(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0480),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0201/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0080/2014),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 170.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Klimaticko-energetický balík(4), podľa ktorého musia k znižovaniu emisií prispievať všetky hospodárstva vrátane medzinárodnej námornej lodnej dopravy, udeľuje jednoznačný mandát: „v prípade, že členské štáty neschvália žiadnu medzinárodnú dohodu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorá by vo svojich cieľoch znižovania emisií zahŕňala emisie z medzinárodnej námornej dopravy, alebo ak Spoločenstvo neschváli žiadnu takúto dohodu prostredníctvom UNFCCC do 31. decembra 2011, Komisia by mala predložiť návrh na zahrnutie emisií z medzinárodnej námornej dopravy v rámci záväzku Spoločenstva znížiť emisie s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť do roku 2013. Takýto návrh by mal minimalizovať akýkoľvek negatívny dosah na konkurencieschopnosť Spoločenstva a zároveň zohľadniť možné prínosy pre životné prostredie.“

(1a)  Námorná doprava ovplyvňuje svetovú klímu a kvalitu ovzdušia v dôsledku emisií oxidu uhličitého (CO2) a iných emisií vrátane oxidov dusíka (NOx), oxidov síry (SOx), metánu (CH4), tuhých častíc (PM) a čierneho uhlíka (BC). [PN 2]

(1b)  Medzinárodná námorná lodná doprava zostáva jediným druhom dopravy, na ktorý sa nevzťahuje záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov. Podľa posúdenia vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu, sa emisie CO2 z námornej dopravy týkajúce sa Únie zvýšili v období rokov 1990 až 2007 o 48 %. [PN 3]

(1c)  So zreteľom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky vplyvu námornej dopravy na svetovú klímu, ktorý nesúvisí s CO2, by sa v súvislosti s týmto nariadením malo pravidelne vykonávať priebežné hodnotenie tohto vplyvu. Komisia by na základe svojho hodnotenia a s ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 o komplexnom prístupe k antropogénnym emisiám látok iných ako CO2, ktoré prispievajú k zmene klímy, mala vykonať analýzu dôsledkov pre politiky a opatrenia s cieľom znížiť tieto emisie. [PN 4]

(1d)  Komisia by mala prijať tiež opatrenia zamerané na riešenia súvisiace s inými činnosťami, ktoré vedú k emisiám skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, t. j. používanie chladív na rybárskych plavidlách a emisie z odparovania vznikajúce pri nakladaní a vykladaní palív a voľne loženého tovaru (napr. prchavé organické zlúčeniny (POZ), PM). [PN 5]

(1e)  V bielej knihe Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru - Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje z 28. marca 2011 sa požaduje, aby sa emisie z námornej dopravy do roku 2050 znížili o 40 % (pokiaľ možno o 50 %) v porovnaní s úrovňami z roku 2005, a to uplatňovaním zásad „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“. [PN 6]

(1f)  V uznesení Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje sa žiada pre celú Úniu jednotné zníženie emisií CO2 a znečisťujúcich látok v lodnej doprave o 30 %, ku ktorému majú prispieť dohody IMO o indexe energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI) a o pláne riadenia energetickej efektívnosti v oblasti lodnej dopravy (SEEMP). [PN 7]

(2)  V júli 2011 IMO prijala technické a prevádzkové opatrenia, predovšetkým EEDI pre nové lode a SEEMP, ktoré prinesú zlepšenie, pokiaľ ide o zníženie očakávaného rastu emisií skleníkových plynov, ale samé osebe nemôžu viesť k potrebnému absolútnemu zníženiu emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy na zosúladenie úsilia s globálnym cieľom obmedzenia rastu globálnych teplôt na 2 °C.

(3)  Podľa údajov, ktoré poskytla IMO, špecifickú spotrebu energie a emisie CO2 z lodí by bolo možné znížiť o 25 až 75 % pomocou prevádzkových opatrení a existujúcich technológií. Veľkú časť týchto opatrení možno považovať za nákladovo efektívnu, vďaka čomu môžu tomuto odvetviu priniesť čisté výhody, pretože nižšie náklady na palivo zabezpečia návratnosť akýchkoľvek prevádzkových alebo investičných nákladov. [PN 8]

(4)  Najlepšie riešenie na zníženie emisií oxidu uhličitého z lodnej dopravy na úrovni Únie aj naďalej spočíva v tom, že ako prvý krok že sa zavedie trhové opatrenie, konkrétne cena za tieto emisie alebo poplatok, ktoré vyžaduje zriadenie systému monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov založeného na lodnej spotrebe paliva. Zber údajov o týchto emisiách je prvým krokom, ktorý je odôvodnený nevyhnutnosťou znížiť tieto emisie – v rámci fázového prístupu k zahrnutiu emisií z námornej dopravy do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov sa zavedie systém monitorovania, nahlasovania a overovania (MRV) emisií CO2 založený na lodnej spotrebe paliva. Verejný prístup k údajom o emisiách prispeje k odstráneniu trhových prekážok, ktoré bránia prijatiu mnohých nákladovo negatívnych opatrení, ktoré by znížili emisie z tohto sektora. [PN 9]

(5)  Prijatiu opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby paliva bráni existencia trhových prekážok, ako je nedostatok spoľahlivých informácií o palivovej efektívnosti lodí alebo dostupných technológií na modernizáciu lodí, nedostatočný prístup k finančným prostriedkom na účely investovania do efektívnosti lodí a nejednotná motivácia, keďže majitelia lodí by neprofitovali zo svojich investícií do efektívnosti lodí, ak by účty za palivo platili prevádzkovatelia.

(6)  Z výsledkov konzultácií so zainteresovanými stranami a diskusií s medzinárodnými partnermi vyplýva, že na zahrnutie emisií z námornej dopravy do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov by sa mal použiť fázový prístup a ako prvý krok by sa mal zaviesť spoľahlivý systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 skleníkových plynov z námornej dopravy, pričom nástroje novej politiky, konkrétne ceny za tieto emisie alebo poplatok, sa stanovia zavedú v neskoršej fáze. Tento prístup umožňuje dosiahnuť na medzinárodnej úrovni výrazný pokrok z hľadiska dohody o cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov a ďalších opatrení na dosiahnutie tohto zníženia pri čo najmenších nákladoch. [PN 10]

(7)  Očakáva sa, že zavedenie systému monitorovania, nahlasovania a overovania Únie do roku 2030 povedie k zníženiu emisií až o 2 % v porovnaní so stavom za nezmenených okolností a k zníženiu celkových čistých nákladov až o 1,2 miliardy EUR, pretože by mohol prispieť k odstráneniu trhových prekážok, najmä prekážok súvisiacich s nedostatkom informácií o efektívnosti lodí. Toto zníženie nákladov na dopravu by malo uľahčiť medzinárodný obchod. Okrem toho dôkladný systém monitorovania, nahlasovania a overovania je predpokladom akékoľvek trhového opatrenia alebo normy efektívnosti iného opatrenia zameraného na poskytovanie lepšieho základu pre zásadu „znečisťovateľ platí“, či už na úrovni Únie alebo na globálnej celosvetovej úrovni. So zreteľom na celosvetovú povahu nákladnej dopravy by vhodnejšou a najúčinnejšou metódou znižovania emisií v medzinárodnej námornej doprave bol postup dohodnutý na celosvetovej úrovni. Takisto poskytuje spoľahlivé údaje na stanovenie presných cieľov zníženia emisií a posúdenie pokroku podielu námornej dopravy smerom k dosiahnutiu nízkouhlíkového hospodárstva. [PN 11]

(8)  Všetky plavby v rámci Únie, všetky prichádzajúce plavby z posledného prístavu mimo Únie do prvého prístavu zastavenia v Únii a všetky odchádzajúce plavby z prístavu v Únii do ďalšieho prístavu zastavenia mimo Únie by sa mali na účely monitorovania považovať za relevantné. Započítať by sa mali aj emisie CO2 skleníkových plynov v prístavoch Únie vrátane emisií v prípadoch, keď lode kotvia v prístave alebo sa po prístave pohybujú, najmä ak sú k dispozícii konkrétne opatrenia a alternatívne technológie, ako sú infraštruktúry na pripojenie lodí na elektrickú sieť v kotvisku, na zníženie týchto emisií alebo na predchádzanie týmto emisiám. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať nediskriminačným spôsobom v prípade všetkých lodí bez ohľadu na to, pod akou vlajkou sa plavia. [PN 12]

(8a)  Z dôvodu geografického rozsahu a súvisiacej potreby monitorovať emisie skleníkových plynov mimo jurisdikciu členských štátov a so zreteľom na zapojenie prepravných spoločností registrovaných na celom svete by Komisia mala tretie krajiny informovať včas a vhodným spôsobom, aby sa zaistila maximálna medzinárodná akceptácia. [PN 13]

(9)  Navrhovaný systém monitorovania, nahlasovania a overovania by mal mať podobu nariadenia vzhľadom na zložitý a vysoko technický charakter zavedených ustanovení, potrebu jednotných pravidiel platných v rámci celej Únie, aby sa zohľadnil medzinárodný charakter námornej dopravy s množstvom lodí, pri ktorých sa predpokladá, že sa zastavia v prístavoch v rôznych členských štátoch, a aby sa uľahčila jeho realizácia v celej Únii.

(10)  Spoľahlivý systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie zameraný na lode by mal vychádzať z výpočtu emisií z paliva spotrebovaného počas plavieb z prístavov a do prístavov Únie alebo z presného výkazu skutočných emisií, keďže údaje o predaji paliva by vzhľadom na vysokú kapacitu lodných nádrží nemohli poskytnúť primerane presné odhady spotreby paliva v tomto špecifickom rozsahu. [PN 14]

(11)  Systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie by mal zahŕňať aj ostatné informácie relevantné informácie s cieľom ďalej analyzovať podnety z hľadiska zmeny klímy, ktoré by umožnili stanovenie efektívnosti lodí alebo ďalšiu analýzu podnetov vývoja v oblasti emisií, zosúladiť . Tento rozsah okrem toho zosúlaďuje systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie s medzinárodnými iniciatívami v rámci IMO na zavedenie noriem efektívnosti pre existujúce lode, ktoré zahŕňajú aj prevádzkové opatrenia, a prispieva prispievať k odstraňovaniu trhových prekážok súvisiacich s nedostatkom informácií. [PN 15]

(12)  Aby sa majiteľom a prevádzkovateľom lodí,najmä malým a stredným podnikom, minimalizovala administratívna záťaž a v záujme optimalizácie pomeru výnosov a nákladov systému monitorovania, nahlasovania a overovania bez toho, aby bol ohrozený cieľ zahrnúť všeobecne prevažujúci podiel emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, pravidlá pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie by sa mali vzťahovať iba na veľké zdroje emisií. Po podrobnej objektívnej analýze veľkosti lodí prichádzajúcich do prístavov Únie a odchádzajúcich z daných prístavov, ako aj emisií týchto lodí, bola ako prahová hodnota zvolená hrubá priestornosť 5 000 ton (GT). Lode s hrubou priestornosťou nad 5 000 GT predstavujú približne 55 % počtu lodí, ktoré sa zastavujú v prístavoch Únie, a zodpovedajú za približne 90 % emisií. Touto nediskriminačnou hraničnou hodnotou by sa zabezpečilo zahrnutie najrelevantnejších zdrojov emisií. Nižšia hraničná hodnota by mala za následok zvýšenie administratívneho zaťaženia, kým použitie vyššej hraničnej hodnoty by znamenalo, že sa zahrnie menej emisií, čím by sa obmedzila environmentálna účinnosť systému.

(13)  V záujme ďalšieho zníženia administratívneho bremena majiteľov a prevádzkovateľov lodí by sa pravidlá monitorovania mali sústrediť na CO2 ako na zďaleka najrelevantnejší skleníkový plyn vypúšťaný námornou dopravou, ktorý predstavuje až 98 % celkových emisií skleníkových plynov v tomto sektore. [PN 17]

(14)  V pravidlách by sa mali zohľadňovať existujúce požiadavky a údaje, ktoré už sú k dispozícii na palubách lodí. Majitelia lodí by preto mali mať možnosť vybrať si jednu z týchto metód monitorovania: použitie dodacích listov pre palivové nádrže, monitorovanie palivových nádrží, prietokomery pre príslušné procesy spaľovania alebo priame merania emisií. V pláne monitorovania konkrétnych lodí by sa mal tento výber zdokumentovať a mali by sa uviesť ďalšie podrobnosti o uplatňovaní zvolenej metódy.

(15)  V prípade každej spoločnosti, ktorá je počas celého obdobia nahlasovania zodpovedná za loď a vykonáva činnosti v oblasti lodnej dopravy, by sa malo vychádzať z toho, že je zodpovedná za plnenie všetkých požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania, ktoré vzniknú v súvislosti s týmto obdobím nahlasovania vrátane predloženia uspokojivo overenej správy o emisiách. V prípade zmeny vlastníctva bude nový majiteľ zodpovedný iba za záväzky týkajúce sa monitorovania a nahlasovania v súvislosti s obdobím nahlasovania, v ktorom došlo k zmene vlastníctva. V záujme jednoduchšieho plnenia týchto povinností by mal nový majiteľ dostať kópiu najnovšieho plánu monitorovania a prípadne dokumentu o zhode. Zmena vlastníctva by mala takisto viesť k zmene plánu monitorovania, aby si nový majiteľ mohol sám zvoliť metodiku monitorovania.

(16)  Na ostatné skleníkové plyny, látky ovplyvňujúce klímu alebo látky znečisťujúce ovzdušie by sa Systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie v tejto fáze nemal vzťahovať, aby sa predišlo požiadavkám na inštaláciu meracích zariadení, ktoré nie sú dostatočne spoľahlivé ani komerčne dostupné, čo by bránilo používaniu tohto systému predstavuje príležitosť na zabezpečenie súdržnej regulácie sektora lodnej dopravy s ohľadom na ostatné odvetvia. [PN 18]

(16a)  Dohovor MARPOL zahŕňa povinné uplatňovanie EEDI pri nových lodiach a používania SEEMP v rámci celého svetového loďstva. [PN 19]

(17)  Aby sa majiteľom a prevádzkovateľom lodí minimalizovala administratívna záťaž, malo by sa nahlasovanie a zverejňovanie nahlásených informácií vykonávať raz ročne. Obmedzením zverejňovania emisií, spotreby paliva a informácií týkajúcich sa efektívnosti na ročné priemery a súhrnné údaje by sa mal vyriešiť problém dôvernosti informácií. Údaje nahlásené Komisii by sa mali prevziať do štatistík, pokiaľ sú relevantné z hľadiska vypracúvania, získavania a šírenia európskych štatistických údajov v súlade s rozhodnutím Komisie 2012/504/EÚ(5).

(18)  Vďaka overovaniu akreditovanými overovateľmi by sa malo zabezpečiť, že plány monitorovania a správy o emisiách sú správne a v súlade s požiadavkami vymedzenými týmto nariadením. Požiadavky na kompetencie sú preto pre overovateľa nevyhnutné z hľadiska vykonávania overovacích činností podľa tohto nariadenia. Dôležitým faktorom pri zjednodušení overovania je kontrola dôveryhodnosti údajov, ktorú by mali overovatelia vykonať porovnaním nahlásených údajov s údajmi odhadovanými na základe údajov o sledovaní lodí a na základe charakteristík lodí. Tieto odhady by mala zabezpečiť Komisia. Overovateľmi by mali byť nezávislé a kompetentné osoby alebo právne subjekty, ktoré by mali byť akreditované vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi zriadenými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(6). [PN 20]

(19)  Dokument o zhode vydaný overovateľom by mal byť k dispozícii na palube lode, aby bolo možné preukázať dodržiavanie povinností týkajúcich sa monitorovania, nahlasovania a overovania. Overovatelia by mali o vydaní takýchto dokumentov informovať Komisiu.

(20)  Na základe skúseností z podobných úloh týkajúcich sa námornej bezpečnosti by Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) mala podporiť Komisiu vykonávaním určitých úloh.

(21)  Nesúlad s ustanoveniami tohto nariadenia by mal mať za následok uplatnenie sankcií. Presadzovanie záväzkov súvisiacich so systémom monitorovania, nahlasovania a overovania by malo byť založené na existujúcich nástrojoch, konkrétne na nástrojoch zavedených na základe uplatňovania smernice 2009/21/ES(7) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES(8) a na informáciách o vydávaní dokumentov o zhode. Dokument potvrdzujúci zhodu lode s povinnosťami týkajúcimi sa monitorovania a nahlasovania by Komisia mala pridať na zoznam osvedčení a dokumentov uvedených v článku 13 ods. 1 smernice 2009/16/ES.

(22)  Smernica 2009/16/ES umožňuje zadržanie lodí v prípade, že chýbajú osvedčenia, ktoré sa musia nachádzať na palube. V prípade lodí, ktoré si neplnia povinnosti súvisiace s monitorovaním a nahlasovaním viac ako jedno obdobie nahlasovania, je však vhodné umožniť vyhostenie lode. Táto možnosť by sa mala uplatniť tak, aby sa v priebehu primeraného obdobia poskytla možnosť nápravy situácie.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(9) by sa malo zmeniť s cieľom stanoviť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z námornej dopravy členskými štátmi podľa tohto nariadenia.

(24)  Systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie by mal slúžiť ako model pre zavedenie globálneho systému monitorovania, nahlasovania a overovania. Globálny systém monitorovania, nahlasovania a overovania sa uprednostňuje, pretože ho vzhľadom na širší záber možno považovať za účinnejší. V tejto súvislosti by Komisia mala organizácii IMO a ostatným príslušným medzinárodným orgánom pravidelne sprístupňovať relevantné informácie o vykonávaní tohto nariadenia, pričom organizácii IMO by sa mali predkladať relevantné dokumenty. Po dosiahnutí dohody o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania by Komisia mala preskúmať systém monitorovania, nahlasovania a overovania Únie na účely jeho zosúladenia s globálnym systémom.

(25)  V záujme využitia najlepšej dostupnej praxe a vedeckých dôkazov by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty podľa článku 290 zmluvy, pokiaľ ide o preskúmanie určitých technických aspektov monitorovania a nahlasovania emisií CO2 skleníkových plynov z lodí a o ďalšie stanovovanie pravidiel overovania správ o emisiách a akreditácie overovateľov. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PN 21]

(26)  V záujme zabezpečenia jednotných podmienok používania automatizovaných systémov a štandardných elektronických vzorových dokumentov pre koherentné nahlasovanie emisií a ostatných relevantných informácií týkajúcich sa klímy Komisii a zapojeným štátom by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto potrebné vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(10). [PN 22]

(27)  Cieľ navrhovaného opatrenia, konkrétne monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií CO2 skleníkových plynov z lodí ako prvý krok fázového prístupu k znižovaniu týchto emisií a k dosiahnutiu cieľov stanovených v bielej knihe Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru, nie je možné vzhľadom na medzinárodný charakter námornej dopravy uspokojivo dosiahnuť pomocou opatrení samotných členských štátov, možno ho však z dôvodu rozsahu a účinkov opatrení lepšie zabezpečiť na úrovni Únie. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. [PN 23]

(28)  Predpisy týkajúce sa zriadenia systému monitorovania, nahlasovania a overovania by mali byť v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES(11) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(12).

(29)  Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2015, aby členské štáty a príslušné zainteresované strany mali dosť času na prijatie potrebných opatrení na účinné uplatňovanie tohto nariadenia skôr, ako sa začne prvé obdobie nahlasovania (1. januára 2018),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

S cieľom podporiť znižovanie emisií CO2 skleníkových plynov z námornej dopravy nákladovo efektívnym spôsobom sa týmto nariadením stanovujú pravidlá presného monitorovania, nahlasovania a overovania emisií oxidu uhličitého (CO2) skleníkových plynov a ostatných informácií týkajúcich sa klímy pre lode, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu. [PN 24]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na lode s hrubou priestornosťou nad 5 000 ton v súvislosti s emisiami vypustenými počas ich plavieb z posledného prístavu zastavenia do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj počas plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci členského štátu.

2.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na vojnové lode, lodné pomocné mechanizmy, rybárske lode alebo lode, na ktorých sa spracúvajú ryby, drevené lode jednoduchej konštrukcie, lode, ktoré nie sú poháňané mechanickými prostriedkami a štátne lode používané na nekomerčné účely. [PN 26]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

a)  „emisie“ predstavujú vypúšťanie CO2 do atmosféry loďami vymedzenými v článku 2;

b)  „prístav zastavenia“ je prístav, kde sa loď zastaví, aby naložila alebo vyložila náklad alebo cestujúcich, s výnimkou zastávok výhradne na účely doplnenia paliva, čerstvých zásob a/alebo odpočinku posádky;

c)  „spoločnosť“ je majiteľ lode v zmysle článku 2 alebo akákoľvek iná osoba, ako je vedúci pracovník alebo nájomca lode, ktorá od majiteľa lode prevzala zodpovednosť za jej prevádzku;

d)  „hrubá priestornosť v tonách“ (GT) je hrubá priestornosť v metrických tonách vypočítaná podľa predpisov o meraní tonáže lode uvedenými v prílohe 1 k Medzinárodnému dohovoru o meraní tonáže lodí z roku 1969;

e)  „overovateľ“ je právnická osoba vykonávajúca overovacie činnosti, ktorá je akreditovaná vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 a tohto nariadenia alebo agentúrou poverenou systémom modelovania emisií z lodnej dopravy alebo agentúra zodpovedná za systém modelovania monitorovania emisií z lodí; [PN 28]

f)  „overovanie“ predstavuje činnosti vykonávané overovateľom na posúdenie zhody dokumentov zaslaných spoločnosťou s požiadavkami podľa tohto nariadenia;

g)  „ostatné relevantné informácie týkajúce sa klímy“ sú informácie súvisiace s emisiami skleníkových plynov spojenými so spotrebou paliva, prepravnými činnosťami a energetickou efektívnosťou informácie týkajúce sa precestovanej vzdialenosti, možností pripojenia na elektrickú sieť v kotvisku a energetickej efektívnosti lodí, ktoré umožňujú analýzu trendov a hodnotenie výkonnosti lodí, pokiaľ ide o emisie, a označujú výkonnosť lodnej dopravy; [PN 29]

h)  „emisný faktor“ je priemerná miera emisií skleníkových plynov súvisiaca s údajmi o činnosti za zdrojový prúd za predpokladu, že pri spaľovaní dochádza k úplnej oxidácii a pri všetkých ostatných chemických reakciách k úplnej premene;

i)  „neistota“ je parameter súvisiaci s výsledkami určovania množstva, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne pripísateľných určitému množstvu vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a ktorý opisuje interval spoľahlivosti okolo priemernej hodnoty predstavujúcej 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

j)  „konzervatívny“ je výraz, ktorým sa označuje situácia, keď je definovaný súbor predpokladov na zamedzenie podhodnotenia ročných emisií alebo nadhodnotenia vzdialeností alebo množstiev prepravovaného nákladu; [PN 30]

k)  „tony CO2“ sú metrické tony CO2; [PN 31]

l)  „obdobie nahlasovania“ je jeden kalendárny rok, počas ktorého sa emisie musia monitorovať a nahlásiť.

la)  „loď v kotvisku“ je loď, ktorá je bezpečne uviazaná alebo ukotvená v prístave Únie počas nakladania alebo vykladania tovaru alebo státia v prístave (za čiastočného alebo úplného chodu motorov) vrátane času stráveného inak než operáciami súvisiacimi s nákladom; [PN 32]

lb)  „ľadová trieda“ je označenie pridelené lodi administratívou alebo organizáciou uznávanou administratívou, ktoré ukazuje, že loď je určená na plavbu v podmienkach mrznúceho mora. [PN 33]

KAPITOLA II

MONITOROVANIE A NAHLASOVANIE

ODDIEL 1

Zásady a metódy monitorovania a nahlasovania

Článok 4

Spoločné zásady monitorovania a nahlasovania

1.  Spoločnosti za každú loď monitorujú a nahlasujú množstvo a druh paliva spotrebovaného počas kalendárneho roka v každom prístave podliehajúceho obdobia nahlasovania vo všetkých prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu a za každú plavbu všetky plavby do prístavu alebo z prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu podľa odsekov 2 až 6. [PN 34]

2.  Monitorovanie a nahlasovanie musí byť úplné a musí zahŕňať všetky CO2 emisie zo spaľovania palív. Spoločnosti uplatnia vhodné opatrenia, aby počas obdobia nahlasovania predišli výskytu chýbajúcich údajov. [PN 35]

3.  Monitorovanie a nahlasovanie musí byť konzistentné a porovnateľné v čase. Spoločnosti používajú rovnaké metodiky monitorovania a súbory údajov s výhradou zmien a výnimiek schválených overovateľom.

4.  Spoločnosti získavajú, zaznamenávajú, zostavujú, analyzujú a dokumentujú údaje z monitorovania vrátane predpokladov, odkazov, emisných faktorov a údajov o činnosti transparentným spôsobom, vďaka ktorému overovateľ dokáže určenie emisií zreprodukovať.

5.  Spoločnosti zabezpečia, aby určovanie emisií nebolo systematicky ani vedome nepresné. Odhalia a obmedzia akýkoľvek zdroj nepresnosti.

6.  Spoločnosti zabezpečia, aby sa s primeranou istotou dala určiť integrita údajov o emisiách, ktoré sa majú monitorovať a nahlásiť.

6a.  Spoločnosti zohľadnia odporúčania uvedené v správach o overovaní vydaných podľa článku 13 v následnom monitorovaní a nahlasovaní. [PN 36]

Článok 5

Metódy monitorovania a nahlasovania emisií v námornej doprave

1.  Na účely článku 4 ods. 1, 2 a 3 spoločnosti určia za každú svoju loď nad 5 000 GT emisie a ostatné informácie týkajúce sa klímy podľa ktorejkoľvek metódy uvedenej v prílohe I.

1a.  V prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o monitorovaní emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia preskúma metódy stanovené v prílohe I a je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 24 delegované akty týkajúce sa – v prípade potreby – pozmeňujúcich návrhov k tejto prílohe, s cieľom bližšie určiť používanie prietokomerov pre príslušné procesy spaľovania a priame merania emisií. [PN 38]

ODDIEL 2

PLÁN MONITOROVANIA

Článok 6

Obsah a predloženie plánu monitorovania

1.  Do 31. augusta 2017 spoločnosti overovateľom predložia plán monitorovania, v ktorom uvedú zvolenú metódu monitorovania a nahlasovania emisií a ostatných informácií týkajúcich sa klímy relevantných za každú zo svojich lodí nad 5 000 GT. [PN 39 - prispôsobené pre súlad s článkom 2 odsek 1 o pôsobnosti.]

2.  Odchylne od odseku 1 v prípade lodí, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje prvýkrát po 1. januári 2018, spoločnosť predloží overovateľovi plán monitorovania bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch mesiacov po ich prvom zastavení v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu.

3.  Plán monitorovania uvedený v odseku 1 pozostáva z úplnej a transparentnej dokumentácie metodiky monitorovania konkrétnej lode a obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  identifikačné údaje o lodi a druh lode vrátane názvu lode, jej registračného čísla podľa Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), jej prístav registrácie alebo domovský prístav, ľadová trieda lode a meno/názov majiteľa lode; [PN 40]

b)  názov spoločnosti a adresa, telefónne číslo, fax a e-mail kontaktnej osoby;

c)  opis týchto zdrojov emisií a s nimi súvisiacich druhov paliva na palube lode, ako sú hlavné motory, pomocné motory, kotly a inertné plynové generátory, a druhov použitého paliva :

i)  hlavný motor/hlavné motory;

ii)  pomocný motor/pomocné motory;

iii)  kotol/kotly;

iv)  inertný plynový generátor/inertné plynové generátory; [PN 41]

d)  opis postupov, systémov a zodpovedností použitých na aktualizáciu úplnosti zoznamu zdrojov emisií v priebehu monitorovacieho roka obdobia na účely zabezpečenia úplnosti monitorovania a nahlasovania emisií z lode; [PN 42]

e)  opis postupov použitých na monitorovanie úplnosti zoznamu plavieb;

f)  opis postupov monitorovania spotreby paliva lode vrátane týchto informácií:

i)  zvolená metóda podľa prílohy I na výpočet spotreby paliva každého zdroja emisií, prípadne vrátane opisu použitého meracieho zariadenia;

ii)  v prípade potreby postupy merania natankovaného paliva a paliva v nádržiach, opis použitých meracích nástrojov a postupy zaznamenávania, získavania, zasielania a ukladania informácií týkajúcich sa meraní;

iii)  v prípade potreby zvolená metóda na určenie hustoty;

iv)  postup, ktorým sa zabezpečí, aby celková neistota meraní paliva bola v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, podľa možnosti s odkazom na vnútroštátne právne predpisy, doložky v zmluvách so zákazníkmi alebo normy presnosti pre dodávateľov paliva;

g)  samotné emisné faktory použité pre každý druh paliva alebo v prípade alternatívnych palív metodiky určovania emisných faktorov vrátane metodiky odberu vzoriek, metód analýzy, opisu použitých laboratórií (a v prípade potreby potvrdenej akreditácie podľa ISO 17025);

h)  opis postupov použitých na určenie údajov o činnosti v prípade jednotlivých plavieb vrátane:

i)  postupov, zodpovedností a zdrojov údajov na určovanie a zaznamenávanie vzdialenosti uskutočnených plavieb;

ii)  postupov, zodpovedností, vzorcov a zdrojov údajov na určovanie a zaznamenávanie prepravovaného nákladu a počtu cestujúcich (podľa potreby); [PN 43]

iii)  postupov, zodpovedností, vzorcov a zdrojov údajov na určovanie a zaznamenávanie času stráveného na mori medzi prístavom odchodu a prístavom príchodu;

ha)  postupy, povinnosti, vzorce a zdroje údajov na stanovenie a ohlásenie prejdenej vzdialenosti a času stráveného pri plavbe cez ľad; [PN 44]

i)  opis metódy, ktorá sa použije na určenie náhradných údajov na doplnenie chýbajúcich údajov;

j)  dátum poslednej zmeny plánu monitorovania. [PN 45]

ja)  záznamový list revízií na zaznamenávanie všetkých podrobností o vykonaných revíziách. [PN 46]

4.  Spoločnosti použijú štandardizované plány monitorovania založené na vzorových dokumentoch. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24 prijímať delegované akty s cieľom určiť technické pravidlá na stanovenie vzorových dokumentov pre plány monitorovania podľa článku 1 sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Komisia prijme uvedené vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia. Uvedené vzorové dokumenty sú čo najjednoduchšie a neprinášajú zbytočnú byrokratickú záťaž. [PN 47]

Článok 7

Zmeny plánu monitorovania

Spoločnosti pravidelne kontrolujú, či plán monitorovania lode zodpovedá charakteru a fungovaniu lode a či je možné zlepšiť metodiku monitorovania.

Spoločnosť vykonáva zmeny plánu monitorovania v týchto prípadoch stanovených v písmenách a) až e). Plán monitorovania sa zmení len so zreteľom na konkrétne zmeny, ktoré nastali v dôsledku týchto prípadov: [PN 48]

a)  ak dôjde k zmene vlastníctva lodí alebo k zmene majiteľa dokladov alebo k zmene vlajky; [PN 49]

b)  ak vzniknú nové emisie v dôsledku nových zdrojov emisií alebo v dôsledku používania nových palív, ktoré ešte neboli zahrnuté do plánu monitorovania;

c)  ak zmena dostupnosti údajov v dôsledku používania nových druhov meracích prístrojov, metód odberu vzoriek alebo metód analýzy alebo pre iné dôvody vedie k vyššej presnosti určovania emisií;

d)  ak sa zistilo, že údaje získané pomocou predtým použitej metodiky monitorovania sú nesprávne;

e)  ak plán monitorovania nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a overovatelia požiadajú spoločnosť, aby ho zmenila.

Spoločnosti bez zbytočného odkladu oznámia overovateľom všetky návrhy na zmenu plánu monitorovania.

Každú podstatnú zmenu plánu monitorovania posúdi overovateľ.

ODDIEL 3

MONITORING OF EMISSIONS AND OTHER RELEVANT INFORMATION

Článok 8

Monitorovanie činností počas obdobia nahlasovania

1.  Od 1. januára 2018 spoločnosti na základe plánu monitorovania schváleného v súlade s článkom 13 ods. 1 na ročnej báze monitorujú emisie každej lode na základe jednotlivých platieb pomocou primeranej metódy z časti B prílohy I a výpočtom emisií podľa časti A prílohy I.

1a.  Monitorovanie možno pozastaviť v čase, keď je loď zapojená do riešenia núdzovej situácie vrátane činností na záchranu života. [PN 50]

Článok 9

Monitorovanie podľa jednotlivých plavieb

Na základe plánu monitorovania schváleného v súlade s článkom 13 ods. 1 pre každú loď a každú plavbu do prístavu alebo z prístavu, ktorý podlieha právomoci členského štátu, spoločnosti v súlade časťou A prílohy I a s prílohou II monitorujú tieto informácie:

a)  prístav odchodu a prístav príchodu vrátane dátumu a hodiny odchodu a príchodu;

b)  množstvo a emisný faktor pre každý druh spotrebovaného paliva v celkovom vyjadrení a rozlíšené podľa paliva použitého v rámci oblasti a mimo oblastí kontroly emisií; [PN 51]

c)  vypustený CO2;

d)  precestovaná vzdialenosť;

e)  čas strávený na mori;

f)  prepravovaný náklad; [PN 53]

fa)  energetická efektívnosť podľa určenia v prílohe II; [PN 54]

g)  prepravné činnosti. [PN 55]

ga)  dátum a čas začatia a konca období, keď bolo monitorovanie pozastavené z dôvodu núdzových situácií, ako sú činnosti na záchranu života, spolu s opisom týchto situácií. [PN 56]

Pre prepravu na šírom mori s uvedením radu prístavov Únie by sa mal európsky úsek považovať za jednu cestu. [PN 57]

Odchylne od prvého odseku sa na plavidlá vykonávajúce činnosť výhradne v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a uskutočňujúce viacero plavieb za deň nevzťahuje monitorovanie emisií podľa jednotlivých plavieb. [PN 58]

Článok 10

Monitorovanie na ročnej báze

Na základe plánu monitorovania schváleného v súlade s článkom 13 ods. 1 pre každú loď a každý kalendárny rok spoločnosť v súlade s časťou A prílohy I a prílohou II monitoruje tieto parametre:

a)  množstvo a emisný faktor pre každý druh spotrebovaného paliva v celkovom vyjadrení a rozlíšené podľa paliva použitého v rámci oblasti a mimo oblastí kontroly emisií;

b)  vypustený CO2;

c)  celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci členského štátu;

d)  celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb z prístavov podliehajúcim právomoci členského štátu;

e)  celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb do prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu;

f)  emisie CO2, ku ktorým došlo počas kotvenia v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu;

g)  celková precestovaná vzdialenosť;

h)  celkový čas strávený na mori a v kotvisku;

i)  celkové prepravné činnosti;

j)  priemerná energetická efektívnosť. [PN 59]

ODDIEL 4

NAHLASOVANIE

Článok 11

Obsah správy o emisiách

1.  Od roku 2019 do 30. apríla každého roku spoločnosti predložia Komisii a orgánom príslušného vlajkového štátu správu o emisiách a ostatných informáciách relevantných z hľadiska zmeny klímy počas celého obdobia nahlasovania za každú loď, za ktorú zodpovedajú a ktorú overovateľ overil ako uspokojivú v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 14.

2.  Ak dôjde k zmene vlastníka lode,nová spoločnosť zabezpečí, aby každá loď, za ktorú zodpovedá, spĺňala požiadavky tohto nariadenia za celé obdobie nahlasovania, na ktoré za danú loď preberá zodpovednosť.

3.  Spoločnosti do správy o emisiách uvedené v odseku 1 zahrnú tieto informácie:

a)  identifikačné údaje lode a spoločnosti vrátane týchto informácií:

i)  názov lode,

ii)  registračné číslo IMO,

iii)  prístav registrácie alebo domovský prístav,

iiia)  ľadová trieda lode, [PN 60]

iv)  certifikovaná technická efektívnosť lode [index vyjadrená indexom energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI), ak sa uplatňuje na príslušný typ lode alebo odhadovaná indexová hodnota (EIV) v súlade s uznesením IMO MEPC.215 ods. 63, podľa potreby], [PN 61]

v)  meno/názov majiteľa lode,

vi)  adresa majiteľa lode a jeho hlavné miesto podnikania,

vii)  názov spoločnosti (ak nie je uvedený majiteľ lode),

viii)  adresa spoločnosti (ak nie je uvedený majiteľ lode) a jej hlavné miesto podnikania,

ix)  adresa, telefónne číslo, fax a e-mail kontaktnej osoby; [PN 62]

b)  informácie o použitej metóde monitorovania a súvisiacej hladine neistoty;

c)  výsledky ročného monitorovania parametrov v súlade s článkom 10;

ca)  podrobné informácie o obdobiach pozastaveného monitorovania v dôsledku núdzových situácií a činností na záchranu života. [PN 63]

Článok 12

Formát správy o emisiách

1.  Správa o emisiách podľa článku 11 sa predloží pomocou automatizovaných systémov a formátov na výmenu úplných údajov vrátane elektronických vzorových dokumentov.

2.  Technické pravidlá platné pre formát výmeny údajov vrátane elektronických vzorov uvedených v odseku 1 sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Komisia prijme uvedené vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia.

KAPITOLA III

OVEROVANIE A AKREDITÁCIA

Článok 13

Rozsah overovacích činností a správa o overovaní

1.  Overovateľ posúdi zhodu plánu monitorovania, na ktorý odkazuje článok 6, s požiadavkami stanovenými v článkoch 6 a 7. V prípade, že hodnotenie overovateľov obsahuje odporúčania, ktoré je potrebné začleniť do plánov monitorovania, spoločnosť zreviduje svoj plán monitorovania pred začiatkom obdobia nahlasovania.

2.  Overovateľ posúdi zhodu správy o emisiách s požiadavkami ustanovenými v článkoch 8 až 11 a v prílohe I a II.

3.  Overovateľ predovšetkým zabezpečí, aby emisie a ostatné relevantné informácie relevantné z hľadiska zmeny klímy zahrnuté do správy o emisiách boli určené v súlade s článkami 8, 9 a 10 a s plánom monitorovania uvedeným v článku 6. Overovateľ takisto zabezpečí, aby emisie a ostatné relevantné informácie relevantné z hľadiska zmeny klímy, ktoré sú uvedené v správach, boli konzistentné s údajmi vypočítanými z ostatných zdrojov v súlade s prílohami I a II. [PN 64]

4.  Ak z hodnotenia vyplýva, že podľa najlepšieho vedomia overovateľa správa o emisiách neobsahuje podstatne skreslené informácie ani chyby, overovateľ vydá správu o overení. V správe o overení sa uvedú všetky skutočnosti súvisiace s činnosťou, ktorú vykonáva overovateľ.

5.  Ak z hodnotenia vyplýva, že správa o emisiách obsahuje podstatne skreslené informácie, chyby, nezrovnalosti alebo že nespĺňa požiadavky článkov 11 a 14 a prílohy I, overovateľ o tejto skutočnosti včas informuje spoločnosť a požiada ju o predloženie zrevidovanej správy o emisiách. Spoločnosť opraví každý oznámený nesúlad alebo nezrovnalosť, aby bolo možné včas ukončiť overovací proces. Overovateľ do svojej správy o overení uvedie, či spoločnosť nesúlad v priebehu overovania vyriešila.

5a.  Ak overovateľ určil oblasti na zlepšenie výkonnosti podniku súvisiace s monitorovaním a vykazovaním emisií, a to aj v súvislosti s dosiahnutím väčšej presnosti a zvýšením efektívnosti monitorovania a vykazovania, do správy o overovaní zahrnie odporúčania na dosiahnutie zlepšenia. [PN 65]

Článok 14

Všeobecné povinnosti a zásady pre overovateľov

1.  Overovateľ je nezávislý od spoločnosti alebo prevádzkovateľa danej lode a vo verejnom záujme vykonáva činnosti, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia. Na tento účel overovateľ ani akákoľvek strana toho istého právnickej osoby nemôže byť spoločnosťou ani prevádzkovateľom lode, vlastníkom spoločnosti ani v jej vlastníctve; overovateľ okrem toho nemôže mať vzťahy so spoločnosťou, ktoré by mohli ovplyvniť jeho nezávislosť a nestrannosť.

2.  Pri overovaní správy o emisiách uvedenej v článku 11 a postupov monitorovania použitých spoločnosťou overovateľ posúdi spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť systémov monitorovania a nahlásených údajov a informácií týkajúcich sa emisií, a to najmä:

a)  pripísanie spotreby paliva plavbám v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

b)  nahlásené údaje o spotrebe paliva a súvisiace merania a výpočty;

c)  výber a použitie emisných faktorov;

d)  výpočty, ktorými sa určili celkové emisie;

e)  výpočty, ktorými sa určila energetická efektívnosť.

3.  Overovateľ pristúpi k posúdeniu správ predložených v súlade s článkom 11 iba v prípade, že spoľahlivé a dôveryhodné údaje a informácie umožňujú určenie emisií s vysokou mierou istoty a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)  nahlásené údaje sú koherentné, pokiaľ ide o odhady založené na údajoch o sledovaní lode a charakteristikách lode, ako je napríklad inštalovaný výkon motora;

b)  nahlásené údaje neobsahujú nezrovnalosti, predovšetkým pri porovnanícelkového objemu paliva, ktoré ročnenakúpili jednotlivé lode, a celkovej spotreby paliva počas plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

c)  zber údajov sa vykonal v súlade s príslušnými predpismi;

d)  príslušné záznamy o lodi sú úplné a konzistentné.

Článok 15

Postupy overovania

1.  Overovateľ identifikuje potenciálne riziká súvisiace s procesom monitorovania a nahlasovania prostredníctvom porovnania nahlásených emisií s odhadmi vychádzajúcimi z údajov o sledovaní lode a charakteristík lode, ako je napríklad inštalovaný výkon motora. Ak sa zistia podstatné odchýlky, overovateľ vykoná ďalšie analýzy. [PN 66]

2.  Overovateľ identifikuje potenciálne riziká súvisiace s rôznymi postupmi výpočtu prostredníctvom preskúmania všetkých zdrojov údajov a použitých metodík.

3.  Overovateľ vezme do úvahy všetky účinné metódy kontroly rizík, ktoré spoločnosť použila na zníženie miery neistoty, pričom zohľadní presnosť použitých metód monitorovania.

4.  Spoločnosť poskytne overovateľovi všetky ďalšie informácie, ktoré mu umožnia vykonať postupy overovania. Overovateľ môže počas overovacieho procesu vykonať kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť nahlásených údajov a informácií.

5.  Komisia má právomoc prijímať delegované akty podľa článku 24 s cieľom bližšie špecifikovať pravidlá overovacích činností uvedených v tomto nariadení a metód akreditácie overovateľov. Tieto delegované akty sú založené na zásadách overovania uvedených v článku 14 a príslušných medzinárodne uznávaných normách.

Článok 16

Akreditácia overovateľov

1.  Overovateľ, ktorý posudzuje plány monitorovania a správy o emisiách a vydáva dokumenty o overení a zhode podľa článkov 13 a 17, musí byť na výkon činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia akreditovaný vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.

2.  Ak sa v tomto nariadení neuvádzajú žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa akreditácie overovateľov, uplatňujú sa príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008.

3.  Komisia má právomoc prijímať delegované akty podľa článku 24 s cieľom bližšie špecifikovať metódy akreditácie overovateľov.

KAPITOLA IV

ZHODA A ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 17

Vydanie dokumentu o zhode

1.  Ak správa o emisiách uvedená v článku 11 spĺňa požiadavky článkov 11 až 15 a požiadavky stanovené v prílohách I a II, overovateľ na základe správy o overení pre danú loď vypracuje dokument o zhode.

2.  Dokument o zhode uvedený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)  identifikačné údaje o lodi (názov, registračné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);

b)  meno/názov a adresa a hlavné miesto podnikania majiteľa lode;

c)  totožnosť overovateľa;

d)  dátum vydania dokumentu o zhode (obdobie nahlasovania, na ktoré sa vzťahuje, a jeho obdobie platnosti).

3.  Dokumenty o zhode sa považujú za platné počas obdobia 18 mesiacov po skončení obdobia nahlasovania.

4.  Overovateľ bezodkladne informuje Komisiu a orgán vlajkového štátu o vydaní každého dokumentu o zhode a zašle informácie uvedené v odseku 2 pomocou automatizovaných systémov a formátov výmeny úplných údajov vrátane elektronických vzorových dokumentov, ktoré určila Komisia v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení.

5.  Technické pravidlá platné pre formát výmeny údajov vrátane elektronických vzorov uvedených v odseku 4 sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov. Komisia prijme uvedené vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia.

Článok 18

Povinnosť mať na palube platný dokument o zhode

Od 30. júna 2019 sa na palubách lodí prichádzajúcich do prístavu, nachádzajúcich sa v prístave alebo odchádzajúcich z prístavu, ktorý podlieha právomoci členského štátu, musí nachádzať platný dokument o zhode, z ktorého vyplýva, že loď dodržiava povinnosti nahlasovania a monitorovania za dané obdobie nahlasovania a ktorý bol vydaný v súlade s článkom 17.

Článok 19

Dodržiavanie povinností týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania a inšpekcie

1.  Na základe informácií zverejnených podľa článku 21 ods. 1 každý členský štát zabezpečí súlad lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, s požiadavkami týkajúcimi sa monitorovania a nahlasovania stanovenými v článkoch 8 až 12.

2.  Každý členský štát zabezpečí, aby sa v rámci každej inšpekcie lode v prístave podliehajúcom jeho právomoci overilo, či sa na palube lode nachádza dokument o zhode uvedený v článku 18.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, a na základe informácií zverejnených podľa článku 21 členský štát v prípade každej lode, ktorá vstúpila do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a ktorá nespĺňa požiadavky článku 21 ods. 2 písm. j) a k), overí, či sa na jej palube nachádza dokument o zhode uvedený v článku18.

3a.  Počas návštev a kontrol, ktoré vykonáva EMSA s cieľom monitorovať vykonávanie smernice 2009/16/ES, bude EMSA monitorovať aj uplatňovanie odsekov 1, 2, a 3 príslušnými orgánmi členských štátov a predkladať správy Komisii. [PN 67]

Článok 20

Sankcie, výmena informácií a rozhodnutie o vyhostení

1.  Členské štáty stanovia systém sankcií za nesplnenie požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania ustanovených v článkoch 8 až 12 a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania týchto sankcií. Uvedené sankcie nesmú byť menej prísne ako sankcie, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov o emisiách skleníkových plynov uplatňujú v prípade neplnenia povinností nahlasovania zo strany prevádzkovateľov, a musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty informujú o týchto ustanoveniach Komisiu do 1. júla 2017 a akékoľvek následné zmeny týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii. [PN 68]

2.  Členské štáty zavedú účinnú výmenu informácií a nadviažu účinnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania alebo (v prípade potreby) medzi úradmi poverenými ukladaním sankcií. Vnútroštátne postupy ukladania sankcií začaté ktorýmkoľvek členským štátom sa oznámia Komisii, EMSA, ostatným členským štátom a príslušnému vlajkovému štátu.

3.  V prípade lodí, ktoré nesplnili požiadavky týkajúce sa monitorovania a nahlasovania za viac ako jedno obdobie nahlasovania, môže vnútroštátny prístavný orgán vydať rozhodnutie o vyhostení, ktoré sa oznámi Komisii, agentúre EMSA, ostatným členským štátom a príslušnému vlajkovému štátu. V dôsledku vydania takéhoto rozhodnutia o vyhostení každý členský štát zamietne tejto lodi vstup do všetkých svojich prístavov, kým spoločnosť nesplní požiadavky týkajúce sa monitorovania a nahlasovania podľa článkov 8 až 12 a splnenie týchto požiadaviek potvrdí tak, že vnútroštátnemu prístavnému orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o vyhostení, predloží platný dokument o zhode.

Článok 21

Zverejňovanie informácií

1.  Do 30. júna každého roku Komisia verejnosti sprístupní ročné emisie nahlásené podľa článku 11 a informácie o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania ustanovených v článkoch 11 a 17 zo strany danej spoločnosti, pričom rešpektuje dôvernosť obchodných informácií s cieľom chrániť legitímne hospodárske záujmy v súlade s článkami 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES(13). [PN 69]

2.  Zverejňovanie uvedené v odseku 1 sa týka týchto informácií:

a)  identifikačné údaje o lodi (názov, registračné číslo IMO a, prístav registrácie alebo domovský prístav a ľadova trieda lode); [PN 70]

b)  totožnosť majiteľa lode (meno/názov a adresa majiteľa a jeho hlavné miesto podnikania);

c)  technická efektívnosť lode (v prípade potreby EEDI alebo EIV, ak sa uplatňuje na príslušný druh lode); [PN 71]

d)  ročné emisie CO2;

e)  celková ročná spotreba paliva v rámci plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

f)  priemerná ročná spotreba paliva a emisie skleníkových plynov na precestovanú vzdialenosť v rámci plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

g)  priemerná ročná spotreba paliva a emisie skleníkových plynov na precestovanú vzdialenosť a prepravovaný náklad v rámci plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; [PN 73]

h)  celkový čas strávený na mori v rámci plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; [PN 74]

i)  použitá metodika monitorovania;

j)  dátum vydania a dátum skončenia platnosti dokumentu o zhode;

k)  totožnosť overovateľa, ktorý schválil správu o emisiách.

3.  Komisia uverejní výročnú správu o emisiách a ostatných relevantných informáciách relevantných z hľadiska zmeny klímy v rámci sektora námornej dopravy. [PN 75]

4.  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002(14) pomáha EMSA Komisii pri jej práci na účely plnenia požiadaviek článkov 11, 12, 17 a 21 tohto nariadenia.

KAPITOLA V

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 22

Medzinárodná spolupráca

1.  Komisia pravidelne informuje organizáciu IMO a ostatné príslušné medzinárodné orgány o vykonávaní tohto nariadenia v záujme uľahčenia vypracúvania medzinárodných predpisov v rámci IMO týkajúcich sa monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov z námornej dopravy.

2.  Komisia udržiava technickú výmenu informácií s tretími krajinami o vykonávaní tohto nariadenia, najmä o ďalšom vývoji metód monitorovania, organizácii nahlasovania a overovaní správ o emisiách.

3.  V prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia toto nariadenie preskúma a v prípade potreby môže navrhnúť jeho zmeny zabezpečí súlad s príslušnými medzinárodnými predpismi stanovenými organizáciou IMO. [PN 76]

KAPITOLA VI

DELEGATED AND IMPLEMENTING POWERS AND FINAL PROVISIONS

Článok 23

Delegovanie právomocí

Komisii sa v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 24 udeľuje právomoc prijímať Právomoc prijímať delegované akty s cieľom zmeniť ustanovenia príloh I a II sa Komisii udeľuje v záujme zohľadnenia aktuálnych dostupných vedeckých dôkazov, ako aj relevantných údajov dostupných na palubách lodí a relevantných medzinárodných predpisov a medzinárodne uznávaných noriem, určenia najpresnejších a najefektívnejších metód v záujme zosúladiť tieto prílohy s relevantnými medzinárodnými predpismi schválenými organizáciou IMO, s cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými predpismi, určiť najpresnejšie a najefektívnejšie metódy monitorovania emisií a zlepšenia presnosti zvýšiť presnosť požadovaných informácií týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania emisií., pokiaľ sa to Táto právomoc sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v článku 24 iba v rozsahu, ktorý sa týka nepodstatných prvkov tohto nariadenia. [PN 77]

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 1a, článku 6 ods. 4, a v článkoch 15, 16 a 23 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. júla 2015 ...(15). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 78]

2.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 1a, článku 6 ods. 4, článkoch 15, 16 a 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvedenej uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 79]

3.  Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

4.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 5 ods. 1a, článku 6 ods. 4, a článkov 15, 16 a 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 80]

Článok 25

Vykonávacie akty

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 8 rozhodnutia Rady 93/389/EHS(16). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 26

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 525/2013

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa mení takto:

1.  V článku 1 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 sa dopĺňa toto písmeno h):"

„h) monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov z námorných lodí podľa článku 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../... (17) .

____________________

* ES L ...+“

2.  Vkladá sa tento článok 21a:"

„Článok 21a

Nahlasovanie emisií z námornej dopravy

1.  Členské štáty do 15. januára každého roku („rok X“) za rok X-2 nahlásia Komisii emisie CO2 z námornej dopravy podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. .../...++.

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 tohto nariadenia prijať delegované akty s cieľom špecifikovať požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z námornej dopravy podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. .../...(18), pričom podľa potreby zohľadní relevantné rozhodnutia prijaté orgánmi UNFCCC a Kjótskeho protokolu alebo dohody, ktoré sú od nich odvodené alebo na ne nadväzujú, alebo rozhodnutia prijaté v rámci Medzinárodnej námornej organizácie.

3.  Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie štruktúry, formátu a postupu nahlasovania emisií CO2 z námornej dopravy členskými štátmi podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. .../...(19). Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v [článku 26 ods. 2].

3a.  Komisia každé dva roky zhodnotí celkový dosah sektora námornej dopravy na svetovú klímu vrátane emisií a účinkov látok iných ako CO2 na základe údajov o emisiách poskytnutých členskými štátmi podľa článku 7 a/alebo podľa nariadenia (EÚ) č. .../..(20) a toto hodnotenie zlepší pomocou odkazov na vedecký pokrok a údaje o námornej doprave. [PN 82]

3.  V článku 25 ods. 2, 3 a 5 sa vkladá tento odkaz:"

„21a“

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Metódy monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a ostatných informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

A.  VÝPOČET SPOTREBY PALIVA (článok 9)

Na účely výpočtu spotreby paliva spoločnosti uplatňujú tento vzorec:

Spotreba paliva x Emisný faktor

Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované hlavnými motormi, pomocnými motormi, kotlami a inertnými plynovými generátormi.

Spotreba paliva v prístavoch počas kotvenia sa vypočíta zvlášť.

V zásade platí, že pokiaľ sa spoločnosť nerozhodne použiť údaje o kvalite paliva uvedené v dodacích listoch pre palivové nádrže lode a použité na preukázanie zhody s platnými predpismi o emisiách síry, použijú sa predvolené hodnoty emisných faktorov palív.

Predvolené emisné faktory vychádzajú z najnovších dostupných hodnôt IPCC. Možno ich odvodiť z prílohy VI k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 601/2012(21).

V súvislosti s biopalivami a alternatívnymi nefosílnymi palivami sa použijú vhodné emisné faktory.

B.  METÓDY URČOVANIA EMISIÍ

Spoločnosť v pláne monitorovania vymedzí, ktorú metodiku monitorovania používa na výpočet spotreby paliva pre každý druh lode, za ktorú nesie zodpovednosť, a zabezpečí, aby sa zvolená metóda konzistentne uplatňovala.

Pri výbere metodiky monitorovania by zlepšenia súvisiace s väčšou presnosťou mali byť v porovnaní s dodatočnými nákladmi vyvážené.

Použije sa skutočná spotreba paliva za každú plavbu, ktorá sa vypočíta pomocou jednej z týchto metód:

a)  dodací list pre palivovú nádrž lode a pravidelná inventúra palivových nádrží;

b)  monitorovanie palivovej nádrže na palube;

c)  prietokomery pre príslušné procesy spaľovania;

d)  priame merania emisií;

da)  Modelovanie s informáciami o pohybe lode (AIS) a konkrétnymi údajmi o lodi. [PN 83]

Použiť možno akúkoľvek kombináciu uvedených metód schválenú overovateľom, ak sa ňou zvýši celková presnosť merania. [PN 84]

1.  Metóda A: Dodací list pre palivovú nádrž lode a pravidelná inventúra palivových nádrží

Táto metóda je založená na množstve a druhu paliva, ktoré je vymedzené v dodacom liste pre palivovú nádrž lode v kombinácii s pravidelnou inventúrou palivových nádrží na základe odčítaní z nádrže. Palivo na začiatku obdobia plus doplnenie paliva mínus palivo dostupné na konci obdobia a vypustené palivo od začiatku do konca obdobia spolu predstavujú spotrebu paliva za dané obdobie.

Obdobie zahŕňa čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas obdobia je potrebné špecifikovať druh paliva a obsah síry.

Tento prístup sa nepoužije, Ak na palubách lodí nie sú k dispozícii dodacie listy pre palivovú nádrž, najmä v prípadoch, keď sa ako palivo používa náklad, napríklad v prípade odparovania skvapalneného zemného plynu (LNG), vykoná sa len inventúra palivových nádrží a odčítanie palivových nádrží. [PN 85]

Dodací list pre palivovú nádrž je podľa existujúcich predpisov dohovoru Marpol (príloha VI) povinný, pričom príslušné záznamy sa uchovávajú na palube počas obdobia 3 rokov po doplnení palivovej nádrže tak, že sú okamžite k dispozícii. Pravidelná inventúra palivových nádrží na palube je založená na odčítaniach palivových nádrží. Na určenie objemu v čase odčítania palivovej nádrže sa používajú tabuľky pre príslušné palivové nádrže. Neistota spojená s dodacím listom pre palivovú nádrž sa určí v pláne monitorovania uvedenom v článku 6. Odčítania palivových nádrží sa vykonajú s využitím vhodných metód, ako sú automatizované systémy, sondy a hladinomery. Metóda sondovania nádrže a súvisiaca neistota sa špecifikujú v pláne monitorovania uvedenom v článku 6.

Ak na palubách lodí nie sú k dispozícii dodacie listy pre palivovú nádrž, najmä keď sa ako palivo používa náklad, napríklad v prípade odparovania skvapalneného zemného plynu (LNG), vykoná sa len inventúra palivových nádrží a odčítanie palivových nádrží. [PN 86]

Ak sa množstvo natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách vyjadrených v litroch, spoločnosť prepočíta toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určí skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)  palubné meracie systémy;

b)  hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo na dodacom liste;

Skutočná hustota sa vyjadrí v kg/liter a určí sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva so súhlasom overovateľa použije štandardný faktor hustoty.

2.  Metóda B: Monitorovanie palivovej nádrže na palube

Táto metóda vychádza z odčítaní všetkých palivových nádrží na palube. Odčítania nádrží sa vykonávajú denne, keď je loď na mori, a vždy, keď loď tankuje alebo vypúšťa palivo.

Kumulované zmeny hladiny v palivovej nádrži medzi dvoma odčítaniami predstavujú spotrebu paliva za dané obdobie.

Obdobie je čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas obdobia je potrebné špecifikovať druh paliva a obsah síry.

Odčítania palivových nádrží sa vykonajú s využitím vhodných metód, ako sú automatizované systémy, sondy a hladinomery. Metóda sondovania nádrže a súvisiaca neistota sa špecifikujú v pláne monitorovania uvedenom v článku 6.

Ak sa množstvo natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, určuje v objemových jednotkách vyjadrených v litroch, spoločnosť prepočíta toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určí skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)  palubné meracie systémy;

b)  hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo na dodacom liste.

ba)  hustota meraná v testovacej analýze vykonávaná v akreditovanom laboratóriu na testovanie paliva, ak je k dispozícii. [PN 87]

Skutočná hustota sa vyjadrí v kg/liter a určí sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva so súhlasom overovateľa použije štandardný faktor hustoty.

3.  Metóda C: Prietokomery pre príslušné procesy spaľovania

Táto metóda vychádza z prietoku paliva nameraného na palube. Údaje zo všetkých prietokomerov napojených na príslušné zdroje emisií sa skombinujú, aby sa určila celková spotreba za konkrétne obdobie.

Obdobie je čas medzi dvoma zastaveniami v prístave alebo čas v prístave. V prípade paliva použitého počas obdobia je potrebné monitorovať druh paliva a obsah síry.

Použité metódy kalibrácie a neistota súvisiaca s použitými prietokomermi sa uvedú v pláne monitorovania uvedenom v článku 6.

Ak sa množstvo spotrebovaného paliva určuje v objemových jednotkách vyjadrených v litroch, spoločnosť prepočíta toto množstvo z objemu na hmotnosť pomocou hodnôt skutočnej hustoty. Spoločnosť určí skutočnú hustotu pomocou jednej z týchto metód:

a)  palubné meracie systémy;

b)  hustota nameraná dodávateľom paliva pri natankovaní paliva a zaznamenaná na faktúre za palivo alebo na dodacom liste.

Skutočná hustota sa vyjadrí v kg/liter a určí sa pre príslušnú teplotu pri konkrétnom meraní. V prípadoch, keď nie sú hodnoty skutočnej hustoty k dispozícii, sa pre daný druh paliva so súhlasom overovateľa použije štandardný faktor hustoty.

4.  Metóda D: Priame meranie emisií

Priame merania emisií možno použiť v prípade plavieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a v prípade emisií, ku ktorým dochádza v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu. Vypúšťaný CO2 zahŕňa CO2, ktorý vypúšťajú hlavné motory, pomocné motory, kotly a inertné plynové generátory. V prípade lodí, ktorých nahlasovanie je založené na tejto metóde, sa spotreba paliva vypočíta pomocou nameraných emisií CO2 a príslušného emisného faktora relevantných palív.

Táto metóda je založená na prietokoch emisií CO2 vo výfukoch (komínoch), ktoré sa určia tak, že koncentrácia CO2 výfukového plynu sa vynásobí prietokom výfukového plynu.

Použité metódy kalibrácie a neistota súvisiaca s použitými zariadeniami sa uvedú v pláne monitorovania uvedenom v článku 6.

4a.  Metóda Da: Modelovanie s informáciami o pohybe lode a konkrétnymi údajmi o lodi.

Agentúra poverená systémom modelovania uzatvorí s majiteľom lode písomnú dohodu o danej lodi. Na konci monitorovacieho obdobia sa vypočítané emisie CO2 porovnajú so záznamom lode o spotrebe paliva a dodacím listom pre palivovú nádrž lode s cieľom nájsť a opraviť prípadné nezrovnalosti. [PN 90]

PRÍLOHA II

Monitorovanie ostatných informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

A.  Monitorovanie podľa jednotlivých plavieb (článok 9)

Na účely monitorovania ostatných informácií týkajúcich sa klímy podľa jednotlivých plavieb (článok 9) spoločnosti dodržiavajú tieto pravidlá:

Dátum a čas odchodu a príchodu sa uvádzajú v Greenwichskom strednom čase (GMT). Čas strávený na mori sa vypočíta na základe informácií o odchode z prístavu a príchode do prístavu a nezahŕňa čas kotvenia.

Precestovaná vzdialenosť môže byť vzdialenosť najpriamejšej trasy medzi prístavom odchodu a prístavom príchodu alebo skutočná precestovaná vzdialenosť. V prípade, že sa použije vzdialenosť najpriamejšej trasy medzi prístavom odchodu a prístavom príchodu, sa zohľadní konzervatívny korekčný faktor, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k výraznému podhodnoteniu precestovanej vzdialenosti. V pláne monitorovania uvedenom v článku 6 sa uvedie, ktorá vzdialenosť sa používa a prípade potreby aj použitý korekčný faktor. Precestovaná vzdialenosť sa vyjadrí v námorných míľach.

V prípade osobných lodí sa na vyjadrenie prepravovaného nákladu použije počet cestujúcich. V prípade všetkých ostatných kategórií lodí sa množstvo prepravovaného nákladu vyjadrí v metrických tonách a v kubických metroch nákladu. [PN 91]

Prepravné činnosti sa určia tak, že sa precestovaná vzdialenosť vynásobí množstvom prepravovaného nákladu. [PN 92]

B.  Monitorovanie na ročnej báze (článok 10)

Na účely monitorovania ďalších informácií relevantných z hľadiska klímy na ročnej báze dodržiavajú spoločnosti tieto pravidlá:

Hodnoty, ktoré sa majú podľa článku 10 monitorovať, by sa mali určiť súhrnom príslušných údajov z jednotlivých plavieb.

Priemerná energetická efektívnosť sa monitoruje pomocou najmenej štyroch dvoch ukazovateľov - spotreba paliva na vzdialenosť, spotreba paliva na prepravnú činnosť, emisie CO2 na vzdialenosť a emisie CO2 na prepravnú činnosť vzdialenosť, ktoré sa vypočítajú takto:

spotreba paliva na vzdialenosť = celková ročná spotreba paliva/celková precestovaná vzdialenosť

spotreba paliva na prepravnú činnosť = celková ročná spotreba paliva/celkový počet prepravných činností

emisie CO2 na vzdialenosť = celkové ročné emisie CO2/celková precestovaná vzdialenosť.

emisie CO2 na prepravnú činnosť = celkové ročné emisie CO2/celkový počet prepravných činností [PN 93]

(1) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 170. (2) Ú. v. EÚ C , , s. . (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014. (4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63). (5) Rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ zo 17. septembra 2012 o Eurostate (Ú. v. EÚ L 251, 18.9. 2012, s. 49). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008 , ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8. 2008, s. 30). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES z 23. apríla 2009 o plnení povinností vlajkového štátu (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 132). (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57). (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a organimi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26). (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8. 2002, s. 1). (15) Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (16) Rozhodnutie Rady 93/389/EHS z 24. júna 1993 o mechanizme monitorovania emisií CO2 a iných skleníkových plynov (Ú. v. ES L 167, 9.7.1993, s. 31). (17) + Číslo a rok tohto nariadenia.++ Číslo tohto nariadenia. (18) Číslo tohto nariadenia. (19) (20) (21) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 181, 12.7. 2012, s. 30).