Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 18. decembra 2014 - Štrasburg
Trestné stíhanie demokratickej opozície vo Venezuele
 Mauritánia, najmä prípad Birama Daha Abeida
 Sudán: prípad Dr. Amína Makkího Madaního
 Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: Príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií
 Uzavretie dohody o pridružení medzi Európskou úniou na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej
 Dohoda o pridružení s Gruzínskom ***

Trestné stíhanie demokratickej opozície vo Venezuele
PDF 147kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele (2014/2998(RSP))
P8_TA(2014)0106RC-B8-0375/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii vo Venezuele vrátane uznesenia z 24. mája 2007 o prípade siete Radio Caracas TV vo Venezuele(1), z 23. októbra 2008 o zákazoch politickej činnosti vo Venezuele(2), zo 7. mája 2009 o prípade Manuela Rosalesa(3), z 11. februára 2010 o Venezuele(4), z 8. júla 2010 o Venezuele, najmä o prípade Marie Lourdes Afiuniovej(5), z 24. mája 2012 o odchode Venezuely z Medziamerickej komisie pre ľudské práva(6) a z 27. februára 2014 o politickej situácii vo Venezuele(7),

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky EÚ/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej z 28. marca 2014 a z 15. apríla 2014 o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržania v rámci Komisie pre ľudské práva Valného zhromaždenia OSN z 26. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. októbra 2014 o zadržiavaní demonštrantov a politikov vo Venezuele,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého je Venezuela zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže hospodárska kríza, vysoká miera korupcie, chronický nedostatok základného tovaru, násilie a politické rozpory viedli od februára 2014 k pokojným protestom proti vláde prezidenta Nicolása Madura, ktoré stále prebiehajú; keďže demonštranti sa stretli s neprimeraným používaním sily a násilia zo strany polície, príslušníkov národnej gardy a násilníckych a nekontrolovaných ozbrojených provládnych skupín; keďže podľa miestnych a medzinárodných organizácií viac než 1700 demonštrantov čaká na proces a viac ako 69 je stále väznených, pričom najmenej 40 ľudí bolo pri protestoch zabitých, zatiaľ čo ich vrahovia zostávajú nepotrestaní; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva potvrdzuje, že dostal správy o viac ako 150 prípadoch zlého zaobchádzania počas zadržania vrátane mučenia; keďže podľa niekoľkých zdrojov prenasledovanie demokratickej opozície bezpečnostnými silami stále pokračuje;

B.  keďže sloboda prejavu a právo zúčastňovať sa na pokojných demonštráciách sú základnými kameňmi demokracie a uznávajú sa vo venezuelskej ústave; keďže rovnosť a spravodlivosť pre všetkých nie sú možné bez rešpektovania základných slobôd a práv každého občana; keďže mnohé správy potvrdzujú, že médiá sú predmetom silnejúcej cenzúry a zastrašovania; keďže na 70. valnom zhromaždení Americkej tlačovej asociácie (American Press Association – IAPA) v Santiagu (Čile) táto organizácia vyhlásila, že Venezuela vyvíja na nezávislé médiá väčší tlak, a naliehavo vyzvala Venezuelu, aby rešpektovala slobodu prejavu, pričom varovala pred ďalšou stratou demokratických slobôd;

C.  keďže líder opozície Leopoldo López bol 18. februára 2014 svojvoľne zadržaný na základe obvinení zo sprisahania, z podnecovania násilných demonštrácií, z podpaľačstva a z poškodzovania majetku; keďže po svojom uväznení utrpel fyzické a psychické mučenie a bol držaný v samoväzbe; keďže opoziční starostovia Daniel Ceballos a Vicencio Scarano, ako aj policajný dôstojník Salvatore Lucchese boli zatknutí za to, že nezastavili protesty a občiansku vzburu vo svojich mestách, a boli odsúdení na niekoľko rokov odňatia slobody; keďže opoziční členovia kongresu Juan Carlos Caldera, Ismael García a Richard Mardo čelia vyšetrovaniam a súdnym konaniam s cieľom pozastaviť ich členstvo a vylúčiť ich z kongresu;

D.  keďže vodcovia študentov, ako napríklad predseda študentského centra fakulty sociálnej práce na Ústrednej univerzite Venezuely Sairam Rivas, Cristian Gil a Manuel Cotiz, boli neoprávnene zadržiavaní v priestoroch patriacich Bolívarovskej spravodajskej službe počas viac ako 120 dní a boli podrobení mučeniu a zlému zaobchádzaniu v súvislosti s protestmi, ktoré sa uskutočnili medzi februárom a májom 2014, pričom boli obvinení z trestných činov podnecovania trestnej činnosti a využívania maloletých na páchanie trestnej činnosti;

E.  keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn 20. októbra 2014 vyjadril obavy v súvislosti so zadržaním protestujúcich a vyzval na prepustenie všetkých ľudí, ktorí boli zadržaní za uplatňovanie svojho práva na pokojný protest; keďže pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržania 8. októbra 2014 označila zadržiavanie Leopolda Lópeza za nezákonné, svojvoľné a politicky motivované a požadovala prepustenie Lópeza a všetkých osôb, ktoré sú naďalej svojvoľne zadržiavané;

F.  keďže venezuelská vláda má osobitnú zodpovednosť dodržiavať zásady právneho štátu a medzinárodné právo vzhľadom na to, že od 16. októbra 2014 je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN;

G.  keďže v pripomienkach v nedávnej správe Výboru OSN proti mučeniu o Venezuelskej bolívarovskej republike sa výslovne vyjadruje znepokojenie nad prevládajúcou beztrestnosťou, mučením a zlým zaobchádzaním s politickými väzňami, nadmerným používaním sily, súhlasom a spoluvinou v súvislosti s akciami provládnych ozbrojených skupín, svojvoľným zadržiavaním a neexistenciou základných procesných záruk; keďže v tejto správe sa požadovalo okamžité prepustenie všetkých svojvoľne zadržiavaných osôb vrátane Leopolda Lópeza a Daniela Ceballosa, ktorí boli zadržaní za uplatnenie svojho práva vyjadriť sa a pokojne protestovať, a okrem toho v nej bolo vyjadrené znepokojenie nad útokmi na novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv, mimosúdnymi popravami a úplnou neexistenciou nezávislého súdnictva;

H.  keďže generálny tajomník Organizácie amerických štátov (OAS) José Miguel Insulza požadoval prepustenie osôb uväznených za účasť na protestoch; keďže Medziamerická komisia pre ľudské práva vyjadrila hlboké znepokojenie nad situáciou, pokiaľ ide o slobodu združovania a slobodu prejavu vo Venezuele;

I.  keďže rozhodnutie Venezuely odstúpiť od Amerického dohovoru o ľudských právach nadobudlo účinnosť 10. septembra 2013; keďže v dôsledku tohto opatrenia nemôžu občania a obyvatelia Venezuely podať žiadnu sťažnosť na Medziamerickom súde pre ľudské práva;

J.  keďže poslankyňu národného zhromaždenia Maríu Corinu Machadovú, ktorá získala najväčší počet hlasov v rámci ľudového hlasovania vo Venezuele, v marci 2014 nezákonne a svojvoľne odvolal z funkcie, zbavil mandátu a vykázal z parlamentu predseda národného zhromaždenia Diosdado Cabello, ktorý ju obvinil z vlastizrady, pretože sa v stálej rade OAS vyslovila proti rozsiahlemu a systematickému porušovaniu ľudských práv vo Venezuele;

K.  keďže María Corina Machadová počas svojej politickej a parlamentnej činnosti čelila viacerým trestným konaniam, politickému prenasledovaniu, hrozbám, zastrašovaniu, obťažovaniu, a dokonca aj fyzickému násiliu zo strany vládnych stúpencov v rámci snemovne národného zhromaždenia; keďže bola nedávno obvinená z pokusu o atentát na prezidenta Madura a mohla by byť odsúdená na trest odňatia slobody až do 16 rokov;

L.  keďže súdnictvo nefunguje ako nezávislá súčasť štátnej správy; keďže od tohto súdneho systému nemožno očakávať vykonávanie nestranného vyšetrovania alebo vynášanie spravodlivých rozsudkov vo veci obvinení voči opozícii;

M.  keďže iba dodržiavanie základných práv a slobôd a konštruktívny a ohľaduplný dialóg vedený v duchu tolerancie môžu krajine pomôcť dostať sa z tejto vážnej krízy a prekonať ťažkosti v budúcnosti;

N.  keďže v apríli 2014 sa medzi vládou a opozíciou začali rokovania o protestoch nazývané „Mesa de Diálogo“, ktoré sa však, žiaľ, po mesiaci prerušili bez dosiahnutia akéhokoľvek úspechu;

O.  keďže Venezuela je krajinou s najväčšími energetickými zásobami v Latinskej Amerike; keďže obyvatelia Venezuely trpia vážnym nedostatkom základných komodít, ceny potravín sa zdvojnásobili a začalo sa poskytovanie potravín na prídel; keďže ceny ropy naďalej výrazne klesajú, čo prehlbuje hospodársky útlm a ohrozuje krehké hospodárstvo krajiny závislé od ropy;

P.  keďže neschopnosť štátu zachovávať právo a poriadok viedla k tomu, že Venezuela sa stala jednou z krajín s najvyššou mierou násilia na svete; keďže podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu pretrvávajúca politická a hospodárska kríza vo Venezuele prispela k prudkému zvýšeniu miery vrážd a ohrozenia bezpečnosti občanov;

1.  je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele a odsudzuje uväznenie pokojných demonštrantov, študentov a vedúcich predstaviteľov opozície; naliehavo požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných väzňov v súlade s požiadavkami viacerých orgánov OSN a medzinárodných organizácií;

2.  dôrazne odsudzuje politické prenasledovanie a represie voči demokratickej opozícii, porušovanie slobody prejavu a zhromažďovania a existenciu cenzúry médií a internetu v krajine;

3.  dôrazne odsudzuje používanie násilia proti demonštrantom; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; vyzýva venezuelské orgány, aby tieto zločiny vyšetrili a aby zodpovedné osoby brali na plnú zodpovednosť bez toho, aby nechali priestor pre beztrestnosť;

4.  vyzýva všetky strany, aby viedli pokojný dialóg a snažili sa osloviť všetky zložky venezuelskej spoločnosti s cieľom vymedziť body, na ktorých sa môžu zhodnúť, a s cieľom umožniť politickým činiteľom rokovať o najzávažnejších problémoch, ktorým krajina čelí; vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vyhli ďalšej eskalácii násilia, a upozorňuje vládu Venezuely, že konštruktívny dialóg nie je možný, pokiaľ sú lídri opozície aj naďalej svojvoľne väznení;

5.  vyzýva venezuelské orgány, aby okamžite odzbrojili a rozpustili nekontrolované ozbrojené provládne združenia a skupiny a aby skoncovali s ich beztrestnosťou;

6.  pripomína vláde Venezuely jej zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby všetky súdne konania boli v súlade s medzinárodnými štandardmi; pripomína, že v demokracii má zásadný význam dodržiavanie zásady oddelenia moci a že orgány nesmú používať justíciu ako prostriedok politickej perzekúcie a represie voči demokratickej opozícii; vyzýva venezuelské orgány, aby stiahli nepodložené obvinenia a zrušili zatýkacie rozkazy voči opozičným politikom a aby zaistili bezpečnosť všetkých občanov v krajine bez ohľadu na ich politické názory alebo politickú príslušnosť;

7.  vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala svoju vlastnú ústavu a svoje medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj politický pluralizmus, ktoré sú základnými kameňmi demokracie, a zabezpečila, aby ľudia neboli trestaní za uplatňovanie svojho práva na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu;

8.  vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva, účinne vyšetrila prípady údajného porušovania ľudských práv a umožnila prostredie, v ktorom obhajcovia ľudských práv a nezávislé mimovládne organizácie môžu vykonávať svoju legitímnu činnosť v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie;

9.  žiada ESVČ a delegáciu EÚ, ako aj delegácie členských štátov, aby naďalej sledovali vyšetrovania a súdne vypočutia vedúcich predstaviteľov opozície;

10.  vyzýva venezuelskú vládu, aby začala dôsledný a otvorený dialóg o ľudských právach s Európskou úniou;

11.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, aby požadovali okamžité prepustenie protestujúcich, ktorí boli svojvoľne zatknutí od začiatku protestov;

12.  pripomína svoju požiadavku, aby bola čo najskôr vyslaná ad hoc delegácia Európskeho parlamentu s cieľom zhodnotiť situáciu vo Venezuele a viesť dialóg so všetkými stranami zapojenými do konfliktu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 120E, 24.4.2008, s. 484.
(2) Ú. v. EÚ C 15E, 21.1.2010, s. 85.
(3) Ú. v. EÚ C 212E, 5.8.2010, s. 113.
(4) Ú. v. EÚ C 341E, 16.12.2010, s. 69.
(5) Ú. v. EÚ C 351E, 2.12.2011, s. 130.
(6) Ú. v. EÚ C 264E, 13.9.2013, s. 88.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0176.


Mauritánia, najmä prípad Birama Daha Abeida
PDF 142kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o Mauritánii, a najmä prípade Birama Daha Abeidu (2014/2999(RSP))
P8_TA(2014)0107RC-B8-0382/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mauritánii vrátane uznesení zo 14. júna 2012 o ľudských právach a bezpečnostnej situácii v regióne Sahel(1) a z 22. októbra 2013 o situácii ľudských práv v regióne Sahel(2);

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 17. marca 2014 o vykonávaní stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. júna 2014 o prezidentských voľbách v Mauritánskej islamskej republike,

–  so zreteľom na článok 1 ústavy Mauritánie, ktorý „zaručuje rovnosť pred zákonom pre všetkých jej občanov bez ohľadu na pôvod, rasu, pohlavie alebo sociálne podmienky“,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov (ratifikovanú Mauritániou v roku 1986), ktorej článok 5 výslovne zakazuje otroctvo, a na pristúpenie Mauritánie k medzinárodným nástrojom, ktoré zakazujú moderné formy otroctva, a to k Dohovoru o otroctve z roku 1926 a jeho dodatkovému protokolu a k Dodatkovému dohovoru o odstránení otroctva, obchodu s otrokmi a spôsobov a praktík podobných otroctvu z roku 1956,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na záverečné poznámky Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z 24. júla 2014 týkajúce sa Mauritánie;

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 105 o zrušení nútenej práce,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Biram Dah Abeid, syn prepustených otrokov, vykonáva propagačnú kampaň za odstránenie otroctva; keďže v roku 2008 založil Iniciatívu za oživenie abolicionistického hnutia (Initiative pour la Résurgence du Mouvement Abolitionniste); keďže táto organizácia chce upozorniť na danú otázku a pomôcť predložiť konkrétne prípady súdom; keďže Biramovi Dahovi Abeidovi bola udelená Cena OSN za ľudské práva za rok 2013;

B.  keďže 11. novembra 2014 bol Biram Dah Abeid, jeden z popredných mauritánskych aktivistov bojujúcich proti otroctvu a zakladateľ Iniciatívy za oživenie abolicionistického hnutia, zatknutý po pokojnom pochode proti otroctvu; keďže Biram Dah Abeid bol obvinený zo zvolania demonštrácie, účasti na demonštrácii a príslušnosti k nezákonnej organizácii a keďže niektoré správy naznačujú, že mu hrozí trest smrti; keďže trest smrti je stále ustanovený v mauritánskom trestnom zákonníku, nie je obmedzený na najzávažnejšie trestné činy a ukladá sa po usvedčeniach na základe priznaní získaných pomocou mučenia;

C.  keďže boli zatknutí a zadržaní aj ďalší aktivisti bojujúci proti otroctvu, čím celkový počet uväznených aktivistov z mauritánskej Iniciatívy za oživenie abolicionistického hnutia stúpol na 17; keďže mauritánska polícia počas zatýkania údajne použila nadmernú silu vrátane bitky s obuškami, fyzické vláčenie po podlahe a ponižujúce postupy vrátane nútenia zadržaných vyzliecť sa donaha; keďže okrem toho sa väzenská stráž údajne pokúsila donútiť niektorých aktivistov k podpísaniu priznaní;

D.  keďže Biram Dah Abeid skončil na druhom mieste v prezidentských voľbách v Mauritánii v roku 2014; keďže vďaka svojej povesti sa stal pre mauritánske orgány hlavným terčom; keďže jeho zatknutie, ako aj zatknutie jeho spolupracovníkov predstavuje tvrdý zásah voči politickej opozícii, ako aj občianskej spoločnosti;

E.  keďže napriek tomu, že otroctvo bolo v roku 1981 oficiálne zrušené a v roku 2007 kriminalizované, tieto praktiky v Mauritánii pretrvávajú; keďže podľa svetového indexu otroctva z roku 2014 je Mauritánia najväčším previnilcom s najvyšším podielom obyvateľov (až do 4 %) v otroctve; keďže niektoré údaje odhadujú prevalenciu otroctva až na 20 %; keďže nedávno prijatý zákon o otroctve nezahŕňa všetky formy otroctva v Mauritánii a z jeho pôsobnosti sú vylúčené napríklad všetky formy nevoľníctva;

F.  keďže otroctvo v Mauritánii je výslovne rasistické, pretože takmer všetci otroci pochádzajú z (černošskej) komunity Haratínov, ktorá tvorí 40 % až 60 % obyvateľstva Mauritánie, ako aj z ďalších skupín, ako si všíma osobitný spravodajca pre moderné formy otroctva; keďže Haratínom, a to dokonca aj tým, ktorí nie sú v otroctve, sa často odopiera prístup k práci s vyšším spoločenským statusom alebo k významným miestam vo verejnom živote;

G.  keďže otroctvo sa zvyčajne dedí a deti narodené ženám v otroctve sa často považujú za majetok rodiny ich pána počas celého života; keďže otrokyne sú bežne vystavené sexuálnemu násiliu; keďže väčšine otrokov je odopierané formálne vzdelávanie a učia ich, že patriť pánovi je ich osud, čím sa udržiava tzv. psychologické otroctvo; keďže otrokyne potrebujú na uzavretie manželstva povolenie svojho pána; keďže mnohí otroci sa rodia v dôsledku znásilnenia; keďže aj otroci, ktorí boli prepustení, majú málo príležitostí nájsť si zmysluplné zamestnanie;

H.  keďže Mauritánia ratifikovala dohovory, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ako aj Dohodu z Cotonou medzi AKT a EÚ;

1.  dôrazne odsudzuje zatknutie a pokračujúce zadržiavanie aktivistu bojujúceho proti otroctvu Birama Daha Abeidu a jeho spolupracovníkov a požaduje ich okamžité prepustenie; vyjadruje znepokojenie nad správami o násilí použitom proti niektorým aktivistom a naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby trestne stíhali verejných činiteľov, ktorí boli zapojení do zneužívania a mučenia väzňov;

2.  vyzýva vládu Mauritánie, aby prestala používať násilie proti civilistom, ktorí sa zúčastňujú na mierových verejných protestoch a mediálnych kampaniach na podporu Birama Daha Abeidu, aby zastavila represiu voči občianskej spoločnosti a politickej opozícii a aby aktivistom bojujúcim proti otroctvu umožnila vykonávať ich nenásilnú činnosť bez strachu z obťažovania alebo zastrašovania; naliehavo vyzýva mauritánske orgány, aby umožnili slobodu prejavu a zhromažďovania v súlade s medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi Mauritánie;

3.  dôrazne odsudzuje všetky formy otroctva, a osobitne udávanú vysokú prevalenciu otroctva, praktiky súvisiace s otroctvom a obchodovanie s ľuďmi v rámci Mauritánie; víta kriminalizáciu otrokárstva vládou Mauritánie, existenciu osobitného súdu pre otrokárstvo a vyhlásenie vlády z marca 2014 o zavedení plánu na odstránenie otroctva;

4.  s poľutovaním konštatuje, že doposiaľ prebehlo len jedno trestné stíhanie za otrokárstvo; žiada mauritánsku vládu, aby odstránila všetky formy otroctva a prijala zákony zakazujúce otroctvo, ako aj právne predpisy zamerané na zmenu alebo zrušenie diskriminačných právnych predpisov vrátane diskriminačných ustanovení trestného zákonníka, zákona o osobnom postavení a zákona o štátnej príslušnosti; zdôrazňuje, že obvinenia z otrokárstva a praktík podobných otrokárstvu by sa mali účinne vyšetrovať a trestne stíhať;

5.  žiada mauritánske orgány, aby na všetkých úrovniach spoločnosti zvyšovali povedomie, pokiaľ ide o postoje a presvedčenie ľudí vo vzťahu k otroctvu; rozhodne nabáda mauritánske orgány, aby pomohli zmeniť spoločenské postoje k rasovej otázke a otroctvu, najmä vo vzťahu k populácii Haratínov; zdôrazňuje, že diskriminácia na základe etnického pôvodu, najmä v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, by mala byť zakázaná; tiež žiada mauritánske orgány, aby úplne zrušili kastový systém zotročovania, najmä v prípade žien vykonávajúcich práce v domácnostiach;

6.  naliehavo žiada, aby sa rozvíjalo univerzálne formálne vzdelávanie tak, aby súčasní a bývalí otroci, ako aj ich deti mohli zlepšiť svoju gramotnosť a získali prostriedky na nájdenie zmysluplného zamestnania; konštatuje, že všetci mauritánski občania by mali mať právo vlastniť pôdu, najmä ak ju obývali a obrábali po celé generácie, pričom Biram Dah Abeid a mauritánska Iniciatíva za oživenie abolicionistického hnutia navrhujú toto právo ako kľúčový prostriedok na ukončenie kruhu otroctva; v tejto súvislosti nabáda vládu Mauritánie, aby ratifikovala Dohovor MOP č. 169, v ktorom sa uznávajú formy využívania pôdy pôvodnými obyvateľmi;

7.  zdôrazňuje význam plodného vzťahu medzi EÚ a Mauritániou s cieľom prispieť k demokracii, stabilite a rozvoju v krajine; zdôrazňuje, že Mauritánia je významným partnerom v rámci stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel;

8.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vyriešenie otázky otroctva v Mauritánii, a to osobitne zabezpečením jasnej a uskutočniteľnej zahraničnej politiky a politiky v oblasti ľudských práv, ktorá je v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu, a podporou hľadiska ľudských práv ako súčasti stratégie EÚ pre Sahel, ako aj v rámci dialógov s vládou Mauritánie, a to aj v kontexte formálnych bilaterálnych dohôd;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, členským štátom, orgánom Mauritánie, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade OSN pre ľudské práva, Hospodárskemu spoločenstvu západoafrických štátov, Lige arabských štátov a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ C 322 E, 15.11.2013, s. 94.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0431.


Sudán: prípad Dr. Amína Makkího Madaního
PDF 143kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o Sudáne: prípad Dr. Amina Mekkiho Medaniho (2014/3000(RSP))
P8_TA(2014)0108RC-B8-0389/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

–  so zreteľom na správu nezávislého experta Rady OSN pre ľudské práva o situácii ľudských práv v Sudáne z 18. septembra 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 15. júla 2014 o prepustení politických väzňov v Sudáne,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci o Sudáne z 11. novembra 2014,

–  so zreteľom na správu nezávislého experta Rady OSN pre ľudské práva o situácii ľudských práv v Sudáne zo 4. septembra 2014,

–  so zreteľom na dohody o národnom dialógu a ústavnom procese podpísané v Addis Abebe 4. septembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie Sudánska výzva o vytvorení štátu občianstva a demokracie,

–  so zreteľom na národný plán Sudánu v oblasti ľudských práv prijatý v roku 2013, ktorý je založený na zásadách všeobecnosti a rovnosti všetkých ľudí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a globálnom rozvojovom rámci po roku 2015(1),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na johannesburské zásady o národnej bezpečnosti, slobode prejavu a prístupu k informáciám, dokument OSN E/CN.4/1996/39 (1996),

–  so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 6. decembra 2014 Sudánska národná spravodajská a bezpečnostná služba (NISS) zatkla Dr. Amina Mekkiho Medaniho, známeho aktivistu za ľudské práva a bývalého predsedu Monitora ľudských práv v Sudáne (SHRM), v jeho dome v Chartúme;

B.  keďže existujú vážne obavy o bezpečnosť Dr. Medaniho, ktorý má 76 rokov a jeho zdravotný stav je zlý; keďže NISS mu údajne pri zatknutí nedovolila vziať si so sebou lieky;

C.  keďže Dr. Medani je symbolom silného záväzku k ľudským právam, humanitarizmu a právnemu štátu a zastával vysoké funkcie v rôznych národných a medzinárodných inštitúciách vrátane pôsobenia v sudánskom súdnictve, v demokratickej prechodnej vláde Sudánu vo funkcii ministra mieru a v Organizácii Spojených národov; keďže Dr. Medani zastupoval obete porušovania práv a vytrvalo vystupoval proti zneužívaniu moci a získal cenu delegácie EÚ v Sudáne Hrdinovia ľudských práv za rok 2013 za svoje miestne a medzinárodné úsilie pri podpore ľudských práv;

D.  keďže Dr. Medani bol zatknutý krátko po svojom návrate z Addis Abeby, kde podpísal dokument Sudánska výzva v mene organizácií občianskej spoločnosti – záväzok k práci na skončení konfliktov v rôznych oblastiach Sudánu a smerom k právnym, inštitucionálnym a hospodárskym reformám; keďže Faraoug Abu Eisa, líder opozičného Fóra národného konsenzu, a Dr. Farah Ibrahim Mohamed Alagar boli zatknutí 6., resp. 7 decembra 2014 podobným spôsobom v nadväznosti na ich účasť na Sudánskej výzve;

E.  keďže toto vyhlásenie, ktoré zaväzuje signatárov k skončeniu vojen a konfliktov, podpísali zástupcovia politických a opozičných strán vrátane Národnej strany Umma, Národných síl konsenzu a Sudánskeho revolučného frontu (SRF); keďže toto vyhlásenie je rozšírením Parížskeho vyhlásenia z 8. augusta 2014, ktoré podpísali SRF a Národná strana Umma, ktorú zastupoval Sadik al-Mahdí;

F.  keďže zatknutie Dr. Medaniho je prejavom represívnej politiky sudánskych orgánov, ktoré sa usilujú zabrániť legitímnej pokojnej politickej debate o mieri a používajú túto politiku na obmedzenie slobody názoru, prejavu a združovania, a je ďalším príkladom nezákonného svojvoľného zadržiavania vykonávaného NISS;

G.  keďže vlády nesú hlavnú zodpovednosť za riešenie politických, hospodárskych a sociálnych obáv svojich občanov; keďže konflikt medzi vládou a občanmi sa musí urovnať politickým spôsobom prostredníctvom rokovaní;

H.  keďže Sudán zažíva kritické obdobie politického dialógu, v ktorom sú mimoriadne potrebné osobnosti ako Dr. Medani, ktoré prinášajú do procesu reforiem svoje odborné znalosti;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné zatknutie a zadržiavanie Dr. Medaniho a iných mierových aktivistov ako protiprávne porušenie ich mierových a legitímnych činností v politike a oblasti ľudských práv; žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

2.  zostáva naďalej znepokojený pokračujúcim zadržiavaním a stavom členov opozičných strán, mládežníckych aktivistov, obhajcov ľudských práv a novinárov v Sudáne; vyzýva sudánsku vládu, aby zaručila pokojné vykonávanie slobôd prejavu, zhromažďovania a združovania; vyzýva sudánske orgány, aby ukončili všetky akty obťažovania a zastrašovania voči obhajcom ľudských práv a politickým aktivistom a dodržiavali príslušné medzinárodné normy a štandardy,

3.  vyzýva sudánske orgány, aby obnovili a dodržiavali ľudské práva a základné slobody podľa medzinárodného práva vrátane slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženstva, práv žien a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že v záujme posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv obyvateľstva je dôležité nezávislé, nestranné a dostupné súdnictvo;

4.  vyzýva sudánsku vládu, aby prehodnotila zákon o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje zadržiavanie podozrivých až na dobu štyri a pol mesiaca bez akejkoľvek formy súdneho preskúmania, a vyzýva ju tiež, aby zreformovala svoj právny systém v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

5.  víta podpísanie dohôd o národnom dialógu a ústavnom procese, ktoré vyzývajú všetky skupiny, aby sa zriekli násilia ako prostriedku na politické zmeny a okamžite sa zaviazali k národnému dialógu a rokovaniam; zdôrazňuje význam procesu národného dialógu, ktorý je najlepšou príležitosťou na dosiahnutie pokroku smerom k národnému mieru, zmiereniu a demokratickej správe v Sudáne;

6.  zostáva však naďalej hlboko znepokojený prebiehajúcimi konfliktami v Sudáne, najmä v Dárfúre, v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, a sprievodným porušovaním humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ako aj vážnou núdzovou humanitárnou situáciou, ktoré naďalej spôsobujú mimoriadne ľudské utrpenie a vnútorné presídľovanie a predstavujú riziko pre regionálnu stabilitu.

7.  opakuje, v súlade s národným dialógom, že by mal existovať zmysluplný dialóg za účasti opozičných strán a občianskej spoločnosti vrátane skupín zastupujúcich ženy; zdôrazňuje, že do dialógu by sa mali zapojiť zainteresované strany zo všetkých regiónov Sudánu a mala by sa v ňom v plnej miere odrážať etnická, náboženská a kultúrna rozmanitosť Sudánu,

8.  podnecuje všetky strany k riešeniu vnútorných konfliktov Sudánu, ako sú sociálno-ekonomická marginalizácia, nerovnaké rozdelenie zdrojov, politické vylúčenie a nedostatočný prístup k verejným službám, prostredníctvom národného dialógu vrátane identity a sociálnej rovnosti všetkých skupín; v tomto kontexte podporuje nové a inkluzívne mechanizmy riadenia, definitívnu ústavu a plán na usporiadanie celoštátnych volieb;

9.  zdôrazňuje, že národný dialóg bude úspešný len v prípade, ak sa uskutoční v atmosfére, v ktorej sú zaručené slobody prejavu, médií, zhromažďovania a združovania; preto vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov a okamžité zastavenie praktík svojvoľného zatýkania; vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila trest smrti, ktorý je stále v platnosti, a aby zmenila tresty smrti na vhodné alternatívne tresty;

10.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v podpore dialógu medzi Sudánom a Južným Sudánom a susednými krajinami, aby v plnom rozsahu splnili komplexnú mierovú dohodu z roku 2005, ako aj dohody z Addis Abeby z roku 2012, a vyriešili všetky zostávajúce otázky;

11.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali národný dialóg, vykonávací panel Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán (AUHIP) a spoločného osobitného zástupcu EÚ a Africkej únie v Dárfúre, a chváli prezidenta Mbekiho za úsilie o podporu skutočného národného dialógu;

12.  vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi a častými porušeniami práv žien v Sudáne, najmä podľa článku 152 trestného zákonníka; nalieha na sudánske orgány, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

13.  vyzýva vládu Sudánu, opozíciu a ozbrojené hnutia, aby využili prebiehajúci národný dialóg a preukázali vodcovské schopnosti potrebné na nasmerovanie Sudánu na cestu k mieru, prosperite a k spravodlivosti; opäť zdôrazňuje význam boja proti beztrestnosti;

14.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v mnohých regiónoch Sudánu, najmä nad obmedzeniami prístupu, ktoré sa naďalej uplatňujú nad medzinárodné humanitárne agentúry a organizácie; opätovne vyzýva vládu Sudánu, ako aj ozbrojené hnutia, aby v súlade s medzinárodnými humanitárnymi zásadami zaručili humanitárnym organizáciám bezpečný, včasný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci do všetkých oblastí, najmä v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

15.  odsudzuje vládny zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý obmedzuje schopnosti mimovládnych organizácií poskytovať prepotrebnú humanitárnu pomoc v Sudáne a ešte sťažuje už aj tak zložité podmienky, ktorým čelia mimovládne organizácie v krajine – znepokojujúco rastúcemu trendu obťažovania a zasahovania do činnosti humanitárnych pracovníkov, ako aj zásahom proti občianskej spoločnosti a demokratickým slobodám;

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali Sudán a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.


Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: Príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií
PDF 227kWORD 55k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 nevzniesť námietku k delegovanému nariadeniu Komisie z 21.októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (C(2014)07674 – 2014/2923(DEA))
P8_TA(2014)0109B8-0381/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2014)07674),

–  so zreteľom na list Komisie z 18. novembra 2014, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci z 16. decembra 2014 adresovaný predsedovi Konferencie predsedov výborov,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012(1), najmä na jej článok 103 ods. 7 a 8 a článok 115 ods. 5.

–  so zreteľom na odporúčanie na rozhodnutie predložené Výborom pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na dohodu dosiahnutú v rámci Rady o vykonávacom nariadení, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (COM(2014)0710),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 130 smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) sa členským štátom ukladá povinnosť uplatňovať vnútroštátne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s danou smernicou od 1. januára 2015;

B.  keďže v záujme uplatňovania smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby sa príspevky od príslušných úverových inštitúcií a investičných firiem (ďalej len „inštitúcie“) povolených na ich území získavali prinajmenšom raz za rok (článok 103 ods. 1 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk);

C.  keďže tieto príspevky sa majú upravovať podľa rizikového profilu inštitúcií v súlade s kritériami podrobne uvedenými v delegovanom akte Komisie;

D.  keďže článkom 103 ods. 7 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa Komisii zveruje právomoc prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií, pričom zohľadní isté kritéria vymenované v danom článku;

E.  keďže 21. októbra 2014 Komisia v zmysle výkonu tejto zverenej právomoci prijala delegované nariadenie, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

F.  keďže toto delegované nariadenie môže nadobudnúť účinnosť na konci kontrolného obdobia Parlamentu a Rady len v prípade, že Parlament ani Rada nevzniesli námietky, alebo ak pred skončením tohto obdobia Parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky; keďže kontrolné obdobie je v článku 115 ods. 5 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk stanovené na tri mesiace od dátumu oznámenia, t. j. do 21. januára 2015, a môže byť predĺžené o ďalšie tri mesiace;

G.  keďže zabezpečenie bezproblémovej a včasnej implementácie rámca smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk do 1. januára 2015 si vyžaduje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií začali vyrátavať a vyberať príspevky do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií čo najskôr a každopádne najneskôr 1. januára 2015; keďže tento výpočet a zber príspevkov sa má uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným delegovaným nariadením;

H.  keďže toto delegované nariadenie by preto malo vstúpiť do platnosti v roku 2014, pred uplynutím kontrolného obdobia uvedeného v odôvodnení F;

I.  keďže dohoda, ktorá bola dosiahnutá po neformálnom zapojení Parlamentu v rámci Rady, o vykonávacom nariadení, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, je v súlade s uvedeným delegovaným nariadením;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.


Uzavretie dohody o pridružení medzi Európskou úniou na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej
PDF 270kWORD 107k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (09827/2014 – C8-0129/2014 – 2014/0086(NLE)2014/2816(INI))
P8_TA(2014)0110A8-0042/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09827/2014),

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (ďalej len „dohoda“) z 27. júna 2014 (17901/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), odsekom 7 a odsekom 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0129/2014),

–  so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili 7. mája 2009 v Prahe, 30. septembra 2011 vo Varšave a 29. novembra 2013 vo Vilniuse,

–  so zreteľom na dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré nadobudli platnosť 1. marca 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a ESVČ k rokovaniam o dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní európskej susedskej politiky v Gruzínsku – pokrok v roku 2013 a odporúčania na prijatie opatrení (výročná správa o pokroku) z 27. marca 2014 (SWD(2014)0072),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 11. decembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä destabilizácii východnej Ukrajiny(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva(4),

–  so zreteľom na správu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 5. septembra 2014 o fungovaní demokratických inštitúcií v Gruzínsku,

–  so zreteľom na prácu Thomasa Hammarberga, osobitného poradcu EÚ pre ústavnú a právnu reformu a ľudské práva v Gruzínsku, a na jeho správu a odporúčania zo septembra 2013 s názvom „Gruzínsko v transformácii. Správa o rozmere ľudských práv: kontext, prijaté kroky a zostávajúce výzvy“ a na správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej misii,

–  so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Gruzínskom o všeobecných zásadách účasti Gruzínska na programoch Únie(5),

–  so zreteľom na program pridruženia (ďalej len „program“), ktorý nahradí akčný plán európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia(6),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0042/2014),

A.  keďže v Gruzínsku je silný národný konsenzus i konsenzus medzi stranami v prospech prozápadnej integrácie vrátane integrácie do EÚ a NATO; keďže podľa nedávnej štúdie Národného demokratického inštitútu pre medzinárodné záležitosti 69 % gruzínskeho obyvateľstva súhlasí s podpísaním dohody o pridružení s Európskou úniou; keďže tento konsenzus by mal pripraviť pôdu na zmiernenie súčasnej polarizácie politickej scény a vytvoriť potrebné podmienky na konštruktívny dialóg medzi väčšinovými a menšinovými silami;

B.  keďže gruzínske parlamentné voľby v roku 2012 a prezidentské voľby v roku 2013 prebehli bez problémov a v súlade s európskymi normami; keďže po týchto voľbách došlo po prvýkrát v nedávnej histórii Gruzínska k pokojnému a demokratickému odovzdaniu moci, ktoré by mohlo byť príkladom pre celý región;

C.  keďže Európa by mala preukázať solidaritu s krajinami, ktoré opätovne získali nezávislosť po páde Sovietskeho zväzu, a podporiť ich zvrchovanosť;

D.  keďže Rusko pokračuje v okupácii gruzínskych regiónov Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska v rozpore so základnými normami a zásadami medzinárodného práva; keďže v oblastiach pod faktickou kontrolou okupačných síl došlo k etnickým čistkám a násilným demografickým zmenám, pričom okupačné sily nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v týchto oblastiach vrátane porušovania práva na voľný pohyb, medziľudské kontakty a vzdelávanie v materinskom jazyku;

E.  keďže Gruzínsko dosiahlo od ružovej revolúcie značný pokrok, pokiaľ ide o reformy a posilnenie vzťahov s EÚ; keďže vďaka pokroku v oblasti reforiem na podporu ľudských práv a demokracie mohlo Gruzínsko využiť dodatočné finančné prostriedky z programu pre integráciu a spoluprácu v rámci Východného partnerstva; keďže podpísanie dohody o pridružení takisto predstavuje výrazné uznanie tohto pokroku a zároveň uznanie gruzínskych ambícií a odhodlania ísť európskou cestou;

F.  keďže 27. júna 2014 došlo pri príležitosti zasadnutia Európskej rady v Bruseli k podpísaniu dohôd o pridružení medzi Európskou úniou a Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou; keďže tým, že po ratifikácii dohôd o pridružení s Moldavskou republikou a Ukrajinou Európsky parlament ratifikoval dohodu o pridružení s Gruzínskom, sa celý proces blíži k záveru a zároveň sa otvára nová kapitola v súvislosti so želaním a odhodlaním týchto krajín priblížiť sa k Európskej únii;

G.  keďže Východné partnerstvo vytvorilo v rámci európskej susedskej politiky zmysluplný politický rámec na prehlbovanie vzťahov, urýchlenie politického združovania a podporu hospodárskej integrácie medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré spájajú silné geografické, historické a kultúrne väzby, a to presadzovaním politických a sociálno-hospodárskych reforiem a uľahčovaním približovania k EÚ;

H.  keďže regionálne rámce vrátane Parlamentného zhromaždenia Euronest a Čiernomorskej synergie EÚ predstavujú ďalšie fóra na výmenu skúseností, informácií a najlepších postupov pri plnení programu pridruženia;

I.  keďže EÚ zdôrazňuje právo Gruzínska stať sa členom akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie, ak sa bude dodržiavať medzinárodné právo, a opakuje svoju pevnú vieru v zásadu, že žiadna tretia krajina nemá právo veta proti suverénnemu rozhodnutiu inej krajiny o týchto otázkach;

J.  keďže Parlament plne podporuje liberalizáciu vízového režimu pre Gruzínsko ako okamžitý signál užších vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a priamy prínos pre obyvateľstvo;

K.  keďže uzatvorenie dohody nie je samo osebe cieľom, ale je súčasťou širšieho procesu právneho, hospodárskeho, politického a sociálneho začlenenia tejto krajiny do Európy, a na tento účel je nevyhnutné vykonávanie tejto dohody;

L.  keďže dohoda o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom – najmä jej obchodná časť prerokovaná v rámci Východného partnerstva v rokoch 2012 a 2013 – je okrem iného jednou z najambicióznejších dohôd o voľnom obchode, o ktorej EÚ kedy rokovala s treťou krajinou;

M.  keďže vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi EÚ a Gruzínskom predstavuje jednu z najvýznamnejších vzájomných výhod vyplývajúcich z dohody; keďže význam obchodu pre rast, vytváranie pracovných miest, prosperitu a stabilitu je nepopierateľný;

N.  keďže Gruzínsko sa bude musieť v súvislosti s vytvorením DCFTA s EÚ – s cieľom posilniť svoj prístup na trh EÚ – zaviazať, že svoje právne predpisy a štandardy prispôsobí tak, aby sa dodržiavali spoločné normy a hodnoty;

O.  keďže EÚ bude mať úžitok z bezproblémovejších obchodných tokov a lepších investičných podmienok v Gruzínsku;

P.  keďže DCFTA obsahuje viacero ustanovení zameraných na reformu právnych predpisov a politík Gruzínska v oblasti obchodu v súlade s acquis EÚ a na jeho základe, čo umožní zmodernizovať hospodárstvo krajiny a vytvoriť lepšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, a to aj pre malé a stredné podniky (MSP);

Q.  keďže EÚ poskytnutím preferencií Gruzínsku v rámci systému VSP+ priniesla hospodárstvu krajiny podstatné výhody;

R.  keďže predbežné uplatňovanie dohody o pridružení, ktoré sa začalo 1. septembra 2014, prispieva k rýchlejšej realizácii programu pridruženia;

S.  keďže aktívna angažovanosť Gruzínska a záväzok dodržiavať spoločné hodnoty a zásady vrátane slobody, rovnosti, demokracie, pluralizmu, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a rešpektovania ľudských práv, inšpirované spoločnou víziou jedinečnej hodnoty každého človeka, majú zásadný význam pre dosiahnutie pokroku v procese, úspešné vykonávanie dohody a zabezpečenie, aby táto dohoda mala trvalý vplyv na rozvoj krajiny;

T.  keďže silnejšími politickými a hospodárskymi väzbami sa zabezpečí väčšia stabilita, bezpečnosť a prosperita pre celý európsky kontinent; keďže silnejšie väzby s EÚ by nemali spôsobiť vylúčenie Gruzínska z jeho tradičných, historických, politických a hospodárskych väzieb s ďalšími krajinami v regióne ani pretrhanie týchto väzieb, naopak, mali by vytvoriť podmienky, ktoré by tejto krajine umožnili plne využiť celý svoj potenciál;

U.  keďže Gruzínsko je dôležitým článkom dodávateľského reťazca na spoločnom trhu s energiou, ktorý privádza energetické zdroje z regiónu Kaspického mora do EÚ;

1.  s potešením víta podpísanie dohody o pridružení, ktoré tvorí významný krok vpred vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom a predstavuje záväzok na ceste k politickému pridruženiu a hospodárskej integrácii; víta finančnú pomoc poskytnutú Gruzínsku v roku 2014 v duchu zásady „viac prostriedkov za viac reforiem“; zdôrazňuje, že ratifikácia dohody nie je sama osebe konečným cieľom a že kľúčové je jej plné vykonávanie v čo najkratšom časovom rámci;

2.  víta rýchlu, jednomyseľnú ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom a vyzýva členské štáty, aby takisto urýchlene pristúpili k jej ratifikácii;

3.  poznamenáva, že Gruzínsko má podľa článku 49 ZEÚ – ako akýkoľvek iný európsky štát – európsku perspektívu a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že dodržiava zásady demokracie, rešpektuje základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečuje právny štát;

4.  zdôrazňuje, že dohoda zahŕňa celé medzinárodne uznané územie Gruzínska a že je prínosom pre celé obyvateľstvo a slúži ako rámec pre trvalo udržateľný rozvoj a demokraciu v Gruzínsku;

5.  vyzýva Gruzínsko, aby zabezpečilo zakotvenie a pevné zakorenenie reforiem v inštitucionálnom rámci s cieľom budovať spoločnosť, pre ktorú sú príznačné pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

6.  v tomto smere zdôrazňuje význam konštruktívneho medzistraníckeho dialógu v záujme prijatia základných reforiem a plnenia povinností, ktoré vyplývajú z dohody o pridružení, v duchu európskeho smerovania založeného na všeobecnej zhode; vyzýva politické sily Gruzínska, aby sa vyhli prístupu „víťaz berie všetko“, typickému pre predchádzajúce vlády, a prekonali tak dlhodobú polarizáciu gruzínskej spoločnosti;

7.  víta program pridruženia, ktorým sa vytvára praktický rámec na dosiahnutie všeobecných cieľov dohody a ktorý by mal byť usmerňujúcim rámcom pre rozvoj vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom;

8.  zdôrazňuje, že Gruzínsko aj EÚ by sa mali zúčastňovať na vykonávaní programu a že priority, ktoré sú v ňom stanovené, by mali získať primeranú technickú a finančnú podporu, aby Gruzínsko malo k dispozícii prostriedky na pokračovanie svojich demokratických a hospodárskych reforiem; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoju pomoc a aby pri programovaní financovania pre Gruzínsko využívali priority programu ako usmerňujúce zásady;

9.  vyzýva strany, aby určili potreby odbornej prípravy potrebné na zabezpečenie toho, aby Gruzínsko mohlo plniť záväzky vyplývajúce z dohody a z programu;

10.  opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska a požaduje, aby sa uplatniteľnosť dohody a výhody, ktoré z nej vyplývajú, zabezpečili na celom medzinárodne uznanom území Gruzínska; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa aj naďalej aktívne podieľala na riešení konfliktu prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku v rámci jeho funkcie spolupredsedu ženevských rozhovorov a prostredníctvom pozorovateľskej misie EÚ (EUMM); nabáda na rozhodnejšie úsilie, pokiaľ ide o prehodnotenie reštriktívnych aspektov práva na okupovaných územiach, s cieľom maximalizovať prínosy dohody a DCFTA;

11.  vyzýva Rusko, aby v plnej miere rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska, ako aj nedotknuteľnosť jeho medzinárodne uznaných hraníc, zrušilo uznanie oddelenia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska a ukončilo okupovanie týchto území a aby opätovalo záväzok nepoužitia sily voči Gruzínsku; odsudzuje v tejto súvislosti uzavretie dohody o spojenectve a strategickom partnerstve medzi okupovaným územím Abcházska a Ruskom; považuje to za krok Ruska k dokončeniu úplnej anexie Abcházska; vyjadruje aj znepokojenie nad tým, že podobná dohoda môže byť uzavretá s okupovaným územím regiónu Cchinvali/Južného Osetska; v tejto súvislosti vyzýva Ruskú federáciu, aby stiahla takzvanú dohodu a dodržiavala svoje záväzky podľa dohody o prímerí z 12. augusta 2008;

12.  víta nedávne reformy gruzínskych orgánov zamerané na ďalšie posilnenie stability, nezávislosti a efektívnosti inštitúcií zodpovedných za zaručenie demokracie (najmä súdnych inštitúcií), právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, ako aj v súvislosti s konsolidáciou systému ochrany ľudských práv a základných slobôd; opakuje, že je dôležité zaistiť, aby všetky tri zložky moci zostali oddelené; žiada o účinné využívanie systému bŕzd a protiváh spolu s mechanizmami dohľadu;

13.  berie na vedomie úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem vrátane reforiem súdnictva a potrebu riadne a dôkladne vyšetriť všetky prípady údajného porušovania ľudských práv; pripomína, že reforma gruzínskeho odvetvia súdnictva je naďalej prioritou pre Gruzínsko aj Európsku úniu; uznáva hlavnú zásadu rovnosti pred zákonom a záruku procesných práv; zdôrazňuje potrebu vytvoriť register záznamov o výkonoch trestných stíhaní a rozsudkov, na základe ktorého bude možné merať dosiahnutý pokrok; žiada zjednotenie judikatúry s cieľom zabezpečiť predvídateľný súdny systém a dôveru verejnosti; pripomína, že by sa malo pokračovať v účinnom vykonávaní stratégie reformy odvetvia súdnictva;

14.  zdôrazňuje, že všetky trestné stíhania musia byť transparentné, primerané a bez politickej motivácie a mali by prebiehať prísne v súlade s vyšetrovacími postupmi a riadnym procesom a pri plnom dodržaní zásad spravodlivého procesu, ako je to zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach; je naďalej znepokojený nedostatočnou zodpovednosťou prokuratúry a nejasnými kritériami vymenúvania prokurátorov a vyšetrovateľov; pripomína, že kľúčovými kritériami na obsadzovanie týchto pozícií musia byť bezúhonnosť a odbornosť;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa gruzínske orgány usilovali dosiahnuť národné zmierenie; je znepokojený tým, že mnohí predstavitelia bývalej vlády a niektorí členovia súčasnej opozície boli obvinení z trestných činov a sú väznení alebo umiestnení vo vyšetrovacej väzbe; je znepokojený aj možným využívaním súdnictva na boj proti politickým oponentom, čo by mohlo ohrozovať európske smerovanie Gruzínska a podkopávať úsilie gruzínskych orgánov v oblasti demokratických reforiem; pripomína, že existencia cennej politickej opozície je mimoriadne dôležitá na vytvorenie vyváženého a vyspelého politického systému, o ktoré sa Gruzínsko usiluje;

16.  uznáva, že prípady obvinení z tzv. selektívnej spravodlivosti mali negatívny dosah; vyzýva gruzínske orgány, aby sa vyhýbali využívaniu súdneho systému ako nástroja politickej odplaty; vyzýva všetky gruzínske politické sily, aby sa v budúcnosti v čo najväčšej miere vyhýbali obvineniam a zároveň aby sa skutočne zasadzovali za vykorenenie korupcie a zneužívania verejnej moci;

17.  víta OBSE/ODIHR Správu o monitorovaní súdnych procesov vydanú 9. Decembra 2014 a vyzýva gruzínsku vládu, aby vyvinula skutočné úsilie vedúce k náprave nedostatkov uvedených v tejto správe;

18.  víta prácu, ktorú vykonal osobitný poradca EÚ Thomas Hammarberg, a jeho správu s názvom Gruzínsko v transformácii, ako aj správu z 10. júla 2014 o nadväzujúcej návšteve; vyzýva gruzínske orgány, aby v plnej miere vykonávali odporúčania uvedené v týchto správach;

19.  zdôrazňuje, že volebná pozorovateľská misia Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ODIHR) zhodnotila prezidentské voľby v októbri 2013 do značnej miery pozitívne a ako najlepšie v histórii Gruzínska od získania nezávislosti, keďže nadviazali na povzbudivé kroky vykonané počas parlamentných volieb v roku 2012; v tejto súvislosti berie na vedomie účasť volebnej pozorovateľskej delegácie Parlamentu;

20.  povzbudzuje Európsku úniu, aby zabezpečila synergie medzi rôznymi príležitosťami na podporu, ktoré ponúka Európska nadácia na podporu demokracie, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj stability a nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve, s cieľom podporiť demokratický proces v Gruzínsku;

21.  vyzýva gruzínske orgány, aby pokračovali v boji proti organizovanému zločinu, korupcii, podvodom a praniu špinavých peňazí na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach života a aby vybudovali úplne funkčné a nezávislé súdnictvo s dostatočným personálom, okrem iného s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v súdnictvo a chrániť legálne hospodárstvo; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité odpolitizovať verejnú správu, aby sa tak stala efektívnejšou a fungovala bez politického zasahovania;

22.  uznáva odhodlanie Gruzínska a dosiahnuté výsledky pri budovaní slobodnej spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu, demokracie a sociálneho pluralizmu; poukazuje na silnú podporu tohto procesu v rámci gruzínskej spoločnosti; zdôrazňuje význam antidiskriminačných právnych predpisov s cieľom zaistiť rovnaké práva a ochranu pre všetky menšiny, najmä pre etnické, náboženské a LGBT menšiny; víta prijatie zákona o boji proti diskriminácii v gruzínskom parlamente a požaduje, aby sa plne dodržiaval a vykonával v znení a duchu právnych predpisov EÚ a Charty základných práv Európskej únie; poznamenáva, že ide o významný krok v procese liberalizácie vízového režimu; nabáda gruzínske orgány, aby o tejto téme organizovali informačné kampane;

23.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijalo Gruzínsko v záujme boja proti islamofóbii a homofóbii v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami; zdôrazňuje však, že je potrebné účinne postaviť páchateľov násilných činov islamofóbie a homofóbie pred súd;

24.  víta prácu, ktorú Gruzínsko vykonalo pri vykonávaní dohody o zjednodušení vízového režimu a dohody o readmisii; víta tiež výrazný pokrok v oblasti dialógu o vízovom režime; podporuje včasné zavedenie bezvízového režimu pre Gruzínsko po splnení všetkých podmienok ako hmatateľný pozitívny výsledok v prospech gruzínskych občanov;

25.  vyzýva gruzínsku vládu, aby vytvorila prostredie naklonené slobode médií, ktoré podporuje slobodu prejavu a pluralitu médií, a aby médiám umožnila nezávislé a objektívne spravodajstvo bez politického či hospodárskeho nátlaku; v tejto súvislosti požaduje plné vykonávanie zákona o transparentnosti vlastníctva médií;

26.  povzbudzuje vládu, aby naďalej uskutočňovala pokrok, pokiaľ ide o zásady právneho štátu a prístup k spravodlivosti, prijatím nového zákonníka pre mladistvých v súlade s medzinárodnými normami, a tak podporila prístup k spravodlivosti pre všetky deti; zdôrazňuje potrebu urýchlene prijať reformy systému sociálnej ochrany, aby sa tak zmiernili prehlbujúce sa sociálne rozdiely, ktoré majú dosah najmä na deti, čo sa odráža v rastúcom počte detí žijúcich pod hranicou chudoby v krajine (27 % v roku 2013 v porovnaní s 25 % v roku 2011) a v extrémnej chudobe (6 % oproti 3,9 % všetkých obyvateľov žijúcich z prostriedkov pod hranicou 1,25 USD na deň);

27.  pozitívne hodnotí schválenie nového zákonníka práce a zdôrazňuje, že ho treba vykonávať a pokračovať v zdokonaľovaní pracovných noriem a sociálneho dialógu, aby sa zosúladili s pracovnými právami a normami, ktoré stanovila Medzinárodná organizácia práce;

28.  vyzdvihuje odhodlanie Gruzínska dosiahnuť užšie hospodárske vzťahy s EÚ realizáciou hĺbkových a náročných hospodárskych reforiem;

29.  blahoželá Gruzínsku, že sa mu podarilo odolať vonkajšiemu tlaku, okrem iného zo strany Ruska, a presmerovať svoj vývoz na nové trhy, a povzbudzuje Gruzínsko, aby pokračovalo na tejto ceste aj v budúcnosti; odsudzuje politiku hospodárskeho nátlaku vyvíjaného Ruskom voči Gruzínsku pred podpísaním DCFTA v júni 2014 a aj po podpísaní tejto dohody;

30.  vyjadruje pevné presvedčenie, že DCFTA bude mať na gruzínske hospodárstvo dlhodobý priaznivý účinok, a prispeje tak k zvýšeniu kvality života gruzínskych občanov;

31.  s uspokojením berie na vedomie ratifikáciu dohody gruzínskym parlamentom 18. júla 2014, ktorou sa DCFTA začala predbežne vykonávať od 1. septembra 2014;

32.  vyzýva parlamenty členských štátov, aby čo najskôr ratifikovali dohodu o pridružení vrátane DCFTA, aby tak všetky hospodárske a obchodné ustanovenia dohody mohli v plnej miere a bezodkladne nadobudnúť účinnosť;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že úspech DCFTA bude závisieť od dôsledného plnenia záväzkov uvedených v dohode oboma stranami; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Gruzínsku poskytla všetku potrebnú pomoc, a to aj s cieľom znížiť krátkodobé náklady pre Gruzínsko; vyzýva členské štáty, aby si s Gruzínskom vymieňali svoje skúsenosti v oblasti hospodárskych reforiem a aproximácie;

34.  zastáva názor, že parlamentná kontrola je základným predpokladom demokratickej podpory pre politiky EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu včas uľahčila pravidelné a podrobné monitorovanie vykonávania DCFTA;

35.  vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie DCFTA s cieľom predchádzať sociálnemu a environmentálnemu dumpingu najmä počas prechodného obdobia v určitých odvetviach;

36.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila poskytovanie pomoci a odborných znalostí pre organizácie občianskej spoločnosti v Gruzínsku s cieľom umožniť im zabezpečiť vnútorné monitorovanie reforiem a záväzkov, ktoré vláda prijala najmä v rámci dohody a programu, ako aj väčšiu zodpovednosť za ne;

37.  vyzýva gruzínsku vládu, aby prostredníctvom stáleho dialógu spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti a MVO;

38.  víta aktívnu účasť Gruzínska na operáciách krízového riadenia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prizvala Gruzínsko na príslušné cvičenia a výcviky;

39.  zdôrazňuje zásadnú úlohu osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misie EUMM pri prispievaní k bezpečnosti a stabilite v regiónoch susediacich s regiónmi Abcházska a Južného Osetska a požaduje predĺženie jej mandátu na obdobie po roku 2016; vyzýva tiež EÚ, aby pre misiu EUMM zabezpečila dostatočné rozpočtové prostriedky na vykonávanie jej mandátu;

40.  v tomto smere považuje za poľutovaniahodné, že nedošlo k zásadnému pokroku v ženevských rozhovoroch, a to napriek tomu, že gruzínske orgány sa usilovali konštruktívne podieľať na riešení všetkých bezpečnostných a humanitárnych otázok v oblastiach zasiahnutých konfliktom; požaduje účinnejšiu úlohu EÚ v tomto procese; odsudzuje proces tzv. vytyčovania hranice pozdĺž administratívnej hranice s Abcházskom a regiónom Cchinvali/Južného Osetska, ktorý viedol k rozšíreniu okupovaných území na úkor Gruzínska a ktorý má devastujúce humanitárne následky pre miestne obyvateľstvo a je prekážkou budovania dôvery;

41.  podporuje pozitívne kroky uskutočnené gruzínskou vládou na zlepšenie vzťahov s Ruskom; vyzýva Rusko ako dôležitého aktéra v regióne, aby sa konštruktívne zapojilo do hľadania mierového riešenia konfliktu, a najmä do ženevských rozhovorov, ktoré sa začali s cieľom monitorovať vykonávanie dohody o prímerí z 12. augusta 2008 medzi Ruskom a Gruzínskom; domnieva sa, že všetky ustanovenia dohody o prímerí musia v plnej miere dodržiavať obe strany, najmä záväzok Ruska stiahnuť všetky svoje vojenské jednotky a ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že Rusko musí EUMM zaručiť úplný a neobmedzený prístup na odlúčené územia Abcházska a regiónu Cchinvali/Južného Osetska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa utečenci a osoby vysídlené v rámci krajiny bezpečne a dôstojne vrátili na miesta svojho trvalého bydliska;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v oblastiach zasiahnutých konfliktom posilnili medziľudské kontakty na všetkých úrovniach, aby sa tak vytvorili potrebné podmienky na trvalý dialóg a aby sa tak pokračovalo v budovaní dôvery s cieľom posilniť mierový proces a dosiahnuť zmierenie medzi stranami;

43.  opakuje svoje presvedčenie, že proces pridružovania nie je hrozbou pre politické a hospodárske záujmy Ruska, a považuje za poľutovaniahodné, že ruské vedenie ho za takúto hrozbu považuje; poukazuje na to, že každá krajina má plné právo na vlastnú politickú voľbu, ale že spolupráca EÚ s východnými partnermi sa zameriava na rozširovanie prosperity a posilňovanie politickej a sociálnej stability, z čoho budú mať osoh všetky krajiny v regióne;

44.  poukazuje na to, že nadobudnutie platnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, pravdepodobné začlenenie Arménska do colnej únie a skutočnosť, že Azerbajdžan zostane mimo hlavných hospodárskych blokov vrátane WTO, by mohli narušiť tradičné hospodárske vzťahy v regióne; plne podporuje postupnú diferenciáciu ustanovenú v rámci Východného partnerstva, pokiaľ zodpovedá rôznym úrovniam ambícií a schopností partnerských štátov, napriek tomu je však presvedčený, že z hľadiska skutočného prínosu k stabilite a hospodárskemu rozvoju Zakaukazska má pre EÚ zásadný význam regionálny prístup; vyzýva preto Komisiu, aby krajinám tohto regiónu pomohla riešiť prípadné problémy, ktoré by mohli vyplynúť z takejto situácie, a aby bola nápomocná Gruzínsku v obnovenom úsilí o podporu nových foriem spolupráce v Zakaukazsku;

45.  upriamuje pozornosť na kľúčové postavenie Gruzínska z hľadiska rozvoja južného koridoru a tranzitných ropovodov a plynovodov, čo by mohlo mať strategický význam pre európsku energetickú bezpečnosť; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri výstavbe energetickej infraštruktúry v plnej miere dodržiavali environmentálne normy EÚ; okrem toho zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických zdrojov, najmä so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, a zosúladenia politík a cieľov v oblasti zmeny klímy s takýmito politikami a cieľmi EÚ;

46.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne pomáhala gruzínskym orgánom a monitorovala ich činnosť v súvislosti s gruzínskym investičným programom výstavby, obnovy a rekonštrukcie vodných elektrární a aby ich nabádala k úplnému dodržiavaniu štandardov a noriem EÚ, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov väčších elektrární na životné prostredie;

47.  zdôrazňuje význam svojej spolupráce s gruzínskym parlamentom ako prostriedku na monitorovanie vykonávania dohody a programu; domnieva sa, že nadobudnutie platnosti dohody a vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pre spoluprácu, ktorý zahŕňa Asociačnú radu, si vyžaduje podobné zlepšenie situácie na parlamentnej úrovni; domnieva sa preto, že je potrebné zriadiť osobitný parlamentný výbor pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom, a to vzhľadom na odlišný rozsah vzťahov s Arménskom a Azerbajdžanom;

48.  vyzýva Gruzínsko, aby v spolupráci s osobitným zástupcom EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a misiou EUMM poskytlo gruzínskej spoločnosti vrátane obyvateľov žijúcich na územiach Abcházska a Južného Osetska podrobné informácie o Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 137.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0567.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0229.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0404.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2014)0111.


Dohoda o pridružení s Gruzínskom ***
PDF 215kWORD 49k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (09827/2014 – C8-0129/2014 – 2014/0086(NLE))
P8_TA(2014)0111A8-0041/2014

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09827/2014),

–  so zreteľom na návrh dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (17901/2013),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0129/2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Rade, Komisii a ESVČ na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 18. decembra 2014(2) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0041/2014),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Gruzínska.

(1) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 137.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0110.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia