Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce odporúčania a uznesenia o Rusku, najmä na odporúčania Rady z 23. októbra 2012(1) a z 2. apríla 2014(2) o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských činiteľov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského, a na uznesenia z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(3) a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja(4),

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia v roku 2009 ruskej mimovládnej organizácii Memorial, ktorá sa zasadzuje okrem iného za práva politických väzňov v Rusku,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. marca 2013 o situácii mimovládnych organizácii v Ruskej federácii,

–  so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina zo 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,

–  so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, ako aj na pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia je ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

B.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a využívajú sa na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovanie slobody prejavu a zhromažďovania;

C.  keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch”, prijatý v júli 2012, ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré poberajú zahraničné financovanie a zapájajú sa do „politickej činnosti”, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej kontrole zo strany vlády, a vyžaduje tiež od nich, aby všetky publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali údaj o tom, že ich pripravil zahraničný agent; keďže tento zákon bol v máji 2014 zmenený tak, aby umožňoval samotnému ministerstvu vnútra zaregistrovať takéto mimovládne organizácie ako „zahraničných agentov”;

D.  keďže vykonávanie takéhoto zákona je spojené s tvrdými opatreniami, ako sú policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce; keďže 13 popredných skupín za ľudské práva podalo spoločnú sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva, v ktorej napádajú zákon o „zahraničných agentoch”; keďže v súčasnosti sa preskúmava jeho uplatňovanie;

E.  keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie za ľudské práva uvádzajú, že neprimerané opatrenia a agresívne zásahy bezpečnostných síl viedli k prepuknutiu násilia, po ktorom nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestantov; keďže vodcovia opozičných strán a hnutí sú terčom zastrašovania zo strany ruských orgánov, pričom niektorí sú na základe rôznych obvinení zadržiavaní;

F.  keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybňujú nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie; keďže na tieto súdne procesy sa treba pozerať v širšom kontexte rastúceho útlaku, prenasledovania a porušovania ľudských práv v Rusku vrátane politicky motivovaného zatýkania, väznenia a súdnych procesov, z ktorých pripomenieme len najznámejšie prípady Sergeja Magnitského, Michaila Chodorkovského a Alexeja Navalného;

G.  keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;

H.  keďže Memorial je ruská historická a občianskoprávna spoločnosť fungujúca už od roku 1987 na takých hodnotách, ako sú zachovanie demokracie, práva a základných ľudských práv v praktickej politike a verejnom živote, ktorá vznikla z iniciatívy skupiny disidentov za sovietskej éry a pod záštitou držiteľa Nobelovej ceny Andreja Sacharova;

I.  keďže ruské ministerstvo vnútra sa snaží Memorial zničiť, pretože zastrešuje vyše 50 nezávislých regionálnych agentúr v celom štáte pod jednu organizáciu bez ústredia; keďže podľa federálneho práva možno organizáciu kvalifikovať ako „celoštátnu” vtedy, ak je zastúpená vo viac než polovici ruských regiónov prostredníctvom formálne zaregistrovaných „regionálnych” organizácií; keďže Memorial je registrovaný na ministerstve spravodlivosti od roku 1992;

J.  keďže Memorial prostredníctvom hlasu svojich vodcov vyjadruje rázny odpor a kritiku voči agresii Ruska na Ukrajine a vyzýva prezidenta Putina, aby ju ukončil;

K.  keďže Európsky parlament udelil Memorialu v roku 2009 Sacharovovu cenu;

L.  keďže 23. mája 2014 súd v Moskve nariadil registráciu Strediska pre ľudské práva Memorial ako zahraničného agenta z dôvodu „politickej činnosti” v oblasti ľudských práv; keďže táto mimovládna organizácia sa následne odmietla zaregistrovať pod týmto nespravodlivým označením a rozhodla sa rozpustiť svoju štruktúru a pokračovať v činnosti bez toho, aby bola zaregistrovaná v Ruskej federácii;

M.  keďže 13. októbra 2014 podalo ruské ministerstvo spravodlivosti žalobu s cieľom zlikvidovať Ruskú spoločnosť Memorial, údajne z dôvodu, že jej dcérske združenia neboli náležite zaregistrované;

N.  keďže potom, čo Najvyšší súd Ruska 13. novembra 2014 vynesie rozsudok v žalobe, bude Memorial musieť byť rozpustený;

O.  keďže Memorial má už dávno problémy s ruskými správnymi orgánmi, okrem iného tým, že ho ministerstvo spravodlivosti v júli 2014 označilo za „zahraničného agenta”, že bol donútený zatvoriť svoju kanceláriu v Čečensku po vražde aktivistky za ľudské práva Natálie Estemirovovej, ktorá vyšetrovala prípady únosov a vrážd, a že bol prvou organizáciou, ktorej bol doručený príkaz na likvidáciu svojho centra proti diskriminácii ADC v Petrohrade (podporujúceho práva Rómov v Rusku, pracovných migrantov zo strednej Ázie a z Kaukazu a práva etnických Tatárov na Kryme) kvôli tomu, že sa nezaregistrovalo ako „zahraničný agent”;

P.  keďže nezávislým spoločnostiam internetového spravodajstva boli na základe nových zmien zákona o informáciách, informačných technológiách a ochrane informácií, ktoré boli prijaté vo februári 2014, zablokované stránky; keďže k nim patria Grani.ru, Kasparov.ru, EJ.ru a blog opozičného aktivistu Alexeja Navalneho na internetovej stránke moskovského rádia Echo a Livejournal.com; keďže opozičnej káblovej televíznej stanici Dážď, nezávislej firme, bol v niektorých oblastiach odobraný priestor;

1.  dôrazne odsudzuje žiadosť ruského ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd, aby bola nezávislá organizácia pre ľudské práva Memorial zatvorená, a tiež vypočutie naplánované na 13. novembra 2014, a žiada ministerstvo spravodlivosti, aby svoju žiadosť stiahlo ešte pred plánovaným vypočutím; zdôrazňuje, že Memorial zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;

2.  vyzýva ruské orgány, aby skoncovali so všetkými skutkami zastrašovania, a to aj na úrovni súdnictva, namierené proti Spoločnosti Memorial, Stredisku pre ľudské práva Memorial, ich členom a všetkým obhajcom ľudských práv v Ruskej federácii, a aby zaručili, že títo všetci budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť za každých okolností bez akéhokoľvek zasahovania;

3.  zdôrazňuje, že Michail Fedotov, predseda prezidentskej rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva v Rusku sa jasne vyjadril, že neexistujú právne dôvody na zatvorenie Memorialu a že vypočutie Najvyššieho súdu by sa malo odročiť až na obdobie po plánovanej konferencii Memorialu 19. novembra 2014, na ktorej by malo dôjsť k zmenám v jeho organizačnej štruktúre tak, aby bola v súlade s ruskými zákonmi;

4.  nazdáva sa, že zákon o „zahraničných agentoch” je v rozpore so záväzkami Ruska voči Rade Európy a OBSE; domnieva sa tiež, že definícia „politickej činnosti”, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom; žiada preto Rusko, aby odvolalo zákony obsahujúce ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými a ústavnými záväzkami Ruska v oblasti ľudských práv;

5.  vyjadruje skutočne hlboké obavy týkajúce sa následných zmien zákona o „zahraničných agentoch” (z mája 2014), ktoré ministerstvu spravodlivosti teraz umožňujú zaregistrovať akúkoľvek skupinu svojvoľne a bez jej súhlasu ako „zahraničného agenta”;

6.  zdôrazňuje, že v nadväznosti na revíziu tohto zákona ministerstvo spravodlivosti promptne zaregistrovalo prvých 15 skupín a že niekoľko mimovládnych organizácií bojuje – bezúspešne – na súdoch proti úsiliu orgánov donútiť ich k registrácii;

7.  zdôrazňuje, že tieto mimovládne organizácie (Stredisko pre ľudské práva Memorial, Nadácia Verejný rozsudok, AGORA a JURIX) sú známe predovšetkým tým, že poskytujú právnu pomoc obetiam politickej manipulácie spravodlivosti, prenasledovaným aktivistom občianskej spoločnosti a pokojným protestantom, aktivistom z radov LGBT a obetiam policajného násilia, a zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;

8.  vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili za každých okolností dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi pre ľudské práva, ktoré Ruská federácia ratifikovala, ako aj dodržiavanie práva všetkých občanov na výkon svojich základných slobôd a všeobecných ľudských práv; vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali ustanovenia vyhlásenia Výboru ministrov Rady Európy o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Rusko nedodržiava svoje medzinárodné právne záväzky ako člen Rady Európy a OBSE ani základné ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR);

10.  je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou najdôležitejšej časti občianskej spoločnosti v Rusku, a najmä situáciou tých organizácií, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd a vyjadruje kritiku voči štátnej politike; dôrazne vyzýva Rusko, aby zvrátilo súčasný trend a zaručilo, že títo občania a tieto organizácie budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť bez prekážok a že budú môcť podporovať zapojenie rozhodujúcej časti občianskej spoločnosti;

11.  zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho dodržiavať; vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania;

12.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov sa prerokujú na stretnutiach Ruskej federácie s jej partnermi a že zástupcovia Ruska budú na týchto stretnutiach formálne požiadaní o odpoveď v každom jednotlivom prípade;

13.  vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Európsky parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;

14.  žiada VP/PK a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ sa bude pri každej príležitosti snažiť o pokračovanie vzťahov s organizáciami ruskej občianskej spoločnosti a ich podporu, vrátane vzťahov s organizáciami na podporu hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

15.  žiada Komisiu a ESVČ, aby so zreteľom na prebiehajúcu fázu plánovania finančných nástrojov EÚ zvýšili finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ – Rusko do nástroja partnerstva a zaručili im tak udržateľnú a dôveryhodnú dlhodobú podporu;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s.13. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0258. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0284. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.