Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2969(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-0289/2014

Rozpravy :

PV 27/11/2014 - 7.1
CRE 27/11/2014 - 7.1

Hlasovanie :

PV 27/11/2014 - 10.1

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0064

Prijaté texty
PDF 150kWORD 76k
Štvrtok, 27. novembra 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Zákony o rúhaní v Pakistane
P8_TA(2014)0064RC-B8-0289/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o Pakistane: zákony o rúhaní (2014/2969(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriely Knaulovej zo 4. apríla 2013, ktorú vypracovala v nadväznosti na svoju misiu v Pakistane od 19. do 29. mája 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1), v ktorom sa odsudzuje prenasledovanie kresťanov a iných náboženských menšín,

–  so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery(2),

–  so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako je dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, a na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,

–  so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 11. marca 2013(3), v ktorých boli opätovne zdôraznené očakávania EÚ v súvislosti s presadzovaním a dodržiavaním ľudských práv, a v ktorých sa odsudzujú všetky prejavy násilia vrátane prejavov násilia voči náboženským menšinám,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 18. októbra 2014 o rozhodnutí Vrchného súdu v Láhaure potvrdiť odsúdenie Asie Bíbíovej v Pakistane,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie z 29. októbra 2014, ktoré vydala Delegácie Európskej únie v Pakistane pri príležitosti návštevy osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane 26. až 29. októbra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ(4),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kresťanka z Pandžábu Asia Bíbí bola v roku 2009 zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti za rúhanie podľa oddielu 295-C pakistanského trestného zákonníka; keďže 16. októbra 2014 Vrchný súd v Láhaure zamietol odvolanie Asie Bíbíovej a rozsudok potvrdil; keďže 24. novembra 2014 sa podala obžalovaná odvolanie na Najvyšší súd, pričom tento proces môže trvať roky; keďže prezident Pakistanu ešte môže prostredníctvom prezidentskej milosti zrušiť rozhodnutie Vysokého súdu v Láhaure a udeliť Asii Bíbíovej amnestiu;

B.  keďže 7. novembra 2014 dav ľudí zbil kresťanský pár Šámu Bíbíovú a Šabháza Masíha, pričom ich obvinil z pálenia strán Koránu vo východnom Pakistane; keďže ich telá boli spálené v peci na pálenie tehál, pričom existujú náznaky, že pri vhodení do pece boli ešte nažive;

C.  keďže nedávno bolo niekoľko pakistanských občanov odsúdených na trest smrti z dôvodu porušenia zákonov o rúhaní, a to vrátane kresťana Savána Masíha za údajné urazenie proroka Mohameda počas rozhovoru a kresťanského páru Šafkata Emmanuela a Šagufty Kausarovej za údajné urazenie proroka v textovej správe;

D.  keďže 7. mája 2014 bol zavraždený aktivista za ľudské práva a právnik Rašíd Rehmán; keďže niekoľko týždňov predtým bol Rehmán terčom vyhrážok, pretože obhajoval prednášajúceho, ktorý čelil trestnému stíhaniu podľa pakistanského zákona o rúhaní;

E.  keďže v októbri 2014 príslušník väzenskej stráže postrelil a zranil Mohameda Ašgara, občana Spojeného kráľovstva pakistanského pôvodu, ktorý bol uväznený za rúhanie napriek tomu, že bol v Spojenom kráľovstve diagnostikovaný ako duševne chorý; keďže človeka, ktorý ho napadol, orgány príslušnej provincie zatkli a obvinili z pokusu o vraždu, a keďže ďalších osem príslušníkov väzenskej stráže bolo prepustených z výkonu služby;

F.  keďže Tufail Haider, 45-ročný šiíta, bol 5. novembra 2014 zabitý vypočúvajúcim policajným úradníkom, ktorý neskôr tvrdil, že obeť sa hanlivo vyjadrovala o „spoločníkoch proroka Mohameda“;

G.  keďže podľa dostupných informácií bolo v Pakistane v období od roku 1987 do októbra 2014 obvinených z rúhania celkovo 1 438 osôb vrátane 633 moslimov, 494 príslušníkov náboženského hnutia Ahmadíja, 187 kresťanov a 21 hinduistov; keďže od roku 1990 sa najmenej 60 ľudí stalo obeťami davového násilia v súvislosti s prípadmi rúhania;

H.  keďže niekoľko desiatok ľudí vrátane moslimov, hinduistov, kresťanov a ďalších je v súčasnosti väznených na základe obvinení z rúhania; keďže doteraz nebol vykonaný ani jeden trest smrti udelený na základe obvinenia z rúhania, ale viaceré obvinené osoby boli zabité v dôsledku davového násilia; keďže niektorí náboženskí vodcovia vyvíjajú obrovský tlak na pakistanský súdny systém, aby sa potvrdili a vykonali tresty smrti, ktoré sú zvyčajne vynášajú súdy nižšieho stupňa; keďže súdne konania často trvajú mnoho rokov a majú zničujúci účinok na nevinných pakistanských občanov, ich rodiny a spoločenstvá;

I.  keďže v dôsledku pakistanských zákonov o rúhaní je pre náboženské menšiny nebezpečné slobodne sa vyjadrovať alebo sa otvorene zúčastňovať na náboženských aktivitách; keďže rozšírené zneužívanie týchto zákonov je dobre zdokumentované; keďže namiesto toho, aby tieto zákony náboženské komunity chránili, vytvorili v pakistanskej spoločnosti atmosféru strachu; keďže všetky pokusy o reformu týchto zákonov alebo ich uplatňovania boli umlčané vyhrážkami a vraždami; keďže reakciou na pokusy diskutovať o tejto téme v médiách, tlači alebo na internete sú často vyhrážky a prenasledovanie, a to aj zo strany vlády;

J.  keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii a že možno očakávať, že pôjde príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;

K.  keďže Pakistan nedávno ratifikoval sedem z deviatich najvýznamnejších medzinárodných dohôd týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré obsahujú rad ustanovení o výkone spravodlivosti, práva na spravodlivé súdne konanie, rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu;

L.  keďže mechanizmy OSN pre ľudské práva vyzvali Pakistan, aby zrušil zákony o rúhaní, alebo aby ako úplné minimum bezodkladne zaviedol opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu týchto zákonov na prenasledovanie občanov, ktorí sú často príslušníkmi menšinových náboženských komunít;

M.  keďže EÚ a Pakistan prehĺbili a rozšírili svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v marci 2014; keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

N.  keďže 1. januára 2014 Pakistan po prvý krát pristúpil k všeobecnému systému preferencií VSP+; keďže tento systém by mal poskytnúť silný podnet na dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv, ochranu životného prostredia a uplatňovanie zásad dobrej správy vecí verejných;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie a zármutok nad rozhodnutím Vrchného súdu v Láhaure zo 16. októbra 2014, ktorým sa potvrdil rozsudok trestu smrti za rúhanie vynesený nad Asiou Bíbíovou; vyzýva Najvyšší súd, aby urýchlene a bezodkladne začal konania v tejto veci a aby bolo jeho rozhodnutie založené na presadzovaní zásady právneho štátu a plnom dodržiavaní ľudských práv;

2.  vyzýva pakistanské súdy, aby urýchlene preskúmali aj rozsudky trestu smrti vynesené nad Savánom Masíhom, Mohamedom Ašgarom a Šafkatom Emmanuelom a jeho manželkou Šaguftou Kausarovou, ako aj všetky ďalšie prípady občanov, ktorí v súčasnosti čakajú na výkon trestu smrti za údajné porušenie zákonov o rúhaní;

3.  dôrazne odsudzuje zavraždenie Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha a vyjadruje svoju sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných obetí zabitých v dôsledku zákonov o rúhaní v Pakistane; žiada, aby boli páchatelia týchto činov postavení pred súd; berie na vedomie rozhodnutie pandžábskej vlády zriadiť výbor, ktorý by mal zrýchliť vyšetrovanie prípadov zavraždenia Šámy Bíbíovej a Šabháza Masíha, a nariadiť dodatočnú policajnú ochranu kresťanským obciam v tejto provincii; zdôrazňuje však, že na to, aby sa vyriešil problém násilia voči náboženským menšinám, ktoré je v Pakistane naďalej všadeprítomné, treba skoncovať s atmosférou beztrestnosti a zaviesť rozsiahlejšie reformy;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sporné zákony o rúhaní poskytujú priestor na zneužívanie, čo môže mať v Pakistane vplyv na ľudí akéhokoľvek vierovyznania; vyjadruje znepokojenie najmä nad skutočnosťou, že zákony o rúhaní, proti ktorým sa verejne postavili nedávno zosnulí minister Šahbáz Bhátí, guvernér Salmán Tásír a Rašíd Rehmán, ktorí boli zabití za to, že sa zasadzovali za náboženskú toleranciu, sa v Pakistane čoraz častejšie využívajú proti zraniteľným menšinovým skupinám vrátane príslušníkov hnutia Ahmadíja a kresťanov;

5.  vyzýva pakistanskú vládu, aby uskutočnila dôkladnú revíziu zákonov o rúhaní a ich uplatňovania v súčasnosti, najmä oddielov 295 B a C trestného zákonníka, ktoré povinne predpisujú doživotný trest odňatia slobody (295 B a C) či dokonca trest smrti (295 C) za údajné skutky rúhania, a to s cieľom uvedené zákony zrušiť; vyzýva vládu Pakistanu, aby zrušila trest smrti vrátane trestu smrti za rúhanie alebo odvrhnutie viery, a aby zaviedla opatrenia zaručujúce, že nebude dochádzať k zneužívaniu právnych ustanovení o rúhaní či odvrhnutí viery;

6.  vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, právny štát a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na nedávne odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytli dostatočnú ochranu všetkým, ktorí sú zapletení do prípadov týkajúcich sa rúhania, a to aj zabezpečím ochrany sudcov pred vonkajším tlakom, ochranou obvinených a ich rodín a komunít pred davovým násilím a poskytnutím riešenia osobám, ktoré sú v situácii, keď sú zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť do svojich domovov;

7.  pripomína, že pakistanská ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a práva menšín; víta opatrenia, ktoré v období od novembra 2008 prijala v záujme náboženských menšín pakistanská vláda, ako je zavedenie 5 % kvóty pre zastúpenie menšín na miestach federálnych úradníkov, uznanie nemoslimských sviatkov a vyhlásenie celoštátneho dňa menšín;

8.  naliehavo však vyzýva pakistanskú vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o lepšie porozumenie medzi náboženstvami, aby aktívne riešila náboženskú neznášanlivosť zo strany spoločenských aktérov a bojovala proti náboženskej intolerancii, prejavom násilia a zastrašovania, a aby bojovala proti skutočnej či pociťovanej beztrestnosti;

9.  dôrazne odsudzuje všetky prejavy násilia namierené proti náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery; zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; okrem toho zdôrazňuje, že všetci Pakistanci si zaslúžia rovnaký rešpekt, ako aj presadzovanie a ochranu svojich ľudských práv, a to bez ohľadu na ich vieru a náboženské vyznanie;

10.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby využili všetky dostupné nástroje vrátane nástrojov stanovených v Usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery na to, aby pomohli náboženským komunitám a zatlačili na pakistanskú vládu, aby toho pre ochranu náboženských menšín robila viac; v tejto súvislosti oceňuje nedávnu návštevu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane a diskusie, ktoré tam viedol;

11.  zdôrazňuje, že udelenie statusu VSP+ je podmienečné a podlieha okrem iného ratifikácii a vykonaní 27 medzinárodných dohovorov, ako sa uvádza v prílohe VIII k novému základnému nariadeniu o VSP, pričom väčšina týchto dohovorov sa týka ľudských práv, a že EÚ môže rozhodnúť o odobratí preferencií VSP+ v prípade, že príslušná krajina nedodržiava svoje záväzky;

12.  naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby dôsledne monitorovali to, či Pakistan plní svoje záväzky vyplývajúce z VSP+, a aby podporovali a obhajovali ľudské práva v Pakistane;

13.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s pakistanskými orgánmi s cieľom zmeniť spôsob, akým sa uplatňujú zákony o rúhaní, a to aj prostredníctvom vykonania opatrení uvedených v bode 6;

14.  nabáda vládu Pakistanu, aby spolupracovala s orgánmi OSN vrátane osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery s cieľom riešiť oprávnené obavy týkajúce sa problémov v oblasti ľudských práv;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.
(2) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/137585.pdf.
(3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/135946.pdf.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0208.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia