Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach ustanovených v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou (kodifikované znenie) (COM(2014)0308 – C8-0011/2014 – 2014/0160(COD))

P8_TA(2015)0015 A8-0031/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0308),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0011/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0031/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o ochranných opatreniach ustanovených v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandskou republikou (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/475.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach, ktoré môže prijať Únia na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a antidotačných opatrení (kodifikované znenie) (COM(2014)0317 – C8-0017/2014 – 2014/0163(COD))

P8_TA(2015)0016 A8-0033/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0317),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0017/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0033/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o opatreniach, ktoré môže prijať Únia na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a vyrovnávacích opatrení (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/476.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach, ktoré Únia môže prijať vo vzťahu k účinnosti antidampingových a antisubvenčných opatrení kombinovaných s ochrannými opatreniami (kodifikované znenie) COM(2014)0318 – C8-0016/2014 – 2014/0164(COD)

P8_TA(2015)0017 A8-0032/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0318),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0016/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0032/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty,

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o opatreniach, ktoré Únia môže prijať vo vzťahu k účinnosti antidampingových a vyrovnávacích opatrení kombinovaných s ochrannými opatreniami (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/477.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na dovozy (kodifikované znenie) (COM(2014)0321 – C8-0012/2014 – 2014/0166(COD))

P8_TA(2015)0018 A8-0040/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0321),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0040/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o spoločných pravidlách na dovozy (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/478.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na vývozy (kodifikované znenie) (COM(2014)0322 – C8-0013/2014 – 2014/0167(COD))

P8_TA(2015)0019 A8-0035/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0322),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0013/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0035/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o spoločných pravidlách pre vývozy (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/479.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Gabonu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0904 – C8-0263/2014 – 2011/0441(NLE))

P8_TA(2015)0020 A8-0007/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0904),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0263/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0007/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Gabonu.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Andorry k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0908 – C8-0264/2014 – 2011/0443(NLE))

P8_TA(2015)0021 A8-0004/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0908),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0264/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0004/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Andorry.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Seychel k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0909 – C8-0265/2014 – 2011/0444(NLE))

P8_TA(2015)0022 A8-0006/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0909),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0265/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0006/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Seychel.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Ruskej federácie k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0911 – C8-0266/2014 – 2011/0447(NLE))

P8_TA(2015)0023 A8-0008/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0911),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0266/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0008/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Albánska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0912 – C8-0262/2014 – 2011/0448(NLE))

P8_TA(2015)0024 A8-0002/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0912),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0262/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0002/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Albánska.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Singapuru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0915 – C8-0267/2014 – 2011/0450(NLE))

P8_TA(2015)0025 A8-0003/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0915),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0267/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0003/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Singapuru.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0916 – C8-0268/2014 – 2011/0451(NLE))

P8_TA(2015)0026 A8-0005/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0916),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0268/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0005/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Maroka.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o vyjadrení súhlasu členských štátov v záujme Európskej únie s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2011)0917 – C8-0269/2014 – 2011/0452(NLE))

P8_TA(2015)0027 A8-0009/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0917),

–  so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0269/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0009/2015),

1.  schvaľuje návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje súhlas s pristúpením;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Arménska.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o preskúmaní osvedčení o zvolení za poslanca (2014/2165(REG))

P8_TA(2015)0028 A8-0013/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Akt z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(2), najmä na jeho článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1,

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(3),

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 7. júla 2005 a z 30. apríla 2009(4),

–  so zreteľom na články 3, 4 a 11 rokovacieho poriadku a jeho prílohu I,

–  so zreteľom na oficiálne oznámenia príslušných orgánov členských štátov o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0013/2015),

A.  keďže článok 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976 jasne stanovuje, ktoré funkcie sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu;

B.  keďže podľa článku 11 rokovacieho poriadku a jeho prílohy I sú poslanci povinní urobiť podrobné vyhlásenie o svojich profesijných činnostiach alebo iných platených funkciách alebo činnostiach;

C.  keďže všetky členské štáty oznámili Európskemu parlamentu mená zvolených kandidátov, ale niektoré z nich ešte nepredložili – alebo tak urobili s oneskorením – zoznamy náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb, ako sa požaduje podľa článku 3 ods. 4 rokovacieho poriadku;

D.  keďže členské štáty v niektorých prípadoch poskytli čiastočné oznámenie o zvolených kandidátoch a ďalšie údaje predložili dodatočne;

E.  keďže v niektorých členských štátoch sa o námietkach proti voľbe niektorých poslancov Európskeho parlamentu rozhoduje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a keďže výsledkom týchto konaní by mohlo byť zrušenie voľby dotknutých poslancov;

F.  keďže podľa článku 12 aktu z 20. septembra 1976 je Európsky parlament povinný rozhodnúť prípadné spory týkajúce sa platnosti mandátu poslancov len v prípade, ak sa vzťahujú na porušenia ustanovení uvedeného aktu, nie však v prípade porušenia vnútroštátnych volebných predpisov, na ktoré tento akt odkazuje;

G.  keďže v záujme preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca v súlade s článkom 12 aktu z roku 1976 musí Európsky parlament zobrať na vedomie výsledky volieb oficiálne oznámené príslušnými orgánmi členských štátov bez možnosti voľného posúdenia tejto veci; keďže však toto ustanovenie nebráni Európskemu parlamentu podávať v prípade potreby správy o potenciálnych prípadoch nezlučiteľnosti vnútroštátnych volebných predpisov, na ktorých sú výsledky založené, a právnych predpisov EÚ;

H.  keďže štátni príslušníci niektorých členských štátov, ktorí žijú určitý čas v inej krajine, môžu byť zbavení práva voliť vo svojom domovskom členskom štáte (odobratie hlasovacieho práva); keďže v niektorých prípadoch to môže znamenať aj odobratie práva byť volený;

I.  keďže volebná komisia Spojeného kráľovstva informovala, že viacerí štátni príslušníci iných členských štátov s pobytom v Spojenom kráľovstve nemohli v posledných voľbách do Európskeho parlamentu uplatniť svoje právo voliť;

1.  s výhradou akýchkoľvek rozhodnutí príslušných orgánov členských štátov, v ktorých boli potvrdené výsledky volieb, vyhlasuje platnosť mandátu poslancov Európskeho parlamentu uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ktorých zvolenie oznámili príslušné vnútroštátne orgány a ktorí predložili písomné vyhlásenia požadované v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976 a prílohy I k rokovaciemu poriadku;

2.  opätovne žiada príslušné vnútroštátne orgány, aby bezodkladne oznámili mená všetkých zvolených kandidátov a zároveň uviedli aj mená prípadných náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb;

3.  vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby bez meškania ukončili posudzovanie sporov, ktoré im boli postúpené, a aby informovali Európsky parlament o výsledkoch;

4.  domnieva sa, že odobratie volebného práva sa rovná potrestaniu štátnych príslušníkov, ktorí využili právo voľného pohybu v rámci EÚ (článok 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ), odopretiu ich práva voliť a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte ich pobytu (článok 20 ods. 2 písm. b) ZFEÚ) a porušeniu zásady priamych a všeobecných volieb (článok 14 ods. 3 ZEÚ a článok 1 ods. 3 aktu z roku 1976); zastáva názor, že odobratie volebného práva sa za žiadnych okolností nesmie vzťahovať na voľby do Európskeho parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že žiadny členský štát neustanoví takú možnosť;

5.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili registračné formality týkajúce sa účasti štátnych príslušníkov iných členských štátov na voľbách do Európskeho parlamentu, či už ako voličov alebo ako kandidátov, najmä tým, že odstránia zbytočné administratívne prekážky, aby boli práva uvedené v článku 20 ods. 2 písm. a) a b) ZFEÚ účinné; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby postupy členských štátov boli v súlade s právom EÚ;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA

Zoznam poslancov Európskeho parlamentu, ktorých mandát je vyhlásený za platný

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Belgicko (21 poslancov)

ANNEMANS Gerolf

ARENA Maria

ARIMONT Pascal

BAYET Hugues

BELET Ivo

DE BACKER Philippe

DEMESMAEKER Mark

DEPREZ Gérard

IDE Louis*

LAMBERTS Philippe

LOONES Sander**

MICHEL Louis

NEYTS-UYTTEBROECK Annemie***

RIES Frédérique

ROLIN Claude

STAES Bart

STEVENS Helga

TARABELLA Marc

THYSSEN Marianne****

VAN BREMPT Kathleen

VANDENKENDELAERE Tom*****

VAN OVERTVELDT Johan******

VERHOFSTADT Guy

(*) Mandát Luisa IDEHO sa skončil 19. decembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 14. októbra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Sandera LOONESA ako náhradníka za Johana VAN OVERTVELDTA.

(***) Mandát Annemie NEYTS-UYTTEBROECKOVEJ sa skončil 1. januára 2015.

(****) Mandát Marianne THYSSENOVEJ sa skončil 1. novembra 2014.

(*****) Mandát platný s účinnosťou od 6. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Toma VANDENKENDELAEREHO ako náhradníka za Marianne THYSSENOVÚ.

(******) Mandát Johana VAN OVERTVELDTA sa skončil 11. októbra 2014.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Bulharsko (17 poslancov)

ALI Nedzhmi

BAREKOV Nikolay

DONCHEV Tomislav*

DZHAMBAZKI Angel

GABRIEL Mariya

HYUSMENOVA Filiz Hakaeva

IOTOVA Iliana Malinova

KOVATCHEV Andrey

KYUCHYUK Ilhan

MALINOV Svetoslav Hristov

MIHAYLOVA Iskra

NEKOV Momchil

NOVAKOV Andrey **

PAUNOVA Eva

PIRINSKI Georgi

RADEV Emil

STANISHEV Sergey

URUTCHEV Vladimir

(*) Mandát Tomislava DONCHEVA sa skončil 7. novembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 24. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Andreya NOVAKOVA ako náhradníka za Tomislava DONCHEVA.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Česká republika (21 poslancov)

Charanzová Dita

Dlabajová Martina

Ježek Petr

Keller Jan

Konečná Kateřina

Mach Petr

Maštálka Jiří

Niedermayer Ludek

Poc Pavel

Poche Miroslav

Polčák Stanislav

Pospíšil Jiří

Ransdorf Miloslav

Sehnalová Olga

Šojdrová Michaela

Štětina Jaromír

Svoboda Pavel

Telička Pavel

Tošenovský Evžen

Zahradil Jan

Zdechovský Tomáš

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Dánsko (13 poslancov)

AUKEN Margrete

BENDTSEN Bendt

CHRISTENSEN Ole

DOHRMANN Jørn

KARI Rina Ronja

KARLSSON Rikke

KOFOD Jeppe

MESSERSCHMIDT Morten

PETERSEN Morten Helveg

ROHDE Jens

SCHALDEMOSE Christel

TØRNӔS Ulla

VISTISEN Anders Primdahl

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Nemecko (96 poslancov)

ALBRECHT Jan Philipp

BALZ Burkhard

BÖGE Reimer

BROK Elmar

BUCHNER Klaus

BULLMANN Udo

BÜTIKOFER Reinhard

CASPARY Daniel

COLLIN-LANGEN Birgit

CRAMER Michael

DE MASI Fabio

DESS Albert

ECK Stefan

EHLER Christian

ERNST Cornelia

ERTUG Ismail

FERBER Markus

FLECKENSTEIN Knut

FLORENZ Karl-Heinz

GAHLER Michael

GEBHARDT Evelyne

GEIER Jens

GERICKE Arne

GIEGOLD Sven

GIESEKE Jens

GRÄSSLE Ingeborg

GROOTE Matthias

HÄNDEL Thomas

HARMS Rebecca

HÄUSLING Martin

HENKEL Hans-Olaf

HEUBUCH Maria

HOFFMANN Iris

HOHLMEIER Monika

JAHR Peter

KAMMEREVERT Petra

KAUFMANN Sylvia-Yvonne

KELLER Ska

KOCH Dieter-Lebrecht

KÖLMEL Bernd

KÖSTER Dietmar

KREHL Constanze Angela

KUHN Werner

LAMBSDORFF Alexander Graf

LANGE Bernd

LANGEN Werner

LEINEN Jo

LIESE Peter

LIETZ Arne

LINS Norbert

LOCHBIHLER Barbara

LÖSING Sabine

LUCKE Bernd

McALLISTER David

MANN Thomas

MEISSNER Gesine

MELIOR Susanne

MICHELS Martina

MÜLLER Ulrike

NEUSER Norbert

NIEBLER Angelika

NOICHL Maria

PIEPER Markus

PRETZELL Marcus

PREUSS Gabriele

QUISTHOUDT-ROWOHL Godelieve

REDA Julia

REINTKE Theresa

REUL Herbert

RODUST Ulrike

SCHOLZ Helmut

SCHULZ Martin

SCHULZE Sven

SCHUSTER Joachim

SCHWAB Andreas

SIMON Peter

SIPPEL Birgit

SOMMER Renate

SONNEBORN Martin

STARBATTY Joachim

STEINRUCK Jutta

von STORCH Beatrix

THEURER Michael

TREBESIUS Ulrike

TRÜPEL Helga

VERHEYEN Sabine

VOIGT Udo

VOSS Axel

WEBER Manfred

von WEIZSÄCKER Jakob

WERNER Martina

WESTPHAL Kerstin

WIELAND Rainer

WINKLER Hermann

ZELLER Joachim

ZIMMER Gabriele

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Estónsko (6 poslancov)

ANSIP Andrus*

KALLAS Kaja

KELAM Tunne

LAURISTIN Marju

PAET Urmas**

TARAND Indrek

TOOM Yana

(*) Mandát Andrusa ANSIPA sa skončil 1. novembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 3. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Urmasa PAETA ako náhradníka za Andrusa ANSIPA.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Írsko (11 poslancov)

BOYLAN Lynn

CARTY Matt

CHILDERS Nessa

CLUNE Deirdre

CROWLEY Brian

FLANAGAN Luke “Ming”

HARKIN Marian

HAYES Brian

KELLY Seán

McGUINNESS Mairead

NÍ RIADA Liadh

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Grécko (21 poslancov)

ANDROULAKIS Nikos

CHRYSOGONOS Konstantinos

EPITIDEIOS Georgios

FOUNTOULIS Lampros

GLEZOS Emmanouil

GRAMMATIKAKIS Giorgos

KAILI Eva

KATROUGALOS Georgios*

KEFALOGIANNIS Manolis

KUNEVA Kostadinka

KYRKOS Miltiadis

KYRTSOS Georgios

MARIAS Notis

PAPADAKIS Konstantinos

PAPADIMOULIS Dimitrios

SAKORAFA Sofia

SPYRAKI Maria

SYNADINOS Eleytherios

VOZEMBERG Elissavet

ZAGORAKIS Theodoros

ZARIANOPOULOS Sotirios

(*) Mandát Georgiosa KATROUGALOSA sa skončil 27. januára 2015.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Španielsko (54 poslancov)

AGUILERA GARCÍA Clara Eugenia

ALBIOL GUZMÁN Marina

ARIAS CAÑETE Miguel*

AYALA SENDER Inés

AYUSO Pilar

BECERRA BASTERRECHEA Beatriz

BILBAO BARANDICA Izaskun

BLANCO LÓPEZ José

CABEZÓN RUIZ Soledad

CALVET CHAMBON Enrique**

COUSO PERMUY Javier***

del CASTILLO VERA Pilar

de GRANDES PASCUAL Luis

DÍAZ DE MERA GARCÍA

CONSUEGRA Agustín

ECHENIQUE ROBBA Pablo

ESTARÀS FERRAGUT Rosa

FERNÁNDEZ ÁLVAREZ Jonás

FISAS AYXELÀ Santiago

GAMBÚS Francesc

GARCÍA PÉREZ Iratxe

GARDIAZABAL RUBIAL Eider

GIRAUTA VIDAL Juan Carlos

GONZÁLEZ PEÑAS Tania****

GONZÁLEZ PONS Esteban

GUERRERO SALOM Enrique

GUTIÉRREZ PRIETO Sergio

HERRANZ GARCÍA Esther

IGLESIAS TURRIÓN Pablo

ITURGAIZ Carlos*****

JÁUREGUI ATONDO Ramón

JIMÉNEZ-BECERRIL BARRIO Teresa

JIMÉNEZ VILLAREJO Carlos******

JUARISTI ABAUNZ Iosu Mirena

LOPE FONTAGNÉ Verónica

LÓPEZ AGUILAR Juan Fernando

LÓPEZ BERMEJO Paloma

LÓPEZ FERNÁNDEZ Javier

LÓPEZ-ISTÚRIZ WHITE Antonio

MARAGALL Ernest

MATO ADROVER Gabriel

MAURA BARANDIARÁN Fernando

MEYER Willy*******

MILLÁN MON Francisco José

NART Javier

PAGAZAURTUNDÚA RUIZ María Teresa

RODRIGUEZ-RUBIO VÁZQUEZ Maria Teresa

SÁNCHEZ CALDENTEY Lola

SEBASTIÀ TALAVERA Jordi

SENRA RODRÍGUEZ María Lidia

SOSA WAGNER Francisco********

TERRICABRAS Josep-Maria

TREMOSA i BALCELLS Ramon

URTASUN Ernest

VALCÁRCEL SISO Ramón Luis

VALENCIANO MARTÍNEZ-OROZCO Elena

VALLINA DE LA NOVAL Ángela Rosa

ZALBA BIDEGAIN Pablo

(*) Mandát Miguela ARIASA CAÑETEHO sa skončil 1. novembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 20. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Enriqua CALVETA CHAMBONA ako náhradníka za Francisca SOSU WAGNERA.

(***) Mandát platný s účinnosťou od 15. júla 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Javiera COUSA PERMUYHO ako náhradníka za Willyho MEYERA.

(****) Mandát platný s účinnosťou od 11. septembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Tanie GONZÁLEZOVEJ PEÑASOVEJ ako náhradníčky za Carlosa JIMÉNEZA VILLAREJA.

(*****) Mandát platný s účinnosťou od 6. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Carlosa ITURGAIZA ako náhradníka za Miguela ARIASA CAÑETEHO.

(******) Mandát Carlosa JIMÉNEZA VILLAREJA sa skončil 1. augusta 2014.

(*******) Mandát Willyho MEYERA sa skončil 10. júla 2014.

(********) Mandát Francisca SOSU WAGNERA sa skončil 20. októbra 2014.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Francúzsko (74 poslancov)

ALIOT Louis

ALLIOT-MARIE Michèle

ANDRIEU Eric

ARNAUTU Marie-Christine

ARTHUIS Jean

BALAS Guillaume

BAY Nicolas

BERÈS Pervenche

BERGERON Joëlle

BILDE Dominique

BOUTONNET Marie-Christine

BOVÉ José

BRIOIS Steeve

CADEC Alain

CAVADA Jean-Marie

CHAUPRADE Aymeric

DANJEAN Arnaud

DANTIN Michel

DATI Rachida

DELAHAYE Angélique

DELLI Karima

DENANOT Jean-Paul

de SARNEZ Marielle

D'ORNANO Mireille

DURAND Pascal

FERRAND Edouard

GODDYN SYLVIE

GOLLNISCH Bruno

GOULARD Sylvie

GRIESBECK Nathalie

GROSSETÊTE Françoise

GUILLAUME Sylvie

HORTEFEUX Brice

JADOT Yannick

JALKH Jean-François

JOLY Eva

JOULAUD Marc

JUVIN Philippe

LAMASSOURE Alain

LAVRILLEUX Jérôme

LEBRETON Gilles

LE GRIP Constance

LE HYARIC Patrick

LE PEN Jean-Marie

LE PEN Marine

LOISEAU Philippe

MANSCOUR Louis-Joseph

MARTIN Dominique

MARTIN Edouard

MAUREL Emmanuel

MÉLENCHON Jean-Luc

MELIN Joelle

MONOT Bernard

MONTEL Sophie

MORANO Nadine

MORIN-CHARTIER Elisabeth

MUSELIER Renaud

OMARJEE Younous

PARGNEAUX Gilles

PEILLON Vincent

PHILIPPOT Florian

PONGA Maurice

PROUST Franck

REVAULT D'ALLONNES BONNEFOY Christine

RIQUET Dominique

RIVASI Michèle

ROCHEFORT Robert

ROZIÈRE Virginie

SAÏFI Tokia

SANDER Anne

SCHAFFHAUSER Jean-Luc

THOMAS Isabelle

TROSZCZYNSKI Mylène

VERGIAT Marie-Christine

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Taliansko (73 poslancov)

ADINOLFI Isabella

AFFRONTE Marco

AGEA Laura

AIUTO Daniela

BEGHIN Tiziana

BENIFEI Brando Maria

BETTINI Goffredo Maria

BIZZOTTO Mara

BONAFÈ Simona

BORGHEZIO Mario

BORRELLI Davide

BRESSO Mercedes

BRIANO Renata

BUONANNO Gianluca

CAPUTO Nicola

CASTALDO Fabio Massimo

CESA Lorenzo

CHINNICI Caterina

CICU Salvatore

CIRIO Alberto

COFFERATI Sergio Gaetano

COMI Lara

CORRAO Ignazio

COSTA Silvia

COZZOLINO Andrea

D'AMATO Rosa

DANTI Nicola

DE CASTRO Paolo

DE MONTE Isabella

DORFMANN Herbert

EVI Eleonora

FERRARA Laura

FITTO Raffaele

FONTANA Lorenzo*

FORENZA Eleonora

GARDINI Elisabetta

GASBARRA Enrico

GENTILE Elena

GIUFFRIDA Michela

GUALTIERI Roberto

KYENGE Kashetu

LA VIA Giovanni

MALTESE Curzio

MARTUSCIELLO Fulvio

MATERA Barbara

MOI Giulia

MORETTI Alessandra**

MORGANO Luigi

MOSCA Alessia Maria

MUSSOLINI Alessandra

PANZERI Pier Antonio

PAOLUCCI Massimo

PATRICIELLO Aldo

PEDICINI Piernicola

PICIERNO Giuseppina

PITTELLA Gianni

POGLIESE Salvatore Domenico

SALINI Massimiliano

SALVINI Matteo

SASSOLI David-Maria

SCHLEIN Elena Ethel

SERNAGIOTTO Remo

SORU Renato

SPINELLI Barbara

TAJANI Antonio

TAMBURRANO Dario

TOIA Patrizia

TOSI Flavio***

TOTI Giovanni

VALLI Marco

VIOTTI Daniele

ZANNI Marco

ZANONATO Flavio

ZULLO Marco

(*) Mandát platný s účinnosťou od 11. júla 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Lorenza FONTANU ako náhradníka za Flavia TOSIHO.

(**) Mandát Alessandry MORETTIOVEJ sa skončil 2. februára 2015.

(***) Mandát Flavia TOSIHO sa skončil 9. júla 2014.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Cyprus (6 poslancov)

CHRISTOFOROU Lefteris*

HADJIGEORGIOU Takis

MAVRIDES Costas

PAPADAKIS Demetris

STYLIANIDES Christos**

SYLIKIOTIS Neoklis

THEOCHAROUS Eleni

(*) Mandát platný s účinnosťou od 3. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Lefterisa CHRISTOFOROUA ako náhradníka za Christosa STYLIANIDESA.

(**) Mandát Christosa STYLIANIDESA sa skončil 1. novembra 2014.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Lotyšsko (8 poslancov)

DOMBROVSKIS Valdis*

GRIGULE Iveta

KALNIETE Sandra

KARIŅŠ Krišjānis

MAMIKINS Andrejs

PABRIKS Artis

VAIDERE Inese**

ŽDANOKA Tatjana

ZĪLE Roberts

(*) Mandát Valdisa DOMBROVSKISA sa skončil 1. novembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 1. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Inese VAIDEREOVEJ ako náhradnčky za Valdisa DOMBROVSKISA.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Litva (11 poslancov)

AUŠTREVIČIUS Petras

BALČYTIS Zigmantas

BLINKEVIČIŪTĖ Vilija

GUOGA Antanas

LANDSBERGIS Gabrielius

MAZURONIS Valentinas

PAKSAS Rolandas

ROPÉ Bronis

SAUDARGAS Algirdas

TOMAŠEVSKI Valdemar

USPASKICH Viktor

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Luxembursko (6 poslancov)

BACH Georges

DELVAUX-STEHRES Mady

ENGEL Frank

GOERENS Charles

REDING Viviane

TURMES Claude

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Chorvátsko (11 poslancov)

BORZAN Biljana

JAKOVČIĆ Ivan

MALETIĆ Ivana

PETIR Marijana

PICULA Tonino

PLENKOVIĆ Andrej

RADOŠ Jozo

ŠKRLEC Davor

STIER Davor Ivo

ŠUICA Dubravka

TOMAŠIĆ Ruža

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Maďarsko (21 poslancov)

BALCZÓ Zoltán

BOCSKOR Andrea

DELI Andor

DEUTSCH Tamás

ERDŐS Norbert

GÁL Kinga

GÁLL-PELCZ Ildikó

GYÜRK András

HÖLVÉNYI György

JÁVOR Benedek

KÓSA Ádám

KOVÁCS Béla

MESZERICS Tamás

MOLNÁR Csaba

MORVAI Krisztina

NIEDERMÜLLER Péter

SCHÖPFLIN György

SZÁJER József

SZANYI Tibor Jenő

TŐKÉS László

UJHELYI István

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Malta (6 poslancov)

CASA David

COMODINI CACHIA Therese

DALLI Miriam

METSOLA Roberta

MIZZI Marlene

SANT Alfred

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Holandsko (26 poslancov)

van BAALEN Johannes Cornelis

BELDER Bas

van de CAMP Wim

van DALEN Peter

EICKHOUT Bas

GERBRANDY Gerben-Jan

de GRAAFF Marcel

HAZEKAMP Antje Anna Helena

HUITEMA Jan

JANSEN Hans

de JONG Cornelis

JONGERIUS Agnes

de LANGE Esther

LENAERS Jeroen

MAEIJER Vicky

van MILTENBURG Matthijs

MINEUR Anne-Marie

van NIEUWENHUIZEN-WIJBENGA Cora

van NISTELROOIJ Lambert

PIRI Kati

SARGENTINI Judith

SCHAAKE Marietje

SCHREIJER-PIERIK Annie

STUGER Olaf

TANG Paul

in 't VELD Sophia

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Rakúsko (18 poslancov)

BECKER Heinz K.

FREUND Eugen

KADENBACH Karin

KAPPEL Barbara

KARAS Othmar

KÖSTINGER Elisabeth

LEICHTFRIED Jörg

LUNACEK Ulrike

MAYER Georg

MLINAR Angelika

OBERMAYR Franz

REGNER Evelyn

REIMON Michel

RÜBIG Paul

SCHMIDT Claudia

VANA Monika

VILIMSKY Harald

WEIDENHOLZER Josef

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Poľsko (51 poslancov)

BONI Michał

BUZEK Jerzy

CZARNECKI Ryszard

DUDA Andrzej Sebastian

FOTYGA Anna Elżbieta

GERINGER de OEDENBERG Lidia Joanna

GIEREK Adam

GOSIEWSKA Beata Barbara

GRÓBARCZYK Marek Józef

GRZYB Andrzej

HETMAN Krzysztof

HÜBNER Danuta Maria

IWASZKIEWICZ Robert Jarosław

JACKIEWICZ Dawid Bohdan

JAZŁOWIECKA Danuta

JUREK Marek

KALINOWSKI Jarosław

KARSKI Karol Adam

KORWIN-MIKKE Janusz Ryszard

KOZŁOWSKA-RAJEWICZ Agnieszka

KRASNODĘBSKI Zdzisław Marek

KUDRYCKA Barbara

KUŹMIUK Zbigniew Krzysztof

LEGUTKO Ryszard Antoni

LEWANDOWSKI Janusz

LIBERADZKI Bogusław

ŁUKACIJEWSKA Elżbieta Katarzyna

ŁYBACKA Krystyna

MARUSIK Michał

OLBRYCHT Jan

OŻÓG Stanisław

PIECHA Bolesław Grzegorz

PIOTROWSKI Mirosław

PITERA Julia

PLURA Marek Mirosław

PORĘBA Tomasz Piotr

ROSATI Dariusz

SARYUSZ-WOLSKI Jacek

SIEKIERSKI Czesław Adam

SZEJNFELD Adam

THUN UND HOHENSTEIN Róża Gräfin von

UJAZDOWSKI Kazimierz Michał

WAŁĘSA Jarosław Leszek

WENTA Bogdan Brunon

WIŚNIEWSKA Jadwiga

WOJCIECHOWSKI Janusz

ZDROJEWSKI Bogdan Andrzej

ZEMKE Janusz Władysław

ZŁOTOWSKI Kosma Tadeusz

ZWIEFKA Tadeusz

ŻÓŁTEK Stanisław Józef

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Portugalsko (21 poslancov)

ASSIS Francisco

COELHO Carlos

FARIA José Inácio

FERNANDES José Manuel

FERREIRA Elisa

FERREIRA João

GOMES Ana

MARINHO E PINTO António

MATIAS Marisa

MELO Nuno

MONTEIRO DE AGUIAR Cláudia

RANGEL Paulo

RIBEIRO Sofia

RODRIGUES Liliana

RODRIGUES Maria João

RUAS Fernando

SERRÃO SANTOS Ricardo

SILVA PEREIRA Pedro

VIEGAS Miguel

ZORRINHO Carlos

ZUBER Inês Cristina

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Rumunsko (32 poslancov)

BOŞTINARU Victor

BUDA Daniel

BUŞOI Cristian Silviu

CREŢU Corina*

CRISTEA Andi-Lucian

DĂNCILĂ Vasilica Viorica

DIACONU Mircea

DRĂGHICI Damian

FRUNZULICĂ Doru-Claudian

GRAPINI Maria

HELLVIG Eduard-Raul

IVAN Cătălin Sorin

MACOVEI Monica Luisa

MĂNESCU Ramona Nicole

MARINESCU Marian-Jean

MOISĂ Ionel-Sorin

MUREȘAN Siegfried Vasile

NEGRESCU Victor

NICA Dan

NICOLAI Norica

PAŞCU Ioan Mircea

PAVEL Emilian**

PREDA Cristian Dan

REBEGA Constantin-Laurențiu

SÂRBU Daciana Octavia

SÓGOR Csaba

STOLOJAN Theodor Dumitru

TĂNĂSESCU Claudiu Ciprian

TAPARDEL Ana-Claudia

UNGUREANU Traian

VĂLEAN Adina-Ioana

WEBER Renate

WINKLER Iuliu

(*) Mandát Coriny CREȚUOVEJ sa skončil 1. novembra 2014.

(**) Mandát platný s účinnosťou od 1. novembra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Emiliana PAVELA ako náhradníka za Corinu CREŢUOVÚ.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Slovinsko (8 poslancov)

BOGOVIČ Franc

FAJON Tanja

PETERLE Alojz

ŠOLTES Igor

ŠULIN Patricija

TOMC Romana

VAJGL Ivo

ZVER Milan

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Slovensko (13 poslancov)

CSÁKY Pál

FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ Monika

KUKAN Eduard

MAŇKA Vladimír

MIKOLÁŠIK Miroslav

NAGY József

SMOLKOVÁ Monika

ŠKRIPEK Branislav

ŠTEFANEC Ivan

SULÍK Richard

ZÁBORSKÁ Anna

ZALA Boris

ŽITŇANSKÁ Jana

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Fínsko (13 poslancov)

HALLA-AHO Jussi

HAUTALA Heidi

JAAKONSAARI Liisa

JÄÄTTEENMÄKI Anneli

KUMPULA-NATRI Miapetra

KYLLÖNEN Merja

PIETIKÄINEN Sirpa

REHN Olli

SARVAMAA Petri

TERHO Sampo

TORVALDS Nils

VÄYRYNEN Paavo

VIRKKUNEN Henna

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Švédsko (20 poslancov)

ADAKTUSSON Lars

ANDERSSON Max

BJÖRK Malin

CEBALLOS Bodil

CORAZZA BILDT Anna Maria

ENGSTRÖM Linnéa*

ERIKSSON Peter

FEDERLEY Fredrick

FJELLNER Christofer

GUTELAND Jytte

HEDH Anna

HÖKMARK Gunnar

LÖVIN Isabella**

LUDVIGSSON Olle

LUNDGREN Peter

NILSSON Jens

PAULSEN Marit

POST Soraya

ULVSKOG Marita

WIKSTRÖM Cecilia

WINBERG Kristina

(*) Mandát platný s účinnosťou od 8. októbra 2014, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Linnéy ENGSTRÖMOVEJ ako náhradníčky za Isabellu LÖVINOVÚ.

(**) Mandát Isabelly LÖVINOVEJ sa skončil 3. októbra 2014.

POSLANCI EURÓPSKEHO PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU

(1. júla 2014)

Spojené kráľovstvo (73 poslancov)

AGNEW John Stuart

AKER Tim

ANDERSON Lucy

ANDERSON Martina

ARNOTT Jonathan

ASHWORTH Richard

ATKINSON Janice

BASHIR Amjad

BATTEN Gerard

BEARDER Catherine

BOURS Louise

BRADBOURN Philip*

BRANNEN Paul

CAMPBELL BANNERMAN David

CARVER Jim

COBURN David

COLLINS Jane

CORBETT Richard

DANCE Seb

(gróf) DARTMOUTH William

DEVA Nirj

DODDS Anneliese

DODDS Diane

DUNCAN Ian

ETHERIDGE Bill

EVANS Jill

FARAGE Nigel

FINCH Raymond

FORD Vicky

FOSTER Jacqueline

FOX Ashley

GILL Nathan

GILL Neena

GIRLING Julie

GRIFFIN Theresa

HANNAN Daniel

HELMER Roger

HONEYBALL Mary

HOOKEM Mike

HOWITT Richard

HUDGHTON Ian

JAMES Diane

KAMALL Syed

KARIM Sajjad

KHAN Afzal

KIRKHOPE Timothy

KIRTON-DARLING Jude

LAMBERT Jean

LEWER Andrew

McAVAN Linda

McCLARKIN Emma

McINTYRE Anthea

MARTIN David

MOODY Clare

MORAES Claude

NICHOLSON James

NUTTALL Paul

O'FLYNN Patrick

PARKER Margot

REID Julia

SCOTT CATO Molly

SEYMOUR Jill

SIMON Sion

SMITH Alyn

STIHLER Catherine

SWINBURNE Kay

TANNOCK Charles

TAYLOR Keith

VAN ORDEN Geoffrey

VAUGHAN Derek

WARD Julie

WILLMOTT Glenis

WOOLFE Steven

(*) Mandát Philipa BRADBOURNA sa skončil 20. decembra 2014.

(1) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5. (2) Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2005, s. 1. (3) Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34. (4) Rozsudok vo veci Le Pen/Parlament, C-208/03, EU:C:2005:429; a rozsudok vo veci Taliansko a Donnici/Parlament, C-393/07 a C-9/08, EU:C:2009:275.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných priestupkoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (COM(2014)0476 – C8-0113/2014 – 2014/0218(COD))

P8_TA(2015)0029 A8-0001/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0476),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014(1)

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0001/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. februára 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2015/413.)

(1) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 115.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v sektore udržateľného rybolovu medzi Európskou úniou a Senegalskou republikou a jej vykonávacieho protokolu v mene Európskej únie (12812/2014 – C8-0276/2014 – 2014/0238(NLE))

P8_TA(2015)0030 A8-0010/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12812/2014),

–  so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve v sektore udržateľného rybolovu medzi Európskou úniou a Senegalskou republikou (12830/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0276/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0010/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  vyzýva Komisiu, aby postúpila Európskemu parlamentu zápisnice a závery zo schôdzí spoločného výboru uvedeného v článku 7 dohody, ako aj viacročný sektorový program uvedený v článku 4 nového protokolu;

3.  vyzýva Komisiu, aby umožnila účasť zástupcov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na schôdzach spoločného výboru;

4.  vyzýva Komisiu, aby pred uplynutím platnosti tejto dohody a po začatí rokovania o budúcej dohode zaslala Európskemu parlamentu a Rade podrobné informácie vo forme správy ex-post o nákladoch a výhodách dohody;

5.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu ročné správy o vykonávaní dohody, najmä pokiaľ ide o viacročný program uvedený v článku 4 vykonávacieho protokolu k dohode, rovnako ako aj podrobný opis spôsobu použitia prostriedkov poskytnutých na základe tejto dohody;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby konajúc v medziach svojich príslušných právomocí bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa protokolu a jeho obnovenia podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

7.   vyzýva Komisiu, aby sa zamerala najmä na podporu miestnej správy a zodpovednosti, a aby uľahčila poskytovanie dostatočných informácií všetkým miestnym subjektom, ktoré majú záujem na dohode a jej vykonávaní;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Senegalskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA (2014/2997(RSP))

P8_TA(2015)0031 B8-0098/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006,

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach al-Nashiri/ Poľsko, Abu Zubaydah/ Litva, Husayn (Abu Zubaydah)/ Poľsko, El-Masri/ bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nasr a Ghali/ Taliansko a al-Nashiri/ Rumunsko,

–  so zreteľom na rozsudok talianskeho súdu, ktorým usvedčil a odsúdil na tresty odňatia slobody v neprítomnosti 22 agentov CIA, jedného pilota Air Force a dvoch talianskych agentov za ich úlohu v únose milánskeho imáma Abu Omara,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o údajnom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov podľa predbežných výsledkov práce dočasného výboru(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA(4),

–  so zreteľom na štúdiu užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu Spojených štátov (SSCI) o programe Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pre zadržiavanie a vypočúvanie a používaní rôznych foriem mučenia zadržaných osôb službou CIA medzi rokmi 2001 a 2006,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je uznesenie z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov(5),

–  so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2013 (Luxemburg 5. a 6. jún 2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na Správu EÚ o boji proti korupcii z 3. februára 2014 vypracovanú Komisiou (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(7),

–  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.  keďže Európsky parlament opakovane odsúdil program CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, ktorý viedol k opakovanému porušovaniu ľudských práv vrátane mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, únosov, tajného zadržiavania, väznenia bez súdneho konania a porušovania zásady nevyhostenia;

C.  keďže politiky vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu napriek svojej osobitnej povahe nie sú oslobodené od zásady zodpovednosti a nemôže existovať beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva a ľudských práv;

D.  keďže zodpovednosť za mimoriadne vydávanie, únosy, nezákonné tajné zadržiavanie a mučenie je nevyhnutná pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a pre zabezpečenie legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu;

E.  keďže Európsky parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce členských štátov EÚ s CIA v súvislosti s programom tajného zadržiavania a mimoriadneho vydávania;

F.  keďže bývalý Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 10. októbra 2013 vyzval súčasný Európsky parlament, aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Európskemu parlamentu zveril Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

G.  keďže v správe užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA sa odhaľujú nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu;

H.  keďže správa užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA vyvracia tvrdenia CIA, že prostredníctvom mučenia boli odhalené informácie, ktoré by sa nezistili prostredníctvom tradičných, nenásilných metód vypočúvania;

I.  keďže na Národnom súde (Audiencia Nacional) Španielskeho kráľovstva prebieha trestné konanie týkajúce sa mučenia na vojenskej námornej základni v zálive Guantánamo (vec č. 150/09 prešetrovaná centrálnym súdom č. 5 (Juzgado Central No. 5);

J.  keďže prezident USA Barack Obama sa zaviazal zatvoriť do januára 2010 väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, čo je zariadenie, v ktorom je 122 osôb zadržiavaných bez formálneho obvinenia, ktoré by bol proti nim vyniesol trestný súd, vrátane 54 osôb, ktorých prepustenie bolo úradne schválené;

K.  keďže pomoc členských štátov EÚ pri presídľovaní niektorých väzňov zo zariadenia v zálive Guantánamo je pomalá a obmedzená;

1.  víta rozhodnutie užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA zverejniť súhrn svojej správy o programe Ústrednej spravodajskej agentúry na zadržiavanie a vypočúvanie; nabáda na zverejnenie správy v plnej miere bez toho, aby bola neúmerne a zbytočne upravovaná;

2.  dôrazne odsudzuje kruté vyšetrovacie postupy, ktoré charakterizujú tieto nezákonné protiteroristické operácie; zdôrazňuje základný záver Senátu USA, že násilné metódy uplatňované CIA neviedli k získaniu spravodajských informácií, ktoré by zabránili ďalším teroristickým útokom; pripomína svoje absolútne odsúdenie mučenia;

3.  domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programom CIA umožnila, aby sa pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ďalej ukázali programy hromadného sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a tajné služby rôznych členských štátov EÚ;

4.  vyzýva USA, aby vyšetrovali a trestné stíhali opakované porušovanie ľudských práv vyplývajúce z programov CIA týkajúcich sa vydávania a tajného zadržiavania a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie, vydanie alebo účinné opravné prostriedky pre obete v súvislosti s programom CIA;

5.  opätovne vyzýva členské štáty, aby vyšetrili tvrdenia o tom, že na ich území boli tajné väznice, kde boli ľudia zadržiavaní v rámci programu CIA, a aby stíhali osoby zapojené do týchto operácií, zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo;

6.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere prešetrili nedávne tvrdenia, že na ich území dochádzalo k nezákonnému vydávaniu, zadržiavaniu a mučeniu osôb, a aby zodpovedné osoby stíhali;

7.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, ktorým čelia vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovania týkajúce sa zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, zneužívania štátneho tajomstva a nenáležitej klasifikácie dokumentov vedúcej k ukončeniu trestných konaní a k de facto beztrestnosti páchateľov porušovania ľudských práv;

8.  žiada, aby boli bez ďalších prieťahov zverejnené výsledky vyšetrovaní, ktoré prebiehajú v súvislosti so zapojením členských štátov do programu CIA, najmä výsledky Chilcotovho vyšetrovania;

9.  požaduje vnútornej stratégie EÚ pre základné práva a vyzýva Komisiu, aby navrhla prijatie takejto stratégie a súvisiaceho akčného plánu;

10.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v súčinnosti s Výborom pre zahraničné veci, a najmä Podvýborom pre ľudské práva pokračoval vo svojom vyšetrovaní „údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA“ a aby do jedného roka predložil plénu správu o:

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 833. (2) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309. (3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0418. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0231. (6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173. (7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach (2015/2530(RSP))

P8_TA(2015)0032 RC-B8-0122/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

–  so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia 2178 (2014)),

–  so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. apríla 2009 o vytváraní profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v rámci boja proti terorizmu, presadzovania práva, prisťahovalectva, colných a hraničných kontrol(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(3),

–  so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,

–  so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol,

–  so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

–  so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 29. a 30. januára 2015 v Rige,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11. januára 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. októbra 2014 a 5. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

–  so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2015 zverejnený 16. decembra 2014 (COM(2014)0910),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva (stanovisko 01/2014),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spoločných veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland ltd a Seitlinger a ďalší, a na stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu k výkladu tohto rozsudku,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže terorizmus a násilný extrémizmus patria medzi hlavné hrozby pre našu bezpečnosť a naše slobody;

B.  keďže nedávne tragické udalosti v Paríži boli pripomienkou toho, že Európska únia stojí tvárou v tvár neprestajnej a vyvíjajúcej sa hrozbe terorizmu, ktorá za posledné desaťročie vážne zasiahla viacero členských štátov útokmi nielen na ľudí, ale aj na hodnoty a slobody, na ktorých sa Únia zakladá;

C.  keďže bezpečnosť je jedným z práv, ktoré zaručuje Charta základných práv EÚ, ale základné práva, občianske slobody a proporcionalita sú hlavnými prvkami úspešných protiteroristických politík;

D.  keďže stratégie prevencie na boj proti terorizmu by sa mali opierať o viacúrovňový prístup zameraný na priamy protiúder na zmarenie príprav útokov na území EÚ, ale aj na zjednotenie potrieb na riešenie hlavných príčin terorizmu; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, aby sa posilnila bezpečnosť našich občanov, chránili základné hodnoty slobody, demokracie a ľudské práva a dodržiavalo sa medzinárodné právo;

E.  keďže viaceré závažné teroristické útoky spáchané od 11. septembra 2001 na európskej pôde a najnovšie útoky z januára tohto roka mali značný vplyv na to, ako občania a obyvatelia EÚ vnímajú bezpečnosť; keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúceho vzostupu radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu vnútri EÚ, ako aj v susedných krajinách;

F.  keďže šírenie teroristickej propagandy sa uľahčuje používaním internetu a sociálnych médií; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadväzovať a udržiavať styky bez fyzických prekážok, akými sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne ani bunky;

G.  keďže EÚ stojí tvárou v tvár masívnej a rastúcej hrozbe, ktorú predstavujú „zahraniční bojovníci z EÚ“, teda osoby, ktoré cestujú do iného štátu, ako je štát ich trvalého pobytu alebo ich štátnej príslušnosti, a to na účely páchania alebo plánovania teroristických aktov alebo poskytovania či získavania teroristického výcviku, aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktami; keďže sa odhaduje, že 3 500 až 5 000 štátnych príslušníkov EÚ odišlo z domova, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi, keď vypukli vojna a ozbrojené konflikty v Sýrii, Iraku a Líbyi, čo predstavuje obrovský problém pre bezpečnosť občanov EÚ;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje kruté činy spáchané v Paríži a opätovne vyjadruje hlbokú sústrasť francúzskemu ľudu a rodinám obetí a vyjadruje jednotu v boji proti terorizmu a útoku na naše demokratické hodnoty a slobody;

2.  dôrazne a kategoricky odsudzuje všetky teroristické akty, podporu terorizmu, glorifikáciu tých, ktorí sa zapájajú do terorizmu, a obhajovanie extrémistických násilných ideológií bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta k nim dochádza alebo ich podporujú; zdôrazňuje, že bez bezpečnosti niet slobody a bez slobody niet bezpečnosti;

3.  so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a neskôr sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ a životy občanov EÚ veľké riziká; žiada Komisiu, aby navrhla jasnú a spoločnú definíciu pojmu „zahraniční bojovníci z EÚ“ v záujme posilnenia právnej istoty;

4.  zdôrazňuje potrebu špecifickejších opatrení na riešenie problému občanov EÚ, ktorí cestujú na to, aby bojovali za teroristické organizácie v zahraničí; tvrdí, že v niektorých prípadoch síce možno uplatniť stíhanie, ale na predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu, na sťažovanie cestovania európskych a iných zahraničných bojovníkov, ako aj na riešenie otázky navrátilcov by sa mali uplatňovať iné opatrenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali najlepšie postupy na základe postupov tých členských štátov, ktoré už prijali úspešné stratégie, akčné plány a programy pre túto oblasť;

Boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu

5.  zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavuje terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje stratégiu boja proti terorizmu založenú na viacúrovňovom prístupe, ktorou sa budú komplexne riešiť základné faktory radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ako sú rozvoj sociálnej súdržnosti, inkluzívnosť, politická a náboženská tolerancia a zabraňovanie vytváraniu get, analyzovanie internetového podnecovania teroristických činov a vytváranie protiváhy, zabraňovanie odchodu a zapájaniu osôb do teroristických organizácií, predchádzanie a zastavenie náboru a prijímania osôb do ozbrojených konfliktov, prerušenie finančnej podpory teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa chcú do nich zapájať, zabezpečenie prípadného prísneho trestného stíhania a poskytovanie orgánom presadzovania práva vhodných nástrojov na plnenie ich povinností pri plnom dodržiavaní základných práv;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali systémy, pomocou ktorých možno riešiť hlavné príčiny radikalizácie, vrátane vzdelávacích programov, podporovania integrácie, sociálneho začleňovania, dialógu, participácie, rovnosti, tolerancie a pochopenia medzi rozličnými kultúrami a náboženstvami, ako aj rehabilitačných programov;

7.  s veľkým znepokojením poukazuje na fenomén radikalizácie vo väzniciach a nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala väzniciam a podmienkam zadržiavania s cielenými opatreniami proti radikalizácii v tomto prostredí; vyzýva členské štáty, aby zlepšili administratívne systémy väzníc v záujme uľahčovania odhaľovania väzňov, ktorí sa zapojili do príprav teroristických aktov, aby sledovali procesy radikalizácie a predchádzali im a aby vypracovali osobitné programy na prerušenie kontaktov, rehabilitáciu a odstránenie radikalizácie;

8.  zdôrazňuje, že naliehavo treba zintenzívniť predchádzanie radikalizácii a podporovať programy na jej potláčanie, a to splnomocnením spoločenstiev a občianskej spoločnosti a spoluprácou s nimi na národnej a miestnej úrovni, aby sa zastavilo šírenie extrémistických ideológií; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), združujúcu všetky subjekty zapojené do prípravy kampaní proti radikalizácii a do tvorby protiradikalizačných štruktúr a postupov navracania zahraničných bojovníkov, a priamo vyzvala extrémistické ideológie, aby poskytli pozitívne alternatívy;

9.  podporuje prijatie európskej stratégie na boj proti teroristickej propagande, radikálnym sieťam a online náboru, ktorá by vychádzala z vynaloženého úsilia a iniciatív, ktoré sa už podnikli na medzivládnom a dobrovoľnom základe, v záujme presadzovania výmeny najlepších postupov a úspešných metód v tejto oblasti;

10.  vyzýva na prijatie odporúčania Rady týkajúceho sa národných stratégií na predchádzanie radikalizácii, ktoré by sa zaoberalo širokou škálou skrytých faktorov radikalizácie a obsahovalo odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zriaďovania programov prerušenia kontaktov, rehabilitácie a odstraňovania radikalizácie;

Uplatňovanie a preskúmanie existujúcich opatrení v oblasti presadzovania práva

11.  vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce platformy, databázy a systémy varovania na európskej úrovni, ako sú Schengenský informačný systém (SIS) a systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (APIS);

12.  zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb v rámci Schengenského priestoru je najdôležitejšou slobodou Európskej únie, a preto odmieta všetky návrhy na pozastavenie Schengenského systému a namiesto toho vyzýva členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá, ktoré už zahŕňajú možnosť dočasného zavedenia kontrol dokladov, a aby lepšie využívali systém SIS II; konštatuje, že niektoré cielené kontroly sa už môžu vykonávať v prípade osôb prechádzajúcich vonkajšie hranice;

13.  zaväzuje sa k úsiliu o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich do konca tohto roka; preto naliehavo žiada Komisiu, aby určila dôsledky rozsudku Súdneho dvora týkajúceho sa smernice o uchovávaní údajov(5) a o jeho možnom vplyve na smernicu EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich; povzbudzuje Radu k tomu, aby vykonala ďalší pokrok v práci na balíku opatrení na ochranu údajov, aby trialógy o oboch – o smernici EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich a o balíku opatrení na ochranu údajov – mohli prípadne prebiehať súbežne; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyzvala nezávislých odborníkov z oblasti presadzovania práva, bezpečnosti a spravodajských služieb a zástupcov pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, aby prispeli svojimi názormi a zásadami týkajúcimi sa potreby a proporcionality systému osobného záznamu o cestujúcom s ohľadom na potreby v oblasti bezpečnosti;

14.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a potom pravidelne posudzovala existujúce nástroje a vypracovala zodpovedajúce hodnotenie pretrvávajúcich nedostatkov v boji proti terorizmu, pričom Rada pravidelne vyhodnocuje hrozby voči Únii, aby Únia a jej členské štáty mohli podniknúť účinné kroky; vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili nový plán boja proti terorizmu, ktorý by zabezpečil účinnú reakciu na súčasné hrozby a zaručil skutočnú bezpečnosť pre všetkých a zároveň zaručil práva a slobody, ktoré sú základnými zásadami Európskej únie;

15.  zdôrazňuje, že základným rozmerom boja proti terorizmu musí byť začlenenie politík na ochranu a podporu obetí a ich rodín; preto vyzýva členské štáty, aby riadne implementovali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

16.  domnieva sa, že boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; je presvedčený, že treba najmä ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vyhodnotila existujúce predpisy EÚ o pohybe nelegálnych strelných zbraní, výbušných zariadení a o obchodovaní so zbraňami súvisiacom s organizovanou trestnou činnosťou;

17.  víta nadchádzajúce prijatie aktualizovaného európskeho právneho rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí ako rozhodujúci krok, ktorý treba implementovať na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť jeho účinnosť a obmedziť tak významný zdroj financovania teroristických organizácií;

18.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad ECRIS, európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz;

Vnútorná bezpečnosť EÚ a presadzovanie práva EÚ a kapacity Agentúry

19.  vyzýva členské štáty, aby predchádzali pohybu osôb podozrivých z teroristickej činnosti tým, že posilnia kontroly na vonkajších hraniciach, budú systematickejšie a účinnejšie kontrolovať cestovné doklady, bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a používaniu falošnej identity, ako aj identifikovaním rizikových oblastí;

20.  so znepokojením berie na vedomie čoraz častejšie zneužívanie internetu a komunikačných technológií teroristickými organizáciami s cieľom komunikovať, plánovať útoky a šíriť propagandu; žiada, aby internet a spoločnosti v oblasti sociálnych médií spolupracovali s vládami a orgánmi presadzovania práva a s občianskou spoločnosťou v záujme boja proti tomuto problému, pričom sa zabezpečí, že sa vždy budú dodržiavať všeobecné zásady slobody prejavu a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie využívania a šírenia údajov na internete na účely boja proti terorizmu musia spĺňať požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti;

21.  pripomína, že každý zber a šírenie údajov, ktoré vykonávajú aj agentúry EÚ, ako je Europol, by malo byť v súlade s právom Európskej únie a vnútroštátnym právom a malo by vychádzať zo súdržného rámca na ochranu údajov, ktorý poskytne právne záväzné normy na ochranu osobných údajov na úrovni EÚ;

22.  rozhodne podporuje lepšiu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a agentúrami EÚ; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť, zintenzívniť a urýchliť globálnu výmenu informácií o presadzovaní práva; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami tým, že budú viac využívať také cenné existujúce nástroje ako spoločné vyšetrovacie tímy, program na sledovanie financovania terorizmu a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), ako aj rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov;

23.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich uplatňovanie členskými štátmi v právnych predpisoch a v praxi, a miery spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä s Europolom a Eurojustom, ako aj zodpovedajúce posúdenie pretrvávajúcich nedostatkov, pričom využijú postup stanovený v článku 70 ZFEÚ, a aby zaviedli tento vyhodnocovací proces ako súčasť európskeho programu v oblasti bezpečnosti;

24.  zdôrazňuje, že treba, aby európske agentúry a vnútroštátne orgány presadzovania práva bojovali proti hlavným zdrojom príjmov teroristických organizácií vrátane prania špinavých peňazí, obchodovania s ľuďmi a nezákonného obchodovania so zbraňami; v tejto súvislosti vyzýva na úplnú implementáciu právnych predpisov EÚ v tejto oblasti v záujme zabezpečenia koordinácie celoeurópskeho prístupu; konštatuje, že členské štáty poskytli Europolu a Eurojustu iba 50 % informácií o terorizme a organizovanej trestnej činnosti;

25.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali jedinečné kapacity Europolu a zabezpečili, aby ich národné jednotky poskytovali Europolu dôležité informácie systematickejšie a pravidelnejšie; ďalej podporuje vytvorenie európskej platformy proti terorizmu v rámci Europolu, ktorá by mala čo najviac vystupňovať jeho operačné a technické kapacity a kapacity na výmenu informácií spravodajských služieb;

26.  zdôrazňuje potrebu zvýšenia účinnosti a koordinácie reakcie v oblasti trestného súdnictva prostredníctvom agentúry Eurojust s cieľom zjednotiť posudzovanie činov páchaných zahraničnými bojovníkmi ako trestný čin v celej EÚ, zabezpečiť právny rámec a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu, zabraňovať nedostatkom v trestnom stíhaní a zaoberať sa praktickými a právnymi problémami pri zhromažďovaní a určovaní prípustnosti dôkazov prípadov terorizmu, a to aktualizáciou rámcového rozhodnutia 2008/919/SVV;

27.  požaduje vykonávanie rozhodného demokratického a súdneho dohľadu nad protiteroristickými politikami a prácou spravodajských služieb, spolu s úplne nezávislou demokratickou kontrolou, a trvá na tom, aby kontrolná spolupráca bola v prísnom súlade s medzinárodným právom;

Prijatie vonkajšej stratégie EÚ na boj proti medzinárodnému terorizmu

28.  vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala globálne partnerstvo proti terorizmu a úzko spolupracovala s regionálnymi aktérmi, akými sú Africká únia, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Liga arabských štátov, a najmä so susednými krajinami Sýrie a Iraku a krajinami, ktoré boli výrazne zasiahnuté konfliktom, ako sú Jordánsko, Libanon a Turecko, ako aj s OSN, najmä s jej protiteroristickým výborom; v tejto súvislosti vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi odborníkmi na rozvoj a bezpečnosť medzi EÚ a týmito krajinami;

29.  zdôrazňuje najmä, že treba, aby EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny založili stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, potláčania a trestné stíhanie terorizmu;

30.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prijala vonkajšiu stratégiu EÚ na boj proti medzinárodnému terorizmu, s cieľom obmedziť zdroje medzinárodného terorizmu a zahrnúť boj proti terorizmu do spoločnej politiky; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu spolupráce s tretími krajinami v boji proti terorizmu a zároveň zabezpečili dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;

31.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zrevidovala svoju stratégiu zameranú na južné Stredozemia ako súčasť pokračujúceho skúmania európskej susedskej politiky a zamerala sa na podporu tých krajín a aktérov, ktorí sú skutočne odhodlaní ctiť spoločné hodnoty a realizovať reformy;

32.  zdôrazňuje, že sa treba zameriavať na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej v rámci akčných plánov a politických dialógov za účasti EÚ a jej partnerských krajín, a to nadväzovaním medzinárodnej spolupráce, využívaním existujúcich programov a kapacít, ako aj spoluprácou s aktérmi občianskej spoločnosti v krajinách záujmu v oblasti boja proti terorizmu a radikálnej propagandy na internete a v iných komunikačných prostriedkoch;

33.  zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ v oblasti protiteroristických opatrení musí takisto v plnej miere využívať zahraničnú a rozvojovú politiku na odstraňovanie chudoby, diskriminácie a marginalizácie, boj proti korupcii a podporu dobrej správy vecí verejných, predchádzanie a riešenie konfliktov, pretože všetky prispievajú k marginalizácii určitých skupín a oblastí spoločnosti, a tým sa tieto skupiny stávajú citlivejšie k propagande extrémistických skupín;

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45. (2) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 119. (3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0384. (4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0102. (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu (2015/2526(RSP))

P8_TA(2015)0033 RC-B8-0099/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o druhom Fóre pre správu internetu(3),

–  so zreteľom na Deklaráciu zásad a Akčný plán Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS) prijaté v Ženeve dňa 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Premietnutie ženevských zásad do činnosti (COM(2004)0480),

–  so zreteľom na Tuniský záväzok a Tuniský program pre informačnú spoločnosť, ktoré boli prijaté 18. novembra 2005,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie, ktoré bolo vydané v nadväznosti na Svetový samit o informačnej spoločnosti v roku 2006 (COM(2006)0181),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia mnohých zainteresovaných strán NETmundial z 24. apríla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika a riadenie v oblasti internetu – Úloha Európy pri formovaní budúcnosti riadenia internetu (COM(2014)0072),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie delegácie EÚ vyslanej na zasadnutie Fóra pre správu internetu, ktoré sa konalo 2. – 5. septembra 2014 v Istanbule,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže účelom Fóra pre správu internetu (IGF) je plniť mandát zo Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), pokiaľ ide o zvolávanie fór pre demokratický a transparentný politický dialóg za účasti mnohých zainteresovaných subjektov;

B.  keďže hlavnou úlohou a funkciou IGF je diskutovať o širokej škále otázok týkajúcich sa správy internetu a v prípade potreby odporučiť kroky medzinárodnému spoločenstvu;

C.  keďže 20. decembra 2010 sa Valné zhromaždenie OSN rozhodlo predĺžiť mandát IGF na ďalších päť rokov;

D.  keďže rokovanie a rozhodnutie o ďalšom obnovení mandátu IGF sa uskutoční na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 2015;

E.  keďže Parlament vyslal ad hoc delegáciu na SSIS v roku 2005 a odvtedy ju vysiela na každé výročné zasadnutie IGF;

F.  keďže ad hoc delegácie Parlamentu zohrali kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o presadzovanie európskych hodnôt a interakciu s organizáciami občianskej spoločnosti a so zástupcami národných parlamentov prítomnými na týchto podujatiach, a to v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou;

G.  keďže medzi hlavné priority Európskej únie počas deviateho zasadnutia IGF, ktoré sa konalo v septembri 2014 a ktorého ústrednou témou bolo Spájanie kontinentov v záujme lepšej správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán, patrili: rozšírený prístup k internetu na celom svete, zachovanie internetu ako globálneho, otvoreného a spoločného zdroja, nediskriminačný prístup k znalostiam, väčšia zodpovednosť a transparentnosť v rámci modelu správy internetu, na ktorom sa zúčastňuje mnoho zainteresovaných strán, odmietnutie myšlienky štátom kontrolovaného internetu a uznanie skutočnosti, že o našich základných slobodách a ľudských právach nemožno vyjednávať a musia byť chránené online;

H.  keďže ministri dopravy, telekomunikácií a energetiky EÚ schválili 27. novembra 2014 závery Rady, v ktorých sa zdôrazňovala dôležitosť koordinovanej európskej pozície, pokiaľ ide o správu internetu, a význam podpory posilnenia IGF ako platformy pre účasť viacerých zainteresovaných subjektov;

I.  keďže v marci 2014 oznámila Správa národných telekomunikácií a informačnej politiky (NTIA) Ministerstva obchodu USA svoj zámer preniesť funkcie Internetového orgánu pre prideľovanie čísel (IANA), pokiaľ ide o dohľad nad internetom, na globálne spoločenstvo mnohých zainteresovaných subjektov pred skončením platnosti súčasnej zmluvy medzi NTIA a Internetovou spoločnosťou pre pridelené mená a čísla (ICANN) v septembri 2015; keďže vyvážené riešenie tohto prenosu sa musí nájsť včas a malo by viesť k vytvoreniu systému, ktorý nemožno ovládnuť a manipulovať, aby sa tak naďalej zabezpečoval stabilný internet;

J.  keďže v apríli 2014 sa na ad hoc celosvetovom stretnutí mnohých zainteresovaných subjektov NETmundial na tému budúcnosti riadenia internetu vypracoval súbor zásad riadenia internetu a plán pre budúci rozvoj internetového ekosystému;

K.  keďže podľa očakávaní by mal rast súvisiaci s internetovým hospodárstvom dosiahnuť v EÚ takmer 11 %, pričom sa predpokladá zvýšenie jeho príspevku do HDP z 3,8 % v roku 2010 na 5,7 % v roku 2016;

L.  keďže internet je základným pilierom jednotného digitálneho trhu a podporuje okrem iného inovácie, rast, obchod, demokraciu, kultúrnu rozmanitosť a ľudské práva;

M.  keďže v rámci otvoreného internetu by sa mali všetky práva a slobody, ktoré majú ľudia v prostredí offline, uplatňovať aj online;

1.  vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby obnovilo mandát IGF, posilnilo jeho zdroje a model správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných subjektov;

2.  domnieva sa, že aj keď IGF neprijme formálne závery, zodpovednosťou EÚ je podporovať tento proces a zväčšovať vplyv týchto výmen v diskusiách o politike, pretože uvedený proces ponúka pozitívny a konkrétny kontext na formovanie budúcnosti internetu na základe prístupu mnohých zainteresovaných subjektov;

3.  vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie EÚ, aby aj naďalej považovali IGF za prioritu a aby ďalej podporovali IGF a jeho sekretariát a tak prispievali na rozvoj efektívnej a nezávislej organizácie, ktorá dokáže vykonávať svoj mandát a prispievať na rozvoj modelu riadenia internetu;

4.  zdôrazňuje, že Parlament by sa mal aj naďalej zúčastňovať na stretnutiach IGF prostredníctvom početnej delegácie, aby spolu s členskými štátmi a Komisiou účinne prispel k vypracovaniu uceleného a komplexného prístupu EÚ v otázke správy internetu;

5.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia dostupnosti internetu na celom svete; zdôrazňuje, že IGF by mal posilniť inkluzívnu účasť všetkých zainteresovaných subjektov;

6.  zdôrazňuje, že je pevne odhodlaný presadzovať model správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných subjektov; vyzýva členské štáty, Komisiu a všetky príslušné zainteresované subjekty, aby ďalej posilňovali udržateľnosť tohto modelu tak, že zabezpečia väčšiu inkluzívnosť, transparentnosť a zodpovednosť aktérov a procesov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

7.  zdôrazňuje dôležitosť dokončenia globalizácie základných funkcií a organizácií internetu; víta záväzok, ktorý v marci 2014 prijala vláda USA v súvislosti s prenosom správy funkcií orgánu IANA; zdôrazňuje dôležitosť plnej zodpovednosti a transparentnosti spoločnosti ICANN;

8.  zdôrazňuje, že bol stanovený pevný termín na dokončenie rokovaní o funkciách orgánu IANA, čo poskytne dlhodobé riešenie, pokiaľ ide o stabilitu a bezpečnosť internetu, pretože v septembri 2015 sa skončí platnosť súčasnej dohody medzi spoločnosťou ICANN a vládou USA o dohľade nad funkciou orgánu IANA;

9.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie na podporu včasného dokončenia tejto novej dohody;

10.  vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby navrhli samotnú EÚ ako prvého medzinárodného partnera spoločnosti ICANN, pokiaľ ide o funkcie orgánu IANA, a to vrátane úlohy stanovenej na rovnakom základe vo vzťahu k USA a ďalším štátom v rámci potvrdenia záväzkov, ktorými sa v súčasnosti riadia služby orgánu IANA; považuje to za dôležitý krok k zabezpečeniu úplnej neutrality spoločnosti ICANN;

11.  zdôrazňuje, že z plodných výmen názorov v rámci doterajších IGF sa už možno poučiť a toto poučenie možno uplatniť v praxi, najmä pokiaľ ide o regulačné aspekty elektronickej komunikácie a otázky bezpečnosti prenosu údajov a ochrany súkromia; domnieva sa, že je potrebné, aby sa v rámci IGF uskutočnili ďalšie diskusie o otázkach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej kriminality, a to od riešení na zvýšenie bezpečnosti kritickej infraštruktúry až po poskytnutie vhodných nástrojov na bezpečnú komunikáciu, predovšetkým elektronickej autentifikácie a šifrovania, pre jednotlivcov a malé podniky; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť otvorený a nezávislý internet ako globálny spoločný zdroj, nediskriminačný prístup k znalostiam v budúcnosti na základe iniciatív a potrieb zainteresovaných subjektov, ako aj slobodu prejavu;

12.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa pokračovalo v úsilí o zabezpečenie právnej ochrany neutrality siete, ktorá je nevyhnutným predpokladom na zaručenie slobody informácií a prejavu, na podporu rastu a pracovných miest prostredníctvom rozvoja inovácií a obchodných príležitostí súvisiacich s internetom a pre podporu a ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti optimálnym spôsobom pre všetkých;

13.  zdôrazňuje, že základné slobody a ľudské práva sú pevne stanovené a musia byť chránené online, ako aj offline; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré štáty sa pokúšajú obmedzovať globálne prepojenie svojich občanov cenzúrou a inými reštrikciami; rozhodne odmieta myšlienku štátom kontrolovaného internetu a hromadného dohľadu nad internetom;

14.  zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam online práv na súkromie a dôležitosť kontroly používateľov nad ich osobnými údajmi; domnieva sa, že tieto práva sú nevyhnutné pre demokraciu, otvorený a neutrálny internet a pre rovnaké podmienky pre podniky na internete;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, členským štátom a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 133 E, 8.6.2006, s. 140. (2) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 133. (3) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 80. (4) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 33.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách (2014/2875(RSP))

P8_TA(2015)0034 B8-0097/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(1) (nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom), a najmä jeho článok 26 ods. 6 a 7,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka (COM(2013)0755) a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv (SWD(2013)0437),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o vyššie uvedenom vykonávacom nariadení Komisie z 13. decembra 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole(4),

–  so zreteľom na otázku Komisii o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách (O-000091/2014 – B8-0101/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 26 ods. 6 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa od Komisie vyžaduje, aby do 13. decembra 2013 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka;

B.  keďže v článku 26 ods. 7 vyššie uvedeného nariadenia sa stanovuje, že správa musí okrem iného zohľadňovať potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť poskytovania povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýzu nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení; keďže v nariadení sa ďalej uvádza, že správa môže byť doplnená o návrhy na zmenu príslušných ustanovení v právnych predpisoch EÚ;

C.  keďže Komisia 17. decembra 2013 riadne zverejnila svoju správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv;

D.  keďže sa odhaduje, že z celkového množstva jatočného mäsa sa v závislosti od príslušného členského štátu 30 % až 50 % spracúva na mäsové zložky potravín, najmä na mleté mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky;

E.  keďže Komisia ešte nepredložila žiadne následné legislatívne návrhy a konštatuje, že ďalšie vhodné kroky sa podniknú po diskusiách v Európskom parlamente a Rade;

F.  keďže podľa vyššie uvedenej správy Komisie o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, existujúce systémy vysledovateľnosti v EÚ nie sú vhodné na to, aby sa odovzdávali informácie o pôvode v rámci potravinového reťazca;

G.  keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa ustanovuje, že uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu je povinné v tom prípade, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celého označenia inak vyplývalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu;

H.  keďže posúdenie vplyvu, o ktoré sa opiera nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, naznačilo, že pôvod mäsa pravdepodobne má pre spotrebiteľov v EÚ prvoradý význam(5);

I.  keďže podľa spotrebiteľského prieskumu, ktorý v roku 2013 vykonalo Konzorcium pre hodnotenie potravinového reťazca, bol medzi rôznymi skupinami potravín, na ktoré sa prieskum vzťahoval, najväčší záujem o označovanie pôvodu v prípade mäsových výrobkov; keďže na základe cielenejšieho skúmania rôznych druhov spracovaných mäsových výrobkov výsledky prieskumu naznačujú, že viac než 90 % respondentov z radov spotrebiteľov považuje označovanie pôvodu za dôležité;

1.  poznamenáva, že v dôsledku krízy vyvolanej bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE) je v EÚ povinné uvádzanie pôvodu v prípade nespracovaného hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa(6) a že predpisy EÚ týkajúce sa označovania hovädzieho mäsa sú platné od 1. januára 2002; poznamenáva, že tieto požiadavky na označovanie už zahŕňajú miesto narodenia, miesto chovu a miesto zabitia;

2.  domnieva sa, že vyššie uvedené požiadavky, ktoré sa uplatňujú na nespracované hovädzie mäso a výrobky z hovädzieho mäsa, viedli k väčším očakávaniam spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie o pôvode ďalších druhov čerstvého mäsa, ktorých konzumácia je v EÚ značne rozšírená, a mäsa, ktoré sa používa ako zložka v spracovaných potravinách;

3.  berie na vedomie, že v odôvodnení 31 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa zdôrazňuje skutočnosť, že pôvod mäsa má pre spotrebiteľov prvoradý význam, a spotrebitelia preto očakávajú, že o krajine pôvodu mäsa budú riadne informovaní; poukazuje tiež na to, že v odôvodnení 31 sa uvádza, že v požiadavkách na povinné označovanie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a administratívna záťaž pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva;

4.  zdôrazňuje, že 90 % podnikov v sektore spracovania mäsa sú MSP; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri vytváraní rastu a pracovných miest, ich príspevok ku konkurencieschopnému európskemu hospodárstvu a ich záväzok týkajúci sa bezpečných a vysokokvalitných potravín; domnieva sa, že vytvorenie rovnakých podmienok pre subjekty v tomto odvetví je nevyhnutné;

5.  opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv potravinových podvodov na bezpečnosť potravín, zdravie spotrebiteľa, dôveru spotrebiteľa, fungovanie potravinového reťazca a stabilitu poľnohospodárskych cien, a zdôrazňuje význam prednostného riešenia potravinových podvodov, a tým rýchleho obnovenia dôvery európskych spotrebiteľov;

6.  domnieva sa, že samotné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu mäsa a mäsových výrobkov nebráni podvodom, ale že prísny systém vysledovateľnosti prispieva k odhaľovaniu možných porušení a k ich potláčaniu; konštatuje, že nedávne potravinové škandály vrátane podvodného nahradzovania hovädzieho mäsa konským mäsom ukázali, že spotrebitelia si želajú prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom; poukazuje na to, že prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti by takisto úradom umožnili účinnejšie vyšetrovať potravinové podvody;

7.  zdôrazňuje význam úvah o konskom mäse v súvislosti s mäsom používaným ako zložka v spracovaných potravinách spolu s mäsom zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny, pretože predstavuje významný podiel mäsa používaného v spracovaných potravinách;

8.  zdôrazňuje ďalej skutočnosť, že v samotnej správe Komisie sa uznáva, že viac ako 90 % respondentov zo skupiny spotrebiteľov považuje za dôležité, aby bol na spracovaných potravinárskych výrobkoch označený pôvod mäsa(7); poznamenáva, že to je jedným z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa;

9.  domnieva sa, že označovanie pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka v potravinách, pomôže zaistiť lepšiu vysledovateľnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci, stabilnejšie vzťahy medzi dodávateľmi a spracovateľmi mäsa a väčšiu obozretnosť pri výbere dodávateľov a výrobkov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov;

10.  domnieva sa, že označovanie potravín by malo zohľadňovať transparentnosť informácií a ich čitateľnosť pre spotrebiteľov a súčasne umožňovať európskym podnikom hospodársky životaschopné fungovanie za podmienok, ktoré sú prijateľné z hľadiska kúpnej sily spotrebiteľa;

11.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o vplyvy na cenu, výsledky výskumu, ktorý uskutočnila francúzska spotrebiteľská organizácia, sa výrazne líšia od zistení uvedených v správe Komisie v súvislosti s nákladmi na zavedenie označovania krajiny pôvodu; odporúča, aby sa táto záležitosť ďalej preskúmala s cieľom získať jasnejší obraz o možných účinkoch na ceny, za predpokladu, že takéto preskúmanie sa uskutoční v spojení so spotrebiteľskými organizáciami a nespomalí predkladanie legislatívnych návrhov;

12.  konštatuje, že označovanie krajiny pôvodu sa od apríla 2015 stane povinné pre nespracované mäso zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny; konštatuje, že sa to musí zohľadniť pri posudzovaní nákladov poskytovania informácií o pôvode pre tieto druhy mäsa, ak sa používajú ako zložka;

13.  konštatuje, že súčasné dobrovoľné informácie o pôvode môžu spotrebiteľov zavádzať;

14.  vyzýva Komisiu, aby tieto dobrovoľné systémy označovania pôvodu preskúmala a navrhla jasné, súdržné a harmonizované pravidlá, ktoré bude možné presadiť, ak sa výrobcovia rozhodnú vykonávať dobrovoľné označovanie pôvodu;

15.  ďalej pripomína, že hoci – ako sa uvádza v správe Komisie – požiadavka označovania pôvodu v EÚ alebo mimo EÚ by predstavovala menej nákladnú alternatívu, výskum, ktorý uskutočnila Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) v niektorých členských štátoch, odhalil, že toto riešenie by pre spotrebiteľov nebolo prijateľné(8);

16.  domnieva sa, že Komisia by mala podrobnejšie vyšetriť postup (ktorý je už pomerne značne rozšírený) niektorých európskych predajcov a výrobcov, pokiaľ ide o označovanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách, a informovať o svojich zisteniach;

17.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby Komisia prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzanie potravinovým podvodom a boj proti nim stali neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ, a riešila štrukturálne nedostatky v celom potravinovom reťazci, najmä zvyšovaním a posilňovaním monitorovania;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala vykonávací akt týkajúci sa uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o uvádzanie krajiny pôvodu základných zložiek, ak nie je táto krajina tá istá ako krajina pôvodu potravinového výrobku;

19.  nalieha na Komisiu, aby po svojej správe predložila nadväzujúce legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšie informovať európskych spotrebiteľov a aby pri tom zohľadnila svoje posúdenia vplyvu a vyhla sa nadmerným nákladom a nadmernej administratívnej záťaži;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18. (2) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0096. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0011. (5) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie z 30. januára 2008, ktorý je sprievodným dokumentom návrhu nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom – správa o posúdení vplyvu otázok všeobecného označovania potravín (SEC(2008)0092). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1). (7) COM(2013)0755, s. 7. (8) http://www.beuc.org/publications/2013-00043-01-e.pdf

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (2014/2154(INI))

P8_TA(2015)0035 A8-0012/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1) (dohoda z Cotonou), prvýkrát zmenenú v Luxemburgu 25. júna 2005(2) a druhýkrát zmenenú v Ouagadougou 22. júna 2010(3),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005(4),

–  so zreteľom na rokovací poriadok Spoločného parlamentného zhromaždenia (SPZ) AKT – EÚ prijatý 3. apríla 2003(5) a naposledy zmenený 27. novembra 2013 v Addis Abebe (Etiópia)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o príprave viacročného finančného rámca týkajúceho sa financovania spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami a územiami na obdobie rokov 2014 – 2020 (11. európsky rozvojový fond)(9),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 3. apríla 2014 o absolutóriu za plnenie ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012(10), rozhodnutie z 3. apríla 2014 o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012(11) a na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012(12),

–  so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 27. novembra 2013 o: rešpektovaní zásad právneho štátu a úlohe nestranného a nezávislého súdnictva; spolupráci juh – juh a trojstrannej spolupráci: príležitosti a výzvy pre krajiny AKT; sociálnom a environmentálnom vplyve pastierstva v krajinách AKT a o bezpečnosti v oblasti Veľkých jazier;

–  so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 19. júna 2013 o: opätovnom ohrozovaní demokracie a politickej stability vojenskými prevratmi v krajinách AKT a úlohe medzinárodného spoločenstva; dohodách o hospodárskom partnerstve – ďalší postup; ľudských zdrojoch v oblasti zdravotníctva v krajinách AKT; situácii v Guinejskej republike; a o situácii v Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 29. novembra 2012 o: politickej a humanitárnej kríze v Somálsku: výzvach pre Európsku úniu a skupinu AKT; podnikaní založenom na IKT a jeho vplyve na rozvoj v krajinách AKT; a o dôležitosti prístupu k energii pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a dosahovanie miléniových rozvojových cieľov;

–  so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 30. mája 2012 o: politickom vplyve konfliktu v Líbyi na susediace krajiny AKT a štáty EÚ; nestálosti cien, fungovaní globálnych trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ich vplyve na potravinovú bezpečnosť v krajinách AKT; a sociálnom a environmentálnom vplyve ťažby v krajinách AKT;

–  so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na západoafrickej regionálnej schôdzi 19. júla 2013 v Abuji (Nigéria)(13),

–  so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na karibskej regionálnej schôdzi 16. februára 2013 v Santo Domingu (Dominikánska republika)(14),

–  so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na tichomorskej regionálnej schôdzi 20. júla 2012 v Apii (Samoa)(15),

–  so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na juhoafrickej regionálnej schôdzi 24. februára 2012 v Lusake (Zambia)(16),

–  so zreteľom na kódex správania členov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ pôsobiacich vo volebných pozorovateľských misiách, ktorý bol prijatý 19. júna 2013,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 18. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele (RCM) ako ciele spoločne určené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0012/2015),

A.  keďže SPZ AKT – EÚ má jedinečné postavenie, pretože je jediným mnohostranným medziparlamentným zhromaždením, ktoré bolo vytvorené na základe medzinárodnej dohody – dohody z Cotonou;

B.  keďže zo SPZ sa stalo skutočným parlamentným zhromaždením, ktoré slúži ako fórum na otvorené a úprimné diskusie o otázkach s kľúčovým významom pre rozvojovú spoluprácu a podstatnou mierou prispieva k partnerstvu medzi krajinami AKT a EÚ založenom na rovnakých podmienkach;

C.  keďže ústredným cieľom dohody z Cotonou medzi štátmi, ktoré patria do skupiny AKT, a EÚ je zníženie a nakoniec odstránenie chudoby; keďže spolupráca by mala prispieť aj k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, ktorý je základom trvalého mieru a bezpečnosti, a demokratickej a politickej stabilite krajín AKT;

D.  keďže v roku 2013 boli vyslané informačné a študijné misie do Mali s cieľom lepšie pochopiť situáciu v krajine, do Libérie s cieľom prispieť k politickému dialógu v súlade s článkom 8 dohody z Cotonou a na Haiti s cieľom preskúmať rekonštrukciu a politickú situáciu;

E.  keďže po tom, ako zhromaždenie prijalo kódex správania členov zhromaždenia pôsobiacich vo volebných pozorovateľských misiách, vzniklo nové dynamické prostredie, ktoré zvyšuje pridanú hodnotu, napríklad v prípade spoločných misií SPZ vysielaných na prezidentské voľby v Mali a parlamentné voľby a druhé kolo prezidentských volieb na Madagaskare;

F.  keďže revízia dohody o partnerstve z Cotonou v roku 2010 posilnila úlohu a regionálny rozmer SPZ;

G.  keďže by sa malo zaručiť plné zapojenie SPZ do politického dialógu prebiehajúceho v súlade s článkom 8 dohody z Cotonou;

H.  keďže je dôležité podnietiť pravidelný neformálny dialóg s rôznymi kategóriami významných oficiálnych a neoficiálnych aktérov založený na dôkladnej analýze, a to v rámci kruhov AKT – EÚ (Spoločné parlamentné zhromaždenie, Rada ministrov AKT – EÚ, dialógy AKT – EÚ týkajúce sa súkromného sektora a občianskej spoločnosti) a iných kruhov, ktoré nemajú priamy záujem na dianí vo svete AKT – EÚ;

I.   keďže od roku 2003 do roku 2013 sa všetky európske zasadnutia SPZ v zásade konali v krajine, ktorá práve predsedala Rade Európskej únie; keďže rotujúce predsedníctva musia dodržiavať záväzky prijaté v tejto súvislosti v rámci dohody z Cotonou;

J.  keďže rýchly rast krajín BRICS (Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky) a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomík na celosvetovej úrovni a v krajinách a regiónoch AKT má stále väčší vplyv na skupinu AKT a na súčasný stav vzťahov medzi AKT a EÚ;

K.  keďže podľa nových pravidiel upravujúcich cestovanie, ktoré prijalo Predsedníctvo Európskeho parlamentu, akreditovaní parlamentní asistenti už nemôžu asistovať poslancom na plenárnych zasadnutiach SPZ, čo má výrazný vplyv na parlamentné činnosti;

1.  víta skutočnosť, že SPZ ako jedna zo spoločných inštitúcií v rámci dohody z Cotonou naďalej poskytuje rámec pre otvorený, demokratický a komplexný dialóg medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami z krajín AKT o vykonávaní tejto dohody vrátane dohľadu nad rozvojovou spoluprácou v rámci ERF a o uzatváraní a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve; víta skutočnosť, že SPZ slúži ako fórum, na ktorom sa môže úprimne a otvorene diskutovať o náročných a sporných otázkach; žiada preto, aby budúca dohoda, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou, obsahovala výslovnú zmienku o nediskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, čo Európsky parlament už mnohokrát požadoval;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť politický dialóg, a v tejto súvislosti podčiarkuje úlohu SPZ pri presadzovaní a hájení zásad uvedených v článku 9 Dohody z Cotonou, najmä tých, ktoré sa týkajú zásady právneho štátu a dobrej správy;

3.  zdôrazňuje pridanú hodnotu organizovania zasadnutí SPZ v členských štátoch EÚ, ktoré práve predsedajú Rade EÚ, a domnieva sa, že rotujúce predsedníctvo by malo fungovať aj v budúcnosti; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nepriaznivými okolnosťami, na základe ktorých sa írske predsedníctvo rozhodlo, že neusporiada 25. zasadnutie SPZ; oceňuje však, že vláda Dánska súhlasila s usporiadaním 23. zasadnutia v Horsense, ktoré bolo mimoriadne úspešné a kde sa vytvorili vzťahy v oblasti kultúry a vzdelávania medzi občanmi Horsensu a delegátmi AKT; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom záujmu o usporiadanie zasadnutí SPZ zo strany niektorých členských štátov EÚ, ktoré už predsedali alebo v budúcnosti majú predsedať Rade EÚ v rámci rotujúceho predsedníctva; vyzýva každý členský štát EÚ, ktorý bude predsedať Rade EÚ, aby sa dôkladnejšie zapojil do prípravy, organizácie a hostenia zasadnutí SPZ;

4.  zdôrazňuje význam zasadnutí SPZ vrátane schôdzí stálych výborov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ a štáty AKT boli na nich často nerovnomerne zastúpené, a vyjadruje znepokojenie nad klesajúcou účasťou poslancov EP, najmä počas hlasovaní; konštatuje, že na misiách, napríklad na regionálnych schôdzach, bola účasť vyrovnanejšia, a dúfa, že budúce zasadnutia SPZ v Bruseli budú tento príklad nasledovať;

5.  pripomína záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, podľa ktorého by Rada EÚ mala byť zastúpená na zasadnutiach zhromaždenia na ministerskej úrovni, a vyzýva budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby tento záväzok dodržiaval;

6.  pripomína povinnosť Rady ministrov AKT – EÚ predložiť zhromaždeniu ročnú správu o vykonávaní Dohody z Cotonou, ktorá by mala obsahovať skôr politické a sociálno-ekonomické prvky a prvky vplyvu na životné prostredie, a nielen zoznam zorganizovaných schôdzí;

7.  pripomína, že v súlade s článkom 14 prepracovanej dohody z Cotonou sa spoločné inštitúcie usilujú o zabezpečenie koordinácie, súdržnosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií; zastáva názor, že keďže predseda Európskeho parlamentu je pozývaný na zasadnutia Európskej rady, obidvaja spolupredsedovia SPZ by mali mať možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach Rady ministrov AKT – EÚ; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby ďalej zlepšovala súčasnú spoluprácu a zabezpečila, že SPZ bude prizvané na budúce zasadnutie spoločnej rady;

8.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu národných parlamentov, miestnych orgánov a neštátnych subjektov z krajín AKT v prípravných fázach a pri monitorovaní strategických dokumentov krajín alebo regiónov, ako aj pri uplatňovaní Európskeho rozvojového fondu; vyzýva Komisiu a vlády AKT, aby svoju účasť zabezpečili tým, že parlamentom krajín AKT včas poskytnú všetky dostupné informácie a budú im pomáhať pri vykonávaní demokratickej kontroly, najmä budovaním kapacít;

9.  berie na vedomie činnosť pracovných skupín Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj týkajúcu sa kontroly hodnotenia a monitorovania programových dokumentov pre krajiny a regióny AKT v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu a žiada o postup oznamovania výsledkov tohto procesu členom SPZ;

10.  blahoželá predsedníctvu SPZ k rozšíreniu jeho činnosti nad rámec čisto administratívnych úloh a víta, že svoje schôdze využíva aj na politické diskusie, a to tým, že do programu svojich schôdzí v Bruseli a v Addis Abebe zaradilo významné otázky spoločného významu, napríklad budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020; vyzýva ho, aby tento postup uplatňovalo aj v budúcnosti;

11.  vyzýva predsedníctvo SPZ, aby strategickejšie pristupovalo k pracovnému programu zhromaždenia a k výberu správ jeho stálych výborov s cieľom zabezpečiť, aby tieto správy úzko súviseli so strategickými cieľmi SPZ a aby prispievali najmä k rokovaniam o rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 a o vzťahoch EÚ – AKT po roku 2020;

12.  opäť vyslovuje svoje hlboké znepokojenie nad zhoršovaním politickej a humanitárnej situácie v niektorých krajinách a regiónoch AKT, ako aj nad následkami tejto situácie na rôznych úrovniach v týchto krajinách a mimo nich, a vyjadruje solidaritu s postihnutým obyvateľstvom; vyzýva SPZ, aby naďalej monitorovalo situáciu v krajinách AKT, ktoré sa nachádzajú v kríze, aby sa zameriavalo na to, v akom stave je nestabilita štátu, a vyzýva krajiny AKT a členské štáty EÚ, aby koordinovaným spôsobom bojovali proti rozšíreniu vírusu ebola v západnej Afrike;

13.  víta skutočnosť, že sa čoraz viac posilňuje parlamentný – a teda politický – charakter SPZ a že jeho členovia sú čoraz aktívnejší a diskusie kvalitnejšie, čo zásadným spôsobom prispieva k budovaniu partnerstva AKT – EÚ; vyzýva SPZ, aby posilnilo dialóg o ľudských právach v súlade s Deklaráciou OSN o ľudských právach a Dohodou z Cotonou a aby tento dialóg pravidelne zaraďovalo do programu svojich rokovaní;

14.  upozorňuje na skutočnosť, že diskusia o vzťahoch medzi AKT a EÚ po roku 2020 a budúcnosti skupiny AKT už prebieha, a zdôrazňuje význam úlohy, ktorú by malo v tomto procese zohrávať SPZ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nezávisle od konečného výsledku je potrebný komplexný a posilnený spoločný parlamentný dohľad; zdôrazňuje, že akákoľvek budúca dohoda, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou, by mala výslovne uvádzať zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, čo už Parlament mnohokrát požadoval;

15.  opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad prijímaním a prerokúvaním právnych predpisov, ktoré naďalej kriminalizujú homosexualitu, v niektorých krajinách AKT; vyzýva SPZ, aby túto problematiku zaradilo do programu svojich rokovaní; žiada o posilnenie zásady pevne stanovených doložiek o ľudských právach a sankcií za nedodržanie takýchto doložiek, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, rodovej identity a na diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS;

16.  domnieva sa, že rokovania o situácii po skončení platnosti Dohody z Cotonou by mali byť príležitosťou na dôkladný rozbor zlyhaní a úspechov súčasnej dohody z hľadiska udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja krajín AKT; je tiež presvedčený, že budúca rozvojová a hospodárska spolupráca a obchodné a investičné dohody medzi AKT a EÚ by mali zabezpečiť, že sa žiadna krajina AKT neocitne v horšom postavení;

17.  vyzýva predsedníctvo SPZ, aby v rámci SPZ vymenovalo dvoch stálych spoluspravodajcov pre oblasť súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorí budú úzko spolupracovať so stálym spravodajcom Európskeho parlamentu pre túto oblasť, a aby vypracovalo polročnú správu o vykonávaní článku 12 revidovanej Dohody z Cotonou;

18.  je presvedčený, že popri zasadnutiach SPZ by sa mali uskutočňovať stretnutia s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v daných krajinách, s cieľom získať širší obraz a využiť ich skúsenosti a činnosti, pričom sa zdôraznia najlepšie postupy, a to v záujme upevnenia väzieb s týmito organizáciami;

19.  trvá na tom, že DHP s krajinami AKT by mali slúžiť rozvojovým cieľom, ktoré odrážajú vnútroštátne a regionálne záujmy a potreby obyvateľov krajín AKT, v záujme znižovania chudoby, napĺňania miléniových rozvojových cieľov a dodržiavania základných ľudských práv vrátane sociálno–ekonomických práv, ako je právo na výživu alebo právo na prístup k základným verejným službám;

20.  vyzýva SPZ EÚ – AKT, aby vypracovalo spoločný postup definovania budúceho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; nabáda k zapojeniu členov SPZ do rokovaní o nových cieľoch udržateľného rozvoja;

21.  víta skutočnosť, že v rokoch 2012 a 2013 sa konali úspešné regionálne schôdze v súlade s dohodou z Cotonou a s rokovacím poriadkom SPZ; uznáva, že tieto schôdze umožnili skutočnú výmenu názorov o regionálnych otázkach, a to aj o predchádzaní konfliktom a ich riešení, regionálnej integrácii a spolupráci, a rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve v súlade s pravidlami WTO; vyslovuje uznanie organizátorom úspešných schôdzí v Nigérii, Dominikánskej republike, Samoe a Zambii;

22.  zdôrazňuje význam seminárov, ktoré sa konajú počas zasadnutí SPZ a ktoré dopĺňajú rozpravy v pléne; vyzýva Predsedníctvo, ktoré má za úlohu dohliadať na následné opatrenia vyplývajúce z uznesení a rozhodnutí zhromaždenia, aby upevnilo svoju úlohu a vykonávalo tento dohľad v spolupráci s predsedom a spravodajcom príslušného stáleho výboru;

23.  víta účasť spolupredsedu SPZ zastupujúceho EP na neformálnych stretnutiach ministrov rozvoja členských štátov EÚ a na 7. samite hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT;

24.  vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala písomné odpovede na ústne otázky položené na každom zasadnutí zhromaždenia;

25.  vyzýva štáty, ktoré doteraz neratifikovali revidovanú Dohodu z Cotonou, aby tento krok uskutočnili;

26.  vyslovuje uznanie komisárovi Piebalgsovi za jeho oddané zapájanie sa a cenný prínos k činnosti SPZ;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedníctvu SPZ a vládam a parlamentom Dánska, Surinamu, Írska a Etiópie.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 287, 28.10.2005, s. 4. (3) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0273. (5) Ú. v. EÚ C 231, 26.9.2003, s. 68. (6) Ú. v. EÚ C 64, 4.3.2014, s. 38. (7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0571. (9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0076. (10) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 145. (11) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 158. (12) Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 147. (13) APP 101.509. (14) APP 101.351. (15) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2012_samoa/pdf/apia_communique_fin_en.pdf (16) http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2012_lusaka/pdf/lusaka_communique_final_en.pdf