Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2015 o Burundi: prípad Boba Ruguriku (2015/2561(RSP))

P8_TA(2015)0036 RC-B8-0144/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 18. septembra 2014 o Burundi, a predovšetkým na prípad Pierra Clavera Mbonimpu(1),

–  so zreteľom na dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 10. apríla 2014 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení,

–  so zreteľom na závery Rady o regióne Veľkých jazier z 22. júla 2014,

–  so zreteľom na správy úradu OSN v Burundi (BNUB),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a o slobode prejavu, ako aj na závery Rady z júna 2014, v ktorých sa Rada zaväzuje intenzívnejšie pracovať na otázke obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),

–  so zreteľom na stanovisko národnej podpornej komisie pre ľudské práva (CNCDH) z 25. apríla 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ v Burundi z 10. septembra 2014,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 20. januára 2015 burundské orgány zatkli a uväznili obhajcu ľudských práv Boba Ruguriku, riaditeľa Radio Publique Africaine (RPA) po tom, čo odmietol odhaliť svoje zdroje niekoľko dní na to, čo jeho rozhlasová stanica odvysielala sériu investigatívneho spravodajstva o zavraždení troch starších talianskych mníšok – Lucie Puliciovej, Olgy Raschiettiovej a Bernadetty Boggianovej, ku ktorému došlo v septembri 2014 v meste Kamenge, severne od Bujumbury;

B.  keďže vysielanie obsahovalo aj obvinenia zo zapojenia do vrážd vysokých úradníkov spravodajských služieb, ktorým bolo ponúknuté právo vyjadriť sa pred odvysielaním;

C.  keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz odôvodňujúci zatknutie Boba Ruguriku na základe „porušenia solidarity verejnosti, porušenia dôvernosti vyšetrovania, ukrývania zločinca a zapletenia do vraždy”; keďže toto zatknutie je súčasťou útokov vlády proti slobode prejavu, zameraných na novinárov, aktivistov a členov politických strán; keďže tieto útoky vyvrcholili v období pred voľbami, ktoré sa budú v Burundi konať v máji a júni 2015;

D.  keďže medzinárodné právo v oblasti ľudských práv vrátane Africkej charty ľudských práv a práv národov a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré Burundi ratifikovalo, jasne určuje, že vyšetrovacia väzba by mala vychádzať z dôveryhodného a právne odôvodneného obvinenia; keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz o potrebe väzby Boba Ruguriku;

E.  keďže nejde o prvý pokus burundskej vlády nedopustiť, aby médiá a skupiny aktivistov za ľudské práva zverejnili citlivé informácie a správy o údajnom zneužívaní práv zo strany vlády; keďže novinári sa napriek neustálemu zastrašovaniu nezľakli a neprestali robiť záznamy a referovať o sporných otázkach, pričom jedným z mnohých je aj Pierre Claver Mbonimpa, popredný obhajca ľudských práv, ktorý bol v máji 2014 zatknutý za pripomienky, ktoré uviedol pre Radio Publique Africaine, a neskôr prepustený, hoci obvinenia voči nemu neboli doteraz stiahnuté;

F.  keďže v júni 2013 prijalo Burundi reštriktívny tlačový zákon obmedzujúci slobodu médií, ktorý vymedzuje, o akých témach môžu novinári informovať, a stanovuje tiež prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za spravodajstvo na niektoré témy, ako sú verejný poriadok a bezpečnosť; keďže únia novinárov Burundi predložila túto záležitosť Východoafrickému súdnemu dvoru;

G.  keďže prijatie viacerých reštriktívnych zákonov pred voľbami v roku 2015, okrem iného zákona o médiách v apríli 2013, ešte znásobilo zastrašovanie a hrozby, ktorým od roku 2010 čelia novinári a iné osoby, ktorých kritické hlasy odsudzujú politické vraždy, korupciu a zlé riadenie štátu;

H.  keďže Burundi je hodnotené na 142. mieste zo 180 krajín na indexe slobody tlače Reportérov bez hraníc za rok 2014;

I.  keďže osobitná spravodajkyňa pre obhajcov ľudských práv v Afrike Reine Alapini-Gansouová odsúdila zatknutie Boba Ruguriku a žiadala jeho okamžité prepustenie, a burundským orgánom pripomenula povinnosti vyplývajúce z Deklarácie zásad o slobode prejavu v Afrike a z deklarácií z Kigali a Grand Bay;

J.  keďže právo na slobodu prejavu zaručuje burundská ústava, ako aj medzinárodné a regionálne dohody, ktoré Burundi ratifikovalo, a je tiež súčasťou národnej stratégie dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii, a základnou podmienkou konania slobodných a spravodlivých volieb v roku 2015, ak majú ich výsledky prijať všetci zúčastnení;

K.  keďže slobodný, spravodlivý, transparentný a mierový volebný proces v roku 2015 umožní krajine, ktorá sa ešte stále nachádza v stave po konflikte, dostať sa von zo slepej uličky, ktorá vznikla po volebnom procese v roku 2010;

L.  keďže v nadväznosti na uznesenie Parlamentu z 18. septembra 2014, a najmä na odkaz na článok 96 Dohody z Cotonou, trvajú predstavitelia EÚ na nutnosti inkluzívnej účasti všetkých politických síl v krajine vo volebnom procese v súlade s politickým plánom a kódexom správania;

M.  keďže burundská vláda potvrdila svoje odhodlanie konať tak, aby zaručila, že rokovania so všetkými politickými silami v krajine sa budú pridržiavať oboch uvedených dokumentov a zopakovala svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby materiálne a finančne podporili súčasný volebný proces a aby vyslali pozorovateľské misie do Burundi pred voľbami, počas nich a po nich;

N.  keďže EÚ nedávno pridelila Burundi 432 miliónov eur z Európskeho rozvojového fondu na obdobie 2014 – 2020, okrem iného na pomoc pri zlepšovaní správy vecí verejných a občianskej spoločnosti;

O.  keďže Burundi aj naďalej zápasí s najhoršou politickou krízou od konca dvanásťročnej občianskej vojny v roku 2005, a keďže to opäť predstavuje hrozbu pre vnútornú stabilitu krajiny i jej susedov v už beztak nestálom regióne afrického kontinentu;

1.  odsudzuje neodôvodnenú väzbu Boba Ruguriku a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; zároveň vyzýva orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní tragickej vraždy troch talianskych mníšok a aby priviedli tých, čo sú za vraždu zodpovední, pred súd; taktiež žiada, aby sa začalo nezávislé vyšetrovanie vraždy troch mníšok;

2.  odsudzuje akékoľvek porušovanie ľudských práv v Burundi a zavedenie reštriktívnych zákonov pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa budú v krajine konať v roku 2015, najmä tie, ktoré poškodzujú opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť tým, že obmedzujú slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania;

3.  vyzýva burundské orgány, aby zaručili primeranú a spravodlivú rovnováhu medzi slobodou médií, vrátane slobody novinárov vyšetrovať trestné činy a informovať o nich, a potrebou zaručiť integritu trestného vyšetrovania;

4.  vyzýva burundskú vládu, aby umožnila skutočnú a otvorenú politickú diskusiu pred voľbami v roku 2015 a aby dodržiavala politický plán a kódex správania, dohodnutý pod záštitou OSN a podpísaný všetkými politickými lídrami v Burundi; pripomína, že v burundskej ústave sa uvádza: „Prezident republiky je volený na päťročné obdobie, ktoré možno raz obnoviť. Nikto nemôže zastávať úrad prezidenta po viac ako dve volebné obdobia.”;

5.  vyzýva burundskú vládu, aby dodržiavala volebný kalendár a do sledovania volieb zahrnula aj opozičné strany, a to aj vo fáze čiastočnej registrácie nových voličov v súlade s dohodou nezávislej národnej volebnej komisie (CENI) s politickými stranami, ku ktorej dospeli na hodnotiacej schôdzi registrácie voličov 29. – 30. januára 2015;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie zo zasahovania vlády do vnútorného riadenia opozičných strán, nedostatočnej slobody strán v kampani a rastúcej tendencie súdnej moci vylúčiť opozičných lídrov z volebného procesu;

7.  naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom kontrolovať mládežnícke krídlo strany CNDD-FDD a zabránila jej v zastrašovaní domnelých odporcov a útokoch na nich, a tiež aby zabezpečila, že previnilé osoby budú postavené pred súd; požaduje nezávislé medzinárodné vyšetrenie tvrdení, že CNDD-FDD zabezpečuje pre svoju mládežnícku organizáciu zbrane a výcvik; žiada lídrov opozičných strán, aby zabránili násiliu voči ich protivníkom;

8.  zdôrazňuje význam dodržiavania Kódexu správania v oblasti volieb (Code de bonne conduite en matière électorale) a plánu týkajúceho sa volieb sprostredkovaného OSN, ktorý podpísali politickí aktéri v roku 2013, a v plnej miere podporuje činnosť úradu OSN a medzinárodného spoločenstva, zameranú na predchádzanie ďalšiemu stupňovaniu politického násilia v období pred voľbami v roku 2015 a na pomoc pri obnovení dlhodobej bezpečnosti a mieru;

9.  nabáda všetky subjekty zapojené do volebného procesu vrátane orgánov zodpovedných za organizáciu volieb a bezpečnostné služby, aby dodržali záväzky vyplývajúce z Dohody z Aruša, a pripomína, že touto dohodou sa ukončila občianska vojna a že z nej vychádza burundská ústava;

10.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri sledovaní predvolebnej situácie, aby sa predišlo opätovnému uplatneniu záväzkov, ktoré by mohli mať závažný vplyv nielen na demokratizačný proces, ale aj na mier a bezpečnosť v Burundi a v celej oblasti Veľkých jazier;

11.  pripomína, že Burundi je viazané ustanovením o ľudských právach Dohody z Cotonou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Africkou chartou ľudských práv a práv národov, a je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody prejavu; vyzýva vládu Burundi, aby umožnila, aby sa pred voľbami v roku 2015 uskutočnila skutočná a otvorená politická diskusia bez obáv zo zastrašovania, a tak, aby sa nezasahovalo do vnútorného riadenia opozičných strán, neuvaľovali sa obmedzenia na vedenie kampane, ktoré by mali vplyv na všetky strany, najmä vo vidieckych oblastiach, a nezneužívalo sa súdnictvo s cieľom vylúčiť politických odporcov;

12.  vyzýva Komisiu, podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Burundi viedla jasná a zásadová politika EÚ, ktorá bude v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu riešiť otázku pokračujúcich závažných porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podľa článku 96 Dohody z Cotonou zvážila začatie konzultácií s Burundi s perspektívou možného pozastavenia platnosti dohody a aby prijala všetky vhodné opatrenia počas vedenia týchto konzultácií;

13.  vyzýva podpredsedníčku Komisie /vysokú predstaviteľku, aby využila intenzívny politický dialóg podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou, uzavretej s burundskou vládou, na to, aby sa konkrétne zaoberala uzavretím politického priestoru v Burundi a vytvorila jasné a konkrétne kritériá na meranie pokroku a stratégiu na to, ako ich plniť;

14.  vyzýva burundskú vládu, lídrov opozičných strán a aktivistov občianskej spoločnosti, aby sa maximálne, demokratickým a transparentným spôsobom, zasadzovali o podporu výboru pre mier a zmierenie s cieľom vyrovnať sa so zločinmi z minulosti a pohnúť sa vpred pri príprave budúcnosti;

15.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby uvoľnili prostriedky nutné na riešenie humanitárnej situácie v tejto časti sveta a aby sa v spolupráci s orgánmi OSN zaoberali najmä chronickou situáciou nedostatočnej výživy;

16.  žiada Komisiu, aby prednostne vyčlenila prostriedky na obdobie 2014 – 2020 pre mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie pracujúce priamo s ľuďmi a aby vyvíjala nátlak na burundskú vládu v záujme plnenia reforiem, ktoré sú nutné na upevnenie štátu;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vláde Burundi a vládam krajín regiónu Veľkých jazier, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0023.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2015 o prípade Rá´ifa Badawího, Saudská Arábia (2015/2550(RSP))

P8_TA(2015)0037 RC-B8-0143/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Saudskej Arábii, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. januára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra´ada al-Husajna, v ktorom naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zastavili výkon trestu voči Rá´ifovi Badawímu,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Arabskú chartu o ľudských právach, ratifikovanú Saudskou Arábiou v roku 2009, ktorej článok 32 ods. 1 zaručuje právo na informácie a slobodu presvedčenia a prejavu, a článok 8 zakazuje fyzické alebo psychické mučenie alebo kruté, ponižujúce, zneucťujúce alebo neľudské zaobchádzanie,

–  so zreteľom na usmernenie Európskej únie týkajúce sa mučenia a usmernenie Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Rá´if Badawí, bloger a aktivista za ľudské práva, bol obvinený z odpadlíctva a v máji 2014 odsúdený trestným súdom v Džidde na 10 rokov odňatia slobody, 1 000 rán bičom a pokutu 1 milión SAR (228 000 EUR) za vytvorenie internetovej stránky Sieť slobodných saudských liberálov určenej na spoločenskú, politickú a náboženskú diskusiu, čo súd považoval za urážku islamu; keďže trest zároveň pánu Badawímu zakazuje využívať akékoľvek médiá a cestovať počas 10 rokov po prepustení z väzenia;

B.  keďže 9. januára 2015 dostal pán Badawí prvú dávku 50 rán bičom pred mešitou al-Džafálí v Džidde, ktoré mu spôsobili také hlboké rany, že na lekárskej prehliadke, ktorú absolvoval na väzenskej klinike, lekári zistili, že nebude schopný zvládnuť ďalšie kolo bičovania;

C.  keďže rozsudky ukladajúce telesné tresty vrátane bičovania sú prísne zakázané podľa medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Saudská Arábia ratifikovala;

D.  keďže právny zástupca Rá´ifa Badawího, popredný ochranca ľudských práv Walíd Sámí Abú-l-chajr, bol 6. júla 2014 špecializovaným trestným súdom odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, po ktorom bude nasledovať 15-ročný zákaz cestovania, za založenie organizácie pre ľudské práva Monitorovacie stredisko pre ľudské práva v Saudskej Arábii;

E.  keďže prípad Rá´ifa Badawího je jedným z mnohých prípadov, keď boli voči saudskoarabským aktivistom v oblasti ľudských práv a ďalším obhajcom reforiem prenasledovaným za vyjadrovanie svojho názoru vynesené vysoké tresty a bolo voči nim použité zastrašovanie, pričom viacerí z nich boli odsúdení v súdnych konaniach, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivý proces, ako potvrdila bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v júli 2014;

F.  keďže v Saudskej Arábii žije živá komunita internetových aktivistov a je tu najvyšší počet používateľov služby Twitter na Blízkom východe; keďže internet je však prísne cenzurovaný, tisíce internetových stránok sú blokované a na založenie nových blogov a internetových stránok je potrebné povolenie ministerstva informácií; keďže Saudská Arábia sa nachádza na zozname nepriateľov internetu organizácie Reportéri bez hraníc z dôvodu cenzúry médií a internetu a trestania tých, ktorí kritizujú vládu alebo náboženstvo;

G.  keďže sloboda prejavu a sloboda tlače a médií, on-line aj off-line, sú rozhodujúcimi podmienkami a hybnými silami demokratizácie a reforiem a veľmi dôležitou kontrolou moci;

H.  keďže napriek tomu, že predchádzajúci kráľ Abdalláh zaviedol určité opatrné reformy, politický a spoločenský systém Saudskej Arábie je naďalej hlboko nedemokratický, ženy a šiitskí moslimovia sú druhotriednymi občanmi, veľká komunita zahraničných pracovníkov je výrazne diskriminovaná a všetky opozičné hlasy sú tvrdo potláčané;

I.  keďže počet a frekvencia popráv vzbudzujú vážne znepokojenie; keďže v roku 2014 bolo popravených 87 osôb, väčšinou verejným sťatím; keďže od začiatku roka 2015 bolo popravených najmenej 21 osôb; keďže v rokoch 2007 až 2012 bolo zaznamenaných 423 popráv; keďže trest smrti je možné uložiť za širokú škálu porušení zákona;

J.  keďže saudskoarabské kráľovstvo je vplyvným hráčom v oblasti politiky, hospodárstva, kultúry a náboženstva na Blízkom východe a v celom islamskom svete, ako aj zakladateľom a vedúcim členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a skupiny G20;

K.  keďže v novembri 2013 bola Saudská Arábia zvolená za člena Rady OSN pre ľudské práva na trojročné obdobie;

L.  keďže tzv. Islamský štát a Saudská Arábia ukladajú takmer identické tresty za množstvo trestných činov vrátane trestu smrti za rúhanie, vraždu, prejavy homosexuality, krádeže alebo vlastizradu, trest smrti ukameňovaním za cudzoložstvo a amputáciu rúk a nôh za lúpež;

M.  keďže Saudská Arábia zohráva vedúcu úlohu vo financovaní, šírení a presadzovaní mimoriadne extrémistického výkladu islamu; keďže najsektárskejšia vízia islamu inšpirovala teroristické organizácie, napríklad tzv. Islamský štát a al-Káidu;

N.  keďže orgány Saudskej Arábie tvrdia, že sú partnerom členských štátov, najmä v celosvetovom boji proti terorizmu; keďže nový zákon o boji proti terorizmu prijatý v januári 2014 obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú označiť všetky odlišné prejavy alebo nezávislé združenia za trestné činy terorizmu;

1.  ostro odsudzuje bičovanie Rá´ifa Badawího ako krutý a šokujúci čin orgánov Saudskej Arábie; vyzýva saudskoarabské orgány, aby zastavili akékoľvek ďalšie bičovanie Rá´ifa Badawího a okamžite a bezpodmienečne ho prepustili, pretože je považovaný za väzňa svedomia, ktorý je zadržiavaný a odsúdený len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; vyzýva saudskoarabské orgány, aby zabezpečili zrušenie jeho odsúdenia a trestu vrátane zákazu cestovania;

2.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zabezpečili ochranu Rá´ifa Badawího pred mučením a iným zlým zaobchádzaním, ako aj to, že mu bude poskytnutá akákoľvek potrebná lekárska starostlivosť, ako aj okamžitý a pravidelný prístup k jeho rodine a právnikom podľa vlastného výberu;

3.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby bezpodmienečne prepustili Rá´ifa Badawího a všetkých obhajcov ľudských práv a iných väzňov svedomia zadržiavaných a odsúdených iba za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu;

4.  dôrazne odsudzuje všetky formy telesných trestov ako neprijateľné a ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a vyjadruje znepokojenie nad využívaním bičovania štátmi, pričom dôrazne žiada jeho nekompromisné zrušenie; vyzýva saudskoarabské orgány, aby rešpektovali zákaz mučenia, ako je zakotvený najmä v Dohovore OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Saudská Arábia podpísala a ratifikovala; vyzýva Saudskú Arábiu, aby podpísala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

5.  vyzdvihuje proces reformy súdnictva, ktorý uskutočňuje Saudská Arábia s cieľom posilniť možnosť lepšej ochrany individuálnych práv, ale je naďalej nanajvýš znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Saudskej Arábii, ktorá naďalej patrí medzi najrepresívnejšie krajiny na svete; považuje prípad Rá´ifa Badawího za symbol útoku na slobodu prejavu a pokojný nesúhlas v krajine, a v širšom meradle za symbol charakteristickej neznášanlivej politiky kráľovstva a jeho extrémistického výkladu islamského práva;

6.  naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zrušili Špecializovaný trestný súd zriadený v roku 2008 na súdenie trestných činov terorizmu, ktorý sa ale čoraz viac používa na trestné stíhanie pokojných disidentov za zjavne politicky motivované obvinenia a v konaniach, ktoré porušujú základné právo na spravodlivý proces;

7.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby umožnili existenciu nezávislej tlače a oznamovacích prostriedkov a zaručili slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania pre všetkých obyvateľov Saudskej Arábie; odsudzuje potláčanie aktivistov a protestujúcich pri ich pokojných demonštráciách; zdôrazňuje, že pokojná obhajoba základných zákonných práv alebo vyjadrenie kritických pripomienok prostredníctvom sociálnych médií sú prejavmi neodňateľného práva;

8.  pripomína vedeniu Saudskej Arábie jeho záväzok „dodržiavať najvyššie štandardy pri podpore a ochrane ľudských práv“, keď v roku 2013 úspešne žiadalo o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva;

9.  domnieva sa, že Saudská Arábia by bola dôveryhodnejším a účinnejším partnerom v boji proti teroristickým organizáciám, ako sú napríklad tzv. Islamský štát a al-Káida, ak by nevyužívala anachronické a extrémistické praktiky, ako sú verejné popravy sťatím, kameňovanie a iné formy mučenia podobné tým, ktoré používa Islamský štát;

10.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby aktívne a kreatívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov obhajujúcich ľudské práva v Saudskej Arábii, a to aj prostredníctvom organizovania návštev väzníc, monitorovania súdnych procesov a verejných vyhlásení;

11.  poveruje svoju Delegáciu pre vzťahy s Arabským polostrovom, aby vzniesol prípad Rá´ifa Badawího a ostatných väzňov svedomia počas svojej nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie a aby o výsledku informovala Podvýbor pre ľudské práva;

12.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prehodnotili svoj vzťah so Saudskou Arábiou spôsobom, ktorý im umožní sledovať ich ekonomické, energetické a bezpečnostné záujmy, pričom neoslabí dôveryhodnosť ich základných záväzkov v oblasti ľudských práv;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdalazízovi, vláde Saudskoarabského kráľovstva a generálnemu tajomníkovi Centra pre národný dialóg Saudskoarabského kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2015 o masových hroboch nezvestných osôb z dediny Ashia v dedine Ornithi v okupovanej časti Cypru (2015/2551(RSP))

P8_TA(2015)0038 RC-B8-0150/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o nezvestných osobách na Cypre(1),

–  so zreteľom na príslušné správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov(2), rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov(3) a medzinárodné iniciatívy, pokiaľ ide o vyšetrovanie osudu nezvestných osôb na Cypre(4),

–  so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 10. mája 2001(5) a 10. januára 2008(6) týkajúce sa nezvestných osôb na Cypre a na rozsudok veľkej komory vo veci Cyprus/ Turecko z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 o nezvestných osobách na Cypre(7),

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0139/2008),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. júna 2011 o práci Výboru pre nezvestné osoby na Cypre,

–  so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, zmluvné i obyčajové, týkajúce sa nezvestných osôb,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 14. augusta 1974 turecké vzdušné ozbrojené sily bombardovali dedinu Ashia; keďže 21. augusta 1974 turecká armáda uskutočnila nútenú masovú evakuáciu; keďže 28. augusta 1974 došlo ku konečnému vyhosteniu všetkých obyvateľov dediny;

B.  keďže v roku 1974 bolo nezvestných celkovo 106 osôb z dediny Ashia vo veku od 11 do 84 rokov;

C.  keďže na jar roku 2009 Výbor pre nezvestné osoby na Cypre (CMP) pátral v oblasti dediny Ornithi nachádzajúcej sa 4 km na západ od dediny Ashia; keďže boli odkryté štyri pohrebné miesta – dve studne a miesta masových hrobov; keďže testy DNA potvrdili, že telesné pozostatky patria 71 civilistom, ktorí boli vyhlásení za nezvestných v dedine Ashia 21. augusta 1974, ako sa uvádza vyššie;

D.  keďže dôkazy naznačujú, že v prípade dvoch masových hrobov už predtým došlo k exhumácii; keďže telesné pozostatky boli zámerne vyňaté a presunuté na neznáme miesta;

E.  keďže naďalej trvá obrovská bolesť a utrpenie rodín nezvestných, ktoré už celé desaťročia nevedia, aký osud stihol ich milovaných príbuzných, a keďže sa preto musí vynaložiť všetko úsilie, aby sa urýchlili vyšetrovania, ktoré uskutočňuje CMP;

F.  keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva ide v prípade nezvestných gréckych Cyperčanov a ich príbuzných o trvajúce porušenie článku 2 (právo na život) dohovoru, pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, ktorí zmizli za životu nebezpečných okolností, trvajúce porušenie článku 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, o ktorých sa opodstatnene tvrdí, že v čase svojho zmiznutia boli zadržovaní Turkami, a trvajúce porušenie článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), keď mlčanie tureckých orgánov voči skutočným obavám príbuzných dosiahlo kritickú úroveň, ktorú nemožno označiť inak ako neľudské zaobchádzanie;

G.  keďže prípady – keď je na pochovanie možné odovzdať iba čiastočné pozostatky kostier osôb – sa nemôžu považovať za uzatvorené, kým nebudú objavené všetky identifikovateľné telesné pozostatky všetkých nezvestných osôb;

H.  keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že je zodpovednosťou Turecka ako de facto okupačnej sily v severnej časti Cypru, aby vypátralo miesta, kde sa nezvestní nachádzajú a ich osud, a aby uľahčovalo prácu CMP;

I.  keďže problém nezvestných je humanitárnym problémom vyplývajúcim z práva príbuzných nezvestných osôb dozvedieť sa pravdu o ich osude;

J.  keďže utrpenie nezvestných na Cypre začalo v roku 1964, keď bol nezvestný obmedzený počet osôb z obidvoch spoločenstiev, a vrchol dosiahlo, keď sa stratilo takmer 2000 osôb po vojenskej invázii Turecka v roku 1974, v dôsledku ktorej je ostrov naďalej rozdelený;

K.  keďže už niekoľko desaťročí zostáva nezvestných celkovo 2001 Cyperčanov, pričom 1508 z nich sú grécki Cyperčania a 493 sú tureckí Cyperčania;

1.  odsudzuje premiestnenie, ku ktorému došlo v Ornithi, a podobné kroky, ako prejav veľkej neúcty k nezvestným osobám a závažné porušenie práv ich rodín dozvedieť sa konečne skutočné okolnosti smrti ich milovaných; vyjadruje svoju účasť s rodinami všetkých nezvestných, ktoré ďalej žijú v neistote;

2.  zdôrazňuje, že premiestňovanie telesných pozostatkov a podobné akty by mohli predstavovať závažné narušenie a komplikácie náročného a zložitého procesu vyšetrovania osudu všetkých nezvestných osôb na Cypre;

3.  zdôrazňuje naliehavosť celej veci, pokiaľ ide o rodiny nezvestných osôb, 41 rokov po ich zmiznutí, a zdôrazňuje, že nezostáva veľa času na ich nájdenie, pretože svedkovia a príbuzní umierajú; požaduje bezodkladné a konečné zistenie toho, aký osud postihol nezvestné osoby;

4.  oceňuje prácu CMP a zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť jeho činnosť, pretože je ešte nutné polovicu všetkých nezvestných lokalizovať a viac ako dve tretiny identifikovať;

5.  zdôrazňuje, že práca CMP závisí od plnej podpory a spolupráce všetkých zúčastnených strán, a v tejto súvislosti víta finančné prostriedky, ktoré poskytla EÚ, a žiada, aby boli naďalej poskytované;

6.  berie na vedomie, že CMP vydal naliehavú výzvu, aby ktokoľvek, kto by mal informácie o možných pohrebných miestach, kontaktoval vyšetrovateľov CMP; vyzýva Turecko a jeho vládu, aby bezodkladne prestali s premiestňovaním pozostatkov z masových hrobov a aby dodržiavali medzinárodné právo, medzinárodné humanitárne právo a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aby nato uľahčili úsilie trojstranného Výboru pre nezvestné osoby tým, že mu umožnia plný prístup do vojenských archívov a vojenských zón na účely exhumácie; vyzýva Turecko, aby v plnej miere splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva odškodniť rodiny nezvestných osôb;

7.  vyzýva Turecko, aby bez zámerného zdržovania povolilo prístup do zón, ktoré boli definované ako vojenské, a existujú informácie, že sa v nich nachádzajú hroby nezvestných osôb; zdôrazňuje, že turecká armáda by mala poskytnúť staré vojenské mapy a podeliť sa s nimi a umožniť plný prístup k svojim archívom s cieľom uľahčiť pátranie po zatiaľ neobjavených hroboch;

8.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prednostne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby podporovali prácu Výboru OSN pre nútené zmiznutia, ktorý je zriadený v súlade s uvedeným dohovorom;

9.  pripomína všetkým dotknutým stranám a všetkým, ktorí majú akékoľvek informácie alebo dôkazy vychádzajúce z osobných znalostí, archívov, správ z bojísk alebo zo záznamov z miest zadržiavania, aby ich bezodkladne postúpili CMP;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Turecka a pripomína bezpodmienečnú povinnosť každého štátu dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach konečné rozsudky vo veciach, v ktorých je zúčastnenou stranou.

(1) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 243. (2) Predovšetkým posledná správa o operácii OSN na Cypre (S/2008/353), kapitola IV. (3) Predovšetkým rezolúcia č. 1818 (2008) z 13. júna 2008. (4) Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org (5) Výbor pre nezvestné osoby na Cypre: http://www.cmp-cyprus.org (6) Varnava a ďalší/ Turecko, čísla 16064/90, 16065/90, 16066/90, 16068/90, 16069/90, 16070/90, 16071/90, 16072/90 a 16073/90; odvolacie konanie prebieha. (7) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 13.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. februára 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (2015/2566(RSO))

P8_TA(2015)0039 B8-0169/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie preskúmať, ako sa vo všetkých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci,

–  so zreteľom na povinnosť všetkých členských štátov vyplývajúcu z daňových pravidiel EÚ poskytovať spontánnou výmenou iným členským štátom informácie o daňových rozhodnutiach, najmä ak je možné, že iný členský štát by prišiel o príjmy z daní alebo že úspora na daniach by vznikla na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín podnikov,

–  so zreteľom na článok 197 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol zriadiť Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku s cieľom preskúmať, ako sa v praxi uplatňujú právne predpisy EÚ o štátnej pomoci a zdaňovaní v súvislosti s daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré vydávajú členské štáty, ak je takéto uplatňovanie aktom členského štátu alebo Komisie;

2.  rozhodol, že osobitný výbor má tieto právomoci:

3.  rozhodol, že osobitný výbor bude zložený zo 45 členov;

4.  rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru bude trvať 6 mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia;

5.  považuje za vhodné, aby osobitný výbor predložil správu vypracovanú dvoma spoluspravodajcami.

(1) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. (2) Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15. (3) Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (2015/2559(RSP))

P8_TA(2015)0040 RC-B8-0136/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku a Sýrii, najmä na závery z 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie s názvom Základné prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje teroristická skupina Dá'iš zo 6. februára 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2170 (2014) a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život v Sýrii pod nadvládou ISIS zo 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky ku kombinovanej druhej až štvrtej pravidelnej správe o Iraku, ktoré zverejnil Výbor OSN pre práva dieťaťa 4. februára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia Vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa o situácii sýrskych a irackých utečencov,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve, ochrancoch ľudských práv a presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery;

–  so zreteľom na závery z Medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 o tejto dohode(1),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pokračujúca násilná kríza v Sýrii ako dôsledok Asadovho režimu a teroristického násilia vlády vyústila do humanitárnej katastrofy, ktorá svojím rozsahom nemá v novodobých dejinách obdobu a počas ktorej už zahynulo vyše 200 000 ľudí, väčšinou civilistov, vyše 7,6 milióna ľudí bolo vysídlených v rámci svojej krajiny, a keďže priamo v Sýrii zúfalo potrebuje pomoc viac ako 12,2 milióna Sýrčanov; keďže 211 500 ľudí sa stále nachádza v obliehaní – 185 000 z nich vládnymi silami a 26 500 opozičnými silami; keďže viac ako 3,8 milióna Sýrčanov z krajiny utieklo, a to najmä do Libanonu (1 160 468 utečencov), Turecka (1 623 839), Jordánska (621 773) a Egypta/Severnej Afriky (160 772);

B.  keďže humanitárna situácia v Iraku spôsobená prebiehajúcim konfliktom i násilím a represiami zo strany teroristickej organizácie ISIL/Dá'iš sa naďalej zhoršuje, a keďže viac ako 5,2 milióna ľudí naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a viac ako 2,1 milióna Iračanov je vysídlených v rámci svojej krajiny; keďže 3,6 milióna ľudí žije v oblastiach pod kontrolou Islamského štátu (IŠ), pričom 2,2 milióna z nich naliehavo potrebuje pomoc, a keďže prístup k týmto ľuďom je mimoriadne zložitý; keďže Irak je tiež útočiskom viac ako 233 000 sýrskych utečencov;

C.  keďže mnohí utečenci a ľudia vysídlení v rámci vlastnej krajiny nie sú zaregistrovaní, čo nezaregistrovaným obyvateľom odoberá právo na naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc a základné ochranné opatrenia;

D.  keďže teroristická organizácia IS/Dá’iš dobyla niektoré časti severozápadného Iraku vrátane Mosulu, druhého najväčšieho mesta v Iraku, využívajúc pritom brutálne a nevyberavé násilie, a keďže následne boli bez riadneho konania vykonané popravy irackých občanov, nastolil sa mimoriadne prísny výklad práva šaría, došlo k zničeniu šiítskych, súfijských, sunitských, jezídskych a kresťanských modlitební a svätýň, ako aj k ďalším barbarstvám páchaným na civilnom obyvateľstve, čo malo mimoriadny dosah najmä na ženy a deti;

E.  keďže bývalí baasistickí vojaci irackej armády sa pripojili k ISIL/Dá’iš, a keďže samotnú armádu sužuje bujnejúca korupcia a politické ovplyvňovanie, ktoré jej bránia v účinnej reakcii voči ISIL/Dá’iš;

F.  keďže ISIL/Dá’iš na území, ktoré kontroluje, zriadil nezákonné tzv. šaría súdy, ktoré vykonávajú barbarské, kruté a neľudské tresty na mužoch, ženách a deťoch; keďže ISIL/Dá’iš vydal trestný zákonník uvádzajúci zločiny, ktoré možno trestať amputáciou, ukameňovaním a ukrižovaním; keďže trestané osoby sú obviňované z porušovania islamského práva šaría podľa extrémistického výkladu tejto skupiny, alebo z údajnej nelojálnosti;

G.  keďže ISIL/Dá’iš začal v severnom Iraku a Sýrii systematické kampane zamerané na etnické čistky, pri ktorých sa dopúšťa vojnových zločinov a hrubo porušuje medzinárodné humanitárne právo vrátane hromadných popráv bez riadneho konania a únosov namierených proti etnickým a náboženským menšinám; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, znásilňovaní, pašovaní a odvlečení žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže terčom ISIL/Dá’iš sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanských, jezídskych, turkménskych, šabakských, kakajských, sabejských a šiítskych komunít, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov;

H.  keďže v správe Výboru OSN pre práva dieťaťa vydanej 4. februára 2015 sa konštatuje, že bojovníci ISIL/Dá’iš predávajú unesené deti ako sexuálnych otrokov a ďalšie zabíjajú, pričom využívajú ukrižovanie a pochovávanie zaživa; keďže väčšina detí z radov utečencov a vysídlených detí nemá prístup k vzdelávaniu;

I.  keďže v Sýrii a v Iraku organizácia ISIL/Dá’iš zavraždila alebo uniesla množstvo žien; keďže tieto unesené ženy a dievčatá boli podľa dostupných správ znásilňované alebo sexuálne zneužívané, nútené uzatvárať manželstvá s bojovníkmi, alebo predávané do sexuálneho otroctva; keďže niektoré ženy boli predané ako otrokyne iba za 25 USD; keďže terčom sa stali najmä jezídske ženy v Iraku; keďže jednoznačne chýbajú integrované služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia/sexuálneho a rodového násilia;

J.  keďže v ohrození sa zdajú byť vzdelané, profesijne aktívne ženy a najmä ženy kandidujúce vo voľbách do verejných úradov; keďže správy naznačujú, že boli popravené najmenej tri právničky a štyria lekári boli nedávno zabití v centrálnom Mosule; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) by mal v marci 2015 predložiť Rade pre ľudské práva správu dokumentujúcu prípady porušovania ľudských práv zo strany ISIL/Dá’iš v Iraku; keďže terčom sú aj odpadlíci od viery, ktorí sú vystavení neľudskému násiliu;

K.  keďže príslušníci komunity LGBT sú obeťami násilia a vrážd páchaných organizáciou ISIL/Dá’iš, pričom k týmto činom dochádza úplne beztrestne; keďže situácia osôb patriacich do skupiny LGBT v tomto regióne je mimoriadne ohrozená vzhľadom na obmedzenú podporu zo strany rodiny a komunity a slabú ochranu zo strany štátu, a keďže ich bezpečnosť je v komunitách utečencov a v niektorých hostiteľských spoločnostiach naďalej neistá;

L.  keďže naliehavo potrebná špecifická psychologická pomoc obetiam konfliktu vrátane obetí znásilnenia nie je k dispozícii;

M.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) takmer 50 % všetkých Sýrčanov stratilo svoj domov a 40 % utečencov je nútených znášať podradné životné podmienky; keďže podľa OSN traja zo štyroch Sýrčanov žijú v chudobe a miera nezamestnanosti prevyšuje 50 %; keďže napriek značnému úsiliu príslušných vlád dve tretiny sýrskych utečencov v Jordánsku žijú pod hranicou chudoby a 55 % utečencov v Libanone prežíva v príbytkoch, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy; keďže v hostiteľských krajinách narastá násilie a diskriminácia voči utečencom;

N.  keďže na Blízkom východe vládne krutá zima a UNHCR zintenzívnil svoju zimnú pomoc tým, že prikročil k realizácii zimného plánu vo výške 206 miliónov USD na pomoc miliónom zraniteľných osôb v tomto regióne; keďže napriek vynaloženému úsiliu sú mnohí utečenci nútení žiť v nedokončených budovách a nevhodných príbytkoch, v ktorých sú vystavení teplotám pod bodom mrazu, silnému sneženiu a vetru; keďže približne 740 000 Iračanov vysídlených v rámci štátu prebýva v nevyhovujúcich príbytkoch a UNHCR podniká kroky, aby poskytol zimnú pomoc 600 000 vysídlencom v rámci Iraku;

O.  keďže so zvyšujúcimi sa teplotami narastá riziko epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode, najmä v kolektívnych a neoficiálnych osadách;

P.  keďže UNICEF poskytuje zimnú pomoc 916 000 z cieľových 1,3 milióna detí v Sýrii, Iraku, Libanone, Jordánsku a Turecku; keďže UNICEF a Svetový potravinový program (WFP) začali v januári 2015 kampaň zimnej peňažnej pomoci s cieľom poskytnúť 41 000 ohrozeným deťom utečencov v táboroch Zaatari a Azrak 14 jordánskych dinárov na to, aby ich rodinám umožnili zadovážiť im zimné oblečenie;

Q.  keďže 1. decembra 2014 bol WFP z dôvodu krízy v medzinárodnom financovaní nútený dočasne pozastaviť systém základnej potravinovej pomoci pre viac ako 1,7 milióna sýrskych utečencov; keďže po naliehavej výzve dokázal WFP vyzbierať 88 miliónov USD a poskytnúť potravinovú pomoc utečencom v Libanone, Jordánsku, Egypte a Turecku; keďže podľa odhadov WFP 2,8 milióna ľudí v Iraku v súčasnosti potrebuje potravinovú pomoc; keďže len samotný WFP naliehavo potreboval 214,5 milióna USD pre svoje operácie v Sýrii a celom regióne, z čoho 112,6 milióna USD bolo potrebných na naplnenie potrieb potravinovej pomoci počas nasledujúcich štyroch mesiacov;

R.  keďže strany konfliktu využívajú kolektívny trest ako vojnovú zbraň a kradnú produkty z pomoci a nezákonne s nimi obchodujú, čím porušujú Ženevské dohovory;

S.  keďže podľa Komisie sa približne 276 000 utečencov pokúsilo nelegálne vstúpiť na územie EÚ, pričom väčšina z nich podstúpila nebezpečnú cestu cez Stredozemné more; keďže podľa medzinárodných organizácií takmer 2 % utečencov sa počas cesty utopili; keďže zločinecké organizácie prepravujú utečencov v člnoch bez posádky uháňajúcich iba s automatickým riadením smerom do EÚ; keďže 9. decembra 2014 sa v Ženeve konala konferencia o presídľovaní, na ktorej sa vlády zaviazali prijať 100 000 sýrskych utečencov; keďže podľa UNHCR budú príspevky stále nepostačujúce vzhľadom na potreby presídľovania v regióne;

T.  keďže EÚ a jej členské štáty zmobilizovali vyše 3,3 miliardy eur na účely núdzovej pomoci a pomoci pri obnove pre Sýrčanov v ich krajine a pre utečencov a ich hostiteľské krajiny; keďže len v samotnom roku 2014 bola EÚ a jej členské štáty druhým najväčším darcom humanitárnej pomoci pre Irak, pričom prispeli sumou 163 miliónov EUR; keďže na žiadosť irackej vlády bol aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany; keďže EÚ použila na pokrytie humanitárnych potrieb viac prostriedkov, než predpokladala, a keďže prostriedky, ktoré viaceré krajiny mimo EÚ prisľúbili, doteraz neboli vždy aj reálne poskytnuté;

U.  keďže napriek rôznym výzvam medzinárodné spoločenstvo nedokáže naplniť potreby Sýrčanov a Iračanov, ani potreby krajín prijímajúcich utečencov; keďže podľa zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Kyung-why Kangovej trpia operácie OSN nedostatkom finančných prostriedkov, keďže z potrebnej sumy 2,3 miliardy USD bolo poskytnutých len 39 %; keďže UNHCR uviedol, že poskytovanie núdzovej pomoci je stále kľúčovou prioritou, ale že zároveň je naďalej veľmi zložité pracovať v daných oblastiach s cieľom poskytnúť civilistom a utečencom náležitú pomoc, ktorú potrebujú; keďže agentúry OSN prevádzkujúce humanitárne programy musia zabezpečiť jednotnejšiu a nákladovo efektívnejšiu reakciu na potreby všetkého postihnutého obyvateľstva;

V.  keďže medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť primeranú reakciu na vojenské úsilie zameranú na zmiernenie utrpenia civilistov uviaznutých v konflikte; keďže spravodlivosť a zmierenie budú nutné ako súčasť opatrení po konflikte a ako krok k budovaniu inkluzívnej, reprezentatívnej a demokratickej správy vecí verejných;

W.  keďže niektoré členské štáty ponúkajú vybavenie a pomoc pri výcviku zákonným irackým silám a ozbrojeným silám Regionálnej vlády Kurdistanu (pešmerga); keďže niektoré členské štáty sa priamo zúčastňujú na vojenských akciách koalície proti ISIL/Dá’iš;

1.  dôrazne odsudzuje hrozné, systematické a rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa Asadov režim, teroristi z ISIL/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny v Iraku a Sýrii, vrátane zabíjania rukojemníkov, všetkých foriem násilia na ľuďoch na základe ich náboženskej alebo etnickej príslušnosti a násilia na ženách a LGBTI osobách; opätovne zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; odsudzuje vytvorenie nezákonných súdov založených na práve šaría na území pod kontrolou ISIL/Dá’iš; pripomína, že absolútne odsudzuje mučenie; vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam ukrutností, ktoré pácha Asadov režim, teroristi z ISIL/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny, a požaduje okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov; dôrazne odsudzuje zneužívanie detí, ktorého sa dopúšťa ISIL/Dá’iš;

2.  vyjadruje rastúce znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v Sýrii a Iraku a nad porušovaním medzinárodného humanitárneho práva, a to v neposlednom rade v súvislosti s povstaním ISIL/Dá’iš;

3.  zdôrazňuje, že prebiehajúca vojna v Sýrii a najnovšia hrozba zo strany ISIL/Dá’iš predstavujú pre obyvateľov Iraku a Sýrie, ako aj širšej oblasti Blízkeho východu závažné nebezpečenstvo; vyzýva EÚ, aby prijala a implementovala komplexnú regionálnu stratégiu, ako poraziť ISIL/Dá’iš, a aby prispela k spoločnému úsiliu o zmiernenie humanitárnej krízy a o ukončenie konfliktu v Sýrii a Iraku; pripomína, že je potrebná súdržná reakcia, aby bolo možné koordinovať všetky aspekty zapojenia a podporovať hostiteľské krajiny, a to aj formou bezpečnostnej, humanitárnej, rozvojovej a makroekonomickej pomoci; oceňuje úlohu susedných krajín, ktorú zohrali pri prijímaní utečencov; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje stratégiu, ktorá bude dopĺňať činnosti OSN a koalície proti ISIL/Dá’iš a zameria sa na spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom riešiť problematiku financovania terorizmu, dodávok zbraní a prísunu zahraničných bojovníkov;

4.  zdôrazňuje, že rôzne etnické a náboženské menšiny na Blízkom východe žili v mieri celé desaťročia;

5.  podporuje celosvetovú kampaň proti ISIL/Dá’iš a víta odhodlanie koaličných partnerov na spoluprácu v rámci spoločnej, mnohostrannej a dlhodobej stratégie na jeho porážku; podporuje pevné odhodlanie jordánskeho kráľa bojovať proti ISIL/Dá’iš; víta porážku ISIL/Dá’iš v sýrskom meste Kobane; zdôrazňuje, že súčasťou tejto stratégie by mala byť pomoc umožňujúca krajinám regiónu postaviť sa proti násilnému extrémizmu spolu s nástrojmi na boj proti financovaniu terorizmu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každá vojenská operácia, ktorej cieľom je oslobodenie území pod kontrolou organizácie ISIL/Dá’iš, by mala byť v prísnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa tak predišlo ďalším stratám na životoch a nepodnecoval sa extrémizmus a aby sa takisto zabránilo ďalším vlnám utečencov a osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny;

6.  odsudzuje využívanie a zneužívanie ropných polí a súvisiacej infraštruktúry zo strany ISIL/Dá’iš a pridružených skupín, čo im prináša značné príjmy, a vyzýva všetky štáty, aby dodržiavali rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2161 (2014) a 2170 (2014), ktoré odsudzujú všetko obchodovanie, priame alebo nepriame, s ISIL/Dá’iš a pridruženými skupinami;

7.  zdôrazňuje, že ústredným bodom komplexnej regionálnej stratégie je ochrana civilných osôb a že je potrebné oddeliť humanitárne a vojenské úsilie od boja proti terorizmu; zdôrazňuje prepojenie medzi konfliktom a humanitárnym utrpením a radikalizáciou;

8.  domnieva sa, že z hľadiska boja proti terorizmu vo vnútri Európskej únie má zásadný význam zničenie hrozby extrémistického terorizmu, ktorý silnie v celom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ale tiež mimo tejto oblasti, pretože jeho narastajúci vplyv podporuje šírenie radikalizácie aj na domácej pôde;

9.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že tisíce zahraničných bojovníkov vrátane občanov členských štátov sa pridali k ozbrojencom ISIL/Dá’iš; vyzýva členské štáty, aby v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014) prijali primerané opatrenia a zabránili bojovníkom odcestovať z ich územia a aby vytvorili spoločnú stratégiu pre bezpečnostné služby a agentúry EÚ, pokiaľ ide o monitorovanie a kontrolu džihádistov; vyzýva na spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti akýmkoľvek jednotlivcom podozrivým zo zapojenia sa do teroristických činov; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ;

10.  víta novú stratégiu EÚ s názvom Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozba Dá’iš, a najmä balík prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR na „pomoc pri obnove mieru a bezpečnosti, ktoré už veľmi dlho ničí terorizmus a násilie“, ako uviedla PK/VP;

11.  žiada medzinárodné spoločenstvo aby osobám zasiahnutým krízou v Iraku a v Sýrii poskytovali väčšiu humanitárnu pomoc a podporu; vyzýva EÚ, aby zvážila zorganizovanie konferencie darcov; víta záväzky členských štátov a EÚ ako najväčšieho darcu finančnej pomoci a prísľuby do budúcnosti; žiada EÚ, aby vyvinula tlak na všetkých poskytovateľov pomoci, aby čo najrýchlejšie splnili a realizovali svoje sľuby; žiada zvýšiť príspevky EÚ na humanitárne programy OSN, ako aj posilnenie spolupráce EÚ s medzinárodnými organizáciami;

12.  zdôrazňuje, že pre EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo musí byť zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov a Iračanov, ktorým chýbajú základné tovary a služby, prioritou vzhľadom na nevídaný rozsah krízy; odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali univerzálne ľudské práva, uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zaručili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov, v súlade s príslušnými uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN;

13.  vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a zabezpečili, aby bolo civilné obyvateľstvo chránené, malo neobmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam a humanitárnej pomoci a mohlo bezpečne a dôstojne opustiť oblasti postihnuté násilím;

14.  vyjadruje presvedčenie, že okamžité poskytnutie humanitárnej pomoci a ochrany musí byť neoddeliteľnou súčasťou dlhodobých stratégií na zmiernenie ľudského utrpenia v dôsledku konfliktu a na podporu sociálno-ekonomických práv a možností živobytia navrátilcov, osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov vrátane žien s cieľom posilniť vedúce postavenie a účasť a pomôcť im zvoliť si trvalé riešenia, ktoré vyhovujú ich potrebám; nazdáva sa, že je potrebné zaoberať sa konkrétnymi rizikami, ktorým sú vystavené rôzne skupiny žien a detí zažívajúcich viacnásobné a navzájom sa prelínajúce formy diskriminácie, ako aj osobitnými potrebami týchto skupín;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite prijali osobitné opatrenia s cieľom riešiť situáciu žien a dievčat v Iraku a Sýrii a zaručiť ich slobodu a rešpektovanie ich najzákladnejších práv a aby prijali opatrenia na predchádzanie vykorisťovaniu, zneužívaniu a násiliu voči ženám a deťom, najmä núteným manželstvám dievčat; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so zvýšením všetkých foriem násilia voči ženám, ktoré členovia ISIL/Dá’iš väznia, znásilňujú, sexuálne zneužívajú a s ktorými obchodujú;

16.  naliehavo vyzýva, aby sa pozornosť opätovne zamerala na prístup k vzdelávaniu v súlade s osobitnými potrebami, ktoré sa odvíjajú od súčasného konfliktu;

17.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) v súvislosti s Irakom a Sýriou;

18.  vyzýva medzinárodné humanitárne organizácie pôsobiace v Iraku a Sýrii vrátane agentúr OSN, aby zvýšili poskytovanie lekárskych a poradenských služieb vrátane psychologickej liečby a podpory vysídleným osobám, ktoré utiekli pre postupom ISIL/Dá’iš, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, t. j. obetiam sexuálneho násilia a deťom; žiada poskytovanie finančnej pomoci a vytvorenie programov na komplexné vyriešenie lekárskych, psychologických a sociálnych potrieb osôb, ktoré prežili sexuálne a rodové násilie v súčasnom konflikte;

19.  vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlili spracúvanie žiadostí o azyl čoraz väčšieho počtu utečencov utekajúcich z oblastí konfliktu; žiada EÚ, aby sa zamerala na riešenie problému plavieb cez Stredozemné more, ktoré často končia tragicky, aby zaviedla koordinovanú stratégiu zameranú na záchranu životov a aby poskytla podporu členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté hromadným príchodom nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl na ich pobrežie;

20.  opakovane čo najdôraznejšie odsudzuje zločiny spáchané sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu vrátane použitia chemických a zápalných zbraní proti civilistom, hromadného svojvoľného zatýkania a stratégie obliehania, ktorej cieľom je obyvateľstvo vyhladovať a tým ho prinútiť k poslušnosti;

21.  poukazuje na to, že ISIL/Dá’iš dosiahol úspechy z dôvodu neadekvátnej reakcie na nestabilnú situáciu v Sýrii; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim zapojením extrémistických islamistických skupín a zahraničných bojovníkov do konfliktu v Sýrii; zdôrazňuje, že dlhodobé riešenie vyžaduje politickú zmenu prostredníctvom inkluzívneho politického procesu pod vedením Sýrie na základe Ženevského komuniké z júna 2012 s podporou medzinárodného spoločenstva; žiada EÚ, aby s týmto cieľom prevzala iniciatívu v diplomatickej oblasti; víta a podporuje činnosť osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu a jeho úsilie dosiahnuť zastavenie ťažkých bojov v mestských centrách vrátane Aleppa;

22.  vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby vyvinuli úsilie o zníženie napätia v Iraku a Sýrii;

23.  vyzýva nové iracké vedenie, aby konalo v súlade so svojím záväzkom vytvoriť inkluzívnu vládu, teda takú, ktorá zastupuje oprávnené záujmy všetkých Iračanov a zaoberá sa ich nástojčivými humanitárnymi potrebami; vyzýva iracké orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou ISIL/Dá’iš, zabránili po ich oslobodení aktom pomsty voči civilnému sunitskému obyvateľstvu; zdôrazňuje skutočnosť, že jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť Iraku sú nevyhnutné pre stabilitu a hospodársky rozvoj krajiny a regiónu;

24.  víta úsilie kancelárie útvaru Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO), ktorá sídli v Irbíle, hlavnom meste irackého regiónu Kurdistan, vyriešiť humanitárnu situáciu v tomto regióne; zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej a lepšej koordinácie medzi útvarom ECHO a Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO) s cieľom pomáhať obyvateľstvu v núdzi čo najlepším a najúčinnejším spôsobom;

25.  víta vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej k otvoreniu úradu EÚ v Irbíle a žiada, aby sa týmto otvorením zvýšila účinnosť a viditeľnosť činnosti EÚ v teréne vrátane lepšej koordinácie humanitárnej a rozvojovej pomoci; vyzýva na posilnenie úradu EÚ v tureckom Gaziantepe;

26.  podporuje žiadosť Rady OSN pre ľudské práva, aby Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva urýchlene vyslal do Iraku misiu, ktorá by vyšetrila prípady porušovania a zneužívania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany ISIL/Dá’iš a pridružených teroristických skupín a zistila fakty a okolnosti takéto zneužívania a porušovania, s cieľom zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť vyvodenie plnej zodpovednosti;

27.  je naďalej presvedčený, že v Sýrii a Iraku nie je možný trvalý mier bez toho, aby sa všetky strany zodpovedali za zločiny spáchané počas konfliktu, najmä za zločiny z náboženských alebo etnických dôvodov; opakuje svoju výzvu na postavenie osôb podozrivých zo spáchania zločinov proti ľudskosti v Sýrii a Iraku pred Medzinárodný trestný súd a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere, napríklad prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN;

28.  žiada opatrenia na vyvodenie rovnakej zodpovednosti pre všetky strany konfliktu, ako aj prístup k právnej podpore pre všetky obete všadeprítomného porušovania práv; nazdáva sa, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť ochranu civilistov, ktorí sa v dôsledku násilia nemôžu presunúť na bezpečné miesto alebo ktorí nemajú prístup k humanitárnej pomoci, ktorá im môže zachrániť život;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.