Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä na uznesenie z 9. júna 2005 o slobode tlače v Alžírsku(1) a z 10. októbra 2002 o uzavretí dohody o pridružení s Alžírskom(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3) a na uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva – pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(4),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 20. apríla 2015 preskúmaní európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie z 13. mája 2014 v nadväznosti na ôsme zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. mája 2012 na tému Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),

–  so zreteľom na správu, ktorú Komisia predložila v marci 2014, o európskej susedskej politike (ESP) v roku 2013 v súvislosti s Alžírskom,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o južnom susedstve z júna 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej, ktoré uskutočnila počas svojej návštevy v Alžírsku v septembri 2012,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2005,

–  so zreteľom na článok 2 uvedenej dohody o pridružení, v ktorom sa uvádza, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť inšpiráciou pre vnútornú a medzinárodnú politiku zúčastnených strán a predstavuje základný prvok tejto dohody,

–  so zreteľom na alžírsku ústavu prijatú na základe referenda 28. novembra 1996 a najmä na jej články 34 – 36, článok 39, 41 a 43,

–  so zreteľom na záverečnú správu z 5. augusta 2012 zverejnenú volebnou pozorovateľskou misiou EÚ pri parlamentných voľbách v Alžírsku,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948 a dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Alžírsku nedávno došlo k protestom proti nezamestnanosti; keďže alžírske orgány uznávajú, že požiadavky demonštrujúcich sú oprávnené; keďže napriek tomu v posledných štyroch rokoch a s novou intenzitou od roku 2015 sú obhajcovia ľudských práv vrátane aktivistov za pracovné práva, a to najmä v južných regiónoch Alžírska, ohrozovaní, vystavovaní verbálnym útokom, zlému zaobchádzaniu a súdnemu prenasledovaniu v dôsledku narastajúcich hospodárskych, sociálnych a ekologických protestov;

B.  keďže Muhammad Raq, aktivista za pracovné práva z Národného výboru pre ochranu práv nezamestnaných (Comité National pour la Défense des Droits des Chômeurs, CNDDC) v meste Laghouat, bol 22. januára 2015 zatknutý a odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody a na pokutu vo výške 20 000 alžírskych dinárov za „napadnutie člena bezpečnostných síl pri výkone služby”, a keďže 18. marca 2015 odvolací súd tento rozsudok potvrdil;

C.  keďže 28. januára 2015 bolo v meste Laghouat zatknutých 8 aktivistov za pracovné práva, ktorí sú členmi CNDDC – Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir – a ktorí sa zhromaždili pred mestským súdom a požadovali prepustenie Muhammada Raqa; keďže následne bolo týchto osem aktivistov v marci odsúdených na jeden rok odňatia slobody so šesťmesačným odkladom výkonu trestu a na pokutu vo výške 5 000 alžírskych dinárov za „nepovolené/nelegálne zhromažďovanie” a „vyvíjanie nátlaku na rozhodnutia súdov”;

D.  keďže v Laghouate bol počas vypočúvania uvedených aktivistov CNDDC, ktoré sa konalo 11. marca 2015, nasadený nezvyčajne vysoký počet príslušníkov policajných jednotiek, čo verejnosti a svedkom obhajoby bránilo v prístupe do súdnej siene, a že polícia pred súdnou sieňou zatkla, a následne prepustila najmenej 50 pokojných demonštrujúcich, ktorí vyjadrovali svoju solidaritu s deviatimi väzňami;

E.  keďže napriek tomu, že vo februári 2011 bol v reakcii na vlnu hromadných protestov za demokraciu zrušený výnimočný stav, právne aj skutočné obmedzenia týkajúce sa pokojných zhromaždení naďalej existujú, a to najmä vyhláška z 18. júna 2001, ktorá aj naďalej zakazuje verejné demonštrácie v meste Alžír, a zákon 91-19 z 2. decembra 1991 o verejných zhromaždeniach a demonštráciách, ktorý akúkoľvek verejnú akciu podmieňuje udelením predchádzajúceho súhlasu; keďže ministerstvo vnútra povoľuje verejné zhromaždenia len zriedkavo;

F.  keďže každý, kto sa zúčastní na nepovolených demonštráciách, môže byť v súlade s článkami 99 a 100 alžírskeho trestného zákonníka stíhaný a riskuje trest odňatia slobody v dĺžke od dvoch mesiacov do piatich rokov; keďže v januári 2014, čo je dátum uzávierky na podávanie prihlášok na registráciu nových združení, boli všetky neprijaté združenia vyhlásené za nelegálne; keďže pokojné protesty sú nútene rozohnané políciou, niekedy s použitím násilia, a že účastníci pokojných protestov môžu byť zatknutí ešte pred demonštráciou, aby sa zabránilo jej uskutočneniu;

G.  keďže v roku 2014 zaviedla alžírska vláda prodemokratické ústavné zmeny a sľúbila ďalšie reformy na ochranu ľudských práv a základných slobôd; keďže vykonávanie týchto reforiem bolo doteraz neuspokojivé;

H.  keďže v marci 2015 boli zatknutí a obvinení z prípravy zhromaždenia ďalší štyria aktivisti za pracovné práva: Rašíd Awín, Júsuf Sultání, Abd al-Hamíd Brahímí a Farhát Mísá, členovia CNDDC v meste El Oued; keďže dvaja z nich boli zbavení obvinenia, ale Rašíd Awín bol odsúdený a Júsuf Sultání je stíhaný na slobode;

I.  keďže v januári 2012 nadobudol platnosť nový zákon o združeniach (12-06), ktorý stanovuje obmedzenia pre mimovládne organizácie a skupiny občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o ich vytváranie, fungovanie, registráciu a prístupu k zahraničnému financovaniu; keďže zároveň kriminalizuje členov neregistrovaných, pozastavených a zrušených združení, ktorí môžu byť potrestaní šesťmesačným odňatím slobody a vysokou pokutou, čo bráni slobode združovania;

J.  keďže napriek tomu, že zákon 90-14 z 2. júna 1990 o podmienkach na výkon odborárskych práv umožňuje pracovníkom zakladať odbory bez povolenia na základe písomného oznámenia orgánom, orgány vo viacerých prípadoch odmietli vydať potvrdenie o prijatí, bez ktorého odbory nemôžu pracovníkov právne zastupovať;

K.  keďže na Alžírsko, ktoré je prešetrované v súvislosti s uplatňovaním dohovoru MOP č. 87 v júni 2014, sa vo viacerých svojich správach zamerali odborníci MOP z dôvodu porušovania práv pracovníkov na štrajk a na zakladanie odborov podľa vlastného výberu;

L.  keďže rokovania o akčnom pláne medzi EÚ a Alžírskom v rámci európskej susedskej politiky sa začali v roku 2012; keďže hoci Komisia uznáva záujem oboch strán na posilnení dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnosti a regionálnych otázok, v marci 2014 vyjadrila znepokojenie nad nedostatkom nezávislosti súdnictva a zhoršením situácie, pokiaľ ide o slobodu združovania, zhromažďovania a prejavu v Alžírsku;

M.  keďže Alžírsko je od januára 2014 členom Rady OSN pre ľudské práva;

1.  vyjadruje znepokojenie nad zatknutím a zadržiavaním týchto pokojných aktivistov: Rašíd Awín, Muhammad Raq, Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir, ktorí sú zadržiavaní napriek tomu, že ich činnosti sú plne prípustné podľa alžírskych právnych predpisov a v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Alžírsko ratifikovalo;

2.  pripomína, že Alžírsko je viazané článkom 2 dohody o pridružení, ktorý stanovuje, že základným prvkom dohody je dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, a že Alžírsko je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody zhromažďovania a združovania;

3.  domnieva sa, že prenasledovanie a zastrašovanie aktivistov za pracovné práva a obhajcov ľudských práv, a to aj na súdnej úrovni, nie sú postupy, ktoré by boli v súlade s ustanoveniami Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv;

4.  domnieva sa, že právo na spravodlivé súdne konanie a zabezpečenie minimálnej záruky na právo na obhajobu pre všetky zadržiavané osoby vrátane obhajcov ľudských práv a aktivistov za pracovné práva, je v súlade s článkom 14 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý Alžírsko ratifikovalo;

5.  vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili a zaručili právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a aby prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany aktivistov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a ich slobody vykonávať svoje legitímne a mierové činnosti;

6.  pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu alžírskej vláde, aby zrušila dekrét z 18. júna 2001, ktorým sa zakazujú pokojné protesty a všetky formy verejných demonštrácií v Alžíri a aby vytvorila systém jednoduchého oznamovania namiesto predchádzajúceho povoľovania verejných demonštrácií;

7.  vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákon 12-06 o združeniach a aby sa zapojili do skutočného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať nový zákon, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a alžírskou ústavou;

8.  víta skutočnosť, že od roku 2012 získalo licencie 12 odborových organizácií; pripomína, že administratívne úkony nesmú byť navrhnuté tak, aby znemožňovali právnu subjektivitu nezávislým odborom, ktoré sa snažia pôsobiť mimo existujúcich odborových organizácií; vyzýva alžírske orgány, aby novým odborovým organizáciám umožnili zákonnú registráciu a aby plnili dohovory MOP, ktoré Alžírsko ratifikovalo, najmä dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa a dohovor č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať;

9.  oceňuje, že Alžírsko už ratifikovalo väčšinu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv; nabáda na intenzívnejšiu angažovanosť a zlepšenie spolupráce alžírskych orgánov s Organizáciou Spojených národov, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; vyzýva alžírske orgány, aby spolupracovali v rámci osobitných postupov OSN vrátane pozývania osobitných spravodajcov na oficiálne návštevy, a aby zohľadnili ich odporúčania; okrem toho vyzýva Alžírsko, aby aktívne spolupracovalo s mechanizmami Africkej únie pre ľudské práva, najmä s osobitným spravodajcom pre obhajcov ľudských práv;

10.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Alžírsku viedla jasná a principiálna politika EÚ, ktorá v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu zahrnie dialóg o ľudských právach; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zabezpečili, že dialóg s Alžírskom v oblasti politiky, bezpečnosti a ľudských práv bude zahŕňať všetky tri uvedené rozmery, a vyzýva preto Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby stanovila jasné referenčné hodnoty a ukazovatele na monitorovanie cieľov EÚ a posúdenie pokroku v oblastiach ľudských práv, beztrestnosti, slobody združovania, zhromažďovania a prejavu, ako aj v oblastiach právneho štátu a situácie obhajcov ľudských práv v Alžírsku;

11.  naliehavo žiada alžírske orgány, PK/VP a ESVČ, aby do budúceho akčného plánu EÚ – Alžírsko zahrnuli dôraznú kapitolu o ľudských právach, ktorá vyjadrí pevnú politickú vôľu spoločne rozvíjať legislatívnu aj praktickú podporu a ochranu ľudských práv v súlade s alžírskou ústavou a medzinárodnými zmluvami v oblasti ľudských práv a africkými regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou; zastáva názor, že do akčného plánu EÚ – Alžírsko by mali byť zahrnuté osobitné ciele v oblasti ľudských práv spolu s harmonogramom pre reformy, ktoré by Alžírsko malo vykonať za zmysluplnej účasti nezávislej občianskej spoločnosti; žiada o ukazovatele na objektívne a pravidelné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v Alžírsku;

12.  vyzýva ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom prítomnosti predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov v Alžíri pozorne sledovali všetky procesy a súdne konania proti obhajcom ľudských práv a aktivistom za pracovné práva a podávali o tom správy Európskemu parlamentu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 567. (2) Ú. v. EÚ C 279 E, 20.11.2003, s. 115. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.