Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ(1), z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, najmä v Péšávare(2), z 10. marca 2011 o Pakistane, najmä o vražde Šahbaza Bhattiho(3), z 20. januára 2011 o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania(4) a z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane(5),

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Catherine Ashtonovej z 23. septembra 2013 týkajúce sa útoku na kresťanskú komunitu v pakistanskom Péšávare a vyhlásenie z 2. marca 2011 týkajúce sa vraždy Šahbaza Bhattiho,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery a správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov (dodatok: misia do Pakistanu) zo 4. apríla 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti, v ktorom sa odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín(6),

–  so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako sú dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, ako aj na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,

–  so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 11. marca 2013, ktorých opakujú očakávania EÚ týkajúce sa podpory a dodržiavania ľudských práv, a odsudzujú všetky prejavy násilia vrátane prejavov násilia voči náboženským menšinám(7),

–  so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Šafkat Emmanuel a Šagufta Kausar, kresťanský pár, boli 4. apríla 2014 odsúdení na trest smrti za údajné zaslanie textovej správy urážajúcej proroka Mohameda; keďže pár poprel svoju zodpovednosť a vyhlásil, že telefón, z ktorého bola správa odoslaná, stratili chvíľu predtým, než bola odoslaná;

B.  keďže Sawan Masíh, pakistanský kresťan z mesta Lahore, bol 27. marca 2014 odsúdený na trest smrti za rúhanie sa prorokovi Mohamedovi; keďže po oznámení obvinení proti Masíhovi vypukli v Jozefovej kolónii – kresťanskej štvrti v meste Lahora – prudké nepokoje, pri ktorých vyhorelo mnoho budov vrátane dvoch kostolov;

C.  keďže Asia Bibi, kresťanka z Pandžábu, bola v júni 2009 zadržaná a v novembri 2010 bola odsúdená na základe obvinení z rúhania; keďže po niekoľkých rokoch bolo jej odvolanie konečne postúpené vrchnému súdu v Lahore; keďže počas prvých dvoch vypočutí v januári a marci 2014 boli predsedajúci sudcovia zrejme na dovolenke;

D.  keďže v roku 2012 bolo 14-ročné kresťanské dievča Rimšá Masíh, neprávom obvinené zo znesvätenia koránu, oslobodené po tom, ako sa zistilo, že vec bola vykonštruovaná, a osoba zodpovedná za celú udalosť bola zatknutá; keďže dievča a jeho rodina napriek tomu museli krajinu opustiť;

E.  keďže kresťania, ktorí predstavujú približne 1,6 % obyvateľstva Pakistanskej islamskej republiky, trpia v dôsledku predsudkov a sporadických vĺn pouličného násilia; keďže väčšina pakistanských kresťanov žije v neistote, často v obavách, že bude obvinená z rúhania, čo môže vyprovokovať prejavy verejného násilia; keďže niekoľko ďalších kresťanov je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania;

F.  keďže Mohamed Ašgar, v Pakistane žijúci občan Spojeného kráľovstva trpiaci s duševnou chorobou, bol zadržaný potom, ako údajne rozoslal rôznym štátnym zamestnancom listy, v ktorých tvrdil, že je prorokom, a v januári 2014 bol odsúdený na trest smrti;

G.  keďže ďalší občan Spojeného kráľovstva, 72-ročný Masúd Ahmad, príslušník náboženskej komunity Ahmadíja, bol iba nedávno prepustený na kauciu po tom, ako bol v roku 2012 zadržaný na základe obvinení z citovania z koránu, čo sa v prípade príslušníkov Ahmadíje považuje za rúhanie, pretože nie sú považovaní za moslimov a podľa oddielu 298-C trestného zákonníka majú zákaz „správať sa ako moslimovia“;

H.  keďže v posledných troch mesiacoch došlo k útokom na päť hinduistických chrámov v rôznych častiach provincie Sindh (v Tharparkare, Hyderabade a Larkane) a traja hinduistickí chlapci boli obvinení z rúhania a teraz sú zadržiavaní v Badine (Sindh), pretože pri príležitosti hinduistického festivalu farieb Holi sprejom na stenu nastriekali nejaké znaky;

I.  keďže najmä príslušníci šiítskej komunity Hazara sú v súčasnosti každodenne obeťami vraždenia a nútenej migrácie v dôsledku vzostupu sektárskeho násilia v Pakistane; keďže za obdobie posledných troch rokov z provincie utieklo údajne viac než 10 000 hinduistov, pretože únosy za výkupné sa stali každodennou praxou;

J.  keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo sa otvorene zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže uplatňovanie týchto zákonov už mnoho rokov vyvoláva znepokojenie na celosvetovej úrovni, pretože obvinenia sú často prostriedkom vyrovnávania účtov, spôsobom, ako získať ekonomický prospech, alebo prejavom náboženskej neznášanlivosti, a podporujú atmosféru neustáleho podozrievania, v ktorej majú pouličné masy vždy priestor na obťažovanie a útoky; keďže mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv požiadali Pakistan, aby zrušil zákony o rúhaní, alebo aby ako úplné minimum bezodkladne zaviedol opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu týchto zákonov na prenasledovanie občanov, ktorí sú často príslušníkmi menšinových komunít;

K.  keďže len v roku 2013 boli nahlásené stovky prípadov zabitia v mene cti; keďže tieto prípady predstavujú len tú najviditeľnejšiu formu násilia voči ženám vzhľadom na trvale vysokú mieru domáceho násilia a manželstiev vynútených násilím;

L.  keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii, a preto by mal ísť príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;

M.  keďže Európska únia nedávno udelila Pakistanu štatút GSP +, pod podmienkou, že bude vykonávať príslušné dohovory o ľudských právach;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad značne zvýšením výskytom sektárskeho násilia a prejavov náboženskej neznášanlivosti voči menšinám a útokov na miestach bohoslužieb vrátane kresťanských kostolov, ako aj nad pokračujúcim potláčaním žien v Pakistane;

2.  je znepokojený dôsledkami, ktoré má toto násilie na budúci vývoj pakistanskej spoločnosti ako celku so zreteľom na sociálno-ekonomické výzvy, ktorým krajina čelí; zdôrazňuje, že je v dlhodobom záujme Pakistanu zabezpečiť väčšiu bezpečnosť pre svojich občanov;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na ich zneužívanie, čo môže mať vplyv na ľudí všetkých vierovyznaní v Pakistane; vyjadruje mimoriadne obavy z toho, že uplatňovanie zákonov o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili nedávno zosnulí minister Šahbáz Bhátí a guvernér Salmán Tásír, je v súčasnosti na vzostupe a je namierené proti kresťanom a ďalším náboženským menšinám v Pakistane;

4.  pripomína pakistanským orgánom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, a to rešpektovať slobodu prejavu a slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; vyzýva pakistanské orgány, aby prepustili väzňov, ktorí sú odsúdení za rúhanie, a na základe odvolaní zrušili tresty smrti; vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, uplatňovanie zásad právneho štátu a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytli dostatočnú ochranu všetkých, ktorí sú zapletení do prípadov týkajúcich sa rúhania, tým, že okrem iného zabezpečia ochranu sudcov pred vonkajším tlakom, ochranu obvinených a ich rodín a komunít pred davovým násilím a riešenie situácie osôb, ktoré sú zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť do svojich domovov;

5.  dôrazne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti za akýchkoľvek okolností; vyzýva pakistanskú vládu, aby na základe de facto moratória na trest smrti urýchlene pristúpila k úplnému zrušeniu trestu smrti;

6.  vyzýva pakistanskú vládu, aby vykonala dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich súčasného uplatňovania – uvedených v oddieloch 295 a 298 trestného zákonníka – v prípade údajných skutkov rúhania, a to najmä s ohľadom na nedávno udelené tresty smrti; nabáda vládu, aby odolávala tlaku zo strany náboženských skupín a niektorých opozičných politických síl na zachovanie týchto zákonov;

7.  žiada vládu, aby urýchlila reformy madrasy tým, že vytvorí základné učebné plány, ktoré budú spĺňať medzinárodné normy, s osobitným dôrazom na odstránenie nenávistného obsahu z učebných plánov a zavedenie učenia o tolerancii v rámci komunity a o náboženskej tolerancii do základných učebných osnov; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na predchádzajúce žiadosti o revíziu učebníc financovaných EÚ, ktoré obsahujú nenávistné prejavy;

8.  naliehavo vyzýva vládu a parlament Pakistanu, aby zaviedli reformy formálneho súdneho systému s cieľom zamedziť obracaniu sa na neformálne štruktúry, akými sú džirky a panchajaty, a výrazne zvýšili finančné a ľudské zdroje v súdnictve, najmä na úrovni súdov prvého stupňa;

9.  dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery; vyzýva vládu Pakistanu, aby zasiahla a chránila obete nábožensky motivovaného davového násilia, a najmä aby zakázala vykonávanie verejných nenávistných prejavov, a podnecuje všetkých Pakistancov k tomu, aby spolupracovali v záujme podpory tolerancie a vzájomného porozumenia a ich zabezpečenia; naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby trestne stíhali osoby zodpovedné za podnecovanie nenávisti a vznášanie nepravdivých obvinení z rúhania;

10.  pripomína, že pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a práva menšín; víta opatrenia v záujme náboženských menšín, ktoré prijala pakistanská vláda v období od novembra 2008, ako je zavedenie 5 % kvóty pre zastúpenie menšín na miestach federálnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

11.  naliehavo však vyzýva pakistanskú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na lepšie medzináboženského porozumenia, aby aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť zo strany spoločenských aktérov, bojovala proti náboženskej intolerancii, prejavom násilia a zastrašovania, a aby bojovala proti klamlivej predstave beztrestnosti;

12.  je hlboko znepokojený závažnou situáciou žien a dievčat, ktoré sú príslušníčkami menšín a ktoré často trpia dvojnásobne, najmä v dôsledku praxe núteného konvertovania a cielené sexuálneho násilia; naliehavo vyzýva pakistanské orgány, aby zlepšili ochranu, trestné stíhanie a odškodňovanie;

13.  zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; vyjadruje svoje znepokojenie nad aktuálnou tendenciou v Pakistane obmedzovať slobodu myslenia, prejavu a informácií blokovaním a kontrolou často využívaných internetových služieb; vyzýva vládu, aby zastavila cenzúru internetu a preskúmala tak návrh právnych predpisov zameraných na boj proti terorizmu, ako aj návrh právnych predpisov týkajúcich sa mimovládnych organizácií, ktoré by výrazne obmedzili nezávislé a slobodné fungovanie týchto organizácií a ktoré by mohli viesť k rozkladu činnosti medzinárodne prepojených mimovládnych organizácií v Pakistane;

14.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú Pakistan zohráva pri podpore stability v celom regióne; vyzýva Pakistan, aby hral konštruktívnu úlohu pri presadzovaní bezpečného Afganistanu, a preto naliehavo vyzýva pakistanskú vládu, aby posilňovala dodržiavanie ľudských práv vo svojej vlastnej krajiny, ako aj v celom regióne;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0208. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0422. (3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 179. (4) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 53. (5) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 147. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (7) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/135946.pdf.