Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2157(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0011/2015

Predkladané texty :

A8-0011/2015

Rozpravy :

PV 25/02/2015 - 15
CRE 25/02/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 10/03/2015 - 10.12
CRE 10/03/2015 - 10.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0052

Prijaté texty
PDF 323kWORD 99k
Utorok, 10. marca 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2013
P8_TA(2015)0052A8-0011/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2013 (2014/2157(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 126 a článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0011/2015),

A.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2014 sa HDP v eurozóne po poklese o 0,7% v roku 2012 znížil v roku 2013 o 0,4 % a keďže útvary Komisie očakávajú hospodárske oživenie a nárast HDP o 1,2 % v roku 2014 a o 1,7 % v roku 2015; keďže podľa predpovedí útvarov Komisie z jesene 2014, ktoré upravili odhady hospodárskeho rastu smerom nadol, sa očakáva, že HDP sa zvýši iba o 0,8 % v roku 2014 a o 1,1 % v roku 2015, pričom prevládajú riziká poklesu;

B.  keďže podľa jesennej predpovede nezamestnanosť v eurozóne od konca roka 2012 do konca roka 2013 narástla z 11,3 % na 11,9 % a v roku 2014 sa udržuje na vysokej úrovni;

C.  keďže v jednotlivých členských štátoch existujú obrovské rozdiely v mierach nezamestnanosti v rozsahu od 5 % do 26 %; keďže miery nezamestnanosti mladých ľudí sú dokonca vyššie a v niektorých členských štátoch dosahujú okolo 50 %; keďže rozdiely v mierach nezamestnanosti spôsobujú ďalšie hospodárske rozdiely medzi členskými štátmi;

D.  keďže úspech oznámenia programu priamych menových transakcií, pokiaľ ide znižovanie úrokových sadzieb úverov, by členské štáty nemali využívať ako príležitosť vyhnúť sa štrukturálnym reformám, ktorých cieľom má byť posilnenie potenciálu rastu a dosiahnutie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom časovom horizonte; keďže tendenciám v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020;

E.  keďže Európska centrálna banka (ECB) v máji a znova v novembri 2013 znížila základné úrokové sadzby, pričom znížila sadzbu hlavných refinančných operácií na 0,25 %; keďže popri dodatočných opatreniach menovej politiky ohlásených od začiatku roka 2014 je v súčasnosti hlavná refinančná sadzba 0,05 % a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie - 0,20 %;

F.  keďže znížené úrokové sadzby sa neprejavili zvýšenými úvermi pre domácnosti a podniky alebo rastom HDP a vytváraním pracovných miest;

G.  keďže výška konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému na konci roka 2013 predstavovala 2,285 bilióna EUR, a to je zníženie približne o 25 % v priebehu roka 2013;

H.  keďže neobchodovateľné aktíva vo výške približne 25 % celkových aktív predstavovali najväčšiu zložku aktív, ktoré sa v roku 2013 poskytli Eurosystému ako zábezpeka; keďže neobchodovateľné aktíva spolu s cennými papiermi krytými aktívami predstavujú približne 40 % celkových aktív poskytnutých ako zábezpeka;

I.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jesene 2014 sa priemerná miera inflácie v eurozóne v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 znížila z 2,5 % na 1,4 %; keďže inflácia v eurozóne od začiatku roka 2014 naďalej klesala a jej úroveň sa odhaduje na 0,5 % v roku 2014, pričom v septembri dosiahla len 0,3 %; keďže celková miera inflácie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v niektorých členských štátoch klesla v septembri 2014 na 0 % a nižšie a udrží sa pod úrovňou, ktorú stanovil cieľ na rok 2015;

J.  keďže k poklesu mier inflácie v eurozóne prispeli hlavne nízke ceny energií, predovšetkým ropy;

K.  keďže úroveň verejných a súkromných investícií v eurozóne stagnuje výrazne pod úrovňami zaznamenanými pred začiatkom krízy; keďže veľké spoločnosti bežne využívali prostredie lacných úverov, aby namiesto investovania účelovo spätne odkupovali svoje akcie; keďže relatívny podiel investícií ako podiel HDP neustále klesal aj pred krízou a bolo nutné urýchlene ho podporiť;

L.  keďže ročný rast agregátu M3 pokračuje v spomaľovaní z 3,5 % v decembri 2012 na 1 % v decembri 2013;

M.  keďže úvery pre súkromný sektor zaznamenali ďalší pokles, s ročnou mierou zmeny – 2,3 % v decembri 2013 v porovnaní s – 0,7 % v decembri 2012; keďže nedostatok úverov pre malé a stredné podniky v niektorých členských štátoch je jedným z hlavných problémov odďaľujúcich hospodárske oživenie; keďže objem úverov malým a stredným podnikom v rokoch 2008 – 2013 klesol približne o 35 %; keďže je zásadné, aby sa uľahčilo poskytovanie úverov MSP, pretože MSP zamestnávajú 72 % pracovnej sily eurozóny a majú vyššiu hrubú mieru vytvárania pracovných miest ako veľké spoločnosti;

N.  keďže finančná fragmentácia zostáva veľkým problémom, pričom malé a stredné podniky čelia oveľa vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky, najmä v krajinách eurozóny, ktoré sú už postihnuté ťažkými ekonomickými podmienkami, a toto narúša jednotný trh, spomaľuje hospodárske oživenie a zväčšuje rozdiely medzi krajinami; keďže výsledky komplexného posúdenia európskych bánk by mali mať pozitívny vplyv na súčasné menové politiky a na pripravenosť bánk zvýšiť poskytovanie úverov, najmä reálnej ekonomike;

O.  keďže v priebehu roka 2013 objem súvahy Eurosystému neustále klesal, čo odrážalo refundáciu prostriedkov dlhodobejšej refinančnej operácie (LTRO) zo strany bánk;

P.  keďže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa v júli 2013 rozhodla poskytnúť signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky, v ktorej uvádza očakávanie, že základné úrokové sadzby ostanú počas predĺženého obdobia na prevládajúcich alebo nižších úrovniach;

Q.  keďže účinky možného kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne by pravdepodobne boli utlmené nadmernou úverovou činnosťou bankového sektora;

R.  keďže v článku 282 ZFEÚ sa stanovuje, že hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu; keďže v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý tento hlavný cieľ, ESCB musí podporovať všeobecné hospodárske politiky Únie; keďže článok 123 ZFEÚ a článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB zakazujú priamy nákup dlhových nástrojov národnými centrálnymi bankami alebo ECB vydaných EÚ alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci či subjektmi; keďže toto bolo nevyhnutnou podmienkou niektorých členských štátov pre vstup do hospodárskej a menovej únie; keďže tieto nákupy sú povolené na sekundárnych trhoch;

Menová politika

1.  víta vo svetle veľmi náročného prostredia rýchlu reakciu ECB a skutočnosť, že menová politika sa zamerala na znižovanie úrovne napätia na finančných trhoch v rámci eurozóny a na obnovovanie dôvery investorov v jednotnú menu; oceňuje pripravenosť ECB urobiť všetko, čo je nevyhnutné, na záchranu eura; berie na vedomie pozitívne celkové zníženie dlhodobých domácich výnosov – predovšetkým v najviac zadlžených krajinách eurozóny – na bezprecedentné úrovne od začiatku krízy; konštatuje, že nízke výnosy nepriniesli vytváranie pracovných miest a rast a že tento nedostatok predstavuje hrozbu pre finančnú stabilitu;

2.  konštatuje, že využívanie hlavných refinančných operácií, strednodobých a dlhodobých refinančných operácií s úplným prideľovaním s pevnými sadzbami, využívanie jednodňových refinančných operácií, núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a jednodňovej sterilizácie zostali po celý rok 2013 na veľmi vysokej úrovni, čo je príznakom pokračujúceho oslabenia mechanizmu prenosu menovej politiky a trhu eurozóny s medzibankovými úvermi, aj keď v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bolo zaznamenané výrazné zlepšenie situácie signalizované stabilizáciou marží, postupnou normalizáciou medzibankových trhov a znížením nevyváženosti systému Target 2;

3.  je povzbudený stabilizáciou úrovní nevyváženosti systému Target 2 v roku 2013; zdôrazňuje, že systém zúčtovania Target 2 plní rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní integrity finančného systému eurozóny;

4.  ostáva hlboko znepokojený skutočnosťou, že hospodárska činnosť je stále nevýrazná, pričom eurozóna zaznamenala v roku 2013 negatívny rast HDP druhý rok za sebou, rast HDP bol počas prvých troch štvrťrokov roku 2014 slabý a vysoká miera nezamestnanosti v mnohých krajinách eurozóny dosahuje úrovne, ktoré ohrozujú jej stabilitu a oslabujú ľudovú a politickú podporu európskemu projektu;

5.  zdôrazňuje svoju obavu v súvislosti s pokračujúcim poklesom miery inflácie v eurozóne od roku 2011 a inflačnými rozdielmi medzi členskými štátmi; upozorňuje na významnú medzeru, ktorú je dnes možné vidieť, medzi výslovným cieľom ECB udržať miery inflácie pod, ale blízko 2 % v strednodobom horizonte, a súčasnými mierami inflácie, ktoré sa blížia k nule alebo sú dokonca pod nulou v eurozóne v niekoľkých členských štátoch; je znepokojený tým, že deflačné tendencie by mohli viesť k oslabeniu ukotvenia stredno- a dlhodobejších inflačných očakávaní, ako uznal prezident ECB;

6.  uznáva, že prebiehajúci proces upravovania súvah vo finančnom aj v nefinančnom sektore spolu s vysokými mierami nezamestnanosti aj naďalej utlmujú hospodársku činnosť v eurozóne v roku 2013;

7.  pozorne sleduje možné riziká deflácie; pripomína, že miera inflácie v eurozóne blížiaca sa k nule brzdí účinnosť menovej politiky; chápe, že ECB považuje veľmi nízku infláciu za výsledok krátkodobých účinkov a dúfa, že strednodobý cieľ bude dosiahnutý bez fázy deflácie; poznamenáva však, že ECB upravila predpovede inflácie na roky 2015 a 2016 smerom nadol (o 0,1 % až 0,2 %);

8.  poukazuje na to, že úroveň inflácie pod stanoveným cieľom, ktorá sa očakáva v nasledujúcich rokoch, ovplyvní plány niekoľkých členských štátov na zníženie schodku verejných financií;

9.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky ďalších ústretových politík, ako je kvantitatívne uvoľňovanie, a so zreteľom na súčasné právne výzvy týkajúce sa programu priamych menových transakcií (OMT), je kľúčové, aby sa zabezpečila právna jasnosť a istota s cieľom umožniť, aby sa tieto nástroje účinne uplatňovali, berúc do úvahy stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Pedra Cruza Villalóna, ktoré poskytol 14. januára 2015 vo veci C-62/14;

10.  zdôrazňuje, že nižšie náklady členských štátov na prijaté úvery a pôžičky sprevádza zvyšovanie verejných dlhov, ktoré sa blížia k 100 % HDP alebo túto úroveň v mnohých prípadoch prekračujú, a varuje, že nová kríza by mohla viesť k prehodnocovaniu rizík finančnými trhmi;

11.  poukazuje na to, že predpovede ECB uverejnené v roku 2013 nepredpokladali súčasnú kombináciu stagnácie rastu a veľmi nízkej inflácie a dokonca deflačných príznakov; žiada preto, vzhľadom na uvedené okolnosti, aby súčasné predpovede silnejšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie v rokoch 2015 a 2016 boli prijímané s opatrnosťou;

12.  domnieva sa, že slabé súvahy majú nepriaznivý vplyv nielen na banky, ale aj na podniky a ostatné subjekty v súkromnej sfére, keďže nedostatok kapitálu a chýbajúce financie brzdia konkurencieschopnosť podnikov, ich schopnosť rásť a v neposlednom rade aj udržať a vytvárať pracovné miesta;

13.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité vytvoriť podmienky pre oživenie investícií v eurozóne, a to ako verejných, tak i súkromných, zohľadňujúc skutočnosť, že investície sa zatiaľ neobnovili, a to napriek tomu, že ECB pokračovala v zabezpečovaní priaznivých podmienok financovania; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali základnými príčinami finančnej fragmentácie, ako sú odlišné štruktúry rizík, ktoré v jednotlivých krajinách spôsobujú drahšie úvery; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné štrukturálne reformy s cieľom obnoviť prostredie priaznivé pre podnikanie, najmä vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

14.  nabáda ECB, aby vo svojej súvahe expanzívnej politiky zvážila nákup dlhopisov na projekty EIB, ktorými sa financujú niektoré z produktívnejších investícií v eurozóne, predovšetkým z projektov, ktoré Komisia po analýze nákladov a prínosov vybrala ako projekty s európskou pridanou hodnotou, najmä projekty TEN-T v oblasti energie a dopravy a projekty spojené s jednotným digitálnym trhom;

15.  berie na vedomie, že prezident Draghi vo svojom prejave na výročnom sympóziu centrálnych bánk 22. augusta 2014 v Jackson Hole vyhlásil, že potrebujeme opatrenia na obidvoch stranách hospodárstva, pričom uviedol, že: politiky v oblasti agregátneho dopytu musia byť sprevádzané národnými štrukturálnymi reformami a politikami; na strane dopytu by mohla a mala hrať hlavnú úlohu menová politika, čo v súčasnosti znamená ústretovú menovú politiku počas dlhšieho obdobia; existuje rámec na to, aby fiškálna politika hrala významnejšiu úlohu popri menovej politike, pričom treba brať do úvahy udržateľnosť verejného dlhu; na naštartovanie ďalších súkromných investícií a uľahčenie štrukturálnych reforiem je nutné vylepšiť verejné investície a zároveň je potrebné klásť dôraz na primerané opatrenia fiškálnej politiky;

16.  súhlasí s prezidentom Draghim, že existujúcu flexibilitu v rámci Paktu stability a rastu by bolo možné využiť na riešenie problému slabého hospodárskeho oživenia a na vytvorenie priestoru pre náklady na štrukturálne reformy;

17.  súhlasí s prezidentom Draghim, že existuje priestor na dosiahnutie zloženia fiškálnych politík, ktoré vo väčšej miere podporuje rast, a na zníženie daňového zaťaženia, ktoré nemá vplyv na rozpočet;

18.  súhlasí s prezidentom Draghim, že doplňujúce kroky na úrovni EÚ tiež môžu byť potrebné na zabezpečenie primeraných kumulovaných pozícií i významného programu verejných investícií;

19.  poznamenáva, že okrem zníženia základných úrokových sadzieb a zvýšenia refinančných operácií prijala ECB inovačné nástroje, ako sú cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO) a nové komunikatívne stratégie, napríklad signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky;

20.  domnieva sa, že transmisný mechanizmus nefunguje riadne a že nástroje menovej politiky, ktoré ECB používa od začiatku krízy a ktoré síce poskytujú vítanú úľavu finančným trhom v období tiesne, nemôžu byť samé osebe účinné v boji proti finančnej fragmentácii, v podpore rastu alebo v zlepšení situácie na trhu práce; povzbudzuje ECB k tomu, aby zabezpečila, že jej politiky budú lepšie zladené s reálnou ekonomikou, predovšetkým vzhľadom na malé a stredné podniky;

21.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že mechanizmus prenosu menovej politiky je vážne oslabený, prínos rozhodnutí znížiť základné úrokové sadzby ECB je obmedzený; poukazuje na to, že veľmi nízke úrokové sadzby vedú v dlhodobom časovom horizonte k narušeniam podnikateľského sektora a môžu sa prejaviť ako poškodzujúce, pokiaľ ide o súkromné úspory a dôchodkové plány;

22.  víta opatrenia, ktoré ECB oznámila v júni 2014 a ktoré sú zamerané na zlepšenie fungovania transmisného mechanizmu menovej politiky; poznamenáva, že cielené dlhodobejšie refinančné operácie po prvýkrát zavádzajú prepojenie medzi pôžičkami poskytovanými bankami nefinančnému súkromnému sektoru a rozsahom refinancovania, ktoré si banky môžu nárokovať; dúfa, že výsledky posúdenia kvality aktív posilnia používanie cielených dlhodobejších refinančných operácií európskymi bankami, čím sa podporí prevod likvidity do reálnej ekonomiky;

23.  poznamenáva, že ECB vyhlásila, že bude nakupovať cenné papiere zabezpečené aktívami (ABS) a kryté dlhopisy s cieľom posilniť vplyv cielených dlhodobejších refinančných operácii na úverové uvoľňovanie; zdôrazňuje, že takéto zásahy do trhu s ABS by mali byť dostatočne významné, aby mali účinok na diskontné sadzby pre MSP a znížili fragmentáciu, a musia byť vykonávané transparentným spôsobom, ktorý nevytvára neúmerné riziko pre súvahu ECB;

24.  zdôrazňuje svoju obavu v súvislosti so značnou fragmentáciou podmienok požičiavania pre malé a stredné podniky v krajinách eurozóny a existujúcou medzerou medzi úrokovými sadzbami pre MSP a tými, ktoré sú poskytované väčším spoločnostiam; trvá na tom, že týmto dlhotrvajúcim problémom sa v rámci nedávno ohlásených opatrení ECB na posilnenie poskytovania úverov bankami nevenuje dostatočná pozornosť a že ECB by mala preskúmať základné faktory brániace prístupu MSP k úverom; vyzýva ECB, aby vyšetrila, či táto medzera nesúvisí s koncentráciou v bankovom sektore;

25.  zdôrazňuje, že v dôsledku opatrení ohlásených v júni a septembri 2014 sa očakáva, že súvaha ECB sa vráti k veľkosti, ktorú mala na začiatku roka 2012; poznamenáva, že tento plánovaný nárast si vyžaduje veľkú obozretnosť zo strany ECB vzhľadom na úverové riziká, ktoré v konečnom dôsledku ponesie;

26.  domnieva sa, že doteraz poskytnutá celková suma implicitných dotácií by sa mala postupne obnoviť v prospech daňovníkov, keď sa vrátia normálne hospodárske podmienky;

27.  konštatuje, že ECB opakovane potvrdila svoju pripravenosť použiť v rámci svojho mandátu dodatočné nekonvenčné nástroje a zmeniť rozsah alebo obsah svojich zásahov v prípade príliš dlhého obdobia nízkej inflácie; ostáva otvorený používaniu dodatočných nekonvenčných opatrení, ale zdôrazňuje, že tieto opatrenia nebudú dostatočné bez správnej kombinácie fiškálnej politiky, investícií a štrukturálnych reforiem;

28.  zdôrazňuje, že vplyv nekonvenčných opatrení menovej politiky, ktoré sa v súčasnosti používajú, na reálnu ekonomiku by sa nemal preceňovať; zdôrazňuje, že povaha týchto opatrení je prechodná a ich cieľom je poskytnúť členským štátom čas na konsolidáciu ich fiškálnej situácie a vykonanie potrebných štrukturálnych reforiem s cieľom stimulovať hospodársky rast a zlepšenia na trhu práce;

29.  poznamenáva, že vykonávanie neštandardných menových politík počas dlhšieho obdobia by mohlo zhoršiť deformácie na kapitálovom trhu; žiada ECB, aby našla správnu rovnováhu medzi rizikom predčasného ukončenia ústretovej menovej politiky a rizikami a nákladmi vyplývajúcimi z deformácií, ktoré môžu tieto politiky priniesť; vyzýva preto ECB, aby nastavila neštandardné politiky, aby sa obmedzili tieto deformácie;

30.  pripomína, že samotná menová politika nedokáže stimulovať agregátny dopyt, ak nie je doplnená primeranými fiškálnymi a štrukturálnymi reformami a politikami na národnej úrovni;

31.  zdôrazňuje, že ako to ukazuje skúsenosť z rokov pred krízou, stabilné miery inflácie v súlade so strednodobým cieľom týkajúcim sa miery vymedzeným ECB môžu byť spojené s dynamikou neudržateľného súkromného dlhu, čím sa zdôrazňuje, že je dôležité riadiť bubliny na trhoch s aktívami a rast úveru dokonca aj vtedy, keď je zaistená cenová stabilita;

32.  pripomína, že nezávislosť ECB vo vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v zmluvách, je nevyhnutná z hľadiska cieľa zabezpečenia cenovej stability, t. j. udržať mieru inflácie blízko 2 %, ale pod touto hranicou; pripomína, že žiadne vlády a vnútroštátne orgány verejnej moci by nemali žiadať ECB, aby podnikla kroky;

33.  pripomína, že všetci členovia Generálnej rady ECB sú viazaní prijatými rozhodnutiami, ktoré zostávajú dôverné, ak sa nerozhodlo, že sa zverejnia;

34.  vyzýva ECB, aby sa o krok stiahla v rámci svojej úlohy v trojke s cieľom posilniť svoju nezávislosť od politických rozhodnutí;

35.  pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý jej hlavný cieľ, ECB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii, ako sa ďalej stanovuje v článku 282 ZFEÚ; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť menového dialógu;

36.  zdôrazňuje, že jasné oddelenie menovej a fiškálnej politiky znamená, že menový orgán by nemal poskytovať dotácie inštitúciám využívajúcim poskytovanie likvidity, pretože toto poskytovanie dotácií patrí do fiškálnej politiky;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ECB prekročila svoj mandát vyplývajúci zo zmluvy, ako to vyplýva z listov, ktoré bývalý prezident ECB poslal španielskej, talianskej a írskej vláde;

38.  víta, že ECB urobila krok vpred, keď sa rozhodla zverejňovať súhrnné zápisnice zo svojich schôdzí, a teší sa na začiatok tejto praxe v januári 2015; víta skutočnosť, že túto požiadavku, ktorú Európsky parlament predniesol vo všetkých svojich správach k výročným správam ECB, splnila Rada guvernérov ECB;

39.  je presvedčený, že centrálne banky v celom svete by mali aktívne brániť každej politike, ktorá by mohla mať negatívne účinky na ďalšie banky; poznamenáva, že niektoré centrálne banky vyzývajú ďalšie centrálne banky, aby zohľadnili potenciálne negatívne rozšírenie účinkov menových politík až dlho potom, čo jednostranne vykonali svoje vlastné politiky;

40.  je presvedčený, že nedávno zverejnené informácie zdôrazňujú dôležitosť opatrného používania núdzovej likvidity (ELA) v budúcnosti; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa týmto spôsobom bankový sektor členského štátu zadĺžil vo výške značného podielu HDP;

41.  povzbudzuje ECB, aby naďalej zlepšovala svoju rodovú politiku pri svojich menovaniach s cieľom odstrániť súčasnú medzeru; víta, že Danièle Nouy bola vymenovaná, aby viedla dohľad nad európskym bankovým sektorom, predovšetkým s ohľadom na svoje vysoké zásluhy a výrazný životopis;

42.  nazdáva sa, že väčší dôraz na rast a verejné investície (napr. investičný balík vo výške 300 miliárd EUR, ktorý navrhol predseda Komisie Jean Claude Juncker), by dopĺňal úsilie ECB o uskutočňovanie politiky, ktorá by zvyšovala zamestnanosť a rast v Európe;

Finančná stabilita

43.  víta skutočnosť, že jednotný mechanizmus dohľadu, prvý pilier bankovej únie, sa stal plne funkčným 4. novembra 2014; poznamenáva, že tento významný krok smerom k európskej finančnej integrácii bol dosiahnutý vďaka úspešnému dokončeniu prípravných prác vrátane posúdenia kvality aktív; ďakuje ECB za to, že využila svoju dôveryhodnosť na podporu európskeho bankového systému; zdôrazňuje, že funkcie dohľadu a menovej politiky ECB sa nesmú miešať;

44.  poznamenáva, že posúdenie kvality aktív a stresové testovanie, ktoré uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo v spolupráci s jednotným mechanizmom dohľadu, odhalili trvajúce nestability európskeho bankového systému; dúfa, že výsledky primerane zohľadnili všetky riziká, aby sa európske bankovníctvo vyhlo „japonskému scenáru“ a revolvingovým úverom, ktoré nie je možné splatiť;

45.  domnieva sa, že ECB má významnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa budúce rekapitalizácie bánk uskutočňovali prostredníctvom systému záchrany pomocou vnútorných zdrojov, keď je prístup na trh zložitý alebo nemožný;

46.  vyzýva ECB, aby zabezpečila, aby v jej dennej praxi boli menová politika a jej úloha dohľadu nad bankami dokonale oddelené;

47.  zdôrazňuje, že cieľom jednotného mechanizmu dohľadu je zabezpečenie dôvery v bankový sektor eurozóny, a tým zabezpečenie finančnej stability; pripomína, že demokratická zodpovednosť nového jednotného mechanizmu dohľadu voči Európskemu parlamentu je z hľadiska dôveryhodnosti nového režimu dohľadu kľúčová; zdôrazňuje preto význam medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a ECB z novembra 2013 o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti v súvislosti s jednotným mechanizmom dohľadu, ako aj jeho úplnej implementácie;

48.  podporuje myšlienku, že v záujme dôveryhodnejšej a účinnejšej záchrany pomocou vnútorných zdrojov by európske právne predpisy mali pristúpiť k oddeleniu rizikovejších investičných činností od tradičného bankovníctva;

49.  je názoru, že najnovšie stresové testovanie jasne ukazuje limity súčasného medziinštitucionálneho nastavenia, pretože sa v týchto testoch nezvažoval scenár deflácie, a to napriek tomu, že deflačné riziká vôbec nie sú nepodložené;

50.  poznamenáva, že napriek relatívne nízkej ziskovosti banky v eurozóne stabilne pokračovali v posilňovaní svojich kapitálových pozícií prostredníctvom kombinácie zvyšovania kapitálu a znižovania rizikovo vážených aktív a tiež verejnej podpory; uznáva, že v niektorých prípadoch bolo navýšenie kapitálu uskutočnené v kontexte programov finančnej pomoci od členských štátov;

51.  je znepokojený pokračujúcou závislosťou mnohých bánk v eurozóne od financovania z centrálnej banky; domnieva sa, že je zásadné vytvoriť dobre regulovanú úniu kapitálových trhov s cieľom znížiť nadmernú závislosť ekonomík eurozóny od bankového systému;

52.  poukazuje na to, že konsolidácia dobrej správy v bankách posilňuje dôveru v bankový sektor a tým prispieva k finančnej stabilite;

53.  poukazuje na skutočnosť, že činnosť v súvislosti so štátnymi cennými papiermi je stále významným zdrojom ziskov pre banky v eurozóne napriek tomu, že úvery pre nefinančný súkromný sektor naďalej stagnujú; domnieva sa, že by sa mala urýchliť technická a legislatívna práca týkajúca sa rizík spojených so štátnym dlhom; vyzýva ECB, aby napomenula tie banky, ktoré zvyšujú svoje držby vládnych dlhopisov, zatiaľ čo znižujú úvery súkromnému sektoru;

54.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa štrukturálnej reformy bankovníctva; poznamenáva, že podobné reformy sa už zaviedli v niekoľkých členských štátoch; vyzýva ECB, aby spolupracovala s ďalšími relevantnými inštitúciami ohľadne udržateľnej štrukturálnej reformy na európskej úrovni, ktorá ukončí dotácie obchodným činnostiam veľkých finančných inštitúcií a zaistí rovnaké podmienky pre finančné služby;

55.  pripomína, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, druhý pilier bankovej únie, nadobudne účinnosť do začiatku roka 2015; zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vytváraní tretieho piliera bankovej únie;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia