Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenia z 15. septembra 2011(1), 22. novembra 2012(2) a 18. septembra 2014(3),

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Líbyi vrátane vyhlásení z 16. a 30. decembra 2014 a 10. januára 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. augusta 2014, 30. augusta 2014, 20. októbra 2014, 17. a 18. novembra 2014 a z 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o Líbyi vlád Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických z 11. januára 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970, 1973 (2011) a 2174 z 27. augusta 2014,

–  so zreteľom na správu podpornej misie Organizácie Spojených národov v Líbyi (UNSMIL) zo 4. septembra 2014 s názvom Prehľad porušení medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva počas pokračujúceho násilia, ktorá bola aktualizovaná 27. decembra 2014,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim z roku 1977 a povinnosť strán ozbrojeného konfliktu za každých okolností dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zabezpečiť jeho dodržiavanie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená integrovaná pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM Líbya),

–  so zreteľom na balík o ESP týkajúci sa Líbye zo septembra 2014,

–  so zreteľom na samit Sahelu, ktorý sa konal 19. decembra 2014 v Mauritánii a na ktorom sa zúčastnili lídri z Mauritánie, Mali, Nigeru, Čadu a Burkiny Faso,

–  so zreteľom na spoločné komuniké 13 krajín z 22. septembra 2014(4), ktoré sa zaviazali k politike nezasahovania do záležitostí Líbye,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Líbyjčania vyšli vo februári 2011 do ulíc a požadovali politické práva a dostali sa do stretu s nevyberavým štátnym útlakom, ktorý spustil deväť mesiacov trvajúci občiansky konflikt a spôsobil zvrhnutie Kaddáfího režimu;

B.  keďže Líbya usporiadala v júni 2014 tretie demokratické a slobodné parlamentné voľby, v ktorých zvolila Snemovňu reprezentantov, aby nahradila Všeobecné národné zhromaždenie zvolené v júli 2012;

C.  keďže napriek parlamentným voľbám v júni 2014 bolo úsilie líbyjského ľudu po páde plukovníka Kaddáfího zmarené politickými rozbrojmi a násilím, z ktorého sa stáva občianska vojna v plnom zmysle slova; keďže súperiace vlády a parlamenty pôsobia v Tripolise a v Tobruku už niekoľko mesiacov;

D.  keďže v Líbyi naďalej pokračuje politický zápas, ktorý sa premenil na násilný boj o moc medzi dvoma súperiacimi sídlami vlády a viacerými súperiacimi frakciami nacionalistických, islamistických, kmeňových a regionálnych síl vedúci k ďalšiemu civilnému utrpeniu, obetiam, masovému vysídleniu a rozšíreniu humanitárnej krízy;

E.  keďže existujú správy o tom, že obidve strany v širokej miere porušujú medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo; keďže podľa odhadov misie UNSMIL bolo v dôsledku poslednej vlny bojov minimálne 400 000 Líbyjčanov vysídlených v rámci krajiny, kým ďalších 150 000 obyvateľov vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov krajinu opustilo; keďže zahraniční humanitárni pracovníci a diplomati vrátane zamestnancov EÚ a UNSMIL boli z Líbye evakuovaní; keďže tento mohutný príliv utečencov z Líbye do susedného Tuniska predstavuje pre túto krajinu značnú záťaž a ohrozuje jej vlastnú stabilitu; keďže podľa odhadov sa už v Tunisku nachádza viac ako milión Líbyjčanov;

F.  keďže 23. decembra 2014 vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre ľudské práva Zeid Ra'ad al‑Hussein uviedol, že svojvoľné ostreľovanie civilistov ťažkými zbraňami v Líbyi by mohlo viesť k stíhaniu za páchanie vojnových zločinov;

G.  keďže osobitný vyslanec OSN Bernadino León sa aktívne snažil sprostredkovať rozhovory medzi bojujúcimi frakciami a začať národný dialóg smerujúci k procesu zmierenia a vytvoreniu vlády národnej jednoty; keďže prvé kolo rokovaní sa uskutočnilo v Ghadamese 29. septembra 2014 a pokračovalo v Tripolise 11. októbra 2014, a ďalšie kolo pôvodne plánované na 5. januára 2015 bolo odložené z dôvodu nedohody oboch strán; keďže podľa UNSMIL sa strany líbyjského konfliktu dohodli na usporiadaní nového kola rokovaní v Ženeve údajne 14. januára 2015; keďže oba tábory doteraz preukazovali neochotu alebo neschopnosť dospieť ku kompromisom;

H.  keďže vyslanec OSN pre región Sahel Hiroute Guebre Sellassie varoval Bezpečnostnú radu OSN, že hrozí, že kríza v Líbyi destabilizuje v blízkej budúcnosti celý región, a vyhlásil tiež, že teroristické a kriminálne siete nadväzujú užšie vzťahy s Mali a severnou Nigériou, pričom okrem iného nezákonného obchodovania obchodujú so zbraňami a drogami;

I.  keďže jednota líbyjského štátu je v ohrození a skutočné riziko oddelenia existuje najmenej v troch oblastiach (Fazzán, Kyrenaika a Tripolitánia), pokiaľ sa nezačne presadzovať kompromisné riešenie a proces zmierenia;

J.  keďže nedávne boje značne uľahčili šírenie a usadenie sa teroristických skupín ako Islamský štát (IŠ) v krajine; keďže v prípade, ak sa situácia nebude riešiť, by to mohlo predstavovať veľkú hrozbu pre bezpečnosť v regióne a bezpečnosť EÚ; keďže východolíbyjská vetva IŠ 8. januára 2015 vyhlásila, že popravila novinára Sofiena Chourabiho a kameramana Nadhira Ktariho;

K.  keďže 4. januára 2015 letecké sily lojálne medzinárodne uznávanej vláde bombardovali ropný tanker prevádzkovaný gréckou spoločnosťou vo vojenskej oblasti prístavu Derna, čo viedlo k zabitiu jedného gréckeho a jedného rumunského člena posádky a zraneniu dvoch ďalších; keďže prístav je pod kontrolou islamistických militantov a počas minulého roka bol cieľom viacerých útokov;

L.  keďže 3. januára 2015 oficiálne vládne vyhlásenie vyhlásilo, že milície IŠ zabili 14 vojakov líbyjskej armády, a že vláda vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zrušilo embargo na predaj zbraní do krajiny s cieľom bojovať proti tejto milícii, ktorú označuje za teroristov;

M.  keďže IŠ cvičí bojovníkov v Líbyi a zriadil pobočku vo východnej časti krajiny; keďže 30. decembra 2014 teroristi odpálili bombu uloženú v aute v Tobruku, ktorej cieľom bolo zasadnutie Snemovne reprezentantov; keďže elementy zo skupiny Al-Káida v islamskom Maghrebe údajne založili logistické centrá na juhu Líbye; keďže podľa oficiálneho vládneho vyhlásenia milície IŠ 3. januára 2015 popravili 14 vojakov líbyjskej armády;

N.  keďže 28. decembra 2014 veliteľ milície generál Haftar vykonal letecké útoky na Misrátu, baštu islamistickej milície zo skupiny Líbyjský úsvit, pričom útoky sú vnímané ako pomsta za útoky islamistických milícií z 25. decembra 2014 na najväčší ropný terminál Líbye v Sidre a na vojakov líbyjskej armády v Syrte, pri ktorom bolo zabitých 22 z nich;

O.  keďže 20 egyptských koptských kresťanov bolo unesených militantmi zo skupiny Ansar al-Šaría v Syrte, ktorá je pod kontrolou islamistických milícií, v najnovšom z rastúceho počtu útokov na kresťanov a iné náboženské menšiny v Líbyi; keďže počet prípadov zadržiavania, únosov, mučenia a popráv podozrivých bojovníkov zo všetkých strán tiež neustále narastá;

P.  keďže stovky migrantov a utečencov unikajúcich pred násilím v Líbyi podľa správ zahynuli pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy, čo spôsobilo významnú utečeneckú krízu v Taliansku a na Malte; keďže Líbya je hlavným východiskovým bodom pre migrantov, ktorí sa usilujú dostať do Európy;

Q.  keďže líbyjský najvyšší súd 6. novembra 2014 rozhodol, že parlamentné voľby z júna, ktoré ustanovili medzinárodne uznávanú Snemovňu reprezentantov v Tobruku, boli nezákonné;

R.  keďže Snemovňa reprezentantov odmietla rozsudok s tvrdením, že rozhodnutie prekračuje mandát súdu, že bol vynesený pod tlakom islamistických milícií v Tripolise, a že Snemovňa reprezentantov a vláda bude pokračovať v činnosti;

S.  keďže rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2174 (2014) sa povoľuje zakázať cestovanie a zmraziť aktíva „osobám a subjektom, ktoré označil výbor ako osoby a subjekty, ktoré sú zapojené do podpory ďalších činov ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“;

T.  keďže dôležitý prvok konfliktu sa týka kontroly nad štátnym ropným podnikom a jeho riadenia; keďže obe strany konfliktu vymenovali svojich vlastných ministrov pre ropu v úsilí o získanie príjmov z predaja ropy; keďže ropa tvorí 95 % štátnych príjmov Líbye a 65 % HDP krajiny; keďže Líbya má najväčšie zásoby ropy v Afrike a piate najvyššie na svete;

1.  dôrazne odsudzuje prudké zvýšenie násilia v Líbyi, najmä zameraného na civilistov, ktoré vážne ohrozuje možnosť budúceho mierového urovnania; dôrazne podporuje rozhovory v Ženeve pod záštitou OSN a vyzýva všetky strany konfliktu, aby akceptovali zmrazenie vojenských operácií, ktoré navrhol osobitný zástupca OSN Bernardino León s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie;

2.  vyzýva všetky strany, aby ukončili násilie, aby sa zdržali krokov vytvárajúcich ďalšie rozkoly a polarizáciu, aby verejne vyhlásili, že nebudú tolerovať takéto kroky, a bez predbežných podmienok sa zapojili do úsilia osobitného zástupcu OSN pre Líbyu Bernardina Leóna zameraného na usporiadanie inkluzívneho národného politického dialógu za účasti súperiacich skupín; trvá na tom, že by sa mala venovať náležitá pozornosť zapojeniu žien a menšín do tohto procesu; pripomína, že pre súčasný konflikt neexistuje vojenské riešenie;

3.  opakuje svoju silnú a úplnú podporu Podpornej misie OSN v Líbyi; oceňuje neúnavné úsilie osobitného zástupcu OSN pre Líbyu Bernardina Leóna v sprostredkovaní tohto politického dialógu; víta skutočnosť, že nové kolo politického dialógu sa má podľa plánu uskutočniť v Ženeve v najbližších dňoch;

4.  vyzýva EÚ, aby podporila tieto snahy o okamžité zavedenie vlastných cielených sankcií vrátane zmrazenia majetku a zákazu cestovania pre tých čelných predstaviteľov, ktorí sú zodpovední za ozbrojené násilie a porušovanie ľudských práv a bojkotujú rokovania pod záštitou OSN;

5.  opätovne zdôrazňuje podporu Snemovni reprezentantov v Tobruku ako jedinému legitímnemu orgánu vytvorenému na základe výsledku volieb z júna 2014; opakuje svoju výzvu zvolenej Snemovni reprezentantov a oficiálnej vláde, aby svoje úlohy vykonávali na základe zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v duchu všeobecného prospechu, v záujme krajiny a s cieľom chrániť práva všetkých líbyjských občanov vrátane náboženských a etnických menšín;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou prítomnosťou teroristických skupín napojených na al-Kájdu, milícií Islamského štátu a iných extrémistických organizácií a hnutí v Líbyi; domnieva sa, že regiónu hrozí, že skončí v deštruktívnom chaose podobnom tomu, čo sa deje v Sýrii a Iraku; domnieva sa, že tieto skupiny predstavujú závažnú hrozbu voči stabilite a bezpečnosti v celom regióne a tiež bezpečnosti Európy; opätovne potvrdzuje nutnosť bojovať všetkými prostriedkami a v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom vrátane platného medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, utečeneckého práva a humanitárneho práva proti hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť vyvolávaným teroristickými činmi;

7.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby aj naďalej podporovalo úsilie v boji proti terorizmu s riadnym ohľadom na medzinárodné právo, a aby zabránili jeho ďalšiemu šíreniu a vytvoreniu nových základní v Líbyi;

8.  zdôrazňuje destabilizujúci vplyv líbyjského konfliktu na ďalšie krajiny v regióne Sahel a na bezpečnosť Európy; vyzýva susedné krajiny a regionálnych aktérov, najmä Egypt, Katar, Saudskú Arábiu, Turecko a Spojené arabské emiráty, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli zhoršiť súčasné rozpory a narušiť demokratickú transformáciu Líbye, a aby plne podporovali ghadamský proces pod vedením OSN; pripomína, že tí, ktorí aktívne vytvárajú prekážky konsenzuálneho politického riešenia, porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi a musia znášať následky svojho konania;

9.  víta nedávne vyhlásenia Africkej únie z 3. decembra 2014 a Ligy arabských štátov z 5. januára 2015 a ich verejnú podporu procesu vedeného OSN;

10.  zdôrazňuje potrebu spoločnej a koordinovanej činnosti všetkých 28 členských štátov pod dohľadom vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby koordinovali činnosť členských štátov a podporu nasmerovali na budovanie štátu, budovanie inštitúcií, a aby spolu s členskými štátmi, OSN, NATO a regionálnymi partnermi pomáhali pri tvorbe účinných bezpečnostných síl pod národným velením a kontrolou (ozbrojené sily a policajné sily), ktoré dokážu zabezpečiť mier a poriadok v krajine, ako aj podporiť inicializovanie prímeria a navrhnutie mechanizmu na jeho monitorovanie; zdôrazňuje, že EÚ by mala uprednostniť pomoc pri reforme líbyjského súdnictva, ako aj ďalších dôležitých oblastí demokratického riadenia;

11.  pripomína, že EÚ prijala pevný záväzok k jednote a územnej celistvosti Líbye a potrebu zabrániť šíreniu terorizmu; pripomína rezolúciu BR OSN č. 2174 prijatú 27. augusta 2014, ktorou sa rozširujú existujúce medzinárodné sankcie voči Líbyi na trestnú zodpovednosť osôb, ktoré sú zapojené do činov „ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“; vyzýva EÚ, aby zvážila ďalšie sankcie vrátane reštriktívnych opatrení;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli všetci porušovatelia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva braní na zodpovednosť; poukazuje na vyhlásenie UNSMIL, že mnoho prípadov porušovania spáchaných v Líbyi spadá pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, a žiada, aby boli súdu poskytnuté adekvátne politické, logistické a finančné prostriedky na vyšetrovanie týchto zločinov; je presvedčený, že posilnenie medzinárodných mechanizmov zodpovednosti môže odradiť milície od páchania ďalších zločinov a porušovaní, a žiada, aby sa uvažovalo o zriadení vyšetrovacej komisie OSN alebo podobného mechanizmu s cieľom vyšetriť porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

13.  vyjadruje solidaritu líbyjskému ľudu; domnieva sa, že Európska únia musí pomôcť líbyjskému ľudu v snahe o naplnenie túžby zriadiť demokratický, stabilný a prosperujúci štát v súlade so záväzkami stanovenými v jej politikách susedstva pre južné Stredozemie; vyzýva na pokračujúcu humanitárnu, finančnú a politickú pomoc zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva pri riešení humanitárnej situácie v Líbyi, situácie vnútorne vysídlených osôb a utečencov a civilistov čeliacich narušeniu prístupu k základným službám;

14.  vyzýva všetky strany v Líbyi, aby zaručili bezpečnosť a slobodu kresťanov a iných náboženských menšinových skupín, ktoré sú vystavené zvyšujúcej sa diskriminácii a perzekúcii a nachádzajú sa v krížovej paľbe; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že budúce dvojstranné dohody budú obsahovať efektívne monitorovacie mechanizmy na ochranu ľudských práv náboženských menšín;

15.  trvá na zachovaní neutrality kľúčových líbyjských inštitúcií, najmä centrálnej banky, štátnej ropnej spoločnosti a štátneho investičného fondu, ktoré majú od OSN povolenie prijímať príjmy z predaja ropy zo zahraničia;

16.  vyzdvihuje tuniskú pohostinnosť voči odhadovaným 1,5 milióna líbyjských občanov, ktorí pred násilím utiekli do Tuniska; žiada EÚ, aby na túto úlohu poskytla tuniskej vláde finančnú a logistickú podporu;

17.  žiada medzinárodné spoločnosti, aby sa pred uzavretím akejkoľvek transakcie zahŕňajúcej líbyjskú ropu, ktorá patrí líbyjskému ľudu, ubezpečili, že z týchto transakcií sa priamo ani nepriamo nefinancujú bojujúce ozbrojené skupiny; opätovne žiada medzinárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Líbyi, aby zverejnili svoje finančné transakcie v energetickom sektore;

18.  je aj naďalej znepokojený šírením zbraní, munície, výbušnín a pašovaním zbraní, čo ohrozuje obyvateľstvo, stabilitu Líbye a regiónu;

19.  opakuje svoju výzvu vysokej predstaviteľke, aby prehodnotila mandát pohraničnej misie EÚ (EUBAM) v Líbyi, ktorá je v súčasnosti pozastavená a je umiestnená v Tunisku, s cieľom zohľadniť výrazne zmenenú situáciu v krajine a vytvoriť riadne koordinovanú misiu Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) fungujúcu v spolupráci s OSN a regionálnymi partnermi v prípade, že sa nájde politické riešenie; domnieva sa, že misia SBOP by mala byť zameraná na podporu implementácie politického urovnania, mala by uprednostniť reformy bezpečnostného sektora a odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a mala by tiež reagovať na iné naliehavé potreby riadenia; okrem toho zastáva názor, že v kontexte dlhodobej vojny v Líbyi, prehlbovania nestability a vážnych hrozieb pre európsku bezpečnosť by mala byť misia SBOP pripravená na účasť na akciách zameraných na stabilizáciu Líbye pod mandátom BR OSN a koordinovaných BR OSN;

20.  vyjadruje závažné znepokojenie nad osudom líbyjských migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ktorých beztak neistá situácia sa naďalej zhoršuje; vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne pomáhali Taliansku v jeho chvályhodnom úsilí riešiť obrovské migračné a utečenecké toky zo severnej Afriky, najmä z Líbye;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, líbyjskej vláde a Snemovni reprezentantov, generálnemu tajomníkovi OSN, Lige arabských štátov a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 114. (2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0465. (3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0028. (4) Alžírsko, Egypt, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Katar, Saudská Arábia, Španielsko, Tunisko, Turecko, Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké, ako aj EÚ a OSN.