Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2014 o zahraničnej politike EÚ vo svete kultúrnych a náboženských rozdielov (2014/2690(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 10 a 22,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,
– so zreteľom na rezolúcie OSN o slobode náboženského vyznania alebo viery a o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, najmä na rezolúciu Valného zhromaždenia A/RES/67/179 z 20. decembra 2012 a rezolúciu Rady pre ľudské práva A/HRC/22/20/L.22 z 22. marca 2013,
– so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,
– so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov,
– so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru (COM(2007)0242), ktorej cieľom je presadzovať povedomie o kultúrnej rozmanitosti a hodnotách EÚ, dialóg s občianskou spoločnosťou a výmenu osvedčených postupov,
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. februára 2012 o jednotnej politike voči režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(2),
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2013 o návrhu usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery(3) a na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii v oblasti digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(4),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ je založená na zásadách ľudských práv, právneho štátu a demokracie zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a má vôľu a právnu a morálnu povinnosť presadzovať a chrániť tieto hodnoty vo svojich vonkajších vzťahoch so všetkými ostatnými krajinami;
B. keďže článkom 21 ZEÚ sa uznáva, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa upravuje zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavaním zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;
C. keďže pojem kultúrne a náboženské rozdiely vedie často ku konfliktom medzi rozličnými skupinami obyvateľstva a na svoje vlastné ciele ho zneužívajú vodcovia i režimy, čím sa podnecujú konflikty;
D. keďže pochopenie náboženskej a kultúrnej rozmanitosti, ktoré umožňuje začlenenie, vzájomný rešpekt a pochopenie odlišnej mentality je spoľahlivým prostriedkom na podporu znášanlivosti a zmierenia v situáciách po skončení konfliktu a pomáha pri podpore ľudských práv a demokracie;
E. keďže v tejto ére globalizácie prebieha medzi národmi, štátmi a civilizáciami aktívna vzájomná komunikácia a keďže pravidlá a normy, ktorými sa riadi fungovanie hospodárskych a politických systémov, sú čoraz užšie prepojené a čelia spoločným výzvam, ako je zmena klímy, terorizmus a chudoba, pričom zároveň zohľadňujú národnú identitu a kultúrne rozdiely, ktorých správne pochopenie je kľúčové pre medzinárodný dialóg založený na tolerancii;
F. keďže všetky civilizácie si vysoko vážia národné kultúrne dedičstvo, ktoré tvorí základ kultúrnej identity občanov;
Zásady zahraničnej politiky EÚ
1. potvrdzuje, že rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a tolerancia voči rôznym konceptom a vieram v spojení s opatreniami na boj proti všetkým formám extrémizmu a proti nerovnosti zostáva nevyhnutnou neoddeliteľnou súčasťou úspešného budovania mierového medzinárodného poriadku založeného na univerzálne uplatňovaných demokratických hodnotách;
2. opakuje svoje presvedčenie, že pri ochrane svojich záujmov vo svete musí Únia vždy vychádzať zo svojich politík v oblasti podpory základných hodnôt, na ktorých je založená (demokracia, právny štát a ľudské práva, sociálna spravodlivosť a boj proti chudobe), a rešpektovania ostatných krajín;
3. trvá na tom, že ochrana osôb, ktoré patria k zraniteľným skupinám, ako sú etnické alebo náboženské menšiny, presadzovanie práv žien a posilňovanie ich postavenia, zastúpenie v hospodárskych, politických a sociálnych procesoch a účasť na nich a boj proti všetkým formám násilia a diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie musí patriť medzi ciele EÚ v oblasti zahraničných vzťahov;
4. považuje prístup ku vzdelaniu vo všetkých jeho formách, najmä pripomínaním minulých udalostí a dejín a podporou kultúrnej výmeny, za nevyhnutnosť pre pochopenie náboženského a kultúrneho dedičstva a úctu k nemu;
5. vyzýva EÚ, aby podporila ratifikáciu a vykonávanie kľúčových medzinárodných zmlúv o ľudských právach vrátane zmlúv o právach žien a všetkých nediskriminačných dohôd, kľúčových dohovorov o pracovných právach a regionálnych nástrojov v oblasti ľudských práv; očakáva pohotovú ratifikáciu Európskeho dohovoru o ľudských právach po konečnom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie;
6. vyzýva EÚ, aby podporila ratifikáciu a vykonávanie Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;
7. zdôrazňuje, že EÚ, ktorá v minulosti dosiahla konkrétne výsledky v boji proti trestu smrti, by mala zaujať rozhodnejší postoj, a vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby zachovali a zintenzívnili svoj politický záväzok v tomto zmysle, aby sa na celom svete raz a navždy zrušil trest smrti;
8. nazdáva sa, že stabilné a moderné demokracie s fungujúcim právnym štátom sú nástrojom mieru, medzinárodnej spolupráce a vôle konštruktívne riešiť globálne problémy, a domnieva sa, že je v záujme EÚ aktívne podporovať politickú kultúru slobody, tolerancie a otvorenosti, odluku náboženstva od štátu a rozvoj demokratických inštitúcií na celom svete;
9. osobitne konštatuje, že prechod k demokracii v mnohých štátoch na celom svete v posledných dvoch desaťročiach a nedávne povstania v arabskom svete ukázali, že túžby po demokracii, sociálnej spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a spravodlivom zastúpení sú univerzálnou hnacou silou v rôznych kultúrnych a náboženských prostrediach a nemali by sa vnímať iba ako obavy prítomné v západnom svete;
10. domnieva sa, že pojem kultúrnych a náboženských rozdielov sa opakovane používal ako nástroj na ospravedlnenie očividného porušovania ľudských práv autoritárskymi režimami a radikálnymi neštátnymi aktérmi;
11. odmieta esencialistický pohľad na kultúry ako nemenné entity; vyjadruje presvedčenie, že globalizácia a čoraz intenzívnejšia komunikácia medzi ľuďmi z rôznych kultúrnych a náboženských prostredí môže viesť k rozvoju a posilneniu spoločného jadra univerzálnych hodnôt;
12. pripomína, že rešpektovanie a ochrana menších a menšinových kultúr a podpora ich schopnosti vyjadrovať sa mierovým spôsobom v súlade s ľudskými právami predstavuje spôsob, ako predchádzať vnímaniu kultúrnych rozdielov ako konfrontácie medzi nezmieriteľnými tábormi a presadzovať mier a stabilitu;
13. zdôrazňuje, že inkluzívne vzdelávanie by malo zohrávať významnú úlohu v rozvojovej politike, pri krízovom riadení a stabilizácii situácie po skončení konfliktov;
14. zdôrazňuje, že rešpektovanie náboženských slobôd je dôležitou zásadou vonkajšej politiky, ktorá prispieva k udržateľnejším medzinárodným vzťahom a podporuje spoluprácu medzi národmi na základe ľudskosti, tolerancie a vzájomného uznávania;
15. odmieta obhajobu a šírenie fundamentalistických náboženských doktrín zameraných na narušenie alebo porušenie práv konkrétnych spoločenstiev;
16. vyjadruje znepokojenie nad šírením neznášanlivosti a dôrazne odsudzuje násilie voči náboženským komunitám, ako sú kresťania, moslimovia, židia a bahaisti, ktorým sú v rôznych krajinách odopierané základné ľudské práva len z dôvodu ich viery; dôrazne odsudzuje najmä početné pokusy o uzatvorenie alebo ničenie kostolov, mešít, synagóg, chrámov a iných miest konania bohoslužieb na celom svete;
17. vyzdvihuje dôležitosť kultúrnej diplomacie, kultúrnej spolupráce a vzdelávacej a kultúrnej výmeny pri sprostredkúvaní hodnôt, ktoré tvoria európsku kultúru, a pri presadzovaní záujmov EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vystupovala jednotne ako svetový hráč s globálnou perspektívou a globálnou zodpovednosťou;
Úloha EÚ v systéme OSN a v mnohostranných fórach
18. uznáva, že v súčasnej štruktúre systému OSN, a najmä v štruktúre Bezpečnostnej rady, by sa mala primeranejšie odrážať rozmanitosť globálnych subjektov;
19. konštatuje však, že EÚ a jej členské štáty dokázali nájsť spoločný základ pre dialóg a spoluprácu na dosiahnutie spoločných riešení s členskými štátmi OSN, ktoré presahujú kultúrne a náboženské rozdiely; konštatuje tiež, že napätie a patové situácie, ktoré bránia nájdeniu takýchto riešení, vychádzajú z odporu štátov a strán zapojených do konfliktov voči takýmto dohodám skôr zo strategických dôvodov než z dôvodu nezlučiteľných morálnych hodnôt;
20. zdôrazňuje význam koordinačných fór zameraných na podporu dialógu a vzájomného porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami; jednako sa však domnieva, že by sa mala posudzovať účinnosť týchto fór a že by sa mali zvážiť prostriedky na zvýšenie ich dosahu;
21. uznáva hodnotu parlamentnej diplomacie a vyzdvihuje činnosť parlamentných zhromaždení medzinárodných organizácií pri presadzovaní medzikultúrneho a medzináboženského dialógu; v tejto súvislosti víta iniciatívy, ako je odporúčanie Parlamentného združenia Únie pre Stredozemie (marec 2012, Rabat), aby bol vypracovaný návrh „Stredomorskej charty hodnôt“;
Problémy vyplývajúce z náboženského vplyvu na medzinárodnej politickej scéne
22. so znepokojením konštatuje, že okrem hrozby, ktorú pre Úniu a zvyšok sveta predstavujú teroristické siete, extrémistické náboženské skupiny, ktoré používajú násilie ako prostriedok na šírenie nenávisti a neznášanlivosti a ovplyvňovanie spoločnosti a právnych predpisov s cieľom obmedziť ľudské práva a základné slobody obyvateľov, oslabujú zásady, ktoré Únia presadzuje vo svojej zahraničnej a rozvojovej politike a vyvíjajú svoju činnosť za otvorenej či skrytej podpory niektorých štátov;
23. domnieva sa, že EÚ by mala vystupovať dôraznejšie pri podpore presadzovania a ochrany ľudských práv a sociálnych a politických práv občianskou spoločnosťou, ako aj otvorenejšieho a inkluzívnejšieho výkladu náboženských dogiem v krajinách, ktorých vlády presadzujú alebo tolerujú neznášanlivý pohľad na náboženstvo a kultúru;
24. konštatuje, že v mnohých neeurópskych krajinách, a to aj v tých, v ktorých sa tolerujú rôzne náboženské prejavy, podlieha sekularizmus a ateistické alebo agnostické vnímanie i napriek tomu právnej alebo spoločenskej diskriminácii a že ateisti čelia hrozbám, tlaku a nebezpečenstvám a mala by sa im prostredníctvom programov a politík EÚ poskytovať rovnaká ochrana ako náboženským alebo iným menšinám; poukazuje na to, že sloboda náboženstva a svedomia znamená právo na náboženskú vieru a jej praktizovanie, ako aj na jej nevyznávanie, právo na voľbu alebo šírenie náboženského vyznania ako neoddeliteľnú súčasť slobody prejavu a právo na zmenu alebo zrieknutie sa viery; očakáva, že všetky tieto prvky budú súčasťou iniciatív EÚ v oblasti medzikultúrneho dialógu;
25. navrhuje, aby sa náboženskí vodcovia všetkých troch abrahámovských náboženstiev (židovstvo, kresťanstvo a islam) zapojili do dialógu medzi náboženstvami v duchu jednoty a tolerancie voči všetkým svojim rozdielnym organizovaným prejavom;
Dôveryhodnosť, súdržnosť a jednotnosť politiky EÚ
26. domnieva sa, že účinnosť opatrení EÚ spočíva v príkladnosti a jednotnosti vnútornej praxe a vonkajšej činnosti;
27. vyzýva všetky členské štáty, aby zrušili všetky existujúce právne predpisy, ktoré sú v rozpore so základnou slobodou náboženstva a svedomia a slobodou prejavu;
28. zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ pri svojej vonkajšej činnosti podporovala dodržiavanie slobody prejavu, slobody náboženského vyznania alebo viery, slobody tlače a slobodného prístupu k médiám a novým informačným technológiám a aktívne chránila a podporovala digitálne slobody občanov;
29. požaduje jednotnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv založenú na spoločných základných normách a konštruktívnom prístupe zameranom na výsledky; zdôrazňuje, že zoči-voči porušovaniu ľudských práv by EÚ mala využiť celé spektrum nástrojov, ktorými disponuje, a to vrátane sankcií;
30. opätovne potvrdzuje svoju podporu začleneniu obojstrannej podmienenosti a politických doložiek o ľudských právach a demokracii do všetkých dohôd EÚ s tretími krajinami ako spoločné potvrdenie vzájomného záväzku rešpektovať tieto hodnoty a bez ohľadu na stav ochrany ľudských práv v danej krajine, s náležitými zárukami na zaistenie toho, že žiadna zo strán nebude môcť zneužiť mechanizmus pozastavenia;
Odporúčania pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu
31. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegácie EÚ vo svete, aby naďalej spolupracovali s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami a podporovali medzikultúrny a medzináboženský dialóg;
32. očakáva, že predstavitelia EÚ vo svojich politických vyhláseniach jasne uvedú, že netolerantné výklady akéhokoľvek náboženstva alebo vyznania, ktoré umožňujú násilie a utláčanie príslušníkov ostatných vyznaní, sú nezlučiteľné s hodnotami EÚ a univerzálnymi ľudskými právami a treba sa proti nim postaviť s rovnakou rozhodnosťou ako proti akémukoľvek represívnemu politickému režimu;
33. vyzýva EÚ, aby kultúru ešte výraznejšie zapojila do politického dialógu s partnerskými krajinami a regiónmi vo svete, podporovala kultúrne výmeny a systematicky kultúru začleňovala do rozvojových programov a projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné zefektívniť vnútorné činnosti Komisie v rámci rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie, ktoré sa zameriavajú na vonkajšie vzťahy (zahraničná politika, rozširovanie, obchod a rozvoj), vzdelávanie, kultúru a digitálnu agendu;
34. v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť poskytovania primeranej odbornej prípravy zamestnancom EÚ a vyzdvihuje príslušnú činnosť mnohých organizácií, ako je Nadácia Anny Lindhovej a Medzinárodné centrum kráľa Abdulláha bin Abdulazíza pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg (KAICIID) vo Viedni;
35. uznáva, že internet a komunikačné technológie sú kľúčovými nástrojmi, ktoré uľahčujú slobodu prejavu, pluralitu, výmenu informácií, vzdelávanie, ľudské práva, rozvoj, slobodu zhromažďovania, demokraciu a medzikultúrnu a medzináboženskú komunikáciu a začlenenie, čím sa posilňuje tolerancia a porozumenie; z tohto dôvodu naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala odporúčania stanovené v správe o stratégii v oblasti digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ;
36. zdôrazňuje celý rad možností, ktoré ponúkajú nové technológie na podporu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu a zásad a hodnôt EÚ; nabáda všetkých vedúcich delegácií EÚ, aby v plnej miere využívali nástroje digitálnej diplomacie aktívnym a stabilným pôsobením v sociálnych médiách; vyzýva ESVČ, aby preskúmala možnosti nových virtuálnych programov;
o o o
37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a vládam členských štátov.