Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o Sudáne – prípade Meriam Yahia Ibrahimovej (2014/2727(RSP))

P8_TA(2014)0006 RC-B8-0010/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 10. júna 2014 predsedu Európskej komisie, predsedu Európskej rady a predsedu Parlamentu a účastníkov stretnutia na vysokej úrovni s náboženskými vodcami z toho dňa,

–  so zreteľom na vyhlásenie Podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2014 o treste smrti za odpadlíctvo v Sudáne,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody z Cotonou z roku 2010,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode náboženstva alebo viery z roku 2013,

–  so zreteľom na prvý protokol o právach žien v Afrike pripojený k Africkej charte ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv,

–  so zreteľom na práva detí,

–  so zreteľom na články 135 ods. 5 a 123 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku,

A.  keďže na konci roka 2013 Meriam Yahya Ibrahim (dcéra etiópskej kresťanskej matky a sudánskeho moslimského otca), ktorá bola vychovaná ako kresťanka, bola obvinená z cudzoložstva rodinou zo strany jej otca po tom, ako ju nahlásili orgánom pre jej sobáš s kresťanom; keďže obvinenie z odpadlíctva bolo doplnené v decembri 2013,

B.  keďže rozsudok na súde prvého stupňa bol vynesený 12. mája 2014, a odsúdil Meriam Ibrahimovú, v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva, na sto rán bičom za obvinenie z cudzoložstva, a na smrť obesením na základe obvinenia z odpadlíctva, ale dal jej tri dni na zrieknutie sa kresťanstva; keďže Meriam Ibrahim bola odsúdená podľa islamského práva šaría, ktoré je v platnosti v Sudáne od roku 1983 a zakazuje konvertovanie pod trestom smrti; keďže 15. mája 2014 bol verdikt opät potvrdený po tom, ako sa Meriam Ibrahim rozhodla, že nebude konvertovať na Islam,

C.  keďže 27. mája 2014 porodila Meriam Ibrahim vo väzení dcéru Mayu; keďže podľa obvinení mala Meriam Ibrahim počas pôrodu nohy pripútané v reťaziach, čo predstavuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie matky aj dieťaťa; keďže toto predstavuje hrubé porušenie práv žien a detí,

D.  keďže 5. mája 2014 bol jej prípad úspešne postúpený odvolaciemu súdu,

E.  keďže Meriam Ibrahim bola prepustená zo ženskej väznice v Omdurmane 23. júna 2014 po tom, čo ju odvolací súd zbavil viny v oboch obvineniach, ale keďže bola znovu zatknutá v Chartúme na letisku, keď sa rodina chystala odletieť do USA, údajne za pokus opustiť krajinu s falšovanými cestovnými dokladmi, ktoré boli vydané veľvyslanectvom Južného Sudánu v Chartúme,

F.  keďže Meriam Ibrahim bola opäť prepustená dňa 26. júna 2014 a našla útočisko na veľvyslanectve USA s jej rodinou, a keďže prebiehajú rokovania o tom, aby mohla opustiť Sudán, kde čelí hrozbám smrti od extrémistických moslimov,

G.  keďže sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia je všeobecným ľudským právom, ktoré treba chrániť všade a pre všetkých; keďže Sudán ratifikoval príslušné dohovory OSN a Africkej únie a preto je medzinárodne zaviazaný, že bude brániť a podporovať slobodu náboženstva alebo vyznania, ktorá zahŕňa právo prijať, zmeniť alebo zrieknuť sa náboženstva alebo viery z vlastnej slobodnej vôle,

H.  keďže Africká charta ľudských práv a práv národov, ktorú Sudánska republika ratifikovala, zahŕňa právo na život a zákaz mučenia, ako aj krutého, neľudského alebo ponižujúceho trestania a zaobchádzania, ale keďže mnohé trestné činy v tejto krajine sa však naďalej trestajú smrťou, bičovaním, amputáciou a inými telesnými trestami,

I.  keďže sudánske orgány neprimerane odsudzujú ženy a dievčatá za zle definované trestné činy, za súkromné​​, osobné rozhodnutia, ktoré by zo zásady nikdy nemali byť kriminalizované, a keďže ženy čelia neúmerne krutým trestom, ako je bičovanie, čo porušuje ich ľudské práva na dôstojnosť, súkromie a rovnosť,

J.  keďže Sudán pristúpil k Arabskej charte ľudských práv, ktorej článok 27 zaručuje, že osoby všetkých náboženských vyznaní majú právo praktizovať svoju vieru;

K.  keďže Sudánska republika je viazaná doložkou o ľudských právach Dohody z Cotonou(1) a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach(2),

L.  keďže napriek vyhláseniu národného dialógu prezidentom Omarom al-Bašírom tento rok v januári je väznenie Meriam Ibrahimovej a neľudské zaobchádzanie s ňou príznačné pre znepokojivé zásahy sudánskych orgánov proti menšinám, ľudskoprávnym aktivistom, protestujúcim študentom, novinárom, politickým protivníkom a organizáciám založeným na právach, najmä tým, ktoré podporujú práva žien a poslnenie postavenia mládeže;

1.  odsudzuje neodôvodnené väznenie Meriam Ibrahimovej; vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila všetky právne predpisy, ktoré diskriminujú na základe pohlavia či náboženského vyznania, a chránila náboženskú identitu menšín;

2.  zdôrazňuje, že je ponižujúce a neľudské, aby tehotné ženy rodili v reťaziach a fyzicky zadržiavané; vyzýva sudánske orgány, aby zabezpečili, že všetky tehotné ženy a rodiace ženy vo väzbe získajú primeranú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť o matku a novo narodené dieťa;

3.  opakuje, že sloboda náboženstva alebo viery je všeobecným ľudským právom, ktoré je potrebné chrániť všade a pre každého; dôrazne odsudzuje všetky formy násilia a zastrašovania, ktoré narušujú právo mať alebo nemať alebo prijať náboženstvo podľa vlastnej voľby, vrátane použitia hrozieb, fyzickej sily alebo trestných sankcií, ktoré majú prinútiť veriacich i neveriacich, aby sa vzdali svojho náboženstva alebo konvertovali; zdôrazňuje, že nevera a odpadlíctvo sú činy, ktoré by sa vôbec nemali považovať za trestné činy;

4.  pripomína, že Sudán ratifikoval príslušné dohovory OSN a Africkej únie a preto je medzinárodne zaviazaný, že bude brániť a podporovať slobodu náboženstva alebo vyznania, ktorá zahŕňa právo prijať, zmeniť alebo zrieknuť sa náboženstva alebo viery z vlastnej slobodnej vôle;

5.  žiada, aby sudánska vláda – v súlade so všeobecnými ľudskými právami – zrušila všetky právne predpisy, ktoré postihujú alebo diskriminujú jednotlivcov pre ich náboženské presvedčenie alebo nabádanie iných k zmene ich náboženstva alebo viery, zvlášť keď prípady odpadlíctva, inovernosti alebo konverzie sa trestajú smrťou;

6.  zdôrazňuje, že takéto zákony sú v rozpore s dočasnou ústavou Sudánu z roku 2005, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, a vyzýva Sudán, aby ratifikoval Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti(3);

7.  vyzýva Sudán, aby vydal okamžité moratórium na všetky popravy s cieľom zrušiť trest smrti a všetky formy telesných trestov;

8.  so znepokojením berie na vedomie pokračujúce a časté porušovanie práv žien v Sudáne, najmä článok 152 trestného zákonníka Sudánu; nalieha na sudánske orgány, aby urýchlene podpísali a ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

9.  so znepokojením konštatuje, že beztrestnosť za závažné porušovanie ľudských práv zostáva rozšíreným a vážnym problémom v Sudáne; ako v prípade konfliktu v Dárfúre, kde orgány nestíhajú drvivú väčšinu spáchaných závažných trestných činov vrátane zločinov sexuálneho násilia; vyzýva sudánsku vládu, aby vyšetrila a stíhala osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv vrátane zabití, mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými, znásilňovania a iného sexuálneho násilia;

10.  opakuje svoju silnú väzbu na prísnu odluku náboženského vyznania alebo viery na jednej strane a štátu na strane druhej, z ktorej vyplýva odmietnutie akéhokoľvek náboženského zasahovania do fungovania vlády, ako aj nediskriminácia vo vzťahu k náboženstvu či viere;

11.  vyzýva vládu Sudánu, aby pristúpila k protokolu Africkej charty ľudských práv a práv národov o právach žien v Afrike, ako aj k protokolu Súdneho dvora Africkej únie, ktoré boli oba prijaté v Mapute v Mozambiku 11. júla 2003;

12.  vyzýva sudánsku vládu, aby s podporou medzinárodného spoločenstva vykonala naliehavú právnu reformu v záujme ochrany základných ľudských práv a slobôd, zabezpečenia ochrany ľudských práv každého jednotlivca a riešenia najmä diskriminácie voči ženám, menšinám a znevýhodneným skupinám;

13.  vyjadruje podporu úsiliu o dosiahnutie inkluzívneho vyjednaného riešenia situácie v Sudáne a podporuje úsilie občianskej spoločnosti a opozičných strán o podporu mierového procesu;

14.  žiada EÚ, aby hrala vedúcu úlohu pri tlaku na prísnu rezolúciu o Sudáne na nasledujúcej schôdzi Rady pre ľudské práva v septembri 2014, ktorá sa bude zaoberať vážnymi a rozšírenými porušeniami ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v krajine;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000. (2) Rezolúcia valného zhromaždenia OSN 2200A (XXI) zo 16. decembra 1966. (3) Rezolúcia valného zhromaždenia OSN 44/128 z 15. decembra 1989.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 sloboda prejavu a zhromažďovania v Egypte (2014/2728(RSP))

P8_TA(2014)0007 RC-B8-0007/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte a najmä na uznesenie zo 6. februára 2014 o situácii v Egypte(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva, pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(4),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej o Egypte, a najmä jej poznámky po zasadnutí Rady pre zahraničné veci 23. júna 2014, ktoré sa týkajú rozsudkov vynesených proti novinárom Al-Džazíry a trestu smrti pre viac ako 180 občanov v provincii Minya,

–  so zreteľom na predbežné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie EÚ vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskeho parlamentu pri volebnej pozorovateľskej misii vyslanej do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 29. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Ban Ki-muna a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 23. júna 2014 o treste odňatia slobody pre niekoľkých novinárov a potvrdení trestu smrti, na ktorý bolo odsúdených niekoľko členov a prívržencov Moslimského bratstva;

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie z 20. marca 2013 o pokroku pri jej vykonávaní,

–  so zreteľom na ústavu Egypta, ktorá bola prijatá v referende 14. až 15. januára 2014, a najmä jej články 65, 70, 73, 75 a 155,

–  so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere demokratickej a pluralistickej spoločnosti; keďže sloboda tlače a médií sú nevyhnutnými prvkami demokracie a otvorenej spoločnosti; keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú stanovené základné slobody vrátane slobody prejavu a zhromažďovania;

B.  keďže porušovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistom z občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín, sa v Egypte naďalej šíri; keďže sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú oblasťami, ktoré od júna 2013 vyvolávajú osobitné znepokojenie; keďže v správe organizácie Freedom House o slobode vo svete za rok 2014 bol Egypt označený za „neslobodnú krajinu“;

C.  keďže tlač, médiá a digitálne slobody sú opakovane a čoraz viac terčom útokov zo strany egyptskej vlády; keďže novinári a spravodajské stanice, sociálne médiá a internet boli terčom útokov alebo cenzúry; keďže egyptské médiá sú extrémne rozdelené na prívržencov a protivníkov Mursího, čo posilňuje polarizáciu egyptskej spoločnosti; keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo zadržaných najmenej 65 novinárov a 17 sú ešte stále vo väzbe; keďže v Egypte zavraždili od júla 2013 najmenej šesť novinárov;

D.  keďže 23. júna 2014 boli 20 egyptskí a zahraniční novinári vrátane troch novinárov z Al-Džazíry – austrálčan Peter Greste, Muhammad Fahmy kanadsko-egyptského pôvodu, egypťan Báhir Muhammad – a in absentia holandská občianka Rena Netjes odsúdení na sedem až 10 rokov väzenia; keďže boli obvinení z „falšovania správ“ a z príslušnosti k teroristickej skupine alebo z pomoci teroristom; keďže novinári sú vo väzbe a nazývajú ich zločincami alebo „teroristami“ jednoducho preto, že vykonávali svoju prácu; keďže Rena Netjes bola nesprávne obvinená, že pracuje pre Al-Džazíru;

E.  keďže viacerí svedkovia spozorovali niekoľko nezrovnalostí a príkladov neschopnosti, pokiaľ ide o súdne postupy; keďže medzinárodní pozorovatelia vrátane veľvyslanectiev niektorých členských štátov EÚ sa tohto súdneho konania zúčastnili; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová sa vyjadrila, že právne procesy boli „plné procedurálnych nezrovnalostí a porušovali medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv; keďže egyptský prezident Abdulfattáh as-Sisí nedávno uznal, že rozsudky majú negatívne následky a vyjadril sa v tom zmysle, že s obvinenými nemali začínať súdne konania, ale ich mali deportovať bezprostredne po ich zadržaní; keďže proti rozsudkom sa dá odvolať ale proces by trval mesiace;

F.  keďže tisícky demonštrantov a väzňov svedomia sú zadržané v Egypte od vtedy, čo sa egyptská armáda ujala moci v júli 2013; keďže od zvolenia prezidenta as-Sisího v máji 2014 sa naďalej množia prípady zatýkania a svojvoľného zadržiavania; keďže 11. júna 2014 súd odsúdil známeho aktivistu Alá Abdulfattáha, ktorý zohrával vedúcu úlohu v revolúcii v roku 2011 a ďalšie osoby na 15 rokov väzenia na základe obvinenia z porušenia zákona č. 107 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie z roku 2013 (zákon o demonštráciách), keďže ďalší známi aktivisti vrátane Muhammada Ádila, Ahmada Dúma, Mahienúra al-Masryho a Ahmada Máhira, ako aj vedúce ochrankyne práv žien, napríklad Jara Sallam and Sana Seif, sú naďalej vo väzbe; keďže súd pre naliehavé veci v Káhire svojím rozhodnutím z 28. apríla 2014 zakázal hnutie mládeže 6. apríla (the 6 April Youth Movement);

G.  keďže vládni úradníci priznali, že orgány od januára 2014 zadržali najmenej 16 000 osôb vrátane 1 000 demonštrantov a mnohí z nich boli zadržaní z dôvodu uplatňovania slobody zhromažďovania, združovania a prejavu alebo kvôli údajnému prepojeniu s Moslimským bratstvom; keďže počas demonštrácií alebo zrážok boli zadržané stovky študentov;

H.  keďže od júla 2013 bolo v dôsledku nadmerného a svojvoľného používania sily zo strany bezpečnostných síl zavraždených približne 1 400 demonštrantov; keďže za posledné roky nebol za takýto čin alebo iné formy zneužívania páchané na demonštrantoch odsúdený ani jeden úradník zodpovedný za bezpečnosť; keďže vládne všeobecný názor, že vyšetrovací výbor zriadený v decembri 2013 doteraz zlyhal, pokiaľ ide o dôkladné, dôveryhodné a nestranné vyšetrovanie násilných incidentov od júla 2013;

I.  keďže v článku 65 egyptskej ústavy je stanovené, že všetci ľudia majú právo vyjadriť svoj názor prostredníctvom reči, písania, obrazov alebo akýchkoľvek iných prostriedkov prejavu a uverejňovania; keďže volebná pozorovateľská misia EÚ vyslaná do Egypta k prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnili v máji 2014, vo svojej predbežnej správe konštatuje, že napriek tomu, že nová ústava obsahuje rozsiahly zoznam základných práv, pri ich dodržiavaní ústavné zásady zohľadnené neboli a v krajine vládne všeobecná situácia poznačená obmedzenou slobodou prejavu, ktorá vedie k autocenzúre novinárov;

J.  keďže sa v článku 73 egyptskej ústavy uvádza, že občania majú právo na organizovanie verejných stretnutí, pochodov, demonštrácií a všetkých foriem mierových protestov bez toho, aby mali pri sebe akúkoľvek zbraň, a to po oznámení takéhoto zámeru v súlade s právnymi predpismi a právo na mierové a súkromné zhromažďovanie bez povinnosti predbežného oznámenia, pričom bezpečnostné sily sa na týchto stretnutiach nesmú zúčastniť, nesmú ich monitorovať alebo odpočúvať; keďže schválenie zákona č. 107 z novembra 2013 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie (zákon o demonštráciách), ktorý obmedzuje verejné zhromažďovania a demonštrácie a udeľuje bezpečnostným silám právomoc použiť nadmernú silu proti demonštrantom, závažne ohrozuje slobodu zhromažďovania;

K.  keďže v posledných mesiacoch boli mieroví demonštranti rozohnaní a mnohí boli zadržaní a umiestnení do väzby na základe zákona o demonštráciách; keďže 21. júna 2014 polícia rozohnala mierový pochod v meste Heliopolis za zrušenie zákona o demonštráciách a prepustenie tých, ktorý boli v jeho dôsledku vo väzbe, a v ten istý deň zatkla viac ako 50 osôb v súvislosti s týmto podujatím; keďže viac ako 20 z týchto zatknutých osôb je naďalej vo väzbe, kde čakajú na súdne konanie;

L.  keďže sa v článku 75 egyptskej ústavy uvádza, že všetci občania majú právo založiť mimovládne združenia a nadácie na demokratickom základe; keďže egyptské organizácie občianskej spoločnosti nedávno vyjadrili silné obavy z najnovšieho návrhu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý by zaviedol úplnú kontrolu nad občianskymi skupinami a podriadil by ich bezpečnostným a administratívnym orgánom, a ktorý by zároveň povoľoval odsúdiť obhajcov ľudských práv;

M.  keďže v septembri 2013 egyptské dočasné orgány Moslimské bratstvo zakázali, uväznili jeho vodcov, zhabali jeho majetok, umlčali jeho médiá a členstvo v ňom postavili mimo zákon; keďže 21. júna 2014 egyptský súd potvrdil trest smrti pre 183 členov moslimského bratstva a jeho zástancov, ktorí boli uznaní vinnými v masovom súdnom konaní; keďže tieto tresty sú najnovšie zo skupiny trestných stíhaní a súdnych konaní, ktoré sú plné procedurálnych nezrovnalostí a v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi;

N.  keďže nedávne súdne postupy silne spochybňujú nezávislosť súdneho systému a jeho schopnosť zabezpečiť zodpovednosť; keďže najmä tresty smrti predstavujú riziko oslabenia vyhliadky na dlhodobú stabilitu v Egypte;

O.  keďže podľa článku 155 egyptskej ústavy môže prezident republiky po porade s kabinetom udeliť milosť alebo zmierniť trest;

P.  keďže zásada právneho štátu, základné slobody a ľudské práva, ako aj sociálna spravodlivosť a vyššia životná úroveň občanov sú kľúčovým rozmerom prechodu k otvorenej, slobodnej, demokratickej a prosperujúcej egyptskej spoločnosti; keďže nezávislé odborové organizácie a organizácie občianskej spoločnosti musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a slobodné médiá predstavujú zásadnú súčasť spoločnosti v každej demokracii; keďže egyptské ženy sa v súčasnom období politickej a spoločenskej zmeny v krajine naďalej nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;

Q.  keďže v súlade s revidovanou európskou susedskou politikou, najmä s jej prístupom „viac za viac“, by sa úroveň a rozsah zaangažovania EÚ v Egypte mali zakladať na stimuloch, a závisieť teda od pokroku krajiny v plnení záväzkov v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti;

1.  rozhodne odsudzuje a požaduje okamžité skoncovanie všetkých aktov násilia, podnecovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, mierovým demonštrantom, novinárom, blogerom, odborárom, aktivistkám za práva žien, predstaviteľom občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl a služieb a ďalších skupín v Egypte; pripomína egyptskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť či vierovyznanie a za zaručenie toho, že sloboda zhromažďovania, sloboda združovania, sloboda prejavu a sloboda tlače sa v krajine môže uplatňovať bez svojvoľných obmedzení a cenzúry; vyzýva egyptské orgány, aby sa zaviazali na dialóg a nepoužívanie násilia, ako aj na inkluzívnu verejnú správu;

2.  vyjadruje čo najhlbšie znepokojenie z viacerých nedávnych súdnych rozhodnutí v Egypte, spolu s rozsudkami dlhodobého väzenia vydanými 23. júna 2014 nad tromi novinármi televíznej stanice Al-Džazíra a 11 ďalšími obžalovanými, ktorých súdili v neprítomnosti, ako aj z potvrdenia odsúdení na trest smrti pre 183 osôb;

3.  vyjadruje znepokojenie z čoraz tvrdších zásahov a fyzických útokov tak na médiá, ako aj na občiansku spoločnosť v Egypte, čo obmedzuje ich schopnosť slobodného fungovania; odsudzuje prenasledovanie, zadržiavanie a trestné stíhanie domácich aj zahraničných novinárov a predstaviteľov občianskej spoločnosti vrátane blogerov za to, že jednoducho vykonávajú svoju prácu; pripomína svoju požiadavku na urýchlené, nezávislé, seriózne a nestranné vyšetrovanie prípadov použitia neprimeranej sily proti bezpečnostným silám a štátnym orgánom, alebo svojvoľného zatýkania týmito silami a orgánmi, a na to, aby sa osoby zodpovedné za tieto činy hnali na zodpovednosť;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajine existuje cenzúra médií a internetu a že prístup k niektorým blogom a sociálnym sieťam je obmedzený; odsudzuje prípady prenasledovania viacerých redakcií novín a audiovizuálných médií;

5.  vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili všetkých väzňov usvedčených alebo odsúdených za pokojné uplatňovanie ich práv na slobodu prejavu a združovania, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv; vyzýva egyptskú súdnu moc, aby zabezpečila, že všetky súdne konania v krajine budú spĺňať požiadavky na slobodný a spravodlivý súdny proces a že zabezpečí dodržiavanie práv obžalovaných osôb; vyzýva egyptské orgány, aby nariadili nezávislé a nestranné vyšetrovanie všetkých prípadov obvinenia zo zlého zaobchádzania a aby zabezpečili všetkým väzňom prístup k zdravotníckej starostlivosti, ktorú budú potrebovať;

6.  zdôrazňuje, že egyptský protiteroristický zákon sa takisto využíval na uznanie viny v mnohých súdnych procesoch; naliehavo vyzýva prezidenta, aby bezodkladne konal, pričom môže využívať aj ústavné právo na udeľovanie milosti, a tak zabezpečil, aby sa nevykonali nijaké tresty smrti a aby nikto v Egypte nebol väznený s rozsudkom vydaným v rámci súdneho konania, ktoré nespĺňa uvedené požiadavky; vyzýva orgány, aby bezodkladne zaviedli úradné moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;

7.  vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zrušili alebo zmenili zákon o demonštráciách a preskúmali nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý predložilo ministerstvo sociálnej solidarity, podľa článkov 65, 73 a 75 egyptskej ústavy, medzinárodných noriem a medzinárodných záväzkov Egypta, a aby zabezpečili, že všetky existujúce a budúce právne predpisy krajiny budú v súlade s ústavou a uvedenými normami a záväzkami;

8.  pripomína, že novoprijatá egyptská ústava otvorila cestu pre vybudovanie krajiny, ktorá rešpektuje slobodu, demokraciu a z práva a spravodlivosti robí spôsob života; pripomína egyptskej vláde, že sloboda prejavu, tlače a digitálne slobody, ako aj právo na účasť na pokojných demonštráciách sú v demokracii základnými ľudskými právami, ako ich uznáva nová egyptská ústava;

9.  pripomína príslušným egyptským orgánom ich národné a medzinárodné právne záväzky a vyzýva prezidenta as-Sisího a egyptskú vládu, aby kládli dôraz na ochranu a podporu ľudských práv a zabezpečili vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv;

10.  naliehavo vyzýva príslušné egyptské orgány, aby zmenili kurz a urobili konkrétne kroky na zabezpečenie toho, že ustanovenia novej ústavy o základných právach a slobodách vrátane slobody prejavu a slobody zhromažďovania sú úplne vykonávané, a tým preukázali, že rešpektujú ľudské práva a právny štát a aby začali s bezpodmienečným prepustením väzňov svedomia;

11.  zdôrazňuje dôležitosť oddelenia mocí ako základnej zásady demokracie a toho, že súdnictvo nemôže byť používané ako nástroj politického prenasledovania a represie a navrhuje zreformovať zákon o súdnych orgánoch, aby sa zabezpečilo skutočné oddelenie mocí, ktoré povedie k nezávislej a nestrannej správe súdnictva

12.  nabáda predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov EÚ v Káhire, aby sa zúčastnili politicky citlivých súdnych konaní s egyptskými a zahraničnými novinármi, blogermi, zástupcami odborových organizácií a aktivistami občianskej spoločnosti v krajine;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek novému zákonu o sexuálnom obťažovaní sa násilie páchané na ženách zhoršuje predovšetkým na verejnosti, keď sa počas protestov vyskytli desiatky prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia; nalieha na egyptské orgány, aby prestali s kriminalizáciou lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb prostredníctvom zákona o neviazanej sexualite pre prejavovanie svojej sexuálnej orientácie a pre združovanie a aby prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené na základe tohto zákona; nalieha na egyptskú vládu, aby prijala národnú stratégiu boja proti násiliu páchanom na ženách a LGBT osobám a odstránila všetky formy diskriminácie a prostredníctvom tohto procesu zabezpečila účinné poradenstvo a účasť skupín aktivistov za práva žien a LGBT osôb a tiež iných organizácií v občianskej spoločnosti;

14.  potvrdzuje, že sloboda tlače a médií je nevyhnutným prvkom demokracie a otvorenej spoločnosti a ako taká by mala by jedným zo základných bodov činnosti EÚ zameranej na Egypt ako súčasť širšej koherentnej stratégie EÚ, ktorá by mala byť zameraná na zlepšovanie práv, slobôd a príležitostí Egypťanov pri budovaní vzťahov EÚ s touto krajinou;

15.  vyjadruje opäť svoju hlbokú solidaritu s egyptským ľudom počas tohto ťažkého obdobia prerodu v jeho krajine; žiada vytvorenie spoločnej stratégie členských štátov voči Egyptu; opäť naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby v dvojstranných vzťahoch Únie s Egyptom a pri finančnej podpore krajiny aktívne pracovali na zásade podmienenosti („viac za viac“) a zohľadňovali pritom vážne hospodárske problémy, ktorým Egypt čelí; požaduje v tomto smere jasné a vzájomne dohodnuté kritériá; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pomôcť egyptskému ľudu v procese smerujúcom k demokratickej a hospodárskej reforme;

16.  vyzýva PK/VP, aby vysvetlila osobitné opatrenia, ktoré sa urobili v reakcii na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci prehodnotiť pomoc EÚ pre Egypt; žiada predovšetkým vysvetlenie stavu: i) plánovaného programu súdnej reformy; ii) programov rozpočtovej podpory EÚ; iii) programu obchodu a domáceho rozvoja; a iv) účasti Egypta na regionálnych programoch EÚ ako sú programy Euromed Police a Euromed Justice;

17.  žiada celoeurópsky zákaz vývozu spravodajských technológií do Egypta, ktoré by mohli byť použité na sledovanie a prenasledovanie občanov a v súlade s Wassenaarskym usporiadaním zákaz vývozu bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci, ktoré by mohli byť použité na potlačenie pokojných protestov;

18.  nabáda PK/VP, aby našla podporu EÚ pre uznesenie o situácii v Egypte na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, ktoré by okrem iného začalo medzinárodné vyšetrovanie zabíjania demonštrantov a obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania, ktorého sa dopustili bezpečnostné sily v predchádzajúcich rokoch;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a dočasnej vláde Egypta.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0100. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o Nigérii – nedávne útoky organizácie Boko Haram (2014/2729(RSP))

P8_TA(2014)0008 RC-B8-0016/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii vrátane uznesení zo 4. júla 2013(1) a z 15. marca 2012(2);

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej o Nigérii vrátane vyhlásení z 26. júna 2014 a 15. apríla 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o únosoch v Nigérii z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ o Nigérii z 26. júna 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady pridať hnutie Boko Haram na zoznam EÚ s teroristickými organizáciami, ktorý vstúpil do platnosti 29. mája 2014;

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN z 30. júna 2014,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o deťoch zasiahnutých ozbrojeným konfliktom (CAAC), zverejnenú 1. júla 2014;

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 17. júna 2014 pre panelovú diskusiu pri príležitosti Dňa afrického dieťaťa;

–  so zreteľom na správu Medzinárodného trestného súdu (MTS) o činnosti predbežného skúmania za rok 2013,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Nigéria ratifikovala 29. októbra 1993,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Nigéria ratifikovala 22. júna 1983,

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody z Cotonou na obdobie 2007 – 2013, ktorú Nigéria ratifikovala 27. septembra 2010,

–  so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky, a najmä na jej ustanovenia o ochrane slobody vyznania v hlave VI – Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže organizácia Boko Haram je rastúcou hrozbou pre stabilitu Nigérie, Západnej Afriky a oblasti Sahelu; keďže násilie vyprovokované touto islamskou džihádistickou extrémistickou organizáciou zapríčinilo za posledných desať rokov smrť mnohých tisícov ľudí; keďže organizácia sa bez rozdielu zameriava na kresťanov, umiernených moslimov, štátnych zamestnancov, inštitúcie a v podstate na každého, kto nie je stúpencom ich dogmatického a extrémneho presvedčenia;

B.  keďže v noci zo 14. na 15. apríla 2014 organizácia Boko Haram uniesla zo štátnej strednej školy v meste Chibok v štáte Borno 276 študentiek; keďže k dnešnému dňu je viac než 200 študentiek ešte stále nezvestných; keďže existujú správy, že nigérijské bezpečnostné sily nereagovali na varovanie, ktoré dostali vopred; keďže po útoku v Chiboku došlo k ďalším únosom školákov;

C.  keďže uneseným dievčatám vážne hrozí sexuálne násilie, otroctvo a nútené sobáše;

D.  keďže na tieto únosy dôrazne reagovala občianska spoločnosť v Nigérii a na celom svete a žiadala nigérijskú vládu, aby prijala účinné opatrenia na návrat dievčat, zabezpečila ochranu školákov a riešila šírenie organizácie Boko Haram;

E.  keďže existujú alarmujúce správy vrátane správ z ESVČ a vládnych zdrojov o nevyberanom násilí ako súčasti vládnej reakcie, a to aj zo strany vojenských a policajných jednotiek nigérijských spojených síl, ktoré boli vytvorené v máji 2013 na boj proti Boko Haram;

F.  keďže v posledných mesiacoch sa miera útokov organizácie Boko Haram dramaticky zvýšila a sú stále násilnejšie, s viac než 4000 obeťami za rok k dnešnému dňu pri útokoch na kostoly, školy, trhoviská a obce, ako aj na bezpečnostné zariadenia; keďže Boko Haram v súčasnej dobe rozširuje oblasť svojej činnosti tak, že zahŕňa celú severnú polovicu Nigérie a priľahlé oblasti susedných krajín;

G.  keďže organizácia Boko Haram je zodpovedná za najmenej 18 útokov na civilné obyvateľstvo v severnej Nigérii za posledné dva týždne, s čím sa spája rastúce politické napätie pred plánovanými všeobecnými voľbami v roku 2015;

H.  keďže útoky Boko Haram a reakcia vlády vyvolali podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) utečeneckú krízu s viac ako 10 000 ľuďmi, ktorí hľadajú útočisko v zahraničí, predovšetkým v Nigeri a Kamerune, a s mnohými ďalšími osobami vysídlenými v rámci krajiny; keďže tým vzniká ďalší nápor na skromné miestne zdroje potravín a vody, najmä v Nigeri, ktorý po rokoch sucha sám bojuje s nedostatkom potravín;

I.  keďže humanitárna situácia veľkej časti populácie zostáva kritická, pretože 70 % obyvateľov žije z menej ako 1,25 USD na deň;

J.  keďže sloboda prejavu a sloboda tlače sú v nebezpečenstve, pretože tým, ktorí podávajú kritické správy o nigérijských orgánoch, hrozí zatýkanie, zastrašovanie, násilie a dokonca aj smrť; keďže skupina Boko Haram opakovane hrozila útokmi na médiá, ktoré o nej negatívne informovali;

K.  keďže v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu, ktorý platil od 14. mája 2013 v štátoch Borno, Yobe a Adamawa, boli veľké časti týchto štátov nedostupné pre humanitárne agentúry, novinárov a reportérov; keďže vláda v niekoľkých oblastiach zrušila mobilné telefonické služby, aby zabránila komunikácii militantov;

L.  keďže EÚ a jej členské štáty opakovane ponúkli Nigérii podporu v jej pokračujúcom úsilí na ochranu občanov, na boj proti terorizmu vo všetkých jeho formách, ako aj na skončenie beztrestnosti za sexuálne násilie;

M.  keďže EÚ 28. mája 2014 zaradila organizáciu Boko Haram a jej vodcu Abubakara Shekaua na zoznam teroristických organizácií, a to v nadväznosti na rozhodnutie OSN vyhlásiť Boko Haram za teroristickú organizáciu, ako aj podľa vzoru ďalších medzinárodných partnerov;

N.  keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay upozornila, že útoky organizácie Boko Haram môžu byť zločinom proti ľudskosti; keďže MTS po predbežnom vyšetrovaní toto varovanie potvrdil, keď došiel k záveru, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že Boko Haram sa dopúšťa zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov;

1.  dôrazne odsudzuje pokračujúcu vlnu ozbrojených a bombových útokov, samovražedných bombových útokov, únosov a iných násilných činov, ktorých sa dopúšťa teroristická sekta Boko Haram proti civilistom, vládnym a vojenským cieľom v Nigérii, na severe i v Abuji, ako aj v Lagose; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie školáčok z mesta Chibok;

2.  vyjadruje najhlbšiu sústrasť rodinám obetí a podporuje úsilie nigérijskej vlády o zastavenie násilia a postavenie zodpovedných osôb pred súd;

3.  vyzýva nigérijskú vládu a orgány, aby spolupracovali s cieľom zaistiť bezpečný návrat dievčat domov, zlepšiť transparentnosť pri záchranných prácach a poskytovať primerané informácie, ako aj lekársku a psychologickú podporu rodinám unesených dievčat, aby sa skončila atmosféra podozrievania;

4.  je veľmi znepokojený, že organizácia Boko Haram sa v rámci svojej krvavej gerilovej kampane aktívne zameriava na ženy a deti, a odsudzuje zjavné porušovanie základných práv, čo potvrdzuje fakt, že Boko Haram bráni mladým dievčatám a chlapcom v prístupe k vzdelaniu;

5.  domnieva sa, že v Nigérii by sa mal v stave ozbrojeného konfliktu aktivovať mechanizmus monitorovania a podávania správ o závažnom porušovaní práv detí a že Detský fond OSN (UNICEF) by mal v súlade so svojím mandátom zvýšiť v tejto oblasti svoje kapacity;

6.  vyjadruje ďalej vážne znepokojenie nad správami o nútených prestúpeniach na islam a zavedení práva šaría ako súčasti stanoveného cieľa organizácie, ktorým je vytvorenie islamského kalifátu v severnej Nigérii;

7.  naliehavo vyzýva nigérijskú vládu a jej sily, aby zachovali zdržanlivosť v boji proti násiliu vzbúrencov a zabezpečili, aby boli všetky snahy o riešenie takéhoto násilia vykonávané v súlade so záväzkami nigérijskej vlády v rámci medzinárodného práva; žiada nigérijské orgány, aby vyšetrili správy o neprimeranom a bezohľadnom násilí vládnych síl vrátane vypaľovania domov a popravy podozrivých z organizácie Boko Haram, alebo dokonca občanov bez zjavnej väzby na organizáciu, a aby postavili páchateľov týchto trestných činov pred súd;

8.  vyzýva nigérijskú vládu, aby bojovala nielen proti vzbure Boko Haram, ale aj proti niektorým z jej základných príčin vrátane zaostalosti, rozsiahlej korupcie, sprenevery peňazí z ropy, radikalizácie a nedostatočných vyhliadok do budúcnosti, a žiada členské štáty, aby pomáhali Nigérii pri riešení týchto problémov;

9.  vyzýva ďalej nigérijské orgány, aby preklenuli ekonomickú priepasť medzi severom a juhom krajiny, a to aj poskytovaním lepšieho vzdelania a služieb zdravotnej starostlivosti na severe, a aby zabezpečili spravodlivé rozdeľovanie ziskov z ropného bohatstva prostredníctvom štátneho rozpočtu s cieľom zaistiť náležitý regionálny rozvoj;

10.  zdôrazňuje predovšetkým, že v záujme ukončenia beztrestnosti, posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv obyvateľstva je dôležitý nezávislý, nestranný a dostupný súdny systém; požaduje preto prijatie opatrení na zlepšenie účinnosti a nezávislosti nigérijského súdneho systému ako prostriedku účinného využívania trestného práva v boji proti terorizmu;

11.  naliehavo vyzýva vládu Nigérie, aby uznala a rešpektovala slobodu tlače a médií a aby novinárom a reportérom umožnila prístup na frontové línie, keďže tlač a médiá môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní zodpovednosti a dokumentovaní porušovania ľudských práv;

12.  opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa zrušenia zákona o (zákaze) manželstva osôb rovnakého pohlavia spolu s oddielmi 214, 215 a 217 nigérijského trestného zákonníka, ktorý by osoby LGBT – štátnych príslušníkov Nigérie aj cudzincov – vystavil vážnemu riziku násilia a zatýkania;

13.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nárastom obchodovania s ľuďmi a zbraňami, s nárastom pašovania drog v regióne a s napojením týchto činností na islamský terorizmus; poukazuje ďalej na prepojenie militantných skupín Boko Haram, AQIM a Al Shabab v tejto nezákonnej činnosti; vyzýva nigérijskú vládu, aby v spolupráci s vládami Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), inými vládami a medzinárodnými agentúrami zlikvidovala tento obchod v rámci úsilia v boji proti šíreniu medzinárodného terorizmu, ako aj zdroje, ktoré ho financujú;

14.  naliehavo vyzýva ESVČ, Radu a Komisiu, aby spolupracovali s OSN a s ďalšími medzinárodnými partnermi s cieľom prerušiť financovanie a obmedziť pohyby organizácie Boko Haram, najmä jej vedenia;

15.  vyzýva ESVČ, Komisiu, členské štáty a medzinárodných partnerov, aby pokračovali v spolupráci s Nigériou, a to aj na prípade školáčok z Chiboku, dvojstranne i prostredníctvom regionálnych štruktúr a štruktúr OSN, v úsilí o uvoľnenie situácie, vo výcviku bezpečnostných síl a vzájomnom poskytovaní spravodajských informácií;

16.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby urýchlene uzavreli stratégiu pre Nigériu na roky 2014 – 2020 a aby stratégia zahŕňala podporu a pomoc zameranú na odstránenie základných príčin vzostupu Boko Haram;

17.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, federálnej vláde Nigérie, inštitúciám Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN, Valnému zhromaždeniu OSN, spolupredsedom Parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0335. (2) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 97.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o Ukrajine (2014/2717(RSP))

P8_TA(2014)0009 RC-B8-0025/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä o destabilizácii východnej Ukrajiny(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré prijali lídri G7 na svojom zasadnutí v Haagu 24. marca 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 17. marca, 14. apríla, 12. mája a 23. júna 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 27. júna 2014,

–  so zreteľom záverečnú správu medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR o predčasných prezidentských voľbách na Ukrajine,

–  so zreteľom na podpísanie záverečných častí Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a na prehĺbenú a komplexnú dohodu zóne voľného obchodu z 27. júna 2014,

–  so zreteľom na správy Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine z 15. mája a 15. júna 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisie NATO – Ukrajina z 1. apríla 2014,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ukrajina naďalej čelí vážnym bezpečnostným, politickým a spoločensko-hospodárskym výzvam; keďže konflikt na východnej Ukrajine predstavuje vážnu prekážku rozvoja a prosperity krajiny;

B.  keďže ruská okupácia a anexia Krymu predstavujú porušenie medzinárodného práva a medzinárodných záväzkov Ruska, ktoré vyplývajú z Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Štatútu Rady Európy a Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách z roku 1994, ako aj dvojstranných záväzkov vyplývajúcich z dvojstrannej zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997;

C.  keďže 25. mája 2014 bol Petro Porošenko zvolený za nového prezidenta Ukrajiny; keďže tieto voľby monitorovala medzinárodná volebná pozorovateľská misia pod vedením OBSE/ODIHR, ktoré sa vyjadrili, že napriek nepriaznivému bezpečnostnému prostrediu na východnej Ukrajine a nezákonnej anexii Krymu zo strany Ruska boli tieto voľby prevažne v súlade s medzinárodnými záväzkami a základné slobody boli dodržané v prevažnej väčšine krajiny;

D.  keďže nový prezident predložil plán s 15 bodmi na mierové urovnanie situácie na východnej Ukrajine, podľa ktorého bude zachovaná zvrchovanosť, územná celistvosť a národná jednota Ukrajiny vďaka amnestii udelenej tým, ktorí sa vzdali a nepáchali ťažké zločiny, vytvoreniu kontrolovaných koridorov pre ústup ruských žoldnierov a začatiu otvoreného dialógu;

E.  keďže prezident Porošenko ako prvý krok vyhlásil na obdobie od 20. do 30. júna 2014 jednostranné prímerie, aby sa umožnili rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a separatistickými silami; keďže jednostranné vyhlásenie prímeria ukrajinskou vládou opakovane porušili hlavne separatisti, čo viedlo k stratám na životoch na oboch stranách;

F.  keďže rada Ruskej federácie schválila 25. júna 2014 rozhodnutie prezidenta Putina zriecť sa práva na vyslanie ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny;

G.  keďže Rada pre zahraničné veci 27. júna 2014 potvrdila analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že Ukrajina splnila všetky referenčné hodnoty prvej fázy akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu a prikročila k jeho druhej fáze;

H.  keďže 27. júna 2014 EÚ a Ukrajina podpísali zvyšné ustanovenia dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o zóne voľného obchodu (AA/DCFTA); keďže touto dohodou sa uznáva túžba ukrajinského ľudu žiť v krajine, ktorá sa riadi európskymi hodnotami, demokraciou a zásadami právneho štátu;

I.  keďže prezident Porošenko sa rozhodol obnoviť protiteroristické operácie s cieľom zdolať separatistické povstanie na východe krajiny potom, ako zlyhalo opatrenie jednostranného prímeria; keďže ukrajinská armáda opäť získala kontrolu nad viacerými mestami na východnej Ukrajine a prinútila povstalcov a žoldnierov stiahnuť sa smerom k Donecku; keďže násilnosti napriek tomu stále pokračujú;

J.  keďže 2. júla 2014 sa ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny stretli v Berlíne a dohodli sa na prijatí opatrení, ktoré povedú k udržateľnému obojstrannému prímeriu na východnej Ukrajine;

K.  keďže prezident Porošenko vyjadril ochotu vyhlásiť aj druhé prímerie na základe splnenia troch podmienok, ktorými sú obojstranné dodržiavanie prímeria, prepustenie všetkých zajatcov a účinná kontrola hranice monitorovaná OBSE;

L.  keďže prezident Porošenko 14. júla 2014 vyhlásil, že príslušníci ruského vojenského personálu bojovali na strane separatistických povstalcov proti ukrajinským silám a že bol použitý nový ruský raketový systém; keďže Rusko podľa zdrojov NATO údajne posielalo rebelom bojové tanky, delostrelectvo a ďalšie zbrane a umožňovalo ruským žoldnierom prechádzať hranice, aby sa pridali k povstaleckým milíciám;

M.  keďže 11. júla 2014 sa v Bruseli uskutočnili konzultácie tretích strán medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom o vykonávaní dohody AA/DCFTA medzi EÚ a Ukrajinou; keďže ide o užitočný proces, ktorý by mohol pomôcť ukončiť rôzne zakorenené presvedčenia tým, že sa objasnia výhody AA/DCFTA a zohľadnia sa oprávnené záujmy všetkých strán;

1.  víta podpísanie zvyšných ustanovení dohody o pripojení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu a je presvedčený, že dohoda bude hybnou silou pre politické a hospodárske reformy, prinesie modernizáciu, posilní zásady právneho štátu a podnieti hospodársky rast; vyjadruje podporu Ukrajine pri pristúpení k dočasnému uplatňovaniu dohody; vyhlasuje, že Európsky parlament čo najskôr dokončí proces ratifikácie dohody; vyzýva členské štáty a Ukrajinu, aby dohodu urýchlene ratifikovali, a čo najskôr tak umožnili jej úplné uplatňovanie; zdôrazňuje, že AA/DCFTA žiadnym spôsobom nesúvisí s integráciou do NATO;

2.  s potešením tiež víta podpísanie dohôd o pridružení a Gruzínskom a Moldavskom, ktoré znamenajú začiatok novej éry v politických a hospodárskych vzťahoch týchto krajín s EÚ; vyzýva na ich urýchlenú ratifikáciu a víta skutočnosť, že moldavský parlament už dohodu ratifikoval; odmieta prijatie „trestných“ obchodných opatrení zo strany Ruska voči tým krajinám, ktoré podpísali dohody o pridružení s EÚ, pretože tieto dohody Rusko neohrozujú; zdôrazňuje, že tieto kroky sú v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a sú politicky motivované, a teda neprípustné;

3.  víta zvolenie Petra Porošenka do úradu prezidenta Ukrajiny v prvom kole spravodlivých a demokratických volieb; poznamenáva, že výsledky volieb naznačujú vysokú podporu obyvateľstva pre európske a demokratické vyhliadky krajiny;

4.  podporuje mierový plán ako zásadnú šancu na deeskaláciu a mier; podporuje rozhodné kroky prezidenta Porošenka na zabezpečenie jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny; víta jeho odhodlanie venovať sa problému systémovej korupcie a zneužívania verejných zdrojov; opätovne zdôrazňuje, že Rusko sa zúčastňuje na vojenskej aktivite a zásobovaní; naliehavo vyzýva Rusko, aby plnilo svoje medzinárodné záväzky, skutočne záväzne pristúpilo k rokovaniam o mierovom urovnaní sporov a využilo svoj skutočný vplyv na zastavenie všetkých násilností;

5.  vyzýva na usporiadanie novej schôdze trojstrannej kontaktnej skupiny, ktorej témou má byť urovnanie na juhovýchode Ukrajiny, a vyjadruje podporu novým formám komunikácie medzi stranami;

6.  zdôrazňuje základné právo ukrajinského ľudu slobodne rozhodovať o hospodárskej a politickej budúcnosti svojej krajiny a opätovne potvrdzuje právo Ukrajiny na sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty OSN; opätovne zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo podporuje jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny; zdôrazňuje, že treba nájsť politické riešenie krízy; naliehavo vyzýva ukrajinské bezpečnostné sily, aby plne dodržiavali medzinárodné humanitárne právo (MHP) a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv (IHRL) pri vykonávaní tzv. protiteroristických operácií a zdôrazňuje potrebu chrániť civilné obyvateľstvo; a vyzýva rebelov a žoldnierov, aby urobili to isté, a aby nepoužívali civilistov ako ľudské štíty; zdôrazňuje, že treba nájsť politické riešenie krízy; naliehavo vyzýva všetky strany, aby preukázali zdržanlivosť a dodržali prímerie, ktoré musí byť čo najskôr vyhlásené a dôsledne realizované;

7.  odsudzuje agresiu Ruska na Kryme ako vážne porušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti podľa medzinárodného práva a odmieta ruskú politiku fait accompli v zahraničných vzťahoch; považuje anexiu Krymu za nezákonnú a odmieta uznať faktickú vládu Ruska na polostrove; víta rozhodnutie zakázať dovoz tovaru z Krymu a Sevastopolu, ktorý nemá ukrajinský certifikát, a nabáda ďalšie krajiny, aby zaviedli podobné opatrenia v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 68/262;

8.  odsudzuje pokračujúce násilnosti a každodenné straty na životoch na východnej Ukrajine, ničenie domovov a majetku a útek tisícov civilistov z oblasti konfliktu do bezpečia; víta dobrú vôľu, ktorú preukázala ukrajinská strana, keď prijala jednostranné prímerie, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že separatisti a žoldnieri tento príklad odmietli nasledovať; vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezpečnosťou radových občanov, ktorí zostávajú uviaznutí v Doneckej a Luhanskej oblasti; vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami životov a nad tým, že medzi obeťami boli zaregistrované i deti; vyjadruje úprimnú sústrasť ich rodinným príslušníkom; odsudzuje všetky útoky na civilné obyvateľstvo a žiada prísne dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva;

9.  vyzýva Rusko na skutočne odhodlanú podporu mierového plánu, prijatie opatrení na účinnú kontrolu vlastnej hranice s Ukrajinou a zastavenie pretrvávajúcich protiprávnych prienikov ozbrojencov, zbraní a techniky, nepriateľských operácií a infiltrácie, na bezodkladné zredukovanie a stiahnutie svojich jednotiek z ukrajinskej hranice a na využitie svojho vplyvu na povstalcov a žoldnierov tak, aby boli prinútení dodržiavať prímerie, zložiť zbrane a stiahnuť sa späť do Ruska cez ústupový koridor, ako sa uvádza v Porošenkovom mierovom pláne, ako prvé, dlho očakávané konkrétne kroky, ktoré by preukázali skutočný záujem Ruska na deeskalácii krízy;

10.  odsudzuje nezákonné zadržiavanie navigátorky ukrajinských leteckých síl Nadje Savčenkovej v Rusku a žiada jej okamžité prepustenie, ako aj prepustenie všetkých zajatcov zadržiavaných na Ukrajine alebo v Rusku;

11.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby posilnili svoju prítomnosť a zvýšili viditeľnosť v mechanizmoch dialógu, ktoré boli vytvorené na vyriešenie krízy, vrátane kontaktnej skupiny;

12.  víta rozšírenie platných sankcií na ďalších 11 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria predstavitelia tzv. povstaleckých orgánov; víta prípravné práce vykonané Radou, ESVČ a členskými štátmi, ktorých cieľom sú ďalšie sankcie voči Rusku, ktoré by mali zahŕňať sankcie v oblastiach hospodárstva, finančného a energetického sektora a embargo na zbrane a technológie dvojakého využitia; žiada kolektívny zákaz predaja zbraní do Ruska a naliehavo vyzýva na jeho vykonávanie dovtedy, kým sa situácia na východnej Ukrajine normalizuje; upozorňuje, že akékoľvek ďalšie kroky Ruska zamerané na destabilizáciu Ukrajiny povedú k ďalším sankciám a budú mať ďalekosiahle dôsledky na vzťahy medzi EÚ a Ruskom;

13.  žiada Radu, aby vyzvala Rusko na splnenie jeho záväzkov v rámci medzinárodného práva a aby uplatnila tretiu fázu sankcií, ak si to situácia bude vyžadovať;

14.  nalieha na Európsku radu, aby prijala súdržnejšiu, ráznejšiu a jednohlasnú stratégiu ku kríze na Ukrajine a k správaniu ruskej vlády, a to aj čo sa týka otázok súvisiacich s energetickou bezpečnosťou EÚ; odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty v tejto súvislosti preukazujú nejednotnosť, a nedostatok solidarity v EÚ;

15.  podporuje obnovené vzájomne dohodnuté prímerie, ktoré by stabilizovalo bezpečnostnú situáciu, viedlo k skutočnej deeskalácii a bolo impulzom pre vykonanie mierového plánu prezidenta Porošenka, ktorý je podmienený obojstranným rešpektovaním prímeria, prepustením zajatcov a účinnou kontrolou hraníc zo strany OBSE; víta najnovšie úspechy ukrajinských síl na východnej Ukrajine a skutočnosť, že sa im opäť podarilo získať kontrolu nad viacerými dôležitými mestami;

16.  rozhodne sa domnieva, že úloha osobitnej monitorovacej misie OBSE by sa mala posilniť po materiálnej i finančnej stránke, aby sa Ukrajina podporila pri zaisťovaní a monitorovaní oblastí pozdĺž svojej hranice;

17.  pripomína ukrajinskej vláde, že je nevyhnutné urýchlene uskutočniť vnútroštátne hospodárske a politické reformy; poukazuje na to, že vnútroštátne reformy by sa nemali začať len vďaka vonkajšiemu tlaku, ale mali by byť založené na masívnej verejnej podpore vytvorenia udržateľných hospodárskych a sociálnych príležitostí prostredníctvom modernizácie krajiny;

18.  požaduje nezávislé a nestranné vyšetrenie smrteľných udalostí a zločinov proti ľudskosti, ku ktorým došlo vo všetkých častiach Ukrajiny od novembra 2013, so zapojením silného medzinárodného prvku a pod dohľadom Rady Európy, a vyvodenie trestnoprávnych dôsledkov voči zodpovedným osobám; je presvedčený, že iba skutočné vyšetrenie týchto zločinov pomôže ukrajinskej spoločnosti a rodinám a priateľom obetí obnoviť dôveru v inštitúcie;

19.  pripomína, že je nevyhnutné ukončiť systematické a štrukturálne obmedzovanie ľudských práv, zlú správu vecí verejných, rozsiahlu korupciu a obrovskú tieňovú ekonomiku na Ukrajine; zdôrazňuje dôležitosť prebiehajúceho procesu ústavnej reformy a význam podpory rozvoja občianskej spoločnosti pri dosahovaní skutočnej participatívnej demokracie, ktorá podporuje a chráni ľudské práva, a zaručovaní spravodlivosti a dobrej správy vecí verejných pre všetkých ľudí vo všetkých regiónoch krajiny, čo prispeje k jej bezpečnosti a stabilite; vyzýva na schválenie antidiskriminačného zákona v súlade s európskymi normami;

20.  zdôrazňuje potrebu budovania dôvery medzi rôznymi komunitami v spoločnosti a vyzýva na tvralo udržateľný proces zmierenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia inkluzívneho vnútroštátneho dialógu a vyhýbania sa propagande, nenávistným prejavom a vyhláseniam, ktoré by mohli ešte viac vyostriť konflikt a to aj z Ruska;

21.  domnieva sa tiež, že najdôležitejšie je začať postupný proces decentralizácie ústrednej moci na regionálne a miestne správy bez narušenia vnútornej rovnováhy právomocí či účinného fungovania štátu;

22.  víta prijatie zákona o verejnom obstarávaní a vyzýva na jeho svedomité uplatňovanie; očakáva bezodkladné zriadenie politicky nezávislej agentúry na boj proti korupcii s právomocou vyšetrovať korupčné správanie;

23.  zdôrazňuje potrebu posilnenia zásad právneho štátu, a to aj prostredníctvom reformy súdnictva, ktorá by prispela k obnoveniu dôvery občanov v súdnictvo, a potrebu odpolitizovania a demilitarizácie štruktúry orgánov presadzovania práva;

24.  víta rozhodnutie vytvoriť na Ukrajine silnú civilnú misiu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; žiada PK/VP a členské štáty o urýchlenie jej vytvorenia; je presvedčený, že táto misia musí mať ambiciózny mandát, aby mohla účinne podporovať Ukrajincov v ich nevyhnutnej a hĺbkovej snahe stabilizovať situáciu v krajine;

25.  opätovne zdôrazňuje podporu zámeru prezidenta Porošenka usporiadať predčasné parlamentné voľby; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto voľby sa musia usporiadať v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie;

26.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv a humanitárnych záležitostí na východnej Ukrajine a na Kryme spôsobenou povstalcami a žoldniermi na podnet Ruska, najmä v súvislosti s mučením, vraždami, zmiznutiami novinárov a aktivistov a braním zajatcov vrátane únosov detí; žiada, aby ukrajinské orgány lepšie chránili civilistov a poskytovali humanitárnu pomoc na postihnutých územiach;

27.  v tejto súvislosti pripomína nedávnu správu Amnesty International a rozhodne odsudzuje únosy, kruté bitky, mučenie, vraždy, mimosúdne popravy a ďalšie vážne zneužívania ľudských práv a porušovania humanitárneho práva voči aktivistom, protestujúcim, novinárom a mnohým ďalším občanom, ktorí sa na konflikte na východe Ukrajiny nezúčastňujú, ku ktorým došlo za uplynulé tri mesiace a ktoré páchali hlavne ozbrojení separatisti a v niektorých prípadoch aj vládne sily; podporuje výzvu adresovanú ukrajinskej vláde, aby vytvorila jednotný a pravidelne aktualizovaný register prípadov oznámených únosov a začala dôsledné a nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení zo zneužitia sily, zlého zaobchádzania alebo mučenia;

28.  zdôrazňuje potrebu nájsť jasné, spravodlivé a stabilné riešenie na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu z Ruska na Ukrajinu, pretože ide o nevyhnutný predpoklad hospodárskeho rozvoja a stability Ukrajiny; domnieva sa, že EÚ by mala aj naďalej zohrávať úlohu pri uľahčovaní dosiahnutia dohody, ktorá Ukrajine umožní platiť konkurenčné, a nie politicky motivované ceny za nákup zemného plynu; zdôrazňuje, že využívanie energetických zdrojov ako nástroja zahraničnej politiky podkopáva dlhodobú dôveryhodnosť Ruska ako spoľahlivého obchodného partnera EÚ a že prijatie ďalších opatrení zameraných na zníženie závislosti EÚ od ruského plynu musí byť prvoradým cieľom;

29.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočný prísun zemného plynu prostredníctvom reverzného toku zo susedných štátov v EÚ; v tejto súvislosti víta memorandum o porozumení, ktoré sa týka spätného toku medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou a malo by zabezpečiť vytvorenie transparentného a spoľahlivého systému prepravy zemného plynu; pripomína strategickú úlohu Európskeho energetického spoločenstva, ktorému v roku 2014 predsedá Ukrajina; víta skutočnosť, že spolupráca s Ukrajinou predstavuje neoddeliteľnú súčasť európskej stratégie energetickej bezpečnosti, ktorú Komisia predstavila v júni 2014;

30.  víta skutočnosť, že Ukrajina nedávno pristúpila k druhej fáze akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu, ktorý opätovne potvrdzuje jej odhodlanie zaviesť nevyhnutný legislatívny, politický a inštitucionálny rámec; vyjadruje pevné presvedčenie, že konečným cieľom by malo byť urýchlené zavedenie bezvízového režimu; medzitým požaduje okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz na úrovni EÚ a členských štátov;

31.  víta skutočnosť, že Komisia vytvorila podpornú skupinu pre Ukrajinu, ktorá zabezpečí všetku potrebnú podporu pre ukrajinské orgány pri vykonávaní politických a hospodárskych reforiem a bude pracovať na uskutočnení „európskeho programu pre reformu“;

32.  kladie dôraz na potrebu brániť európske záujmy a hodnoty a podporovať stabilitu, prosperitu a demokraciu v krajinách na európskom svetadiele;

33.  opakovane potvrdzuje svoj názor, že dohody o pridružení s Ukrajinou a ostatnými krajinami Východného partnerstva nie sú v ich vzťahoch s EÚ konečným cieľom; v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii majú Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – ako ktorýkoľvek iný európsky štát – európske vyhliadky a môžu sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa budú hlásiť k zásadám demokracie, dodržiavania základných slobôd, ľudských práv a práv menšín a zaručia dodržiavanie zásad právneho štátu;

34.  vyzýva svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí (2014/2713(RSP))

P8_TA(2014)0010 RC-B8-0027/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (COM(2010)0193 – C7-0111/2010 – 2010/0115(NLE))(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na závery Rady, ktoré boli prijaté 17. júna 2011 v Luxemburgu, o podpore zamestnanosti mladých ľudí v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o implementácii iniciatívy Príležitosti pre mladých (COM(2012)0727),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 5. decembra 2012 na odporúčanie Rady o zavedení systému záruk pre mladých (COM(2012)0729),

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 7. februára 2013 o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí: možné východiská(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o dodržiavaní základných práv a slobodnom pohybe v EÚ(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o rozšírení spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) (COM(2013)0430 – C7-0177/2013 – 2013/0202(COD))(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o implementácii iniciatívy Príležitosti pre mladých (COM(2012)0727),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí(6),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže nezamestnanosť je hlavnou príčinou nerovnosti, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí dosiahla nebývalú úroveň, a to v priemere 23 % v EÚ ako celku, a keďže nezamestnanosť mládeže je v rámci EÚ rozdelená rovnomerne, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 16 do 25 rokov je v niektorých členských štátoch vyššia než 50 %;

B.  keďže v marci 2014 bolo v 28 členských štátoch EÚ nezamestnaných 5,340 milióna mladých ľudí (do 25 rokov), z ktorých bolo 3,426 milióna v eurozóne;

C.  keďže príčiny nezamestnanosti mládeže sa v rámci EÚ rôznia a môžu zahŕňať hlbšie štrukturálne problémy našich hospodárstiev, ktoré majú vplyv na trhy práce; keďže situácia mladých ľudí nie je identická a problémy, ktorým čelia, sú rôznorodé, pričom niektoré skupiny sú postihnuté neprimerane a potrebujú riešenia, ktoré sú prispôsobené ich situácii;

D.  keďže situácia na trhu práce je obzvlášť ťažká pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň ich vzdelania, keďže sa často dostávajú do situácie, keď sú buď nezamestnaní, alebo získajú len pracovné zmluvy na obmedzený čas, pričom dostávajú nižšie mzdy a majú nižšiu úroveň sociálnej ochrany alebo sú nútení akceptovať neisté pracovné zmluvy či neplatené stáže;

E.  keďže záruka pre mladých ľudí by prispela k splneniu troch cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne aby 75 % obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov malo prácu, aby miera predčasného ukončenia školskej dochádzky nepresiahla 10 % a aby aspoň 20 miliónov ľudí uniklo chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

F.  keďže 7,5 milióna mladých Európanov vo veku od 15 do 24 rokov nie je zamestnaných ani zapojených do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a keďže v EÚ 28 v roku 2012 bolo 29,7 % mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením(7);

G.  keďže vďaka dôrazu na praktické zručnosti sa duálny systém odbornej prípravy a tiež kombinované akademicko-pracovné študijné programy zavedené v niektorých členských štátoch najmä v čase krízy osvedčili, pretože udržiavali miery nezamestnanosti mladých ľudí na nižšej úrovni tým, že formovali zamestnateľnejších mladých ľudí;

H.  keďže súčasné obmedzenie záruky pre mladých ľudí na vek do 25 rokov je nedostatočné, pretože neberie do úvahy 6,8 milióna NEET vo veku od 25 do 30 rokov;

I.  keďže MSP majú dôležitý potenciál z hľadiska tvorby pracovných miest a zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na nové, udržateľné hospodárstvo;

J.  keďže aj napriek tomu, že počet pracovníkov, ktorí sa presťahovali z jedného členského štátu do iného, sa zvýšil zo 4,7 milióna v roku 2005 na 8 miliónov v roku 2008, je to v percentuálnom vyjadrení nárast z 2,1 % na 3,3 % celkovej pracovnej sily;

K.  keďže členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, a to aj finančnou podporou nástrojov financovaných z prostriedkov EÚ, ako je Európsky sociálny fond, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a záruka pre mladých ľudí na programové obdobie 2014 – 2020;

L.  keďže Európska únia vyčlenila 6 miliárd EUR na podporu zamestnanosti ľudí mladších ako 25 rokov;

M.  keďže príčiny nezamestnanosti mladých ľudí nie je možné zredukovať na nepomer medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, pretože sú spojené s otázkami, ako sú nedostatok nových pracovných miest v dôsledku deindustrializácie Európy, využívania externých zdrojov a špekulácií, a túto situáciu ešte zhoršili krízy a úsporné politiky; keďže iba vzdelávanie a odborná príprava nemôže vyriešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí;

N.  keďže akékoľvek opatrenia alebo programy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by mali zahŕňať konzultácie a/alebo spoluprácu všetkých príslušných zainteresovaných strán na patričných úrovniach, najmä sociálnych partnerov a organizácií mládeže;

O.  keďže 20,7 milióna MSP poskytuje viac ako 67 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ, pričom 30 % pripadá na mikropodniky;

P.  keďže MSP a mikropodniky majú veľký potenciál pre tvorbu pracovných miest a poskytujú 85 % všetkých novo vytvorených pracovných miest;

Záruka pre mladých ľudí – zamestnanosť mladých ľudí

1.  upozorňuje, že nedôjde k významnému udržateľnému hospodárskemu rastu v EÚ, pokiaľ sa neznížia nerovnosti, a pripomína, že sa to začína znižovaním nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, a zmierňovaním chudoby;

2.  žiada, aby bolo uplatňovanie záruky pre mladých ľudí účinne monitorované; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny za rok 2014, pokiaľ ide o kvalitu ponúk a nedostatočné poskytovanie aktívnej pomoci skupine NEET, ako aj o administratívnu kapacitu verejných služieb zamestnanosti a absenciu účinného zapojenia všetkých relevantných partnerov, a aby zároveň stanovila najlepšie postupy, ktoré môžu slúžiť ako referenčné kritérium pre zlepšenie programov; požaduje väčšiu transparentnosť pri monitorovaní vykonávania a väčšiu ambicióznosť, pokiaľ ide o zameranie sa na členské štáty, ktoré v tejto oblasti nepreukazujú žiaden pokrok;

3.  vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky právny rámec zavedením minimálnych noriem na vykonávanie záruk pre mladých ľudí vrátane kvality učňovskej prípravy, dôstojnej mzdy pre mladých ľudí a prístupu k službám zamestnanosti, a to aj pre mladých ľudí vo veku od 25 do 30 rokov, v prípade, že existujúce odporúčania týkajúce sa záruk pre mladých ľudí členské štáty nerešpektujú;

4.  žiada, aby sa zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí stalo osobitným cieľom v rámci európskeho semestra; žiada aj o zahrnutie opatrení na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem (NPR); vyzýva Komisiu, aby zavádzanie týchto opatrení dôsledne monitorovala a kontrolovala; v tomto smere požaduje rozsiahle zapojenie Parlamentu v rámci procesu európskeho semestra;

5.  vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlila zavedenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a uverejnila oznámenie o tom, ako bola táto iniciatíva zavedená, a to do konca roku 2014;

6.  nabáda členské štáty, aby zvážili rozšírenie záruky pre mladých ľudí na mladých ľudí vo veku do 30 rokov;

7.  zdôrazňuje potrebu aktívnej, komplexnej a integrovanej politiky v oblasti trhu práce s osobitnými opatreniami pre mladých ľudí;

8.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom preventívnych opatrení proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, respektíve na základe podpory systémov odbornej a učňovskej prípravy (napr. zavedením duálneho vzdelávacieho systému alebo iných, rovnako účinných rámcov), aby vypracovali súhrnné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a aby v plnej miere zaviedli vnútroštátne systémy záruk pre mladých ľudí;

9.  zdôrazňuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by nemala brániť členským štátom vo využívaní Európskeho sociálneho fondu na financovanie širších projektov týkajúcich sa mladých ľudí, najmä v oblasti chudoby a sociálneho začlenenia; vyzýva Komisiu, aby sledovala využívanie finančných prostriedkov z ESF na projekty súvisiace s mládežou;

10.  vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie z prostriedkov EÚ, predovšetkým v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, by sa nemalo používať na nahradzovanie vnútroštátnych opatrení, ale namiesto toho by malo byť využité na poskytovanie dodatočnej podpory mladým ľuďom, a to spôsobom, ktorý dopĺňa a rozširuje vnútroštátne programy podľa rozhodnutia členských štátov;

11.  vyjadruje presvedčenie, že programy EÚ musia poskytovať náležitú pružnosť a umožňovať členským štátom zaviesť individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami a zabezpečiť, aby sa financovanie využívalo v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou mládeže, v ktorých je finančná podpora najviac potrebná, bez toho, aby tým bol ohrozený audit a kontrola;

12.  zdôrazňuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by nemala brániť členským štátom vo využívaní iných programov EÚ, napr. Európskeho sociálneho fondu alebo programu ERASMUS +, na financovanie širších projektov týkajúcich sa mladých ľudí, najmä v oblasti podnikania mladých ľudí, chudoby a sociálneho začlenenia; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty vyčlenili v tejto súvislosti potrebné spolufinancovanie; vyzýva Komisiu, aby sledovala využívanie finančných prostriedkov z ESF na projekty súvisiace s mládežou;

Odborné vzdelávanie a príprava

13.  pripomína, že 6 miliárd EUR vyčlenených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí nepostačuje na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí s trvalým výsledkom; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pri rozhodovaní o povinnom povolebnom prieskume VFR na roky 2014 – 2020, ktorý sa má uskutočniť najneskôr koncom roka 2016, bola záruka pre mladých ľudí prioritou a aby zvýšili svoj podiel rozpočtových prostriedkov pridelených na túto iniciatívu na celé obdobie 2014 – 2020;

14.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo zlepšili systémy odborného vzdelávania a prípravy; zdôrazňuje, že na zlepšenie prechodu zo školy do práce by sa mal stanoviť európsky rámec pre duálne vzdelávanie, a to na základe najlepších európskych postupov v tejto oblasti; ďalej navrhuje, aby sa v celej EÚ využívali „štartovacie programy“, ktoré poskytujú praktické pracovné skúsenosti pre mladých absolventov a tých, ktorí už absolvovali odborné vzdelávanie, pričom ich spoločnosti zamestnávajú na šesť až dvanásť mesiacov s cieľom vyriešiť konkrétny problém so zameraním na inovácie a rozvoj;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali prísne opatrenia na boj proti nezamestnanosti mládeže a skorému vylúčeniu z trhu práce, najmä pomocou preventívnych opatrení proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky alebo odbornej prípravy, alebo učňovského vzdelávania (napr. zavedením duálneho vzdelávacieho systému alebo iného rovnako účinného typu rámcového programu);

16.  vyzýva členské štáty, aby upravili najmä normy pre vzdelávanie a odbornú prípravu pre mladých ľudí, aby sa značne zlepšila ich zamestnateľnosť a životné príležitosti;

17.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali o väčšiu transparentnosť a aby zdokonalili proces uznávania kvalifikácií v rámci Únie, a to najmä prostredníctvom Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Europassu a európskeho kvalifikačného rámca;

18.  zdôrazňuje, že pre mladých ľudí je dôležité získať prierezové zručnosti, napríklad v oblasti IKT, vodcovských schopností, kritického myslenia a jazykových zručností, a to aj prostredníctvom štúdia v zahraničí, s cieľom zlepšiť svoje vyhliadky na trhu práce, prispôsobivosť, pokiaľ ide o budúci vývoj na trhu práce, a aktívnu účasť v spoločnosti;

19.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na sektory s vysokým rastovým potenciálom a potenciálom tvorby pracovných miest a aby prijali opatrenia na uprednostnenie odvetví vied, technológií, inžinierstva a matematiky vo svojich vzdelávacích programoch v záujme zvládnutia očakávaného budúceho vývoja na trhu práce v súlade s potrebou prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nové typy ekonomiky, najmä sociálne podnikanie, spoločné využívanie priestorov (co-working), resp. kolektívne financovanie (crowdsourcing), a aby poskytovali podporné opatrenia pre mládežnícke družstvá a začínajúce podniky v rámci systému sociálneho podnikania;

21.  vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky na podporu rastu, a žiada opatrenia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o európsku stratégiu rastu v oblastiach, v ktorých investície do kľúčových odvetví, napríklad digitálneho trhu, telekomunikačného trhu a spoločného energetického spoločenstva, poskytnú udržateľné pracovné miesta;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že priority Rady, ktoré Európska rada zverejnila 27. júna 2014 ako strategický plán pre EÚ a novú Európsku komisiu, neobsahujú cielené opatrenia a investície na pomoc pri vytváraní kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí;

23.  zdôrazňuje, že plnenie cieľov záruky pre mladých si vyžaduje strategické reformy na dosiahnutie úspešnejšieho prechodu zo školy na pracovný trh;

24.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili a zreformovali svoje úrady práce;

25.  zdôrazňuje, že vzhľadom na predpokladané rýchle zmeny na trhu práce sú dnes viac než kedykoľvek predtým potrebné rozsiahle investície do vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že politiky v oblasti zručností by sa nemali považovať len za prostriedok plnenia potrieb pracovného trhu, ale mali by zohľadňovať aj kompetencie získané v rámci neformálneho vzdelávania, podporovať vykonávanie politík celoživotného vzdelávania a napokon byť súčasťou celostného prístupu k vzdelávaniu;

26.  vyzýva Komisiu a agentúry, ako je Eurofound a Cedefop, aby analyzovali súčasné systémy duálneho odborného vzdelávania a poskytli tieto informácie ostatným členským štátom, ktoré sa o tieto systémy zaujímajú na dobrovoľnej báze, bez toho, aby došlo k zníženiu už existujúcich noriem vzdelávania;

27.  uznáva úlohu rodiny ako účinného systému podpory mladých ľudí, ktorým hrozí nezamestnanosť, chudoba a sociálne vylúčenie;

28.  naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky cezhraničného odborného vzdelávania, orientácie, odbornej praxe a stáží, aby tieto aktivity posilnili a aby lepšie zosúladili ponuku a dopyt po pracovne orientovaných príležitostiach odbornej prípravy pre mladých ľudí, čím sa zvýši mobilita a zamestnateľnosť, a to predovšetkým v pohraničných regiónoch;

29.  víta odporúčanie Rady týkajúce sa rámca kvality pre stáže prijaté 10. marca 2014 a vyzýva členské štáty, aby ho v prospech jeho adresátov bezodkladne vykonali; zdôrazňuje tiež skutočnosť, že programy členských štátov podporujúce a ponúkajúce stáže možno finančne podporovať z európskych fondov;

Nové prostredie pre zamestnanosť

30.  zdôrazňuje, že Európa musí vytvoriť prostredie priaznivé pre MSP, ktoré zahŕňa poskytnutie čo najlepších finančných a právnych podmienok pre začínajúce podniky, keďže celkový počet pracovných miest v MSP v roku 2012 predstavoval 66,5 % všetkých pracovných miest v Európe(8);

31.  opätovne zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rozsiahlu a nenáročnú odbornú prípravu a prístup na internet, ako aj prístup k online informáciám a k digitálnym zručnostiam; v súlade s cieľmi digitálnej agendy vyzýva členské štáty, aby podporili a uľahčili digitalizáciu služieb a možností vzdelávania pre mladých ľudí, aby im umožnili prístup k pracovným miestam v oblasti digitálnych technológií;

32.   zdôrazňuje najnovší trend, ktorým je navracanie výroby a služieb podnikov späť do Európy, a upozorňuje na príležitosti, ktoré tým vznikajú v oblasti vytvárania pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; vyjadruje presvedčenie, že ekonomiky EÚ majú jedinečnú príležitosť urýchliť tento trend relokalizácie;

33.  trvá na tom, že je potrebná reindustrializácia Európy založená na koherentnej stratégii a jej vykonávaní, čo podporí a uľahčí tvorbu politík podporujúcich rast a tvorbu nových pracovných miest;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvoril prepojenie medzi politikami zamestnanosti mládeže a kvalitnými a udržateľnými pracovnými zmluvami s cieľom vyriešiť problém rastúcej štrukturálnej neistoty pracovných miest a podzamestnanosti;

35.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mladí ľudia mali prístup ku kvalitným pracovným miestam, v rámci ktorých sa rešpektujú ich práva vrátane práva na stabilitu a bezpečnosť, a to prostredníctvom takých pracovných miest, ktoré im poskytnú existenčné minimum a sociálnu ochranu a umožnia dôstojný a sebestačný život v istote, a to s cieľom chrániť mladých pracovníkov pred diskrimináciou a vykorisťovaním;

36.  vyjadruje presvedčenie, že mladí podnikatelia a MSP orientované na rast sú nevyhnutnými subjektmi z hľadiska inovácií a vytvárania pracovných miest;

37.  domnieva sa, že podniky budú môcť vytvárať nové pracovné miesta a zamestnávať viac ľudí, iba ak hospodárske prostredie podnecuje rast a ak sa môžu spoľahnúť na kvalifikovanú pracovnú silu;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa ich prístup k mladým ľuďom a zamestnanosti zakladal na právach; zdôrazňuje, že najmä v časoch krízy sa musí zachovať kvalitatívny aspekt práce pre mladých ľudí a že v rámci vynakladaného úsilia sa musia zohľadňovať predovšetkým základné pracovné normy a ďalšie normy týkajúce sa kvality práce, ako je pracovný čas, sociálne zabezpečenie a ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci; zdôrazňuje, že treba skoncovať s diskrimináciou na základe veku;

39.  zdôrazňuje význam uznávania a rešpektovania rozličných sociálnych a hospodárskych systémov zavedených v rámci členských štátov;

40.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali a presadzovali mechanizmy mobility, najmä portál EURES, ktorý uľahčuje hľadanie zamestnania v iných členských štátoch;

41.  vyzýva členské štáty, aby naplno využívali verejné služby zamestnanosti s cieľom zabezpečiť vyváženosť ponuky voľných pracovných miest a dopytu po nich, ako aj požadovanej kvalifikácie medzi členskými štátmi;

42.  vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala iniciatívy, ako aj iné formy spolupráce so súkromným sektorom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

43.  vyzýva Európsku komisiu, aby sa ujala vedúceho postavenia v iniciatíve na reindustrializáciu Európy posilnením priemyselnej konkurencieschopnosti bez prílišného regulačného zaťaženia podnikov a uľahčením vytvárania pracovných miest, bojom proti nezamestnanosti a rozšírením škály možností pre mladých ľudí začať samostatne podnikať alebo nájsť si zamestnanie;

44.  odporúča, aby sa pri každom budúcom hodnotení príslušných programov ESF v oblasti zamestnanosti mladých ľudí zo strany Európskej komisie prihliadalo nielen na náklady a počet účastníkov, ale aby sa v reálnych číslach posúdil aj vplyv na trh pracovných miest pre mladých ľudí z dlhodobého hľadiska a stanovili priority, pokiaľ ide o porozumenie tomu, ako a prečo sú určité opatrenia úspešné;

45.  vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a MSP, zaviedli priaznivé daňové politiky, vytvorili priaznivejšie prostredie pre súkromné investície a zamerali sa v boji proti nezamestnanosti na otázku neprimerane represívnych právnych predpisov v oblasti konkurzu; MSP tvoria veľký podiel európskeho hospodárstva a ich postavenie môže byť kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní rýchleho a trvalo udržateľného zotavenia sa z hospodárskej krízy a pri vytváraní nových pracovných miest, a to aj pre mladých ľudí;

46.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a sektorom vzdelávania na všetkých úrovniach s cieľom lepšie prepojiť učebné osnovy s požiadavkami pracovného trhu;

47.  zdôrazňuje, že európska ekonomika potrebuje, aby sa vyvinulo úsilie o posilnenie voľného pohybu a pracovnej mobility v EÚ, a nie zavádzanie príslušných obmedzení, a vyzýva členské štáty na zabezpečenie voľného pohybu všetkých občanov a pracovníkov, aby sa umožnil rozvoj skutočného pracovného trhu Únie, odstránili sa prekážky a aby sa pracovníkom EÚ poskytla možnosť presťahovať sa do oblastí, kde je dopyt po ich zručnostiach; zdôrazňuje, že sloboda pohybu je základným právom; zároveň zdôrazňuje, že mladí ľudia by mali mať aj možnosť prístupu k pracovným príležitostiam vo svojich spoločenstvách;

48.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí medzi znevýhodnenými skupinami, prioritne prístupu a začleňovaniu do trhu práce a presadzovaniu politík prístupu a začleňovania, pretože zamestnanosť je kľúčom k úspešnému začleneniu;

49.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty musia splniť špecifické potreby mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to tým, že im poskytnú tie správne nástroje a podporné služby, aby vytvorili prostredie rovnosti a aktívne zvýšili zamestnateľnosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na pracovnom trhu a v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

50.  zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na podporu podnikania, predovšetkým medzi mladými ľuďmi a absolventmi, podporu absolventských stáží a umiestňovania v malých podnikoch a mikropodnikoch, čo mladým ľuďom umožní získať lepšie skúsenosti v oblasti podnikania a zvýšiť povedomie o príležitostiach a schopnosť založiť si vlastný podnik;

51.  zdôrazňuje, že vzhľadom na dôsledky krízy pre mladých ľudí je v záujme zlepšenia ich situácie potrebný pevnejší záväzok a lepšie monitorovanie zo strany členských štátov; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby sa na otázku nezamestnanosti mladých ľudí zamerali počas nasledujúceho neformálneho zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) 17. a 18. júla 2014 v Miláne a aby namiesto vyhlásení prijali opatrenia a politiky;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 116. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0365. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0037. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0435. (5) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0016. (7) Eurostat: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=yth_incl_010&lang=en. (8) Správa http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/files/supporting-documents/2013/annual-report-smes-2013_en.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o situácii v Iraku (2014/2716(RSP))

P8_TA(2014)0011 RC-B8-0059/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, a najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v Iraku(1),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku, a najmä závery z 23. júna 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého signatárom je aj Irak,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery, prijaté 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(3), svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch Európskej únie a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(4) a svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ pre Irán(5),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Irak naďalej bojuje s vážnymi politickými, bezpečnostnými a sociálno-ekonomickými problémami a keďže politická scéna je extrémne roztrieštená a poznačená násilím a sektárskou politikou, čo vážne bráni naplneniu oprávnenej túžby irackého ľudu po mieri, prosperite a skutočnom prechode k demokracii; keďže Irak čelí najvážnejšej vlne násilia od roku 2008;

B.  keďže Islamský štát (IŠ) – predtým Islamský štát v Iraku a Levante, ktorý sa odštiepil od džihádistickej al-Kájdy – dobyl časti severozápadného Iraku vrátane druhého najväčšieho irackého mesta Mosulu a následne došlo k mimosúdnym popravám irackých občanov, zavedeniu prísneho výkladu práva šaría, zničeniu šiítskych, sufických, sunnitských a kresťanských miest na konanie bohoslužieb a svätýň a k ďalším krutostiam páchaným na civilnom obyvateľstve;

C.  keďže zaniknutie hraníc medzi Sýriou a Irakom poskytlo pre IŠ príležitosť na posilnenie svojej prítomnosti v oboch krajinách; keďže postup IŠ bol tolerovaný alebo dokonca podporovaný časťou sunnitského obyvateľstva, ktoré sa zbavilo ilúzií, a bývalými prívržencami strany BAAS; keďže 29. júna 2014 bolo oznámené, že IŠ vyhlásil na území, ktoré ovláda v Iraku a Sýrii, „kalifát“ alebo „Islamský štát“ a jeho vodca Abdu Bakr al-Bagdádí sa vyhlásil za kalifa;

D.  keďže IŠ si zabezpečil významný zdroj príjmov rabovaním bánk a podnikov na území, ktoré kontroluje, ovládnutím šiestich naftových polí v Sýrii vrátane sýrskeho najväčšieho naftového poľa al-Umar blízko hraníc s Irakom a získavaním finančných prostriedkov od bohatých darcov, najmä v Saudskej Arábii, Katare, Kuvajte a Spojených arabských emirátoch;

E.  keďže rýchly rozmach IŠ odhalil krehkosť irackej armády a inštitúcií, ktoré sužuje korupcia, sektárstvo a politika vylúčenia vlády premiéra Nurího al-Málikího, čo viedlo k výraznému odcudzeniu sunnitov a iných menšín v Iraku;

F.  keďže vojenské jednotky kurdskej regionálnej vlády prevzali kontrolu nad mnohoetnickým mestom Kirkúk v polovici júna 2014, čím sa po desaťročia sporné územie bohaté na ropu začlenilo do kurdskej provincie, a keďže kurdská vláda oznámila plány na referendum kurdského obyvateľstva s cieľom získať nezávislosť od Iraku;

G.  keďže EÚ uznala záťaž pre región Kurdistan a regionálnu vládu Kurdistanu, ktorí prijali veľký počet osôb vysídlených v rámci krajiny;

H.  keďže 30. apríla 2014 sa v Iraku konali parlamentné voľby, kde väčšinu získal blok premiéra Núrího al-Málikího „Právny štát“; keďže úradujúcej vláde v Iraku sa nepodarilo vytvoriť inkluzívnejšiu spoločnosť; keďže rastie počet výziev, ktoré žiadajú, aby sa al-Málikí neusiloval o tretí mandát ako predseda vlády a aby sa namiesto toho vytvorila skutočne inkluzívna vláda; keďže šiítský náboženský vodca ajatolláh Sistání vyzval všetky iracké strany, aby urýchlene dosiahli konsenzus o takejto vláde, ale novozvolenému irackému parlamentu sa to doteraz nepodarilo;

I.  keďže Spojené štáty americké, Rusko a Iránska islamská republika sa zaviazali podporiť vládu Iraku, keďže prezident Hasan Rúhaní oznámil pripravenosť spolupracovať s USA v boji proti hrozbe IŠ v Iraku, pričom extrémistické sunnitské ozbrojené skupiny v regióne vrátane IŠ v uplynulých rokoch získali ideologickú podporu od subjektov v Saudskej Arábii a niektorých krajinách Perzského zálivu;

J.  keďže stovky zahraničných bojovníkov, z ktorých mnohí pochádzajú z členských štátov EÚ, sa údajne zúčastnili bojov spoločne s IŠ; keďže títo občania EÚ sú vládami členských štátov považovaní za bezpečnostné riziko;

K.  keďže podľa odhadu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) je v strednom a severnom Iraku 1,2 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a 1,5 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc; keďže vzostup IŠ vyvolal humanitárnu krízu, najmä masívne vysídlenie civilného obyvateľstva; keďže EÚ sa rozhodla zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 12 miliónov EUR;

L.  keďže iracká ústava zaručuje rovnosť všetkým občanom, ako aj administratívne, politické, kultúrne a vzdelanostné práva rôznych národností; keďže iracká vláda nesie zodpovednosť za zaručenie týchto práv, blaha a bezpečnosti všetkých obyvateľov;

M.  keďže existujú správy o zámernom zameraní sa na ženy a dievčatá v Iraku a o únosoch, znásilneniach a nútených sobášoch s ozbrojencami Islamského štátu a iných ozbrojených skupín; keďže podľa správu organizácie Human Rights Watch z 12. júla 2014 iracké bezpečnostné sily a milície pridružené k vláde zrejme nezákonne popravili najmenej 255 väzňov za posledný mesiac v akte zjavnej pomsty za zabíjanie, ktorého sa dopúšťali bojovníci Islamského štátu;

N.  keďže až 10.000 osôb z prevažne kresťanských spoločenstiev z Qaraqoshu (tiež známy ako al- Hamdánijá), historického asýrskeho mesta, utieklo zo svojich domovov 25. júna 2014 po tom, čo mínometné strely dopadli v blízkosti mesta; keďže od roku 2003 pravdepodobne aspoň polovica irackých kresťanov opustila krajinu; keďže podľa organizácie Open Doors International počet kresťanov v irackom obyvateľstve výrazne klesol z 1,2 milióna na začiatku 90. rokov na 330 000 až 350 000 v súčasnosti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou v Iraku; dôrazne odsudzuje útoky IŠ proti irackým občanom a irackému štátu, ktoré vedú k mimosúdnym popravám, zavedeniu prísneho výkladu práva šaría, ničeniu miest na konanie bohoslužieb a historického, kultúrneho a umeleckého dedičstva regiónu a k ďalším krutostiam; varuje, že extrémne protišiítske a protikresťanské názory IŠ zvýšia riziko sektárskych vrážd v masovom meradle, ak by sa IŠ umožnilo udržať sa na území, ktoré zabral, a ďalej sa rozširovať;

2.  dôrazne odsudzuje útoky zamerané na civilné ciele vrátane nemocníc, škôl a miest na konanie bohoslužieb, ako aj používanie popráv a sexuálneho násilia v konflikte; zdôrazňuje skutočnosť, že páchatelia týchto činov by nemali zostať nepotrestaní; je hlboko znepokojený humanitárnou krízou a masívnym vysídľovaním civilného obyvateľstva;

3.  podporuje iracké orgány v boji proti terorizmus IŠ a iných ozbrojených/teroristických skupín, ale zdôrazňuje, že riešenie bezpečnosti musí byť spojené s udržateľným politickým riešením zahŕňajúcim všetky zložky irackej spoločnosti a vyriešenie ich oprávnených sťažností; ďalej zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu sa musia rešpektovať ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; naliehavo žiada iracké bezpečnostné sily, aby konali v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a s ohľadom na záväzky Iraku v rámci medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a základných slobôd; vyzýva irackú vládu a všetkých politických lídrov, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pre všetkých irackých občanov, a najmä pre príslušníkov zraniteľných skupín a náboženských komunít;

4.  bez výhrad odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia IŠ, že zriadilo kalifát v oblastiach, ktoré kontrolujú, a odmieta myšlienku akýchkoľvek jednostranných zmien medzinárodne uznávaných hraníc silou, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody ľudí na územiach kontrolovaných Islamským štátom;

5.  zdôrazňuje, že na IŠ sa vzťahuje zbrojné embargo a zmrazenie aktív uložené rezolúciami BR OSN č. 1267 (1999) a 1989 (2011), a vyzdvihuje dôležitosť rýchlej a účinnej realizácie týchto opatrení;

6.  domnieva sa, že voľby v Iraku, ktoré sa konali 30. apríla 2014, predstavujú príležitosť na vytvorenie skutočne reprezentatívnej vlády s inkluzívnym programom; víta zvolenie nového hovorcu irackého parlamentu 15. júla 2014; naliehavo vyzýva politických lídrov, najmä premiéra Núrího al-Málikího, aby zabezpečili urýchlené zostavenie inkluzívnej vlády; zdôrazňuje, že takáto vláda by mala riadne reprezentovať politickú, náboženskú a etnickú rozmanitosť irackej spoločnosti, a to s cieľom zastaviť krviprelievanie a fragmentáciu krajiny

7.  vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby prispeli k úsiliu na podporu bezpečnosti a stability v Iraku, a najmä nabáda irackú vládu, aby sa zblížila so sunnitskou menšinou a zreorganizovala armádu inkluzívnym, nesektárskym a nestraníckym spôsobom;

8.  vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie všetkých činností oficiálnych alebo súkromných subjektov zameraných na propagáciu a šírenie extrémnych islamistických ideológií slovami a činmi; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým EÚ, aby uľahčili regionálny dialóg o problémoch, ktorým čelí Blízky východ, a aby zahrnuli všetky významné strany, najmä Irán a Saudskú Arábiu;

9.  zdôrazňuje, že EÚ by mala vypracovať komplexný politický prístup k regiónu, a najmä to, že Irán, Saudskú Arábiu a ďalšie štáty Perzského zálivu je potrebné zahrnúť ako základných hráčov do každého úsilia o zmiernenie napätia v Sýrii a Iraku;

10.  zdôrazňuje potrebu dodržiavať ľudské práva a základné slobody v tomto čase krízy, najmä slobodu prejavu, slobodu tlače a digitálne slobody;

11.  berie na vedomie oznámenie regionálnej vlády Kurdistanu o referende o nezávislosti; žiada však parlament a prezidenta irackého Kurdistanu Masúda Barzáního, aby presadil inkluzívny proces vo vzťahu k právam nekurdských menšín žijúcich v provincii;

12.  vyjadruje znepokojenie nad správami o stovkách zahraničných bojovníkov vrátane občanov členských štátov Európskej únie, ktorí sa pripojili k vzbure IŠ; ďalej vyzýva k medzinárodnej spolupráci s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti akýmkoľvek jednotlivcom podozrivým zo zapojenia sa do teroristických činov;

13.  víta rozhodnutie, ktoré 19. júna 2014 prijala EÚ zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 12 miliónov EUR;

14.  opätovne potvrdzuje záväzok EÚ posilniť vzťahy s Irakom, a to aj uplatňovaním dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom; vyzýva Radu, aby aj naďalej pomáhala Iraku pri presadzovaní demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a to aj v nadväznosti na skúsenosti a úspechy misie EUJUST LEX-Irak; podporuje tiež úsilie UNAMI a osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre Irak o pomoc irackej vláde pri posilňovaní jej demokratických inštitúcií a procesov, presadzovaní zásad právneho štátu, uľahčovaní regionálneho dialógu, zlepšovaní poskytovania základných služieb a zabezpečovaní ochrany ľudských práv;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0171. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0023. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0207. (4) Ú. v. EÚ C 247 E, 17.8.2012, s. 1. (5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o vyhrotení násilia medzi Izraelom a Palestínou (2014/2723(RSP))

P8_TA(2014)0012 RC-B8-0071/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pretrvávajúci konflikt spôsobuje tragické straty na životoch a neprijateľné utrpenie civilného obyvateľstva oboch zúčastnených strán;

B.  keďže Bezpečnostná rada OSN vo svojom vyhlásení z 12. júla 2014 vyjadrila vážne obavy, pokiaľ ide o krízu týkajúcu sa Gazy, vyzvala na zmiernenie situácie, obnovenie pokoja a prímeria z novembra 2012, ako aj na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane ochrany civilných osôb, pričom vyjadrila svoju podporu opätovnému začatiu priamych rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi s cieľom dosiahnuť komplexnú mierovú dohodu, ktorej základným riešením bude vytvorenie dvoch štátov;

C.  keďže Egypt navrhol 14. júla 2014 plán prímeria, ktorý izraelská vláda schválila;

D.  keďže Hamas je Európskou úniou označovaný za teroristickú organizáciu;

E.  keďže palestínsky prezident Mahmúd Abbás požiadal OSN, aby Palestínu umiestnila pod „medzinárodnú ochranu“ pre zhoršujúcu sa situáciu v Gaze;

F.  keďže pre všetky strany zapojené do konfliktu v plnej miere platí medzinárodné a humanitárne právo vrátane štvrtého ženevského dohovoru;

G.  keďže priame mierové rozhovory medzi stranami boli pozastavené a všetko nedávne úsilie o obnovu rokovaní stroskotalo; keďže EÚ vyzvala strany, aby podnikli kroky, ktoré povedú k vytvoreniu atmosféry dôvery potrebnej na zabezpečenie zmysluplných rokovaní, aby sa zdržali opatrení, ktoré oslabujú dôveryhodnosť procesu, a aby zabránili provokáciám;

1.  žiada o ukončenie raketových útokov na Izrael z pásma Gazy, ktoré musí skupina Hamas a iné ozbrojené skupiny v Gaze bezodkladne zastaviť, ako aj o ukončenie izraelských vojenských zásahov voči pásmu Gazy;

2.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad kritickou situáciou v pásme Gazy a v Izraeli; vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch civilných obyvateľov vrátane mnohých žien a detí; odsudzuje vraždy troch izraelských tínedžerov z 12. júna a vraždu palestínskeho tínedžera z 2. júla 2014, ktoré boli jednotne odsúdené; vyjadruje sústrasť rodinám všetkých nevinných obetí;

3.  zdôrazňuje, že občania Izraela aj Palestíny majú právo žiť v mieri a v bezpečí; zdôrazňuje, že všetky strany musia plne rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a že úmyselné zameriavanie sa na nevinné civilné obyvateľstvo, ktoré je podľa medzinárodného práva vojnovým zločinom, ako aj ničenie civilnej infraštruktúry je neospravedlniteľné;

4.  vyzýva na okamžité zmiernenie konfliktu prostredníctvom dohody o prímerí medzi obidvomi stranami a na okamžité ukončenie všetkých prejavov násilia, ktoré ohrozujú životy civilistov; víta všetko úsilie o dojednanie trvalého prímeria medzi stranami a vyzýva PK/VP a členské štáty, aby vystupňovali diplomatický tlak na podporu týchto krokov;

5.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, a najmä Bezpečnostnú radu OSN, aby čo najskôr dospelo k primeranému riešeniu súčasnej krízy; nabáda kľúčových regionálnych aktérov, konkrétne Egypt a Jordánsko, aby pokračovali v svojom úsilí o zmiernenie situácie; víta rozhodnutie egyptských orgánov otvoriť hraničný priechod v Rafahu s cieľom uľahčiť prístup humanitárnej pomoci do Gazy a umožniť prechod palestínskych civilistov;

6.  potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, teda bezpečného izraelského štátu a s ním susediaceho nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu, ktorých občania by vedľa seba žili v mieri a bezpečí, čo by viedlo k odstráneniu blokády pásma Gazy; opätovne zdôrazňuje, že spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi možno dosiahnuť jedine nenásilnými prostriedkami;

7.  v tomto duchu žiada, aby obidve strany aj medzinárodné spoločenstvo vyvíjali zodpovedné a dôveryhodné úsilie s cieľom obnoviť priame mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínou a dosiahnuť v ich rámci konkrétne výsledky; opätovne naliehavo vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v rámci úsilia zameraného na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knessetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade, parlamentu a vláde Egypta a parlamentu a vláde Jordánska.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie (2014/2724(RSP))

P8_TA(2014)0013 RC-B8-0066/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, najmä na článok 5, podľa ktorého je trestný čin agresie jedným z hlavných trestných činov v rámci jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na zmeny Rímskeho štatútu, ktoré boli prijaté na hodnotiacej konferencii v Kampale (Uganda) v roku 2010, a najmä na rezolúciu RC/Res. 6, ktorá sa týka trestného činu agresie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP a na odkaz na zmeny z Kampaly,

–  so zreteľom na revidovaný akčný plán prijatý 12. júla 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2011/168/SZBP,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí,(2)

–  so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na 9. správu Medzinárodného trestného súdu pre Organizáciu Spojených národov 2012/2013,

–  so zreteľom na výsledky 25. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v apríli 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Latinskoamerického parlamentu z 19. a 20. októbra 2013 o podpore Medzinárodného trestného súdu a ratifikácii zmien z Kampaly (AO/2013/07XXIX);

–  so zreteľom na rezolúciu zhromaždenia zmluvných štátov Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu z 27. novembra 2013 o posilnení Medzinárodného trestného súdu a zhromaždenia zmluvných štátov, ktorá zahŕňa výzvu pre budúce zmluvné štáty, aby ratifikovali štatút v znení zmien, výzvu pre všetky zmluvné štáty, aby zvážili ratifikáciu zmien a uznanie nedávnych ratifikácií zmien viacerými zmluvnými štátmi (ICC-ASP/12/Res. 8),

–  so zreteľom na príručku s názvom Ratifikácia a vykonávanie zmien z Kampaly týkajúcich sa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorú vypracovala stála misia Lichtenštajnského kniežatstva pri OSN, Svetový inštitút pre prevenciu agresie (Global Institute for the Prevention of Aggression) a Lichtenštajnský inštitút pre sebaurčenie na Princetonskej univerzite (Liechtenstein Institute on Self-Determination at Princeton University),

–  so zreteľom na Svetový deň medzinárodnej spravodlivosti, ktorý pripadá na 17. júla a ktorým sa oslavuje pokrok dosiahnutý smerom k väčšiemu zodpovedaniu sa za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže členské štáty EÚ boli od vzniku Medzinárodného trestného súdu jeho vytrvalými stúpencami, poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a súčasne podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť tohto súdu;

B.  keďže Parlament 17. novembra 2011(3) uvítal prijatie zmien Rímskeho štatútu z Kampaly vrátane zmien týkajúcich sa trestného činu agresie a vyzval všetky členské štáty, aby ich ratifikovali a začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

C.  keďže Parlament 18. apríla 2012 následne prijal uznesenie(4) a vyzval Radu a Komisiu, aby využili svoju medzinárodnú autoritu v záujme zabezpečenia a posilnenia univerzálnosti Rímskeho štatútu pri medzinárodne dohodnutom definovaní aktov agresie, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom;

D.  keďže zmeny Rímskeho štatútu z Kampaly týkajúce sa trestného činu agresie ratifikovalo najmenej 30 zmluvných štátov a rozhodnutie, ktoré sa má prijať po 1. januári 2017 dvojtretinovou väčšinou zmluvných štátov, umožní vytvorenie trvalého systému medzinárodnej trestnej zodpovednosti tým, že sa agresia bude považovať za trestný čin;

E.  keďže 122 štátov je zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

F.  keďže doteraz 14 zmluvných štátov ratifikovalo zmeny z Kampaly o trestnom čine agresie vrátane ôsmich členských štátov EÚ, a to Belgicka, Chorvátska, Cypru, Estónska, Nemecka, Luxemburska, Slovenska a Slovinska; keďže najmenej 35 zmluvných štátov v súčasnosti aktívne pracuje na ratifikácii zmien týkajúcich sa trestného činu agresie a ďalšie sa zaviazali ich ratifikovať;

G.  keďže 8. mája 2012 bolo Lichtenštajnsko prvou krajinou, ktorá ratifikovala zmeny týkajúce sa trestného činu agresie spolu so zmenami článku 8 (vojnové zločiny), ktoré boli prijaté v roku 2010 na hodnotiacej konferencii Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorá sa konala v Kampale (Uganda);

H.  keďže štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, môžu ratifikovať Rímsky štatút vrátane zmien z Kampaly, a tým prispieť k aktivácii jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie;

I.  keďže zmeny z Kampaly sú v plnom súlade s Chartou Organizácie Spojených národov v tom zmysle, že podľa nich sa za trestný čin považujú iba najzávažnejšie formy nezákonného použitia sily, konkrétne tie formy, ktoré svojim charakterom, závažnosťou a rozsahom zjavne porušujú Chartu OSN;

J.  keďže jurisdikcia Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispeje k fungovaniu právneho štátu na medzinárodnej úrovni a k medzinárodnému mieru a bezpečnosti tým, že bude odrádzať od nezákonného použitia sily a teda proaktívne prispievať k predchádzaniu takýmto trestným činom a k upevneniu trvalého mieru;

K.  keďže ratifikácia zmien z Kampaly štátmi aj aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispejú k ukončeniu beztrestnosti páchateľov takéhoto trestného činu;

L.  keďže ratifikácia zmien z Kampaly a aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispejú k ochrane ľudských práv tým, že za trestný čin sa nimi vyhlasuje čin agresie, ktorý často spúšťa kauzálnu reťaz hrubého porušovania ľudských práv a vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

M.  keďže kriminalizáciou činov agresie sa takisto ochráni právo na život bojovníkov, ktorí sú nezákonne vyslaní do vojny, ako aj bojovníkov napadnutého štátu, čím sa odstráni nedostatok Rímskeho štatútu a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa v súčasnosti zameriavajú výlučne na ochranu civilistov a ďalších kategórií „chránených osôb“;

N.  keďže aktivácia jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie prispeje k univerzálnosti Rímskeho štatútu, pretože niektoré štáty môžu mať záujem o ratifikáciu celého Rímskeho štatútu vrátane zmien z Kampaly, čo bude slúžiť aj ich vnútroštátnemu politickému cieľu – brániť nezákonnému použitiu sily proti nim;

1.  opätovne vyjadruje plnú podporu činnosti Medzinárodného trestného súdu pri pomoci ukončiť beztrestnosť páchateľov najvážnejších zločinov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo;

2.  vyzýva Európsku úniu, aby prijala spoločnú pozíciu k trestnému činu agresie a k zmenám z Kampaly;

3.  zdôrazňuje dôležitosť zásady všeobecnej platnosti Rímskeho štatútu a naliehavo vyzýva Úniu, aby stála v popredí pri presadzovaní nadobudnutia účinnosti zmien z Kampaly týkajúcich sa trestného činu agresie a podporila súčasné snahy o dosiahnutie tohto cieľa; ďalej aby podporila členské štáty pri ratifikácii zmeny a aby po dosiahnutí žiadaného počtu 30 ratifikácií následne pozitívne podporila rozhodnutie zhromaždenia štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, aktivovať jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu v oblasti trestného činu agresie;

4.  zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať Medzinárodný trestný súd, ratifikáciu Rímskeho štatútu so zmenami a ratifikáciu oboch zmien z Kampaly vo všetkých vonkajších činnostiach Únie vrátane prostredníctvom osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva (OZEÚ) a delegácií EÚ na mieste, ako aj vrátane technickej pomoci štátom, ktoré sa snažia o ratifikáciu a/alebo implementáciu; v tejto súvislosti vyzýva Úniu a členské štáty, aby obnovili záväzky voči Medzinárodnému trestnému súdu a jeho podporu vrátane v oblasti financií;

5.  vyzýva EÚ, aby sa zaviazala, že bude bojovať proti genocíde, zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom a trestnému činu agresie, a žiada, aby sa boj proti beztrestnosti v prípade závažného porušenia ľudských práv stal pre EÚ a jej členské štáty prioritou v oblasti vonkajšej činnosti; vyzýva PK/VP, aby zintenzívnila snahy pri podpore implementácie noriem medzinárodného humanitárneho práva vo všeobecnosti a ich dodržiavaní, a to aj v prípade neštátnych ozbrojených skupín;

6.  vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene zosúladili vnútroštátne právne predpisy s definíciami zmien z Kampaly a s ďalšími záväzkami vyplývajúcimi z Rímskeho štatútu, aby tak členské štáty EÚ mohli uskutočňovať vnútroštátne vyšetrovanie a stíhanie trestných činov a spolupracovať so súdom;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a predsedovi Medzinárodného trestného súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 78. (2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115. (3) Prijaté texty, P7_TA(2011)0507. (4) Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.