Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2158(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0019/2015

Predkladané texty :

A8-0019/2015

Rozpravy :

PV 09/03/2015 - 14
CRE 09/03/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 10/03/2015 - 10.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0051

Prijaté texty
PDF 480kWORD 174k
Utorok, 10. marca 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
P8_TA(2015)0051A8-0019/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2014/2158(INI))

Európsky parlament

–  so zreteľom na správu Komisie zo 6. mája 2014 o politike hospodárskej súťaže za rok 2013 (COM(2014)0249) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2014)0148),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 101 – 109,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 169/2009 z 26. februára 2009 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(4),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. februára 2011 s názvom Verejná konzultácia: Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Smerom k európskemu horizontálnemu rámcu pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu (COM(2013)0401),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/396/EÚ z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie(5),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú v júni 2012 uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Kolektívna náprava v protimonopoloch,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 uverejnené podľa článku 27 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci AT.39 740 – Google(6),

–  so zreteľom na záväzky ponúknuté Komisii podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci COMP/39.398 – Visa MIF,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(7),

–  so zreteľom na konzultáciu Komisie z 27. marca 2013 o kontrole koncentrácií v EÚ – návrh revízie zjednodušeného postupu a vykonávacieho nariadenia o fúziách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou(8) (oznámenie o bankovníctve),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže(9) (oznámenie o rekapitalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (10) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci(11) (oznámenie o reštrukturalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(12) (pôvodný dočasný rámec),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 s názvom Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(13) (nový dočasný rámec nahrádzajúci rámec skončený 31. decembra 2010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)(14),

–  so zreteľom na dokument Komisie určený Hospodárskemu a finančnému výboru o revízii usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu bánk,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z júna 2011 s názvom Štátna pomoc – krízové pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011)(17),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2012 s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci(20),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. júla 2012 na nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (COM(2012)0730),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 5. júla 2012 na nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (COM(2012)0725),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o štátnej pomoci železničným podnikom(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o regionálnej politike ako súčasti širších systémov štátnej podpory(22),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(23) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej odseky 9, 12, 15 a 16,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o 23. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003(24), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004(25), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005(26), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(27), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(28), uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009(29), uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(30), uznesenie z 12. júna 2013 o výročnej správe o politike EÚ v oblasti hospodárskej súťaže(31) a uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(32),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. júna 2013 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup(33),

–  so zreteľom na vyhlásenie komisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej zo 6. novembra 2014 o vyšetrovaní štátnej pomoci v oblasti daní,

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku digitálnej agendy Komisie za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0019/2015),

A.  keďže na jednotnom trhu sú niektoré odvetvia stále rozdelené národnými hranicami a umelými prekážkami, pričom znepokojujúce praktiky, ako sú sociálny dumping alebo zneužívanie štrukturálnych fondov, vyvolávajú obavy, ktoré treba riešiť aj v rámci politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; keďže hospodárska súťaž nefunguje vo všetkých členských štátoch rovnako uspokojivým spôsobom;

B.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov, ktorá by oslabila schopnosť politických orgánov Európy konať nezávisle od veľkých priemyselných a bankových skupín;

C.  keďže politika hospodárskej súťaže založená na rovnakých podmienkach vo všetkých odvetviach je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva a zásadným nástrojom na zabezpečovanie správneho fungovania dynamického, efektívneho, udržateľného a inovatívneho vnútorného trhu, a jej cieľom je povzbudzovať hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a byť konkurencieschopná na svetovej úrovni; keďže hospodárska a finančná kríza by preto nemala byť zámienkou na uvoľnenie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

D.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

E.  keďže ekvivalent vo výške 1,6 bilióna EUR bol poskytnutý ako štátna pomoc bankám v EÚ v období od roku 2008 do konca roku 2011;

F.  keďže sa odhaduje, že daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ 1 bilión EUR stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia dane, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

G.  keďže európski občania majú záujem o kvalitné verejné služby za dostupné ceny;

H.  keďže z prísneho uplatňovania zásad práva hospodárskej súťaže majú v prvom rade výhody spotrebitelia, zatiaľ čo nedostatočná hospodárska súťaž vedie k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov a nižšej produktivite;

I.  keďže, pokiaľ ide o náklady na energiu, európsky jednotný trh dosahuje horšie výsledky ako trh USA, s cenovým rozptylom 31 % v porovnaní s 22 % v USA;

J.  keďže vytvorenie „pasu správy jednotného trhu“ by znížilo narušenia hospodárskej súťaže a roztrieštenosť jednotného trhu, pričom by posilnilo rastový potenciál európskeho hospodárstva;

K.  keďže úspešný rozvoj MSP v podmienkach slobodnej hospodárskej súťaže je jedným z najdôležitejších predpokladov tvorby pracovných miest, udržateľného rastu a investícií; keďže v mnohých členských štátoch postihuje MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem v EÚ, úverová kríza;

L.  keďže voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu je pre rast kľúčový; keďže protekcionizmus môže obmedziť vyhliadky na dlhodobý rast domácich odvetví;

M.  keďže existencia neodhalených kartelov sa pohybuje od 6 do 14 rokov od ich začiatku, čo má vplyv na ekonomiku, pretože prináša väčšie zaťaženie zákazníkov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov;

N.  keďže jednotný patent EÚ je krokom k dokončeniu jednotného trhu a všetky členské štáty by sa na ňom mali zúčastniť;

O.  keďže uverejnenie tzv. dokumentov LuxLeaks Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov poukazuje na nutnosť dôkladného a nezávislého vyšetrenia toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach, a ich súladu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci; keďže nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahol tento, ako aj ďalšie jeho ciele;

Všeobecné pripomienky

1.  víta skutočnosť, že hospodársky rozmer EÚ sa v zmluvách stanovuje ako „otvorené trhové hospodárstvo so slobodnou hospodárskou súťažou“; zdôrazňuje, že je nutné klásť väčší dôraz na podporu hospodárskej súťaže, aby sa dosiahli ambiciózne ciele v oblasti zamestnanosti, rastu, investícií a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva na svetovej úrovni, pretože udržateľná a účinná hospodárska súťaž stimuluje investície a výhody pre koncových používateľov a je hnacou silou ekonomiky; podčiarkuje zásadnú úlohu presadzovania politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní rovnakých podmienok, ktoré podporujú inovácie, produktivitu, vytváranie pracovných miest a investície všetkými subjektmi na jednotnom trhu a vo všetkých obchodných modeloch vrátane MSP, za plného rešpektovania národných rozdielov; vyzýva Komisiu, aby posilnila antitrustové pravidlá kontroly a pravidlá kontroly štátnej pomoci a koncentrácií s cieľom dosiahnuť dobre fungujúci vnútorný trh a sociálny pokrok;

2.  zastáva názor, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti na vnútornom trhu závisí aj od boja proti sociálnemu dumpingu a od uplatňovania európskych sociálnych a environmentálnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila, aký vplyv v sociálnej a pracovnej oblasti majú jej zásahy týkajúce sa štátnej pomoci, najmä v regiónoch s vysokou úrovňou nezamestnanosti, a aby zahrnula túto analýzu do svojich rozhodnutí;

3.  zdôrazňuje nutnosť prijatia vhodných opatrení v oblasti hospodárskej súťaže a daní s cieľom pomôcť európsky priemyselným skupinám a MSP pri vyrovnávaní sa s globalizáciou;

4.  vyzýva Komisiu, aby zistila možné nerovnováhy medzi členskými štátmi, ktoré by mohli narúšať hospodársku súťaž, ako aj ich príčiny a ekonomický vplyv;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní holistického prístupu k jednotnému trhu zameraného na riešenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov Európy; vyzýva Komisiu, aby skutočne rešpektovala potreby občanov, spotrebiteľov a MSP tým, že presunie ich obavy do centra rozhodovacieho procesu tak, aby navrhovaná politika hospodárskej súťaže mohla byť na osoh európskym občanom;

6.  opakuje, že Komisia by mala zvážiť presun zdrojov zo zastaraných a málo využívaných rozpočtových riadkov na GR pre hospodársku súťaž; poukazuje na to, že Komisii sa musia poskytnúť primerané ľudské zdroje, ak má významne rozšíriť a prehĺbiť svoje vyšetrovania štátnej fiškálnej pomoci, napríklad daňových rozhodnutí a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, aby politika hospodárskej súťaže zaujala dostatočne proaktívny postoj; domnieva sa, že Komisia musí tiež mať odborné právne zdroje na ďalšie zisťovanie medzier, o ktorých sme sa dozvedeli vďaka odhaleniu systémov cielených daní, ktoré využívajú rôzne členské štáty; vzhľadom na odhalenia týkajúce sa LuxLeaks odporúča najmä posilnenie útvaru pre štátnu fiškálnu pomoc v rámci GR pre hospodársku súťaž;

7.  očakáva nastávajúce zverejnenie hodnotenia Komisie desaťročného uplatňovania nariadenia (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže a vyzýva Komisiu, aby zapojila Parlament do všetkých iniciatív, ktoré z hodnotenia vyplývajú; vyzýva Komisiu, aby prijala primerané kroky na zosúladenie nariadenia s novou situáciou v oblasti právnych predpisov, najmä vzhľadom na prijatie smernice o žalobách o náhradu škody;

8.  pripomína Komisii, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa mala dôkladne monitorovať;

9.  zdôrazňuje, že nástroje politiky hospodárskej súťaže sa nesmú zneužívať ako prostriedky daňových vykonávacích opatrení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby jasne uviedla, čo ju znepokojuje v oblasti daní;

10.  zastáva názor, že základné a kľúčové usmernenia politiky hospodárskej súťaže by sa v budúcnosti mali vypracúvať a prijímať v úzkej spolupráci s Parlamentom s cieľom posilniť demokratickú legitimitu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

11.  víta spoločný prístup v procese modernizácie štátnej pomoci s cieľom podporovať väčšiu účinnosť verejných výdavkov v situácii obmedzených rozpočtových rezerv, najmä v členských štátoch, ktoré postihla kríza najviac;

12.  uznáva, že efektívne vykonávanie politiky hospodárskej súťaže si vyžaduje súdržný a konzistentný súdny výklad;

13.  poznamenáva, že Komisia sa v čoraz väčšej miere spolieha na rozhodnutia o záväzkoch; domnieva sa však, že je nutná väčšia transparentnosť predmetu tvrdení a vytvorenie vyššieho počtu právnych precedensov; domnieva sa, že sa to vzťahuje najmä na prípady riešenia antitrustových otázok v nových oblastiach, ako sú trhy s digitálnym tovarom, v ktorých môže byť pre spoločnosti ťažké posúdiť, či určité správanie predstavuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

14.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia väčšej transparentnosti a zmiernenia niektorých nedostatkov rozhodnutí o záväzkoch, ponechávajúc si ich hlavné výhody, by sa mali zverejniť všetky podrobnosti námietok, ktoré Komisia adresovala žalovanej strane;

Štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)

15.  poukazuje na významný podiel služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na celkových službách poskytovaných v členských štátoch a trvá na tom, že ich účinnejším poskytovaním (v porovnaní s inými službami) sa môžu dosiahnuť značné zisky; opäť potvrdzuje význam označenia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu pre všeobecne prístupné služby, ktoré sú životne dôležité pre európskych občanov, od zdravotnej starostlivosti po sociálne zabezpečenie a poskytovanie bývania, a zároveň zdôrazňuje zodpovednosť Komisie za zabezpečovanie toho, aby náhrady udeľované službám všeobecného hospodárskeho záujmu boli v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci;

16.  opäť zdôrazňuje, že štrukturálne fondy EÚ sa nesmú využívať spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo podporuje premiestňovanie služieb alebo výroby do iných členských štátov;

17.  domnieva sa, že by sa malo viesť ďalšie vyšetrovanie športových klubov (najmä futbalových klubov), ktoré dlžia orgánom sociálneho zabezpečenia milióny – pričom športové kluby tieto čiastky neuhrádzajú a vláda ich zaplatenie nevymáha –, pretože to môže predstavovať de facto štátnu pomoc;

18.  zdôrazňuje vhodnosť posúdenia kumulatívnych účinkov zdaňovania právnických osôb a štátnej pomoci;

Antitrustové právo a kartely

19.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie tejto smernice v členských štátoch a zabezpečila rovnaké uplatňovanie jej ustanovení v celej EÚ;

20.  opätovne vyjadruje obavu z toho, že uplatňovanie pokút ako jediného dostupného spôsobu postihu nemusí byť dostatočne účinné; opäť požaduje vytvorenie dômyselnejších nástrojov na zvýšenie účinnosti systému sankcií; opäť vyzýva Komisiu, aby zvážila celkové preskúmanie svojich usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 a žiada, aby sa tieto usmernenia začlenili do nariadenia (ES) č. 1/2003; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplňujúcich pokút v kartelových prípadoch s individuálnymi sankciami, ako sú individuálne pokuty a odvolanie riaditeľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby spoločnosti, ktoré porušia zákon, neznášali negatívne dôsledky, ktoré by boli väčšie ako primeraná náprava za spáchaný čin;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitnú skupinu zostavenú z členov viacerých generálnych riaditeľstiev na monitorovanie sektorov, ktorých štrukturálne prvky (napr. vysoké prekážky vstupu alebo vysoké náklady pre spotrebiteľa súvisiace so zmenou) zvyšujú pravdepodobnosť porušenia antitrustových predpisov;

22.  vyzýva Komisiu, aby pomohla zriadiť inštitucionálny mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že vždy, keď vnútroštátny orgán prijme antitrustové rozhodnutie, bude nasledovať automatická kontrola, počas ktorej Komisia preskúma, či sa podobné problémy dotýkajú rôznych geografických trhov v celej Európe, kde sankcionované spoločnosti tiež vyvíjajú činnosť;

23.  podporuje prebiehajúcu spoluprácu v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž (ECN), ktorá umožňuje jednotné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v celej EÚ, a nabáda na jej ďalší rozvoj;

24.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné postupy týkajúce sa harmonogramov a lehôt s cieľom urýchliť proces vyšetrovania a predísť neodôvodneným predĺženiam; žiada formálne práva pre všetky zúčastnené obete a strany v antitrustových a kartelových prípadoch, pričom sa dôraz kladie na zásadu prezumpcie neviny;

25.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné právne a ekonomické posúdenie antitrustových a kartelových prípadov, najmä na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, s cieľom získať jasnú predstavu o štruktúre trhu a tendenciách trhu, a aby prijala primerané opatrenia na ochranu spotrebiteľov;

26.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by sa mala zameriavať predovšetkým na ochranu spotrebiteľov, zvýšenie spokojnosti spotrebiteľov, podporu inovácií a povzbudenie hospodárskeho rastu;

27.  v tejto súvislosti žiada, aby sa poskytli podrobnosti podmienok, podľa ktorých materské spoločnosti, ktoré majú určitý vplyv na svoje dcérske spoločnosti, môžu byť nerozdielne zodpovedné za porušenia antitrustových právnych predpisov dcérskymi spoločnosťami, a to aj v prípadoch, keď tieto materské spoločnosti nie sú do porušení zapojené priamo;

28.  pokiaľ ide o subjekty, ktoré opakovane porušujú predpisy, opätovne zdôrazňuje svoju žiadosť, aby sa stanovilo jasné spojenie medzi porušením právnych predpisov, ktoré sa vyšetruje, a predchádzajúcimi porušeniami, ktorých sa dopustil príslušný podnik;

29.  konštatuje, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä od podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a od malých a stredných podnikov; zdôrazňuje nutnosť preskúmať usmernenia o stanovení pokút s cieľom zohľadniť osobitné podmienky podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a malých a stredných podnikov;

30.  zastáva názor, že dominantné postavenie na trhu dosiahnuté vďaka expanzii, inováciám a úspechu nie je samo osebe problémom hospodárskej súťaže; domnieva sa, že ovládnutie trhu je naopak vážny problém hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej chránila nestrannosť a objektivitu postupov týkajúcich sa hospodárskej súťaže;

31.  vyzýva Komisiu, aby rozhodne riešila všetky záležitosti odhalené počas prebiehajúcich vyšetrovaní porušení antitrustových právnych predpisov a aby prijala všetky opatrenia nutné na skoncovanie so škodlivými praktikami a na obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže;

Kontrola koncentrácií

32.  súhlasí s tým, že účinná kontrola koncentrácií predstavuje dôležitý nástroj presadzovania hospodárskej súťaže tým, že prispieva k zachovaniu konkurenčného tlaku vyvíjaného na účastníkov trhu;

33.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala tie prípady, v ktorých hneď po koncentrácii stúpnu spotrebiteľské ceny alebo sa významne zníži kvalita výrobku;

34.  víta návrh Komisie z 5. decembra 2013 o zjednodušení postupov týkajúcich sa koncentrácií a návrhy uvedené v jej ostatnej bielej knihe(34), žiada však, aby sa vypracovali jasnejšie vymedzenia konceptov trhového podielu, trhovej sily a vymedzenia trhu;

35.  zdôrazňuje, že treba preskúmať a zistiť, či súčasné postupy kontroly koncentrácií zohľadňujú internacionalizáciu trhov, najmä pokiaľ ide o geografické vymedzenie trhov; domnieva sa, že Komisia by mala vziať do úvahy zistenia tohto preskúmania pri prepracúvaní pravidiel kontroly koncentrácií;

36.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne overila, či v jej právomociach posudzovať nekontrolné menšinové podiely nie sú medzery;

Vývoj jednotlivých sektorov

Energetika a životné prostredie

37.  vyzdvihuje dôležitosť cenovej dostupnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok energie pre európske hospodárstvo a jeho konkurencieschopnosť; domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže musí tento trojaký cieľ zohľadňovať pri riešení problému súčasnej roztrieštenosti trhu, pri príslušnom riadnom a včasnom vykonávaní tretieho balíka liberalizácie plynu a elektriny, pri oddeľovaní veľkoobchodných služieb od maloobchodných s cieľom zabrániť praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž a pri prispievaní k poskytovaniu cenovo dostupnej energie pre domácnosti a podniky; uznáva, že nové usmernenie Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky by mohlo obmedziť pokusy niektorých členských štátov presadzovať energiu z obnoviteľných zdrojov; podčiarkuje, že regulácia štátnej pomoci pre udržateľné zdroje energie sa musí v čo najväčšej možnej miere vypracovať v rovnakom duchu ako v prípade ktorýchkoľvek iných sektorov, pričom sa musia zohľadniť ciele EÚ do roku 2030 v oblasti zmeny klímy a energie, ako aj národné odlišnosti;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa monopolným praktikám, aby sa dosiahol v plnej miere spravodlivý a konkurencieschopný európsky trh s energiou; v tejto súvislosti žiada, aby boli odstránení monopolní dodávatelia a diskriminačné praktiky postihujúce spotrebiteľov; domnieva sa, že európsky trh s plynom by sa mal vyvíjať smerom k energetickej únii so spravodlivými a stabilnými cenami tým, že sa zlepší diverzifikácia jeho energetických zdrojov a posilní prístup ku strategickým infraštruktúram;

39.  vyzýva Komisiu, aby podnikla vyšetrovanie a prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby existujúce spojovacie zariadenia pre elektrinu boli v plnej miere k dispozícii trhu s energiou prostredníctvom prevádzkovateľov prenosovej sústavy, s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a podporiť dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti zmeny klímy a energie s čo najnižšími sociálno-ekonomickými nákladmi na úrovni Únie;

40.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila podávanie správ o rezervách fosílnych palív a potenciálnych emisiách CO2 zo strany kótovaných spoločností a spoločností usilujúcich o vstup na burzu v rámci jednotného trhu, a aby úroveň rezerv a emisií zverejňovala pomocou vhodných účtovných noriem, pretože je to zásadné na zabezpečenie rovnakých podmienok na udržateľnom investičnom trhu;

41.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery môže koncentrácia dodávateľov kriticky dôležitých surovín vytvárať nerovnaké podmienky a byť škodlivá pre činnosť klientskych odvetví a environmentálne efektívnejšiu ekonomiku; domnieva sa, že niektoré z týchto surovín majú obrovský význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií a inovácií potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov;

42.  opätovne zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala prispievať k podpore transparentnosti, otvorených noriem a interoperability s cieľom predchádzať tomu, aby akákoľvek skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám v sektore energie; naliehavo žiada Komisiu, aby dôsledne monitorovala úroveň hospodárskej súťaže, pretože napriek postupnému otváraniu trhov od polovice 90. rokov 20. storočia ešte stále traja najväčší hráči predstavujú zhruba 75 % trhu s elektrickou energiou a viac než 60 % trhu s plynom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadnu hospodársku súťaž na trhu s energiou s cieľom zlepšiť štátnu podporu inováciám a prístupu k obnoviteľným zdrojom energie;

43.  žiada Komisiu, aby zabezpečila správnu transpozíciu a správne uplatňovanie nariadení a smerníc v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby bola osobitne pozorná, keď ceny stúpnu na úroveň vyššiu, ako je priemer EÚ, lebo vysoké ceny narúšajú hospodársku súťaž a poškodzujú spotrebiteľov;

Informačné a komunikačné technológie (IKT) a médiá

44.  domnieva sa, že jednotný digitálny trh musí byť jadrom úsilia EÚ o dosiahnutie výsledkov, pokiaľ ide o ciele vytvárať pracovné miesta, rast a investície; uznáva úlohu politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že je nutné urýchlene prispôsobiť legislatívny rámec EÚ vývoju trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce nástroje práva týkajúce sa hospodárskej súťaže, s cieľom určiť, či zodpovedajú požiadavkám digitálneho veku; domnieva sa, že priority stanovené v správe s názvom Priority na ceste k jednotnému digitálnemu trhu v regióne Pobaltia by sa mohli stať cieľmi celej EÚ;

45.  víta oznámenie komisárky pre hospodársku súťaž o ďalších vyšetrovaniach vykonávaných Komisiou, pokiaľ ide o praktiky spoločnosti Google v sektore mobilných služieb a na digitálnom trhu vo všeobecnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek štvorročnému vyšetrovaniu a trom súborom návrhov záväzkov, Komisia nedosiahla žiadne preukázateľné výsledky, pokiaľ ide o riešenie hlavného problému týkajúceho sa hospodárskej súťaže v jej antitrustovej veci proti Google, t. j. preferenčnom zaobchádzaní spoločnosti Google so svojimi vlastnými útvarmi pri zobrazovaní výsledkov vyhľadávania; zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia bezodkladne vyriešila prípad Google, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ak si má jej stratégia digitálnej agendy zachovať dôveryhodnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala rozhodne v prípade všetkých problémov, ktoré sa zistili, aby prijala dôrazné opatrenia založené na zásade nediskriminácie a zamerané proti porušeniam hospodárskej súťaže na rýchlo sa rozvíjajúcich a dynamických digitálnych trhoch, akými sú online vyhľadávanie a trhy s reklamou, a aby našla dlhodobé riešenie týkajúce sa vyváženej, spravodlivej a otvorenej štruktúry vyhľadávania na internete;

46.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na mobilizovanie politických nástrojov a expertízy v oblasti trhu, aby primeraným spôsobom prispeli k agende pre rast a zamestnanosť, a to aj v oblasti jednotného digitálneho trhu; v tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa naďalej rozvíjal ekonomický a právny prístup k posudzovaniu otázok hospodárskej súťaže a aby sa naďalej rozvíjalo monitorovanie trhu ako podpora širších činností Komisie;

47.  podčiarkuje, že v sektore širokopásmového pripojenia budúcej generácie majú bývalé monopoly obrovský trhový podiel vo výške viac ako 80 %; pripomína, že účinná hospodárska súťaž je najlepším stimulom efektívnych investícií a poskytuje spotrebiteľom maximálne výhody z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality; vyzýva preto Komisiu, aby riadne presadzovala predbežné i následné pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii trhu a zneužívaniu dominantného postavenia, pretože konkurenčný tlak je kľúčový na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli mať čo najväčší osoh z veľmi kvalitných služieb za dostupné ceny;

48.  zdôrazňuje, že nie je pravdepodobné, že by obmedzenie hospodárskej súťaže prinieslo viac investícií do širokopásmového pripojenia, a to ani v odľahlých oblastiach, keďže úplné pokrytie základnými širokopásmovými službami sa v Európe dosiahlo prostredníctvom regulačného rámca zabezpečujúceho prístup k sietiam dominantných prevádzkovateľov;

49.  domnieva sa, že investovanie do infraštruktúry širokopásmového pripojenia budúcej generácie je jednoznačne kľúčové na vybudovanie digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ale domnieva sa že na to, aby sa investície maximalizovali, by politiky v oblasti telekomunikácií mali umožniť všetkým aktérom, aby účinne investovali, a to tým, že im poskytne účinný prístup k nezdvojiteľným aktívam siete a veľkoobchodným prístupovým produktom zodpovedajúcim danému účelu;

50.  vyzýva Komisiu, aby pri svojich rozhodnutiach a politických návrhoch vychádzala z dôkladnej a nestrannej analýzy správnych, relevantných a nezávislých súborov údajov; zdôrazňuje najmä pochybnosti o správnosti údajov týkajúcich sa nedostatočnej výkonnosti vysokorýchlostného širokopásmového prístupu EÚ vrátane rýchlostí u koncových používateľov, investícií do infraštruktúry a finančného stavu sektora v porovnaní so svetom;

51.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne dôležitá, aby sa zabezpečila nediskriminácia medzi internetovými službami a v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

52.  zdôrazňuje, že boj proti roztrieštenosti jednotného digitálneho trhu, a to aj preskúmaním povahy existujúcich prekážok pre kľúčové sektory tohto trhu, zabezpečenie otvoreného internetu a zakotvenie neutrality siete do právnych predpisov EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby sa ku každej internetovej prevádzke pristupovalo rovnako, bez diskriminácie, obmedzovania alebo zasahovania do nej, sú nevyhnutnými prvkami podporovania hospodárskej súťaže a posilňovania rastu, konkurencieschopnosti a dôvery spotrebiteľov v digitálny sektor; domnieva sa, že otvorené normy a interoperabilita prispievajú k spravodlivej hospodárskej súťaži; zdôrazňuje, politika hospodárskej súťaže musí byť nadčasová a musia sa v jej rámci zohľadňovať nové formy internetového predaja;

53.  zdôrazňuje, že úsilie o posilnenie hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom rozvoja jednotného digitálneho trhu, ako aj ďalších aspektov sektora služieb, by sa malo vyvíjať v záujme spotrebiteľov a MSP; opätovne pripomína, že toto úsilie spotrebiteľom prinesie lepší výber a rozvinie prostredie, v ktorom MSP a mikropodniky budú môcť prejaviť väčšiu inovatívnosť a tvorivosť; je presvedčený, že na uplatňovanie politiky v oblasti hospodárskej súťaže sú nevyhnutné pohotové opatrenia regulačných orgánov a orgánov presadzovania práva zamerané na boj proti nekalým a nespravodlivým praktikám;

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

54.  žiada Komisiu, aby analyzovala, ako zahrnúť vzostup hospodárstva spoločného využívania zdrojov do európskych právnych predpisov; domnieva sa, že toto prispôsobenie je nutné, aby sa zaistili rovnaké podmienky zabezpečujúce spravodlivú hospodársku súťaž všetkým zúčastneným aktérom;

55.  domnieva sa, že spoločnosti spojené s tzv. hospodárstvom spoločného využívania zdrojov musia odvádzať dane a dodržiavať právne predpisy rovnako ako tradičné podniky, pretože keby postupovali inak, neznamenalo by to iba narušenie hospodárskej súťaže, ale malo by to i negatívne fiškálne dôsledky na financie členských štátov;

56.  zdôrazňuje, že účinná kontrola správania firiem, ktoré majú dominantné postavenie, a rýchla reakcia v prípade zneužitia sú osobitne dôležité, keďže nezákonné praktiky môžu spôsobiť predčasný odchod malých a inovatívnych konkurentov z trhu;

57.  poznamenáva, že nedostatok regulácie v hospodárstve spoločného využívania zdrojov poskytuje niektorým spoločnostiam neoprávnenú výhodu a zároveň znižuje investičné stimuly v dotknutých odvetviach;

Verejné obstarávanie

58.  vyzýva členské štáty, aby včas zaviedli nové pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania vrátane ustanovení o kritériách spojených s predmetom zákazky, vrátane sociálnych, environmentálnych a inovačných charakteristík, a ustanovení o elektronickej verejnej správe, elektronickom obstarávaní a rozdelení na časti, s cieľom posilniť spravodlivú hospodársku súťaž, a zabezpečiť najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou pre verejné orgány; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila čo najširšie uplatňovanie týchto pravidiel s cieľom bojovať proti narušeniam hospodárskej súťaže spôsobeným koordináciou konkurentov pri predkladaní ponúk, zneužívaniu dominantnej pozície, diskriminácii a nedostatočnému prístupu MSP; vyzýva Komisiu, aby svoju činnosť vyvíjala v globálnom rámci tým, že spojí politiku Únie v oblasti hospodárskej súťaže v rámci Európy s obhajobou otvorenia trhov verejného obstarávania mimo EÚ;

59.  poukazuje na dôležitosť podrobných a jasných pokynov Komisie pre podniky, najmä MSP, ako aj pre verejné orgány, na základe ktorých by mohli lepšie pochopiť nedávno prijaté právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a predovšetkým nové formy flexibility, ktoré tieto predpisy ponúkajú;

60.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala centralizáciu nákupov na trhoch verejného obstarávania s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii kúpnej sily a kolúzii a zachovať príležitosti na prístup na trh pre MSP v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu;

61.  vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní postupov verejného obstarávania prostredníctvom generálnych riaditeľstiev a agentúr udeľovala viac zákaziek s nízkou hodnotou a zákaziek s hodnotou vyše 193 000 EUR namiesto takmer výlučného využívania rámcových dohôd, ktoré predstavujú prekážku otvorenia trhu verejného obstarávania pre európske MSP, pretože z nich majú úžitok len veľké spoločnosti a konzorciá so sídlom v blízkosti stredísk rozhodovania;

Finančné služby

62.  po štvrtýkrát žiada o okamžité ukončenie krízového režimu štátnej pomoci pre bankový sektor; uznáva, že oznámenie Komisie o bankovníctve z augusta 2013 nie je postačujúce na ochranu európskych daňovníkov a obmedzenie výšky pomoci, ktorú banky môžu získať; zdôrazňuje, že štátna pomoc bankovému systému nezvýšila úvery ani neobnovila dôveru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej dôsledne sledovala bankový sektor s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch, čím sa dosiahnu maximálne výhody pre občanov Únie; podčiarkuje, že je dôležité vrátiť sa ku konvenčnému uplatňovaniu štátnej pomoci tak skoro, ako je to možné pre bankový sektor;

63.  vyzdvihuje prínos presadzovania antitrustových právnych predpisov na ceste k transparentnejšiemu sektoru finančných služieb;

64.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepodnikla žiadne kroky proti prípadom zneužitia, ku ktorým došlo v rámci reštrukturalizácie súkromných bánk, vrátane prípadov, ktoré mali vplyv na malých vkladateľov a malých vlastníkov finančných nástrojov, ako napr. prioritných akcií, ktoré boli v mnohých prípadoch uvedené na trh bez toho, aby pritom boli plne dodržané právne predpisy EÚ;

65.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala finančný sektor s cieľom posilniť hospodársku súťaž a ochranu investorov a spotrebiteľov na európskom bankovom a investičnom trhu; konštatuje, že konsolidácia v bankovom sektore zvýšila trhový podiel niekoľkých finančných inštitúcií, takže teraz prekročil úrovne spred krízy, a že odvetvie finančných investícií súbežne rástlo bez toho, aby to prinieslo nejaký zisk reálnej ekonomike v Únii; domnieva sa, že na zachovanie plne funkčného jednotného trhu musia mať aktéri vo finančnom odvetví rovnaké podmienky a musia sa prijať opatrenia, aby sa predišlo oslabeniu transparentnosti a rozvoju kartelových štruktúr;

66.  uznáva významnú úlohu, ktorú kontrola štátnej pomoci zohráva od začiatku krízy ako mechanizmus reštrukturalizácie a riešenia problémov ohrozených bánk;

67.  domnieva sa, že kontrola štátnej pomoci v čase krízy by sa mala zamerať na stabilizáciu bankového systému a riešenie nespravodlivého členenia úverových podmienok a diskrimináciu, ktoré postihujú MSP na jednotnom trhu;

68.  domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť možnosť, aby bola štátna pomoc bankám podmienená poskytnutím úverov malým a stredným podnikom;

69.  domnieva sa, že právne predpisy v oblasti bankovníctva by mali zohľadniť skutočnosť, že malé inštitúcie majú menej zdrojov na zabezpečenie súladu, a preto by mali byť čo najjednoduchšie, aby sa predišlo vytváraniu narušení v prospech veľkých bánk;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo monitorovala tie trhy v bankovom sektore, kde je koncentrácia vysoká alebo rastie, najmä v dôsledku reštrukturalizácie v reakcii na krízu; pripomína, že oligopolistické trhy sú zvlášť náchylné na protisúťažné postupy; obáva sa, že táto koncentrácia môže nakoniec poškodiť spotrebiteľa;

71.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že banky pred prijatím akejkoľvek štátnej pomoci predajú svoje podiely v iných spoločnostiach, čím sa zníži zaťaženie daňovníkov;

72.  domnieva sa, že osobitná pozornosť sa musí venovať roztrieštenosti trhu s platbami prostredníctvom elektronických kariet vrátane problémov, ako je strata služby, keď sa spotrebitelia presťahujú do iného členského štátu;

73.  víta rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 o poplatkoch za používanie kreditných kariet narúšajúcich hospodársku súťaž, ako aj úspešné opatrenia Komisie na zabezpečenie toho, aby postupy štandardizácie v odvetví platobných služieb neovplyvnili vstup na trh a inováciu; pripomína pozíciu Parlamentu, že by sa mali zaviesť obmedzenia poplatkov za používanie kariet s cieľom znížiť zbytočné náklady spotrebiteľom; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby urýchlila proces mapovania činností zameraných na štandardizáciu mobilných platieb a zároveň zabezpečila, že podniknuté kroky nepovedú k vylúčeniu nových subjektov z trhu ani zvýhodňovaniu dominantných subjektov a že regulačný rámec bude technologicky neutrálny v záujme uľahčenia budúceho technologického rozvoja;

74.  domnieva sa, že externality vývoja v tomto sektore by sa mali dôsledne sledovať; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku štandardizácie finančných predpisov dôjde k tvorbe rôznych noriem rovnocennými konkurentmi;

75.  konštatuje, že od roku 2008 sa v oblasti regulácie finančného sektora dosiahol značný pokrok; zdôrazňuje, že je nutné ďalej riešiť problém finančných inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na to, aby skrachovali a naďalej využívajú implicitné dotácie; domnieva sa, že komplexná analýza aspektov hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o nové finančné predpisy EÚ, by sa mala zahrnúť do pripravovanej správy výboru ECON o posúdení vplyvu a zhodnotení situácie v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa finančných služieb, s cieľom zabezpečiť, aby boli banky EÚ za každých okolností konkurencieschopné v porovnaní s veľkými medzinárodnými finančnými inštitúciami;

Fiškálna štátna pomoc

76.  vyjadruje obavy týkajúce sa možných nezákonných praktík v oblasti daní z príjmov právnických osôb v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby čím skôr a s využitím všetkých dostupných dôkazov uzatvorila prebiehajúce vyšetrovania daňových rozhodnutí; požaduje, aby sa prednostne vyšetrili zníženia daní, ktoré môžu predstavovať formu nezákonnej štátnej pomoci; zdôrazňuje, že spravodlivejšia hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu, životaschopnosť verejných financií a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

77.  zdôrazňuje uverejnenie tzv. dokumentov LuxLeaks Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov; víta záväzok prijatý komisárkou pre hospodársku súťaž týkajúci sa dôkladného a nezávislého vyšetrenia toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach a ich súladu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci; poznamenáva, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých podnikov narúša hospodársku súťaž na jednotnom trhu; nabáda Komisiu, aby pozorne presadzovala uplatňovanie kontrolných pravidiel pre štátnu pomoc EÚ;

78.  vyzýva predsedu Komisie, aby zabezpečil nezávislosť prebiehajúcich i budúcich vyšetrovaní toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach, ktoré vedie komisárka pre hospodársku súťaž; trvá na tom, aby bol Parlament informovaný o výraznom pokroku týchto vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby boli vedené transparentným a nezávislým spôsobom; vyzýva Komisiu, aby čím skôr predložila správu o zisteniach; pripomína záväzok prijatý komisárkou pre hospodársku súťaž posúdiť širšie dôsledky, ktoré na hospodársku súťaž majú agresívne praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ku ktorým pristupujú spoločnosti a ktoré štáty povzbudzujú, a v prípade potreby, keď budú zhromaždené skutočnosti, rozšíriť vyšetrovanie;

Poľnohospodársko-potravinársky priemysel

79.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej pripravovanej revízii reformy SPP preskúmala otázku spolufinancovania presunutých finančných prostriedkov, požaduje zjednodušenie opatrení týkajúcich sa oblastí ekologického záujmu, ktoré sa zameriavajú na konkurencieschopnosť, a požaduje preskúmanie, ktoré bude neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže, faktorov oblastí ekologického záujmu pre pestovanie medziplodín a plodín, ktoré viažu dusík;

80.  vyzýva Komisiu, aby na základe svojich nedávnych preskúmaní ekonomického vplyvu moderného maloobchodu na výber a inovácie v potravinárskom odvetví EÚ posúdila potenciálny vplyv veľkých supermarketov ovládajúcich trh v takej miere, že ich kolektívna kúpna sila narúša hospodársku súťaž v rámci dodávateľských reťazcov v Európe i v rozvojovom svete;

Farmaceutický priemysel a odvetvie služieb zdravotnej starostlivosti

81.  konštatuje, že toto odvetvie je roztrieštené v dôsledku regulácie na národnej úrovni; víta skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže EÚ prispieva k odstraňovaniu umelých prekážok vstupu na trh;

82.  žiada, aby sa pri posudzovaní prípadov s dočasnými cenami osobitná pozornosť venovala inovačným liekom a lekárskym procedúram;

83.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže môže zohrávať úlohu pri zlepšení prístupu ku generickým liekom;

Doprava a poštové služby

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnaké podmienky umožňujúce slobodnú, ale tiež spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých druhoch dopravy; v tejto súvislosti však uznáva, že sa tiež musí riadne zohľadňovať množstvo špecifických ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra má kľúčový význam pre prežitie a dobré podmienky fyzických a právnických osôb, najmä v riedko osídlených regiónoch a na okrajových ostrovoch;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a kvalitnejších služieb v sektore železničnej dopravy, ako aj v oblasti riadenia sietí prístavov a letísk, najmä v prípadoch, keď sa na ich riadenie vzťahuje štátny monopol; zdôrazňuje, že hospodárska súťaž nemusí mať za následok privatizáciu existujúcich služieb; zároveň vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby dopravcovia nezneužívali svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách;

86.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilniť spojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy a pokračovať na ceste k dokončeniu jednotného trhu v odvetví dopravy;

87.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

88.  zdôrazňuje, že jednotný trh v odvetví nákladnej železničnej dopravy je ovplyvnený nesprávnou alebo neúplnou transpozíciou právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a úzkymi miestami cezhraničnej mobility, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž a rast; vyzýva Komisiu, aby overila, či technické alebo trhové prekážky, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, ako napríklad traťové rozchody, zásobovanie energiou a signalizačné systémy, je možné považovať za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

89.  vyzýva Komisiu, aby poskytla overený prehľad s cieľom zistiť, ktorí leteckí dopravcovia ťažia z výhod v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi služieb prostredníctvom osobitných podmienok alebo údajného zneužívania svojho dominantného postavenia na niektorých letiskách;

90.  vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že členské štáty nerovnako vykonávajú a presadzujú predpisy týkajúce sa medzinárodnej cestnej dopravy, napríklad predpisy o kabotáži a čase odpočinku v cestnej doprave, ako aj nad prípadnými praktikami sociálneho dampingu v rámci dopravných služieb v širšom zmysle, a domnieva sa, že tieto problémy sa musia riešiť;

91.  víta iniciatívu Komisie zameranú na medzinárodné požičovne automobilov a na zastavenie praktík, ktoré zabraňujú spotrebiteľom získať na základe krajiny pôvodu čo najlepšiu cenu; zdôrazňuje, že spotrebiteľom by sa nemalo zabraňovať v tom, aby pri nákupe tovaru a služieb v rámci jednotného trhu využívali čo najlepšie ceny;

92.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zníženie roztrieštenosti sektora požičovní automobilov, keďže vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti významne zvýšili náklady cezhraničných pohybov, čím poškodili jednotný trh;

93.  zdôrazňuje, že úsilie o povzbudenie konkurencieschopnej EÚ sa musí vždy vyvíjať v záujme verejnosti; uznáva význam spojenia medzi účinnou politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a potrebou rozsiahlych investícií do životne dôležitých verejných odvetví vrátane dopravných služieb;

Kultúra a šport

94.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala reštriktívnymi a nekalými praktikami medzinárodných športových federácií, ako je odopieranie ich členom práva zúčastniť sa na alternatívnych športových podujatiach, ktoré neschvaľujú príslušné federácie, a v prípade neuposlúchnutia ukladanie športovcom, funkcionárom a trénerom celoživotného zákazu zúčastniť sa na súťažiach, ako sú olympijské hry a majstrovstvá sveta;

Medzinárodný rozmer

95.  požaduje zahrnutie kapitoly o hospodárskej súťaži, s cieľom zahrnúť ustanovenia o antitrustových pravidlách, koncentráciách, štátnych podnikoch, subvenciách a nerovnakom prístupe na trh, do dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve; požaduje nezaujaté informovanie zo strany médií o opatreniach, ktoré obsahuje dohoda, a problémoch i pokroku, ktoré tieto dohody sprevádzajú;

96.  uznáva a podporuje potrebu Komisie posilniť úlohu politiky hospodárskej súťaže v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom spolupráce s agentúrami hospodárskej súťaže v celosvetovom meradle; pripomína, že táto spolupráca v regulačnej oblasti a oblasti presadzovania predpisov pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske spoločnosti, ktoré vyvíjajú činnosť na svetových trhoch;

97.  zdôrazňuje, že v ére globalizácie je medzinárodná spolupráca kľúčová na účinné uplatňovanie zásad práva hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže;

98.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah pôsobnosti pre uzatváranie dohôd o hospodárskej súťaži s viacerými tretími krajinami, ktorý uľahčí výmenu informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi; zdôrazňuje, že v tomto ohľade môže slúžiť ako model budúcich dohôd tohto druhu dohoda o hospodárskej súťaži nedávno uzatvorená so Švajčiarskom;

Úloha Európskeho parlamentu

99.  vyzdvihuje, že rámcová dohoda ustanovuje rovnaké zaobchádzanie s Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o prístup k schôdzam a poskytovanie informácií pri príprave právnych predpisov alebo tzv. soft law v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

100.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho parlamentu pri zastupovaní záujmov európskych spotrebiteľov počas riadneho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

101.  víta úlohu Parlamentu ako spoluzákonodarcu v prípade smernice o žalobách o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia antitrustových predpisov a považuje postupy týkajúce sa tejto smernice za príklad budúcej inštitucionálnej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže;

102.  opätovne zdôrazňuje, že pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže musí byť Komisia v plnej miere zodpovedná a musí sa riadiť uzneseniami Parlamentu;

103.  vyzýva komisárku, aby sa zaviazala zvolávať časté pracovné stretnutia s príslušným(i) výborom(-mi) Parlamentu, ako aj s pracovnou skupinou pre hospodársku súťaž Výboru Parlamentu pre hospodárske a menové veci;

104.  domnieva sa, že EP by mal mať spolurozhodovacie právomoci v politike hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad tým, že články 103 a 109 ZFEÚ stanovujú len konzultácie Parlamentu; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a navrhuje, aby sa napravil aj budúcou zmenou zmluvy;

Priority Komisie v oblasti politiky hospodárskej súťaže

105.  zdôrazňuje úlohu komisárky pre hospodársku súťaž pri presadzovaní zamestnanosti a rastu, ako aj jednotného digitálneho trhu, energetickej politiky, finančných služieb, priemyselnej politiky a boja proti daňovým únikom;

106.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a postupy v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž zabezpečujúce efektívny dohľad nad súladom pravidiel jednotlivých členských štátov o daňových rozhodnutiach s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci;

107.  víta záväzok Komisie k účinnému presadzovaniu pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti antitrustového práva a kartelov, koncentrácií a štátnej pomoci, k zachovaniu súladu medzi nástrojmi hospodárskej súťaže a vývojom na trhu a zároveň tiež k podpore inovatívnej kultúre hospodárskej súťaže v EÚ, ako aj na celom svete;

108.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila svoje počínanie s ohľadom na nedávne antitrustové prípady a vyjadrila sa k formálnym problémom, na ktoré bolo poukázané;

109.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinované návrhy o hospodárskej súťaži v oblasti daní a aby ich predložila Rade;

110.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podávala každoročne Parlamentu správy o vývoji a účinkoch uplatňovania politiky hospodárskej súťaže.

111.  víta záväzky prijaté komisárkou počas jej vypočutia, najmä pokiaľ ide o budúcu spoluprácu a posilnenie vzťahov s Parlamentom;

112.  vyzýva Komisiu, aby vykonala viac s cieľom podporiť aktívnu politiku hospodárskej súťaže ako piliera sociálneho trhového hospodárstva;

113.  zastáva názor, že hodnotiaca tabuľka vo forme registra prípadov by sa mala urýchlene sprístupniť spotrebiteľom a podnikom;

114.  konštatuje, že v mnohých členských štátoch stále nie je jasné, či sa financovanie európskych spotrebiteľských centier považuje za nelegálnu štátnu pomoc; obáva sa, že v dôsledku toho je ohrozené financovanie týchto centier; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr informovala členské štáty o potrebe informovania o tomto financovaní s cieľom zaručiť nepretržitú podporu európskym spotrebiteľským centrám;

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby orgány na všetkých politických úrovniach konali v súlade so znením pravidiel o štátnej pomoci;

116.  žiada, aby bol zriadený spoločný orgán tvorený zástupcami Parlamentu, Rady, Komisie a predstaviteľmi akademickej obce, ktorý bude analyzovať dlhodobé tendencie politiky hospodárskej súťaže a jej budúci vývoj v sektoroch orientovaných na budúcnosť, ako sú digitálna ekonomika a odvetvie energetiky;

117.  požaduje nekompromisnú analýzu toho, čo tvorí zodpovednú vnútroštátnu daňovú politiku, najmä pokiaľ ide o nekalé daňové politiky a daňové dohody a výnimky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, aby bolo možné podniknúť účinné kroky proti týmto praktikám v budúcnosti;

o
o   o

118.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2009, s. 1.
(3) Ú. v EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 167, 13.6.2013, s. 19.
(5) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60.
(6) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 22.
(7) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8.
(9) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2.
(10) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9.
(12) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5.
(14) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4.
(16) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3.
(17) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15.
(18) Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8.
(19) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 51.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0026.
(21) Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2013)0267.
(23) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(24) Ú. v. EÚ C 304E, 1.12.2005, s. 114.
(25) Ú. v. EÚ C 293E, 2.12.2006, s. 143.
(26) Ú. v. EÚ C 146E, 12.6.2008, s. 105.
(27) Ú. v. EÚ C 87E, 1.4.2010, s. 43.
(28) Ú. v. EÚ C 349E, 22.12.2010, s. 16.
(29) Ú. v. EÚ C 136E, 11.5.2012, s. 60.
(30) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 97.
(31) Prijaté texty, P7_TA(2013)0268.
(32) Prijaté texty, P7_TA(2013)0576.
(33) Prijaté texty, P7_TA(2014)0079.
(34) COM(2014)0449, 9. júla 2014.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia