Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o žiadosti o zbavenie imunity Any Gomesovej (2014/2045(IMM))

P8_TA(2014)0046 A8-0025/2014

Európsky parlament

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Any Gomesovej, ktorú 18. júna 2014 podal zástupca generálneho prokurátora Portugalskej republiky v súvislosti s trestným konaním v 2. sekcii Oddelenia vyšetrovania a trestného konania v Lisabone (ref. NUIPC 8773/13.4TDLSB) a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 3. júla 2014,

–  po vypočutí Any Gomesovej v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0025/2014),

A.  keďže zástupca generálneho prokurátora Portugalskej republiky odovzdal žiadosť o zbavenie imunity Any Gomesovej, ktorú podal štátny prokurátor Oddelenia vyšetrovania a trestného konania v Lisabone v súvislosti s údajne urážlivými výrokmi pani Gomesovej počas televíznej debaty; keďže žiadosť bola podaná, aby sa mohlo začať trestné stíhanie proti pani Gomesovej a aby mohla byť vypočutá v rámci tohto konania;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

C.  keďže v článku 6 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností;

D.  keďže Súdny dvor uznal, že vyhlásenie poslanca, ktoré urobil mimo Európskeho parlamentu, môže predstavovať názor vyjadrený v rámci výkonu jeho úloh, ako je uvedené v článku 8 protokolu, pričom zastával názor, že dôležité je nie miesto, kde je vyhlásenie urobené, ale povaha a obsah vyhlásenia;

E.  keďže v moderných demokraciách sa politické debaty konajú nielen v Parlamente, ale aj prostredníctvom komunikačných médií, od tlačových vyhlásení po internet;

F.  keďže v uvedenom televíznom vysielaní Ana Gomes hovorila ako poslankyňa Európskeho parlamentu, keď diskutovala o otázkach, v prípade ktorých zastávala záujmy na európskej úrovni, ako vidno okrem iného aj podľa otázok na písomné zodpovedanie Komisii, ktoré predložila na plenárnej schôdzi;

G.  keďže tým, že upozornila na rozhodnutie portugalskej vlády o privatizácii lodeníc Viana do Castelo, ktoré viedlo aj k vyšetrovaniu Európskej komisie o porušení pravidiel EÚ o štátnej pomoci, vykonávala svoj mandát poslankyne Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol nezbaviť Anu Gomesovú imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Portugalskej republiky a Ane Gomesovej.

(1) Rozsudok z 12. mája 1964 vo veci 101/63, Wagner proti Fohrmannovi a Krierovi (Zbierka 1964, s. 387); rozsudok z 10. júla 1986 vo veci 149/85, Wybot proti Faureovi a iným (Zbierka 1986, s. 2391); rozsudok z 15. októbra 2008 vo veci T-345/05, Mote proti Parlamentu (Zbierka 2008, s. II-2849); rozsudok z 21. októbra 2008 v spoločných veciach C-200/07 a C-201/07, Marra proti De Gregoriovi a Clementovi (Zbierka 2008, s. I-7929); rozsudok z 19. marca 2010 vo veci T-42/06, Gollnisch proti Parlamentu (Zbierka 2010, s. II-1135); rozsudok zo 6. Septembra 2011 vo veci C-163/10, Patriciello (Zbierka 2011, s. I-7565).)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/007 IE/Andersen Ireland, Írsko) (COM(2014)0616 – C8-0173/2014 – 2014/2098(BUD))

P8_TA(2014)0047 A8-0024/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0616 – C8‑0173/2014),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3)(MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0024/2014),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Írsko predložilo žiadosť EGF/2014/007 IE/Andersen Ireland o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 171 pracovníkov v spoločnosti Andersen Ireland Limited, ktorej činnosť patrí podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 32 (Výroba šperkov, bižutérie a podobných predmetov), počas referenčného obdobia od 21. októbra 2013 do 21. februára 2014;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  poznamenáva, že írske orgány predložili žiadosť podľa intervenčných kritérií stanovených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF a odchylne od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), v ktorom sa stanovuje limit aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte;

2.  súhlasí s Komisiou, že výnimočné okolnosti, ktoré uvádzajú írske orgány, konkrétne vážny dosah prepúšťania na regionálnu zamestnanosť a miestne a regionálne hospodárstvo, odôvodňujú výnimku zo stanoveného limitu 500 prepustených pracovníkov podľa článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF, a že Írsko je preto oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

3.  konštatuje, že írske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 16. mája 2014 a že Komisia sprístupnila svoje hodnotenie 3. októbra 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za menej než päť mesiacov;

4.  domnieva sa, že prepustenie 171 pracovníkov v spoločnosti Andersen Ireland Limited súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, keďže objem dovozu v priebehu štyroch rokov (2008 – 2012) štvornásobne presiahol výrobu šperkov v EÚ, pričom 95 % týchto dovezených šperkov pochádza z Ázie;

5.  konštatuje, že ide o prvú žiadosť o príspevok z EGF týkajúcu sa pracovníkov prepustených v odvetví výroby šperkov, bižutérie a podobných predmetov, ktoré trpí tiež nárastom online predaja a ktoré by mohlo byť ešte viac oslabené;

6.  konštatuje, že toto prepúšťanie povedie k ďalšiemu zvýšeniu nezamestnanosti v regióne, keďže spoločnosť Andersen Ireland bola hlavným zamestnávateľom v tejto prevažne vidieckej oblasti, v ktorej bola miera nezamestnanosti (39,3 %) už dvakrát vyššia než národný priemer (19 %);

7.  konštatuje, že okrem prepustených pracovníkov sa írske orgány rozhodli poskytnúť personalizované služby spolufinancované z EGF 138 mladým osobám vo veku do 25 rokov, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (osoby NEET), čím sa zvýši počet príjemcov v cieľovej skupine, ktorých účasť na opatreniach sa očakáva, na 276; vyjadruje obavy nad neistým spôsobom identifikácie cieľovej skupiny osôb NEET; vyzýva írske orgány, aby nezabúdali na sociálne kritériá a zabezpečili, aby boli pri výbere príjemcov podpory z EGF v plnej miere zohľadnené zásady nediskriminácie a rovnakých príležitostí;

8.  pripomína, že navrhované činnosti by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali rozdiely medzi potrebami prepustených pracovníkov a osôb NEET;

9.  očakáva osobitný zoznam finančných opatrení pre cieľovú skupinu osôb NEET v rámci preskúmania v polovici trvania;

10.  konštatuje, že odborná príprava, ktorá je k dispozícii pre osoby NEET, by mala byť inkluzívna a mala by zahŕňať všetky spoločenské vrstvy vrátane znevýhodnených skupín;

11.  víta skutočnosť, že írske orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 21. októbra 2013, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

12.  konštatuje, že cieľom koordinovaného balíka personalizovaných služieb, ktorý má byť spolufinancovaný, bude otvoriť cestu k čo najväčšiemu množstvu pracovných príležitostí v oblasti, v ktorej je málo rozvíjajúcich sa odvetví alebo výrobných závodov, čo si bude vyžadovať výrazné zvýšenie kvalifikácie prepustených pracovníkov;

13.  poukazuje na skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol navrhnutý na základe konzultácií s cieľovými príjemcami pomoci a ich zástupcami, ako aj so sociálnymi partnermi, pričom víta zámer vytvoriť konzultačné fórum ako doplnok činnosti útvaru pre koordináciu EGF s cieľom poskytnúť prepusteným pracovníkom možnosť priebežne prispievať k vykonávaniu programu EGF;

14.  víta zriadenie kancelárie útvaru pre koordináciu EGF v priamej blízkosti postihnutej oblasti, ktorá bude slúžiť ako jednotné kontaktné miesto pre pracovníkov a osoby NEET;

15.  víta skutočnosť, že sa uskutočnil miestny deň otvorených dverí určený dotyčným prepusteným pracovníkom a osobám NEET, ktorého cieľom bolo predstaviť škálu možností podpory v rámci programu a umožniť potenciálnym príjemcom pomoci z EGF diskutovať o rôznych možnostiach s poskytovateľmi služieb;

16.  konštatuje, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť prepusteným pracovníkom, pozostávajú z týchto opatrení, ktoré spoločne tvoria koordinovaný balík personalizovaných služieb: profesijné poradenstvo a pomoc pri plánovaní kariérneho postupu, granty EGF na odbornú prípravu, programy odbornej prípravy a stredoškolského vzdelávania, programy vysokoškolského vzdelávania, podpora odbornej prípravy v rámci siete skillsnets, podpora podnikania/samostatnej zárobkovej činnosti, podpora príjmov vrátane príspevkov na výdavky za kurzy;

17.  víta myšlienku opatrenia podporujúceho odbornú prípravu v rámci siete skillsnets v rámci navrhovaných opatrení, kde sa odborná príprava zameriava na opätovné začlenenie do zamestnania v spoločnostiach pôsobiacich v rovnakom priemyselnom odvetví či zemepisnej oblasti;

18.  konštatuje, že opatrenia na podporu príjmov budú prísne obmedzené na maximálnu sumu vo výške 35 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, ako je to vymedzené v nariadení o EGF;

19.  konštatuje, že odhady súm, ktoré majú byť pridelené na podporu podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, nie sú dostatočne jasné; domnieva sa, že počet skutočných príjemcov sa môže v porovnaní s odhadmi líšiť, čo by viedlo k rozdielnemu rozdeleniu odhadovaných celkových nákladov; poukazuje na významnú úlohu miestnych podnikateľských združení pri poskytovaní „mäkkých služieb“ (tzv. soft services) a „tvrdej podpory“ (tzv. hard support), a najmä pokiaľ ide o hodnotenie životaschopnosti podnikateľských návrhov a prideľovanie podpory až do maximálnej výšky 15 000 EUR;

20.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

21.  víta skutočnosť, že sa v rámci prístupu k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní budú dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/007 IE/Andersen Ireland z Írska)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2014/877/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/009 EL/Sprider Stores, Grécko) (COM(2014)0620 – C8-0183/2014 – 2014/2107(BUD))

P8_TA(2014)0048 A8-0023/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0620 – C8‑0183/2014),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3)(MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0023/2014),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a čo najrýchlejšie a najúčinnejšie dostupná v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže grécke orgány predložili 6. júna 2014 žiadosť EGF/2014/009 EL/Sprider Stores v nadväznosti na prepustenie 761 pracovníkov spoločnosti Sprider Stores S.A., ktorá pôsobila v hospodárskom odvetví patriacom podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 47 (Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov);

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  konštatuje, že grécke orgány predložili žiadosť podľa intervenčného kritéria v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, známeho tiež ako kritérium hospodárskej krízy, v ktorom sa požaduje, aby bolo prepustených aspoň 500 pracovníkov alebo skončilo činnosť samostatne zárobkovo činných osôb za referenčné obdobie štyroch mesiacov v podniku v jednom členskom štáte vrátane prepustených pracovníkov alebo skončenej činnosti samostatne zárobkovo činných osôb u jeho dodávateľov a následných výrobcov;

2.  konštatuje, že grécke orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 6. júna 2014, pričom náležite zohľadnili viaceré prínosy tohto hodnotného rozpočtového nástroja, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 7. októbra 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za obdobie menej než päť mesiacov;

3.  súhlasí s Komisiou, že intervenčné kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Grécko je preto oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

4.  súhlasí s tým, že udalosti, ktoré spôsobili prepúšťanie, menovite: pokles disponibilného príjmu domácností – v dôsledku zvýšenia daňového zaťaženia, zníženia platov (súkromných aj verejných zamestnancov) a zvyšovania nezamestnanosti – čo malo za následok prudký pokles kúpnej sily, a radikálne zníženie úverov pre podniky a jednotlivcov v dôsledku nedostatku hotovosti v gréckych bankách, sú spojené s hospodárskou krízou a že Grécko má preto nárok na príspevok z EGF;

5.  konštatuje, že maloobchodný sektor bol doteraz predmetom ďalších troch žiadostí o príspevok z EGF, ktoré sa tiež zakladali na celosvetovej finančnej a hospodárskej kríze; v tejto súvislosti odporúča Komisii, aby vyhodnotila výsledky ďalších troch žiadostí o príspevok z EGF s cieľom určiť programy reintegrácie, ktoré dosiahli najlepšie výsledky;

6.  konštatuje, že toto prepúšťanie povedie k ďalšiemu zvýšeniu miery nezamestnanosti v krajine, ktorá narástla už v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a je najvyššia spomedzi všetkých členských štátov; víta však skutočnosť, že za posledné mesiace prestala miera nezamestnanosti rásť;

7.  konštatuje, že okrem 761 prepustených pracovníkov poskytnú grécke orgány personalizované služby spolufinancované z EGF aj 550 mladým ľuďom , ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (osoby NEET), ktorí nedosiahli vek 30 rokov ku dňu predloženia žiadosti, vzhľadom na to, že v 682 prípadoch boli prepustení pracovníci v regiónoch na úrovni NUTS 2, ktoré sú oprávnené v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

8.  konštatuje, že s cieľom vymedziť cieľovú skupinu osôb NEET použijú grécke orgány konkrétne kritériá zodpovedajúce kritériám, ktoré sú súčasťou gréckeho plánu vykonávania záruky pre mladých ľudí (okrem iného riziko vylúčenia, príjem domácnosti, úroveň vzdelania, trvanie nezamestnanosti), ako aj prejavenie záujmu; konštatuje, že po prvýkrát sa v žiadosti podľa nového nariadenia o EGF poskytujú informácie o výbere osôb NEET, ktoré budú zahrnuté do podporných opatrení; vyzýva grécke orgány, aby nezabúdali na sociálne kritériá a zabezpečili, aby boli pri výbere príjemcov podpory z EGF v plnej miere zohľadnené zásady nediskriminácie a rovnakých príležitostí;

9.  nazdáva sa, že informačné a propagačné činnosti podporované v rámci tejto žiadosti o príspevok z EGF by mali viesť k zvýšenému povedomiu o prínose EGF a mali by tiež úspešne osloviť mladých nezamestnaných ľudí a tak uľahčiť výberové konanie prostredníctvom vyjadrenia záujmu;

10.  víta skutočnosť, že grécke orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 1. septembra 2014, pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

11.  konštatuje, že grécke orgány uviedli, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách so zástupcami cieľových príjemcov a federáciou súkromných zamestnancov v Grécku a že o navrhnutej žiadosti sa rokovalo v máji 2014 na dvoch zasadnutiach so sociálnymi partnermi, s ktorými sa konzultovalo o rôznych otázkach týkajúcich sa obsahu integrovaného balíka opatrení; ďalej odporúča Komisii, aby zhodnotila obsah a očakávaný výstup integrovaného balíka personalizovaných služieb v kontexte hodnotenia podľa odseku 5 s cieľom určiť najlepšie postupy pre budúce opatrenia;

12.  konštatuje, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť prepusteným pracovníkom, ako aj 550 osobám NEET, pozostávajú z týchto opatrení, ktoré spoločne tvoria koordinovaný balík personalizovaných služieb: profesijné poradenstvo a podpora kariérneho plánovania, vzdelávanie, rekvalifikácia a odborná príprava, príspevky na založenie podnikov, príspevky na hľadanie zamestnania a odbornú prípravu, príspevky na mobilitu; konštatuje, že cieľom týchto služieb je pomôcť cieľovej skupine príjemcov určiť ich vlastné zručnosti a vytvoriť reálny kariérny plán a že sú podmienené ich aktívnou účasťou na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

13.  pripomína, že navrhované opatrenia by mali byť prispôsobené tak, aby zohľadňovali rozdiely medzi potrebami prepustených pracovníkov a vybraných osôb NEET;

14.  poznamenáva, že maximálna oprávnená suma 15 000 EUR sa poskytne 200 vybraným pracovníkom a osobám NEET ako príspevok na založenie vlastného podniku; zdôrazňuje, že cieľom tohto opatrenia je podporovať podnikanie poskytnutím finančného príspevku na uskutočniteľné podnikateľské iniciatívy, čo by malo viesť k vytvoreniu ďalších pracovných miest v strednodobom horizonte; konštatuje, že táto maximálna suma, ktorá sa môže poskytnúť, sa poskytne po splnení osobitných podmienok a na základe životaschopnosti podporovaných začínajúcich podnikov;

15.  konštatuje, že opatrenia na podporu príjmov budú prísne obmedzené na maximálnu sumu vo výške 35 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, ako je to vymedzené v nariadení o EGF; a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

16.  víta skutočnosť, že sa v rámci prístupu k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní budú dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

17.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/009 EL/Sprider Stores z Grécka)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2014/879/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (09828/2014 – C8-0130/2014 – 2014/0083(NLE) – 2014/2817(INI))

P8_TA(2014)0049 A8-0022/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09828/2014),

–  so zreteľom na návrh Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (17903/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom, ako aj s článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0130/2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou(1),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 13. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v krajinách Východného partnerstva, a najmä uznesenia z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva(3) a zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny(4),

–  so zreteľom na program pridruženia medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou, ktorý Rada pre spoluprácu schválila 26. júna 2014 a ktorý nahradil akčný plán európskej susedskej politiky z 22. februára 2005,

–  so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0022/2014),

A.  keďže Moldavská republika dosiahla v posledných pár rokoch vďaka politickému odhodlaniu svojej vlády značný pokrok, pokiaľ ide o reformy a posilnenie vzťahov s EÚ;

B.  keďže pokračujúca kríza na Ukrajine, nezákonná anexia Krymu a úloha, ktorú zohráva Rusko, predstavujú vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť a zmenili geopolitické usporiadanie; keďže toto má vplyv aj na vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou;

C.  keďže Východné partnerstvo vytvorilo zmysluplný politický rámec na prehĺbenie vzťahov, zrýchlenie politického združovania a podporovanie hospodárskej integrácie medzi EÚ a Moldavskou republikou – dvomi subjektmi, ktoré spájajú silné zemepisné, historické a kultúrne väzby, a to presadzovaním politických a sociálno-ekonomických reforiem a uľahčovaním zbližovania, najmä v súvislosti s ruskými hospodárskymi sankciami a destabilizujúcimi krokmi proti Moldavskej republike;

D.  keďže Moldavská republika ratifikovala dohodu o pridružení vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) 2. júla 2014 a niektoré jej ustanovenia sa predbežne uplatňujú od 1. septembra 2014, pričom členské štáty ju ešte neratifikovali;

E.  keďže uzavretie dohody o pridružení nie je samotným cieľom, ale súčasťou širšieho procesu podporovania európskej perspektívy Moldavskej republiky z politického, hospodárskeho a spoločenského hľadiska; keďže zavedenie bezvízového režimu pre moldavských občanov, uzatvorenie dohôd v oblastiach letectva, poľnohospodárstva, civilnej ochrany o zapojení sa Moldavskej republiky do činnosti agentúr a programov EÚ a o spolupráci v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a, čo je najdôležitejšie, podpísanie Dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom sú konkrétnym prejavom tohto procesu; keďže na tento účel je nevyhnutné vykonávanie všetkých dohôd;

F.  keďže predseda vlády Moldavskej republiky Jurij Leanca zverejnil vyhlásenie o zámere Moldavska podať v roku 2015 žiadosť o členstvo v EÚ;

G.  keďže konsenzus vo veľkej časti politického spektra v otázke vzťahov medzi EÚ a Moldavskou republikou a ich priorít môže preto prispieť k lepšiemu a rýchlejšiemu plneniu programu pridruženia v záujme moldavských občanov;

H.  keďže inkluzívny a participatívny národný dialóg a konštruktívny prístup na všetkých úrovniach štátnej správy a spoločnosti sú pre všetky regióny a národnostné menšiny potrebné na to, aby zohrávali aktívnu úlohu v rozhodovacom procese;

I.  keďže výrazná informačná a komunikačná kampaň v EÚ aj v Moldavskej republike môže prispieť k tomu, aby občania lepšie pochopili spoločné výhody vyplývajúce z dohody o pridružení a DCFTA;

J.  keďže regionálne štruktúry vrátane Parlamentného zhromaždenia Euronest sú ďalším fórom, ktoré slúži na výmenu skúseností, informácií a najlepších postupov v súvislosti s plnením programu pridruženia;

K.  keďže konkrétne projekty na budovanie energetickej infraštruktúry môžu priniesť konkrétne výsledky pre občanov z hľadiska energetickej bezpečnosti a klesajúcich nákladov na energiu pre obyvateľstvo, ako aj plnenia cieľov Energetického spoločenstva;

L.  keďže obchodné obmedzenia Ruskej federácie vzťahujúce sa na konkrétne moldavské výrobky tvrdo postihli miestnych výrobcov a celé hospodárstvo Moldavskej republiky;

M.  keďže Rusko začiatkom tohto roka zorganizovalo vojenské cvičenia v Podnestersku, ktoré je odtrhnutým regiónom Moldavska; keďže podnesterský parlament zopakoval svoju žiadosť, aby mu Moskva umožnila pripojiť sa k Ruskej federácii;

N.  keďže vytvorenie DCFTA medzi EÚ a Moldavskou republikou je jedným z najvýznamnejších vzájomných prínosov dohody a má nesporný význam pre rast obchodu a hospodárstva, vytváranie pracovných miest, prosperitu a stabilitu v Moldavskej republike;

O.  keďže vytvorením DCFTA s EÚ sa posilní prístup Moldavskej republiky na trh EÚ, čím vzniknú nové príležitosti na rozvoj a rast a z čoho budú mať priamy prospech moldavské podniky a obyvatelia; keďže EÚ bude ťažiť z plynulejších obchodných tokov a lepších podmienok investovania v Moldavskej republike;

P.  keďže DCFTA obsahuje viaceré ustanovenia zamerané na reformu obchodno-právnych predpisov a politík v oblasti obchodu Moldavskej republiky v súlade s acquis EÚ a na jeho základe, čo umožní zmodernizovať hospodárstvo krajiny a vytvoriť lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, a to aj pre malé a stredné podniky;

Q.  keďže bez výraznej administratívnej podpory zo strany odborníkov EÚ je pre akúkoľvek moldavskú vládu veľmi ťažké vykonávať dohodnutú aproximáciu právnych predpisov k acquis EÚ;

R.  keďže udelením autonómnych obchodných preferencií a predtým preferencií VSP+ EÚ už poskytla moldavskému hospodárstvu významné výhody a mala by v budúcnosti krajinu naďalej podporovať;

S.  keďže silnejšie politické a hospodárske väzby zabezpečia väčšiu stabilitu a prosperitu pre celý európsky kontinent; keďže takáto spolupráca je založená na spoločných hodnotách, pokiaľ ide o ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu, a je inšpirovaná našou predstavou o jedinečnej hodnote každej osoby;

T.  keďže dohoda o pridružení a súvisiace postupné začleňovanie Moldavskej republiky do politík EÚ by nemali vylučovať Moldavskú republiku z jeho tradičných historických a ekonomických väzieb s ďalšími krajinami regiónu, ale naopak, mali by vytvárať podmienky na to, aby táto krajina mohla v plnej miere ťažiť z vlastného potenciálu;

1.  s potešením víta podpísanie dohody o pridružení ako výrazný prejav uznania reformného úsilia a ambícií moldavského národa a moldavských orgánov, ako aj výrazného pokroku dosiahnutého v uplynulom období; víta ďalšiu pomoc, ktorú Komisia sprístupnila v roku 2014 prostredníctvom mechanizmu „more for more“ (viac za viac), ako uznanie tohto pozitívneho vývoja v prioritných oblastiach; berie na vedomie, že dohoda o pridružení je významným krokom vpred vo vzťahoch medzi EÚ a Moldavskou republikou a predstavuje záväzok, pokiaľ ide o politické združenie a hospodársku integráciu; zdôrazňuje preto, že úplné vykonávanie je kľúčové; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie pristúpili k ratifikácii dohody o pridružení;

2.  zdôrazňuje, že podpísanie a ratifikácia dohody o pridružení nepredstavujú konečný cieľ vo vzťahoch medzi EÚ a Moldavskou republikou, a poukazuje na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Moldavská republika, ako každý iný európsky štát, európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

3.  zdôrazňuje, že dohoda o pridružení sa vzťahuje na celé medzinárodne uznané územie Moldavskej republiky a prináša výhody celému obyvateľstvu; zdôrazňuje preto potrebu riešiť včas a náležitým spôsobom sociálne dôsledky súvisiacich reforiem; vyzýva Moldavskú republiku, aby zabezpečila zakotvenie a pevné zakorenenie reforiem v inštitucionálnom rámci; zdôrazňuje potrebu komplexnej informačnej kampane zameranej na verejnosť, ktorej predmetom budú ciele a obsah dohody o pridružení a priame a konkrétne výhody, ktoré občanom prinesie plnenie programu pridruženia;

4.  víta program pridruženia, ktorý obsahuje konkrétne kroky a podmienky na dosiahnutie všeobecných cieľov dohody o pridružení a ktorý by mal byť usmerňujúcim rámcom pre vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou;

5.  zdôrazňuje, že Moldavská republika aj EÚ by sa mali zúčastňovať na vykonávaní programu a že priority, ktoré sú v ňom stanovené, by mali mať primeranú technickú a finančnú podporu, aby moldavskí občania mohli čo najskôr pocítiť výhody vyplývajúce z pridruženia; vyzýva Komisiu, aby sa pri plánovaní financovania pre Moldavskú republiku riadila týmito prioritami; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť absorpčnú kapacitu v Moldavskej republike, aby sa zabezpečilo efektívne vykonávanie projektov a využívanie finančných prostriedkov; poukazuje na význam posilnenia mechanizmu hospodárenia, transparentnosti a zodpovednosti na účel monitorovania absorpcie a využívania finančných prostriedkov EÚ; vyzýva strany, aby určili potreby v oblasti odbornej prípravy, ktoré si vyžaduje zabezpečenie toho, aby Moldavská republika mohla plniť svoje záväzky vyplývajúce z dohody o pridružení a z programu pridruženia;

6.  zdôrazňuje význam posilnenia stability, nezávislosti a efektívnosti inštitúcií zodpovedných za zaručenie demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ako aj konsolidácie systému ochrany ľudských práv a základných slobôd; v tejto súvislosti berie na vedomie význam predchádzajúcich krokov smerujúcich k reforme, ako sú posilnenie autonómie systému vymenúvania sudcov, s reprezentatívnym zložením ústrednej volebnej komisie, a zvýšenie efektívnosti a posilnenie nezávislosti kontrolného úradu;

7.  vyzýva moldavské orgány, aby zabezpečili, že blížiaci sa volebný proces bude prebiehať podľa najprísnejších európskych a medzinárodných noriem, a aby prijali potrebné opatrenia na uľahčenie účasti Moldavčanov žijúcich v zahraničí; naliehavo vyzýva orgány, aby úzko spolupracovali s OBSE/ODIHR a Benátskou komisiou Rady Európy a zaoberali sa ich odporúčaniami; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú politické subjekty a strany, a potrebu prijať účinné právne predpisy, ktoré zabezpečia transparentnosť financovania strán; zaväzuje sa, že zabezpečí prítomnosť volebných pozorovateľov a vyšle svoju vlastnú misiu pre pozorovanie volieb s cieľom pozorovať parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 30. novembra 2014;

8.  poznamenáva, že je potrebné zmeniť článok 78 moldavskej ústavy o voľbe prezidenta s cieľom zamedziť opätovnému vzniku inštitucionálnej patovej situácie, ktorá by spomalila tempo reforiem; naliehavo žiada, aby sa každá ústavná reforma vykonávala v konzultácii s Benátskou komisiou a príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami;

9.  s uspokojením berie na vedomie pokrok, ktorý orgány Moldavskej republiky dosiahli pri plnení európskeho programu reforiem vrátane reformy súdnictva a polície, na ktoré sa poukazuje v správe Komisie z 27. marca 2014, reštrukturalizácie protikorupčného rámca, plnenia akčného plánu v oblasti ľudských práv a akčného plánu na podporu Rómov, pokračujúceho dialógu s Tiraspolom a ďalších náročných regulačných a odvetvových reforiem;

10.  berie na vedomie doteraz dosiahnutý pokrok; vyzýva orgány, aby pokračovali v efektívnom plnení národného akčného plánu v oblasti ľudských práv s osobitným dôrazom na ľudské práva rómskych občanov;

11.  zdôrazňuje potrebu venovať sa s novou intenzitou reforme súdneho systému, zaručiť jeho nezávislosť a nezávislosť systémov presadzovania práva a zabezpečiť prijatie ústavných ustanovení týkajúcich sa nezávislého súdnictva, rovnosti pred zákonom a základných občianskych práv; zdôrazňuje, že treba zintenzívniť boj proti korupcii na všetkých úrovniach okrem iného tým, že sa bude v plnom rozsahu vykonávať legislatívny balík prijatý v roku 2013 a že sa zlepšia výsledky vyšetrovaní protikorupčných orgánov; vyzýva moldavské orgány, aby zabezpečili nezávislosť, úplné fungovanie, riadne financovanie a personálne obsadenie mechanizmov, ktoré sú súčasťou systému boja proti korupcii, najmä národného strediska pre boj proti korupcii a národného strediska integrity, a aby zabezpečili, že sa nebudú neprípustne ovplyvňovať;

12.  vyzýva moldavské orgány, aby zlepšili transparentnosť a zodpovednosť riadenia verejných financií, privatizačného procesu a vo verejnom obstarávaní s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných, rovnaký prístup a spravodlivú hospodársku súťaž a ďalej posilniť dohľad nad bankovým odvetvím;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné riadne a úplne vyšetriť všetky obvinenia z porušovania ľudských práv, a najmä riešiť problém beztrestnosti a efektívne stíhať páchateľov za zlé zaobchádzanie a mučenie; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vládnym orgánom poskytovala pomoc na riadne riešenie takéhoto porušovania pomocou potrebných právnych nástrojov a sociálnych mechanizmov zameraných na predchádzanie takýmto trestným činom, a na úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou s cieľom pomáhať im pri plnení a upevňovaní úlohy pri ochrane ľudských práv;

14.  zdôrazňuje význam právnych predpisov v oblasti boja proti diskriminácii pre zabezpečenie rovnosti a ochrany všetkých menšín, najmä príslušníkov etnických a náboženských menšín a skupín LGBT, a vyzýva moldavské orgány, aby odstránili všetky zostávajúce diskriminačné ustanovenia; zdôrazňuje význam novej Rady pre prevenciu a odstránenie diskriminácie a zabezpečenie rovnosti pri uplatňovaní zákona na zabezpečenie rovnosti z roku 2012;

15.  vyzýva vládu, aby poskytla primerané mechanizmy monitorovania a finančné zdroje potrebné na uplatňovanie právnych záruk pre všetky národnostné menšiny a rozšírenie rozsahu vzdelávania v materinskom jazyku pre príslušníkov národnostných a jazykových menšín; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby vláda viedla dialóg s predstaviteľmi všetkých etnických menšín a poskytovala technickú a finančnú podporu na zlepšenie infraštruktúry na autonómnom území Gaugazska a v okrese Taraklia;

16.  opakuje, že je potrebné posilniť a presadzovať slobodu a pluralitu médií a zabezpečiť neutralitu médií vo vlastníctve štátu, a zároveň podporovať nezávislé médiá; vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkom transparentnosti vlastníctva médií a koncentrácie vlastníctva prostriedkov masovej komunikácie, čo oslabuje pluralitu mediálnej scény; naliehavo preto žiada orgány, aby podporovali konkurenčnejší mediálny trh a zabezpečili, že všetky zodpovedné agentúry v mediálnej oblasti budú plniť európske normy týkajúce sa slobody a plurality médií;

17.  víta kapitolu 27 v Dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou, ktorá je zameraná konkrétne na spoluprácu pri ochrane a podpore práv dieťaťa, a vyzýva obe strany, aby podporovali plnenie príslušných ustanovení programu o pridružení;

18.  plne podporuje bezvízový režim pre moldavských občanov, pričom pripomína, že Moldavská republika bola prvým východným partnerom, ktorý dosiahol tento cieľ; vyzýva moldavské orgány, aby naďalej šírili informácie o právach a povinnostiach týkajúcich sa liberalizácie vízového režimu;

19.  berie na vedomie zlepšenie kapacít colných služieb a pohraničnej stráže a pokračujúce vytyčovanie hraníc s Ukrajinou; víta prácu hraničnej podpornej misie EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM) a konštruktívnu spoluprácu moldavských orgánov;

20.  vyzýva Kišiňov a Comrat, aby pokračovali v konštruktívnej spolupráci v duchu dôvery a inkluzívneho dialógu v záujme úspešného plnenia dohody o pridružení a vytvorenia politického prostredia umožňujúceho ďalší pokrok na európskej ceste;

21.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v profesionalizácii a depolitizácii ústrednej a miestnej verejnej správy, pretože to takisto veľkou mierou prispeje k úplnému plneniu dohody o pridružení; vyzýva Moldavskú republiku, aby stratégiu decentralizácie uplatňovala inkluzívnym spôsobom; poukazuje na význam efektívnosti miestnych obecných orgánov a primeranej infraštruktúry pre rozvoj vidieckych oblastí, čo je predpokladom znižovania miery vyľudňovania vidieka;

22.  víta politické odhodlanie plniť požiadavky dohody o pridružení a vyslovuje krajine uznanie za vynaložené úsilie o modernizáciu; uvedomuje si však, že treba ďalej konsolidovať demokratické inštitúcie, a povzbudzuje vládu Moldavskej republiky, aby pokračovala v intenzívnom úsilí o uskutočňovanie potrebných opatrení; je presvedčený, že pre európske ambície Moldavska majú prvoradý význam politická stabilita a trvalý konsenzus týkajúci sa reforiem, najmä pokiaľ ide o právny štát a nezávislosť štátnych inštitúcií;

23.  očakáva, že plnenie dohody o pridružení/DCFTA prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju a hladkej integrácii moldavského hospodárstva do svetových trhov, čím sa podnieti jeho modernizácia a vytvoria lepšie pracovné podmienky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytovala Moldavsku pomoc a poradenstvo o tom, ako má v krátkom čase účinne riešiť problémy prispôsobovania sa, okrem iného formou spolupráce s odborovými organizáciami a miestnou podnikateľskou komunitou;

24.  naďalej zdôrazňuje potrebu transparentného obchodného a investičného prostredia, vhodnej regulačnej reformy a pokračovania privatizačného procesu, aby sa posilnila konkurencieschopnosť hospodárstva Moldavskej republiky, povzbudili sa priame zahraničné investície a zabezpečila sa udržateľnosť opatrení prijatých na účel riešenia štrukturálnych hospodárskych problémov; zdôrazňuje, že treba rozšíriť hodnotové reťazce v poľnohospodárstve ako predpoklad ekonomického a sociálneho rozvoja;

25.  vyjadruje Moldavskej republike uznanie za odhodlanie a oddanosť, pokiaľ ide o budovanie užších hospodárskych vzťahov s EÚ tým, že bude vykonávať hĺbkové, komplexné a nákladné ekonomické reformy; vyjadruje pevné presvedčenie, že DCFTA bude mať dlhodobý priaznivý vplyv na hospodárstvo Moldavskej republiky a prispeje tak k zvýšeniu kvality života jeho občanov;

26.  zdôrazňuje, že podmienkou úspechu DCFTA je rýchle, dôsledné a účinné plnenie záväzkov obomi stranami, ktoré sú stanovené v dohode; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby Moldavskej republike poskytla akúkoľvek potrebnú finančnú a technickú pomoc, a to aj s cieľom znížiť krátkodobé výdavky Moldavskej republiky;

27.  vyjadruje presvedčenie, že parlamentná kontrola je základnou podmienkou demokratickej podpory politík EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby včas umožnila pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania DCFTA uskutočňované Európskym parlamentom;

28.  konštatuje, že DCFTA sa začala dočasne uplatňovať od 1. septembra 2014 po tom, ako bola podpísaná 27. júna 2014 a bolo vydané rozhodnutie Rady 2014/492/EÚ zo 16. júna 2014 o podpísaní a dočasnom uplatňovaní dohody o pridružení, na základe spoločného stanoviska inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o mimoriadne okolnosti a naliehavú potrebu poskytnúť krajine podporu;

29.  rozhodne odsudzuje skutočnosť, že Rusko využíva obchod ako nástroj na destabilizáciu regiónu uvalením viacerých zákazov na dovoz výrobkov z Moldavskej republiky, čím porušuje záväzky Ruska v rámci WTO; vyzýva Ruskú federáciu, aby v plnej miere rešpektovala územnú celistvosť Moldavskej republiky a jej európsku voľbu; plne podporuje iniciatívy Komisie zamerané na riešenie dosahu ruského embarga na moldavské výrobky, a to aj poskytovaním finančnej podpory a rozšírením a prehĺbením autonómnych obchodných preferencií udelených Moldavskej republike;

30.  víta skutočnosť, že 1. júla 2014 bola podpísaná dohoda o účasti Moldavskej republiky na rámcovom programe Horizont 2020; je presvedčený, že spolupráca v tomto rámci oživí rast, inovácie a konkurencieschopnosť, vytváranie nových pracovných miest a príležitostí; žiada intenzívnejšie zapojenie Moldavskej republiky do programov a agentúr Únie, ako aj viac partnerských projektov a študentských výmen;

31.  berie na vedomie nedávnu revíziu energetickej stratégie a vyzýva vládu Moldavskej republiky, aby prehodnotila a posilnila národný akčný plán energetickej účinnosti na roky 2013 – 2015, vypracovala spoľahlivý a účinný plán v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom diverzifikovať zdroje energie a dosiahnuť súlad s politikami a cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy;

32.  víta otvorenie prepojovacieho plynovodu Iași-Ungheni; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie v súvislosti s výstavbou plynovodu Ungheni-Kišiňov okrem iného aj uľahčením spolufinancovania zo strany ďalších medzinárodných partnerov a posilnením finančnej podpory v záujme čo najskoršieho dokončenia projektu;

33.  vyzýva Kišiňov a Tiraspol, aby sa naďalej konštruktívne usilovali nájsť účinné riešenie podnesterského problému a prijali konkrétne kroky na zlepšenie živobytia jeho obyvateľstva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tzv. rámec rokovaní 5+2 zatiaľ nepriniesol riešenie, a žiada, aby EÚ zohrávala väčšiu úlohu, najmä tým, že jej postavenie sa rozšíri a stane sa partnerom v rokovaniach, a vyzýva všetky zapojené strany, aby využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, a vytvorili základy konštruktívneho dialógu a umožnili rýchle obnovenie oficiálnych rozhovorov; vyzýva VP/PK a ESVČ, aby proaktívne pracovali na všeobecnom vyriešení konfliktu, ktoré bude rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavskej republiky a podporovať budovanie dôvery v úzkej spolupráci s príslušnými štruktúrami OBSE; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa rozsah pôsobnosti aj účinky dohody o pridružení vzťahovali aj na Podnestersko, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou Moldavskej republiky; vyzýva moldavské orgány, aby na tento účel oslovili bežných obyvateľov, podnikateľskú komunitu a organizácie občianskej spoločnosť; konštatuje, že každé riešenie by malo byť v súlade so zásadami medzinárodného práva a malo by ich v plnej miere rešpektovať;

34.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilniť medziľudské kontakty na všetkých úrovniach, a tak vytvoriť podmienky trvalého dialógu a ďalej podporovať budovanie dôvery s cieľom posilniť mierový proces a dosiahnuť zmierenie medzi stranami;

35.  zdôrazňuje význam svojej spolupráce s parlamentom Moldavskej republiky, ktorá predstavuje prostriedok na monitorovanie vykonávania dohody o pridružení a programu pridruženia;

36.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila poskytovanie pomoci a odborných znalostí organizáciám občianskej spoločnosti v Moldavskej republike, aby mohli zabezpečovať vnútorné monitorovanie reforiem a záväzkov, ako aj zodpovednosť za reformy a záväzky, ktoré vláda prijala v rámci vypracúvania a vykonávania zákonov, a aby pomáhala občianskej spoločnosti pri zvyšovaní jej organizačných kapacít a schopností presadzovať záujmy, upevňovaní jej úlohy pri dohľade nad antidiskriminačnými a protikorupčnými aktivitami a vo všeobecnosti jej úlohy v rozvíjaní kultúry občianskej účasti a dobrovoľníctva;

37.  je znepokojený krokmi Ruska zameranými na oslabenie procesu pridružovania východných susedov EÚ; pripomína svoje presvedčenie, že proces pridružovania východných partnerov EÚ nepredstavuje pre politické a hospodárske záujmy Ruska hrozbu, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ruské vedenie ho za ňu považuje; zdôrazňuje, že obavy Ruska týkajúce sa procesu pridružovania sa musia primerane riešiť a objasniť, aby sa zmiernili obavy z nových geopolitických hraničných línií na európskom kontinente; poznamenáva, že každá krajina má právo prijímať vlastné politické rozhodnutia, ale cieľom spolupráce EÚ s východnými partnermi je rozširovať blahobyt a zvyšovať politickú stabilitu, z čoho bude mať v konečnom dôsledku prospech celý región;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Moldavskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 108. (2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0050. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0229. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (09828/2014 – C8-0130/2014 – 2014/0083(NLE))

P8_TA(2014)0050 A8-0020/2014

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09828/2014),

–  so zreteľom na návrh Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (17903/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0130/2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu adresované Rade, Komisii a ESVČ a týkajúce sa rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou(1),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 13. novembra 2014(2) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0020/2014),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Moldavskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 108. (2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0049.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o mierovom procese v Severnom Írsku (2014/2906(RSP))

P8_TA(2014)0051 B8-0218/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Veľkopiatkovú dohodu známu ako dohoda z Belfastu, ktorá bola dosiahnutá počas viacstranných rokovaní a podpísaná 10. apríla 1998,

–  so zreteľom na dohodu z Weston Parku z roku 2001,

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú po viacstranných rokovaniach v St. Andrews (Fife, Škótsko), ktoré prebiehali od 11. do 13. októbra 2006 medzi oboma vládami a všetkými významnými stranami v Severnom Írsku,

–  so zreteľom na dohodu z Hillsborough z roku 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1232/2010 z 15. decembra 2010 o finančných príspevkoch Európskej únie do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010)(1),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ukončenie všetkých násilných konfliktov v Európskej únii je veľmi dôležité;

B.  keďže rozhovory medzi všetkými politickými stranami a vládami Spojeného kráľovstva a Írska viedli v roku 1998 k Veľkopiatkovej dohode (dohode z Belfastu), ktorá umožnila zriadenie decentralizovanej administratívy zahŕňajúcej vytvorenie zhromaždenia a exekutívy s rozdelením právomocí, ministerskej rady sever-juh, medziparlamentného združenia sever-juh, konzultačného fóra sever-juh, britsko-írskej medzivládnej konferencie, britsko-írskej rady a rozšíreného britsko-írskeho medziparlamentného orgánu;

C.  keďže Európska únia spolu s medzinárodnými partnermi, ako sú USA, Kanada, Nový Zéland a Austrália, zohrala dôležitú úlohu v podpore plnenia mierového procesu okrem iného prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Írsko;

D.  keďže doteraz dosiahnutý pokrok je výrazným a pozitívnym príkladom riešenia konfliktu na základe partnerstva, súhlasu a zásad rovnakého zaobchádzania, rovnocennosti a vzájomného rešpektovania, čo malo pozitívny vplyv na politické vzťahy nielen v Severnom Írsku, ale aj v iných krajinách;

E.  keďže politické inštitúcie zriadené v rámci Veľkopiatkovej dohody úspešne fungujú už dlhé obdobie;

F.  keďže v novej politickej situácii sa dosiahol výrazný hospodársky pokrok, zníženie nezamestnanosti, prílev investícií a Severné Írsko sa stalo miestom medzinárodných konferencií, športových a kultúrnych podujatí;

G.  keďže pokiaľ ide o sociálny a hospodársky rozvoj, pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely;

H.  keďže mierový proces si vyžaduje pokračujúce úsilie a keďže v posledných rokoch sa vyskytlo niekoľko politických kríz vrátane hrozieb zo strany skupín odmietajúcich riešenie, čo v súčasnosti viedlo k prerušeniu procesu, aj keď zhromaždenie a exekutíva stále vykonávajú svoju činnosť;

I.  keďže rozhovory medzi všetkými stranami pod vedením bývalého diplomata USA a zástupcu pre Severné Írsko Richarda Haassa zamerané na riešenie niektorých najrozdeľujúcejších otázok, ako je používanie vlajok a emblémov, protesty a pochody, boli prerušené v decembri 2013;

J.  keďže rokovania sa obnovili a ich cieľom je vyriešenie ostávajúcich otázok;

K.  keďže program PEACE EÚ je zameraný na posilnenie pokroku smerujúceho k mierovej a stabilnej spoločnosti a na presadzovanie zmierenia prostredníctvom podporných činností a projektov, ktoré pomáhajú zmieriť komunity a prispieť k spoločnosti pre všetkých;

1.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že plnenie mierového procesu dospelo do mŕtveho bodu, a nalieha na všetky strany procesu, aby konštruktívne pracovali na trvalom riešení konfliktu a úplnom vykonávaní Veľkopiatkovej dohody a následných dohôd v záujme dlhodobého a trvalého mieru;

2.  víta iniciatívu na zvolanie rozhovorov všetkých strán na prekonanie súčasnej krízy a zdôrazňuje potrebu dohody o nevyriešených otázkach s cieľom podporiť fungovanie a stabilitu demokratických inštitúcií v Severnom Írsku; vyzýva všetky strany, aby sa do týchto rozhovorov pozitívne zapájali s cieľom vyriešiť všetky nedoriešené otázky;

3.  víta vymenovanie senátora Garyho Harta ministrom zahraničných vecí Obamovej administratívy Johnom Kerrym za svojho osobného vyslanca;

4.  je znepokojený tým, že okrajové skupiny pokračujúcim násilím, trestnou a protispoločenskou činnosťou podrývajú mierový proces; zdôrazňuje potrebu bojovať proti takejto trestnej činnosti riešením existujúcich hospodárskych problémov, ako je nezamestnanosť, nízke príjmy a životné štandardy; zdôrazňuje, že pokračujúce násilie a zastrašovanie musia byť prekonané širšou účasťou príslušných komunít s podporou všetkých príslušných agentúr;

5.  zdôrazňuje preto naliehavú potrebu podpory v záujme ďalšieho zmierenia a zlepšenia vzťahov medzi komunitami a tiež na posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja s cieľom upevniť mierový proces; poukazuje v tejto súvislosti na podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a najmä na sumu 150 miliónov EUR na program PEACE na riešenie týchto prioritných otázok v Severnom Írsku a pohraničnom regióne Írska v prospech všetkých na severe aj na juhu;

6.  verí, že pracovná skupina Komisie pre Severné Írsko bude v budúcnosti aj naďalej zohrávať dôležitú podpornú úlohu;

7.  zdôrazňuje, že Parlament je pripravený ponúknuť akúkoľvek podporu, ktorú by zainteresované strany mohli považovať za prospešnú pre mierový proces; vyzýva predsedu vlády a jeho podpredsedu, aby po úspešnom ukončení rozhovorov medzi všetkými stranami vystúpili v Parlamente;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Severného Írska a vládam Spojeného kráľovstva a Írska.

(1) Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru (2014/2921(RSP))

P8_TA(2014)0052 RC-B8-0211/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013(1),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 17. decembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu predsedu Európskej rady zo 7. októbra 2014,

–  so zreteľom na správu o pokroku Turecka za rok 2014 z 8. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Turecko 3. októbra 2014 vydalo smernicu o navigačnej službe (NAVTEX), v ktorej „vymedzilo” rozsiahlu oblasť v južnej časti výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky na vykonávanie seizmických prieskumov tureckou vedeckou loďou Barbaros v období od 20. októbra do 30. decembra 2014; keďže tieto seizmické prieskumy zasahujú do sektorov, ktoré vláda Cyperskej republiky pridelila talianskej spoločnosti Eni a spoločnosti Korea Gas Corporation na prieskum možných zásob uhľovodíkov na morskom dne;

B.  keďže napriek opakovaným výzvam EÚ vrátane správy Komisie o pokroku Turecka za rok 2014 Turecko naďalej spochybňuje existenciu Cyperskej republiky a legitímnosť skúmania a ťažby prírodných zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne zo strany tejto republiky, čím ohrozuje činnosť európskej spoločnosti; keďže nároky a opatrenia Turecka nemajú právny základ a sú v priamom rozpore s medzinárodným právom vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

C.  keďže v Dohovore OSN o morskom práve sa stanovuje komplexný právny rámec pre zavedenie práva a poriadku a predpisov týkajúcich sa všetkých spôsobov využívania oceánov a ich zdrojov; keďže EÚ ratifikovala UNCLOS, ktorý je teraz neoddeliteľnou súčasťou jej acquis communautaire;

D.  keďže EÚ viackrát zopakovala, že Turecko sa musí jednoznačne zaviazať k dobrým susedským vzťahom a k mierovému riešeniu sporov v súlade s Chartou OSN;

E.  keďže opatrenia Turecka vo výhradnej hospodárskej zóne Cyperskej republiky sa časovo kryjú s nedávnym vymenovaním Espena Bartha Eideho za nového osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN a negatívne ovplyvňujú rokovania, ktorých cieľom je dosiahnuť komplexné riešenie cyperského problému;

1.  nalieha na Turecko, aby preukázalo umiernenosť a konalo v súlade s medzinárodným právom; vyjadruje poľutovanie nad eskaláciou hrozieb a jednostranných opatrení Turecka proti Cyperskej republike v súvislosti s výhradnou hospodárskou zónou; pripomína, že výhradná hospodárska zóna Cyperskej republiky je zákonná; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo a plne vykonávalo vyhlásenie Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov z 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že nevyhnutným prvkom prístupového procesu je uznanie všetkých členských štátov;

2.  zdôrazňuje, že Cyperská republika má plné a zvrchované právo na prieskum prírodných zdrojov vo svojej výhradnej hospodárskej zóne a že turecký námorný prieskum treba vnímať ako nezákonný a provokačný; žiada, aby boli turecké plavidlá okamžite stiahnuté z vôd výhradnej hospodárskej zóny Cypru a z jej okolia;

3.  zdôrazňuje, že turecké opatrenia predstavujú porušenie suverénnych práv Cyperskej republiky a medzinárodného práva vrátane UNCLOS; opäť vyzýva tureckú vládu, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala UNCLOS, ktorý je súčasťou acquis communautaire;

4.  naliehavo vyzýva Turecko, aby okamžite zrušilo svoju smernicu o navigačnej službe a zdržalo sa akéhokoľvek porušovania suverénnych práv Cyperskej republiky;

5.  vyzýva Turecko, aby rešpektovalo zvrchovanosť členských štátov EÚ nad ich teritoriálnymi vodami; opäť potvrdzuje, že zvrchované práva členských štátov EÚ zahŕňajú právo na uzatváranie bilaterálnych dohôd a právo na prieskum a ťažbu ich prírodných zdrojov v súlade s UNCLOS;

6.  súhlasí so stanoviskom OSN, že prípadné náleziská zemného plynu by boli prospešné pre obe spoločenstvá na Cypre, ak sa podarí nájsť dlhodobé politické riešenie na ukončenie konfliktu; domnieva sa, že pri správnom riadení by objav významných nálezísk uhľovodíkov v tejto oblasti mohol zlepšiť hospodárske, politické a spoločenské vzťahy medzi oboma spoločenstvami na Cypre;

7.  je presvedčený, že z objavenia značných zásob uhľovodíkov by mal mať podľa medzinárodného práva prospech celý región a využiť ich na dosiahnutie prosperity, bohatstva a pokojného a lepšieho života pre všetkých obyvateľov, ktorí tam žijú;

8.  podporuje právo Cyperskej republiky na podávanie formálnych sťažností Organizácii Spojených národov a Medzinárodnej námornej organizácii proti narúšaniu jej zvrchovaného územia alebo výsostných vôd;

9.  pripomína význam, ktorý pripisuje normalizácii vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ, a domnieva sa, že pokračovanie v týchto opatreniach a/alebo ich opakovanie by mohlo mať negatívny vplyv na vzťahy Turecka s EÚ vrátane jeho prístupového procesu;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité zastaviť provokačné opatrenia vo výhradnej hospodárskej zóne Cyperskej republiky a upustiť od hrozieb voči Cyperskej republike; upozorňuje na to, že tieto opatrenia a hrozby ohrozujú pokračovanie v rokovaniach o komplexnom vyriešení cyperského problému; vyzýva na stabilitu v tomto veľmi citlivom regióne vzhľadom na budúce výzvy;

11.  žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby pozorne sledovali aktivity Turecka vo výhradnej hospodárskej zóne Cyperskej republiky a následne informovali Parlament;

12.  vyjadruje svoj pokračujúci záväzok a podporu v súvislosti s rozhovormi o znovuzjednotení pod záštitou OSN v záujme komplexného urovnania cyperského problému; podporuje snahy osobitného poradcu generálneho tajomníka OSN pre Cyprus Espena Bartha Eideho o vytvorenie nevyhnutných podmienok na deeskaláciu napätia a obnovenie rozhovorov;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0235.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. novembra 2014 o humanitárnej situácii v Južnom Sudáne (2014/2922(RSP))

P8_TA(2014)0053 RC-B8-0213/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Južnom Sudáne, najmä na uznesenie z 16. januára 2014 o situácii v Južnom Sudáne(1),

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 23. januára 2014 a z 10. mája 2014 o situácii v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu PK/VP z 28. augusta 2014 a 31. októbra 2014 o situácii v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/449/SZBP z 10. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach voči Južnému Sudánu(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2155 (2014),

–  so zreteľom na predbežnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne, ktorú rozoslal na diskusiu výbor pre 27. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady z 10. júla 2014 o Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. januára 2014 a 17. marca 2014 o Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie členky Komisie pre oblasť medzinárodnej spolupráce, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 25. septembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 30. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) z 20. októbra 2014,

–  so zreteľom na uznesenie z 28. mimoriadneho samitu hláv štátov a vlád členských štátov úradu IGAD vydané 7. novembra 2014,

–  so zreteľom na plán pre Sudán a Južný Sudán stanovený v komuniké Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie z 24. apríla 2012, ktorý EÚ plne podporuje,

–  so zreteľom na predbežnú správu vyšetrovacej komisie Africkej únie pre Južný Sudán, ktorá bola predložená 26. – 27. júna 2014 v meste Malabo v Rovníkovej Guinei,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže politický konflikt sa začal potom, ako prezident krajiny Salva Kiir obvinil odvolaného viceprezidenta Rieka Machara z prípravy štátneho prevratu proti nemu; keďže Riek Machar poprel pokus o prevrat;

B.  keďže podľa odhadov OSN počas bojov trvajúcich mesiace zomrelo viac než 10 000 ľudí a keďže bolo hlásených množstvo mimoriadne krutých činov a etnického násilia až na úrovni vojnových zločinov;

C.  keďže Južný Sudán je svetovo najmladší a najkrehkejší štát a je na druhom mieste v konečnom zozname Európskej komisie týkajúcom sa humanitárneho globálneho zabezpečenia a krízového hodnotenia;

D.  keďže strany konfliktu v Južnom Sudáne začali 7. januára 2014 rokovania v Addis Abebe pod záštitou úradu IGAD;

E.  keďže dohoda o prímerí bola podpísaná 23. januára 2014 a opätovne potvrdená 9. mája 2014, naďalej sa však porušuje bez vykonania akýchkoľvek represívnych opatrení;

F.  keďže mierové rozhovory priniesli len malý pokrok, pokiaľ ide o hľadanie trvalého riešenia, a keďže koordinátor humanitárnej pomoci OSN uviedol, že šance na dosiahnutie udržateľného mieru na politickej úrovni a na úrovni komunít nie sú dobré;

G.  keďže 7. novembra 2014 vláda Južného Sudánu a ozbrojená opozičná frakcia Hnutie/Armáda za oslobodenie sudánskeho ľudu však podpísali dohodu o opätovnom zaviazaní sa k ukončeniu násilností, pričom v prípade nedodržania tejto dohody hrozia sankcie zo strany členských štátov úradu IGAD;

H.  keďže boje medzi silami prezidenta Kiira a rebelov verných Riekovi Macharovi sa po skončení obdobia dažďov už obnovili a v období sucha sa pravdepodobne zvýšia, ak sa nenájde politické riešenie;

I.  keďže Bezpečnostná rada OSN v uznesení č. 2155 (2014) vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsiahlym presídľovaním ľudí a prehlbujúcou sa humanitárnou krízou; keďže táto humanitárna kríza nesie v sebe riziko, že zasiahne oveľa širší región v oblasti, ktorá je už aj tak ohrozená nestabilitou, pričom sudánske povstalecké skupiny a ugandské vojenské jednotky sa už zúčastňujú na bojoch; keďže túto nestabilitu možno vyriešiť iba vtedy, keď sa začnú riešiť hlavné príčiny, medzi ktoré patria extrémna chudoba, zmena klímy, geostrategické záujmy a intervencie zo strany EÚ, ako aj medzinárodného spoločenstva, nespravodlivé rozdelenie bohatstva a využívanie zdrojov;

J.  keďže väčšina obyvateľstva žije vo veľkej chudobe napriek skutočnosti, že krajina je bohatá na ropu a prírodné zdroje, pričom vývoz ropy predstavuje vyše 70 % HDP a asi 90 % vládnych príjmov; keďže príjmy z ropného priemyslu sú hnacím motorom násilných konfliktov;

K.  keďže podľa osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN Zainab Banguraovej pre oblasť sexuálneho násilia v konfliktoch viedol konflikt k šokujúcemu sexuálnemu násiliu alarmujúceho rozsahu; keďže sa stále šíria nepotvrdené správy o verbovaní detských vojakov v Južnom Sudáne, a keďže deti predstavujú polovicu obyvateľstva Južného Sudánu;

L.  keďže OSN vyhlásila situáciu v Južnom Sudáne za núdzovú situáciu 3. stupňa, čo je najvyšší stupeň humanitárnej krízy;

M.  keďže od začiatku tohto roka sa v rámci humanitárnej pomoci pomohlo v Južnom Sudáne 3,5 mil. ľudí; keďže vďaka spojeniu miestnych mechanizmov riešenia situácie a medzinárodnej humanitárnej pomoci sa podarilo zabrániť hladomoru; keďže však vyhliadky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti sú pre krajinu bezútešné, ak sa boje obnovia najmä v mestách Bor a Bentiu, pretože sa odhaduje, že 2,5 miliónu ľudí hrozí nedostatok potravín na úrovni krízy a núdze; keďže ženy sú osobitné zraniteľné voči potravinovej neistote, pretože 57 % domácností v chránených lokalitách vedú ženy; keďže najvýznamnejšie agentúry poskytujúce pomoc, medzi nimi Oxfam, CARE a Cafod, upozorňovali, že niektorým častiam Južného Sudánu by mohol hroziť hladomor začiatkom budúceho roka, ak by sa boje obnovili;

N.  keďže asi 3,8 milióna ľudí z Južného Sudánu potrebuje humanitárnu pomoc, 1,4 milióna ľudí bolo vnútorne presídlených a viac ako 470 000 ľudí hľadá útočisko v susedných krajinách;

O.  keďže najnaliehavejšími humanitárnymi potrebami sú jedlo, čistá voda, zdravotnícka starostlivosť, prístrešie, sanitárne opatrenia, hygiena, reakcia na epidémie (napríklad choleru, maláriu a hepatitídu) a ochrana; keďže obete sexuálneho násilia potrebujú intenzívnu psychologicko-sociálnu podporu;

P.  keďže prístupu k ľuďom v núdzi aj naďalej bránia ozbrojené konflikty a násilie, ktoré sú namierené aj proti humanitárnym pracovníkom a dodávkam zásob; keďže asi 80 % všetkých zdravotníckych a základných služieb zabezpečujú mimovládne organizácie;

Q.  keďže minister práce Južného Sudánu v septembri 2014 povedal, že všetci zahraniční pracovníci budú musieť do polovice októbra odísť, pričom toto vyhlásenie neskôr odvolal;

R.  keďže prijatie zákona o mimovládnych organizáciách zameraného na obmedzenie pracovného priestoru pre mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť v Južnom Sudáne bolo odložené na december; keďže v prípade, keď sa navrhovaný zákon o mimovládnych organizáciách začne uplatňovať, mohlo by to mať výrazné dôsledky pre operácie na poskytovanie pomoci v týchto kritických časoch, keď sa medzinárodné spoločenstvo snaží o zabránenie šírenia hladomoru;

S.  keďže medzinárodné humanitárne zdroje sú v dôsledku viacnásobných a dlhodobých globálnych kríz vyťažené na maximum; keďže medzinárodné spoločenstvo nedokáže finančne ani operačne ďalej reagovať na dlhodobú krízu;

T.  keďže EÚ poskytla viac ako tretinu (38 %) všetkých medzinárodných príspevkov v reakcii na humanitárnu krízu v Južnom Sudáne a samotná Komisia zvýšila v roku 2014 svoj rozpočet na humanitárnu pomoc na krízu na vyše 130 miliónov EUR;

U.  keďže Africká únia vymenovala vyšetrovaciu komisiu na vyšetrenie množstva hlásených krutostí v oblasti porušovania ľudských práv;

V.  keďže EÚ 10. júla 2014 oznámila prvé kolo cielených opatrení voči osobám zodpovedným za marenie mierového procesu, porušovanie dohody o prímerí a hrubé porušovanie ľudských práv keďže bolo zachované zbrojné embargo EÚ voči Južnému Sudánu;

W.  keďže by sa malo nájsť demokratické politické riešenie terajšieho konfliktu pripravujúce pôdu pre demokraticky zriadené inštitúcie s cieľom budovania nového štátu, ktorý vznikol na základe referenda o nezávislosti; keďže budovanie trvalého mieru a štátu po ukončení konfliktu, ako aj snahy o prekonanie nestability si vyžadujú dlhodobú perspektívu a pevné, predvídateľné a stabilné zapojenie medzinárodného spoločenstva;

1.  rozhodne odsudzuje znepokojivú pohromu v Južnom Sudáne spôsobenú človekom, ktorá je v protiklade s hodnotami a účelom oslobodzovacieho hnutia v tejto krajine;

2.  rozhodne odsudzuje obnovenie násilností a opakované porušovania dohody o zastavení násilností v minulosti, ktoré spôsobili smrť, zranenia a škody medzi civilným obyvateľstvom a vysídlenie státisícov ľudí v Južnom Sudáne, teda v krajine, ktorá je už aj tak krehká a nestabilná; pranieruje slabé velenie a riadenie ozbrojených síl, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho trieštenia bojujúcich síl, čo môže viesť k zintenzívneniu násilia a porušovaniu mierových dohôd;

3.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovalo svoje záväzky v oblasti financovania Južného Sudánu a celého regiónu a mobilizovalo zdroje s cieľom okamžite reagovať na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Južnom Sudáne; v tejto súvislosti víta príspevok EÚ na humanitárnu krízu v Južnom Sudáne a žiada členské štáty, aby našli riešenie na financovanie čoraz väčšieho počtu kríz v súlade s ich medzinárodnými záväzkami;

4.  vyzýva EÚ, aby preprogramovala svoju rozvojovú pomoc s cieľom uspokojiť najnaliehavejšie potreby obyvateľov Južného Sudánu a podporiť prechod k mieru a stabilite; preto víta pozastavenie rozvojovej pomoci vo forme podpory rozpočtu Južného Sudánu, s výnimkou činností zameraných na priamu podporu obyvateľstva alebo priamu podporu prechodu k demokracii a humanitárnej pomoci, a žiada presmerovanie pomoci prostredníctvom mimovládnych a medzinárodných organizácií;

5.  pripomína, že dlhodobá perspektíva mierového spolunažívania a rozvoja si vyžaduje realizáciu komplexných inštitucionálnych reforiem, aby sa krajina dostala do riadiaceho procesu zaručujúceho dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že transformácia krajiny po konflikte môže trvať roky a bude si vyžadovať stály a dlhodobý záväzok zo strany medzinárodného spoločenstva;

6.  odsudzuje zhoršenie vzťahov medzi humanitárnym spoločenstvom a všetkými stranami konfliktu vrátane nezákonného zdaňovania pomoci, prenasledovania a dokonca beztrestného zabíjania humanitárnych pracovníkov; konštatuje, že mnohé zahraničné agentúry už z Južného Sudánu odišli a tie, ktoré zostali, s ťažkosťami napĺňajú potreby vysídlených civilistov;

7.  trvá na tom, že humanitárna a potravinová pomoc sa musí poskytovať najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu výhradne na základe potrieb, a pripomína všetkým stranám konfliktu v Južnom Sudáne záväzok uznávať a dodržiavať neutralitu, nezávislosť a nestrannosť humanitárnych pracovníkov, uľahčovať pomoc pri zachraňovaní životov ľudí v núdzi bez ohľadu na ich politickú a etnickú príslušnosť a okamžite skoncovať s prenasledovaním humanitárnych pracovníkov, so zaberaním humanitárneho majetku a s presmerovaním pomoci; ďalej požaduje stiahnutie alebo zamietnutie zákona o mimovládnych organizáciách;

8.  trvá na tom, aby sa humanitárna pomoc, najmä vo forme základných služieb a potravinovej pomoci, nepresmerovala na ozbrojené skupiny;

9.  je hlboko znepokojený situáciou v oblasti potravinovej bezpečnosti v Južnom Sudáne, ktorú spôsobil konflikt a ktorú zhoršili opakované prírodné pohromy a ktorá sa by sa mohla výrazne zhoršiť, ak sa boje obnovia;

10.  trvá na tom, aby sa na základe mierovej dohody ľudia mohli vrátiť sa na opustené farmy, znovu otvoriť obchody a znovu vybudovať svoje domovy;

11.  rozhodne odsudzuje protizákonné a hromadné zabíjanie, úmyselné útoky na civilných obyvateľov, porušovanie ľudských práv (vrátane práv týkajúcich sa utečencov a vysídlených osôb, žien, ľudí patriacich do zraniteľných skupín a novinárov), svojvoľné zatýkania a zadržiavania, násilné zmiznutia, zlé zaobchádzanie a mučenie, ktoré používajú všetky strany; zastáva názor, že prezident Kiir a Riek Machar by mali urobiť všetko na to, aby zabránili vojakom pod ich velením dopúšťať sa tohto zneužívania ľudí;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a juhosudánske orgány, aby spolupracovali s komunitami a organizáciami obhajujúcimi práva žien pri poskytovaní a podporovaní prístupu ku kvalitnému vzdelaniu, zabezpečovaní sexuálnych a reprodukčných práv a služieb zdravotnej starostlivosti pre dievčatá a ženy vrátane prístupu k antikoncepcii a k testovaniu a liečbe HIV/AIDS;

13.  ľutuje, že konflikt narušil mnohé základné sociálne služby, v dôsledku čoho státisíce detí nechodia do školy; je znepokojený skutočnosťou, že stále znášajú ťarchu násilia, pričom trpia psychologickými ťažkosťami a nemajú prístup k službám ani k vzdelávaniu; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby prestali s verbovaním detí do ozbrojených síl a s páchaním iných vážnych činov na deťoch;

14.  je hlboko znepokojený etnickým rozmerom konfliktu; zdôrazňuje, že snahy o získanie moci pomocou násilia alebo sporov medzi etnickými skupinami sú v rozpore s demokratickými zásadami právneho štátu;

15.  žiada dôveryhodné, transparentné a dôkladné vyšetrovanie, ktoré spĺňa medzinárodné normy, najmä vyšetrovacou komisiou Africkej únie, v súvislosti so všetkými obvineniami zo závažných zločinov každej strany konfliktu; podporuje zavedenie prechodných mechanizmov spravodlivosti so potrebnou medzinárodnou podporou, ktorých cieľom bude podporovať zmierenie a zodpovednosť; vyzýva vládu Južného Sudánu, aby čo najskôr pristúpila k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu;

16.  víta posilnenie vyšetrovacích kapacít misie OSN v Južnom Sudáne (UNMISS) v oblasti ľudských práv s podporou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

17.  v tejto súvislosti podporuje vytvorenie osobitného zmiešaného tribunálu s medzinárodnou účasťou, ktorý vezme na zodpovednosť vedúce osobnosti za hrubé porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú obe strany konfliktu, ako navrhol generálny tajomník OSN Pan Ki-moon a ako bolo sa odporúča v správe misie OSN v Južnom Sudáne o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv;

18.  pripomína, že humanitárna pomoc je veľmi dôležitá, ale nemôže vyriešiť politický problém, a že za ochranu civilného obyvateľstva zodpovedá predovšetkým vláda; preto požaduje, aby sa bohatstvo krajiny využívalo priamo na prospech ľudu Južného Sudánu; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dodržiavali dohodu a aby sa konštruktívne zapojili do mierových rokovaní v Addis Abebe, a to pomocou dialógu a spolupráce, s cieľom úplného uplatňovania dohody o prímerí a urýchleného obnovenia rozhovorov vedúcich k vytvoreniu dočasnej vlády národnej jednoty, čo predstavuje jediné dlhodobé riešenie, a k národnému zmiereniu v záujme obyvateľstva Južného Sudánu ako celku;

19.  ľutuje, že napriek pokračujúcemu úsiliu Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) o sprostredkovanie mierových rozhovorov, ktorých cieľom má byť zostavenie dočasnej vlády národnej jednoty, sa nedosiahol výrazný pokrok;

20.  napriek tomu víta dohodu dosiahnutú 7. novembra 2014 a žiada jej okamžité a úplné vykonávanie; naďalej podporuje snahu úradu IGAD o sprostredkovanie mieru, ako aj jeho úsilie o vytvorenie cesty pre inkluzívny politický dialóg, a požaduje, aby EÚ ďalej materiálne a finančne pomáhala úradu IGAD a naďalej poskytovala pracovníkov pre mechanizmus monitorovania a overovania prímeria;

21.  zdôrazňuje, že budovanie vhodných inštitúcií a vypracovanie právneho rámca na hospodárenie ropným bohatstvom Južného Sudánu v rámci etnického federalizmu je kľúčom mierového rozvoja; vyzýva EÚ, aby podporovala predovšetkým dlhodobú stratégiu rozvoja Južného Sudánu, ktorá umožní vytvorenie odolného systému dobrého spravovania verejných vecí, transparentnosť a zodpovednosť (najmä čo sa týka uplatňovania iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle), a rozvoj infraštruktúry, vzdelávania, programov zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, ktoré využívajú príjmy z ťažby ropy a rozvojovej pomoci;

22.  naliehavo vyzýva orgány Južného Sudánu, aby zabezpečili využívanie príjmov z ťažby ropy na prospech jeho obyvateľov; vyzýva rokujúce strany, aby do mierovej dohody zapracovali otázku transparentnosti a verejnej kontroly v ropnom odvetví, a to tak, aby sa príjmy z tohto zdroja mohli využívať na udržateľný rozvoj krajiny a na zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva;

23.  vyjadruje poľutovanie nad neúčinnosťou cielených sankcií, ktoré uvalila EÚ, a požaduje, aby úrad IGAD, Africká únia a svetové spoločenstvo uvalili cielené sankcie; podporuje pokračovanie zbrojného embarga voči Južnému Sudánu a naliehavo žiada, aby zbrojné embargo voči Južnému Sudánu a celému regiónu prijala aj OSN;

24.  podporuje účasť občianskej spoločnosti v mierových rokovaniach a považuje ju za mimoriadne dôležitú;

25.  upozorňuje na rozširujúci a destabilizujúci účinok konfliktu na už aj tak nestabilný región, najmä v dôsledku rastúceho počtu utečencov v susedných krajinách; preto vyzýva všetky susedné krajiny Južného Sudánu a regionálne mocnosti, aby úzko spolupracovali pri zlepšovaní bezpečnostnej situácie v krajine a regióne a pri hľadaní spôsobu mierového, trvalého politického riešenia súčasnej krízy; zdôrazňuje, že najmä spolupráca so Sudánom by znamenala zlepšenie vzťahov;

26.  požaduje vytvorenie kontaktnej skupiny, do ktorej budú zapojení kľúčoví aktéri v otázke Južného Sudánu, ako spôsobu posilnenia činnosti úradu IGAD a zabezpečenia medzinárodnej súdržnosti;

27.  víta prácu osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh Alexandra Rondosa; odporúča, aby všetko jeho úsilie smerovalo na dosiahnutie trvalého riešenia;

28.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby ratifikovala Dohodu z Cotonou medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT);

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0042. (2) Ú. v. EÚ L 203, 11.7.2014, s. 100.