Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii na Ukrajine(1) a uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 3. apríla 2014 s cieľom prijať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2014 o znížení alebo odstránení ciel na tovar s pôvodom na Ukrajine(3),

–  so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci o Ukrajine z 3. marca 2014 a na závery zasadnutí Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014 a 14. apríla 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine na zasadnutí Európskej rady zo 6. marca 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 20. marca 2014,

–  so zreteľom na závery zo samitu vo Vilniuse, ktorý sa konal 28. a 29. novembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 9. apríla 2014 o najnovšom vývoji na Ukrajine: ohrozenie fungovania demokratických inštitúcií,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny(4),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov skupiny G7 v Haagu 24. marca 2014,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Krymskej autonómnej republike a v Sevastopole sa 16. marca 2014 uskutočnilo nezákonné a nelegitímne referendum pod kontrolou ruských jednotiek; keďže napriek medzinárodnému odsúdeniu referenda ruské orgány a zákonodarcovia rýchlo prikročili k anexii ukrajinského polostrova v rozpore s medzinárodným právom;

B.  keďže v uplynulých dňoch sa na východnej a južnej Ukrajine uskutočnil obmedzený počet proruských demonštrácií; keďže proruskí separatisti, väčšinou pod vedením ruských špeciálnych jednotiek, zaútočili na miestne administratívne budovy v Charkove, Luhansku a Donecku; keďže tieto sily pod vedením skupiny nazvanej ruský sektor obsadili budovy miestnej správy v Donecku, vyhlásili vytvorenie zvrchovanej „Ľudovej republiky Donecka“ nezávislej od Kyjeva a oznámili, že referendum o odtrhnutí regiónu sa uskutoční najneskôr 11. mája 2014;

C.  keďže v dňoch 12. a 13. apríla 2014 dobre vyzbrojení, neidentifikovaní a maskovaní ozbrojenci, ktorých podľa všetkého viedli ruské špeciálne jednotky, po viacerých koordinovaných útokoch dobili a obsadili policajné stanice a vládne budovy v Slovjansku, Kramatorsku, Krasnom Lymane, Mariupole, Jenakijeve a ďalších mestách v doneckom regióne; keďže počas zrážok zomrel minimálne jeden policajný dôstojník a viacerí boli zranení;

D.  keďže hrozí, že Rusko by mohlo zneužiť akékoľvek ďalšie vyostrenie násilnej destabilizácie na východnej a južnej Ukrajine ako zámienku na ďalšie útoky vojenskou cestou, zabránenie prezidentských volieb a donútenie Ukrajiny k federácii, ktorá by bola prvým krokom k jej rozdeleniu;

E.  keďže Rusko stále udržiava veľký počet jednotiek v plnej pohotovosti pozdĺž ukrajinsko-ruských hraníc napriek prísľubu, že jednotky stiahne v záujme uvoľnenia napätia; keďže existuje reálna možnosť, že Rusko by sa mohlo pokúsiť zopakovať tzv. krymský scenár;

F.  keďže Rusko naďalej porušuje svoje medzinárodné záväzky, napríklad tie, ktoré vyplývajú z Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Štatútu Rady Európy a najmä memoranda z Budapešti z roku 1994 o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu;

G.  keďže EÚ prijala hospodársky balík na podporu Ukrajiny, ktorý zahŕňa aj makrofinančnú pomoc a samostatné obchodné opatrenia; keďže Ukrajina stojí pred finalizáciou dohody s Medzinárodným menovým fondom o pláne pomoci; keďže podmienky týkajúce sa tejto dohody sú doposiaľ utajené;

H.  keďže sociálna a hospodárska situácia krajiny sa naďalej zhoršuje – okrem iného v dôsledku destabilizácie zo strany Ruska a obchodných obmedzení; keďže všadeprítomná chudoba zostáva jedným z najpálčivejších sociálno-ekonomických problémov Ukrajiny; keďže podľa nedávnej správy OSN dosahuje miera chudoby na Ukrajine v súčasnosti približne 25 %, pričom 11 miliónov ľudí zarába menej, než sú miestne sociálne normy;

I.  keďže EÚ a Ukrajina podpísali 21. marca 2014 politické ustanovenia dohody o pridružení, čím sa zaviazali čo najrýchlejšie podpísať zvyšnú časť dohody, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (DCFTA);

J.  keďže na zmiernenie situácie, uvoľnenie napätia, zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, a zabezpečenie mierového výsledku sú potrebné rozhodné medzinárodné diplomatické kroky na všetkých úrovniach a tiež rokovania; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby Ukrajina a všetky ďalšie východné susedné krajiny mohli v plnej miere využívať svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť bez neprimeraného vonkajšieho tlaku;

K.  keďže bezprostredne po pripojení Krymu zaslal Najvyšší soviet separatistického regiónu Podnestersko v Moldavsku oficiálnu žiadosť Ruskej federácii, aby zvážila pripojenie tohto regiónu;

L.  keďže Rusko naďalej okupuje gruzínske regióny Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, čím porušuje základné normy a zásady medzinárodného práva; keďže v oblastiach pod faktickou kontrolou okupačných síl došlo k etnickým čistkám a násilným demografickým zmenám a okupačné sily nesú za porušovanie ľudských práv v týchto oblastiach zodpovednosť;

M.  keďže od 1. apríla 2014 zvýšilo Rusko cenu plynu pre Ukrajinu z 268 na 486 USD za tisíc kubických metrov, jednostranne ukončilo poskytovanie zľavy Ukrajine na základe dohody z Charkova, ktorá upravuje prenájom námornej základne v Sevastopole, a v posledných dňoch zakázalo dovoz ukrajinských mliečnych výrobkov na územie Ruska; keďže Ruská federácia zároveň svojvoľne uvalila jednostranné obchodné obmedzenia na výrobky z Gruzínska a Moldavska;

N.  keďže anexia Krymského polostrova je nepochybne závažným porušením medzinárodného práva a oslabuje dôveru v medzinárodné dohody vrátane dohôd o odzbrojení a nešírení jadrových zbraní; keďže nové preteky v zbrojení by mohli viesť k ďalšiemu vyostrovaniu situácie; keďže je bezpodmienečne potrebné zabrániť vzniku takejto nebezpečnej situácie, ktorá sa môže ľahko vymknúť spod kontroly;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje silnejúcu destabilizáciu a provokácie na východnej a južnej Ukrajine; odmieta akékoľvek prípravy nezákonných referend podľa krymského vzoru; varuje, že zhoršujúca sa destabilizácia a sabotáž zo strany ozbrojených proruských separatistov pod vedením špeciálnych jednotiek Ruska, ktorí sú vycvičení a dobre zorganizovaní, by Rusku mohla poslúžiť ako zámienka na vojenský zásah, zabránenie prezidentským voľbám a vynútenie federalizácie Ukrajiny, ktorá by neskôr viedla k jej rozdeleniu;

2.  vyjadruje vážne znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou situáciou a krviprelievaním na východnej a južnej Ukrajine; dôrazne žiada Rusko, aby sa okamžite stiahlo a prestalo podporovať násilných separatistov a ozbrojené oddiely, ktoré obsadili vládne budovy v Slovjansku, Donecku a iných mestách, aby zastavilo všetky provokatívne akcie, ktorých cieľom je podnecovať nepokoje a ďalej destabilizovať situáciu, stiahlo svoje jednotky z východných hraníc Ukrajiny a snažilo sa o mierové riešenie krízy politickými a diplomatickými prostriedkami; vyjadruje plnú podporu vláde Ukrajiny a solidaritu s ňou v situácii, keď sa snaží obnoviť vládu v okupovaných mestách, víta zdržanlivý a rozvážny spôsob, ktorým sa vláda Ukrajiny doposiaľ snaží vyriešiť súčasnú fázu krízy, a pripomína, že ukrajinské orgány majú plné právo použiť všetky nevyhnutné opatrenia vrátane práva na sebaobranu, ako ich definuje článok 51 Charty OSN; varuje Rusko, aby nezneužívalo legitímne právo Ukrajiny na obranu svojej územnej integrity ako zámienku na uskutočnenie plnej vojenskej invázie;

3.  dôrazne potvrdzuje svoju podporu suverenity, územnej celistvosti a politickej nezávislosti Ukrajiny a všetkých krajín Východného partnerstva; považuje akty agresie Ruska za vážne porušenie medzinárodného práva a jeho medzinárodných záväzkov, ktoré vyplývajú z Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Štatútu Rady Európy a memoranda z Budapešti z roku 1994 o bezpečnostných zárukách, ako aj dvojstranných záväzkov vyplývajúcich z dvojstrannej Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997;

4.  zdôrazňuje, že v poslednom čase neboli na území Ukrajiny zaznamenané žiadne útoky, zastrašovanie ani diskriminácia voči občanom Ruska ani občanom ruského pôvodu, ako to potvrdzujú dôveryhodní medzinárodní pozorovatelia, napríklad OSN, OBSE a Rada Európy;

5.  je presvedčený, že požiadavka Ruska týkajúca sa práva používať všetky prostriedky na ochranu ruskej menšiny v tretích krajinách, ako to vyhlásil prezident Putin vo svojom prejave 18. marca 2014, nezodpovedá medzinárodnému právu, odporuje základným zásadám medzinárodných vzťahov v 21. storočí a môže viesť k narušeniu povojnového usporiadania Európy; vyzýva Radu Ruskej federácie, aby okamžite zrušila mandát na použitie sily na území Ukrajiny;

6.  pripomína, že je nevyhnutné, aby EÚ a jej členské štáty vystupovali v rokovaniach s Ruskom jednotne; domnieva sa, že vzhľadom na aktuálnu situáciu je žiaduce, aby Rada sprísnila druhú fázu sankcií a pripravila sa na ich tretiu fázu (sankcie v hospodárskej oblasti), ktorá sa musí uskutočniť okamžite; opätovne zdôrazňuje výzvu Rade, aby urýchlene prijala embargo na zbrane a technológie, ktoré je možné používať na civilné i vojenské účely;

7.  vyzýva na prijatie opatrení proti ruským podnikom a ich dcérskym spoločnostiam, najmä v odvetví energetiky, ako aj proti ruským investíciám a aktívam v EÚ a tiež na prehodnotenie všetkých dohôd s Ruskom a na prípadné pozastavenie ich platnosti;

8.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila Ukrajinu v medzinárodných orgánoch, najmä v medzinárodných súdnych orgánoch, v prípade, že sa Ukrajina rozhodne podať proti Rusku žalobu za porušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti;

9.  zdôrazňuje, že Rusko musí bezodkladne začať konštruktívny dialóg so súčasnou legitímnou vládou Ukrajiny a podporuje aktívne zapojenie EÚ do diplomatického úsilia o zmiernenie krízy; s potešením očakáva štvorstranné rokovania medzi vysokou predstaviteľkou EÚ, ministrom zahraničných vecí USA a ministrami zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny a vyjadruje nádej, že toto stretnutie prispeje k zníženiu napätia a otvorí cestu ku komplexnému a trvalému diplomatickému riešeniu krízy; zdôrazňuje však, že rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny nemôže nikto iný, len samotné ukrajinské obyvateľstvo, a to na základe demokratického, inkluzívneho a transparentného procesu;

10.  poukazuje na to, že pozastavenie hlasovacích práv ruskej delegácie zo strany Parlamentného zhromaždenia Rady Európy spoločne s rezolúciou prijatou Valným zhromaždením OSN, ktorá odsudzuje Rusko za anexiu Krymu, sú jednoznačné signály rastúcej izolácie Ruskej federácie na medzinárodnej úrovni, čomu by ruské orgány mali venovať náležitú pozornosť, ak chce Rusko zostať dôveryhodným medzinárodným subjektom;

11.  vyzýva na zavedenie ekonomických, obchodných a finančných obmedzení, pokiaľ ide o Krym a jeho separatistických lídrov; zastáva názor, že tieto obmedzenia by mali byť zavedené rýchlo, na základe analýzy právnych následkov anexie Krymu, ktorú vypracovala Komisia;

12.  opakovane vyjadruje znepokojenie v súvislosti s osudom tatárskej menšiny na Kryme a bezpečnosťou príslušníkov ukrajinsky hovoriacej menšiny a ich možnosťou uplatňovať svoje práva; zdôrazňuje, že Ruská federácia má podľa štvrtého Ženevského dohovoru povinnosť chrániť všetkých civilistov na okupovaných územiach;

13.  víta nasadenie osobitnej monitorovacej misie OBSE, ktorá má za úlohu zhromažďovať informácie o atypických vojenských aktivitách a provokáciách zameraných na destabilizáciu situácie a monitorovať ľudské práva a práva menšín na Ukrajine, a požaduje jej rozšírenie; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že misia nemá zabezpečený prístup na Krym, kde sa vyskytli viaceré prípady porušovania ľudských práv vrátane násilia páchaného na novinároch a ich rodinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa už začínajú objavovať aj správy o útokoch na novinárov na východnej Ukrajine;

14.  ďalej žiada, aby úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR), ako aj Parlament a EÚ vyslali rozsiahlu volebnú pozorovateľskú misiu, ktorá by sledovala voľby v celkovom rozsahu; žiada, aby sa prezidentské voľby 25. mája 2014 uskutočnili v plnom súlade s medzinárodnými normami; odmieta akýkoľvek vonkajší nátlak zameraný na odloženie týchto volieb;

15.  víta zámer ukrajinskej vlády zorganizovať predčasné parlamentné voľby;

16.  v zásade víta myšlienku usporiadania celonárodného referenda o budúcom štatúte a územnom usporiadaní Ukrajiny, ako ich navrhol úradujúci prezident Oleksandr Turčynov vo svojom televíznom vystúpení 14. apríla 2014;

17.  víta nedávne uznesenie ukrajinského parlamentu, ktoré obsahuje výzvu na okamžité odzbrojenie všetkých nezákonných síl domobrany, a s potešením očakáva jeho vykonanie;

18.  víta pripravenosť Rady pomôcť Ukrajine v oblasti reformy civilného sektoru bezpečnosti a poskytnúť podporu polícii a právnemu štátu a preskúmať všetky alternatívy vrátane prípadného vyslania misie SBOP, ako aj možnosti vyslať monitorovaciu misiu EÚ;

19.  vyjadruje Ukrajine a jej ľudu svoju silnú podporu v týchto ťažkých časoch; víta podpísanie politických kapitol dohody o pridružení a v nadväznosti na ne prijatie jednostranných obchodných opatrení; žiada, aby sa čo najskôr, ešte pred skončením platnosti jednostranných obchodných opatrení, podpísali plné dohody o pridružení/DCFTA;

20.  víta vyhlásenie ukrajinskej vlády, v ktorom oznámila ambiciózny plán ekonomických a sociálnych reforiem, a poukazuje na zásadný význam jeho urýchlenej realizácie s cieľom zabezpečiť stabilitu a zvrátiť kritickú finančnú situáciu krajiny; víta rozhodnutie medzinárodných finančných inštitúcií a EÚ o tom, že sa Ukrajine poskytne významná krátkodobá a dlhodobá finančná pomoc; pripomína potrebu zorganizovať a skoordinovať medzinárodnú konferenciu darcov, ktorú by mala zvolať Komisia a ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr;

21.  podporuje podmienenosť, ktorú uložila EÚ vo vzťahu k tak veľmi potrebným štrukturálnym reformám, ktoré pomôžu vytvoriť priaznivejšie podmienky pre udržateľný hospodársky rast, zlepšia správu verejných financií, vytvoria záchrannú sociálnu sieť a budú bojovať proti korupcii; žiada transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ a jeho účinné sledovanie zo strany Komisie;

22.  upozorňuje na vážnu hospodársku a sociálnu situáciu v krajine; žiada opatrenia, ktoré budú sprevádzať štrukturálne reformy, s cieľom zmierniť súčasnú situáciu, najmä s ohľadom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva;

23.  povzbudzuje Ukrajinu k tomu, aby pokračovala v nastolenom smerovaní politickej reformy, najmä ústavnej reformy, ktorá by mala byť predmetom rozsiahlej, hĺbkovej diskusie medzi všetkými zložkami ukrajinskej spoločnosti; oceňuje ochotu ukrajinskej vlády plniť svoje záväzky a zabezpečiť reprezentatívny charakter vládnych štruktúr, do ktorých sa premietne regionálna rozmanitosť, ďalej zabezpečiť plnú ochranu práv príslušníkov národnostných menšín, zaviesť súlad medzi antidiskriminačnými právnymi predpismi tejto krajiny a normami EÚ, vyšetriť prípady porušovania ľudských práv a násilné činy a bojovať proti extrémizmu;

24.  víta rozhodnutie Komisie o zriadení skupiny na podporu Ukrajiny, ktorá bude pracovať na vykonávaní „európskeho programu pre reformu“;

25.  podporuje úsilie ukrajinskej vlády, ktorá sa v úzkej spolupráci s OBSE a Radou Európy snaží o zabezpečenie dodržiavania zákonných práv rusky hovoriaceho obyvateľstva a ostatných kultúrnych, národnostných a jazykových menšín v súlade s ustanoveniami Európskej charty o regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín;

26.  opakuje svoju výzvu, aby sa zriadila nezávislá komisia na vyšetrenie streľby v Kyjeve a tragických udalostí na Majdane, a to s výraznou medzinárodnou účasťou a pod dohľadom poradného panelu Rady Európy; víta skutočnosť, že do tohto panela bola vymenovaná tretia strana a že sa 9. apríla 2014 konala jeho prvá schôdza;

27.  víta podpísanie politických ustanovení dohody o pridružení a očakáva, že urýchlené vykonávanie autonómnych obchodných preferencií, ktoré prijala EÚ, s cieľom preklenúť obdobie až do podpísania zvyšnej časti dohody, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu;

28.  víta počiatočné opatrenia prijaté Komisiou s cieľom umožniť Ukrajine vyrovnať sa s energetickou krízou, ak Rusko preruší dodávky plynu tejto krajine, a nalieha na Radu a Komisiu, aby Kyjevu poskytli pomoc a podporu pri jeho snahách o vyriešenie dlhotrvajúceho sporu s Moskvou v otázke plynu; zdôrazňuje naliehavú potrebu spoľahlivej spoločnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti (energetickej únie), ktorej cieľom bude znížiť závislosť EÚ od Ruska a jeho ropy a plynu vrátane diverzifikácie dodávok energie, úplného vykonávania tretieho energetického balíka a možnosti prerušenia dodávok plynu v prípade potreby; zastáva názor, že plynovod South Stream by sa nemal stavať a že by sa mali sprístupniť iné zdroje zásobovania; je presvedčený o tom, že pomoc, ktorú EÚ poskytuje Ukrajine pri zásobovaní plynom reverzným tokom prostredníctvom ďalšej diverzifikácie, zvyšovania energetickej efektívnosti a účinných prepojení s EÚ, posilní postavenie Ukrajiny voči politickým a hospodárskym tlakom; v tejto súvislosti pripomína strategickú úlohu Európskeho energetického spoločenstva, ktorému v roku 2014 predsedá Ukrajina;

29.  vyzýva Radu, aby bezodkladne povolila Komisii urýchliť liberalizáciu vízového režimu s Ukrajinou s cieľom pokročiť pri zavádzaní bezvízového režimu podľa vzoru Moldavska; medzitým požaduje okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a nie nákladných postupov udeľovania víz na úrovni EÚ a členských štátov;

30.  zdôrazňuje, že ruské obavy týkajúce sa procesu pridružovania Ukrajiny a ďalších východných susedov k EÚ sa musia primerane riešiť a vysvetliť, aby sa zmiernilo znepokojenie z nových geopolitických rozdeľovacích línií európskeho kontinentu; poukazuje na to, že každá krajina má právo na vlastnú politickú voľbu, ale že spolupráca EÚ s východnými partnermi sa zameriava na rozširovanie prosperity a posilňovanie politickej stability, z čoho bude mať v konečnom dôsledku osoh aj Ruska federácia;

31.  opakovane potvrdzuje, že dohody o pridružení s Ukrajinou a ostatnými krajinami Východného partnerstva nie sú v ich vzťahoch s EÚ konečným cieľom; v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

32.  vyzýva Radu, aby podpísala dohody o pridružení / prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode medzi EÚ a jej členskými štátmi a Moldavskom a Gruzínskom; vyjadruje svoj súhlas s návrhom, aby Rada rozhodla o predbežnom vykonávaní dohôd o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou a EÚ a Gruzínskom okamžite od ich podpísania; naliehavo žiada generálny sekretariát Rady Európskej únie o obmedzenie postupov oznamovania po podpísaní dohody o pridružení tak, aby sa predbežné uplatňovanie mohlo začať čo najskôr po podpísaní; oznamuje svoj zámer, že v prípade splnenia všetkých požiadaviek a následného podpísania dohôd o pridružení čo najskôr a ešte pred koncom súčasného funkčného obdobia Komisie pristúpi k úplnej ratifikácii dohôd o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou a medzi EÚ a Gruzínskom; žiada, aby sa pre tieto krajiny vyčlenila potrebná dodatočná finančná pomoc; požaduje preto priamy a otvorený dialóg s Ruskou federáciou, aby sa vynaložilo všetko úsilie o vytvorenie súčinnosti, ktorá bude prínosom pre krajiny Východného partnerstva;

33.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad obnovenou nestabilitou v separatistickom regióne Podnestersko v Moldavsku; je presvedčený, že nedávna žiadosť samozvaných orgánov v Tiraspole pre Podnestersko zo 16. apríla 2014, aby ho Rusko uznalo za samostatný štát, je nebezpečným a nezodpovedným krokom; pripomína, že takzvané referendum na autonómnom území Gagauzia bolo v rozpore s ústavou Moldavska, a bolo teda nezákonné; opakovane potvrdzuje svoju plnú podporu územnej celistvosti Moldavska a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v záujme mierového a udržateľného riešenia tejto otázky naliehavo obnovili dialóg v rámci zloženia 5+2, a požaduje posilnenie postavenia EÚ k jej postaveniu partnera účastniaceho sa rokovaní;

34.  vyzýva svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentom, vládam a parlamentom Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0170. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0248. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0285. (4) A/RES/68/262.