Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 sloboda prejavu a zhromažďovania v Egypte (2014/2728(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte a najmä na uznesenie zo 6. februára 2014 o situácii v Egypte(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva, pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(4),
– so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline z 12. mája 2014,
– so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,
– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej o Egypte, a najmä jej poznámky po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 23. júna 2014, ktoré sa týkajú rozsudkov vynesených proti novinárom Al-Džazíry a trestu smrti pre viac ako 180 občanov v provincii Minya,
– so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie EÚ vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskeho parlamentu pri volebnej pozorovateľskej misii vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,
– so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Ban Ki-muna a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 23. júna 2014 o treste odňatia slobody pre niekoľkých novinárov a potvrdení trestu smrti, na ktorý bolo odsúdených niekoľko členov a prívržencov Moslimského bratstva;
– so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri jej vykonávaní,
– so zreteľom na ústavu Egypta, ktorá bola prijatá v referende 14. až 15. januára 2014, a najmä jej články 65, 70, 73, 75 a 155,
– so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere demokratickej a pluralistickej spoločnosti; keďže sloboda tlače a médií sú nevyhnutnými prvkami demokracie a otvorenej spoločnosti; keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú stanovené základné slobody vrátane slobody prejavu a zhromažďovania;
B. keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistom z občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín, sa v Egypte naďalej šíri; keďže sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú oblasťami, ktoré od júna 2013 vyvolávajú osobitné znepokojenie; keďže v správe organizácie Freedom House o slobode vo svete za rok 2014 bol Egypt označený za „neslobodnú krajinu“;
C. keďže tlač, médiá a digitálne slobody sú opakovane a čoraz viac terčom útokov zo strany egyptskej vlády; keďže novinári a spravodajské stanice, sociálne médiá a internet boli terčom útokov alebo cenzúry; keďže egyptské médiá sú extrémne rozdelené na prívržencov a protivníkov Mursího, čo posilňuje polarizáciu egyptskej spoločnosti; keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo zadržaných najmenej 65 novinárov a 17 sú ešte stále vo väzbe; keďže v Egypte zavraždili od júla 2013 najmenej šesť novinárov;
D. keďže 23. júna 2014 boli 20 egyptskí a zahraniční novinári vrátane troch novinárov z Al-Džazíry – austrálčan Peter Greste, Muhammad Fahmy kanadsko-egyptského pôvodu, egypťan Báhir Muhammad – a in absentia holandská občianka Rena Netjes odsúdení na sedem až 10 rokov väzenia; keďže boli obvinení z „falšovania správ“ a z príslušnosti k teroristickej skupine alebo z pomoci teroristom; keďže novinári sú vo väzbe a nazývajú ich zločincami alebo „teroristami“ jednoducho preto, že vykonávali svoju prácu; keďže Rena Netjes bola nesprávne obvinená, že pracuje pre Al-Džazíru;
E. keďže viacerí svedkovia spozorovali niekoľko nezrovnalostí a príkladov neschopnosti, pokiaľ ide o súdne postupy; keďže medzinárodní pozorovatelia vrátane veľvyslanectiev niektorých členských štátov EÚ sa tohto súdneho konania zúčastnili; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová sa vyjadrila, že právne procesy boli „plné procedurálnych nezrovnalostí a porušovali medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv; keďže egyptský prezident Abdulfattáh as-Sisí nedávno uznal, že rozsudky majú negatívne následky a vyjadril sa v tom zmysle, že s obvinenými nemali začínať súdne konania, ale ich mali deportovať bezprostredne po ich zadržaní; keďže proti rozsudkom sa dá odvolať ale proces by trval mesiace;
F. keďže tisícky demonštrantov a väzňov svedomia sú zadržané v Egypte od vtedy, čo sa egyptská armáda ujala moci v júli 2013; keďže od zvolenia prezidenta as-Sisího v máji 2014 sa naďalej množia prípady zatýkania a svojvoľného zadržiavania; keďže 11. júna 2014 súd odsúdil známeho aktivistu Alá Abdulfattáha, ktorý zohrával vedúcu úlohu v revolúcii v roku 2011 a ďalšie osoby na 15 rokov väzenia na základe obvinenia z porušenia zákona č. 107 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie z roku 2013 (zákon o demonštráciách), keďže ďalší známi aktivisti vrátane Muhammada Ádila, Ahmada Dúma, Mahienúra al-Masryho a Ahmada Máhira, ako aj vedúce ochrankyne práv žien, napríklad Jara Sallam and Sana Seif, sú naďalej vo väzbe; keďže súd pre naliehavé veci v Káhire svojím rozhodnutím z 28. apríla 2014 zakázal hnutie mládeže 6. apríla (the 6 April Youth Movement);
G. keďže vládni úradníci priznali, že orgány od januára 2014 zadržali najmenej 16 000 osôb vrátane 1 000 demonštrantov a mnohí z nich boli zadržaní z dôvodu uplatňovania slobody zhromažďovania, združovania a prejavu alebo kvôli údajnému prepojeniu s Moslimským bratstvom; keďže počas demonštrácií alebo zrážok boli zadržané stovky študentov;
H. keďže od júla 2013 bolo v dôsledku nadmerného a svojvoľného používania sily zo strany bezpečnostných síl zavraždených približne 1 400 demonštrantov; keďže za posledné roky nebol za takýto čin alebo iné formy zneužívania páchané na demonštrantoch odsúdený ani jeden úradník zodpovedný za bezpečnosť; keďže vládne všeobecný názor, že vyšetrovací výbor zriadený v decembri 2013 doteraz zlyhal, pokiaľ ide o dôkladné, dôveryhodné a nestranné vyšetrovanie násilných incidentov od júla 2013;
I. keďže v článku 65 egyptskej ústavy je stanovené, že všetci ľudia majú právo vyjadriť svoj názor prostredníctvom reči, písania, obrazov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov prejavu a uverejňovania; keďže volebná pozorovateľská misia EÚ vyslaná do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnili v máji 2014, vo svojej predbežnej správe konštatuje, že napriek tomu, že nová ústava obsahuje rozsiahly zoznam základných práv, pri ich dodržiavaní ústavné zásady zohľadnené neboli a v krajine vládne všeobecná situácia poznačená obmedzenou slobodou prejavu, ktorá vedie k autocenzúre novinárov;
J. keďže sa v článku 73 egyptskej ústavy uvádza, že občania majú právo na organizovanie verejných stretnutí, pochodov, demonštrácií a všetkých foriem mierových protestov bez toho, aby mali pri sebe akúkoľvek zbraň, a to po oznámení takéhoto zámeru v súlade s právnymi predpismi a právo na mierové a súkromné zhromažďovanie bez povinnosti predbežného oznámenia, pričom bezpečnostné sily sa na týchto stretnutiach nesmú zúčastniť, nesmú ich monitorovať alebo odpočúvať; keďže schválenie zákona č. 107 z novembra 2013 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie (zákon o demonštráciách), ktorý obmedzuje verejné zhromažďovania a demonštrácie a udeľuje bezpečnostným silám právomoc použiť nadmernú silu proti demonštrantom, závažne ohrozuje slobodu zhromažďovania;
K. keďže v posledných mesiacoch boli mieroví demonštranti rozohnaní a mnohí boli zadržaní a umiestnení do väzby na základe zákona o demonštráciách; keďže 21. júna 2014 polícia rozohnala mierový pochod v meste Heliopolis za zrušenie zákona o demonštráciách a prepustenie tých, ktorý boli v jeho dôsledku vo väzbe, a v ten istý deň zatkla viac ako 50 osôb v súvislosti s týmto podujatím; keďže viac ako 20 z týchto zatknutých osôb je naďalej vo väzbe, kde čakajú na súdne konanie;
L. keďže sa v článku 75 egyptskej ústavy uvádza, že všetci občania majú právo založiť mimovládne združenia a nadácie na demokratickom základe; keďže egyptské organizácie občianskej spoločnosti nedávno vyjadrili silné obavy z najnovšieho návrhu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý by zaviedol úplnú kontrolu nad občianskymi skupinami a podriadil by ich bezpečnostným a administratívnym orgánom, a ktorý by zároveň povoľoval odsúdiť obhajcov ľudských práv;
M. keďže v septembri 2013 egyptské dočasné orgány Moslimské bratstvo zakázali, uväznili jeho vodcov, zhabali jeho majetok, umlčali jeho médiá a členstvo v ňom postavili mimo zákon; keďže 21. júna 2014 egyptský súd potvrdil trest smrti pre 183 členov moslimského bratstva a jeho zástancov, ktorí boli uznaní vinnými v masovom súdnom konaní; keďže tieto tresty sú najnovšie zo skupiny trestných stíhaní a súdnych konaní, ktoré sú plné procedurálnych nezrovnalostí a v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi;
N. keďže nedávne súdne postupy silne spochybňujú nezávislosť súdneho systému a jeho schopnosť zabezpečiť zodpovednosť; keďže najmä tresty smrti predstavujú riziko oslabenia vyhliadky na dlhodobú stabilitu v Egypte;
O. keďže podľa článku 155 egyptskej ústavy môže prezident republiky po porade s kabinetom udeliť milosť alebo zmierniť trest;
P. keďže zásada právneho štátu, základné slobody a ľudské práva, ako aj sociálna spravodlivosť a vyššia životná úroveň občanov sú kľúčovým rozmerom prechodu k otvorenej, slobodnej, demokratickej a prosperujúcej egyptskej spoločnosti; keďže nezávislé odborové organizácie a organizácie občianskej spoločnosti musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a slobodné médiá predstavujú zásadnú súčasť spoločnosti v každej demokracii; keďže egyptské ženy sa v súčasnom období politickej a spoločenskej zmeny v krajine naďalej nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;
Q. keďže v súlade s revidovanou európskou susedskou politikou, najmä s jej prístupom „viac za viac“, by sa úroveň a rozsah zaangažovania EÚ v Egypte mali zakladať na stimuloch, a závisieť teda od pokroku krajiny v plnení záväzkov v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti;
1. rozhodne odsudzuje a požaduje okamžité skoncovanie všetkých aktov násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistkám za práva žien, predstaviteľom občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte; pripomína egyptskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť či vierovyznanie a za zaručenie toho, že sloboda zhromažďovania, sloboda združovania, sloboda prejavu a sloboda tlače sa v krajine môže uplatňovať bez svojvoľných obmedzení a cenzúry; vyzýva egyptské orgány, aby sa zaviazali na dialóg a nepoužívanie násilia, ako aj na inkluzívnu verejnú správu;
2. vyjadruje čo najhlbšie znepokojenie z viacerých nedávnych súdnych rozhodnutí v Egypte, spolu s rozsudkami dlhodobého väzenia vydanými 23. júna 2014 nad tromi novinármi televíznej stanice Al-Džazíra a 11 ďalšími obžalovanými, ktorých súdili v neprítomnosti, ako aj z potvrdenia odsúdení na trest smrti pre 183 osôb;
3. vyjadruje znepokojenie z čoraz tvrdších zásahov a fyzických útokov tak na médiá, ako aj na občiansku spoločnosť v Egypte, čo obmedzuje ich schopnosť slobodného fungovania; odsudzuje prenasledovanie, zadržiavanie a trestné stíhanie domácich aj zahraničných novinárov a predstaviteľov občianskej spoločnosti vrátane blogerov za to, že jednoducho vykonávajú svoju prácu; pripomína svoju požiadavku na urýchlené, nezávislé, seriózne a nestranné vyšetrovanie prípadov použitia neprimeranej sily proti bezpečnostným silám a štátnym orgánom, alebo svojvoľného zatýkania týmito silami a orgánmi, a na to, aby sa osoby zodpovedné za tieto činy hnali na zodpovednosť;
4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajine existuje cenzúra médií a internetu a že prístup k niektorým blogom a sociálnym sieťam je obmedzený; odsudzuje prípady prenasledovania viacerých redakcií novín a audiovizuálných médií;
5. vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili všetkých väzňov usvedčených alebo odsúdených za pokojné uplatňovanie ich práv na slobodu prejavu a združovania, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv; vyzýva egyptskú súdnu moc, aby zabezpečila, že všetky súdne konania v krajine budú spĺňať požiadavky na slobodný a spravodlivý súdny proces a že zabezpečí dodržiavanie práv obžalovaných osôb; vyzýva egyptské orgány, aby nariadili nezávislé a nestranné vyšetrovanie všetkých prípadov obvinenia zo zlého zaobchádzania a aby zabezpečili všetkým väzňom prístup k zdravotníckej starostlivosti, ktorú budú potrebovať;
6. zdôrazňuje, že egyptský protiteroristický zákon sa takisto využíval na uznanie viny v mnohých súdnych procesoch; naliehavo vyzýva prezidenta, aby bezodkladne konal, pričom môže využívať aj ústavné právo na udeľovanie milosti, a tak zabezpečil, aby sa nevykonali nijaké tresty smrti a aby nikto v Egypte nebol väznený s rozsudkom vydaným v rámci súdneho konania, ktoré nespĺňa uvedené požiadavky; vyzýva orgány, aby bezodkladne zaviedli úradné moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;
7. vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zrušili alebo zmenili zákon o demonštráciách a preskúmali nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý predložilo ministerstvo sociálnej solidarity, podľa článkov 65, 73 a 75 egyptskej ústavy, medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov Egypta, a aby zabezpečili, že všetky existujúce a budúce právne predpisy krajiny budú v súlade s ústavou a uvedenými normami a záväzkami;
8. pripomína, že novoprijatá egyptská ústava otvorila cestu pre vybudovanie krajiny, ktorá rešpektuje slobodu, demokraciu a z práva a spravodlivosti robí spôsob života; pripomína egyptskej vláde, že sloboda prejavu, tlače a digitálne slobody, ako aj právo na účasť na pokojných demonštráciách sú v demokracii základnými ľudskými právami, ako ich uznáva nová egyptská ústava;
9. pripomína príslušným egyptským orgánom ich národné a medzinárodné právne záväzky a vyzýva prezidenta as-Sisího a egyptskú vládu, aby kládli dôraz na ochranu a podporu ľudských práv a zabezpečili vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv;
10. naliehavo vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zmenili kurz a urobili konkrétne kroky na zabezpečenie toho, že ustanovenia novej ústavy o základných právach a slobodách vrátane slobody prejavu a slobody zhromažďovania sú úplne vykonávané, a tým preukázali, že rešpektujú ľudské práva a právny štát a aby začali s bezpodmienečným prepustením väzňov svedomia;
11. zdôrazňuje dôležitosť oddelenia mocí ako základnej zásady demokracie a toho, že súdnictvo nemôže byť používané ako nástroj politického prenasledovania a represie a navrhuje zreformovať zákon o súdnych orgánoch, aby sa zabezpečilo skutočné oddelenie mocí, ktoré povedie k nezávislej a nestrannej správe súdnictva
12. nabáda predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov EÚ v Káhire, aby sa zúčastnili politicky citlivých súdnych konaní s egyptskými a zahraničnými novinármi, blogermi, zástupcami odborových organizácií a aktivistami občianskej spoločnosti v krajine;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek novému zákonu o sexuálnom obťažovaní sa násilie páchané na ženách zhoršuje predovšetkým na verejnosti, keď sa počas protestov vyskytli desiatky prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia; nalieha na egyptské orgány, aby prestali s kriminalizáciou lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb prostredníctvom zákona o neviazanej sexualite pre prejavovanie svojej sexuálnej orientácie a pre združovanie a aby prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené na základe tohto zákona; nalieha na egyptskú vládu, aby prijala národnú stratégiu boja proti násiliu páchanom na ženách a LGBT osobám a odstránila všetky formy diskriminácie a prostredníctvom tohto procesu zabezpečila účinné poradenstvo a účasť skupín aktivistov za práva žien a LGBT osôb a tiež iných organizácií v občianskej spoločnosti;
14. potvrdzuje, že sloboda tlače a médií je nevyhnutným prvkom demokracie a otvorenej spoločnosti a ako taká by mala by jedným zo základných bodov činnosti EÚ zameranej na Egypt ako súčasť širšej koherentnej stratégie EÚ, ktorá by mala byť zameraná na zlepšovanie práv, slobôd a príležitostí Egypťanov pri budovaní vzťahov EÚ s touto krajinou;
15. vyjadruje opäť svoju hlbokú solidaritu s egyptským ľudom počas tohto ťažkého obdobia prerodu v jeho krajine; žiada vytvorenie spoločnej stratégie členských štátov voči Egyptu; opäť naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby v dvojstranných vzťahoch Únie s Egyptom a pri finančnej podpore krajiny aktívne pracovali na zásade podmienenosti („viac za viac“) a zohľadňovali pritom vážne hospodárske problémy, ktorým Egypt čelí; požaduje v tomto smere jasné a vzájomne dohodnuté kritériá; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pomôcť egyptskému ľudu v procese smerujúcom k demokratickej a hospodárskej reforme;
16. vyzýva PK/VP, aby vysvetlila osobitné opatrenia, ktoré sa urobili v reakcii na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci prehodnotiť pomoc EÚ pre Egypt; žiada predovšetkým vysvetlenie stavu: i) plánovaného programu súdnej reformy; ii) programov rozpočtovej podpory EÚ; iii) programu obchodu a domáceho rozvoja; a iv) účasti Egypta na regionálnych programoch EÚ ako sú programy Euromed Police a Euromed Justice;
17. žiada celoeurópsky zákaz vývozu spravodajských technológií do Egypta, ktoré by mohli byť použité na sledovanie a prenasledovanie občanov a v súlade s Wassenaarskym usporiadaním zákaz vývozu bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci, ktoré by mohli byť použité na potlačenie pokojných protestov;
18. nabáda PK/VP, aby našla podporu EÚ pre uznesenie o situácii v Egypte na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré by okrem iného začalo medzinárodné vyšetrovanie zabíjania demonštrantov a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania, ktorého sa dopustili bezpečnostné sily v predchádzajúcich rokoch;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a dočasnej vláde Egypta.