Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na prácu skupiny Komisie na vysokej úrovni nezávislých zainteresovaných strán pre oblasť administratívnej záťaže,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vhodnosť právnych predpisov EÚ (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na Akčný plán Komisie pre podnikanie 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o „zlepšení prístupu MSP k financovaniu“(1),

–  so zreteľom na smernicu o boji proti oneskoreným platbám (smernica 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady),

–  so zreteľom na prieskum, ktorý vykonala Rada európskych zamestnávateľov hutníckeho a strojárskeho priemyslu a priemyslu založeného na technológiách (CEEMET), s názvom „Flexibilné pracovné zmluvy, ktoré reagujú na meniacu sa situáciu na trhu a uspokojujú potreby zamestnancov“(2),

–  so zreteľom na nový program pre zamestnanosť a sociálnu inováciu, ktorý okrem iného rozšíri podporu pre poskytovateľov mikroúverov v rámci súčasného európskeho nástroja mikrofinancovania Progress,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom „Globálny aspekt: potenciál tvorby pracovných miest v nových medzinárodných podnikoch“,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2013 s názvom „Verejná politika a podpora reštrukturalizácie MSP“,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2010 s názvom „Opatrenia v prospech zamestnanosti“,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0101/2014),

A.  keďže čas na založenie podnikania v Európe sa v členských štátoch líši a pohybuje sa od 4 do 40 dní, čo môže mať vplyv na tvorbu pracovných miest;

B.  keďže v niektorých členských štátoch boli zistené rôzne faktory vrátane nepružnosti trhu práce, ktoré majú negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest, a kombinácia pružnosti a istoty pracovného miesta môže poskytnúť vhodnejší rámec;

C.  keďže jednotný trh a európsky potenciál ľudských zdrojov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v stratégii Európa 2020;

D.  keďže MSP sú chrbtovou kosťou hospodárstva EÚ a majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest a sú zodpovedné za 85 % novovytvorených pracovných miest;

E.  keďže 20,7 mil. MSP predstavuje viac ako 67 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ, pričom 30 % pripadá na mikropodniky;

F.  keďže náklady na zamestnanca v záujme dodržiavania regulačných povinností môžu byť viac ako desaťkrát vyššie pre MSP ako pre veľké podniky (COM(2011)0803);

G.  keďže z dôvodu finančnej a tým aj úverovej krízy, ktorá vznikla v jej dôsledku, čelia MSP extrémne vysokým nákladom na úvery a znižovaniu ich dostupnosti; keďže podľa Inštitútu pre medzinárodné financie menšie podniky v okrajových členských štátoch platia za bankové úvery o 4 až 6 percentuálnych bodov viac ako ich partneri v strednej Európe, čím ich výrazne znevýhodňujú a ohrozujú tak vyhliadky regiónu na hospodárske oživenie a tvorbu nových pracovných miest;

H.  keďže podnikové dlhopisy, akcie a sekuritizačné trhy v Európe sú aj naďalej relatívne málo rozvinuté v porovnaní s ostatnými ekonomikami, a nebankové financovanie zostáva pre MSP z veľkej časti nedostupné, ohrozuje potenciál ich rastu a vytvárania pracovných miest;

I.  zdôrazňuje, že účinné poskytovanie služieb má zásadný význam pre budúci rast, inováciu a tvorbu pracovných miest;

J.  keďže zatiaľ čo máme najlepšie vzdelanú generáciu mladých ľudí v histórii Európy a členské štáty investovali obrovské množstvo finančných prostriedkov do vzdelávania a odbornej prípravy, naša mládež je do veľkej miery odrezaná od trhu práce a jej zručnosti zostávajú nevyužité, pretože sa uchádzajú o dočasné a slabo platené pozície;

K.  keďže Európsky sociálny fond zohral významnú úlohu v súvislosti s pomocou členským štátom poskytovať príležitosti a odbornú prípravu pre nezamestnaných, aby sa mohli znovu začleniť do trhu práce;

L.  keďže miera nezamestnanosti mladých Európanov vo veku 15 – 24 rokov dosahuje neudržateľnú mieru 23 % a viac ako 50 % v tých členských štátoch, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou; keďže táto masová nezamestnanosť mládeže vedie k obrovskému odlivu mozgov a značne znižuje našu schopnosť udržateľného rastu do budúcnosti;

M.  keďže EÚ je ohrozená vyhliadkou rastu bez tvorby pracovných miest, ktorý bude aj naďalej oslabovať sociálnu a ekonomickú štruktúru našich spoločností, ako aj dlhodobé vyhliadky EÚ, ktoré na rovnakej úrovni konkurujú globalizovanej znalostnej ekonomike;

Tvorba pracovných miest

1.  vyjadruje znepokojenie nad nákladmi, zložitosťou a časom, ktoré sú potrebné na založenie podniku v niektorých častiach Európskej únie, čo všetko môže mať negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest v budúcnosti; je presvedčený, že ak má EÚ zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a vytvárať viac pracovných miest, členské štáty sa musia snažiť o zjednodušenie a urýchlenie tohto procesu, ponúkať primeranú pomoc a podporu a zlacniť tento proces;

2.  konštatuje, že mladé podniky, ktoré sa po svojom založení rýchlo a intenzívne internacionalizujú, vykazujú sľubný prínos k hospodárstvu tým, že ako také vytvárajú inováciu, podporujú inováciu v iných podnikoch, zapájajú sa do medzinárodných dodávateľských reťazcov a vytvárajú udržateľné a kvalitné pracovné miesta; zdôrazňuje však, že tieto podniky čelia veľkým výzvam v počiatočnej fáze, ktorá sa musí realizovať rýchlo, pričom zároveň majú nízku úroveň kapitálu, takže by pre ne boli prínosom nízke náklady, jednoduché a zrýchlené postupy zakladania podnikov;

3.  konštatuje, že globálne trendy vytvorili konkurenčné tlaky, ale aj príležitosti pre podniky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty vytvorili správny regulačný a fiškálny rámec s cieľom posilniť vytváranie pracovných miest pri súčasnom zaistení bezpečného pracovného prostredia;

4.  domnieva sa, že v záujme vytvorenia priaznivejšieho prostredia na tvorbu pracovných miest musia členské štáty, prípadne s podporou Únie, zaviesť reformy potrebné na riešenie týchto faktorov: zručnosti, úroveň kvalifikácie, podnikanie, vplyv demografickej zmeny, prístup na trh, financovanie, trh práce, pracovné práva, administratívne náklady a lepšia právna regulácia;

5.  zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre zlepšovanie konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľnosti a potenciálu tvorby pracovných miest v prípade európskych MSP, a konštatuje, že v rámci programu Horizont 2020 a EIT sa kladie veľký dôraz na vytváranie a podporu inovatívnych MSP s vysokou mierou rastu;

6.  zdôrazňuje potenciál zamestnanosti ekologického hospodárstva, ktorý by podľa odhadov Komisie mohol do roku 2020 priniesť 5 miliónov pracovných miest len v samotných sektoroch energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví, predvídali budúce zručnosti pracovníkov a zaistili kvalitné ekologické pracovné miesta;

7.  poukazuje na dôležitú úlohu dohôd EÚ o voľnom obchode pri vytváraní a udržaní investícií a pracovných miest v členských štátoch EÚ;

8.  zastáva názor, že stály rozvoj a prehlbovanie vnútorného trhu EÚ vytvára množstvo nových významných príležitostí pre podniky všetkých veľkostí, ktoré jasne vyžadujú pružný rámec ustanovení na podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, pričom na ich hladké fungovanie je potrebný súbor minimálnych regulačných noriem, najmä pokiaľ ide o verejné zdravie a bezpečnosť, bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku, bezpečnosť potravín a ochranu životného prostredia;

Kvalifikácia

9.  domnieva sa, že EÚ čelí vážnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nevhodnému rozloženiu kvalifikácií v niektorých regiónoch a sektoroch, ktoré brzdia hospodársky rast a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; konštatuje, že v EÚ existuje viac ako 1,85 miliónov voľných pracovných miest; vyjadruje znepokojenie, že podľa najnovších výsledkov prieskumu zručností dospelých (PIAAC), ktorý uskutočnila organizácia OECD s podporou GR Komisie pre vzdelávanie a kultúru, 20 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku má nízke zručnosti v oblasti čítania, písania a počítania, a 25 % dospelých nevie efektívne používať IKT;

10.  berie na vedomie trend smerujúci k vytváraniu vysokokvalifikovaných pracovných miest, pričom sa očakáva, že do roku 2020 sa vytvorí alebo uvoľní takmer 90 % pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať strednú alebo vysokú kvalifikáciu;

11.  domnieva sa, že aktívne politiky na podporu vzdelávacích kurzov a ďalšiu odbornú prípravu pracovníkov, priebežné vzdelávanie, partnerstvá medzi školami a podnikmi a učňovská príprava by mohli umožniť lepšie zosúladenie kvalifikácií s kvalifikáciami, ktoré požadujú podniky;

12.  vzhľadom na nedostatok kvalifikácií uznáva výhody, ktoré môže priniesť celoživotné vzdelávanie a voľný pohyb pracovníkov v EÚ pri riešení dopytu na trhu práce;

13.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo excelentnosť, inovácia a ľudské zdroje predstavujú porovnateľné výhody Únie, klesajúce investície do výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy spolu s mimoriadne vysokou mierou nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch a v eurozóne vedú k tomu, že mnohí Európania hľadajú zamestnanie na iných trhoch práce; zdôrazňuje, že odliv mozgov je jednou z hlavných prekážok rastu, väčšej konkurencieschopnosti Únie a opatrení na podporu podnikania;

14.  domnieva sa, že vzdelávacie a školiace systémy v niektorých členských štátoch by mali byť lepšie prispôsobené kvalifikačným potrebám podnikov a mali by byť s nimi lepšie zladené; so znepokojením konštatuje, že v roku 2015 odhadovaný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov z oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) sa v EÚ zvýši na úroveň medzi 384 000 a 700 000 pracovníkov a príchod kvalifikovaných pracovníkov v oblasti zručností STEM (vedy, technológií, strojárstva a matematiky) nebude zodpovedať rastúcim požiadavkám podnikov v najbližších rokoch, zatiaľ čo klesajúcej miere žien zúčastňujúcich sa v týchto oblastiach sa nevenovala dostatočná pozornosť; zasadzuje sa za to, aby boli členské štát podnecované k zavádzaniu duálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy zameraných na predmety v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a k podpore rekvalifikácie a ďalšieho odborného vzdelávania pracovníkov, najmä tých, ktorých zručnosti sa stali nedostatočné alebo zbytočné;

15.  zdôrazňuje význam duálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä so zameraním na predmety STEM, v kombinácii s praktickým vzdelávaním na odborných školách s praxou na pracovisku, pretože sa ukázali ako najúčinnejší spôsob hladkého prechodu zo školy na trh práce;

16.  víta oznámenie Komisie s názvom „Prístup k vzdelaniu“, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia disponovali digitálnymi zručnosťami;

17.  domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť do základných systémov vzdelávania výučbu podnikateľských zručností a programov na výučbu toho, akým spôsobom trh, hospodárstvo a finančný systém pôsobia, fungujú a vzájomne sa ovplyvňujú; je presvedčený, že dobre pripravený podnikateľský plán je prvým krokom k lepšiemu prístupu k finančným prostriedkom a k životaschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančné vzdelávanie a poradenstvo pri zakladaní podnikania zahrnuli do svojich vzdelávacích programov a aby investície do vzdelávania v oblasti podnikania považovali za zdroj; v tejto súvislosti podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

18.  zdôrazňuje význam zvýšenia tempa napredovania prechodu zo školy do práce, ktoré mladým ľuďom umožní čo najskôr vstúpiť na trh práce a predísť riziku javu NEET (ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave);

19.  poznamenáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (ESI) fondy poskytujú podporu orgánom a zúčastneným stranám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni okrem iného na posilnenie vzdelávania prostredníctvom pracovného procesu, výskumu, vývoja a inovácií a na zlepšenie konkurencieschopnosti mikropodnikov (najmä podnikov s jedným pracovníkom) a MSP prostredníctvom spolupráce s vedecko-výskumnými zariadeniami, a tým prispievajú k vyrovnávaniu sa so súčasnými hospodárskymi problémami, najmä vysokou nezamestnanosťou;

20.  zdôrazňuje, že úsilie o podporu rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest v udržateľnom hospodárstve by malo zaručiť zdravotné a bezpečnostné normy a zabezpečiť rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi požiadavkami a okrem iného súčasne podporovať inteligentnú špecializáciu a rešpektovať ekosystém, aby sa vytvorili dôstojné a dobre platené pracovné miesta vo všetkých regiónoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú majú zohrávať podniky a sektor vzdelávania prostredníctvom cezhraničných projektov, spolupráce medzi univerzitami a inými vysoko kvalitnými vzdelávacími inštitúciami a tvorby inovatívnych zoskupení; žiada, aby boli uľahčené využívanie miestnych a regionálnych programov financovania pre odbornú prípravu učňov;

21.  domnieva sa, že dokončenie jednotného digitálneho trhu pomôže podpore a rozvoju MSP; považuje za potrebné zaistiť, aby bol k dispozícii potrebný kvalifikovaný personál IKT a aby európska verejnosť mala digitálne zručnosti potrebné na využívanie IKT;

22.  zdôrazňuje, že v záujme riešenia nedostatku zručností, ktorému je v súčasnosti Európa vystavená, je naliehavo potrebné urýchliť prístup žien k odbornej príprave a povolaniam v oblasti vedy a techniky, a to najmä v odvetví nových informačných a komunikačných technológií;

23.  žiada o iniciatívy, ktoré podporia partnerstvá medzi podnikmi, výskumnými centrami a univerzitami a ktoré Európanom poskytnú potrebné zručnosti na prístup k pracovným miestam v oblasti IKT, energetiky a výroby špičkových technológií;

Podnikanie

24.  je znepokojený tým, že počet občanov EÚ, ktorí chcú byť samostatne zárobkovo činní, poklesol za posledné tri roky zo 45 % na 37 %, pričom takmer polovica má strach z úpadku a viac než 50 % tvrdí, že je ťažké získať dostatočné informácie o možnosti začať podnikať; nazdáva sa, že rast MSP je viazaný na podnikateľské schopnosti; zdôrazňuje, že začínajúce podniky a samostatná zárobková činnosť vytvárajú pracovné príležitosti a pomáhajú budovať silné priemyselné odvetvie služieb, a preto zastáva názor, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby podporovali podnikateľské zmýšľanie a zručnosti na rôznych úrovniach vzdelávania a poskytovali poradenstvo o začatí podnikania na univerzitách a vyšších odborných školách; so znepokojením konštatuje, že ženy predstavujú len 30 % všetkých podnikateľov v Európe; zdôrazňuje potrebu podporiť podnikanie žien zjednodušením prístupu k technickým, vedeckým a obchodným podporným sieťam a rozvoj programov školenia/mentorstva pre ženy-podnikateľky;

25.  poznamenáva, že „rizikový“ faktor týkajúci sa samostatnej zárobkovej činnosti a negatívny vplyv nedávnej hospodárskej krízy na úverové podmienky je odstrašujúcim prostriedkom pre takéto podnikateľské činnosti; v súlade s tým odporúča, aby sa zohľadnilo prijatie opatrení v členských štátoch zameraných na vyváženie sociálnej bezpečnostnej siete pre samostatne zárobkovo činné osoby bez toho, aby to malo vplyv na pružnosť tohto konkrétneho typu činnosti;

26.  so znepokojením konštatuje, že finančná kríza a následná recesia ťažko postihli mnohé európske MSP a že veľká časť z nich skončila v konkurze v porovnaní so spoločnosťami, ktoré boli obnovené; zdôrazňuje význam priaznivého regulačného rámca na uľahčovanie zdravej reštrukturalizácie, a tým aj tvorby pracovných miest; víta Akčný plán Komisie pre podnikanie, ktorý podporuje úsilie členských štátov o zjednodušenie možností, aby podniky prežili a poctiví podnikatelia dostali druhú šancu, pretože to bude mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad všetkých opatrení, ktoré boli prijaté v jednotlivých členských štátoch s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie; zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za plné využívanie podpory Komisie zameranej na zlepšenie podnikateľského prostredia; víta snahu Komisie informovať občanov a podniky o možnostiach financovania prostredníctvom publikácií, ako sú napríklad „Prehľad finančných pravidiel “ a „Možnosti financovania na roky 2007 – 2013“;

27.  víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a nástroj pre MSP vytvorený v rámci programu Horizont 2020; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozpočet pre program COSME a pre MSP v rámci programu Horizont 2020 vo viacročnom finančnom rámci je obmedzený;

28.  víta najmä konkrétne opatrenia stanovené v rámci COSME, ktoré sú určené na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, najmä MSP, v záujme uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom a trhom, a na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry; zdôrazňuje, že v záujme podpory rozvoja podnikania v Európe má zásadný význam predvídateľný a jasný regulačný rámec; očakáva, že opatrenia a kroky na podporu podnikania na európskej alebo vnútroštátnej úrovni sa budú vzťahovať na všetky druhy modelov podnikov vrátane družstiev, remeselných podnikov, slobodných povolaní a sociálnych podnikov; víta predovšetkým trvalú podporu kapitálového a úverového financovania v rámci programov Horizont 2020 a COSME;

29.  je presvedčený, že mladí podnikatelia umožňujú inováciu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje potrebu prepájania skúsených mentorov s nádejnými mladými podnikateľmi a zjednodušovania vytvárania podporných štruktúr pre inovačné začínajúce podniky; víta programy, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, ktoré sú zamerané na pomoc začínajúcim podnikateľom získať potrebné zručnosti na riadenie podniku, a je presvedčený, že tieto programy treba ďalej podporovať s cieľom pomôcť viacerým podnikateľom vytvárať pracovné miesta; vyzýva členské štáty, aby podporovali praktické aspekty vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti podnikania, ako sú projekty medzi školami a podnikmi a odborné stáže; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadnili pri vykonávaní programu COSME; víta posilnenie Európskeho technologického a inovačného inštitútu (EIT), ktorého jasným cieľom je poskytovať 10 000 študentom magisterského a 10 000 študentom doktorandského štúdia do roku 2020 podnikateľské a inovačné zručnosti;

30.  vyzýva na podporu programov EÚ zameraných na mobilitu podnikateľov, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, a na začlenenie podnikateľského vzdelávania do vnútroštátnych školských osnov prostredníctvom výmeny najlepších postupov;

31.  poukazuje na význam zavedenia a podpory podnikateľských inkubátorov, ktoré mladým podnikateľom poskytnú príležitosť otestovať svoje nápady a zoznámiť sa s potenciálnych obchodnými sieťami a pomôžu im pri kontaktovaní partnerov, klientov a investorov. domnieva sa, že financovanie EÚ môže zohrávať zásadnú úlohu a zdôrazňuje úspech projektov financovaných EÚ a univerzitných programov, ako je Birmingham Skills for Enterprise and Employability Network (BSEEN) (Birminghamská sieť kvalifikácií pre podniky a zamestnanosť) vo Spojenom kráľovstve financovaný z EFRR, ktoré rozvíjajú podnikanie a podnikateľské zručnosti poskytovaním odborného vedenia, intenzívnej podpory v počiatočnej fáze a osobitného prostredia pre nové podniky, a majú tak pre budúce vytváranie pracovných miest kľúčový význam;

32.  upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na hrozbu zatvorenia podniku môžu pracovníci v mnohých európskych spoločnostiach prevziať vlastníctvo nad týmito spoločnosťami prostredníctvom družstiev; žiada, aby sa v rámci stratégie Európa 2020 zvážili prípadné nové možnosti podpory prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskej investičnej banky pre spoločnosti zastúpené v kľúčových sektoroch;

33.  je znepokojený rozširujúcim sa javom fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne politiky s cieľom predchádzať tomuto javu, ako napríklad postačujúce príležitosti na zamestnanie alebo lepšie inšpekcie práce;

34.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru internacionalizácie prostredníctvom informovania, prezentácie osvedčených postupov a zaistenia platformy pre výmenu informácií; naliehavo ich žiada, aby zabezpečili rozvoj zručností v oblasti podnikania s medzinárodným zameraním, aby presadzovali transparentnosť, pokiaľ ide o dostupné podporné nástroje pre začínajúce podniky, aby podporovali sieťovú spoluprácu a výmeny spájajúce mladých podnikateľov s potenciálnymi investormi a obchodnými partnermi, a aby im poskytovali operačné poradenstvo a podporu aj po začínajúcej etape s cieľom pomôcť im prekonať kritické počiatočné roky a a poskytnúť stimuly prezamestnanosť;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre mladých Európanov vzdelávanie v oblasti podnikania a podporovať ich podnikateľské postoje; v tejto súvislosti berie na vedomie zásadnú úlohu EIT pri presadzovaní podnikateľskej kultúry prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a praxe; konštatuje, že všetky znalostné a inovačné spoločenstvá EIT aktívne podporujú podnikanie vo svojich príslušných oblastiach rozvíjaním osnov kombinujúcich excelentnú vedu a inovácie s podnikateľskými zručnosťami a skúsenosťami, a tak pripravujú podnikateľov budúcnosti a dopĺňajú súčasné podniky o inovatívne a podnikateľské zmýšľanie;

36.  uvádza, že je nanajvýš dôležité pre sociálnu súdržnosť EÚ, aby sa riešila vysoká miera nezamestnanosti v EÚ najmä medzi mladými ľuďmi a inými zraniteľnými skupinami posilnením regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti a vytvorením podnikateľského ducha; vyzýva preto členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné (ESI) fondy a sústredili sa pri tom na vytváranie pracovných miest a podnikateľských príležitostí tým, že zabezpečia priaznivé prostredie a správny regulačný rámec pre mikropodniky, malé a stredné podniky, spoločnosti a začínajúce podniky;

37.  poukazuje na to, že ESI fondy majú zohrávať dôležitú úlohu pri podpore zamestnanosti, konkrétnych projektov zameraných na podnietenie podnikateľských, podnikových a tvorivých zručností, a to i v prípade mladých ľudí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty a regióny naplno využili túto príležitosť na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali prostredníctvom ESI fondov venovať osobitnú pozornosť propagácii podnikania na miestnej a regionálne úrovni, a to i so zameraním na začínajúce podniky mladých ľudí;

38.  víta rast dosiahnutý za ostatné roky v oblasti sociálneho hospodárstva ako novej formy podnikania v Európskej únii, najmä pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali stratégie a programy na podporu sociálneho hospodárstva;

Demografia

39.  je presvedčený, že vzhľadom na rozšírený jav starnutia obyvateľstva treba členské štáty nabádať, okrem iného v kontexte solidarity medzi generáciami, aby podporovali udržanie starších pracovníkov oboch pohlaví na trhu práce tým, že budú oceňovať skúsenosti; zdôrazňuje, že staršia pracovná sila a dlhší pracovný život môžu pozitívne prispieť k oživeniu a budúcemu rastu; preto zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania, najmä pre starších pracovníkov; nakoniec zdôrazňuje, že je potrebné, aby starší ľudia odovzdávali vedomosti a skúsenosti mladším generáciám;

40.  domnieva sa, že je dôležité presadzovať podnikanie seniorov ako spôsob zapájania seniorskej populácie do významných obchodných skúseností s inovačným procesom , čím sa predĺži ich pracovný život a zachovajú si zručnosti nevyhnutné na pracovnom trhu;

41.  vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali právne predpisy EÚ, ktoré zakazujú diskrimináciu na pracovisku z dôvodu veku, postihnutia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva či vierovyznania;

42.  uznáva význam zohľadnenia situácie ľudí, ktoré musia zlaďovať pracovný a rodinný život;

Prístup na trh

43.  zdôrazňuje, že treba využiť možnosti, ktoré ponúka jednotný trh EÚ, a vliať nový život do európskych ekonomík prostredníctvom otvorenia hraníc, odstránenia pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia mobilite pracovníkov, a tvorby nových obchodných príležitostí a pracovných miest;

44.  vyzýva na odstránenie zostávajúcich prekážok pre cezhraničné poskytovanie služieb, čo im umožní vytvárať viac pracovných miest;

45.  zdôrazňuje, že pre MSP je dôležitá veľkosť a že väčšie MSP môžu ľahšie čeliť hospodárskym cyklom, vybudovať hlbšie znalosti, získať nových zákazníkov a trhy, spájať sa v rámci globálnych dodávateľských reťazcov a získať jednoduchší prístup k bankovým financiám a rozšíriť zdroje financovania, čím sa vytvorí viac pracovných miest; je presvedčený, že Komisia a členské štáty by mali podporovať poskytovanie vzdelávania v oblasti riadenia a obchodnej stratégie pre vlastníkov MSP, ktorí chcú rozšíriť svoje podnikanie; zdôrazňuje význam pomoci MSP v oblasti rozvoja prepojenia na nevyužité zahraničné trhy tým, že na tento účel presmerujú existujúce verejné agentúry na spoluprácu s bankami a združeniami SME;

46.  zdôrazňuje, že zavedenie vhodných a pružných rámcových ustanovení jednotného trhu na podporu podnikania a malých a stredných podnikov, ktoré tvoria ekonomický základ Únie, sa za žiadnych okolností nesmie dosiahnuť na úkor minimálnych európskych pracovných noriem a základných pracovných práv;

47.  poznamenáva, že je kľúčové podporovať MSP snažiace sa o internacionalizáciu prostredníctvom strednodobých a dlhodobých pôžičiek alebo kapitálových investícií a vzdelávať MSP z hľadiska prístupu k obchodným financiám;

48.  berie na vedomie význam digitálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest, najmä v súvislosti so sektormi, v ktorých má Európa tradične silné zastúpenie, ako je kreatívny priemysel, kultúrne dedičstvo a cestovný ruch;

49.  zdôrazňuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu, opierajúca sa o spoločné sociálne normy, má kľúčový význam pre naštartovanie rastu a inovácií a teda zvýšenie zamestnanosti v Únii;

Financie

50.  konštatuje, že bankové pôžičky sú ešte stále najbežnejším zdrojom financovania v Európe; je však presvedčený, že nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových ciest sú skutočným prínosom, ako je napr. hromadné financovanie, neformálne MSP, úvery medzi partnermi, mikroúvery, jednoducho dostupné agentúry poskytujúce mikroúvery a ďalšie nástroje, ktoré môžu poskytnúť dôležité investície pre začínajúce podniky a MSP s cieľom rastu a vytvárania pracovných miest; je presvedčený, že nové formy financovania by boli prospešné pre mladé, dynamické podniky, ktoré majú problém získať tradičnejšie zdroje financovanie z toho dôvodu, že sú novozaložené; zdôrazňuje, že takéto nové formy financovania by nemali byť dostupné iba pre počiatočné fázy založenia a fázy rastu a že podpora alternatívnych kapitálových trhov by napríklad v prípade reštrukturalizácie bola prospešná aj pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov pre spoločnosť a jej zamestnancov;

51.  považuje za mimoriadne dôležité, aby členské štáty implementovali smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorej v prípade transakcií medzi podnikmi a verejnými orgánmi nesmie zmluvná lehota presiahnuť časové limity uvedené v článku 4 ods. 3 s výnimkou prípadu, ak to bolo výslovne dohodnuté v zmluve a ak je to objektívne odôvodnené vzhľadom na osobitnú povahu alebo prvky zmluvy, pričom v žiadnom prípade nesmie presiahnuť 60 kalendárnych dní;

52.  zdôrazňuje, že neinovatívne a zavedené MSP, ktoré chcú expandovať na nové trhy alebo presunúť svoje vlastníctvo, často potrebujú aj verejnú podporu na zaistenie potrebného financovania;

53.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je dôležitým a účinným nástrojom na vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a na podporu rozbehu a rozvoja malých a stredných podnikov (MSP) vrátane mikropodnikov, ktoré sú jedným z hlavných tvorcov pracovných miest v EÚ, a to prostredníctvom širokej škály opatrení a inovatívnych finančných nástrojov;

54.  víta iniciatívy, ktorých cieľom je uľahčiť občanom, organizáciám a podnikom, najmä MSP, prístup k podpore EÚ prostredníctvom jednotného portálu, ktorý ponúka informácie o štrukturálnych fondoch vrátane ESF a programov Horizont 2020 a COSME; takisto víta úsilie Enterprise Europe Network v tejto oblasti; je však presvedčený, že treba urobiť viac pre poskytnutie zrozumiteľných a komplexných informácií o možnostiach financovania existujúcim i potenciálnym podnikateľom v jednotných kontaktných miestach vo všetkých regiónoch a pre podporu finančných sprostredkovateľov s cieľom lepšie využívať dostupné zdroje financovania;

55.  žiada o lepšiu koordináciu mechanizmov financovania EÚ vrátane štrukturálnych fondov, EFRR, programu Horizont 2020 a investícií EIB, najmä pokiaľ ide o financovanie inovačných MSP, a žiada o posúdenie súčasných prekážok, ktoré pramenia zo skutočnosti, že banky v niektorých členských štátoch neprevádzajú finančné prostriedky a neposkytujú zábezpeky na úvery pre MSP a reálnu ekonomiku;

56.  zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre zlepšenie potenciálu európskych MSP v oblasti konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľnosti a vytvárania pracovných miest a poukazuje na osobitný dôraz programu Horizont 2020 a EIT na vytváranie a podporovanie rýchlo rastúcich inovatívnych MSP;

57.  víta vytvorenie nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020, ktorý MSP umožňuje prístup k finančnej a nefinančnej podpore zavádzania inovatívnych myšlienok; vyzýva Komisiu, aby zaviedla tento nástroj od roku 2014 spôsobom, ktorý je z hľadiska MSP najpriaznivejší, a to prostredníctvom jedinej na to určenej agentúry, čím sa zabezpečí autentický postup zdola nahor, pokiaľ ide o predkladanie projektov, ako aj podpora všetkých typov inovácií vrátane netechnologickej a sociálnej inovácie;

58.  upozorňuje na to, že podniky však často čelia problémom pri hľadaní finančných prostriedkov na financovanie svojho výskumu, vývoja nových výrobkov alebo prístupu na nové trhy;

59.  podporuje tie iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré pomáhajú MSP ľahšie získať prístup k väčšiemu množstvu finančných zdrojov, a to tým, že zjednodušujú a urýchľujú prístup mladých a inovatívnych spoločností k financovaniu, nabádajú členské štáty k prijatiu mechanizmov na podporu inovácií (napríklad mechanizmy zápočtu dane na financovanie výskumu a inovácií) a odstraňujú nerovnosti medzi členskými štátmi; podporuje iniciatívy zamerané na podporu podnikateľov, ktorí sú v úpadku, s cieľom ponúknuť im druhú šancu a neodrádzať od prijímania rizika;

60.  víta zjednodušenie metód náhrady, ktoré je súčasťou návrhu nariadenia o spoločných ustanovení týkajúcich sa štrukturálnych fondov predloženého Komisiou, a to vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú tieto nástroje zohrávajú v mnohých regiónoch pri podpore podnikania a zručností; žiada Komisiu, aby monitorovala prístup MSP k finančným prostriedkom Spoločenstva a podávala o tom správu Parlamentu;

61.  zastáva názor, že verejné investície a štátna podpora pre zakladanie a prevádzku podnikov sú nevyhnutné; domnieva sa, že štáty by od spoločností zakladaných v každom členskom štáte a dostávajúcich štátnu podporu mali požadovať záruky a zábezpeky v záujme zachovania pracovných miest;

Trh práce

62.  pevne verí, že podniky by mohli vytvoriť viac pracovných miest, keby existovali vhodné podmienky vrátane prístupu ku kvalifikovanej a veľmi zručnej pracovnej sile, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, primeraných nákladov a daní a udržania administratívnej záťaže na čo najnižšej úrovni;

63.  poukazuje na význam flexiistoty na pracovisku, ktorá na jednej strane poskytuje pracovníkom istú mieru bezpečnosti, a na strane druhej umožňuje hospodárskym subjektom pružne reagovať na zmeny trhu;

64.  považuje zavedenie mentorov pre mladých ľudí v pracovných agentúrach za dôležitý krok smerom k ďalšiemu zníženiu počtu mladých ľudí, ktorí nezvládli prechod od vzdelávania na trh práce;

65.  domnieva sa, že členské štáty musia viac investovať do ľudského kapitálu a lepšie reagovať na potreby trhu práce, najmä zabezpečením silných väzieb medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zabezpečením, aby mladí ľudia dostávali správne informácie, poradenstvo a usmernenia pre správny výber kariéry, a podporou učenia sa prácou a učňovskej prípravy, ako aj rekvalifikáciou zamestnancov a poskytovaním možností celoživotného vzdelávania;

66.  domnieva sa, že existuje veľký potenciál na zvýšenie účasti sociálnych partnerov a príslušných orgánov na formulovaní dlhodobej stratégie pre malé a stredné podniky ako jediný spôsob na zistenie nedostatkov, sformulovanie inteligentných a pružných právnych predpisov, predchádzanie fragmentácii trhu a podporu vytvárania a rozvoja udržateľných a kvalitných pracovných miest;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili realizovateľné systémy prechodu od vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, najmä pre mladých absolventov;

68.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v prijímaní politických opatrení sprevádzaných hospodárskymi a regulačnými stimulačnými mechanizmami, ktoré formujú kultúru a vzdelávacie systémy, a to prostredníctvom vytvárania partnerstiev a výmenných sietí medzi rôznymi stupňami vzdelávania a spoločnosťami s cieľom zaplniť súčasnú medzeru medzi akademickou obcou a trhom a uľahčiť výskumníkom pohyb medzi univerzitami a spoločnosťami, čím sa podporí inovácia;

MSP a mikropodniky

69.  domnieva sa, že MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie a hospodárskeho rastu v EÚ a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ciest k práci pre mužov i ženy všetkých vekových kategórií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sú MSP vylúčené z verejného výskumu, inovácií a rozvojovej politiky;

70.  zdôrazňuje význam MSP nielen pre tvorbu, ale aj pre zachovanie pracovných miest;

71.  poukazuje na skutočnosť, že v EÚ pôsobí viac než 20 miliónov MSP, pričom tieto MSP tvoria 99 % podnikov, a že MSP sú hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu, inovácie, zamestnanosti a sociálnej integrácie;

72.  je presvedčený, že opatrenia verejnej politiky zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a stimulovaní vytvárania a rozvoja MSP (napr. dostupné úvery, poradenské služby v oblasti verejných iniciatív a právnych predpisov, inkubátory a urýchľovače, klastre, strediská transferu technológií, systémy odborného vedenia a mentorstva atď.); domnieva sa, že nadväzovanie kontaktov a výmena najlepších postupov majú v tomto ohľade významné postavenie; domnieva sa, že nehmotné a nefinančné formy podpory, ako prístup k poznatkom a informáciám, finančné vzdelávanie a podnikateľské siete, sú dôležité pre to, aby noví podnikatelia a nové MSP mohli rozvíjať svoje podnikanie; domnieva sa, že na stimulovanie vnútorného trhu a obchodu medzi malými podnikmi je mimoriadne dôležité zaistiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a interoperabilitu rôznych systémov obchodnej regulácie;

73.  domnieva sa, že inovácie v MSP sú dôležitou cestou k vytváraniu pracovných miest; domnieva sa, že na to, aby sa MSP úspešne zúčastňovali na inovačnom systéme je nevyhnutné, aby svoje inovačné činnosti sami riadili a aby sa podpora lepšie prispôsobila ich skutočným potrebám;

74.  Zdôrazňuje zásadu „najskôr myslieť v malom“; uznáva výhody cezhraničného elektronického obchodu pri poskytovaní nových príležitostí pre MSP na prístup na jednotný trh, vytváraní príležitostí na zamestnanie, znižovanie nákladov a účasť vo svetovej súťaži;

75.  zdôrazňuje, aké možnosti majú informačné a komunikačné technológie pri zvyšovaní produktivity a zlepšovaní konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je potrebné uvoľniť potenciál jednotného digitálneho trhu, a poukazuje na to, že náklady na vytvorenie inovatívneho začínajúceho podniku v oblasti IKT poklesli za posledných desať rokov stonásobne, a to najmä vďaka technológiám ako ultrarýchle a všadeprítomné širokopásmové pripojenie, cloud computing, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené údaje a prístup k informáciám verejného sektoru;

76.  zdôrazňuje skutočnosť, že elektronická verejná správa je osobitne prospešná pre podnikateľov (najmä MSP, ktoré pri cezhraničnom pôsobení v rámci EÚ často čelia neprekonateľným prekážkam), pretože prináša nižšie administratívne náklady a nižšiu administratívnu záťaž, vyššiu produktivitu, efektívnosť, konkurencieschopnosť, transparentnosť, otvorenosť, účinnosť politiky, prístupnosť a ozrejmenie postupov;

77.  domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany MSP môže v mnohých prípadoch ohroziť podniky a zastaviť hospodársky rast, pričom môže podnikateľov odradiť od využívania príležitostí, čo budem mať vplyv na ich schopnosť rastu a tvorby pracovných miest;

78.  konštatuje, že hlavnými prekážkami, ktorým čelia začínajúce podniky a ktoré ovplyvňujú rast MSP, sú zložitý prístup k financovaniu a náklady na financovanie, zaťažujúca regulácia, nedostatok znalostí týkajúcich sa regulácie, nepriame náklady, obmedzený prístup na vývozné trhy, priemerné platobné lehoty a nedostatok kvalifikácie;

79.  víta zavedenie tzv. testu MSP a zámer Komisie navrhnúť ľahší regulačný režim pre MSP a v jednotlivých prípadoch aj výnimky pre mikropodniky bez toho, aby tým boli ohrozené zdravotné, bezpečnostné a pracovné normy; domnieva sa, že v rade legislatívnych návrhov treba zaviesť zmierňujúce opatrenia, napr. dlhšiu dobu na realizáciu, účinné a efektívne inšpekcie alebo usmernenia na zjednodušenie administratívy spoločnosti, ale bez vytvorenia dvojakého trhu práce;

80.  víta iniciatívy, ako je napríklad projekt CREATE, ktoré riešia prekážky rastu, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti, akým čelia MSP vo vidieckych oblastiach;

81.  domnieva sa, že členské štáty treba nabádať, aby si vymieňali osvedčené skúsenosti – napríklad prostredníctvom európskej siete pre vyslancov MSP – o inovatívnych spôsoboch pri znižovaní byrokracie a zlepšovaní komunikácie, najmä pre MSP a mikropodniky;

82.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pomáhali miestnym orgánom a združeniam MSP s propagáciou miestnej výroby a kvality výrobkov, a to napríklad vytváraním obchodných klastrov pre spoločné projekty v oblasti výskumu a vývoja;

83.  domnieva sa, že aj organizácie zastupujúce MSP by sa mali podporovať, aby si vymieňali osvedčené cezhraničné postupy týkajúce sa inovačných spôsobov znižovania byrokracie a formalít;

84.  vyjadruje poľutovanie, že pracovné reformy prebiehajúce v rôznych členských štátoch vedú k tomu, že mnohí pracovníci už nie sú chránení kolektívnymi zmluvami, najmä v MSP; domnieva sa, že akékoľvek zlepšenie flexibility práce by mala sprevádzať primeraná pracovná ochrana;

85.  je presvedčený, že by sa mal zlepšiť rámec pre účasť MSP na verejnom obstarávaní;

86.  konštatuje, že podpora a/alebo regulačný rámec v mnohých členských štátoch nie sú dostatočné na zabezpečenie vhodných podmienok pre mladé a inovatívne spoločnosti a začínajúce podniky, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu rozličných európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politík a nástrojov týkajúcich sa MSP;

87.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť pravidlá EÚ o vysledovateľnosti výrobkov v záujme boja proti falšovaniu a vytvoriť účinný spôsob podpory rozvoja MSP;

Lepšia regulácia

88.  zdôrazňuje, že je potrebná účinnejšia regulácia a jasnejšie formulované právne predpisy, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom, vrátane aj podnikateľov, pôsobiť v rámci zásad právneho štátu a získať výhody z možností a ochrany vyplývajúcich z právnych predpisov z oblasti zamestnávania, zdravia a bezpečnosti;

89.  zdôrazňuje potrebu väčšej integrácie politík Únie v prospech MSP v súvislosti s inováciami, rastom, konkurencieschopnosťou, internacionalizáciou, podnikateľskou činnosťou, produktivitou zdrojov, znižovaním byrokracie, kvalitou ľudských zdrojov, ako aj environmentálnou a sociálnou a zodpovednosťou;

90.  víta činnosti Komisie zamerané na preskúmanie výsledkov predpisov najviac zaťažujúcich MSP (Top 10), ktoré podnikom pomôžu vytvárať viac príležitostí na zamestnanie; domnieva sa, že Komisia by mala bezodkladne uprednostniť zlepšenie týchto predpisov spôsobom, ktorý zmierni obavy MSP; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť, aby EÚ a členské štáty v procese tvorby politiky brali do úvahy špecifické potreby a podporné opatrenia podnikov, najmä MSP a mikropodnikov;

91.  poukazuje na to, že mladé spoločnosti, ktoré po svojej začínajúcej etape rýchlo a intenzívne nadobúdajú medzinárodný rozmer, užitočným spôsobom prispievajú k hospodárstvu tým, že vytvárajú inovácie, nabádajú k inováciám ďalšie spoločnosti, podieľajú sa na medzinárodných dodávateľských reťazcoch a vytvárajú udržateľnú vysokokvalitnú zamestnanosť; konštatuje však, že keďže tieto spoločnosti čelia počas začínajúcej etapy významným výzvam spôsobeným nízkou úrovňou kapitálu, prospeli by im lacné, jednoduché a rýchle začínajúce postupy;

92.  zdôrazňuje, že pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku a ochranu pracovníkov nemožno považovať za zaťažujúce predpisy; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila nadmernú administratívnu záťaž a zároveň vždy zabezpečila ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a zaručila, aby MSP disponovali primeranými znalosťami a zdrojmi, ktoré im umožnia riadnu správu pracovného prostredia zamestnancov;

93.  berie na vedomie novú stratégiu v oblasti zdravia a bezpečnosti; dúfa, že sa zameria na prevenciu, využiteľnosť, objasnenie, zjednodušenia a lepšie vykonávanie súčasných právnych predpisov v záujme zaručenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

94.  víta zníženie registračných poplatkov v rámci nariadenia REACH pre MSP, hoci poplatky predstavujú len zlomok celkových nákladov na jeho dodržiavanie; veľmi sa však obáva, že pôvodné odhady nákladov z REACH boli podhodnotené, pričom tento rozdiel už dnes dosahuje 1 miliardu EUR a bude ďalej rásť;

95.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť celkovú obchodnú efektívnosť prostredníctvom projektov a nástrojov, ktoré umožňujú čeliť výzve energetického zhodnocovania v záujme podpory nižších energetických nákladov;

96.  konštatuje, že ustanovenia nariadení pre nové obdobie politiky súdržnosti (2014 – 2020) znížia administratívne zaťaženie mikropodnikov a MSP, najmä keď budú prijímať nezamestnaných ľudí, a prispejú tým k lepším podmienkam na vytváranie pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace lepšiemu uplatňovaniu ESI fondov v prospech mikropodnikov a MSP;

Odporúčania

97.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali rýchlo a ambiciózne s cieľom znížiť regulačné zaťaženie MSP a aby zároveň zabezpečili, aby boli všetky navrhované riešenia podložené dôkazmi a aby zohľadňovali zdravie a bezpečnosť a článok 9 ZFEÚ;

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využívali zamestnanecký potenciál ekologického hospodárstva prostredníctvom rozvoja stratégie obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE), ktorá sa usiluje o technologické, obchodné a sociálne inovácie smerujúce k tretej priemyselnej revolúcii, ktorých súčasťou je nízkouhlíková modernizačná ofenzíva; zastáva názor, že stratégia RISE umožní vznik nových trhov, obchodných modelov a tvorivých podnikateľov, nových pracovných miest a dôstojnej práce a prinesie obnovu priemyslu spolu s hospodárskou dynamikou, dôverou a konkurencieschopnosťou; je presvedčený, že hlavnými piliermi takejto stratégie sú energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov;

99.  nazdáva sa, že vhodným prístupom by mohol byť návrh Komisie vylúčiť mikrosubjekty z rozsahu pôsobnosti budúcich navrhovaných právnych predpisov, pokiaľ nebude potrebné, aby sa na ne vzťahovali;

100.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vnútroštátne organizácie MSP, ktoré sú súčasťou novozriadenej siete vnútroštátnych vyslancov MSP a zhromaždenia MSP, boli riadne informované o iniciatívach a návrhoch politík EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje rovnako dôležitú úlohu európskych informačných stredísk, ktorým sa doposiaľ nepodarilo poskytovať služby, ktoré by spĺňali očakávania a potreby európskych podnikov;

101.  vyzýva členské štáty, aby podporovali jazykové vzdelávanie prostredníctvom celoživotného vzdelávania (odborné vzdelávanie), najmä v prípade zamestnancov MSP a mikrosubjektov, pretože ide o prostriedok posilnenia prístupu týchto firiem na jednotný trh a ich účasti na ňom;

102.  žiada Komisiu, aby uľahčila MSP prístup k štrukturálnym fondom, najmä zmiernením požiadaviek na predbežne financované projekty, znížením požiadaviek na spolufinancovanie, lepším zameraním na rôzne druhy MSP, odstránením finančných rozdielov medzi cyklami výziev a podporovaním budovania kapacít na financovanie MSP;

103.  odporúča poslancom EP, aby plne využívali riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu a európsku pridanú hodnotu na účely kontroly nákladov, prínosov a ostatných dôsledkov navrhovaných právnych predpisov na MSP a najmä na tvorbu pracovných miest;

104.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísnejšie posudzovali vplyv budúcej a súčasnej regulácie na MSP a konkurencieschopnosť vôbec;

105.  pripomína členským štátom ich záväzok v rámci iniciatívy Small Business Act, a to umožniť zriadenie podniku maximálne do 48 hodín; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie tohto cieľa, aby sa dosiahli ciele v oblasti zamestnanosti obsiahnuté v stratégii Európa 2020;

106.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala akýmkoľvek negatívnym vplyvom legislatívy EÚ na podniky a ich schopnosť vytvárať pracovné miesta, najmä s prihliadnutím na aspekty týkajúce sa nedostatočných vedomostí, celkového vnímania a nedostatku podpory praktického uplatňovania právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila tok informácií smerom k MSP;

107.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) overila, aby všetky právne predpisy slúžili na to, na čo boli určené, a aby zistila oblasti, v ktorých dochádza k nezrovnalostiam alebo neúčinným opatreniam, ktoré majú vplyv na pracovné príležitosti;

108.  zdôrazňuje nedávny trend spoločností vracať výrobu a služby do Európy a príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré to prináša; domnieva sa, že ekonomiky EÚ majú jedinečnú príležitosť urýchliť tento trend návratu pracovných miest zo zahraničia a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili poskytnutie podpory vrátane možnosti zriadiť jednotné kontaktné miesta, aby pomohli podnikom využiť výhody, ktoré návrat zo zahraničia prináša;

109.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali samostatnú zárobkovú činnosť, pokiaľ možno cezhraničnú, a najmä medzi mladými ženami a mužmi, a to vytvorením prostredia a rozvíjaním systému vzdelávania a sociálneho zabezpečenia, ktorý bude podporovať podnikateľov k zakladaniu a rozvíjaniu svojho podnikania a k vytváraniu nových pracovných miest, napríklad podporovaním podnikania medzi študentmi a kvalifikovanými pracovníkmi;

110.  vyjadruje nádej, že podnikanie bude v nasledujúcich rokoch dôležitejšou témou; poznamenáva, že nevyhnutná bude reflexia, a to najmä vzhľadom na zavádzanie Akčného plánu pre podnikanie 2020; domnieva sa, že rozvoj podnikateľského ducha a podnikateľských zručností je udržateľnou cestou vpred, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, viac nových podnikov a inovácie v podnikaní; uvítal by, keby Komisia rok 2017 vyhlásila za „európsky rok podnikania“;

111.  vyzýva sociálnych partnerov, aby prijali nástroje na inteligentnú reguláciu, zvýšili využívania hodnotenia vplyvu v rámci svojich rokovaní a postúpili dohody o návrhu legislatívnych opatreniach výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu;

112.  trvá na to, že nariadenie o ochrane údajov by sa malo riadiť vyváženým prístupom, chrániť súkromie údajov a zároveň stimulovať digitálne hospodárstvo, vytváranie pracovných miest a rast;

113.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi, univerzitami, výskumnými ústavmi a podnikmi s cieľom koordinovať a plne využívať financovanie zo zdrojov EÚ (napr. ESF, EFRR, programy COSME, Horizont 2020 a Erasmus+), aby tak podporovala podnikateľskú kultúru, najmä medzi ženami a mladými ľuďmi, rozvíjala a zvyšovala kvalifikácie a zručnosti potrebné na trhu práce a podporovala zakladanie nových podnikov;

114.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali na zahrnutí podnikateľských zručností do osnov vo všetkých fázach vzdelávania;

115.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi, školami a univerzitami na uplatňovaní otvoreného vzdelávania založeného na technológiách;

o
o   o

116.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0036. (2) http://www.ceemet.org/en/News/News/CEEMET-Survey-Flexible-employment-contracts-responding-to-changing-market-circumstances-and-meeting-employee-needs.htm