Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(1) (nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom), a najmä jeho článok 26 ods. 6 a 7,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka (COM(2013)0755) a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv (SWD(2013)0437),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o vyššie uvedenom vykonávacom nariadení Komisie z 13. decembra 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole(4),

–  so zreteľom na otázku Komisii o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách (O-000091/2014 – B8-0101/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 26 ods. 6 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa od Komisie vyžaduje, aby do 13. decembra 2013 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka;

B.  keďže v článku 26 ods. 7 vyššie uvedeného nariadenia sa stanovuje, že správa musí okrem iného zohľadňovať potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť poskytovania povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýzu nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení; keďže v nariadení sa ďalej uvádza, že správa môže byť doplnená o návrhy na zmenu príslušných ustanovení v právnych predpisoch EÚ;

C.  keďže Komisia 17. decembra 2013 riadne zverejnila svoju správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv;

D.  keďže sa odhaduje, že z celkového množstva jatočného mäsa sa v závislosti od príslušného členského štátu 30 % až 50 % spracúva na mäsové zložky potravín, najmä na mleté mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky;

E.  keďže Komisia ešte nepredložila žiadne následné legislatívne návrhy a konštatuje, že ďalšie vhodné kroky sa podniknú po diskusiách v Európskom parlamente a Rade;

F.  keďže podľa vyššie uvedenej správy Komisie o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, existujúce systémy vysledovateľnosti v EÚ nie sú vhodné na to, aby sa odovzdávali informácie o pôvode v rámci potravinového reťazca;

G.  keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa ustanovuje, že uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu je povinné v tom prípade, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celého označenia inak vyplývalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu;

H.  keďže posúdenie vplyvu, o ktoré sa opiera nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, naznačilo, že pôvod mäsa pravdepodobne má pre spotrebiteľov v EÚ prvoradý význam(5);

I.  keďže podľa spotrebiteľského prieskumu, ktorý v roku 2013 vykonalo Konzorcium pre hodnotenie potravinového reťazca, bol medzi rôznymi skupinami potravín, na ktoré sa prieskum vzťahoval, najväčší záujem o označovanie pôvodu v prípade mäsových výrobkov; keďže na základe cielenejšieho skúmania rôznych druhov spracovaných mäsových výrobkov výsledky prieskumu naznačujú, že viac než 90 % respondentov z radov spotrebiteľov považuje označovanie pôvodu za dôležité;

1.  poznamenáva, že v dôsledku krízy vyvolanej bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE) je v EÚ povinné uvádzanie pôvodu v prípade nespracovaného hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa(6) a že predpisy EÚ týkajúce sa označovania hovädzieho mäsa sú platné od 1. januára 2002; poznamenáva, že tieto požiadavky na označovanie už zahŕňajú miesto narodenia, miesto chovu a miesto zabitia;

2.  domnieva sa, že vyššie uvedené požiadavky, ktoré sa uplatňujú na nespracované hovädzie mäso a výrobky z hovädzieho mäsa, viedli k väčším očakávaniam spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie o pôvode ďalších druhov čerstvého mäsa, ktorých konzumácia je v EÚ značne rozšírená, a mäsa, ktoré sa používa ako zložka v spracovaných potravinách;

3.  berie na vedomie, že v odôvodnení 31 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa zdôrazňuje skutočnosť, že pôvod mäsa má pre spotrebiteľov prvoradý význam, a spotrebitelia preto očakávajú, že o krajine pôvodu mäsa budú riadne informovaní; poukazuje tiež na to, že v odôvodnení 31 sa uvádza, že v požiadavkách na povinné označovanie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a administratívna záťaž pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva;

4.  zdôrazňuje, že 90 % podnikov v sektore spracovania mäsa sú MSP; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri vytváraní rastu a pracovných miest, ich príspevok ku konkurencieschopnému európskemu hospodárstvu a ich záväzok týkajúci sa bezpečných a vysokokvalitných potravín; domnieva sa, že vytvorenie rovnakých podmienok pre subjekty v tomto odvetví je nevyhnutné;

5.  opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv potravinových podvodov na bezpečnosť potravín, zdravie spotrebiteľa, dôveru spotrebiteľa, fungovanie potravinového reťazca a stabilitu poľnohospodárskych cien, a zdôrazňuje význam prednostného riešenia potravinových podvodov, a tým rýchleho obnovenia dôvery európskych spotrebiteľov;

6.  domnieva sa, že samotné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu mäsa a mäsových výrobkov nebráni podvodom, ale že prísny systém vysledovateľnosti prispieva k odhaľovaniu možných porušení a k ich potláčaniu; konštatuje, že nedávne potravinové škandály vrátane podvodného nahradzovania hovädzieho mäsa konským mäsom ukázali, že spotrebitelia si želajú prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom; poukazuje na to, že prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti by takisto úradom umožnili účinnejšie vyšetrovať potravinové podvody;

7.  zdôrazňuje význam úvah o konskom mäse v súvislosti s mäsom používaným ako zložka v spracovaných potravinách spolu s mäsom zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny, pretože predstavuje významný podiel mäsa používaného v spracovaných potravinách;

8.  zdôrazňuje ďalej skutočnosť, že v samotnej správe Komisie sa uznáva, že viac ako 90 % respondentov zo skupiny spotrebiteľov považuje za dôležité, aby bol na spracovaných potravinárskych výrobkoch označený pôvod mäsa(7); poznamenáva, že to je jedným z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa;

9.  domnieva sa, že označovanie pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka v potravinách, pomôže zaistiť lepšiu vysledovateľnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci, stabilnejšie vzťahy medzi dodávateľmi a spracovateľmi mäsa a väčšiu obozretnosť pri výbere dodávateľov a výrobkov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov;

10.  domnieva sa, že označovanie potravín by malo zohľadňovať transparentnosť informácií a ich čitateľnosť pre spotrebiteľov a súčasne umožňovať európskym podnikom hospodársky životaschopné fungovanie za podmienok, ktoré sú prijateľné z hľadiska kúpnej sily spotrebiteľa;

11.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o vplyvy na cenu, výsledky výskumu, ktorý uskutočnila francúzska spotrebiteľská organizácia, sa výrazne líšia od zistení uvedených v správe Komisie v súvislosti s nákladmi na zavedenie označovania krajiny pôvodu; odporúča, aby sa táto záležitosť ďalej preskúmala s cieľom získať jasnejší obraz o možných účinkoch na ceny, za predpokladu, že takéto preskúmanie sa uskutoční v spojení so spotrebiteľskými organizáciami a nespomalí predkladanie legislatívnych návrhov;

12.  konštatuje, že označovanie krajiny pôvodu sa od apríla 2015 stane povinné pre nespracované mäso zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny; konštatuje, že sa to musí zohľadniť pri posudzovaní nákladov poskytovania informácií o pôvode pre tieto druhy mäsa, ak sa používajú ako zložka;

13.  konštatuje, že súčasné dobrovoľné informácie o pôvode môžu spotrebiteľov zavádzať;

14.  vyzýva Komisiu, aby tieto dobrovoľné systémy označovania pôvodu preskúmala a navrhla jasné, súdržné a harmonizované pravidlá, ktoré bude možné presadiť, ak sa výrobcovia rozhodnú vykonávať dobrovoľné označovanie pôvodu;

15.  ďalej pripomína, že hoci – ako sa uvádza v správe Komisie – požiadavka označovania pôvodu v EÚ alebo mimo EÚ by predstavovala menej nákladnú alternatívu, výskum, ktorý uskutočnila Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) v niektorých členských štátoch, odhalil, že toto riešenie by pre spotrebiteľov nebolo prijateľné(8);

16.  domnieva sa, že Komisia by mala podrobnejšie vyšetriť postup (ktorý je už pomerne značne rozšírený) niektorých európskych predajcov a výrobcov, pokiaľ ide o označovanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách, a informovať o svojich zisteniach;

17.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby Komisia prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzanie potravinovým podvodom a boj proti nim stali neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ, a riešila štrukturálne nedostatky v celom potravinovom reťazci, najmä zvyšovaním a posilňovaním monitorovania;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala vykonávací akt týkajúci sa uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o uvádzanie krajiny pôvodu základných zložiek, ak nie je táto krajina tá istá ako krajina pôvodu potravinového výrobku;

19.  nalieha na Komisiu, aby po svojej správe predložila nadväzujúce legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšie informovať európskych spotrebiteľov a aby pri tom zohľadnila svoje posúdenia vplyvu a vyhla sa nadmerným nákladom a nadmernej administratívnej záťaži;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (2) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0096. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0011. (5) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie z 30. januára 2008, ktorý je sprievodným dokumentom návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom – správa o posúdení vplyvu otázok všeobecného označovania potravín (SEC(2008)0092). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1). (7) COM(2013)0755, s. 7. (8) http://www.beuc.org/publications/2013-00043-01-e.pdf