Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2014 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom (2014/2021(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na prvý bilaterálny samit, ktorý sa konal v roku 1991 v Haagu, a prijatie spoločného vyhlásenia o vzťahoch medzi ES a Japonskom,
– so zreteľom na desiaty bilaterálny samit, ktorý sa konal v roku 2001 v Bruseli, a prijatie akčného plánu EÚ – Japonsko s názvom Vytváranie spoločnej budúcnosti vrátane cieľov podporovania mieru a bezpečnosti, posilňovania hospodárskeho a obchodného partnerstva, zvládania globálnych a spoločenských výziev a spájania ľudí a kultúr,
– zo zreteľom na rokovania o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktoré Rada schválila 29. novembra 2012 a ktoré sa začali 25. marca 2013 v Bruseli,
– so zreteľom na rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, ktoré sa začali 25. marca 2013,
– so zreteľom na dvadsiaty prvý samit EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 19. novembra 2013 v Tokiu,
– so zreteľom na usmernenia k zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii, ktoré Rada schválila 15. júna 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 3. februára 2009 o druhom strategickom preskúmaní energetickej politiky(1) a z 24. marca 2011 o situácii v Japonsku, najmä o stave pohotovosti v jadrových elektrárňach(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o strategických cieľoch EÚ na 10. schôdzu konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), ktorá sa má konať v Nagoji (Japonsko) od 18. do 29. októbra 2010(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o treste smrti v Japonsku(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Japonskom(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 s odporúčaním Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Kanadou(6),
– so zreteľom na katastrofálne zemetrasenie a následné cunami, ktoré 11. marca 2011 zničilo veľké časti japonského pobrežia a malo za následok zničenie atómovej elektrárne Fukušima,
– so zreteľom na článok 90 ods. 4 a článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0244/2014),
A. keďže Japonsko je od roku 2003 strategickým partnerom EÚ;
B. keďže EÚ a Japonsko spoločne nesú osobitnú zodpovednosť za posilňovanie mieru, stability a prosperity v rýchlo sa meniacom svete;
C. keďže EÚ a Japonsko už spolupracujú v mnohých oblastiach, ako je napríklad colná spolupráca a právna pomoc v trestných veciach, veda a technológia, internetová bezpečnosť, akademická a výskumná spolupráca, mierové využívanie jadrovej energie, kontakty medzi podnikateľmi a podpora kontaktov medzi jednotlivcami;
D. keďže EÚ a Japonsko sa spoločne hlásia k hodnotám demokracie, právneho štátu a podpory ľudských práv, ktoré by mali tvoriť kľúčovú časť každej dohody medzi dvoma stranami s cieľom poskytnúť pevný rámec pre tento vzťah;
E. keďže sa zvýšil prínos Japonska („proaktívneho prispievateľa k mieru“) k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite založenej na zásade medzinárodnej spolupráce;
F. keďže Japonsko a NATO podpísali v apríli 2013 svoje prvé spoločné politické vyhlásenie a ako možné oblasti spolupráce uviedli krízové riadenie, úsilie o odstraňovanie následkov katastrof, operácie na podporu mieru, kybernetickú obranu a námornú bezpečnosť;
G. keďže Japonsko je zároveň aktívnym členom Ázijskej rozvojovej banky (ADB), Africkej rozvojovej banky (AFDB), Medziamerickej rozvojovej banky (IADB), Hospodárskej a sociálnej komisie pre Áziu a Tichomorie (UNESCAP) a mnohých iných špecializovaných agentúr OSN, ako aj Stretnutia Ázia – Európa (ASEM) a dialógu o ázijskej spolupráci (ACD); keďže Japonsko je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) od jej založenia v roku 1995, ako aj členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), skupiny G8 a skupiny G20;
H. keďže medzi Japonskom a susednými krajinami Čínou, Ruskom a Južnou Kóreou existuje napätie týkajúce sa ostrovov v námorných oblastiach Východnej Ázie;
1. predkladá Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť tieto odporúčania:
V súvislosti s rokovaniami o dohode o strategickom partnerstve
a)
ešte viac pozdvihnúť vzťahy medzi EÚ a Japonskom včasným ukončením rokovaní o komplexnej dohode o strategickom partnerstve; vymedziť skutočný strategický rozmer tejto dohody, ktorý zdôrazní jedinečné aspekty vzťahov medzi EÚ a Japonskom;
b)
zamerať sa na zabezpečenie dlhodobého rámca pre užší vzťah, ktorý by značne prispel k prehĺbeniu politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov s hmatateľnými výsledkami pre občanov oboch regiónov a venovať osobitnú pozornosť koordinácii hospodárskych politík na celom svete;
c)
podstatne zvýšiť počet dialógov o dvojstrannej spolupráci a sektorových dialógov a ich rozsah;
Politický dialóg
d)
opätovne potvrdiť spoločné hodnoty, spoločné ciele a zodpovednosť za podporu svetového mieru, stability, parlamentnej demokracie, udržateľného rozvoja a silného multilaterálneho systému; naďalej spolupracovať v záujme posilnenia a zreformovania OSN vrátane Bezpečnostnej rady; uznať, že nestále multipolárnejší svet je charakterizovaný rastúcim politickým významom mnohých regionálnych a národných aktérov vrátane EÚ a Japonska a požadovať posilnenú spoluprácu a koordináciu v medzinárodnom priestore;
e)
prehlbovať a podporovať spoluprácu v politických, bezpečnostných a mierových záležitostiach vrátane výmeny informácií, odzbrojenia, nešírenia a likvidácie zbraní hromadného ničenia, kybernetickej bezpečnosti a boja proti medzinárodnej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi a drogami, pirátstvo a terorizmus;
f)
ako hlavní poskytovatelia rozvojovej pomoci vo svete sa zaviazať k užšej spolupráci a koordinácii rozvojových politík a intervencií v záujme dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov, v rámci ktorých má bezpečnosť ľudí zásadný význam;
g)
preskúmať priestor na posilnenie spolupráce v globálnych bezpečnostných otázkach vrátane krízového manažmentu a úsilia o zachovanie mieru;
h)
spolupracovať v oblasti civilného krízového riadenia, civilnej ochrany, reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, humanitárnej pomoci a iniciatív týkajúcich sa rekonštrukcie po skončení krízy; upevňovať bilaterálnu a medzinárodnú spoluprácu na znižovaní rizika katastrof;
i)
vyjadriť hlbokú účasť členských štátov, pokiaľ ide o ničivé následky jadrovej katastrofy vo Fukušime; naliehať na vládu Japonska, aby čo najkomplexnejšie a najpresnejšie informovala medzinárodné spoločenstvo o dostupných údajoch týkajúcich sa situácie v mieste reaktora a úrovne znečistenia;
j)
sprostredkovať spoluprácu na ostatných multilaterálnych fórach, napríklad v OSN, v skupinách G8 a G20, v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a v Medzinárodnom menovom fonde (IMF); vyvíjať spoločné úsilie na podporu globálnej hospodárskej obnovy, tvorby pracovných miest a pravidiel multilaterálneho obchodu;
k)
posilňovať konkrétnu spoluprácu na projektoch súvisiacich s bezpečnosťou v strategických regiónoch, ako sú Blízky východ, Afrika a stredná Ázia, a to na základe doterajšej úspešnej spolupráce;
l)
spolupracovať na vykonávaní rozhodnutí konferencie Rio + 20 s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj;
Regionálne dialógy
m)
podporovať integráciu v rámci Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a zdôrazňovať úlohu Regionálneho fóra ASEAN-u a samitu krajín východnej Ázie pri podporovaní vzájomného porozumenia v Ázii a zapájaní aj partnerov z oblastí mimo tohto regiónu vrátane EÚ do dialógu;
n)
zdôrazniť, že vzťah Japonska s jeho susednými krajinami je kľúčový pre stabilitu a bezpečnosť vo východnej Ázii a globálnu bezpečnosť vo všeobecnosti;
o)
pripomenúť, že stabilita a uvoľnenie napätia vo východnej Ázii sú aj v záujme Európy; nabádať všetky zainteresované strany, aby vyriešili napätie vo Východočínskom mori na základe mierového dialógu vychádzajúceho z medzinárodného práva a dohôd; zdržať sa akéhokoľvek využitia sily, ako aj vyhrážok o použití sily a dohodnúť sa na opatreniach na znižovanie napätia v prípade nepredvídaných incidentov; zdôrazniť význam budovania dôvery a preventívnej diplomacie; zdôrazniť, že sloboda medzinárodnej plavby je pre medzinárodný obchod rozhodujúca a treba ju rešpektovať;
p)
naďalej sa usilovať o dosiahnutie dlhodobého mieru a bezpečnosti na Kórejskom polostrove bez jadrových zbraní a naliehať na KĽDR, aby sa vzdala všetkých aktuálnych jadrových programov;
Ľudské práva a základné slobody
q)
opätovne potvrdiť spoločné hodnoty v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokracie, základných slobôd, dobrej správy verejných vecí a právneho štátu a spolupracovať v záujme podpory a ochrany týchto hodnôt na celom svete;
r)
začať s japonskou vládou dialóg o moratóriu na trest smrti s cieľom napokon ho zrušiť;
s)
podporovať rodovú rovnosť ako rozhodujúci prvok demokracie;
t)
na základe rokovaní dosiahnuť začlenenie takého ustanovenia do dohody, ktoré bude zahŕňať vzájomnú podmienenosť a politické doložky o ľudských právach a demokracii, ktorým sa opätovne potvrdí obojstranný záväzok k týmto hodnotám; prijať primerané záruky na zabezpečenie stability dohody a toho, aby žiadna zo strán nemohla takéto ustanovenie zneužiť; trvať na tom, aby bola táto podmienenosť súčasťou dohody o strategickom partnerstve s Japonskom v duchu spoločného prístupu EÚ k tejto záležitosti;
Hospodárska, environmentálna, vedecká a kultúrna spolupráca
u)
zahrnúť rozsiahly rámec týkajúci sa spolupráce v oblasti vedy, technológií, podnikania a výskumu s cieľom podporiť potenciál pre inovácie; spolupracovať v záujme inovatívnych riešení otázok dopravy;
v)
preskúmať možnosti užšej spolupráce na systémoch satelitnej navigácie;
w)
zintenzívniť dvojstranný obchod a spoluprácu týkajúcu sa politík na podporu bezpečnej, zabezpečenej a udržateľnej energie, energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, regulačných rámcov jadrovej bezpečnosti a záťažových testov jadrových zariadení, výskumu v oblasti energetiky vrátane projektu medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) a zachytávania CO2;
x)
ďalej spolupracovať s cieľom nájsť rýchlu, komplexnú a dlhodobo udržateľnú globálnu odpoveď na zmenu klímy, a to aj prostredníctvom výrazného zníženia globálnych emisií skleníkových plynov všetkými stranami;
y)
spolupracovať v oblasti udržateľného riadenia populácií rýb;
z)
podporovať spoluprácu v oblasti globálneho riadenia a výskumu vzácnych zemín a ďalších mimoriadne dôležitých surovín;
aa)
zdôrazniť, že kybernetický priestor je dôležitý v záujme podpory slobody prejavu a spravodlivého spoločenského rozvoja;
ab)
podporovať informovanosť verejnosti a zviditeľňovanie druhej strany na územiach oboch strán; zintenzívniť dvojstranné kultúrne a akademické výmeny, výmeny mládeže a športové výmeny;
ac)
vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy týkajúce sa reagovania na potreby starnúcej a aktívnej spoločnosti;
ad)
zaoberať sa zdravím ako osobitnou oblasťou spolupráce a spoločného úsilia stanovením prostriedkov na kombináciu a výmenu najlepších dostupných lekárskych poznatkov vrátane biotechnológie s cieľom reagovať na výzvy v oblasti zdravia, ktorým čelia starnúce spoločnosti;
Ostatné ustanovenia
ae)
konzultovať s Európskym parlamentom o ustanoveniach týkajúcich sa parlamentnej spolupráce;
af)
zahrnúť jasné kritériá a záväzné termíny v súvislosti s vykonávaním dohody o partnerstve a spolupráci a zabezpečiť mechanizmy monitorovania vrátane poskytovania pravidelných správ Európskemu parlamentu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vláde a Národnému zhromaždeniu Japonska.