Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2156(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0057/2015

Predkladané texty :

A8-0057/2015

Rozpravy :

PV 30/04/2015 - 3
CRE 30/04/2015 - 3

Hlasovanie :

PV 30/04/2015 - 10.7
CRE 30/04/2015 - 10.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0183

Prijaté texty
PDF 404kWORD 154k
Štvrtok, 30. apríla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2013
P8_TA(2015)0183A8-0057/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o Výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013 (2014/2156(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti skupiny Európskej investičnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na výročnú finančnú správu skupiny Európskej investičnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2012 o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(3),

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých bolo navrhnuté najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 27. a 28. júna 2013, v ktorých sa žiada vytvorenie nového investičného plánu na podporu MSP a zvýšenie financovania hospodárstva,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, v ktorých je stanovený cieľ mobilizovať politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti, pracovných miest a rastu,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o inovatívnych finančných nástrojoch: Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov (COM(2011)0662) a Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0660),

–  so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä pokiaľ ide o otázku vzťahov medzi EIB a EBOR,

–  so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia(6),

–  so zreteľom na nové memorandum o porozumení medzi EIB a EBOR podpísané 29. novembra 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011(7) o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0057/2015),

A.  keďže všetky disponibilné zdroje členských štátov a EÚ vrátane zdrojov EIB je potrebné účinne a bezodkladne vynaložiť na podporu a zvýšenie verejných a súkromných investícií, posilnenie konkurencieschopnosti, obnovenie udržateľného a inkluzívneho rastu, podporu vytvárania kvalitných pracovných miest a infraštruktúry v súlade so stratégiou Európa 2020, pričom je potrebné zohľadniť, že EIB je nástrojom, ktorý má za cieľ podporovať sociálnu súdržnosť a môže poskytovať cennú pomoc členským štátom, ktoré majú ťažkosti v dôsledku kritickej sociálnej a hospodárskej situácie, s ktorou sme konfrontovaní;

B.  keďže hospodárska a finančná kríza spolu s politikami úsporných opatrení vážne oslabila hospodársky rast v mnohých členských štátoch, v dôsledku čoho sa rýchlo zhoršovali sociálne podmienky, pokračuje prehlbovanie nerovností a nerovnováhy medzi európskymi regiónmi a nebol dosiahnutý cieľ sociálnej súdržnosti a skutočného zblíženia, čo destabilizuje európsku integráciu a demokraciu;

C.  keďže EIB nie je komerčnou bankou a mala by aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu katalyzátora pri financovaní zdravých verejných a súkromných dlhodobých investícií a zároveň by mala trvalo uplatňovať najlepšie postupy obozretného bankovníctva, aby si zachovala svoju veľmi silnú kapitálovú pozíciu, ktorá má následne pozitívny vplyv na úverové podmienky;

D.  keďže je potrebné vyvinúť osobitné úsilie s cieľom rozšíriť spoločnú intervenciu (kombináciou EIF alebo iných záručných nástrojov) aj na financovanie malých a stredných podnikov a hmotných a nehmotných udržateľných infraštruktúr, pretože jedným z dôvodov poklesu investícií a úverov je strata konkurencieschopnosti ekonomík členských štátov;

E.  keďže EIB by mala ďalej plniť svoju úlohu vo financovaní projektov, ktoré sú súčasťou vonkajších opatrení EÚ, a zároveň rešpektovať prísne sociálne a environmentálne normy;

F.  keďže by sa o investíciách EIB malo rozhodovať nezávisle a na základe ich uskutočniteľnosti, pridanej hodnoty a vplyvu na hospodárske oživenie;

G.  keďže EIB by v súvislosti s lepšou makroekonomickou koordináciou s členskými štátmi mala smerovať k modelu rozvojovej banky;

H.  keďže EIB by mala byť nielen finančnou inštitúciou, ale aj bankou znalostí a osvedčených postupov;

I.  keďže sa pomerne malý a veľmi koncentrovaný sekuritizačný trh Európskej únie, ktorý zaisťuje obmedzenú sekuritizáciu úverov malých a stredných podnikov, v dôsledku krízy ešte zmenšil;

Investície

1.  berie na vedomie výročnú správu EIB za rok 2013 a nárast finančných aktivít skupiny o 37 % na 75,1 miliardy EUR a zvýšenie kapitálu EIB, ku ktorému došlo v roku 2013; je znepokojený súčasným stavom hospodárskej stagnácie v EÚ a najmä významným poklesom v oblasti verejných a súkromných investícií – o približne 18 % pod úrovňou z roku 2007 – a znížením objemu pôžičiek malým a stredným podnikom v rokoch 2008 – 2013 o ohromujúcich 35 %; zdôrazňuje, že takéto zníženie predstavuje obrovskú prekážku pre udržateľnú obnovu aj pre skutočný posun k splneniu cieľov stratégie Európa 2020;

2.  z tohto hľadiska poukazuje na to, že podľa národných odhadov takmer polovica členských štátov do roku 2020 nesplní národné ciele v oblastiach vzdelávacích programov a zníženia emisií skleníkových plynov a že trendy v oblastiach zamestnanosti a znižovania chudoby sú ešte horšie ;

3.  domnieva sa preto, že posilnenie nástrojov financovania EIB nenahrádza vnútroštátnu hospodársku politiku a štrukturálne reformy zamerané na udržateľný rast a tvorbu pracovných miest;

4.  berie na vedomie oznámenie Komisie o investičnom pláne pre Európu (COM(2014)0903), ktorý sa týka existujúcich fondov a ktorého cieľom je zabezpečenie pákového efektu súkromného kapitálu v pomere 1:15; berie na vedomie zámer oživiť hospodárstvo EÚ mobilizáciou 315 miliárd EUR počas nasledujúcich troch rokov prostredníctvom nového Európskeho fondu pre strategické investície; upozorňuje na skutočnosť, že vykonávanie tohto plánu si bude v prípade EIB vyžadovať ďalšie ľudské zdroje, aby banka túto úlohu splnila;

5.  v tejto súvislosti berie na vedomie zriadenie pracovnej skupiny pod vedením Komisie a Európskej investičnej banky a berie na vedomie návrhy právnych aktov na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré majú byť prijaté riadnym legislatívnym postupom; zdôrazňuje, že v príslušných legislatívnych návrhoch je potrebné stanoviť veľmi kvalitný postup riadenia a výberu, ako aj demokraticky zodpovedný rámec pre monitorovanie a hodnotenie, na ktorom bude fond založený a ktorý by mal čo najtransparentnejšie stanoviť kritériá, ktoré bude používať na rozhodovanie o vhodnosti projektov pre tento program;

6.  očakáva, že Komisia pripraví investičný plán, ktorý bude podporovať a uľahčí financovanie v členských štátoch a regiónoch; pripomína, že je veľmi dôležité, aby EIB spolupracovala s európskymi fondmi najmä v týchto členských štátoch a regiónoch, aby bolo možné realizovať produktívne verejné investície a dôležité projekty infraštruktúry;

7.  je presvedčený, že by prioritu mali dostať projekty s európskou pridanou hodnotou a kladným výsledkom analýzy nákladov a prínosov; zdôrazňuje, že je potrebné realizovať projekty, ktoré by mohli mať maximálny vplyv z hľadiska vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na projekty s vyšším rizikom, ktoré ťažko spĺňajú podmienky pre financovanie bankami; varuje, že pracovná skupina by mohla čeliť politickému tlaku, aby podporovala projekty, ktoré uprednostňujú jednotlivé záujmové skupiny, čo by viedlo k chybnému prideľovaniu finančných prostriedkov nerentabilnými investíciám, ktoré nie sú vo verejnom záujme;

8.  zdôrazňuje, že záruky, ktoré predpokladá Komisia pri fonde EFSI, nie sú novými finančnými prostriedkami, ale prerozdelenými zdrojmi; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité stanoviť náklady obetovanej príležitosti takého prerozdelenia zdrojov, a teda konkrétne stanoviť, do akej miery má byť celková návratnosť predpokladaných dodatočných investícií, ktoré majú byť spolufinancované z fondu EFSI, vyššia než prípadná návratnosť, ktorá by sa dosiahla na základe pôvodného rozdelenia zdrojov;

9.  upozorňuje, že proces výberu projektov by mal zamedziť vytesňovaniu a preskupovaniu a mal by byť teda zameraný na projekty s európskou pridanou hodnotou a vysokým inovačným potenciálom, ktoré spĺňajú kritérium komplementarity; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť potenciál zvolených projektov pre tvorbu pracovných miest v tých krajinách EÚ, ktoré sú postihnuté masovou nezamestnanosťou;

10.  v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v pripravovanom legislatívnom návrhu dôkladne posúdila tie časti rozpočtového rámca EÚ, ktoré majú poskytnúť záruky pre fond EFSI, s cieľom minimalizovať náklady obetovanej príležitosti spojené s prerozdelením týchto zdrojov; vyzýva tiež Radu, Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby riadne posúdili účinky prerozdeľovania, ktoré nesie so sebou investičný plán, konkrétne prípadný nárast ziskov investorov na úkor zákazníkov, ktorí musia platiť za využívanie novej infraštruktúry, aby sa zabezpečila primeraná návratnosť investícií; vyzýva EIB a Komisiu, aby ďalej preskúmali investičnú medzeru v EÚ, pokiaľ ide o jej zloženie, najmä o to, či chýbajú súkromné alebo verejné investície, a aby spresnili, na ktoré investície, súkromné alebo verejné, sa má podpora vzťahovať, ako aj rozsah predpokladaných produktívnych účinkov investícií;

11.  poznamenáva, že Európska centrálna banka vyjadrila svoju pripravenosť nakúpiť na sekundárnom trhu dlhopisy vydané EFSI, ak by samotný fond mal takéto dlhopisy vydať alebo ak by ich mala vydať EIB v jeho mene;

12.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť novú rovnováhu medzi lepším hodnotením a čo najlepšími investíciami a nasmerovať ekonomiku na cestu udržateľného rastu a ozdravenia prinášajúceho zvýšenie počtu pracovných miest;

13.  pripomína význam stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že budúci „balík“ investícií by mal lepšie zohľadňovať všeobecné ciele politiky súdržnosti, udržateľnosti a energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby na tento účel sprísnili svoje ukazovatele týkajúce sa kvalitných investícií;

14.  zdôrazňuje, že od EIB sa žiada, aby zohrávala významnú úlohu pri financovaní investičného plánu pre Európu a vyčlenila na zriadenie nového Európskeho fondu pre strategické investície 5 miliárd EUR; vyzýva preto Radu, Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby riadne posúdili súlad nových úloh EIB v takomto pláne a zdrojov EIB;

15.  v tejto súvislosti sa domnieva, že vhodná účasť EIB na investičnom pláne si v najbližších piatich rokoch vyžiada podstatné zvýšenie stropov pre získavanie aj poskytovanie úverov, aby mohla výrazne zvýšiť hodnotu svojej súvahy; domnieva sa, že neprimeraný pákový efekt ohrozí ciele investičného plánu;

16.  domnieva sa, že podpora inštitucionálneho rámca pre fungovanie jednotného kapitálového trhu pozitívne prispeje k rýchlejšej realizácii investičného plánu;

17.  poukazuje však na to, že súčasný operačný plán EIB predpokladá v rokoch 2014 a 2015 zníženie poskytovania úverov na 67 miliárd EUR, pričom sa predpokladá, že stredom cieľového rozpätia pre tok 2016 bude hodnota 58,5 miliardy EUR;

18.  zdôrazňuje, že dodatočná úverová kapacita, ktorá je výsledkom nedávneho zvýšenia kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, nebola dostatočne využitá; naliehavo vyzýva zúčastnené strany, aby maximálne podporovali opatrenia na rozšírenie úverov EIB;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala mnohostrannú spoluprácu EIB a národných bánk poskytujúcich podporu s cieľom posilniť súčinnosť, zdieľať riziko a náklady a zabezpečiť primerané úvery pre projekty EÚ, ktoré majú pozitívny vplyv na produktivitu, vytváranie pracovných miest, ochranu životného prostredia a kvalitu života;

20.  vyzýva Komisiu a EIB, aby v rámci svojej pôsobnosti podporovali začlenenie investícií s jasným sociálnym prínosom vrátane vyššej miery zamestnanosti, aby prostredníctvom úverov podporili aktivity, ktorých cieľom je znížiť nezamestnanosť, a zamerali sa predovšetkým na vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí a podporili produktívne investície a potrebné projekty v oblasti infraštruktúry, a to najmä v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti a podpriemerným HDP;

21.  opätovne vyjadruje opatrnú podporu rozvoju partnerstva verejného a súkromného sektora, ktoré ak bude dobre koncipované, môže zohrávať významnú úlohu v oblasti dlhodobých investícií, digitálneho hospodárstva, výskumu a inovácií, ľudského kapitálu a európskych dopravných, energetických alebo telekomunikačných sietí; ľutuje, že sa zlé partnerstvá verejného a súkromného sektora zmenili v nákladný systém financovania súkromného sektora z verejných zdrojov, čo vedie k verejnému dlhu; okrem toho poukazuje na to, že takéto operácie sú navyše často spojené s problémom netransparentnosti a asymetrických informácií v doložkách o plnení medzi verejnými a súkromnými subjektmi, spravidla v prospech súkromného sektora;

22.  navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti sektorovej analýzy, ako aj svoju prácu v oblasti makroekonomickej analýzy;

Nástroje s rozdelením rizika a projektové dlhopisy

23.  poukazuje na to, že s nástrojmi s rozdelením rizika, ktoré sú v konečnom dôsledku poskytnutím verejných dotácií, by sa malo počítať iba v prípadoch, v ktorých zlyhania trhu vedú k vytváraniu vonkajších nákladov, alebo pri vykonávaní misií vo všeobecnom záujme, ako je poskytovanie verejných statkov a služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, pričom je potrebné mať na pamäti, že takýto nástroj je vždy spätý s rizikom socializácie strát a privatizácie ziskov; upozorňuje, že v prípade zlyhania bude musieť uhradiť straty verejný sektor;

24.  poukazuje na to, že každé využitie verejných zdrojov v nástrojoch s rozdelením rizika a konkrétnejšie v tranžiach prvej straty investičných nástrojov by malo byť výslovne previazané so znížením merateľných vonkajších negatívnych nákladov, vytváraním merateľných pozitívnych vonkajších nákladov alebo vykonávaním záväzkov v oblasti verejných služieb a služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme; poukazuje na to, že článok 14 ZFEÚ predstavuje právny základ pre vytvorenie takéhoto prepojenia prostredníctvom riadneho legislatívneho návrhu;

Malé a stredné podniky

25.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú oporou európskej ekonomiky a ako také by mali byť hlavným cieľom investícií; je znepokojený skutočnosťou, že prístup k financovaniu je aj naďalej jedným z najnaliehavejších problémov, s ktorými sa malé a stredné podniky v Európe stretávajú; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinnejšie prideľovanie finančných prostriedkov pre malé a stredné podniky a široké spektrum súkromných investorov, ktorí budú zabezpečovať finančné prostriedky;

26.  naliehavo vyzýva EIB, aby náležite analyzovala pokles vo financovaní malých a stredných podnikov a predložila ucelený plán s cieľom zabezpečiť, aby boli malé a stredné podniky v celej Európe motivované predkladať žiadostí o financovanie pod záštitou EIB, kdekoľvek to bude možné; vyzýva Komisiu a EIB, aby posúdili vplyvy hospodárskej krízy na bankový systém a konečných prijímateľov finančných prostriedkov EIB, najmä pokiaľ ide o MSP, sektor sociálneho hospodárstva a štátne podniky; žiada EIB, aby zhodnotila výsledky vplyvu svojej pomoci malým a stredným podnikom v Európe v rokoch 2010 – 2014 na reálnu ekonomiku a predložila k tomu podrobnú správu;

27.  upozorňuje na vysoký podiel mikropodnikov v európskej ekonomike a víta kroky, ktoré EIB podnikla na mikrofinancovanie v Európe; vzhľadom na význam mikropodnikov pre vytváranie pracovných miest vyzýva na ďalšie investície v tejto oblasti;

28.  zdôrazňuje najmä skutočné prínosy využitia mechanizmu s rozdelením rizika pri podpore financovania malých a stredných podnikov a inovácií v Európe;

29.  berie na vedomie rastúcu podporu pre malé a stredné podniky v Európskej únii, ktorá dosiahla výšku 21,9 miliardy EUR, ktorou sa poskytuje prístup k financovaniu viac než 230 000 malým a stredným podnikom;

30.  vyzýva EIB na ďalšie zvýšenie svojich úverových kapacít pre malé a stredné podniky a inovatívne začínajúce podniky; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť aj ďalšie nástroje EIB, napr. európsky nástroj mikrofinancovania Progress;

31.  víta vykonávanie a rozvíjanie nových činností v oblasti financovania obchodu v krajinách zasiahnutých hospodárskou krízou, najmä prostredníctvom nástroja financovania obchodu pre MSP alebo finančných riešení vypracovaných na mieru, ako je Európsky nástroj mikrofinancovania Progress zameraný na finančné začleňovanie; nabáda EIB, aby rozšírila výhody týchto nových nástrojov na nových príjemcov na európskej úrovni;

32.  trvá na tom, aby hodnotenie, ktoré Komisia uskutočnila v decembri 2014, bralo do úvahy negatívne i pozitívne vplyvy niektorých projektov v pilotnej fáze iniciatívy projektových dlhopisov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB poskytla podporu niektorým projektom infraštruktúry, ktoré sa ukázali ako neuskutočniteľné a neudržateľné; domnieva sa, že EIB by mala investovať do projektov, ktoré prinášajú reálne ekonomické prínosy, ktoré budú šetrné voči klíme a budú riešiť potreby a záujmy obyvateľstva, ktorému by mali slúžiť;

33.  s poľutovaním poukazuje na úlohu, ktorú zohrávali EIB a Komisia v projekte Castor, ktorý je financovaný prostredníctvom rámca iniciatívy projektových dlhopisov, a ktorá sa spája s hodnotením rizika, ktoré nezohľadňovalo riziko zvýšenej seizmickej aktivity spojenej s injektážou plynu, a to aj napriek tomu, že existujú štúdie, ktoré jasne varujú pred možnými rizikami(8); naliehavo vyzýva Komisiu a EIB, aby vykonali opatrenia, ktoré umožnia občanom Španielska vyhnúť sa povinnosti uhradiť 1 300 miliónov EUR, a to prostredníctvom zvýšenia verejného dlhu alebo zvýšenia ceny energií, za katastrofálne posúdený projekt; žiada Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami európskeho ombudsmana a preskúmala, či by rozhodnutie španielskej vlády vo veci projektu Castor mohlo byť považované za zakázanú štátnu pomoc;

34.  ľutuje, že EIB financovala diaľničný obchvat Passante di Mestre po tom, čo talianske orgány verejne oznámili zatknutie výkonného riaditeľa hlavného subdodávateľa pre daňové podvody; so zreteľom na prebiehajúce vyšetrovanie korupčného škandálu spojeného s výstavbou a správou obchvatu Passante di Mestre vyzýva EIB, aby tento projekt nefinancovala prostredníctvom iniciatívy projektových dlhopisov ani akéhokoľvek iného finančného nástroja a aby zabezpečila, že v prípade rozhodovania o možnom využití projektových dlhopisov bude uplatnená jej politika nulovej tolerancie podvodov;

35.  vyzýva EIB, aby posilnila svoju kapacitu, pokiaľ ide o podstupovanie rizika, tým, že bude podporovať úvery pre hospodárske odvetvia, ktoré majú potenciál vytvárať rast a pracovné miesta, ale majú ťažkosti pri získavaní finančných prostriedkov bez náležitých záruk;

36.  požaduje preto komplexné hodnotenie pilotných projektov na základe inkluzívneho a otvoreného procesu konzultácií so zapojením verejných, vnútroštátnych a miestnych orgánov; zdôrazňuje tiež, že je potrebné hodnotiť financované projekty z hľadiska pridanej hodnoty, životného prostredia, produktivity a pracovných miest; zdôrazňuje, že iniciatíva projektových dlhopisov je stále v pilotnej fáze; vyzýva tiež Komisiu, aby prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu predložila legislatívny návrh, ktorý stanoví lepší rámec pre budúcu stratégiu projektových dlhopisov vrátane rozšírenia rámca pre ukazovatele výkonnosti kvalitných investícií EIB, aby bolo možné určiť a merať vplyv financovaných projektov na externé náklady aj ich prínos v sociálnej a environmentálnej oblasti čo najširšie;

37.  je znepokojený možným zovšeobecnením iniciatívy projektových dlhopisov, čo by sa mohlo stať prostriedkom na znižovanie nákladov na súkromné investície buď vplyvom nižších úrokových sadzieb, alebo socializáciou strát, namiesto toho, aby bol využívaný obmedzenejší rámec pre poskytovanie pomoci pre investície verejného záujmu v prípadoch, keď možno preukázať, že súkromné investície zabezpečia nepostrádateľné odborné znalosti alebo know-how, ktoré verejný sektor nemá k dispozícii;

Energia a klíma

38.  naliehavo žiada EIB, aby zaručila riadnu implementáciu nových úverových kritérií v oblasti energetiky a pravidelne verejne informovala o ich zavádzaní;

39.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti investícií s cieľom výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu a pracovala na politikách, ktoré by Únii pomohli dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy; víta, že EIB vykoná a bude žiadať zverejnenie posúdenia z hľadiska klímy a preskúmanie všetkých činností v roku 2015, čo môže viesť k obnoveniu politiky ochrany klímy; dúfa, že energetickú politiku EIB konkrétne podporí jej štandard týkajúci sa emisií, ktorá sa má uplatňovať na všetky projekty v oblasti výroby energie z fosílnych palív, aby sa vylúčili investície do projektov s plánovanými emisiami uhlíka presahujúcimi určitú prahovú hodnotu; vyzýva EIB, aby preskúmala štandard týkajúci sa emisií a uplatňovala prísnejšie záväzky;

40.  víta všetky kroky EIB smerujúce k prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na odstránenie regionálnych rozdielov v oblasti úverov na obnoviteľné zdroje energie, najmä na účely podpory projektov v členských štátoch, ktoré sú závislé od neobnoviteľných zdrojov energie, pričom by sa mali zohľadniť rozdiely hospodárstiev v jednotlivých členských štátoch, a žiada, aby sa v budúcnosti venovala väčšia pozornosť menším projektom v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a miestne komunity; domnieva sa, že tieto zdroje energie by znížili vysokú mieru vonkajšej energetickej závislosti Európy, zlepšili bezpečnosť dodávok a podporili vytváranie zeleného rastu a zelených pracovných miest; zdôrazňuje význam financovania energetickej účinnosti, energetických sietí a súvisiaceho výskumu a vývoja;

41.  vyzýva EIB, aby zvýšila objem pôžičiek pre projekty na zvyšovanie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch, najmä v súvislosti s optimalizáciou postupov, MSP, budovami a mestským prostredím; vyzýva EIB, aby sa v súlade s politikou súdržnosti dôraznejšie zamerala na znevýhodnené oblasti;

42.  naliehavo vyzýva EIB, aby predložila vyhodnotenie možnosti postupného ukončovania úverovania projektov, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie;

Infraštruktúra

43.  zdôrazňuje, že investície do udržateľných projektov infraštruktúry majú veľký význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu rastu a vytváranie pracovných miest v Európe; vzhľadom na to žiada, aby bolo financovanie EIB použité v prospech oblastí, ktoré sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou; upozorňuje, že financovanie EIB by sa malo zamerať predovšetkým na krajiny, ktoré zaostávajú z hľadiska kvality a rozvoja infraštruktúry;

44.  nabáda aby sa investičné činnosti EIB týkajúce sa mestského prostredia vo vyššej miere zamerali na sociálnu udržateľnosť; uznáva určité zlepšenie v oblasti financovania EIB určeného na sociálne bývanie, ale zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať výskum a činnosť v oblasti sociálnej udržateľnosti v súvislosti s udržateľnou obnovou miest;

Výskum a inovácie

45.  víta začatie prvých operácií iniciatívy pre financovanie rastu a zdôrazňuje, že je potrebné v zodpovedajúcej miere financovať projekty z oblasti výskumu, inovácií a inovatívnych začínajúcich podnikov;

Zamestnanosť a sociálne veci

46.  berie na vedomie začatie iniciatívy Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí a naliehavo vyzýva EIB, aby urýchlila jej vykonávanie a zvážila možnosti jej rozšírenia;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť

47.  vyzýva EIB, aby pozornejšie monitorovala vykonávanie projektov v spolupráci s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť pridelených zdrojov a riadne hospodárenie s nimi;

48.  upozorňuje, že geografické rozčlenenie finančných prostriedkov poskytovaných EIB poukazuje na značné rozdiely v úveroch pre rôzne členské štáty; vyzýva preto EIB, aby zhodnotila príčiny týchto rozdielov a zabezpečila, aby finančné inštitúcie vo všetkých členských štátoch boli v plnej miere schopné riadiť a vykonávať programy EIB; ďalej vyzýva, aby sa vo všetkých členských štátoch uskutočnili špeciálne informačné kampane, ktoré zvýšia povedomie o konkrétnych programoch EIB; takisto požaduje, aby EIB a vnútroštátne orgány dôslednejšie spolupracovali a odstránili úzke miesta, ktoré bránia podpisu a realizácii projektov EIB;

49.  opätovne pripomína, že Rada a Európsky parlament sa zhodli v tom, že nastal čas posúdiť racionalizáciu systému európskych verejných finančných inštitúcií(9);

50.  naliehavo žiada EIB, aby zlepšila nezávislosť a účinnosť svojej kancelárie pre mechanizmus na predkladanie sťažností; vyzýva predstavenstvo EIB, aby zohľadňovalo odporúčania tejto kancelárie; vyzýva EIB, aby sa riadila názormi európskeho ombudsmana a viac s ním spolupracovala s cieľom vyhnúť sa takým situáciám, ako bolo vyšetrovanie sťažnosti 178/2014/AN týkajúcej sa Európskej investičnej banky(10);

51.  domnieva sa, že stále existuje značný manévrovací priestor pre zvýšenie transparentnosti a zlepšenie posudzovania hospodárskych a sociálnych vplyvov pôžičiek a účinnosti realizácie systémov povinnej starostlivosti; opakuje svoju požiadavku, aby banka poskytla podrobné údaje o svojom prístupe k zrýchleniu opatrení na riešenie týchto otázok, a žiada, aby EIB spoločne s Komisiou vypracovali prísny zoznam kritérií výberu týchto finančných sprostredkovateľov a sprístupnili ho verejnosti;

52.  vyjadruje poľutovanie nad výsledkom revízie politiky transparentnosti EIB; nová politika transparentnosti je menej dôrazná než pôvodná politika a nedarí sa jej v plnej miere skoncovať s minulosťou kultúry zachovávania tajomstva v EIB a dôrazne žiada EIB, aby fungovala na základe „prezumpcie zverejňovania“ a nie „prezumpcie dôvernosti“; upozorňuje na skutočnosť, že EIB má povinnosť zabezpečiť, aby jej politika transparentnosti bola v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že index transparentnosti pomoci za rok 2013(11) poukazuje na nízku transparentnosť a zodpovednosť EIB;

53.  vyzýva EIB, aby nespolupracovala s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne výsledky, pokiaľ ide o transparentnosť, daňové úniky či agresívne praktiky daňového plánovania, alebo ktorí využívajú iné nekalé praktiky, ako sú napr. daňové rozhodnutia alebo nesprávne oceňovanie prevodov, podvody, korupcia, negatívne environmentálne a sociálne vplyvy, alebo nemajú významnejšiu miestnu zodpovednosť, a aby aktualizovala svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu; zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej transparentnosti, pokiaľ ide o globálne úvery, s cieľom umožniť podrobné skúmanie vplyvu tohto typu nepriameho úverovania; nabáda EIB, aby priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podmienila zverejňovaním daňových informácií podľa jednotlivých krajín, a to v súlade s ustanoveniami smernice CRD IV o úverových inštitúciách, a zverejňovaním informácií o skutočnom vlastníctve; vyzýva preto EIB, aby vypracovala novú politiku zodpovedného zdaňovania a začala preskúmaním svojej politiky voči nespolupracujúcim jurisdikciám v roku 2015;

54.  naliehavo žiada EIB, aby nespolupracovala so subjektmi, ktoré fungujú v právnych systémoch umožňujúcich utajovanie informácií, ktoré sa predovšetkým vyznačujú žiadnymi alebo nominálnymi daňami a chýbajúcou účinnou výmenou informácií so zahraničnými daňovými orgánmi, nedostatočnou transparentnosťou legislatívnych, zákonných alebo administratívnych ustanovení, alebo so subjektmi, na ktoré poukáže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Finančná akčná skupina(12);

55.  naliehavo vyzýva EIB, aby sa v otázke transparentnosti a zodpovednosti v oblasti daní ujala vedúcej úlohy a šla príkladom; vyzýva EIB, aby predovšetkým zhromažďovala presné údaje o platbách daní plynúcich z investícií a úverov, ktoré poskytuje, predovšetkým o zdaňovaní ziskov podnikov, a to najmä v rozvojových krajinách, a aby tieto údaje každoročne analyzovala a zverejňovala;

56.  víta vytvorenie verejného registra dokumentov v súlade s nariadením (ES) č. 1367/2006 v roku 2014;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s nedávnym prípadom (Mopani/Glencore) EIB odmieta zverejniť závery svojho vnútorného vyšetrovania; s patričnou pozornosťou berie na vedomie odporúčania európskeho ombudsmana uvedené v sťažnosti 349/2014/OV(13), aby EIB prehodnotila svoje odmietnutie umožniť prístup k vyšetrovacej správe týkajúcej sa údajných daňových únikov vo veci Glencore v súvislosti s financovaním medenej bane Mopani v Zambii; žiada EIB, aby sa riadila odporúčaniami ombudsmana;

58.  ľutuje, že zloženie riadiaceho výboru, Rady guvernérov a správnej rady EIB, najmä z rodového hľadiska, nie je dostatočne rôznorodé; vyzýva EIB, aby naplnila ducha smernice o kapitálových požiadavkách, ktorá vo svojom článku 88 ods. 2 stanovuje, že banky „stanovia cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne a vypracujú politiku na zvýšenie zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia s cieľom splniť tento cieľ“. Daný cieľ, politika a opatrenia na jej vykonanie sa zverejnia“;

59.  pripomína, že bolo dohodnuté, že guvernér EBOR za Úniu zabezpečí, aby bola Európskemu parlamentu každoročne predkladaná správa o využívaní kapitálu, o opatreniach, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť spôsobu, akým EBOR prispieva k plneniu cieľov Únie, o rizikách a o spolupráci EIB a EBOR mimo Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že guvernér a Komisia nekonajú aktívne, pokiaľ ide o napĺňanie tohto právneho ustanovenia(14);

60.  víta skutočnosť, že EIB podpísala Iniciatívu za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci a v súlade s týmto rámcom začala zverejňovať informácie o svojich úveroch, ktoré poskytuje mimo Európskej únie;

Vonkajšie záležitosti

61.  pripomína, že vonkajšia politika EIB a najmä regionálne technické operačné usmernenia by mali byť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ podľa článku 21 ZEÚ; vyzýva na plné dodržiavanie právnych predpisov zo strany prijímajúcich krajín;

62.  víta vytvorenie rámca na hodnotenie výsledkov (REM) pre aktivity mimo EÚ a správy o jeho vykonávaní;

63.  vyzýva EIB, aby v rámci existujúceho mandátu posúdila možnosť zvýšenia vonkajšieho financovania v prospech východného susedstva a susedstva krajín južného Stredozemia;

64.  víta skutočnosť, že nový mandát na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020 vyžaduje, aby EIB zverejňovala správy o dokončení projektov; očakáva, že EIB túto požiadavku začne plniť už v roku 2015;

65.  pripomína svoju žiadosť, aby Európsky dvor audítorov (EDA) vypracoval osobitnú správu o vykonávaní vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ a aby porovnal ich pridanú hodnotu voči vlastným zdrojom, ktoré používa EIB, a to skôr ako bude hodnotiť mandát EIB na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia; žiada ďalej Európsky dvor audítorov, aby v rámci svojej analýzy rozlišoval medzi zárukami poskytnutými z rozpočtu EÚ, investičným nástrojom, za ktorý ručí Európsky rozvojový fond (ERF), rôznymi formami kombinovaného financovania, ktoré sa používajú v trustovom fonde EÚ – Afrika pre infraštruktúru, karibskom investičnom fonde a investičnom nástroji pre Tichomorie, a použitím spätných tokov prostriedkov na tieto investície; žiada tiež Európsky dvor audítorov, aby do svojej analýzy zahrnul aj finančné prostriedky plynúce z rozpočtu EÚ, ktoré riadi EIB, a to v súvislosti s investičnými prostriedkami financovanými z Európskeho rozvojového fondu a prostredníctvom rôznych foriem kombinovania pomocou nástrojov EÚ pre kombinovanie zdrojov, ako aj využívanie spätných tokov týchto investícií;

Ďalšie odporúčania

66.  vyzýva EIB a Európsky parlament, aby vytvorili platformu pre dialóg medzi EIB a príslušnými výbormi Európskeho parlamentu; žiada preto, aby zástupcovia EIB raz za štvrťrok navštívili Európsky parlament a informovali a diskutovali o pokroku a činnostiach EIB; navrhuje, aby sa zaviedol pravidelný štruktúrovaný dialóg medzi predsedom EIB a Európskym parlamentom, podľa vzoru štvrťročného menového dialógu medzi ECB a Európskym parlamentom, s cieľom zabezpečiť silnejší parlamentný dohľad nad činnosťami EIB a umožniť posilnenú spoluprácu a koordináciu medzi oboma inštitúciami;

67.  poznamenáva, že pretrvávajú sťažnosti predovšetkým zo strany malých podnikov týkajúce sa nedostatočného prístupu k financovaniu z prostriedkov EIB na externé úvery, ako aj k financovaniu za podpory EIF; žiada preto, aby bol vypracovaný ročný prieskum toho, koľko MSP, a najmä mikropodnikov tieto možnosti využilo a aké opatrenia EIB prijala v súvislosti so stratégiami sprostredkovateľov, ktoré EIB využíva na zlepšenie účinného prístupu MSP k financovaniu;

68.  žiada dôkladné posúdenie rizík a systémov kontroly, ktoré sú spojené s kombinovaným financovaním zo strany Európskej komisie, ako aj správu o týchto rizikách a systémoch, ktorá by mala zohľadniť vplyv kombinovania činností nielen z hľadiska dohľadu, ale aj možností riadenia;

69.  víta vysokú kvalitu aktív EIB, pretože miera znehodnotených úverov je takmer na úrovni 0 % (0,2 %) celkového úverového portfólia; domnieva sa, že je veľmi dôležité zaručiť, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších podmienok financovania, čo následne povedie k pozitívnemu vplyvu na priebeh projektov aj na zúčastnené strany a obchodný model EIB;

70.  poznamenáva, že v roku 2015 sa má obnoviť trojstranná dohoda uvedená v článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov, ktorú vykonáva Dvor audítorov; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti aktualizovala pôsobnosť Európskeho dvora audítorov tým, že do nej zahrnie všetky nové nástroje EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky EÚ alebo Európskeho rozvojového fondu;

71.  víta skutočnosť, že správna rada EIB v roku 2013 schválila aktualizovanú politiku boja proti podvodom a zároveň potvrdila prístup banky založený na nulovej tolerancii;

72.  žiada výraznejšiu účinnosť, menšiu reguláciu a väčšiu flexibilitu pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EIB;

73.  vyzýva EIB, aby sa zapojila do štruktúrovaného procesu komunikácie s parlamentmi, vládami a sociálnymi partnermi s cieľom pravidelne vyhľadávať tie iniciatívy zamerané na tvorbu pracovných miest, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu udržateľného rastu konkurencieschopnosti Európy;

74.  víta podporu, ktorá sa MSP poskytuje v oblastiach, v ktorých miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje 25 %;

75.  víta zameranie na spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (podniky s 250 až 3 000 zamestnancami) prostredníctvom iniciatívy pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a iniciatívy na financovanie rastu, ktoré stimulujú úvery, najmä pre inovačné spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

76.  víta novú iniciatívu EIB s názvom Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí, ktorá sa zameriava na financovanie zariadení pre odbornú prípravu a študentskú/učňovskú mobilitu, s cieľom ponúknuť mladým ľuďom trvalé možnosti zamestnania, a vyzýva na ešte výraznejšie zameranie na odborné vzdelávanie a zvýšenie investícií do tohto programu pôžičiek v budúcich rokoch; domnieva sa však, že týmto programom by sa nemali odkláňať financie zo súčasného grantového systému, najmä z programu Erasmus +; zdôrazňuje, že mobilitu treba považovať za príležitosť a že musí zostať dobrovoľnou a nestať sa nástrojom prispievajúcim k vyľudňovaniu a marginalizácii oblastí zasiahnutých nezamestnanosťou; žiada, aby sa venovala pozornosť tým projektom, ktoré umožnia tvorbu kvalitných pracovných miest, s osobitným zameraním na projekty týkajúce sa tvorby pracovných miest pre mladých ľudí, a projektom, ktorými sa zvýši podiel žien na trhu práce, zníži dlhodobá nezamestnanosť a zvýšia možnosti znevýhodnených skupín zabezpečiť si prácu;

77.  víta rozsiahle skúsenosti EIB s financovaním vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom operácií študentských pôžičiek, ktoré uskutočnila v Európe, najmä vzhľadom na to, že skupina EIB zaviedla v roku 2015 úverové záruky pre mobilných študentov v rámci Erasmus Master; zdôrazňuje, že ak sa má pre študentov zabezpečiť jednoduchá dostupnosť pôžičiek bez ohľadu na ich ekonomické zázemie, je dôležité zaviesť výhodné pravidlá ich splácania;

78.  vyzýva EIB, aby pri výbere svojich projektov prostredníctvom trojpilierovej metódy hodnotenia venovala mimoriadnu pozornosť kritériu prispievania k rastu a zamestnanosti, a najmä zamestnanosti mladých ľudí, ktoré je obsahom prvého piliera; zdôrazňuje význam pracovných miest, odbornej prípravy a učňovskej prípravy pre mladých ľudí ako súčastí prechodu k udržateľnému modelu zameranému na tvorbu pracovných miest;

79.  pripomína záväzok podpredsedu Katainena zvýšiť potenciál EIB nielen v súvislosti s infraštruktúrou, ale aj pokiaľ ide o zamestnanosť mladých a vzdelávanie, a vyzýva EIB, aby v nasledujúcej výročnej správe informovala o pokroku v tejto oblasti; nazdáva sa, že už zavedené opatrenia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí by sa mali vykonávať rýchlejšie a mali by sa postupne rozširovať;

80.  domnieva sa, že EIB by okrem opatrení, ktoré už boli zavedené v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, mala investovať do opatrení, ktoré vytvoria udržateľné pracovné miesta pre mladú generáciu;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 51.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0057.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 27.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.
(6) Ú. v. EÚ L 177, 7.7.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
(8) Pozri: Observatori de l’Ebre (CSIC, URLL). Evaluación de Impacto Ambiental (SGEA/SHG; Ref.: GAD/13/05) - ‘Almacenamiento subterráneo de gas natural Amposta (Permiso Castor) Tarragona); IAM 2109-07 - Estudio elaborado por la Dirección General de Política Ambiental y Sostenibilidad del Departamento de Medio Ambienta y Vivienda de la Generalitat de Catalunya sobre el estudio de impacto ambiental del Proyecto de almacén subterráneo de gas natural Castor’; a Simone Cesca, Francesco Grigoli, Sebastian Heimann, Álvaro González, Elisa Buforn, Samira Maghsoudi, Estefania Blanch y Torsten Dahm (2014): ‘The 2013 September–October seismic sequence offshore Spain: a case of seismicity triggered by gas injection?’, Geophysical Journal International, 198, 941–953.
(9) Odôvodnenie č. 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1219/2011/EÚ zo 16. novembra 2011 o upísaní ďalších podielov na kapitáli Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Európskou úniou v dôsledku rozhodnutia zvýšiť tento kapitál (Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 1).
(10) Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa uzatvorilo vyšetrovanie vo veci 178/2014/AN týkajúcej sa Európskej investičnej bankyhttp://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/58171/html.bookmark
(11) http://newati.publishwhatyoufund.org/2013/index-2013/results/
(12) Odôvodnenie č. 13 rozhodnutia č. 1219/2011/EÚ.
(13) http://www.ombudsman.europa.eu/cases/draftrecommendation.faces/en/58471/html.bookmark.
(14) Článok 3 rozhodnutia č. 1219/2011/EÚ.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia