Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2816(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0042/2014

Predkladané texty :

A8-0042/2014

Rozpravy :

PV 17/12/2014 - 17
CRE 17/12/2014 - 17

Hlasovanie :

PV 18/12/2014 - 10.1
CRE 18/12/2014 - 10.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0110

Prijaté texty
PDF 270kWORD 107k
Štvrtok, 18. decembra 2014 - Štrasburg
Uzavretie dohody o pridružení medzi Európskou úniou na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej
P8_TA(2014)0110A8-0042/2014

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (09827/2014 – C8-0129/2014 – 2014/0086(NLE)2014/2816(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09827/2014),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) z 27. júna 2014 (17901/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), odsekom 7 a odsekom 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0129/2014),

–  so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili 7. mája 2009 v Prahe, 30. septembra 2011 vo Varšave a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

–  so zreteľom na dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré nadobudli platnosť 1. marca 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a ESVČ k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní európskej susedskej politiky v Gruzínsku – pokrok v roku 2013 a odporúčania na prijatie opatrení (výročná správa o pokroku) z 27. marca 2014 (SWD(2014)0072),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 11. decembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva(4),

–  so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 5. septembra 2014 o fungovaní demokratických inštitúcií v Gruzínsku,

–  so zreteľom na prácu Thomasa Hammarberga, osobitného poradcu EÚ pre ústavnú a právnu reformu a ľudské práva v Gruzínsku, a na jeho správu a odporúčania zo septembra 2013 s názvom „Gruzínsko v transformácii. Správa o rozmere ľudských práv: kontext, prijaté kroky a zostávajúce výzvy“ a na správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej misii,

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Gruzínskom o všeobecných zásadách účasti Gruzínska na programoch Únie(5),

–  so zreteľom na program pridruženia (ďalej len „program“), ktorý nahradí akčný plán európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia(6),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0042/2014),

A.  keďže v Gruzínsku je silný národný konsenzus i konsenzus medzi stranami v prospech prozápadnej integrácie vrátane integrácie do EÚ a NATO; keďže podľa nedávnej štúdie Národného demokratického inštitútu pre medzinárodné záležitosti 69 % gruzínskeho obyvateľstva súhlasí s podpísaním dohody o pridružení s Európskou úniou; keďže tento konsenzus by mal pripraviť pôdu na zmiernenie súčasnej polarizácie politickej scény a vytvoriť potrebné podmienky na konštruktívny dialóg medzi väčšinovými a menšinovými silami;

B.  keďže gruzínske parlamentné voľby v roku 2012 a prezidentské voľby v roku 2013 prebehli bez problémov a v súlade s európskymi normami; keďže po týchto voľbách došlo po prvýkrát v nedávnej histórii Gruzínska k pokojnému a demokratickému odovzdaniu moci, ktoré by mohlo byť príkladom pre celý región;

C.  keďže Európa by mala preukázať solidaritu s krajinami, ktoré opätovne získali nezávislosť po páde Sovietskeho zväzu, a podporiť ich zvrchovanosť;

D.  keďže Rusko pokračuje v okupácii gruzínskych regiónov Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska v rozpore so základnými normami a zásadami medzinárodného práva; keďže v oblastiach pod faktickou kontrolou okupačných síl došlo k etnickým čistkám a násilným demografickým zmenám, pričom okupačné sily nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v týchto oblastiach vrátane porušovania práva na voľný pohyb, medziľudské kontakty a vzdelávanie v materinskom jazyku;

E.  keďže Gruzínsko dosiahlo od ružovej revolúcie značný pokrok, pokiaľ ide o reformy a posilnenie vzťahov s EÚ; keďže vďaka pokroku v oblasti reforiem na podporu ľudských práv a demokracie mohlo Gruzínsko využiť dodatočné finančné prostriedky z programu pre integráciu a spoluprácu v rámci Východného partnerstva; keďže podpísanie dohody o pridružení takisto predstavuje výrazné uznanie tohto pokroku a zároveň uznanie gruzínskych ambícií a odhodlania ísť európskou cestou;

F.  keďže 27. júna 2014 došlo pri príležitosti zasadnutia Európskej rady v Bruseli k podpísaniu dohôd o pridružení medzi Európskou úniou a Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou; keďže tým, že po ratifikácii dohôd o pridružení s Moldavskou republikou a Ukrajinou Európsky parlament ratifikoval dohodu o pridružení s Gruzínskom, sa celý proces blíži k záveru a zároveň sa otvára nová kapitola v súvislosti so želaním a odhodlaním týchto krajín priblížiť sa k Európskej únii;

G.  keďže Východné partnerstvo vytvorilo v rámci európskej susedskej politiky zmysluplný politický rámec na prehlbovanie vzťahov, urýchlenie politického združovania a podporu hospodárskej integrácie medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré spájajú silné geografické, historické a kultúrne väzby, a to presadzovaním politických a sociálno-hospodárskych reforiem a uľahčovaním približovania k EÚ;

H.  keďže regionálne rámce vrátane Parlamentného zhromaždenia Euronest a Čiernomorskej synergie EÚ predstavujú ďalšie fóra na výmenu skúseností, informácií a najlepších postupov pri plnení programu pridruženia;

I.  keďže EÚ zdôrazňuje právo Gruzínska stať sa členom akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie, ak sa bude dodržiavať medzinárodné právo, a opakuje svoju pevnú vieru v zásadu, že žiadna tretia krajina nemá právo veta proti suverénnemu rozhodnutiu inej krajiny o týchto otázkach;

J.  keďže Parlament plne podporuje liberalizáciu vízového režimu pre Gruzínsko ako okamžitý signál užších vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a priamy prínos pre obyvateľstvo;

K.  keďže uzatvorenie dohody nie je samo osebe cieľom, ale je súčasťou širšieho procesu právneho, hospodárskeho, politického a sociálneho začlenenia tejto krajiny do Európy, a na tento účel je nevyhnutné vykonávanie tejto dohody;

L.  keďže dohoda o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom – najmä jej obchodná časť prerokovaná v rámci Východného partnerstva v rokoch 2012 a 2013 – je okrem iného jednou z najambicióznejších dohôd o voľnom obchode, o ktorej EÚ kedy rokovala s treťou krajinou;

M.  keďže vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Gruzínskom predstavuje jednu z najvýznamnejších vzájomných výhod vyplývajúcich z dohody; keďže význam obchodu pre rast, vytváranie pracovných miest, prosperitu a stabilitu je nepopierateľný;

N.  keďže Gruzínsko sa bude musieť v súvislosti s vytvorením DCFTA s EÚ – s cieľom posilniť svoj prístup na trh EÚ – zaviazať, že svoje právne predpisy a štandardy prispôsobí tak, aby sa dodržiavali spoločné normy a hodnoty;

O.  keďže EÚ bude mať úžitok z bezproblémovejších obchodných tokov a lepších investičných podmienok v Gruzínsku;

P.  keďže DCFTA obsahuje viacero ustanovení zameraných na reformu právnych predpisov a politík Gruzínska v oblasti obchodu v súlade s acquis EÚ a na jeho základe, čo umožní zmodernizovať hospodárstvo krajiny a vytvoriť lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, a to aj pre malé a stredné podniky (MSP);

Q.  keďže EÚ poskytnutím preferencií Gruzínsku v rámci systému VSP+ priniesla hospodárstvu krajiny podstatné výhody;

R.  keďže predbežné uplatňovanie dohody o pridružení, ktoré sa začalo 1. septembra 2014, prispieva k rýchlejšej realizácii programu pridruženia;

S.  keďže aktívna angažovanosť Gruzínska a záväzok dodržiavať spoločné hodnoty a zásady vrátane slobody, rovnosti, demokracie, pluralizmu, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a rešpektovania ľudských práv, inšpirované spoločnou víziou jedinečnej hodnoty každého človeka, majú zásadný význam pre dosiahnutie pokroku v procese, úspešné vykonávanie dohody a zabezpečenie, aby táto dohoda mala trvalý vplyv na rozvoj krajiny;

T.  keďže silnejšími politickými a hospodárskymi väzbami sa zabezpečí väčšia stabilita, bezpečnosť a prosperita pre celý európsky kontinent; keďže silnejšie väzby s EÚ by nemali spôsobiť vylúčenie Gruzínska z jeho tradičných, historických, politických a hospodárskych väzieb s ďalšími krajinami v regióne ani pretrhanie týchto väzieb, naopak, mali by vytvoriť podmienky, ktoré by tejto krajine umožnili plne využiť celý svoj potenciál;

U.  keďže Gruzínsko je dôležitým článkom dodávateľského reťazca na spoločnom trhu s energiou, ktorý privádza energetické zdroje z regiónu Kaspického mora do EÚ;

1.  s potešením víta podpísanie dohody o pridružení, ktoré tvorí významný krok vpred vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom a predstavuje záväzok na ceste k politickému pridruženiu a hospodárskej integrácii; víta finančnú pomoc poskytnutú Gruzínsku v roku 2014 v duchu zásady „viac prostriedkov za viac reforiem“; zdôrazňuje, že ratifikácia dohody nie je sama osebe konečným cieľom a že kľúčové je jej plné vykonávanie v čo najkratšom časovom rámci;

2.  víta rýchlu, jednomyseľnú ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom a vyzýva členské štáty, aby takisto urýchlene pristúpili k jej ratifikácii;

3.  poznamenáva, že Gruzínsko má podľa článku 49 ZEÚ – ako akýkoľvek iný európsky štát – európsku perspektívu a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že dodržiava zásady demokracie, rešpektuje základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečuje právny štát;

4.  zdôrazňuje, že dohoda zahŕňa celé medzinárodne uznané územie Gruzínska a že je prínosom pre celé obyvateľstvo a slúži ako rámec pre trvalo udržateľný rozvoj a demokraciu v Gruzínsku;

5.  vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo zakotvenie a pevné zakorenenie reforiem v inštitucionálnom rámci s cieľom budovať spoločnosť, pre ktorú sú príznačné pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

6.  v tomto smere zdôrazňuje význam konštruktívneho medzistraníckeho dialógu v záujme prijatia základných reforiem a plnenia povinností, ktoré vyplývajú z dohody o pridružení, v duchu európskeho smerovania založeného na všeobecnej zhode; vyzýva politické sily Gruzínska, aby sa vyhli prístupu „víťaz berie všetko“, typickému pre predchádzajúce vlády, a prekonali tak dlhodobú polarizáciu gruzínskej spoločnosti;

7.  víta program pridruženia, ktorým sa vytvára praktický rámec na dosiahnutie všeobecných cieľov dohody a ktorý by mal byť usmerňujúcim rámcom pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom;

8.  zdôrazňuje, že Gruzínsko aj EÚ by sa mali zúčastňovať na vykonávaní programu a že priority, ktoré sú v ňom stanovené, by mali získať primeranú technickú a finančnú podporu, aby Gruzínsko malo k dispozícii prostriedky na pokračovanie svojich demokratických a hospodárskych reforiem; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoju pomoc a aby pri programovaní financovania pre Gruzínsko využívali priority programu ako usmerňujúce zásady;

9.  vyzýva strany, aby určili potreby odbornej prípravy potrebné na zabezpečenie toho, aby Gruzínsko mohlo plniť záväzky vyplývajúce z dohody a z programu;

10.  opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska a požaduje, aby sa uplatniteľnosť dohody a výhody, ktoré z nej vyplývajú, zabezpečili na celom medzinárodne uznanom území Gruzínska; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa aj naďalej aktívne podieľala na riešení konfliktu prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku v rámci jeho funkcie spolupredsedu ženevských rozhovorov a prostredníctvom pozorovateľskej misie EÚ (EUMM); nabáda na rozhodnejšie úsilie, pokiaľ ide o prehodnotenie reštriktívnych aspektov práva na okupovaných územiach, s cieľom maximalizovať prínosy dohody a DCFTA;

11.  vyzýva Rusko, aby v plnej miere rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc, zrušilo uznanie oddelenia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska a ukončilo okupovanie týchto území a aby opätovalo záväzok nepoužitia sily voči Gruzínsku; odsudzuje v tejto súvislosti uzavretie dohody o spojenectve a strategickom partnerstve medzi okupovaným územím Abcházska a Ruskom; považuje to za krok Ruska k dokončeniu úplnej anexie Abcházska; vyjadruje aj znepokojenie nad tým, že podobná dohoda môže byť uzavretá s okupovaným územím regiónu Cchinvali/Južného Osetska; v tejto súvislosti vyzýva Ruskú federáciu, aby stiahla takzvanú dohodu a dodržiavala svoje záväzky podľa dohody o prímerí z 12. augusta 2008;

12.  víta nedávne reformy gruzínskych orgánov zamerané na ďalšie posilnenie stability, nezávislosti a efektívnosti inštitúcií zodpovedných za zaručenie demokracie (najmä súdnych inštitúcií), právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ako aj v súvislosti s konsolidáciou systému ochrany ľudských práv a základných slobôd; opakuje, že je dôležité zaistiť, aby všetky tri zložky moci zostali oddelené; žiada o účinné využívanie systému bŕzd a protiváh spolu s mechanizmami dohľadu;

13.  berie na vedomie úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem vrátane reforiem súdnictva a potrebu riadne a dôkladne vyšetriť všetky prípady údajného porušovania ľudských práv; pripomína, že reforma gruzínskeho odvetvia súdnictva je naďalej prioritou pre Gruzínsko aj Európsku úniu; uznáva hlavnú zásadu rovnosti pred zákonom a záruku procesných práv; zdôrazňuje potrebu vytvoriť register záznamov o výkonoch trestných stíhaní a rozsudkov, na základe ktorého bude možné merať dosiahnutý pokrok; žiada zjednotenie judikatúry s cieľom zabezpečiť predvídateľný súdny systém a dôveru verejnosti; pripomína, že by sa malo pokračovať v účinnom vykonávaní stratégie reformy odvetvia súdnictva;

14.  zdôrazňuje, že všetky trestné stíhania musia byť transparentné, primerané a bez politickej motivácie a mali by prebiehať prísne v súlade s vyšetrovacími postupmi a riadnym procesom a pri plnom dodržaní zásad spravodlivého procesu, ako je to zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach; je naďalej znepokojený nedostatočnou zodpovednosťou prokuratúry a nejasnými kritériami vymenúvania prokurátorov a vyšetrovateľov; pripomína, že kľúčovými kritériami na obsadzovanie týchto pozícií musia byť bezúhonnosť a odbornosť;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa gruzínske orgány usilovali dosiahnuť národné zmierenie; je znepokojený tým, že mnohí predstavitelia bývalej vlády a niektorí členovia súčasnej opozície boli obvinení z trestných činov a sú väznení alebo umiestnení vo vyšetrovacej väzbe; je znepokojený aj možným využívaním súdnictva na boj proti politickým oponentom, čo by mohlo ohrozovať európske smerovanie Gruzínska a podkopávať úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem; pripomína, že existencia cennej politickej opozície je mimoriadne dôležitá na vytvorenie vyváženého a vyspelého politického systému, o ktoré sa Gruzínsko usiluje;

16.  uznáva, že prípady obvinení z tzv. selektívnej spravodlivosti mali negatívny dosah; vyzýva gruzínske orgány, aby sa vyhýbali využívaniu súdneho systému ako nástroja politickej odplaty; vyzýva všetky gruzínske politické sily, aby sa v budúcnosti v čo najväčšej miere vyhýbali obvineniam a zároveň aby sa skutočne zasadzovali za vykorenenie korupcie a zneužívania verejnej moci;

17.  víta OBSE/ODIHR Správu o monitorovaní súdnych procesov vydanú 9. Decembra 2014 a vyzýva gruzínsku vládu, aby vyvinula skutočné úsilie vedúce k náprave nedostatkov uvedených v tejto správe;

18.  víta prácu, ktorú vykonal osobitný poradca EÚ Thomas Hammarberg, a jeho správu s názvom Gruzínsko v transformácii, ako aj správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej návšteve; vyzýva gruzínske orgány, aby v plnej miere vykonávali odporúčania uvedené v týchto správach;

19.  zdôrazňuje, že volebná pozorovateľská misia Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zhodnotila prezidentské voľby v októbri 2013 do značnej miery pozitívne a ako najlepšie v histórii Gruzínska od získania nezávislosti, keďže nadviazali na povzbudivé kroky vykonané počas parlamentných volieb v roku 2012; v tejto súvislosti berie na vedomie účasť volebnej pozorovateľskej delegácie Parlamentu;

20.  povzbudzuje Európsku úniu, aby zabezpečila synergie medzi rôznymi príležitosťami na podporu, ktoré ponúka Európska nadácia na podporu demokracie, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj stability a nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve, s cieľom podporiť demokratický proces v Gruzínsku;

21.  vyzýva gruzínske orgány, aby pokračovali v boji proti organizovanému zločinu, korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach života a aby vybudovali úplne funkčné a nezávislé súdnictvo s dostatočným personálom, okrem iného s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v súdnictvo a chrániť legálne hospodárstvo; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité odpolitizovať verejnú správu, aby sa tak stala efektívnejšou a fungovala bez politického zasahovania;

22.  uznáva odhodlanie Gruzínska a dosiahnuté výsledky pri budovaní slobodnej spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu, demokracie a sociálneho pluralizmu; poukazuje na silnú podporu tohto procesu v rámci gruzínskej spoločnosti; zdôrazňuje význam antidiskriminačných právnych predpisov s cieľom zaistiť rovnaké práva a ochranu pre všetky menšiny, najmä pre etnické, náboženské a LGBT menšiny; víta prijatie zákona o boji proti diskriminácii v gruzínskom parlamente a požaduje, aby sa plne dodržiaval a vykonával v znení a duchu právnych predpisov EÚ a Charty základných práv Európskej únie; poznamenáva, že ide o významný krok v procese liberalizácie vízového režimu; nabáda gruzínske orgány, aby o tejto téme organizovali informačné kampane;

23.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijalo Gruzínsko v záujme boja proti islamofóbii a homofóbii v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami; zdôrazňuje však, že je potrebné účinne postaviť páchateľov násilných činov islamofóbie a homofóbie pred súd;

24.  víta prácu, ktorú Gruzínsko vykonalo pri vykonávaní dohody o zjednodušení vízového režimu a dohody o readmisii; víta tiež výrazný pokrok v oblasti dialógu o vízovom režime; podporuje včasné zavedenie bezvízového režimu pre Gruzínsko po splnení všetkých podmienok ako hmatateľný pozitívny výsledok v prospech gruzínskych občanov;

25.  vyzýva gruzínsku vládu, aby vytvorila prostredie naklonené slobode médií, ktoré podporuje slobodu prejavu a pluralitu médií, a aby médiám umožnila nezávislé a objektívne spravodajstvo bez politického či hospodárskeho nátlaku; v tejto súvislosti požaduje plné vykonávanie zákona o transparentnosti vlastníctva médií;

26.  povzbudzuje vládu, aby naďalej uskutočňovala pokrok, pokiaľ ide o zásady právneho štátu a prístup k spravodlivosti, prijatím nového zákonníka pre mladistvých v súlade s medzinárodnými normami, a tak podporila prístup k spravodlivosti pre všetky deti; zdôrazňuje potrebu urýchlene prijať reformy systému sociálnej ochrany, aby sa tak zmiernili prehlbujúce sa sociálne rozdiely, ktoré majú dosah najmä na deti, čo sa odráža v rastúcom počte detí žijúcich pod hranicou chudoby v krajine (27 % v roku 2013 v porovnaní s 25 % v roku 2011) a v extrémnej chudobe (6 % oproti 3,9 % všetkých obyvateľov žijúcich z prostriedkov pod hranicou 1,25 USD na deň);

27.  pozitívne hodnotí schválenie nového zákonníka práce a zdôrazňuje, že ho treba vykonávať a pokračovať v zdokonaľovaní pracovných noriem a sociálneho dialógu, aby sa zosúladili s pracovnými právami a normami, ktoré stanovila Medzinárodná organizácia práce;

28.  vyzdvihuje odhodlanie Gruzínska dosiahnuť užšie hospodárske vzťahy s EÚ realizáciou hĺbkových a náročných hospodárskych reforiem;

29.  blahoželá Gruzínsku, že sa mu podarilo odolať vonkajšiemu tlaku, okrem iného zo strany Ruska, a presmerovať svoj vývoz na nové trhy, a povzbudzuje Gruzínsko, aby pokračovalo na tejto ceste aj v budúcnosti; odsudzuje politiku hospodárskeho nátlaku vyvíjaného Ruskom voči Gruzínsku pred podpísaním DCFTA v júni 2014 a aj po podpísaní tejto dohody;

30.  vyjadruje pevné presvedčenie, že DCFTA bude mať na gruzínske hospodárstvo dlhodobý priaznivý účinok, a prispeje tak k zvýšeniu kvality života gruzínskych občanov;

31.  s uspokojením berie na vedomie ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom 18. júla 2014, ktorou sa DCFTA začala predbežne vykonávať od 1. septembra 2014;

32.  vyzýva parlamenty členských štátov, aby čo najskôr ratifikovali dohodu o pridružení vrátane DCFTA, aby tak všetky hospodárske a obchodné ustanovenia dohody mohli v plnej miere a bezodkladne nadobudnúť účinnosť;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že úspech DCFTA bude závisieť od dôsledného plnenia záväzkov uvedených v dohode oboma stranami; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Gruzínsku poskytla všetku potrebnú pomoc, a to aj s cieľom znížiť krátkodobé náklady pre Gruzínsko; vyzýva členské štáty, aby si s Gruzínskom vymieňali svoje skúsenosti v oblasti hospodárskych reforiem a aproximácie;

34.  zastáva názor, že parlamentná kontrola je základným predpokladom demokratickej podpory pre politiky EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu včas uľahčila pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania DCFTA;

35.  vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie DCFTA s cieľom predchádzať sociálnemu a environmentálnemu dumpingu najmä počas prechodného obdobia v určitých odvetviach;

36.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila poskytovanie pomoci a odborných znalostí pre organizácie občianskej spoločnosti v Gruzínsku s cieľom umožniť im zabezpečiť vnútorné monitorovanie reforiem a záväzkov, ktoré vláda prijala najmä v rámci dohody a programu, ako aj väčšiu zodpovednosť za ne;

37.  vyzýva gruzínsku vládu, aby prostredníctvom stáleho dialógu spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti a MVO;

38.  víta aktívnu účasť Gruzínska na operáciách krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prizvala Gruzínsko na príslušné cvičenia a výcviky;

39.  zdôrazňuje zásadnú úlohu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misie EUMM pri prispievaní k bezpečnosti a stabilite v regiónoch susediacich s regiónmi Abcházska a Južného Osetska a požaduje predĺženie jej mandátu na obdobie po roku 2016; vyzýva tiež EÚ, aby pre misiu EUMM zabezpečila dostatočné rozpočtové prostriedky na vykonávanie jej mandátu;

40.  v tomto smere považuje za poľutovaniahodné, že nedošlo k zásadnému pokroku v ženevských rozhovoroch, a to napriek tomu, že gruzínske orgány sa usilovali konštruktívne podieľať na riešení všetkých bezpečnostných a humanitárnych otázok v oblastiach zasiahnutých konfliktom; požaduje účinnejšiu úlohu EÚ v tomto procese; odsudzuje proces tzv. vytyčovania hranice pozdĺž administratívnej hranice s Abcházskom a regiónom Cchinvali/Južného Osetska, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území na úkor Gruzínska a ktorý má devastujúce humanitárne následky pre miestne obyvateľstvo a je prekážkou budovania dôvery;

41.  podporuje pozitívne kroky uskutočnené gruzínskou vládou na zlepšenie vzťahov s Ruskom; vyzýva Rusko ako dôležitého aktéra v regióne, aby sa konštruktívne zapojilo do hľadania mierového riešenia konfliktu, a najmä do ženevských rozhovorov, ktoré sa začali s cieľom monitorovať vykonávanie dohody o prímerí z 12. augusta 2008 medzi Ruskom a Gruzínskom; domnieva sa, že všetky ustanovenia dohody o prímerí musia v plnej miere dodržiavať obe strany, najmä záväzok Ruska stiahnuť všetky svoje vojenské jednotky a ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že Rusko musí EUMM zaručiť úplný a neobmedzený prístup na odlúčené územia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa utečenci a osoby vysídlené v rámci krajiny bezpečne a dôstojne vrátili na miesta svojho trvalého bydliska;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v oblastiach zasiahnutých konfliktom posilnili medziľudské kontakty na všetkých úrovniach, aby sa tak vytvorili potrebné podmienky na trvalý dialóg a aby sa tak pokračovalo v budovaní dôvery s cieľom posilniť mierový proces a dosiahnuť zmierenie medzi stranami;

43.  opakuje svoje presvedčenie, že proces pridružovania nie je hrozbou pre politické a hospodárske záujmy Ruska, a považuje za poľutovaniahodné, že ruské vedenie ho za takúto hrozbu považuje; poukazuje na to, že každá krajina má plné právo na vlastnú politickú voľbu, ale že spolupráca EÚ s východnými partnermi sa zameriava na rozširovanie prosperity a posilňovanie politickej a sociálnej stability, z čoho budú mať osoh všetky krajiny v regióne;

44.  poukazuje na to, že nadobudnutie platnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, pravdepodobné začlenenie Arménska do colnej únie a skutočnosť, že Azerbajdžan zostane mimo hlavných hospodárskych blokov vrátane WTO, by mohli narušiť tradičné hospodárske vzťahy v regióne; plne podporuje postupnú diferenciáciu ustanovenú v rámci Východného partnerstva, pokiaľ zodpovedá rôznym úrovniam ambícií a schopností partnerských štátov, napriek tomu je však presvedčený, že z hľadiska skutočného prínosu k stabilite a hospodárskemu rozvoju Zakaukazska má pre EÚ zásadný význam regionálny prístup; vyzýva preto Komisiu, aby krajinám tohto regiónu pomohla riešiť prípadné problémy, ktoré by mohli vyplynúť z takejto situácie, a aby bola nápomocná Gruzínsku v obnovenom úsilí o podporu nových foriem spolupráce v Zakaukazsku;

45.  upriamuje pozornosť na kľúčové postavenie Gruzínska z hľadiska rozvoja južného koridoru a tranzitných ropovodov a plynovodov, čo by mohlo mať strategický význam pre európsku energetickú bezpečnosť; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri výstavbe energetickej infraštruktúry v plnej miere dodržiavali environmentálne normy EÚ; okrem toho zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických zdrojov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, a zosúladenia politík a cieľov v oblasti zmeny klímy s takýmito politikami a cieľmi EÚ;

46.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne pomáhala gruzínskym orgánom a monitorovala ich činnosť v súvislosti s gruzínskym investičným programom výstavby, obnovy a rekonštrukcie vodných elektrární a aby ich nabádala k úplnému dodržiavaniu štandardov a noriem EÚ, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov väčších elektrární na životné prostredie;

47.  zdôrazňuje význam svojej spolupráce s gruzínskym parlamentom ako prostriedku na monitorovanie vykonávania dohody a programu; domnieva sa, že nadobudnutie platnosti dohody a vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pre spoluprácu, ktorý zahŕňa Asociačnú radu, si vyžaduje podobné zlepšenie situácie na parlamentnej úrovni; domnieva sa preto, že je potrebné zriadiť osobitný parlamentný výbor pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom, a to vzhľadom na odlišný rozsah vzťahov s Arménskom a Azerbajdžanom;

48.  vyzýva Gruzínsko, aby v spolupráci s osobitným zástupcom EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misiou EUMM poskytlo gruzínskej spoločnosti vrátane obyvateľov žijúcich na územiach Abcházska a Južného Osetska podrobné informácie o Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 137.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0567.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0229.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0404.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2014)0111.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia