Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. septembra 2013 s názvom Otváranie systémov vzdelávania: nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje ako prostriedky inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých (COM(2013)0654) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o analýze a mapovaní inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých prostredníctvom nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov v Európe (SWD(2013)0341),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júla 2013 s názvom Európske vysokoškolské vzdelávanie vo svete (COM(2013)0499),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o prehodnotení vzdelávania(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť – čas zaradiť vyššiu rýchlosť(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o vzdelávaní, odbornej príprave a stratégii Európa 2020(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámci na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(12),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. februára 2014(13),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2014(14),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0249/2014),

A.  keďže je potrebné, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy orientovali na dosiahnutie rovnakých príležitostí pri vzdelávaní, na uspokojenie zvyšujúcej sa potreby neustáleho aktualizovania vedomostí a zručností a čoraz medzinárodnejší trh práce, pričom by sa mali usilovať o väčšiu efektívnosť a rovnosť;

B.  keďže cieľom stratégie Európa 2020 je podpora inovácie, vytváranie nových pracovných príležitostí, posilnenie sociálnej súdržnosti a budovanie pevných základov pre udržateľný a inkluzívny rast v EÚ prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude môcť využívať rovnaký prístup k vzdelaniu;

C.  keďže k vysokým mieram nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi vrátane absolventov univerzít, dochádza v čase, keď v Európe existuje veľký počet voľných pracovných miest, ktoré sa nedajú obsadiť, čo poukazuje na výrazný kvalifikačný nesúlad, ktorý by sa dal najlepšie prekonať okrem iného prostredníctvom modelov duálneho odborného vzdelávania; keďže v roku 2012 nemalo 15,8 % mladých ľudí v EÚ zamestnanie, ani nebolo v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a teda im hrozilo vylúčenie z trhu práce v dôsledku narastajúceho nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

D.  keďže sa očakáva, že do roku 2020 si 90 % pracovných miest bude vyžadovať digitálne zručnosti, a keďže do roku 2015 bude v EÚ až 900 000 neobsadených pracovných miest v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

E.  keďže sa predpokladá, že do roku 2030 sa počet absolventov univerzít zoštvornásobí;

F.  keďže 18 – 28 % študentov v EÚ má obmedzené možnosti prístupu na internet a jeho používania v škole alebo doma; keďže len 30 % študentov v EÚ sa môže považovať za digitálne kompetentných; keďže len 20 % študentov v EÚ vyučujú učitelia, ktorí ovládajú a podporujú digitálne technológie; keďže 70 % učiteľov v EÚ seba samých nepovažuje za osoby, ktoré sa vyznajú v digitálnom prostredí, a chcelo by svoje zručnosti v oblasti IKT ďalej rozvíjať; keďže 40 % Európanov vo veku od 16 do 74 rokov má slabé alebo nemá žiadne zručnosti v oblasti IKT;

G.  keďže otvorené vzdelávacie zdroje môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní celoživotného vzdelávania pre všetkých študentov a zlepšovaní kvality obsahu a distribúcie poskytovateľov formálneho a informálneho vzdelávania a keďže systém vzdelávania, ktorý je z digitálneho hľadiska nedostatočný, môže zároveň brániť rozvoju vedomostí a zručností študentov;

H.  keďže EÚ stále v plnej miere nevyužila potenciál IKT z hľadiska kultúrneho a vzdelanostného bohatstva a rozmanitosti, prístupu k informáciám a výmeny osvedčených postupov;

I.  keďže modernizácia systémov vzdelávania v Európe si vyžaduje investície do vzdelávacích zariadení, ktoré sú náležite vybavené informačnými a komunikačnými technológiami;

J.  keďže z tohto dôvodu je nanajvýš dôležité, aby sa širokopásmové pripojenie viac rozšírilo, a to aj vo vidieckych, v horských a odľahlých oblastiach členských štátov;

K.  keďže školy by mali vzdelávať deti a mladých ľudí aj v oblasti praktického a kritického používania digitálnych technológií a internetu;

Príležitosti a výzvy

1.  víta oznámenie Komisie, v ktorom sa stanovuje program Únie v oblasti otvorených vzdelávacích zdrojov a ktoré je zamerané na potenciál týchto zdrojov, pokiaľ ide o rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a rovnosti v ňom a jeho ďalšiu diverzifikáciu, a uznáva význam otvorených vzdelávacích zdrojov v čoraz digitálnejšej spoločnosti; domnieva sa, že vytvorenie európskeho rámca pre vývoj otvorených vzdelávacích zdrojov môže umožniť zlepšenie systémov vzdelávania v členských štátoch;

2.  poznamenáva, že v záujme využívania výhod otvorených vzdelávacích zdrojov by sa mali podporovať opatrenia vedúce k univerzálnemu digitálnemu vzdelávaniu so zameraním na osvedčené postupy a ich presadzovanie v rôznych prostrediach;

3.  zdôrazňuje, že otvorené vzdelávacie zdroje vytvárajú príležitosti vyučovať a učiť sa inovačnými spôsobmi tak pre jednotlivcov, ako sú učitelia, žiaci a študenti všetkých vekových kategórií, ako aj pre inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby podrobnejšie posúdili prípadné výhody otvorených vzdelávacích zdrojov v príslušných systémoch vzdelávania, a to aj z hľadiska prípadného vytvorenia organizačného prostredia, v ktorom sú tieto inovácie vítané, osvoja sa, uplatňujú a podporujú; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a regióny, aby v rámci inteligentných stratégií špecializácie zriadili inovačné a začínajúce centrá excelentnosti, ktoré budú v plnej miere využívať potenciál IKT;

4.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným rozlišovaním medzi jednotlivými stupňami škôl v oznámení Komisie, pokiaľ ide o využívanie nových technológií a digitálneho obsahu na účely učenia sa a vyučovania; zdôrazňuje, že študenti nadobúdajú rôzne zručnosti a kompetencie v závislosti od svojho veku a že v dôsledku toho sa podľa stupňa školy líšia i učebné osnovy a metódy vzdelávania;

5.  poznamenáva, že zabezpečenie kvality hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní dôvery v otvorené vzdelávacie zdroje a ich využívanie; nabáda na výskum a šírenie osvedčených postupov s cieľom uľahčiť účinné využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov, pričom by sa malo investovať najmä do oblastí metodického experimentovania, metazručností (reflexívnych a proaktívnych zručností a zručností kritického myslenia) a sociálnych zručností („soft skills“); konštatuje, že by sa mal podporovať aj výskum so zreteľom na metódy posudzovania zručností nadobudnutých na týchto kurzoch, ktoré nemožno obmedziť na partnerské posudzovanie alebo automatizované systémy, ako je to v komunitách odborníkov;

6.  uznáva skutočnosť, že otvorené vzdelávacie zdroje sa obyčajne tvoria v obmedzenom počte jazykov a najmä – hoci nie výlučne – v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania (predovšetkým pokiaľ ide o hromadné otvorené online kurzy); nabáda inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach v členských štátoch, ako aj iné relevantné zúčastnené strany, aby vytvárali otvorené vzdelávacie zdroje vo svojich jazykoch s cieľom využiť celkový potenciál digitálnej technológie a viacjazyčnosti; pripomína, že dostupnosť, prístupnosť a inovatívnosť materiálov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska používania materiálov elektronického vzdelávania pri vzdelávaní;

7.  upozorňuje, že IKT a otvorené vzdelávacie zdroje sa v súčasnosti využívajú najmä vo vysokoškolskom vzdelávaní; nabáda v náležitých prípadoch na ich využívanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní, ako aj pri odbornom vzdelávaní a v iných prostrediach informálneho vzdelávania, kde má učenie so zameraním na študenta v kombinácii s IKT takisto obrovský potenciál;

8.  poznamenáva, že náležité zasadenie do kontextu je rozhodujúcim faktorom pre účinnosť vzdelávacieho softvéru; upozorňuje, že tento proces sa musí vhodným spôsobom zaradiť do procesov výučby a vzdelávania a musí zohľadňovať pedagogické ciele a nástroje a ciele a nástroje týkajúce sa učebných osnov, ako aj individuálne formy vzdelávania;

9.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť uznávanie znalostí a zručností dosiahnutých prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov vďaka ďalšiemu dialógu so zúčastnenými stranami a vyzýva členské štáty, aby do svojich národných kvalifikačných rámcov začlenili vhodné opatrenia na potvrdenie takéhoto vzdelávania;

10.  upozorňuje na potrebu zjednodušiť získavanie uznania v prípade zručností nadobudnutých v zahraničí, aby sa obmedzením byrokratických štruktúr posilnilo a uľahčilo využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadných otvorených online kurzov;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že dostupnosť bezplatných kvalitných a vhodných online vyučovacích materiálov a prístup k nim má kľúčový význam;

12.  zdôrazňuje potrebu harmonizácie existujúcich obmedzení a výnimiek v oblasti autorských práv na účely názornosti pre nekomerčnú výučbu, aby sa uľahčilo používanie otvorených vzdelávacích zdrojov a cezhraničné diaľkové vzdelávanie a aby sa európskym platformám umožnilo konkurovať na globálnej úrovni dosiahnutím úspor z rozsahu;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh revízie smernice 2001/29/ES s cieľom vytvoriť harmonizovaný a flexibilný systém autorských práv a súvisiacich práv v EÚ, ktorý bude vhodný pre digitálny vek a uzná verejnú hodnotu prístupu k vedomostiam;

14.  nabáda členské štáty, aby preskúmali predpovedaný potenciál otvorených vzdelávacích zdrojov z hľadiska obmedzenia verejných a súkromných nákladov na vzdelávanie, a to najmä nákladov na vzdelávacie materiály, bez toho, aby sa zanedbávala kvalita;

15.  poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť udržateľné modely na vytvorenie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadných otvorených online kurzov; vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší výskum v súvislosti s ich vytváraním, využívaním a zavádzaním v dialógu so zúčastnenými stranami;

16.  uznáva, že zavedenie otvorených vzdelávacích zdrojov by sa malo uskutočniť spôsobom, ktorý podporí rozvoj riešení v oblasti vzdelávania v 21. storočí a vytvorí nové podnikateľské príležitosti pre malých a stredných inovatívnych európskych poskytovateľov riešení v oblasti vzdelávania;

17.  vyzýva členské štáty, aby posilnili informálne vzdelávanie v oblasti bezpečnosti na internete a ustanovili politiky v tejto oblasti na školách tým, že ponúknu vhodnú odbornú prípravu pre učiteľov;

18.  vyzýva členské štáty, aby v školách zabezpečili koordinované a pokrokové vzdelávanie o bezpečnosti na internete; poznamenáva, že rodičia a zákonní zástupcovia by mali byť pri zaisťovaní bezpečnosti na internete považovaní za partnerov, a odporúča, aby sa vytvorili doplňujúce stratégie, ktoré na nich budú zamerané, čím sa posilní úloha rodičovskej mediácie; zdôrazňuje skutočnosť, že toto úsilie by malo byť zamerané na posilnenie nezávislosti mladých ľudí, aby mohli prevziať zodpovednosť za svoje konanie a povinnosti na internete a rozvíjali svoje elektronické zručnosti; trvá na tom, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu telesnej a duševnej integrity a súkromia učiteľov a študentov, ktorí využívajú otvorené vzdelávacie zdroje;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v odvetviach formálneho a informálneho vzdelávania s ohľadom na bezpečnosť na internete, vytváranie relevantného vzdelávacieho obsahu a formovanie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zapojiť mladých ľudí, ich rodičov a učiteľov a všetkých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi, vrátane mimovládnych organizácií zapojených do siete Bezpečnejší internet;

Zručnosti pre učiteľov a študentov

20.  poznamenáva, že nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje umožňujú interaktívnejšie vzdelávanie a sú cennými nástrojmi pri umiestňovaní študenta do centra vzdelávacieho procesu;

21.  zdôrazňuje, že učitelia na všetkých úrovniach vzdelávania hrajú zásadnú úlohu pri uľahčovaní prístupu k online vyučovacím materiálom a ich používania všetkými študentmi a pri pomáhaní študentom získavať digitálne zručnosti;

22.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetci študenti mali čo najrýchlejšie a najlepšie technické vybavenie, ako aj nevyhnutný prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet;

23.  pripomína kľúčový význam kvalitnej odbornej prípravy pre učiteľov a školiteľov, ktorá musí byť doplnená povinným odborným vzdelávaním počas celej kariéry so zameraním na inovatívne vyučovacie metódy a výučbu študentov o prístupoch k vzdelávaniu („naučiť sa, ako sa učiť“);

24.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali učiteľov v ich profesionálnom rozvoji tým, že im ponúknu moderné učebné osnovy v ich počiatočnom vzdelávaní a poskytnú im odbornú prípravu na pracovisku zameranú na to, aby získali potrebné kompetencie na využívanie digitálne podporovaných vyučovacích metód;

25.  osobitne zdôrazňuje osvedčené výhody nadobúdania európskych skúseností v zahraničí pre učiteľov a školiteľov, napríklad prostredníctvom programu Erasmus+, a požaduje rozsiahle rozšírenie tohto programu, ako aj ďalších súvisiacich programov;

26.  poukazuje na to, že základná gramotnosť a matematická gramotnosť sú popri metazručnostiach a sociálnych zručnostiach, ako aj prierezových zručnostiach, akými sú napríklad kritické myslenie a učenie sa, ako sa učiť, predpokladom pre rozvoj digitálnych zručností a účinné využívanie online vyučovacích materiálov vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie posúdila vplyv digitálnych a/alebo online vyučovacích materiálov na študijné výsledky študentov v závislosti od ich veku a stupňa školy;

27.  uznáva dôležitosť tradičných spôsobov výučby a štúdia a vyzýva Komisiu, aby podporila ďalší výskum otázky, či a akým spôsobom môžu otvorené vzdelávacie zdroje a hromadné otvorené online kurzy ako doplnok alebo ako neoddeliteľná súčasť tradičných metód výučby zlepšiť študijné výsledky jednotlivcov;

28.  pripomína, že inovatívne metódy výučby uľahčené prostredníctvom IKT a otvorených vzdelávacích zdrojov prispievajú k rozvíjaniu sociálnych a prierezových zručností, ako sú kritické myslenie, rozhodovanie, komunikačné zručnosti a riešenie problémov, ktoré majú rozhodujúci význam pre zamestnateľnosť a uplatnenie na trhu práce;

29.  zdôrazňuje, že politiky v oblasti vzdelávania by sa mali v prvom rade zameriavať na pomoc študentom pri rozvíjaní kľúčových kognitívnych a sociálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie posúdila vplyv používania digitálnych zariadení a digitálneho obsahu na pedagogické účely na študentov pri zabezpečení ich telesnej a duševnej integrity;

30.  upozorňuje, že by sa mali vyvinúť otvorené vzdelávacie zdroje zamerané na potreby dospelých študentov s cieľom zabezpečiť väčšie príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania pre nízkokvalifikovaných európskych občanov so zreteľom na skutočnosť, že mnohí študenti majú slabé zručnosti v oblasti IKT;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že digitálne zručnosti a vedomosti majú zásadný význam pre občanov v informačnej spoločnosti, ktorej cieľom je stať sa najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete;

32.  poznamenáva, že digitálna gramotnosť má otvorením nových kanálov na komunikáciu a vzdelávanie pozitívny vplyv na posilnenie sociálnej súdržnosti, osobného rozvoja, medzikultúrneho dialógu a aktívneho občianstva;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že IKT a online vzdelávacie materiály vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov môžu podporovať výučbu a štúdium cudzích jazykov na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje, že sociálna interakcia je nevyhnutným predpokladom na štúdium cudzieho jazyka;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdokonalili a prehĺbili digitálne zručnosti, a to aj tým, že do svojich učebných osnov zahrnú kódovanie a programovanie, s cieľom podporiť hospodársku konkurencieschopnosť a vybaviť študentov správnymi zručnosťami pre trh práce v budúcnosti;

35.  opakuje, že neustála aktualizácia vedomostí a zručností je nevyhnutná pre úspešnú integráciu na trhu práce, a poznamenáva, že otvorené vzdelávacie zdroje môžu prispieť k uľahčeniu celoživotného vzdelávania, ktoré je potrebné na zachovanie konkurencieschopnosti na trhu práce; nabáda na rodovo vyváženejšie používanie IKT s cieľom zabezpečiť, aby ženy, ktoré sú v určitom období, napríklad z dôvodu materských alebo iných povinností súvisiacich so starostlivosťou o rodinu, mimo trhu práce, mohli takisto využívať tento druh odbornej prípravy, aby aktualizovali svoje zručnosti a vzdelávali sa, a tým zlepšili svoje možnosti opätovného zamestnania na trhu práce v budúcnosti;

36.  poukazuje na to, že verejné knižnice a vzdelávacie centrá môžu ponúkať bezplatný prístup k počítačom a internetu a odbornú prípravu v oblasti internetových zdrojov;

Rozšírenie dosahu

37.  zdôrazňuje význam prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a počítačovému vybaveniu pre všetkých študentov všetkých vekových skupín, ako aj študentov so zdravotným postihnutím, zo znevýhodneného prostredia, mladých ľudí, ktorí v súčasnosti nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania či odbornej prípravy (NEET), a tých, ktorí pochádzajú z geograficky vzdialených regiónov, ako aj všetkých, ktorí si chcú zvýšiť kvalifikáciu;

38.  opäť poznamenáva, že nie každý má prístup k informačným a komunikačným technológiám za rovnakých cenových podmienok a pri rovnakej kvalite služby a že mestské oblasti sú vo všeobecnosti lepšie zabezpečené než tie vidiecke, čo vytvára digitálnu priepasť, ktorá oslabuje pojem rovnakých príležitostí pre všetkých občanov kdekoľvek v EÚ;

39.  zdôrazňuje rastúcu dôležitosť vzdelávania dospelých, najmä v kontexte celoživotného odborného vzdelávania, a požaduje uznávanie na celoeurópskej úrovni, posilnenie a podporu všetkých organizácií vzdelávania dospelých;

40.  vyzdvihuje výhody medzigeneračného vzdelávania a poukazuje na výrazný vzdelávací potenciál, ktorý ponúka digitálne vzdelávanie a otvorené vzdelávacie zdroje, a to aj pokiaľ ide o širší prístup k vzdelaniu a odbornej príprave pre všetky vekové skupiny;

41.  uznáva, že nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje, najmä hromadné otvorené online kurzy, umožnili inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy dostať sa k tisícom študentov v Únii vrátane jej najvzdialenejších regiónov a v rámci celého sveta; uznáva, že vzdelávanie a znalosti sa dnes dostávajú ľahko za hranice, čo zvyšuje potenciál na medzinárodnú spoluprácu a pomáha pri propagácii európskych vzdelávacích inštitúcií ako centier pre inováciu a rozvoj nových technológií;

42.  poznamenáva, že je dôležité zachovať spravodlivú rovnováhu medzi kvalitou a dostupnosťou vzdelávania; zdôrazňuje skutočnosť, že nové technológie možno využívať na zabezpečenie toho, aby dostupnejšie vzdelávanie neznamenalo obmedzenie jeho kvality;

43.  poznamenáva, že EÚ hrozí, že zaostane za inými regiónmi sveta, ako sú Spojené štáty alebo Ázia, kde do oblasti výskumu a vývoja, nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov plynú vysoké investície; trvá na tom, že Únia musí využiť svoje silné stránky v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a prispôsobiť investície do materiálov elektronického vzdelávania vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov a do nových technológií v záujme čo najlepšej podpory svojich obyvateľov;

44.  pripomína, že nové technológie môžu prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho vzdelávania na globálnej úrovni, ponúknuť príležitosti na internacionalizáciu európskeho vysokoškolského vzdelávania a tým zvýšiť atraktivitu Európy ako destinácie pre vzdelávanie;

45.  zdôrazňuje, že otvorené vzdelávacie zdroje môžu prispieť k zlepšeniu kvality európskeho vzdelávania; v tejto súvislosti nabáda na spoluprácu so vzdelávacími inštitúciami na celom svete, najmä v Spojených štátoch;

46.  opakuje, že úspešné stratégie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadné otvorené online kurzy môžu podporovať stratégie internacionalizácie tým, že zvýšia kvalitu a viditeľnosť európskych inštitúcií (vysokoškolského) vzdelávania a prilákajú študentov a výskumných pracovníkov v rámci čoraz globálnejšej súťaže o talenty;

47.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu a synergie v oblasti celoživotného vzdelávania, najmä aby čo najviac uľahčili získanie prístupu k vzdelaniu a prispôsobili a zmodernizovali učebné osnovy vzdelávacích inštitúcií tak, aby držali krok s rýchlo sa rozvíjajúcim potenciálom a možnosťami digitálneho vzdelávania a otvorených vzdelávacích zdrojov, s cieľom čo najúčinnejšie sa vyrovnať s novými výzvami súčasného sveta;

48.  nabáda na posilnenie spolupráce medzi európskymi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy, medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými stranami s cieľom umožniť lepšie pochopenie nových metód výučby a štúdia a vplyvu IKT na vzdelávanie; podporuje rozvoj spoločných platforiem pre takúto spoluprácu;

49.  zdôrazňuje, že využívanie nových technológií v oblasti vzdelávania by malo byť náležite zamerané na uspokojovanie potrieb trhu práce a prekonanie súčasného kvalifikačného nesúladu; kladie dôraz na potrebu lepšej komunikácie a spolupráce medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikateľským odvetvím;

50.  poznamenáva, že nové technológie a elektronické vzdelávanie majú pridanú hodnotu, ktorá spočíva v poskytovaní medzinárodných skúseností v oblasti vzdelávania tým, ktorí sa nezúčastňujú na programoch mobility;

51.  upozorňuje, že digitálne technológie nie sú vo vzdelávaní a odbornej príprave v Únii využívané v plnej miere; obáva sa, že táto situácia môže viesť k ďalšej roztrieštenosti prístupov k výučbe a vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby na nové trhy uplatňovali zásady rovnosti, keďže otvorené vzdelávacie zdroje by mali zostať nástrojom na rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a nestať sa výlučne ekonomickou snahou;

52.  zdôrazňuje, že digitálne technológie sú dôležitým nástrojom vzdelávania pre občianstvo, pretože uľahčujú zapojenie mnohých občanov žijúcich v okrajových oblastiach a najmä mladých ľudí, ktorým umožňujú v plnej miere využívať slobodu prejavu a online komunikácie;

Príspevok programov EÚ

53.  víta spustenie portálu Open Education Europa dostupného vo všetkých jazykoch EÚ, ktorý poskytuje jednotný prístup k európskym otvoreným vzdelávacím zdrojom, a žiada výrazný rozvoj a podporu portálu v členských štátoch;

54.  poznamenáva, že vhodná digitálna infraštruktúra založená na bežne používaných obľúbených technológiách je predpokladom pre dosiahnutie čo najvyššieho počtu študentov využívajúcich otvorené vzdelávacie zdroje;

55.  vyzýva Komisiu, aby organizovala každoročnú európsku konferenciu o regionálnom plánovaní s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania mali prístup k službám IKT, nech už sa nachádzajú kdekoľvek v EÚ;

56.  poukazuje nato, že miestne a regionálne orgány by mali hrať kľúčovú úlohu pri rozvoji infraštruktúry, šírení a propagácii rôznych opatrení medzi širšou verejnosťou, zapájaní ďalších zúčastnených strán na miestnej úrovni a pri šírení a vykonávaní príslušných európskych iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

57.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby využili dostupné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov na prekonanie územnej digitálnej priepasti zlepšením infraštruktúry a sietí a podporovaním odbornej prípravy v oblasti IKT a ich účinného využívania, so zreteľom na potreby vzdelávacích inštitúcií najmä vo vidieckych a vzdialených regiónoch; poznamenáva, že inteligentné a komplexné využívanie finančných prostriedkov EÚ si vyžaduje synergiu medzi rozličnými programami a nástrojmi vrátane programov Erasmus+ a Horizont 2020 a štrukturálnych a investičných fondov;

58.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a medzi vzdelávacími inštitúciami, pričom by sa mali opierať o existujúce projekty a skúsenosti;

59.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa vytvorenia ukazovateľov s cieľom dôkladne monitorovať integráciu IKT v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy a podporovania kvantitatívnych prieskumov v rámci celej Únie;

60.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a rozšírila Európsku sieť škôl (European Schoolnet) a jej činnosť;

61.  oceňuje, že všetky vzdelávacie materiály vypracované s podporou z programu Erasmus+ budú dostupné verejnosti na základe otvorených licencií; nabáda na podobné postupy v prípade ostatných programov Únie vrátane širokého zavedenia otvoreného prístupu v rámci programu Horizont 2020;

62.  zdôrazňuje skutočnosť, že programy Erasmus+ a Horizont 2020 môžu hrať dôležitú úlohu pri vytváraní otvorených vzdelávacích zdrojov prostredníctvom komunít odborníkov, ako sú komunity učiteľov využívajúcich platformu eTwinning; nabáda na rozšírenie používania týchto platforiem do ďalších sektorov vzdelávania;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50. (2) Ú. v. EÚ C 62, 4.3.2014, s. 4. (3) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2. (6) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0433. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0377. (9) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 56. (10) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 55. (11) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 87. (12) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 77. (13) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (14) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.