Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 21, 24, 41, 42, 43, 44, 45 a 46,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3) a na jeho následné zmeny,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2012 s názvom Pomoc Európskej únie Kosovu týkajúca sa právneho štátu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku vo vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej obrannej agentúry za rok 2014 a jej finančnú správu za rok 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(4),

–  so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Helsinkách 11. decembra 1999 (hlavný cieľ 2003) a na hlavný cieľ 2010, ktorý Rada prijala 17. mája 2004,

–  so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2010, ktorý schválila ministerská konferencia o skvalitnení civilných spôsobilostí a vzala na vedomie Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 19. novembra 2007,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A8-0136/2015),

A.  keďže bezpečnostná situácia prinášajúca čoraz väčšie výzvy v Únii a mimo nej, charakterizovaná novými rizikami a hrozbami, ktoré žiadny členský štát nemôže vyriešiť sám, si vyžaduje posilnenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) tak, aby sa stala účinnejším politickým nástrojom, skutočnou zárukou bezpečnosti občanov EÚ a presadzovania európskych záujmov a hodnôt; keďže EÚ by mala posilniť bezpečnosť na svojich vonkajších hraniciach;

B.  keďže rozpočtové škrty vo výdavkoch na obranu a existujúce zdvojenia si vyžadujú prehodnotenie financovania misií a operácií SBOP, a to lepším a nákladovo efektívnejším využívaním rozpočtových prostriedkov pri súčasnom zaistení, na úrovni inštitúcií EÚ, náležitej demokratickej kontroly všetkých misií a operácií, a to civilných aj vojenských;

C.  keďže Európska rada sa v decembri 2013 rozhodla preskúmať finančné aspekty misií a operácií EÚ vrátane preskúmania mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby postupy a pravidlá umožnili zvýšiť rýchlosť, flexibilitu a efektívnosť Únie pri nasadení civilných misií a vojenských operácií EÚ;

D.  keďže podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy je vysoký predstaviteľ EÚ súčasne podpredsedom Komisie, hlavou Európskej obrannej agentúry, a predsedá tiež Rade EÚ pre zahraničné veci; keďže podľa článku 45 ZEÚ Európska obranná agentúra „plní svoje úlohy v prípade potreby v spojení s Komisiou“;

1.  poznamenáva, že EÚ a jej členské štáty patria k významným financovateľom rôznych mierových operácií a operácií krízového riadenia na celom svete, a že civilné a vojenské misie a operácie SBOP predstavujú veľmi malú časť všetkých financií; uznáva význam intervencií SBOP na dosiahnutie mieru, a súčasne nabáda členské štáty k tomu, aby zaujali jasnejší postoj k predchádzaniu konfliktom, obnove po konfliktoch a udržiavaniu udržateľného mieru v oblastiach postihnutých konfliktami; je presvedčený, že EÚ si nemôže dovoliť zamerať sa výhradne na nástroje pre situáciu po kríze alebo na podporu východiska z krízy;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, a najmä jej článku 44 o vykonávaní úloh SBOP skupinou členských štátov a článku 46 o stálej štruktúrovanej spolupráci, v záujme rýchlejšieho a flexibilnejšieho využívania misií o operácií SBOP; 

3.  všíma si so znepokojením, že napriek kombinovanému ročnému rozpočtu na obranu vo výške približne 190 miliárd EUR členské štáty stále neboli schopné dosiahnuť helsinské hlavné ciele z roku 1999; opätovne pripomína ambiciózne civilné hlavné ciele stanovené EÚ; požaduje posilnenie EÚ ako obranného subjektu v kontexte NATO a ľutuje, že neexistuje doktrína, prostredníctvom ktorej by sa plnili úlohy uvedené v článku 43 ZEÚ (rozšírené petersberské úlohy); dôrazne obhajuje užšiu koordináciu a spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany v kontexte NATO medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ, a predovšetkým združovanie a spoločné využívanie zdrojov, spôsobilostí a aktív; vyzýva Komisiu, aby urgentne uskutočnila analýzu výziev a potrieb v oblasti bezpečnosti a obrany;

4.  poznamenáva, že úroveň financovania civilných misií SBOP v rámci kapitoly rozpočtu EÚ týkajúcej sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa za posledné roky znížila a predpokladá sa, že ostane stabilná ako súčasť viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020; ľutuje, že civilné misie sú ovplyvnené všeobecným nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov, ktorý núti Komisiu odložiť vyplatenie 22 miliónov EUR do roku 2015 ako zmierňujúce opatrenie; víta však skutočnosť, že približne 16 miliónov EUR bolo určených ako možné úspory, čo umožní financovanie ďalších misií v prípade potreby v blízkej budúcnosti;

Iniciatívy na úsporu nákladov/zvýšenie nákladovej efektívnosti

5.  víta konkrétne opatrenia a pragmatické riešenia, ktoré Komisia nedávno zaviedla v existujúcom rámci rozpočtových pravidiel s cieľom skrátiť rozpočtové postupy, ktoré sa týkajú civilných misií SBOP; ľutuje však pretrvávajúce značné oneskorenia pri obstarávaní základného vybavenia a služieb pre misie SBOP v rámci SZBP, čiastočne z dôvodu častého pomalého postupu prijímania rozhodnutí v Rade, ale aj pre určitý nedostatočne konsolidovaný prístup k uplatňovaniu rozpočtových pravidiel na misie SBOP, ako aj výsledný negatívny vplyv na fungovanie misií a zamestnancov, prípadne na bezpečnosť misií;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zmiernila tieto nedostatky tým, že pripraví osobitný vzor rozpočtových pravidiel pre civilné misie SBOP a prispôsobí súčasné usmernenia ich potrebám, a to s cieľom uľahčiť rýchle, flexibilné a efektívnejšie vedenie misií, pričom by zároveň zaručila riadne finančné hospodárenie so zdrojmi EÚ a primeranú ochranu finančných záujmov Únie; domnieva sa, že právomoci na plnenie rozpočtu by mali byť delegované na veliteľa civilnej operácie podobne ako v prípade vedúcich delegácií EÚ;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ročné hodnotenie celkovej sumy výdavkov na bezpečnostnú a obrannú politiku, ktoré bude obsahovať transparentnú prezentáciu verejného obstarávania, aby sa umožnilo čo najefektívnejšie plnenie rozpočtu venovaného tejto oblasti v budúcnosti;

8.  dôrazne podporuje zriadenie strediska spoločných služieb spolu so systémom integrovaného riadenia zdrojov, ktoré by zrýchlili nasadenie a zlepšili nákladovú efektívnosť civilných misií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto iniciatíva je dodnes na mŕtvom bode; konštatuje, že v súčasnosti sa uvažuje o platforme na podporu misií, vyzýva však Komisiu a ESVČ, aby podnikli ďalšie kroky smerom ku zriadeniu skutočného strediska spoločných služieb;

9.  je presvedčený o tom, že treba zmierniť pretrvávajúce obmedzenia administratívneho rozpočtu ESVČ/útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, keďže ročné rozpočtové prostriedky sú stále príliš nízke na to, aby pokryli všetky úlohy plánovania, vedenia a podpory, predovšetkým vtedy, keď sa takmer súčasne realizuje viac misií;

10.  domnieva sa, že by sa mal urýchlene rozšíriť trvalý sklad SBOP, ktorý v súčasnosti slúži len pre nové civilné misie SBOP, a to rozšírením rozsahu pôsobnosti a zahrnutím existujúcich misií, ako aj zlepšením dostupnosti uskladneného vybavenia a aj rozšírením rozmanitosti potrebného vybavenia; navrhuje, aby sklad SBOP spravovalo budúce stredisko spoločných služieb;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primeraný stav personálu v misiách v súlade s rôznymi záväzkami, ktoré v tejto súvislosti prijali členské štáty (napr. hlavný civilný cieľ 2010 alebo viacročný plán rozvoja civilných spôsobilostí); ľutuje však problémy s náborom (a udržaním) dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov pre misie SBOP; nabáda na široké využívanie rýchlo nasaditeľných oddielov civilného nasadenia (CRT), ktoré by zvýšili schopnosť rýchlej reakcie EÚ, uľahčili pružné budovanie misií a prispeli k zefektívneniu reakcií krízového riadenia;

12.  vyjadruje poľutovanie nad netransparentnosťou a vysokými nákladmi procesu výberu súkromných spoločností na zaisťovanie bezpečnosti personálnu civilných misií SBOP; vyzýva na vytvorenie rámcovej bezpečnostnej zmluvy pre civilné misie SBOP s cieľom znížiť poplatky účtované súkromnými bezpečnostnými spoločnosťami a zvýšiť transparentnosť výberového procesu; domnieva sa, že v tomto procese by mali byť uprednostnené európske spoločnosti;

Súdržnosť a komplementárnosť

13.  domnieva sa, že SBOP je súčasťou širšieho vonkajšieho rozmeru SZBP a vonkajšej činnosti EÚ ako celku, a aj ako súčasť vnútorného rozmeru politík v oblasti spoločného trhu a priemyslu, vesmíru, výskumu a vývoja; je pevne presvedčený o tom, že by sa mala zabezpečiť súdržnosť a komplementárnosť medzi rôznymi nástrojmi v záujme dosiahnutia úspor z rozsahu a maximalizácie vplyvu výdavkov EÚ; je presvedčený o tom, že EÚ má viac nástrojov a väčší potenciál pákového efektu ako iné nadnárodné inštitúcie, vzhľadom na to, že jej bezpečnostná a obranná politika môže byť posilnená komplexným prístupom s využitím ostatných druhov nástrojov a finančných mechanizmov EÚ; domnieva sa preto, že zdroje SZBP by sa mali využívať inteligentnejším spôsobom, a to najmä prostredníctvom posilnenej koordinácie medzi nástrojmi SBOP a rôznymi programami financovania z prostriedkov EÚ riadenými Komisiou;

14.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi vojenskými a civilnými zložkami tam, kde je to vhodné, a najmä ich zohľadňovanie na začiatku procesov plánovania, a to predovšetkým v oblastiach priestorov, zdravotníckych služieb, logistiky, dopravy a bezpečnosti misií, a súčasné rešpektovanie odlišnej hierarchie velenia a jasné rozlišovanie rozdielnych pováh, cieľov a spôsobov fungovania civilných a vojenských operácií;

15.  zdôrazňuje, aké potenciálne úspory by bolo možné dosiahnuť podporou synergií na úrovni EÚ vo vojenskej oblasti vrátane dopravy, výcviku a zdravotníckej pomoci; zdôrazňuje úlohu Európskej obrannej agentúry v jej misii zameranej na podporu interoperability a synergií v oblasti obranného vybavenia a schopností nasadenia medzi členskými štátmi EÚ, veľmi však ľutuje, že hoci v jej čele stojí podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie, agentúra naďalej podlieha Rade a je v celom rozsahu financovaná mimo rozpočtu Únie, a preto nepodlieha európskej demokratickej kontrole;

16.  víta revíziu Postupov krízového riadenia schválenú v roku 2013, keďže viedla k zlepšeniu plánovania a otvárania misií SBOP; zdôrazňuje však, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia na prekonanie pretrvávajúcich „priepastí“ oddeľujúcich jednotlivé časti mechanizmu európskej zahraničnej politiky;

17.  vyzýva Komisiu, aby zriadila stále rozpočtové postupy na spoluprácu medzi Komisiou, ESVČ, EDA, ESA a členskými štátmi v oblasti SBOP a spoločných politík v oblasti trhu, priemyslu, vesmíru, výskumu a vývoja; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili stále rozpočtové pravidlá spájajúce subjekty EÚ z oblastí vnútornej bezpečnosti (napr. agentúry Frontex, Europol, ENISA) s tými z oblasti vonkajšej obrany (napr. EDA, ESVČ);

18.  víta realizáciu pilotného projektu venovaného výskumu v oblasti SBOP uskutočňovaného spoločne Komisiou a agentúrou EDA, ako to navrhol Európsky parlament v rozpočte na rok 2015 s cieľom dosiahnuť, aby agentúra realizovala ciele Únie a plnila jej rozpočet; v tejto súvislosti vyslovuje poľutovanie nad tým, že Komisia Európskemu parlamentu neposkytla posúdenie potenciálu článku 185 ZFEÚ, ako o to požiadal vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni(5);

19.  víta plán vykonávania Komisie týkajúci sa oznámenia o európskom odvetví obrany a bezpečnosti prijatý 24. júna 2014; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v posúdení zainteresovaných subjektov načrtla, ako sú potenciálni príjemcovia aj národné a regionálne orgány verejnej správy pripravení využívať uvedené opatrenia (EŠIF, EFRR, ESF, INTERREG V); vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že návrhy Komisie prišli možno príliš neskoro na to, aby ovplyvnili prebiehajúce prideľovanie zdrojov národných a regionálnych orgánov verejnej správy a presmerovali prostriedky EÚ slúžiace pevnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (EDTIB);

20.  víta iniciatívu „výcviku a vybavenia“, ktorá by zabezpečila budovanie kapacít partnerov v rámci stratégie prechodu alebo stratégie pre ukončenie operácie, a to uľahčením financovania rôznych foriem nástrojov a nesmrtonosného vybavenia pre bezpečnostné a obranné sily tretích krajín, a podporuje spoločný prístup ESVČ a Komisie v tejto záležitosti; podporuje vytvorenie projektových jednotiek, v rámci ktorých môžu prispievať zainteresované členské štáty alebo tretie krajiny a ktoré pomôžu zaistiť rýchle dodanie a dokupovanie bezpečnostných potrieb pre hostiteľské krajiny zabezpečením projektovej podpory, a domnieva sa, že tieto jednotky by sa mali používať systematicky;

21.  víta Komisiou predložené návrhy smerujúce k lepšiemu vykonávaniu smernice 2009/81/ES (o verejnom obstarávaní) a smernice 2009/43/ES (o transferoch výrobkov súvisiacich s obranou na vnútornom trhu); vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala skutočnosť, že európske podniky pôsobiace v oblasti obrany musia mať osobitný právny a finančný režim, aby mohli byť konkurencieschopné, ako aj aby podporovala úsilie jednotlivých štátov o upevnenie obranných schopností;

Financovanie vojenských operácií

22.  uznáva, že vojenské operácie sú financované členskými štátmi mimo rozpočtu EÚ a že ich spoločné náklady sú pokryté z mechanizmu Athena; zdôrazňuje, že mechanizmus Athena má zásadný význam pre realizáciu týchto operácií a predstavuje nástroj solidarity medzi členskými štátmi, pričom ich (najmä tie, ktorým chýbajú finančné a operačné zdroje) nabáda k tomu, aby sa zapojili do operácií SBOP; ľutuje však, že skutočný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 10 – 15 % všetkých nákladov) a že veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada "costs lie where they fall") je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP; vyjadruje obavu z toho, že táto situácia, najmä v súvislosti s neochotou členských štátov zapájať sa do tvorby operačných síl, brzdí rýchle nasadzovanie operácií SBOP a ohrozuje ich celkovú efektívnosť; domnieva sa, že treba zabezpečiť dlhodobé financovanie vojenských misií;

23.  vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že revízia mechanizmu Athena, ktorá sa mala uskutočniť na konci roka 2014, priniesla iba obmedzené výsledky, ako je organizácia formy predbežného financovania určitých nákladov na zrýchlenie nasadzovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nedosiahla dohodu o začlenení financovania nákladov strategického nasadenia bojových jednotiek EÚ do zoznamu spoločných nákladov systematicky znášaných mechanizmom Athena, a namiesto toho prijala obnoviteľné rozhodnutie na dvojročné obdobie; vyzýva Európsku radu pre obranu, aby zvážila ďalšie rozšírenie spoločných nákladov oprávnených v rámci mechanizmu Athena, ako je automatické financovanie výdavkov na nasadzovanie operácií a misií SBOP (infraštruktúra na ubytovanie síl, výdavky spojené s vytvorením vstupných bodov jednotiek do operačných lokalít a rezervné zásoby potravín a paliva, ak sú potrebné);

24.  podporuje iniciatívy na preskúmanie možnosti získania a spravovania finančných príspevkov z tretích krajín alebo medzinárodných organizácií v rámci mechanizmu Athena; podporuje tiež možnosť tzv. spoločného financovania, v rámci ktorého by menší počet zúčastnených krajín financoval niektoré prevádzkové náklady misií pod podmienkou, že ich príspevky by boli spravované prostredníctvom mechanizmu Athena a nenahrádzali by, ale skôr dopĺňali spoločné náklady;

25.  pripomína, že Lisabonská zmluva obsahuje nové ustanovenia o SBOP Európskej únie, ktoré sa zatiaľ nevyužívajú; nabáda Radu, aby využila článok 44 ZEÚ, ktorým sa umožňuje skupine ochotných členských štátov, aby začali plniť úlohy SBOP; domnieva sa, že je naliehavo potrebné zrýchliť rozhodovací proces; domnieva sa, že mechanizmy financovania vojenských operácií ad hoc by mali zahŕňať viac než len tradičné spoločné náklady hradené mechanizmom Athena;

26.  vyzýva Radu, aby v priebehu tohto roka iniciovala zriadenie počiatočného fondu (v súlade s článkom 41 ods. 3 ZEÚ) na naliehavé financovanie počiatočných fáz vojenských operácií, ktorý by mohol slúžiť aj ako silný nástroj na rozvoj kapacít; vyzýva tiež Radu, aby predložila návrh, ako možno v krízovej situácii uskutočniť urýchlene konzultáciu s Európskym parlamentom; konštatuje, že zatiaľ čo civilné operácie využívajú pri prípravných opatreniach vyhradené rozpočtové prostriedky, nasadenie a efektívnosť vojenských misií budú naďalej štrukturálne obmedzované, pokiaľ sa táto možnosť nevyužíva; dôrazne nabáda členské štáty, aby sa podieľali na stálej štrukturálnej spolupráci stanovenej v článku 46 ZEÚ, čím by sa tiež rýchlo zlepšila spôsobilosť rýchlej reakcie EÚ, ktorá to veľmi potrebuje; vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že politický rámec pre systematickú a dlhodobú spoluprácu v oblasti obrany, ktorý Rada prijala 18. novembra 2014, je bezobsažný, keďže v tomto dokumente sa len opisujú súčasné postupy; preto vyzýva Komisiu, aby predložila potrebný návrh na ozrejmenie toho, ako môže rozpočet EÚ uľahčiť zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce a prácu vojenskej mierovej spolupráce v jej rámci;

27.  vyjadruje prekvapenie nad tým, že na európskej úrovni stále neexistujú mechanizmy daňových stimulov podporujúcich spoluprácu a združovanie; berie na vedomie výzvu Rady z decembra 2013 na preskúmanie takýchto režimov, a považuje za poľutovania hodné, že ani po roku diskusie v tomto smere nepriniesli žiadne konkrétne opatrenia; konštatuje, že belgická vláda už dnes udeľuje ad hoc výnimky z DPH na prípravné etapy niektorých projektov EDA, napr. v oblasti satelitnej komunikácie; domnieva sa, že takéto výnimky by sa mali uplatňovať bežne a mali by sa rozšíriť na infraštruktúru a na konkrétne programy súvisiace so spôsobilosťami, pričom vzorom by mohol byť existujúci mechanizmus v rámci NATO alebo existujúci mechanizmus EÚ pre infraštruktúru civilného výskumu; vyzýva na rozvoj akéhokoľvek iného stimulu, ktorý by mohol podporiť spoluprácu v oblasti spôsobilostí medzi Európanmi;

Transparentnosť a zodpovednosť

28.  zdôrazňuje, že transparentnosť a zodpovednosť predstavujú základné požiadavky nielen na demokratické preskúmanie, ale aj na adekvátne fungovanie a dôveryhodnosť misií realizovaných pod vlajkou EÚ; opäť zdôrazňuje, že pre Európsky parlament je dôležité vykonávanie dohľadu nad spôsobom zostavovania rozpočtu rôznych misií a operácií SBOP; víta mechanizmy oznamovania stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013, ako sú napríklad štvrťročné správy o rozpočtových prostriedkoch SZBP a spoločné konzultačné stretnutia týkajúce sa SZBP; víta záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vdýchnuť nový život týmto schôdzam a zaviesť vhodný stupeň flexibility z hľadiska ich rozsahu, aby bol Európsky parlament plne informovaný o vojenských misiách a o práci a programe politického a bezpečnostného výboru; tvrdí, že zvyšovanie flexibility a efektívnosti financovania a realizácie misií a operácií nesmie ohroziť dosiahnuté pozitívne výsledky z hľadiska transparentnosti a individuálnej zodpovednosti v rámci intervencií SBOP; vyzýva Komisiu, aby podrobne vyložila článok 49 ods. 1 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách a navrhla špecifické riadky pre jednotlivé civilné misie SBOP v rámci kapitoly o SZBP, a aby do výročnej správy o činnosti automaticky zaradila podrobnú schému každej misie podľa jej účastníkov a hradených výdavkov;

29.  očakáva iniciatívy, ktoré by vysvetlili a zosúladili pravidlá financovania a prevádzky uplatňované pri civilných misiách; v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o flexibilite rozpočtových pravidiel víta záväzok Komisie pripraviť osobitný vzor pre všetky misie SBOP a prispôsobiť existujúce usmernenia ich potrebám;

Súlad slov a činov

30.  nabáda podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa ujala vedenia SBOP a usmerňovala „preklenovanie priepastí“ tak, že zabezpečí koordináciu medzi Radou, Komisiou a ESVČ a zaručí súdržnosť medzi Komisiou a ESVČ; navrhuje, aby osobitní zástupcovia EÚ boli poverení mandátom na zlepšenie dialógu a spolupráce medzi rôznymi subjektmi EÚ na základnej úrovni s cieľom zvýšiť súdržnosť činnosti EÚ a zabezpečiť, aby sa viaceré zdroje financovania zmenili z výzvy na prínos;

31.  domnieva sa, že na nasledujúcom zasadnutí Európskej rady pre obranu by sa mala využiť príležitosť na dôkladnú diskusiu a mali by sa sformulovať konkrétne návrhy reformy financovania misií a operácií SBOP, aby boli efektívnejšie a úspešnejšie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili záväzky prijaté na zasadnutí Európskej rady v decembri 2013; považuje za potrebné, aby počas ďalšieho zasadnutia Európskej rady pre obranu boli prijaté konkrétne opatrenia na posilnenie obranných spôsobilostí EÚ dopĺňajúce NATO, na podporu a upevnenie Európskej obrannej agentúry a na podporu spoločnej priemyselnej a technologickej základne;

32.   vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie členských štátov o operačnú realizáciu rozhodnutí Európskej rady v oblasti posilňovania obranných kapacít, zohľadňujúc pri tom rozpočtové obmedzenia, ktorým sú niektoré členské štáty vystavené;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0286. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.