Európsky parlament,

–  so zreteľom na medziregionálnu rámcovú dohodu o spolupráci medzi EÚ a Mercosurom, uzavretú v roku 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na paraguajský trestný zákonník (zákon č. 1160/97) z 26. novembra 1997, najmä jeho článok 109 ods. 4,

–  so zreteľom na piaty miléniový rozvojový cieľ (zlepšenie zdravia matiek),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, najmä na jeho článok 3,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny OSN pre otázky diskriminácie žien v právnych poriadkoch a v praxi z 11. mája 2015,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu, ktorý nadobudol platnosť 26. júna 1987,

–  so zreteľom na žiadosť Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva z marca 2015 o revíziu a zmenu právnych predpisov Paraguaja týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva s cieľom zabezpečiť jeho súlad s ostatnými právami, ako je právo na zdravie a život,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa posledných údajov OSN tvoria 19 % všetkých tehotných dievčat v Paraguaji maloleté osoby, denne porodia dve dievčatá vo veku do 14 rokov a na dievčatá vo veku 10 až 14 rokov pripadá 2,13 % úmrtí matiek; keďže každý rok v Paraguaji, ktorý má 6,8 milióna obyvateľov, otehotnie približne 600 dievčat vo veku 14 rokov a menej, a keďže miera tehotenstva u maloletých detí je desaťkrát vyššia než v ostatných krajinách regiónu;

B.  keďže v Latinskej Amerike je riziko úmrtia matky štyrikrát vyššie u dievčat vo veku do 16 rokov a keďže k 65 % prípadov genitálnej fistule dochádza v prípade tehotenstiev dievčat, čo má vážne dôsledky na ich životy, vedie to k vážnym zdravotným problémom a sociálnemu vylúčeniu; keďže predčasné tehotenstvo je nebezpečné aj pre dieťa, pričom úmrtnosť je o 50 % vyššia než priemer; keďže až 40 % žien v regióne bolo obeťami sexuálneho násilia a keďže 95 % umelých prerušení tehotenstva vykonaných v Latinskej Amerike nie je bezpečných;

C.  keďže 21. apríla 2015 prišlo do pôrodnice a detskej nemocnice a Trinidad v Asuncióne 10-ročné dievča a bolo uňho zistené tehotenstvo v 21. týždni; keďže po jeho vyšetrení riaditeľ nemocnice verejne priznal, že jej tehotenstvo je vysoko rizikové; keďže nevlastný otec dievčaťa na úteku bol zadržaný 9. mája 2015 a je obvinený z jeho znásilnenia; keďže dievča od januára 2015 vyšetrovali vo viacerých zdravotných strediskách, kde sa sťažovalo na bolesti brucha, ale keďže tehotenstvo bolo potvrdené až 21. apríla 2015;

D.  keďže 28. apríla 2015 matka dievčaťa požiadala o dobrovoľné umelé ukončenie tehotenstva dievčaťa vzhľadom na jeho nízky vek a vysoké riziko pre jej zdravie a život; keďže matka dievčaťa je zadržiavaná za to, že nezabránila jeho sexuálnemu zneužívaniu, ktoré viedlo k tehotenstvu; keďže podľa posledných správ bolo toto 10-ročné dievča prevezené do strediska pre mladé matky a oddelené od jeho vlastnej matky;

E.  keďže v januári 2014 sa matka dievčaťa sťažovala na sexuálne zneužívanie jej dcéry jej nevlastným otcom, ale keďže prokurátori nepodnikli žiadne kroky, nevyšetrovali ani neposkytli ochranné opatrenia, keďže sa domnievali, že jej nehrozí žiadne riziko;

F.  keďže tento prípad je len jedným z mnohých v Paraguaji a ďalších latinskoamerických krajinách; keďže Paraguaj aj naďalej z náboženských dôvodov odmieta prístup dievčat k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, čím porušuje ich právo na zdravie, život a fyzickú a psychickú integritu; keďže dievča bude vzhľadom na svoj nízky vek a okolnosti, ktoré viedli k jeho tehotenstvu, čeliť psychickým a zdravotným rizikám, ak sa dieťa narodí; keďže 7. mája 2015 bola zriadená medziodborová skupina expertov pozostávajúca z troch odborníkov navrhnutých miestnymi organizáciami, troch zástupcov ministerstva zdravotníctva a troch členov najvyššieho súdu;

G.  keďže podľa článku 109 ods. 4 paraguajského zákona o zdravotníctve je umelé prerušenie tehotenstva zakázané vo všetkých prípadoch okrem tých, v ktorých tehotenstvo znamená život ohrozujúce komplikácie pre ženu alebo dievča, pričom sa nedajú uplatniť žiadne ďalšie výnimky, a to ani v prípadoch znásilnenia, incestu alebo plodu, ktorý nie je životaschopný; keďže orgány argumentujú, že zdravie dievčaťa nie je ohrozené; keďže 10-ročné dievča, ktoré prežilo znásilnenie, je preto nútené pokračovať v nechcenom tehotenstve a porodiť;

H.  keďže experti OSN varujú, že rozhodnutie paraguajských orgánov vedie k vážnym porušeniam práv dievčaťa na život, zdravie a fyzickú a psychickú integritu, ako aj jeho práva na vzdelanie, čím sú ohrozené jeho ekonomické a sociálne príležitosti;

I.  keďže podľa článku 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia byť vo všetkých krokoch týkajúcich sa detí vždy zohľadnené najmä najlepšie záujmy dieťaťa, či už ide o kroky verejných alebo súkromných sociálnych inštitúcií, súdov, administratívnych alebo zákonodarných orgánov, a keďže štáty sú povinné zabezpečiť prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva tehotným ženám, ktorých život je ohrozený;

J.  keďže Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva v marci 2015 požiadal Paraguaj o revíziu a zmenu jeho právnych predpisov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva s cieľom zabezpečiť jeho súlad s ostatnými právami, ako je právo na zdravie a život; keďže fyzické, sexuálne a psychické násilie voči ženám je vážnym porušením ľudských práv;

K.  keďže Paraguaj sa aktívne zúčastnil na 59. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien a keďže všetky zúčastnené strany by mali pokračovať v presadzovaní Pekinskej akčnej platformy OSN, pokiaľ ide okrem iného o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základnému ľudskému právu, ako aj o sexuálne a reprodukčné práva;

L.  keďže orgány OSN pre monitorovanie zmlúv vrátane Výboru pre ľudské práva a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien vyzvali viaceré latinskoamerické krajiny, aby zaviedli výnimky v obmedzujúcich zákonoch o umelom prerušení tehotenstva v prípadoch, v ktorých tehotenstvo predstavuje ohrozenie života alebo zdravia ženy, ak je vážne poškodený plod a keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu;

M.  keďže tento nehumánny čin vážne ohrozil zdravie uvedeného 10-ročného dievčaťa, ktoré pred tehotenstvom vážilo len 34 kg; keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) identifikovala hrozby tehotenstva pre mladé dievčatá, ktorých telo ešte nie je riadne vyvinuté; keďže WHO definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo slabosti;

N.  keďže výbor proti mučeniu uvádza, že obmedzenia prístupu k službám reprodukčného zdravia a zlé zaobchádzanie, ku ktorému dochádza, keď ženy tieto služby vyhľadávajú, môžu byť porušeniami Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý ratifikoval Paraguaj a všetky členské štáty EÚ, keďže ohrozujú zdravie a životy žien alebo im môžu spôsobiť iné vážne fyzické alebo duševné ujmy alebo utrpenie;

O.  keďže násilie voči ženám a dievčatám, či už fyzické, sexuálne alebo psychické, je naďalej najrozšírenejším porušovaním ľudských práv ovplyvňujúcim všetky úrovne spoločnosti, ale je jedným z najmenej ohlasovaných trestných činov;

1.  opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a dievčat a násilia páchaného na ženách a dievčatách, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a domáce násilie; vyzýva Paraguaj, aby zabezpečil, aby ženy a dievčatá mali prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva, keď je ohrozené ich zdravie a život, ak je vážne poškodený plod a v prípadoch znásilnenia a incestu;

2.  vyjadruje veľké znepokojenie nad vysokým počtom detských tehotenstiev v Paraguaji; nalieha na paraguajské orgány, aby si splnili medzinárodné záväzky a chránili ľudské práva tým, že zabezpečia, aby všetky dievčatá mali prístup k všetkým možným informáciám a zdravotným službám potrebným v súvislosti s vysoko rizikovými tehotenstvami, ktoré sú dôsledkom znásilnenia;

3.  nalieha na paraguajské orgány, aby uskutočnili nezávislé a nestranné vyšetrovanie predmetného znásilnenia a aby páchateľa postavili pred spravodlivosť; vyzýva paraguajské orgány, aby matku dievčaťa okamžite prepustili; víta návrh poslancov paraguajského kongresu na zvýšenie maximálneho trestu odňatia slobody za znásilnenie maloletého dieťaťa z 10 na 30 rokov;

4.  berie na vedomie vytvorenie medziodborovej skupiny expertov a očakáva, že vykoná komplexné hodnotenie stavu dievčaťa a zabezpečí, že budú dodržané všetky jeho ľudské práva, najmä právo na život, zdravie a fyzickú a psychickú integritu;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že telá žien a dievčat, osobitne so zreteľom na ich sexuálne zdravie a reprodukčné práva, sú stále predmetom ideologického boja, a vyzýva Paraguaj, aby uznal neodňateľné právo žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie, pokiaľ ide o právo na prístup k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; domnieva sa, že všeobecný zákaz terapeutického umelého prerušenia tehotenstva a prerušenia tehotenstva, ktoré je dôsledkom znásilnenia alebo incestu, a odmietnutie poskytnúť zdravotné služby zdarma v prípade znásilnenia, sa rovná mučeniu;

6.  berie na vedomie, že pôrodné násilie je kombináciou inštitucionálneho násilia a násilia voči ženám, ktorá predstavuje vážne porušenie ľudských práv, ako je právo na rovnosť, nediskrimináciu, právo na informácie, integritu, zdravie a reprodukčnú samostatnosť, a ktorej dôsledkami je ponižujúci a neľudský pôrod, zdravotné komplikácie, vážne psychické poruchy, traumy či dokonca smrť;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vládami, ktoré zatvárajú oči pred neľudskými prípadmi detského tehotenstva a sexuálneho zneužívania žien v čase, keď každá tretia žena na svete zažije počas života násilie;

8.  zdôrazňuje, že žiadne 10-ročné dievča nemôže byť pripravené stať sa matkou, a upozorňuje, že dotknutým dievčatám sa stále pripomína násilie, ktoré bolo voči nim spáchané, čo u nich spôsobuje vážny traumatický stres a znamená riziko dlhodobých psychických problémov;

9.  nalieha na Komisiu, aby urýchlila prácu na návrhu Európskeho parlamentu a Rady s cieľom umožniť EÚ ratifikovať a vykonávať istanbulský dohovor, aby sa zabezpečil súlad medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami EÚ, pokiaľ ide o násilie voči deťom, ženám a dievčatám;

10.  vyzýva Radu, aby problematiku bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva zaradila do usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám; žiada Komisiu, aby zaistila, aby európska rozvojová spolupráca uplatňovala prístup založený na ľudských právach, s osobitným dôrazom na rodovú rovnosť a boj proti všetkým formám sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup k zdraviu, najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam, je základným ľudským právom, a podčiarkuje právo na dobrovoľný prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva vrátane bezpečnej a legálnej starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva, a potreby informácií a vzdelávania zameraných na zníženie úmrtnosti matiek a detí a odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských a predčasných sobášov a manželstiev vynútených násilím, rodovo motivovaného zabíjania, nútenej sterilizácie a znásilnenia medzi manželmi;

11.  nabáda Komisiu a Radu, aby vypracovali metódy a ukazovatele na zber údajov o tomto jave, a nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zahrnula túto problematiku do rozvoja a vykonávania stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; ďalej naliehavo vyzýva ESVČ, aby stanovila osvedčené postupy na boj proti znásilňovaniu a sexuálnemu násiliu páchanému na ženách a dievčatách v tretích krajinách s cieľom odstrániť základné príčiny tohto problému; naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými darcami, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia alebo incestu;

12.  žiada hlavy štátov alebo predsedov vlád EÚ – CELAC (Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku), aby na svojom druhom samite posilnili kapitolu o rodovo motivovanom násilí v akčnom pláne EÚ – CELAC na roky 2013 – 2015, ktorý prijali na svojom prvom samite v Santiagu de Chile v januári 2013, s cieľom stanoviť jasný harmonogram krokov a vykonávacích opatrení zameraných na zaručenie náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o prevenciu, vyšetrovanie a trestanie všetkých aktov násilia páchaného na ženách a ponuku zodpovedajúceho odškodnenia jeho obetiam;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a kongresu Paraguajskej republiky, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Parlasuru, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076. (2) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1.