Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o zrušení smernice Rady 87/357/EHS a smernice 2001/95/ES (COM(2013)0078 - C7-0042/2013 – 2013/0049(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0078),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0042/2013),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013(1),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A7-0355/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. apríla 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o zrušení smernice Rady 87/357/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),
keďže:
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(3) stanovuje základnú požiadavku pre výrobky na vnútornom trhutýkajúcu sa požiadavku bezpečnosti spotrebných výrobkov a orgány dohľadu nad trhom v členských štátoch musia prijať účinné opatrenia proti nebezpečným výrobkom a vymieňať si informácie v tejto oblasti prostredníctvom systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX). Smernica 2001/95/ES sa musí podrobiť dôkladnej revízii s cieľom zlepšiť jej fungovanie a zaistiť jednotu s vývojom právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa dohľadu nad trhom, povinností hospodárskych subjektov a normalizácie. V záujme prehľadnosti by sa smernica 2001/95/ES mala zrušiť a nahradiť týmto nariadením. [PN 1]
(2) Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, vďaka ktorým nie je priestor na odlišnú transpozíciu a odlišné uplatňovaniev členskými štátmi. Nariadenie je zárukou, že sa právne požiadavky budú v celej Únii vykonávať v rovnakom čase. [PN 2]
(3) Toto nariadenie musí prispieť k dosiahnutiu cieľa uvedeného v článku 169 ZFEÚ. Predovšetkým by sa malo zamerať na zaistenie fungovania vnútorného trhu z hľadiska výrobkov určených pre spotrebiteľov a na tento účel stanoviť jednotné pravidlá, pokiaľ ide o požiadavku všeobecnej bezpečnosti, hodnotiace kritériá a povinnosti hospodárskych subjektov. Keďže pravidlá dohľadu nad trhom vrátane pravidiel týkajúcich sa systému RAPEX sú stanovené v nariadení (EÚ) č. […/…] [o dohľade nad trhom s výrobkami](4), ktoré sa týka aj výrobkov zahrnutých do tohto nariadenia, toto nariadenie nemusí obsahovať žiadne ďalšie ustanovenia o dohľade nad trhom alebo systéme RAPEX.Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa by Únia mala prispievať k ochrane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Vzhľadom na to je toto nariadenie nevyhnutné na splnenie základného cieľa týkajúceho sa vnútorného trhu pre bezpečné výrobky, pričom prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). [PN 3]
(3a) Cieľom tohto nariadenia by malo byť najmä zaistenie fungovania vnútorného trhu z hľadiska výrobkov určených pre spotrebiteľov, a to stanovením jednotných pravidiel, pokiaľ ide o požiadavku všeobecnej bezpečnosti, kritériá na posúdenie bezpečnosti výrobkov a povinnosti hospodárskych subjektov. Keďže pravidlá dohľadu nad trhom vrátane pravidiel týkajúcich sa systému RAPEX sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/…(5)(6), nie sú v tomto nariadení potrebné žiadne ďalšie ustanovenia o dohľade nad trhom ani o systéme RAPEX. [PN 4]
(3b) Bezpečnosť spotrebiteľov závisí vo veľkej miere od aktívneho presadzovania požiadaviek Únie na bezpečnosť výrobkov. Činnosti dohľadu nad trhom vykonávané na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie by sa mali neustále zlepšovať a zefektívňovať, aby reagovali na stále sa meniace výzvy svetového trhu a čoraz zložitejšieho dodávateľského reťazca. Nefunkčný systém dohľadu nad trhom by mohol spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov a oslabiť dôveru občanov vo vnútorný trh. Členské štáty by mali z tohto dôvodu zaviesť systematický prístup na zabezpečenie rastúcej účinnosti dohľadu nad trhom a iných dozorných činností a mali by zabezpečiť ich otvorenosť voči verejnosti a zainteresovaným stranám. [PN 5]
(4) Právne predpisy Európskej únie týkajúce sa potravín, krmív a súvisiacich oblastí stanovujú osobitný režim zaisťujúci bezpečnosť výrobkov, na ktoré sa vzťahujú. Toto nariadenie by sa teda nemalo uplatňovať na uvedené výrobky, okrem materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, keďže tie zahŕňajú riziká, ktoré nie sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004(7) alebo inými osobitnými právnymi predpismi týkajúcimi sa potravín, ktoré upravujú len chemické a biologické riziká týkajúce sa potravín.
(5) Lieky podliehajú posudzovaniu pred uvedením na trh, zahŕňajúcemu analýzu špecifických prínosov a rizík, preto by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
(6) Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na služby. V záujme dosiahnutia ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa by sa však malo uplatňovať na všetky výrobky, ktoré sa používajú, dodávajú alebo sprístupňujú spotrebiteľom v súvislosti s poskytovaním služieb vrátane výrobkov, ktorým sú spotrebitelia priamo vystavení pri poskytovaní služby Z oblasti pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali vyňať zariadenia, na ktorých sa spotrebitelia premiestňujú alebo cestujú a ktoré sú obsluhované poskytovateľom služby, keďže táto otázka sa musí riešiť v súvislosti s bezpečnosťou poskytovanej službyzo strany poskytovateľa služby. [PN 6]
(6a) Na výrobky, ktoré sú určené výlučne na profesionálne použitie, ale ktoré sa následne dostali na spotrebiteľský trh, by sa toto nariadenie malo vzťahovať, pretože môžu predstavovať ohrozenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, keby sa používali za racionálne predvídateľných podmienok. [PN 7]
(6b) Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali vyňať zariadenia, v ktorých spotrebitelia cestujú a ktoré obsluhuje poskytovateľ služby, keďže táto otázka sa musí riešiť v spojitosti s bezpečnosťou poskytovanej služby. [PN 8]
(7) Napriek vývoju harmonizačných právnych predpisov Európskej únie pre špecifické odvetvia, ktoré upravujú bezpečnostné hľadiská špecifických výrobkov alebo kategórií výrobkov, je prakticky nemožné prijať právne predpisy Európskej únie pre všetky spotrebné výrobky, ktoré existujú alebo môžu byť vyvinuté. Naďalej je potrebný legislatívny rámec horizontálnej povahy, ktorý vyplní medzery a zabezpečí ochranu spotrebiteľa, ktorá nie je zaistená iným spôsobom, predovšetkým s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov v súlade s článkami 114 a 169 ZFEÚ.
(8) Pokiaľ ide o spotrebné výrobky, ktorých sa týka toto nariadenie, rozsah uplatňovania jednotlivých častí tohto nariadenia treba zreteľne oddeliť od harmonizačných právnych predpisov Európskej únie pre špecifické odvetvia. Požiadavka všeobecnej bezpečnosti výrobkov a súvisiace ustanovenia kapitoly I tohto nariadeniasa musiaby sa mali uplatňovať pri všetkých spotrebných výrobkoch, povinnosti hospodárskych subjektov by sa však nemali uplatňovať tam, kde harmonizačný právny predpis Európskej únie zahŕňa rovnocenné povinnosti. Ide napríklad o predpisy Európskej únie týkajúce sa kozmetických výrobkov, hračiek, elektrických prístrojov alebo stavebných výrobkov. [PN 9]
(9) V záujme zabezpečenia jednoty medzi týmto nariadením a harmonizačnými právnymi predpismi Únie pre špecifické odvetvia a so zreteľom na špecifické povinnosti hospodárskych subjektov treba ustanovenia o výrobcoch, splnomocnených zástupcoch, dovozcoch a distribútoroch založiť na referenčných ustanoveniach zahrnutých do rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh(8). Harmonizačné právne predpisy Únie by však nemali hospodárskym subjektom prinášať zbytočnú administratívnu záťaž. [PN 10]
(10) Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa nemal obmedziť na žiadnu techniku predaja spotrebných výrobkov, a mal by preto zahŕňať aj predaj na diaľku, ako je elektronický predaj, predaj cez internet a predajné platformy. [PN 11]
(11) Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na použité výrobky, ktoré opätovne vstupujú do dodávateľského reťazca v rámci komerčnej činnosti, za predpokladu, že boli uvedené na trh ako také, a na použité výrobky, ktoré boli pôvodne uvedené na trh po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, s výnimkou tých použitých výrobkov, pri ktorých spotrebiteľ nemôže odôvodnene očakávať, že budú spĺňať najmodernejšie bezpečnostné normy, napríklad starožitností. [PN 12]
(12) Toto nariadenie by sa taktiež malo uplatňovať – a teda zakázať uvádzanie na trh, dovoz, výrobu a vývoz – na spotrebné výrobky, ktoré síce nepatria medzi potraviny, ale potraviny pripomínajú a mohli by spôsobiť, že si ich ľudia, ľahko zameniť tak, že by ich spotrebitelia najmä malé deti mohli vložiť, s potravinami zamenia a následne vložia do úst, budú cmúľať alebo prehltnúťprehltnú, čo by mohlomôže spôsobiť napríklad udusenie, otravu, perforáciu alebo upchanie tráviaceho traktusmrť alebo zranenie osoby. Takéto výrobky imitujúce potraviny doteraz regulovala smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov(9), , ktorá by sa mala zrušiť. [PN 13]
(13) Pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa mali zohľadňovať všetky príslušné hľadiská, najmä vlastnosti,zloženie, autentickosť,materiály, súčasti a vzhľad výrobku a jeho obalu, ako aj kategórie spotrebiteľov, ktoré budú výrobok pravdepodobne používať, pričom treba zohľadniť ich zraniteľnosť, najmä u detí, seniorov a postihnutých osôb. [PN 14]
(13a) Zásada predbežnej opatrnosti, ktorá je ustanovená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a ktorá je opísaná aj v oznámení Komisie z 2. februára 2000 s názvom „O zásade predbežnej opatrnosti“, je základnou zásadou pre bezpečnosť výrobkov a bezpečnosť spotrebiteľov a mala by sa pri stanovovaní kritérií posudzovania bezpečnosti výrobkov primerane zohľadniť. [PN 15]
(13b) V tomto nariadení by sa mali brať do úvahy tzv. výrobky príťažlivé pre deti, ktorých vzhľad, balenie a vlastnosti akýmkoľvek spôsobom pripomínajú hračku alebo iný predmet, všeobecne považovaný za príťažlivý pre deti alebo určený na používanie deťmi. Výrobky príťažlivé pre deti by sa mali posudzovať z hľadiska veľkosti ich rizika a náležitých opatrení potrebných na zmiernenie tohto rizika. [PN 16]
(13c) Pri posudzovaní bezpečnosti výrobku by sa osobitne malo brať do úvahy, či výrobok spôsobil zranenia oznamované v celoeurópskej databáze zranení, zavedenej nariadením (EÚ) č. .../...(10). [PN 17]
(14) Aby nedošlo k prekrývaniu bezpečnostných požiadaviek a konfliktu s ďalšími právnymi predpismi Európskej únie, treba podľa tohto nariadenia považovať za bezpečný ten výrobok, ktorý spĺňa požiadavky harmonizačného právneho predpisu Európskej únie v špecifickom odvetví zameraného na ochranu zdravia a bezpečnosti osôb.
(15) Za súlad výrobkov s právnymi predpismi by mali zodpovedať hospodárske subjekty, a to podľa ich úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa zaistila vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. V tejto súvislosti by sa mali dôsledne zosúladiť ustanovenia týkajúce sa povinností hospodárskych subjektov nachádzajúce sa v rozhodnutí č. 768/2008/ES,keďže sa tým zabezpečia rovnaké podmienky medzi povinnosťami hospodárskych subjektov, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, a tými, na ktoré sa vzťahujú neharmonizované právne predpisy podľa tohto nariadenia. [PN 20]
(15a) V prípade výrobkov, ktoré nepodliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie, európskym normám či vnútroštátnym právnym predpisom o požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia, mali by hospodárske subjekty posudzovať bezpečnosť výrobkov v súlade so špecifickými kritériami, na základe ktorých určia mieru rizika spojeného s výrobkom. Orgány dohľadu nad trhom môžu hospodárskym subjektom poskytovať pomoc pri posudzovaní bezpečnosti. [PN 21]
(15b) S cieľom uľahčiť uvádzanie bezpečných výrobkov na trh by mali mať hospodárske subjekty, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), možnosť plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia vytváraním združení, ktoré budú mať dvojaký cieľ: zaistiť dodržiavanie požiadaviek na bezpečnosť výrobkov a vysoké kvalitatívne normy a znižovať náklady a administratívne zaťaženie jednotlivých podnikov. [PN 22]
(16) Všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia a zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba také výrobky, ktoré sú bezpečné a v zhode s týmto nariadením. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností zodpovedajúcich úlohe každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu.
(16a) Výrobcovia by mali zabezpečiť, aby výrobky, ktoré uvádzajú na trh, boli navrhnuté a vyrobené v súlade s bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. V záujme objasnenia povinností výrobcov a zníženia súvisiacej administratívnej záťaže by mala Komisia zaviesť všeobecnú metodiku Únie na posudzovanie rizík výrobkov a vytvoriť užívateľsky ústretové elektronické nástroje na analýzu rizík. Táto metodika by mala zaviesť efektívny nástroj na posudzovanie rizík, ktorý môžu používať výrobcovia pri navrhovaní výrobkov, pričom bude vychádzať z osvedčených postupov a príspevku zainteresovaných strán. [PN 23]
(16b) Na uľahčenie komunikácie medzi hospodárskymi subjektmi, orgánmi dohľadu nad trhom a spotrebiteľmi by členské štáty mali povzbudzovať hospodárske subjekty k tomu, aby okrem poštovej adresy uvádzali aj svoju internetovú adresu. [PN 24]
(17) Dovozcovia zodpovedajú za to, aby výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré uvádzajú na trh v Únii, spĺňali požiadavky tohto nariadenia. Nariadenie by teda malo obsahovať špecifické povinnosti dovozcov.
(18) Distribútori sprístupňujú výrobky na trhu po ich uvedení na trh výrobcom alebo dovozcom a mali by konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečili, že ich nakladanie s výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad výrobku s týmto nariadením.
(18a) Distribútor by mal zaistiť, aby výrobca a dovozca dodržiavali svoje povinnosti, to znamená overovať, či je na výrobku alebo jeho obale uvedený jeho názov, názov modelu, názov značky alebo adresa, na ktorej možno výrobcu a dovozcu kontaktovať, ako aj číslo výrobnej šarže, sériové číslo alebo iné označenie výrobku umožňujúce jeho identifikáciu. Distribútor by nemal kontrolovať každý výrobok zvlášť, s výnimkou prípadu, ak sa distribútor domnieva, že výrobca alebo dovozca svoje povinnosti nesplnili. [PN 25]
(19) Každý hospodársky subjekt, ktorý buď uvedie výrobok na trh pod vlastným menom alebo ochrannou známkou, alebo upraví výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s požiadavkami tohto nariadenia, by sa mal považovať za výrobcu a prevziať povinnosti výrobcu.
(20) Zabezpečenie identifikácie výrobku a vysledovateľnosti výrobkov v celom dodávateľskom reťazci pomáha identifikovať hospodárske subjekty a prijať účinné nápravné opatrenia proti nebezpečným výrobkom, ako napr. cielené sťahovania výrobkov od používateľa(-ov). Systém identifikácie výrobkov a vysledovateľnosti zaistia, že spotrebitelia a hospodárske subjekty dostanú presné informácie o nebezpečných výrobkoch, čím sa prehĺbi dôvera v trh a predíde sa zbytočným narušeniam obchodu. Výrobky by preto mali obsahovať informácie umožňujúce ich identifikáciu a identifikáciu výrobcu a, v uplatniteľnom prípade, identifikáciu dovozcu. Výrobcovia by mali vypracovať aj technickú dokumentáciu k svojim výrobkom, pričom si môžu vybrať jej najvhodnejší a nákladovo-efektívny spôsob, napr. elektronické prostriedky. Okrem toho by hospodárske subjekty mali vedieť identifikovať subjekty, ktoré ich zásobujú, a tie, ktorým ony dodali výrobok. Na spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tohto nariadenia sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(11).
(20a) Globalizácia, zvýšené využívanie dodávateľských vzťahov a rast medzinárodného obchodu znamenajú, že na svetových trhoch sa obchoduje s väčším množstvom výrobkov, a v tejto súvislosti je nevyhnutná úzka spolupráca medzi svetovými regulačnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami v oblasti bezpečnosti spotrebných výrobkov pri riešení problémov zložitých dodávateľských reťazcov a zvýšeného objemu obchodu. Najmä Komisiu by sa mala nabádať, aby venovala zvýšenú pozornosť bezpečnosti výrobkov už v štádiu návrhu prostredníctvom dvojstrannej spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom v tretích krajinách. [PN 26]
(20b) Súčasné systémy sledovateľnosti a už zavedené postupy označovania treba účinne presadzovať a zlepšovať. Z tohto hľadiska je posúdenie a hodnotenie týkajúce sa použitia využívaných technológií nevyhnutné na zabezpečenie lepšieho výkonu a nižšej administratívnej záťaže pre hospodárske subjekty. Jedným z cieľov tohto nariadenia je neustále zlepšovať systémy sledovateľnosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov a výrobkov. [PN 27]
(20c) V záujme zlepšenia vysledovateľnosti v budúcnosti by Komisia mala posúdiť, ako možno uľahčiť uplatňovanie špecifických technológií vysledovateľnosti a overovania pravosti výrobku. V rámci tohto posúdenia by posudzované technológie mali okrem iného zaisťovať bezpečnosť spotrebných výrobkov, zlepšovať mechanizmus vysledovateľnosti a zabrániť zavádzaniu zbytočnej administratívnej záťaže na hospodárske subjekty s cieľom zamedziť tomu, aby sa príslušné náklady presúvali na spotrebiteľov. [PN 28]
(20d) Na základe zriadenia národných kontaktných miest podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008(12) by kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov mali v členských štátoch fungovať ako informačné centrá pre hospodárske subjekty s cieľom poskytovať týmto subjektom usmernenia a odbornú prípravu o požiadavkách a právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. [PN 29]
(21) Je nevyhnutné, abyZzákladnú požiadavku vysledovateľnosti ustanovenú v tomto nariadení, ktorá zahŕňa uvedenie mena a adresy výrobcu, dopĺňadopĺňala požiadavka uvedenia údaja o pôvode. Údaj o krajine pôvodu navyše pomáha identifikovať skutočné miesto výroby v prípadoch, keď výrobcu nemožno kontaktovať alebo, najmä keď sa jeho udaná adresa sa líši od skutočného miesta výroby,keď úplne chýba meno a adresa výrobcu alebo keď adresa bola na obale, ktorý sa stratil. Tieto informácie môžu uľahčiť prácu orgánov dohľadu nad trhom pri vysledovaní výrobku a zistení jeho skutočného miesta výroby a umožnia kontakty s orgánmi krajín pôvodu v rámci bilaterálnej alebo multilaterálnej spolupráce v oblasti bezpečnosti spotrebných výrobkov v záujme primeraných nadväzujúcich opatrení. [PN 30]
(21a) Údaj o pôvode výrobku by spotrebiteľom uľahčil prístup k informáciám o výrobnom reťazci, čím by sa zvýšila ich informovanosť. Najmä pri uvádzaní mena výrobcu v súlade s plnením povinností hospodárskych subjektov existuje riziko zavádzania spotrebiteľov, keďže údaj o výrobcovi nevyhnutne neumožňuje spotrebiteľovi zistiť krajinu výroby. Označenie pôvodu by tak malo byť jediným spôsobom, ako by spotrebitelia mohli zistiť krajinu produkcie výrobku. [PN 31]
(21b) V niektorých jurisdikciách obchodných partnerov Únie je údaj o pôvode pri označovaní výrobkov a v colných vyhláseniach povinný. Zavedenie údaja o pôvode podľa tohto nariadenia zabezpečí súlad Únie s režimom medzinárodného obchodovania. Keďže požiadavka uvádzať údaj o pôvode sa vzťahuje na všetky nepotravinové výrobky na území Únie, či už dovážané alebo nie, bude v súlade s medzinárodnými obchodnými záväzkami Únie. [PN 32]
(22) V záujme podpory efektívneho a jednotného uplatňovania požiadavky všeobecnej bezpečnosti stanovenej v tomto nariadení je dôležité využívať európske normy týkajúce sa určitých výrobkov a rizík tak, aby sa výrobok, ktorý je v súlade s európskou normou, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, považoval za vyhovujúci uvedenej požiadavke.
(23) Keď Komisia stanoví, že je potrebné prijať európsku normu, ktorá zaistí súlad určitých výrobkov s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa tohto nariadenia, mala by uplatniť príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012(13) a požiadať jednu alebo niekoľko európskych normalizačných organizácií, aby buď navrhli, alebo určili normu, ktorá je vhodná na to, aby zaistila, že výrobky, ktoré tejto norme vyhovujú, možno pokladať za bezpečné. Odkazy na takúto normu by sa mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.
(24) Postupy podania žiadosti o vypracovanie európskej normy na podporu tohto nariadenia, ako aj postupy podania formálnych námietok proti týmto normám by sa mali stanoviť v tomto nariadení a zosúladiť s nariadením (EÚ) č. 1025/2012. V záujme zaistenia celkovej jednoty európskej normalizácie by sa žiadosti o európske normy alebo námietky proti týmto normám mali predkladať výboru zriadenému na základe uvedeného nariadenia po primeranej konzultácii s expertmi členských štátov v oblasti bezpečnosti spotrebných výrobkov a s relevantnými zainteresovanými stranami. [PN 33]
(25) Európske normy, ktorých odkazy boli zverejnené v súlade so smernicou 2001/95/ES, by mali naďalej zaručovať predpoklad splnenia požiadavky všeobecnej bezpečnosti. Normalizačné poverenia vydané Komisiou v súlade so smernicou 2001/95/ES by sa mali považovať za žiadosti o normalizačné práce vydané v súlade s týmto nariadením.
(26) Ak neexistujú žiadne európske normy alebo iné uznané prostriedky na posúdenie bezpečnosti výrobku, posúdenie bezpečnosti výrobku by malo zohľadniť odporúčania Komisie prijaté na tento účel podľa článku 292 ZFEÚ.
(26a) S cieľom zachovania vysokej úrovne zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, v ktorých určí výrobky, kategórie alebo skupiny výrobkov, pri ktorých sa z dôvodu nízkej miery rizika nemusia na výrobku ako takom uvádzať názov, registrované obchodné meno alebo registrovanú obchodnú známku a adresa výrobcu a dovozcu, určí výrobky, kategórie alebo skupiny výrobkov ktoré predstavujú potenciálne závažné riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a špecifikuje údaje, ktoré hospodárske subjekty zbierajú a uchovávajú prostredníctvom systému vysledovateľnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.
(27) V záujme zaistenia jednotných podmienok realizácie tohto nariadenia by sa Európskej komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o výnimku z povinnosti informovať orgány dohľadu nad trhom o výrobkoch predstavujúcich riziko, pokiaľ ide o druh nosiča údajov a jeho umiestnenie na výrobku na účely systému vysledovateľnosti, pokiaľ ide o žiadosti o normalizačné práce podané v európskych normalizačných organizáciách a rozhodnutia o formálnych námietkach proti európskym normám. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(14).
(28) Na prijímanie vykonávacích aktov by sa mal použiť konzultačný postup, pokiaľ ide o rozhodnutia o formálnych námietkach proti európskym normám a keď odkazy na príslušnú európsku normu ešte neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že príslušná norma ešte neviedla k predpokladu o zhode s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v tomto nariadení.
(30) Členské štáty by mali stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa vykonávali. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odstrašujúce a musia a závisieť od charakteru porušenia ustanovení, či bolo porušenie závažné, koľko trvalo, či bolo úmyselné alebo sa opakovalo, rovnako ako od veľkosti podnikov, pokiaľ ide o počet zamestnaných osôb a ročný obrat dotknutých hospodárskych subjektov, s osobitným prihliadnutím na MSP. Porušenia by mali zahŕňať správne sankcie, ktoré sú harmonizované na úrovni Únie.Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby prideľovali prostriedky získané z takýchto sankcií na činnosti dohľadu nad trhom. [PN 34]
(30a) Komisia by mala zverejňovať sankcie s cieľom zvýšiť ich odrádzajúci účinok. Okrem toho by hospodárske subjekty, v ktorých prípade sa zistilo opakované porušenie tohto nariadenia, mali byť zaradené na verejnú čiernu listinu Únie. [PN 35]
(31) Aby sa hospodárske subjekty, členské štáty a Komisia mohli prispôsobiť zmenám zavedeným týmto nariadením, je vhodné stanoviť dostatočné prechodné obdobie až do uplatniteľnosti požiadaviek tohto nariadenia.
(32) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s výrobkami určenými pre spotrebiteľov pri súčasnom zaistení vysokej úrovne ochrany zdravia, bezpečnosti a spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu tohto opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(33) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je najmä zabezpečiť, aby sa v celom rozsahu dodržiaval povinnosť zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a ochrany spotrebiteľa, ako aj v celom rozsahu dodržiavala sloboda podnikať,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet a cieľ úpravy [PN 36]
Cieľom tohto nariadenia je zaistiť náležité fungovanie vnútorného trhu pri súčasnom zaistení vysokého stupňa ochrany zdravia, bezpečnosti a spotrebiteľa. [PN 37]
Toto nariadenie stanovuje pravidlá bezpečnosti spotrebných výrobkov uvedených alebo sprístupnených na trhu Európskej únie.
Ustanovenia tohto nariadenia sú založené na zásade predbežnej opatrnosti. [PN 38]
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie platí pre výrobky, ktoré vzniknú vo výrobnom procese, uvedú sa alebo sprístupnia na trh vrátane on-line trhu, sú nové, použité alebo obnovené a spĺňajú niektoré z týchto kritérií: [PN 39]
a) sú určené pre spotrebiteľov;
b) je pravdepodobné, že za vhodných predpokladateľných okolností ich použijú spotrebitelia, aj keď pri uvedení na trh neboli pre nich nie sú určené; nie je pravdepodobné, že ich použijú spotrebitelia, ak sú určené na výlučné použitie odborníkmi a sú takto aj jasne označené a prezentované; [PN 40]
c) spotrebitelia sú im vystavení v súvislosti s prijímaním poskytovaných služiebspotrebiteľom sa poskytujú pri poskytovaní služby, bez ohľadu na to, či výrobok používa sám spotrebiteľ alebo nie. [PN 41]
2. Toto nariadenie sa netýka výrobkov, ktoré sa sprístupňujú na trhu ako výrobky, ktoré sa pred použitím musia opraviť alebo obnoviť, ani použitých výrobkov, ktoré boli pôvodne uvedené na trh pred...(15). [PN 42]
3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
a) lieky na humánne použitie a na veterinárne použitie;
b) potraviny;
c) materiály a predmety, ktoré sú určené na styk s potravinami, ak riziká súvisiace s týmito výrobkami upravuje nariadenie (ES) č. 1935/2004 alebo iné právne predpisy Európskej únie týkajúce sa potravín;
d) krmivá;
da) zdravotnícke pomôcky vymedzené v smernici Rady 90/385/EHS(16), v smernici Rady 93/42/EHS(17), a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES(18); [PN 43]
e) živé rastliny a zvieratá, geneticky modifikované organizmy a geneticky modifikované mikroorganizmy v obsiahnutom použití, ako aj výrobky z rastlín a zvierat týkajúce sa priamo ich budúcej reprodukcie;
f) vedľajšie živočíšne výrobky a odvodené výrobky;
g) prípravky na ochranu rastlín;
h) zariadenia, na ktorých sa spotrebitelia premiestňujú alebo v nich cestujú a ktoré sú obsluhované poskytovateľom služby v rámci služby poskytovanej spotrebiteľovi;
i) starožitnosti;
ia) stavebné výrobky vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(19); [PN 44]
4. Kapitoly II až IV tohto nariadenia sa netýkajú výrobkov, pri ktorých sa uplatňujú požiadavky určené na ochranu ľudského zdravia a bezpečnosti stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie alebo vyplývajúce z týchto predpisov.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „bezpečný výrobok“ je akýkoľvek autentický výrobok, ktorý vyhovuje požiadavkám harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti. Ak také právne predpisy neexistujú, je to akýkoľvek výrobok, za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok používania vrátane životnosti a, v uplatniteľnom prípade, uvedenia do prevádzky, inštalácie a požiadaviek na údržbu, odbornú prípravu a dohľad nepredstavuje v súvislosti s používaním žiadne riziko alebo len minimálne riziko, ktoré sa považuje za prijateľné a je v súlade s vysokou úrovňou ochrany zdravia a bezpečnosti osôb; [PN 45]
(1a). „model výrobku“ znamená výrobky, pre ktoré je charakteristické, že majú rovnaké alebo podobné základné vlastnosti, pričom prípadné rozdiely nemajú žiaden vplyv na stupeň ich bezpečnosti, ak výrobca alebo dovozca nedokáže opak; [PN 46]
2. „sprístupnenie na trhu“ je dodanie výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;
3. „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;
4. „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok nechá navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza takýto výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;
5. „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;
6. „dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;
7. „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;
8. „hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a distribútor;
9. „medzinárodná norma“ je medzinárodná norma v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;
10. „európska norma“ je európska norma v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;
11. „národná norma“ je národná norma vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;
12. „európska normalizačná organizácia“ je európska normalizačná organizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012;
13. „orgán dohľadu nad trhom“ je orgán dohľadu nad trhom v zmysle vymedzenia v článku 3 bod 12 nariadenia (EÚ) č. .../...(20);
14. „stiahnutie od používateľa“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnuť vrátenie výrobku, ktorý sa už sprístupnil koncovému používateľovi;
15. „stiahnutie z trhu“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby výrobok, ktorý je v dodávateľskom reťazci, bol ďalej sprístupnený na trhu;
16. „harmonizačné právne predpisy Únie“ sú právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh;
17. „závažné riziko“ je každé závažné riziko, vrátane účinkov, ktoré nie sú bezprostredné, ktoré si vyžadujevyžadujú rýchly zásah a nadväzné opatrenia vrátaneprípadov, keď účinky nemusia byť bezprostrednéverejných orgánov. [PN 7]
Článok 4
Požiadavka všeobecnej bezpečnosti
Hospodárske subjekty uvádzajú alebo sprístupňujú na trh Únie len bezpečné spotrebiteľské výrobky.
Článok 4a
Zákaz uvádzania na trh, dovozu, výroby a vývozu výrobkov imitujúcich potraviny
Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zákaz uvádzania na trh, dovozu, výroby a vývozu výrobkov určených pre spotrebiteľov, ktoré síce nepatria medzi potraviny, ale potraviny pripomínajú a mohli by sa s nimi ľahko zameniť vďaka svojmu tvaru, vôni, farbe, vzhľadu, baleniu, označeniu, objemu, veľkosti alebo iným vlastnostiam, čím by mohli ohroziť zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. [PN 48]
Článok 5
Predpoklad bezpečnosti
Na účely tohto nariadenia sa výrobok považuje za výrobok, ktorý spĺňa požiadavku všeobecnej bezpečnosti stanovenú v článku 4 v nasledujúcich prípadoch:
a) pokiaľ ide o riziká upravené požiadavkami určenými na ochranu ľudského zdravia a bezpečnosti stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie alebo vyplývajúcimi z týchto predpisov, ak spĺňa uvedené požiadavky;
aa) ak je pravý, čo znamená, že výrobok ani žiadna prezentácia výrobku nenesie bez súhlasu majiteľa ochrannej známky ochrannú známku, ktorá by bola zhodná s registrovanou obchodnou známkou daného výrobku alebo ktorá by jej bola podobná, čo by viedlo k zavádzaniu spotrebiteľov, pokiaľ ide o skutočnú identitu výrobku; [PN 49]
b) v prípade, že neexistujú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie alebo vyplývajúce z týchto predpisov uvedené v písm. a) tohto článku, pokiaľ ide o riziká upravené európskymi normami, ak spĺňa príslušné európske normy alebo ich časti, pričom odkaz na tieto normy bol zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkami 16 a 17;
c) v prípade, že neexistujú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo vyplývajúce z týchto predpisov uvedené v písm. a) a európske normy uvedené v písm. b), pokiaľ ide o riziká upravené požiadavkami na ochranu zdravia a bezpečnosti stanovenými v práve členského štátu, v ktorom je výrobok sprístupnený na trhu, ak spĺňa uvedené vnútroštátne požiadavkyvyhovuje uvedeným vnútroštátnym pravidlám, pričom tie musia byť v súlade s právom Únie. [PN 50]
Článok 6
Hľadiská hodnotenia bezpečnosti výrobkov
1. Ak neexistujú harmonizačné právne predpisy Európskej únie, európske normy alebo požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti stanovené právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je výrobok sprístupnený na trhu, uvedené v článku 5 písm. a), aa), b) a c), pri hodnotení bezpečnosti výrobku sa zohľadnia nasledujúce hľadiská, predovšetkým:
a) vlastnosti výrobku vrátane autentickosti, zloženia, balenia, návodu na montáž a v uplatniteľnom prípade na inštaláciu a údržbu; [PN 51]
b) vplyv na iné výrobky, ak sa racionálne predpokladá, že sa výrobok bude používať s inými výrobkami;
c) prezentácia výrobku, označenie, všetky varovania a návody na jeho použitie a likvidáciu a všetky ostatné údaje alebo informácie týkajúce sa výrobku;
d) kategóriecharakteristiky spotrebiteľov vystavené riziku pri používaní výrobku za racionálne predvídateľných podmienok, najmä zraniteľných spotrebiteľov; [PN 52]
e) vzhľad výrobku, predovšetkým v prípadoch, keď výrobok, ktorý nie je potravinou, pripomína potravinu a mohol by sa ľahko zameniť s potravinou z dôvodu jeho tvaru, vône, farby, vzhľadu, balenia, označenia, objemu, veľkosti alebo iných vlastností.:
i) hoci nie je potravinou, pripomína potravinu a mohol by sa ľahko zameniť s potravinou z dôvodu jeho tvaru, vône, farby, vzhľadu, balenia, označenia, objemu, veľkosti alebo iných vlastností, alebo
ii) hoci nie je určený na používanie deťmi, pripomína iný predmet, ktorý sa všeobecne považuje za príťažlivý pre deti alebo je určený na používanie deťmi, a to pre jeho vzhľad, balenie a vlastnosti . [PN 53]
Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti alebo dostupnosť iných výrobkov predstavujúcich nižší stupeň rizika nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sa výrobok považoval za nie bezpečný.
2. Pri hodnotení bezpečnosti výrobku na účely odseku 1 tohto článku sa zohľadnia predovšetkým nasledujúce hľadiská (ak sú k dispozícii):
(a) aktuálna úroveň poznatkov a technológie; [PN 54]
aa) racionálne očakávania spotrebiteľa týkajúce sa bezpečnosti z hľadiska charakteru, zloženia a plánovaného použitia výrobkov; [PN 55]
b) iné európske normy, ako tie, na ktoré bol zverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkami 16 a 17;
ba) základné požiadavky uvedené v normalizačných požiadavkách pre európske organizácie pre normalizáciu v súlade s článkom 16, ak Komisia ešte nezverejnila odkaz na harmonizovanú normu v Úradnom vestníku Európskej únie; [PN 56]
c) medzinárodné normy;
d) medzinárodné zmluvy;
e) odporúčania alebo usmernenia Komisie týkajúce sa hodnotenia bezpečnosti výrobkov;
f) národné normy vypracované členským štátom, v ktorom je výrobok sprístupnený;
g) kódexy osvedčených postupov pre bezpečnosť výrobkov platné v príslušnom odvetví;
ga) či výrobok, kategórie alebo skupiny výrobkov spôsobili zranenia oznamované do celoeurópskej databázy zranení, zavedenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../...(21). [PN 57]
(h) racionálne očakávania spotrebiteľa týkajúce sa bezpečnosti. [PN 58]
ha) aktuálna úroveň poznatkov a technológie. [PN 59]
Článok 7
Údaj o pôvode
1. Výrobcovia a dovozcovia zabezpečia, aby sa na výrobku nachádzal údaj o krajine pôvodu výrobku alebo, ak to z dôvodu veľkosti alebo charakteru výrobku nie je možné, aby sa tento údaj nachádzal na balení alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku.
2. Na účely určenia krajiny pôvodu v zmysle odseku 1 tohto článku sa uplatňujú pravidlá nepreferenčného pôvodu vymedzené v článkoch 23 až 2559 až 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(22) vrátane delegovaných aktov, ktoré sa prijmú v súlade s článkom 62 uvedeného nariadenia (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(23). [PN 61]
3. Ak je krajina pôvodu určená v súlade s odsekom 2 členským štátom Únie, výrobcovia a dovozcovia môžu uviesť Úniu alebo konkrétny členský štát.
3a. Výrobcovia môžu údaj o krajine pôvodu uvádzať len v angličtine („Made in [krajina]”), keďže spotrebiteľom je dobre zrozumiteľný. [PN 62]
KAPITOLA II
Povinnosti hospodárskych subjektov
Článok 8
Povinnosti výrobcov
1. Výrobcovia pri uvádzaní svojich výrobkov na trh zabezpečujú, aby tieto výrobky boli navrhnuté a vyrobené v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v článku 4.
2. Výrobcovia zabezpečia zavedenie postupov na zachovanie zhody sériovej výroby s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v článku 4.
3. Úmerne k možným rizikám, ktoré predstavuje výrobok, výrobcovia vykonávajú v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov na základe náhodného výberu skúšky vzoriek výrobkov sprístupnených na trhu, vybraných pod kontrolou súdneho úradníka alebo inej kvalifikovanej osoby, ktorú určí každý členský štát, vyšetrujú sťažnosti a vedú register sťažností, výrobkov, ktoré nie sú v zhode, a prípadov stiahnutí výrobkov od používateľa(-ov) a o každom takomto monitorovaní informujú distribútorov. Tieto informácie sa sprístupňujú na požiadanie orgánom dohľadu. [PN 63]
3a. V prípade, že výrobky sprístupnené na trhu podliehajú rozhodnutiu Komisie prijatého podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. .../....(24), výrobcovia alebo podľa potreby dovozcovia v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a úmerne k možnému riziku výrobku vykonávajú aspoň raz za rok testovanie reprezentatívnych vzoriek výrobkov sprístupnených na trhu, vybraných pod kontrolou súdneho úradníka alebo inej kvalifikovanej osoby, ktorú určí každý členský štát. [PN 64]
4. Úmerne k možným rizikám výrobku výrobcovia vypracujú technickú dokumentáciu. Technická dokumentácia obsahuje (primerane výrobku): [PN 65]
a) všeobecný opis výrobku a jeho najdôležitejších vlastností relevantných pre hodnotenie bezpečnosti výrobku;
b) analýzu možných rizík súvisiacich s výrobkom a riešení prijatých na odstránenie alebo zmiernenie takýchto rizík vrátane výsledkov testov, ktoré uskutočnil výrobca alebo iná strana v jeho mene;
c) v uplatniteľnom prípade zoznam európskych noriem uvedených v článku 5 písm. b), alebo požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti stanovených v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je výrobok sprístupnený na trhu, uvedených v článku 5 písm. c) alebo iných hľadísk uvedených v článku 6 ods. 2, ktoré sa uplatňujú na účely splnenia požiadavky všeobecnej bezpečnosti stanovenej v článku 4.
Ak sa niektorá z európskych noriem, požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti alebo iných hľadísk uvedených v prvom pododseku písm. c) uplatnila len čiastočne, uvedú sa časti, ktoré sa uplatnili.
5. Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu 10 rokov od uvedenia výrobku na trh v papierovej alebo elektronickej forme k dispozícii preorgánydohľadu nad trhom a na odôvodnené vyžiadanie ju sprístupnia týmto orgánom dohľadu nad trhom. [PN 66]
6. Výrobcovia zabezpečia, aby na ich výrobkoch bolo uvedené typové číslo, alebo číslo výrobnej šarže, alebo sériové číslo alebo akýkoľvek iný údaj, ktorý umožní identifikáciu výrobku, pričom tento údaj je ľahko viditeľný a čitateľný pre spotrebiteľov alebo, ak to rozmer alebo charakter výrobku neumožňujú, aby sa požadované informácie uvádzali na obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku.
Ak informácie umožňujúce identifikáciu výrobku nie sú uvedené priamo na výrobku, výrobcovia dostatočne viditeľným spôsobom vyjadria, že nosič s týmito informáciami treba uchovať. [PN 67]
6a. Výrobcovia výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie prijaté podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. .../....(25), vypracujú zoznam modelov výrobkov s fotografiami a akýmkoľvek vhodným spôsobom ho sprístupnia verejnosti a iným hospodárskym subjektom.
Výrobca poskytne na požiadanie orgánom dohľadu nad trhom a každému hospodárskemu subjektu, ktorému svoje výrobky distribuuje, dôkazy o existencii rozdielnych základných vlastností svojich modelov výrobkov v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 bodu 1a tohto nariadenia. [PN 68]
7. Výrobcovia na výrobku, alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. V adrese musí byť uvedené jedno konkrétne miesto, na ktorom možno výrobcu kontaktovať.
8. Výrobcovia zabezpečia, aby boli k výrobku priložené jasné a zrozumiteľné pokyny a bezpečnostné informácie pre spotrebiteľa v jazyku, ktorému spotrebitelia bez problémov rozumejú, určenom členským štátom, v ktorom je výrobok sprístupnený, okrem prípadov, keď výrobok možno bezpečne a v súlade s účelom určenia výrobcu použiť bez takýchto pokynov a bezpečnostných informácií. [PN 69]
Členské štáty informujú Komisiu o všetkých ustanoveniach, ktoré prijali na účely určenia požadovaného jazyka(-ov).
9. Výrobcovia zabezpečia, aby mali zavedené postupy prijímania nápravných opatrení na sťahovanie svojich výrobkov z trhu alebo sťahovanie od používateľov. Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je bezpečný alebo sa iným spôsobom nezhoduje s týmto nariadením, bezodkladne prijmú potrebné nápravné opatrenie s cieľom dosiahnuť zhodu predmetného výrobku, jeho stiahnutie z trhu alebo stiahnutie od používateľa(-ov), ak je to potrebné, a varovať spotrebiteľov ohrozených výrobkami, ktoré nie sú v zhode s požiadavkami. Okrem toho v prípade, že výrobok nie je bezpečný, výrobcovia o tom bezodkladne informujú príslušné orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť a o prijatých nápravných opatreniach, ako aj o výsledkoch týchto nápravných opatrení. [PN 70]
Článok 9
Splnomocnení zástupcovia
1. Výrobca môže na základe písomného splnomocnenia vymenovať splnomocneného zástupcu.
Povinnosti stanovené v článku 8 ods. 1 a 4 nie sú súčasťou splnomocnenia splnomocneného zástupcu.
2. Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení od výrobcu. Splnomocnenie musí splnomocnenému zástupcovi umožňovať minimálne vykonávanie týchto úloh:
a) na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku; [PN 71]
b) spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri akomkoľvek prijatom opatrení zameranom na odstránenie rizík, ktoré predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje jeho splnomocnenie.
Článok 10
Povinnosti dovozcov
1. Dovozcovia pred uvedením výrobku na trh zabezpečia, že výrobok vyhovuje požiadavke všeobecnej bezpečnosti stanovenej v článku 4 a že výrobca splnil požiadavky stanovené v článku 8 ods. 4, 6 a 7.
2. Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami tohto nariadenia, nesmie uviesť výrobok na trh, kým sa nezaručí požadovaná zhoda. Navyše, ak výrobok nie je bezpečný, dovozca o tom informuje výrobcu a orgány dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom je usadený.
3. Dovozcovia na výrobku, alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku, uvedú svoje meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať. Dovozcovia sa ubezpečia, ženesmú prekryť žiadne povinné informácie na označení dodanomani bezpečnostné informácie dodané výrobcom neprekrýva žiadne iné označenie. [PN 72]
4. Dovozcovia zabezpečia, aby boli k výrobku priložené pokyny a bezpečnostné informácie v jazyku, ktorému spotrebitelia bez problémov rozumejú, určenom členským štátom, v ktorom je výrobok sprístupnený, okrem prípadov, keď výrobok možno bezpečne a v súlade s účelom určenia výrobcu použiť bez takýchto pokynov a bezpečnostných informácií.
Členské štáty informujú Komisiu o všetkých ustanoveniach, ktoré prijali na účely určenia požadovaného jazyka(-ov).
5. Dovozcovia zabezpečia, aby v čase, v ktorom sú za výrobok zodpovední, nedošlo k ohrozeniu dodržania požiadavky na všeobecnú bezpečnosť stanovenej v článku 4 a zhody výrobku s ustanoveniami článku 8 ods. 6 z dôvodu skladovacích či prepravných podmienok.
6. Úmerne k možným rizikám, ktoré predstavuje výrobok, dovozcovia vykonávajú v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti osôb a na základe náhodného výberu skúšky vzoriek výrobkov uvádzaných na trh, vyšetrujú sťažnosti a vedú register sťažností, výrobkov, ktoré nie sú v zhode, a prípadov stiahnutí výrobkov od používateľa(-ov) a o tomto monitorovaní informujú výrobcov a distribútorov. [PN 73]
7. Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý uviedli na trh, nie je bezpečný alebo sa iným spôsobom nezhoduje s týmto nariadením, bezodkladne prijmú nevyhnutné nápravné opatrenie s cieľom dosiahnuť podľa okolností zhodu predmetného výrobku, jeho stiahnutie z trhu alebo stiahnutie od používateľov, ak je to potrebné, podľa potreby. Okrem toho v prípade, že výrobok nie je bezpečný, dovozcovia o tom bezodkladne informujú orgány dohľadu nad trhom členských štátov, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť a o prijatých nápravných opatreniach, ako aj o výsledkoch týchto nápravných opatrení. [PN 74]
8. Dovozca uchováva technickú dokumentáciu 10 rokov od uvedenia výrobku na trh a na vyžiadanie ju sprístupní orgánomv papierovej alebo elektronickej forme k dispozícii preorgány dohľadu nad trhom a na odôvodnené vyžiadanie ju poskytne týmto orgánom. [PN 75]
Článok 11
Povinnosti distribútorov
1. Distribútori pri sprístupňovaní výrobku na trhu náležite zohľadňujú požiadavky stanovené v tomto nariadení.
2. Distribútori pred sprístupnením výrobku na trhu overia, či výrobca a dovozca splnili požiadavkysú na výrobku uvedené požadované informácie stanovené v článku 8 ods. 6, 7 a 8 a v článku 10 ods. 3 a 4, podľa uplatniteľného prípadu. Distribútori nesmú prekryť žiadne povinné informácie ani bezpečnostné informácie, ktoré poskytol výrobca alebo dovozca. [PN 76]
3. Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami tohto nariadenia, nesmie výrobok sprístupniť na trhu, kým sa nezaručí požadovaná zhoda. Navyše, ak výrobok nie je bezpečný, distribútor o tom informuje výrobcu alebo dovozcu (podľa uplatniteľného prípadu), ako aj orgán dohľadu nad trhom členského štátu, v ktorom je distribútor usadený.
4. Distribútori zabezpečia, aby v čase, v ktorom sú za výrobok zodpovední, nedošlo k ohrozeniu dodržania požiadavky na všeobecnú bezpečnosť stanovenej v článku 4 a zhody výrobku s ustanoveniami článku 8 ods. 6, 7 a 8 a článku 10 ods. 3 a 4 z dôvodu skladovacích či prepravných podmienok, podľa uplatniteľného prípadu.
4a. Podľa toho, aké riziko môže výrobok predstavovať, môžu distribútori v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov testovať výrobky sprístupnené na trhu, a to výberom náhodných vzoriek. [PN 77]
5. Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvod domnievať sa, že výrobok, ktorý sprístupnili na trhu, nie je bezpečný alebo nie je v zhode s článkom 8 ods. 6, 7 a 8 a článkom 10 ods. 3 a 4, podľa uplatniteľného prípadu, bezodkladne zabezpečia prijatie nevyhnutných nápravných opatrení s cieľom dosiahnuť zhodu predmetného výrobku, jeho stiahnutie z trhu alebo stiahnutie od používateľa(-ov), ak je to potrebné. Okrem toho v prípade, že výrobok nie je bezpečný, distribútori o tom bezodkladne informujú výrobcu alebo dovozcu (podľa uplatniteľného prípadu), ako aj orgány dohľadu nad trhom tých členských štátov, v ktorých výrobok sprístupnili na trhu, pričom uvedú podrobné údaje, najmä o riziku pre zdravie a bezpečnosť a o prijatých nápravných opatreniach, ako aj o výsledkoch týchto nápravných opatrení. [PN 78]
Článok 12
Prípady, v ktorých sa povinnosti výrobcov vzťahujú na dovozcov a distribútorov
Dovozca alebo distribútor sa považuje za výrobcu na účely tohto nariadenia a vzťahujú sa naňho povinnosti výrobcu vyplývajúce z článku 8 v prípadoch, keď uvedie výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou alebo upraví výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad výrobku s požiadavkami tohto nariadenia.
Článok 13
Výnimky z určitých povinností výrobcov, dovozcov a distribútorov
1. Povinnosť informovať orgány dohľadu nad trhom v súlade s článkom 8 ods. 9, článkom 10 ods. 2 a 7 a článkom 11 ods. 3 a 5 sa neuplatňuje v prípade, keď sú splnené tieto podmienky:
a) nebezpečný je len obmedzený počet dobre identifikovaných výrobkov;
b) výrobca, dovozca alebo distribútor vie preukázať, že riziko má úplneskutočne pod kontrolou a nemôže sa ním už ohroziť zdravie a bezpečnosť, čím zabráni akémukoľvek ohrozeniu zdravia a bezpečnosti osôb; [PN 79]
(c) príčina rizika výrobku je taká, že poznatky o nej nepredstavujú informácie užitočné pre tieto orgány alebo pre verejnosť. [PN 80]
2. Situácie, ktoré spĺňajú podmienky odseku 1 tohto článku, môže určiť Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a, v ktorých určí výrobky, kategórie alebo skupiny výrobkov, pri ktorých sa z dôvodu nízkej miery rizika nemusia na výrobku ako takom uvádzať informácie stanovené v článku 8 ods. 7 a článku 10 ods. 3.
Článok 14
Identifikácia hospodárskych subjektov
1. Hospodárske subjekty poskytnú uvedú na požiadanie orgánovorgánom dohľadu nad trhom tieto informácie: [PN 81]
a) každý hospodársky subjekt, ktorý im výrobok dodal;
b) každý hospodársky subjekt, ktorému výrobok dodali.
2. Hospodárske subjekty musia dokázať predložiť informácie uvedené v odseku 1v lehote 10 rokov od dátumu, keď im bol dodaný výrobok, a v lehote 10 rokov od dátumu, keď dodali výrobok.
2a. Ak hospodárske subjekty poskytnú informácie uvedené v odseku 1, orgány dohľadu nad trhom narábajú s takými informáciami ako s dôvernými. [PN 82]
Článok 15
Vysledovateľnosť výrobkov
1. Komisia môže pri niektorých výrobkoch, kategóriách alebo skupinách výrobkov, ktoré sú z dôvodu špecifických vlastností alebo špecifických podmienok distribúcie či použitia typické v tom, že predstavujú závažné riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb, a prípadne po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vyžadovať od hospodárskych subjektov, ktoré uvádzajú a sprístupňujú predmetné výrobky na trh, aby zriadili alebo uplatňovali systém vysledovateľnosti. [PN 83]
2. Systém vysledovateľnosti zahŕňa zber a uchovávanie údajov elektronickými prostriedkami, umožňujúc tak identifikáciu výrobku a hospodárskych subjektov zapojených do dodávateľského reťazca, ako aj priloženie nosiča údajov k výrobku, jeho baleniu alebo do sprievodnej dokumentácie, umožňujúc prístup k daným údajom.
3. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 18a delegované akty, v ktorých sa:
a) určia výrobky, kategórie alebo skupiny výrobkov typické v tom, že predstavujú závažné riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb podľa odseku 1 tohto článku. Komisia v príslušných delegovaných aktoch uvedie, či použila metódu analýzy rizika podľa rozhodnutia Komisie 2010/15/EÚ(26), alebo podrobne opíše použitú metódu, ak uvedená metóda nie je pre príslušný výrobok vhodná; [PN 84]
b) špecifikujú údaje, ktoré hospodárske subjekty zbierajú a uchovávajú prostredníctvom systému vysledovateľnosti uvedeného v odseku 2 tohto článku.
4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov určiť typ nosiča údajov a jeho umiestnenie podľa odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.
5. Pri prijímaní aktov uvedených v odsekoch 3 a 4 Komisia zohľadňuje nasledujúce skutočnosti:
a) nákladovú efektívnosť aktov vrátane ich vplyvu na podniky, predovšetkým MSP;
b) zlučiteľnosť so systémami vysledovateľnosti dostupnými na medzinárodnej úrovni.
Článok 15a
Kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov
1. Členské štáty určia na svojich územiach kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov a oznámia ich kontaktné údaje ostatným členským štátom a Komisii.
2. Komisia zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam kontaktných miest pre bezpečnosť výrobkov a zverejňuje ho v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia túto informáciu sprístupní aj na svojej internetovej stránke. [PN 85]
Článok 15b
Úlohy kontaktných miest pre bezpečnosť výrobkov
1. Kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov poskytujú na požiadanie, okrem iného, hospodárskeho subjektu alebo príslušného orgánu iného členského štátu tieto informácie:
a) technické pravidlá uplatniteľné na osobitný typ výrobkov na území sídla týchto kontaktných miest pre bezpečnosť výrobkov a informácie o tom, či daný typ výrobku podľa právnych predpisov daného členského štátu podlieha požiadavke predchádzajúceho povolenia, spolu s informáciami o zásade vzájomného uznávania ustanovenej v nariadení (ES) č. 764/2008 a o uplatňovaní tohto nariadenia na území daného členského štátu;
b) kontaktné údaje príslušných orgánov v rámci daného členského štátu, umožňujúce priamy kontakt na ne, vrátane podrobných údajov o orgánoch zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním predmetných technických pravidiel na území daného členského štátu;
c) opravné prostriedky všeobecne dostupné na území daného členského štátu v prípade sporu medzi príslušnými orgánmi a hospodárskym subjektom.
2. Kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov odpovedajú na každú žiadosť uvedenú v odseku 1 do 15 pracovných dní od jej prevzatia.
3. Kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov v členskom štáte, v ktorom dotknutý hospodársky subjekt uviedol daný výrobok na trh v súlade s právnymi predpismi, môžu hospodárskemu subjektu alebo príslušnému orgánu uvedenému v článku 6 nariadenia (ES) č. 764/2008 poskytnúť všetky relevantné informácie alebo zistenia.
4. Členské štáty zriadia v rámci kontaktných miest pre bezpečnosť výrobkov kancelárie s cieľom celkovo uľahčiť odbornú prípravu o právnych predpisoch a požiadavkách z oblasti bezpečnosti výrobkov a šíriť informácie medzi priemyselnými odvetviami v záujme podpory vzdelávania hospodárskych subjektov o požiadavkách na bezpečnosť výrobkov.
5. Kontaktné miesta pre bezpečnosť výrobkov nevyberajú za poskytnutie informácií podľa odseku 1 žiadne poplatky. [PN 86]
KAPITOLA III
Európske normy, ktoré zabezpečujú predpoklad zhody
Článok 16
Žiadosti o normalizačné práce predložené európskym normalizačným organizáciám
1. Komisia môže požiadať jednu alebo viac európskych normalizačných organizácií, aby navrhli alebo identifikovali európsku normu, ktorá by zaručovala, že výrobky vyhovujúce tejto norme alebo jej časti vyhovujú požiadavke všeobecnej bezpečnosti stanovenej v článku 4. S prípadným zohľadnením stanovísk relevantných zainteresovaných subjektov Komisia určí požiadavky na obsah, ktoré musí splniť požadovaná európska norma, ako aj termín jej prijatia. [PN 87]
Komisia prijme žiadosť uvedenú v prvom pododseku tohto odseku formou vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.
2. Príslušná európska normalizačná organizácia do jedného mesiaca od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1 uvedie, či akceptuje túto žiadosť.
3. Pri predložení žiadosti o financovanie Komisia informuje príslušné európske normalizačné organizácie o udelení grantu na navrhnutie európskej normy do dvoch mesiacov od doručenia potvrdenia o akceptovaní žiadosti uvedenom v odseku 2.
4. Európske normalizačné organizácie informujú Komisiu o činnosti súvisiacej s prípravou európskej normy uvedenej v odseku 1. Komisia spolu s európskymi normalizačnými organizáciami posúdi súlad európskych noriem navrhnutých alebo identifikovaných európskymi normalizačnými organizáciami so svojou pôvodnou žiadosťou.
5. Ak európska norma spĺňa požiadavky, ktoré si kladie za cieľ, a požiadavku všeobecnej bezpečnosti stanovenú v článku 4, Komisia bezodkladne uverejní odkaz na predmetnú európsku normu v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 17
Formálne námietky proti európskym normám
1. Ak sa členský štát domnieva, že európska norma uvedená v článku 16 nespĺňa v plnej miere požiadavky, ktoré si kladie za cieľ, ani požiadavku všeobecnej bezpečnosti stanovenú v článku 4, informuje o tom Komisiu a doplní podrobné vysvetlenie. Komisia rozhodne o tom prostredníctvom vykonávacích aktov, či:
a) uverejní, neuverejní alebo uverejní s obmedzením odkazy na príslušnú európsku normu v Úradnom vestníku Európskej únie;
b) ponechá, ponechá s obmedzením alebo zruší odkazy na príslušnú európsku normu v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Komisia zverejní informácie o európskych normách, o ktorých sa rozhodovalo podľa odseku 1, na svojej webovej stránke.
3. Komisia informuje o rozhodnutí uvedenom v odseku 1 príslušnú európsku normalizačnú organizáciu a v prípade potreby požiada o revíziu príslušnej európskej normy.
4. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 19 ods. 2.
5. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.
KAPITOLA IV
Záverečné ustanovenia
Článok 18
Sankcie
1. Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných, ktorými zavedú primerané sankcie uplatniteľné na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do ...(27)[vložiť dátum – 3 mesiace pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia] a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá sa dotkne uvedených ustanovení. [PN 88]
2. StanovenéSsankcie uvedené v odseku 1 zohľadnia veľkosť podnikov a predovšetkým situáciu malých a stredných podnikovmusia byť účinné, primerané a odrádzajúce. V sankciách sa berie do úvahy závažnosť, trvanie a prípadne úmyselný charakter protiprávneho konania. Okrem toho sa v sankciáchberie do úvahy, či . Sankcie sa môžu zvýšiť, ak sa príslušný hospodársky subjekt už dopustil podobného porušenia a môžu zahŕňať trestné postihy za závažné porušenia. [PN 89]
2a. Administratívne sankcie uplatniteľné pri porušení prinajmenšom vyvážia ekonomickú výhodu, ktorá sa porušením sledovala, ale nesmú prekročiť 10 % ročného obratu alebo jeho odhadu. Uložené sankcie môžu byť vyššie než 10 % ročného obratu alebo jeho odhadu, keď je to potrebné na kompenzáciu ekonomickej výhody sledovanej porušením. Sankcie môžu zahŕňať trestnoprávne sankcie za závažné porušenia. [PN 90]
2b. Členské štáty informujú Komisiu o druhu a veľkosti uložených sankcií podľa tohto nariadenia, identifikujú skutočné porušenia tohto nariadenia a uvedú totožnosť hospodárskych subjektov, ktorým boli uložené sankcie. Komisia bezodkladne sprístupní tieto informácie verejnosti elektronicky a podľa potreby aj inými prostriedkami.
Komisia na základe informácií získaných podľa prvého odseku zverejňuje a aktualizuje čiernu listinu hospodárskych subjektov v celej Únii, o ktorých sa opakovane zistilo, že úmyselne porušujú toto nariadenie. [PN 91]
Článok 18a
Vykonávanie delegovaných právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 3 a článku 15 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ...(28).
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 3 a článku 15 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 3 a článku 15 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 19
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Na účely článku 16 a 17 tohto nariadenia Komisii pomáha výbor zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. Keď sa má stanovisko výboru podľa odseku 1 druhého pododseku získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku vtedy, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
Článok 21
Hodnotenie
Najneskôr ... (29)a potom každých päť rokov Komisia zhodnotí jeho uplatňovanie a postúpi hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe sa zhodnotí, či nariadenie dosiahlo stanovené ciele, predovšetkým pokiaľ ide o rozšírenie ochrany spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami v zmysle článku 4 tohto nariadenia, pričom sa zohľadní jeho vplyv na podniky, predovšetkým malé a stredné podnikyMSP. V tejto správe sa posúdia tiež dôsledky a prínosy nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. [PN 92]
Článok 22
Zrušenie
1. Smernica 2001/95/ES sa týmto zrušuje s účinnosťou od ...(30).
2. Smernica 87/357/EHS sa týmto zrušuje s účinnosťou od ...*.
3. Odkazy na smernicu 2001/95/ES a smernicu 87/357/EHS sa považujú za odkazy na toto nariadenie a ich znenie je v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.
Článok 23
Prechodné ustanovenia
1. Členské štáty nebránia tomu, aby sa sprístupňovali na trhu výrobky upravené smernicou 2001/95/ES, ktoré sú v súlade s uvedenou smernicou a ktoré už boli uvedené na trh pred ...*.
2. Európske normy, odkaz na ktoré bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade so smernicou 2001/95/ES, sa pokladajú za európske normy uvedené v článku 5 písm. b) toho nariadenia.
3. Normalizačné poverenia vydané Komisiou v súlade so smernicou 2001/95/ES európskej normalizačnej organizácií by sa mali považovať za žiadosti o normalizačné práce uvedené v článku 15 ods. 1 tohto nariadenia.
Nariadenie Európskeho parlamentu aRady (EÚ) č. .../... z ...o dohľade nad trhom v súvislosti s výrobkami a o zmene a doplnení smernice Rady89/686/EHS a 93/15/EHS, a smernice 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 1999/5/ES, 2000/9/ES, 2000/14/ES, 2001/95/ES, 2004/108/ES, 2006/42/ES, 2006/95/ES, 2007/23/ES, 2008/57/ES, 2009/48/ES, 2009/105/ES, 2009/142/ES, 2011/65/EÚ, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (ES) č. 764/2008 a (ES) č. 765/2008 (Ú. v. EÚ .... )
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).
Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Ú. v. ES L 192, 11.7.1987, s. 42).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011 , ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Smernica Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS; (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
Rozhodnutie Komisie 2010/15/EÚ zo 16. decembra 2009, ktorým sa stanovujú usmernenia pre riadenie systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného podľa článku 12 a pre riadenie oznamovacieho postupu vytvoreného podľa článku 11 smernice 2001/95/ES (smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov) (Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2010, s. 1).