci svojich piatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2020: dosiahnuť 75 % zamestnanosť u mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a dosiahnuť ukončenie terciárneho alebo rovnocenného vzdelania u najmenej 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov; a znížiť mieru chudoby tým, že sa pomôže minimálne 20 miliónom ľuďom dostať sa mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia;

I.  keďže podľa štvrťročnej správy Komisie z októbra 2013 s názvom Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ „výrazný pokles HDP Grécka, Portugalska a Írska viedol najmä k poklesu zamestnanosti;

J.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 uvítal oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie a jej návrh na zavedenie hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, dopĺňajúcu postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) a spoločnú správu o zamestnanosti, ako krok k budovaniu sociálneho rozmeru HMÚ; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by mali byť postačujúce na to, aby sa zaručil komplexný a transparentný prehľad o zamestnanosti a sociálnej situácii v členských štátoch; keďže v uznesení sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa toto monitorovanie zameriavalo na znižovanie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a na presadzovanie vzostupnej sociálnej konvergencie a sociálneho pokroku;

K.  keďže z dostupných údajov vyplýva, že štyri krajiny zaostávajú v plnení sociálnych cieľov stratégie Európa 2020 (pozri prílohu 1) s výnimkou cieľov týkajúcich sa osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelanie a odbornú prípravu, a osôb, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie;

L.  keďže dlhodobé hospodárske vyhliadky v týchto krajinách sa zlepšujú; keďže by to malo začať pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest v týchto ekonomikách a zvrátiť trend klesajúcej zamestnanosti;

1.  poznamenáva, že inštitúcie EÚ (ECB, Komisia a Euroskupina) sú takisto zodpovedné za podmienky programov ekonomických úprav; poznamenáva tiež, že je potrebné zaručiť udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť občanom náležitú sociálnu ochranu;

2.  odsudzuje skutočnosť, že Parlament bol úplne prehliadaný vo všetkých fázach programov: prípravná fáza, vypracúvanie mandátov a monitorovanie vplyvu výsledkov dosiahnutých na základe programov a súvisiacich opatrení; poznamenáva, že hoci toto prepojenie s Európskym parlamentom nebolo povinné z dôvodu neexistencie právneho základu, absencia európskych inštitúcií, ako aj európskych finančných mechanizmov znamenala, že programy bolo potrebné improvizovať, čo viedlo k finančným a inštitucionálnym dohodám mimo metódy Spoločenstva; rovnako poznamenáva, že ECB prijala rozhodnutia, ktoré nepatria do jej pôsobnosti; pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv a skutočnosť, že táto úloha by sa vždy mala rešpektovať; domnieva sa, že len skutočne demokraticky zodpovedné inštitúcie by mali viesť politický postup navrhovania a vykonávania programov úprav určených pre krajiny, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných ťažkostiach;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto programy boli navrhnuté bez dostatočných prostriedkov na posúdenie ich dôsledkov pomocou štúdií vplyvu alebo koordinácie s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Radou pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) alebo komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti; takisto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neprebehli konzultácie s MOP a že napriek významným sociálnym dôsledkom sa nekonzultovalo s poradnými orgánmi zriadenými na základe zmluvy, najmä s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a Výborom regiónov (VR);

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienenosť finančnej pomoci ohrozila sociálne ciele EÚ z niekoľkých dôvodov:

Zamestnanosť

5.  poznamenáva, že mimoriadne vážna hospodárska a finančná kríza a politiky týkajúce sa úprav v týchto štyroch krajinách viedli k zvýšeniu mier nezamestnanosti a straty pracovných miest, ako aj k veľkým počtom dlhodobo nezamestnaných osôb, a v niektorých prípadoch viedli k zhoršovaniu pracovných podmienok; upozorňuje, že miery zamestnanosti zohrávajú mimoriadne významnú úlohu, pokiaľ ide o udržateľnosť sociálnej ochrany a dôchodkových systémov, ako aj pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa sociálnej oblasti a zamestnanosti;

6.  konštatuje, že očakávania návratu k rastu a vytváraniu pracovných miest prostredníctvom vnútornej devalvácie s cieľom opäť dosiahnuť konkurencieschopnosť sa nesplnili; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto nesplnené očakávania sú prejavom tendencie podceňovať štrukturálny charakter krízy, ako aj význam zachovania domáceho dopytu, investícií a finančnej podpory reálnej ekonomiky; zdôrazňuje cyklický charakter úsporných opatrení a skutočnosť, že sa v rámci nich zároveň nevykonávali štrukturálne zmeny a reformy v jednotlivých prípadoch, pri ktorých sa osobitná pozornosť venuje zraniteľným častiam spoločnosti, aby sa dosiahol rast, ako aj sociálna súdržnosť a zamestnanosť;

7.  poznamenáva, že vysoká miera nezamestnanosti a podzamestnanosti spolu so znížením miezd vo verejnom a súkromnom sektore a v niektorých prípadoch aj nedostatok účinných opatrení s cieľom bojovať proti daňovým únikom a zároveň znižovanie sadzieb príspevkov oslabujú udržateľnosť a primeranosť verejných systémov sociálneho zabezpečenia, pretože existuje deficit vo financovaní sociálneho zabezpečenia;

8.  konštatuje, že zhoršujúce sa podmienky a likvidácia malých a stredných podnikov je jednou z hlavných príčin strát pracovných miest a najväčšou hrozbou pre budúcu obnovu; poznamenáva, že v politikách úprav sa nezohľadnili strategické odvetvia, o ktorých by sa malo uvažovať, aby sa v budúcnosti zachoval rast a sociálna súdržnosť; konštatuje, že to viedlo k výrazným stratám pracovných miest v strategických odvetviach, ako napríklad priemysel a výskum, vývoj a inovácie; poukazuje na to, že uvedené štyri krajiny sa musia usilovať, aby vytvorili priaznivé podmienky, ktoré potrebujú spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, aby boli schopné z dlhodobého hľadiska vytvárať svoju udržateľnosť; upozorňuje, že došlo k strate mnohých pracovných miest vo verejnom odvetví v rámci základných verejných sektorov, ako napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najvyššie miery nezamestnanosti sa týkajú mladých ľudí, pričom osobitne vážna je situácia v krajinách ako Grécko (kde táto miera dosahuje viac ako 50 %), Portugalsko a Írsko (kde v roku 2012 prekročila 30 %) či Cyprus (kde sa pohybuje okolo hodnoty 26,4 %); pripomína, že ak budú tieto hodnoty pretrvávať päť rokov, nastane kríza; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dokonca aj vtedy, keď si mladí ľudia nájdu zamestnanie, mnohí z nich – v priemere 43 % v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov – pracujú často za neistých podmienok alebo na čiastočný úväzok, a preto je pre nich ťažké žiť nezávisle od svojich rodín, z čoho vyplýva strata zdrojov inovácií a odborných zdrojov, čo má vplyv na výrobu a rast;

10.  poznamenáva, že najzraniteľnejšie skupiny na pracovnom trhu – dlhodobo nezamestnaní, ženy, migrujúci pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím – trpeli najviac a čelia ešte vyšším mieram nezamestnanosti, než je vnútroštátny priemer; všíma si výrazné zvýšenie miery dlhodobo nezamestnaných žien a starších pracovníkov a ďalšie ťažkosti, ktorým budú títo pracovníci čeliť, ak sa budú chcieť dostať späť na pracovný trh, keď konečne dôjde k zotaveniu hospodárstva; zdôrazňuje, že títo pracovníci potrebujú cielené opatrenia;

11.  varuje pred tým, že ak sa táto situácia nevyrieši, tieto obrovské rozdiely, najmä u mladšej generácie, môžu mať z dlhodobého hľadiska za následok poškodenie štruktúry pracovného trhu týchto štyroch krajín a obmedzenie ich schopnosti obnovy, vyvolať nedobrovoľnú migráciu, ktorá ďalej zhorší prebiehajúci únik mozgov, a zväčšiť pretrvávajúce nerovnosti medzi členskými štátmi poskytujúcimi pracovné príležitosti a členskými štátmi poskytujúcimi lacnú pracovnú silu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že negatívny sociálny a hospodársky vývoj patrí medzi hlavné motivácie mladých ľudí, pokiaľ ide o ich migráciu a uplatňovanie ich práva na slobodu pohybu;

12.  je znepokojený skutočnosťou, že popri strate pracovných miest existuje v niektorých prípadoch a niektorých odvetviach pokles kvality pracovných miest, zvýšenie množstva neistých foriem zamestnania a zhoršovanie základných pracovných noriem; zdôrazňuje, že členské štáty sa musia cielene snažiť o riešenie otázky nárastu nedobrovoľných pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a zmlúv na krátkodobé zamestnanie, neplatených stáží a učňovskej prípravy, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj činností čiernej ekonomiky; okrem toho poznamenáva, že hoci stanovovanie miezd nepatrí do pôsobnosti EÚ, tieto programy mali vplyv na minimálne mzdy: v Írsku bolo potrebné znížiť minimálnu mzdu o takmer 12 % (hoci sa toto rozhodnutie neskôr zmenilo) a Grécko nariadilo jej radikálne zníženie o 22 %;

13.  pripomína, že v stratégii Európa 2020 sa jasne uvádza, že údaj, ktorý treba sledovať, je miera zamestnanosti, ktorá poukazuje na dostupnosť ľudských a finančných zdrojov na zabezpečenie udržateľnosti nášho hospodárskeho a sociálneho modelu; žiada, aby sa spomalenie rastu miery nezamestnanosti nezamieňalo s obnovou zaniknutých pracovných miest, keďže sa pritom vôbec nezohľadňuje rast emigrácie; pripomína, že pokles zamestnanosti v priemysle bol problémom už pred začatím príslušných programov; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť ich kvalitu; pripomína, že za posledné štyri roky straty došlo v týchto štyroch krajinách k zániku 2 miliónov pracovných miest, t. j. 15 % pracovných miest existujúcich v roku 2009; víta skutočnosť, že aktuálne údaje poukazujú na mierne zvýšenie mier zamestnanosti v Írsku, na Cypre a v Portugalsku;

Chudoba a sociálne vylúčenie

14.  je znepokojený tým, že medzi podmienkami programov finančnej pomoci programy sú odporúčania týkajúce sa konkrétnych škrtov skutočných sociálnych výdavkov v základných oblastiach, ako sú dôchodky, základné služby, zdravotná starostlivosť a v niektorých prípadoch farmaceutické výrobky určené na základnú ochranu najzraniteľnejších osôb, ako aj škrtov v oblasti ochrany životného prostredia, namiesto toho, aby sa národným vládam poskytla väčšia flexibilita, a mohli sa tak rozhodnúť, kde by sa mohli dosiahnuť úspory; vyjadruje obavy, že tieto opatrenia majú najväčší dosah na boj proti chudobe, najmä chudobe detí; znovu pripomína, že boj proti chudobe, najmä chudobe detí, by mal byť aj naďalej cieľom, ktorý majú dosiahnuť členské štáty, a že politiky fiškálnej a rozpočtovej konsolidácie by ho nemali oslabiť;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri príprave a vykonávaní plánov ekonomických úprav sa nevenovala dostatočná pozornosť vplyvu hospodárskej politiky na zamestnanosť alebo jej sociálnym dôsledkom a že v prípade Grécka sa ukázalo, že hypotéza týkajúca sa zamestnania sa zakladala na mylnom predpoklade ekonomického multiplikačného účinku, v dôsledku čoho sa včas neprijali opatrenia na ochranu najzraniteľnejších osôb proti chudobe, chudobe v zamestnaní a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy sociálne ukazovatele aj s cieľom znovu prerokovať programy ekonomických úprav a nahradiť opatrenia odporučené pre každý členský štát, aby sa zabezpečili podmienky potrebné na dosiahnutie rastu a úplného súladu so základnými sociálnymi zásadami a hodnotami EÚ;

16.  konštatuje, že hoci Komisia vo svojej štvrťročnej správe z októbra 2013 (Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ) zdôrazňuje význam výdavkov na sociálnu ochranu ako záruky proti sociálnym rizikám, v Grécku, Írsku a Portugalsku došlo po roku 2010 k najväčšiemu poklesu sociálnych výdavkov v EÚ;

17.  zdôrazňuje, že nové podoby chudoby, ktoré postihujú strednú a pracujúcu triedu, sa objavujú v niektorých prípadoch, keď v dôsledku problémov so splácaním hypoték a vysokých cien energií vzniká energetická chudoba a zvyšuje sa počet prípadov vysťahovania a zabavenia majetku pre neplatenie hypotekárneho dlhu; je znepokojený dôkazmi, že stúpa miera bezdomovectva a vylúčení z bývania; zdôrazňuje, že to predstavuje porušenie základných práv; odporúča členským štátom a ich miestnym orgánom, aby zaviedli neutrálne politiky bývania v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, riešili otázku neobsadených obydlí a vykonávali účinné politiky prevencie na zníženie počtu prípadov vysťahovania;

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku (mikro- aj makro-) sociálnej a ekonomickej situácie v týchto krajinách sa prehlbujú regionálne a územné rozdiely, čím sa oslabuje deklarovaný cieľ EÚ posilniť vnútornú regionálnu súdržnosť;

19.  poznamenáva, že medzinárodné a sociálne organizácie varovali, že nová mzdová stupnica a systém zaradenia zamestnancov do platových tried a prepúšťania zo zamestnania vo verejnom sektore bude mať dosah na rodový rozdiel; poznamenáva, že MOP vyjadrila znepokojenie nad neprimeraným vplyvom nových pružných foriem zamestnania na odmeňovanie žien; okrem toho konštatuje, že MOP požiadala vlády, aby monitorovali vplyv úsporných opatrení na odmeňovanie mužov a žien v súkromnom sektore; so znepokojením konštatuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa prestal vyrovnávať v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy, kde sú rozdiely väčšie než priemer EÚ; domnieva sa, že je potrebné venovať viac pozornosti mzdovým rozdielom a klesajúcej miere zamestnanosti žien v členských štátoch, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

20.  poznamenáva, že údaje a rôzne ďalšie štúdie Eurostatu a Komisie poukazujú na to, že v období rokov 2008 až 2012 sa v niektorých prípadoch prehĺbila nerovnomernosť v rozdelení príjmov a že škrty sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti, ako aj zníženie miezd v dôsledku štrukturálnych reforiem zvyšujú miery chudoby; ďalej poznamenáva, že výsledky správy Komisie poukázali na pomerne vysoké miery chudoby zamestnaných osôb v dôsledku zníženia alebo zmrazenia nízkych minimálnych miezd;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa vo väčšine prípadov zvýšila; navyše poznamenáva, že za týmito štatistickými údajmi sa skrýva oveľa krutejšia realita, a to že znížením HDP na obyvateľa sa znižuje aj hranica chudoby, čo znamená, že ľudí, ktorí ešte nedávno boli považovaní za chudobných, považujeme dnes za ľudí mimo rizika chudoby; poukazuje na to, že v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy a v ktorých je rozpočtová kríza, má pokles HDP, verejných a súkromných investícií a investícií do výskumu a vývoja za následok znižovanie potenciálneho HDP a vytváranie dlhodobej chudoby;

22.  víta skutočnosť, že Komisia v uvedených štúdiách uznala, že len ostrý zvrat súčasných trendov umožní celej EÚ dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prinajmenšom v prípade Grécka, Írska a Portugalska tieto programy obsahovali niekoľko podrobných nariadení týkajúcich sa reformy systémov zdravotnej starostlivosti a znižovania výdavkov, čo malo výrazný vplyv na kvalitu a všeobecnú dostupnosť sociálnych služieb, najmä v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to napriek tomu, že článok 168 ods. 7 ZFEÚ ustanovuje, že EÚ bude rešpektovať právomoci členských štátov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že to v niektorých prípadoch viedlo k určitému počtu ľudí, ktorým bolo odmietnuté zdravotné poistenie alebo prístup k sociálnej ochrane, čím sa zvyšuje riziko extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, ako o tom svedčí rastúci počet osôb bez prostriedkov a bez domova a ich nedostatočný prístup k základnému tovaru a službám;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevyvinulo cielené úsilie o zistenie nedostatkov v systémoch zdravotnej starostlivosti a v rozhodnutiach zaviesť celoplošné škrty v rozpočtoch v oblasti zdravotnej starostlivosti; varuje, že zavedenie spolufinancovania by mohlo viesť k tomu, že pacienti vyhľadajú starostlivosť neskôr, čo by finančne zaťažilo domácnosti; upozorňuje, že zníženie platov zdravotníckych pracovníkov by mohlo mať negatívny vplyv na bezpečnosť pacientov a mohlo by viesť k migrácii týchto pracovníkov;

25.  opätovne pripomína, že v článku 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa stanovuje právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia; poznamenáva, že všetky štyri krajiny podpísali tento pakt, a teda uznali právo každého na zdravie;

26.  pripomína, že Rada Európy už odsúdila škrty v gréckom verejnom dôchodkovom systéme, ktoré považuje za porušenie článku 12 Európskej sociálnej charty z roku 1961 a článku 4 protokolu, ktorý je k nej priložený, keď uviedla, že „skutočnosť, že cieľom napadnutých ustanovení vnútroštátneho práva je splniť požiadavky vyplývajúce z iných právnych záväzkov, ich nevyníma z rozsahu pôsobnosti tejto charty“(12); poznamenáva, že táto zásada týkajúca sa zachovania dôchodkového systému na dostatočnej úrovni, aby sa dôchodcom umožnil dôstojný život, je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľná a mala sa zohľadniť;

27.  vyjadruje poľutovanie nad znížením zdrojov potrebných na nezávislý život u ľudí so zdravotným postihnutím;

28.  okrem toho poznamenáva, že keď výbor odborníkov MOP hodnotil uplatňovanie dohovoru č. 102 v prípade gréckych reforiem, ostro kritizoval radikálne reformy dôchodkového systému, a že toto isté kritické posúdenie bolo zahrnuté do 29. výročnej správy MOP za rok 2011; pripomína, že dohovor č. 102 je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľný a mal sa zohľadniť;

29.  zdôrazňuje, že v dôsledku zvyšujúcej sa sociálnej chudoby v týchto štyroch krajinách sa tiež zvyšuje solidarita medzi najzraniteľnejšími skupinami vďaka súkromným opatreniam, rodinným sieťam a organizáciám pomoci; zdôrazňuje, že tento druh zásahu by sa nemal stať štrukturálnym riešením problému, hoci zmierňuje situáciu najodkázanejších ľudí a svedčí o kvalitách európskeho občianstva;

30.  so znepokojením upozorňuje na neustále stúpajúci Giniho koeficient oproti všeobecne klesajúcemu trendu v eurozóne, čo znamená, že došlo k výraznému zvýšeniu nerovnomernosti v rozdelení bohatstva v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

Predčasné ukončenie školskej dochádzky

31.  víta skutočnosť, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, v týchto štyroch krajinách klesá; poznamenáva, že istý podiel na tom môžu mať ťažkosti mladých ľudí, s ktorými sa stretávajú pri hľadaní zamestnania; pripomína naliehavú potrebu obnoviť systémy kvalitného odborného vzdelávania, pretože to je jeden z najlepších spôsobov, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí;

32.  víta skutočnosť, že miery dosahovania terciárneho vzdelania vo všetkých štyroch krajinách stúpajú; poznamenáva, že istý podiel na tom môže mať potreba mladých ľudí zlepšovať si budúce šance na uplatnenie sa na trhu práce;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že najmä kvôli škrtom vo verejných finančných prostriedkoch nebol zaznamenaný tento pozitívny trend, pokiaľ ide o kvalitu systémov vzdelávania, čo zhoršuje problémy, s ktorými sa stretávajú mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a deti s osobitnými potrebami; poznamenáva, že tieto opatrenia by mohli mať praktické dôsledky pre kvalitu vzdelania, ako aj pre dostupné materiálne a ľudské zdroje, veľkosť tried, učebné plány a koncentráciu škôl;

Sociálny dialóg

34.  zdôrazňuje, že so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni sa malo konzultovať alebo sa mali zapojiť do počiatočného navrhovania programov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že programy vypracované pre tieto štyri krajiny v niektorých prípadoch umožňujú spoločnostiam nepodpísať kolektívne zmluvy a meniť dohody o mzdách v odvetviach, čo má priamy dosah na štruktúru a hodnoty kolektívnych zmlúv stanovené v príslušných národných ústavách; konštatuje, že výbor odborníkov MOP požiadal o opätovné zavedenie sociálneho dialógu; odsudzuje oslabovanie zásady kolektívneho zastupovania, čím sa spochybňuje automatické obnovovanie kolektívnych zmlúv, ktoré je v niektorých krajinách dôležité, v dôsledku čoho sa výrazne znížil počet platných kolektívnych zmlúv; odsudzuje zníženie minimálnych miezd a zmrazenie nominálnych minimálnych miezd; zdôrazňuje, že táto situácia je dôsledkom obmedzených štrukturálnych reforiem týkajúcich sa len deregulácie pracovnoprávnych vzťahov a zníženia miezd, čo je v rozpore so všeobecnými cieľmi a politikami EÚ stanovenými v stratégii Európa 2020;

35.  poukazuje na to, že neexistuje jedno univerzálne riešenie, ktoré možno uplatniť vo všetkých členských štátoch;

Odporúčania

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch hospodárskej a finančnej krízy a programoch úprav, ktoré sa ako reakcia na ňu vykonali v týchto štyroch krajinách, s cieľom získať jasný prehľad o krátkodobých aj dlhodobých vplyvoch na systémy zamestnanosti a sociálnej ochrany a na európske acquis v sociálnej oblasti s osobitným zameraním na boj proti chudobe, zachovanie dobrého sociálneho dialógu a rovnováhu medzi flexibilitou a istotou v pracovnoprávnych vzťahoch; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto štúdie využila svoje poradné orgány, ako aj Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu; odporúča požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie osobitnej správy;

37.  vyzýva Komisiu, aby požiadala MOP a Radu Európy, aby vypracovali správy o možných nápravných opatreniach a stimuloch potrebných na zlepšenie sociálnej situácie v týchto krajinách, ich financovaní a udržateľnosti verejných finančných prostriedkov, a aby zabezpečila úplný súlad s Európskou sociálnou chartou, ako aj s protokolom, ktorý je k nej priložený, a s kľúčovými dohovormi MOP a jeho dohovorom č. 94, keďže povinnosti vyplývajúce z týchto nástrojov ovplyvnila hospodárska a finančná kríza a opatrenia v oblasti úpravy rozpočtu a štrukturálne reformy požadované trojkou;

38.  vyzýva EÚ, aby s ohľadom na obete, ktoré tieto krajiny priniesli, po hodnotení poskytla podporu, v prípade potreby spolu s dostatočnými finančnými prostriedkami, na obnovu štandardov sociálnej ochrany, na boj proti chudobe, na vzdelávacie služby, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na deti s osobitnými potrebami a osoby so zdravotným postihnutím, a na opätovné zavedenie sociálneho dialógu prostredníctvom plánu sociálnej obnovy; vyzýva Komisiu, ECB a Euroskupinu, aby preskúmali a prepracovali, v prípade potreby čo najskôr, mimoriadne opatrenia, ktoré boli zavedené;

39.  žiada dodržiavanie vyššie uvedených právnych povinností stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, keďže ich nedodržiavanie predstavuje porušenie primárneho práva EÚ; vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby dôkladne posúdila vplyv opatrení na ľudské práva a vydala odporúčania v prípade porušení charty;

40.  vyzýva trojku a dotknuté členské štáty, aby čo najskôr ukončili príslušné programy a aby zaviedli mechanizmy krízového riadenia, ktoré všetkým inštitúciám EÚ vrátane Parlamentu umožnia plniť sociálne ciele a politiky, a to aj tie, ktoré sa týkajú práv jednotlivcov a kolektívnych práv osôb, ktoré sú najviac ohrozené sociálnym vylúčením, stanovené v zmluvách, v dohodách európskych sociálnych partnerov a v rámci iných medzinárodných záväzkov (dohovory MOP, Európska sociálna charta a Európsky dohovor o ľudských právach); požaduje väčšiu transparentnosť a politickú zodpovednosť pri príprave a vykonávaní programov úprav;

41.  vyzýva Komisiu a Radu, aby rovnakú pozornosť ako v prípade makroekonomických nerovnováh venovali sociálnym nerovnováham a ich náprave a aby dbali o to, že opatrenia úprav budú zamerané na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a umožnenie rovnováhy medzi hospodárskym rastom a zamestnanosťou, ako aj vykonávania štrukturálnych reforiem a rozpočtovej konsolidácie; ďalej vyzýva obe tieto inštitúcie, aby uprednostňovali podporu vytvárania pracovných miest a podnikania a aby na tento účel venovali rovnakú pozornosť Rade EPSCO a jej prioritám ako Rade ECOFIN a Euroskupine a vždy, keď je to potrebné, pred konaním samitov eurozóny usporiadali stretnutie ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci Euroskupiny;

42.  odporúča Komisii a členským štátom, aby nepovažovali výdavky na verejné zdravie a vzdelávanie za výdavky vystavené škrtom, ale aby ich vnímali ako verejné investície do budúcnosti krajiny, ktoré treba rešpektovať a zvyšovať, aby sa zlepšila hospodárska a sociálna obnova krajiny;

43.  odporúča, aby po skončení najťažšej fázy finančnej krízy krajiny zapojené do programu spolu s inštitúciami EÚ zaviedli plán obnovy pracovných miest na dostatočné obnovenie svojich ekonomík s cieľom opätovne zaviesť sociálnu situáciu z obdobia pred platnosťou programu, pretože je to potrebné na konsolidáciu ich makroekonomických úprav a na odstránenie nerovnováh ich verejných sektorov, napríklad dlhu a deficitu; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť plány obnovy pracovných miest, ktoré zohľadnia:

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020, pričom osobitnú pozornosť bude venovať nedostatočnému pokroku v krajinách zapojených do programu, a aby predložila návrhy, ako tieto krajiny nasmerovať na spoľahlivú cestu k dosiahnutiu všetkých cieľov stratégie Európa 2020;

45.  odporúča, aby budúce reformy pracovného trhu členských štátov zohľadňovali kritériá flexiistoty zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020, pričom sa zohľadnia aj ďalšie aspekty, ako napríklad náklady na energie, nespravodlivá hospodárska súťaž, sociálny dumping, spravodlivý a účinný finančný systém, fiškálne politiky v prospech rastu a zamestnanosti a vo všeobecnosti všetko, čo pomôže v rozvoji skutočnej ekonomiky a podnikania; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie sociálneho vplyvu pred tým, ako sa zavedú hlavné reformy v krajinách zapojených do programu, a aby zvážila účinky presahovania týkajúce sa týchto opatrení, ako napríklad vplyv na chudobu, sociálne vylúčenie, mieru kriminality a xenofóbiu;

46.  žiada, aby sa naliehavo prijali opatrenia na zabránenie zvýšeniu miery bezdomovectva v krajinách zapojených do programu, a vyzýva Komisiu, aby toto úsilie podporila prostredníctvom politickej analýzy a presadzovania osvedčených postupov;

47.  poznamenáva, že podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 Komisia predloží Parlamentu do 1. januára 2014 správu o uplatňovaní tohto nariadenia; vyzýva Komisiu, aby túto správu bezodkladne predložila a aby uviedla dôsledky tohto nariadenia pre zavedené programy ekonomických úprav;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usporiadali konzultácie s občianskou spoločnosťou, s organizáciami pacientov a odbornými orgánmi o budúcich opatreniach týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti v rámci programov úprav a aby využili Výbor pre sociálnu ochranu s cieľom zabezpečiť, aby reformy zvýšili efektívnosť systémov a zdrojov bez ohrozenia najzraniteľnejších skupín a najdôležitejšej sociálnej ochrany vrátane získavania a užívania liekov, najzákladnejších potrieb a posúdenia zdravotníckeho personálu;

o
o   o

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.coe.int/T/DGHL/Monitoring/SocialCharter/NewsCOEPortal/CC76-80Merits_en.asp. (2) Prijaté texty P7_TA(2013)0401. (3) Prijaté texty P7_TA(2013)0328. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246. (5) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s 4. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0447. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0515. (8) Prijaté texty, P7_TA(2012)0430. (9) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57. (10) Prijaté texty, P7_TA(2012)0419. (11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0266. (12) Európsky výbor pre sociálne práva: Rozhodnutie o skutkovej podstate, 7. december 2012, sťažnosť č. 78/2012, s. 10.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0752 – C7-0444/2011 – 2011/0367(COD))

P7_TA(2014)0241 A7-0021/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0752),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 78 ods. 2, článok 79 ods. 2 a 4, článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0444/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0021/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 514/2014.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o prijímaní vnútroštátnych programov

„Komisia vynaloží maximálne úsilie, aby informovala Európsky parlament pred prijatím vnútroštátnych programov“.

Vyhlásenie Komisie k článku 5 ods. 4 druhému pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 182/2011

„Komisia zdôrazňuje, že systematické odvolávanie sa na článok 5 ods. 4 druhý pododsek písm. b) je v rozpore so znením a duchom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). Pri odvolávaní sa na toto ustanovenie sa musí vychádzať z konkrétnej potreby upustiť od základného pravidla, podľa ktorého v prípade, že sa nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 5 ods. 4, odvolávanie sa na druhý pododsek písm. b) nemožno chápať jednoducho ako právomoc zákonodarcu „rozhodovať podľa vlastného uváženia“, ale musí sa vykladať reštriktívne, a preto musí byť odôvodnené“.

(1) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108. (2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0753 – C7-0445/2011 – 2011/0368(COD))

P7_TA(2014)0242 A7-0026/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0753),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0445/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní o tomto návrhu a o mandáte na tieto rokovania(3),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a  stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0026/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 513/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108. (2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0021.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011)0750 – C7-0441/2011 – 2011/0365(COD))

P7_TA(2014)0243 A7-0025/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0750),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0441/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní o tomto návrhu a o mandáte na tieto rokovania(3),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0025/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 515/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108. (2) Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0019.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048 – C7-0035/2013 – 2013/0027(COD))

P7_TA(2014)0244 A7-0103/2014

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0035/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor(2),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci (A7-0103/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Siete a informačné systémy a služby hrajú v spoločnosti základnú úlohu. Ich spoľahlivosť a bezpečnosť sú nevyhnutné pre slobodu a celkovú bezpečnosť občanov Únie, ako aj pre ekonomické činnosti a sociálne zabezpečenie a najmä pre fungovanie vnútorného trhu. [PN 1]

(2)  Rozsah a, frekvencia úmyselných alebo náhodných a vplyv bezpečnostných incidentov sa zvyšuje a predstavuje významnú hrozbu pre fungovanie sietí a informačných systémov. Tieto systémy sa taktiež môžu stať obeťami úmyselných škodlivých krokov, ktorých cieľom je poškodiť alebo prerušiť fungovanie týchto systémov. Takéto incidenty môžu zabraňovať napredovaniu ekonomických činností, spôsobovať značné finančné straty, narúšať dôveru používateľa a investora a spôsobovať značné škody v hospodárstve Únie a v konečnom dôsledku ohrozovať dobré životné podmienky občanov Únie a schopnosť členských štátov Únie chrániť sa a zaisťovať bezpečnosť kľúčovej infraštruktúry. [PN 2]

(3)  Digitálne informačné systémy, a najmä internet, ako komunikačné nástroje bez hraníc hrajú významnú úlohu pri uľahčení pohybu tovaru, služieb a osôb cez hranice. Z dôvodu tohto nadnárodného charakteru môže vážne narušenie týchto systémov v jednom členskom štáte ovplyvniť aj ďalšie členské štáty a Úniu ako celok. Preto je na riadne fungovanie vnútorného trhu nevyhnutná odolnosť a stabilita sietí a informačných systémov.

(3a)  Keďže k bežným poruchám systémov, keď ide napríklad o prirodzené príčiny alebo ľudskú chybu, naďalej dochádza z neúmyselných dôvodov, infraštruktúra by mala byť odolná voči úmyselným i neúmyselným narušeniam a prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry by mali navrhovať také systémy, ktoré by boli odolné. [PN 3]

(4)  Na úrovni Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus spolupráce, ktorý by umožnil výmenu informácií a koordinovanú činnosť, pokiaľ ide o prevenciu, zisťovanie a reakciu v súvislosti s bezpečnosťou sietí a informácií. Aby bol takýto mechanizmus účinný a týkal sa viacerých strán, členské štáty musia mať minimálne spôsobilosti a stratégiu, ktoré by na ich území zabezpečili vysokú úroveň bezpečnosti sietí a informácií. Minimálne bezpečnostné požiadavky by sa mali tiež uplatňovať aj aspoň na verejnú správu a istých trhových prevádzkovateľov kritickej informačnej infraštruktúry s cieľom podporovať kultúru riadenia rizika a zabezpečovať oznamovanie najzávažnejších incidentov. Spoločnosti kótované na burzách cenných papierov by sa mali povzbudzovať k tomu, aby incidenty dobrovoľne zverejňovali vo svojich finančných správach. Právny rámec by mal vychádzať z potreby chrániť súkromie a integritu občanov. Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN) by sa mala rozšíriť aj na trhových prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. [PN 4]

(4a)  Zatiaľ čo orgány verejnej správy by mali vzhľadom na svoju verejnú funkciu vykonávať náležitú starostlivosť pri riadení rizík a ochrane svojich vlastných sieťových a informačných systémov, účelom tejto smernice by mala byť kritická infraštruktúra nevyhnutná pre údržbu kľúčových hospodárskych a spoločenských činností v oblasti energetiky, dopravy, bankovníctva alebo infraštruktúr finančného trhu a v oblasti zdravotníctva. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali byť vylúčení tvorcovia softvéru a výrobcovia hardvéru. [PN 5]

(4b)  V prípadoch, keď možno incidenty, ktoré majú významný vplyv, považovať za incidenty vonkajšej a teroristickej povahy, by sa mala zabezpečiť spolupráca a koordinácia medzi príslušnými orgánmi Únie, vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie so zodpovednosťou za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu. [PN 6]

(5)  S cieľom pokryť všetky príslušné incidenty a riziká by sa mala táto smernica uplatňovať na všetky siete a informačné systémy. Povinnosti, ktoré má verejná správa a účastníci trhu, by sa však nemali uplatňovať na podniky poskytujúce verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES(5), na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky, pokiaľ ide o bezpečnosť a integritu, ktoré sú stanovené v článku 13a uvedenej smernice, a nemali by sa uplatňovať ani na poskytovateľov dôveryhodných služieb.

(6)  Existujúce spôsobilosti nie sú postačujúce na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii. V členských štátoch je rôzna úroveň pripravenosti, čo vedie k roztriešteným prístupom v Únii. Toto má za následok rozdielnu úroveň ochrany spotrebiteľov a podnikov a narúša celkovú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v rámci Únie. Nedostatok spoločných minimálnych požiadaviek na verejnú správu a účastníkov trhu na druhej strane znemožňuje, aby sa na úrovni Únie vytvoril spoločný a účinný mechanizmus spolupráce. Univerzity a výskumné centrá zohrávajú rozhodujúcu úlohu v podnecovaní výskumu, vývoja a inovácií a mali by im byť poskytnuté primerané finančné prostriedky. [PN 7]

(7)  Účinné reagovanie na výzvy, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informačných systémov, si preto vyžaduje spoločný prístup na úrovni Únie, ktorý by pokryl spoločné požiadavky na budovanie minimálnych kapacít a plánovanie, rozvoj dostatočných zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, výmenu informácií a koordináciu činností, a spoločné minimálne bezpečnostné požiadavky pre všetkých zainteresovaných účastníkov trhu a verejnú správu. Minimálne spoločné normy by sa mali uplatňovať v súlade s príslušnými odporúčaniami koordinačných skupín pre kybernetickú bezpečnosť (CSGC). [PN 8]

(8)  Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov, chrániť verejný poriadok a verejnú bezpečnosť a povoliť vyšetrovanie a odhaľovanie trestných činov, ako aj prenasledovanie ich páchateľov. V súlade s článkom 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. Žiadny členský štát nie je povinný sprístupniť utajované skutočnosti EÚ v zmysle vymedzenia v rozhodnutí Rady 2011/292/EÚ(6), informácie podliehajúce dohodám o zachovaní mlčanlivosti alebo neformálnym dohodám o zachovaní mlčanlivosti, ako je štandard TLP. [PN 9]

(9)  S cieľom dosiahnuť a udržiavať spoločnú vysokú úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov by mal mať každý členský štát vnútroštátnu stratégiu pre bezpečnosť sietí a informácií, v ktorej by boli vymedzené strategické ciele a konkrétne opatrenia, ktoré sa majú v rámci tejto politiky vykonať. Na vnútroštátnej úrovni je treba na základe minimálnych požiadaviek uvedených v tejto smernici vytvoriť plány spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktoré by boli v súlade so základnými požiadavkami, s cieľom dosiahnuť úroveň možností reakcie, ktoré v prípade incidentov umožnia účinnú a efektívnu spoluprácu ako na vnútroštátnej úrovni, tak aj na úrovni Únie, a to pri rešpektovaní a ochrane súkromia a osobných údajov. Každý členský štát by preto mal byť povinný dodržiavať spoločné normy v oblasti formátu dát a spoločne využívať a posudzovať možnosti vzájomnej výmeny dát. Pri príprave vnútroštátnych stratégií pre bezpečnosť sietí a informácií vychádzajúcich zo spoločných minimálnych vzorov stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií by členské štáty mali mať možnosť požiadať o pomoc Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). [PN 10]

(10)  S cieľom umožniť účinné vykonávanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice by sa mal v každom členskom štáte zriadiť alebo určiť orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu otázok v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a ktorý bude pôsobiť ako ústredný bod pre cezhraničnú spoluprácu na úrovni Únie. Tieto orgány by mali dostať primerané technické, finančné a ľudské zdroje, aby mohli efektívnym a účinným spôsobom vykonávať úlohy, ktoré im budú pridelené, a tak dosahovať ciele tejto smernice.

(10a)  Vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi štruktúrami riadenia a s cieľom chrániť už existujúce odvetvové dohody alebo dozorné a regulačné orgány Únie a zamedziť zdvojeniu by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť viac než jeden vnútroštátny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie úloh súvisiacich so sieťovou a informačnou bezpečnosťou účastníkov trhu v rámci tejto smernice. V záujme zabezpečenia hladkej cezhraničnej spolupráce a komunikácie je však potrebné, aby každý členský štát bez toho, aby boli dotknuté odvetvové regulačné dohody, ustanovil iba jedno národné jednotné kontaktné miesto zodpovedné za cezhraničnú spoluprácu na úrovni Únie. Ak sa to vyžaduje na základe ústavy alebo iných úprav, členský štát by mal mať možnosť ustanoviť iba jeden orgán, ktorý bude vykonávať úlohy príslušného orgánu a jednotného kontaktného miesta. Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali byť civilnými orgánmi podliehajúcimi plnému demokratickému dohľadu a nemali by plniť žiadne úlohy v oblasti spravodajstva, presadzovania práva či obrany, ani by nemali byť z organizačného hľadiska žiadnym spôsobom prepojené s orgánmi pôsobiacimi v týchto oblastiach. [PN 11]

(11)  Všetky členské štáty a účastníci trhu by mali mať primerané vybavenie, pokiaľ ide o technické a organizačné kapacity, aby mohlikedykoľvek predchádzať incidentom a rizikám v oblasti sietí a informačných systémov, odhaľovať ich, reagovať na ne a zmierňovať ich. Bezpečnostné systémy orgánov verejnej správy musia byť bezpečné a mali by podliehať demokratickej kontrole a overovaniu. Bežne požadované vybavenie a kapacity by mali spĺňať bežne dohodnuté technické normy aj štandardné postupy prevádzky. Preto by sa mali vo všetkých členských štátoch založiť dobre fungujúce tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT), ktoré budú dodržiavať základné požiadavky, aby sa zaručili účinné a zlučiteľné kapacity na riešenie incidentov a rizík a aby sa na úrovni Únie zabezpečila efektívna spolupráca. Tieto tímy CERT by mali mať možnosť interakcie na základe spoločných technických noriem a štandardných postupov prevádzky. Vzhľadom na rozličné charakteristiky existujúcich tímov reakcie na núdzové počítačové situácie, ktoré reagujú na potreby rozličných subjektov a aktérov, by členské štáty mali zaručiť, aby každému z odvetví uvedenému v zozname účastníkov trhu ustanovenom v tejto smernici poskytoval služby aspoň jeden tím CERT. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu tímov CERT, členské štáty by mali zabezpečiť, aby tímy CERT mali dostatočné prostriedky na účasť v už vytvorených existujúcich medzinárodných a európskych sieťach spolupráce. [PN 12]

(12)  Na základe značného pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci Európskeho fóra členských štátov (ďalej len „EFMS“) pri podpore diskusií o osvedčených postupoch a ich výmen, vrátane vytvorenia zásad pre spoluprácu v európskej kybernetickej kríze, členské štáty a Komisia by mali vytvoriť sieť, ktorá by im umožnila stálu komunikáciu a podporila ich vzájomnú spoluprácu. Tento bezpečný a účinný mechanizmus spolupráce, do ktorého budú prípadne zapojení aj účastníci trhu, by mal umožniť štruktúrovanú a koordinovanú výmenu informácií, ako aj zisťovanie a reakciu na úrovni Únie. [PN 13]

(13)  Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) by mala pomáhať členským štátom a Komisii tým, že poskytne svoje odborné znalosti a poradenstvo a bude uľahčovať výmenu osvedčených postupov. Predovšetkým pri uplatňovaní tejto smernice by sa Komisia mala a členské štáty mali radiť s agentúrou ENISA. V záujme zabezpečenia účinného a včasného informovania členských štátov a Komisie by malo v rámci siete spolupráce prebiehať včasné varovanie pred incidentmi a rizikami. S cieľom budovať kapacity a šíriť vedomosti medzi členskými štátmi by sieť spolupráce mala slúžiť aj ako nástroj na výmenu osvedčených postupov a pritom pomáhať svojim členom pri budovaní kapacít, riadiť organizovanie partnerských hodnotení a cvičení v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. [PN 14]

(13a)  Ak je to vhodné, členské štáty by mali mať pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice možnosť využiť alebo upraviť existujúce organizačné štruktúry alebo stratégie. [PN 15]

(14)  Mal by sa zaviesť bezpečný systém výmeny informácií, aby sa v rámci siete spolupráce umožnila výmena citlivých a dôverných informácií. Na tento účel by sa mali v plnej miere využiť štruktúry existujúce v rámci Únie. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov oznamovať sieti spolupráce incidenty a riziká, ktoré sa týkajú celej Únie, prístup k dôverným informáciám z iných členských štátov by sa mal udeľovať členským štátom iba po preukázaní, že ich technické, finančné a ľudské zdroje a procesy, ako aj ich komunikačná infraštruktúra, zaručujú ich účinnú, efektívnu a bezpečnú účasť v sieti s využitím transparentných metód. [PN 16]

(15)  Keďže väčšinu sietí a informačných systémov prevádzkujú súkromní operátori, je nevyhnutná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom. Účastníci trhu by mali byť povzbudzovaní, aby sa s cieľom zabezpečiť bezpečnosť sietí a informácií snažili aj o vytvorenie svojich vlastných neformálnych mechanizmov spolupráce. Mali by spolupracovať aj s verejným sektorom a vymieňať si navzájom informácie a osvedčené postupy výmenou za prevádzkovú podporu, vrátane vzájomnej výmeny relevantných informácií a prevádzkovej podpory a strategicky analyzovaných informácií v prípade incidentov. V záujme účinnej podpory výmeny informácií a najlepších postupov má zásadný význam zaistiť, aby účastníci trhu, ktorí sa na týchto výmenách podieľajú, neboli z dôvodu svojej spolupráce znevýhodnení. Sú potrebné primerané ochranné prvky na zaistenie toho, aby takáto spolupráca nevystavila tieto subjekty vyššiemu riziku v súvislosti s dodržiavaním predpisov ani novým povinnostiam vyplývajúcim okrem iného z právnej úpravy v oblasti hospodárskej súťaže, duševného vlastníctva, ochrany údajov alebo počítačovej trestnej činnosti, a aby ich nevystavila ani zvýšenému prevádzkovému alebo bezpečnostnému riziku. [PN 17]

(16)  S cieľom zabezpečiť transparentnosť a riadne informovať občanov Únie a účastníkov trhu, príslušné orgány jednotné kontaktné miesta by mali zriadiť spoločnú internetovú stránku v rámci celej Únie, na ktorej by uverejňovali informácie o incidentoch a, rizikách, ktoré nemajú dôverný charakter a spôsoboch zmierňovania rizík a na ktorej by sa prípadne poskytovalo poradenstvo v oblasti vhodných údržbových opatrení. Informácie na internetovej stránke by mali byť dostupné nezávisle od použitého zariadenia. Všetky osobné údaje uverejňované na tejto internetovej stránke by sa mali obmedzovať na nevyhnutné minimum a mali by byť čo najanonymnejšie. [PN 18]

(17)  Ak sa informácie považujú v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve za dôverné, pri výkone činností a plnení cieľov stanovených v tejto smernici je dôvernosť týchto informácií zaručená.

(18)  Najmä na základe vnútroštátnych skúseností v oblasti krízového riadenia a v spolupráci s agentúrou ENISA, Komisia a členské štáty by mali vypracovať plán spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií v Únii, v ktorom by boli vymedzené mechanizmy spolupráce v rámci, najlepšie postupy a operačné vzorce v rámci prevencie rizík a incidentov, ich odhaľovania, podávania správ o nich a boja proti rizikám a incidentom nim. Tento plán by mal byť náležite zohľadnený v súvislosti so zasielaním včasného varovania v rámci siete spolupráce. [PN 19]

(19)  Zasielanie včasného varovania v rámci siete by sa malo vyžadovať len v prípade, ak rozsah a závažnosť predmetného incidentu alebo rizika sú alebo by sa mohli stať tak významné, že je potrebné informovanie alebo koordinácia reakcie na úrovni Únie. Včasné varovanie by malo byť preto obmedzené na skutočné alebo potenciálne incidenty alebo riziká, ktoré sa rýchlo rozširujú, presahujú možnosti reakcie na vnútroštátnej úrovni alebo ovplyvňujú viac než jeden členský štát. S cieľom umožniť riadne hodnotenie by sa všetky informácie, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizika alebo incidentu, mali oznamovať sieti spolupráce. [PN 20]

(20)  Po prijatí včasného varovania a jeho posúdení by sa príslušné orgány jednotné kontaktné miesta mali v rámci plánu spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií v Únii, dohodnúť na koordinovanej reakcii. Príslušné orgány Jednotné kontaktné miesta, ENISA, a Komisia, by mali byť informované o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni v dôsledku koordinovanej reakcie. [PN 21]

(21)  Vzhľadom na globálny charakter problémov bezpečnosti sietí a informácií je potrebná užšia medzinárodná spolupráca s cieľom zlepšiť bezpečnostné normy a výmenu informácií a presadzovať spoločný globálny prístup k otázke bezpečnosti sietí a informácií. Každý rámec takejto medzinárodnej spolupráce by mal podliehať smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(7) a nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(8). [PN 22]

(22)  Zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti sietí a informácií spočíva vo veľkej miere na verejnej správe a účastníkoch trhu. Kultúra riadenia rizika, úzkej spolupráce a dôvery vrátane hodnotenia rizika a vykonávania bezpečnostných opatrení, ktoré sú primerané rizikám a incidentom, či už úmyselným alebo náhodným, by sa mala podporovať a rozvíjať prostredníctvom vhodných právnych požiadaviek a dobrovoľných priemyselných postupov. Vytvorenie dôveryhodných rovnakých podmienok pre všetkých je tiež nevyhnutné na účinné fungovanie siete spolupráce v záujme zabezpečenia účinnej spolupráce všetkých členských štátov. [PN 23]

(23)  V smernici 2002/21/ES sa vyžaduje, aby podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby prijali primerané opatrenia na ochranu svojej integrity a bezpečnosti, a zavádzajú sa v nej požiadavky na oznamovanie v prípade narušenia bezpečnosti a straty integrity. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(9) sa vyžaduje od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby v záujme zabezpečenia bezpečnosti svojich služieb prijali primerané technické a organizačné opatrenia.

(24)  Tieto povinnosti by sa mali rozšíriť nad rámec sektora elektronických komunikácií k hlavným poskytovateľom na prevádzkovateľov infraštruktúry, ktorá vo veľkej miere závisí od informačných a komunikačných technológií a je nevyhnutná na udržanie dôležitých ekonomických alebo spoločenských funkcií, ako je elektrická energia a plyn, doprava, úverové inštitúcie, infraštruktúry finančného trhu a zdravotníctvo. Narušenie týchto sietí a informačných systémov by mohlo mať vplyv na vnútorný trh. Aj keď sa povinnosti uvedené v tejto smernici netýkajú hlavných poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES(10), ktoré podporujú nadväzujúce služby informačnej spoločnosti alebo činnosti online, ako napríklad platformy elektronického obchodu, internetové platobné portály, sociálne siete, vyhľadávače, služby cloud computing vo všeobecnosti, alebo obchody s aplikáciami, títo poskytovatelia by mohli dobrovoľne informovať príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto o tých incidentoch sieťovej bezpečnosti, ktoré uznajú za vhodné. Príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto by podľa možnosti mal predložiť účastníkom trhu, ktorí informovali o incidente, strategicky analyzované informácie, ktoré pomôžu prekonať bezpečnostnú hrozbu. Narušenie týchto služieb informačnej spoločnosti zabraňuje tomu, aby sa mohli poskytovať iné služby informačnej spoločnosti, ktoré sú na nich ako hlavných vstupoch závislé. Tvorcovia softvéru a výrobcovia hardvéru nie sú poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, a preto sú vylúčení. Tieto povinnosti by sa mali rozšíriť aj na verejné správy a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorá vo veľkej miere závisí od informačných a komunikačných technológií a je nevyhnutná na udržanie dôležitých ekonomických alebo spoločenských funkcií, ako je elektrická energia a plyn, doprava, úverové inštitúcie, burzy cenných papierov a zdravotníctvo. Narušenie týchto sietí a informačných systémov by mohlo mať vplyv na vnútorný trh. [PN 24]

(24a)  Hoci poskytovatelia softvéru a hardvéru nie sú účastníkmi trhu porovnateľnými s účastníkmi trhu v zmysle tejto smernice, ich produkty uľahčujú bezpečnosť sieťových a informačných systémov. Majú preto dôležitú úlohu, pretože umožňujú účastníkom trhu zabezpečiť svoje sieťové a informačné infraštruktúry. Keďže hardvérové a softvérové produkty už podliehajú existujúcim pravidlám týkajúcim sa zodpovednosti za produkty, členské štáty by mali zabezpečiť, že sa tieto pravidlá budú presadzovať. [PN 25]

(25)  Technické a organizačné opatrenia uložené účastníkom verejná správa a trhu, by nemali vyžadovať, aby bol konkrétny produkt komerčnej informačnej a komunikačnej technológie navrhnutý, vyvinutý alebo vyrobený konkrétnym spôsobom. [PN 26]

(26)  Verejné správy a Účastníci trhu by mali zabezpečiť bezpečnosť sietí a systémov, ktoré sú pod ich správou. To by mali byť predovšetkým súkromné siete a systémy, ktoré spravujú buď ich interní pracovníci IT alebo externí dodávatelia. Povinnosti zabezpečenia a povinnosti informovať by sa mali týkať príslušných účastníkov trhu a verejných správ bez ohľadu na to, či vykonávajú údržbu svojich sietí a informačných systémov interne alebo prostredníctvom externého dodávateľa. [PN 27]

(27)  S cieľom vyhnúť sa neprimeranému finančnému a administratívnemu zaťaženiu malých hospodárskych subjektov a používateľov by mali byť požiadavky primerané riziku, ktoré predstavuje sieť alebo konkrétny informačný systém, berúc do úvahy najnovší vývin v oblasti. Tieto opatrenia by sa nemali týkať mikropodnikov.

(28)  Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali venovať náležitú pozornosť zachovaniu neformálnych a dôveryhodných kanálov na výmenu informácií medzi účastníkmi trhu a verejným a súkromným sektorom. Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali informovať výrobcov a poskytovateľov služieb postihnutých produktov a služieb v oblasti IKT o incidentoch, ktoré majú významný vplyv a ktoré im boli oznámené. Pri uverejňovaní incidentov oznámených príslušným orgánom a jednotným kontaktným miestam by sa mala v primeranej miere udržiavať rovnováha medzi záujmom verejnosti mať informácie o hrozbách a možnými rizikami poškodenia obchodu a dobrej povesti verejných správ a účastníkov trhu, ktorí incidenty oznámia. Pri vykonávaní povinnosti oznamovania by príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali venovať osobitnú pozornosť potrebe, aby sa pred zavedením nasadením príslušných bezpečnostných opatrení zachovali informácie o zraniteľných miestach výrobku v prísnej tajnosti. Jednotné kontaktné miesta by vo všeobecnosti nemali zverejňovať osobné údaje jednotlivcov zapojených do incidentov. Mali by osobné údaje uverejňovať iba vtedy, ak je ich uverejnenie potrebné a primerané vzhľadom na sledovaný cieľ. [PN 28]

(29)  Príslušné orgány by mali mať prostriedky nevyhnutné na plnenie svojich úloh vrátane právomocí získavať potrebné informácie od účastníkov trhu a verejnej správy, aby mohli posúdiť úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov, zistiť počet, rozsah a rozmer incidentov, ako aj spoľahlivé a komplexné údaje o konkrétnych incidentoch, ktoré majú vplyv na fungovanie sietí a informačných systémov. [PN 29]

(30)  V mnohých prípadoch je príčinou incidentu trestná činnosť. Trestný charakter incidentov možno predpokladať aj v prípade, ak od začiatku nie sú k dispozícii dostatočne jasné dôkazy. V tejto súvislosti by mala vhodná spolupráca medzi príslušnými orgánmijednotnými kontaktnými miestami a orgánmi presadzovania práva, ako aj spolupráca s EC3 (Centrum Europolu pre kybernetickú trestnú činnosť) a ENISA, tvoriť súčasť účinnej a komplexnej reakcie na hrozby bezpečnostných incidentov. Najmä podpora chráneného, bezpečného a odolnejšieho prostredia si vyžaduje systematické oznamovanie incidentov, v prípade ktorých existuje podozrenie na závažnú trestnú činnosť, orgánom presadzovania práva. Incidenty, ktoré majú charakter závažnej trestnej činnosti, by sa mali posudzovať v kontexte právnych predpisov Únie o kybernetickej kriminalite. [PN 30]

(31)  V dôsledku incidentov sú v mnohých prípadoch ohrozené osobné údaje. Členské štáty a účastníci trhu by mali chrániť uchovávané, spracúvané a prenášané osobné údaje pred náhodným alebo protiprávnym zničením, náhodnou stratou alebo zmenou a pred nepovoleným alebo protiprávnym uchovávaním, prístupom k nim alebo ich sprístupnením alebo šírením a mali by zaistiť uplatňovanie bezpečnostnej politiky v oblasti spracúvania osobných údajov. V tejto súvislosti by mali príslušné orgány, jednotné kontaktné miesta a orgány na ochranu údajov navzájom spolupracovať a vymieňať si informácie o všetkých súvisiacich veciach v prípade potreby aj s účastníkmi trhu, s cieľom riešiť prípady nepovoleného prístupu k osobným údajom následkom incidentov. Členské štáty zavedú v súlade s uplatniteľnými pravidlami na ochranu údajov. Povinnosť oznamovať bezpečnostné incidenty by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý minimalizuje administratívne zaťaženie v prípade, ak bezpečnostný incident predstavuje zároveň aj porušenie ochrany osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov(11). Európska, ktoré sa musí oznamovať v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov. pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) by v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi na ochranu údajov mohla mala pomôcť tým, že vytvorí mechanizmy na výmenu informácií a vypracuje vzorové formuláre, a tak nebude potrebné používať na oznamovanie dva formuláre. Takýto jednotný vzorový dokument, ktoré by uľahčil uľahčili oznamovanie incidentov, ktorými sa porušuje ochrana osobných údajov, a tým by sa zmiernilo administratívne zaťaženie podnikov a verejnej správy. [PN 31]

(32)  Normalizácia bezpečnostných požiadaviek je proces riadený trhom, ktorý by mal umožniť účastníkom trhu použiť alternatívne prostriedky, ktorými dosiahnu aspoň podobné výsledky. V záujme zabezpečenia zosúladeného uplatňovania bezpečnostných noriem by členské štáty mali podporovať plnenie špecifických interoperabilných noriem alebo súlad s nimi, aby sa na úrovni Únie zabezpečil vysoký stupeň bezpečnosti. Na tento účel je nutné zvážiť uplatňovanie otvorených medzinárodných noriem v oblasti bezpečnosti sietí a informácií alebo prípravu takýchto nástrojov. Ďalším krokom by mohlo byť bude možno potrebné navrhnúť harmonizované normy, čo by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012(12). Navrhnutím účinných a efektívnych otvorených bezpečnostných noriem pre Úniu, ktoré by sa čo najviac vyhýbali technologickým preferenciám a ktoré by mali byť ľahko zvládnuteľné malými a strednými účastníkmi trhu, by sa mali poveriť predovšetkým ETSI, CEN a CENELEC. Medzinárodné normy, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, by sa mali starostlivo kontrolovať, aby sa zaistilo, že neboli ohrozené a že poskytujú dostatočnú úroveň ochrany, čím sa zabezpečí, aby povinné dodržiavanie noriem v oblasti kybernetickej bezpečnosti celkovú úroveň kybernetickej bezpečnosti Únie zvyšovalo a nie znižovalo. [PN 32]

(33)  Komisia by mala robiť po konzultáciách so všetkými zainteresovanými subjektmi vykonávať pravidelné preskúmanie tejto smernice, najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa spoločenských, politických, technologických a trhových podmienok. [PN 33]

(34)  S cieľom umožniť riadne fungovanie siete spolupráce by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vymedzenie kritérií, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť členský štát oprávnený zúčastniť sa na bezpečnom systéme výmeny informácií, spoločný súbor noriem prepojenia a bezpečnosti pre bezpečnú infraštruktúru výmeny informácií a ďalšiu špecifikáciu udalostí, na podnet ktorých sa zasiela včasné varovanie, ako aj vymedzenie podmienok, za ktorých sa od účastníkov trhu a verejnej správy vyžaduje, aby oznamovali incidenty. [PN 34]

(35)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(36)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami a Komisiou v rámci siete spolupráce, prístupu k bezpečnému systému výmeny informácií, bez toho, aby boli dotknuté existujúce mechanizmy spolupráce na vnútroštátnej úrovni, a čo sa týka plánu spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií na úrovni Únie, formátov a postupov, ktoré možno využiť na informovanie verejnosti o incidentoch, a noriem a/alebo technických špecifikácií, ktoré sú relevantné pre bezpečnosť sietí a informácií oznamovanie incidentov, ktoré majú významný vplyv. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(13). [PN 35]

(37)  Pri uplatňovaní tejto smernice by Komisia mala podľa potreby spolupracovať s príslušnými výbormi v danom sektore a príslušnými orgánmi založenými na úrovni Únie, najmä v oblastiach elektronickej verejnej správy (e-government), energetiky, dopravy a, zdravotníctva a obrany. [PN 36]

(38)  Informácie, ktoré príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto považuje za dôverné podľa predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov o obchodnom tajomstve, by mali sa mali vymieňať s Komisiou a, jej príslušnými agentúrami, jednotnými kontaktnými miestami a/alebo s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi len v prípade, ak je takáto výmena nevyhnutná v záujme uplatňovania ustanovení tejto smernice. Informácie, ktoré sú predmetom výmeny, by sa mali obmedziť na informácie relevantné, potrebné a primerané účelu takejto výmeny a mali by rešpektovať vopred vymedzené kritériá týkajúce sa dôvernosti a bezpečnosti v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ, informácie podliehajúce dohodám o zachovaní mlčanlivosti alebo neformálnym dohodám o zachovaní mlčanlivosti, ako je štandard TLP. [PN 37]

(39)  Pri výmene informácii o rizikách a incidentoch v rámci siete spolupráce a dodržiavaní požiadaviek oznamovať incidenty vnútroštátnym príslušným orgánom alebo jednotným kontaktným miestam sa môže vyžadovať spracovanie osobných údajov. Takéto spracovanie osobných údajov je potrebné v záujme plnenia cieľov verejného záujmu, ktoré sú sledované v tejto smernici, a tým je v súlade s článkom 7 smernice 95/46/ES legitímne. Nepredstavuje v súvislosti s týmito legitímnymi cieľmi neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu práva na ochranu osobných údajov, ktoré je zaručené v článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Pri uplatňovaní tejto smernice by sa malo primerane uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(14). V prípade spracúvania údajov inštitúciami a orgánmi Únie, takéto spracúvanie by na účely uplatňovania tejto smernice malo byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. [PN 38]

(40)  Keďže ciel tejto smernice, a to zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinku tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41)  V tejto smernici sú dodržané základné práva a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, predovšetkým právo na rešpektovanie súkromného života a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda podnikania, právo vlastniť majetok, právo na účinný opravný prostriedok pred súdom a právo na vypočutie. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(41a)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje prenos takýchto dokumentov za opodstatnený. [PN 39]

(41b)  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 14. júna 2013(15),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.  V tejto smernici sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii.

2.  Na tento účel sa v tejto smernici:

a)  stanovujú pre všetky členské štáty povinnosti, ktoré sa týkajú prevencie rizík a incidentov, ktoré majú vplyv na siete a informačné systémy, ich riešenia a reakcie na ne;

b)  zavádza mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice v rámci Únie a v prípade potreby koordinovanú a efektívnu a reakciu na riziká a incidenty koordinované, efektívne a účinné riešenie rizík a incidentov, ktoré postihli siete a informačné systémy, a reakciu na ne, a to so zapojením príslušných zainteresovaných strán; [PN 40]

c)  stanovujú bezpečnostné požiadavky pre účastníkov trhu a verejné správy. [PN 41]

3.  Bezpečnostné požiadavky stanovené v článku 14 tejto smernice sa nevzťahujú na podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby v zmysle smernice 2002/21/ES, ktoré sa riadia osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o bezpečnosť a integritu podľa článkov 13a a 13b uvedenej smernice, ani na poskytovateľov dôveryhodných služieb.

4.  Táto smernica sa nedotýka právnych predpisov Únie o kybernetickej kriminalite ani smernice Rady 2008/114/ES(16).

5.  Táto smernica sa nedotýka ani smernice 95/46/ES, ani smernice 2002/58/ES, ani nariadenia (ES) č. 45/2001. Každé použitie osobných údajov sa obmedzuje na nevyhnutné minimum na účely tejto smernice, pričom tieto údaje budú čo najanonymnejšie, alebo dokonca úplne anonymné. [PN 42]

6.  Výmena informácií v rámci siete spolupráce podľa kapitoly III a oznamovanie incidentov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií v zmysle článku 14 si môže vyžadovať spracovanie osobných údajov. Členský štát povoľuje takéto spracovanie údajov, ktoré je potrebné v záujme plnenia cieľov verejného záujmu sledovaných v tejto smernici, podľa článku 7 smernice 95/46/EHS a smernice 2002/58/ES, v zmysle ich uplatnenia vo vnútroštátnom práve.

Článok 1a

Ochrana a spracovanie osobných údajov

1.  Akékoľvek spracovanie osobných údajov v členských štátoch v zmysle tejto smernice sa uskutoční v súlade so smernicou 95/46/ES a so smernicou 2002/58/ES.

2.  Akékoľvek spracovanie osobných údajov Komisiou a ENISA v zmysle tejto smernice sa uskutoční v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

3.  Akékoľvek spracovanie osobných údajov Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite v rámci Europolu na účely tejto smernice sa uskutoční v súlade s rozhodnutím Rady 2009/371/SVV(17).

4.  Spracovanie osobných údajov je korektné a striktne sa obmedzuje na minimum údajov potrebných na účely, na ktoré sa spracúvajú. Uchovávajú sa vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb len počas časového obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú.

5.  Oznamovanie incidentov uvedené v článku 14 tejto smernice sa nedotýka ustanovení a povinností týkajúcich sa oznamovania porušení ochrany osobných údajov uvedené v článku 4 smernice 2002/58/ES a v nariadení Komisie (EÚ) č. 611/2013(18). [PN 43]

Článok 2

Minimálna harmonizácia

Členským štátom sa nebude brániť v prijímaní alebo zachovaní ustanovení, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti v súlade s právom Únie.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „siete a informačné systémy“ sú:

a)  elektronická komunikačná sieť v zmysle smernice 2002/21/ES, a

b)  každé zariadenie alebo skupina vzájomne prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno alebo viaceré vykonávajú na základe programu automatické spracúvanie počítačových digitálnych údajov, ako aj [PN 44]

c)  počítačové digitálne údaje, ktoré sú uložené, spracúvané, opätovne získavané alebo prenášané prostredníctvom prvkov uvedených v písm. a) a b) na účely ich spracovávania, používania, ochrany a udržiavania, [PN 45]

2.  „bezpečnosť“ je schopnosť siete alebo informačného systému odolávať na určitom stupni spoľahlivosti náhodným udalostiam alebo zlomyseľnému konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a informačného systému alebo prístupných prostredníctvom tejto siete a informačného systému; „bezpečnosť“ zahŕňa vhodné technické nástroje, riešenia a operačné postupy, ktoré zaisťujú bezpečnostné požiadavky uvedené v tejto smernici; [PN 46]

3.  „riziko“ je každá primerane rozpoznateľná okolnosť alebo udalosť, ktorá má prípadný nepriaznivý vplyv na bezpečnosť; [PN 47]

4.  „incident“ je každá okolnosť alebo udalosť, ktorá má konkrétny nepriaznivý vplyv na bezpečnosť; [PN 48]

5.  „služby informačnej spoločnosti“ znamenajú služby v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34/ES; [PN 49]

6.  „plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií“ je plán, ktorým sa vytvára rámec pre organizačné úlohy, zodpovednosť a postupy na zachovanie alebo obnovu prevádzky sietí a informačných systémov v prípade rizika alebo incidentu, ktoré majú vplyv na tieto siete a informácie;

7.  „riešenie incidentov“ sú všetky postupy na podporu zisťovania, prevencie, analýzy, monitorovania a reakcie na incident; [PN 50]

8.  „účastník trhu“ je:

a)  poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré umožňujú poskytovanie ďalších služieb informačnej spoločnosti, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II, [PN 51]

b)  prevádzkovateľ kritickej infraštruktúry, ktorá má zásadný význam z hľadiska zachovania dôležitých ekonomických a spoločenských činností v oblasti energetiky, dopravy, bankovníctva, burzy cenných papierov, infraštruktúr finančného trhu, výmenných internetových uzlov, potravinového dodávateľského reťazca a zdravotníctva a ktorej narušenie alebo zničenie by malo v členskom štáte značné dôsledky z dôvodu nezachovania týchto funkcií, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II, pokiaľ dotknuté sieťové a informačné systémy súvisia s jeho hlavnými službami; [PN 52]

8a.  „incident s významným vplyvom“ je incident s vplyvom na bezpečnosť a kontinuitu informačnej siete alebo systému, ktorý vedie k významnému narušeniu životne dôležitých hospodárskych alebo spoločenských funkcií; [PN 53]

9.  „norma“ je norma, ako je uvedená v nariadení (EÚ) č. 1025/2012;

10.  „špecifikácia“ je špecifikácia, ako je uvedená v nariadení (EÚ) č. 1025/2012;

11.  „poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje elektronické služby, a to vytváranie, potvrdzovanie, overovanie, spracovávanie a uchovávanie elektronických podpisov, elektronických pečatí, elektronických časových pečiatok, elektronických dokumentov; elektronické doručovacie služby, autentifikáciu webových lokalít a elektronických certifikátov vrátane certifikátov elektronických podpisov a elektronických pečatí.

11a.  „regulovaný trh“ je regulovaný trh, ako je vymedzený v článku 4 bode 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES(19); [PN 54]

11b.  „mnohostranný obchodný systém“ je mnohostranný obchodný systém, ako je vymedzený v článku 4 bode 15 smernice 2004/39/ES; [PN 55]

11c.  „organizovaný obchodný systém“ je mnohostranný systém, ktorý nie je regulovaným trhom, mnohostranným obchodným systémom ani centrálnou protistranou, ktorý je prevádzkovaný investičnou spoločnosťou alebo účastníkom trhu a v rámci ktorého môžu záujmy viacerých tretích strán kupovať a predávať dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty alebo deriváty navzájom pôsobiť v systéme spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva v súlade s hlavou II smernice 2004/39/ES. [PN 56]

KAPITOLA II

VNÚTROŠTÁTNE RÁMCE PRE BEZPEČNOSŤ SIETÍ A INFORMÁCIÍ

Článok 4

Princíp

Členské štáty zabezpečujú v súlade s touto smernicou na svojom území vysoký stupeň bezpečnosti sietí a informačných systémov.

Článok 5

Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií

1.  Každý členský štát prijme vnútroštátnu stratégiu pre bezpečnosť sietí a informácií, v ktorej budú vymedzené strategické ciele a konkrétne politické a regulačné opatrenia na dosiahnutie a udržanie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií. Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií sa zaoberá najmä týmito otázkami:

a)  vymedzenie cieľov a priorít stratégie založenej na aktuálnej analýze rizík a incidentov;

b)  rámec riadenia na dosiahnutie cieľov a priorít stratégie vrátane jasného vymedzenia úloh a zodpovedností vládnych orgánov a ďalších príslušných subjektov;

c)  identifikácia všeobecných opatrení, pokiaľ ide o pripravenosť, reakciu a obnovu vrátane mechanizmov spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom;

d)  predstavenie vzdelávacích programov, programov na zvyšovanie informovanosti a programov v oblasti odbornej prípravy;

e)  výskum a vývoj plánov a opis toho, ako tieto plány odrážajú stanovené priority.

ea)  členské štáty môžu požiadať ENISA o pomoc pri vypracúvaní svojich národných plánov spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na základe spoločnej minimálnej stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií. [PN 57]

2.  Súčasť vnútroštátnej stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií tvorí vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorý spĺňa prinajmenšom tieto požiadavky:

a)  plán na hodnotenie rizika na účely identifikácie rizík a hodnotenia riadenia rizík s cieľom stanoviť metodiku identifikácie, prioritizácie, hodnotenia rizík a zaobchádzania s nimi, posúdenia vplyvu potenciálnych incidentov, možnosti predchádzania a kontroly a zadefinovať kritériá výberu možných protiopatrení; [PN 58]

b)  vymedzenie úloh a zodpovedností jednotlivých orgánov a ďalších subjektov zainteresovaných v realizácii plánu rámca; [PN 59]

c)  vymedzenie procesov spolupráce a komunikácie, ktorými sa zabezpečí prevencia, zisťovanie, reakcia, náprava a obnova a ktoré sú upravené v súlade so stupňom pohotovosti;

d)  harmonogram cvičení a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorých cieľom bude vylepšiť, preskúmať a testovať tento plán. Získané skúsenosti budú zaznamenané do aktualizácií plánu.

3.  Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií sa oznamujú Komisii do jedného mesiaca troch mesiacov po ich prijatí. [PN 60]

Článok 6

Príslušný vnútroštátny orgán Príslušné vnútroštátne orgány a jednotné kontaktné miesta pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov [PN 61]

1.  Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán jeden alebo viaceré príslušné civilné vnútroštátne orgány pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov (ďalej len „príslušný orgán/orgány“). [PN 62]

2.  Príslušné orgány monitorujú uplatňovanie tejto smernice na vnútroštátnej úrovni a prispievajú k jej jednotnému uplatňovaniu v celej Únii.

2a.  Ak členský štát ustanoví viac než jeden príslušný orgán, ustanoví civilný vnútroštátny orgán, napríklad príslušný orgán, ako jednotné kontaktné miesto pre bezpečnosť sieťových a informačných systémov (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“). Ak členský štát ustanoví iba jeden príslušný orgán, tento príslušný orgán bude aj jednotným kontaktným miestom. [PN 63]

2b.  Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesto toho istého členského štátu úzko spolupracujú, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v tejto smernici. [PN 64]

2c.  Jednotné kontaktné miesto zabezpečuje cezhraničnú spoluprácu s ostatnými jednotnými kontaktnými miestami. [PN 65]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje, aby mohli účinným a efektívnym spôsobom vykonávať úlohy, ktoré im budú pridelené, a tak dosahovať ciele tejto smernice. Členské štáty zabezpečia prostredníctvom siete uvedenej v článku 8 účinnú, efektívnu a bezpečnú spoluprácu príslušných orgánov jednotných kontaktných miest. [PN 66]

4.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a, v uplatniteľných prípadoch v zmysle odseku 2a tohto článku, jednotné kontaktné miesta dostali od verejných správ a účastníkov trhu oznámenia o incidentoch, ako je uvedené v článku 14 ods. 2, a aby mali právomoci na vykonávanie a presadzovania práva, ako je stanovené v článku 15. [PN 67]

4a.  Ak právo Únie stanovuje dozorný alebo regulačný odvetvový orgán Únie, okrem iného v oblasti bezpečnosti sieťových a informačných systémov, tento orgán dostáva oznámenia o incidentoch podľa článku 14 ods. 2 od príslušných účastníkov trhu v tomto odvetví a má právomoci na vykonávanie a presadzovania práva, ako je stanovené v článku 15. Tento orgán Únie pri plnení stanovených povinností úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi a jednotným kontaktným miestom hostiteľského členského štátu. Pokiaľ ide o povinnosti ustanovené v kapitole III, jednotné kontaktné miesto hostiteľského členského štátu predstavuje orgán Únie. [PN 68]

5.  V prípade potreby sa príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta radia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a orgánmi na ochranu údajov a spolupracujú s nimi. [PN 69]

6.  Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii názov príslušného orgánu príslušných orgánov a jednotného kontaktného miesta, jeho úlohy a každú ďalšiu zmenu vykonanú v súvislosti s jeho ustanovením. Každý členský štát zverejní ustanovenie príslušného orgánu príslušných orgánov. [PN 70]

Článok 7

Tímy reakcie na núdzové počítačové situácie

1.  Každý členský štát zostaví aspoň jeden tím reakcie na núdzové počítačové situácie (ďalej len „CERT“), pre každý zo sektorov uvedených v prílohe II, ktorý bude zodpovedný za riešenie incidentov a rizík podľa presne stanoveného postupu v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1 prílohy I. Tím CERT môže byť vytvorený v rámci príslušného orgánu. [PN 71]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby tímy CERT mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na to, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy stanovené v bode 2 prílohy I.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby tímy CERT využívali na vnútroštátnej úrovni bezpečnú a odolnú komunikačnú a informačnú infraštruktúru, ktorá je zlučiteľná a interoperabilná s bezpečným systémom výmeny informácií, na ktorý sa odkazuje v článku 9.

4.  Členské štáty informujú Komisiu o zdrojoch a mandáte tímov CERT, ako aj o ich postupe pri riešení incidentov.

5.  Tím Tímy CERT vykonáva vykonávajú svoju činnosť pod dohľadom príslušného orgánu, ktorý alebo jednotného kontaktného miesta, ktoré pravidelne skúma primeranosť jeho ich zdrojov, jeho mandát ich mandáty a účinnosť jeho ich postupu pri riešení problémov. [PN 72]

5a.  Členské štáty zaistia, aby tímy CERT mali primerané ľudské a finančné zdroje na aktívnu účasť v medzinárodných sieťach spolupráce, a najmä v sieťach Únie. [PN 73]

5b.  Tímy CERT môžu iniciovať spoločné kroky s inými tímami CERT, s tímami CERT zo všetkých členských štátov a s príslušnými inštitúciami nečlenských štátov, ako aj s tímami CERT nadnárodných a medzinárodných inštitúcií ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy a Organizácia spojených národov, môže sa na týchto spoločných krokoch podieľať a nabáda sa k tomu, aby túto možnosť využíval. [PN 74]

5c.  Členské štáty môžu pri vytváraní svojich vnútroštátnych tímov CERT požiadať o pomoc agentúru ENISA alebo iné členské štáty. [PN 75]

KAPITOLA III

SPOLUPRÁCA MEDZI PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Článok 8

Sieť spolupráce

1.  Príslušné orgány a Jednotné kontaktné miesta a Komisia a ENISA vytvoria sieť (ďalej len „sieť spolupráce“) s cieľom spolupracovať v boji proti rizikám a incidentom, ktoré postihujú siete a informačné systémy. [PN 76]

2.  Sieť spolupráce zabezpečí medzi Komisiou a príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami stálu komunikáciu. Na požiadanie pomáha v sieti spolupráce aj Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) tým, že poskytuje svoje odborné znalosti a poradenstvo. Ak je to vhodné, účastníci trhu a dodávatelia riešení pre kybernetickú bezpečnosť môžu byť takisto pozvaní podieľať sa na činnostiach v rámci siete spolupráce v odseku 3 písmenách g) a i).

Vo vhodných prípadoch sieť spolupráce spolupracuje s orgánmi na ochranu údajov.

Komisia pravidelne informuje sieť spolupráce bezpečnostného výskumu a ďalšie vhodné programy v rámci Horizontu 2020. [PN 77]

3.  V rámci siete spolupráce príslušné orgány jednotné kontaktné miesta:

a)  zasielajú včasné varovanie o rizikách a incidentoch v súlade s článkom 10;

b)  zabezpečujú koordinovanú reakciu v súlade s článkom 11;

c)  pravidelne zverejňujú na spoločnej webovej lokalite informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, o aktuálnych včasných varovaniach a koordinovanej reakcii;

d)  na žiadosť jedného členského štátu alebo Komisie vedú spoločnú diskusiu a posudzujú jednu alebo viaceré vnútroštátne stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátne plány spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií uvedené v článku 5, v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

e)  na žiadosť členského štátu alebo Komisie vedú spoločnú diskusiu o účinnosti tímov CERT, a to najmä pri cvičeniach v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie, a posudzujú ju;

f)  spolupracujú a vymieňajú si informácie o všetkých odborné poznatky súvisiacich veciach s Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu, a s ostatnými príslušnými európskymi orgánmi v oblasti siete a bezpečnosti informácií, najmä čo sa týka ochrany údajov, energetiky, dopravy, bankovníctva, burzy cenných papierov, finančných trhov a zdravotníctva s Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu, a s ostatnými príslušnými európskymi orgánmi;

fa)  v náležitých prípadoch informujú koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu prostredníctvom správ a môžu žiadať o pomoc pri analýze, prípravných prácach a opatreniach v rámci siete spolupráce;

g)  vymieňajú si informácie a osvedčené postupy medzi sebou navzájom a s Komisiou, a navzájom si pomáhajú pri budovaní kapacít v oblasti bezpečnosti sietí a informácií;

h)  organizujú pravidelné partnerské preskúmania schopností a pripravenosti;

i)  organizujú cvičenia v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie a podľa potreby sa zúčastňujú na medzinárodných cvičeniach v tejto oblasti.

ia)  v náležitých prípadoch zapájajú účastníkov trhu, konzultujú s nimi a vymieňajú si s nimi informácie týkajúce sa rizík a incidentov ovplyvňujúcich ich siete a informačný systém;

ib)  na doplnenie parametrov stanovených v článku 14 ods. 2, vyvíjajú v spolupráci s ENISA usmernenia pre kritériá, ktoré sú špecifické pre sektor, za účelom oznámenia významných incidentov, v záujme jednotného výkladu, súvislého uplatňovania a jednotného vykonávania v celej Únii. [PN 78]

3a.  Sieť spolupráce každoročne uverejní správu vychádzajúcu z činností v rámci siete a zo súhrnnej správy predloženej v súlade s článkom 14 ods. 4 tejto smernice na predchádzajúcich 12 mesiacov. [PN 79]

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví potrebné metódy s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami Komisiou a ENISA uvedenou v odsekoch 2 a 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s poradným postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 2 3. [PN 80]

Článok 9

Bezpečný systém výmeny informácií

1.  Výmena citlivých a dôverných informácií sa v rámci siete spolupráce uskutočňuje prostredníctvom bezpečnej infraštruktúry.

1a.  Účastníci bezpečnej infraštruktúry dodržiavajú vo všetkých fázach spracovania okrem iného vhodné opatrenia na zachovanie dôverného charakteru a bezpečnosti v súlade s smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. [PN 81]

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 týkajúce sa vymedzenia kritérií, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť členský štát oprávnený zúčastniť sa na bezpečnom systéme výmeny informácií systému, pokiaľ ide o:

a)  dostupnosť bezpečnej a odolnej komunikačnej a informačnej infraštruktúry na vnútroštátnej úrovni, ktorá je zlučiteľná a interoperabilná s bezpečnou infraštruktúrou siete spolupráce v súlade s článkom 7 ods. 3, a

b)  existenciu primeraných technických, finančných a ľudských zdrojov a postupov pre ich príslušný orgán a tím CERT, ktoré by umožnili účinnú, efektívnu a bezpečnú účasť na bezpečnom systéme výmeny informácií v súlade s článkom 6 ods. 3, článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3. [PN 82]

3.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích delegovaných aktov v súlade s článkom 18 rozhodnutia o prístupe členských štátov k tejto bezpečnej infraštruktúre, v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 2 a 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 19 ods. 3 spoločný súbor noriem prepojenia a bezpečnosti, ktoré jednotné kontaktné miesta majú splniť pred výmenou citlivých a dôverných informácií v rámci siete spolupráce. [PN 83]

Článok 10

Včasné varovanie

1.  Príslušné orgány Jednotné kontaktné miesta alebo Komisia zasielajú v rámci siete spolupráce včasné varovania v súvislosti s tými rizikami a incidentmi, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)  ich rozsah sa rýchlo sa zväčšuje alebo sa môže rýchlo zväčšovať;

b)  presahujú, alebo môžu presiahnuť jednotné kontrolné miesto posúdi, či riziko alebo incident potenciálne presahuje možnosti reakcie na vnútroštátnej úrovni;

c)  ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť jednotné kontrolné miesta posúdia, či riziko alebo incident ovplyvňuje viac ako jeden členský štát. [PN 84]

2.  Prostredníctvom včasného varovania príslušné orgány jednotné kontaktné miesta a Komisia poskytujú bez zbytočného odkladu všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môžu byť užitočné pre hodnotenie rizika alebo incidentu. [PN 85]

3.  Na žiadosť členského štátu alebo na základe vlastného podnetu môže Komisia požiadať členský štát, aby poskytol všetky príslušné informácie o konkrétnom riziku alebo incidente. [PN 86]

4.  Ak v prípade rizika alebo incidentu podliehajúceho včasnému varovaniu existuje podozrenie z trestného činu, príslušné orgány alebo Komisia informujú a ak dotknutý účastník trhu podal oznámenie o incidentoch v súvislosti s podozrením z vážneho trestného činu, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby Európske centrum boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu bolo v prípade potreby oboznámené. [PN 87]

4a.  Členovia siete spolupráce nezverejnia žiadne získané informácie o rizikách a incidentoch uvedené v odseku 1 bez predchádzajúceho súhlasu od oznamujúceho vnútroštátneho orgánu.

Jednotné kontaktné miesto navyše pred výmenou informácií v rámci siete spolupráce oboznámi účastníka trhu, ktorého sa informácie týkajú, o svojom zámere, a ak to považuje za vhodné, zabezpečí, aby boli príslušné informácie anonymné. [PN 88]

4b.  Ak v prípade rizika alebo incidentu podliehajúceho včasnému varovaniu existuje podozrenie, že má závažnú cezhraničnú technickú povahu, jednotné kontaktné miesta alebo Komisia informujú ENISA. [PN 89]

5.  Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o podrobnejšie určenie rizika a incidentov, v prípade ktorých je potrebné zasielať včasné varovanie uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 11

Koordinovaná reakcia

1.  Na základe včasného varovania uvedeného v článku 10 sa príslušné orgány jednotné kontaktné miesta po tom, ako zhodnotia príslušné informácie, bez zbytočného odkladu dohodnú na koordinovanej reakcii v súlade s plánom spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie, ktorý je uvedený v článku 12. [PN 90]

2.  V rámci siete spolupráce sa v dôsledku koordinovanej reakcie oznamujú rôzne opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie

1.  Komisia je oprávnená prostredníctvom vykonávacích aktov prijať plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.

2.  Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie zabezpečuje:

a)  na účely článku 10:

–  vymedzenie formátu a postupov na zhromažďovanie a výmenu zlučiteľných a porovnateľných informácií o rizikách a incidentoch príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami, [PN 91]

–  vymedzenie postupov a kritérií na hodnotenie rizika a incidentov prostredníctvom siete spolupráce;

b)  postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri koordinovanej reakcii podľa článku 11, vrátane vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj postupov spolupráce;

c)  harmonogram cvičení a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorých cieľom bude vylepšiť, preskúmať a testovať tento plán;

d)  program na prenos poznatkov medzi členskými štátmi v súvislosti s budovaním kapacít a partnerským učením;

e)  program na zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu v členských štátoch.

3.  Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie sa prijme najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a pravidelne sa reviduje. Výsledky každej revízie sa oznamujú Európskemu parlamentu. [PN 92]

3a.  Zabezpečí sa súlad medzi plánom spolupráce Únie v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a vnútroštátnymi stratégiami pre bezpečnosť sietí a informácií, ako sa ustanovuje v článku 5. [PN 93]

Článok 13

Medzinárodná spolupráca

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť neformálne spolupracovať na medzinárodnej úrovni v rámci siete spolupráce, Únia môže uzatvárať medzinárodné dohody s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a tým umožniť ich účasť na niektorých činnostiach siete spolupráce a takúto účasť zorganizovať. V takýchto dohodách sa berie do úvahy potreba zabezpečenia primeranej ochrany osobných údajov, ktoré sú zasielané v rámci siete spolupráce, a ustanovuje sa postup monitorovania, ktorý sa musí dodržiavať, aby sa zaručila ochrana týchto osobných údajov.. Európsky parlament je informovaný o rokovaní o dohodách. Každý prenos osobných údajov príjemcom v krajinách mimo Únie sa vykonáva v súlade s článkami 25 a 26 smernice 95/46/ES a článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001. [PN 94]

Článok 13a

Úroveň kritickosti trhových prevádzkovateľov

Členské štáty môžu určiť úroveň kritického stavu účastníkov trhu, pričom zohľadnia osobitnosti sektora, parametre vrátane dôležitosti konkrétneho účastníka trhu pre zachovanie dostatočnej úrovne služby v sektore, počet strán, ktoré účastník trhu zásobuje a časové obdobie, po ktorého uplynutí má prerušenie poskytovania základných služieb účastníka trhu negatívny vplyv na udržiavanie základných hospodárskych a spoločenských aktivít. [PN 95]

KAPITOLA IV

BEZPEČNOSŤ SIETÍ A INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV VEREJNEJ SPRÁVY A ÚČASTNÍKOV TRHU

Článok 14

Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby verejná správa a účastníci trhu prijali vhodné a primerané technické a organizačné opatrenia na odhaľovanie a efektívne riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a informačných systémov, ktoré riadia a využívajú vo svojej prevádzke. S ohľadom na najnovší technologický vývoj tieto takéto opatrenia zaručujú zaistia takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom zabrániť a minimalizovať vplyv incidentov ovplyvňujúcich bezpečnosť ich siete a informačný systém sietí a informačných systémov na základné služby, ktoré poskytujú, a tak zabezpečiť kontinuitu služieb podporovaných týmito sieťami a informačnými systémami. [PN 96]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby verejná správa a účastníci trhu bez zbytočného odkladu oznamovali príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu incidenty, ktoré majú významný vplyv na bezpečnosť kontinuitu základných služieb, ktoré poskytujú. Oznámením sa oznamujúca strana nevystavuje vyššej zodpovednosti.

S cieľom určiť závažnosť vplyvu incidentu sa okrem iného zohľadnia tieto parametre: [PN 97]

a)  počet používateľov, v prípade ktorých mal incident vplyv na ich základné služby; [PN 98]

b)  dĺžka trvania incidentu; [PN 99]

c)  geografické rozšírenie, pokiaľ ide o oblasť, na ktorú mal incident vplyv. [PN 100]

Tieto parametre sa ďalej vymedzujú v súlade s článkom 8 ods. 3 písm. ib). [PN 101]

2a.  Účastníci trhu oznamujú incidenty uvedené v odsekoch 1 a 2 príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu v členskom štáte, ak mal incident vplyv na základné služby. Ak mal incident vplyv na základné služby vo viac než jednom členskom štáte, jednotné kontaktné miesto, ktoré dostalo oznámenie, upozorní na základe informácií, ktoré poskytol účastník trhu, ďalšie dotknuté kontaktné miesta. Účastník trhu je čo najskôr informovaný o tom, ktoré iné jednotné kontaktné miesta boli o incidente informované, ako aj o akýchkoľvek podniknutých krokoch, výsledkoch alebo informáciách relevantných z hľadiska incidentu. [PN 102]

2b.  V prípade, že oznámenie obsahuje osobné údaje, zverejní sa iba príjemcom v rámci oboznámeného príslušného orgánu alebo jednotného kontaktného miesta, ktorí potrebujú tieto údaje spracovať za účelom výkonu ich úloh v súlade s pravidlami v oblasti ochrany údajov. Zverejnené údaje sa obmedzia na to, čo je potrebné na výkon ich úloh. [PN 103]

2c.  Účastníci trhu, na ktorých sa nevzťahuje príloha II, môžu oznamovať incidenty dobrovoľne, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2. [PN 104]

3.  Odseky 1 a 2 sa týkajú všetkých účastníkov trhu, ktorí poskytujú služby v rámci Európskej únie.

4.  Príslušný orgán Po konzultáciách s oboznámeným príslušným orgánom a dotknutým účastníkom trhu môže jednotné kontaktné miesto informovať verejnosť alebo žiadať, aby tak urobila verejná správa a účastníci o jednotlivých incidentoch, ak uzná, že informovanosť verejnosti je potrebná na zamedzenie incidentu alebo riešenie prebiehajúceho incidentu alebo ak sa uvedený účastník trhu, ak usúdi, že zverejnenie incidentu je vo verejnom záujme. Príslušný orgán vystavený incidentu odmietol bezodkladne zaoberať závažnými štrukturálnymi nedostatkami súvisiacimi s týmto incidentom.

Pred akýmkoľvek zverejnením oboznámený príslušný orgán zabezpečí, že príslušný účastník trhu má možnosť sa vyjadriť a že rozhodnutie o zverejnení je v náležitej rovnováhe s verejným záujmom.

Ak sa majú zverejniť informácie o jednotlivých incidentoch, oboznámený príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto zabezpečia, aby sa tak stalo čo najanonymnejšie.

Príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto poskytnú, ak je to v rozumnej miere možné, dotknutému účastníkovi trhu informácie, ktoré podporia účinné riešenie oznámeného incidentu.

Jednotné kontaktné miesto raz ročne predkladá sieti spolupráce súhrnnú správu o prijatých oznámeniach vrátane počtu oznámení a o parametroch incidentov uvedených odseku 2 tohto článku, a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom. [PN 105]

4a.  Členské štáty povzbudzujú účastníkov trhu k tomu, aby vo svojich finančných správach dobrovoľne zverejňovali incidenty týkajúce sa ich podnikania. [PN 106]

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o vymedzenie okolností, za akých sa vyžaduje od verejnej správy a účastníkov trhu, aby oznamovali incidenty. [PN 107]

6.  Na základe delegovaných aktov prijatých podľa odseku 5 môžu príslušné orgány Príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta môžu prijať usmernenia a v prípade potreby vydať pokyny týkajúce sa okolností, za akých sa vyžaduje od verejnej správy a účastníkov trhu, aby oznamovali incidenty. [PN 108]

7.  Komisia je oprávnená prostredníctvom vykonávacích aktov zaviesť formát a postupy uplatniteľné na účely odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.

8.  Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na mikropodniky, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(20), pokiaľ mikropodniky nebudú pôsobiť ako pobočka účastníkov trhu v zmysle článku 3 ods. 8 písm. b). [PN 109]

8a.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať tento článok alebo článok 15 v prípade verejnej správy mutatis mutandis. [PN 110]

Článok 15

Vykonávanie a presadzovanie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali všetky právomoci potrebné na vyšetrovanie prípadov, ak verejná správa alebo zaistenie toho, aby účastníci trhu nedodržiavajú dodržiavali svoje svoje povinnosti podľa článku 14, a ich dôsledkov na bezpečnosť sietí a informačných systémov. [PN 111]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali právomoc vyžadovať od účastníkov trhu a verejnej správy: [PN 112]

a)  aby poskytovali informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti svojich sietí a informačných systémov, vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík;

b)  aby sa podrobili bezpečnostnému poskytli dôkazy účinného uplatňovania bezpečnostnej politiky, ako výsledky bezpečnostného auditu, ktorý vykoná kvalifikovaný nezávislý orgán alebo vnútroštátny orgán, a sprístupnili jeho výsledky dôkazy príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu. [PN 113]

Pri odosielaní žiadosti príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta uvedú účel žiadosti a dostatočne spresnia, aké informácie sa požadujú. [PN 114]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali právomoc vydávať pre účastníkov trhu a verejnú správu záväzné pokyny. [PN 115]

3a.  Na základe výnimky z písmena b) odseku 2 tohto článku, členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta, ak je to vhodné, musia uplatniť iný postup u určitých účastníkov trhu, na základe ich úrovne kritického stavu určeného v súlade s článkom 13a. V prípade, že členské štáty tak rozhodnú:

a)  príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta, ak je to vhodné, majú právomoc predložiť dostatočne špecifickú žiadosť účastníkom trhu o poskytnutie dôkazu účinného vykonávania bezpečnostnej politiky, ako napríklad výsledky bezpečnostného auditu vykonané kvalifikovaným interným audítorom a o zverejnenie dôkazov príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu;

b)  ak je to potrebné, po podaní žiadosti uvedenej v písm. a) účastníkom trhu, príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto môže požiadať o dodatočný dôkaz alebo vykonanie ďalšieho auditu kvalifikovaným nezávislým orgánom alebo vnútroštátnym orgánom.

3b.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť znížiť počet a intenzitu auditov vo vzťahu k dotknutému účastníkovi trhu v prípade, že jeho bezpečnostný audit sústavne vykazuje dodržiavanie kapitoly IV. [PN 116]

4.  Príslušné orgány informujú orgány a jednotné kontaktné miesta informujú dotknutých účastníkov trhu o možnosti oznámenia incidentov v súvislosti s podozrením z vážneho trestného činu orgánom presadzovania práva o podozrení na závažné incidenty trestnej povahy. [PN 117]

5.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá v oblasti ochrany údajov, príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta úzko spolupracujú s orgánmi na ochranu osobných údajov pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov. Jednotné kontaktné miesta a orgány na ochranu údajov zostavia v spolupráci s ENISA mechanizmus na výmenu informácií a jednotný vzor, ktorý sa má používať na oznámenia podľa článku 14 ods. 2 tejto smernice, ako aj podľa iného práva Únie v oblasti ochrany údajov. [PN 118]

6.  Členské štáty zabezpečia, aby povinnosti uložené verejným správam a účastníkom trhu na základe tejto kapitoly mohli byť predmetom súdneho preskúmania. [PN 119]

6a.   V prípade verejnej správy sa môžu členské štáty rozhodnúť uplatňovať článok 14 alebo tento článok mutatis mutandis. [PN 120]

Článok 16

Normalizácia

1.  S cieľom zabezpečiť zosúladené vykonávanie článku 14 ods. 1 členské štáty bez toho, aby predpisovali používanie akejkoľvek konkrétnej technológie, podporujú používanie európskych alebo medzinárodných interoperabilných noriem a/alebo špecifikácií, ktoré sú príslušné pre bezpečnosť sietí a informácií. [PN 121]

2.  Komisia vypracuje prostredníctvom vykonávacích aktov udeľuje mandát príslušnému európskemu normalizačnému orgánu, aby po konzultácii s príslušnými zúčastnenými stranami vypracoval zoznam noriem a/alebo špecifikácií uvedených v odseku 1. Zoznam sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. [PN 122]

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu transpozície tejto smernice a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

1a.  Členské štáty zaistia, aby pokuty uvedené v odseku 1 tohto článku boli udelené, iba ak účastník trhu nesplnil svoje povinnosti stanovené v kapitole IV, a to zámerne alebo ako výsledok hrubej nedbalosti. [PN 123]

2.  Členské štáty zabezpečujú, aby v prípade bezpečnostného incidentu, ktorý zahŕňa osobné údaje, stanovené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov(21).

Článok 18

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomocí právomoci uvedené v článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5 a článku 14 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 124]

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5 a článku 14 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 125]

Článok 19

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor (Výbor pre bezpečnosť sietí a informácií). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 20

Preskúmanie

Komisia pravidelne skúma funkčnosť tejto smernice, najmä zoznam stanovený v prílohe II, a podáva správu Európskemu parlamentu a Rade. Prvá správa sa predkladá najneskôr tri roky po dátume transpozície, na ktorú sa odkazuje v článku 21. Na uvedený účel môže Komisia požadovať od členských štátov, aby bez zbytočného odkladu poskytli informácie. [PN 126]

Článok 21

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [jeden a pol roka od dátumu prijatia] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od [jeden a pol roka od dátumu prijatia].

Členské štáty uvedú priamo v týchto prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Požiadavky týkajúce sa Tímu Tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) a jeho úlohy [PN 127]

Požiadavky na tím CERT a jeho úlohy sú primerane a jasne vymedzené a podporované vnútroštátnymi politikami a/alebo právnymi prepismi. Zahŕňajú tieto prvky:

1.  Požiadavky na tím CERT

a)  Tím Tímy CERT zabezpečuje zabezpečujú, aby v jeho komunikačných službách neboli takzvané slabé miesta zlyhania a aby jeho služby boli čo možno najdostupnejšie, a má niekoľko spôsobov, ktorými môže kontaktovať ostatných a ktorými oni môžu kedykoľvek kontaktovať jeho. Okrem toho sú komunikačné kanály jasne vymedzené a zainteresované strany, ako aj spolupracujúci partneri, sú o nich dobre informovaní. [PN 128]

b)  Tím CERT vykonáva a riadi bezpečnostné opatrenia s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, dostupnosť a pravosť informácií, ktoré získava a spracováva.

c)  Kancelárie tímu tímov CERT a podporné informačné systémy sú umiestnené na bezpečných miestach so zabezpečenými sieťovými informačnými systémami. [PN 129]

d)  Vytvorí sa systém riadenia kvality služieb s cieľom nadviazať na činnosť tímu CERT a zabezpečiť stály proces zlepšovania. Tento systém bude založený na jasne vymedzenej metrike, ktorá obsahuje stupne formálnych služieb a kľúčové ukazovatele výkonu.

e)  Zabezpečenie kontinuity činnosti:

–  tím CERT má zavedený vhodný systém riadenia a zasielania žiadostí v záujme jednoduchšieho odovzdávania,

–  tím CERT má primeraný počet pracovníkov, aby sa zabezpečila jeho stála dostupnosť,

–  tím CERT využíva infraštruktúru, kontinuita ktorej je zabezpečená. V tejto súvislosti sa pre tím CERT vytvoria záložné systémy a záložný pracovný priestor, aby sa zabezpečil trvalý prístup ku komunikačným prostriedkom.

2.  Úlohy tímu CERT

a)  Úlohy tímu CERT sú prinajmenšom tieto:

–  zisťovanie a monitorovanie incidentov na vnútroštátnej úrovni, [PN 130]

–  zasielanie včasného varovania, vyhlasovanie pohotovosti, oznamovanie a šírenie informácií príslušným zainteresovaným stranám o rizikách a incidentoch,

–  reagovanie na incidenty,

–  zabezpečenie dynamickej analýzy rizika a incidentov a získavanie informácií o situácii,

–  budovanie rozsiahleho verejného povedomia o rizikách spojených s aktivitami vykonávanými online,

–  aktívna účasť v sieťach spolupráce tímov CERT v rámci Únie aj v medzinárodnom meradle, [PN 131]

–  organizovanie kampaní v oblasti bezpečnosti sietí a informácií.

b)  Tím CERT nadviaže spoluprácu so súkromným sektorom.

c)  V záujme uľahčenia spolupráce tím CERT podporuje prijímanie a využívanie spoločných alebo štandardizovaných postupov v oblasti:

–  riešenia incidentov a rizík,

–  klasifikácie incidentov, rizík a informácií,

–  taxonómie na metriku,

–  formátov na výmenu informácií o rizikách, incidentoch, ako aj pravidiel na pomenovanie systémov.

PRÍLOHA II

Zoznam účastníkov trhu

Uvedených v článku 3 ods. 8 písm. a):

1.  platformy elektronického obchodu

2.  internetové platobné portály

3.  sociálne siete

4.  vyhľadávače

5.  služby cloud computing

6.  obchody s aplikáciami

Uvedených v článku 3 ods. 8 písm. b): [PN 132]

1.  energetika

a)  elektrická energia

–  dodávatelia elektrickej energie a plynu

–  prevádzkovatelia distribučnej sústavy elektrickej energie a/alebo plynu a maloobchodní predajcovia pre konečných spotrebiteľov prevádzkovatelia distribučnej sústavy a maloobchodníci predávajúci konečným spotrebiteľom

–  prevádzkovatelia prepravnej siete zemného plynu, prevádzkovatelia skladovacích zariadení a zariadení LNG

–  prevádzkovatelia prenosovej sústavy elektrickej energie

b)  ropa

–  ropovody a zariadenia na skladovanie ropy

–  prevádzkovatelia zariadení na výrobu, rafinovanie a spracovanie ropy, jej skladovanie a prenos

c)  zemný plyn

–  prevádzkovatelia na trhu s elektrickou energiou a zemným plynom

–  dodávatelia

–  prevádzkovatelia distribučnej sústavy a maloobchodníci predávajúci konečným spotrebiteľom

–  prevádzkovatelia prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovatelia skladovacích zariadení a zariadení skvapalneného zemného plynu

–  prevádzkovatelia zariadení na spracovanie, rafináciu a úpravu ropy a zemného plynu prevádzkovatelia zariadení na výrobu, rafinovanie a spracovanie zemného plynu, zariadení na skladovanie a prenos

–  účastníci trhu so zemným plynom [PN 133]

2.  doprava

–  leteckí dopravcovia (nákladná a osobná letecká doprava),

–  námorní dopravcovia (spoločnosti poskytujúce námornú a pobrežnú osobnú vodnú dopravu a spoločnosti poskytujúce námornú a pobrežnú nákladnú vodnú dopravu),

–  železnice (manažéri infraštruktúry, integrované spoločnosti a prevádzkovatelia železničnej dopravy),

–  letiská

–  prístavy

–  prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy

–  pomocné logistické služby a) uskladňovanie a skladovanie, b) manipulácia s nákladom a c) ďalšie podporné činnosti v doprave);

a)  cestná doprava

i)  prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

ii)  pomocné logistické služby:

–  uskladňovanie a skladovanie,

–  manipulácia s nákladom a,

–  ostatné pomocné činnosti v doprave

b)  železničná doprava

i)  železnice (manažéri infraštruktúry, integrované spoločnosti a prevádzkovatelia železničnej dopravy),

ii)  prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

iii)  pomocné logistické služby:

–  uskladňovanie a skladovanie,

–  manipulácia s nákladom a,

–  ostatné pomocné činnosti v doprave

c)  letecká doprava

i)  leteckí dopravcovia (nákladná a osobná letecká doprava),

ii)  letiská,

iii)  prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

iv)  pomocné logistické služby:

–  skladovanie,

–  manipulácia s nákladom a,

–  ostatné pomocné činnosti v doprave

d)  námorná doprava,

i)  námorní dopravcovia (spoločnosti poskytujúce vnútrozemskú, námornú a pobrežnú osobnú vodnú dopravu a spoločnosti poskytujúce vnútrozemskú, námornú a pobrežnú nákladnú vodnú dopravu) [PN 134]

3.  bankovníctvo: úverové inštitúcie v súlade s článkom 4 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES(22)

4.  infraštruktúry finančných trhov: burzy cenných papierov, regulované trhy, mnohostranné obchodné systémy, organizované obchodné systémy a klíringové ústavy s centrálnymi protistranami [PN 135]

5.  sektor zdravotníctva: zdravotnícke zariadenia (vrátane nemocníc a súkromných kliník) a iné subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť

5a.  produkcia a dodávky vody [PN 136]

5b.  potravinový dodávateľský reťazec [PN 137]

5c.  internetové výmenné uzly [PN 138]

(1) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 133. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0376. (3) Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 133. (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2014. (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33). (6) Rozhodnutie Rady 2011/292/EÚ z 31. marca 2011 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 17). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37). (11) SEC(2012) 72 final (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12). (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). (15) Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 19. (16) Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75). (17) Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37). (18) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 611/2013 z 24. júna 2013 o opatreniach uplatniteľných na oznamovanie prípadov porušenia ochrany osobných údajov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách (Ú. v. EÚ L 173, 26.6.2013, s. 2). (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 45, 16.2.2005, s. 18). (20) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36). (21) SEC(2012) 72 v konečnom znení (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2012)0782 – C7-0417/2012 – 2012/0364(COD))

P7_TA(2014)0245 A7-0315/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0782),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0417/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0315/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 258/2014.)

(1) Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 64.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu (COM(2012)0584 – C7-0333/2012 – 2012/0283(COD))

P7_TA(2014)0246 A7-0316/2013

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0584),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0333/2012),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. februára 2013(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. januára 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0316/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu so záverečným legislatívnym aktom;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/.../EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/53/EÚ.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu

Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 58.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2015, oddiel III – Komisia (2014/2004(BUD))

P7_TA(2014)0247 A7-0159/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európske únie na rozpočtový rok 2014(3) a štyri súvisiace spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Parlament, Rada a Komisia, ako aj na spoločné vyhlásenie Parlamentu a Komisie o platobných rozpočtových prostriedkoch,

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0159/2014),

Rozpočet EÚ – poskytnúť občanom nástroj na ukončenie krízy

1.  domnieva sa, že napriek niektorým pretrvávajúcim problémom preukazuje európske hospodárstvo určité znaky oživenia, a zastáva názor, že aj keď na úrovni členských štátov pretrvávajú hospodárske a rozpočtové obmedzenia a členské štáty vynakladajú úsilie o fiškálnu konsolidáciu, európsky rozpočet musí podporiť tento trend posilnením strategických investícií do akcií s európskou pridanou hodnotou s cieľom vrátiť európske hospodárstvo na správnu cestu, vytvoriť udržateľný rast a zamestnanosť a zároveň podporiť konkurencieschopnosť a zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť v celej EÚ;

2.  zdôrazňuje najmä význam európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré tvoria jednu z najväčších osobitných skupín výdavkov v rozpočte Únie; podčiarkuje skutočnosť, že politika súdržnosti EÚ je kľúčová pre zachovanie verejných investícií do dôležitých oblastí hospodárstva a dosiahla hmatateľné výsledky v praxi, ktoré môžu pomôcť členským štátom a regiónom prekonať súčasnú krízu a splniť ciele programu Európa 2020; zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom nástroj na ukončenie krízy; zdôrazňuje v tejto súvislosti osobitnú potrebu investovať do oblastí ako vzdelávanie a mobilita, výskum a inovácia, MSP a podnikanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a prispieť k tvorbe pracovných miest – najmä pre mladých ľudí a osoby nad 50 rokov;

3.  považuje takisto za dôležité investovať do oblastí ako obnoviteľné zdroje energie, digitálny program, infraštruktúra, informačné a komunikačné technológie a cezhraničné prepojenia, a do silnejšieho a zlepšeného používania inovačných finančných nástrojov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície; zdôrazňuje potrebu posilniť priemysel EÚ ako kľúčovú hybnú silu tvorby pracovných miest a rastu; nalieha, aby sa s cieľom posilniť priemysel EÚ a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a nezávislosť kládol dôraz najmä na investície do inovácie;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby bolo dostupné dostatočné množstvo zdrojov pre vonkajšie činnosti EÚ; pripomína EÚ a jej členským štátom ich medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov na oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND a splnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť čo najlepšiu koordináciu medzi rôznymi fondmi EÚ na jednej strane, a medzi fondmi EÚ a výdavkami na úrovni členských štátov na strane druhej, s cieľom optimalizovať použitie verejných zdrojov;

6.  pripomína nedávnu dohodu o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (VFR), v ktorom sú vymedzené hlavné parametre pre ročné rozpočty do roku 2020; zdôrazňuje skutočnosť, že každý ročný rozpočet musí byť v súlade s nariadením o VFR a medziinštitucionálnou dohodou a nemal by sa považovať za dôvod opätovne rokovať o VFR; očakáva, že Rada sa nebude snažiť zaviesť obmedzený výklad konkrétnych ustanovení, najmä pokiaľ ide o povahu a rozsah pôsobnosti osobitných nástrojov; opäť zdôrazňuje svoj zámer plne využiť všetky prostriedky, ktoré sú dostupné rozpočtovému orgánu, v rámci ročného rozpočtového postupu, s cieľom zabezpečiť potrebnú flexibilitu rozpočtu EÚ;

7.  zdôrazňuje že, ako druhý rok v rámci nového VFR, rok 2015 bude významný, pokiaľ ide o úspešné vykonávanie nového viacročného programu na roky 2014 – 2020; podčiarkuje skutočnosť, že s cieľom nebrániť vykonávaniu kľúčových politík Únie je potrebné, aby sa všetky programy začali naplno čo najskôr; poznamenáva, že rozpočet na rok 2015 bude v skutočnosti nižší ako rozpočet na rok 2013; nalieha v tejto súvislosti na Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie o rýchle prijatie všetkých dohôd o partnerstve a operačných programov v roku 2014, aby sa nepremrhal žiaden čas pri plnení nových investičných programov; zdôrazňuje význam úplnej podpory Komisie vládam členských štátov vo všetkých fázach tohto procesu;

8.  pripomína dohodu, ktorá je súčasťou VFR a ktorá sa po prvý krát vykonáva v rámci rozpočtu na rok 2014, podľa ktorej sa viazané rozpočtové prostriedky pre stanovené ciele politík, ktoré súvisia so zamestnanosťou mladých ľudí, výskumom, Erasmus+, najmä pre učňovské vzdelávanie, a MSP, vyčlenia na úvod obdobia čerpania; zdôrazňuje, že v rámci dohody o VFR je potrebné uplatniť podobný prístup v prípade rozpočtu na rok 2015 prostredníctvom vyčlenenia rozpočtových prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (871,4 milióna EUR podľa cien z roku 2011) ako aj na Erasmus+ a COSME (20 miliónov EUR pre každý program podľa cien z roku 2011) na úvod obdobia čerpania; je obzvlášť znepokojený financovaním iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí po roku 2015 a požaduje, aby sa na tento účel zvážili všetky možnosti financovania vrátane globálnej rezervy v rámci VFR v záväzkoch;

9.  vyjadruje však znepokojenie nad možnými nepriaznivými účinkami dodatočného presunutia prostriedkov na začiatok obdobia v prípade programu v oblasti energetiky Nástroj na prepájanie Európy (NPE) v roku 2015 a vyzýva Komisiu, aby poskytla príslušné informácie o tom, ako takéto rozhodnutie ovplyvní úspešné spustenie tohto nového programu;

10.  zdôrazňuje pridanú hodnotu skorších investícií v týchto programoch s cieľom pomôcť občanom EÚ prekonať krízu; vyzýva Komisiu, aby určila ďalšie možné programy, pre ktoré by vyčlenenie rozpočtových prostriedkov na úvod obdobia mohlo byť výhodné, ktoré by prispeli k tomuto zámeru a ktoré by takisto boli schopné naplno absorbovať takéto skoršie čerpanie prostriedkov;

11.  opätovne zdôrazňuje, že najnovšie závery Európskej rady (z 19. a 20. decembra 2013) o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike a toku migrácie budú mať vplyv na rozpočet Únie; opakuje svoju pozíciu, že akékoľvek ďalšie projekty schválené Európskou radou musia byť financované z dodatočných zdrojov, a nie prostredníctvom škrtov v existujúcich programoch a nástrojoch, ani delegovaním ďalších úloh na inštitúcie alebo iné orgány EÚ, ktorých kapacity sú už plné;

12.  zdôrazňuje význam decentralizovaných agentúr, ktoré sú nevyhnutné pre vykonávanie politík a programov EÚ; pripomína, že umožňujú dosiahnuť úspory z rozsahu spojením výdavkov, ktoré by inak vynaložil každý členský štát, pričom sa dosiahne rovnaký výsledok; zdôrazňuje potrebu hodnotiť všetky agentúry od prípadu k prípadu z hľadiska rozpočtových a ľudských zdrojov a poskytnúť im v rámci rozpočtu na rok 2015 a na ďalšie roky primerané finančné a ľudské zdroje, aby mohli poriadne plniť úlohy, ktorými ich poveril zákonodarný orgán; zdôrazňuje preto, že oznámenie Komisie s názvom Plánovanie ľudských a rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020 (COM(2013)0519) nesmie byť základom pre návrh rozpočtu pokiaľ ide o agentúry; zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu novej medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry, ktorá by mala vykonávať dôkladnejšiu a neustálu kontrolu vývoja v agentúrach s cieľom zabezpečiť súdržný prístup; očakáva prvé výsledky tejto pracovnej skupiny včas pred čítaním rozpočtu v Parlamente;

13.  pripomína spoločné vyhlásenie o osobitných zástupcoch EÚ, v ktorom Parlament a Rada súhlasili s preskúmaním presunu rozpočtových prostriedkov pre osobitných zástupcov Európskej únie z rozpočtu Komisie (oddiel III) do rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (oddiel X) v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2015;

Platobné rozpočtové prostriedky – EÚ musí plniť svoje právne a politické záväzky

14.  pripomína, že celková výška platobných rozpočtových prostriedkov dohodnutá pre rozpočet na rok 2014 je nižšia, ako sa považuje za potrebné, a ako navrhla Komisia v pôvodnom návrhu rozpočtu; konštatuje, že podľa nového nariadenia o VFR a vzhľadom na celkovú rezervu pre platby by Komisia mala upraviť strop platieb na rok 2015 smerom nahor o sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi vykonanými platbami v roku 2014 a stropom platieb podľa VFR na rok 2014; vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že bezprecedentne vysoké nesplatené účty ku koncu roka 2013, ktoré predstavujú sumu 23,4 miliardy EUR len čo sa týka okruhu 1b, sa nedajú pokryť v rámci stropov na rok 2014; požaduje mobilizáciu vhodných nástrojov flexibility v rámci platieb na rok 2014 a zdôrazňuje, že ani tie podľa očakávaní nebudú dostatočné na to, aby sa predišlo vysokému deficitu na konci roka 2014; zdôrazňuje skutočnosť, že opakujúci sa nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov je hlavnou príčinou bezprecedentne vysokých nesplatených záväzkov, najmä v posledných rokoch;

15.  Pripomína, že podľa zmluvy(4) „Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“; očakáva, že Komisia v návrhu rozpočtu navrhne primeranú výšku PRP na základe skutočných predpovedí a nie na základe politických rozhodnutí;

16.  nástojí na tom, aby sa využili všetky dostupné prostriedky podľa nariadenia o VFR vrátane využitia mimoriadnej rezervy a, ak sa to ešte ukáže ako potrebné a len ako posledná možnosť, revízie stropov platieb s cieľom splniť právne záväzky Únie a neohrozovať alebo neodkladať platby určené všetkým zainteresovaným stranám, ako sú výskumníci, univerzity, organizácie humanitárnej pomoci, miestne orgány a MSP a zároveň aby sa znížila výška nesplatených koncoročných platieb;

17.  nástojí na tom, že použitie všetkých špeciálnych nástrojov v rámci platieb (nástroj flexibility, mimoriadna rezerva, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) musí byť zapísané do rozpočtu nad rámec stropu pre platby VFR;

18.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na znepokojujúci stav, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky určené na humanitárnu pomoc na začiatku roka 2014, najmä neuhradené platby vo výške 160 mil. EUR na humanitárnu pomoc prenesené z roku 2013 do roku 2014, prijala všetky potrebné opatrenia a čo najrýchlejšie reagovala s cieľom zabezpečiť riadne plnenie humanitárnej pomoci EÚ v roku 2014; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na humanitárnu pomoc by mala sledovať pravdepodobný rast viazaných rozpočtových prostriedkov, čo treba zohľadniť v návrhu rozpočtu na rok 2015;

19.  pripomína spoločné vyhlásenie o platobných rozpočtových prostriedkoch a bilaterálne vyhlásenie Parlamentu a Komisie v rámci dohody o rozpočte na rok 2014; vyzýva Komisiu, aby plne informovala rozpočtový orgán o vývoji platieb a nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov počas celého roka a naliehavo žiada, aby sa konali pravidelné medziinštitucionálne stretnutia s cieľom monitorovať situáciu platieb;

o
o   o

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 51, 20.2.2014. (4) Článok 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu (2014/2627(RSP))

P7_TA(2014)0248 RC-B7-0263/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na uznesenie o situácii na Ukrajine zo 27. februára 2014(1),

–  so zreteľom na uznesenie z 12. decembra 2013 o výsledku samitu vo Vilniuse a budúcnosti Východného partnerstva, najmä v súvislosti s Ukrajinou(2),

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2014 o samite EÚ-Rusko(3),

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 3. marca 2014 venovaného Ukrajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady zo 4. marca 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád o Ukrajine po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady venovanom Ukrajine, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2014,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ruský akt agresie obsadením Krymu je porušením zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a je v rozpore s medzinárodným právom a porušením záväzkov Ruska ako signatára Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorým sa zaručuje územná celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny;

B.  keďže proruskí ozbrojenci a ruskí vojaci obsadili kľúčové budovy v hlavnom meste Krymu v Simferopoli, ako aj dôležité ukrajinské zariadenia a strategické ciele na Kryme vrátane aspoň troch letísk; keďže väčšinu ukrajinských vojenských jednotiek na polostrove obkľúčili, ale vojaci odmietli zložiť zbrane; keďže od začiatku krízy sa na Ukrajine rozmiestnil veľký počet ďalších ruských jednotiek;

C.  keďže dôvody prezentované ruským vedením na podporu tejto agresie sú absolútne neopodstatnené a strácajú spojenie s realitou na mieste, pretože na Rusov ani etnických Rusov na Kryme nikto neútočil ani ich nikto nezastrašoval;

D.  keďže samozvané a nelegitímne orgány na Kryme rozhodli 6. marca 2014 o tom, že požiadajú Rusko o začlenenie Krymu do Ruskej federácie, a vyhlásili referendum na 16. marca 2014 o oddelení Krymu od Ukrajiny, čím porušili ústavu Ukrajiny, ako aj Krymu;

E.  keďže predseda ruskej vlády oznámil plány na uplatnenie zrýchlených procedúr pre po rusky hovoriacich ľudí žijúcich v zahraničí na získanie ruského občianstva;

F.  keďže Rada federácie (horná komora parlamentu) Ruskej federácie vydala 1. marca 2014 súhlas na rozmiestnenie ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajine na ochranu záujmov Ruska a po rusky hovoriacich obyvateľov na Kryme a v celej krajine;

G.  keďže na zmiernenie situácie, na uvoľnenie napätia, na zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, a na zabezpečenie mierového výsledku sú potrebné rozhodné medzinárodné diplomatické kroky na všetkých úrovniach a rokovania; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby si Ukrajina mohla zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť bez vonkajšieho tlaku;

H.  keďže predsedovia vlád a hlavy 28 členských štátov EÚ vydali rozhodné varovanie pred následkami krokov Ruska a prijali rozhodnutie o prerušení dvojstranných rozhovorov s Ruskom o vízových otázkach a rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ako aj o pozastavení účasti inštitúcií EÚ na prípravách samitu skupiny G8, ktorý sa má uskutočniť v Soči v júni 2014;

1.  rozhodne odsudzuje akt agresie Ruska obsadením Krymu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a ktorý je takto uznaný Ruskou federáciou aj medzinárodným spoločenstvom; požaduje bezodkladné zmiernenie krízy spolu s okamžitým odsunutím všetkých vojenských síl, ktoré sa na území Ukrajiny zdržiavajú nezákonne, a naliehavo vyzýva na plné rešpektovanie medzinárodného práva a existujúcich dohovorených záväzkov;

2.  pripomína, že tieto kroky sú jasným porušením Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, štatútu Rady Európy, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách, dvojstrannej zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, dohodu o štatúte a podmienkach prítomnosti ruskej Čiernomorskej flotily na území Ukrajiny z roku 1997 a ruských medzinárodných záväzkov; považuje kroky, ktoré podniká Rusko, za ohrozenie bezpečnosti EÚ; ľutuje rozhodnutie Ruskej federácie o neúčasti na stretnutí venovanom bezpečnosti Ukrajiny, ktoré zvolali signatári memoranda a ktoré bolo naplánované na 5. marca 2014 v Paríži;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že územnú celistvosť Ukrajiny zaručili Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo v Budapeštianskom memorande podpísanom s Ukrajinou, a poukazuje na to, že podľa ukrajinskej ústavy Krymská autonómna republika môže organizovať referendá iba o miestnych otázkach, a nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny; zdôrazňuje, že referendum o otázke pripojenia k Ruskej federácii sa preto bude považovať za protizákonné, podobne ako každé iné referendum, ktoré je v rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodným právom; rovnaké stanovisko zaujíma k rozhodnutiu nezákonných a samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca 2014 nezávislosť;

4.  zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a jej členské štáty hovorili k Rusku jedným spoločným hlasom a podporovali právo jednotnej Ukrajiny na slobodné určenie budúcnosti; preto víta a rozhodne podporuje spoločné vyhlásenie mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2014, v ktorom sa odsudzujú ruské akty agresie a podporujú územná celistvosť, jednota, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny; požaduje úzku transatlantickú spoluprácu pri riešení tejto krízy;

5.  odsudzuje oficiálnu ruskú doktrínu, podľa ktorej si Kremeľ nárokuje právo vojensky zasiahnuť v susedných suverénnych štátoch na „ochranu“ bezpečnosti ruských krajanov, ktorí tam žijú, keďže nie je v súlade s medzinárodným právom a kódexmi správania; zdôrazňuje, že takáto doktrína znamená jednostranné osvojenie pozície najvyššieho arbitra v medzinárodnom práve a bola použitá ako ospravedlnenie pre mnohé akty politickej, hospodárskej a vojenskej intervencie;

6.  pripomína, že v celonárodnom referende o nezávislosti, ktoré sa na Ukrajine uskutočnilo v roku 1991, väčšina krymského obyvateľstva hlasovala za podporu nezávislosti;

7.  zdôrazňuje svoje presvedčenie, že začatie konštruktívneho dialógu je najlepšou cestou vpred na riešenie každého konfliktu a na zaručenie dlhodobej stability na Ukrajine; chváli zodpovedné, rozvážne a zdržanlivé konanie ukrajinskej vlády v tejto vážnej kríze, v ktorej ide o územnú celistvosť a zvrchovanosť krajiny; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby stálo po boku Ukrajiny a podporovalo ju;

8.  odmieta Ruskom deklarovaný cieľ na ochranu po rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako úplne neodôvodnený, pretože toto obyvateľstvo sa nestretlo, ani sa nestretá s nijakými prejavmi diskriminácie; rozhodne odmieta urážky ruskej propagandy, že demonštranti proti Janukovičovej politike sú fašisti;

9.  požaduje mierové riešenie súčasnej krízy a plné dodržiavanie zásad medzinárodného práva a záväzkov, ktoré sú v tomto práve zakotvené; zastáva názor, že situáciu treba upokojiť a ďalej zmierňovať, aby sa predišlo ozbrojenej konfrontácii na Kryme;

10.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť medzinárodného pozorovania a sprostredkovania; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby boli pripravené na využitie všetkých diplomatických a politických možností a na neúnavnú prácu so všetkými dôležitými medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, OBSE a Rada Európy, v záujme zabezpečenia mierového riešenia, ktoré sa musí zakladať na zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny; preto požaduje nasadenie plne vybavenej monitorovacej misie OBSE na Kryme;

11.  víta prijatú iniciatívu na vytvorenie kontaktnej skupiny pod záštitou OBSE, ale vyjadruje ľútosť zo skutočnosti, že ozbrojené skupiny zabránili 6. marca 2014 vstupu pozorovateľskej misie OBSE na Krym; kritizuje ruské orgány a samozvané krymské orgány za to, že nespolupracujú s pozorovateľskou misiou OBSE ani nepovoľujú jej členom úplný a bezpečný prístup do regiónu;

12.  odsudzuje skutočnosť, že osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Krym musel prerušiť svoju cestu po násilných vyhrážkach proti jeho osobe;

13.  zastáva názor, že niektoré aspekty dohody z 21. februára 2014, ktorú dohodli traja ministri zahraničných vecí v mene EÚ, ale ktorú porušil Janukovič tým, že ju znehodnotil podpísaním nového ústavného zákona, by mohli stále byť užitočné v súčasnej patovej situácii; zastáva však názor, že nikto nemôže dojednávať ani prijímať rozhodnutia, ktoré oslabujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a znovu zdôrazňuje základné právo ukrajinského ľudu na slobodné určenie budúcnosti svojej krajiny;

14.  s hlbokým znepokojením berie na vedomie správy o tom, že ozbrojenci označujú domy ukrajinských Tatárov v častiach Krymu, kde spolunažívajú Tatári a Rusi; konštatuje, že krymskí Tatári, ktorí sa vrátili do vlasti, keď Ukrajina získala nezávislosť, po tom, ako ich Stalin deportoval, vyzývali medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo územnú celistvosť Ukrajiny a komplexnú právnu a politickú dohodu o obnovení ich práv ako pôvodných obyvateľov Krymu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, Komisiu, Radu, vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, aby chránili práva tejto menšiny, ako aj všetkých ďalších menšinových spoločenstiev na krymskom polostrove; žiada úplné vyšetrenie prípadov zastrašovania Židov a útokov na židovské náboženské miesta po invázii na Krym;

15.  víta odhodlanosť ukrajinskej vlády na plnenie náročného reformného programu obsahujúceho politické, hospodárske a spoločenské zmeny; preto víta rozhodnutie Komisie o poskytnutí krátkodobej a strednodobej finančnej pomoci Ukrajine a podporného balíka v hodnote 11 miliárd EUR na pomoc pri stabilizovaní ekonomickej a finančnej situácie krajiny; očakáva, že Rada a Komisia spolu s MMF, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskou investičnou bankou a ďalšími krajinami čo najskôr predložia dlhodobý balík konkrétnej finančnej pomoci, ktorý Ukrajine pomôže vyriešiť zhoršujúcu sa ekonomickú a sociálnu situáciu a poskytne hospodársku podporu na začatie potrebných hĺbkových a komplexných reforiem ukrajinského hospodárstva; pripomína potrebu na zorganizovanie a koordináciu medzinárodnej darcovskej konferencie, ktorú by mala zvolať Komisia a ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr; vyzýva MMF, aby zabránil ukladaniu neúnosných úsporných opatrení, ako je znižovanie dotácií na energetiku, ktoré ďalej zhoršia už aj tak veľmi ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu krajiny;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s Radou Európy a Benátskou komisiou poskytovali popri finančnej pomoci aj technickú pomoc, čo sa týka ústavných reforiem, posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti korupcii na Ukrajine; teší sa na pozitívny prehľad úspechov v tejto súvislosti a zdôrazňuje, že Majdan a všetci Ukrajinci očakávajú radikálnu zmenu a riadne fungujúci systém vládnutia;

17.  požaduje slobodné, spravodlivé, transparentné a celonárodné voľby za prítomnosti pozorovateľov OBSE-ODIHE a pripomína pripravenosť na vytvorenie vlastnej misie na rovnaký účel; vyzýva ukrajinské orgány, aby urobili všetko na stimulovanie účasti veľkého počtu voličov v prezidentských voľbách vrátane voličov vo východných a v južných častiach krajiny; pripomína svoju výzvu ukrajinským orgánom, aby uskutočnili parlamentné voľby v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, a podporuje schválenie pomerného volebného systému, ktorý by uľahčil riadne zastúpenie miestnych pomerov v krajine; zdôrazňuje dôležitosť parlamentu a jeho poslancov tak na ústrednej, ako aj miestnej úrovni pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

18.  vyzýva Ukrajinu, aby nepodľahla tlaku na odklad prezidentských volieb plánovaných na 25. mája 2014;

19.  požaduje vytvorenie vlády Ukrajiny, ktorá má širokú základňu a je čo najviac inkluzívna, aby sa minimalizovalo riziko obnovenia násilia a územného rozdelenia; rozhodne varuje Rusko pred krokmi, ktoré by mohli prispievať k vystupňovanej polarizácii pozdĺž etnických či jazykových hraníc; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa práva ľudí patriacich k národnostným menšinám vrátane práv po rusky hovoriacich Ukrajincov v plnej miere chránili a dodržiavali, a to v súlade s medzinárodnými normami a v úzkej spolupráci s OBSE a Radou Európy; pripomína svoju požiadavku na nový jazykový režim so širokým záberom, ktorý bude podporovať všetky menšinové jazyky;

20.  víta rozhodnutie úradujúceho prezidenta o vetovaní zákona zameraného na zrušenie zákona o jazykovej politike z 3. júla 2012; pripomína, že tento zákon by sa v nijakom prípade nemal uplatňovať na Kryme; vyzýva Najvyššiu radu, aby prípadne reformovala existujúce právne predpisy a uviedla ich do súladu so záväzkami Ukrajiny podľa Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov;

21.  víta pripravenosť hláv štátov a predsedov vlád 28 členských štátov EÚ čo najskôr podpísať politickú kapitolu v dohode o pridružení, a to ešte pred prezidentskými voľbami 25. mája 2014, a prijať jednostranné opatrenia, ako je zníženie colných poplatkov pre ukrajinský vývoz do EÚ, čo umožní Ukrajine ťažiť z ustanovení prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ako to navrhla Komisia 11. marca 2014; poukazuje na to, že EÚ je pripravená podpísať dohodu o pridružení / prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode, len čo bude ukrajinská vláda pripravená na tento krok; trvá na vyslaní jasných signálov, ktoré Rusku dajú najavo, že nič v tejto dohode neohrozuje ani nepoškodzuje budúce kooperačné dvojstranne politické a hospodárske vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom; ďalej poukazuje na to, že Ukrajina, ako každý iný európsky štát, podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únie má európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

22.  pripomína v tejto súvislosti, že vývoz zbraní a vojenskej technológie môže ohroziť stabilitu a mier celého regiónu a mal by sa okamžite pozastaviť; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty EÚ vyvážali vo veľkom rozsahu zbrane a vojenskú technológiu vrátane významných strategických konvenčných kapacít do Ruska;

23.  víta rozhodnutie Európskej rady zo 6. marca 2014 o prvej vlne cielených opatrení smerom k Rusku, ako je prerušenie dvojstranných rozhovorov o vízových otázkach a o novej dohode, ako aj rozhodnutie členských štátov a inštitúcií EÚ o neúčasti na samite skupiny G8 v Soči; upozorňuje však, že ak sa situácia nezmierni alebo v prípade ďalšieho vyhrocovania situácie pripojením Krymu, EÚ by mala rýchlo prijať vhodné opatrenia, ktoré by zahrnovali embargo na vývoz zbraní a technológií dvojakého použitia, obmedzenia pri vydávaní víz, zmrazenie účtov, uplatňovanie právnych predpisov v oblasti prania špinavých peňazí proti jednotlivcom, ktorí sa podieľali na rozhodovaní v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ako aj opatrenia proti ruským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, najmä v energetickom odvetví, aby v plnom rozsahu plnili právo EÚ, a ktoré ovplyvňujú existujúce politické a hospodárske väzby s Ruskom;

24.  zdôrazňuje, že parlamentná spolupráca medzi Európskym parlamentom a ruskou Štátnou dumou a Radou federácie nemôže pokračovať ako doteraz;

25.  víta rozhodnutie Rady o prijatí sankcií zameraných na zmrazenie a znovu získanie spreneverených ukrajinských finančných prostriedkov, pričom cieľom týchto sankcií je 18 osôb vrátane Janukoviča;

26.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala projekty v južnom koridore, ktoré účinne diverzifikujú dodávky energie, a naliehavo žiada členské štáty, aby nezapájali svoje štátne podniky do projektov s ruskými spoločnosťami, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť;

27.  zdôrazňuje dôležitosť bezpečných, diverzifikovaných a cenovo dostupných energetických dodávok na Ukrajinu: v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú úlohu energetického spoločenstva, ktorému v roku 2014 predsedá Ukrajina, a vybudovania odolnosti Ukrajiny voči energetickým hrozbám prichádzajúcim z Ruska; pripomína, že treba zväčšiť skladovacie kapacity EÚ a zabezpečiť opačný tok plynu z členských štátov EÚ na Ukrajinu; víta návrh Komisie na modernizáciu ukrajinského systému na prepravu plynu a na pomoc pri splácaní dlhov Ukrajiny firme Gazprom; zdôrazňuje, že naliehavo treba ďalej pokračovať smerom k plneniu spoločnej politiky energetickej bezpečnosti, s odolným vnútorným trhom a diverzifikovanými dodávkami energie, a pracovať na úplnej realizácii tretieho energetického balíka opatrení, čím by sa EÚ mala stať menej závislou od ruských dodávok ropy a plynu;

28.  vyzýva Radu, aby bezodkladne povolila Komisii urýchliť liberalizáciu vízového režimu s Ukrajinou, s cieľom postupne dospieť k zavedeniu bezvízového režimu, podľa príkladu Moldavska; medzitým požaduje okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz na úrovni EÚ aj členských štátov;

29.  je pevne presvedčený, že udalosti na Ukrajine potvrdzujú, že EÚ musí posilniť svoje úsilie a podporovať európsku voľbu a územnú celistvosť Moldavska a Gruzínska, pretože tieto krajiny sa pripravujú na podpísanie dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ koncom roka;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, úradujúcemu prezidentovi a vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0170. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0595. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0101.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament (2013/2130(INI))

P7_TA(2014)0249 A7-0120/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(2) a zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(3),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(4),

–  so zreteľom na pokračujúce rokovania o revízii Medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 uzavretej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy(6),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0120/2014),

A.  keďže Lisabonská zmluva prehlbuje demokratickú legitimitu Európskej únie posilňovaním úlohy Európskeho parlamentu v rámci postupu, ktorý vedie k voľbe predsedu Európskej komisie a uvedeniu Európskej komisie do úradu;

B.  keďže podľa nového postupu volieb predsedu Európskej komisie stanoveného v Lisabonskej zmluve Parlament volí tohto predsedu väčšinou svojich členov;

C.  keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že Európska rada by mala pred navrhnutím kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu a uskutočniť s novým Parlamentom konzultácie;

D.  keďže každá z hlavných európskych politických strán v súčasnosti vymenúva svojho vlastného kandidáta na post predsedu Komisie;

E.  keďže zvolený predseda novej Komisie by mal v plnej miere využívať výsady, ktoré mu boli udelené Lisabonskou zmluvou, a mal by uskutočniť všetky kroky potrebné na to, aby zabezpečil efektívne fungovanie budúcej Komisie, a to i napriek jej veľkosti, ktorá sa vzhľadom na rozhodnutia Európskej rady nebude zmenšovať, ako je uvedené v Lisabonskej zmluve;

F.  keďže by sa mala posilniť zodpovednosť Komisie voči Parlamentu prostredníctvom ročného a viacročného plánovania Únie, ako aj tým, že sa dosiahne symetria medzi väčšinami potrebnými pre voľbu predsedu Komisie a pre návrh na vyslovenie nedôvery;

G.  keďže je potrebné posilniť úlohu Parlamentu ako orgánu, ktorý stanovuje agendu v legislatívnych veciach, a keďže je nevyhnutné v plnej miere uplatňovať zásadu, podľa ktorej majú Parlament a Rada v legislatívnych veciach rovnocenné postavenie a ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve;

H.  keďže súčasné medzinárodné dohody by sa mali pri príležitosti uvedenia novej Komisie do úradu preskúmať a zlepšiť;

I.   keďže v článku 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (vysoký predstaviteľ) sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách; vysoký predstaviteľ má zabezpečovať, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené;

J.  keďže vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti(7) vypracovanom po prijatí rozhodnutia Rady o ESVČ sa uvádza, že vysoká predstaviteľka preskúma a v prípade potreby navrhne upraviť existujúce ustanovenia(8) o prístupe poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným dokumentom a skutočnostiam v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;

K.   keďže v článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd a keďže sa toto ustanovenie vzťahuje aj na dohody týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

Legitimita a politická zodpovednosť Komisie

(Uvedenie do úradu a odvolanie Komisie)

1.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu, nezávislosť a politickú úlohu Komisie; konštatuje, že vďaka novému postupu, v rámci ktorého predsedu Komisie volí Parlament, sa posilní legitimita a politická úloha Komisie a vzrastie význam európskych volieb, pretože rozhodnutie voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu bude mať priamejšie prepojenie s voľbami predsedu Komisie;

2.  zdôrazňuje, že možnosti posilnenia demokratickej legitimity Európskej únie stanovené Lisabonskou zmluvou by sa mali realizovať v plnej miere, okrem iného aj tým, že európske politické strany vymenujú kandidátov na funkciu predsedu Komisie, a tak európske voľby získajú nový politický rozmer a hlasovanie občanov bude užšie prepojené s voľbou predsedu Komisie zo strany Európskeho parlamentu;

3.  naliehavo vyzýva budúci konvent, aby v záujme posilnenia demokratickej legitimity Komisie prehodnotil spôsob jej formovania; naliehavo žiada budúceho predsedu Komisie, aby zvážil, akým spôsobom zloženie, vytvorenie a politické priority Komisie posilnia politiku blízkosti k občanom;

4.  opätovne potvrdzuje, že všetky európske politické strany by mali svojich kandidátov na predsedu Komisie vymenovať v dostatočnom predstihu pred stanoveným dátumom európskych volieb;

5.  očakáva, že kandidáti na predsedu Komisie budú zohrávať významnú úlohu v kampani pre európske voľby tým, že vo všetkých členských štátoch budú šíriť a propagovať politický program svojej európskej politickej strany;

6.  opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej rade, aby včas a pred voľbami objasnila, ako bude brať do úvahy voľby do Európskeho parlamentu a rešpektovať rozhodnutie občanov vo svojom návrhu kandidáta do funkcie predsedu Komisie, a to v rámci konzultácií, ktoré sa majú uskutočniť medzi Parlamentom a Európskou radou podľa vyhlásenia 11 pripojeného k Lisabonskej zmluve; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Európsku radu, aby s Európskym parlamentom dohodla podmienky konzultácií uvedených v článku 17 ods. 7 ZEÚ a aby zabezpečili plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie, ako sa stanovuje vo vyhlásení 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii;

7.  žiada, aby sa čo najväčší počet členov budúcej Komisie vybral spomedzi zvolených poslancov Európskeho parlamentu;

8.  domnieva sa, že zvolený predseda Komisie by mal mať pri výbere ďalších členov Komisie väčšiu nezávislosť; vyzýva vlády členských štátov, aby predložili rodovo vyvážené návrhy kandidátov; vyzýva zvoleného predsedu Komisie, aby na vlády členských štátov naliehal s tým, že kandidáti na úrad komisára mu musia umožniť, aby zostavil rodovo vyvážené kolégium a zamietol akéhokoľvek navrhovaného kandidáta, ktorý nepreukáže všeobecné kompetencie, európsku angažovanosť či nepochybnú nezávislosť;

9.  v nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008 a na rozhodnutie Európskej rady z 22. mája 2013 o počte členov Európskej komisie sa nazdáva, že by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia, ako je vymenovanie komisárov bez kresla alebo vytvorenie systému podpredsedov Komisie zodpovedných za hlavné tematické súbory a s právomocami koordinovať prácu Komisie v príslušných oblastiach, zamerané na efektívnejšie fungovanie Komisie bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na vymenovanie jedného komisára na členský štát a hlasovacie právo všetkých komisárov;

10.  vyzýva ďalší konvent, aby sa opätovne venoval otázke veľkosti Komisie, ako aj jej organizácii a fungovaniu;

11.  domnieva sa, že zloženie Európskej komisie musí zabezpečiť stabilitu, pokiaľ ide o počet a obsah portfólií, a súčasne zaručiť vyvážený rozhodovací proces;

12.  zdôrazňuje, že ako sa uvádza v odseku 2 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, od kandidáta na predsedu Komisie by sa malo vyžadovať, aby Európskemu parlamentu po vymenovaní Európskou radou predložil politické usmernenia pre svoj mandát, pričom by nasledovala rozsiahla výmena názorov pred tým, ako Parlament zvolí navrhovaného kandidáta za predsedu Komisie;

13.  naliehavo vyzýva budúceho dezignovaného predsedu Komisie, aby náležite zohľadnil návrhy a odporúčania na právne predpisy Európskej únie, ktoré v minulosti vypracoval Parlament na základe iniciatívnych správ alebo uznesení, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu a ktorými sa bývalá Komisia do uplynutia svojho mandátu dostatočne nezaoberala;

14.  domnieva sa, že väčšina, ktorá je v súčasnosti podľa článku 234 ZFEÚ potrebná pre návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, by sa v budúcej revízii zmlúv mala znížiť tak, aby bola potrebná iba väčšina všetkých poslancov Európskeho parlamentu, bez toho, aby tým bolo ohrozené fungovanie inštitúcií;

15.  domnieva sa, že bez ohľadu na kolektívnu zodpovednosť kolégia za opatrenia Komisie môžu byť jednotliví komisári zodpovední za opatrenia svojich generálnych riaditeľstiev;

Legislatívna iniciatíva a činnosť

(Parlamentná právomoc a kontrola)

16.  zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva mala predstavovať krok vpred v úsilí o zabezpečenie vyššej transparentnosti a demokratickosti rozhodovacích procesov a mala tak byť vyjadrením záväzku zmluvy k užšiemu spojenectvu medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, a to posilnením úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a tým aj zabezpečením demokratickejších a transparentnejších postupov prijímania aktov Únie, ktoré majú zásadný význam vzhľadom na dosah týchto aktov na občanov a podniky; poukazuje však na to, že tento demokratický cieľ možno dosiahnuť len ťažko, ak inštitúcie EÚ navzájom nerešpektujú svoje kompetencie, postupy stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce;

17.  zdôrazňuje potrebu plnej spolupráce medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu, pokiaľ ide o výmenu dokumentov, ako sú právne stanoviská, aby sa týmto inštitúciám umožnilo viesť konštruktívny, úprimný a právoplatný dialóg;

18.  poznamenáva, že Parlament sa od nadobudnutia platnosti ZFEÚ osvedčil ako angažovaný a zodpovedný spoluzákonodarca a že vzájomná súčinnosť medzi Parlamentom a Komisiou je celkovo pozitívna a založená na bezproblémovej komunikácii a spolupráci;

19.  domnieva sa, že i keď je celkové hodnotenie medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou pozitívne, zostáva viacero otázok a nedostatkov, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a prijatie príslušných opatrení;

20.  zdôrazňuje, že úsilie o dosiahnutie účinnosti nesmie znamenať nižšiu kvalitu právnych predpisov ani zrieknutie sa vlastných cieľov zo strany Parlamentu; zastáva názor, že popri snahe o dosiahnutie účinnosti musí Parlament dodržiavať príslušné legislatívne normy, pokračovať v plnení svojich vlastných cieľov a zároveň zabezpečiť, aby právne predpisy boli dobre navrhnuté, reagovali na jasne identifikované potreby a boli v súlade so zásadou subsidiarity;

21.  upozorňuje, že výzva, ktorou je zaistenie transparentnosti, je stále prítomná a spoločná pre všetky inštitúcie, a to najmä v rámci dohôd v prvom čítaní; poznamenáva, že Parlament náležite reagoval na túto výzvu tým, že do svojho rokovacieho poriadku prijal nové články 70 a 70a;

22.  vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré stále existujú pri uplatňovaní riadneho legislatívneho postupu, najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP) a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program), ako aj pri zlaďovaní aktov bývalého tretieho piliera s hierarchiou noriem Lisabonskej zmluvy a celkovo s ohľadom na pokračujúcu nesúmernosť, pokiaľ ide o transparentnosť zapojenia Komisie do prípravnej činnosti oboch zložiek legislatívneho orgánu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pracovných metód Rady, ktoré sa upravujú tak, aby zástupcom Parlamentu umožňovali zúčastňovať sa na niektorých z jej schôdzí, ak je to riadne odôvodnené na základe zásady vzájomnej plnej spolupráce medzi inštitúciami;

23.  poukazuje na to, že výber správneho právneho základu, ako to potvrdil Súdny dvor, je otázkou ústavnej povahy, pretože určuje existenciu a rozsah právomocí EÚ, postupy, ktorými sa treba riadiť, a príslušné právomoci inštitucionálnych aktérov, ktorí sa podieľajú na prijímaní aktu; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament sa musel na Súdny dvor opakovane obracať so žalobami s cieľom zrušiť akty prijaté Radou z dôvodu výberu právneho základu vrátane žalôb proti dvom aktom prijatým v rámci zastaraného „tretieho piliera“ dávno po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy(9);

24.  varuje pred obchádzaním práva Parlamentu na prijímanie právnych predpisov zahrnutím ustanovení, na ktoré by sa mal vzťahovať riadny legislatívny postup, do návrhov aktov Rady, využívaním jednoduchých usmernení Komisie alebo neuplatniteľných vykonávacích alebo delegovaných aktov alebo tým, že sa nenavrhnú právne predpisy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky alebo medzinárodných obchodných a investičných dohôd;

25.  žiada Komisiu, aby lepšie využívala prípravnú legislatívnu fázu, najmä cenné príspevky zhromaždené na základe zelených a bielych kníh, a pravidelne a rovnocenne s Radou informovala Európsky parlament o prípravnej činnosti, ktorú vykonávajú jej útvary;

26.  nazdáva sa, že Parlament by mal viac rozvinúť a v plnej miere využívať svoju nezávislú štruktúru na posúdenie vplyvu akýchkoľvek podstatných zmien alebo úprav pôvodného návrhu predloženého Komisiou;

27.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal takisto posilniť svoje nezávislé hodnotenie vplyvu na základné práva, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa skúmajú v rámci legislatívneho procesu, a stanoviť mechanizmy na monitorovanie porušovania ľudských práv;

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia si formálne plní svoje povinnosti a reaguje na žiadosti Parlamentu o legislatívne iniciatívy do troch mesiacov, nenavrhuje vždy skutočné a zásadné nadväzné opatrenia;

29.  žiada, aby sa pri budúcej revízii zmlúv v plnej miere uznalo právo Parlamentu na legislatívnu iniciatívu tým, že Komisia bude povinná zaoberať sa všetkými žiadosťami, ktoré Parlament podá podľa článku 225 ZFEÚ, a to predložením legislatívneho návrhu v primeranej časovej lehote;

30.  domnieva sa, že pri budúcej revízii zmlúv by sa mala právomoc Komisie stiahnuť legislatívne návrhy obmedziť na prípady, keď Parlament po prijatí svojej pozície v prvom čítaní bude súhlasiť s tým, že návrh už vzhľadom na zmenené okolnosti nie je odôvodnený;

31.  poukazuje na to, že Parlament v zásade privítal zavedenie delegovaných aktov v článku 290 ZFEÚ, pretože poskytujú širšie možnosti dohľadu, no zdôrazňuje, že udelenie takýchto delegovaných právomocí alebo vykonávacích právomocí podľa článku 291 nie je nikdy povinné; uznáva, že o využití delegovaných aktov by sa malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a účinnosť a nemožno ich dosiahnuť riadnym legislatívnym postupom, a to za predpokladu, že v základnom akte je výslovne určený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovania a jasne sú stanovené podmienky, ktorými sa delegovanie musí riadiť; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou Rady trvať na vykonávacích aktoch aj pri ustanoveniach, kde by sa mal použiť len základný akt či delegované akty; zdôrazňuje, že zákonodarca sa môže rozhodnúť, že umožní použitie vykonávacích aktov výhradne pri prijímaní prvkov, ktoré nepredstavujú ďalšiu politickú orientáciu; uznáva, že článok 290 výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti delegovaných aktov na nepodstatné prvky legislatívneho aktu a že delegované akty sa preto nesmú použiť v súvislosti s pravidlami, ktoré sú pre predmet daných právnych predpisov zásadné;

32.  upozorňuje na potrebu primerane rozlišovať medzi podstatnými prvkami legislatívneho aktu, o ktorých môže rozhodnúť len legislatívny orgán v samotnom legislatívnom akte, a nepodstatnými prvkami, ktoré sa môžu doplniť alebo zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov;

33.  chápe, že delegované akty môžu byť pružným a účinným nástrojom; zdôrazňuje dôležitosť voľby medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi z hľadiska dodržiavania požiadaviek stanovených v zmluve pri súčasnej ochrane normotvorných výsad Parlamentu a opakuje svoju požiadavku adresovanú Komisii a Rade, aby sa dohodli s Parlamentom na uplatňovaní kritérií pre využívanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, aby sa vykonávacie akty nepoužívali ako náhrada za delegované akty;

34.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s odsekom 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou primerane zapájala Parlament do fázy príprav delegovaných aktov a poskytovala jeho poslancom všetky relevantné informácie;

35.  žiada Komisiu, aby dodržiavala rámcovú dohodu týkajúcu sa prístupu odborníkov Parlamentu na schôdze odborníkov Komisie, a to tak, že zabráni tomu, aby sa považovali za komitologické výbory, pokiaľ diskutujú o iných otázkach, ako sú vykonávacie opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

36.  zdôrazňuje osobitný význam a dôsledky začlenenia Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy; upozorňuje, že charta sa stala pre inštitúcie EÚ a členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva Únie, čím pretvára základné hodnoty na konkrétne práva;

37.  pripomína, že Lisabonská zmluva zaviedla nové právo začať európsku iniciatívu občanov; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a byrokratické prekážky, ktoré stále bránia účinnému využívaniu európskej iniciatívy občanov, a nabáda na aktívnu účasť občanov pri formovaní politík EÚ;

38.  vyzdvihuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; domnieva sa, že aktívna úloha, ktorú môžu národné parlamenty zastávať v rámci usmerňovania členov Rady ministrov, a dobrá spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu pomôcť nastoliť zdravú parlamentnú protiváhu k uplatňovaniu výkonnej moci v rámci fungovania EÚ; odkazuje aj na odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2, ktoré uvádzajú, že široký rozsah delegovania podľa článku 290 ZFEÚ v navrhovanom akte neumožňuje posúdiť, či by konkrétna legislatívna prax bola alebo nebola v súlade so zásadou subsidiarity;

Medzinárodné vzťahy

(Parlamentná právomoc a kontrola)

39.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa posilnila úloha a právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných zmlúv, a poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy sa v súčasnosti čoraz častejšie týkajú oblastí, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a ktoré už tradične a aj podľa primárneho práva EÚ patria do rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu; považuje za nevyhnutné, aby sa ustanovenie článku 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných zmlúv, uplatňovalo v zhode s článkom 10 ZEÚ, podľa ktorého je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii, čo si vyžaduje transparentnosť a demokratickú diskusiu o témach, o ktorých sa má rozhodnúť;

40.  poznamenáva, že odmietnutie dohôd SWIFT a ACTA bolo zo strany Parlamentu prejavom toho, že využil novo nadobudnuté výsady;

41.  na základe článku 18 ZEÚ zdôrazňuje zodpovednosť PK/VP za zabezpečovanie konzistentnosti vonkajšej činnosti EÚ; okrem toho podčiarkuje, že PK/VP sa v súlade s článkami 17 a 36 ZEÚ zodpovedá Parlamentu a má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;

42.  pokiaľ ide o medzinárodné dohody, pripomína oprávnenie Parlamentu požiadať Radu, aby neschválila začiatok rokovaní, kým Parlament nevyjadrí svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu, a je presvedčený, že by sa mala zvážiť rámcová dohoda s Radou;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Komisia vopred informovala Parlament o svojom úmysle začať medzinárodné rokovanie, ďalej aby mal Parlament skutočne možnosť vyjadriť informované stanovisko k rokovacím mandátom a aby sa toto stanovisko zohľadnilo; trvá na tom, že medzinárodné dohody by mali zahŕňať primerané podmienky, aby spĺňali článok 21 ZEÚ;

44.  pripisuje veľký význam začleneniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd, ako aj začleneniu kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji do obchodných a investičných dohôd a vyjadruje spokojnosť s iniciatívami Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie plánov týkajúcich sa kľúčových podmienok; pripomína Komisii potrebu zohľadňovať stanoviská a uznesenia Parlamentu a poskytovať spätnú väzbu o ich začlenení do rokovaní o medzinárodných dohodách a do návrhov právnych predpisov; dúfa, že nástroje potrebné na rozvíjanie investičnej politiky EÚ budú včas funkčné;

45.  žiada, aby bol Parlament v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ ihneď, v plnom rozsahu a presne informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane dohôd uzatváraných v oblasti SZBP a aby mu bol umožnený prístup k rokovacím podkladom Únie na základe príslušných postupov a podmienok s cieľom zabezpečiť, že Parlament bude môcť prijať konečné rozhodnutie s dôkladnou znalosťou problematiky; zdôrazňuje, že aby malo toto ustanovenie zmysel, príslušní členovia výboru by mali mať prístup k rokovacím mandátom a iným príslušným rokovacím dokumentom;

46.  pri dodržiavaní zásady, že súhlas Parlamentu s medzinárodnými dohodami nemôže byť podmienečný, poukazuje na to, že Parlament má právo vypracovať odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie dohôd v praxi; preto žiada, aby Komisia pravidelne podávala Parlamentu správy o vykonávaní medzinárodných dohôd vrátane podmienok v oblasti ľudských práv a iných podmienok dohôd;

47.  pripomína, že je potrebné vyhýbať sa predbežnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd predtým, ako Parlament udelí súhlas, pokiaľ Parlament nesúhlasí s udelením výnimky; zdôrazňuje, že pravidlá potrebné pre interné uplatňovanie medzinárodných dohôd nemôže Rada prijímať sama vo svojom rozhodnutí o uzatvorení dohody a že sa musia v plnej miere dodržiavať príslušné legislatívne postupy stanovené v zmluvách;

48.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby Parlament prijal nevyhnutné opatrenia s cieľom monitorovať vykonávanie medzinárodných dohôd;

49.  trvá na tom, že Parlament by mal byť zapojený do rozhodovania o pozastavení alebo ukončení medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si vyžaduje jeho súhlas;

50.  vyzýva PK/VP, aby v súlade s vyhlásením o politickej zodpovednosti posilnila systematické konzultácie ex ante s Parlamentom o nových strategických a politických dokumentoch a mandátoch;

51.  v súlade so záväzkom, ktorý prijala PK/VP vo vyhlásení o politickej zodpovednosti, požaduje rýchle uzavretie rokovaní o medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pokiaľ ide o prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

52.  opakuje svoju výzvu, aby delegácie Únie podávali politické správy kľúčovým funkcionárom Parlamentu v rámci regulovaného prístupu;

53.  požaduje prijatie štvorstranného memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a ESVČ o jednotnom a účinnom poskytovaní informácií v oblasti vonkajších vzťahov;

54.  pripomína, že Európsky parlament je dnes v oblasti bezpečnostných politík plnohodnotným inštitucionálnym aktérom, a preto je oprávnený aktívne sa podieľať na určovaní prvkov a priorít týchto politík a na hodnotení nástrojov v tejto oblasti, čo je proces, ktorý by mali spoločne vykonávať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jediného priamo voleného európskeho orgánu pre kontrolu a demokratický dohľad;

55.  poukazuje na skutočnosť, že ZFEÚ rozšírila rozsah výlučných právomocí Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá v súčasnosti zahŕňa nielen všetky aspekty obchodu, ale aj priame zahraničné investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament má teraz plnú právomoc rozhodovať spoločne s Radou o tvorbe práva a o schvaľovaní obchodných a investičných dohôd;

56.  zdôrazňuje význam lojálnej a efektívnej spolupráce inštitúcií EÚ v rámci ich príslušných právomocí pri posudzovaní právnych predpisov a medzinárodných dohôd s cieľom predvídať obchodné a ekonomické trendy, určovať priority a možnosti, stanovovať strednodobé a dlhodobé stratégie, určovať mandáty pre medzinárodné dohody, analyzovať/navrhovať a prijímať právne predpisy a monitorovať vykonávanie obchodných a investičných dohôd, ako aj dlhodobých iniciatív v oblasti spoločnej obchodnej politiky;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby pokračoval proces vytvárania účinných kapacít vrátane vyčlenenia potrebných zamestnancov a finančných zdrojov s cieľom aktívne stanoviť a dosiahnuť politické ciele v oblasti obchodu a investícií a zároveň zabezpečiť právnu istotu, účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a rešpektovanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách;

58.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržitý tok včasných, presných, úplných a nestranných informácií umožňujúcich kvalitnú analýzu, ktorá je potrebná na posilnenie spôsobilosti a pocitu zodpovednosti politických činiteľov Parlamentu, čo vedie k väčšej medziinštitucionálnej synergii v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a zároveň potrebu zabezpečiť, aby bol Parlament vo všetkých fázach plne a presne informovaný, a to aj prostredníctvom prístupu k prerokúvaným textom Únie na základe príslušných postupov a podmienok, pričom Komisia bude aktívna a spraví maximum na zabezpečenie tohto toku informácií; ďalej zdôrazňuje význam poskytovania informácií Parlamentu na zabezpečenie toho, aby nevznikali neželané situácie, ktoré by mohli viesť k nedorozumeniam medzi inštitúciami, a v tejto súvislosti víta pravidelné technické informačné stretnutia, ktoré Komisia usporadúva na rôzne témy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých prípadoch Parlament nezískal informácie od Komisie, ale prostredníctvom alternatívnych kanálov;

59.  opakuje, že je potrebné, aby inštitúcie pri vykonávaní zmlúv, sekundárnych právnych predpisov a rámcovej dohody spolupracovali a aby Komisia počas prípravy, prijímania a vykonávania právnych predpisov v oblasti spoločnej obchodnej politiky pracovala nezávisle a transparentne, a domnieva sa, že jej úloha je v celom procese kľúčová;

Ústavná dynamika

(Medziinštitucionálne vzťahy a medziinštitucionálne dohody)

60.  zdôrazňuje, že Komisia má podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ prijímať iniciatívy s cieľom dosiahnuť medziinštitucionálne dohody o ročnom a viacročnom programovaní Únie; upozorňuje na potrebu zapojiť v skoršej etape nielen Parlament, ale aj Radu do prípravy ročného pracovného programu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia realistického a spoľahlivého plánovania, ktoré možno účinne vykonávať a ktoré môže byť základom medziinštitucionálneho plánovania; zastáva názor, že s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu by sa mohlo naplánovať hodnotenie v polovici trvania na posúdenie celkového plnenia oznámeného mandátu zo strany Komisie;

61.  poukazuje na to, že v článku 17 ods. 8 ZEÚ je výslovne zakotvená zásada, že Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu, čo má zásadný význam pre riadne fungovanie politického systému EÚ;

62.  zdôrazňuje, že podľa článku 48 ods. 2 ZEÚ má Parlament právomoc predložiť zmeny Zmluvy a toto právo využije na predstavenie nových nápadov pre budúcnosť Európy a inštitucionálny rámec EÚ;

63.  domnieva sa, že rámcová dohoda uzatvorená medzi Parlamentom a Komisiou a jej pravidelné aktualizácie sú nevyhnutné na posilnenie a rozvoj štruktúrovanej spolupráce medzi oboma inštitúciami;

64.  víta skutočnosť, že rámcová dohoda prijatá v roku 2010 v značnej miere posilnila politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu;

65.  zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá týkajúce sa dialógu a prístupu k informáciám umožňujú komplexnejšiu parlamentnú kontrolu činností Komisie, a tak prispievajú k rovnakému zaobchádzaniu s Parlamentom a Radou zo strany Komisie;

66.  poznamenáva, že určité ustanovenia súčasnej rámcovej dohody je ešte nutné zrealizovať a rozvinúť; navrhuje, aby odchádzajúci Parlament prijal všeobecnú líniu takéhoto zlepšenia, aby nastupujúci Parlament mohol zvážiť príslušné návrhy;

67.  vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom konštruktívne posúdila existujúcu rámcovú dohodu a jej vykonávanie a venovala osobitnú pozornosť rokovaniam, prijatiu a vykonávaniu medzinárodných dohôd;

68.  nazdáva sa, že v rámci tohto mandátu by sa mali v plnej miere preskúmať možnosti dané súčasnými zmluvami na posilnenie politickej zodpovednosti výkonnej moci a zefektívnenie existujúcich ustanovení o právnych predpisoch a politickej spolupráci;

69.  pripomína, že vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v tomto legislatívnom období je potrebné aktualizovať viacero otázok, ako sú delegované akty, vykonávacie opatrenia, posúdenia vplyvu, riešenie legislatívnych iniciatív a parlamentné otázky;

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 v záujme zohľadnenia nového legislatívneho prostredia, ktoré vzniklo Lisabonskou zmluvou, ustálenia súčasných najlepších postupov a aktualizácie dohody v súlade s programom inteligentnej regulácie zostávajú bez odozvy;

71.  vyzýva Radu ministrov, aby vyjadrila svoju pozíciu k možnosti účasti na trojstrannej dohode s Parlamentom a Komisiou s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o otázky už uvedené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

72.  domnieva sa, že otázky týkajúce sa výlučne vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou by mali byť naďalej predmetom dvojstrannej rámcovej dohody; zdôrazňuje, že Parlament sa neuspokojí s ničím menším ako s tým, čo sa dosiahlo v rámci existujúcej rámcovej dohody;

73.  domnieva sa, že jedným z hlavných problémov ústavného rámca Lisabonskej zmluvy je riziko, že spoluprácou vlád sa ohrozí „metóda Spoločenstva“, a tak sa oslabí úloha Parlamentu a Komisie v prospech inštitúcií zastupujúcich vlády členských štátov;

74.  poukazuje na to, že v článku 2 ZEÚ sú vymenované spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená; domnieva sa, že Únia aj členské štáty by mali náležite zabezpečiť rešpektovanie týchto hodnôt; poukazuje na to, že v záujme ochrany hodnôt Únie by sa mal zaviesť riadny legislatívny a inštitucionálny systém;

75.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby na základe nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou navrhli pre Úniu komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti, prostredníctvom ktorých sa budú riešiť prípady porušovania ľudských práv;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0462. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0323. (4) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (5) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s.1. (6) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 37. (7) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1. (8) Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s.1). (9) Pozri rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam a vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ zo 7. októbra 2013 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách (2013/2026(INI))

P7_TA(2014)0250 A7-0118/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý sa týka práva na majetok,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, v ktorej sa stanovili miléniové rozvojové ciele, a najmä na ciele 1, 3 a 7,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus podpísaný 20. decembra 2005, a najmä na jeho odseky 11 a 92,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2004 s názvom Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách (COM(2004)0686),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–  so zreteľom na Usmernenia EÚ v oblasti pôdnej politiky: Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách, ktoré Komisia schválila v novembri 2004,

–  so zreteľom na štúdiu Programu Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN Habitat) z roku 2008 s názvom Secure Land Rights for All (Bezpečné pozemkové práva pre všetkých) a na jeho usmernenia s názvom How to Develop a Pro-Poor Land Policy: Process, Guide and Lessons (Ako vytvoriť pozemkovú politiku v prospech chudobných: postup, návod a ponaučenia),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o práve na potravu Oliviera De Schuttera z 11. júna 2009 s názvom Large-scale land acquisitions and leases: a set of core principles and measures to address the human rights challenge (Rozsiahle nadobúdanie a prenájom pozemkov: súbor hlavných zásad a opatrení na riešenie problematiky ľudských práv),

–  so zreteľom na vyhlásenie o výzvach urbanizácie a znižovaní chudoby v krajinách AKT, prijaté v Nairobi (Keňa) v roku 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie Svetového samitu o potravinovej bezpečnosti prijaté v Ríme v roku 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie s názvom Making Slums History: a worldwide challenge for 2020 (Aby sa slumy stali minulosťou: celosvetová výzva do roku 2020) prijaté na medzinárodnej konferencii v Rabate (Maroko) v dňoch 26. – 28. novembra 2012,

–  so zreteľom na vyhlásenie s názvom Sustainable Urbanisation as Response to Urban Poverty Eradication (Udržateľná urbanizácia ako odpoveď na odstránenie mestskej chudoby) prijaté na 2. trojstrannej konferencii AKT, Európskej komisie a programu UN Habitat v Kigali (Rwanda) v dňoch 3.– 6. septembra 2013,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989,

–  so zreteľom na zásady na zodpovedné investovanie, ktoré uznáva práva, živobytie a zdroje, na dobrovoľné usmernenia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov a na rámec a usmernenia Africkej únie pre pozemkovú politiku v Afrike (ALPFG),

–  so zreteľom na odporúčania panelu na vysokej úrovni, aby rozvojový program na obdobie po roku 2015 obsahoval cieľ v oblasti riadenia vlastníctva pôdy ženami a mužmi, a aby uznala, že ženy a dievčatá musia mať okrem iného „rovnaké právo vlastniť pôdu a iné aktíva“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti(1),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0118/2014),

A.  keďže vlastnícke práva možno vymedziť ako pravidlá, ktorými sa upravujú podmienky, za akých jednotlivé zainteresované strany, spoločenstvá a verejné a súkromné subjekty nadobúdajú a zachovávajú si prístup k hmotným a nehmotným aktívam prostredníctvom formálnych zákonných alebo zvykových ustanovení, keďže podľa programu UN Habitat držba pôdy môže mať formálny (vlastníctvo, pacht, verejný a súkromný prenájom), obyčajový alebo náboženský pôvod; keďže v usmerneniach EÚ v oblasti pôdnej politiky sa konštatuje, že práva na pôdu sa nie vždy obmedzujú na súkromné vlastníctvo v úzkom zmysle, ale sa môžu usilovať o rovnováhu medzi právami a povinnosťami jednotlivca a kolektívnymi predpismi na rozličných úrovniach;

B.  keďže 1,2 miliardy ľudí na celom svete býva na pozemku, na ktorého vlastníctvo nemajú formálne právo, a žijú bez trvalého domova alebo bez prístupu k pôde; keďže predovšetkým vyše 90 % vidieckych obyvateľov subsaharskej Afriky (z čoho 370 miliónov ľudí sa považuje za chudobných) má prístup k pôde a prírodným zdrojom prostredníctvom právne neistých zvykových a neformálnych systémov držby,

C.  keďže celková výška mimoprávneho a neregistrovaného majetku sa odhaduje na 9,3 bilióna USD, čo je 93-krát viac než celková výška zahraničnej pomoci poskytnutej rozvojovým krajinám za uplynulých 30 rokov,

D.  keďže hoci sa 7. miléniový rozvojový cieľ (zámer 11) zameraný na zlepšenia života 100 miliónov obyvateľov slumov do roku 2020 sa podarilo naplniť, počet týchto obyvateľov (podľa odhadov z roku 2012 ich bolo 863 miliónov) v absolútnych číslach stále rastie; keďže podľa odhadov programu UN Habitat až miliarda ľudí žije v slumoch a predpokladá sa, že do roku 2050 budú žiť v slumoch asi tri miliardy ľudí; keďže v článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva všeobecné právo na bývanie a na trvalé zlepšovanie životných podmienok;

E.  keďže vo vidieckych oblastiach zhruba 200 miliónov ľudí (takmer 20 % chudobných ľudí na svete) nemá prístup k dostatku pôdy na živobytie; keďže vidiecka pôda čelí tlaku z niekoľkých strán, ako sú zvyšovanie počtu obyvateľov, zmena využívania pôdy, komerčné investície, zhoršovanie životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodné katastrofy a konflikty; a keďže zabezpečenie práv k pôde je nevyhnutné na presadenie sociálnej stability znížením neistoty a zmenšením počtu konfliktov, ktoré sa týkajú pôdy;

F.  keďže súkromní investori a vlády prejavujú čoraz väčší záujem o získanie alebo dlhodobý prenájom veľkých celkov ornej pôdy najmä v rozvojových krajinách Afriky a Latinskej Ameriky;

G.  keďže svojvoľné prideľovanie pôdy politickými orgánmi so sebou prináša korupciu, neistotu, chudobu a násilie;

H.  keďže problematika správy pôdy úzko súvisí s hlavnými problémami 21. storočia, ktorými sú najmä potravinová bezpečnosť, nedostatok energie a vody, rast miest a populácie, zhoršovanie kvality životného prostredia, zmena klímy, prírodné katastrofy a riešenie konfliktov, čo podporuje potrebu uprednostniť komplexnú pozemkovú reformu;

I.  keďže asi 1,4 miliardy hektárov na celom svete sa riadi zvykovými normami; keďže štruktúry držby pôdy existujúce v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike sa medzi sebou výrazne líšia a pri formalizácii pôdy nemožno ignorovať vytvorené zvykové režimy či už osobného, alebo spoločného vlastníctva;

J.  keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa uvádza, že ženy a manželky majú rovnaké práva v oblasti vlastnenia a získavania majetku; keďže však mnohé režimy držby pôdy a vlastníckych práv či už formálne, alebo v praxi ženy diskriminujú;

K.  keďže v mnohých rozvojových krajinách vlastnícke práva žien, zabezpečený prístup k pôde a prístup k sporeniu a pôžičkám nie sú spoločensky uznávané; keďže vzhľadom na túto diskrimináciu je pre ženy osobitne zložité vynútiť si právnymi prostriedkami svoje vlastnícke práva, najmä dedičské práva;

L.  keďže najmä v rozvojových krajinách dochádza k porušovaniu práv žien vlastniť pôdu v súvislosti s rastúcim množstvom prípadov rozsiahleho nadobúdania pôdy rozvinutými krajinami na obchodné alebo strategické účely, akými sú napríklad poľnohospodárska výroba, potravinová bezpečnosť či výroba energie a biopalív; keďže ženy často nemajú možnosť na využívanie právnej pomoci a zastupovanie, aby sa úspešne bránili proti porušovaniu vlastníckych práv v rozvojových krajinách;

M.  keďže zaistenie bezpečných pôdnych práv žien je dôležité na zníženie miery chudoby vzhľadom na úlohu žien ako výrobcov potravín vo vidieckych a prímestských oblastiach a ich zodpovednosť za obživu členov rodiny; keďže ženy, ktoré tvoria 70 % poľnohospodárov v Afrike, oficiálne vlastnia len 2 % pôdy; keďže nedávne programy v Indii, Keni, Hondurase, Ghane, Nikarague a Nepále zistili, že domácnosti s vedúcim postavením žien majú lepšiu potravinovú bezpečnosť, lepšiu zdravotnú starostlivosť a kladú väčší dôraz na vzdelávanie než domácnosti s vedúcim postavením mužov,

N.  keďže viac ako 60 % hladujúcich ľudí sú ženy a dievčatá a keďže v rozvojových krajinách produkujú 60 – 80 % potravín ženy(2);

O.  keďže asi 370 miliónov pôvodných obyvateľov na svete má silný spirituálny, kultúrny, sociálny a hospodársky vzťah ku svojej tradičnej pôde, ktorej spravovanie je zvyčajne na báze spoločenstva;

P.  keďže v článku 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého vlastniť majetok, a to samostatne alebo spolu s inými, ako aj to, že by nikto nemal byť svojvoľne zbavený majetku;

Q.  keďže prístup pôvodného obyvateľstva k pôde získal osobitné formy ochrany v rámci dohovoru MOP č. 169 a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

R.  keďže v článku 10 Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva sa mu zaručuje právo na to, aby nebolo násilne odsunuté zo svojej pôdy či území, pričom presídlenie nesmie nastať bez ich slobodného, vopred udeleného a kvalifikovaného súhlasu pôvodného obyvateľstva, a ak nastane, tak len na základe dohody o spravodlivom odškodnení, pričom podľa potreby musí obsahovať možnosť návratu;

Pozemkové práva vrátane vlastníckych práv a vytváranie bohatstva

1.  považuje registrované vlastnícke práva a bezpečné práva na pôdu za katalyzátor hospodárskeho rastu a tiež za podporu sociálnej súdržnosti a mieru;

2.  zdôrazňuje, že zabezpečenie práv k pôde a spravodlivejšieho prístupu k pôde je bezpečným základom na živobytie, hospodárske príležitosti a vo vidieckych oblastiach na výrobu potravín pre domácnosť;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že okrem uznávania individuálnych pozemkových práv by sa mali uznávať rôzne alternatívne možnosti držby vrátane rozvoja zvykových systémov držby smerom k právne zabezpečeným právam na stavebné pozemky, ornú pôdu a prírodné zdroje, ako sa to presadzuje v programe UN Habitat;

4.  zdôrazňuje, že istota držby pôdy pre drobných vlastníkov, ktorí predstavujú 95 % potenciálnych vlastníkov pozemkov v rozvojových krajinách, je stimuláciou pre miestne hospodárstvo, zväčšuje potravinovú bezpečnosť, zmenšuje migráciu a spomaľuje urbanizáciu slumov; poukazuje na to, že napríklad v Etiópii, kde sa zaviedli vlastnícke práva, sa za tri roky zvýšila produktivita až o 40 % na aker, a to len vďaka tejto zmene(3);

5.  so znepokojením konštatuje, že z dôvodu kultúrnych tradícií sú ženy v oblasti zabezpečenia držby často závislé od mužských príbuzných a bez právnej ochrany; zdôrazňuje medzinárodné záväzky štátov zabezpečiť minimálne hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čo zahŕňa povinnosť vlád zabezpečovať, aby spravovanie pôdy nebolo diskriminačné, a to najmä voči ženám a chudobným, a aby sa ním neporušovali iné ľudské práva;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že ak sa ľuďom dá právomoc rozhodovať o ich vlastných zdrojoch, v spojení s formálnymi ustanoveniami o dedičstve sa tým výrazne podporia drobní vlastníci pôdy, aby udržateľne investovali do svojej pôdy, uskutočňovali terasovanie a zavlažovanie a zmierňovali následky zmeny klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že zo štúdií vyplýva, že v prípade domácnosti s úplne zabezpečenou a prevoditeľnou pôdou je asi o 59,8 % vyššia pravdepodobnosť investovania do terasovania než v prípade domácnosti, ktorá očakáva v ďalších piatich rokoch prerozdelenie v rámci dediny;

7.  konštatuje, že s listom vlastníctva vzťahujúcim sa na pôdu si osoba môže požičiavať za primerané úrokové miery peniaze, ktoré môže použiť na vytvorenie a rozvoj podniku; zdôrazňuje, že ochrana vlastníckych práv môže presadzovať konkurenčné podnikateľské prostredie, v ktorom môže rásť podnikateľský a inovačný duch;

8.  uznáva, že úlohou je prekonanie rozporu medzi legalitou, legitimitou a praxou budovaním mechanizmov držby pôdy založených na spoločných normách, ktoré musia vychádzať z uznania existujúcich práv, pri súčasnom zabezpečení toho, aby muži a ženy, ako aj zraniteľné spoločenstvá v rozvojových krajinách mali zabezpečené práva na pôdu a aktíva a plnohodnotnú ochranu pred nadobudnutými vlastníckymi právami, ktoré by mohli ich majetok zhabať;

9.  dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy, ktorým sa najmä nezákonne vyvlastňuje pôda chudobných obyvateľov vidieka a tradičného nomádskeho obyvateľstva bez primeranej náhrady; zdôrazňuje skutočnosť, že medzi rokmi 2000 a 2013 bolo približne 32 miliónov hektárov na celom svete predmetom asi 886 nadnárodných veľkých transakcií s pozemkami tohto druhu(4); zdôrazňuje skutočnosť, že toto číslo pravdepodobne veľmi podceňuje presný počet uzatvorených veľkých transakcií s pozemkami;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách rozvojovej pomoci brali do úvahy rozsiahle procesy nadobúdania pozemkov v rozvojových krajinách investormi z rozvinutých krajín, najmä na africkom kontinente, čo ovplyvňuje miestnych farmárov a má ničivý vplyv na ženy a deti, a to s cieľom ochrániť ich pred chudobou, hladom a násilným vyháňaním z ich dedín a pozemkov;

11.  zdôrazňuje, že odstránenie verejných stimulov a dotácií podnecujúcich výrobu biopalív z plodín je jeden zo spôsobov boja proti zaberaniu pôdy;

12.  pripomína, že keď pozemkové práva nie sú zabezpečené a hospodárenie s pôdou je zlé, prináša to miestnym spoločenstvám vysoké riziko z hľadiska potravinovej bezpečnosti a rizika vysídlenia a vyhnania poľnohospodárov a pastierov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali vnútroštátnu schopnosť rozvojových krajín posilňovať ich systémy verejnej správy;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach aj Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva právo na sebaurčenie vymedzené ako právo všetkých národov slobodne disponovať prírodným bohatstvom a zdrojmi, a že v obidvoch paktoch sa uvádza, že nikto nesmie byť zbavený vlastných prostriedkov životnej existencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rokovania o rozsiahlom prenájme alebo získavaní pôdy musia zahrnovať transparentnosť, primeraný a informovaný podiel miestnych komunít, ktorých sa prenájom alebo nákup pôdy týka, a zodpovedné využívanie príjmov, ktoré by malo byť v prospech miestneho obyvateľstva;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s OSN preskúmali vplyv tohto nadobúdania pozemkov na dezertifikáciu poľnohospodárskej pôdy, na stratu práva žien na pobyt a majetok, najmä ak žijú samostatne alebo sú hlavou rodiny, na potravinovú bezpečnosť a na obživu ich a ich detí a závislých osôb;

15.  zdôrazňuje, že investičné dohody o rozsiahlych predajoch alebo prenájmoch pôdy by mali riadne zohľadňovať právo súčasných užívateľov pôdy, ako aj práva pracovníkov zamestnaných v poľnohospodárskych podnikoch; zastáva názor, že povinnosti investorov by sa mali vymedziť jasnejšie a mali by byť vymáhateľné, napríklad zapracovaním sankčného mechanizmu v prípade porušovania ľudských práv; domnieva sa, že všetky pozemkové transakcie by takisto mali zahŕňať právny záväzok, na základe ktorého by sa určitý minimálny percentuálny podiel vyprodukovaných plodín mal predávať na miestnom trhu;

Plán na zabezpečenie pozemkových práv vrátane vlastníckych práv a udržateľné spravovanie pôdy v rozvojovom svete

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že pozemková reforma musí byť pružná, prispôsobená miestnym, sociálnym a kultúrnym podmienkam, ako sú tradičné formy kmeňového vlastníctva, a mala by sa zameriavať na posilnenie najzraniteľnejších skupín;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že koexistencia zvykových pozemkových režimov a vnútených koloniálnych modelov predstavuje jeden z hlavných dôvodov lokálnej neistoty v otázkach pôdy v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uznávať legitimitu zvykových režimov držby, ktoré jednotlivcom a spoločenstvám poskytujú zákonné práva a bránia vyvlastňovaniu a zneužívaniu pozemkových práv a ktoré prevažujú najmä v afrických spoločenstvách a vo veľkých populáciách pôvodného obyvateľstva Latinskej Ameriky;

18.  zdôrazňuje, že úprava bezpečnosti držby v prípade mestských squatterov má výrazný vplyv na investície do obytných budov, pričom zo štúdií vyplýva zvýšenie miery renovácie domov o vyše 66 %;

19.  blahoželá Rwande k pokroku dosiahnutému v oblasti údajov o pozemkoch, ktorý umožnil zaregistrovať všetku pôdu v krajine v pozoruhodne krátkom čase;

20.  varuje pred uplatňovaním jedného prístupu na všetky prípady v záujme dosiahnutia pozemkovej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že formálne služby v oblasti správy pôdy sú najúčinnejšie v prípade, keď sa poskytujú na miestnej úrovni; zastáva názor, že účinné poskytovanie bezpečných pozemkových práv tak môže závisieť od reformy centralizovaných štátnych pozemkových agentúr zameranej na prenos zodpovednosti na miestne a zvykové inštitúcie; domnieva sa, že registráciu pôdy potom možno zlepšiť pomocou digitalizácie pozemkových záznamov a katastrálnych systémov;

21.  pripomína, že poľnohospodárstvo ostáva pre vidiecke spoločenstvá naďalej základným zdrojom živobytia, obživy a potravinovej bezpečnosti; konštatuje však, že na vidiecku pôdu pôsobí tlak z viacerých strán, a to z dôvodu zvyšovania počtu obyvateľov, zmeny využívania pôdy, komerčných investícií a zhoršovania životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodnými katastrofami a konfliktmi; v tejto súvislosti je presvedčený, že zabezpečenie držby pôdy je v prípade vidieckych spoločenstiev mimoriadne dôležité na splnenie miléniových rozvojových cieľov; zastáva názor, že pri riešení týchto problémov môže pomôcť celé spektrum politických nástrojov, pričom sa musia miestnym podmienkam;

22.  je presvedčený, že vládni predstavitelia by mali jednak zistiť, ktoré systémy správy a držby pôdy existujú, jednak by mali tieto systémy rozvíjať v prospech chudobných a zraniteľných skupín;

23.  verí tomu, že decentralizácia správy pozemkov posilní miestne spoločenstvá a jednotlivcov, a upriamuje pozornosť na potrebu odstránenia korupčných praktík, ktoré vynucujú miestni vodcovia prostredníctvom dohôd uzatvorených so zahraničnými investormi, a všetky nároky na jednotlivé parcely, ktoré nie sú zaregistrované;

24.  zdôrazňuje, že každý posun v oblasti využívania pôdy by mal nastať len so slobodne a vopred udeleným informovaným súhlasom príslušných miestnych komunít; pripomína, že pôvodné obyvateľstvo získalo osobitné formy ochrany svojich práv podľa medzinárodného práva; v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva trvá na tom, aby štáty zabezpečili účinné mechanizmy brániace všetkým krokom, ktorých zámerom alebo účinkom je zbavenie pôvodného obyvateľstva ich pôdy, území alebo zdrojov, a príslušné prostriedky nápravy;

25.  konštatuje, že malý podiel pôdy, ktorá je zaregistrovaná v Afrike (10 %), bol zaznamenaný prostredníctvom zastaraných a nepresných systémov; zdôrazňuje, že podľa odhadov Svetovej banky(5) sa v 27 ekonomikách, ktoré modernizovali svoje katastre, za posledných sedem rokov skrátil priemerný čas potrebný na prevod vlastníctva nehnuteľnosti o polovicu, čím sa zvýšila transparentnosť, znížila sa korupcia a zjednodušil výber daní; zdôrazňuje, že hlavnou prioritou rozvojovej politiky by malo byť vytváranie a zlepšovanie katastrov nehnuteľností v rozvojových krajinách;

26.  pripomína, že bezpečnosť držby možno chrániť rôznymi formami, ak sú práva používateľov a vlastníkov pôdy jasné: pripomína, že okrem formálneho uznania pozemkových práv možno bezpečnosť dosiahnuť jasnými dlhodobými nájomnými zmluvami, alebo formálnym uznávaním zvykových práv a neformálnych usporiadaní, s prístupnými a účinnými mechanizmami riešenia sporov; požaduje, aby EÚ usmerňovala podporu na programy rozvoja kapacít a odbornej prípravy v rámci hospodárenia s pôdou, s cieľom zabezpečiť pozemkové práva pre chudobných a zraniteľné skupiny, a to aj prostredníctvom katastrálneho vymeriavania, registrácie a úsilia vybaviť vzdelávacie inštitúcie v rozvojových krajinách;

27.  vyzýva EÚ, aby v rámci holistického prístupu zameraného na konsolidáciu justičných systémov a zásad právneho štátu posilnila kapacitu súdov v rozvojových krajinách s cieľom účinne presadzovať majetkové právo, riešiť pozemkové spory a riadiť vyvlastňovanie;

28.  vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri realizácii ich pozemkových reforiem, a to predovšetkým v záujme podpory účasti všetkých zainteresovaných strán a v kombinácii s programami na zvyšovanie informovanosti, aby sa v plnej miere dodržali práva všetkých zúčastnených strán, a najmä chudobných a zraniteľných skupín; uvádza príklad Madagaskaru a miestnych pozemkových úradov, kde jednoduché miestne iniciatívy veľmi uľahčili registráciu uznaných pozemkových práv;

29.  upozorňuje na skutočnosť, že vytvorenie riadnych fiškálnych politík v rozvojových krajinách prostredníctvom posilnenia registrácie pozemkov a vymedzenia funkcií určovania hodnoty výrazne zvyšuje ročný príjem z transakcií s pozemkami, ako napríklad v Thajsku, kde sa za 10 rokov zvýšil šesťnásobne;

30.  pripomína, že formálne uznanie práv žien k pôde automaticky neznamená účinné uplatňovanie týchto práv; vyzýva EÚ, aby vo svojich programoch pozemkových reforiem venovala osobitnú pozornosť zraniteľnosti žien v prípade zmien rodinnej štruktúry a tomu, do akej miery môže žena svoje práva presadzovať, ako aj zabezpečeniu toho, aby sa v praxi v listoch vlastníctva domácností uvádzali mená obidvoch manželov;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich rozvojových a humanitárnych politikách zabezpečili, že rozvojové krajiny zavedú legislatívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti a odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o vlastnícke práva na základe etnickej a rasovej príslušnosti a rodinného stavu, a aby hľadali riešenia na odstraňovanie značných sociálnych, politických a kultúrnych prekážok pri nadobúdaní práv na pôdu;

32.  vyzýva delegácie EÚ v rozvojových krajinách, aby monitorovali, či sa neporušujú vlastnícke práva žien, čím môžu ženy chrániť pred upadnutím do chudoby a sociálneho vylúčenia;

33.  vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín o reformu trhov s prenájmom pôdy s cieľom zabezpečenia prístupu chudobných ľudí k pôde a podpory rastu, pričom sa treba vyhýbať nadmerným obmedzeniam v oblasti nájomných trhov;

Pozemkové práva a vlastnícke práva v centre pozornosti rozvojovej politiky EÚ

34.  poukazuje na skutočnosť, že nadobúdanie pozemkov vo veľkom rozsahu je okrem iného priamym dôsledkom zlého hospodárenia s pôdou v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že pomoc EÚ by mala prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít potrebných na zaistenie bezpečných pozemkových práv, a to v záujme riešenia problematiky hľadania prenájmu a byrokratickej nečinnosti, ako aj skorumpovanej, nezodpovednej praxe;

35.  chváli podiel EÚ na celosvetových iniciatívach týkajúcich sa pôdy; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako popredný svetový aktér v oblasti rozvoja má kapacitu na zlepšenie v súčasnosti obmedzeného prístupu z hľadiska rozsahu aj viditeľnosti s cieľom riešenia držby pôdy;

36.  konštatuje, že súbežne so zlepšovaním systémov vlastníckych práv v rozvojových krajinách sa EÚ musí zameriavať na zabezpečenie toho, aby ľudia mali prístup k sociálnej ochrane a systémom poistenia v záujme ochrany ich živobytia a aktív v prípade katastrofy alebo otrasu;

37.  požaduje uplatňovanie dobrovoľných usmernení za zodpovedné hospodárenie v oblasti držby pôdy, rybárstva a lesov;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby určila jednoznačne vymedzený rozpočtový riadok, čím sa prejde z perspektívy malého rozsahu k dlhodobej reforme správy pôdy s cieľom zjednodušenia držby pôdy;

39.  zdôrazňuje, že problém zaisťovania bezpečných pozemkových práv pre vysídlené osoby a utečencov sa pravdepodobne zväčší pod tlakom zmeny klímy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju pomoc, čo sa týka zapracovania pozemkových práv do humanitárnej a rozvojovej reakcie na katastrofy alebo občianske konflikty, pričom pôdne politiky musia zaručiť spravodlivé bezpečné pozemkové práva rozličným etnickým, sociálnym alebo generačným skupinám;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie žien v ich právach a prístupe k pôde, dedeniu, prístupe k pôžičkám a sporeniu v situáciách po skončení konfliktu, najmä v krajinách, kde nie sú vlastnícke práva žien právne vymožiteľné alebo spoločensky uznávané a kde rodovo predpojaté zákony, tradičné postoje voči ženám a mužmi ovládané spoločenské hierarchie predstavujú prekážky pri získavaní rovnakých a spravodlivých práv žien; vyzýva EÚ, aby v tejto otázke podporila zapojenie nedávno zriadenej Organizácie OSN pre ženy.

41.  víta iniciatívu za transparentnosť v oblasti hospodárenia s pôdou, ktorú začala skupina G8 v júni 2013 na základe Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle a uznanie skutočnosti, že transparentnosť v oblasti vlastníctva spoločností a pôdy je spolu s bezpečnými vlastníckymi právami a silnými inštitúciami kľúčová na zmierňovanie chudoby; zdôrazňuje však, že treba zintenzívniť úsilie v záujme uľahčenia realizácie účinnej pozemkovej reformy;

42.  potvrdzuje odhodlanie EÚ na odstraňovanie chudoby vo svete v kontexte udržateľného rozvoja a pripomína, že EÚ by do všetkých svojich politík a praktických vzťahov s rozvojovými krajinami mala zapracovať pevnú zložku rodovej rovnosti(6);

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že nevyhnutne treba posilňovať politiky zamerané na zrovnoprávnenie prístupu mužov a žien k vlastníctvu v rozvojových krajinách; zastáva názor, že toto sa musí zohľadniť v programoch jednotlivých krajín a spolu s nevyhnutnými mechanizmami finančnej podpory (akými sú sporenie, pôžičky, granty, mikroúvery či poistenie); domnieva sa, že tieto posilnené politické opatrenia budú mať za následok zvyšovanie vplyvu žien a mimovládnych organizácií a podporia podnikania žien; domnieva sa, že tieto opatrenia prispejú na zvyšovanie právnej a finančnej gramotnosti žien, podporia vzdelávanie dievčat, zlepšia šírenie a dostupnosť informácií, vytvoria služby právnej pomoci a zavedú rodovo orientovanú prípravu pre poskytovateľov finančných služieb;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojej rozvojovej práci aktívne podporovali podnikanie žien a ich vlastnícke práva ako súčasť úsilia o posilnenie finančnej nezávislosti žien od manželov a o posilnenie ekonomík štátov;

45.  pripomína, že 15. október je Svetovým dňom vidieckych žien, a vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali informačné kampane v rozvojových krajinách;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, prezidentovi Svetovej banky, Združeniu národov juhovýchodnej Ázie, Európsko-latinskému parlamentnému zhromaždeniu a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria a Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75. (2) Food and Agriculture Organisation of the United Nations (FAO), Policy Brief No 5 – Economic and Social Perspectives, August 2009 (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Politická správa č. 5 – Hospodárske a sociálne vyhliadky, august 2009). (3) USAID Etiópia, http://ethiopia.usaid.gov/programs/feed-future-initiative/projects/land-administration-nurture-development-land. (4) http://www.landmatrix.org/en/get-the-idea/global-map-investments/ (5) 2012b.Doing Business 2012: Doing Business in a More Transparent World. Washington DC: World Bank. (6) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (2013/2058(INI))

P7_TA(2014)0251 A7-0161/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“(1),

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie z 25. októbra 2012 k správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011(2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015 (SEK(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (SWD(2013)0456),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0161/2014),

A.  keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté v roku 2012, sa uvádza, že „EÚ bude podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky“;

B.  keďže iba európska vízia založená na solidarite – ktorá nerozlišuje medzi cieľmi boja proti chudobe v EÚ a za jej hranicami – je schopná prekonať konflikty záujmov medzi rôznymi politikami Únie a zosúladiť tieto politiky s potrebami rozvoja;

C.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja sa uznáva ako záväzok a považuje sa za nástroj komplexnej politiky a proces, ktorého cieľom je začleniť rôzne rozmery rozvoja do všetkých fáz prípravy politík;

D.  keďže všetky politiky Únie majú vonkajší vplyv a musia sa navrhovať tak, aby spĺňali dlhodobé potreby rozvojových krajín, pokiaľ ide o boj proti chudobe, poskytovanie sociálneho zabezpečenia a slušného príjmu, ochranu základných ľudských práv a hospodárskych i environmentálnych práv;

E.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja (ďalej len SPZR) by sa mala zakladať na uznaní práva krajiny alebo na tom, že región demokratickým spôsobom definuje svoje vlastné politiky, priority a stratégie na zabezpečenie živobytia svojho obyvateľstva;

F.  keďže Únia musí zaujať pevné vedúce postavenie v oblasti presadzovania SPZR;

G.  keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Únie, alebo na ich nápravu;

H.  keďže Európsky parlament napriek dosiahnutému pokroku v monitorovaní politík so zásadným vplyvom na rozvoj čaká ešte veľa práce pri zabezpečení optimálnej súdržnosti a predchádzaní niektorým nezrovnalostiam, aby naplno vykonával inštitucionálnu úlohu, ktorá mu bola zverená;

I.  keďže SPZR sa musí po roku 2015 zakladať na činnosti, ktorá sa zameriava na spoločné, no diferencované úlohy v prospech inkluzívneho politického dialógu;

J.  keďže treba prihliadať na poučenie zo skúseností krajín OECD a osobitne na prácu oddelenia SPZR na sekretariáte OECD;

K.  keďže koordinácia rozvojových politík a programov pomoci členských štátov EÚ je dôležitou súčasťou programu SPZR; keďže sa odhaduje, že keby EÚ a jej členské štáty sústredili úsilie v oblasti pomoci na menej krajín a činností, vďaka zníženiu transakčných nákladov by sa dalo ročne ušetriť až 800 miliónov EUR;

L.  keďže účinnosť rozvojovej politiky EÚ je obmedzená v dôsledku rozdrobenia a duplicity politík a programov v oblasti pomoci v členských štátoch; keďže koordinovanejší prístup celej EÚ by obmedzil administratívnu záťaž a znížil súvisiace náklady;

M.  keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji o situácii po roku 2014 (ICPD Beyond 2014 Global Report), vydanej 12. februára 2014, sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodnej agendy pre rozvoj;

Dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja

1.  navrhuje, aby sa zaviedol arbitrážny mechanizmus na zabezpečenie SPZR, ktorý bude zverený predsedovi Európskej komisie, a aby v prípade nezrovnalostí medzi rôznymi politikami EÚ predseda Európskej komisie prijal plnú politickú zodpovednosť za hlavné smerovanie a rozhodol na základe záväzkov, ktoré Únia v oblasti SPZR prijala; zastáva názor, že po identifikovaní problémov by sa mohla zvážiť reforma rozhodovacích postupov v rámci jednotlivých útvarov Komisie i v rámci ich vzájomnej spolupráce;

2.  vyzýva Európsku úniu, členské štáty a ich partnerské inštitúcie, aby zabezpečili, že nový rámec po roku 2015 bude zahŕňať cieľ v oblasti SPZR, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivých ukazovateľov na meranie pokroku, ktorý dosiahli poskytovatelia finančných prostriedkov a partnerské krajiny, a na posudzovanie vplyvu rôznych rozvojových politík, a to tak, že kľúčové otázky – napr. demografický rast, celosvetová potravinová bezpečnosť, nezákonné finančné toky, migrácia, klíma a zelený rast – sa budú posudzovať z hľadiska SPZR;

3.  poukazuje na význam úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri uplatňovaní SPZR, najmä úlohy delegácií EÚ pri monitorovaní, sledovaní a podpore konzultácií a dialógu so zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami o vplyve politiky EÚ v rozvojových krajinách; upozorňuje, že je potrebná širšia diskusia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú MVO a organizácie občianskej spoločnosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad štatútom dokumentu SWD(2013)0456, ktorý predstavila Komisia, čo je iba pracovný dokument, ktorý si na rozdiel od oznámenia pôvodne plánovaného po pracovnom dokumente z roku 2011 nevyžaduje súhlas kolégia členov Komisie, čo je paradoxné v prípade textu, ktorý sa týka takej politickej oblasti, ako je SPZR;

5.  žiada Komisiu, aby dodržala svoj záväzok v oblasti rozvoja a ľudských práv, a pripomína úlohu ľudských práv pri iniciácii a koordinácii politík Únie; domnieva sa, že Komisia by mala aktívne podporovať jednotnú a modernú víziu ľudského rozvoja s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele a plniť prijaté záväzky;

6.  žiada Komisiu, aby dávala vypracovať pravidelné nezávislé posudky ex post týkajúce sa vplyvu hlavných politík na rozvoj, ako to požadovala Rada; podčiarkuje potrebu zlepšiť systém Komisie na posudzovanie vplyvov jasným zahrnutím SPZR a zabezpečením toho, aby sa rozvoj stal popri hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve štvrtým ústredným prvkom analýzy;

7.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť náležitú osvetu o začlenení SPZR do jednotlivých oblastí politickej činnosti, keďže osveta je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní informovanosti európskych občanov v súvislosti s iniciatívou Rok 2015 – Európsky rok rozvoja; žiada Komisiu a ESVČ, aby zamestnancom na oddeleniach, ktoré sa netýkajú rozvoja, poskytovali primeranú odbornú prípravu o SPZR a vplyve na rozvoj;

8.  potvrdzuje, že je potrebné vymenovať stáleho spravodajcu pre oblasť rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015, ktorý by mal okrem iného zabezpečiť, aby sa SPZR náležite brala do úvahy;

9.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by mohol Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania SPZR jej uprednostňovaním v parlamentnej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí s témou SPZR, presadzovaním dialógu o SPZR s partnerskými krajinami a podporovaním výmeny stanovísk s občianskou spoločnosťou; pripomína, že štruktúrované každoročné schôdze medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom sú významným prostriedkom posilňovania SPZR a koordinácie;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť nezávislý mechanizmus v rámci Európskej únie na prijímanie a formálne riešenie sťažností občanov a komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie;

11.  zdôrazňuje, že v rámci SPZR je potrebné zabezpečiť aktívnu účasť občianskej spoločnosti vrátane skupín žien, posilnenie postavenia žien v rozhodovacích procesoch, ako aj plné zapojenie odborníkov na rodové otázky;

Prioritné oblasti činnosti

12.  žiada, aby riadenie migrácie bolo v súlade s rozvojovými politikami EÚ a partnerských krajín; domnieva sa, že si to vyžaduje stratégiu, ktorá rieši politické, sociálno-ekonomické a kultúrne okolnosti a má za cieľ revitalizáciu celkových vzťahov Únie s jej bezprostrednými susedmi; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité riešiť otázky týkajúce sa sociálnej a profesionálnej integrácie migrantov a otázky občianstva spoločne s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.  zdôrazňuje, že obchod a rozvoj nie sú vždy v dokonalej zhode; domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali selektívne otvoriť svoje trhy; zdôrazňuje význam sociálnej a environmentálnej zodpovednosti súkromného sektora a domnieva sa, že pri liberalizácii obchodu je dôležité nezabúdať na sociálne a environmentálne podmienky, ako sú normy Medzinárodnej organizácie práce; pripomína nevyhnutnosť začlenenia týchto noriem do dohôd WTO, aby sa zabránilo sociálnemu a environmentálnemu dampingu;

14.  v tejto súvislosti pripomína, že náklady na začlenenie týchto noriem sú oveľa nižšie ako dôsledky v oblasti sociálnej ochrany, ochrany ľudského zdravia a očakávanej dĺžky života človeka v prípade ich nedodržania;

15.  víta skutočnosť, že EÚ uznáva význam poľnohospodárstva drobného rozsahu v boji proti hladu, a žiada systematické posudzovanie vplyvu európskej poľnohospodárskej, obchodnej a energetickej politiky – vrátane politiky EÚ v oblasti biopalív – ktorá by mohla mať nepriaznivé účinky na rozvojové krajiny;

16.  opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť maximalizácii súčinnosti medzi politikami EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvojovými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o použité prostriedky a nástroje, súbežný prínos rozvoja a/alebo prínos prispôsobovania sa zmene klímy;

17.  domnieva sa, že výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy, treba riešiť štrukturálnymi reformami, a požaduje systematické vyhodnocovanie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy vo všetkých aspektoch politického plánovania a rozhodovania vrátane oblastí, ktoré sú spojené s obchodom, poľnohospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou; žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia používali v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 –2020 s cieľom formulovať jasné a ucelené národné a regionálne strategické dokumenty;

18.  domnieva sa, že EÚ by mala podniknúť konkrétne kroky v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom, pričom uznáva, že treba venovať pozornosť niektorým aspektom SPZR; vyzýva Komisiu, aby do výročnej správy o vykonávaní Iniciatívy v oblasti surovín zahrnula aj informácie o vplyve nových dohôd, programov a iniciatív týkajúcich sa rozvojových krajín bohatých na zdroje;

19.  uznáva vysokú mieru zodpovednosti, ktorú nesie EÚ za zabezpečenie toho, aby sa jej rybárstvo riadilo rovnakými normami, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť a transparentnosť v rámci vôd Únie i mimo nich; poznamenáva, že takáto súdržnosť si vyžaduje koordináciu v rámci samotnej Komisie i medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;

20.  pripomína najmä svoj záväzok zabrániť financovaniu veľkých energetických infraštruktúr s negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami;

o
o   o

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s.1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0399.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (2014/2612(RSP))

P7_TA(2014)0252 RC-B7-0234/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 a na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN k tejto deklarácii,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté na 3 179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), ako aj s tým súvisiace priority Parlamentu, a osobitne na uznesenie zo 7. februára 2013(2),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o otázkach týkajúcich sa ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva, ktoré boli prijaté 10. februára 2014,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na nadchádzajúce zasadnutia UNHRC v roku 2014, najmä na 25. pravidelné zasadnutie, ktoré sa bude konať od 3. do 28. marca 2014,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

B.  keďže dôveryhodnosť EÚ v UNHRC bude posilnená zvyšovaním súladu medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami týkajúcimi sa ľudských práv;

C.  keďže EÚ a jej členské štáty by sa mali snažiť vystupovať jednotne proti porušovaniu ľudských práv s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky a v tejto súvislosti by mali pokračovať v posilňovaní spolupráce a upevňovaní organizačných opatrení a koordinácie medzi členskými štátmi a medzi inštitúciami EÚ;

D.  keďže Rada EÚ pre zahraničné veci 10. februára 2014 stanovila svoje priority pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva a pre Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, ktoré zahŕňali situáciu v Sýrii, Kórejskej ľudovodemokratickej republike, Iráne, na Srí Lanke, v Mjanmarsku/Barme, Bielorusku, Stredoafrickej republike, Južnom Sudáne, Konžskej demokratickej republike, Eritrei, Mali a v Sudáne; keďže tematické priority, ktoré načrtla Rada pre zahraničné veci, zahŕňali trest smrti, slobodu náboženského vyznania alebo viery, práva detí, práva žien, globálny program na obdobie po roku 2015, slobodu presvedčenia a prejavu, slobodu združovania a zhromažďovania, spoluprácu mimovládnych organizácií s orgánmi OSN pre ľudské práva, mučenie, otázky práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov, rasizmus, pôvodné obyvateľstvo, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, podnikanie a ľudské práva a podporu pre orgány a mechanizmy OSN pre ľudské práva;

E.  keďže 25. júla 2012 bol vymenovaný osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva (OZEÚ pre ľudské práva), ktorého úlohou je zlepšovať účinnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a prispievať k vykonávaniu strategického rámca a akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu;

F.  keďže v októbri 2013 bolo do UNHRC zvolených 14 nových členov, ktorých členstvo nadobudlo účinnosť 1. januára 2014, a to Alžírsko, Čína, Južná Afrika, Kuba, Francúzsko, Maldivy, Maroko, Mexiko, Namíbia, Saudská Arábia, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Vietnam, Rusko a Spojené kráľovstvo; keďže deväť členských štátov EÚ je teraz členom UNHRC;

G.  keďže prioritnou témou 58. zasadnutia Komisie pre postavenie žien budú výzvy a úspechy dosiahnuté pri napĺňaní miléniových rozvojových cieľov týkajúcich sa žien a dievčat;

H.  keďže korupcia vo verejnom aj súkromnom sektore spôsobuje a prehlbuje rozdiely a diskrimináciu v oblasti rovnakého uplatňovania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a je dokázané, že korupčné činy a prípady porušovania ľudských práv zahŕňajú zneužívanie moci, nedostatočné nesenie zodpovednosti a rôzne formy diskriminácie;

I.  keďže ratifikácia zmien Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu z Kampaly štátmi a aktivácia právomoci Medzinárodného trestného súdu pri trestnom čine agresie ďalej prispejú k ukončeniu beztrestnosti páchateľov tohto trestného činu;

1.  víta priority stanovené Radou s ohľadom na 25. pravidelné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pri presadzovaní priorít EÚ v UNHRC vzali do úvahy jej odporúčania;

Činnosť Rady OSN pre ľudské práva

2.  opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že voľby do UNHRC musia byť založené na súťaži, a vyslovuje nesúhlas s tým, aby regionálne skupiny usporiadali voľby bez súťaže medzi kandidátmi; opätovne zdôrazňuje dôležitosť noriem pre členstvo v UNHRC, pokiaľ ide o záväzky a výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby nástojili na týchto normách pri určovaní kandidátov, za ktorých budú hlasovať; zdôrazňuje, že členovia UNHRC sú povinní dodržiavať najprísnejšie normy pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; pripomína dôležitosť pevných a transparentných kritérií pre návrat členov, ktorých členstvo bolo pozastavené;

3.  vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv vo viacerých novozvolených členských krajinách UNHRC vrátane Alžírska, Číny, Kuby, Maroka, Ruska, Saudskej Arábie a Vietnamu;

4.  poznamenáva, že Kazachstan je jedným zo 47 členov Rady pre ľudské práva; poznamenáva, že situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine sa ešte zhoršila po brutálnom zásahu polície voči pokojným demonštrantom a pracovníkom v ropnom priemysle, ich rodinám a ich podporovateľom v Žanaozene 16. decembra 2011, pričom počas tohto zásahu podľa oficiálnych údajov zomrelo 15 osôb a ďalších viac ako 100 osôb bolo zranených; žiada Radu pre ľudské práva, aby sa bezodkladne zaoberala výzvou vysokej komisárky pre ľudské práva Navi Pillayovej uskutočniť nezávislé medzinárodné vyšetrovanie prípadov zabitia pracovníkov v ropnom priemysle v Kazachstane; žiada Kazachstan, aby ako člen Rady pre ľudské práva zaručil dodržiavanie ľudských práv, zrušil článok 64 trestného zákonníka o „povzbudzovaní k sociálnym nezhodám“ a aby ukončil represiu a zrušil administratívne prekážky pre nezávislé médiá, oslobodil politických väzňov vrátane advokáta ochrancov ľudských práv Vadima Kuramšina, odborárskeho aktivistu Rozu Tuletajeva a opozičného politika Vladimíra Kozlova a aby stiahol všetky žiadosti o vydanie opozičných politikov;

5.  naďalej nesúhlasí s tzv. hlasovaním v blokoch v UNHRC; nalieha na krajiny, ktoré sú členmi UNHRC, aby naďalej hlasovali transparentne;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zužuje priestor pre interakciu medzi občianskou spoločnosťou a UNHRC a že mimovládne organizácie dostávajú menej príležitostí vyjadrovať sa na zasadnutiach; naliehavo vyzýva EÚ a UNHRC, aby zabezpečili, že občianska spoločnosť bude môcť v najväčšej možnej miere a bez strachu z represálií po návrate do vlasti prispieť k 25. zasadnutiu UNHRC, ako aj k procesu univerzálneho periodického hodnotenia a iným ľudskoprávnym mechanizmom OSN; odsudzuje správy o takýchto represáliách a nalieha na ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili systematickú kontrolu takýchto prípadov;

7.  vyjadruje uznanie Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej za jej pretrvávajúcu snahu v procese posilňovania zmluvných orgánov; dôrazne opakuje, že zmluvné orgány tvorí viacero zainteresovaných strán, a zdôrazňuje, že občianska spoločnosť musí byť do týchto procesov trvalo zapojená; okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť a účinnosť zmluvných orgánov treba zachovať a posilniť;

Otázky v súvislosti s jednotlivými krajinami

Sýria

8.  pripomína, že tvrdo odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa dopúšťa sýrsky režim, vrátane všetkých násilných činov, systematického mučenia a popráv väzňov; odsudzuje každé porušenie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva ozbrojenými opozičnými skupinami; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnymi dôsledkami tohto tri roky trvajúceho konfliktu na civilné obyvateľstvo a nad naďalej sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v krajine i v regióne; vyzýva všetky ozbrojené strany konfliktu, aby okamžite ukončili násilie v Sýrii; vyjadruje úplnú podporu nedávnym rokovaniam, ktoré sa začali na základe Ženevského komuniké a ktoré by mali predstavovať prvý krok procesu vedúceho k politickému a demokratickému riešeniu konfliktu, aby sa umožnil prechod k demokracii vedený Sýrčanmi, ktorý bude spĺňať legitímne túžby sýrskeho ľudu;

9.  naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä sýrsky režim, aby zabezpečili úplný a bezpečný cezhraničný prístup pre medzinárodnú humanitárnu pomoc a aby plnili svoj sľub, ktorým sa zaviazali umožniť ženám a deťom odísť z obliehaných miest ako Hums a z tábora Jarmúk; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 z 22. februára 2014, ktorou sa žiada, aby sa konvojom humanitárnej pomoci umožnil prístup do celej krajiny s cieľom zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva, a zároveň žiada o jej urýchlené vykonávanie; žiada prepustenie mierových aktivistov zadržiavaných vo vládnom väzení, ako aj civilných rukojemníkov, ktorých zadržiavajú ozbrojené skupiny;

10.  zdôrazňuje, že vzhľadom na nevídaný rozsah krízy musí byť pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo ako celok prioritou zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov, ktorým chýba základný tovar a služby; pripomína členským štátom EÚ, že nesú zodpovednosť voči sýrskym utečencom, pokiaľ ide o humanitárnu oblasť, a poznamenáva, že tragédie, akou bola tragédia pri Lampeduse, by sa nemali opakovať; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli utečencom utekajúcim pred konfliktom; poznamenáva, že Parlament vo svojom uznesení z 9. októbra 2013 vyzval členské štáty, aby riešili naliehavé problémy tým, že zabezpečia bezpečný vstup do EÚ s cieľom umožniť dočasné prijatie Sýrčanov a presídlenie nad rámec existujúcich vnútroštátnych kvót, ako aj prijímanie z humanitárnych dôvodov;

11.  opakuje svoju výzvu určenú ESVČ a členským štátom, aby zabezpečili, aby sa k situácii v Sýrii naďalej pristupovalo ako k najvyššej priorite v rámci OSN, a najmä v rámci UNHRC;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že úmyselné vyhladovanie civilistov a útoky na zdravotnícke zariadenia sú medzinárodným právom zakázané a budú sa považovať za vojnové zločiny; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zodpovedanie sa za činy na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti vyjadruje uznanie práci nezávislej vyšetrovacej komisii v Sýrii vrátane jej poslednej správy, o ktorej sa má rokovať v rámci UNHRC, a vyzýva túto vyšetrovaciu komisiu, aby preskúmala nedávnu správu obsahujúcu tisíce fotografií prípadov mučenia, ktoré údajne páchala sýrska armáda; opätovne vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu na formálne vyšetrovanie; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v tomto smere podnikla jednoznačné kroky;

Egypt

13.  odsudzuje porušovanie ľudských práv v Egypte vrátane zastrašovania a zadržiavania novinárov, členov občianskej spoločnosti a aktivistov z  radov politickej opozície, ako aj nadmerné používanie násilia vedúce k úmrtiam veľkého množstva civilistov, ku ktorému došlo napríklad počas osláv trojročného výročia revolúcie a počas referenda prebiehajúceho v januári 2013; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zaistili úplné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie úmrtí civilistov s cieľom pohnať všetkých páchateľov na zodpovednosť; odsudzuje skutočnosť, že desiatky tisícov Egypťanov vrátane Moslimského bratstva, ktoré je opisované ako teroristická organizácia, sú väznené a potláčané, čím sa znemožňuje inkluzívny proces zmierenia potrebný na zabezpečenie stability a rozvoja krajiny; vyzýva UNHRC, aby odsúdila toto porušovanie ľudských práv, monitorovala každé vyšetrovanie, ktoré sa uskutočňuje, a zvážila začatie vlastného vyšetrovania, ak nedôjde k pokroku na strane egyptských orgánov; vyzdvihuje dôležitosť okamžitého otvorenia regionálneho Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v Káhire, ako to schválili egyptské orgány;

14.  berie na vedomie novú egyptskú ústavu; poukazuje na odkaz na nezávislosť kresťanského a židovského náboženstva a uznáva pokrok v oblasti slobody náboženského vyznania; víta skutočnosť, že v ústave je zmienka o civilnej vláde a rovnosti všetkých občanov vrátane zlepšenia práv žien a že sú ustanovené práva detí, zákaz mučenia vo všetkých formách a prejavoch, zákaz všetkých foriem otroctva a jeho trestné stíhanie a záväzok dodržiavať medzinárodné zmluvy v oblasti ľudských práv, ktoré Egypt podpísal; dôrazne nesúhlasí s mierou právomocí, ktoré ústava dáva armáde a vojenským súdom;

15.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tisíce ľudí, najmä utečencov z Eritrey a Somálska, vrátane mnohých žien a detí prichádzajú o život, sú nezvestné alebo sa stávajú obeťami únosov a sú držané ako rukojemníci pre výkupné, sú mučené, sexuálne zneužívané alebo zabité na účely obchodovania s orgánmi obchodníkmi s ľuďmi na Sinajskom polostrove; v tejto súvislosti pripomína, že v článku 89 novej ústavy sa uvádza, že všetky formy otroctva, útlaku, násilného vykorisťovania ľudí a obchodovania na sexuálne účely a ďalšie formy obchodovania s ľuďmi sú v Egypte zakázané a nezákonné;

Líbya

16.  žiada, aby UNHRC na svojej nadchádzajúcej schôdzi prijala rezolúciu, ktorá bude vychádzať zo správy OHCHR, ktorou sa posilňuje mandát OHCHR v oblasti monitorovania a podávania správ UNHRC o situácii v oblasti ľudských práv a o výzvach, ktorým Líbya čelí; vyjadruje znepokojenie nad neoprávneným zadržiavaním osôb v súvislosti s konfliktom a nad mučením a mimosúdnym zabíjaním a v tejto súvislosti víta odporúčania uvedené v správe podpornej misie OSN o mučení; vyjadruje obavy z toho, že terčom sa stávajú pracovníci v médiách a žiada ochranu pluralizmu médií a slobody prejavu; naliehavo žiada, aby sa podporilo vyriešenie konfliktu a národné zmierenie;

Tunisko

17.  víta skutočnosť, že Tunisko 26. januára 2014 prijalo novú ústavu, ktorá môže slúžiť ako zdroj inšpirácie pre krajiny v regióne, ako aj mimo neho; nabáda tuniské orgány, aby neskôr v priebehu tohto roka uskutočnili inkluzívne, transparentné a dôveryhodné voľby;

Maroko

18.  vyzýva Maroko ako nového člena UNHRC, aby pokračovalo v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opäť potvrdzuje právo západosaharského obyvateľstva na sebaurčenie, o ktorom by sa malo rozhodnúť v demokratickom referende, v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

Palestína

19.  víta účasť Palestíny ako pozorovateľského štátu, ktorý nie je členom OSN, od novembra 2012; znovu opakuje, že podporuje toto úsilie; poukazuje na podporu, ktorú EÚ vyjadrila Palestíne v jej úsilí stať sa riadnym členom OSN ako súčasť politického riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu; opäť potvrdzuje, že EÚ neuzná žiadne iné zmeny hraníc spred roka 1967, a to ani v prípade Jeruzalema, ako tie, na ktorých sa strany dohodnú; v tejto súvislosti súhlasí so závermi Rady EÚ zo 16. decembra 2013 o mierovom procese na Blízkom východe, v ktorých sa odsudzuje neustále rozširovanie izraelských osád, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné a predstavujú prekážku nastolenia mieru; odsudzuje porušovanie ľudských práv palestínskymi orgánmi, ako aj pokračujúce vystreľovanie rakiet z pásma Gazy na Izrael;

Izrael

20.  víta opätovnú účasť Izraela v UNHRC, ako aj nadchádzajúce prijatie správy o tejto krajine na základe druhého kola univerzálneho periodického hodnotenia; vyzýva izraelské orgány, aby spolupracovali so všetkými osobitnými postupmi vrátane osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv na okupovaných územiach; podporuje závery správ generálneho tajomníka OSN a Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva týkajúce sa Izraela a okupovaných palestínskych území a vyzýva Izrael, aby uskutočnil odporúčania nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie predložené v súvislosti s dôsledkami, ktoré majú izraelské osady na ľudské práva palestínskeho ľudu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hlásenými prípadmi politického väznenia detí v izraelských väzenských zariadeniach;

Bahrajn

21.  vyjadruje znepokojenie nad situáciou obhajcov ľudských práv a aktivistov z radov politickej opozície v Bahrajne; víta vyhlásenie zo septembra 2013 o Bahrajne prijaté v UNHRC, ktoré podpísali všetky členské štáty EÚ; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, politických aktivistov, novinárov, obhajcov ľudských práv a pokojných demonštrantov; vyzýva členské štáty EÚ, aby pracovali na tom, aby sa počas nasledujúcej schôdze UNHRC prijala rezolúcia o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne zameriavajúca sa na uskutočnenie záväzkov Bahrajnu, ktoré prijal počas postupu univerzálneho periodického hodnotenia, a odporúčaní, ktoré predložila nezávislá vyšetrovacia komisia v Bahrajne, vrátane odporúčaní týkajúcich sa obhajcov ľudských práv, ktoré bahrajnský kráľ privítal;

Saudská Arábia

22.  vyzýva Saudskú Arábiu ako novozvoleného člena UNHRC, aby venovala pozornosť odporúčaniam, ktoré boli prijaté na 17. schôdzi pracovnej skupiny pre univerzálne periodické hodnotenie, a to skoncovať so všetkými formami diskriminácie žien v právnych predpisoch i v praxi a umožniť ženám plnohodnotne a rovnocenne sa zúčastňovať na živote spoločnosti, prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti domácemu násiliu a zabezpečiť prístup k mechanizmom ochrany a nápravy pre obete, prijať zákon zakazujúci všetky manželstvá detí v skorom veku a manželstvá detí vynútené násilím a zákonom stanoviť minimálny vek na uzavretie manželstva na 18 rokov, prijať zákony na ochranu slobody združovania, prejavu, pokojného zhromažďovania a náboženského vyznania, zaviesť moratórium na trest smrti s cieľom napokon ho zrušiť, umožniť registráciu MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv a ratifikovať hlavné nástroje v oblasti ľudských práv;

Irán

23.  víta rezolúciu UNHRC z marca 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne; opätovne potvrdzuje, že podporuje predĺženie mandátu, a vyzýva Irán, aby osobitnému spravodajcovi OSN umožnil vstup do krajiny ako rozhodujúci krok k otvoreniu dialógu s cieľom posúdiť situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne; opätovne zdôrazňuje, že odsudzuje ukladanie trestu smrti v Iráne a značné zvýšenie počtu popráv (v prvých dvoch týždňoch roku 2014 bolo popravených 40 osôb), ako aj pretrvávajúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania; berie na vedomie prvé známky pokroku, ktoré iránska vláda preukázala v oblasti ľudských práv, vrátane prepustenia politických väzňov; vyzýva EÚ a UNHRC, aby naďalej dôsledne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv a zabezpečili, aby otázka ľudských práv bola prioritnou témou všetkých rokovaní s iránskou vládou;

Rusko

24.  dôrazne odsudzuje ruské zákony o zahraničných agentoch, ktoré sa používajú na prenasledovanie MVO prostredníctvom razií v kanceláriách, pokút a iných zastrašujúcich praktík; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na Rusko, a to v rámci UNHRC, ako aj mimo nej, s cieľom zastaviť toto očividné porušovanie slobody prejavu a združovania; vyjadruje hlboké znepokojenie nad ostatnými pretrvávajúcimi oblasťami porušovania ľudských práv v Rusku, ako je potláčanie médií, zákony diskriminujúce sexuálne menšiny, porušovanie práva na zhromažďovanie sa a nedostatočná nezávislosť súdnictva;

Bielorusko

25.  opätovne potvrdzuje, že podporuje osobitného spravodajcu UNHRC pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku; žiada predĺženie mandátu tohto osobitného spravodajcu o ďalší rok po tom, ako sa v júni 2014 skončí; víta rezolúciu o Bielorusku, ktorá bola prijatá v júni 2013, ako aj neustále poukazovanie na značné porušovanie ľudských práv v tejto krajine a venovanie sa tejto otázke; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na Bielorusko, pokiaľ ide o otázku ľudských práv;

Uzbekistan

26.  víta výsledok univerzálneho periodického hodnotenia Uzbekistanu; považuje za poľutovaniahodné, že vláda Uzbekistanu naďalej odmieta priaznivo reagovať na žiadosti odborníkov UNHRC v oblasti osobitných postupov o návštevu; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o vytvorenie špecializovaného monitorovacieho mechanizmu v UNHRC zameraného na situáciu v oblasti ľudských práv v Uzbekistane;

Stredoafrická republika

27.  opakuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v Stredoafrickej republike; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne podporilo humanitárnu výzvu OSN, ktorá je výrazne podfinancovaná, a požaduje zlepšenie bezpečnostnej situácie s cieľom zabezpečiť pre obyvateľstvo prístup k humanitárnej pomoci; dúfa, že rýchle rozmiestnenie misie EÚ v rámci SBOP prispeje k zlepšeniu situácie v krajine; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2136 (2014), rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva, jej osobitné zasadnutie k situácii v Stredoafrickej republike z 20. januára 2014 a vymenovanie nezávislého odborníka na situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; naliehavo žiada novú dočasnú prezidentku Sambaovú-Panzaovú, aby urobila všetko, čo je v jej silách, s cieľom ukončiť násilie a upokojiť sektárske napätie v krajine;

Konžská demokratická republika

28.  poukazuje na výzvu OSN, aby sa pokračovalo v podpore konfliktom zmietanej východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR) s cieľom zabezpečiť, aby sa na túto krízu nezabudlo; je vážne znepokojený nedávnym hromadným vysídľovaním obyvateľstva v regióne Katanga; dôrazne odsudzuje útoky povstaleckých síl na východe krajiny na civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí; dôrazne odsudzuje systematické využívanie znásilňovania ako vojnovej zbrane; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim využívaním detí ako vojakov a požaduje ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovnú integráciu; domnieva sa, že rámec OSN pre mier, bezpečnosť a spoluprácu v Konžskej demokratickej republike a regióne zostáva kľúčovým rámcom na dosiahnutie trvalého mieru; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2136 z 30. januára 2014, ktorou sa obnovuje zbrojné embargo uvalené na KDR;

Eritrea

29.  nalieha na EÚ a UNHRC, aby nepretržite a ostražito sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, pretože vážne porušovanie ľudských práv má za následok vysoké počty utečencov a migrantov; víta rezolúciu UNHRC o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei, ktorá bola jednomyseľne prijatá v júni 2013; vyzdvihuje prvú správu osobitnej spravodajkyne pre situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; požaduje obnovenie mandátu tejto osobitnej spravodajkyne počas 26. zasadnutia Rady pre ľudské práva;

Mali

30.  víta vymenovanie nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mali, nepretržité monitorovanie tejto situácie po konflikte a silnú vedúcu úlohu, ktorú hrajú iné africké štáty pri zlepšovaní situácie v oblasti ľudských práv v krajine; požaduje obnovenie mandátu nezávislého experta;

Južný Sudán

31.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Južnom Sudáne, a to aj nad politickým bojom za vedenie krajiny, ktorý vyvolal pribúdajúce etnické zrážky a vysídlenie viac ako 650 000 ľudí; vyzýva členské štáty EÚ, aby túto otázku predostreli v UNHRC, aby sa aj na medzinárodnej úrovni naďalej venovala veľká pozornosť situácii v Južnom Sudáne; víta dohodu o ukončení nepriateľských akcií, ktorá bola podpísaná 23. januára 2014, ale zdôrazňuje skutočnosť, že ide len o prvý krok k mieru a zmiereniu; odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a zneužívanie a zdôrazňuje, že zodpovedné osoby sa za tieto činy musia zodpovedať; víta zapojenie Africkej únie do vytvárania vyšetrovacej komisie, ktorá má slúžiť ako základ pre spravodlivosť a zodpovednosť a budúce zmierenie;

Srí Lanka

32.   odsudzuje pokračujúce útoky na náboženské menšiny a prenasledovanie a zastrašovanie obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov; berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri obnove a realizácii niektorých odporúčaní komisie pre poučenie a zmierenie, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vláde Srí Lanky sa stále nedarí zabezpečiť nezávislé a dôveryhodné prešetrenie porušení medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ku ktorému došlo v minulosti; dôrazne podporuje odporúčanie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zaviesť nezávislý medzinárodný vyšetrovací mechanizmus, ktorý by prispel k zisteniu pravdy, ak domáce vyšetrovacie mechanizmy zlyhajú;

Mjanmarsko/Barma

33.  víta rezolúciu o Mjanmarsku/Barme, ktorú prijala UNHRC, a nepretržitú prácu osobitného spravodajcu; žiada UNHRC, aby neukončila ani nezmenila mandát osobitného spravodajcu, kým sa v krajine nezriadi národná kancelária OHCHR s plným mandátom, a vyzýva Mjanmarsko/Barmu na zabezpečenie toho, aby výbor pre preskúmanie situácie väzňov pokračoval vo svojej práci, pokiaľ ide o vyriešenie všetkých prebiehajúcich konaní a zrušenie kontroverzných právnych predpisov ovplyvňujúcich slobodu prejavu a združovania (najmä zákon o pokojnom zhromažďovaní a sprievodoch z roku 2011); odsudzuje pretrvávajúce násilie a zneužívanie páchané na menšine Rohingya v Jakchainskom štáte a útoky proti moslimom a iným náboženským menšinám a požaduje úplné, transparentné a nezávislé prešetrenie týchto porušení;

Kórejská ľudovodemokratická republika

34.  víta plánované predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), rezolúciu prijatú konsenzom v marci 2013 a predloženie správy vyšetrovacej komisie pre ľudské práva v tejto krajine; opätovne potvrdzuje svoju žiadosť, aby vláda KĽDR v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a umožnila mu návštevu krajiny; naliehavo žiada UNHRC, aby dbala na odporúčania medzinárodnej vyšetrovacej komisie s osobitným zameraním na potrebu odsúdiť medzinárodné zločiny spáchané v KĽDR, zvýšiť kapacitu OSN, pokiaľ ide o dokumentovanie porušovania ľudských práv v krajine, a zriadiť vhodné medzinárodné mechanizmy na zabezpečenie vyvodzovania zodpovednosti za medzinárodné zločiny spáchané v KĽDR;

Kambodža, Pobrežie Slonoviny, Haiti, Somálsko a Sudán;

35.  víta predĺženie mandátov nezávislých expertov v Kambodži, Pobreží Slonoviny, na Haiti, v Somálsku a Sudáne; naliehavo vyzýva orgány týchto krajín, aby s držiteľmi mandátov v plnej miere spolupracovali;

Tematické otázky

Práva dieťaťa

36.  víta prácu UNHRC v oblasti práv dieťaťa, ako napríklad rezolúciu zo septembra 2013 o úmrtnosti a chorobnosti detí mladších ako 5 rokov, ktorým sa dá predísť, s ohľadom na ľudské práva, a prácu Výboru pre práva dieťaťa; vyzýva štáty, aby ratifikovali 3. opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý deťom umožní predkladať výboru sťažnosti; vyzdvihuje pripravované rezolúcie UNHRC o právach dieťaťa ako vynikajúci príklad spolupráce medzi EÚ a skupinou štátov Latinskej Ameriky a Karibiku v rámci Organizácie Spojených národov (GRULAC); vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi mučenia a väznenia detí, o ktorých informovali organizácie ako UNICEF a Amnesty International; vyzýva OSN, aby podrobnejšie preskúmala takéto prípady a vypracovala odporúčania opatrení;

Ženy a dievčatá

37.  žiada EÚ, aby sa aktívne zúčastnila na 58. zasadnutí Komisie pre postavenie žien s cieľom neoslabiť „acquis" Pekinskej akčnej platformy OSN, ako je napríklad prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo vrátane sexuálnych a reprodukčných práv; dôrazne odsudzuje sexuálne násilie páchané na ženách, ktoré sa používa ako vojnová taktika, vrátane takých trestných činov, akými sú hromadné znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, rodovo podmienené formy prenasledovania vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, manželstvá v nízkom veku a manželstvá vynútené násilím, zabíjanie v mene cti a všetky ostatné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti; opäť vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

Mučenie

38.  znovu zdôrazňuje význam boja proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania a prioritu, ktorú EÚ pripisuje tejto otázke, najmä pokiaľ ide o deti; vyzýva UNHRC, aby využila výročnú rezolúciu o mučení na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu na ďalšie tri roky a aby zabezpečila prijatie účinných opatrení nadväzujúcich na predchádzajúce rezolúcie o mučení; naliehavo žiada ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby preukázali spoločné odhodlanie odstrániť mučenie a podporovať obete, najmä tým, že budú naďalej prispievať do Dobrovoľného fondu OSN pre obete mučenia a osobitného fondu zriadeného opčným protokolom k Dohovoru proti mučeniu, prípadne do nich začnú prispievať;

Trest smrti

39.  opätovne potvrdzuje, že dôrazne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje moratórium ako krok k jeho zrušeniu; vyzýva EÚ, jej členské štáty a UNHRC, aby presadzovali jeho zrušenie na celom svete; dôrazne nalieha na krajiny, ktoré vykonávajú trest smrti, aby zverejnili jasné a presné údaje o počte odsúdení a popráv;

Sloboda náboženského vyznania alebo viery

40.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery na celom svete; opätovne zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje tejto otázke; vyzýva členské štáty, aby sa touto problematikou naďalej zaoberali; víta obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; znovu opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane slobody zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru či zrieknuť sa ich je základným ľudským právom; zdôrazňuje preto, že je potrebné účinne bojovať proti všetkým formám diskriminácie náboženských menšín vo svete;

Práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov

41.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym nárastom diskriminačných právnych predpisov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabáda na dôkladné monitorovanie situácie v Nigérii a Ugande, kde nové právne predpisy vážne ohrozujú slobodu sexuálnych menšín; odsudzuje zavedenie diskriminačných právnych predpisov a potláčanie slobody prejavu v Rusku; opätovne potvrdzuje, že podporuje nepretržitú prácu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným právnym predpisom a postupom a celkovú činnosť OSN v tejto oblasti; odporúča, aby sa členské štáty EÚ, Rada a ESVČ aktívne podieľali na boji proti pokusom oslabovať tieto práva;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

42.  odsudzuje diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste; vyjadruje hlboké znepokojenie nad stále rozsiahlym porušovaním ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste a násilnými činmi vrátane sexuálneho násilia páchaného na ženách, ktoré patria do príslušných spoločenstiev; víta činnosť OHCHR a držiteľov mandátov na osobitné postupy OSN pre boj proti tejto forme diskriminácie; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili schválenie návrhu zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie z dôvodu práce, a žiada UNHRC, aby prijala tento rámec;

Právo na pokojné zhromažďovanie

43.  vyzýva EÚ, aby podporovala prijatie opatrení v nadväznosti na správu OHCHR o účinných opatreniach a najlepších postupoch s cieľom zabezpečiť podporu a ochranu ľudských práv v rámci pokojných protestov, a to najmä tým, že podporí úsilie o vytvorenie medzinárodného právneho rámca súvisiaceho s právom na pokojné zhromažďovanie;

Bývanie

44.  opakovane víta, že UNHRC prisudzuje dôležitosť právu na bývanie; opakuje svoju výzvu adresovanú Únii a členským štátom, aby podporovali prístup k primeranému bývaniu ako základné právo;

Voda a sanitácia

45.  víta rezolúciu, ktorú prijala UNHRC v septembri 2013 v súvislosti s právom na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, a činnosť osobitného spravodajcu OSN pre túto oblasť, najmä prostredníctvom vypracovania príručky o tom, ako uplatňovať právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu; vyzýva ESVČ, členské štáty EÚ a UNHRC, aby nestrácali zo zreteľa toto často zanedbávané, ale mimoriadne dôležité ľudské právo na vodu a sanitáciu;

Podnikanie a ľudské práva

46.  dôrazne podporuje uplatňovanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do 7. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporili úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; opätovne žiada Európsku komisiu, aby do konca roku 2014 podala správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv zo strany členských štátov EÚ; berie na vedomie novú iniciatívu, ktorej účelom je požiadať o uzatvorenie právne záväzného medzinárodného nástroja v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

Korupcia a ľudské práva

47.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili ustanovenie osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva;

Šport

48.  víta uznesenie prijaté v septembri 2013 o podpore ľudských práv prostredníctvom športu a olympijského ideálu; vyjadruje znepokojenie nad situáciou migrujúcich pracovníkov v Katare, najmä v kontexte príprav na Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022; berie na vedomie iniciatívu Kataru zameranú na riešenie tohto problému; vyzýva katarské orgány, aby zreformovali svoje pracovné právo, zrušili zákon o sponzorstve („systém kafala“), ktorý sa uplatňuje v celom regióne, a ratifikovali príslušné medzinárodné dohovory; naliehavo žiada EÚ, aby zabezpečila, aby spoločnosti v EÚ, ktoré pôsobia v Katare v odvetví stavebníctva, neprispievali k porušovaniu ľudských práv, ktorému sú vystavení migrujúci pracovníci; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať všetky veľké športové podujatia z hľadiska dodržiavania ľudských práv, napríklad zimné olympijské hry, ktoré sa konali vo februári 2014 v ruskom Soči, v súvislosti s pretrvávajúcim potláčaním slobody zhromažďovania a práv sexuálnych menšín, ako aj nadchádzajúce Majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii, kde existujú správy o vysťahúvaní a vysídľovaní obyvateľstva po celej krajine;

Používanie ozbrojených bezpilotných lietadiel

49.  vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré vyplýva z protiprávneho cieleného zabíjania prostredníctvom ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorého výsledkom je neznámy počet civilistov, ktorí boli usmrtení, vážne zranení alebo traumatizovaní mimo vyhlásených konfliktných zón; podporuje úsilie vyvíjané v rámci príslušných osobitných postupov OSN a zamerané na podporu transparentného a zodpovedného používania ozbrojených bezpilotných lietadiel zo strany štátov v súlade so stanoveným medzinárodným právnym rámcom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a UNHRC, aby naďalej podporovali vyšetrovanie cieleného zabíjania a uskutočňovali opatrenia v nadväznosti na odporúčania osobitných spravodajcov OSN pre mimosúdne popravy, svojvoľné popravy a popravy bez riadneho konania a pre boj proti terorizmu a ľudské práva;

Medzinárodný trestný súd

50.   pripomína svoju plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu a zachováva obozretnosť, pokiaľ ide o akékoľvek pokusy oslabiť jeho legitimitu; žiada o aktívne vypracovanie pozície EÚ k trestnému činu agresie a zmenám z konferencie v Kampale;

Univerzálne periodické hodnotenie

51.  opätovne potvrdzuje dôležitosť univerzálnosti univerzálneho periodického hodnotenia s cieľom dosiahnuť úplné pochopenie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN a pripomína stály význam tohto druhého cyklu hodnotenia so zameraním na vykonávanie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; znovu však žiada, aby odporúčania, ktoré štáty neprijali v prvom cykle, boli prehodnotené v ďalšom priebehu procesu univerzálneho periodického hodnotenia ;

52.  vyzýva členské štáty EÚ zúčastňujúce sa na interaktívnych dialógoch v rámci univerzálneho periodického hodnotenia , aby predložili konkrétne a merateľné odporúčania s cieľom zlepšiť kvalitu krokov v nadväznosti na prijaté odporúčania a kvalitu vykonávania týchto odporúčaní; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty EÚ poskytli technickú podporu štátom, ktoré sú predmetom hodnotenia, aby im pomohli pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa predkladania aktualizovaných správ v polovici obdobia s cieľom pomôcť zlepšiť vykonávanie;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zahŕňať odporúčania vyplývajúce z univerzálneho periodického hodnotenia do dialógu a konzultácií EÚ o ľudských právach a do stratégií EÚ v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; opakovane odporúča, aby Parlament upozorňoval na tieto odporúčania počas návštev svojich delegácií v tretích krajinách;

54.  víta všetky kroky, ktoré umožnia širokému spektru zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti v plnej miere sa zúčastňovať na procese univerzálneho periodického hodnotenia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ESVČ a členské štáty poukazovali v UNHRC na znepokojujúcu otázku zmenšujúceho sa priestoru, v ktorom môžu pôsobiť mimovládne organizácie v mnohých krajinách sveta;

Osobitné postupy

55.  opakuje, že rozhodne podporuje osobitné postupy; zdôrazňuje zásadnú dôležitosť nezávislosti týchto mandátov a naliehavo žiada všetky štáty OSN, aby plne spolupracovali s aktérmi osobitných postupov, a to aj tým, že budú prijímať držiteľov mandátov na návštevy krajín, odpovedať na ich naliehavé žiadosti o prijatie opatrení a v súvislosti s obvineniami z porušovania predpisov a zabezpečia prijatie primeraných opatrení v nadväznosti na odporúčania držiteľov mandátov; podporuje vyhlásenie, ktoré 10. decembra 2013 vydalo 72 expertov v oblasti mechanizmu osobitných postupov, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočná spolupráca štátov v tejto oblasti bráni ich schopnosti vykonávať svoj mandát;

56.  dôrazne odsudzuje všetky formy odvety proti obhajcom ľudských práv a aktivistom v tejto oblasti, ktorí spolupracujú v procese univerzálneho periodického hodnotenia a uplatňovania osobitných postupov, najmä v prípade Číny; vyzýva UNHRC, aby prešetrila správy, z ktorých vyplýva, že čínska aktivistka Cchao Šun-li, ktorá sa zasadzovala o zapojenie občianskej spoločnosti do univerzálneho periodického hodnotenia, je od 14. septembra 2013 zadržiavaná vo väzbe; naliehavo vyzýva predsedu UNHRC, aby postupoval aktívne v nadväznosti na tento prípad i iné podobné prípady a všetkým štátom poskytol primeranú ochranu proti takýmto aktom zastrašovania; zdôrazňuje, že takéto akty oslabujú celý systém OSN v oblasti ľudských práv;

Zapojenie EÚ

57.  opätovne zdôrazňuje dôležitosť aktívnej účasti EÚ na všetkých mechanizmoch OSN pre ľudské práva vrátane UNHRC; nabáda členské štáty EÚ, aby tak urobili ako spolupredkladatelia a iniciátori rezolúcií, aktívnou účasťou na diskusiách a interaktívnych dialógoch a vydávaním vyhlásení; dôrazne podporuje narastajúcu prax medziregionálnych iniciatív zo strany EÚ;

58.  opätovne potvrdzuje, že je dôležité začleniť činnosť vykonávanú v Ženeve v rámci UNHRC do príslušných vnútorných a vonkajších činností EÚ vrátane činností Parlamentu, napríklad delegácií výborov a medziparlamentných delegácií, a príspevkov osobitných spravodajcov OSN pre schôdze výborov;

59.  nabáda osobitného zástupcu EÚ, aby naďalej zvyšoval účinnosť, jednotnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci UNHRC a pri ďalšom rozvoji úzkej spolupráce s OHCHR a aktérmi osobitných postupov, a vyjadruje poľutovanie nad neprítomnosťou podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v skupine na vysokej úrovni UNHRC;

60.  opäť zdôrazňuje dôležitosť účinnej koordinácie a spolupráce medzi ESVČ, Komisiou a členskými štátmi EÚ v oblasti ľudských práv; nabáda ESVČ, a to najmä prostredníctvom delegácií EÚ v Ženeve a New Yorku, aby posilnila súdržnosť EÚ pomocou včasných a vecných konzultácií a zaujala jednotné stanovisko;

61.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty EÚ podporovali UNHRC, a to tým, že budú spolupracovať na dosiahnutí nedeliteľnosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä tým, že ratifikujú všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré tento orgán vytvoril; opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiaden členský štát EÚ neratifikoval dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; opakuje, že viaceré členské štáty zatiaľ neprijali a/alebo neratifikovali Dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu ani opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali tieto dohovory a protokoly; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty včas predkladali svoje pravidelné správy monitorovacím orgánom OSN; žiada EÚ, aby aktívne rozvíjala pozíciu EÚ k trestnému činu agresie a zmenám z Kampaly;

62.  opakuje dôležitosť neustálej podpory EÚ pri ochrane nezávislosti OHCHR s cieľom zabezpečiť, aby mohol naďalej vykonávať svoju úlohu účinným a nestranným spôsobom; zdôrazňuje, že pre nestrannosť a fungovanie OHCHR je nevyhnutné, aby sa zabezpečili dostatočné finančné prostriedky, a to najmä vzhľadom na to, že v dôsledku nových okolností je v súčasnosti potrebné otvoriť nové regionálne kancelárie OHCHR; podčiarkuje, že je dôležité zaistiť dostatočné finančné prostriedky na pokrytie čoraz väčšieho objemu práce zmluvných orgánov; vyzýva EÚ, aby zaujala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní účinného fungovania systému zmluvných orgánov, a to aj vzhľadom na primerané financovanie;

63.  Opätovne potvrdzuje, že ochrana obhajcov ľudských práv je kľúčovou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv; oceňuje preto praktickú a finančnú podporu pridelenú na účely naliehavej ochrany a podpory obhajcov ľudských práv v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 68. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

(1) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 114. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0055. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja (2014/2628(RSP))

P7_TA(2014)0253 RC-B7-0245/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä svoje uznesenie z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 24. februára 2014 o odsúdení protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja,

–  so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,

–  so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre predchádzanie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zo 17. decembra 2013 z jeho pravidelnej návštevy Ruskej federácie,

–  so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a preto je povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska;

B.  keďže 6. mája 2012 v predvečer inaugurácie prezidenta Vladimira Putina sa niekoľko desiatok z odhadovaných desaťtisícov protestujúcich sporadicky zrazilo s políciou na námestí Bolotnaja, čo viedlo k ľahkým zraneniam;

C.  keďže okolo 600 aktivistov bolo krátko zadržaných a začalo sa trestnoprávne konanie voči 28 osobám; keďže orgány začali vyšetrovanie činov protestujúcich, ktoré označili za „masové nepokoje“, ktoré sú podľa ruského práva činy, pri ktorých dochádza k „násiliu, pogromom, škodám na majetku, použitiu strelných zbraní alebo ozbrojenému odporu voči orgánom“; keďže orgány vzniesli obvinenia, že násilie bolo plánované a bolo súčasťou sprisahania na destabilizáciu krajiny a zvrhnutie vlády;

D.  keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie;

E.  keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv uviedli, že neprimerané opatrenia a agresívne činy bezpečnostných síl ako aj neprimerané použitie násilia viedli k vypuknutiu násilností, po ktorých nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestujúcich; keďže ombudsman Ruskej federácie pre ľudské práva vo svojom hodnotení potvrdil, že obvinenia z masových nepokojov boli nepodložené;

F.  keďže 24. februára 2014 vyniesol ruský súd rozsudok, v ktorom uznal ôsmych demonštrantov za vinných, a udelil tresty počnúc štvorročným odňatím slobody cez tri prísnejšie tresty odňatia slobody až po nútenú psychiatrickú liečbu aktivistu Michaila Kosenku;

G.  keďže počas pokojných demonštrácií na podporu obžalovaných v prípade námestia Bolotnaja z 21. a 24. februára 2014 došlo k početným zatknutiam; keďže vyše 200 osôb, ktoré sa stretli pred Zamoskvoreckým okresným súdom 24. februára 2014, aby si vypočuli rozsudok v prípade, bolo zadržaných na niekoľko hodín; keďže lídri opozície Boris Nemcov a Alexej Navalný boli následne odsúdení na desaťdňové väzenie; keďže Alexej Navalný bol odsúdený na domáce väzenie počas nasledujúcich dvoch mesiacov a 5. marca 2014 bol vybavený elektronickým náramkom na monitorovanie jeho činnosti;

H.  keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi proti komunite LGBT a zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;

I.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a mohli by byť použité na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovať slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže toto obmedzovanie zahŕňa kroky ako policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce;

J.  keďže lídri opozičných strán a hnutí sú vystavení obťažovaniu zo strany ruských orgánov, niektorí sú zadržiavaní na základe rôznych obvinení, ako napríklad Ilja Jašin, vodca hnutia Solidarita, Gleb Fetisov, spolupredseda Aliancie zelených a sociálnych demokratov a Jevgenij Vitiško, ekologický aktivista a popredný člen Jabloka;

K.  keďže Výbor Rady Európy pre predchádzanie mučeniu zaznamenal v decembri 2013 početné obvinenia zo zlého zaobchádzania s väzňami a ich mučenia zo strany orgánov presadzovania práva a polície;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom protestujúcich z námestia Bolotnaja, v ktorom boli od začiatku vznesené politicky motivované obvinenia;

2.  domnieva sa, že obvinenia vznesené proti protestujúcim a ich tresty sa zdajú byť neprimerané s ohľadom na povahu udalostí a činov, z ktorých sú obvinení; domnieva sa, že výsledok súdneho konania, s ohľadom na procesné nedostatky a dlhú vyšetrovaciu väzbu, opäť vyvoláva otázky o stave právneho štátu;

3.  vyzýva ruské súdne orgány, aby prehodnotili tresty v odvolávacom konaní prepustili ôsmich demonštrantov, ako aj väzňa z Bolotnaje Michaila Kosenku, ktorý bol odsúdený na nútenú psychiatrickú liečbu;

4.  rovnako vyjadruje hlboké znepokojenie nad zadržaním veľkého počtu pokojných demonštrantov v nadväznosti na rozsudky v prípade Bolotnaja a vyzýva na stiahnutie všetkých obvinení vznesených proti nim; ďalej žiada ruskú vládu, aby rešpektovala práva všetkých občanov uplatňovať svoje základné slobody a univerzálne ľudské práva;

5.  pripomína význam plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach; poukazuje na to, že nedávny vývoj postupuje opačným smerom, pokiaľ ide o reformy potrebné na zlepšenie dodržiavania demokratických noriem a zásady právneho štátu a na posilnenie nezávislosti justície v Rusku;

6.  vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, právnymi predpismi proti LGBT, opätovným zaradením hanobenia medzi trestné činy, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;

7.  vyzýva ruskú vládu, aby podnikla konkrétne kroky na riešenie zhoršovania situácie ľudských práv, a najmä skončila kampaň obťažovania organizácií a aktivistov občianskej spoločnosti; vyzýva ruskú exekutívu a legislatívu, aby znovu zvážila a nakoniec zrušila nedávno prijaté legislatívne akty a opatrenia, ktoré sú v rozpore s uvedenými záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv a základných slobôd ako člena Rady Európy, a vzala do úvahy návrhy svojho ombudsmana pre ľudské práva, ako aj Rady pre ľudské práva, ktoré boli predložené prezidentovi Ruskej federácie;

8.  naliehavo vyzýva ruské súdne a orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti nestranne a nezávisle;

9.  zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho rešpektovať;

10.  vyzýva Ruskú federáciu, aby svoje programy sledovania uviedla do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach;

11.  ľutuje pokračujúce tvrdé zákroky voči občanom, ktorí vyjadrujú svoju kritiku voči režimu, zostávajúcim nezávislým médiám vrátane televízie Dážď a rádia Echo Moskvy;

12.  vyzýva vysokú predstaviteľku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov boli predložené na konzultáciách EÚ a Ruska o ľudských právach, a aby zástupcovia Ruska v týchto konzultáciách boli formálne požiadaní o odpoveď v každom prípade;

13.  vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali tieto prípad, a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a rokovaniach s Ruskom, a informovali Parlament o výmenách s ruskými orgánmi;

14.  naliehavo vyzýva Radu, aby vyvinula jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by odhodlala členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahu medzi EÚ a Ruskom, a o potrebne ukončenia zásahu proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku; žiada, aby bol tento spoločný odkaz formulovaný v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci;

15.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby sa zabezpečili, že Únia bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby sa naďalej angažovala a podporovala ruské organizácie občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

16.  vyzýva Komisiu a ESVČ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšili svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom EIDHR a fondov organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0284.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o začatí konzultácií s cieľom pozastaviť účasť Ugandy a Nigérie na Dohode z Cotonou so zreteľom na nedávno prijaté právne predpisy, ktoré ďalej kriminalizujú homosexualitu (2014/2634(RSP))

P7_TA(2014)0254 RC-B7-0251/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou), a na doložky a záväzky týkajúce sa ľudských práv a verejného zdravia, ktoré táto dohoda obsahuje, najmä na čl. 8 ods. 4, čl. 9, čl. 31a písm. e) a čl. 96,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, články 21, 24, 29 a 31 Zmluvy o Európskej únii a články 10 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré EÚ a jej členské štáty vo vzťahoch s okolitým svetom zaväzujú dodržiavať a presadzovať všeobecné ľudské práva a ochraňovať jednotlivcov a prijať reštriktívne opatrenia v prípade vážnych porušení ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. januára 2014, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s podpísaním zákona o manželstve osôb rovnakého pohlavia (jeho zákaze) v Nigérii,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky z 20. decembra 2013 o prijatí zákona proti homosexualite v Ugande,

–  so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Obamu zo 16. februára 2014 o prijatí zákona proti homosexualite v Ugande a na jeho žiadosť prezidentovi Musevenimu, aby tento zákon nepodpísal,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky z 18. februára 2014 o právnych predpisoch proti homosexualite v Ugande,

–  so zreteľom na vyhlásenie Ban Ki-Muna z 25. februára 2014, v ktorom naliehavo žiada ugandské orgány, aby zrevidovali alebo zrušili zákon proti homosexualite v krajine,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky zo 4. marca 2014 v mene Európskej únie týkajúce sa ugandského zákona proti homosexualite,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI) v Afrike(1), na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody, ktorou sa po druhý raz mení Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (dohodu z Cotonou) a po prvý raz zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005(2), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o stave ľudských práv a demokracie vo svete za rok 2012 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 s názvom Uganda: návrh právnych predpisov proti homosexualite(4), zo 16. decembra 2010 s názvom Uganda: takzvaný Bahatiho zákon a diskriminácia voči lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom(5) a zo 17. februára 2011 s názvom Uganda: vražda Davida Kata(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2012(7) a zo 4. júla 2013(8) o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o nedávnych snahách trestnoprávne postihovať lesbičky, homosexuálov, bisexuálov, transrodové osoby a intersexuálov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite v Organizácii Spojených národov(10),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú povinnosť predchádzať násiliu, podnecovaniu nenávisti a stigmatizácii na základe vlastností jednotlivcov vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

B.  keďže si spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie kladie za cieľ rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, ako aj dodržiavať ľudské práva a základné slobody;

C.  keďže v 76 krajinách je naďalej homosexualita považovaná za trestný čin, pričom v piatich krajinách sa za takéto trestné činy ukladá trest smrti;

D.  keďže za konsenzuálne styky medzi osobami rovnakého pohlavia bol už uložený trest odňatia slobody na 14 rokov v Ugande podľa oddielu 145 ugandského trestného zákona a trest sedemročného väzenia v Nigérii podľa oddielu 214 nigérijského trestného zákona (alebo trest smrti v 12 štátoch podliehajúcich právu šaría);

E.  keďže 20. decembra 2013 prijal ugandský parlament zákon proti homosexualite, ktorý trestá podporu práv osôb LGBTI až 7 rokmi odňatia slobody, osobám, ktoré poskytnú dom, izbu, izby či akýkoľvek priestor na „účely homosexuality“, hrozí 7 rokov odňatia slobody a recidivistom alebo HIV pozitívnym páchateľom doživotie; keďže prezident Ugandskej republiky Yoweri Museveni Kaguta zákon podpísal 24. februára 2014;

F.  keďže ugandské orgány prijali zákon proti pornografii a zákon o udržiavaní verejného poriadku, ktoré sú ďalšími útokmi na ľudské práva a mimovládne organizácie obraňujúce ľudské práva; keďže to svedčí o zmenšujúcom sa a zhoršujúcom politickom priestore, ktorý občianska spoločnosť pociťuje;

G.  keďže 17. decembra 2013 schválil nigérijský senát návrh zákona o zákaze manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorý trestá vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody v trvaní najviac 14 rokov, svedkov manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia alebo osoby, ktoré prevádzkujú bary, organizácie alebo spoločnosti pre LGBTI alebo na nich majú účasť, odňatím slobody v trvaní najviac 10 rokov; keďže prezident Goodluck Jonathan tento návrh zákona podpísal v januári 2014;

H.  keďže rad médií, členov verejnosti a politických a náboženských vodcov v týchto krajinách sa čoraz viac snaží zastrašiť LGBTI ľudí, obmedziť ich práva a práva MVO a skupín pre ľudské práva a legitimizovať násilie proti nim; keďže krátko po tom, čo prezident Museveni podpísal zákon, ugandské bulvárne noviny zverejnili zoznam mien a obrázky 200 ugandských homosexuálov a lesbičiek, čo má závažné negatívne dôsledky pre ich bezpečnostnú situáciu; keďže médiá informovali o zvyšujúcom sa počte zatknutí a násilia proti LGBTI ľuďom v Nigérii;

I.  keďže viaceré hlavy štátov a vlád, poprední činitelia OSN, zástupcovia vlád a parlamentov, EÚ (vrátane Rady, Parlamentu, Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky) a mnohé osobnosti z celého sveta rozhodne odsúdili zákony kriminalizujúce LGBTI ľudí;

J.  keďže spolupráca EÚ by mala podporovať snahy krajín AKT o vytvorenie podporných právnych a politických rámcov a odstránenie represívnych zákonov, politík, postupov, stigiem a diskriminácie, ktoré oslabujú ľudské práva, zvyšujú zraniteľnosť voči HIV/AIDS a bránia prístupu k účinnej prevencii HIV/AIDS, jej liečbe, starostlivosti a podpore vrátane liekov, komodít a služieb pre ľudí s HIV/AIDS a pre najviac ohrozené obyvateľstvo;

K.  keďže program UNAIDS a Globálny fond pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii sa obávajú, že LGBT ľuďom a 3,4 milióna občanom infikovaným HIV v Nigérii a Ugande budú odmietané životne dôležité zdravotnícke služby, a požadujú, aby sa ústavnosť zákonov naliehavo preskúmala s ohľadom na vážne dôsledky na verejné zdravie a ľudské práva;

L.  keďže ďalšia kriminalizácia konsenzuálnych úkonov medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ešte viac sťaží dosiahnutie tak miléniových rozvojových cieľov, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť a potláčanie chorôb, ako aj úspešnosť rozvojového rámca po roku 2015;

M.  keďže viaceré členské štáty vrátane Holandska, Dánska a Švédska a ďalšie krajiny, napríklad Spojené štáty americké a Nórsko, sa rozhodli buď zadržať pomoc určenú pre ugandskú vládu, alebo presmerovať pomoc z podpory vlády na podporu občianskej spoločnosti;

N.  keďže podľa článku 96 ods. 1a Dohody z Cotonou sa môže začať konzultačný postup s cieľom pozastaviť účasť signatárov, ktorí porušujú svoje záväzky v oblasti ľudských práv podľa článku 8 ods. 4 a článku 9;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad prijatím nových zákonov, ktoré predstavujú vážne ohrozenie univerzálnych práv na život, slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a na ochranu pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním; opakuje, že sexuálna orientácia a rodová identita sú záležitosti, ktoré prislúchajú k právu jednotlivcov na súkromie, ako ho zaručuje medzinárodné právo a ústavy jednotlivých štátov; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov je nepopierateľnou súčasťou základných ľudských práv;

2.  pripomína vyhlásenia Africkej komisie a Výboru OSN pre ľudské práva, podľa ktorých štát nemôže prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov zrušiť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

3.  vyzýva prezidenta Ugandy, aby zákon proti homosexualite, ako aj oddiel 145 ugandského trestného zákonníka zrušil; vyzýva prezidenta Nigérie, aby zrušil zákon o manželstve osôb rovnakého pohlavia (jeho zákaze), ako aj oddiely 214 a 217 nigérijského trestného zákonníka, pretože porušujú medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

4.  konštatuje, že podpísaním týchto zákonov vlády Ugandy a Nigérie nesplnili povinnosť, ktorá vyplýva z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, uvedenú v článku 9 ods. 2 Dohody z Cotonou;

5.  opakuje, že tieto zákony spadajú do pôsobnosti článku 96 ods. 1a písm. b) Dohody z Cotonou ako osobitne naliehavé prípady, t. j. výnimočné prípady obzvlášť závažného a zjavného porušenia ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, ako sa uvádzajú v článku 9 ods. 2, ktoré si preto vyžadujú okamžitú reakciu;

6.  vyzýva preto Komisiu, aby nadviazala posilnený a naliehavý politický dialóg podľa článku 8 na miestnej a ministerskej úrovni so žiadosťou o otvorenie diskusie najneskôr na summite EÚ – Afrika;

7.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili svoju stratégiu pomoci Ugande a Nigérii v oblasti rozvojovej spolupráce a uprednostnili presmerovanie pomoci na občiansku spoločnosť a ďalšie organizácie pred pozastavením – a to aj na sektorovom základe – pomoci;

8.  navrhuje Africkej únii, aby sa ujala vedenia a zriadila interný výbor na preskúmanie týchto zákonov a otázok;

9.  vyzýva lídrov Africkej únie a Európskej únie, aby tieto zákony prediskutovali počas 4. samitu Afrika – EÚ, ktorý sa bude konať 2 a 3. apríla 2014;

10.  vyzýva členské štáty, alebo vysokú predstaviteľku s podporou Komisie, aby zvážili cielené sankcie, napríklad zákaz cestovania a vydávania víz, pre kľúčové osoby zodpovedné za vypracovanie a prijatie týchto dvoch zákonov;

11.  pripomína rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 7. novembra 2013 vo veci X, Y, Z/Minister voor Immigratie en Asiel (spojené veci C-199 až 201/12), v ktorom sa zdôrazňuje, že ľudia určitej sexuálnej orientácie, na ktorých sú zamerané zákony kriminalizujúce ich správanie alebo identitu, môžu predstavovať konkrétnu sociálnu skupinu na účely udelenia azylu;

12.  vyjadruje poľutovanie nad všeobecne sa zhoršujúcou sociálnou, ekonomickou a politickou situáciou afrických národov ohrozených náboženským fundamentalizmom, ktorý sa stáva čoraz prenikavejším, s vážnymi následkami na dôstojnosť, rozvoj a slobodu jednotlivcov;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby do akejkoľvek budúcej dohody nahrádzajúcej Dohodu z Cotonou zahrnuli výslovnú zmienku o zákaze diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ako to už viackrát požadoval Parlament;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom, vládam a parlamentom Ugandy, Nigérie, Konžskej demokratickej republiky a Indie a prezidentom Ugandy a Nigérie.

(1) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 88. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0273. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (4) Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25. (5) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 134. (6) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 62. (7) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 97. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0335. (9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0046. (10) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 100.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o bezpečnosti a obchodovaní s ľuďmi na Sinaji (2014/2630(RSP))

P7_TA(2014)0255 RC-B7-0254/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2012 o obchodovaní s ľuďmi v Sinaji, konkrétne prípade Solomona W.(1), zo 16. decembra 2010 o eritrejských utečencoch držaných ako rukojemníkoch v Sinaji(2) a 6. februára 2014 o situácii v Egypte(3),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej o bezpečnostnej situácii v Sinaji z 11. septembra 2013, 3. a 8. októbra 2013, 24. decembra 2013, 24. januára 2014 a 17. februára 2014 o teroristickom útoku v Sinaji,

–  so zreteľom na publikáciu Europolu z 3. marca 2014 s názvom Irregular migrants from the Horn of Africa with European sponsors kidnapped for ransom and held in Sinai,

–  so zreteľom na článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou AKT-EÚ,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol k nemu z roku 1967 a na memorandum UNHCR o porozumení s egyptskou vládou z roku 1954,

–  so zreteľom na dohovor Organizácie africkej jednoty, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2005,

–  so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, z roku 2000, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, najmä na jeho články 6 a 9,

–  so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o prechádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu, ktorá bola prijatá 20. septembra 2002,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania,

–  so zreteľom na článok 2, článok 6 ods. 1, článok 7 a článok 17 („Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.”) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom a najmä jej preambulu a článok 2,

–  so zreteľom na článok 89 Ústavy Egyptskej arabskej republiky a egyptský zákon č. 64 z roku 2010 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na izraelský zákon o prevencii infiltrácie,

–  so zreteľom na usmernenia UNHCR o Eritrei,

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže teroristické útoky, šírenie zbraní, infiltrácia zahraničných a egyptských džihádistov a radikalizácia časti miestneho obyvateľstva na Sinaji majú za následok narastajúce bezpečnostné problémy v Egypte, Izraeli a ďalších krajinách v tomto regióne; keďže bezpečnostná situácia na Sinaji sa od zosadenia bývalého prezidenta Muhammada Mursího v júli 2013 rýchlo zhoršila vzhľadom na niekoľko extrémistických skupín, ktoré destabilizujú bezpečnostné podmienky, a viac než 250 teroristických útokov namierených zväčša proti egyptským bezpečnostným silám a ich základniam, pri ktorých zahynulo viac ako sto ľudí, z ktorých väčšinu tvorili policajní a vojenskí zamestnanci; keďže teroristické útoky v pásme Suezského prieplavu a na plynovody sú takisto vážnym zdrojom obáv;

B.  keďže infiltrácia extrémistov oslabuje úsilie zamerané na obnovu bezpečnosti na Sinaji; keďže rôzne teroristické skupiny napojené na sieť al-Káida alebo podnecované touto sieťou pôsobia v tejto oblasti i naďalej; keďže niektoré z týchto skupín rozšírili pôsobnosť svojich teroristických akcií za hranice Sinaja; keďže iní miestni ozbrojenci na Sinaji nepatria k žiadnej extrémistickej skupine, ale ide o ozbrojených beduínov zapojených do pašovania a obchodovania s ľuďmi;

C.  keďže egyptské ozbrojené sily začali nedávno vojenské operácie na Sinaji na účely boja proti teroristickým a extrémistickým skupinám a obnovy bezpečnosti; keďže egyptská vláda a bezpečnostné sily podľa všetkého nedokážu získať kontrolu nad bezpečnostnou krízou na Sinaji; keďže bezprávie v regióne umožňuje zločineckým sieťam, obchodníkom s ľuďmi a iným zločineckým gangom nerušene a beztrestne vyvíjať svoju činnosť; keďže zdá sa, že obchodovanie s ľuďmi pokračuje v rovnakom rozsahu aj napriek nepretržitej ofenzíve egyptských bezpečnostných síl na Sinaji; keďže Sinaj sa už dlho využíva ako trasa na pašovanie tovaru do pásma Gazy a z neho; keďže existujú obavy z informačného embarga týkajúceho sa vývoja na Sinaji;

D.  keďže sociálno-ekonomická marginalizácia miestneho beduínskeho obyvateľstva je hlavným dôvodom bezpečnostných problémov na Sinaji; keďže obyvatelia Sinaja sú už dlho sužovaní chudobou, diskrimináciou a obmedzeným prístupom k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, čo spôsobilo ich odcudzenie od oficiálnych orgánov, ktoré zanedbávajú ich situáciu a ignorujú ich požiadavky;

E.  keďže každý mesiac utekajú v dôsledku porušovania ľudských práv a humanitárnych kríz z krajín svojho pôvodu tisíce žiadateľov o azyl a migrantov z oblasti Afrického rohu; keďže len z Eritrey uteká podľa osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei každý mesiac až 3 000 ľudí; keďže sa odhaduje, že tisíce ľudí vo východnom Sudáne sa stali obeťou únosu, boli vzatí do Egypta a mučení na Sinaji, pričom od začiatku roku 2008 zahynulo viac než 4 000 z nich, a prevláda názor, že v súčasnosti je držaných v zajatí približne 1 000 afrických utečencov;

F.  keďže každoročne na Sinaji prichádzajú o život a miznú tisíce osôb, zatiaľ čo ďalší vrátane mnohých žien a detí sa stávajú obeťami únosov v utečeneckých táboroch alebo okolitých oblastiach, najmä v sudánskom utečeneckom tábore Šagarab alebo počas cesty na rodinné stretnutia, a obchodníci s ľuďmi ich držia ako rukojemníkov za výkupné; keďže obete obchodníkov s ľuďmi sú zneužívané tým najneľudskejším a najbrutálnejším spôsobom, sú podrobované systematickému násiliu a mučeniu, znásilňovaniu a sexuálnemu zneužívaniu a nútenej práci alebo sú zabité na účely obchodovania s orgánmi; keďže podľa údajov obetí, susedov a organizácií pre ľudské práva boli na tento konkrétny účel vytvorené tábory na mučenie;

G.  keďže existujú hodnoverné správy o tom, že niektorí príslušníci sudánskych a egyptských bezpečnostných síl tajne spolupracujú s osobami, ktoré obchodujú so žiadateľmi o azyl a migrantmi, a že Sudán ani Egypt takmer vôbec nevyšetrujú ani nestíhajú zodpovedných úradníkov, čím obe krajiny porušujú svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru OSN proti mučeniu; keďže egyptské orgány popierajú existenciu takýchto prípadov;

H.  keďže obchodovanie s ľuďmi na Sinaji je mimoriadne výnosným odvetvím organizovanej trestnej činnosti; keďže podľa UNHCR vznikli rozsiahle siete obchodovania s ľuďmi, do ktorých sú zapojení pašeráci s ľuďmi, únoscovia, napríklad skupiny príslušníkov kmeňa Rašájda v Eritrei a na severovýchode Sudánu, sprostredkovatelia v utečeneckých táboroch, skorumpovaní príslušníci vojska a polície a zamestnanci hraničnej kontroly, ako aj zločinci v egyptských beduínskych komunitách;

I.  keďže tí, ktorí nedokážu získať peniaze na výkupné, sú často zabití, a dokonca aj keď sa požadované výkupné zaplatí, neexistuje žiadna záruka, že rukojemníci budú prepustení; keďže v hodnotovom reťazci v oblasti obchodovania s ľuďmi sa vo vzťahu k rukojemníkom, ktorí nedokážu zozbierať peniaze na výkupné, uplatňuje nová prax;

J.  keďže obete obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, potrebujú telesnú a duševnú podporu; keďže väčšina z tých, čo na Sinaji prežili, je však zadržaná, je im odopieraná lekárska pomoc a prístup k sociálnym službám, vyžaduje sa od nich, aby podpísali dokumenty, ktorým nerozumejú, nedostávajú žiadnu právnu pomoc v cieľových krajinách, pričom mnohý z nich sú repatriovaní do svojej domovskej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia (non-refoulement);

K.  keďže egyptské orgány údajne neumožňujú Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) prístup k žiadateľom o azyl a migrantom zadržiavaným na Sinaji a nevyvíjajú žiadne úsilie o identifikáciu potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi spomedzi nich; keďže výhrady Egypta v súvislosti s dohovorom OSN o utečencoch obmedzujú práva utečencov na vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a pracovné práva;

L.  keďže mnohé z rodín obetí žijú v členských štátoch EÚ; keďže podľa najnovšej publikácie Europolu niektoré členské štáty EÚ majú správy o vydieraní v EÚ v mene beduínskych organizovaných zločineckých skupín na Sinaji; keďže je v záujme EÚ, aby zistila, ktoré zločinecké organizácie sú zapojené do procesu vydierania;

M.  keďže podľa údajov UNHCR je Izrael domovom 53 000 afrických žiadateľov o azyl, ktorí sa od roku 2005 dostali do krajiny cez Egypt; keďže pred júnom 2012 vstúpilo do Izraela každý mesiac priemerne 1 500 žiadateľov o azyl cez Sinaj, zatiaľ čo podľa izraelských orgánov tento počet výrazne klesol v roku 2013 v dôsledku dokončenia oplotenia pozdĺž izraelsko-egyptskej hranice; keďže UNHCR vyjadril obavy v súvislosti s nedávnou zmenou izraelského zákona o prevencii infiltrácie, ktorým sa ďalej obmedzujú práva žiadateľov o azyl;

N.  keďže EÚ opakovane vyzvala Egypt a Izrael, aby rozvíjali a zvyšovali kvalitu pomoci a ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl a utečencom, ktorí sa zdržiavajú na ich území alebo ním prechádzajú; keďže 7. novembra 2013 sudánski úradníci požiadali EÚ o pomoc v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi;

1.  odsudzuje nedávne teroristické útoky na bezpečnostné sily a civilistov na Sinaji; vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršením bezpečnostnej situácie na Sinaji a vyzýva egyptskú dočasnú vládu a bezpečnostné sily, aby zintenzívnili úsilie pri obnove bezpečnosti v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami v oblasti použitia sily a zásahov polície a za podpory medzinárodného spoločenstva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúce nepokoje môžu mať v súčasnom prechodnom období destabilizačný vplyv na celý Egypt;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s údajnými prípadmi obchodovania s ľuďmi na Sinaji a dôrazne odsudzuje hrozné zneužívanie, ktorému sú podrobované obete obchodovania s ľuďmi; vyjadruje hlbokú solidaritu s obeťami obchodovania s ľuďmi na Sinaji a ich rodinami a opätovne zdôrazňuje zodpovednosť egyptskej a izraelskej vlády v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v tejto oblasti; berie na vedomie úsilie, ktoré vyvíjajú príslušné orgány, a zdôrazňuje, že každá vojenská operácia a operácia presadzovania práva vykonávaná egyptskými bezpečnostnými silami na Sinaji by mala zahŕňať opatrenia zamerané na záchranu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, pomoc týmto obetiam, najmä ženám a deťom, aby sa zabezpečilo, že sa obeťami nestanú znova, ako aj na zatýkanie a stíhanie obchodníkov s ľuďmi a akýchkoľvek bezpečnostných úradníkov, ktorí s nimi tajne spolupracujú, s cieľom dosiahnuť, aby sa zodpovedali za svoje činy;

3.  pripomína, že jednou z hlavných príčin krízy je marginalizácia beduínov na Sinaji; upozorňuje, že každé možné riešenie krízy by malo zahŕňať rozsiahly program rozvoja zameraný na zlepšenie sociálno-ekonomického postavenia a podmienok miestnej populácie beduínov vrátane ich prístupu k polícii a armáde, ako aj ich účasti na politickom procese;

4.  vyzýva egyptské orgány, aby dodržiavali svoje vlastné zákony na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré zaručujú obetiam obchodovania s ľuďmi imunitu pred stíhaním a prístup k pomoci a ochrane, a takisto rešpektovali článok 89 novej ústavy, ktorým sa zakazuje otroctvo a všetky formy útlaku a nútené vykorisťovanie ľudí, a aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov v plnej miere uplatňovali zásady dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je i Egypt; berie na vedomie rozhodnutie vytvoriť národný koordinačný výbor pre boj proti nelegálnej migrácii, ktoré vydal egyptský predseda vlády 9. marca 2014; vyzýva egyptské orgány, aby zhromaždili a zverejnili štatistiky o obetiach obchodovania s ľuďmi;

5.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany obetí obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, a poskytovanie pomoci týmto obetiam, s osobitným zreteľom na lekársku, psychologickú a právnu pomoc; vyzýva všetky dotknuté cieľové krajiny, aby zamedzili zadržiavaniu obetí obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, zaviedli zdokonalené systémy identifikácie obetí, poskytli im prístup k spravodlivým a účinným konaniam o azyle a k UNHCR, posúdili všetky prípady individuálne a zabránili vyhosteniu spomínaných obetí, keďže by tým došlo k porušeniu zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia; žiada úplný prístup agentúr OSN a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv do oblastí na Sinaji, v ktorých prebieha pašovanie osôb a obchodovanie s ľuďmi, a poskytnutie úplného a neobmedzeného prístupu do útvarov zaistenia používaných na umiestňovanie žiadateľov o azyl a utečencov;

6.  víta rozhodnutie izraelského najvyššieho súdu zo 16. septembra 2013 o zrušení ustanovenia zákona o prevencii infiltrácie, ktoré umožňovalo automatické zadržanie, ale vyzýva Izrael, aby zrušil svoj zákon z 10. decembra 2013, ktorý umožňuje neobmedzené zadržiavanie žiadateľov o azyl; vyzýva orgány cieľových krajín, aby k žiadateľom o azyl pristupovali v súlade s medzinárodným právom týkajúcim sa utečencov a ľudských práv;

7.  pripomína, že systematické a všade prítomné porušovanie ľudských práv v Eritrei spôsobuje, že tisíce Eritrejčanov každý mesiac utekajú zo svojej krajiny; pripomína sudánskym orgánom, že sú povinné zaistiť bezpečnosť utečencov a žiadateľov o azyl a venovať prioritnú pozornosť bezodkladnému vypracovaniu a uskutočneniu trvalých a primeraných bezpečnostných opatrení v utečeneckom tábore Šagarab;

8.  zdôrazňuje dôležitosť koordinovaných regionálnych opatrení pri obnove bezpečnosti a boji proti obchodovaniu s ľuďmi na Sinaji a vyzýva na zvýšenie medzinárodnej podpory a intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti medzi vládami Egypta, Izraela, Líbye, Etiópie, Eritrey a Sudánu, ako aj s príslušnými organizáciami vrátane mnohonárodnostných síl a pozorovateľov OSN;

9.  nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami na boj proti obchodovaniu s ľuďmi podporovali všetky snahy zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na Sinaji; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich vzťahoch s eritrejskou vládou kládla dôraz na dodržiavanie ľudských práv; opätovne zdôrazňuje ponuku zo strany EÚ poskytovať orgánom pomoc pri rozvíjaní a zvyšovaní kvality pomoci a ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl a utečencom, ktorí sa zdržiavajú na jej území alebo ním prechádzajú; víta výzvu sudánskej vlády na podporu EÚ;

10.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby tejto téme prisúdili vysokú prioritu a zaradili ju do programu politického dialógu s Egyptom, Izraelom a Sudánom a aby aktívne spolupracovali s UNHCR na vytvorení akčnej skupiny so štátmi zapojenými do rôznych etáp reťazca obchodovania s ľuďmi vrátane zdrojov, tranzitu a cieľovej krajiny;

11.  vyjadruje vážne obavy v súvislosti so správami o vydieraní, ku ktorému dochádza v EÚ; preto pripomína orgánom EÚ ich povinnosť konať a vyzýva ministrov zahraničných vecí a ministrov spravodlivosti EÚ, aby prijali náležité opatrenia; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vyvíjali tlak na Izrael a Egypt, aby prijali opatrenia na riešenie problému obchodovania s ľuďmi na Sinaji a urýchlili vykonávanie nadchádzajúcich odporúčaní Europolu;

12.  víta úsilie niektorých vodcov beduínskych komunít a aktivity organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v Egypte a Izraeli, ktorí poskytujú pomoc, podporu a zdravotnú starostlivosť obetiam obchodovania s ľuďmi na Sinaji, a naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby naďalej financovala projekty mimovládnych organizácií v regióne;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, egyptskej, izraelskej, eritrejskej a sudánskej vláde, egyptskému parlamentu, izraelskému Knesetu, sudánskemu národnému zhromaždeniu, eritrejskému národnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva;

(1) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 106. (2) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 136. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0100.