Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (2014/2842(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 8. augusta 2014 o „medzinárodnom núdzovom stave v oblasti verejného zdravia“,
– so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014,
– so zreteľom na závery Európskej rady pre zahraničné veci o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike z 15. augusta 2014,
– so zreteľom na posúdenie rizika v súvislosti s epidémiou eboly z 27. augusta 2014, ktoré uskutočnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára pre zdravie Tonia Borga o vypuknutí epidémie eboly v západnej Afrike z 8. augusta 2014,
– so zreteľom na vyhlásenie komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa a komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 5. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly,
– so zreteľom na podujatie Európskej komisie na vysokej úrovni organizované 15. septembra 2014 s cieľom koordinovať reakciu na epidémiu eboly v západnej Afrike,
– so zreteľom na misiu Africkej únie (AÚ) nazvanú Podpora AÚ pre epidémiu eboly v západnej Afrike (ASEOWA) zriadenú 21. augusta 2014,
– so zreteľom na osobitný brífing Organizácie Spojených národov o ebole z 2. septembra 2014, ktorý viedla Dr. Joanne Liu, medzinárodná prezidentka organizácie Lekári bez hraníc,
– so zreteľom na vyhlásenie ministra obrany Libérie Brownieho Samukaia pred Bezpečnostnou radou OSN o ohrození existencie jeho krajiny v dôsledku prepuknutia epidémie eboly,
– so zreteľom na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN konané 18. septembra 2014, na ktorom bude kríza súvisiaca s epidémiou eboly hlavným bodom programu,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže vírusové ochorenie ebola, predtým známe ako hemoragická horúčka ebola, je u ľudí ťažké, často smrteľné ochorenie;
B. keďže od oficiálneho oznámenia o prepuknutí epidémie eboly 22. marca 2014 v Guinei zasiahlo toto ochorenie štyri ďalšie krajiny (Libéria, Nigéria, Sierra Leone a Senegal), postihlo takmer 4 000 ľudí a zapríčinilo smrť viac ako 2 000 ľudí a vzhľadom na to, že existujú nenahlásené prípady osôb nakazených ebolou a mŕtvych;
C. keďže epidémia rýchlo postupuje a šíri sa v regióne západnej Afriky, hoci samostatná epidémia tohto vírusového ochorenia vypukla aj v Demokratickej republike Kongo;
D. keďže WHO uznáva, že epidémia bola podcenená, a odhaduje, že počet pacientov by mohol v najbližších troch mesiacoch prekročiť hranicu 20 000;
E. keďže WHO oznámila, že je to najväčšia zaznamenaná epidémia, pokiaľ ide o výskyt, úmrtia a geografické pokrytie, a vyhlásila krízu za „medzinárodný núdzový stav v oblasti verejného zdravia“, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu na medzinárodnej úrovni;
F. keďže 4,5 milióna detí mladších ako päť rokov žije v oblastiach postihnutých vírusom eboly, a ženy (75 % prípadov) ako opatrovateľky boli preto vírusom postihnuté v neúmernej miere;
G. keďže plán WHO obsahuje sériu veľmi konkrétnych a okamžitých opatrení na zastavenie šírenia epidémie eboly vo svete v priebehu šiestich až deviatich mesiacov, zároveň urýchlene rieši aj dôsledky ďalšieho šírenia ochorenia v medzinárodnom meradle a priznáva, že je potrebné súčasne sa zaoberať širšími sociálnoekonomickými vplyvmi epidémie;
H. keďže najaktívnejšie MVO, ktoré na mieste pôsobia, ako sú Lekári bez hraníc a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, sa kriticky vyjadrujú o medzinárodnom úsilí, ktoré je hrozivo nedostatočné, pretože veľmi obmedzené kapacity priamo na mieste majú za následok kritický nedostatok vo všetkých aspektoch reakcie: v lekárskej podpornej starostlivosti, školení zdravotníckeho personálu, kontrole infekcie, vyhľadávaní kontaktov, epidemiologickom dohľade, výstražnom systéme a systéme odosielania na vyšetrenie, komunitnom vzdelávaní a mobilizácii;
I. keďže útvary Európskej komisie pre rozvojovú pomoc (GR DEVCO) a pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) sa zaviazali poskytnúť viac ako 147 miliónov EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc, aby sa zabránilo šíreniu vírusu, zabezpečila liečba a najpotrebnejšie vybavenie pre infikovaných ľudí a boli vyslaní humanitárni experti;
J. keďže z prisľúbených 147 miliónov EUR len 11,9 milióna EUR je priamo určených na niektoré z najnaliehavejších humanitárnych potrieb;
K. keďže všetky prítomné organizácie zdôrazňovali skutočnosť, že v záujme izolovania a liečby pacientov existuje naliehavá potreba nielen financií, ale aj potreba operačných kapacít vrátane kvalifikovaných ľudských zdrojov a logistického materiálu;
L. keďže Komisia situáciu sleduje prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, ktoré by malo slúžiť ako platforma pre koordináciu pomoci EÚ;
M. keďže EÚ nasadila do tohto regiónu humanitárnych odborníkov, ktorí sledujú situáciu a rokujú s partnerskými organizáciami a miestnymi orgánmi;
N. keďže členské štáty EÚ majú kapacity na mobilizáciu tímov okamžitej reakcie s cieľom zabezpečiť včasnú diagnózu, izoláciu (osôb s podozrením na ochorenie a potvrdených prípadov v osobitných oddeleniach), sledovanie kontaktných osôb a sledovanie prenosových reťazcov, opatrenia na pochovávanie, vzdelávanie a miestnu podporu;
O. keďže postihnuté krajiny už trpia nedostatkom potravín a čistej vody, ako aj hospodárskym úpadkom zapríčineným narušením obchodu, komerčných letov a prác pri zbere úrody po prepuknutí epidémie, čo vedie k sociálnym nepokojom, útekom z oblastí, chaosu, ohrozeniu verejného poriadku a ďalšiemu šíreniu vírusu;
P. keďže prepuknutie ochorenia odhalilo vážne nedostatky zdravotných systémov postihnutých krajín a naliehavú potrebu podporiť ich a posilniť;
1. vyslovuje poľutovanie nad stratami na životoch v regióne devastovanom epidémiou eboly a úprimnú sústrasť vládam krajín a obyvateľom postihnutých epidémiou;
2. domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo musí hrať dôležitejšiu úlohu, pričom africké krajiny musia tiež prevziať svoj diel zodpovednosti, pretože prepuknutie eboly predstavuje celosvetovú výzvu pre bezpečnosť a nejde pritom len o problém západnej Afriky, ale o problém celosvetového rozsahu;
3. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie a koordinovala akcie s OSN na boj proti epidémii eboly; žiada Bezpečnostnú radu OSN a postihnuté partnerské krajiny, aby zvážili možnosť využitia prostriedkov vojenskej a civilnej obrany pod vedením generálneho tajomníka, ktoré by koordinoval Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí;
4. víta a podporuje pokračujúce rozširovanie finančného záväzku Európskej komisie v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci s cieľom reagovať na krízu, a najmä podporiť misiu Africkej únie ASEOWA;
5. blahoželá partnerským organizáciám za prácu, ktorú vykonali napriek jej zložitosti, a úprimne víta ich obrovský prínos a pomoc pri kontrole tejto epidémie;
6. pripomína členským štátom, že finančná pomoc poskytovaná postihnutým krajinám by nemala byť na úkor dlhodobej rozvojovej pomoci, ale mala by ju skôr dopĺňať;
7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo krízu podcenilo a že sa oneskorilo vypracovanie primeranej koordinovanej stratégie;
8. víta záväzok členských štátov uskutočnený na podujatí Európskej komisie na vysokej úrovni organizovanom 15. septembra 2014 a nalieha na Radu Európskej únie, aby uskutočnila zasadnutie ministrov s cieľom zostaviť núdzový plán mobilizácie zdravotníckej reakcie, v rámci ktorej by sa dohodla a poskytla humanitárna pomoc členských štátov koordinovaná Komisiou;
9. vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie potrieb a plány jednotlivých krajín s cieľom stanoviť a koordinovať požiadavky na nasadenie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, pojazdných laboratórií, laboratórnych zariadení, ochranných odevov a liečebných centier s infekčnými oddeleniami;
10. vyzýva členské štáty, aby koordinovali lety a zriadili vzdušné mosty určené na presun zdravotníckeho personálu a vybavenia do postihnutých krajín a regiónu a v prípade potreby na zabezpečenie lekárskej evakuácie;
11. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vedeckú spoluprácu a technickú podporu v oblastiach postihnutých touto epidémiou s cieľom vytvoriť klinické, epidemiologické a diagnostické infraštruktúry vrátane udržateľných infraštruktúr a dohľadu a venovať osobitnú pozornosť zapojeniu miestnych pracovníkov a ich zaškoleniu;
12. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie udržiavala úzke kontakty s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), WHO a členskými štátmi využitím Výboru pre zdravotnú bezpečnosť;
13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy kontroly s cieľom zabezpečiť, aby sa celý rozpočet vyčlenený na zastavenie šírenia epidémie eboly použil na boj s epidémiou v krajinách zasiahnutých vírusom a nie na iné účely;
14. považuje plán reakcie WHO na epidémiu eboly za základ pre prioritné činnosti, najmä diferencované reakcie v prospech krajín s veľkým rozšírením ochorenia, prípadov prvotného výskytu a susedných krajín, v ktorých treba posilniť pripravenosť;
15. víta diskusie o tom, ako môže mierové úsilie OSN – po vhodnom zaškolení jednotiek – ešte viac prispieť k boju proti ebole v regióne;
16. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili a povzbudili Africkú úniu, pokiaľ ide o potrebu uceleného akčného plánu, pretože situácia sa rapídne zhoršuje a ovplyvňuje hospodárstvo, ako aj verejný poriadok príslušných krajín a kríza v súvislosti s ebolou sa stala komplexnou a vyvolala politické, bezpečnostné, hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré budú aj naďalej ovplyvňovať tento región, a to nielen v rámci súčasnej zdravotnej núdzovej situácie;
17. zdôrazňuje, že súčasnú krízu nemožno riešiť len prostredníctvom samotných zdravotných systémov, ale že je potrebný spoločný prístup jednotlivých sektorov (zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová pomoc), aby sa riešili kritické nedostatky vo všetkých základných službách;
18. je presvedčený, že miestny zdravotnícky personál musí byť zapojený do liečby postihnutého obyvateľstva a mal by zabezpečovať kontakt medzi obyvateľstvom a medzinárodnými zdravotníckymi pracovníkmi;
19. žiada o uskutočnenie vzdelávacej a informačnej akcie s cieľom informovať o symptómoch a preventívnych opatreniach a zlepšiť dôveru a spoluprácu obyvateľstva, pokiaľ ide o opatrenia proti šíreniu eboly, pretože informácie a komunikácia predstavujú dôležitý aspekt v boji proti šíreniu eboly;
20. zdôrazňuje, že boj proti ebole nesmie viesť v rámci spoločenstiev alebo krajín k stigmatizácii pacientov, ktorí prežili;
21. vyzýva členské štáty, aby vykonávali dôslednú kontrolu infekcie a v spolupráci s ECDC zlepšili informovanie verejnosti o rizikách;
22. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby koordinovali a posilňovali lekársky výskum a výrobu účinných liekov a vakcín proti vírusu eboly a pokročili v nevyhnutných klinických testoch existujúcich potenciálnych liečebných postupov;
23. žiada tiež, aby sa jasne rozlišovalo medzi testovacím očkovaním proti ebole a liečbou poskytovanou osobám nakazeným ebolou; žiada, aby sa pri klinickom testovaní vakcíny proti ebole rešpektovali príslušné platné pravidlá WHO;
24. žiada Výbor pre rozvoj, aby vypracoval podrobné odporúčania na zmiernenie dlhodobých dôsledkov epidémie a na posilnenie zdravotníckych systémov v postihnutých krajinách s cieľom zabrániť podobným epidémiám;
25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom štátov Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN a Svetovej zdravotníckej organizácii.