Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/009 PL/Zachem, Poľsko) (COM(2015)0013 – C8-0010/2015 – 2015/2016(BUD))

P8_TA(2015)0041 A8-0036/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0013 – C8-0010/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0036/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže táto žiadosť patrí medzi posledné dve žiadosti, ktoré sa budú vybavovať podľa nariadenia o EGF z roku 2006, a prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013(4) odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Poľsko podalo žiadosť EGF/2013/009 PL/Zachem o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 615 pracovníkov v podniku Zaklady Chemiczne Zachem a u dvoch dodávateľoch, čo súvisí so zastavením výroby a s reorganizáciou podniku Zachem, ktorý pôsobí v divízii 20 klasifikácie NACE 2 „Výroba chemikálií a chemických výrobkov“ a nachádza sa v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve na úrovni NUTS 2; keďže 404 osôb zo 615 prepustených pracovníkov sa dostalo do evidencie nezamestnaných na okresnom úrade práce v Bydgoszczi; keďže k prepúšťaniu došlo počas referenčného obdobia od 31. marca 2013 do 31. júla 2013 a súvisí s poklesom trhového podielu Únie v sektore chemického priemyslu;

E.  keďže požadovaný finančný príspevok z EGF predstavuje sumu 115 205 EUR (50 % z celkového rozpočtu);

F.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.  poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 2 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, preto súhlasí s Komisiou, že Poľsko má nárok na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.  poznamenáva, že poľské orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 9. októbra 2013 v súlade s nariadením o EGF, v ktorom nie je obmedzená lehota na posúdenie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 21. januára 2015;

3.  vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou trvania postupu od dátumu prvého prepúšťania až po hodnotenie žiadosti; pripomína, že cieľom EGF je čo najrýchlejšie ponúknuť pomoc prepusteným pracovníkom;

4.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc poľské orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 4. marca 2013, teda v značnom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

5.  poznamenáva, že od roku 1992 do roku 2012 podiel Únie na svetovom trhu s chemickými látkami prudko klesol, a to z 35,2 % v roku 1992 na 17,8 % v roku 2012(5); konštatuje, že v uplynulých rokoch sa zaznamenal trend presunu chemických výrobných závodov do Ázie, a najmä do Číny, kde sa podiel výroby chemických látok zvýšil z 8,7 % v roku 2002 na 30,5 % v roku 2012 v dôsledku rastúceho predaja na novovznikajúcich trhoch a vzhľadom na nižšie výrobné náklady, prístup na trhy, dotácie, dane a reguláciu; domnieva sa preto, že prepúšťanie pracovníkov v podniku Zachem a u dvoch dodávateľov súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie;

6.  zdôrazňuje, že podnik Zachem je najväčší zamestnávateľ v regióne a že v referenčnom období pracovníci, ktorí boli priamo alebo nepriamo prepustení z podniku Zachem, tvorili až 60 % zo všetkých novoregistrovaných nezamestnaných na okresnom úrade práce v Bydgoszczi;

7.  poznamenáva, že prepúšťanie pracovníkov v podniku Zachem a u jeho dodávateľov bude mať podľa očakávaní negatívny vplyv na Kujavsko-pomoranské vojvodstvo, v ktorom je miera nezamestnanosti najvyššia v krajine a v júli 2013 predstavovala 17,4 %, a to napriek hospodárskemu rozmachu, z ktorého región ťažil;

8.  poznamenáva, že opatrenia, na ktoré sa poskytuje podpora z EGF, sú zamerané na 50 najviac znevýhodnených pracovníkov a zahŕňajú tieto dve opatrenia: stimuly na prijatie do zamestnania a intervenčná pomoc;

9.  poznamenáva, že najväčší podiel nákladov na personalizované služby sa vynaloží na stimuly na prijatie do zamestnania zamerané na 45 pracovníkov, ktorých cieľom je povzbudiť zamestnávateľov, ktorí sa rozhodli zamestnať týchto pracovníkov aspoň na 24 mesiacov;

10.  poznamenáva, že piatim prepusteným pracovníkom vo veku nad 50 rokov sa poskytuje menšia podpora s cieľom pokryť ich príspevky na sociálne zabezpečenie; poznamenáva, že tejto vekovej skupine hrozí vyššie riziko predĺženej nezamestnanosti a vylúčenia z trhu práce;

11.  víta skutočnosť, že opatrenia EGF sa navzájom dopĺňajú s činnosťami financovanými zo štrukturálnych fondov; poznamenáva najmä, že cieľom koordinovaného balíka personalizovaných služieb je dopĺňať početné prebiehajúce opatrenia uskutočňované v záujme prepustených pracovníkov v rámci operačného programu Ľudské zdroje, ktorý sa spolufinancuje z Európskeho sociálneho fondu, ako aj iné opatrenia, ktoré prijali úrady práce v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému financovaniu v prípade takýchto doplnkových opatrení;

12.  poznamenáva, že personalizované služby sa podľa plánov majú uskutočňovať do 30. septembra 2015 a že podľa predbežných údajov si doposiaľ 36 osôb našlo nové zamestnanie vďaka účasti na službách poskytovaných v rámci balíka; konštatuje, že koncom roka 2014 predstavovala miera plnenia naplánovaného rozpočtu 59 %;

13.  víta skutočnosť, že Výbor pre sociálny dialóg v regióne diskutoval o možnostiach pomoci robotníkom, ktorí prišli o zamestnanie v podniku Zachem a u jeho dodávateľov, a že navrhovaný balík personalizovaných opatrení bol prerokovaný na zasadnutí Rady pre zamestnanosť v Bydgoszczi vrátane odborov a zástupcov podnikateľov a miestnych a regionálnych samospráv;

14.  pripomína, že je dôležité zlepšovať možnosti zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry;

15.  víta skutočnosť, že počas rôznych fáz vykonávania opatrení financovaných z EGF a v rámci prístupu k nim sa uplatňuje a bude uplatňovať zásada rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj zásada nediskriminácie;

16.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

17.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

18.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení

(žiadosť EGF/2013/009 PL/Zachem, Poľsko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu(EÚ) 2015/469.)

(1) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855). (5) Európsky chemický priemysel. Fakty & čísla 2013, Európska rada pre chemický priemysel (http://www.cefic.org/Facts-and-Figures).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/014 DE/Aleo Solar, Nemecko) (COM(2014)0726 – C8-0012/2015 – 2015/2018(BUD))

P8_TA(2015)0042 A8-0030/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0726 – C8-0012/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF)

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0030/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Nemecko predložilo žiadosť EGF/2014/014 DE/Aleo Solar o finančný príspevok z EGF po prepustení 657 pracovníkov, 390 zo spoločnosti Aleo Solar AG, ktorá pôsobí v divízii 26 klasifikácie NACE 2 „Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov“, a 267 z jej dvoch dcérskych spoločností, pričom podľa očakávaní sa na opatreniach malo zúčastniť 476 osôb, počas referenčného obdobia od 7. marca 2014 do 7. júla 2014 a po ňom. Toto prepúšťanie súvisí s poklesom trhového podielu spoločností z Únie v odvetví solárnych modulov;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a preto súhlasí s Komisiou, že Nemecko má nárok na finančný príspevok podľa tohto nariadenia;

2.  poznamenáva, že nemecké orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 29. júla 2014, ktorú do 23. septembra 2014 doplnili o ďalšie informácie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 16. decembra 2014;

3.  víta skutočnosť, že nemecké orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli, že prepusteným pracovníkom začnú poskytovať personalizované služby 11. apríla 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

4.  domnieva sa, že prepúšťanie v spoločnosti Aleo Solar AG súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, v rámci ktorých sa podiel Číny na príjmoch v období od roku 2005 do roku 2011 zvýšil z 11 % na 45 %, zatiaľ čo v prípade Nemecka sa znížil zo 64 % na 21 %; konštatuje, že z dôvodu obrovských nadmerných kapacít solárnych modulov v Číne, ktoré nedokážu absorbovať jej vlastní spotrebitelia ani spotrebitelia na svetovom trhu, klesli ceny v EÚ v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 o 40 %, a to na úroveň nižšiu, než sú výrobné náklady spoločnosti Aleo Solar; poznamenáva, že v roku 2013 EÚ schválila dodatočné clá na solárne moduly pochádzajúce z Číny a minimálnu cenu, ktorá je však stále nižšia ako výrobné náklady nemeckých výrobcov;

5.  poznamenáva, že v roku 2010 mala spoločnosť Aleo Solar AG obrat 550 miliónov EUR a zisk 43 miliónov EUR, ale od roku 2011 tieto hodnoty prudko klesali a v roku 2013 dosiahla spoločnosť stratu vo výške 92 miliónov EUR; zdôrazňuje, že spoločnosť vynaložila úsilie o reštrukturalizáciu a zlepšenie efektívnosti, ale nanešťastie sa nedokázala vrátiť k zisku;

6.  konštatuje, že ide o druhu žiadosť o príspevok z EGF v oblasti výroby solárnych modulov a že zrejme sa objavia ďalšie;

7.   poznamenáva, že prepúšťanie v spoločnosti Aleo Solar AG bude mať podľa očakávaní negatívny vplyv na región Prenzlau/Brandenburg, kde je príjem na obyvateľa výrazne nižší ako celoštátny priemer a najvyššia miera nezamestnanosti v Nemecku, a to 15,5 % resp. 16,4 %; upozorňuje, že zahrnutie prepustených pracovníkov zo spoločnosti Aleo Solar AG do týchto údajov by ju zvýšilo o 0,9 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že u prepustených pracovníkov neexistujú okamžité vyhliadky na nájdenie ekvivalentných pracovných miest z dôvodu pomerne nízkej hustoty obyvateľstva a nedostatku potenciálnych zamestnávateľov; v tejto oblasti pôsobia väčšinou malé a stredné podniky a iba 10 podnikov (0,3 %) má viac než 249 zamestnancov (podnik Aleo Solar AG bol jedným z týchto hlavných zamestnávateľov);

8.  poznamenáva, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 476 prepustených pracovníkov do zamestnania: odborná príprava, profesijné poradenstvo a vedenie, skupiny pracovníkov s podobným profilom a workshopy, poradenstvo v oblasti podnikania, medziregionálne poradenstvo, hľadanie zamestnania prostredníctvom profesionálneho vyhľadávača pracovných príležitostí, nadväzujúce odborné vedenie/poradenstvo pre pracovníkov, ktorí si našli nové pracovné miesto, ale môžu potrebovať odborné poradenstvo na jeho udržanie alebo z dôvodu potreby presťahovať sa, príspevok na odbornú prípravu vo výške 60 % predchádzajúcich čistých príjmov pracovníka v súlade s článkom 7 ods. 1 písm.b) nariadenia o EGF;

9.  poznamenáva, že orgány chcú využiť povolené maximum 35 % všetkých nákladov na príspevky a stimuly vo forme príspevkov na odbornú prípravu (Transferkurzarbeitergeld), ktoré predstavujú v závislosti od stavu domácnosti príjemcu 60 % alebo 67 % predchádzajúcich čistých príjmov pracovníkov, čo je v súlade s praxou uplatňovanou u nezamestnaných pracovníkov v Nemecku; konštatuje, že príspevok na odbornú prípravu nie je náhradou za pasívne sociálne ochranné opatrenia a je spojený s prísnymi podmienkami účasti na odbornej príprave a iných organizovaných aktivitách;

10.  víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so zástupcami cieľových príjemcov, pričom sa zohľadňoval potenciál oblasti, ako aj príslušné podnikateľské prostredie;

11.  pripomína význam, ktorý zohráva zvyšovanie možností zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

12.  poznamenáva, že 164 pracovníkov podniku Aleo Solar AG prepustených v meste Prenzlau znovu zamestnalo ázijské konzorcium, ktoré odkúpilo závod od likvidátora; poznamenáva, že dôvodom na poskytnutie prístupu týchto pracovníkov k opatreniam financovaným z EGF, ktorý uviedli nemecké orgány, bola skutočnosť, že ich nové zamestnanie v tom čase nebolo isté;

13.  poznamenáva, že 104 pracovníkov prepustených z administratívneho centra v Oldenburgu nie je zahrnutých do opatrení, ktoré sa majú financovať z EGF; konštatuje, že situácia v oblasti zamestnanosti v tomto regióne je omnoho sľubnejšia;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že u prepustených pracovníkov existuje vysoké riziko dlhodobej nezamestnanosti, a preto zdôrazňuje dôležitosť opatrení, ktoré nabádajú pracovníkov na hľadanie práce v bezprostrednom okolí a na to, aby prijímali pracovné ponuky v iných regiónoch;

15.  zastáva názor, že pracovníci vo veku 55 až 64 rokov a 15 až 29 rokov sú vystavení vyššiemu riziku predĺženej nezamestnanosti a vylúčenia z trhu práce; domnieva sa preto, že títo pracovníci majú osobitné potreby, pokiaľ ide o poskytovanie personalizovaného prístupu;

16.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti, pričom koordinovaný balík by mal byť zlučiteľný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

17.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2014/014 DE/Aleo Solar, Nemecko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/473.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/007 BE/Hainaut steel (Duferco-NLMK), Belgicko) (COM(2014)0725 – C8-0013/2015 – 2015/2019(BUD))

P8_TA(2015)0043 A8-0031/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0725 – C8-0013/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0031/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013(4) odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2013/007 BE/Hainaut steel o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 708 pracovníkov v dvoch spoločnostiach, ktoré súviselo so zatvorením podniku Duferco a znížením počtu zamestnancov v podniku NLMK, ktoré pôsobia v divízii 24 klasifikácie NACE 2 (výroba základných kovov) a nachádzajú sa v meste La Louvière v provincii Hennegavsko; keďže k prepúšťaniu došlo počas referenčného obdobia od 22. januára 2013 do 22. októbra 2013, pričom bolo spojené s poklesom podielu Únie na trhu v sektore výroby ocele;

E.  keďže požadovaný finančný príspevok z EGF predstavuje sumu 981 956 EUR (50 % celkového rozpočtu);

F.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.  poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 2 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené, a preto súhlasí s Komisiou, že Belgicko je oprávnené na finančný príspevok podľa tohto nariadenia;

2.  poznamenáva, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 27. septembra 2013 v súlade s nariadením o EGF, v ktorom nie je obmedzená lehota na posúdenie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 9. decembra 2014;

3.  vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou trvania postupu od dátumu prvého prepúšťania až po posúdenie žiadosti; pripomína, že cieľom EGF je čo najrýchlejšie pomôcť prepusteným pracovníkom; zdôrazňuje, že žiadosť o príspevok z EGF bola predložená 27. septembra 2013, a časový odstup pred hlasovaním vo Výbore pre rozpočet tak dosiahol takmer rok a pol;

4.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc belgické orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 1. júna 2013, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

5.  domnieva sa, že prepúšťanie v podnikoch Duferco a NLMK je spojené s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, keďže v odvetví výroby ocele došlo k vážnym hospodárskym problémom, najmä k rýchlemu znižovaniu trhového podielu Únie; okrem toho v dôsledku hospodárskej krízy a relatívneho zvýšenia výrobných nákladov prispeli k zhoršeniu štruktúry svetového obchodu aj iné faktory, ako je znížený dopyt po oceli v automobilovom a stavebnom odvetví;

6.  konštatuje, že na základe údajov belgických orgánov(5) klesol objem výroby surovej ocele v období 2006 až 2011 v EÚ-27 z 206,9 milióna ton na 177,7 milióna ton (- 14,1 %; - 3,0 % ročnej miery rastu(6)), pričom z celosvetového hľadiska výroba vzrástla z 1 249 milióna ton na 1 518,3 milióna ton (+ 21,6 %; + 4,0 % ročnej miery rastu); berie na vedomie, že to spôsobilo pokles trhového podielu EÚ-27 na výrobe surovej ocele z hľadiska objemu zo 16,6 % v roku 2006 na 11,7 % v roku 2011 (- 29,4 %; - 6,7 % ročnej miery rastu), a na porovnanie poukazuje na nárast podielu Číny na trhu počas toho istého obdobia z 33,7 % na 45 %;

7.  konštatuje, že toto je piata žiadosť o príspevok z EGF v oceliarskom odvetví, pričom tri žiadosti súviseli s globalizáciou a jedna žiadosť so svetovou finančnou a hospodárskou krízou; zdôrazňuje potrebu účinného a koordinovaného prístupu na úrovni Únie s cieľom bojovať proti nezamestnanosti v oceliarskom odvetví;

8.  poznamenáva, že prepúšťanie v podnikoch Duferco a NLMK bude mať podľa očakávaní negatívny vplyv na provinciu Hennegavsko, ktorá bývala oblasťou ťažby uhlia a oceliarskej výroby a v ktorej zamestnanosť silne závisí od tradičného ťažkého priemyslu a verejného sektora, kde bola miera nezamestnanosti v roku 2012 na úrovni 17,7 % v porovnaní s priemerom 15,8 % vo Valónsku a 11,2 % na celoštátnej úrovni(7), pričom nezamestnanosť osôb vo veku 18 – 25 rokov predstavovala 39 %; zdôrazňuje, že nízka úroveň kvalifikácie uchádzačov o zamestnanie (51 % z nich nemá vyššie stredné vzdelanie v porovnaní so 47 % vo Valónsku) predstavuje ďalší problém pri hľadaní práce;

9.  konštatuje, že vzhľadom na hospodársku situáciu a počet prepustených pracovníkov v metalurgickom priemysle v regióne sa pracovníci z podnikov Duferco a NLMK s cieľom nájsť si nové zamestnanie v regióne budú musieť rekvalifikovať, aby si našli zamestnanie v iných profesiách a iných odvetviach;

10.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 701 prepustených pracovníkov do zamestnania (zoskupené podľa kategórie): 1) individuálna pomoc pri hľadaní zamestnania, vybavovanie konkrétnych prípadov a všeobecné informačné služby, 2) odborná príprava a rekvalifikácia a 3) podpora podnikania;

11.  víta skutočnosť, že na všeobecnej koordinácii a vykonávaní opatrení sa zúčastnili rôzni sociálni partneri a organizácie, medzi nimi: odbory (FGTB, CSC), FOREM (verejná služba valónskeho regiónu pre zamestnanosť a odbornú prípravu), strediská rezortnej odbornej a technickej prípravy pôsobiace vo valónskom regióne, agentúra Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo francúzskom spoločenstve v Belgicku, ako aj vláda Valónska; ďalej oceňuje, že odbory sa priamo zapájajú do správy dvoch osobitných rekvalifikačných stredísk, ktoré boli zriadené pre každý z podnikov;

12.  víta navrhované aktívne opatrenia na trhu práce na zlepšenie možností zamestnania prepustených pracovníkov; pripomína, že v balíku personalizovaných služieb financovaných z EGF nie sú uvedené príspevky;

13.  pripomína, že je dôležité zlepšovať možnosti zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu a potenciálu tejto oblasti;

14.  konštatuje, že navrhované opatrenia sa zameriavajú aj na skupinu vedúcich pracovníkov dotknutých podnikov;

15.  víta skutočnosť, že počas rôznych fáz vykonávania opatrení financovaných z EGF a v rámci prístupu k nim sa uplatňuje a bude uplatňovať zásada rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj zásada nediskriminácie;

16.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

17.  poznamenáva, že opatrenia, ktoré sú podľa postupov pri hromadnom prepúšťaní v Belgicku povinné a ktoré sa vykonávajú ako súčasť štandardných aktivít rekvalifikačných stredísk (napr. podpora v podobe presunu na iné pracovisko, odborná príprava, pomoc pri hľadaní práce, kariérne poradenstvo atď.), nie sú zahrnuté do tejto žiadosti o pomoc z EGF; poznamenáva, že viac než polovica celkových odhadovaných nákladov sa má vynaložiť na služby v oblasti prechodu do iného zamestnania, najmä na podporné, usmerňovacie a integračné opatrenia;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení

(žiadosť EGF/2013/007 BE/Hainaut steel (Duferco-NLMK) Belgicko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/468.)

(1) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (Ú. v EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855). (5) Zdroj: World Steel Association, Steel Statistical Yearbook 2012 (Svetové oceliarske združenie, Oceliarska štatistická ročenka 2014). (6) Kumulovaná ročná miera rastu. (7) Zdroj: Steunpunt WSE.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/012 BE/ArcelorMittal, Belgicko) (COM(2014)0734 – C8-0014/2015 – 2015/2020(BUD))

P8_TA(2015)0044 A8-0035/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0734 – C8-0014/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0035/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Belgicko podalo žiadosť EGF/2014/012 BE/ArcelorMittal o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1 285 pracovníkov podniku ArcelorMittal Liège S.A. pôsobiacom v divízii 24 klasifikácie NACE 2 (Výroba základných kovov), ktoré súviselo s vážnymi hospodárskymi problémami, najmä rýchlym znižovaním trhového podielu Únie, pričom 910 týchto pracovníkov sa malo zúčastniť na opatreniach počas referenčného obdobia od 1. januára 2014 do 1. mája 2014, ako aj po tomto období;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a preto súhlasí s Komisiou, že Belgicko má nárok na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.  poznamenáva, že belgické orgány podali žiadosť o finančný príspevok z EGF 22. júla 2014, teda v priebehu 12 týždňov odo dňa, keď boli splnené stanovené intervenčné kritériá, pričom do 16. septembra 2014 ju doplnili o dodatočné informácie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 9. decembra 2014;

3.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc belgické orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 1. januára 2014, teda v značnom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

4.  domnieva sa, že prepúšťanie v podniku ArcelorMittal Liège S.A. je spojené s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, keďže v období 2007 až 2013 klesol objem výroby surovej ocele v EÚ-27 z 210,1 milióna ton na 166,2 milióna ton(4) (- 20,9 %; - 3,8 % ročnej miery rastu(5)), pričom z celosvetového hľadiska výroba vzrástla z 1 348,1 milióna ton na 1 649,3 milióna ton (+ 22,3 %; + 3,4 % ročnej miery rastu); konštatuje, že zníženie podielu Únie na celosvetovej výrobe ocele zo 16 % v roku 2007 na 10 % v roku 2013 bolo výraznejšie ako v prípade USA a Ruska, zatiaľ čo v tom istom období sa podiel Ázie prudko zvýšil z 56 % na 67 %, pričom v kovospracujúcom priemysle v Liège v posledných rokoch klesol počet pracovných miest zo 6 193 v 40 podnikoch v roku 2007 na 4 187 v 35 podnikoch v roku 2012, čo z hľadiska zamestnanosti v tomto odvetví predstavuje 32 % zníženie;

5.  zdôrazňuje, že k zhoršeniu dôsledkov týchto zmien v usporiadaní obchodu prispeli aj iné faktory, ako je znížený dopyt po oceli v automobilovom a stavebnom odvetví v Únii v dôsledku hospodárskej krízy a relatívne zvýšenie výrobných nákladov (na suroviny, energie, obmedzenia týkajúce sa životného prostredia atď.); tieto faktory narušili konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu Únie a v posledných rokoch viedli k vysokému počtu zrušených pracovných miest v oceliarskom odvetví v dôsledku zatvárania závodov a reštrukturalizácie niekoľkých výrobcov ocele v Európe;

6.  zdôrazňuje potrebu účinného a koordinovaného prístupu na úrovni Únie s cieľom zvrátiť pokles konkurencieschopnosti oceliarskeho odvetvia Únie; zdôrazňuje potrebu riadnych a cielených investícií zameraných na zabezpečenie inovácie ako hnacej sily celkovej konkurencieschopnosti oceliarskeho odvetvia Únie a záruky udržania pracovných miest v Európe;

7.  berie na vedomie správu o pokroku pri vykonávaní oznámenia Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe, v ktorej závere sa uvádza, že sa vykonala polovica opatrení uvedených v oznámení; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť riadne vykonávanie príslušných opatrení s cieľom dosiahnuť hmatateľné výsledky, čo povedie k oživeniu oceliarskeho odvetvia Únie;

8.  konštatuje, že toto je štvrtá žiadosť o podporu z EGF v oceliarskom odvetví, pričom tri žiadosti súviseli s veľkými zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie(6) a jedna žiadosť so svetovou finančnou a hospodárskou krízou(7); naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalšiemu prepúšťaniu v tomto odvetví predchádzala vyvíjaním a uplatňovaním preventívnych a stimulačných opatrení;

9.  konštatuje, že prepúšťanie v podniku ArcelorMittal Liège S.A. bude mať zrejme nesmierne nepriaznivé dôsledky pre región Liège, ktorý je vo vysokej miere závislý od kovospracujúceho odvetvia, pričom vplyv znižovania počtu zamestnancov v podniku ArcelorMittal je o to významnejší, že jeho podiel na miestnej zamestnanosti je 78,9 % v rámci kovospracujúceho odvetvia a 14,3 % v rámci výrobných činností;

10.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktoré sa majú spolufinancovať, sa týka týchto troch hlavných oblastí: prechod do iného zamestnania, odborná príprava a rekvalifikácia a podpora podnikania; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby sa rekvalifikačné služby vykonávali v súlade so skutočnými potrebami pracovného trhu v príslušnom regióne;

11.  obhajuje budúce využitie ustanovení nariadenia o EGF na podporu mladých ľudí v tomto regióne, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

12.  víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii s cieľovými príjemcami a sociálnymi partnermi;

13.  poznamenáva, že viac než polovica celkových odhadovaných nákladov sa má vynaložiť na služby v oblasti prechodu do iného zamestnania, najmä na podporné, usmerňovacie a integračné opatrenia; poznamenáva, že tieto služby bude poskytovať FOREM (verejná služba valónskeho regiónu pre zamestnanosť a odbornú prípravu), ktorá pôsobí ako sprostredkovateľský orgán pri vykonávaní tohto programu;

14.  pripomína dôležitosť zlepšovania možností zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

15.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti, pričom koordinovaný balík by mal byť zlučiteľný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

16.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

17.  poznamenáva, že opatrenia, ktoré sú podľa postupov pri hromadnom prepúšťaní v Belgicku povinné a ktoré sa vykonávajú ako súčasť štandardných aktivít rekvalifikačných stredísk (napr. podpora v podobe presunu na iné pracovisko, odborná príprava, pomoc pri hľadaní práce a pracovné poradenstvo atď.), nie sú zahrnuté do tejto žiadosti o pomoc z EGF;

18.  víta skutočnosť, že z Európskeho sociálneho fondu sa v minulosti poskytla finančná podpora na projekt (EnTrain – En Transition-Reconversion-Accompagnement), ktorého cieľom bolo rozvíjať všeobecné pedagogické metódy rekvalifikačných stredísk, pričom zistenia z tohto projektu sa pravdepodobne ukážu ako užitočné pri vykonávaní plánovaných opatrení;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

(žiadosť EGF/2014/012 BE/ArcelorMittal, Belgicko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/472.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Zdroj: World Steel Association, Steel Statistical Yearbook 2014. (Svetové oceliarske združenie, Oceliarska štatistická ročenka 2014). (5) Kumulovaná ročná miera rastu. (6) Žiadosti EGF/2009/022 BG/Kremikovtsi (Komisia žiadosť zamietla), EGF/2012/010 RO/Mechel (COM(2014)0255 zo 7.5.2014), EGF/2013/007 BE/Hainaut steel (Duferco-NLMK) (COM(2014)0725 z 9.12.2014), EGF/2013/002 BE/Carsid (COM(2014)0553 z 5.9.2014). (7) Žiadosť EGF/2010/007 AT/Štajersko a Dolné Rakúsko. Rozhodnutie 2011/652/EÚ z 27. septembra 2011 (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2011, s. 9).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar, Belgicko) (COM(2014)0735 – C8-0015/2015 – 2015/2021(BUD))

P8_TA(2015)0045 A8-0033/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0735 – C8-0015/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0033/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a čo najrýchlejšie a najúčinnejšie dostupná v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Belgicko podalo žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 1030 pracovníkov spoločnosti Caterpillar Belgium S.A., ktorá pôsobí v divízii 28 klasifikácie NACE 2 (Výroba strojov a zariadení i. n.), z ktorých 630 by sa malo zúčastniť na opatreniach počas referenčného obdobia od 1. januára 2014 do 30. apríla 2014, ako aj po tomto období, pričom toto prepúšťanie súvisí s poklesom dopytu v Európe;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF;

1.  poznamenáva, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a preto súhlasí s Komisiou, že Belgicko má nárok na finančný príspevok podľa uvedeného nariadenia;

2.  poznamenáva, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 22. júla 2014, ktorú do 16. septembra 2014 doplnili o dodatočné informácie, a že Komisia poskytla svoje posúdenie 9. decembra 2014;

3.  berie na vedomie, že celkový rozpočet je 2 038 090 EUR, z ktorých 73 378 EUR je určených na realizáciu, a že finančný príspevok z EGF predstavuje sumu 1 222 854 EUR, čo tvorí 60 % celkových nákladov na navrhované opatrenia;

4.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc belgické orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 1. apríla 2014, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu; konštatuje, že tieto už ponúknuté personalizované služby budú oprávnené na financovanie z EGF;

5.  berie na vedomie, že prepúšťanie v spoločnosti Caterpillar Belgium S.A. je spojené s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu z dôvodu globalizácie, keďže výroba zariadení v Ázii a ich dovoz do Európy sa stal pre spoločnosť lacnejší než výroba v Európe pre upadajúci trh; konštatuje, že výrobný závod Gosselies bol negatívne ovplyvnený na strane dodávateľov aj klientov, pričom oceľové a kovové výrobky v Európe zasiahla konkurencia z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou a kríza v roku 2009 oslabila európsky stavebný a ťažobný priemysel, v ktorých pôsobia najvýznamnejší klienti spoločnosti Caterpillar;

6.  konštatuje, že dopyt po stavebných strojoch klesol v dôsledku nižších súkromných a verejných investícií do infraštruktúry, čo bolo spôsobené nízkou výkonnosťou svetového hospodárstva;

7.  konštatuje, že ide o 12. žiadosť o podporu z EGF v sektore Výroba strojov a zariadení i. n., pričom predchádzajúce žiadosti vychádzali rovnako z obchodných a hospodárskych krízových kritérií;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnoho nezamestnaných osôb v regióne Charleroi má nízku kvalifikáciu (59 % nemá ukončené vyššie sekundárne vzdelanie) a 43 % je nezamestnaných dlhšie ako dva roky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera zamestnanosti v Charleroi na úrovni 52,26 % patrí k najnižším vo Valónskom regióne; víta preto, že sa orgány v snahe pomôcť prepusteným pracovníkom rozhodli podať žiadosť o financovanie z EGF;

9.  konštatuje, že prepúšťanie v spoločnosti Caterpillar bude mať podľa očakávaní veľmi negatívny vplyv na región Charleroi, v ktorom nastáva veľmi zložitá situácia na trhu práce, keďže väčšina pracovných miest sa nachádzala v tradičných priemyselných odvetviach a nové odvetvia chýbajú; upozorňuje, že nízka úroveň kvalifikácie prepustených pracovníkov znamená, že v nepriaznivých ekonomických podmienkach bude pre nich ťažké nájsť si novú prácu; odporúča, aby Komisia vykonala prieskum s cieľom klasifikovať úspešné podnikateľské projekty v tejto oblasti a poskytnúť tak prepusteným pracovníkom projektové nápady inšpirované tými najlepšími postupmi;

10.  konštatuje, že vylúčenie z trhu práce hrozí 18 % cieľových prepustených pracovníkov, ktorí sa majú zúčastniť na opatreniach, keďže patria do vekovej skupiny 55 – 64 rokov;

11.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktoré sa majú spolufinancovať, sa týka týchto troch hlavných oblastí: prechod do iného zamestnania, odborná príprava a rekvalifikácia a podpora podnikania;

12.  poznamenáva, že viac než polovica celkových odhadovaných nákladov sa má vynaložiť na služby v oblasti prechodu do iného zamestnania, najmä podporné, usmerňovacie a integračné opatrenia; poznamenáva, že tieto služby bude poskytovať FOREM (verejná služba Valónskeho regiónu pre zamestnanosť a odbornú prípravu), ktorá pôsobí ako sprostredkovateľský orgán pri vykonávaní tejto žiadosti;

13.  víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii s cieľovými príjemcami a sociálnymi partnermi, pričom sa zohľadňoval potenciál oblasti, ako aj príslušné podnikateľské prostredie;

14.  pripomína význam, ktorý zohráva zvyšovanie možností zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

15.  obhajuje budúce využitie ustanovení nariadenia o EGF na podporu mladých ľudí v tomto regióne, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

16.  pripomína, že v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a tento návrh by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

17.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

18.  víta skutočnosť, že z Európskeho sociálneho fondu sa v minulosti poskytla finančná podpora na projekt (En Train – En Transition-Reconversion-Accompagnement), ktorého cieľom bolo rozvíjať všeobecné pedagogické metódy rekvalifikačných stredísk, pričom zistenia z tohto projektu sa pravdepodobne ukážu ako užitočné pri vykonávaní plánovaných opatrení;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar, Belgicko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/471.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (11296/3/2014 – C8-0294/2014 – 2013/0105(COD))

P8_TA(2015)0046 A8-0032/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11296/3/2014 – C8-0294/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0195),

–  so zreteľom na záväzok Komisie prijatý na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, že Komisia prijme pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v druhom čítaní, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2014, schváliť túto pozíciu v súlade s článkom 294 ods. 8 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 69 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0032/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v druhom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  navrhuje, aby sa tento akt uvádzal ako „smernica Leichtfrieda a Lupiho o hmotnosti a rozmeroch úžitkových vozidiel“(3);

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 10. marca 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2015/719.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o revízii rámca pre typové schválenie

Výnimka z maximálnej dĺžky pre aerodynamické kabíny a aerodynamické zariadenia v zadnej časti v prípade ťažkých nákladných vozidiel, ako je stanovené v novej smernici o maximálnych hmotnostiach a rozmeroch ťažkých nákladných vozidiel (zmena smernice 96/53/ES), si vyžaduje zmeny právneho rámca pre typové schválenie (konkrétne nariadenia (ES) č. 661/2009 a nariadenia (EÚ) č. 1230/2012).

Komisia v súčasnosti skúma nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 s cieľom zlepšiť celkovú bezpečnosť vozidiel. V zmysle požiadavky uvedenej v článku 17 nariadenia (ES) č. 661/2009 Komisia v roku 2015 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v náležitých prípadoch i vrátane návrhov na zmenu tohto nariadenia alebo iných príslušných právnych predpisov Únie týkajúcich sa začlenenia ďalších nových bezpečnostných prvkov najmä pre nákladné automobily. Komisia hodlá najneskôr do roku 2016 navrhnúť potrebné zmeny v nadväznosti na konzultácie so zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch i posúdenie vplyvu.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 133. (2) Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0353. (3) Jörg Leichtfried a Maurizio Lupi viedli v mene Európskeho parlamentu a Rady rokovania o tomto akte.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych dlhodobých investičných fondoch (COM(2013)0462 – C7-0209/2013 – 2013/0214(COD))

P8_TA(2015)0047 A8-0021/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0462),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0209/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. januára 2014(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 10. decembra 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 61 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0211/2014),

–  so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojej schôdzi 17. apríla 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o nedokončenej práci zo siedmeho volebného obdobia Parlamentu,

–  so zreteľom na doplňujúcu správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0021/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o európskych dlhodobých investičných fondoch

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/760.)

(1) Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 71. (2) Ú. v. EÚ C 126, 26.4.2014, s. 8. (3) Prijaté texty z uvedeného dňa, P7_TA(2014)0448.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (COM(2013)0550 – C7-0241/2013 – 2013/0265(COD))

P8_TA(2015)0048 A8-0022/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0550),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0241/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 21. januára 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 61 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0167/2014),

–  so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojom zasadnutí 3. apríla 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o neukončených záležitostiach zo siedmeho volebného obdobia,

–  so zreteľom na doplňujúcu správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0022/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 10. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/751.)

(1) Ú. v. EÚ C 193, 24.6.2014, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 78. (3) Prijaté texty z uvedeného dňa, P7_TA(2014)0279.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť Belgicka EGF/2013/011 BE/Saint-Gobain Sekurit) (COM(2015)0009 – C8-0011/2015 – 2015/2017(BUD))

P8_TA(2015)0049 A8-0034/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0009 – C8-0011/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu, uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0034/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, výrazne prehĺbených hospodárskou, finančnou a sociálnou krízou, a pomoc pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť primeraná a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže ide o poslednú žiadosť, ktorá sa má posúdiť podľa nariadenia z roku 2006;

D.  víta rozšírenie cieľov a kritérií v nariadení o EGF, zavedených v decembri 2013 s cieľom prijímať žiadosti z regiónov a krajín s menšou demografickou hustotou a uľahčiť ich podávanie;

E.  víta zvýšenie efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenie oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovanie stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

F.  keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2013/011 BE/Saint-Gobain Sekurit o finančný príspevok z EGF v nadväznosti na prepustenie 257 zamestnancov v súvislosti so zatvorením továrne skupiny Saint-Gobain Sekurit (SGS) v Auvelais, v ktorej sa vyrábalo bezpečnostné sklo pre automobilový priemysel; keďže k prepúšťaniu dochádzalo počas referenčného obdobia od 31. augusta 2013 do 31. decembra 2013 a aj po jeho skončení a bolo spôsobené poklesom výroby automobilových bezpečnostných skiel v Únii;

G.  keďže požadovaný finančný príspevok z EGF predstavuje sumu 1 339 928 EUR (50 % celkového rozpočtu);

H.  keďže žiadosť síce nespĺňa kritériá stanovené v článku 2 písm. a) a b) nariadenia o EGF, patrí však do kategórie výnimočných okolností, na ktoré je možné mobilizovať EGF;

1.  súhlasí s rozhodnutím Komisie, že žiadosť Belgicka o finančný príspevok z EGF predložená 19. decembra 2013 je oprávnená na finančný príspevok podľa článku 2 písm. c), ktorý vyžaduje dôkaz prítomnosti výnimočných okolností, a to aj napriek tomu, že nie sú splnené podmienky stanovené v článku 2 písm. a) a b) nariadenia o EGF; zdôrazňuje však, že odvolávanie sa na článok 2 písm. c) by malo byť posudzované jednotlivo od prípadu k prípadu a nemalo by sa stať obvyklou metódou mobilizácie EGF, pokiaľ nie sú splnené základné podmienky;

2.  zdôrazňuje, že EGF je osobitný nástroj, ktorý Únii umožňuje reagovať na konkrétne nepredvídané okolnosti a mal by si zachovať svoj hlavný účel, ktorým je poskytovanie podpory v prípade, že v priebehu referenčného obdobia bol prepustený veľký počet zamestnancov (minimálne 500) v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, spôsobených globalizáciou a celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou; zdôrazňuje, že EGF sa nesmie stať náhradou za iné európske štrukturálne a investičné fondy, napríklad Európsky sociálny fond, a musí byť využívaný ako doplnok týchto fondov; zdôrazňuje, že mimoriadne okolnosti, ktoré umožňujú mobilizáciu EGF, sa nesmú odchýliť od uvedeného rozsahu;

3.  poznamenáva, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 19. decembra 2013 v súlade s nariadením o EGF, v ktorom nie je obmedzená lehota na posúdenie, a že Komisia poskytla posúdenie žiadosti 21. januára 2014; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými informáciami poskytnutými vo vzťahu k uplatneným výnimočným okolnostiam; zdôrazňuje, že tieto výnimočné okolnosti musia byť riadne posúdené, aby bola získaná výnimka z podmienok stanovených v článku 2 písm. a) a b) nariadenia o EGF;

4.  vyjadruje obavy v súvislosti s dĺžkou trvania postupu, ktorý trval od dátumu prvého prepúšťania až po posúdenie žiadosti; pripomína, že cieľom EGF je čo najrýchlejšie pomôcť prepusteným pracovníkom;

5.  naliehavo žiada členské štáty a všetky zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tejto súvislosti berie na vedomie, že Komisia v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov zaviedla zdokonalený postup, ktorého cieľom je predkladať Európskemu parlamentu a Rade posúdenie Komisie, či je žiadosť o pomoc z EGF oprávnená, spolu s návrhom na mobilizáciu EGF, a berie na vedomie, že bolo prijaté nové nariadenie o EGF (nariadenie (EÚ) č. 1309/2013), ktoré umožňuje zvýšiť účinnosť, transparentnosť, zodpovednosť a viditeľnosť EGF;

6.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali výhody výmeny najlepších postupov a aby získavali informácie najmä od tých členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, ktoré už zaviedli vnútroštátne informačné siete pre EGF, do ktorých sú zapojení sociálni partneri a zainteresované strany na miestnej a regionálnej úrovni, s cieľom disponovať kvalitnou štruktúrou pomoci vo chvíli, keď sa vyskytne situácia patriaca do rozsahu pôsobnosti EGF;

7.  víta skutočnosť, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc belgické orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 31. augusta 2013, teda v značnom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

8.  konštatuje, že sektor výroby bezpečnostného skla pre automobilový priemysel zaznamenal podstatné hospodárske otrasy spôsobené niekoľkými faktormi, napríklad poklesom výroby automobilového bezpečnostného skla v Únii, nárastom podielu konkurencie z krajín, ktoré nie sú členmi Únie, na trhu a zvýšením dovozu týchto produktov do Únie; berie na vedomie, že činnosť SGS Benelux bola úzko spojená s trendmi vo výrobe v automobilovom priemysle, v ktorom v rokoch 2007 až 2012 poklesla výroba osobných vozidiel z 21,9 milióna na 19,5 milióna jednotiek, zatiaľ čo vo zvyšku sveta v rovnakom období vzrástla zo 47,5 milióna na 60,6 milióna jednotiek; ďalej berie na vedomie všeobecný trend výrobcov a dodávateľov v automobilovom priemysle presúvať výrobu v rámci Únie zo západnej Európy (najmä z Francúzska, Belgicka a Španielska) do východnej Európy;

9.  konštatuje, že aj keď nebola podaná žiadna ďalšia žiadosť o príspevok z EGF, ktorá by sa týkala konkrétne sektora výroby automobilového skla(4), bolo prijatých niekoľko žiadostí týkajúcich sa výrobcov motorových vozidiel alebo dodávateľov automobilových zariadení(5);

10.  konštatuje, že prepúšťanie v SGS sa týka najmä pracovníkov pri výrobných linkách (83 % dotknutých zamestnancov má status robotníka); domnieva sa, že v súvislosti so situáciou na trhu práce v príslušnom regióne sa budú musieť prepustení pracovníci rekvalifikovať, aby našli zamestnanie v iných profesiách a/alebo iných odvetviach;

11.  s poľutovaním konštatuje, že vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu dotknutej oblasti a jej susedných regiónov (Charleroi, Namur) majú prepustení zamestnanci SGS Benelux obmedzené možnosti zamestnať sa v týchto oblastiach, pretože zrejme budú musieť čeliť konkurencii mnohých ďalších pracovníkov s podobnou kvalifikáciou a pracovnými skúsenosťami, ktorí sa tiež uchádzajú o obmedzený počet pracovných miest v sklárskom priemysle; pripomína, že tento región sa vyznačuje pomerne vysokou štrukturálnou nezamestnanosťou, relatívne vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných osôb a všeobecne nízkou úrovňou kvalifikácie a skúseností pracovníkov; zdôrazňuje preto, že prepúšťania v SGS Benelux je potrebné posudzovať vzhľadom na náročný miestny sociálno-ekonomický kontext;

12.  berie na vedomie, že personalizované služby uvedené v žiadosti pozostávajú z niekoľkých opatrení zameraných na podporu návratu pracovníkov na trh práce a pomoc týmto pracovníkom s administratívnymi postupmi, pričom sa predpokladá, že väčšina z nich podporí všetkých prepustených pracovníkov;

13.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 257 prepustených pracovníkov do zamestnania (zoskupené podľa kategórie): 1. individuálna pomoc pri hľadaní zamestnania, vybavovanie konkrétnych prípadov a všeobecné informačné služby, 2. odborná príprava a rekvalifikácia a 3. podpora podnikania;

14.  víta skutočnosť, že na všeobecnej koordinácii a vykonávaní opatrení sa zúčastnili rôzni sociálni partneri a organizácie, medzi nimi: odbory (FGTB, CSC), FOREM (verejná služba valónskeho regiónu pre zamestnanosť a odbornú prípravu), strediská rezortnej odbornej a technickej prípravy pôsobiace vo valónskom regióne, agentúra Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo francúzskom spoločenstve v Belgicku, ako aj vláda Valónska; ďalej oceňuje, že odbory sa priamo zapájajú do správy dvoch osobitných rekvalifikačných stredísk, ktoré boli zriadené pre každý z podnikov;

15.  trvá na potrebe posilňovať a presadzovať pomoc s autonómnosťou a ľahkým prístupom na regionálnej úrovni, aby sa uplatňoval prístup zdola nahor a umožnilo sa prijímanie miestnych riešení na regionálnej úrovni, kde môže nastať akákoľvek situácia, ktorá patrí do pôsobnosti EGF;

16.  berie na vedomie navrhnuté opatrenia, ktoré majú zlepšiť zamestnateľnosť prepustených pracovníkov; pripomína, že v rámci personalizovaných služieb financovaných z EGF nie sú uvedené príspevky;

17.  poznamenáva, že opatrenia, ktoré sú podľa postupov pri hromadnom prepúšťaní podľa belgických federálnych právnych predpisov povinné a ktoré sa vykonávajú ako súčasť štandardných aktivít rekvalifikačných stredísk (napr. podpora v podobe presunu na iné pracovisko, odborná príprava, pomoc pri hľadaní práce, kariérne poradenstvo atď.), nie sú zahrnuté do tejto žiadosti o podporu z EGF;

18.  pripomína význam, ktorý zohráva zvyšovanie možností zamestnania všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

19.  víta skutočnosť, že počas rôznych fáz vykonávania opatrení financovaných z EGF a v rámci prístupu k nim sa uplatňuje a bude uplatňovať zásada rovnosti medzi ženami a mužmi a zásada nediskriminácie;

20.  víta skutočnosť, že sociálni partneri sa podieľali na príprave sociálneho plánu a na vykonávaní opatrení;

21.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení

(žiadosť EGF/2013/011 BE/Saint-Gobain Sekurit, Belgicko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/470.)

(1) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884. (3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (4) Pozri databázu EGF, k dispozícii na http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=582. (5) Pozri návrhy Komisie v prípade žiadostí EGF/2007/001 FR/Peugeot suppliers (rozhodnutie COM(2007)0415 z 12.7.2007), EGF/2007/010 PT/Lisboa-Alentejo (rozhodnutie COM(2008)0094 z 20.2.2008), EGF/2008/002 ES/Delphi (rozhodnutie COM(2008)0547 z 9.9.2008), EGF/2008/004 ES/Castilla y León / Aragón (rozhodnutie COM(2009)0150 z 20.3.2009), EGF/2009/007 SE/Volvo a EGF/2009/009 AT/Steiermark (rozhodnutie COM(2009)0602 z 27.10.2009), EGF/2009/013 DE/Karmann (rozhodnutie COM(2010)0007 z 22.1.2010), EGF/2009/019 FR/Renault (rozhodnutie COM(2011)0420 z 11.7.2011), EGF/2010/002 ES/Cataluña automoción (rozhodnutie COM(2010)0453 z 2.9.2010), EGF/2010/004 PL/Wielkopolskie Automotive (rozhodnutie COM(2010)0616 z 29.10.2010), EGF/2010/031 BE/General Motors Belgium (rozhodnutie COM(2011)0212 zo 14.4.2011), EGF/2011/003 DE/Arnsberg a Düsseldorf automotive (rozhodnutie COM(2011)0447 z 20.7.2011), EGF/2011/005 PT/Norte-Centro Automotive (rozhodnutie COM(2011)0664 z 13.10.2011), EGF/2012/004 ES/Grupo Santana (rozhodnutie COM(2014)0116 z 5.3.2014), EGF/2012/005 SE/Saab (rozhodnutie COM(2012)0622 z 19.10.2012), EGF/2013/006 PL/Fiat Auto Poland (rozhodnutie COM(2014)0699 z 10.11.2014), EGF/2013/012 BE/Ford Genk (rozhodnutie COM(2014)0532 z 22.8.2014).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (2014/2217(INI))

P8_TA(2015)0050 A8-0015/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 1949 o potlačovaní obchodu s ľuďmi a vykorisťovania prostitúcie druhých osôb,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. Októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(2),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006, a najmä na jeho článok 6 o ženách so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. Decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností (COM(2012)0614));

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. septembra 2013 s názvom Priebežné preskúmanie stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (SWD(2013)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2013 s názvom Správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 (SWD(2013)0171),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2012 s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: násilie páchané na ženách – podpora obetí,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. – 6. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim;

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov(6),

–  so zreteľom na európske smernice od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ(7), smernica 2010/18/EÚ(8), smernica 2006/54/ES(9), smernica 2004/113/ES(10), smernica 92/85/EHS(11), smernica 86/613/EHS(12) a smernica 79/7/EHS(13)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o vzdelávacej a profesijnej mobilite žien v EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o pracovných podmienkach žien v sektore služieb(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(21), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(22) a z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o boji proti násiliu voči ženám(31),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (smernica o materskej dovolenke (COM(2008)0637)),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o rodovej rovnosti v športe,

–  so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (32),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu z 3. júna 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie zo septembra 2014 s názvom Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z marca 2014 s názvom „Násilie voči ženám: prieskum v celej EÚ“, ktorá prvýkrát priniesla údaje o rozsahu, povahe a dôsledkoch rôznych foriem násilia páchaného voči ženám, ako aj o reakciách obetí na násilné činy a o ich informovanosti o svojich právach,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa verejného zdravia, najmä na jeho odsek 7, ktorý stanovuje, že „pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0015/2015),

A.  keďže rovnosť žien a mužov je základným právom, ktorú uznávajú zmluvy od r. 1957 – Rímska zmluva a Charta základných práv Európskej únie; keďže napriek skutočnosti, že Európska únia prijala veľa dokumentov na zabezpečenie rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy a na boj proti všetkým formám diskriminácie na základe pohlavia a že Európska únia si stanovila za osobitnú úlohu presadzovanie otázky rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, pokrok je nedostatočný a medzi mužmi a ženami ešte stále pretrváva veľa nerovností;

B.  keďže zásada rovnosti zaobchádzania so ženami a mužmi vyžaduje, aby neexistovala žiadna forma priamej alebo nepriamej diskriminácie, a to aj pokiaľ ide o materstvo, otcovstvo a deľbu rodinných povinností;

C.  keďže je dôležité zohľadniť viacrozmerné a prelínajúce sa formy diskriminácie, ktorým sú vystavené mnohé ženy a dievčatá v Európe (zdravotné postihnutie, migrácia, etnický pôvod, vek, sexuálna orientácia, sexuálna identita, tehotenstvo, bývanie, nižšie vzdelanie, postavenie obete násilia atď.), ako aj skutočnosť, že ich podmienky sa za posledné roky zhoršili;

D.  keďže stratégia Európa 2020 zameraná na vybudovanie Európy ako inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva obsahuje ambiciózne ciele – ako je 75 % miera zamestnanosti a zníženie počtu osôb postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením do roku 2020 aspoň o 20 miliónov – ktoré možno dosiahnuť len vtedy, ak členské štáty prijmú inovačné politické opatrenia v prospech dosiahnutia skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi;

E.  keďže politiky fiškálnej konsolidácie, ktoré uplatňujú členské štáty, majú vplyv najmä na verejný sektor, v ktorom sú ženy zastúpené vo väčšej miere a v ktorom predstavujú najväčšiu skupinu prijímateľov, čo spôsobuje dvojnásobné znevýhodnenie, a keďže tieto politiky vedú k väčšej pracovnej neistote, v neposlednom rade zvyšovaním podielu práce na čiastočný úväzok (32 % žien proti 8,2 % mužov) a dočasných pracovných zmlúv;

F.  keďže v chudobe a vo vylúčení žije viac žien ako mužov, najmä staršie ženy, ktorých dôchodok je v priemere o 39 % nižší ako dôchodok mužov, a osamelé matky; keďže z rodinných dôvodov je bežnejšie, že na čiastočný pracovný úväzok pracujú skôr ženy než muži, so zmluvou na dočasnú prácu alebo na dobu určitú, a keďže chudobu žien z veľkej časti spôsobuje neistota ich zamestnania;

G.  keďže boj proti chudobe je jedným z piatich merateľných cieľov Komisie navrhnutých v rámci stratégie EÚ 2020; keďže integrované usmernenie č. 10 stratégie Európa 2020 (Podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) by mohlo urýchliť prijímanie vnútroštátnych opatrení na ochranu žien, najmä pred hrozbou chudoby, a zároveň by zabezpečilo istotu príjmu pre neúplné rodiny alebo staršie ženy;

H.  keďže miera pôrodnosti v Európskej únii klesá a táto tendencia sa zhoršila v dôsledku krízy, pretože nezamestnanosť, nestabilita a neistota z budúcnosti a hospodárenia vedú páry a predovšetkým mladšie ženy k odkladaniu materstva, čím sa ďalej posilňuje trend demografického starnutia v EÚ;

I.  keďže v súčasnom systéme zdaňovania sa v niektorých členských štátoch odráža zúžené vnímanie rodiny, keďže zvýhodňuje rodiny, v ktorých pracuje len jeden člen rodiny, čo v mnohých prípadoch odrádza ženy od práce, a nepodporuje dostatočne rodiny osamelých rodičov, početné rodiny a rodiny starajúce sa o príbuzných, ktorí sú na ne odkázaní;

J.  keďže približne 60 % držiteľov vysokoškolských diplomov v EÚ sú ženy, ich zastúpenie vo vysokých úradníckych a rozhodovacích pozíciách je však neprimerane nízke a podiel vedcov a inžinierov medzi ženami v EÚ je menej než 33 %, pričom predstavujú približne 80 % pracovníkov v sektoroch zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia;

K.  keďže na trhu práce existuje výrazná horizontálna segregácia alebo delenie práce na základe pohlavia, pričom polovica pracujúcich žien je sústredených v 10 zo 130 povolaní uvedených v Medzinárodnej štandardnej klasifikácii zamestnaní, ktorú vytvorila Medzinárodná organizácia práce, a iba 16 % pracovníkov pracuje na miestach v sektoroch, kde je rovnaký podiel mužov a žien;

L.  keďže úloha malých a stredných podnikov (MSP), ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov a vytvárajú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore, je kľúčová na dosiahnutie cieľa inteligentného, trvalého a inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020; keďže iba 31 % podnikateľov v EÚ sú ženy; keďže miera podnikateľstva u žien v Únii dosahuje 10 % oproti 19 % u mužov; keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli viac podnikavé, a podporovať ich v tom;

M.  keďže približne 42 % ľudí pravidelne pracujúcich v poľnohospodárstve v Európskej únii sú ženy a tri z desiatich európskych poľnohospodárskych podnikov riadia ženy; keďže v Európe sa musí neustále dohliadať na podporu rovnosti príležitostí pre mužov a ženy, pričom treba zabezpečiť väčšiu účasť žien na hospodárskom a sociálnom živote, najmä v poľnohospodárstve;

N.  keďže miera zamestnanosti žien predstavuje 63 %; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je 16,4 %; keďže 73 % poslancov národných parlamentov sú muži a keďže ženy predstavujú 17,8 % členov predstavenstiev veľkých spoločností a týždenne trávia takmer trikrát viac času než muži pri domácich prácach (ako sú starostlivosť o deti, starostlivosť o staršie a zdravotne postihnuté osoby a domáce práce);

O.  keďže ženy predstavujú 37 % poslancov nového Európskeho parlamentu, 9 z 28 nových komisárov a 7 z 28 sudcov Súdneho dvora Európskej únie;

P.  keďže miera nezamestnanosti žien je podhodnotená, pretože mnohé ženy nie sú registrované ako nezamestnané, najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo izolovaných oblastiach, spolu s mnohými, ktoré sa venujú iba domácim prácam a starostlivosti o detí; keďže v dôsledku tejto situácie vznikajú ďalšie rozdiely, pokiaľ ide o prístup k verejným službám (príspevky, dôchodky, materská dovolenka, pracovná neschopnosť, prístup k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

Q.  keďže týmto tempom by cieľ 75 % miery zamestnanosti žien bol splnený až v roku 2038 a rovnaké odmeňovanie by sa stalo skutočnosťou v roku 2084; keďže paritné zastúpenie v národných parlamentoch, v inštitúciách EÚ a predstavenstvách európskych spoločností by sa dosiahlo v roku 2034, kým rovnomerné rozdelenie domácich prác až v roku 2054;

R.  keďže nedostatočné presadzovanie politík zameraných na zosúladenie pracovného a súkromného života vo všeobecnosti a predovšetkým nedostatok cenovo dostupných a kvalitných zariadení starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre staršie osoby a iné osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť sú hlavnými prekážkami, ktoré ženám bránia v získaní ekonomickej nezávislosti, v ich postupe na riadiace pozície a v rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce, a to aj ako prostriedku na predchádzanie a znižovanie chudoby;

S.  keďže rozdelenie rodinných a domácich povinností medzi mužov a ženy, najmä väčším využívaním rodičovskej dovolenky a otcovskej dovolenky, je nevyhnutným predpokladom skutočného dosiahnutia rodovej rovnosti; keďže štvrtina členských štátov neponúka otcovskú dovolenku;

T.  keďže tradičné úlohy a stereotypy spájané s mužmi a ženami majú stále veľký vplyv na rozdelenie úloh v domácnosti, na pracovisku a v spoločnosti celkovo, a obmedzujú tak škálu možností, pokiaľ ide o zamestnanie a osobný a profesionálny rozvoj žien, čo im bráni v tom, aby v plnej miere rozvíjali svoj potenciál ako jednotlivci i ako hospodárske subjekty;

U.  keďže médiá môžu zohrávať úlohu nielen pri rozširovaní stereotypov, zhoršovaní obrazu žien a nadmernej sexualizácii malých dievčat, ale aj pri prekonávaní rodových stereotypov, presadzovaní účasti žien na rozhodovaní a podpore rovnosti mužov a žien;

V.  keďže Rada ešte stále neprijala oficiálnu pozíciu k dvom legislatívnym uzneseniam Európskeho parlamentu o kľúčových témach pre rodovú rovnosť, konkrétne k uzneseniu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice o materskej dovolenke ani k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 o návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach;

W.  keďže Komisia vo svojej správe o uplatňovaní smernice 2006/54/ES zo 6. Decembra 2013 poukázala na otázky týkajúce sa zabezpečenia súladu právnych predpisov 26 členských štátov s novými ustanoveniami smernice(33);

X.  keďže podľa prieskumu agentúry FRA z marca 2014 jedna z troch žien v Európskej únii zažila fyzický a/alebo sexuálny útok, jedna z piatich utrpela po dosiahnutí 15 rokov fyzické násilie a takmer každá druhá zažila psychické násilie; keďže násilie voči ženám predstavuje porušenie základných práv, ktoré potenciálne prináša závažné psychické následky, ovplyvňuje všetky vrstvy spoločnosti nezávisle od veku, vzdelania, príjmov, sociálneho postavenia a krajiny pôvodu alebo pobytu a je jedným z najmenej hlásených trestných činov; keďže násilie voči ženám je jednou z hlavných prekážok skutočnej rovnosti žien a mužov;

Y.  keďže násilie voči ženám a dievčatám na internete je na vzostupe, pričom správanie maloletých na sociálnych sieťach je v tomto smere mimoriadne znepokojujúce;

Z.  keďže stratégia EÚ zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi sa skončí v roku 2016; keďže podľa správy Eurostatu z roku 2014 o obchodovaní s ľuďmi veľkú väčšinu (80 %), registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ tvoria ženy a dievčatá;

AA.  keďže šesť členských štátov stále nepodpísalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a iba osem štátov ho ratifikovalo;

AB.  keďže zhromažďovanie presných a porovnateľných údajov členených podľa pohlavia je zvlášť dôležité pri vypracúvaní verejných vnútroštátnych politík a politík na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o násilie voči ženám;

AC.  keďže ženy majú špecifické zdravotné problémy a na klinické vyšetrenia chodia menej často než muži a tieto rozdiely majú výrazné dôsledky na zdravie žien;

AD.  keďže dievčatá a ženy, najmä vo veku od 15 do 24 rokov, sa v menšej miere zúčastňujú na fyzických aktivitách ako chlapci a muži a keďže šport je prostriedkom sebavyjadrenia a uspokojenia, podporuje občianstvo a solidaritu a pravidelné športovanie zlepšuje fyzické a psychické zdravie; keďže násilie páchané voči ženám, stereotypy, rozdiely v odmeňovaní a prekážky pre prítomnosť žien na vedúcich miestach existujú aj v oblasti športu;

AE.  keďže sexuálne a reprodukčné práva sú základné ľudské práva a mali by sa zohľadniť v akčnom programe EÚ v oblasti zdravia;

AF.  keďže formulovanie a vykonávanie politík v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je v právomoci členských štátov;

AG.  keďže výročná správa Európskej komisie o rodovej rovnosti je mimoriadne dôležitým nástrojom na posúdenie vývoja situácie žien v Európe;

Rovnosť žien a mužov v rámci stratégie Európa 2020

1.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pri tvorbe svojich politík, rozpočtových postupov, ako aj pri vykonávaní programov a činností Únie prihliadali na rodové hľadisko, práva žien a rovnosť príležitostí formou aktívnych opatrení, najmä v súvislosti so stimulačnými politikami, a vykonávaním posúdení vplyvu na rodovú rovnosť v jednotlivých prípadoch;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele stratégie rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 nebudú splnené, najmä čo sa týka hospodárskej nezávislosti, čiastočne aj v dôsledku stiahnutia návrhu smernice o materskej dovolenke; zdôrazňuje zároveň, že ekonomické rozdiely medzi mužmi a ženami sa postupne zvyšujú;

3.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili pilier týkajúci sa rodovej rovnosti do stratégie Európa 2020 s cieľom umožniť meranie pokroku v znižovaní rodových rozdielov v oblasti zamestnania a zabezpečiť premietnutie politických opatrení uvedených v ročnom prieskume rastu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali všeobecný plán investícií do sociálnej infraštruktúry, pretože podľa prognóz s investičným plánom prihliadajúcim na rodovú otázku by sa európsky hrubý domáci produkt (HDP) postupne zvyšoval a do roku 2018 by bol vyšší o 2,4 % než HDP bez takéhoto investičného plánu;

5.  zdôrazňuje, že vyrovnaná účasť žien a mužov na trhu práce by umožnila významne zvýšiť potenciál hospodárstva EÚ a zároveň by potvrdila, že je spravodlivý a inkluzívny; pripomína, že podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by zhodná miera účasti na trhu práce priniesla do roku 2030 zvýšenie HDP na obyvateľa o 12,4 %;

6.  zdôrazňuje naliehavosť boja proti chudobe žien, najmä v prípade starších žien a osamelých matiek, ale aj žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, zdravotne postihnutých žien, prisťahovalkýň a príslušníčok menšín; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli účinnejšie stratégie začleňovania a aby efektívnejšie využívali zdroje vyčlenené na sociálnu politiku, najmä Európsky sociálny fond a štrukturálne fondy;

7.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že účinnosť sociálnych politík zameraných na zníženie chudoby poklesla v roku 2012 oproti roku 2005 takmer o 50 % v prípade rodín s jedným dospelým, čo sú najčastejšie vdovy a osamelé matky; vyslovuje znepokojenie aj nad skutočnosťou, že účinnosť európskych sociálnych politík uplatňovaných v niektorých členských štátoch dosahuje iba tretinu európskeho priemeru; vyzýva preto členské štáty, aby posilnili sociálne politiky zamerané najmä na nezamestnaných s cieľom čeliť rastúcej chudobe, predovšetkým medzi ženami;

8.  vyzýva Radu a Komisiu, aby riešili rodový rozmer chudoby a sociálneho vylúčenia; vyjadruje poľutovanie na tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli doteraz prijaté ako súčasť ročných cyklov európskeho semestra, neboli dostatočne zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti; žiada, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny systémovo riešili štrukturálne príčiny chudoby žien;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní daňových politík a politík poskytovania dávok brali do úvahy meniace sa rodinné štruktúry, najmä finančným podporovaním rodín s osamelým rodičom a starších osôb prostredníctvom daňových úľav alebo pomoci v oblasti zdravotnej starostlivosti;

10.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že rovnosť medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti sa vezme do úvahy pri fondoch politiky súdržnosti a bude sa presadzovať po celú dobu jej prípravy a realizácie a v jej programoch, a to aj pokiaľ ide o monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa je teraz už len pracovným dokumentom, ktorý je pripojený k správe o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby obnovila plnú politickú legitímnosť výročnej správy tým, že podporí jej prijatie v rámci oficiálneho a osobitného postupu;

Rovnosť žien a mužov v zamestnaní a pri rozhodovaní

12.  poukazuje na naliehavú potrebu znížiť rozdiely medzi ženami a mužmi v odmeňovaní a dôchodkoch aj riešením pretrvávajúceho problému, že ženy často pracujú na čiastočný úväzok, majú nízke mzdy a neisté zamestnanie, a zabezpečením dostatočne kvalitných zariadení starostlivosti o deti a iné osoby odkázané na pomoc druhého; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že viac ako tretina starších žien v EÚ nedostáva žiadny dôchodok; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plné uplatňovanie práv vyplývajúcich zo smernice 2006/54/ES vrátane zásady rovnakého odmeňovania a transparentnosti miezd a aby preskúmali svoje vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania v záujme ich zjednodušenia a modernizácie; vyzýva Komisiu, aby pravidelne kontrolovala transponovanie smerníc o rodovej rovnosti, a žiada ju, aby čím skôr navrhla prepracované znenie smernice 2006/54/ES v súlade s jej článkom 32 a na základe článku 157 ZFEÚ, podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. mája 2012;

13.  čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že za rovnakú prácu alebo na pracovných miestach s podobnou hodnotou nedostávajú ženy rovnaký plat ako muži, a rovnako odsudzuje horizontálnu i vertikálnu segregáciu; okrem toho zdôrazňuje, že veľká väčšina pracovníkov s nízkym platom a skoro všetci pracovníci s veľmi nízkym platom sú pracovníci s čiastočným pracovným úväzkom, a pripomína, že približne 80 % z týchto chudobných pracovníkov sú ženy; zdôrazňuje, že podľa záverov posúdenia európskej pridanej hodnoty by zníženie rozdielu v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod prinieslo zvýšenie hospodárskeho rastu o 0,1 %, z čoho vyplýva, že v kontexte súčasnej hospodárskej recesie je mimoriadne dôležité odstrániť rozdiel v platoch; vyzýva preto členské štáty, zamestnávateľov a odborové hnutia, aby navrhli a zaviedli funkčné nástroje na špecifické hodnotenie pracovných miest s cieľom vymedziť prácu rovnakej hodnoty a zabezpečiť tak rovnaké odmeňovanie mužov a žien;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali aktívne politiky na podporu kvalitných pracovných miest pre ženy s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, najmä prostredníctvom boja proti stereotypom, vertikálnej a horizontálnej profesijnej segregácii, podporovaním prechodu medzi prácou na čiastočný a na plný úväzok, pričom by sa zamerali predovšetkým na ľudí patriacich do skupiny, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych reformných programov stanovili konkrétne ciele v oblasti zamestnanosti s cieľom zabezpečiť, aby ženy mali rovnaké možnosti ako muži vstúpiť na pracovný trh a zostať na ňom;

15.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočňovali aktívne politiky s cieľom podporiť ženy pri prijímaní zamestnania v oblasti vedy a aby prostredníctvom informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia podporovali zamestnávanie žien v sektoroch tradične označovaných za mužské, najmä v sektore vedy a nových technológií, s cieľom maximálne využiť ľudský kapitál, ktorý predstavujú európske ženy; zdôrazňuje konkrétne, že informačné a komunikačné technológie (IKT) ponúkajú nové príležitosti, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné začlenenie otázky rodovej rovnosti medzi priority v oblasti digitálnej agendy v nasledujúcich piatich rokoch;

16.  zdôrazňuje, že finančná nezávislosť je kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie rovnosti a že podnikanie žien predstavuje podceňovaný a nedostatočne využívaný potenciál pre rast a konkurencieschopnosť v EÚ; vyzýva preto Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby zhromaždil viac lepších údajov o podnikaní žien; vyzýva členské štáty, Komisiu a ďalšie relevantné subjekty, napr. obchodné komory a priemyselné odvetvia, aby povzbudzovali, propagovali a podporovali podnikanie žien tým, že im uľahčia prístup k úverom, obmedzia byrokraciu a ďalšie prekážky zakladania podnikov ženami, ako aj tým, že začlenia hľadisko rodovej rovnosti do príslušných politík, podporia vytvorenie jednotnej viacjazyčnej elektronickej platformy informácií a ich výmeny pre podnikateľky v sociálnej oblasti a podporia regionálne a celoeurópske siete poradenstva a partnerského hodnotenia;

17.  je presvedčený, že pomoc ženám pri návrate na trh práce si vyžaduje viacrozmernú politiku (zahŕňajúcu odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, podporu stabilnejšieho zamestnania a upravených režimov práce), a upozorňuje na rastúci výskyt pružnej pracovnej doby; konštatuje, že flexibilita sa vo veľkej miere týka pracovníkov s čiastočným pracovným úväzkom, z ktorých väčšinu tvoria ženy; trvá na tom, že kolektívne vyjednávanie je právom, ktoré treba chrániť, pretože pomáha v boji proti diskriminácii, ako aj pri ochrane a posilnení práv;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia flexibilita v dohodách o pracovných podmienkach môže zvýšiť príležitosti žien na aktívnu účasť na trhu práce, ale zároveň pripomína, že takáto flexibilita môže mať aj negatívny vplyv na mzdy a dôchodky žien; zdôrazňuje preto, že sú potrebné konkrétne návrhy na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, a nabáda mužov a ženy, aby si vyváženejšie delili pracovné, rodinné a sociálne povinnosti, najmä čo sa týka pomoci odkázaným osobám a starostlivosti o deti;

19.  žiada členské štáty, aby zahrnuli takéto stratégie do programov rozvoja vidieka s cieľom zvýšiť počet pracovných miest pre ženy vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť im tak dôstojné dôchodky a aby uplatňovali politiky, ktoré podporujú zastúpenie žien v politických, hospodárskych a sociálnych fórach v danom odvetví a ktoré napomáhajú presadzovanie rovnakých príležitostí vo vidieckych oblastiach v súlade s multifunkčnosťou poľnohospodárstva;

20.  kladie dôraz na zvyšovanie súladu v rámci EÚ, pokiaľ ide o potrebu podporovať rodovú rovnosť, okrem iného účasťou žien na hospodárskom a politickom rozhodovaní, čo je otázkou základných práv a demokracie, a to aj vzhľadom na to, že v súčasnej dobe je prejavom nedostatku demokracie; víta preto uzákonené paritné systémy a rodové kvóty zavedené v niektorých členských štátoch a vyzýva Radu, aby prijala pozíciu v súvislosti so smernicou o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze, aby legislatívny proces pokračoval čím skôr; žiada Radu a Komisiu, aby prijali opatrenia, ktoré budú nabádať členské štáty, aby umožnili vyváženú účasť žien a mužov v rôznych oblastiach rozhodovania; vyzýva inštitúcie EÚ, aby urobili všetko na zabezpečenie rodovej rovnosti v rámci kolégia komisárov a vysokých úradov vo všetkých inštitúciách, agentúrach a orgánoch EÚ;

21.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť začleniť ustanovenia o rodovej rovnosti do výziev na predkladanie ponúk na verejné zákazky, a to s cieľom nabádať podniky, aby sa snažili uplatňovať medzi zamestnancami zásady rodovej rovnosti; uznáva, že právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži musia byť s touto myšlienkou v súlade;

Zosúladenie pracovného a súkromného života

22.  blahoželá Švédsku, Belgicku, Francúzsku, Slovinsku, Dánsku a Spojenému kráľovstvu k dosiahnutiu barcelonských cieľov a vyzýva ostatné členské štáty, aby vo svojom úsilí pokračovali; vyzýva členské štáty, aby prekročili rámec barcelonských cieľov tým, že zavedú systematickejší a integrovanejší prístup vnútroštátnych a miestnych orgánov v oblasti vzdelávania a služieb predškolskej výchovy, najmä v prípade veľmi malých detí vo veku do troch rokov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom naďalej poskytovala finančnú podporu s cieľom ponúknuť rodičom finančne dostupné systémy starostlivosti o deti, najmä jasle, a to aj vytváraním týchto štruktúr na pracoviskách; je presvedčený, že zosúladenie rodinného plánovania, súkromného života a pracovných ambícií je možné len vtedy, ak majú príslušné osoby z hospodárskeho a sociálneho hľadiska možnosť slobodne sa rozhodnúť a sú podporované politickými a hospodárskymi rozhodnutiami na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni bez toho, aby z toho vyplývali nevýhody, a ak je k dispozícii potrebná infraštruktúra; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočty na pomoc deťom, a to najmä rozširovaním verejnej siete materských škôl, jaslí a verejných služieb s ponukou voľnočasových aktivít pre deti; ďalej žiada Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny venovala otázke nedostatku cenovo dostupných služieb starostlivosti o dieťa;

23.  vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že aj napriek úrovni financovania z EÚ, ktoré bolo k dispozícii (zo štrukturálnych fondov bolo vyčlenených 3,2 miliardy EUR na podporu členských štátov pri rozvoji zariadení starostlivosti o dieťa a na podporu zamestnanosti žien), niektoré členské štáty uplatnili rozpočtové škrty, čo ovplyvnilo dostupnosť (napr. v dôsledku zatvárania jaslí) a kvalitu (napr. v dôsledku nedostatku personálu) služieb starostlivosti o dieťa, ako aj ich zdražovanie;

24.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli platenú otcovskú dovolenku v trvaní najmenej 10 pracovných dní a aby podporili legislatívne a iné opatrenia, ktoré mužom, a predovšetkým otcom, umožnia uplatniť si právo na zosúladenie súkromného a pracovného života, okrem iného podporou rodičovskej dovolenky, ktorú si do určitého veku dieťaťa bude môcť vziať jeho matka alebo otec bez toho, aby si ju mohli medzi sebou vymieňať;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zablokovala smernicu o materskej dovolenke; naliehavo žiada členské štáty, aby pokračovali v rokovaní o nej, a opakuje, že je ochotný spolupracovať;

26.  žiada členské štáty, aby poskytovali cenovo dostupné, flexibilné, kvalitné a dostupné služby starostlivosti pre osoby, ktoré si samy nedokážu zabezpečiť každodenné činnosti v dôsledku funkčnej nesamostatnosti, potrebné na zladenie osobného, rodinného a pracovného života;

Boj proti násiliu páchanom na ženách

27.  vyzýva Komisiu, aby podporila ratifikáciu na vnútroštátnej úrovni a čo najskôr začala proces pristúpenia Únie k Istanbulskému dohovoru; pripomína, že okamžité prijatie Istanbulského dohovoru všetkými členskými štátmi by viedlo k vypracovaniu integrovanej politiky a k podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného voči ženám;

28.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby na základe článku 84 ZFEÚ predložila návrh legislatívneho aktu, ktorým sa stanovia opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania násiliu páchanému voči ženám a dievčatám tým, že podporí globálny a účinný akčný rámec v oblasti rodovo motivovaného násilia, pričom by sa dôraz kládol na prevenciu, potrestanie páchateľov, ochranu obetí a poskytovanie vhodných a primeraných služieb a vzdelávania o rovnosti, a že zavedie sankcie za diskriminačné alebo násilné správanie voči ženám; vyzýva ďalej členské štáty, aby sa usilovali systematicky poskytovať ženám možnosti oznamovať prípady násilia orgánom a aby poskytovali vzdelávanie a odbornú prípravu odborníkom, ktorí sa zaoberajú obeťami;

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie svojho oznámenia o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov a vyčlenila dostatočné zdroje na jeho vykonávanie;

30.  žiada Radu, aby aktivovala preklenovacie ustanovenie a prijala jednomyseľné rozhodnutie, podľa ktorého sa rodovo motivované násilie bude považovať za oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá už zahŕňa obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí;

31.  vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie regulovala digitálny trh s cieľom chrániť ženy a dievčatá pred násilím na internete;

32.  odporúča členským štátom, aby vo svojich národných akčných plánoch na odstránenie domáceho násilia ustanovili povinnosť podporovať migrantky bez dokladov rovnako ako ženy so zákonným pobytom, bez akejkoľvek povinnosti inštitúcií nahlasovať takéto prípady orgánom;

33.  odporúča členským štátom, aby posilnili bezplatné verejné zdravotné služby s cieľom podporovať všetky ženy vrátane utečeniek, ktoré sa stali obeťami násilia, najmä zvýšením kapacity služieb a poskytovaním špecializovanej pomoci ženám rôznych národností a ženám so zdravotným postihnutím;

34.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rok 2016 určili za Európsky rok boja proti násiliu páchanému voči ženám a aby poskytli dostatočné zdroje na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť primeranú odbornú prípravu zúčastnených orgánov, služieb a odborníkov, napríklad príslušníkov polície, lekárov, úradníkov pre občianske záležitosti, právnikov, učiteľov a všetkých, ktorí podľa svojej funkcie môžu poskytnúť podporu ženám, ktoré sa stali obeťami násilia;

35.  žiada Komisiu, aby vytvorila register európskych ochranných príkazov vzhľadom na skutočnosť, že 11. januára 2015 uplynul termín, v ktorom členské štáty mali transponovať smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze;

36.  uznáva, že v regiónoch postihnutých vojnou predstavuje násilie páchané voči ženám jasné porušovanie ich základných práv a prejavuje sa v ponižujúcom a znevažujúcom zaobchádzaní so ženami; zdôrazňuje, že rodová rovnosť je kľúčovým faktorom budovania mieru, pretože vyjadruje potrebu predchádzať takýmto javom postihujúcim ženy a bojovať proti nim;

37.  vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA) a Eurostat, aby naďalej zhromažďovali porovnateľné údaje, najmä harmonizované údaje týkajúce sa násilia, aby tak členským štátom a Komisii poskytli nástroje potrebné na vypracovanie účinných politík; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby sa sústreďovali na situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o inštitucionálne mechanizmy pre rodovú rovnosť, aby hospodárska kríza a reformy uskutočňované pri tejto príležitosti nemali na ne škodlivý vplyv, pretože bez nich by prierezové zdôrazňovanie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach a špecifické prostriedky riešenia tejto otázky nepriniesli výsledky;

38.  vyzýva Komisiu, aby zachovala program Daphne v programe Práva a občianstvo, tak z hľadiska financovania, ako aj jeho zviditeľňovania, s cieľom zabezpečiť, aby združenia bojujúce proti násiliu voči ženám mohli pokračovať vo svojej práci;

39.  opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zriadila európske stredisko na monitorovanie rodovo motivovaného násilia, ktoré by viedol európsky koordinátor v oblasti prevencie násilia páchaného voči ženám a dievčatám;

40.  naliehavo žiada Komisiu, aby dôrazne odsúdila mediálne kampane a iné oznámenia prezentujúce obete sexuálneho násilia ako zodpovedné za tieto činy, pretože takéto predpoklady sú v rozpore so základnými zásadami rodovej rovnosti;

Boj proti rodovým stereotypom

41.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie v boji proti rodovým stereotypom a pri skoncovaní s diskrimináciou v dôsledku rodovej príslušnosti; trvá na tom, že je potrebné, aby sa chlapci a muži zapájali do podpory práv žien a rodovej rovnosti; žiada preto Komisiu, aby uplatňovala rozhodnú politiku v boji proti rodovým stereotypom, a navrhuje členským štátom, aby zvyšovali povedomie o rovnosti práv a príležitostí mužov a žien vo výchovnovzdelávacích systémoch;

42.  vyzýva Radu a Európsku komisiu, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili, aby sociálne médiá používali jazyk, ktorý nie je sexistický, aby zabezpečili aktívnu účasť a vyvážené zastúpenie žien, pluralitné zobrazovanie oboch pohlaví, nielen bežné ponímanie krásy a sexistické stereotypy, pokiaľ ide o úlohy v rôznych oblastiach života, najmä keď je obsah zameraný na deti a mladých ľudí;

43.  vyzýva členské štáty a ich regulačné orgány v oblasti médií, aby sa zamysleli nad postavením žien v médiách, najmä v televízii, a to z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska, s cieľom zamedziť urážaniu dôstojnosti žien, zabrániť šíreniu rodových stereotypov a potlačiť akúkoľvek snahu o nadmernú sexualizáciu malých dievčat;

44.  vyzýva členské štáty, aby po prijatí záverov Rady o rodovej rovnosti v športe v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka šport, na presadzovanie rodovej rovnosti, najmä formulovaním konkrétnych akčných plánov na boj proti stereotypom a násiliu, na podporu rodovej rovnosti medzi športovými profesionálmi a na propagáciu ženského športu;

Spoločenské výzvy

45.  poukazuje na to, že viaceré štúdie preukázali, že počet potratov v krajinách, kde je umelé prerušenie tehotenstva povolené, a v krajinách, kde je zakázané, je podobný, ba v krajinách so zákazom je dokonca vyšší (WHO 2014);

46.  konštatuje, že formulovanie a vykonávanie politík v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy je v právomoci členských štátov; zdôrazňuje však, že EÚ môže prispieť k presadzovaniu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

47.  zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojom zdraví a svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva; podporuje preto opatrenia a akcie zamerané na zlepšenie prístupu žien k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a na zvýšenie ich informovanosti o ich právach a dostupných službách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a akcie zamerané na zvýšenie povedomia mužov o ich zodpovednosti v otázkach sexuality a reprodukcie;

48.  zdôrazňuje význam aktívnych politík prevencie, vzdelávania a informovanosti, zameraných na dospievajúcich, mladých a dospelých, s cieľom zabezpečiť občanom dobré reprodukčné a sexuálne zdravie, a tým predchádzať sexuálne prenosným chorobám a zabrániť neželaným tehotenstvám;

49.  vyzýva členské štáty, aby sa pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie zabezpečilo pri klinickom skúšaní rovnaké zastúpenie mužov a žien a aby sa venovala osobitná pozornosť transparentnosti, pokiaľ ide o rodové zloženie účastníkov skúšania; žiada Komisiu, aby pri skúmaní riadneho vykonávania tohto nariadenia osobitne monitorovala aspekty rodovej rovnosti;

50.  pripomína, že EÚ 22. januára 2011 ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého sa zmluvné štáty zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom;

Rovnosť žien a mužov vo vonkajších vzťahoch EÚ

51.  žiada Komisiu, aby dôrazne presadzovala rodovú rovnosť v rámci vonkajších vzťahov Únie s tretími krajinami, čím posilní globálny strategický prístup v oblasti rovnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť posilnenia spolupráce s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami s cieľom podporovať rodovú rovnosť a zlepšiť informovanosť o právach žien;

52.  vyzýva EÚ, aby skoncovala s politikami, ktoré vytvárajú závislosť medzi rodinnými príslušníkmi v rámci spájania rodiny, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby migrantkám poskytovali autonómny rezidenčný štatút, najmä v prípadoch domáceho násilia;

53.  vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila začlenenie rodovej rovnosti a práv žien do všetkých dohôd o partnerstve a do všetkých rokovaní s tretími krajinami;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4. (2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57. (3) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2. (4) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1. (5) Závery Rady zo 7. marca 2011. (6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0105. (7) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13. (9) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (10) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s.37. (11) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1. (12) Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56. (13) Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24. (14) Prijaté texty, P7_TA(2013)0375. (15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0073. (16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0247. (17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074. (18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0045. (19) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 47. (20) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75. (21) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35. (22) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65. (23) 3 Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1. (24) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 134. (25) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26. (26) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77. (27) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79. (28) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 31. (29) Prijaté texty, P7_TA(2014)0162. (30) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130. (31) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126. (32) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (33) Správa o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. Júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (COM(2013)0861).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2014/2158(INI))

P8_TA(2015)0051 A8-0019/2015

Európsky parlament

–  so zreteľom na správu Komisie zo 6. mája 2014 o politike hospodárskej súťaže za rok 2013 (COM(2014)0249) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2014)0148),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 101 – 109,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 169/2009 z 26. februára 2009 o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 o vyčíslení škody pri žalobách o náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článkov 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie(4),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. februára 2011 s názvom Verejná konzultácia: Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEC(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Smerom k európskemu horizontálnemu rámcu pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu (COM(2013)0401),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/396/EÚ z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie(5),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú v júni 2012 uverejnila tematická sekcia Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Kolektívna náprava v protimonopoloch,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 uverejnené podľa článku 27 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci AT.39 740 – Google(6),

–  so zreteľom na záväzky ponúknuté Komisii podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 vo veci COMP/39.398 – Visa MIF,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)(7),

–  so zreteľom na konzultáciu Komisie z 27. marca 2013 o kontrole koncentrácií v EÚ – návrh revízie zjednodušeného postupu a vykonávacieho nariadenia o fúziách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou(8) (oznámenie o bankovníctve),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže(9) (oznámenie o rekapitalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (10) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci(11) (oznámenie o reštrukturalizácii),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(12) (pôvodný dočasný rámec),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 s názvom Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy(13) (nový dočasný rámec nahrádzajúci rámec skončený 31. decembra 2010),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“)(14),

–  so zreteľom na dokument Komisie určený Hospodárskemu a finančnému výboru o revízii usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu bánk,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z júna 2011 s názvom Štátna pomoc – krízové pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(16),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011)(17),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu(19),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2012 s názvom Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP) (COM(2012)0209),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o modernizácii štátnej pomoci(20),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 30. júla 2012 na nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (COM(2012)0730),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 5. júla 2012 na nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (COM(2012)0725),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie o štátnej pomoci železničným podnikom(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o regionálnej politike ako súčasti širších systémov štátnej podpory(22),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(23) (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej odseky 9, 12, 15 a 16,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o 23. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003(24), uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004(25), uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005(26), uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007(27), uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008(28), uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009(29), uznesenie z 2. februára 2012 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(30), uznesenie z 12. júna 2013 o výročnej správe o politike EÚ v oblasti hospodárskej súťaže(31) a uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(32),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. júna 2013 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o dohodách EÚ o spolupráci v oblasti presadzovania politiky hospodárskej súťaže – ďalší postup(33),

–  so zreteľom na vyhlásenie komisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej zo 6. novembra 2014 o vyšetrovaní štátnej pomoci v oblasti daní,

–  so zreteľom na hodnotiacu tabuľku digitálnej agendy Komisie za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0019/2015),

A.  keďže na jednotnom trhu sú niektoré odvetvia stále rozdelené národnými hranicami a umelými prekážkami, pričom znepokojujúce praktiky, ako sú sociálny dumping alebo zneužívanie štrukturálnych fondov, vyvolávajú obavy, ktoré treba riešiť aj v rámci politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; keďže hospodárska súťaž nefunguje vo všetkých členských štátoch rovnako uspokojivým spôsobom;

B.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov, ktorá by oslabila schopnosť politických orgánov Európy konať nezávisle od veľkých priemyselných a bankových skupín;

C.  keďže politika hospodárskej súťaže založená na rovnakých podmienkach vo všetkých odvetviach je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva a zásadným nástrojom na zabezpečovanie správneho fungovania dynamického, efektívneho, udržateľného a inovatívneho vnútorného trhu, a jej cieľom je povzbudzovať hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a byť konkurencieschopná na svetovej úrovni; keďže hospodárska a finančná kríza by preto nemala byť zámienkou na uvoľnenie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

D.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

E.  keďže ekvivalent vo výške 1,6 bilióna EUR bol poskytnutý ako štátna pomoc bankám v EÚ v období od roku 2008 do konca roku 2011;

F.  keďže sa odhaduje, že daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ 1 bilión EUR stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia dane, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

G.  keďže európski občania majú záujem o kvalitné verejné služby za dostupné ceny;

H.  keďže z prísneho uplatňovania zásad práva hospodárskej súťaže majú v prvom rade výhody spotrebitelia, zatiaľ čo nedostatočná hospodárska súťaž vedie k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov a nižšej produktivite;

I.  keďže, pokiaľ ide o náklady na energiu, európsky jednotný trh dosahuje horšie výsledky ako trh USA, s cenovým rozptylom 31 % v porovnaní s 22 % v USA;

J.  keďže vytvorenie „pasu správy jednotného trhu“ by znížilo narušenia hospodárskej súťaže a roztrieštenosť jednotného trhu, pričom by posilnilo rastový potenciál európskeho hospodárstva;

K.  keďže úspešný rozvoj MSP v podmienkach slobodnej hospodárskej súťaže je jedným z najdôležitejších predpokladov tvorby pracovných miest, udržateľného rastu a investícií; keďže v mnohých členských štátoch postihuje MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem v EÚ, úverová kríza;

L.  keďže voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu je pre rast kľúčový; keďže protekcionizmus môže obmedziť vyhliadky na dlhodobý rast domácich odvetví;

M.  keďže existencia neodhalených kartelov sa pohybuje od 6 do 14 rokov od ich začiatku, čo má vplyv na ekonomiku, pretože prináša väčšie zaťaženie zákazníkov a v konečnom dôsledku spotrebiteľov;

N.  keďže jednotný patent EÚ je krokom k dokončeniu jednotného trhu a všetky členské štáty by sa na ňom mali zúčastniť;

O.  keďže uverejnenie tzv. dokumentov LuxLeaks Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov poukazuje na nutnosť dôkladného a nezávislého vyšetrenia toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach, a ich súladu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci; keďže nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahol tento, ako aj ďalšie jeho ciele;

Všeobecné pripomienky

1.  víta skutočnosť, že hospodársky rozmer EÚ sa v zmluvách stanovuje ako „otvorené trhové hospodárstvo so slobodnou hospodárskou súťažou“; zdôrazňuje, že je nutné klásť väčší dôraz na podporu hospodárskej súťaže, aby sa dosiahli ambiciózne ciele v oblasti zamestnanosti, rastu, investícií a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva na svetovej úrovni, pretože udržateľná a účinná hospodárska súťaž stimuluje investície a výhody pre koncových používateľov a je hnacou silou ekonomiky; podčiarkuje zásadnú úlohu presadzovania politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní rovnakých podmienok, ktoré podporujú inovácie, produktivitu, vytváranie pracovných miest a investície všetkými subjektmi na jednotnom trhu a vo všetkých obchodných modeloch vrátane MSP, za plného rešpektovania národných rozdielov; vyzýva Komisiu, aby posilnila antitrustové pravidlá kontroly a pravidlá kontroly štátnej pomoci a koncentrácií s cieľom dosiahnuť dobre fungujúci vnútorný trh a sociálny pokrok;

2.  zastáva názor, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti na vnútornom trhu závisí aj od boja proti sociálnemu dumpingu a od uplatňovania európskych sociálnych a environmentálnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila, aký vplyv v sociálnej a pracovnej oblasti majú jej zásahy týkajúce sa štátnej pomoci, najmä v regiónoch s vysokou úrovňou nezamestnanosti, a aby zahrnula túto analýzu do svojich rozhodnutí;

3.  zdôrazňuje nutnosť prijatia vhodných opatrení v oblasti hospodárskej súťaže a daní s cieľom pomôcť európsky priemyselným skupinám a MSP pri vyrovnávaní sa s globalizáciou;

4.  vyzýva Komisiu, aby zistila možné nerovnováhy medzi členskými štátmi, ktoré by mohli narúšať hospodársku súťaž, ako aj ich príčiny a ekonomický vplyv;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní holistického prístupu k jednotnému trhu zameraného na riešenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov Európy; vyzýva Komisiu, aby skutočne rešpektovala potreby občanov, spotrebiteľov a MSP tým, že presunie ich obavy do centra rozhodovacieho procesu tak, aby navrhovaná politika hospodárskej súťaže mohla byť na osoh európskym občanom;

6.  opakuje, že Komisia by mala zvážiť presun zdrojov zo zastaraných a málo využívaných rozpočtových riadkov na GR pre hospodársku súťaž; poukazuje na to, že Komisii sa musia poskytnúť primerané ľudské zdroje, ak má významne rozšíriť a prehĺbiť svoje vyšetrovania štátnej fiškálnej pomoci, napríklad daňových rozhodnutí a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, aby politika hospodárskej súťaže zaujala dostatočne proaktívny postoj; domnieva sa, že Komisia musí tiež mať odborné právne zdroje na ďalšie zisťovanie medzier, o ktorých sme sa dozvedeli vďaka odhaleniu systémov cielených daní, ktoré využívajú rôzne členské štáty; vzhľadom na odhalenia týkajúce sa LuxLeaks odporúča najmä posilnenie útvaru pre štátnu fiškálnu pomoc v rámci GR pre hospodársku súťaž;

7.  očakáva nastávajúce zverejnenie hodnotenia Komisie desaťročného uplatňovania nariadenia (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže a vyzýva Komisiu, aby zapojila Parlament do všetkých iniciatív, ktoré z hodnotenia vyplývajú; vyzýva Komisiu, aby prijala primerané kroky na zosúladenie nariadenia s novou situáciou v oblasti právnych predpisov, najmä vzhľadom na prijatie smernice o žalobách o náhradu škody;

8.  pripomína Komisii, že nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa mala dôkladne monitorovať;

9.  zdôrazňuje, že nástroje politiky hospodárskej súťaže sa nesmú zneužívať ako prostriedky daňových vykonávacích opatrení; naliehavo vyzýva Komisiu, aby jasne uviedla, čo ju znepokojuje v oblasti daní;

10.  zastáva názor, že základné a kľúčové usmernenia politiky hospodárskej súťaže by sa v budúcnosti mali vypracúvať a prijímať v úzkej spolupráci s Parlamentom s cieľom posilniť demokratickú legitimitu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

11.  víta spoločný prístup v procese modernizácie štátnej pomoci s cieľom podporovať väčšiu účinnosť verejných výdavkov v situácii obmedzených rozpočtových rezerv, najmä v členských štátoch, ktoré postihla kríza najviac;

12.  uznáva, že efektívne vykonávanie politiky hospodárskej súťaže si vyžaduje súdržný a konzistentný súdny výklad;

13.  poznamenáva, že Komisia sa v čoraz väčšej miere spolieha na rozhodnutia o záväzkoch; domnieva sa však, že je nutná väčšia transparentnosť predmetu tvrdení a vytvorenie vyššieho počtu právnych precedensov; domnieva sa, že sa to vzťahuje najmä na prípady riešenia antitrustových otázok v nových oblastiach, ako sú trhy s digitálnym tovarom, v ktorých môže byť pre spoločnosti ťažké posúdiť, či určité správanie predstavuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

14.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia väčšej transparentnosti a zmiernenia niektorých nedostatkov rozhodnutí o záväzkoch, ponechávajúc si ich hlavné výhody, by sa mali zverejniť všetky podrobnosti námietok, ktoré Komisia adresovala žalovanej strane;

Štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)

15.  poukazuje na významný podiel služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na celkových službách poskytovaných v členských štátoch a trvá na tom, že ich účinnejším poskytovaním (v porovnaní s inými službami) sa môžu dosiahnuť značné zisky; opäť potvrdzuje význam označenia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu pre všeobecne prístupné služby, ktoré sú životne dôležité pre európskych občanov, od zdravotnej starostlivosti po sociálne zabezpečenie a poskytovanie bývania, a zároveň zdôrazňuje zodpovednosť Komisie za zabezpečovanie toho, aby náhrady udeľované službám všeobecného hospodárskeho záujmu boli v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci;

16.  opäť zdôrazňuje, že štrukturálne fondy EÚ sa nesmú využívať spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo podporuje premiestňovanie služieb alebo výroby do iných členských štátov;

17.  domnieva sa, že by sa malo viesť ďalšie vyšetrovanie športových klubov (najmä futbalových klubov), ktoré dlžia orgánom sociálneho zabezpečenia milióny – pričom športové kluby tieto čiastky neuhrádzajú a vláda ich zaplatenie nevymáha –, pretože to môže predstavovať de facto štátnu pomoc;

18.  zdôrazňuje vhodnosť posúdenia kumulatívnych účinkov zdaňovania právnických osôb a štátnej pomoci;

Antitrustové právo a kartely

19.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie tejto smernice v členských štátoch a zabezpečila rovnaké uplatňovanie jej ustanovení v celej EÚ;

20.  opätovne vyjadruje obavu z toho, že uplatňovanie pokút ako jediného dostupného spôsobu postihu nemusí byť dostatočne účinné; opäť požaduje vytvorenie dômyselnejších nástrojov na zvýšenie účinnosti systému sankcií; opäť vyzýva Komisiu, aby zvážila celkové preskúmanie svojich usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 a žiada, aby sa tieto usmernenia začlenili do nariadenia (ES) č. 1/2003; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplňujúcich pokút v kartelových prípadoch s individuálnymi sankciami, ako sú individuálne pokuty a odvolanie riaditeľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby spoločnosti, ktoré porušia zákon, neznášali negatívne dôsledky, ktoré by boli väčšie ako primeraná náprava za spáchaný čin;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitnú skupinu zostavenú z členov viacerých generálnych riaditeľstiev na monitorovanie sektorov, ktorých štrukturálne prvky (napr. vysoké prekážky vstupu alebo vysoké náklady pre spotrebiteľa súvisiace so zmenou) zvyšujú pravdepodobnosť porušenia antitrustových predpisov;

22.  vyzýva Komisiu, aby pomohla zriadiť inštitucionálny mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že vždy, keď vnútroštátny orgán prijme antitrustové rozhodnutie, bude nasledovať automatická kontrola, počas ktorej Komisia preskúma, či sa podobné problémy dotýkajú rôznych geografických trhov v celej Európe, kde sankcionované spoločnosti tiež vyvíjajú činnosť;

23.  podporuje prebiehajúcu spoluprácu v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž (ECN), ktorá umožňuje jednotné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v celej EÚ, a nabáda na jej ďalší rozvoj;

24.  vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné postupy týkajúce sa harmonogramov a lehôt s cieľom urýchliť proces vyšetrovania a predísť neodôvodneným predĺženiam; žiada formálne práva pre všetky zúčastnené obete a strany v antitrustových a kartelových prípadoch, pričom sa dôraz kladie na zásadu prezumpcie neviny;

25.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné právne a ekonomické posúdenie antitrustových a kartelových prípadov, najmä na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, s cieľom získať jasnú predstavu o štruktúre trhu a tendenciách trhu, a aby prijala primerané opatrenia na ochranu spotrebiteľov;

26.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by sa mala zameriavať predovšetkým na ochranu spotrebiteľov, zvýšenie spokojnosti spotrebiteľov, podporu inovácií a povzbudenie hospodárskeho rastu;

27.  v tejto súvislosti žiada, aby sa poskytli podrobnosti podmienok, podľa ktorých materské spoločnosti, ktoré majú určitý vplyv na svoje dcérske spoločnosti, môžu byť nerozdielne zodpovedné za porušenia antitrustových právnych predpisov dcérskymi spoločnosťami, a to aj v prípadoch, keď tieto materské spoločnosti nie sú do porušení zapojené priamo;

28.  pokiaľ ide o subjekty, ktoré opakovane porušujú predpisy, opätovne zdôrazňuje svoju žiadosť, aby sa stanovilo jasné spojenie medzi porušením právnych predpisov, ktoré sa vyšetruje, a predchádzajúcimi porušeniami, ktorých sa dopustil príslušný podnik;

29.  konštatuje, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä od podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a od malých a stredných podnikov; zdôrazňuje nutnosť preskúmať usmernenia o stanovení pokút s cieľom zohľadniť osobitné podmienky podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a malých a stredných podnikov;

30.  zastáva názor, že dominantné postavenie na trhu dosiahnuté vďaka expanzii, inováciám a úspechu nie je samo osebe problémom hospodárskej súťaže; domnieva sa, že ovládnutie trhu je naopak vážny problém hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej chránila nestrannosť a objektivitu postupov týkajúcich sa hospodárskej súťaže;

31.  vyzýva Komisiu, aby rozhodne riešila všetky záležitosti odhalené počas prebiehajúcich vyšetrovaní porušení antitrustových právnych predpisov a aby prijala všetky opatrenia nutné na skoncovanie so škodlivými praktikami a na obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže;

Kontrola koncentrácií

32.  súhlasí s tým, že účinná kontrola koncentrácií predstavuje dôležitý nástroj presadzovania hospodárskej súťaže tým, že prispieva k zachovaniu konkurenčného tlaku vyvíjaného na účastníkov trhu;

33.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala tie prípady, v ktorých hneď po koncentrácii stúpnu spotrebiteľské ceny alebo sa významne zníži kvalita výrobku;

34.  víta návrh Komisie z 5. decembra 2013 o zjednodušení postupov týkajúcich sa koncentrácií a návrhy uvedené v jej ostatnej bielej knihe(34), žiada však, aby sa vypracovali jasnejšie vymedzenia konceptov trhového podielu, trhovej sily a vymedzenia trhu;

35.  zdôrazňuje, že treba preskúmať a zistiť, či súčasné postupy kontroly koncentrácií zohľadňujú internacionalizáciu trhov, najmä pokiaľ ide o geografické vymedzenie trhov; domnieva sa, že Komisia by mala vziať do úvahy zistenia tohto preskúmania pri prepracúvaní pravidiel kontroly koncentrácií;

36.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne overila, či v jej právomociach posudzovať nekontrolné menšinové podiely nie sú medzery;

Vývoj jednotlivých sektorov

Energetika a životné prostredie

37.  vyzdvihuje dôležitosť cenovej dostupnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok energie pre európske hospodárstvo a jeho konkurencieschopnosť; domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže musí tento trojaký cieľ zohľadňovať pri riešení problému súčasnej roztrieštenosti trhu, pri príslušnom riadnom a včasnom vykonávaní tretieho balíka liberalizácie plynu a elektriny, pri oddeľovaní veľkoobchodných služieb od maloobchodných s cieľom zabrániť praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž a pri prispievaní k poskytovaniu cenovo dostupnej energie pre domácnosti a podniky; uznáva, že nové usmernenie Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky by mohlo obmedziť pokusy niektorých členských štátov presadzovať energiu z obnoviteľných zdrojov; podčiarkuje, že regulácia štátnej pomoci pre udržateľné zdroje energie sa musí v čo najväčšej možnej miere vypracovať v rovnakom duchu ako v prípade ktorýchkoľvek iných sektorov, pričom sa musia zohľadniť ciele EÚ do roku 2030 v oblasti zmeny klímy a energie, ako aj národné odlišnosti;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa monopolným praktikám, aby sa dosiahol v plnej miere spravodlivý a konkurencieschopný európsky trh s energiou; v tejto súvislosti žiada, aby boli odstránení monopolní dodávatelia a diskriminačné praktiky postihujúce spotrebiteľov; domnieva sa, že európsky trh s plynom by sa mal vyvíjať smerom k energetickej únii so spravodlivými a stabilnými cenami tým, že sa zlepší diverzifikácia jeho energetických zdrojov a posilní prístup ku strategickým infraštruktúram;

39.  vyzýva Komisiu, aby podnikla vyšetrovanie a prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby existujúce spojovacie zariadenia pre elektrinu boli v plnej miere k dispozícii trhu s energiou prostredníctvom prevádzkovateľov prenosovej sústavy, s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou a podporiť dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti zmeny klímy a energie s čo najnižšími sociálno-ekonomickými nákladmi na úrovni Únie;

40.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila podávanie správ o rezervách fosílnych palív a potenciálnych emisiách CO2 zo strany kótovaných spoločností a spoločností usilujúcich o vstup na burzu v rámci jednotného trhu, a aby úroveň rezerv a emisií zverejňovala pomocou vhodných účtovných noriem, pretože je to zásadné na zabezpečenie rovnakých podmienok na udržateľnom investičnom trhu;

41.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery môže koncentrácia dodávateľov kriticky dôležitých surovín vytvárať nerovnaké podmienky a byť škodlivá pre činnosť klientskych odvetví a environmentálne efektívnejšiu ekonomiku; domnieva sa, že niektoré z týchto surovín majú obrovský význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií a inovácií potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov;

42.  opätovne zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala prispievať k podpore transparentnosti, otvorených noriem a interoperability s cieľom predchádzať tomu, aby akákoľvek skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám v sektore energie; naliehavo žiada Komisiu, aby dôsledne monitorovala úroveň hospodárskej súťaže, pretože napriek postupnému otváraniu trhov od polovice 90. rokov 20. storočia ešte stále traja najväčší hráči predstavujú zhruba 75 % trhu s elektrickou energiou a viac než 60 % trhu s plynom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadnu hospodársku súťaž na trhu s energiou s cieľom zlepšiť štátnu podporu inováciám a prístupu k obnoviteľným zdrojom energie;

43.  žiada Komisiu, aby zabezpečila správnu transpozíciu a správne uplatňovanie nariadení a smerníc v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby bola osobitne pozorná, keď ceny stúpnu na úroveň vyššiu, ako je priemer EÚ, lebo vysoké ceny narúšajú hospodársku súťaž a poškodzujú spotrebiteľov;

Informačné a komunikačné technológie (IKT) a médiá

44.  domnieva sa, že jednotný digitálny trh musí byť jadrom úsilia EÚ o dosiahnutie výsledkov, pokiaľ ide o ciele vytvárať pracovné miesta, rast a investície; uznáva úlohu politiky hospodárskej súťaže pri vytváraní jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že je nutné urýchlene prispôsobiť legislatívny rámec EÚ vývoju trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce nástroje práva týkajúce sa hospodárskej súťaže, s cieľom určiť, či zodpovedajú požiadavkám digitálneho veku; domnieva sa, že priority stanovené v správe s názvom Priority na ceste k jednotnému digitálnemu trhu v regióne Pobaltia by sa mohli stať cieľmi celej EÚ;

45.  víta oznámenie komisárky pre hospodársku súťaž o ďalších vyšetrovaniach vykonávaných Komisiou, pokiaľ ide o praktiky spoločnosti Google v sektore mobilných služieb a na digitálnom trhu vo všeobecnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek štvorročnému vyšetrovaniu a trom súborom návrhov záväzkov, Komisia nedosiahla žiadne preukázateľné výsledky, pokiaľ ide o riešenie hlavného problému týkajúceho sa hospodárskej súťaže v jej antitrustovej veci proti Google, t. j. preferenčnom zaobchádzaní spoločnosti Google so svojimi vlastnými útvarmi pri zobrazovaní výsledkov vyhľadávania; zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia bezodkladne vyriešila prípad Google, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ak si má jej stratégia digitálnej agendy zachovať dôveryhodnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala rozhodne v prípade všetkých problémov, ktoré sa zistili, aby prijala dôrazné opatrenia založené na zásade nediskriminácie a zamerané proti porušeniam hospodárskej súťaže na rýchlo sa rozvíjajúcich a dynamických digitálnych trhoch, akými sú online vyhľadávanie a trhy s reklamou, a aby našla dlhodobé riešenie týkajúce sa vyváženej, spravodlivej a otvorenej štruktúry vyhľadávania na internete;

46.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na mobilizovanie politických nástrojov a expertízy v oblasti trhu, aby primeraným spôsobom prispeli k agende pre rast a zamestnanosť, a to aj v oblasti jednotného digitálneho trhu; v tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa naďalej rozvíjal ekonomický a právny prístup k posudzovaniu otázok hospodárskej súťaže a aby sa naďalej rozvíjalo monitorovanie trhu ako podpora širších činností Komisie;

47.  podčiarkuje, že v sektore širokopásmového pripojenia budúcej generácie majú bývalé monopoly obrovský trhový podiel vo výške viac ako 80 %; pripomína, že účinná hospodárska súťaž je najlepším stimulom efektívnych investícií a poskytuje spotrebiteľom maximálne výhody z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality; vyzýva preto Komisiu, aby riadne presadzovala predbežné i následné pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii trhu a zneužívaniu dominantného postavenia, pretože konkurenčný tlak je kľúčový na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mohli mať čo najväčší osoh z veľmi kvalitných služieb za dostupné ceny;

48.  zdôrazňuje, že nie je pravdepodobné, že by obmedzenie hospodárskej súťaže prinieslo viac investícií do širokopásmového pripojenia, a to ani v odľahlých oblastiach, keďže úplné pokrytie základnými širokopásmovými službami sa v Európe dosiahlo prostredníctvom regulačného rámca zabezpečujúceho prístup k sietiam dominantných prevádzkovateľov;

49.  domnieva sa, že investovanie do infraštruktúry širokopásmového pripojenia budúcej generácie je jednoznačne kľúčové na vybudovanie digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ale domnieva sa že na to, aby sa investície maximalizovali, by politiky v oblasti telekomunikácií mali umožniť všetkým aktérom, aby účinne investovali, a to tým, že im poskytne účinný prístup k nezdvojiteľným aktívam siete a veľkoobchodným prístupovým produktom zodpovedajúcim danému účelu;

50.  vyzýva Komisiu, aby pri svojich rozhodnutiach a politických návrhoch vychádzala z dôkladnej a nestrannej analýzy správnych, relevantných a nezávislých súborov údajov; zdôrazňuje najmä pochybnosti o správnosti údajov týkajúcich sa nedostatočnej výkonnosti vysokorýchlostného širokopásmového prístupu EÚ vrátane rýchlostí u koncových používateľov, investícií do infraštruktúry a finančného stavu sektora v porovnaní so svetom;

51.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne dôležitá, aby sa zabezpečila nediskriminácia medzi internetovými službami a v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

52.  zdôrazňuje, že boj proti roztrieštenosti jednotného digitálneho trhu, a to aj preskúmaním povahy existujúcich prekážok pre kľúčové sektory tohto trhu, zabezpečenie otvoreného internetu a zakotvenie neutrality siete do právnych predpisov EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby sa ku každej internetovej prevádzke pristupovalo rovnako, bez diskriminácie, obmedzovania alebo zasahovania do nej, sú nevyhnutnými prvkami podporovania hospodárskej súťaže a posilňovania rastu, konkurencieschopnosti a dôvery spotrebiteľov v digitálny sektor; domnieva sa, že otvorené normy a interoperabilita prispievajú k spravodlivej hospodárskej súťaži; zdôrazňuje, politika hospodárskej súťaže musí byť nadčasová a musia sa v jej rámci zohľadňovať nové formy internetového predaja;

53.  zdôrazňuje, že úsilie o posilnenie hospodárskej súťaže, a to aj prostredníctvom rozvoja jednotného digitálneho trhu, ako aj ďalších aspektov sektora služieb, by sa malo vyvíjať v záujme spotrebiteľov a MSP; opätovne pripomína, že toto úsilie spotrebiteľom prinesie lepší výber a rozvinie prostredie, v ktorom MSP a mikropodniky budú môcť prejaviť väčšiu inovatívnosť a tvorivosť; je presvedčený, že na uplatňovanie politiky v oblasti hospodárskej súťaže sú nevyhnutné pohotové opatrenia regulačných orgánov a orgánov presadzovania práva zamerané na boj proti nekalým a nespravodlivým praktikám;

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

54.  žiada Komisiu, aby analyzovala, ako zahrnúť vzostup hospodárstva spoločného využívania zdrojov do európskych právnych predpisov; domnieva sa, že toto prispôsobenie je nutné, aby sa zaistili rovnaké podmienky zabezpečujúce spravodlivú hospodársku súťaž všetkým zúčastneným aktérom;

55.  domnieva sa, že spoločnosti spojené s tzv. hospodárstvom spoločného využívania zdrojov musia odvádzať dane a dodržiavať právne predpisy rovnako ako tradičné podniky, pretože keby postupovali inak, neznamenalo by to iba narušenie hospodárskej súťaže, ale malo by to i negatívne fiškálne dôsledky na financie členských štátov;

56.  zdôrazňuje, že účinná kontrola správania firiem, ktoré majú dominantné postavenie, a rýchla reakcia v prípade zneužitia sú osobitne dôležité, keďže nezákonné praktiky môžu spôsobiť predčasný odchod malých a inovatívnych konkurentov z trhu;

57.  poznamenáva, že nedostatok regulácie v hospodárstve spoločného využívania zdrojov poskytuje niektorým spoločnostiam neoprávnenú výhodu a zároveň znižuje investičné stimuly v dotknutých odvetviach;

Verejné obstarávanie

58.  vyzýva členské štáty, aby včas zaviedli nové pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania vrátane ustanovení o kritériách spojených s predmetom zákazky, vrátane sociálnych, environmentálnych a inovačných charakteristík, a ustanovení o elektronickej verejnej správe, elektronickom obstarávaní a rozdelení na časti, s cieľom posilniť spravodlivú hospodársku súťaž, a zabezpečiť najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou pre verejné orgány; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila čo najširšie uplatňovanie týchto pravidiel s cieľom bojovať proti narušeniam hospodárskej súťaže spôsobeným koordináciou konkurentov pri predkladaní ponúk, zneužívaniu dominantnej pozície, diskriminácii a nedostatočnému prístupu MSP; vyzýva Komisiu, aby svoju činnosť vyvíjala v globálnom rámci tým, že spojí politiku Únie v oblasti hospodárskej súťaže v rámci Európy s obhajobou otvorenia trhov verejného obstarávania mimo EÚ;

59.  poukazuje na dôležitosť podrobných a jasných pokynov Komisie pre podniky, najmä MSP, ako aj pre verejné orgány, na základe ktorých by mohli lepšie pochopiť nedávno prijaté právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a predovšetkým nové formy flexibility, ktoré tieto predpisy ponúkajú;

60.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala centralizáciu nákupov na trhoch verejného obstarávania s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii kúpnej sily a kolúzii a zachovať príležitosti na prístup na trh pre MSP v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu;

61.  vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní postupov verejného obstarávania prostredníctvom generálnych riaditeľstiev a agentúr udeľovala viac zákaziek s nízkou hodnotou a zákaziek s hodnotou vyše 193 000 EUR namiesto takmer výlučného využívania rámcových dohôd, ktoré predstavujú prekážku otvorenia trhu verejného obstarávania pre európske MSP, pretože z nich majú úžitok len veľké spoločnosti a konzorciá so sídlom v blízkosti stredísk rozhodovania;

Finančné služby

62.  po štvrtýkrát žiada o okamžité ukončenie krízového režimu štátnej pomoci pre bankový sektor; uznáva, že oznámenie Komisie o bankovníctve z augusta 2013 nie je postačujúce na ochranu európskych daňovníkov a obmedzenie výšky pomoci, ktorú banky môžu získať; zdôrazňuje, že štátna pomoc bankovému systému nezvýšila úvery ani neobnovila dôveru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej dôsledne sledovala bankový sektor s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch, čím sa dosiahnu maximálne výhody pre občanov Únie; podčiarkuje, že je dôležité vrátiť sa ku konvenčnému uplatňovaniu štátnej pomoci tak skoro, ako je to možné pre bankový sektor;

63.  vyzdvihuje prínos presadzovania antitrustových právnych predpisov na ceste k transparentnejšiemu sektoru finančných služieb;

64.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepodnikla žiadne kroky proti prípadom zneužitia, ku ktorým došlo v rámci reštrukturalizácie súkromných bánk, vrátane prípadov, ktoré mali vplyv na malých vkladateľov a malých vlastníkov finančných nástrojov, ako napr. prioritných akcií, ktoré boli v mnohých prípadoch uvedené na trh bez toho, aby pritom boli plne dodržané právne predpisy EÚ;

65.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala finančný sektor s cieľom posilniť hospodársku súťaž a ochranu investorov a spotrebiteľov na európskom bankovom a investičnom trhu; konštatuje, že konsolidácia v bankovom sektore zvýšila trhový podiel niekoľkých finančných inštitúcií, takže teraz prekročil úrovne spred krízy, a že odvetvie finančných investícií súbežne rástlo bez toho, aby to prinieslo nejaký zisk reálnej ekonomike v Únii; domnieva sa, že na zachovanie plne funkčného jednotného trhu musia mať aktéri vo finančnom odvetví rovnaké podmienky a musia sa prijať opatrenia, aby sa predišlo oslabeniu transparentnosti a rozvoju kartelových štruktúr;

66.  uznáva významnú úlohu, ktorú kontrola štátnej pomoci zohráva od začiatku krízy ako mechanizmus reštrukturalizácie a riešenia problémov ohrozených bánk;

67.  domnieva sa, že kontrola štátnej pomoci v čase krízy by sa mala zamerať na stabilizáciu bankového systému a riešenie nespravodlivého členenia úverových podmienok a diskrimináciu, ktoré postihujú MSP na jednotnom trhu;

68.  domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť možnosť, aby bola štátna pomoc bankám podmienená poskytnutím úverov malým a stredným podnikom;

69.  domnieva sa, že právne predpisy v oblasti bankovníctva by mali zohľadniť skutočnosť, že malé inštitúcie majú menej zdrojov na zabezpečenie súladu, a preto by mali byť čo najjednoduchšie, aby sa predišlo vytváraniu narušení v prospech veľkých bánk;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo monitorovala tie trhy v bankovom sektore, kde je koncentrácia vysoká alebo rastie, najmä v dôsledku reštrukturalizácie v reakcii na krízu; pripomína, že oligopolistické trhy sú zvlášť náchylné na protisúťažné postupy; obáva sa, že táto koncentrácia môže nakoniec poškodiť spotrebiteľa;

71.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že banky pred prijatím akejkoľvek štátnej pomoci predajú svoje podiely v iných spoločnostiach, čím sa zníži zaťaženie daňovníkov;

72.  domnieva sa, že osobitná pozornosť sa musí venovať roztrieštenosti trhu s platbami prostredníctvom elektronických kariet vrátane problémov, ako je strata služby, keď sa spotrebitelia presťahujú do iného členského štátu;

73.  víta rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 o poplatkoch za používanie kreditných kariet narúšajúcich hospodársku súťaž, ako aj úspešné opatrenia Komisie na zabezpečenie toho, aby postupy štandardizácie v odvetví platobných služieb neovplyvnili vstup na trh a inováciu; pripomína pozíciu Parlamentu, že by sa mali zaviesť obmedzenia poplatkov za používanie kariet s cieľom znížiť zbytočné náklady spotrebiteľom; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby urýchlila proces mapovania činností zameraných na štandardizáciu mobilných platieb a zároveň zabezpečila, že podniknuté kroky nepovedú k vylúčeniu nových subjektov z trhu ani zvýhodňovaniu dominantných subjektov a že regulačný rámec bude technologicky neutrálny v záujme uľahčenia budúceho technologického rozvoja;

74.  domnieva sa, že externality vývoja v tomto sektore by sa mali dôsledne sledovať; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku štandardizácie finančných predpisov dôjde k tvorbe rôznych noriem rovnocennými konkurentmi;

75.  konštatuje, že od roku 2008 sa v oblasti regulácie finančného sektora dosiahol značný pokrok; zdôrazňuje, že je nutné ďalej riešiť problém finančných inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na to, aby skrachovali a naďalej využívajú implicitné dotácie; domnieva sa, že komplexná analýza aspektov hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o nové finančné predpisy EÚ, by sa mala zahrnúť do pripravovanej správy výboru ECON o posúdení vplyvu a zhodnotení situácie v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa finančných služieb, s cieľom zabezpečiť, aby boli banky EÚ za každých okolností konkurencieschopné v porovnaní s veľkými medzinárodnými finančnými inštitúciami;

Fiškálna štátna pomoc

76.  vyjadruje obavy týkajúce sa možných nezákonných praktík v oblasti daní z príjmov právnických osôb v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby čím skôr a s využitím všetkých dostupných dôkazov uzatvorila prebiehajúce vyšetrovania daňových rozhodnutí; požaduje, aby sa prednostne vyšetrili zníženia daní, ktoré môžu predstavovať formu nezákonnej štátnej pomoci; zdôrazňuje, že spravodlivejšia hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu, životaschopnosť verejných financií a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

77.  zdôrazňuje uverejnenie tzv. dokumentov LuxLeaks Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov; víta záväzok prijatý komisárkou pre hospodársku súťaž týkajúci sa dôkladného a nezávislého vyšetrenia toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach a ich súladu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci; poznamenáva, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých podnikov narúša hospodársku súťaž na jednotnom trhu; nabáda Komisiu, aby pozorne presadzovala uplatňovanie kontrolných pravidiel pre štátnu pomoc EÚ;

78.  vyzýva predsedu Komisie, aby zabezpečil nezávislosť prebiehajúcich i budúcich vyšetrovaní toho, ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach, ktoré vedie komisárka pre hospodársku súťaž; trvá na tom, aby bol Parlament informovaný o výraznom pokroku týchto vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby boli vedené transparentným a nezávislým spôsobom; vyzýva Komisiu, aby čím skôr predložila správu o zisteniach; pripomína záväzok prijatý komisárkou pre hospodársku súťaž posúdiť širšie dôsledky, ktoré na hospodársku súťaž majú agresívne praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ku ktorým pristupujú spoločnosti a ktoré štáty povzbudzujú, a v prípade potreby, keď budú zhromaždené skutočnosti, rozšíriť vyšetrovanie;

Poľnohospodársko-potravinársky priemysel

79.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej pripravovanej revízii reformy SPP preskúmala otázku spolufinancovania presunutých finančných prostriedkov, požaduje zjednodušenie opatrení týkajúcich sa oblastí ekologického záujmu, ktoré sa zameriavajú na konkurencieschopnosť, a požaduje preskúmanie, ktoré bude neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže, faktorov oblastí ekologického záujmu pre pestovanie medziplodín a plodín, ktoré viažu dusík;

80.  vyzýva Komisiu, aby na základe svojich nedávnych preskúmaní ekonomického vplyvu moderného maloobchodu na výber a inovácie v potravinárskom odvetví EÚ posúdila potenciálny vplyv veľkých supermarketov ovládajúcich trh v takej miere, že ich kolektívna kúpna sila narúša hospodársku súťaž v rámci dodávateľských reťazcov v Európe i v rozvojovom svete;

Farmaceutický priemysel a odvetvie služieb zdravotnej starostlivosti

81.  konštatuje, že toto odvetvie je roztrieštené v dôsledku regulácie na národnej úrovni; víta skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže EÚ prispieva k odstraňovaniu umelých prekážok vstupu na trh;

82.  žiada, aby sa pri posudzovaní prípadov s dočasnými cenami osobitná pozornosť venovala inovačným liekom a lekárskym procedúram;

83.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže môže zohrávať úlohu pri zlepšení prístupu ku generickým liekom;

Doprava a poštové služby

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnaké podmienky umožňujúce slobodnú, ale tiež spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých druhoch dopravy; v tejto súvislosti však uznáva, že sa tiež musí riadne zohľadňovať množstvo špecifických ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra má kľúčový význam pre prežitie a dobré podmienky fyzických a právnických osôb, najmä v riedko osídlených regiónoch a na okrajových ostrovoch;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a kvalitnejších služieb v sektore železničnej dopravy, ako aj v oblasti riadenia sietí prístavov a letísk, najmä v prípadoch, keď sa na ich riadenie vzťahuje štátny monopol; zdôrazňuje, že hospodárska súťaž nemusí mať za následok privatizáciu existujúcich služieb; zároveň vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby dopravcovia nezneužívali svoje dominantné postavenie na niektorých letiskách;

86.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilniť spojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy a pokračovať na ceste k dokončeniu jednotného trhu v odvetví dopravy;

87.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

88.  zdôrazňuje, že jednotný trh v odvetví nákladnej železničnej dopravy je ovplyvnený nesprávnou alebo neúplnou transpozíciou právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a úzkymi miestami cezhraničnej mobility, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž a rast; vyzýva Komisiu, aby overila, či technické alebo trhové prekážky, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, ako napríklad traťové rozchody, zásobovanie energiou a signalizačné systémy, je možné považovať za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže;

89.  vyzýva Komisiu, aby poskytla overený prehľad s cieľom zistiť, ktorí leteckí dopravcovia ťažia z výhod v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi služieb prostredníctvom osobitných podmienok alebo údajného zneužívania svojho dominantného postavenia na niektorých letiskách;

90.  vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že členské štáty nerovnako vykonávajú a presadzujú predpisy týkajúce sa medzinárodnej cestnej dopravy, napríklad predpisy o kabotáži a čase odpočinku v cestnej doprave, ako aj nad prípadnými praktikami sociálneho dampingu v rámci dopravných služieb v širšom zmysle, a domnieva sa, že tieto problémy sa musia riešiť;

91.  víta iniciatívu Komisie zameranú na medzinárodné požičovne automobilov a na zastavenie praktík, ktoré zabraňujú spotrebiteľom získať na základe krajiny pôvodu čo najlepšiu cenu; zdôrazňuje, že spotrebiteľom by sa nemalo zabraňovať v tom, aby pri nákupe tovaru a služieb v rámci jednotného trhu využívali čo najlepšie ceny;

92.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zníženie roztrieštenosti sektora požičovní automobilov, keďže vnútroštátne právne predpisy v súčasnosti významne zvýšili náklady cezhraničných pohybov, čím poškodili jednotný trh;

93.  zdôrazňuje, že úsilie o povzbudenie konkurencieschopnej EÚ sa musí vždy vyvíjať v záujme verejnosti; uznáva význam spojenia medzi účinnou politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a potrebou rozsiahlych investícií do životne dôležitých verejných odvetví vrátane dopravných služieb;

Kultúra a šport

94.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala reštriktívnymi a nekalými praktikami medzinárodných športových federácií, ako je odopieranie ich členom práva zúčastniť sa na alternatívnych športových podujatiach, ktoré neschvaľujú príslušné federácie, a v prípade neuposlúchnutia ukladanie športovcom, funkcionárom a trénerom celoživotného zákazu zúčastniť sa na súťažiach, ako sú olympijské hry a majstrovstvá sveta;

Medzinárodný rozmer

95.  požaduje zahrnutie kapitoly o hospodárskej súťaži, s cieľom zahrnúť ustanovenia o antitrustových pravidlách, koncentráciách, štátnych podnikoch, subvenciách a nerovnakom prístupe na trh, do dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve; požaduje nezaujaté informovanie zo strany médií o opatreniach, ktoré obsahuje dohoda, a problémoch i pokroku, ktoré tieto dohody sprevádzajú;

96.  uznáva a podporuje potrebu Komisie posilniť úlohu politiky hospodárskej súťaže v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom spolupráce s agentúrami hospodárskej súťaže v celosvetovom meradle; pripomína, že táto spolupráca v regulačnej oblasti a oblasti presadzovania predpisov pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske spoločnosti, ktoré vyvíjajú činnosť na svetových trhoch;

97.  zdôrazňuje, že v ére globalizácie je medzinárodná spolupráca kľúčová na účinné uplatňovanie zásad práva hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže;

98.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah pôsobnosti pre uzatváranie dohôd o hospodárskej súťaži s viacerými tretími krajinami, ktorý uľahčí výmenu informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi; zdôrazňuje, že v tomto ohľade môže slúžiť ako model budúcich dohôd tohto druhu dohoda o hospodárskej súťaži nedávno uzatvorená so Švajčiarskom;

Úloha Európskeho parlamentu

99.  vyzdvihuje, že rámcová dohoda ustanovuje rovnaké zaobchádzanie s Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o prístup k schôdzam a poskytovanie informácií pri príprave právnych predpisov alebo tzv. soft law v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

100.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho parlamentu pri zastupovaní záujmov európskych spotrebiteľov počas riadneho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže;

101.  víta úlohu Parlamentu ako spoluzákonodarcu v prípade smernice o žalobách o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia antitrustových predpisov a považuje postupy týkajúce sa tejto smernice za príklad budúcej inštitucionálnej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže;

102.  opätovne zdôrazňuje, že pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže musí byť Komisia v plnej miere zodpovedná a musí sa riadiť uzneseniami Parlamentu;

103.  vyzýva komisárku, aby sa zaviazala zvolávať časté pracovné stretnutia s príslušným(i) výborom(-mi) Parlamentu, ako aj s pracovnou skupinou pre hospodársku súťaž Výboru Parlamentu pre hospodárske a menové veci;

104.  domnieva sa, že EP by mal mať spolurozhodovacie právomoci v politike hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad tým, že články 103 a 109 ZFEÚ stanovujú len konzultácie Parlamentu; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a navrhuje, aby sa napravil aj budúcou zmenou zmluvy;

Priority Komisie v oblasti politiky hospodárskej súťaže

105.  zdôrazňuje úlohu komisárky pre hospodársku súťaž pri presadzovaní zamestnanosti a rastu, ako aj jednotného digitálneho trhu, energetickej politiky, finančných služieb, priemyselnej politiky a boja proti daňovým únikom;

106.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a postupy v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž zabezpečujúce efektívny dohľad nad súladom pravidiel jednotlivých členských štátov o daňových rozhodnutiach s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci;

107.  víta záväzok Komisie k účinnému presadzovaniu pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti antitrustového práva a kartelov, koncentrácií a štátnej pomoci, k zachovaniu súladu medzi nástrojmi hospodárskej súťaže a vývojom na trhu a zároveň tiež k podpore inovatívnej kultúre hospodárskej súťaže v EÚ, ako aj na celom svete;

108.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila svoje počínanie s ohľadom na nedávne antitrustové prípady a vyjadrila sa k formálnym problémom, na ktoré bolo poukázané;

109.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala koordinované návrhy o hospodárskej súťaži v oblasti daní a aby ich predložila Rade;

110.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podávala každoročne Parlamentu správy o vývoji a účinkoch uplatňovania politiky hospodárskej súťaže.

111.  víta záväzky prijaté komisárkou počas jej vypočutia, najmä pokiaľ ide o budúcu spoluprácu a posilnenie vzťahov s Parlamentom;

112.  vyzýva Komisiu, aby vykonala viac s cieľom podporiť aktívnu politiku hospodárskej súťaže ako piliera sociálneho trhového hospodárstva;

113.  zastáva názor, že hodnotiaca tabuľka vo forme registra prípadov by sa mala urýchlene sprístupniť spotrebiteľom a podnikom;

114.  konštatuje, že v mnohých členských štátoch stále nie je jasné, či sa financovanie európskych spotrebiteľských centier považuje za nelegálnu štátnu pomoc; obáva sa, že v dôsledku toho je ohrozené financovanie týchto centier; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr informovala členské štáty o potrebe informovania o tomto financovaní s cieľom zaručiť nepretržitú podporu európskym spotrebiteľským centrám;

115.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby orgány na všetkých politických úrovniach konali v súlade so znením pravidiel o štátnej pomoci;

116.  žiada, aby bol zriadený spoločný orgán tvorený zástupcami Parlamentu, Rady, Komisie a predstaviteľmi akademickej obce, ktorý bude analyzovať dlhodobé tendencie politiky hospodárskej súťaže a jej budúci vývoj v sektoroch orientovaných na budúcnosť, ako sú digitálna ekonomika a odvetvie energetiky;

117.  požaduje nekompromisnú analýzu toho, čo tvorí zodpovednú vnútroštátnu daňovú politiku, najmä pokiaľ ide o nekalé daňové politiky a daňové dohody a výnimky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, aby bolo možné podniknúť účinné kroky proti týmto praktikám v budúcnosti;

o
o   o

118.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2009, s. 1. (3) Ú. v EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 167, 13.6.2013, s. 19. (5) Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60. (6) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 22. (7) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8. (9) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2. (10) Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9. (12) Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1. (13) Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5. (14) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. (15) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4. (16) Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3. (17) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15. (18) Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8. (19) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 51. (20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0026. (21) Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008, s. 13. (22) Prijaté texty, P7_TA(2013)0267. (23) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (24) Ú. v. EÚ C 304E, 1.12.2005, s. 114. (25) Ú. v. EÚ C 293E, 2.12.2006, s. 143. (26) Ú. v. EÚ C 146E, 12.6.2008, s. 105. (27) Ú. v. EÚ C 87E, 1.4.2010, s. 43. (28) Ú. v. EÚ C 349E, 22.12.2010, s. 16. (29) Ú. v. EÚ C 136E, 11.5.2012, s. 60. (30) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 97. (31) Prijaté texty, P7_TA(2013)0268. (32) Prijaté texty, P7_TA(2013)0576. (33) Prijaté texty, P7_TA(2014)0079. (34) COM(2014)0449, 9. júla 2014.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2013 (2014/2157(INI))

P8_TA(2015)0052 A8-0011/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 126 a článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0011/2015),

A.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2014 sa HDP v eurozóne po poklese o 0,7% v roku 2012 znížil v roku 2013 o 0,4 % a keďže útvary Komisie očakávajú hospodárske oživenie a nárast HDP o 1,2 % v roku 2014 a o 1,7 % v roku 2015; keďže podľa predpovedí útvarov Komisie z jesene 2014, ktoré upravili odhady hospodárskeho rastu smerom nadol, sa očakáva, že HDP sa zvýši iba o 0,8 % v roku 2014 a o 1,1 % v roku 2015, pričom prevládajú riziká poklesu;

B.  keďže podľa jesennej predpovede nezamestnanosť v eurozóne od konca roka 2012 do konca roka 2013 narástla z 11,3 % na 11,9 % a v roku 2014 sa udržuje na vysokej úrovni;

C.  keďže v jednotlivých členských štátoch existujú obrovské rozdiely v mierach nezamestnanosti v rozsahu od 5 % do 26 %; keďže miery nezamestnanosti mladých ľudí sú dokonca vyššie a v niektorých členských štátoch dosahujú okolo 50 %; keďže rozdiely v mierach nezamestnanosti spôsobujú ďalšie hospodárske rozdiely medzi členskými štátmi;

D.  keďže úspech oznámenia programu priamych menových transakcií, pokiaľ ide znižovanie úrokových sadzieb úverov, by členské štáty nemali využívať ako príležitosť vyhnúť sa štrukturálnym reformám, ktorých cieľom má byť posilnenie potenciálu rastu a dosiahnutie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom časovom horizonte; keďže tendenciám v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020;

E.  keďže Európska centrálna banka (ECB) v máji a znova v novembri 2013 znížila základné úrokové sadzby, pričom znížila sadzbu hlavných refinančných operácií na 0,25 %; keďže popri dodatočných opatreniach menovej politiky ohlásených od začiatku roka 2014 je v súčasnosti hlavná refinančná sadzba 0,05 % a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie - 0,20 %;

F.  keďže znížené úrokové sadzby sa neprejavili zvýšenými úvermi pre domácnosti a podniky alebo rastom HDP a vytváraním pracovných miest;

G.  keďže výška konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému na konci roka 2013 predstavovala 2,285 bilióna EUR, a to je zníženie približne o 25 % v priebehu roka 2013;

H.  keďže neobchodovateľné aktíva vo výške približne 25 % celkových aktív predstavovali najväčšiu zložku aktív, ktoré sa v roku 2013 poskytli Eurosystému ako zábezpeka; keďže neobchodovateľné aktíva spolu s cennými papiermi krytými aktívami predstavujú približne 40 % celkových aktív poskytnutých ako zábezpeka;

I.  keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jesene 2014 sa priemerná miera inflácie v eurozóne v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 znížila z 2,5 % na 1,4 %; keďže inflácia v eurozóne od začiatku roka 2014 naďalej klesala a jej úroveň sa odhaduje na 0,5 % v roku 2014, pričom v septembri dosiahla len 0,3 %; keďže celková miera inflácie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v niektorých členských štátoch klesla v septembri 2014 na 0 % a nižšie a udrží sa pod úrovňou, ktorú stanovil cieľ na rok 2015;

J.  keďže k poklesu mier inflácie v eurozóne prispeli hlavne nízke ceny energií, predovšetkým ropy;

K.  keďže úroveň verejných a súkromných investícií v eurozóne stagnuje výrazne pod úrovňami zaznamenanými pred začiatkom krízy; keďže veľké spoločnosti bežne využívali prostredie lacných úverov, aby namiesto investovania účelovo spätne odkupovali svoje akcie; keďže relatívny podiel investícií ako podiel HDP neustále klesal aj pred krízou a bolo nutné urýchlene ho podporiť;

L.  keďže ročný rast agregátu M3 pokračuje v spomaľovaní z 3,5 % v decembri 2012 na 1 % v decembri 2013;

M.  keďže úvery pre súkromný sektor zaznamenali ďalší pokles, s ročnou mierou zmeny – 2,3 % v decembri 2013 v porovnaní s – 0,7 % v decembri 2012; keďže nedostatok úverov pre malé a stredné podniky v niektorých členských štátoch je jedným z hlavných problémov odďaľujúcich hospodárske oživenie; keďže objem úverov malým a stredným podnikom v rokoch 2008 – 2013 klesol približne o 35 %; keďže je zásadné, aby sa uľahčilo poskytovanie úverov MSP, pretože MSP zamestnávajú 72 % pracovnej sily eurozóny a majú vyššiu hrubú mieru vytvárania pracovných miest ako veľké spoločnosti;

N.  keďže finančná fragmentácia zostáva veľkým problémom, pričom malé a stredné podniky čelia oveľa vyšším nákladom na prijaté úvery a pôžičky, najmä v krajinách eurozóny, ktoré sú už postihnuté ťažkými ekonomickými podmienkami, a toto narúša jednotný trh, spomaľuje hospodárske oživenie a zväčšuje rozdiely medzi krajinami; keďže výsledky komplexného posúdenia európskych bánk by mali mať pozitívny vplyv na súčasné menové politiky a na pripravenosť bánk zvýšiť poskytovanie úverov, najmä reálnej ekonomike;

O.  keďže v priebehu roka 2013 objem súvahy Eurosystému neustále klesal, čo odrážalo refundáciu prostriedkov dlhodobejšej refinančnej operácie (LTRO) zo strany bánk;

P.  keďže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa v júli 2013 rozhodla poskytnúť signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky, v ktorej uvádza očakávanie, že základné úrokové sadzby ostanú počas predĺženého obdobia na prevládajúcich alebo nižších úrovniach;

Q.  keďže účinky možného kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne by pravdepodobne boli utlmené nadmernou úverovou činnosťou bankového sektora;

R.  keďže v článku 282 ZFEÚ sa stanovuje, že hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu; keďže v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý tento hlavný cieľ, ESCB musí podporovať všeobecné hospodárske politiky Únie; keďže článok 123 ZFEÚ a článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB zakazujú priamy nákup dlhových nástrojov národnými centrálnymi bankami alebo ECB vydaných EÚ alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci či subjektmi; keďže toto bolo nevyhnutnou podmienkou niektorých členských štátov pre vstup do hospodárskej a menovej únie; keďže tieto nákupy sú povolené na sekundárnych trhoch;

Menová politika

1.  víta vo svetle veľmi náročného prostredia rýchlu reakciu ECB a skutočnosť, že menová politika sa zamerala na znižovanie úrovne napätia na finančných trhoch v rámci eurozóny a na obnovovanie dôvery investorov v jednotnú menu; oceňuje pripravenosť ECB urobiť všetko, čo je nevyhnutné, na záchranu eura; berie na vedomie pozitívne celkové zníženie dlhodobých domácich výnosov – predovšetkým v najviac zadlžených krajinách eurozóny – na bezprecedentné úrovne od začiatku krízy; konštatuje, že nízke výnosy nepriniesli vytváranie pracovných miest a rast a že tento nedostatok predstavuje hrozbu pre finančnú stabilitu;

2.  konštatuje, že využívanie hlavných refinančných operácií, strednodobých a dlhodobých refinančných operácií s úplným prideľovaním s pevnými sadzbami, využívanie jednodňových refinančných operácií, núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a jednodňovej sterilizácie zostali po celý rok 2013 na veľmi vysokej úrovni, čo je príznakom pokračujúceho oslabenia mechanizmu prenosu menovej politiky a trhu eurozóny s medzibankovými úvermi, aj keď v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bolo zaznamenané výrazné zlepšenie situácie signalizované stabilizáciou marží, postupnou normalizáciou medzibankových trhov a znížením nevyváženosti systému Target 2;

3.  je povzbudený stabilizáciou úrovní nevyváženosti systému Target 2 v roku 2013; zdôrazňuje, že systém zúčtovania Target 2 plní rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní integrity finančného systému eurozóny;

4.  ostáva hlboko znepokojený skutočnosťou, že hospodárska činnosť je stále nevýrazná, pričom eurozóna zaznamenala v roku 2013 negatívny rast HDP druhý rok za sebou, rast HDP bol počas prvých troch štvrťrokov roku 2014 slabý a vysoká miera nezamestnanosti v mnohých krajinách eurozóny dosahuje úrovne, ktoré ohrozujú jej stabilitu a oslabujú ľudovú a politickú podporu európskemu projektu;

5.  zdôrazňuje svoju obavu v súvislosti s pokračujúcim poklesom miery inflácie v eurozóne od roku 2011 a inflačnými rozdielmi medzi členskými štátmi; upozorňuje na významnú medzeru, ktorú je dnes možné vidieť, medzi výslovným cieľom ECB udržať miery inflácie pod, ale blízko 2 % v strednodobom horizonte, a súčasnými mierami inflácie, ktoré sa blížia k nule alebo sú dokonca pod nulou v eurozóne v niekoľkých členských štátoch; je znepokojený tým, že deflačné tendencie by mohli viesť k oslabeniu ukotvenia stredno- a dlhodobejších inflačných očakávaní, ako uznal prezident ECB;

6.  uznáva, že prebiehajúci proces upravovania súvah vo finančnom aj v nefinančnom sektore spolu s vysokými mierami nezamestnanosti aj naďalej utlmujú hospodársku činnosť v eurozóne v roku 2013;

7.  pozorne sleduje možné riziká deflácie; pripomína, že miera inflácie v eurozóne blížiaca sa k nule brzdí účinnosť menovej politiky; chápe, že ECB považuje veľmi nízku infláciu za výsledok krátkodobých účinkov a dúfa, že strednodobý cieľ bude dosiahnutý bez fázy deflácie; poznamenáva však, že ECB upravila predpovede inflácie na roky 2015 a 2016 smerom nadol (o 0,1 % až 0,2 %);

8.  poukazuje na to, že úroveň inflácie pod stanoveným cieľom, ktorá sa očakáva v nasledujúcich rokoch, ovplyvní plány niekoľkých členských štátov na zníženie schodku verejných financií;

9.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky ďalších ústretových politík, ako je kvantitatívne uvoľňovanie, a so zreteľom na súčasné právne výzvy týkajúce sa programu priamych menových transakcií (OMT), je kľúčové, aby sa zabezpečila právna jasnosť a istota s cieľom umožniť, aby sa tieto nástroje účinne uplatňovali, berúc do úvahy stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Pedra Cruza Villalóna, ktoré poskytol 14. januára 2015 vo veci C-62/14;

10.  zdôrazňuje, že nižšie náklady členských štátov na prijaté úvery a pôžičky sprevádza zvyšovanie verejných dlhov, ktoré sa blížia k 100 % HDP alebo túto úroveň v mnohých prípadoch prekračujú, a varuje, že nová kríza by mohla viesť k prehodnocovaniu rizík finančnými trhmi;

11.  poukazuje na to, že predpovede ECB uverejnené v roku 2013 nepredpokladali súčasnú kombináciu stagnácie rastu a veľmi nízkej inflácie a dokonca deflačných príznakov; žiada preto, vzhľadom na uvedené okolnosti, aby súčasné predpovede silnejšieho hospodárskeho rastu a vyššej inflácie v rokoch 2015 a 2016 boli prijímané s opatrnosťou;

12.  domnieva sa, že slabé súvahy majú nepriaznivý vplyv nielen na banky, ale aj na podniky a ostatné subjekty v súkromnej sfére, keďže nedostatok kapitálu a chýbajúce financie brzdia konkurencieschopnosť podnikov, ich schopnosť rásť a v neposlednom rade aj udržať a vytvárať pracovné miesta;

13.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité vytvoriť podmienky pre oživenie investícií v eurozóne, a to ako verejných, tak i súkromných, zohľadňujúc skutočnosť, že investície sa zatiaľ neobnovili, a to napriek tomu, že ECB pokračovala v zabezpečovaní priaznivých podmienok financovania; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali základnými príčinami finančnej fragmentácie, ako sú odlišné štruktúry rizík, ktoré v jednotlivých krajinách spôsobujú drahšie úvery; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné štrukturálne reformy s cieľom obnoviť prostredie priaznivé pre podnikanie, najmä vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

14.  nabáda ECB, aby vo svojej súvahe expanzívnej politiky zvážila nákup dlhopisov na projekty EIB, ktorými sa financujú niektoré z produktívnejších investícií v eurozóne, predovšetkým z projektov, ktoré Komisia po analýze nákladov a prínosov vybrala ako projekty s európskou pridanou hodnotou, najmä projekty TEN-T v oblasti energie a dopravy a projekty spojené s jednotným digitálnym trhom;

15.  berie na vedomie, že prezident Draghi vo svojom prejave na výročnom sympóziu centrálnych bánk 22. augusta 2014 v Jackson Hole vyhlásil, že potrebujeme opatrenia na obidvoch stranách hospodárstva, pričom uviedol, že: politiky v oblasti agregátneho dopytu musia byť sprevádzané národnými štrukturálnymi reformami a politikami; na strane dopytu by mohla a mala hrať hlavnú úlohu menová politika, čo v súčasnosti znamená ústretovú menovú politiku počas dlhšieho obdobia; existuje rámec na to, aby fiškálna politika hrala významnejšiu úlohu popri menovej politike, pričom treba brať do úvahy udržateľnosť verejného dlhu; na naštartovanie ďalších súkromných investícií a uľahčenie štrukturálnych reforiem je nutné vylepšiť verejné investície a zároveň je potrebné klásť dôraz na primerané opatrenia fiškálnej politiky;

16.  súhlasí s prezidentom Draghim, že existujúcu flexibilitu v rámci Paktu stability a rastu by bolo možné využiť na riešenie problému slabého hospodárskeho oživenia a na vytvorenie priestoru pre náklady na štrukturálne reformy;

17.  súhlasí s prezidentom Draghim, že existuje priestor na dosiahnutie zloženia fiškálnych politík, ktoré vo väčšej miere podporuje rast, a na zníženie daňového zaťaženia, ktoré nemá vplyv na rozpočet;

18.  súhlasí s prezidentom Draghim, že doplňujúce kroky na úrovni EÚ tiež môžu byť potrebné na zabezpečenie primeraných kumulovaných pozícií i významného programu verejných investícií;

19.  poznamenáva, že okrem zníženia základných úrokových sadzieb a zvýšenia refinančných operácií prijala ECB inovačné nástroje, ako sú cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO) a nové komunikatívne stratégie, napríklad signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky;

20.  domnieva sa, že transmisný mechanizmus nefunguje riadne a že nástroje menovej politiky, ktoré ECB používa od začiatku krízy a ktoré síce poskytujú vítanú úľavu finančným trhom v období tiesne, nemôžu byť samé osebe účinné v boji proti finančnej fragmentácii, v podpore rastu alebo v zlepšení situácie na trhu práce; povzbudzuje ECB k tomu, aby zabezpečila, že jej politiky budú lepšie zladené s reálnou ekonomikou, predovšetkým vzhľadom na malé a stredné podniky;

21.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že mechanizmus prenosu menovej politiky je vážne oslabený, prínos rozhodnutí znížiť základné úrokové sadzby ECB je obmedzený; poukazuje na to, že veľmi nízke úrokové sadzby vedú v dlhodobom časovom horizonte k narušeniam podnikateľského sektora a môžu sa prejaviť ako poškodzujúce, pokiaľ ide o súkromné úspory a dôchodkové plány;

22.  víta opatrenia, ktoré ECB oznámila v júni 2014 a ktoré sú zamerané na zlepšenie fungovania transmisného mechanizmu menovej politiky; poznamenáva, že cielené dlhodobejšie refinančné operácie po prvýkrát zavádzajú prepojenie medzi pôžičkami poskytovanými bankami nefinančnému súkromnému sektoru a rozsahom refinancovania, ktoré si banky môžu nárokovať; dúfa, že výsledky posúdenia kvality aktív posilnia používanie cielených dlhodobejších refinančných operácií európskymi bankami, čím sa podporí prevod likvidity do reálnej ekonomiky;

23.  poznamenáva, že ECB vyhlásila, že bude nakupovať cenné papiere zabezpečené aktívami (ABS) a kryté dlhopisy s cieľom posilniť vplyv cielených dlhodobejších refinančných operácii na úverové uvoľňovanie; zdôrazňuje, že takéto zásahy do trhu s ABS by mali byť dostatočne významné, aby mali účinok na diskontné sadzby pre MSP a znížili fragmentáciu, a musia byť vykonávané transparentným spôsobom, ktorý nevytvára neúmerné riziko pre súvahu ECB;

24.  zdôrazňuje svoju obavu v súvislosti so značnou fragmentáciou podmienok požičiavania pre malé a stredné podniky v krajinách eurozóny a existujúcou medzerou medzi úrokovými sadzbami pre MSP a tými, ktoré sú poskytované väčším spoločnostiam; trvá na tom, že týmto dlhotrvajúcim problémom sa v rámci nedávno ohlásených opatrení ECB na posilnenie poskytovania úverov bankami nevenuje dostatočná pozornosť a že ECB by mala preskúmať základné faktory brániace prístupu MSP k úverom; vyzýva ECB, aby vyšetrila, či táto medzera nesúvisí s koncentráciou v bankovom sektore;

25.  zdôrazňuje, že v dôsledku opatrení ohlásených v júni a septembri 2014 sa očakáva, že súvaha ECB sa vráti k veľkosti, ktorú mala na začiatku roka 2012; poznamenáva, že tento plánovaný nárast si vyžaduje veľkú obozretnosť zo strany ECB vzhľadom na úverové riziká, ktoré v konečnom dôsledku ponesie;

26.  domnieva sa, že doteraz poskytnutá celková suma implicitných dotácií by sa mala postupne obnoviť v prospech daňovníkov, keď sa vrátia normálne hospodárske podmienky;

27.  konštatuje, že ECB opakovane potvrdila svoju pripravenosť použiť v rámci svojho mandátu dodatočné nekonvenčné nástroje a zmeniť rozsah alebo obsah svojich zásahov v prípade príliš dlhého obdobia nízkej inflácie; ostáva otvorený používaniu dodatočných nekonvenčných opatrení, ale zdôrazňuje, že tieto opatrenia nebudú dostatočné bez správnej kombinácie fiškálnej politiky, investícií a štrukturálnych reforiem;

28.  zdôrazňuje, že vplyv nekonvenčných opatrení menovej politiky, ktoré sa v súčasnosti používajú, na reálnu ekonomiku by sa nemal preceňovať; zdôrazňuje, že povaha týchto opatrení je prechodná a ich cieľom je poskytnúť členským štátom čas na konsolidáciu ich fiškálnej situácie a vykonanie potrebných štrukturálnych reforiem s cieľom stimulovať hospodársky rast a zlepšenia na trhu práce;

29.  poznamenáva, že vykonávanie neštandardných menových politík počas dlhšieho obdobia by mohlo zhoršiť deformácie na kapitálovom trhu; žiada ECB, aby našla správnu rovnováhu medzi rizikom predčasného ukončenia ústretovej menovej politiky a rizikami a nákladmi vyplývajúcimi z deformácií, ktoré môžu tieto politiky priniesť; vyzýva preto ECB, aby nastavila neštandardné politiky, aby sa obmedzili tieto deformácie;

30.  pripomína, že samotná menová politika nedokáže stimulovať agregátny dopyt, ak nie je doplnená primeranými fiškálnymi a štrukturálnymi reformami a politikami na národnej úrovni;

31.  zdôrazňuje, že ako to ukazuje skúsenosť z rokov pred krízou, stabilné miery inflácie v súlade so strednodobým cieľom týkajúcim sa miery vymedzeným ECB môžu byť spojené s dynamikou neudržateľného súkromného dlhu, čím sa zdôrazňuje, že je dôležité riadiť bubliny na trhoch s aktívami a rast úveru dokonca aj vtedy, keď je zaistená cenová stabilita;

32.  pripomína, že nezávislosť ECB vo vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v zmluvách, je nevyhnutná z hľadiska cieľa zabezpečenia cenovej stability, t. j. udržať mieru inflácie blízko 2 %, ale pod touto hranicou; pripomína, že žiadne vlády a vnútroštátne orgány verejnej moci by nemali žiadať ECB, aby podnikla kroky;

33.  pripomína, že všetci členovia Generálnej rady ECB sú viazaní prijatými rozhodnutiami, ktoré zostávajú dôverné, ak sa nerozhodlo, že sa zverejnia;

34.  vyzýva ECB, aby sa o krok stiahla v rámci svojej úlohy v trojke s cieľom posilniť svoju nezávislosť od politických rozhodnutí;

35.  pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý jej hlavný cieľ, ECB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii, ako sa ďalej stanovuje v článku 282 ZFEÚ; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť menového dialógu;

36.  zdôrazňuje, že jasné oddelenie menovej a fiškálnej politiky znamená, že menový orgán by nemal poskytovať dotácie inštitúciám využívajúcim poskytovanie likvidity, pretože toto poskytovanie dotácií patrí do fiškálnej politiky;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ECB prekročila svoj mandát vyplývajúci zo zmluvy, ako to vyplýva z listov, ktoré bývalý prezident ECB poslal španielskej, talianskej a írskej vláde;

38.  víta, že ECB urobila krok vpred, keď sa rozhodla zverejňovať súhrnné zápisnice zo svojich schôdzí, a teší sa na začiatok tejto praxe v januári 2015; víta skutočnosť, že túto požiadavku, ktorú Európsky parlament predniesol vo všetkých svojich správach k výročným správam ECB, splnila Rada guvernérov ECB;

39.  je presvedčený, že centrálne banky v celom svete by mali aktívne brániť každej politike, ktorá by mohla mať negatívne účinky na ďalšie banky; poznamenáva, že niektoré centrálne banky vyzývajú ďalšie centrálne banky, aby zohľadnili potenciálne negatívne rozšírenie účinkov menových politík až dlho potom, čo jednostranne vykonali svoje vlastné politiky;

40.  je presvedčený, že nedávno zverejnené informácie zdôrazňujú dôležitosť opatrného používania núdzovej likvidity (ELA) v budúcnosti; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa týmto spôsobom bankový sektor členského štátu zadĺžil vo výške značného podielu HDP;

41.  povzbudzuje ECB, aby naďalej zlepšovala svoju rodovú politiku pri svojich menovaniach s cieľom odstrániť súčasnú medzeru; víta, že Danièle Nouy bola vymenovaná, aby viedla dohľad nad európskym bankovým sektorom, predovšetkým s ohľadom na svoje vysoké zásluhy a výrazný životopis;

42.  nazdáva sa, že väčší dôraz na rast a verejné investície (napr. investičný balík vo výške 300 miliárd EUR, ktorý navrhol predseda Komisie Jean Claude Juncker), by dopĺňal úsilie ECB o uskutočňovanie politiky, ktorá by zvyšovala zamestnanosť a rast v Európe;

Finančná stabilita

43.  víta skutočnosť, že jednotný mechanizmus dohľadu, prvý pilier bankovej únie, sa stal plne funkčným 4. novembra 2014; poznamenáva, že tento významný krok smerom k európskej finančnej integrácii bol dosiahnutý vďaka úspešnému dokončeniu prípravných prác vrátane posúdenia kvality aktív; ďakuje ECB za to, že využila svoju dôveryhodnosť na podporu európskeho bankového systému; zdôrazňuje, že funkcie dohľadu a menovej politiky ECB sa nesmú miešať;

44.  poznamenáva, že posúdenie kvality aktív a stresové testovanie, ktoré uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo v spolupráci s jednotným mechanizmom dohľadu, odhalili trvajúce nestability európskeho bankového systému; dúfa, že výsledky primerane zohľadnili všetky riziká, aby sa európske bankovníctvo vyhlo „japonskému scenáru“ a revolvingovým úverom, ktoré nie je možné splatiť;

45.  domnieva sa, že ECB má významnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa budúce rekapitalizácie bánk uskutočňovali prostredníctvom systému záchrany pomocou vnútorných zdrojov, keď je prístup na trh zložitý alebo nemožný;

46.  vyzýva ECB, aby zabezpečila, aby v jej dennej praxi boli menová politika a jej úloha dohľadu nad bankami dokonale oddelené;

47.  zdôrazňuje, že cieľom jednotného mechanizmu dohľadu je zabezpečenie dôvery v bankový sektor eurozóny, a tým zabezpečenie finančnej stability; pripomína, že demokratická zodpovednosť nového jednotného mechanizmu dohľadu voči Európskemu parlamentu je z hľadiska dôveryhodnosti nového režimu dohľadu kľúčová; zdôrazňuje preto význam medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a ECB z novembra 2013 o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti v súvislosti s jednotným mechanizmom dohľadu, ako aj jeho úplnej implementácie;

48.  podporuje myšlienku, že v záujme dôveryhodnejšej a účinnejšej záchrany pomocou vnútorných zdrojov by európske právne predpisy mali pristúpiť k oddeleniu rizikovejších investičných činností od tradičného bankovníctva;

49.  je názoru, že najnovšie stresové testovanie jasne ukazuje limity súčasného medziinštitucionálneho nastavenia, pretože sa v týchto testoch nezvažoval scenár deflácie, a to napriek tomu, že deflačné riziká vôbec nie sú nepodložené;

50.  poznamenáva, že napriek relatívne nízkej ziskovosti banky v eurozóne stabilne pokračovali v posilňovaní svojich kapitálových pozícií prostredníctvom kombinácie zvyšovania kapitálu a znižovania rizikovo vážených aktív a tiež verejnej podpory; uznáva, že v niektorých prípadoch bolo navýšenie kapitálu uskutočnené v kontexte programov finančnej pomoci od členských štátov;

51.  je znepokojený pokračujúcou závislosťou mnohých bánk v eurozóne od financovania z centrálnej banky; domnieva sa, že je zásadné vytvoriť dobre regulovanú úniu kapitálových trhov s cieľom znížiť nadmernú závislosť ekonomík eurozóny od bankového systému;

52.  poukazuje na to, že konsolidácia dobrej správy v bankách posilňuje dôveru v bankový sektor a tým prispieva k finančnej stabilite;

53.  poukazuje na skutočnosť, že činnosť v súvislosti so štátnymi cennými papiermi je stále významným zdrojom ziskov pre banky v eurozóne napriek tomu, že úvery pre nefinančný súkromný sektor naďalej stagnujú; domnieva sa, že by sa mala urýchliť technická a legislatívna práca týkajúca sa rizík spojených so štátnym dlhom; vyzýva ECB, aby napomenula tie banky, ktoré zvyšujú svoje držby vládnych dlhopisov, zatiaľ čo znižujú úvery súkromnému sektoru;

54.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa štrukturálnej reformy bankovníctva; poznamenáva, že podobné reformy sa už zaviedli v niekoľkých členských štátoch; vyzýva ECB, aby spolupracovala s ďalšími relevantnými inštitúciami ohľadne udržateľnej štrukturálnej reformy na európskej úrovni, ktorá ukončí dotácie obchodným činnostiam veľkých finančných inštitúcií a zaistí rovnaké podmienky pre finančné služby;

55.  pripomína, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, druhý pilier bankovej únie, nadobudne účinnosť do začiatku roka 2015; zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vytváraní tretieho piliera bankovej únie;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.