Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o nezvestných osobách na Cypre(1),

–  so zreteľom na príslušné správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov(2), rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov(3) a medzinárodné iniciatívy, pokiaľ ide o vyšetrovanie osudu nezvestných osôb na Cypre(4),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 10. mája 2001(5) a 10. januára 2008(6) týkajúce sa nezvestných osôb na Cypre a na rozsudok veľkej komory vo veci Cyprus/ Turecko z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 o nezvestných osobách na Cypre(7),

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0139/2008),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. júna 2011 o práci Výboru pre nezvestné osoby na Cypre,

–  so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, zmluvné i obyčajové, týkajúce sa nezvestných osôb,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 14. augusta 1974 turecké vzdušné ozbrojené sily bombardovali dedinu Ashia; keďže 21. augusta 1974 turecká armáda uskutočnila nútenú masovú evakuáciu; keďže 28. augusta 1974 došlo ku konečnému vyhosteniu všetkých obyvateľov dediny;

B.  keďže v roku 1974 bolo nezvestných celkovo 106 osôb z dediny Ashia vo veku od 11 do 84 rokov;

C.  keďže na jar roku 2009 Výbor pre nezvestné osoby na Cypre (CMP) pátral v oblasti dediny Ornithi nachádzajúcej sa 4 km na západ od dediny Ashia; keďže boli odkryté štyri pohrebné miesta – dve studne a miesta masových hrobov; keďže testy DNA potvrdili, že telesné pozostatky patria 71 civilistom, ktorí boli vyhlásení za nezvestných v dedine Ashia 21. augusta 1974, ako sa uvádza vyššie;

D.  keďže dôkazy naznačujú, že v prípade dvoch masových hrobov už predtým došlo k exhumácii; keďže telesné pozostatky boli zámerne vyňaté a presunuté na neznáme miesta;

E.  keďže naďalej trvá obrovská bolesť a utrpenie rodín nezvestných, ktoré už celé desaťročia nevedia, aký osud stihol ich milovaných príbuzných, a keďže sa preto musí vynaložiť všetko úsilie, aby sa urýchlili vyšetrovania, ktoré uskutočňuje CMP;

F.  keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva ide v prípade nezvestných gréckych Cyperčanov a ich príbuzných o trvajúce porušenie článku 2 (právo na život) dohovoru, pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, ktorí zmizli za životu nebezpečných okolností, trvajúce porušenie článku 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, o ktorých sa opodstatnene tvrdí, že v čase svojho zmiznutia boli zadržovaní Turkami, a trvajúce porušenie článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), keď mlčanie tureckých orgánov voči skutočným obavám príbuzných dosiahlo kritickú úroveň, ktorú nemožno označiť inak ako neľudské zaobchádzanie;

G.  keďže prípady – keď je na pochovanie možné odovzdať iba čiastočné pozostatky kostier osôb – sa nemôžu považovať za uzatvorené, kým nebudú objavené všetky identifikovateľné telesné pozostatky všetkých nezvestných osôb;

H.  keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že je zodpovednosťou Turecka ako de facto okupačnej sily v severnej časti Cypru, aby vypátralo miesta, kde sa nezvestní nachádzajú a ich osud, a aby uľahčovalo prácu CMP;

I.  keďže problém nezvestných je humanitárnym problémom vyplývajúcim z práva príbuzných nezvestných osôb dozvedieť sa pravdu o ich osude;

J.  keďže utrpenie nezvestných na Cypre začalo v roku 1964, keď bol nezvestný obmedzený počet osôb z obidvoch spoločenstiev, a vrchol dosiahlo, keď sa stratilo takmer 2000 osôb po vojenskej invázii Turecka v roku 1974, v dôsledku ktorej je ostrov naďalej rozdelený;

K.  keďže už niekoľko desaťročí zostáva nezvestných celkovo 2001 Cyperčanov, pričom 1508 z nich sú grécki Cyperčania a 493 sú tureckí Cyperčania;

1.  odsudzuje premiestnenie, ku ktorému došlo v Ornithi, a podobné kroky, ako prejav veľkej neúcty k nezvestným osobám a závažné porušenie práv ich rodín dozvedieť sa konečne skutočné okolnosti smrti ich milovaných; vyjadruje svoju účasť s rodinami všetkých nezvestných, ktoré ďalej žijú v neistote;

2.  zdôrazňuje, že premiestňovanie telesných pozostatkov a podobné akty by mohli predstavovať závažné narušenie a komplikácie náročného a zložitého procesu vyšetrovania osudu všetkých nezvestných osôb na Cypre;

3.  zdôrazňuje naliehavosť celej veci, pokiaľ ide o rodiny nezvestných osôb, 41 rokov po ich zmiznutí, a zdôrazňuje, že nezostáva veľa času na ich nájdenie, pretože svedkovia a príbuzní umierajú; požaduje bezodkladné a konečné zistenie toho, aký osud postihol nezvestné osoby;

4.  oceňuje prácu CMP a zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť jeho činnosť, pretože je ešte nutné polovicu všetkých nezvestných lokalizovať a viac ako dve tretiny identifikovať;

5.  zdôrazňuje, že práca CMP závisí od plnej podpory a spolupráce všetkých zúčastnených strán, a v tejto súvislosti víta finančné prostriedky, ktoré poskytla EÚ, a žiada, aby boli naďalej poskytované;

6.  berie na vedomie, že CMP vydal naliehavú výzvu, aby ktokoľvek, kto by mal informácie o možných pohrebných miestach, kontaktoval vyšetrovateľov CMP; vyzýva Turecko a jeho vládu, aby bezodkladne prestali s premiestňovaním pozostatkov z masových hrobov a aby dodržiavali medzinárodné právo, medzinárodné humanitárne právo a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aby nato uľahčili úsilie trojstranného Výboru pre nezvestné osoby tým, že mu umožnia plný prístup do vojenských archívov a vojenských zón na účely exhumácie; vyzýva Turecko, aby v plnej miere splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva odškodniť rodiny nezvestných osôb;

7.  vyzýva Turecko, aby bez zámerného zdržovania povolilo prístup do zón, ktoré boli definované ako vojenské, a existujú informácie, že sa v nich nachádzajú hroby nezvestných osôb; zdôrazňuje, že turecká armáda by mala poskytnúť staré vojenské mapy a podeliť sa s nimi a umožniť plný prístup k svojim archívom s cieľom uľahčiť pátranie po zatiaľ neobjavených hroboch;

8.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prednostne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby podporovali prácu Výboru OSN pre nútené zmiznutia, ktorý je zriadený v súlade s uvedeným dohovorom;

9.  pripomína všetkým dotknutým stranám a všetkým, ktorí majú akékoľvek informácie alebo dôkazy vychádzajúce z osobných znalostí, archívov, správ z bojísk alebo zo záznamov z miest zadržiavania, aby ich bezodkladne postúpili CMP;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Turecka a pripomína bezpodmienečnú povinnosť každého štátu dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach konečné rozsudky vo veciach, v ktorých je zúčastnenou stranou.

(1) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 243. (2) Predovšetkým posledná správa o operácii OSN na Cypre (S/2008/353), kapitola IV. (3) Predovšetkým rezolúcia č. 1818 (2008) z 13. júna 2008. (4) Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org (5) Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org (6) Varnava a ďalší/ Turecko, čísla 16064/90, 16065/90, 16066/90, 16068/90, 16069/90, 16070/90, 16071/90, 16072/90 a 16073/90; odvolacie konanie prebieha. (7) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 13.