Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2238(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0204/2015

Predkladané texty :

A8-0204/2015

Rozpravy :

PV 07/07/2015 - 15
CRE 07/07/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 08/07/2015 - 4.13
CRE 08/07/2015 - 4.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0264

Prijaté texty
PDF 401kWORD 154k
Streda, 8. júla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest
P8_TA(2015)0264A8-0204/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta (2014/2238(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta (COM(2014)0446),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 pod názvom Politiky zamestnanosti pre konkurencieschopné, nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a zelené hospodárstvo,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Zelenému akčnému plánu pre MSP a Iniciatíve na podporu zelených pracovných miest,

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2014 pod názvom Ekologickejšie zručnosti a pracovné miesta – štúdie OECD o zelenom raste,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti z apríla 2013 pod názvom Podpora zelených pracovných miest počas krízy: príručka s najlepšími postupmi v Európe v roku 2013,

–  so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie práce/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2011 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta: globálny pohľad – súhrnná správa čerpajúca z 21 štúdií jednotlivých krajín,

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2010 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta – európska súhrnná správa,

–  so zreteľom na správy nadácie Eurofound na témy Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo (2011), Ekologizácia európskeho hospodárstva: reakcie a iniciatívy členských štátov a sociálnych partnerov (2009) a Ekologizácia priemyselných odvetví v EÚ: predvídanie a riadenie vplyvu na kvantitu a kvalitu pracovných miest (2013),

–  so zreteľom na pracovný dokument výboru CFE-LEED organizácie OECD z 8. februára 2010 pod názvom Zelené pracovné miesta a zručnosti: vplyv riešenia zmeny klímy na miestny trh práce,

–  so zreteľom na vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce (ILO)/Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorej je zelené pracovné miesto dôstojné pracovné miesto, ktoré prispieva k ochrane alebo obnove kvality životného prostredia, či už ide o oblasť poľnohospodárstva, priemyslu, služieb alebo administratívy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0204/2015),

A.  keďže celosvetové trendy, ako sú napríklad neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, sa priblížili k hranici, za ktorou už nebude možné zabrániť nezvratným dôsledkom pre naše spoločnosti a prírodné prostredie, a keďže rastúce sociálne vylúčenie a nerovnosti predstavujú problém pre spoločnosti;

B.  keďže vo svojej správe z roku 2015 Európska environmentálna agentúra zdôraznila, že súčasné opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, obmedzenia používania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a odvrátenia jej vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie;

C.  keďže neexistuje súdržná politická odpoveď s cieľom riešiť uvedené spoločné výzvy, a preto hrozí riziko nevyužitia udržateľného významného potenciálu tvorby zamestnanosti zeleného a sociálne inkluzívneho prechodu;

D.  keďže v rámci reakcie na tieto hrozby sme svedkami rozvoja nových sektorov, zmien v mnohých ďalších sektoroch a úpadku niektorých sektorov, napríklad takých, ktoré spôsobujú veľké znečistenie životného prostredia; keďže sa treba zamerať na inováciu a spôsoby znižovania znečistenia; keďže pokiaľ ide o niektoré upadajúce sektory, musí sa venovať osobitná pozornosť pracovnej sile z hľadiska jej rekvalifikácie a alternatívnych pracovných miest; keďže investície v týchto oblastiach, ktoré sú prioritou v rámci programu Komisie pre ekologické pracovné miesta, vrátane recyklácie, biodiverzity, energetickej účinnosti, kvality ovzdušia a technológií obnoviteľných zdrojov energie majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest, a to aj v riedko osídlených oblastiach;

E.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry odvetvie ekologických výrobkov a služieb vzrástlo v rokoch 2000 až 2011 o vyše 50 %, pričom bolo vytvorených vyše 1,3 milióna pracovných miest, a keďže podľa výpočtov Komisie ekonomika energie z obnoviteľných zdrojov vytvorí do roku 2020 v Európe 20 miliónov nových pracovných miest; keďže ambiciózna a súdržná politika EÚ a investície do obnoviteľných zdrojov energie, lesného hospodárenia, udržateľného poľnohospodárstva a ochrany pôdy (na predchádzanie hydrologickej nestabilite a jej zamedzovanie) majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest;

F.  keďže cieľ udržateľného rozvoja je zakotvený v Lisabonskej zmluve a jeho presadzovanie znamená, že k environmentálnym otázkam sa pristupuje rovnako ako k ekonomickým a sociálnym otázkam;

G.  keďže v rámci stratégie Európa 2020 na podporu inteligentných, udržateľných a inkluzívnych hospodárstiev sa uznáva kľúčová úloha prechodu na ekologické a sociálne spravodlivé hospodárstva;

H.  keďže nepružnosť pracovného trhu bráni vytváraniu pracovných miest, zatiaľ čo konkurencieschopný pracovný trh v EÚ môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty prijali v rámci konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Cancúne v roku 2010 záväzok s cieľom zabezpečiť „spravodlivý prechod pracovnej sily, ktorým sa vytvoria dôstojné a kvalitné pracovné miesta“; keďže spravodlivý prechod pre všetkých smerom k ekologicky udržateľnému hospodárstvu si vyžaduje kvalitné riadenie, aby prispel k dosiahnutiu cieľa udržateľnej a dlhodobej zamestnanosti pre všetkých vrátane, ale nie výhradne, vysokokvalifikovaných pracovných miest, čo vyústi do sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby;

J.  keďže päť pilierov „spravodlivého prechodu“ zahŕňa: konzultovanie/stanovisko Únie, investície do zelených a dôstojných pracovných miest, dodržiavanie pracovných a ľudských práv a sociálnu ochranu zamestnancov a komunít dotknutých prechodom z vysokouhlíkového hospodárstva na nízkouhlíkové;

K.  keďže je nevyhnutná aktívna účasť pracujúcich na tomto prechode vzhľadom na zvyšovanie povedomia v oblasti životného prostredia a pochopenie potreby efektívneho využívania zdrojov a znižovanie nášho vplyvu na životné prostredie;

L.  keďže rozvinutiu potenciálu rozšírenia v oblasti zelených pracovných miest bráni nedostatok a nesúlad zručností spôsobený viacerými faktormi vrátane rozdielnych učebných plánov vzhľadom na udržateľnosť, zistených nedostatkov v konkrétnych sektoroch, nedostatku študentov s potrebnými zručnosťami v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IT a uprednostňovania určitého pohlavia pred rodovou rovnosťou v niektorých sektoroch;

M.  keďže sa jasne ukazuje, že investície do energetiky, efektívne využívanie zdrojov a rozvoj dodávateľského reťazca prostredníctvom jasnej priemyselnej stratégie, ako aj presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje, majú kladný vplyv na vytváranie pracovných miest;

N.  keďže Európa je súčasťou celosvetovej hospodárskej súťaže a primerané náklady na energiu, vytvorenie vnútorného trhu EÚ a zlepšené investičné prostredie hrajú rozhodujúcu úlohu pre udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

O.  keďže niektoré sektory, ako je oblasť obnovy budov z hľadiska energetickej účinnosti, sú viazané na konkrétne miesto a nie je možné ich presunúť do zahraničia alebo presídliť;

P.  keďže neistota a nedostatok súdržnosti v smerovaní politiky a absencia jasných cieľov bránia investíciám, rozvoju zručností, výskumu a vývoju, a tým aj rozvoju pracovných príležitostí;

Q.  keďže lepšia informovanosť spoločnosti o význame nevyhnutnosti ekologického hospodárstva by zlepšila pracovné príležitosti;

R.  keďže dôležitými hybnými silami zmeny môžu byť jasné, pevné, strednodobé až dlhodobé ciele vrátane cieľov v oblasti energetickej účinnosti EÚ a znečisťovania, a keďže v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj regulácia zo strany EÚ; keďže cielené investície vrátane investícií do rozvoja dodávateľských reťazcov v EÚ vedúce k vytvoreniu pracovných miest by mali byť zakotvené v jasnom politickom rámci a mali by s ním byť v súlade;

S.  keďže verejný sektor a miestne a regionálne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčení prechodu na ekologické hospodárstvo a vytváraní inkluzívnych pracovných trhov;

T.  keďže environmentálna značka, EMAS, GPP a podobné programy pomáhajú vytvárať zelené pracovné miesta;

U.  keďže mikropodniky a MSP sú v EÚ jedným z najdôležitejších tvorcov pracovných miest, vytvárajú viac než 80 % všetkých pracovných miest a stoja v čele viacerých „zelených“ sektorov, ale môžu čeliť osobitným problémom, pokiaľ ide o predvídanie potrebných zručností a napĺňanie potenciálu pracovných miest;

V.  keďže integrované usmernenia predstavujú kľúčový aspekt koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a tvoria základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny, a keďže by mali podporiť ciele stratégie Európa 2020, a to najmä cieľ v oblasti zamestnanosti okrem iného podporou vytvárania kvalitných pracovných miest aj prostredníctvom zelených pracovných miest;

W.  keďže ženy musia mať z vytvárania dôstojných zelených pracovných miest rovnaký prospech a treba rozbiť „sklený strop“;

X.  keďže ženy sú neprimerane zasiahnuté krízou a politikou úspor a keďže zelené pracovné miesta sa ukázali ako odolnejšie voči kríze než ostatné pracovné miesta;

Y.  keďže nízkouhlíkové sektory väčšinou vykazujú vyššiu produktivitu práce a pokles podielov miezd v týchto sektoroch je nižší než v 15 priemyselných odvetviach, ktoré produkujú najviac emisií;

Z.  keďže z údajov Eurobarometra o zelenej práci v MSP vyplýva, že úspory energie, znižovanie množstva odpadu a spotreby surovín sú opatrenia, ktoré sa stali ekonomicky výhodné;

Smerom k ekologickému hospodárstvu – príležitosti pre pracovný trh

1.  zdôrazňuje, že prechod k udržateľným spoločnostiam a hospodárstvam, vrátane udržateľných modelov spotreby a výroby, môže vytvoriť potenciál na tvorbu nových kvalitných pracovných miest, ako aj na transformáciu existujúcich pracovných miest na zelené pracovné miesta takmer vo všetkých sektoroch a v rámci celého hodnotového reťazca; od výskumu po výrobu, distribúciu a servis, a v nových ekologických technologicky vyspelých sektoroch, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj v tradičných odvetviach, ako je výroba a stavebníctvo, poľnohospodárstvo a rybolov, alebo v odvetviach služieb, ako je cestovný ruch, stravovanie, doprava a vzdelávanie; zároveň zdôrazňuje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prispievajú okrem vytvárania veľkého množstva pracovných miest k udržiavaniu hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a k znižovaniu energetickej závislosti Európy;

2.  zdôrazňuje, že dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými;

3.  poukazuje na to, že nepretržitý hospodársky rast je možný len v prípade, ak zohľadňuje obmedzenia v dôsledku ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že ekologické a obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia pre životné prostredie, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti;

4.  zdôrazňuje, že úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj zlepšenie environmentálnej integrácie a súdržnosti politík naprieč sektorovými politikami v EÚ, sú nevyhnutné na úplné využitie potenciálu zeleného hospodárstva, a preto aj vytvárania zelených pracovných miest;

5.  konštatuje, že Európska environmentálna agentúra vo svojej správe na rok 2015 poukazuje na to, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, zníženia využívania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a zamedzenia jej vplyvu na ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia;

6.  poznamenáva, že tento prechod má významný potenciál na vytváranie lokálnych pracovných miest, ktoré nie je možné presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia, a v sektoroch dotknutých krízou, ako je odvetvie stavebníctva; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy, že zelený prechod bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako sú úspory energie alebo ekologické poľnohospodárstvo, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahradia a mohol by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

7.  domnieva sa, že by sa malo prijať spoločné vymedzenie pojmu „zelené pracovné miesta“ podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej konferencie štatistikov;

Spravodlivý prechod a tvorba kvalitných a udržateľných pracovných miest

8.  víta výrok Komisie, že reštrukturalizácia by sa mala realizovať sociálne zodpovedným spôsobom, pričom súčasne uznáva potrebu inovácie a reštrukturalizácie podnikov;

9.  považuje za kľúčové, aby sa s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva vytvárať nové pracovné miesta poskytovali našim existujúcim pracovným silám príslušné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo;

10.  vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na ochranu a modernizáciu verejných budov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť spotrebu;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa možností snažili uplatňovať „plán spravodlivého prechodu“, v ktorom sa spájajú ambiciózne ciele ochrany životného prostredia s týmito prvkami: primeraná sociálna ochrana a odmeňovanie, dlhodobé pracovné miesta a zdravé a bezpečné pracovné podmienky, investície do vzdelávania riadené vládou, programy odbornej prípravy a zručností, dodržiavanie pracovných práv, ako aj zvyšovanie informovanosti pracovníkov, právo na konzultovanie a zapojenie sa, pokiaľ ide o otázky udržateľného rozvoja, a efektívne zastúpenie pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby sa snažili tieto ciele dosiahnuť;

12.  opätovne pripomína, že v revidovanej stratégii EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti by sa mal podľa možností zohľadniť špecifický vývoj v nových sektoroch;

13.  zdôrazňuje, že očakávané zmeny v oblasti zamestnanosti si vyžadujú aktívne riadenie transformácie, zlepšenie zberu vysoko kvalitných údajov o potrebách pracovného trhu, ako aj dôraz európskych vyšších vzdelávacích inštitúcií na plnenie potrieb pracovného trhu, a že dlhodobé plánovanie má zásadný význam pre zabezpečenie efektívneho prechodu a zvýšenej zamestnanosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo v oblasti vzdelávania, infraštruktúry, podpory miestnych podnikov a vytvárania služieb zamestnanosti, pričom sú platy kryté kolektívnymi dohodami alebo inými spôsobmi v súlade s vnútroštátnymi predpismi; keďže že sociálny dialóg je neoddeliteľnou súčasťou riadenia zmien; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne štátne správy a sociálnych partnerov, aby prevzali zodpovednosť a spoločne čelili tejto výzve s prihliadnutím na zásadu subsidiarity;

14.  poznamenáva, že úloha sociálnych partnerov pri prechode na zelené pracovné miesta sa v ostatných rokoch výrazne zvýšila, ale pripomína, že je nevyhnutné urobiť viac pre vybudovanie trvalého a udržateľného sociálneho dialógu, ktorý pomôže splniť výzvy, ktoré predstavuje prechod na konkurencieschopné, nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo;

15.  zdôrazňuje význam národných vlád pri podpore sektorového sociálneho dialógu, a to najmä v novo vznikajúcich ekologických priemyselných odvetviach a pri zabezpečení zapojenia MSP;

16.  upozorňuje, že niektoré regióny musia riešiť viac problémov ako iné pre geografickú koncentráciu znečisťujúcich priemyselných odvetví a odvetví náročných na zdroje a energie alebo z dôvodu vyššej miery chudoby alebo nezamestnanosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne štátne správy podporované Európskou úniou aby spolupracovali so sociálnymi partnermi a aby spoločne prijali plány sociálne spravodlivého prechodu vrátane mechanizmov solidarity v záujme sociálne spravodlivého, zeleného prechodu lokálnych a regionálnych hospodárstiev s cieľom súčasne podporiť komunity a pracovníkov dotknutých zmenou, a tak znížiť neistotu zapríčinenú presunutím pracovného miesta a zabezpečiť splnenie požiadaviek na nové pracovné zručnosti;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že miestne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri podpore rastu zamestnanosti v ekologickom hospodárstve a vytváraní dôstojnejších a inkluzívnejších pracovných miest prostredníctvom:

   ekologických investícií,
   uplatňovania postupov verejného obstarávania vrátane uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní,
   vytvorenia partnerstva, a to aj s inštitúciami odbornej prípravy s cieľom zlepšiť súlad pracovných zručností na lokálnom pracovnom trhu,
   podpory zelených MSP, ako aj prechodu na zelené MSP,
   zavedenia programov v oblasti inkluzívnych ekologických pracovných miest, ktoré zabezpečia, že aj zraniteľné skupiny budú ťažiť z ekologického rastu;

18.  poukazuje na dôkazy poukazujúce na význam zapojenia vedenia do otázok týkajúcich sa pracovnej sily s cieľom zaručiť ich zásadnú účasť na dosahovaní týchto zmien prostredníctvom sociálneho partnerstva; odporúča zapojenie „zelených zástupcov“ odborových zväzov, ktorí by sa spoločne so zamestnávateľmi podieľali posilňovaní ekologizácie hospodárstva a na zvyšovaní udržateľnosti na svojich pracoviskách; vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu spoločným iniciatívam medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pre ekologizáciu priemyselných odvetví;

19.  domnieva sa, že je potrebné vypracovať pilotné projekty na podporu niektorých z týchto cieľov;

20.  víta záväzok Komisie využívať cielené schémy mobility v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na podporu mobility pracovníkov medzi uchádzačmi o prácu;

Zručnosti pre ekologické pracovné miesta

21.  víta nástroje na rozvoj zručností a na prognózovanie ich potreby navrhované Komisiou; poukazuje na skutočnosť, že rozvoj zručností by sa mal týkať najmä rozvoja zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ktoré sú pre hospodárstvo veľmi užitočné; zdôrazňuje však, že je potrebný ambicióznejší postup a investície; je presvedčený, že s cieľom predvídať budúce potrebné zručnosti je nutné intenzívne zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu na všetkých úrovniach;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na vytvorení databázy školení a pracovných ponúk v oblasti ekologických pracovných miest s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných informácií, rád a usmernení o povolaniach a zručnostiach nevyhnutných na využívanie pracovných príležitostí, ktoré vzniknú v rámci ekologizácie hospodárstva;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber dát vo všetkých zelených odvetviach, vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe prehliadané, ako sú verejná doprava a maloobchod; žiada Komisiu, aby pri poskytovaní podpory národným štatistickým úradom a verejným službám zamestnanosti a pri posilňovaní využívania kvantitatívnych nástrojov na modelovanie zahrnula hľadisko rodovej rovnosti do zberu údajov o všetkých odvetviach zelených pracovných miest;

24.  žiada Komisiu, aby zahrnula rodové hľadisko do rozvoja nového zberu údajov, ich triedenia a analýzy, napríklad do práce vykonávanej pomocou ekonometrického nástroja FIDELIO alebo do spolupráce so zainteresovanými stranami, ako je napríklad Medzinárodná konferencia štatistikov práce;

25.  zdôrazňuje potrebu klásť väčší dôraz na odstránenie nedostatku zručností podporou rozvoja zručností;

26.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj zručností prostredníctvom aktualizácie kvalifikácií a príslušných učebných plánov vo vzdelávaní a v odbornej príprave na úrovni EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na intenzívnejšie využívanie systémov klasifikácie, ako je Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), na základe ktorých je možné určiť chýbajúce zručnosti;

28.  zdôrazňuje význam zvýšenia súčinnosti medzi systémami vzdelávania a novými vznikajúcimi zelenými pracovnými miestami prostredníctvom lepšej koordinácie vzdelávacích inštitúcií a združení zamestnávateľov, ako aj ďalších príslušných organizácií;

29.  vyzýva členské štáty, regionálne štátne správy a miestne orgány, aby prijali a uplatňovali spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy stratégie rozvoja zručností a anticipácie s cieľom zlepšovať všeobecné a sektorové zručnosti a zručnosti špecifické pre určité povolania; zdôrazňuje aj význam partnerstva a dôvery medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a orgánmi;

30.  poznamenáva, že do týchto stratégií by malo byť začlenené dôkladné posúdenie typu a úrovne zelených pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť, a požadovaných zručností a znalostí s cieľom určiť a predvídať nedostatok zručností a cielené programy odborného vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamerané na sladenie zručností a pracovných miest v záujme zlepšenia zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zahrnúť do týchto stratégií aj prepustených a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorým hrozí riziko vylúčenia z trhu práce zabezpečením odbornej prípravy so zameraním na zručnosti, ktorá bude pre týchto pracovníkov cielená, prístupná a bezplatná;

31.  poznamenáva, že podľa návrhu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) je lepšie prispôsobiť učebné plány a zvýšiť environmentálne povedomie, ako aj pochopiť význam udržateľného rozvoja a efektívnosti podnikov než navrhovať nové programy odbornej prípravy;

32.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do programov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti, najmä posilňovaním systémov odborného vzdelávania a prípravy a podporou výskumných centier vo vývoj technológií, projektov a patentov na ekologické výrobky v spolupráci s novými ekologickými spoločnosťami; podporuje výmenu nápadov medzi výskumnými centrami a sieťami spoločností a odborníkov; opätovne pripomína význam zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a potrebu zabezpečiť, aby odbory STEM študoval vyšší počet žien;

33.  vyzýva na vytvorenie ambicióznej stratégie pre vytváranie udržateľných pracovných miest vrátane riešenia nesúladu zručností s osobitným zameraním na zabezpečenie zručností potrebných v ekologickejšom hospodárstve;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby ťažili z rozvoja tohto sektora, zavádzali vysoko kvalifikované učňovské vzdelávanie, ktoré poskytne mladým ľuďom špecializované znalosti a odbornú prípravu, a pomáhali riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo prihliadali aj na potreby lepšieho uplatnenia žien a dievčat pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v odboroch s vysokým potenciálom tvorby zelených pracovných miest, ako sú veda, výskum, inžinierstvo či nové a digitálne technológie, s cieľom posilniť postavenie žien v spoločnosti, potlačiť rodové stereotypy a zaistiť pracovné miesta plne zodpovedajúce potrebám a povahe uplatnenia žien;

36.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby systematicky začleňovali hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti vytvárania zelených pracovných miest na všetkých úrovniach s cieľom zaručiť rovnosť šancí, a to so zreteľom na výzvy, ktoré vo vidieckych oblastiach predstavuje vytváranie zelených pracovných miest; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa naďalej snažili ženám zabezpečiť plnú účasť na tvorbe politík, rozhodovaní a vykonávaní stratégie zelených pracovných miest, ktorá zahŕňa ekologické zručnosti;

37.  žiada Komisiu, aby začala verejnú diskusiu zameranú na koncepciu „vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj“ a podporila túto koncepciu s osobitným dôrazom na vzdelávanie dievčat a žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky podporujúce vyššiu účasť žien vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky a v podnikaní a aby program pre ekologické pracovné miesta spojili s posilnením postavenia žien prostredníctvom vzdelávania; žiada opatrenia na podporu účasti žien na odbornom vzdelávaní a príprave a v programoch celoživotného vzdelávania v zelených odvetviach;

38.  vyzýva Komisiu, aby prijala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie 2015 – 2020, ktorá by zohľadnila ciele týkajúce sa miery zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

39.  zdôrazňuje potrebu cielených opatrení zo strany verejných orgánov a služieb, ktoré by mali zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu vrátane organizácií zamestnávateľov a zamestnancov s cieľom odstrániť nedostatok zručností; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zaviedli mechanizmy na vzdelávanie zamestnancov úradov práce a služieb zamestnanosti s cieľom uplatňovať hľadisko zručností pre zelené pracovné miesta v politikách trhu práce a vytvorili prostriedky na posúdenie účinku tejto odbornej prípravy; zdôrazňuje význam zlaďovania programov európskych vzdelávacích inštitúcií s potrebami ekologického hospodárstva a pracovného trhu vo všeobecnosti;

40.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili regulačné prostredie, ktoré podporí inovácie v ekologickom hospodárstve;

Súdržnosť politík v záujme komplexného rozvoja potenciálu udržateľných hospodárstiev vytvárať pracovné miesta

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne, dlhodobé a integrované regulačné, fiškálne a finančné rámce pre udržateľné investície a povzbudenie inovácií, čím by sa úplne uvoľnil potenciál týchto zmien v oblasti zamestnanosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali rozvíjať v rámci dlhodobých horizontov, ktoré zahŕňajú ciele, ako aj ukazovatele na meranie pokroku pri ich dosahovaní;

42.  zdôrazňuje, že koordinácia v rámci Komisie a v rámci príslušných ministerstiev na vnútroštátnej úrovni je dôležitá pre vytvorenie komplexného rámca pre zmeny na úrovni celej verejnej správy, v rámci ktorého bude možné venovať požadovanú pozornosť distribučným účinkom prechodu;

43.  poznamenáva, že úspech Iniciatívy na podporu zelených pracovných miest alebo jej neúspech závisí od úrovne ambícií záväzných cieľov Komisie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a investícií do technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a programov energetickej účinnosti, ku ktorým sa zaviazali členské štáty;

44.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sú zodpovedné za súdržné politiky, ktoré podporujú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenú energetickú účinnosť s cieľom podporiť miestny a regionálny rozvoj a vytvárať kvalitné miestne pracovné miesta; zdôrazňuje, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti sa v najbližších rokoch môžu stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe;

45.  poukazuje na to, že územná sebestačnosť v oblasti energetiky zostáva jedným z dlhodobých cieľov hospodárskej a energetickej politiky EÚ; ďalej sa domnieva, že územný rozmer investícií treba bez výnimky vziať do úvahy vzhľadom na to, že to prispeje k dosiahnutiu cieľov politiky územnej súdržnosti EÚ a prepojeniu miest a vidieka;

46.  víta zámer Komisie začleniť dôstojné pracovné miesta do rokovacieho mandátu EÚ pre rozhovory COP 21 v Paríži na základe dohody z Cancúnu z roku 2010 a následných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby program „spravodlivého prechodu“ zostal súčasťou jej stanoviska pri rokovaniach,

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzné ciele v oblasti úspory energie a energetickej účinnosti a aby podporili systém tzv. bielych osvedčení ako nástroj na uľahčenie dosiahnutia cieľov pre úspory energie; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali a presadzovali smernicu o energetickej účinnosti a aby sa aj naďalej usilovali o dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej účinnosti aspoň na rok 2030;

48.  podporuje záväzky EÚ presadzovať spravodlivý globálny prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo v spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi;

49.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu rešpektovali a vykonávali nové ustanovenia revidovaných právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a aby preskúmali, či by zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií v politikách verejného obstarávania mohlo posilniť vytváranie pracovných miest v ekologickejšom hospodárstve; zdôrazňuje, že by sa mohli objasniť zostávajúce právne neistoty týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní;

50.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky podporujúce obnovenie odvetvia opráv, v ktorom by sa vytvorili nové a už zo svojej podstaty zelené pracovné miesta;

51.  vyzýva členské štáty, aby podporili prínos verejných služieb k spravodlivému prechodu na udržateľné hospodárstvo, a to najmä aktívnym zaistením udržateľného poskytovania služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energie, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva;

52.  vyjadruje výrazné sklamanie z odvolania legislatívneho balíka v oblasti obehového hospodárstva, ktorého ustanovenia by zrejme prispeli k vytvoreniu 180 000 pracovných miest v samotnom odvetví odpadového hospodárstva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby pri zohľadnení zodpovedností členských štátov splnila svoj záväzok a čo najskôr navrhla ambiciózne právne predpisy týkajúce sa odpadov s cieľom zahrnúť zníženie ich objemu v hornej časti reťazca, nové recyklačné ciele a opätovné vymedzenie kritérií na výpočet množstva skutočne recyklovaného materiálu;

53.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie kritérií na poskytovanie stimulov pre spoločnosti, ktoré majú pozitívny a environmentálne udržateľný cyklus likvidácie odpadov;

54.  uznáva, že prepojenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby s monitorovaním a ochranou biodiverzity v poľnohospodárskych podnikoch a následné využívanie inteligentného označovania poľnohospodárskych výrobkov s cieľom uvádzať ich vplyv na životné prostredie v záujme podpory dopytu spotrebiteľov po výrobkoch podporujúcich biodiverzitu predstavuje významný potenciál pre vytváranie zelených pracovných miest vo vidieckych oblastiach EÚ;

55.  konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo má skutočný potenciál na vytváranie pracovných miest a zároveň môže aktívne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a ochrane biodiverzity;

56.  vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester a preskúmanie stratégie Európa 2020 na podporu vytvárania zelených pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a zníženiu ekologických stôp, požaduje podrobné a nezávislé štúdie o nákladoch a prínose prechodu zdaňovania (napr. od zdaňovania práce k environmentálnym daniam), ako aj postupného zrušenia dotácií do roku 2020;

57.  zdôrazňuje, že takéto odporúčania by mohli zahŕňať prechod od práce k iným zdrojom, a že presun zdaňovania by mal byť zameraný na zmenu správania sa v oblasti znečisťovania, ale nesmie mať nechcené negatívne vplyvy na systémy sociálneho zabezpečenia ani nesmie neprimerane ovplyvniť osoby s nízkym príjmom;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame a nepriame dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane, ale nie výlučne, tých pre fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely, ktoré by členské štáty mohli zaviesť v záujme presunu zdanenia z práce na zdanenie znečisťovania životného prostredia a zohľadnila environmentálny vplyv tovarov a služieb v duchu zásady „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré môžu prispieť k snahám o podporu zelených pracovných miest a zníženie ekologických stôp; okrem toho Komisiu vyzýva, aby proaktívnym spôsobom začlenila aspekty súvisiace so životným prostredím a s klímou do európskeho semestra s cieľom podporiť tvorbu zelených pracovných miest;

59.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené dotácie a/alebo daňové výnimky pre začínajúce podniky a pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré poskytujú tovary a služby s vysokou environmentálnou pridanou hodnotu vrátane celkového nižšieho obsahu uhlíka;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali lepšiu súdržnosť a súlad politík a posilnili politické záväzky na najvyššej úrovni v oblasti ďalších súvisiacich aspektov, ako je zdanenie finančných transakcií a boj proti daňovým podvodom a únikom;

61.  vyzýva Komisiu, aby obnovila svoj záväzok týkajúci sa stratégie Európa 2020 a bezodkladne a najneskôr do roku 2015 uverejnila svoje strednodobé preskúmanie v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby opätovne potvrdila ciele v európskom semestri s prihliadnutím na porovnávací prehľad pre makroekonomické nerovnováhy a preskúmanie stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznejšie sociálne a environmentálne ciele na obdobie rokov 2030 až 2050; zdôrazňuje, že presné, metodicky podložené a spoločné monitorovanie zelených pracovných miest by mohlo pomôcť členským štátom pri posudzovaní účinnosti ich environmentálnych a pracovných politík a posilniť nástroje vyvinuté na európskej úrovni s cieľom sledovať pokrok a monitorovať usmernenia v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

62.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré klimaticko-energetický balík 2030 poskytuje pri vytváraní pracovných miest, a úlohu, ktorú v budúcnosti zohrajú právne predpisy v oblasti životného prostredia pri dosahovaní dlhodobých cieľov ochrany životného prostredia EÚ a pri vytváraní pracovných miest a ekologického rastu;

63.  vyzýva Komisiu, aby inovácie považovala za základný kameň európskeho priemyslu a aby vypracovala aktívne stratégie na zaistenie dobre zvládnutého sociálneho prechodu a jeho prínosu pre celú Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových dodávateľských reťazcov a priemyselných sietí v oblasti efektívneho využívania zdrojov, dodávania tovaru a služieb prostredníctvom udržateľnej priemyselnej politiky a stimulov na transformáciu trhu;

64.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pripravili svoje hospodárstva na nízkouhlíkovú budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, a to s ohľadom na možné riziko presunu pracovných miest a únik uhlíka v dôsledku vplyvu politík v oblasti klímy;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti koordinácie globálnej environmentálnej politiky s cieľom zamedziť odliv priemyselnej výroby mimo EÚ a tzv. carbon leakage;

66.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) vzhľadom na potrebu chrániť priemyselné odvetvia vystavené značnému riziku úniku uhlíka;

67.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vytváraním zelených pracovných miest v rámci implementácie energetickej únie;

Investovanie do tvorby udržateľných pracovných miest

68.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné uplatňovať správnu rovnováhu medzi dodávkou a požiadavkami zo strany dopytu, ktorá vzniká kombináciou vytvárania pracovných miest a zosúladenia politík aktívneho pracovného trhu podľa potrieb rozličných lokálnych pracovných trhov;

69.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Európskeho fondu pre strategické investície podporili kvalitné investície zamerané na vytváranie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo, ako sú udržateľné kvalitné pracovné miesta, rodová rovnosť, kvalitné vzdelávanie a inovácie na podporu zeleného prechodu a na boj proti energetickej chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasmerovali investície na oblasti s pozitívnym vplyvom na trh práce s cieľom vytvoriť udržateľné pracovné miesta s plnou sociálnou ochranou a bojovať proti nezamestnanosti; zdôrazňuje, že financie z projektov merateľným spôsobom prispievajú k stratégii Európa 2020; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vytváranie pracovných miest v ekologických sektoroch má pozitívny charakter aj počas obdobia recesie;

70.  zdôrazňuje skutočnosť, že investíciami do energetickej účinnosti sa môže podporovať vytváranie miestnych pracovných miest, miestny hospodársky rozvoj a znižovať energetická chudoba a že zabezpečenie energetickej účinnosti v budovách predstavuje nákladovo najefektívnejší spôsob, ako z dlhodobého hľadiska vyriešiť problém energetickej chudoby, ktorý ovplyvňuje asi 125 miliónov ľudí v Európe, a že to predstavuje dôležitý prvok pri zabezpečovaní efektívnejšieho využívania európskej energie a vytvárania ekologických pracovných miest; opätovne konštatuje, že v tomto ohľade je kľúčová aj bezpečnosť budov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov;

71.  odporúča, aby sa ciele v oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti považovali za investičné ciele a dôležité hlavné politické zásady;

72.  varuje pred podporovaním činností, ktoré so sebou nesú nepriaznivé environmentálne a sociálne vplyvy, keďže oslabujú súdržnosť politík nevyhnutných na čo najväčšie zvýšenie potenciálu zamestnanosti v súvislosti so zelenými pracovnými miestami;

73.  odporúča, aby kvalitné investície do kľúčových verejných služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva, boli cielenými investíciami na podporu udržateľných postupov verejného obstarávania a uplatňovanie ekologických zručností;

74.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré im poskytuje právny rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj ďalšie zdroje financovania EÚ na podporu udržateľných projektov s cieľom podporiť ekologické pracovné miesta, a aby finančné zdroje a finančné nástroje EÚ čo najviac sprístupnili pre miestne orgány, aby mali jasné a jednoznačné pravidlá s dostupnými minimálnymi hraničnými hodnotami financovania;

75.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby povolebnú revíziu viacročného finančného rámca po roku 2016 využili ako príležitosť na podporu ekologickejšieho prechodu našich hospodárstiev;

76.  konštatuje, že Európsky sociálny fond poskytne pomoc s cieľom podporiť zelený hospodársky rast a rast zamestnanosti, a nabáda národné vlády a príslušné vnútroštátne útvary, aby aktívnejšie využívali toto financovanie s cieľom podporiť vytváranie ekonomicky oprávnených a udržateľných ekologických pracovných miest;

77.  poznamenáva, že niektoré členské štáty dosiahli významný pokrok pri prechode na ekologické hospodárstvo, a podporuje Úniu a členské štáty vo výmene myšlienok, znalostí, skúsenosti a najlepších postupov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť hladký prechod;

78.  naliehavo vyzýva členské štáty a súkromný sektor, aby používali nástroje ako ekodizajn, environmentálna značka, EMAS a zelené verejné obstarávanie (GPP), ktorými sa môže podporiť zelené hospodárstvo, a tak prispieť k vytváraniu ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na usmernenie, ktorými sa vytvoria priaznivé podmienky na trhu na úplné prijatie týchto dobrovoľných nástrojov;

79.  vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zavádzaniu systémov environmentálneho riadenia a ekologického auditu založených na európskych normách (ISO 14000);

Malé a stredné podniky (MSP)

80.  podporuje ciele Zeleného akčného plánu pre MSP a opatrenia orientované na MSP vrátane zriadenia Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré poskytuje poradenstvo a pomoc MSP, ktoré usilujú o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, podporuje zelené podnikanie, využíva príležitosti pre ekologickejšie hodnotové reťazce a podporuje prístup zelených MSP na trh; domnieva sa, že činnosti zvyšujúce informovanosť a technická pomoc sú kľúčové pre aktívnu účasť MSP v obehovom hospodárstve;

81.  opätovne pripomína, že MSP majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a na podporu duálneho systému odborného vzdelávania a učňovského vzdelávania;

82.  uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol pomôcť mikropodnikom a malým a stredným podnikom, aby sa zapojili do činností, ktoré zahŕňajú vysoký stupeň inovácií v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej oblasti;

83.  konštatuje, že z údajov Eurobarometra o zelenej práci v malých a stredných podnikoch vyplýva, že úspory energie, znižovanie vytvárania odpadu a znižovanie využívania surovín sú ekonomicky výhodné;

84.  vyzýva Komisiu, aby podporovala nové obchodné modely, ako sú napríklad družstevné podniky, v záujme zvýšenia efektívnosti výrobných a distribučných procesov, zavádzania inovačných riešení pre úsporu zdrojov alebo ponúkania udržateľnejších výrobkov a služieb;

85.  poukazuje na skutočnosť, že MSP môžu podporovať rast a vytvárať pracovné miesta len v tom prípade, ak majú v rámci ekologického hospodárstva prístup k priaznivým stimulujúcim príležitostiam;

86.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby zelené stimuly pre MSP mali primeraný vplyv tam, kde sú najviac potrebné;

87.  poznamenáva, že MSP a mikropodniky sú kľúčovými hybnými silami vytvárania pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky čelia osobitným výzvam pri využívaní pracovných príležitostí zeleného prechodu, predovšetkým pokiaľ ide o prístup k financiám, odbornú prípravu a odstránenie problémov nedostatku zručností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne opatrenia na podporu jednoduchšieho vytvárania zelených pracovných miest v MSP a v mikropodnikoch vrátane cielených informácií, zvyšovania informovanosti, technickej pomoci a prístupu k financiám a opatreniam v rámci odbornej prípravy;

88.  poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, môže poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre veľký počet MSP;

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0584.
(2) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia