Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),
– so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2014,
– so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia 2178 (2014)),
– so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(1),
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. apríla 2009 o vytváraní profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v rámci boja proti terorizmu, presadzovania práva, prisťahovalectva, colných a hraničných kontrol(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(3),
– so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,
– so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol,
– so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,
– so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 29. a 30. januára 2015 v Rige,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(4),
– so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11. januára 2015,
– so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. októbra 2014 a 5. decembra 2014,
– so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),
– so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2015 zverejnený 16. decembra 2014 (COM(2014)0910),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),
– so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva (stanovisko 01/2014),
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spoločných veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland ltd a Seitlinger a ďalší, a na stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu k výkladu tohto rozsudku,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže terorizmus a násilný extrémizmus patria medzi hlavné hrozby pre našu bezpečnosť a naše slobody;
B. keďže nedávne tragické udalosti v Paríži boli pripomienkou toho, že Európska únia stojí tvárou v tvár neprestajnej a vyvíjajúcej sa hrozbe terorizmu, ktorá za posledné desaťročie vážne zasiahla viacero členských štátov útokmi nielen na ľudí, ale aj na hodnoty a slobody, na ktorých sa Únia zakladá;
C. keďže bezpečnosť je jedným z práv, ktoré zaručuje Charta základných práv EÚ, ale základné práva, občianske slobody a proporcionalita sú hlavnými prvkami úspešných protiteroristických politík;
D. keďže stratégie prevencie na boj proti terorizmu by sa mali opierať o viacúrovňový prístup zameraný na priamy protiúder na zmarenie príprav útokov na území EÚ, ale aj na zjednotenie potrieb na riešenie hlavných príčin terorizmu; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, aby sa posilnila bezpečnosť našich občanov, chránili základné hodnoty slobody, demokracie a ľudské práva a dodržiavalo sa medzinárodné právo;
E. keďže viaceré závažné teroristické útoky spáchané od 11. septembra 2001 na európskej pôde a najnovšie útoky z januára tohto roka mali značný vplyv na to, ako občania a obyvatelia EÚ vnímajú bezpečnosť; keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúceho vzostupu radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu vnútri EÚ, ako aj v susedných krajinách;
F. keďže šírenie teroristickej propagandy sa uľahčuje používaním internetu a sociálnych médií; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadväzovať a udržiavať styky bez fyzických prekážok, akými sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne ani bunky;
G. keďže EÚ stojí tvárou v tvár masívnej a rastúcej hrozbe, ktorú predstavujú „zahraniční bojovníci z EÚ“, teda osoby, ktoré cestujú do iného štátu, ako je štát ich trvalého pobytu alebo ich štátnej príslušnosti, a to na účely páchania alebo plánovania teroristických aktov alebo poskytovania či získavania teroristického výcviku, aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktami; keďže sa odhaduje, že 3 500 až 5 000 štátnych príslušníkov EÚ odišlo z domova, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi, keď vypukli vojna a ozbrojené konflikty v Sýrii, Iraku a Líbyi, čo predstavuje obrovský problém pre bezpečnosť občanov EÚ;
1. čo najdôraznejšie odsudzuje kruté činy spáchané v Paríži a opätovne vyjadruje hlbokú sústrasť francúzskemu ľudu a rodinám obetí a vyjadruje jednotu v boji proti terorizmu a útoku na naše demokratické hodnoty a slobody;
2. dôrazne a kategoricky odsudzuje všetky teroristické akty, podporu terorizmu, glorifikáciu tých, ktorí sa zapájajú do terorizmu, a obhajovanie extrémistických násilných ideológií bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta k nim dochádza alebo ich podporujú; zdôrazňuje, že bez bezpečnosti niet slobody a bez slobody niet bezpečnosti;
3. so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a neskôr sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ a životy občanov EÚ veľké riziká; žiada Komisiu, aby navrhla jasnú a spoločnú definíciu pojmu „zahraniční bojovníci z EÚ“ v záujme posilnenia právnej istoty;
4. zdôrazňuje potrebu špecifickejších opatrení na riešenie problému občanov EÚ, ktorí cestujú na to, aby bojovali za teroristické organizácie v zahraničí; tvrdí, že v niektorých prípadoch síce možno uplatniť stíhanie, ale na predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu, na sťažovanie cestovania európskych a iných zahraničných bojovníkov, ako aj na riešenie otázky navrátilcov by sa mali uplatňovať iné opatrenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali najlepšie postupy na základe postupov tých členských štátov, ktoré už prijali úspešné stratégie, akčné plány a programy pre túto oblasť;
Boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu
5. zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavuje terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje stratégiu boja proti terorizmu založenú na viacúrovňovom prístupe, ktorou sa budú komplexne riešiť základné faktory radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ako sú rozvoj sociálnej súdržnosti, inkluzívnosť, politická a náboženská tolerancia a zabraňovanie vytváraniu get, analyzovanie internetového podnecovania teroristických činov a vytváranie protiváhy, zabraňovanie odchodu a zapájaniu osôb do teroristických organizácií, predchádzanie a zastavenie náboru a prijímania osôb do ozbrojených konfliktov, prerušenie finančnej podpory teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa chcú do nich zapájať, zabezpečenie prípadného prísneho trestného stíhania a poskytovanie orgánom presadzovania práva vhodných nástrojov na plnenie ich povinností pri plnom dodržiavaní základných práv;
6. vyzýva členské štáty, aby vypracovali systémy, pomocou ktorých možno riešiť hlavné príčiny radikalizácie, vrátane vzdelávacích programov, podporovania integrácie, sociálneho začleňovania, dialógu, participácie, rovnosti, tolerancie a pochopenia medzi rozličnými kultúrami a náboženstvami, ako aj rehabilitačných programov;
7. s veľkým znepokojením poukazuje na fenomén radikalizácie vo väzniciach a nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala väzniciam a podmienkam zadržiavania s cielenými opatreniami proti radikalizácii v tomto prostredí; vyzýva členské štáty, aby zlepšili administratívne systémy väzníc v záujme uľahčovania odhaľovania väzňov, ktorí sa zapojili do príprav teroristických aktov, aby sledovali procesy radikalizácie a predchádzali im a aby vypracovali osobitné programy na prerušenie kontaktov, rehabilitáciu a odstránenie radikalizácie;
8. zdôrazňuje, že naliehavo treba zintenzívniť predchádzanie radikalizácii a podporovať programy na jej potláčanie, a to splnomocnením spoločenstiev a občianskej spoločnosti a spoluprácou s nimi na národnej a miestnej úrovni, aby sa zastavilo šírenie extrémistických ideológií; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), združujúcu všetky subjekty zapojené do prípravy kampaní proti radikalizácii a do tvorby protiradikalizačných štruktúr a postupov navracania zahraničných bojovníkov, a priamo vyzvala extrémistické ideológie, aby poskytli pozitívne alternatívy;
9. podporuje prijatie európskej stratégie na boj proti teroristickej propagande, radikálnym sieťam a online náboru, ktorá by vychádzala z vynaloženého úsilia a iniciatív, ktoré sa už podnikli na medzivládnom a dobrovoľnom základe, v záujme presadzovania výmeny najlepších postupov a úspešných metód v tejto oblasti;
10. vyzýva na prijatie odporúčania Rady týkajúceho sa národných stratégií na predchádzanie radikalizácii, ktoré by sa zaoberalo širokou škálou skrytých faktorov radikalizácie a obsahovalo odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zriaďovania programov prerušenia kontaktov, rehabilitácie a odstraňovania radikalizácie;
Uplatňovanie a preskúmanie existujúcich opatrení v oblasti presadzovania práva
11. vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce platformy, databázy a systémy varovania na európskej úrovni, ako sú Schengenský informačný systém (SIS) a systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (APIS);
12. zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb v rámci Schengenského priestoru je najdôležitejšou slobodou Európskej únie, a preto odmieta všetky návrhy na pozastavenie Schengenského systému a namiesto toho vyzýva členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá, ktoré už zahŕňajú možnosť dočasného zavedenia kontrol dokladov, a aby lepšie využívali systém SIS II; konštatuje, že niektoré cielené kontroly sa už môžu vykonávať v prípade osôb prechádzajúcich vonkajšie hranice;
13. zaväzuje sa k úsiliu o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich do konca tohto roka; preto naliehavo žiada Komisiu, aby určila dôsledky rozsudku Súdneho dvora týkajúceho sa smernice o uchovávaní údajov(5) a o jeho možnom vplyve na smernicu EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich; povzbudzuje Radu k tomu, aby vykonala ďalší pokrok v práci na balíku opatrení na ochranu údajov, aby trialógy o oboch – o smernici EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich a o balíku opatrení na ochranu údajov – mohli prípadne prebiehať súbežne; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyzvala nezávislých odborníkov z oblasti presadzovania práva, bezpečnosti a spravodajských služieb a zástupcov pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, aby prispeli svojimi názormi a zásadami týkajúcimi sa potreby a proporcionality systému osobného záznamu o cestujúcom s ohľadom na potreby v oblasti bezpečnosti;
14. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a potom pravidelne posudzovala existujúce nástroje a vypracovala zodpovedajúce hodnotenie pretrvávajúcich nedostatkov v boji proti terorizmu, pričom Rada pravidelne vyhodnocuje hrozby voči Únii, aby Únia a jej členské štáty mohli podniknúť účinné kroky; vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili nový plán boja proti terorizmu, ktorý by zabezpečil účinnú reakciu na súčasné hrozby a zaručil skutočnú bezpečnosť pre všetkých a zároveň zaručil práva a slobody, ktoré sú základnými zásadami Európskej únie;
15. zdôrazňuje, že základným rozmerom boja proti terorizmu musí byť začlenenie politík na ochranu a podporu obetí a ich rodín; preto vyzýva členské štáty, aby riadne implementovali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;
16. domnieva sa, že boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; je presvedčený, že treba najmä ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vyhodnotila existujúce predpisy EÚ o pohybe nelegálnych strelných zbraní, výbušných zariadení a o obchodovaní so zbraňami súvisiacom s organizovanou trestnou činnosťou;
17. víta nadchádzajúce prijatie aktualizovaného európskeho právneho rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí ako rozhodujúci krok, ktorý treba implementovať na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť jeho účinnosť a obmedziť tak významný zdroj financovania teroristických organizácií;
18. vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad ECRIS, európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz;
Vnútorná bezpečnosť EÚ a presadzovanie práva EÚ a kapacity Agentúry
19. vyzýva členské štáty, aby predchádzali pohybu osôb podozrivých z teroristickej činnosti tým, že posilnia kontroly na vonkajších hraniciach, budú systematickejšie a účinnejšie kontrolovať cestovné doklady, bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a používaniu falošnej identity, ako aj identifikovaním rizikových oblastí;
20. so znepokojením berie na vedomie čoraz častejšie zneužívanie internetu a komunikačných technológií teroristickými organizáciami s cieľom komunikovať, plánovať útoky a šíriť propagandu; žiada, aby internet a spoločnosti v oblasti sociálnych médií spolupracovali s vládami a orgánmi presadzovania práva a s občianskou spoločnosťou v záujme boja proti tomuto problému, pričom sa zabezpečí, že sa vždy budú dodržiavať všeobecné zásady slobody prejavu a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie využívania a šírenia údajov na internete na účely boja proti terorizmu musia spĺňať požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti;
21. pripomína, že každý zber a šírenie údajov, ktoré vykonávajú aj agentúry EÚ, ako je Europol, by malo byť v súlade s právom Európskej únie a vnútroštátnym právom a malo by vychádzať zo súdržného rámca na ochranu údajov, ktorý poskytne právne záväzné normy na ochranu osobných údajov na úrovni EÚ;
22. rozhodne podporuje lepšiu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a agentúrami EÚ; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť, zintenzívniť a urýchliť globálnu výmenu informácií o presadzovaní práva; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami tým, že budú viac využívať také cenné existujúce nástroje ako spoločné vyšetrovacie tímy, program na sledovanie financovania terorizmu a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), ako aj rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov;
23. vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich uplatňovanie členskými štátmi v právnych predpisoch a v praxi, a miery spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä s Europolom a Eurojustom, ako aj zodpovedajúce posúdenie pretrvávajúcich nedostatkov, pričom využijú postup stanovený v článku 70 ZFEÚ, a aby zaviedli tento vyhodnocovací proces ako súčasť európskeho programu v oblasti bezpečnosti;
24. zdôrazňuje, že treba, aby európske agentúry a vnútroštátne orgány presadzovania práva bojovali proti hlavným zdrojom príjmov teroristických organizácií vrátane prania špinavých peňazí, obchodovania s ľuďmi a nezákonného obchodovania so zbraňami; v tejto súvislosti vyzýva na úplnú implementáciu právnych predpisov EÚ v tejto oblasti v záujme zabezpečenia koordinácie celoeurópskeho prístupu; konštatuje, že členské štáty poskytli Europolu a Eurojustu iba 50 % informácií o terorizme a organizovanej trestnej činnosti;
25. vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali jedinečné kapacity Europolu a zabezpečili, aby ich národné jednotky poskytovali Europolu dôležité informácie systematickejšie a pravidelnejšie; ďalej podporuje vytvorenie európskej platformy proti terorizmu v rámci Europolu, ktorá by mala čo najviac vystupňovať jeho operačné a technické kapacity a kapacity na výmenu informácií spravodajských služieb;
26. zdôrazňuje potrebu zvýšenia účinnosti a koordinácie reakcie v oblasti trestného súdnictva prostredníctvom agentúry Eurojust s cieľom zjednotiť posudzovanie činov páchaných zahraničnými bojovníkmi ako trestný čin v celej EÚ, zabezpečiť právny rámec a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu, zabraňovať nedostatkom v trestnom stíhaní a zaoberať sa praktickými a právnymi problémami pri zhromažďovaní a určovaní prípustnosti dôkazov prípadov terorizmu, a to aktualizáciou rámcového rozhodnutia 2008/919/SVV;
27. požaduje vykonávanie rozhodného demokratického a súdneho dohľadu nad protiteroristickými politikami a prácou spravodajských služieb, spolu s úplne nezávislou demokratickou kontrolou, a trvá na tom, aby kontrolná spolupráca bola v prísnom súlade s medzinárodným právom;
Prijatie vonkajšej stratégie EÚ na boj proti medzinárodnému terorizmu
28. vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala globálne partnerstvo proti terorizmu a úzko spolupracovala s regionálnymi aktérmi, akými sú Africká únia, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Liga arabských štátov, a najmä so susednými krajinami Sýrie a Iraku a krajinami, ktoré boli výrazne zasiahnuté konfliktom, ako sú Jordánsko, Libanon a Turecko, ako aj s OSN, najmä s jej protiteroristickým výborom; v tejto súvislosti vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi odborníkmi na rozvoj a bezpečnosť medzi EÚ a týmito krajinami;
29. zdôrazňuje najmä, že treba, aby EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny založili stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, potláčania a trestné stíhanie terorizmu;
30. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prijala vonkajšiu stratégiu EÚ na boj proti medzinárodnému terorizmu, s cieľom obmedziť zdroje medzinárodného terorizmu a zahrnúť boj proti terorizmu do spoločnej politiky; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu spolupráce s tretími krajinami v boji proti terorizmu a zároveň zabezpečili dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;
31. naliehavo vyzýva EÚ, aby zrevidovala svoju stratégiu zameranú na južné Stredozemia ako súčasť pokračujúceho skúmania európskej susedskej politiky a zamerala sa na podporu tých krajín a aktérov, ktorí sú skutočne odhodlaní ctiť spoločné hodnoty a realizovať reformy;
32. zdôrazňuje, že sa treba zameriavať na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej v rámci akčných plánov a politických dialógov za účasti EÚ a jej partnerských krajín, a to nadväzovaním medzinárodnej spolupráce, využívaním existujúcich programov a kapacít, ako aj spoluprácou s aktérmi občianskej spoločnosti v krajinách záujmu v oblasti boja proti terorizmu a radikálnej propagandy na internete a v iných komunikačných prostriedkoch;
33. zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ v oblasti protiteroristických opatrení musí takisto v plnej miere využívať zahraničnú a rozvojovú politiku na odstraňovanie chudoby, diskriminácie a marginalizácie, boj proti korupcii a podporu dobrej správy vecí verejných, predchádzanie a riešenie konfliktov, pretože všetky prispievajú k marginalizácii určitých skupín a oblastí spoločnosti, a tým sa tieto skupiny stávajú citlivejšie k propagande extrémistických skupín;
o o o
34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).