Európsky parlament

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 1. júla 2014 s názvom Obchod, rast a duševné vlastníctvo – stratégia na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (COM(2014)0389),

–  so zreteľom na Stratégiu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva v tretích krajinách Komisie(1) a jej nezávislé posúdenie z novembra 2010,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 11 ods. 1 a článok 17 ods. 2,

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020 (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 21. marca 2014,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2008 s názvom Hospodársky vplyv falšovania a pirátstva, aktualizovanú v roku 2009,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2009 s názvom Pirátstvo digitálneho obsahu;

–  so zreteľom na spoločnú štúdiu Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (EPÚ/OHIM) z roku 2013 s názvom Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii,

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD o obchodnej politike z roku 2010 s názvom Politický príspevok k posilňovaniu práv duševného vlastníctva v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na štúdiu Svetovej obchodnej organizácie, Svetovej organizácie duševného vlastníctva a Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2013 s názvom Podpora prístupu k zdravotníckym technológiám a inováciám,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie(2) (nariadenie o prekážkach obchodu),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 816/2006 zo 17. mája 2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia(4),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 953/2003 z 26. mája 2003 o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003(7),

–  so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a na vyhlásenie z Dauhy o dohode TRIPS a o verejnom zdraví, prijaté na ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie 14. novembra 2001,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o dohode TRIPS a prístupe k liekom(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu(10),

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. júla 2014 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu – výsledky na hraniciach EÚ za rok 2013(11),

–  so zreteľom na uznesenie Rady k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti na boj proti porušovaniu PDV na roky 2013 – 2017(12),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0161/2015),

A.  keďže konkurencieschopnosť EÚ závisí a čoraz viac bude závisieť od kreatívnosti a inovácií a keďže inteligentný rast – rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách – je jednou z troch priorít stratégie Európa 2020;

B.  keďže práva duševného vlastníctva prispievajú k rozvoju inovácií a kreativity, keďže ich ochrana je kľúčovou otázkou z hľadiska konkurencieschopnosti Európy a keďže EÚ preto potrebuje ambicióznejšiu stratégiu ochrany práv duševného vlastníctva vo vzťahu k svojim obchodným partnerom;

C.  keďže je nevyhnutné podporovať posilnenie prepojenia medzi vzdelávaním, obchodom, výskumom a inováciami a duševným vlastníctvom; keďže postupy na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva sú nákladné a časovo náročné, predovšetkým pre MSP, vrátane individuálnych držiteľov práv;

D.  keďže EÚ a jej členské štáty, ako členovia Svetovej obchodnej organizácie, sú viazané Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), a sú teda zaviazané prijímať a vykonávať minimálne normy, pokiaľ ide o účinné opatrenia proti všetkým porušeniam práv duševného vlastníctva;

E.  keďže diskusia o právach duševného vlastníctva by mala vychádzať z kvalifikovaného posúdenia minulých skúseností, ako aj budúcich technologických trendov, pričom by sa mal zachovať súlad medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi a malo by sa v príslušných prípadoch rozlišovať medzi fyzickým a digitálnym prostredím, mali by sa zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane MSP a spotrebiteľských organizácií a cieľom by malo byť zabezpečenie plnej transparentnosti záujmov a náležitej legitimity v snahe dosiahnuť spravodlivú rovnováhu všetkých záujmov;

F.  keďže falšovanie sa už neobmedzuje len na luxusné výrobky, ale zahŕňa aj bežne používaný tovar, ako sú hračky, lieky, kozmetika a potraviny, ktoré môžu v prípade, ak sú falšované, spôsobiť zranenia alebo spotrebiteľov vystaviť vážnym zdravotným rizikám;

G.  keďže colné orgány EÚ zaistili v roku 2013 takmer 36 miliónov predmetov, pri ktorých existuje podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva, pričom hodnota zadržaného tovaru presahovala 760 miliónov EUR;

H.  keďže 72 % z celkového počtu predmetov zaistených v roku 2013 sa týkalo malých zásielok; keďže najčastejšie zaisťovaným tovarom boli už štvrtý rok po sebe lieky, ktoré tvorili 19 % z týchto zaistených predmetov a 10 % z ich celkového počtu;

I.  keďže je nevyhnutné bojovať proti porušovaniu práv duševného vlastníctva s cieľom: znižovať riziká, ktoré takéto porušovanie predstavuje pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a pre životné prostredie; chrániť vytváranie hodnôt v EÚ a v tretích krajinách; zabrániť hospodárskym a sociálnym dôsledkom pre podniky a tvorcov z EÚ; predchádzať ohrozeniu kultúrnej rôznorodosti v Európe a v tretích krajinách; keďže boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá ťaží z obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom, si vyžaduje osobitnú pozornosť;

J.  keďže komplexný právny rámec pre práva duševného vlastníctva by sa mal kombinovať s účinným presadzovaním, pričom by sa v príslušných prípadoch mali uplatňovať opatrenia v oblasti presadzovania, ako aj postihy, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby opatrenia na presadzovanie práv duševného vlastníctva nepredstavovali neprimeranú záťaž pre legálny obchod;

K.  keďže jedným z hlavných bodov ochrany duševného vlastníctva je náležité presadzovanie platných právnych predpisov a medzinárodných záväzkov vrátane právnych predpisov o postihoch;

Všeobecné pripomienky

1.  oceňuje prístup, ktorý uplatňuje Komisia, najmä so zreteľom na požiadavku zabezpečenia rovnováhy medzi rozdielnymi záujmami;

2.  domnieva sa, že diskusia o nastolení spravodlivej rovnováhy medzi záujmami držiteľov práv a záujmami koncových používateľov má mnohé stránky a je mimoriadne komplikovaná vzhľadom na hospodárske záujmy na všetkých stranách; domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať, ako možno uskutočniť odbornú a transparentnú verejnú diskusiu o ochrane a presadzovaní duševného vlastníctva a čo to znamená pre spotrebiteľov; domnieva sa, že výzvu na zlepšenie zapojenia zainteresovaných strán do diskusie o právach duševného vlastníctva treba doplniť opatreniami na zabezpečenie transparentnosti a legitimity pre všetkých účastníkov; domnieva sa, že neexistuje žiadne hodnotenie oznámenia, v ktorom by bola zohľadnená stratégia na presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách z roku 2004 a zároveň odmietnutie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA);

3.  zdôrazňuje, že nie je dostatočne jasné, akými prostriedkami a akým spôsobom by bolo možné dosiahnuť výsledky uvedené v oznámení, najmä to, aké zdroje sa majú použiť a odkiaľ sa majú vziať, pričom netreba zabúdať, že na podporu držiteľov práv z EÚ, ktorí vyvážajú alebo pôsobia na trhoch tretích krajín, sú k dispozícii len obmedzené prostriedky;

4.  domnieva sa, že neexistuje jasný náznak koordinácie medzi vnútornými a vonkajšími politikami, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva, a zdôrazňuje, že treba dosiahnuť zlepšenie z interného hľadiska; uznáva, že súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami nevylučuje potrebu individuálneho prístupu, v rámci ktorého sa zohľadnia špecifické skutočnosti a okolnosti existujúce na trhu tretej krajiny;

5.  zdôrazňuje, že ochrana práv duševného vlastníctva by sa mala vnímať ako prvý krok, ktorý je potrebný, nie však dostatočný na zabezpečenie prístupu na trh tretej krajiny, a že schopnosť účinne uplatňovať uznané práva duševného vlastníctva je podmienená hmotnoprávnou ochranou, ktorej súčasťou sú aj opravné prostriedky a účinné presadzovanie v príslušnej krajine;

6.  zdôrazňuje, že komerčný charakter mnohých prípadov porušovania práv duševného vlastníctva, ako aj čoraz častejšie zapájanie organizovaných zločineckých skupín do činnosti v tejto oblasti sa stali vážnym problémom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermský dohovor) stále neexistuje protokol o falšovaní, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne zintenzívnili svoje úsilie s cieľom dosiahnuť jeho podpísanie;

7.  oceňuje a podporuje cieľ lepšej súdržnosti medzi ochranou a presadzovaním práv duševného vlastníctva a inými politikami, ako aj medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto cieľa; domnieva sa, že ochrana práv duševného vlastníctva a náležité opatrenia zamerané na boj proti takémuto porušovaniu môžu byť prínosom v boji proti organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom, ako aj pre vývoj spravodlivého, udržateľného a stabilného digitálneho trhu, ktorý podporuje inovácie;

8.  podporuje Komisiu v jej činnosti súvisiacej s určovaním geografických priorít, pričom vychádza zo svojich polročných správ o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách;

9.  domnieva sa, že v stratégii sa v dostatočnej miere nerozlišuje medzi, na jednej strane, fyzickým falšovaním ochranných známok a patentov a, na druhej strane, porušovaním autorských práv, predovšetkým v digitálnom prostredí; poznamenáva, že vzhľadom na neustále rýchlejšie tempo digitalizácie bude mať otázka ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva v digitálnom svete na celom svete čoraz väčší význam;

10.  domnieva sa, že stratégia by mala byť lepšie prispôsobená digitálnemu prostrediu a mala by zahŕňať úzku spoluprácu s colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom zabezpečiť horizontálnu súdržnosť;

11.  zdôrazňuje, že zemepisné označenia a ich ochrana sú rovnako dôležité ako iné druhy duševného vlastníctva, keďže umožňujú vysledovať produkty až do momentu ich konzumácie a chránia know-how výrobcov;

12.  nazdáva sa, že Komisia by mala pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s tretími krajinami, najmä pokiaľ ide o Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), zabezpečiť, aby boli zemepisné označenia uznávané a skutočne chránené;

13.  domnieva sa, že Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) by sa mala v príslušných prípadoch vykonávať vyvážene a účinne a v prípade akejkoľvek flexibility v jej znení by sa mala v plnej miere zohľadniť základná zásada nediskriminačného prístupu k všetkým technologickým oblastiam, ako sa stanovuje v jej článku 27 ods. 1; domnieva sa, že by sa malo zohľadniť aj vyhlásenie z Dauhy, pričom zdôrazňuje, že sprísnená ochrana duševného vlastníctva a jej presadzovanie nie sú prínosné len pre členské štáty EÚ, ale pomáhajú aj rozvojovým krajinám budovať a rozvíjať vnútroštátne rámce potrebné na podporu a ochranu inovácií a výskumu, čo má stále väčší význam v situácii, keď tieto rozvojové krajiny postupujú v hodnotových reťazcoch medzinárodného obchodu;

Presadzovanie a verejná diskusia

14.  zdôrazňuje potrebu erudovanej, vyváženej a transparentnejšej verejnej diskusie o presadzovaní, do ktorej sú zapojené všetky zainteresované strany a sú v nej vyvážené všetky súkromné a verejné záujmy;

15.  uznáva potrebu zvyšovať medzi spotrebiteľmi povedomie o finančných stratách, o stratách v oblasti inovácií a kreativity a v určitých prípadoch aj o ohrození zdravia a bezpečnosti v súvislosti s kúpou alebo prístupom k tovaru, ktorý je v rozpore s právami duševného vlastníctva; poukazuje na skutočnosť, že prísnejšie presadzovanie samo osebe nevyrieši aktuálne a ani budúce problémy v oblasti ochrany a presadzovania duševného vlastníctva a malo by byť doplnkovým opatrením k zvýšenému povedomiu spotrebiteľov; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu podnikateľského sektora;

16.  nemá žiadne pochybnosti o tom, že treba zabezpečiť verejnú podporu v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva; berie v tejto súvislosti na vedomie činnosť Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorý sa okrem iného zaoberá aj organizáciou kampaní na zvyšovanie povedomia medzi občanmi, pokiaľ ide o dôsledky porušovania duševného vlastníctva na komerčnej báze;

Internet a práva duševného vlastníctva

17.  víta memorandum o porozumení, ktoré 4. mája 2011 podpísali držitelia práv a zástupcovia internetových platforiem v spoločnom úsilí obmedziť predaj falšovaného tovaru prostredníctvom elektronického obchodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s online platformami o tom, ako najlepšie odhaliť predaj falšovaného tovaru a aké opatrenia proti tomu prijať;

18.  konštatuje, že problém porušovania práv duševného vlastníctva sa v posledných rokoch znásobil v dôsledku digitalizácie a zvyšovania počtu digitálnych platforiem na predaj tovaru, prostredníctvom ktorých je možné falšované výrobky predávať a distribuovať na celom svete bez akejkoľvek účinnej možnosti kontroly; v tejto súvislosti vyzýva na hlbšiu reflexiu s cieľom prijať účinnejšie nástroje na kontrolu internetového predaja fyzických produktov;

19.  domnieva sa, že znenie stratégie týkajúcej sa podpory riadnej ochrany zemepisných označení na internete by malo byť konkrétnejšie, aby v nej mohli byť navrhnuté špecifickejšie ciele;

20.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu s Internetovou spoločnosťou pre pridelené mená a čísla (ICANN) a so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) s cieľom zaviesť mechanizmus na ochranu zemepisných označení na internete;

21.  domnieva sa, že treba starostlivo posúdiť úlohu sprostredkovateľov; v tejto súvislosti by privítal prepracovanejšiu stratégiu, pričom uznáva, že v tomto prípade ide o tému na samostatnú diskusiu;

Rozvoj a rozvíjajúce sa ekonomiky

22.  vyzýva Komisiu, aby prispela k vytvoreniu prostredia, v ktorom sa záujmy členských štátov a tretích krajín zbližujú a kde existuje vzájomný záujem o stanovenie rámcov ochrany na vysokej úrovni doplnených účinnými opravnými prostriedkami na vyplnenie medzier v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva; poznamenáva, že je potrebné starostlivo rozlišovať medzi konkrétnou situáciou, v akej sa rozličné rozvojové krajiny nachádzajú, a obchodnými otázkami, ktoré s tým súvisia, pričom treba zohľadniť špecifické podmienky jednotlivých rozvojových krajín;

23.  víta prácu, ktorú odviedla Komisia pri individuálnej podpore rozvojových krajín, ktoré si želajú zlepšiť svoje systémy práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu, aby v tomto úsilí pokračovala a ešte ho zvýšila tým, že bude poskytovať náležitú technickú podporu vo forme programov na zvyšovanie informovanosti, legislatívnej pomoci a odbornej prípravy úradníkov, pričom sa zohľadní úroveň rozvoja príslušnej krajiny;

Prístup k liekom

24.  vyjadruje súhlas s výzvou zareagovať v širokom rozsahu na komplexný a mnohostranný problém, ktorým je vzťah medzi právami duševného vlastníctva a univerzálnym prístupom k cenovo dostupným liekom, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že farmaceutický priemysel by mal k právam duševného vlastníctva pristupovať vždy z hľadiska potrieb pacientov;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali konštruktívny dialóg o prístupe k liekom, do ktorého sú zapojené všetky príslušné zainteresované strany, a aby hľadali spôsob, ako uľahčiť prístup k liekom obyvateľom najchudobnejších krajín, ktorí si nedokážu zabezpečiť tú najlepšiu liečbu, ktorá je v súčasnosti k dispozícii;

26.  zastáva názor, že napriek tomu, že treba chrániť záujem a konkurencieschopnosť farmaceutických firiem EÚ tým, že sa zachová ich kapacita na inovácie, a vzhľadom na to, že niektoré podniky EÚ poskytujú prístup k liekom prostredníctvom programov pomoci a diskontovaných viazaných cien, je nevyhnutné, aby boli ceny liekov dostupné obyvateľom krajiny, v ktorej sa predávajú, z čoho vyplýva nevyhnutnosť podpory flexibilít, ktoré boli stanovené v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a potvrdené vo vyhlásení z Dauhy, pričom treba zároveň zohľadniť narušenia trhu spôsobené opätovným predajom liekov v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej usilovali zabezpečiť, aby opatrenia prijaté na hraniciach s cieľom blokovať dovoz falšovaných liekov nemali negatívny vplyv na prepravu generických liekov;

27.  zastáva názor, že podniky by sa mali nabádať k lepšej spolupráci vo svojom konkurenčnom prostredí a k spolupráci s verejnými orgánmi s cieľom zabezpečiť väčší a lepší prístup k liekom v členských štátoch a v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zvážila podporu inovačných mechanizmov, napríklad patentových združení, s cieľom podpory výskumu a zároveň zachovania výroby generických liekov;

28.  domnieva sa, že Únia sa potrebuje zapojiť do širšej diskusie o zlepšení zdravotnej starostlivosti na celom svete vrátane stratégií na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti;

29.  vyzýva Komisiu, aby podporila skorý vývoz generických a biologicky podobných liekov vyrobených v EÚ ihneď, ako prestanú byť v tretích krajinách chránené patentom;

Poskytovanie lepších údajov

30.  domnieva sa, že niektoré štatistické údaje uvedené v oznámení boli získané použitím kontroverznej metodiky, ktorá už bola aj kritizovaná, a že štatistické údaje treba zlepšiť, aby podávali lepší obraz o skutočnej situácii, pokiaľ ide o kľúčový význam práv duševného vlastníctva a ich ochrany a presadzovania pre hospodárstvo EÚ, a aby nielen informovali a zlepšovali existujúcu politiku, ale aj ďalej podporovali zásadu tvorby politík na základe dôkazov;

31.  súhlasí s dôvodmi Komisie na vytvorenie Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva a žiada, aby mu boli pridelené osobitné zdroje;

32.  poukazuje na to, že toto stredisko by malo byť vytvorené komplexným spôsobom a nemalo by vykonávať tú istú činnosť ako už existujúce orgány;

33.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala zachovať nezávislosť strediska s cieľom zabrániť oslabeniu jeho činnosti z dôvodu skutočnej alebo pociťovanej zaujatosti;

Právne predpisy EÚ a spolupráca v rámci EÚ

34.  uznáva, že lepšie, primerane harmonizované, vnútorné politiky v oblasti práv duševného vlastníctva by mohli pomôcť v úsilí zvýšiť v globálnej miere úroveň ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva;

35.  vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala s cieľom dosiahnuť ratifikáciu Dohovoru WIPO o práve ochrannej známky, Ženevského aktu Haagskej dohody a Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu, ako aj ďalších medzinárodných dohôd týkajúcich sa práv duševného vlastníctva;

36.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia v súlade s výsledkom verejných konzultácií o zelenej knihe s názvom Maximálne využitie európskeho tradičného know-how (COM(2014)0469) týkajúcich sa možného rozšírenia ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky;

Ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách

37.  podporuje prísľub Komisie prednostne sa zamerať na podporu lepšej ochrany práv duševného vlastníctva a ich presadzovania vo WTO a na celej medzinárodnej scéne s cieľom otvoriť nové trhy pre vývozcov z EÚ a zlepšiť existujúci prístup na trh;

38.  poznamenáva, že udelenie štatútu trhovej ekonomiky, pokiaľ ide o nástroje ochrany obchodu, je okrem iných kritérií podmienené ochranou duševného vlastníctva v príslušnej krajine;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby práva duševného vlastníctva účinnejšie obhajovali vo všetkých relevantných medzinárodných organizáciách (Svetová obchodná organizácia, Svetová zdravotnícka organizácia a Svetová organizácia duševného vlastníctva) a aby sa usilovali zahrnúť do systému Svetovej obchodnej organizácie tie medzinárodné dohody týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré v ňom ešte nie sú zahrnuté, napríklad Dohovor WIPO o práve ochrannej známky, Zmluvu WIPO o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch, Ženevský akt Haagskej dohody a Lisabonskú dohodu o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu;

40.  domnieva sa, že na rokovaniach o bilaterálnych dohodách o voľnom obchode by sa mala náležitá pozornosť venovať kapitolám o duševnom vlastníctve a zúčastnené strany by mali uznať, že v rámci práva podnikať by sa malo zohľadniť dodržiavanie práv duševného vlastníctva a platných právnych rámcov; víta doterajšie úspechy Komisie pri začleňovaní kapitol o ochrane a presadzovaní duševného vlastníctva do dvojstranných dohôd o voľnom obchode;

41.  domnieva sa, že ratifikácia uvedených dohôd WIPO na začlenenie do systému Svetovej obchodnej organizácie by mala byť zahrnutá do bilaterálnych dohôd o voľnom obchode uzavretých Úniou;

42.  podporuje prístup Komisie, pokiaľ ide o nadväzovanie dialógov a vytváranie pracovných skupín v oblasti duševného vlastníctva s prioritnými krajinami, s ktorými neprebiehajú komplexné rokovania, s cieľom plniť a posilňovať osobitné záväzky v oblasti ochrany a presadzovania duševného vlastníctva; zdôrazňuje potrebu začleniť práva duševného vlastníctva do programu politických zasadnutí na vyššej úrovni v prípade, ak sa nedarí dosiahnuť pokrok na úrovni dialógov o duševnom vlastníctve a stretnutí medzi agentúrami;

43.  zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti práv duševného vlastníctva medzi Úniou a inými regionálnymi blokmi by sa mala čo najviac posilniť;

44.  vyzýva Komisiu, aby pravidelnejšie využívala príslušné mechanizmy urovnávania sporov vrátane orgánu WTO na urovnávanie sporov, keď sa porušujú práva hospodárskych subjektov Únie vrátane držiteľov práv duševného vlastníctva;

45.  vyzýva Komisiu, aby tretie krajiny nabádala k vzájomnému uznávaniu práv na výkon praxe právnych expertov v oblasti duševného vlastníctva;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti ciel v rámci Únie a tiež s tretími krajinami s cieľom zabavovať falšovaný tovar a zjednodušovať colné režimy;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali s tretími krajinami, pokiaľ ide o autorské právo a udeľovanie licencií;

48.  vyjadruje presvedčenie, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a účinné uplatňovanie pravidiel, ktoré s nimi súvisia, v tretích krajinách by boli pre investorov z Európskej únie a z iných krajín veľkým stimulom k tomu, aby investovali, umožnili spoločné využívanie svojich technologických zručností a uskutočnili modernizáciu existujúcich technológií;

Pomoc v tretích krajinách a geografické zameranie

49.  konštatuje, že niektoré členské štáty vysielajú do svojich delegácií v niektorých kľúčových krajinách atašé pre duševné vlastníctvo; vyjadruje presvedčenie, že lepšia koordinácia a spoločné využívanie informácií medzi členskými štátmi môžu poskytnúť nové príležitosti, na splnenie spoločných cieľov v oblasti ochrany duševného vlastníctva v tretích krajinách;

50.  domnieva sa, že hospodárske subjekty EÚ a spotrebitelia v tretích krajinách, v ktorých častejšie dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva, by mali byť osobitne chránené rozšírením asistenčného pracoviska pre práva duševného vlastníctva;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 26.5.2005, s. 3. (2) Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 71. (3) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45. (4) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 135, 3.6.2003, s. 5. (6) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15. (8) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591. (9) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 47. (10) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 48. (11) http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/customs/customs_controls/counterfeit_piracy/statistics/2014_ipr_statistics_en.pdf. (12) Ú. v. EÚ C 80, 19.3.2013, s. 1.