Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 25. novembra 2014 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohovor týkajúci sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park ***
 Haagsky dohovor o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005 ***
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2014/008 FI/STX Rauma – Fínsko
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2014/005 FR/GAD – Francúzsko
 Žiadosť o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom
 EÚ a celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015
 Zamestnanosť a sociálne aspekty stratégie EÚ 2020

Dohovor týkajúci sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park ***
PDF 215kWORD 49k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o schválení protokolu k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúceho sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park, prijatého 23. februára 2007 v Luxemburgu, v mene Európskej únie (15113/2013 – C8-0004/2014 – 2013/0184(NLE))
P8_TA(2014)0054A8-0030/2014

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15113/2013),

–  so zreteľom na protokol k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúceho sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park, prijatý 23. februára 2007 v Luxemburgu(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0004/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0030/2014),

1.  udeľuje súhlas so schválením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009, s. 5.


Haagsky dohovor o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005 ***
PDF 209kWORD 49k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o schválení Haagskeho dohovoru o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005 v mene Európskej únie (12052/2014 – C8-0222/2014 – 2014/0021(NLE))
P8_TA(2014)0055A8-0034/2014

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12052/2014),

–  so zreteľom na Haagsky dohovor o dohodách o voľbe súdu z 30. júna 2005(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0222/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0034/2014),

1.  udeľuje súhlas so schválením dohovoru,

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Stálemu byru Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1) Ú. v. EÚ L 133, 29.5.2009, s. 3.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2014/008 FI/STX Rauma – Fínsko
PDF 322kWORD 73k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/008 FI/STX Rauma z Fínska) (COM(2014)0630 – C8-0214/2014 – 2014/2137(BUD))
P8_TA(2014)0056A8-0043/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0630 – C8‑0214/2014),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0043/2014),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia okruhu oprávnených opatrení a príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže fínske orgány podali žiadosť EGF/2014/008 FI/STX Rauma 27. mája 2014 v nadväznosti na prepustenie 577 pracovníkov spoločnosti STX Finland Oy, ktorá pôsobila v hospodárskom odvetví patriacom podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 30 (Výroba ostatných dopravných prostriedkov);

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.  konštatuje, že fínske orgány predložili žiadosť podľa intervenčného kritéria stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa stanovuje hranica aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť u jeho dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov;

2.  poznamenáva, že fínske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 27. mája 2014 a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 14. októbra 2014; víta krátke obdobie hodnotenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  berie na vedomie tvrdenie fínskych orgánov, že svetový námorný priemysel sa v posledných rokoch dramaticky zmenil a že v tomto celosvetovom kontexte sa podiel EÚ na trhu výstavby lodí(4) znížil z 13 % v roku 2007 na 5 % v prvých troch štvrťrokoch roku 2013, zatiaľ čo súhrnný podiel Číny, Južnej Kórey a Japonska na tomto trhu vzrástol zo 77 % v roku 2007 na 86 % v prvých troch štvrťrokoch roku 2013; poznamenáva, že popri tejto značnej ázijskej expanzii na trhu výstavby lodí viedlo zníženie objednávok vyplývajúce z hospodárskej krízy k celkovej nadmernej kapacite európskeho sektora, čo spôsobilo silnú konkurenciu;

4.  súhlasí, že tieto faktory sú spájané s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie a že intervenčné kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko je preto oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

5.  poznamenáva, že sektor výstavby lodí v širšom poňatí bol do dnešného dňa predmetom šiestich žiadostí o príspevok z EGF, pričom ako dôvod sa v prípade jednej žiadosti uvádza globalizácia týkajúca sa obchodu a v prípade ostatných piatich žiadostí celosvetová finančná a hospodárska kríza; domnieva sa, že reštrukturalizácia v tomto sektore môže ťažkosti zmierniť a že odvetvie výstavby lodí v rôznych členských štátoch by mohlo byť podporované usmerneniami na celoeurópskej úrovni;

6.  konštatuje, že toto prepúšťanie povedie k ďalšiemu zvýšeniu nezamestnanosti v juhozápadnom Fínsku, keďže väčšina prepustených pracovníkov má nízke vzdelanie a súčasne pomerne vysoký vek, čo pravdepodobne zvýši riziko dlhšieho obdobia nezamestnanosti; o to viac ho znepokojuje dosah tohto prepúšťania na región, keďže lodenice a odvetvie kovovýroby tu predstavujú kľúčové a tradičné hospodárske činnosti, čo ešte viac sťaží prechod na nové hospodárske činnosti;

7.  konštatuje, že okrem 577 pracovníkov prepustených počas referenčného obdobia sa medzi oprávnených príjemcov zahŕňa 57 pracovníkov prepustených v období štyroch mesiacov po referenčnom období, čo predstavuje celkový počet 634 osôb, z čoho počet cieľových príjemcov opatrení EGF je 565;

8.  poznamenáva, že celkové odhadované náklady predstavujú 2 378 000 EUR, z ktorých je 113 000 EUR vyhradených na implementáciu, a že finančný príspevok z EGF je 1 426 800 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov;

9.  víta skutočnosť, že fínske orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 15. januára 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o finančný príspevok z EGF;

10.  konštatuje, že fínske orgány uviedli, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách s príslušnými sociálnymi partnermi, ako aj s rôznymi inými zainteresovanými stranami, a víta skutočnosť, že konzultácie pokračujú v rámci pracovnej skupiny, ktorú osobitne zriadilo ministerstvo práce a hospodárstva, aby riešila problém prepúšťania v spoločnosti STX Finland;

11.  poznamenáva, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytnúť prepusteným pracovníkom, na ktorých sa vzťahuje žiadosť, pozostávajú z týchto troch typov opatrení: i) pomoc pri prechode na nové pracovné miesto, ii) pomoc pri zakladaní vlastného podniku a iii) poskytnutie odbornej prípravy alebo vzdelávania;

12.  víta zriadenie kontaktných miest v rámci navrhnutých opatrení; oceňuje, že podľa očakávaní majú tieto kontaktné miesta poskytovať ešte osobnejšie a širšie služby než štátny pracovný úrad;

13.  konštatuje, že veľký podiel prepustených pracovníkov (41,42 %) predstavujú pracovníci vo veku od 55 do 64 rokov; poznamenáva ďalej, že tejto vekovej skupine hrozí vyššie riziko dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenia z pracovného trhu; domnieva sa preto, že títo pracovníci môžu mať osobitné potreby, pokiaľ ide o poskytovanie personalizovaných služieb;

14.  víta hlavne opatrenie s názvom Prieskum medzi podnikmi, v rámci ktorého sa má vykonať prieskum pracovných miest v regióne Rauma v spolupráci s podnikmi a priemyselnými odvetviami v Raume s cieľom získať aktualizované informácie o personálnych potrebách podnikov a správne usmerniť pracovníkov, na ktorých sú opatrenia zamerané, a poskytnúť im potrebnú odbornú prípravu;

15.  víta nápad, že tí pracovníci, ktorí si chcú založiť vlastný podnik, si môžu priamo v existujúcom podniku vyskúšať, aké to je byť podnikateľom; poukazuje na potenciálnu pridanú hodnotu, ktorú pre dotknuté osoby a pre spoločnosť ako celok predstavuje začatie podnikania po prepustení zo zamestnania;

16.  poznamenáva, že cieľom dotácií na mzdy je zabezpečiť, aby dotknutí pracovníci prijatí novými zamestnávateľmi nestratili v prvom období nového zamestnania; domnieva sa, že takéto opatrenie by mohlo slúžiť ako stimul na hľadanie a zamestnanie sa v širšom spektre pracovných miest, ktoré sú pre pracovníkov nové a s ktorými sa nestretli;

17.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

18.  žiada, aby boli navrhované opatrenia doplnené o opatrenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) plánované v rámci nového programového obdobia ESF a aby tieto opatrenia uľahčovali opätovné začlenenie pracovníkov do udržateľných a na budúcnosť zameraných hospodárskych odvetví;

19.  pripomína, že zamestnateľnosť závisí aj od úrovne integrácie do spoločnosti, a preto žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť sociálnej podpore starších pracovníkov a pracovníkov s nižšou kvalifikáciou;

20.  víta skutočnosť, že sa v rámci prístupu k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní budú dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

21.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

22.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/008 FI/STX Rauma, Fínsko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2014/878/EÚ.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Merané na základe objemu výroby.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2014/005 FR/GAD – Francúzsko
PDF 322kWORD 75k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/005 FR/GAD z Francúzska) (COM(2014)0662 – C8-0226/2014 – 2014/2166(BUD))
P8_TA(2014)0057A8-0044/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0662 – C8-0226/2014),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0044/2014),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia okruhu oprávnených opatrení a príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže francúzske orgány predložili žiadosť EGF/2014/005 FR/GAD 6. júna 2014 po prepustení 744 pracovníkov v spoločnosti GAD société anonyme simplifiée, ktorá pôsobila v hospodárskom sektore klasifikovanom podľa NACE Rev. 2 do divízie 10 (Výroba potravinárskych výrobkov);

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

F.  keďže miestne orgány v Bretónsku neboli zapojené do vytvárania personalizovaných služieb (Cellule de reclassement) určených dotknutým pracovníkom napriek tomu, že sú zodpovedné za odbornú prípravu; keďže zástupcovia miestnych odborových zväzov hlavných dotknutých pracovísk neboli zapojení do rokovaní o opatreniach;

1.  konštatuje, že francúzske orgány predložili žiadosť podľa intervenčného kritéria stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa stanovuje hranica aspoň 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ukončili činnosť v referenčnom období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte, vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení, alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť bola ukončená u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov;

2.  súhlasí s Komisiou, že intervenčné kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Francúzsko je preto oprávnené na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

3.  poznamenáva, že francúzske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 6. júna 2014 a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 24. októbra 2014; víta skutočnosť, že Komisia dodržala prísnu lehotu 12 týždňov stanovenú v nariadení o EGF;

4.  berie na vedomie, že podľa francúzskych orgánov sa GAD ako bitúnok a podnik na spracovanie mäsa ocitol medzi dvoma zdrojmi tlaku na ceny: na jednej strane poľnohospodármi snažiacimi sa zvládnuť nárast cien krmiva a na druhej strane spotrebiteľmi snažiacimi sa vyrovnať so zníženým príjmom;

5.  súhlasí s tým, že zníženie spotreby bravčového mäsa v dôsledku zvýšenia cien a nižšej kúpnej sily spotrebiteľov súvisí so svetovou finančnou a hospodárskou krízou, ktorou sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009(4);

6.  zastáva názor, že zvýšenie cien krmiva pre ošípané, ktoré Únia väčšinou dováža z iných kontinentov nedávno postihnutých suchom, možno pripísať globalizácii;

7.  domnieva sa, že v problémoch tejto spoločnosti zohrávali dôležitú úlohu aj iné faktory, ako je napríklad nekalá hospodárska súťaž na vnútornom trhu zo strany konkurentov, ktorí nedovoleným spôsobom využívajú smernicu o vysielaní pracovníkov(5), a absencia slušnej minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu a súlad jeho právnych predpisov a nástrojov;

9.  usudzuje, že faktory, ktoré viedli k finančným ťažkostiam spoločnosti GAD, sú rôznorodé, súhlasí však s tým, že Francúzsko má nárok na finančný príspevok z EGF;

10.  konštatuje, že k dnešnému dátumu je sektor Výroba potravinárskych výrobkov predmetom jednej ďalšej žiadosti o podporu z EGF(6), ktorej podstatou je tiež celosvetová finančná a hospodárska kríza;

11.  poznamenáva, že toto prepúšťanie zhorší situáciu v oblasti nezamestnanosti v Bretónsku, keďže zamestnanosť v tomto regióne závisí od poľnohospodárskeho sektora vo väčšej miere, než je priemer vo Francúzsku (11 % v Bretónsku oproti 5 % v priemere vo Francúzsku);

12.  konštatuje, že okrem 744 pracovníkov prepustených počas referenčného obdobia je 16 pracovníkov, ktorí boli prepustení po referenčnom období štyroch mesiacov, takisto zahrnutých do počtu oprávnených príjemcov, čo predstavuje spolu 760 osôb, pričom počet cieľových príjemcov opatrení EGF je tiež 760;

13.  konštatuje, že odhadované celkové náklady dosahujú výšku 1 530 000 EUR, z čoho 30 000 EUR je určených na implementáciu, a že finančný príspevok z EGF predstavuje 918 000 EUR, čo tvorí 60 % celkových nákladov;

14.  víta skutočnosť, že v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci pracovníkom sa francúzske orgány rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 3. januára 2014, teda pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, ako aj pred podaním žiadosti o finančný príspevok z EGF;

15.  poznamenáva, že francúzske orgány uviedli, že koordinovaný súbor personalizovaných služieb bol vypracovaný po tom, ako bol 28. júna 2013 ústredný podnikový výbor GAD informovaný o tom, že sa v podniku plánuje zrušiť 889 pracovných miest;

16.  vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným zapojením miestnych politických orgánov a odborových zväzov; navrhuje, aby sa pri ďalšom preskúmaní nariadenia o EGF ako súčasť žiadosti o mobilizáciu prostriedkov, ktorú predkladajú národné orgány Komisii, zaviedli formálne konzultácie s miestnymi politickými orgánmi a odborovými zväzmi; domnieva sa, že je potrebné lepšie integrovať EGF do programov transformácie a miestnych hospodárskych štruktúr;

17.  víta skutočnosť, že pracovníci už prijímajú podporu v podobe rôznych opatrení, ktoré im pomáhajú nájsť si novú prácu, a že do 20. mája 2014 malo už 108 z nich zmluvy na viac ako šesť mesiacov a ďalších 66 na menej ako šesť mesiacov, pričom traja začali podnikať a takmer všetci sa rozhodli ostať v regióne;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že personalizované služby, ktoré sa majú poskytovať, pozostávajú iba z jedného opatrenia, ktoré má vykonávať jedno kontaktné miesto (Cellule de reclassement) vedené dvoma zmluvnými agentúrami; konštatuje, že Francúzsko žiada o len financovanie tohto kontaktného miesta z prostriedkov z EGF; vyjadruje znepokojenie nad nízkou sumou prostriedkov na pracovníka (približne 1 200 EUR); vyzýva francúzske orgány, aby v plánovanej žiadosti o mobilizáciu EGF súvisiacej s ďalšími zatvorenými závodmi GAD navrhli odvážnejší program s širším rozsahom opatrení, ako sú prijímacie strediská a vybavovanie jednotlivých prípadov, činnosť externých odborníkov, tematické semináre, odborná príprava, príspevky na odbornú prípravu a granty na zakladanie podnikov;

19.  očakáva, že Komisia a francúzske orgány budú prísne dodržiavať zásadu, podľa ktorej sa platby agentúram vyplácajú v splátkach a na základe dosiahnutých výsledkov;

20.  domnieva sa, že monitorovanie činnosti agentúr prostredníctvom pravidelných písomných správ zabezpečuje vhodné použitie zdrojov s cieľom poskytnúť účastníkom personalizovaný kariérny rozvoj, dostatočný počet pracovných ponúk a poradenstvo pri zakladaní vlastného podniku v rámci systému jedného kontaktného miesta;

21.  pripomína, že prostriedky majú pomôcť pracovníkom a nemajú v žiadnom prípade podporovať agentúry;

22.  víta skutočnosť, že zmluvné agentúry sú platené podľa vymedzeného rozsahu na základe dosiahnutých výsledkov;

23.  konštatuje, že 17,50 % prepustených pracovníkov je vo veku medzi 55 a 64 rokov; poznamenáva ďalej, že tejto vekovej skupine hrozí vyššie riziko dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenia z pracovného trhu; domnieva sa preto, že títo pracovníci môžu mať osobitné potreby, pokiaľ ide o poskytovanie personalizovaných služieb;

24.  víta skutočnosť, že sa v rámci prístupu k navrhovaným opatreniam a pri ich vykonávaní budú dodržiavať zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

25.  pripomína, že v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a tento návrh by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

26.  berie na vedomie, že francúzske orgány nepožiadali o financovanie prípravných činností, riadenia a informačných a propagačných činností;

27.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

28.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/005 FR/GAD z Francúzska)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2014/876/EÚ.)

(1)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26).
(5)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).
(6)EGF/2014/001 EL/Nutriart, ktorá sa týka pekárskych výrobkov.


Žiadosť o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom
PDF 223kWORD 60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 k žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (2014/2966(RSP))
P8_TA(2014)0058B8-0265/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na odseky 6 a 11 tohto článku,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom v mene Únie (12652/2013),

–  so zreteľom na Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (12657/2013),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich do tretích krajín (COM(2010)0492),

–  so zreteľom na uznesenia z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, Austráliou a Kanadou(1) a z 11. novembra 2010 o všeobecnom prístupe k prenosu údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín(2),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 19. októbra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín(3),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 30. septembra 2013 k návrhom rozhodnutí Rady o uzavretí a podpise Dohody medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom(4),

–  so zreteľom na stanovisko 7/2010 z 12. novembra 2010 k oznámeniu Komisie o všeobecnom prístupe k prenosu osobných záznamov o cestujúcich (PNR) do tretích krajín, ktoré prijala pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

–  so zreteľom na článok 16 ZFEÚ a na články 7, 8 a 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 2010 vo veci C-518/07, Komisia/Spolková republika Nemecko,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12, v ktorom bola smernica o uchovávaní údajov vyhlásená za neplatnú,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia uzavrela v roku 2005 dohodu s Kanadou o spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) na základe viacerých záväzkov Kanadského úradu pohraničnej služby (CBSA) v súvislosti s uplatňovaním jeho programu PNR; keďže uplynutím platnosti príslušného rozhodnutia Komisie z 22. septembra 2009 prestal existovať európsky právny základ na prenos údajov PNR do CBSA;

B.  keďže CBSA jednostranne ubezpečil EÚ, že záväzky budú naďalej platné a účinné, kým sa nebude uplatňovať nová dohoda; keďže toto bolo oznámené všetkým členským štátom a ich orgánom na ochranu údajov;

C.  keďže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 si uzatváranie nových dohôd o PNR vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu predtým, ako ich prijme Rada;

D.  keďže 2. decembra 2010 Rada prijala rozhodnutie, spolu so smernicou na rokovania, ktorým Komisiu poveruje začať v mene EÚ rokovania o dohode s Kanadou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom;

E.  keďže 18. júla 2013 Komisia navrhla Rade, aby prijala rozhodnutie o uzavretí dohody;

F.  keďže 30. septembra 2013 európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko k dohode, ktorým spochybňuje potrebu a primeranosť systémov PNR a hromadných prenosov údajov z PNR do tretích krajín, ako aj výber právneho základu;

G.  keďže 5. decembra 2013 Rada rozhodla požiadať Parlament o súhlas s uzavretím dohody;

H.  keďže dohoda bola podpísaná 25. júna 2014;

I.  keďže 7. júla 2014 Rada požiadala Parlament o súhlas s uzavretím dohody;

J.  keďže 8. apríla 2014 Súdny dvor vo svojom rozsudku v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov za neplatnú;

K.  keďže účelom tejto dohody – ako sa uvádza v jej článku 1 – je stanoviť podmienky, za ktorých sa môžu údaje z osobného záznamu o cestujúcom prenášať a používať, a určiť spôsob, ako sa budú chrániť;

1.  domnieva sa, že existuje právna neistota v tom, či je návrh dohody v súlade s ustanoveniami zmlúv (článok 16 ZFEÚ) a Charty základných práv Európskej únie (články 7, 8 a 52 ods. 1), pokiaľ ide o právo jednotlivcov na ochranu osobných údajov; spochybňuje okrem toho voľbu právneho základu, t. j. voľbu článku 82 ods. 1 písm. d) a článku 87 ods. 2 písm. a) ZFEÚ (policajná a justičná spolupráca) namiesto článku 16 ZFEÚ (ochrana údajov);

2.  rozhodol sa požiadať Súdny dvor o stanovisko k súladu dohody so zmluvami;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii pre informáciu a prijal potrebné opatrenia na získanie takéhoto stanoviska Súdneho dvora.

(1) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s.70.
(2) Ú. v. EÚ C 74 E, 13.3.2012, s.8.
(3) Ú. v. EÚ C 357, 30.12.2010, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ C 51, 22.2.2014, s. 12.


EÚ a celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015
PDF 442kWORD 146k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (2014/2143(INI))
P8_TA(2014)0059A8-0037/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na správu, ktorú otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prijala v júli 2014,

–  so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

–  so zreteľom na správu OSN o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

–  so zreteľom na záverečný dokument stretnutia globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku z apríla 2014,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995, ako aj na následné záverečné dokumenty,

–  so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorý bol prijatý v roku 1994 v Káhire, a na následný prieskum po +20 rokoch,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia v rámci ôsmich miléniových rozvojových cieľov z hľadiska rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na výsledok konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–  so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

–  so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na správu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–  so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých, ktorá je adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN,

–  so zreteľom na rezolúciu s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2010 na svojom 65. plenárnom zasadnutí na vysokej úrovni o miléniových rozvojových cieľoch,

–  so zreteľom na istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na správu FAO o situácii týkajúcej sa nedostatočnej potravinovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré prijalo Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v decembri 2011,

–  so zreteľom na správu UNDP s názvom Za polovicou cesty: dosahovanie miléniových rozvojových cieľov, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

–  so zreteľom na úsilie systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015, ktorú spoločne vedú útvar OSN pre hospodárske a sociálne veci (UN DESA) a UNDP za podpory všetkých agentúr OSN a na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu a akčný plán WHO pre verejné zdravie, inováciu a duševné vlastníctvo z 24. mája 2008,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

–  so zreteľom na Deklaráciu o práve na rozvoj z roku 1986,

–  so zreteľom na na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(1),

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam“ (COM(2014)0335),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–  so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu na obdobie po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie s názvom Európsky konsenzus(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe rozvoja po roku 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0037/2014),

A.  keďže sa v roku 2000 všetky príslušné zainteresované strany zišli, aby stanovili miléniové rozvojové ciele s cieľom dosiahnuť do roku 2015 konkrétne rozvojové ciele a ciele súvisiace s odstránením chudoby;

B.  keďže miléniovými rozvojovými cieľmi sa zvýšilo povedomie o otázke odstraňovania svetovej chudoby ako o naliehavej výzve a priorite pri prijímaní globálnych opatrení; keďže úroveň dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov je rôzna, pričom existujú viditeľné pozitívne účinky na znižovanie extrémnej chudoby, boj proti malárii a tuberkulóze, zlepšovanie prístupu k pitnej vode a znižovanie nerovností v počte detí zapísaných na základných školách; keďže určité nedostatky v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi sa musia v plnej miere riešiť vo vymedzení rámca na obdobie po roku 2015;

C.  keďže hodnotenia pokroku v dosahovaní súčasných miléniových rozvojových cieľov ukázali, že v novom rámci budú rozhodujúce silné prepojenia medzi odstraňovaním chudoby, bojom proti nerovnostiam a presadzovaním udržateľného rozvoja, ako aj jednotný a univerzálny súbor cieľov s diferencovanými prístupmi;

D.  keďže mestská populácia sa má zvýšiť zo súčasného počtu 3,6 miliardy na viac ako 6 miliárd a najväčšie mestá sa majú rozrásť na megalopoly s viac ako 100 miliónmi obyvateľov; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

E.  keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala prístup k službám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane plánovaného rodičovstva; v tejto súvislosti pripomína, že podľa odhadov zomrelo v roku 2013 počas tehotenstva a pri pôrode 289 000 žien; pripomína miléniový rozvojový cieľ č. 5 a potrebu, aby ženy mali prístup k účinným metódam antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, aby sa tak počet úmrtí matiek znížil takmer o jednu tretinu;

F.  keďže znižovanie chudoby je nerovnomerné a nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, ktoré vzrástli tak v rozvinutých, ako aj rozvojových krajinách, predstavujú hlavnú rozvojovú výzvu, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so stredným príjmom; keďže 1,5 miliardy ľudí žije v chudobe, pričom sú súbežne vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch;

G.  keďže násilné konflikty a humanitárne krízy naďalej majú rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže ženy sú väčšmi postihované vojenskými konfliktami a krízami;

H.  keďže je stále potrebné dodatočné úsilie na zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovičnú hodnotu, keďže 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže mať nezvratné dôsledky na zdravie a sociálno-ekonomické následky spojené so znížením produktivity ľudí;

I.  so zreteľom na skutočnosť, že rok 2014 je Medzinárodným rokom rodinných fariem;

J.  keďže Deklarácia o práve na rozvoj z roku 1986 potvrdzuje, že rozvoj je základným ľudským právom; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

K.  keďže zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia ohrozuje znižovanie chudoby zväčšovaním existujúcich zraniteľností, pričom mnohé rozvojové krajiny stále závisia od poľnohospodárstva a prírodných zdrojov citlivých na klímu a nemajú kapacity na riadenie klimatických rizík; keďže existuje naliehavá potreba znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť spravodlivejšie a udržateľnejšie riadenie a správu prírodných zdrojov;

L.  keďže pokrok smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím sa do veľkej miery zakladal na investíciách do výskumu a vývoja uskutočnených roky predtým; keďže práva duševného vlastníctva by nemali brániť v prístupe k dostupným liekom;

M.  keďže prístup k predškolskému vzdelávaniu a k vzdelávaniu a odbornej príprave na najvyššej dosiahnuteľnej kvalitatívnej úrovni pre každé dieťa a mladého a dospelého človeka je zásadným predpokladom na odstránenie cyklického prenosu chudoby a nerovnosti z generácie na generáciu;

N.  keďže bol dosiahnutý iba malý pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a násilím;

O.  keďže na celom svete tvoria ženy a dievčatá väčšinu osôb, ktoré žijú v extrémnej chudobe, a keďže rodová rovnosť a práva žien sú nevyhnutnou podmienkou na úspech celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ktoré môžu zachrániť život;

P.  keďže ženy tvoria viac než polovicu počtu migrantov;

Q.  keďže Afrika prostredníctvom nezákonných finančných tokov vyváža do sveta podstatne viac kapitálu v porovnaní s tým, čo dostáva vo forme medzinárodnej pomoci a remitencií;

R.  keďže nový rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

S.  keďže viac nových a dôstojných pracovných miest je potrebné vytvoriť s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe, ak existujú jasné mechanizmy zodpovednosti a ak sa dodržiavajú medzinárodné predpisy v oblasti sociálnej ochrany;

T.  keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách;

U.  keďže mobilizácia domácich zdrojov je dôležitým prvkom v boji proti chudobe a nerovnosti;

V.  keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami rozvojovej pomoci, a preto by mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN a presadzovať hlavne prístup založený na ľudských právach, ktorý spočíva na rovnosti, nediskriminácii, účasti a začlenení pri vytváraní a vykonávaní rámca;

W.  keďže v záveroch Rady z decembra 2014 sa stanoví ucelený súbor zásad a hlavných línií rokovacej stratégie;

X.  keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

I.  Miléniové rozvojové ciele: hodnotenie a nové výzvy

1.  zdôrazňuje, že globálne prostredie sa v uplynulých rokoch zmenilo, a to vrátane zmien v globálnej ekonomickej a politickej rovnováhe, a že hoci niektoré rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky zažili významný hospodársky rast, naďalej čelia vysokým a rastúcim úrovniam nerovnosti; domnieva sa, že je potrebný nový prístup, ktorý zahŕňa globálne riadenie, pričom kladie silný dôraz na súdržnosť politík v záujme rozvoja a zabezpečovanie globálnych verejných statkov;

2.  pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele majú výhodu v tom, že sú jednoduché, nezaoberali sa základnými štrukturálnymi faktormi, ktoré vedú k chudobe a nerovnosti; zdôrazňuje, že globálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie po roku 2015 by mal byť transformačný tým, že sa bude zaoberať základnými príčinami chudoby a nerovnosti, a tak pomôže splniť zostávajúce úlohy súčasných miléniových rozvojových cieľov;

3.  zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele vymedzené v roku 2000 mali mnohé úspechy v krajinách so stredným príjmom a v rozvojových krajinách, ale že tento pokrok bol nerovnomerný medzi týmito krajinami i v rámci nich, a preto sa pri vytváraní celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 musia tieto výsledky správne analyzovať a musia sa z nich vyvodiť ponaučenia;

4.  pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele zásadne zmenili životy ľudí, kľúčové otázky, ako sú porušovanie ľudských práv, nerovnosti vrátane rodových rozdielov, ozbrojené konflikty a terorizmus, zmena klímy, nedostatok potravín, nedostatky v oblasti práv vlastniť majetok a pozemkových práv, migrácia, obmedzený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, demografické zmeny, obmedzené zdroje, strata biodiverzity, korupcia, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, neudržateľný rast, nezamestnanosť a finančná a hospodárska kríza, stále predstavujú extrémne zložité a vzájomne prepojené výzvy pre nasledujúce desaťročia, v dôsledku ktorých vzniká potreba nájsť nové cesty rozvoja, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju pre všetkých;

5.  zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť predstavuje najdôležitejšiu výzvu, pretože zlyhanie v tejto oblasti pravdepodobne ohrozí každý rozmer ľudského rozvoja; osobitne pripomína, že zhoršovanie stavu životného prostredia predstavuje obrovskú prekážku pri plnení cieľa odstrániť extrémnu chudobu a hlad; pripomína napríklad, že pretrvávajúce nerovnosti a boje o obmedzené zdroje patria k hlavným príčinám konfliktov, hladu, neistoty a násilia, ktoré sú následne kľúčovými faktormi, ktoré brzdia ľudský rozvoj a úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja;

6.  zdôrazňuje, že nový rámec by mal účinne reagovať na tieto výzvy a riešiť dôležité otázky, ako sú rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, spravodlivosť, rovnosť, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, mier a bezpečnosť, zmena klímy, znižovanie rizika katastrof a budovanie odolnosti, ochrana biodiverzity, inkluzívny a trvalo udržateľný rast, práva vlastniť majetok, pozemkové práva, zdravotná a sociálna ochrana, vzdelávanie, výskum a inovácie a práva žien, detí, mladých ľudí a menšín;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový rozvojový rámec musí byť vo svojej povahe univerzálny a použiteľný vo všetkých krajinách vrátane členských štátov EÚ a tiež musí byť relevantný a spravodlivý vo vzťahu k rozvinutým aj rozvojovým krajinám a súčasne zohľadňovať rôzne vnútroštátne okolnosti, kapacity, politiky a priority; zdôrazňuje, že vzniknuté nové zodpovednosti a záťaž sa musia rovnako, ale spravodlivo rozdeliť medzi všetky krajiny; vyzýva EÚ, aby uviedla, aké môže navrhnúť konkrétne opatrenia a záväzky, ktoré by na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni naplnili zásadu všeobecnosti;

8.  zdôrazňuje, že ťažiskom nového rozvojového rámca by mala byť vzájomná zodpovednosť a transparentnosť na všetkých úrovniach a že je dôležité, aby zodpovednosť za vykonávanie tohto rámca niesli národné vlády a ďalší činitelia vrátane súkromného sektora;

9.  vyzýva EÚ, aby aktívne viedla proces smerujúci k vymedzeniu jednotného, komplexného a integrovaného celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a víta konsenzus, že nový globálny program rozvoja musí posilniť prostriedky vykonávania a obnoviť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj;

II.  Potreba obnoveného globálneho partnerstva a silná a súdržná pozícia EÚ

10.  vyzýva EÚ, aby sa zohrávala aktívnu úlohu pri formovaní nového globálneho partnerstva, ktoré podnieti k činnosti všetky krajiny vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík a všetky relevantné zainteresované strany vrátane súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

11.  vyzýva EÚ, aby prijala silnú, súdržnú a jednotnú pozíciu v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní, berúc do úvahy priority zdôraznené v tomto uznesení;

12.  schvaľuje závery otvorenej pracovnej skupiny OSN; domnieva sa však, že rámec uvedený v jej záveroch by sa napokon mohol rozčleniť na ďalšie kategórie, pričom sa zachová rovnováha medzi odstránením chudoby, bojom proti nerovnosti a tromi rozmermi trvalo udržateľného rozvoja, a to nie na úkor prístupu založeného na ľudských právach, ani na úkor ambicióznejších a inovačnejších cieľov;

13.  zdôrazňuje, že nový celosvetový rámec by mal obsahovať primeranú inštitucionálnu štruktúru, ktorá sa bude zaoberať hlavnými cieľmi, ktorými sú odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a podpora trvalo udržateľného rozvoja, s jasnými usmerneniami pre dohľad nad jeho vykonávaním, a že táto štruktúra by sa mala zaoberať aj zložitosťou a vzájomnými prepojeniami rôznych častí tohto budúceho rámca;

14.  domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja je kľúčovým nástrojom na vykonávanie rámca na obdobie po roku 2015; na tento účel vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že potrebné usmernenia, posúdenia vplyvu a mechanizmy monitorovania a predkladania správ umožnia v tomto rámci zrealizovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

15.  zdôrazňuje, že univerzálnosť celosvetového rozvojového programu na obdobie po roku 2015 znamená náročnejšie záväzky pre EÚ a jej členské štáty; zdôrazňuje, že nové ciele trvalo udržateľného rozvoja v kontexte globálneho rámca bude potrebné zohľadniť vo vonkajších aj vnútorných politikách EÚ;

III.  Prioritné oblasti

16.  pripomína, že odstránenie chudoby spolu s riešením problematiky prepojenia pilierov hospodárskej, ekologickej a sociálnej udržateľnosti a posilneným globálnym partnerstvom musia ostať hlavnými prioritami globálneho programu rozvoja na obdobie po roku 2015;

Odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a trvalo udržateľný rozvoj

17.  zdôrazňuje, že odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti by mali byť spolu s trvalo udržateľným rozvojom základnou témou celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rámec zameriaval na ľudí a riešil nedostatok v oblasti spravodlivosti uplatnením prístupu založeného na právach, s cieľom znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi, čo by mala byť jedna z kľúčových priorít v novom rámci;

18.  domnieva sa, že nerovnosť bráni rozvoju a úsiliu o zmiernenie chudoby; opätovne pripomína, že odstránenie chudoby, rovnosť a trvalo udržateľný rozvoj sú možné len vtedy, ak sa zohľadnia všetky zraniteľné skupiny a ak sa bude podporovať spravodlivý prístup, trvalo udržateľné využívanie zdrojov a dobrá správa vecí verejných; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali cieľ udržateľného rozvoja č. 10, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

19.  zdôrazňuje, že je potrebný cieľ odstránenia extrémnej chudoby na úrovni 2 USD na deň, ak má rámec byť skutočne transformačný;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rámec by mal riešiť mnohorozmerné aspekty chudoby a nerovnosti, ktoré presahujú rámec nedostatočných príjmov, ale ktoré zahŕňajú ľudské bytosti s ich dôstojnosťou a vo všetkých ich rozmeroch vrátane sociálnych rozmerov; zdôrazňuje, že chudoba by sa nemala posudzovať len na základe príjmu, ale aj na základe ukazovateľov blahobytu, a nielen HDP;

21.  odporúča, aby sa podporilo budovanie štátu prostredníctvom zvýšenej všeobecnej a/alebo sektorovo špecifickej pomoci podmienenej kritériami dobrej verejnej správy;

22.  podčiarkuje tiež, že v značne globalizovanom hospodárstve sa vyjednávacia sila pracujúcich v dôsledku liberalizácie znížila, čo na druhej strane ohrozuje dodržiavanie práv uvedených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v programe dôstojnej práce; preto nalieha na EÚ, aby svoju stratégiu obchodnej politiky formovala v príslušnom rámci tak, aby sa zachovali a chránili vysoké sociálne a environmentálne štandardy a aby sa zároveň odrádzalo od všetkých foriem sociálneho a environmentálneho dumpingu;

23.  zdôrazňuje, že existuje dôležité prepojenie medzi dobrou správou vecí verejných, trvalo udržateľným rastom a znižovaním sociálnych nerovností; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rovnaké príležitosti a práva, ako aj sociálny dialóg; požaduje širšie vymedzenie chudoby než len na základe HDP, pričom by sa zahrnuli aj širšie kritériá, ako je pokrok a blahobyt;

24.  zdôrazňuje rozhodujúci hospodársky a sociálny význam silnej a stabilnej strednej vrstvy; kladie dôraz na to, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť strednú vrstvu do politického procesu, a tak podporovať inkluzívny rast;

25.  požaduje, aby sa vo všetkých krajinách, tak rozvinutých, ako aj rozvojových, podporoval ekologicky udržateľný rozvoj prostredníctvom udržateľného využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom vyvažovania regionálneho rozvoja, podporovania rozvoja menších miest a predchádzania nadmernému rastu veľkomiest;

Prístup založený na ľudských právach

27.  víta začlenenie podpory prístupu založeného na ľudských právach a zameraného na ľudí medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla otvorená pracovná skupina OSN; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že doteraz nebol prijatý ambicióznejší prístup, a zdôrazňuje, že takýto prístup je nevyhnutný pre odstránenie príčin chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti;

28.   zdôrazňuje univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomnú závislosť všetkých ľudských práv všetkých osôb bez diskriminácie na akomkoľvek základe, počínajúc základným právom na dôstojnosť všetkých ľudských bytostí, s osobitným dôrazom na ľudské práva žien a dievčat vrátane podpory univerzálneho prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ako aj ochrany a dodržiavania práv migrantov a menšín vrátane osôb LGBTI a ľudí žijúcich s HIV; zdôrazňuje, že v novom rámci je dôležité rešpektovať a presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím;

29.  vyzýva EÚ, aby zdôraznila význam prednostného prijatia a vykonávania vhodného právneho rámca v programe na obdobie po roku 2015 a skutočnosť, že vnútroštátne a miestne politiky by mali bojovať proti korupcii a beztrestnosti, pričom by mali zabezpečovať prístup k justičným inštitúciám, ktoré sú nestranné a nezávislé, a účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia ľudských práv, najmä pokiaľ ide o marginalizované skupiny, ako aj ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že globálny rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 musí zabezpečovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu a právny štát;

30.  vyzýva EÚ, aby znásobila úsilie zamerané na zabezpečenie toho, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní prístup založený na ľudských právach a právo na rozvoj stali základnými koncepciami globálneho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a aby sa teda kľúčové piliere prístupu založeného na ľudských právach, ktorými sú univerzálnosť a nedeliteľnosť, nediskriminácia a rovnosť, zodpovednosť a právny štát, účasť a začlenenie zahrnuli do vytvárania, vykonávania a monitorovania rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

Predchádzanie konfliktom, obnova po skončení konfliktu, budovanie mieru a presadzovanie trvalého mieru

31.  domnieva sa, že celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 by mal primerane zohľadňovať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré boli dohodnuté v Pusane; zdôrazňuje, že v novom rámci je potrebné venovať osobitnú pozornosť nestabilným štátom; víta skutočnosť, že podpora mierumilovných spoločností je jednou z priorít EÚ a že sa vyvíja ako dôležitý prvok nového rámca; domnieva sa tiež, že je nevyhnutne potrebné zapojiť sa do štrukturálnych, intenzívnych a dlhodobých partnerstiev, ktorých prioritou bude reforma bezpečnostného sektora a vytvorenie právneho štátu a demokratických inštitúcií;

32.  zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť základné príčiny konfliktov a nestability; vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli postupy, ktoré budú väčšmi zohľadňovať situácie po skončení konfliktov, a prijali stratégiu, ktorá umožní, aby rozvojová pomoc čo najúčinnejšie slúžila cieľom v oblasti bezpečnosti;

33.  dôrazne odsudzuje nedostatočné trestné stíhanie a trestanie v oblastiach konfliktov, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o ochranu civilistov postihnutých ozbrojenými konfliktami a zlepšiť prístup k psychologickej podpore, najmä pre ženy a deti, ako aj posilniť prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom v novom celosvetovom rámci;

34.  uznáva významný príspevok žien k predchádzaniu konfliktom a k úsiliu o nastolenie mieru, a preto žiada o podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 s cieľom zabezpečiť účasť žien pri riešení konfliktov a pri budovaní demokracie;

Zmiernenie zmeny klímy, ochrana životného prostredia a znižovanie rizika katastrof

35.  domnieva sa, že zmiernenie zmeny klímy a potreby adaptácie na ňu je potrebné účinne začleniť do rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a to viditeľným a ambicióznym spôsobom ako prierezovú otázku; podporuje širokú škálu opatrení na zmiernenie účinkov zmeny klímy a zabezpečenie lepšej budúcnosti novej generácie vrátane postupného ukončovania dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať energii z udržateľných zdrojov, pretože má zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy;

36.  zdôrazňuje, že proces uplatňovania hľadísk by nemal viesť k presmerovaniu oficiálnej rozvojovej pomoci k politikám v oblasti klímy, prostredníctvom ktorých sa nedosiahne priame zmiernenie chudoby;

37.  domnieva sa, že mnohé chudobné spoločenstvá už čelia následkom zmeny klímy, pričom nesú za ňu najmenšiu zodpovednosť; opätovne pripomína naliehavú potrebu prijať opatrenia na zníženie emisií s dôrazom na bezuhlíkové stratégie; zdôrazňuje, že prechod na energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a môže viesť k prínosom v rámci odstraňovania chudoby; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať univerzálny prístup k obnoviteľným, spoľahlivým a dostupným energetickým službám;

38.  víta skutočnosť, že zmiernenie zmeny klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov je výrazne prítomné a zahrnuté v záverečnom dokumente otvorenej pracovnej skupiny, a to vrátane ochrany oceánov a morí, ako aj biodiverzity a lesov;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do nového rámca opatrenia humanitárnej pomoci, budovania kapacít, prevencie a participatívneho prístupu zdola nahor zamerané na účinné znižovanie rizika katastrof a posilnenie odolnosti; zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú pomoc, koordináciu a zdroje pre reakciu na mimoriadne situácie, obnovu a rekonštrukciu po katastrofe;

40.  uznáva významnú úlohu žien pri prispievaní k trvalej udržateľnosti, a preto požaduje začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s cieľom znížiť rodovú nerovnosť, pokiaľ ide o prístup k zdrojom na prispôsobenie sa zmene klímy a ich kontrolu;

Potravinová bezpečnosť, výživa, udržateľné poľnohospodárstvo, boj proti degradácii pôdy, voda a sanitácia

41.  víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa stanovila ako prioritná oblasť nového celosvetového rozvojového rámca, a víta začlenenie samostatného cieľa na odstránenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy a na podporu udržateľného poľnohospodárstva do záverečného dokumentu otvorenej pracovnej skupiny; uznáva osobitné potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, ktoré treba brať do úvahy pri vypracúvaní nového rámca;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa prepojeniami so zvýšenou produktivitou udržateľného poľnohospodárstva a rybárstva, čo povedie k zníženiu strát a plytvania potravinami, transparentnému riadeniu prírodných zdrojov a prispôsobeniu sa zmene klímy;

43.  upozorňuje, že istota držby pôdy pre drobných producentov, ktorá berie do úvahy tradičné práva na využívanie pôdy, podnecuje miestne hospodárstva a takisto zvyšuje potravinovú bezpečnosť;

44.  požaduje stanoviť potrebu prekročiť rámec potravinovej bezpečnosti a potraviny považuje za základné ľudské právo, aby bolo možné stanoviť jasný cieľ „Žiadny hlad“ a do roku 2025 odstrániť škandálnu situáciu, ktorú hlad predstavuje; zdôrazňuje, že snahy o odstránenie hladu a podvýživy, ako aj fenoménu „skrytého hladu“, by sa mali osobitne zameriavať na deti a dojčiace ženy;

45.  zdôrazňuje význam plnenia záväzkov z konferencie Rio+20 týkajúcich sa degradácie pôdy vo všetkých krajinách a usmernení FAO o práve na potraviny a držbu pôdy; zdôrazňuje význam celosvetovej dobrej správy vecí verejných pri predchádzaní zaberaniu pôdy;

46.  kladie dôraz na potrebu posilniť dobrú správu v sektore pôdohospodárstva a chrániť pôdu voči neustále narastajúcemu riziku jej zaberania hospodárskymi zoskupeniami;

47.  poukazuje na význam uvažovania o univerzálnom prístupe k pitnej vode a sanitácii a integrovanom hospodárení s vodou; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na obmedzenie používania nebezpečných chemických látok a predchádzanie znečisteniu;

Zdravie a vzdelávanie

48.  zastáva názor, že zdravotníctvo má podstatný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj spoločností; vyzýva preto EÚ, aby sa v novom celosvetovom rámci zamerala na podporovanie spravodlivej, všeobecnej a trvalo udržateľnej ochrany zdravia s osobitným dôrazom na dostupnú zdravotnú starostlivosť detí a matiek vrátane ambiciózneho cieľa na odstránenie odvrátiteľných úmrtí matiek, novorodencov a detí, ako aj o ukončenie epidémie AIDS, tuberkulózy, malárie a iných prenosných chorôb;

49.  uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam zlepšenia univerzálneho prístupu k hygiene a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia vrátane služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti kládla osobitný dôraz na predchádzanie vylúčeniu a diskriminácii najzraniteľnejších skupín;

50.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité pokračovať v úsilí o zlepšovanie prístupu k vode, sanitácii a hygiene, keďže ide o prierezovú otázku, ktorá má vplyv na dosiahnutie ostatných cieľov programu na obdobie po roku 2015 vrátane zdravia, vzdelávania a rodovej rovnosti;

51.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; naliehavo žiada, aby sa v novom celosvetovom rozvojovom rámci zohľadnil prístup k všetkým stupňom kvalitného vzdelávania a aby sa rámec zaoberal aj otázkou prístupu k vzdelávaniu v mimoriadnych a krízových situáciách; podčiarkuje potrebu posilnenia participatívneho občianstva prostredníctvom plného vykonávania občianskych a politických práv, ako aj budovania znalostných a inovačných spoločností;

52.  vyzýva Komisiu, aby v rámci na obdobie po roku 2015 presadzovala prioritu odstránenia nerovností v prístupe k zdraviu a vzdelávaniu a aby doň zahrnula osobitné opatrenia zamerané na znevýhodnených jednotlivcov a skupiny ohrozené diskrimináciou;

Ústredná úloha žien v celosvetovom rozvojovom rámci po roku 2015

53.  víta skutočnosť, že otvorená pracovná skupina vo svojom záverečnom dokumente uznáva ako prioritu posilnenie postavenia žien a dievčat a význam rodovej rovnosti, pričom zohľadňuje ústrednú úlohu žien v novom celosvetovom rozvojovom rámci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili výzvu otvorenej pracovnej skupiny, pokiaľ ide o samostatný cieľ týkajúci sa rodovej rovnosti a zároveň začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci všetkých cieľov, a aby presadzovali začlenenie ambicióznych cieľov týkajúcich sa práv žien a dievčat a posilnenie vykonávania týchto cieľov;

54.  pripomína význam odstránenia všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám v novom rámci; podčiarkuje význam odstránenia všetkých diskriminačných právnych predpisov a postupov; naliehavo vyzýva EÚ, aby v novom celosvetovom rámci stanovila ako jednu z hlavných priorít v oblasti ľudských práv odstránenie všetkých foriem násilia, ako je domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a sexuálne obťažovanie, a všetkých škodlivých praktík zahŕňajúcich detské, predčasné alebo nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

55.  domnieva sa, že celosvetový program na obdobie po roku 2015 by mal vyslať jasný signál, pokiaľ ide o účasť žien na rozhodovacích postupoch;

56.  zdôrazňuje význam zabezpečenia rovnakého prístupu k zamestnanosti pre ženy aj mužov a rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty vykonávanej kdekoľvek; uznáva, že je potrebné chrániť právo žien, ktoré majú deti, aby zároveň zostali v zamestnaní;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

58.  zdôrazňuje význam zabezpečenia univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám, ako je plánované rodičovstvo, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v tejto oblasti;

59.  poukazuje na potrebu zaviesť účinné špecifické opatrenia na ochranu migrujúcich žien a uznáva význam práva žien migrovať a integrovať sa do nového kultúrneho prostredia;

Inkluzívny a trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a vytváranie dôstojných pracovných príležitostí

60.  zdôrazňuje, že inkluzívny a trvalo udržateľný rast sprevádzaný vytváraním dôstojných pracovných príležitostí a efektívnosťou využívania zdrojov zameraný na prechod k modelu udržateľnejšej spotreby a výroby a zmiernenie zmeny klímy je mimoriadne dôležitý pre úspech rámca na obdobie po roku 2015; domnieva sa, že vymedzenie kvalitatívnych ukazovateľov bude kľúčové na sledovanie toho, do akej miery je rozvojový pokrok inkluzívny a trvalo udržateľný a do akej miery sa riešia potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín;

61.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať, do akej miery hospodársky rozvoj zahŕňa najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny a do akej miery mzdy zostávajú v súlade so zvýšením produktivity; pripomína, že je zodpovednosťou štátu poskytovať základné sociálne služby pre svojich občanov, čím sa prispeje k odstráneniu chudoby; domnieva sa, že rozhodujúci význam má zavedenie vnútroštátne vymedzených miním sociálnej ochrany a regulácie minimálnej mzdy v rozvojových krajinách;

62.  vyzýva EÚ, aby presadzovala prostredie priaznivé pre podnikanie, obchod, investície a inováciu, ktoré povedie k zníženiu nerovností a bude zamerané na posilnenie sociálnej spravodlivosti;

63.  zdôrazňuje, že v novom celosvetovom rozvojovom rámci je potrebné postupne odstrániť detskú prácu;

64.  žiada o nový celosvetový rámec, ktorý vytvorí spravodlivejší a udržateľnejší systém obchodovania založený na dialógu, transparentnosti a rešpekte a ktorý sa usiluje o väčšiu rovnosť v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva zahŕňajúceho mnoho zúčastnených strán na celom svete a v rôznych fázach v rámci dodávateľského reťazca, ktoré zabezpečuje prístup pre znevýhodnených výrobcov, najmä ženy, na trh, zaručuje udržateľné živobytie, dodržiava pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nový celosvetový rámec zameriaval na podporu univerzálneho, transparentného, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO založeného na pravidlách; vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoju stratégiu pre politiky trvalo udržateľného rozvoja vrátane spravodlivého obchodu;

66.  požaduje podporu rozvoja ekologických stimulov, ako je vytváranie zelených pracovných miest;

67.  zdôrazňuje význam riešenia problematiky nezamestnanosti mládeže v novom celosvetovom rámci;

Súkromný sektor

68.  zdôrazňuje, že súkromný sektor môže byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného rastu, ak zohľadní kľúčové zásady rozvoja, ako sú ľudské práva, pracovné práva, zodpovednosť podnikov a mechanizmy transparentnosti, sociálny dialóg a environmentálne záväzky; vyzýva EÚ, aby podporovala budovanie regulačných systémov, ktoré by znížili nadmerné administratívne zaťaženie, podporovali dobrú správu vecí verejných, prispievali k boju proti úplatkárstvu a korupcii a presadzovali tvorbu pracovných miest; trvá na tom, že je potrebné zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov prostredníctvom právne záväzných pravidiel; za týchto podmienok sa domnieva, že súkromný sektor by mal byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja;

69.  žiada o transparentné a spravodlivé pravidlá v prístupe na miestne a medzinárodné trhy, čo zabezpečí rovnaké príležitosti pre všetky zapojené zainteresované strany;

70.  poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala byť dôležitým prvkom nového rámca;

71.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že všetky toky pomoci pre súkromný sektor budú dodržiavať zásadu účinnosti rozvoja a že súkromný sektor v rozvojových krajinách sa bude zameriavať na to, aby ľudí vymanil z chudoby;

72.  víta odporúčanie Rady klásť väčší dôraz na podporu MSP vytváraním priaznivého prostredia pre majiteľov malých podnikov a uľahčovaním prístupu k financovaniu a odbornej príprave;

73.  podporuje najmä ďalší rozvoj iniciatívy pre sociálne podnikanie v oblasti rozvojovej spolupráce; požaduje vytvorenie nových nástrojov, ktoré podporia lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

74.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v programe na obdobie po roku 2015 uprednostnila daňovú spravodlivosť a mobilizáciu domácich zdrojov, keďže tieto otázky by mali zohrávať významnú úlohu pri transformovaní spoločnosti, odstraňovaní chudoby a znižovaní nerovností;

Občianska spoločnosť

75.  uznávajúc potrebu participatívneho prístupu v novom rámci, ktorý by sa mal zamerať na zapojenie aktérov na všetkých úrovniach, zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti (OOS) vrátane organizácií žien so zreteľom na ústrednú úlohu žien v celosvetovom rozvoji zohrávajú pri umožňovaní rozvoja a podpore univerzálnosti, rovnosti, začleňovania, zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje význam zapájať sa do dialógu s organizáciami na mieste a uľahčovať priamu účasti ľudí a spoločenstiev;

76.  zdôrazňuje osobitnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní právneho štátu, spravodlivosti, ľudských práv a demokratických zásad, najmä v krajinách, v ktorých je budovanie štátu ešte len v začiatkoch a v ktorých sú štátne a vládne kapacity obmedzené;

Miestne orgány a národné parlamenty

77.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť miestne orgány a národné parlamenty do plánovania, vykonávania a finančných tokov pomoci v oblasti rozvoja; podčiarkuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc;

IV.  Mobilizácia finančných zdrojov

78.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok a vyčlenili minimálne 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a to vrátane minimálne 0,2 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny a iné veľmi zraniteľné štáty; vyzýva EÚ, aby zaujala koherentný a komplexný medzinárodný prístup k financovaniu po roku 2015; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci s ostatnými darcami na rozvíjaní ďalších inovačných finančných mechanizmov, ako je daň z finančných transakcií;

79.  pripomína význam dodržiavania zásady zodpovednosti v súvislosti s rozvojom; pripomína potrebu posilniť politický dialóg medzi darcami a partnerskými krajinami;

80.  pripomína Komisii a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc musí zostať základom európskej politiky v oblasti rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby;

81.  žiada EÚ, aby vyhodnotila mechanizmy zlučovania zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a zodpovedné a mali jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia, ktoré sú založené na harmonizovaných stratégiách znižovania chudoby;

82.  opakuje svoju výzvu, aby sa boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým rajom, nezákonným kapitálovým tokom a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou v oblasti financovania rozvoja; pripomína, že rozvojové krajiny prišli za posledné desaťročie podľa odhadov o takmer 6 biliónov USD pre nezákonné finančné toky, ktoré ďaleko presahujú toky oficiálnej rozvojovej pomoci v danom období, a zdôrazňuje preto význam zvýšenia transparentnosti a celosvetovej dobrej správy;

83.  vyzýva EÚ, aby tam, kde je to možné, uľahčovala verejno-súkromné partnerstvá a uprednostňovala využívanie skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora v rámci partnerstva s verejnými zdrojmi;

84.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o zvýšenie mobilizácie verejných a súkromných domácich zdrojov a aby im pomáhala pri zavádzaní spravodlivých, udržateľných a rovných daňových systémov, ktoré by viedli k zníženiu chudoby a závislosti od pomoci;

V.  Ukazovatele a zodpovednosť

85.  zdôrazňuje, že prístupné a rozčlenené spoľahlivé údaje sú nevyhnutné na navrhovanie primeraných politík týkajúcich sa nového rámca a branie vlád a medzinárodného spoločenstva na zodpovednosť;

86.  zdôrazňuje, že sú potrebné silné mechanizmy zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby rozvinuté aj rozvojové krajiny plnili svoje záväzky a účinne riešili problematiku chudoby a trvalej udržateľnosti, ktorou sa bude zaoberať rámec na obdobie po roku 2015; podčiarkuje, že tento rámec musí byť založený na dôkazoch a musí obsahovať finančné ciele a silné mechanizmy monitorovania a určovania zodpovednosti na všetkých úrovniach; pripomína, že mechanizmy monitorovania by mali zahŕňať postup preskúmania, ktorý by bol založený na otvorenosti a transparentnosti;

o
o   o

87.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a predsedovi otvorenej pracovnej skupiny pre ciele udržateľného rozvoja.

(1) Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
(2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0269.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.


Zamestnanosť a sociálne aspekty stratégie EÚ 2020
PDF 279kWORD 103k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020 (2014/2779(RSP)).
P8_TA(2014)0060B8-0252/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 21. marca 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii Európa 2020(1),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch (COM(2013)0785),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie EÚ 2020 (O-000076/2014 – B8‑0035/2014 and O‑000077/2014 – B8‑0036/2014),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže integrovaný prístup stratégie Európa 2020 zdôrazňuje zásadu, podľa ktorej inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast nemožno dosiahnuť bez splnenia všetkých piatich hlavných cieľov;

B.  keďže napriek integrovanej povahe stratégie Európa 2020 nebol v iných oblastiach politiky dostatočne uznaný sociálny dosah opatrení fiškálnej konsolidácie ani potreba zachovať primeranú úroveň sociálnych investícií ako faktor podnecujúci rozvoj a rast;

C.  keďže EÚ zďaleka nedosahuje hlavné ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zamestnanosti a zníženia chudoby;

D.  keďže od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 v členských štátoch stále stúpa úroveň nezamestnanosti a v roku 2014 jej miera dosiahla v EÚ-28 hrozivých 10,1 %, čo predstavuje 24,6 milióna nezamestnaných v Únii, a počet pracujúcich, ktorí žijú v chudobe, je tiež na vzostupe; keďže ešte horšia situácia je v najvzdialenejších regiónoch, kde sa priemerná miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 24 % a priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí je 51 %(4);

E.  keďže počet osôb, ktorým hrozí chudoba či sociálne vylúčenie, od roku 2008 vzrástol o 10 miliónov na súčasných 122,6 milióna a postihuje každého štvrtého občana; keďže sa zároveň zväčšujú rozdiely medzi členskými štátmi; keďže počet tých, ktorí sú ohrození chudobou, sa v priemere pohybuje na úrovni 24 %, pričom u detí do 18 rokov je to 28 %, a keďže tieto čísla od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 stúpajú;

F.  keďže v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je miera chudoby o 70 % vyššia než je priemer, čo je čiastočne zapríčinené obmedzeným prístupom k zamestnaniu;

G.  keďže na dosiahnutie cieľa 75 % miery zamestnanosti v roku 2020 je potrebné zamestnať ďalších 16 miliónov občanov;

H.  keďže podľa najnovších prognóz Komisie sa miera nezamestnanosti v EÚ zníži iba zanedbateľne na 10,4 % v roku 2015;

I.  keďže vysoké miery nezamestnanosti v EÚ sú spájané so zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou základňou;

J.  keďže v záujme splnenia požiadaviek občanov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti musia reformy pokračovať;

K.  keďže rozdiely v mierach zamestnanosti medzi členskými štátmi a v rámci regiónov narastajú, čo vedie k polarizácii EÚ na jadro a periférie, a z dlhodobého hľadiska tým vzniká riziko zvýšenej sociálnej nerovnováhy;

L.  keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že EÚ vypracuje a bude vykonávať svoje opatrenia vedúce k posilneniu jej ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane regiónov, ktoré trpia v dôsledku ťažkých a trvalých prírodných alebo demografických výziev;

M.  keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty výrazne znížili verejné výdavky práve vtedy, keď vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky zo štátnych rozpočtov určené na sociálne zabezpečenie sa dostali pod ešte väčší tlak, keď sa po rozsiahlom prepúšťaní či krátení miezd príspevky znížili, čím bol vážne ohrozený európsky sociálny model;

N.  keďže pre regióny, ktoré trpia v dôsledku ťažkých prírodných alebo demografických výziev, je často typická nižšia zamestnanosť a majú väčšie problémy s prístupom k verejným službám, akými sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť;

O.  keďže nezamestnanosť mladých ľudí je stále otázkou vzbudzujúcou narastajúce obavy a dosiahla hrozivú úroveň 23 % (priemer EÚ v roku 2013), pričom viac než 40 % mladých ľudí je zamestnaných na dobu určitú a takmer 25 % pracuje na kratší pracovný čas;

P.  keďže nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí sú taktiež spojené s nedostatkom účinných opatrení na stimulovanie verejných investícií v oblasti inovácií, výskumu a rozvoja, profesionálnych kvalifikácií a zručností, ktoré sú hnacou silou hospodárskeho rastu a stimulom pre úspory z rozsahu;

Q.  keďže vo februári 2013 prijala Komisia balík o sociálnych investíciách;

R.  keďže v rámci stratégie Európa 2020 sú odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorá sú zamerané na podporu zamestnávania žien, adresované 13 členským štátom;

S.  keďže nárast miery zamestnanosti žien je v určitých členských štátoch najmä dôsledkom nárastu práce na kratší pracovný čas; keďže na plný pracovný čas je zamestnaných iba 53,5 % ženskej pracovnej sily v EÚ; keďže v roku 2012 predstavovala zamestnanosť na kratší pracovný čas u žien až 32,9 % v porovnaní s 8,4 % u mužov;

T.  keďže Európsky sociálny fond podporuje úsilie o dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom opatrení na boj proti nezamestnanosti s osobitným zameraním na mladých ľudí; keďže balík investícií vo výške 300 miliárd EUR, ktorý prisľúbil Jean-Claude Juncker, by sa mal použiť na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; keďže znižovaniu chudoby a tvorbe kvalitných pracovných miest by sa mala venovať osobitná pozornosť;

U.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 27. júna 2014 zdôraznila, že súčasná úroveň nezamestnanosti v EÚ je neprijateľne vysoká, a preto sa dohodla na strategickom programe s výrazným zameraním na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť;

V.  keďže EÚ napĺňa svoj cieľ v súvislosti s problémom predčasného ukončovania školskej dochádzky, ale medzi členskými štátmi existujú v tejto oblasti stále veľké rozdiely; keďže znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia zvýši zamestnateľnosť mladých ľudí;

W.  keďže rozdiely v príjmoch sa vyostrili, pričom v roku 2012 zarábalo 20 % najlepšie platených pracovníkov 5,1-krát toľko ako 20 % najhoršie platených pracovníkov, čo je ďalším ukazovateľom prehlbovania sociálnych rozdielov v rámci členských štátov a medzi nimi navzájom; keďže takýto nárast nerovnosti predstavuje riziko destabilizácie spoločnosti v Európe a ako s takým sa s ním musí bojovať prijímaním opatrení na oživenie rastu v oblasti zamestnanosti a prístupu verejnosti k informáciám vytváraním kvalitných pracovných miest;

X.  keďže v záujme dosiahnutia hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a znižovania pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v týchto oblastiach by sa osobitná pozornosť mala venovať uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a politikám zameraným na ženy;

Y.  keďže demografické výzvy a starnúce obyvateľstvo budú mať naďalej vplyv na schopnosť členských štátov splniť ciele stratégie Európa 2020;

Z.  keďže Komisia poukazuje na prítomnosť makroekonomických rozdielov a nerovnováhy vo výkonnosti pracovných trhov členských štátov, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí;

AA.  keďže zvýšenie hospodárskeho rastu ako také nezaručuje dôstojnejšie pracovné miesta, zníženie chudoby alebo zníženie sociálnych nerovností, ale vyžaduje si vhodné politické rozhodnutia, ktorými sa tieto ciele splnia;

AB.  keďže zatiaľ čo sociálne, fiškálne, hospodárske politiky a politiky zamestnanosti sú úzko navzájom prepojené, Výbor pre sociálnu ochranu (SPC), Výbor pre zamestnanosť (EMCO), Výbor pre hospodársku politiku (EPC) a Hospodársky a finančný výbor (EFC) stále zápasia s týmito problémami relatívne izolovane, čo bráni integrovanej tvorbe politík;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné politiky sa stále sústreďujú výlučne na hospodársky rast a neuznávajú potrebu inkluzívneho a udržateľného prístupu založeného na ochrane práv; zdôrazňuje, že výhody z rastu musia byť na prospech celej spoločnosti, aby sa stal trvalo udržateľný;

2.  vyjadruje poľutovanie na tým, že ročné prieskumy rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli zatiaľ prijaté ako súčasť ročných cyklov európskeho semestra, sa nepodarilo dostatočne zosúladiť s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedostatočne zohľadňuje význam systémov sociálneho zabezpečenia ako kľúčových nástrojov na stabilizáciu ekonomiky, ako aj spoločnosti a na zníženie chudoby; žiada odhodlanejšie úsilie o smerovanie a koordináciu politík EÚ, aby sa tým prispelo k posilneniu jednotného trhu s cieľom odstrániť prekážky brániace jeho fungovaniu a využiť jeho potenciál na podnietenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bude ako priorita vytýčené dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020;

3.  vyjadruje uznanie za prebiehajúce práce v rámci témy „Širší rozmer rastu“, ako dokladajú snahy talianskeho predsedníctva, a nazdáva sa, že by to malo prispieť k revízii stratégie Európa 2020; pripomína stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení z 8. júna 2011 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete(5);

4.  žiada, aby stratégia EÚ 2020 obsahovala povinnú zásadu referenčného učenia na základe porovnávania politík členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o európsky pracovný trh; znamenalo by to vykonávanie účinného sledovania a zaznamenávania modelov najlepších postupov a metód v Európe so zameraním na znižovanie miery nezamestnanosti predovšetkým medzi mladými ľuďmi; výsledkom toho by malo byť referenčné porovnávanie a klasifikácia príslušných národných príkladov, ktoré vedú ku konkrétnym politickým dôsledkom a ktoré sú odvodené z týchto zistení všetkých členských štátov;

5.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ambicióznejší a konkrétnejší prístup pri prenášaní cieľov EÚ do svojich vlastných národných cieľov; žiada predovšetkým, aby sa ciele v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a v oblasti vzdelávania diferencovali na základe veku a rodového hľadiska s cieľom uľahčiť referenčné porovnávanie;

6.  nazdáva sa, že dosiahnutie cieľov reindustrializácie je pre konkurencieschopnosť EÚ najdôležitejšie a že opätovné spustenie skutočnej európskej priemyselnej politiky by mohlo povzbudiť rast a viesť k vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest;

7.  žiada zavedenie systému duálneho vzdelávania na národnej alebo regionálnej úrovni vo flexibilnej forme a vytvorenie účinnej služby zamestnanosti s úzkym prepojením na európsku sieť; žiada ďalej uplatňovanie konceptu skutočného celoživotného vzdelávania a opatrení na pracovnom trhu s cieľom podporiť úroveň kvalifikácie starších pracovníkov;

8.  pripomína dôležitosť sociálnych partnerov, pokiaľ ide o politiky pracovného trhu, a zdôrazňuje, že konzultácie s nimi by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť procesu; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty na zvýšenie zapojenia sociálnych partnerov s cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020;

9.  žiada, aby platforma sociálnych partnerov spájala záujmy zamestnávateľov a zamestnancov;

10.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bolo akékoľvek zvýšenie zamestnanosti výsledkom prírastku kvalitných pracovných miest v rámci európskeho hospodárstva;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zvýšenie miery zamestnanosti je čiastočne výsledkom nestálych foriem zamestnávania, ako sú zmluvy bez udania pracovného času, zdanlivá samostatná zárobková činnosť a nedobrovoľná práca na kratší pracovný čas; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto pracovné miesta neposkytujú pracovníkom slušné živobytie a primerané pracovné práva;

12.  zdôrazňuje, že kvalita pracovného miesta je dôležitá z hľadiska zamestnávania väčšieho množstva ľudí a umožnenia im pracovať dlhšie, a je preto kľúčovým faktorom pre dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti; domnieva sa preto, že v záujme poskytnutia podrobného obrazu o národných pracovných trhoch by sa ukazovatele zamestnanosti nemali zameriavať iba na počet ľudí, ktorí našli prácu, ale aj na kvalitu práce;

13.  domnieva sa, že všetky členské štáty by mali predložiť svoje národné správy o ročnom pokroku v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020; navyše žiada Komisiu, aby poskytla výročnú správu o pokroku v plnení stratégie Európa 2020 a všetkých hlavných cieľov;

14.  víta prvé použitie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v tohtoročnom cykle; žiada zahrnutie dodatočných ukazovateľov, ako sú miera chudoby detí, prístup ku zdravotnej starostlivosti a bezdomovectvo; žiada vypracovanie dodatočnej analýzy charakteristík subpopulácií žijúcich v chudobe s cieľom viac koncentrovať politické úsilie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby vzhľadom na vytváranie vhodných politík použili hodnotiacu tabuľku ako mechanizmus včasného varovania;

15.  žiada obnovu rovnováhy medzi finančnými a hospodárskymi prioritami na jednej strane so silnými sociálnymi prioritami na strane druhej, aby sa zabezpečilo fungovanie sociálnych politík; zdôrazňuje, že v procese európskeho semestra by otázky zamestnanosti a sociálne otázky mali mať rovnakú váhu ako makroekonomické otázky; ďalej žiada organizovanie spoločných schôdzí Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom dosiahnuť koherentnú pozíciu;

16.  nazdáva sa, že cieľ vytvárania kvalitného zamestnania a kvalitných pracovných miest (ako aj účinné využívanie zdrojov) sa musí stať efektívnejším a viditeľnejším v ťažiskových iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v iniciatíve Európa efektívne využívajúca zdroje, Digitálna agenda, Inovácia v Únii a v iniciatívach priemyselnej politiky, a to i prostredníctvom zahrnutia vyčísliteľných ukazovateľov zamestnanosti do príslušných hodnotiacich tabuliek;

17.  považuje okrem toho za dôležité, že pri budúcom vykonávaní európskeho semestra by mali kľúčové ukazovatele zamestnanosti a sociálne ukazovatele, ktoré sú zahrnuté do hodnotiacich tabuliek, systematicky rozlišovať medzi mužmi a ženami;

18.  vyzýva Európsku radu, aby naliehavo ukončila reformu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), predovšetkým prostredníctvom koordinácie ex-ante hlavných plánov hospodárskych reforiem, hodnotenia sociálneho dosahu a súvisiacich mechanizmov solidarity; žiada, aby bola táto koordinácia podporená komplexným posúdením sociálnych a rodových vplyvov ex-ante a ex-post;

19.  pripomína, že podľa nadácie Eurofound sa náklady na jednotlivcov, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (ušlý zisk, strata daňových príjmov a vyššie výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia), v EÚ zvýšili zo 153 miliárd v roku 2011 na 162 miliárd v roku 2012 a že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je na to, aby sa prispelo k riešeniu otázky nezamestnanosti mládeže v eurozóne, potrebná celková suma 21 miliárd EUR; domnieva sa preto, že v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť, je potrebné zvýšiť financovanie EÚ; zdôrazňuje, že presunutie ťažiska financovania na začiatočnú fázu neznamená nové finančné prostriedky a plynie z neho riziko, že sa financovanie sústredí na začiatok, keď je čerpanie nízke a minie sa v období vysokého čerpania, čo sťažuje prácu adresátov projektu na mieste a robí ju nepredvídateľnejšou; ďalej sa nazdáva, že je potrebné, aby Komisia vydala pre členské štáty a ich verejné služby zamestnanosti komplexné a presné usmernenia o oprávnenosti ich programov podieľať sa na iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

20.  domnieva sa, že členské štáty musia lepšie reagovať na potreby pracovného trhu, najmä zabezpečením silných väzieb medzi vzdelávacím a pracovným prostredím;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčší súlad medzi Európskym sociálnym fondom a inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a politickými prioritami stratégie Európa 2020 s cieľom posilniť ich úlohu finančných pilierov stratégie;

22.  zdôrazňuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí treba sledovať, aby členské štáty niesli zodpovednosť za to, k čomu sa v odporúčaní k záruke pre mladých ľudí zaviazali;

23.  povzbudzuje členské štáty, aby v záujme dosiahnutie cieľa 75 % zamestnanosti zlepšili zručnosti mladých ľudí v oblasti riadenia, manažmentu a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využívať výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a naplniť svoj rastový potenciál, a aby sa tak mladí ľudia nemuseli uplatňovať iba ako zamestnanci, ale aj ako zamestnávatelia;

24.  víta prijatie programov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že 6 miliárd EUR nestačí na vyriešenie nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila otázku financovania po období rokov 2014 – 2015;

25.  víta vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Claudea Junckera týkajúce sa komplexného investičného programu na boj s nezamestnanosťou; zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií (do infraštruktúry, výskumu a vývoja, zelených pracovných miest, inovácií a do dokončenia vnútorného digitálneho trhu), ktoré sú zamerané na udržanie a vytváranie pracovných miest v súlade s investíciami stratégie Európa 2020 a pri ktorých sa nebudú zohľadňovať iba vstupy, ale aj skutočné politické výsledky; zdôrazňuje, že tieto investície by sa mohli v záujme prínosov v dlhodobejšom horizonte zamerať na vysokokvalitné infraštruktúry formálneho a neformálneho vzdelávania a odstránenie prekážok s cieľom dosiahnuť rovnejší prístup; povzbudzuje prepojenie týchto investícií s konkrétnymi cieľmi v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby vzhľadom na to, že investície do oblastí ako kvalitné verejné služby sú tiež dôležité pre splnenie cieľov inkluzívnej spoločnosti;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili najvzdialenejšie regióny, ktorých prírodné znevýhodnenia vrátane vzdialenosti, geografického rozdrobenia, zraniteľných hospodárstiev a prírodných obmedzení, vedú k väčším nerovnostiam pokiaľ ide prístup k pracovným príležitostiam, pracovným stážam a odborným prípravám pre ich obyvateľov; zdôrazňuje, že tieto regióny si preto vyžadujú osobitne posilnené mechanizmy na vykonávanie investičných programov s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a uvoľniť ich potenciál z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

27.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na odvetvia s vysokým potenciálom rastu a tvorby pracovných miest, akými sú ekologické odvetvie, biele odvetvie (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť) a IKT;

28.  odporúča, zamerať sa v rámci nového investičného programu venovaného boju proti nezamestnanosti na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v súčasnosti predstavuje jeden z najvážnejších problémov v EÚ; v tomto zmysle by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov na program Erasmus pre mladých podnikateľov, aby sa účinnejšie podporilo podnikateľské úsilie mladých ľudí, čo je efektívnym prostriedkom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodový pilier do rámca stratégie Európa 2020 s cieľom zmerať pokrok dosiahnutý v znižovaní rodových rozdielov v zamestnaní, čo by malo umožniť premietnutie politických opatrení obsiahnutých v ročnom prieskume rastu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

30.  opätovne zdôrazňuje výzvu na vykonanie balíka o sociálnych investíciách vrátane: oznámenia o sociálnych investíciách pre rast a súdržnosť; odporúčania s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia; pracovných dokumentov o dôkazoch o demografických a sociálnych trendoch, o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce, o sociálnych službách všeobecného záujmu, o dlhodobej starostlivosti o starnúcu spoločnosť, o riešení problému bezdomovstva v Európskej únii; o investíciách do zdravia a o sociálnych investíciách prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;

31.  poukazuje na to, že harmonogram a postupy európskeho semestra sa vyvinuli spôsobom, ktorý Parlamentu negarantuje formálnu úlohu v rámci cyklu, a tým dostatok času na prerokovanie pred jarným zasadnutím Európskej rady;

32.  vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov a uľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné presunúť daňovú záťaž z práce na iné formy udržateľného zdaňovania, a to v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest;

34.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili a zlepšili mechanizmy pracovnej mobility, najmä Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES a verejné služby zamestnanosti, s cieľom podnietiť zamestnanosť a zamestnanosť mladých ľudí;

35.  poznamenáva, že ciele stratégie Európa 2020 ostávajú zatiaľ nesplnené a je presvedčený, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali zaviesť ráznejšie opatrenia na prekonanie súčasného zaostávania; vyzýva preto Komisiu, aby začala verejný konzultačný proces preskúmania európskeho semestra ako súčasť preskúmania v polovici trvania s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a legitimitu, keďže proces semestra by mal pomôcť pri plnení stratégie Európa 2020;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada vo svojej predbežnej debate 20. a 21. marca 2014 o posúdení stratégie Európa 2020 nerokovala o hlavnom cieli, ktorým je zníženie chudoby;

37.  žiada Európsku komisiu, aby vytvorila stratégiu podporujúcu členské štáty v boji proti bezdomovectvu prostredníctvom integrovaných politík a vhodných sociálnych investícií;

38.  zdôrazňuje, že nárast nerovností, ku ktorému dochádza v EÚ a ktorý uvádzajú krajiny podávajúce správu v rámci semestra, so sebou nesie veľké riziká pre demokraciu; poukazuje na varovania MMF a MOP, že ďalší nárast nerovností v EÚ by mohol destabilizovať naše spoločnosti; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku na ambicióznejšie ciele a presnejšie a objektívnejšie formy opatrení s cieľom znižovať mieru nerovností, chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch, ako aj medzi nimi, predovšetkým vzhľadom na narastajúce sociálne rozdiely v niektorých členských štátoch;

39.  vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na zvrátenie tendencie rastúcej miery ohrozenia osôb chudobou a sociálnym vylúčením s cieľom splniť hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zbaviť aspoň 20 miliónov ľudí rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

40.  vyzýva členské štáty, aby zaručili prístup na trh práce a primerané sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom spoločnosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala nové konkrétne opatrenia v oblasti vzdelávania a inovačných politík na posilnenie doplnkovosti medzi rastom a bojom proti nerovnosti;

42.  žiada, aby sa v rámci hodnotenia stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčil odvodený cieľ znížiť detskú chudobu;

43.  vyzýva preto, aby sa na určovanie miery chudoby v členských štátoch používali objektívne ukazovatele chudoby, s cieľom pomôcť identifikovať tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

44.  pripomína však, že ukazovateľ chudoby neposkytuje žiaden priamy dôkaz o skúsenosti so sociálnym vylúčením, a žiada preto, aby sa zlepšilo meranie vnímaného sociálneho vylúčenia, čím sa dosiahne lepšie pochopenie príčin sociálneho vylúčenia a zistí sa, ktorých skupín sa to osobitne týka;

45.  uznáva, že za dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 sú v súlade so zásadou subsidiarity zodpovedné členské štáty a že ich EÚ v tomto konaní podporuje; domnieva sa, že proces má potenciál na to, aby prostredníctvom partnerského preskúmania a výmeny osvedčených postupov poskytol členským štátom podporu pri vykonávaní potrebných štrukturálnych reforiem, zvyšovaní flexibility trhu práce a zavádzaní podmienok pre podniky pri vytváraní pracovných miest; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby členské štáty konali včas, pretože nečinnosť by mala vážne dôsledky v celej EÚ; žiada, aby boli do prípravy a vykonávania národných programov reforiem zapojené národné parlamenty, miestne a regionálne orgány, a to i prostredníctvom dohôd týkajúcich sa viacúrovňového riadenia;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatý viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 s vyčlenenými prostriedkami vo výške 960 miliárd EUR bol vôbec prvým čistým znížením rozpočtu EÚ; nazdáva sa, že VFR nie je dostatočný na to, aby pomohol dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti; nazdáva sa preto, že preskúmanie VFR v polovici trvania má prvoradý význam pre transformáciu strategického smerovania výdavkov EÚ smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzaného zvyšovaním počtu pracovných miest;

47.  pripomína úlohu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v monitorovaní efektívneho čerpania Európskeho sociálneho fondu (ESF), teda či sa aspoň 20 % uvoľnilo na sociálne začleňovanie, a spôsobu, akým členské štáty efektívne využili tieto investičné prostriedky na plnenie cieľov stratégie Európa 2020;

48.  zdôrazňuje potrebu presnejšieho sledovanie plnenia cieľov v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania a potrebu včasnejšej tvorby porovnateľných štatistík; žiada preto, najmä na úrovni NUTS 3, aktuálne číselné údaje a ukazovatele „ohrozenia osôb chudobou alebo sociálnym vylúčením“ s cieľom posúdiť skutočnú situáciu na vnútroštátnych trhoch práce;

49.  vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčila osobitný cieľ pre zamestnanosť mladých ľudí a/alebo konkrétne integrované usmernenia týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí;

50.  žiada, aby sa zmysluplné konzultácie nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s občianskou spoločnosťou stali systematickým prvkom stratégie Európa 2020 vo všetkých fázach procesu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala pre tento postup pokyny;

51.  zdôrazňuje, že skutočné konzultácie so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti by nielen zvýšili demokratickú legitimitu procesu a šancu na to, aby sa reformy stali prijateľné pre občanov a aby sa úspešne vykonávali, ale mohli by tiež posilniť dôkazovú základňu pre hodnotenie reforiem; je presvedčený, že na tento účel by mala byť výročná konferencia o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu užšie prepojená s európskym semestrom;

52.  vyzýva Komisiu, aby pred zverejnením konkrétnych návrhov na strednodobé preskúmanie stratégie zohľadnila výsledok prebiehajúcej verejnej konzultácie; nástojí tiež na tom, aby sa konečné rozhodnutia pred prijatím konzultovali s Parlamentom;

53.  žiada jasnú ambíciu dosiahnuť ciele v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným parlamentom a Európskej rade.

(1) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.
(4) Pozri „EU Employment and Social Situation“, Quarterly Review, September 2014.
(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 81.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia