Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike a o Východnom partnerstve,

–  so zreteľom na predbežné zistenia OBSE/OHDIR o predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali na Ukrajine 26. októbra 2014,

–  so zreteľom na ôsmu správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) o ľudskoprávnej situácii na Ukrajine z 15. decembra 2014 a správu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) o situácii na Ukrajine č. 22 z 26. decembra 2014,

–  so zreteľom na podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou z 27. júna 2014, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú dohodu o zóne voľného obchodu (DCFTA), a na jeho súčasnú ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a Verchovnej rady 16. septembra 2014,

–  so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014 a na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 o vykonávaní 12-bodového mierového plánu,

–  so zreteľom na správu OSN z 20. novembra 2014 o vážnom porušovaní ľudských práv na východe Ukrajiny a na správy organizácie Human Rights Watch o porušovaní práv na Kryme,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisie NATO – Ukrajina z 2. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 21. marca 2014, 27. júna 2014, 16. júla 2014, 30. augusta 2014 a 18. decembra 2014,

–  so zreteľom na výsledok prvého zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. novembra 2014,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 26. októbra 2014 sa na Ukrajine konali parlamentné voľby, ktorých organizácia bola i napriek prebiehajúcemu konfliktu vo východných regiónoch a nezákonnej anexii Krymu k Rusku efektívna a ktoré prebehli riadne a pokojne a vo všeobecnom súlade so základnými slobodami;

B.  keďže nová vláda vytvorená proeurópskymi silami má ústavnú väčšinu na presadzovanie reforiem a už prijala koaličnú dohodu, v ktorej kladie základy dôkladného procesu reforiem zameraných na podporu ďalšej európskej integrácie, modernizácie, rozvoja krajiny, na nastolenie skutočnej demokracie a právneho štátu a na prípravu ústavných zmien, ako sa navrhuje v Porošenkovom mierovom pláne;

C.  keďže takzvané prezidentské a parlamentné voľby v Donecku a Luhansku, ktoré sa konali 2. novembra 2014, boli v rozpore s ukrajinskými právnymi predpismi a dohodami z Minska, a preto ich nemožno uznať; keďže konanie týchto volieb má nepriaznivý vplyv na mierový a zmierovací proces;

D.  keďže separatisti a ruské ozbrojené sily dennodenne režim prímeria z 5. septembra 2014 porušujú; keďže od 9. decembra 2014 vďaka iniciatíve prezidenta Porošenka vyzývajúceho k „pokojnému režimu“ sa počet porušení výrazne znížil; keďže však separatisti podporovaní Ruskom neimplementovali hlavné body memoranda z 19. septembra 2014; keďže podľa dôveryhodných zdrojov Rusko naďalej podporuje separatistickú domobranu formou stáleho toku vojenského vybavenia, žoldnierov a riadnych ruských vojenských jednotiek vrátane hlavných bojových tankov, dômyselných protilietadlových systémov a delostreleckých zbraní;

E.  keďže ozbrojený konflikt vo východnej časti Ukrajiny spôsobil tisícky vojenských a civilných obetí na životoch, mnoho ďalších osôb bolo zranených a státisíce utiekli zo svojich domovov, väčšina z nich do Ruska, pričom situácia v oblasti konfliktu vzbudzuje z humanitárneho i zdravotného hľadiska hlboké obavy;

F.  keďže nezákonná anexia Krymského polostrova bola od 2. svetovej vojny v Európe prvým prípadom núteného začlenenia časti jednej krajiny do inej a je porušením medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskej dohody z roku 1994;

G.  keďže Rada pre zahraničné veci EÚ na svojom zasadnutí 17. novembra 2014 prijala zásadné rozhodnutie o uvalení ďalších sankcií na separatistických lídrov;

H.  keďže na východe Ukrajiny i na Kryme dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, ktorého obeťami sú najmä krymskí Tatári a ktorého prejavom je aj zastrašovanie a nová vlna prípadov zmiznutia;

I.  keďže užšia spolupráca medzi EÚ a USA pri politikách súvisiacich s Ukrajinou by bola prospešná;

J.  keďže ukrajinský parlament rozhodol 23. decembra 2014 o zrušení neutrálneho štatútu krajiny;

1.  vyjadruje svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej národom; opakuje, že je presvedčeným zástancom nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc Ukrajiny, ako aj jej voľby európskej cesty;

2.  odsudzuje skutky terorizmu a trestnoprávne správanie separatistov a ostatných nelegálnych síl vo východnej Ukrajine;

3.  víta pozitívne hodnotenie všeobecných volieb, ktoré sa konali 26. októbra 2014, a to aj napriek zložitým bezpečnostným a politickým okolnostiam, a následnú inauguráciu novej Verchovnej rady; víta silný politický záväzok prezidenta Porošenka, predsedu vlády Jaceňuka a predsedu parlamentu Grojsmana navzájom spolupracovať a prehlbovať prísny reformný proces; dôrazne nabáda novú vládu a parlament Ukrajiny, aby bezodkladne schválili a implementovali mimoriadne potrebné politické a sociálno-ekonomické reformy s cieľom budovať demokratický a prosperujúci štát založený na princípe právneho štátu;

4.  s poľutovaním konštatuje, že v dôsledku súčasnej situácie v krajine v Najvyššej rade nie sú zastúpené všetky časti územia a obyvateľstva Ukrajiny; pripomína, že vláda a parlament Ukrajiny musia zabezpečiť ochranu práv a potrieb tých občanov, ktorí nie sú zastúpení v rozhodovacom procese štátu;

5.  dôrazne odsudzuje agresívnu a expanzívnu politiku Ruska, ktorá je hrozbou pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny a predstavuje hrozbu pre samotnú EÚ, a tiež nezákonné pripojenie Krymu a vedenia nevyhlásenej hybridnej vojny proti Ukrajine, ku ktorej patria prvky kybernetickej vojny, využívanie regulárnych a neregulárnych síl, propaganda, hospodársky tlak, vydieranie v oblasti energetiky, diplomacia a politická destabilizácia; zdôrazňuje, že toto konanie je v rozpore v medzinárodným právom a predstavuje vážnu výzvu pre stav európskej bezpečnosti; zdôrazňuje, že nie je možné odôvodniť využívanie vojenských síl v Európe na obranu tzv. historických a bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu svojich tzv. „krajanov žijúcich v zahraničí“; vyzýva Moskvu, aby zastavila eskaláciu situácie tým, že okamžite zastaví tok zbraní, žoldnierov a vojakov na podporu separatistickej domobrany a využila svoj vplyv na separatistov a presvedčila ich, aby sa zapojili do politického procesu;

6.  naliehavo vyzýva všetky strany, aby v plnej miere plnili protokol z Minska bez ďalšieho odkladu, a tým preukázali skutočné odhodlanie na zmiernenie napätia a maximálnu zdržanlivosť; vyzýva Rusko, aby umožnilo medzinárodné monitorovanie rusko-ukrajinskej hranice, využilo svoj vplyv na separatistov s cieľom zabezpečiť, že budú dodržiavať prímerie, a konštruktívne pracovalo v prospech implementácie dojednaní z Minska; nabáda na prijatie opatrení na budovanie dôvery, ktoré podporia úsilie o dosiahnutie mieru a zmierenia; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť inkluzívneho politického dialógu a hospodárskeho programu na obnovenie hospodárstva Donbasu;

7.  žiada pokračovanie súčasného režimu sankcií EÚ, najmä so zreteľom na nadchádzajúce zasadnutie Rady v marci 2015, pokiaľ Rusko nebude v plnej miere rešpektovať a plniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohôd z Minska, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla spôsob, ako posilniť solidaritu medzi členskými štátmi, ak by kríza s Ruskom pokračovala; zdôrazňuje potrebu prijať jasne vymedzený súbor kritérií, ktorých dosiahnutie by mohlo zabrániť prijímaniu nových reštriktívnych opatrení voči Rusku alebo viesť k zrušeniu predchádzajúcich opatrení vrátane: plnenia prímeria, bezpodmienečného stiahnutia všetkých ruských vojsk a proruských nezákonných ozbrojených skupín a žoldnierov, výmeny všetkých zajatcov vrátane Nade Savčenkovej, a obnovy ukrajinskej kontroly nad celým územím vrátane Krymu; vyzýva Európsku radu, aby v prípade akýchkoľvek ďalších ruských opatrení na destabilizáciu Ukrajiny prijala ďalšie reštriktívne opatrenia a rozšírila svoj rozsah pôsobnosti tým, že pokryje jadrový sektor a obmedzí schopnosť ruských subjektov vykonávať medzinárodné finančné transakcie; uznáva, že EÚ musí byť pripravená podporiť členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach EÚ, ktorým by mala byť poskytnutá rovnaká úroveň bezpečnosti ako všetkým ostatným členským štátom;

8.  domnieva sa, že sankcie by mali byť súčasťou širšieho prístupu EÚ voči Rusku a úsilia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o posilnenie tohto dialógu; pripomína, že jediným cieľom sankcií je presvedčiť ruskú vládu, aby zmenila svoju súčasnú politiku a zmysluplne prispela k mierovému riešeniu ukrajinskej krízy; zdôrazňuje, že zachovávanie, posilňovanie alebo zvrátenie reštriktívnych opatrení EÚ závisí od vlastného postoja Ruska a od situácie na Ukrajine;

9.  zdôrazňuje, že politické a diplomatické kontakty s Ruskom musia ostať otvorené, aby sa umožnilo diplomatické riešenie konfliktu, a preto podporuje štruktúry ako Ženeva a Normandia, ak umožnia dosiahnuť hmatateľné výsledky;

10.  podporuje politiku neuznania protizákonnej anexie Krymu Ruskom a v tejto súvislosti s potešením berie na vedomie nedávne prijatie ďalších sankcií týkajúcich sa investičných služieb a obchodu s Krymom a Sevastopolom;

11.  zdôrazňuje, že dohoda o pridružení AA/DCFTA by mala tvoriť plán na rýchle vykonávanie potrebných reforiem, ktoré sa musia naliehavo vykonať, a to aj napriek zložitým vojnovým podmienkam v luhanskej a doneckej oblasti; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa všetkými možnosťami snažili pomôcť Ukrajine pri prijímaní a predovšetkým vykonávaní týchto reforiem, a to s cieľom pripraviť pôdu na úplné vykonávanie dvojstrannej dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou; v tejto súvislosti víta spustenie poradnej misie Európskej únie (EUAM); stotožňuje sa s názorom Benátskej komisie, že aby ústavná reforma bola úspešná, je nevyhnutné, aby bola pripravená inkluzívnym spôsobom a zabezpečila tak rozsiahle verejné konzultácie;

12.  požaduje rýchlejšiu a zásadnejšiu technickú pomoc zo strany skupiny na podporu Ukrajiny v rámci Komisie vrátane zistenia oblastí, kde je táto pomoc potrebná na podporu Ukrajiny pri vypracúvaní a plnení komplexného programu reforiem rozvoji a vysielania poradcov z inštitúcií a členských štátov EÚ; vyzýva ukrajinské orgány, aby zriadili ministerstvo alebo úrad pre európsku integráciu a koordináciu a medzirezortný koordinačný výbor na vysokej úrovni, ktorému by boli udelené právomoci na účinné monitorovanie a kontrolu pokroku v aproximácii k EÚ a v reformách a ktorý by mohol pripraviť a koordinovať ich zavádzanie;

13.  je pevne presvedčený o tom, že na Ukrajine je naliehavo potrebný ambiciózny protikorupčný program vrátane nulovej tolerancie korupcie; vyzýva vedúcich predstaviteľov Ukrajiny na odstránenie systematickej korupcie okamžitým a účinným vykonávaním národnej stratégie boja proti korupcii a zdôrazňuje, že boj proti týmto praktikám sa musí stať jednou z hlavných priorít novej vlády; v záujme toho odporúča zriadiť politicky nezávislý protikorupčný úrad, ktorý by mal dostatočné právomoci a zdroje, aby mohol významne prispieť k vybudovaniu fungujúcich štátnych inštitúcií; víta žiadosť Ukrajiny adresovanú Interpolu a vydanie zatykača na bývalého prezidenta Janukoviča obvineného zo sprenevery verejných peňazí; vyzýva členské štáty, aby vykonali zatykač Interpolu a pomohli navrátiť ukradnutý majetok; víta vytvorenie inštitúcie obchodného ombudsmana a vyzýva ukrajinskú vládu, aby predložila návrh príslušného zákona;

14.  pripomína, že 16. júla 2014 Rada Európskej únie zrušila zbrojné embargo na Ukrajinu, a že teda už neexistujú výhrady ani právne obmedzenia, ktoré by členským štátom bránili dodávať Ukrajine obranné zbrane; nazdáva sa, že EÚ by mala preskúmať spôsoby, ako podporiť ukrajinskú vládu pri rozširovaní jej obranných schopností pri ochrane vonkajších hraníc, vychádzajúc zo skúseností s transformáciou ozbrojených síl členských krajín EÚ, ktoré patrili do bývalej Varšavskej zmluvy, najmä v rámci školiacich misií pre ozbrojené sily v iných častiach sveta, ktoré sa už uskutočnili; podporuje existujúcu dodávku nesmrtonosného vybavenia;

15.  berie na vedomie prijatie zákona, ktorým sa ruší postavenie „nezúčastneného štátu”, zavedeného v roku 2010; uznávajúc právo Ukrajiny na slobodný výber podporuje pozíciu prezidenta Porošenka, že Ukrajina sa teraz musí nutne sústrediť na politické, hospodárske a sociálne reformy a že vstup do NATO je otázka, na ktorú by sa bolo treba v neskoršom štádiu spýtať občanov v celoukrajinskom referende; zdôrazňuje, že užší vzťah Ukrajiny s EÚ je vzdialený otázke vstupu do NATO;

16.  zdôrazňuje význam záväzku medzinárodného spoločenstva podporiť hospodársku a politickú stabilizáciu a reformy na Ukrajine, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali plán rozsiahlej pomoci pre Ukrajinu vychádzajúci z podmienky „viac za viac” a zintenzívnili svoje úsilie zamerané na poskytovanie pomoci Ukrajine usporiadaním konferencie darcov/investorov a spoluprácou s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom vymedziť ďalšie kroky potrebné na zabezpečenie hospodárskeho a finančného oživenia Ukrajiny; víta balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý je na úrovni 11 miliárd EUR, ktoré budú vyplatené v najbližších rokoch, ako aj návrh Komisie predĺžiť ďalších 1,8 miliardy EUR vo forme strednodobých pôžičiek;

17.  opätovne zdôrazňuje v tejto súvislosti svoje stanovisko, podľa ktorého dohoda o pridružení nie je konečným cieľom vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou; poukazuje ďalej na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási ku kodanským kritériám a zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali dohodu o pridružení pred samitom v Rige;

18.  zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti na Ukrajine a vyzdvihuje potrebu reformy odvetvia energetiky Ukrajiny, ktorá bude v súlade s jej záväzkami voči Energetickému spoločenstvu; víta dohodu medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou o zimnom balíku na zabezpečenie dodávok plynu z Ruska do marca 2015 a solidaritu, ktorú preukázala EÚ, ako aj väčšie množstvo plynu prúdiaceho na Ukrajinu prostredníctvom spätných tokov z členských štátov EÚ;

19.  zdôrazňuje nutnosť radikálne posilniť energetickú bezpečnosť EÚ, jej energetickú nezávislosť a odolnosť voči vonkajšiemu nátlaku a znížiť jej energetickú závislosť od Ruska a zároveň zaviesť konkrétne alternatívy s cieľom pomôcť tým členským štátom, ktoré v súčasnosti závisia od Ruska ako jediného dodávateľa; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o skutočnú spoločnú vonkajšiu energetickú politiku a pracovala na vytvorení európskej energetickej únie; vyzýva k tomu, aby bol v plnej miere zrealizovaný spoločný vnútorný trh s energiou, a to vrátane tretieho energetického balíčka a nediskriminačného postupu v súvislosti s nedoriešeným súdnym konaním proti Gazpromu;

20.  zdôrazňuje, že treba uprednostňovať projekty plynovodov, ktoré diverzifikujú dodávky energie do EÚ, a preto víta zastavenie projektu South Stream; vyzýva Európske energetické spoločenstvo, aby vytvorilo program spolupráce s Ukrajinou, ako aj s krajinami Zakaukazska, strednej Ázie, Blízkeho východu a Stredomoria, zameraný na rozvoj infraštruktúry a prepojenia medzi EÚ a jej európskymi susedmi nezávisle od ruskej plynovej geopolitiky; uznáva, že stabilné dodávky plynu do Ukrajiny sú takisto rozhodujúce na zabezpečenie energetickej bezpečnosti členských štátov;

21.  zdôrazňuje, že EÚ by mala spolu s ukrajinskými orgánmi venovať viac pozornosti humanitárnej kríze na Ukrajine a na Kryme a riešeniu katastrofálnej humanitárnej situácie, najmä situácie osôb vysídlených v rámci krajiny; vyzýva Komisiu a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie, aby pripravili rozsiahlu a priamu humanitárnu akciu, ktorá sa mala zrealizovať už dávno, vo forme tzv. modrých konvojov, ktoré budú jasne označené ako pochádzajúce z EÚ, pričom sa nebudú využívať sprostredkovateľské organizácie; vyzýva Komisiu, aby predložila tento akčný plán Európskemu parlamentu do dvoch mesiacov; zdôrazňuje, že na riešenie zúfalej humanitárnej krízy je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu; opakuje upozornenia, ktoré vydala WHO, že na východe Ukrajiny hrozí zdravotná núdza, pretože nemocnice riadne nefungujú a pretrváva nedostatok liečiv a vakcín, a požaduje rozsiahlejšiu a účinnejšiu humanitárnu pomoc ľuďom vysídleným v rámci krajiny, s osobitným dôrazom na deti a starých ľudí, a úplný a bezprekážkový prístup Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) do oblastí zasiahnutých ozbrojeným konfliktom; víta schválenie dlho očakávaného zákona o osobách vysídlených v rámci krajiny, ako aj rozhodnutie o nasadenie odborníkov EÚ prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, aby pomáhali ako poradcovia ukrajinským orgánom pre otázky osôb vysídlených v rámci krajiny;

22.  požaduje ďalšiu humanitárnu pomoc a podporu pre obyvateľstvo ohrozené konfliktom; pripomína, že humanitárna pomoc východnej Ukrajine sa musí poskytovať v úplnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a v úzkej koordinácii s vládou Ukrajiny, s OSN a MVČK; vyzýva Rusko, aby umožnilo medzinárodnú inšpekciu humanitárnych konvojov pre Donbas s cieľom odstrániť pochybnosti o ich náklade;

23.  zdôrazňuje, že OBSE zohráva dôležitú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy, pretože má s riešením ozbrojeného konfliktu a kríz skúsenosti, ako aj preto, že tak Ruská federácia, ako aj Ukrajina sú členmi tejto organizácie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osobitná monitorovacia misia OBSE je naďalej nedostatočne personálne vybavená, a preto neprináša žiadané výsledky; vyzýva členské štáty, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby vyvinuli ďalšie úsilie o personálne a materiálne posilnenie osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine; je presvedčený, že EÚ by mala na žiadosť ukrajinských orgánov nasadiť monitorovaciu misiu EÚ, aby prispela k účinnej kontrole a monitorovaniu ukrajinsko-ruskej hranice;

24.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby v rámci svojich právomocí podnikli kroky na uľahčenie politického riešenia ukrajinskej krízy, ktoré by dodržiavali všetky zainteresované strany; zdôrazňuje, že toto riešenie nesmie viesť k zmrazenému konfliktu na východne Ukrajiny a na Kryme; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vytýčila prístup, ktorý zahrnuje zásadový a neochvejný postoj, čo sa týka zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, a zásady medzinárodného práva so snahou o presadzovanie dohodnutého riešenia krízy na východe Ukrajiny a na Kryme; opakuje, že jednota a súdržnosť medzi členskými štátmi EÚ sú predpokladom úspechu každej stratégie EÚ voči Rusku; v tejto súvislosti vyzýva vlády členských štátov, aby sa vyhýbali jednostranným krokom a vyhláseniam a aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie spoločnej európskej pozície voči Rusku;

25.  požaduje obnovenie otvoreného a inkluzívneho národného dialógu, ktorý by tiež mohol viesť k riešeniu, pokiaľ ide možnosť, aby Ukrajinská vláda vyplácala sociálne príspevky a dôchodky a poskytovala humanitárnu podporu obyvateľstvu v zóne konfliktu; zastáva názor, že je mimoriadne dôležité, aby sa nestranne a účinne vyšetrili všetky hlavné momenty násilností vrátane tých, ktoré sa odohrali na Majdane, v Odese, Mariupole, Slovjansku, Ilovajsku a Rymarskej; je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri sprostredkúvaní kontaktov medzi ľuďmi a vzájomného pochopenia na Ukrajine, ako aj pri podpore demokratických zmien a dodržiavania ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu občianskej spoločnosti;

26.  víta rozhodnutie francúzskej vlády pozastaviť dodávku vrtuľníkových lodí Mistral a vyzýva všetky členské štáty, aby zaujali podobný postoj k vývozu tovaru, na ktorý sa nevzťahuje rozhodnutie o sankciách EÚ, najmä ak ide o zbrane a materiál na dvojaké použitie;

27.  vyzýva Komisiu a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby do dvoch mesiacov pripravili a predložili Európskemu parlamentu komunikačnú stratégiu na boj proti ruskej propagandistickej kampani namierenej proti EÚ, jej východným susedom a Rusku samotnému, a aby vytvorili nástroje, ktoré by umožnili EÚ a jej členským štátom, aby sa riešili propagandistickú kampaň na európskej a vnútroštátnej úrovni;

28.  pripomína svoju podporu pre medzinárodné vyšetrovanie okolností tragického zostrelenia letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines a opakuje svoju výzvu, aby zodpovedné osoby boli postavené pred súd; vyjadruje poľutovanie nad prekážkami, ktoré sa v tomto procese objavujú, a vyzýva všetky strany, aby prejavili úprimnú ochotu na spoluprácu, na zabezpečovanie bezpečného a voľného prístupu na miesto havárie lietadla MH17, a aby sprístupnili všetky ostatné príslušné zdroje, ktoré môžu prispievať k vyšetrovaniu; vyjadruje želanie, že chce dostávať informácie o postupe vo vyšetrovaní;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a Ruskej federácie, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.