Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (2014/2213(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej hlavu XVIII,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1)ᄃ,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie(5),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 1998 s názvom Trvalo udržateľný mestský rozvoj v Európskej únii: rámec činnosti (COM(1998)0605),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 1997 s názvom Smerom k programu pre mestské životné prostredie v Európskej únii (COM(1997)0197),
– so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Investovanie do rastu a zamestnanosti – podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ, júl 2014,
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá zajtrajška: investície do Európy, Brusel, 17. – 18. februára 2014,
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Digitálne budúcnosti – cesta do roku 2050, vízie a politické úlohy, mestá, obce a spoločenstvá, 2014,
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá budúcnosti: výzvy, vízie, pokrok, Brusel, október 2011,
– so zreteľom na vyhlásenie ministrov s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, ktoré prijali ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015 na neformálnom stretnutí v Rige,
– so zreteľom na závery Rady prijaté 19. novembra 2014 v Bruseli o šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti,
– so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti, ktoré sa konalo 24. – 25. apríla 2014 v Aténach,
– so zreteľom na závery poľského predsedníctva o územnom rozmere politík EÚ a budúcej politike súdržnosti prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ, územný a mestský rozvoj, ktoré sa konalo 24. – 25. novembra 2011 v Poznani,
– so zreteľom na Územnú agendu EÚ 2020 dohodnutú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za priestorové plánovanie a územný rozvoj, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Gödöllő,
– so zreteľom na vyhlásenie z Toleda prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 22. júna 2010 v Tolede,
– so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 25. júna 2014 s názvom Smerom k integrovanému programu pre mestá v Európskej únii,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. apríla 2015 k oznámeniu Komisie s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0218/2015),
A. keďže v roku 2014 polovica svetovej populácie(6) a 72 % európskej populácie žili v mestských oblastiach(7) a do roku 2050 bude bývať v mestských oblastiach takmer 80 % svetovej populácie(8);
B. keďže funkčné mestské oblasti v EÚ predstavujú jedinečnú polycentrickú štruktúru vybudovanú okolo veľkých, stredných a malých miest a okolitých oblastí, takže presahujú tradičné administratívne hranice a zahŕňajú rôzne územia spojené na základe ich hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a demografických problémov;
C. keďže mestá a funkčné mestské oblasti, ako napríklad metropolitné oblasti, zohrávajú nielen dôležitú úlohu v rámci participatívnej demokracie, ale sú aj kľúčovými hospodárskymi piliermi a stimulujú pracovné miesta pre EÚ, pretože inovácie a nové hospodárske činnosti majú často svoj pôvod v meste; keďže sú preto pre EÚ v jej vzťahoch s inými časťami sveta dôležitým aktívom, ale predstavujú aj kľúčové oblasti, v ktorých treba prekonať prekážky rastu a zamestnanosti a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu (napríklad nedostatočne vyškolení mladí ľudia na trhu práce), nedostatočnej prístupnosti a zhoršovaniu životného prostredia;
D. keďže mestá, funkčné mestské oblasti a regióny sú zodpovedné za najväčší podiel spotreby energie a emisií skleníkových plynov v EÚ; keďže na druhej strane zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní lepšej energetickej efektívnosti a sebestačnosti, ako aj pri rozvoji nových iniciatív (napríklad nové formy hospodárskej činnosti) na podporu mestskej mobility a konkurencieschopných dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu, čo podporuje rast, zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť, zdravie, ochranu a bezpečnosť;
E. keďže niektoré mestá zažívajú starnutie a pokles svojej populácie a majú problémy zapríčinené rozsahom vybavenosti a verejných služieb, ktoré poskytujú, a iné majú rastúcu populáciu, čo zvyšuje tlak na existujúcu vybavenosť a verejné služby (napríklad vzdelávanie) a zhoršuje ďalšie problémy, ako sú nezamestnanosť (mladých ľudí), sociálne vylúčenie, dopravné zápchy, rozrastanie miest a znečistenie, ktoré výrazne predlžujú čas dochádzania a znižujú kvalitu života mnohých Európanov;
F. keďže niektoré hlavné výzvy, s ktorými sa mestá stretávajú a ktoré súvisia s hospodárskym a sociálnym rozvojom, zmenou klímy, dopravou a demografickými zmenami, možno riešiť len prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a okolitými oblasťami; keďže rozširovanie prepojených oblastí, ku ktorému došlo v posledných rokoch najmä v dôsledku rozvoja v oblasti dopravy a komunikácií, vyvoláva potrebu vytvoriť nástroje na podporu prepojiteľnosti;
G. keďže európske politické iniciatívy majú priamy alebo nepriamy vplyv na trvalo udržateľný rozvoj miest a mestskú politiku,
H. keďže približne 70 % európskych politík a právnych predpisov sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni,
I. keďže na úrovni EÚ by sa mal zabezpečiť väčší súlad medzi rôznymi politickými iniciatívami a programami subvencií EÚ dôsledným uplatňovaním spoločného strategického rámca (hlava II kapitola I článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – nariadenie o spoločných ustanoveniach) a prostredníctvom lepšej politickej koordinácie medzi zúčastnenými stranami a úrovňami riadenia a s nimi, pretože odvetvový prístup politiky EÚ môže viesť k politikám a právnym predpisom, ktoré nemusia byť v prospech funkčných mestských oblastí;
J. keďže Komisia v roku 1997 zverejnila oznámenie o programe EÚ pre mestá(9), ale úloha európskych miest v tvorbe politiky EÚ je stále predmetom diskusie;
K. keďže Európsky parlament v minulosti podporil návrh Komisie na predloženie mestskej agendy ako rámca pre budúcu mestskú politiku na európskej úrovni;
L. keďže subsidiarita vymedzená v ZFEÚ, ako aj viacúrovňové riadenie založené na koordinovaných opatreniach EÚ, členských štátov a regionálnych i miestnych orgánov a zásada partnerstva sú podstatné prvky správneho vykonávania všetkých politík EÚ a keďže zapojenie zdrojov a schopností miestnych a regionálnych orgánov by mali byť primerane posilnené;
M. keďže nariadením o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) [nariadenie (EÚ) č. 1301/2013] sa posilňuje mestský rozmer európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pridelením najmenej 5 % ich finančnej podpory pre integrované opatrenia na udržateľný rozvoj miest prostredníctvom delegovania riadiacich úloh na mestské orgány, najmä tak, že sa im udelení väčšia zodpovednosť aspoň v úlohách súvisiacich s výberom operácií, vytvorením nástrojov, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, vyčlenením osobitného rozpočtu na inovačné opatrenia s cieľom otestovať nové riešenia v súvislosti s udržateľným rozvojom miest a zriadením siete rozvoja miest;
N. keďže zásada partnerstva uvedená v nariadení o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013) a v európskom kódexe správania ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť včasné zapojenie mestských orgánov do procesu tvorby politiky EÚ;
Mestský rozmer politík EÚ
1. zastáva názor, že politiky EÚ by mali podporovať mestá a funkčné mestské oblasti a umožniť im, aby vyjadrili a dosiahli svoj plný potenciál ako hnacie sily hospodárskeho rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a udržateľného rozvoja; preto sa domnieva, že tieto mestá a funkčné mestské oblasti musia byť užšie zapojené do celého cyklu tvorby európskej politiky;
2. žiada Komisiu a v prípade potreby členské štáty, aby navrhli spôsoby, ako zaviesť mechanizmus včasného varovania prispôsobením dostupných nástrojov a v súlade s článkom 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, čo samospráve na nižšej ako národnej úrovni poskytne možnosť sledovať, či boli zohľadnené zásady subsidiarity a proporcionality, zároveň to umožní včasné zapojenie týchto samospráv do politického diania a umožní prijímanie dobre informovaných stratégií územného rozvoja a účinnejšie uplatňovanie budúcich právnych predpisov;
Smerom k integrovanej európskej mestskej agende
3. víta iniciatívu Komisie nasmerovať svoje úsilie na oblasť európskej mestskej agendy; podporuje jej zavedenie ako súdržného rámca pre politiky EÚ s mestským rozmerom, ktorý bude zameraný na lepšie prepojenie mestských riešení s výzvami EÚ, lepšie prispôsobenie odvetvových politík a jednotlivých úrovní riadenia, lepšie zacielenie financovania EÚ do príslušných mestských problematických oblastí a lepšie posudzovanie územného vplyvu sektorových politík; domnieva sa, že európska mestská agenda by mala predovšetkým podporovať vypracúvanie správnych riešení, ktoré budú najvhodnejšie na úspešné zvládanie výziev a dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného a hospodársky a sociálne inkluzívneho rozvoja miest a funkčných mestských oblastí v Európe;
4. uznáva, že hoci EÚ nemá výslovnú právomoc v oblasti rozvoja miest, široká škála iniciatív EÚ má na mestá a funkčné mestské oblasti priamy alebo nepriamy vplyv; zastáva preto názor, že predpokladom fungovania európskej mestskej agendy sú dobre prepracované a zavedené vnútroštátne a regionálne mestské politiky; domnieva sa, že táto agenda by mala predstavovať stratégiu pre mestá a funkčné mestské oblasti v EÚ, ktorá sa v dlhodobom horizonte rozvinie do mestskej politiky na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že územný rozvoj miest by mal byť založený na vyváženej územnej organizácii s polycentrickou mestskou štruktúrou v súlade s územnou agendou EÚ 2020;
5. je presvedčený, že európska mestská agenda by mala byť spoločnou snahou Komisie, členských štátov, miestnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán o racionalizáciu, koordináciu a vykonávanie politík EÚ s mestským rozmerom pomocou praktického, integrovaného a koordinovaného, ale zároveň pružného prístupu v rámci miest a funkčných mestských oblastí a spoločne s nimi, pričom sa zohľadnia miestne územné špecifiká a bude sa rešpektovať inštitucionálna štruktúra jednotlivých členských štátov;
6. domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť plne v súlade s celkovými cieľmi a stratégiou EÚ, najmä so stratégiou Európa 2020 a s cieľmi územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že administratívne hranice sú pri snahe riešiť problémy rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni čoraz menej relevantné; preto sa domnieva, že európska mestská agenda by mala byť inkluzívna a mala by v nej byť jasne zohľadnená rôznorodosť územných jednotiek v EÚ, cezhraničné prepojenia a väzby medzi vidiekom a mestami vrátane služieb, ktoré funkčné mestské oblasti poskytujú okolitému vidieku;
7. naliehavo žiada Komisiu, aby predložila oznámenie, v ktorom budú podrobne uvedené prvky budúcej európskej mestskej agendy založenej na mestskom acquis a rozsiahlej konzultácii s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby európsku mestskú agendu začlenila do svojho ročného pracovného programu;
Začlenenie prístupu integrovaného územného rozvoja do tvorby politiky a právnych predpisov EÚ
8. vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní koncepcie nových politických iniciatív zameraných na mestské oblasti uplatňovala viac miestne orientovaný integrovaný územný prístup s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a posilnenie postavenia miest a funkčných mestských oblastí, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to prostredníctvom zavedenia integrovaného prístupu EÚ na podporu inteligentných a udržateľných projektov v európskych mestách, ktoré pomôžu podporiť sociálny a hospodársky rozvoj;
9. žiada Komisiu, aby ako všeobecné pravidlo zaviedla posúdenie územného vplyvu na mestský rozmer s cieľom zabezpečiť praktickú uskutočniteľnosť všetkých relevantných politických iniciatív EÚ na regionálnej a miestnej úrovni, ďalej aby pri vypracúvaní posúdení vplyvu a tvorbe nových politík prijímala príspevky decentralizovaných úrovní správy (prístup zdola nahor) a aby zaistila, že všetky relevantné odvetvové politiky EÚ budú primerane riešiť problémy, s ktorými sa mestá a funkčné mestské oblasti stretávajú; vyzýva Komisiu, aby uvedené posúdenia územného vplyvu boli zamerané na tieto prvky: vyvážený územný rozvoj, územná integrácia, aspekty správy, regulácia, vykonávanie na miestnej úrovni a súdržnosť s inými politickými cieľmi;
10. naliehavo vyzýva Komisiu, aby systematizovala a analyzovala všetky dostupné údaje a spoločné koncepčné rámce (mestské acquis) s cieľom zabrániť duplicite a nejednotnosti a zabezpečiť jasné vymedzenie integrovaného udržateľného rozvoja miest, a tým stanoviť spoločné koherentné a transparentné ciele EÚ v tejto oblasti;
11. je presvedčený, že na presnejšie hodnotenie mestských oblastí, nielen podľa ukazovateľa HDP, sú potrebné dostatočné údaje; preto sa domnieva, že Eurostat by mal poskytovať a zhromažďovať podrobnejšie miestne údaje a že by sa malo pokračovať v podobných prehľadoch, akým je Urban Audit (audit miest); vyzýva tiež Komisiu, aby vytvorila nástroje, ktoré by umožnili meranie pokroku a vplyvu integrovanej mestskej agendy na úrovni EÚ;
12. nabáda Komisiu, aby znížila byrokraciu spojenú s vykonávaním súčasných právnych predpisov EÚ na miestnej úrovni a zabezpečila, aby vo všetkých budúcich predpisoch boli dôkladne zanalyzované dôsledky ich vykonávania na miestnej úrovni;
Mestský rozmer nástrojov politiky a financovania EÚ
13. pripomína, že politika súdržnosti EÚ a jej finančné nástroje sú prostredníctvom spoločného strategického plánovania a pravidiel lepšie vybavené na podporovanie komplexných integrovaných územných stratégií pre funkčné mestské oblasti; nabáda členské štáty, aby na úspešné podporenie vykonávania plánov integrovaného rozvoja miest v plnej miere využívali dostupné nové nástroje, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, ako aj nové pružné operačné programy; nabáda členské štáty a Komisiu, aby vypracovali súdržný súbor vhodných ukazovateľov na lepšie posúdenie mestského rozmeru vykonaných operácií a iniciatív financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;
14. zdôrazňuje, že v záujme úspešnej realizácie integrovaného prístupu k mestskej problematike je potrebné maximálne využívať potenciál makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu, aby primerane zahrnula a integrovala aspekty európskej mestskej agendy a zdôraznila mestský rozmer v makroregionálnych stratégiách EÚ, ktoré predstavujú model pre plánovanie a viacúrovňové riadenie;
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci nová politika súdržnosti má právne záväzné aspekty týkajúce sa mestských oblastí, najmä pokiaľ ide o zapojenie miest do fázy programovania, skutočná účasť zástupcov miest a mestských oblastí na tvorbe politiky je nízka, a domnieva sa, že ju možno zlepšiť ich včasným zapájaním do politických procesov, napríklad prostredníctvom konzultácií, hodnotenia a výmeny najlepších postupov a skúseností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní programov a projektov financovaných s podporou EÚ zabezpečili uplatňovanie zásady partnerstva (aj so zreteľom na európsky kódex správania v oblasti partnerstva – článok 5 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013)), pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu miest a funkčných mestských oblastí do prípravy, riadenia a správy programov, a to aj na cezhraničnej úrovni;
16. žiada väčšie zapojenie miest do programov štrukturálnych a investičných fondov; domnieva sa, že získané skúsenosti môžu byť súčasťou významných politických odporúčaní týkajúcich sa rozvoja politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preverila vykonávanie európskej mestskej agendy vo vybraných tematických oblastiach, ktoré odrážajú problémy mestských oblastí („mestské pilotné projekty“), najmä tým, že zabezpečí medziodvetvovú koordináciu jednotlivých politík EÚ, odstráni existujúce prekrývanie, uplatní model viacúrovňového riadenia a uskutoční posúdenia územného vplyvu; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala Európskemu parlamentu správu o pokroku a výsledkoch;
17. požaduje lepšiu koordináciu a integráciu investičných politík EÚ, ktoré majú potenciál zabezpečiť udržateľný, integrovaný a sociálne inkluzívny rozvoj miest; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využívali regulačný rámec na vytvorenie synergií medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), programami financovanými s podporou EÚ (ako sú napríklad LIFE, Horizont 2020, Inteligentná energia – Európa atď.) a fondmi politiky súdržnosti, ako aj verejnými (t. j. vnútroštátnymi) investíciami, súkromným kapitálom a finančnými nástrojmi s cieľom dosiahnuť čo najväčší pákový efekt investovaných prostriedkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť komplementárnosť všetkých investičných politík a väčšiu synergiu a vyhnúť sa dvojitému financovaniu a prekrývaniu;
Nový model viacúrovňového riadenia
18. pripomína, že dnešné kľúčové hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy presahujú tradičné administratívne hranice a rastúci nesúlad medzi administratívnymi a územnými štruktúrami (spolupráca medzi mestami a prímestskými oblasťami, spolupráca medzi mestami a vidiekom atď.) si vyžaduje nové formy pružného riadenia na pokračovanie v integrovanom územnom rozvoji funkčných oblastí;
19. domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť založená na novej metóde viacúrovňového riadenia s väčším zapojením miestnej úrovne vo všetkých fázach politického cyklu, aby sa politiky priblížili realite, viac zodpovedali neustálym zmenám vo funkčných mestských oblastiach a lepšie na ne reagovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že Výbor regiónov ako orgán zastupujúci regionálne a miestne orgány by mal v tomto procese zohrávať úlohu;
20. naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla prvky nového modelu viacúrovňového riadenia založeného na partnerstvách a skutočnej spolupráci, ktorý prekročí rámec jednoduchých konzultácií so zainteresovanými stranami, modelu, v ktorom skombinuje formálne vládne štruktúry s neformálnymi pružnými riadiacimi štruktúrami zodpovedajúcimi novým realitám digitalizovanej sieťovej spoločnosti a ktorý bude prispôsobený rozsahu výskytu problémov, modelu, ktorý zlepší viacúrovňovú vertikálnu i horizontálnu spoluprácu s vládnymi a mimovládnymi aktérmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, čo povedie k priblíženiu vlády občanom a posilneniu demokratickej legitímnosti európskeho projektu; odporúča, aby sa tento unikátny prispôsobený model stal po súhlase partnerov a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami pracovnou metódou budúcej európskej mestskej agendy;
Riadenie znalostí a výmena údajov
21. zastáva názor, že mestské platformy a siete (ako napríklad URBACT, program spolupráce v oblasti rozvoja miest) a iné programy slúžiace na výmenu poznatkov medzi mestami (napr. Civitas, Dohovor primátorov a starostov, iniciatívy Mayors Adapt a Inteligentné mestá a obce, referenčný rámec pre udržateľné mestá, ManagEnergy) poskytujú výbornú príležitosť na zapojenie miestnych, regionálnych a cezhraničných subjektov do rozvoja miest a výmeny znalostí medzi subjektmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila a zabezpečila lepšiu koordináciu medzi týmito platformami s cieľom umožniť miestnym subjektom lepšie ich pochopiť a zapájať sa do nich efektívnejším spôsobom;
22. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac ťažili z činností zameraných na výmenu znalostí a budovanie kapacít, ktoré poskytujú projekty financované EÚ a ďalšie činnosti budovania sietí medzi mestami; povzbudzuje Komisiu, aby vypracovala mechanizmy na lepšiu výmenu výsledkov projektov prostredníctvom svojich útvarov a zabezpečila, aby sa politiky na vnútroštátnej úrovni a aj na úrovni EÚ vyvíjali na základe týchto výsledkov;
23. domnieva sa, že na vytvorenie lepšie prispôsobených politík je potrebné aktualizovať a zdokonaliť databázu Urban Audit; povzbudzuje Eurostat a Komisiu, aby poskytovali a zhrnuli podrobnejšie údaje zozbierané tam, kde sa vykonávajú politiky – v mnohých prípadoch na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že zber údajov o tokoch – meranie vzťahov medzi mestami a ich okolitými oblasťami, ako aj v rámci funkčných mestských oblastí – je tiež čoraz dôležitejší na lepšie pochopenie týchto zložitých funkčných oblastí, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby zhromažďovala a analyzovala tieto údaje a premenila ich na údaje pre vývoj politík;
Vykonávanie budúcej európskej mestskej agendy
24. domnieva sa, že na to, aby európska mestská agenda bola efektívnym nástrojom, mala by byť spoločným a pravidelne aktualizovaným koncepčným rámcom s tematickým zameraním na obmedzený počet výziev v širšom kontexte cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu;
25. je presvedčený, že uvedené výzvy by mali zodpovedať týmto kritériám: 1) sú v súlade so spoločným koncepčným rámcom; 2) sú to hlavné mestské výzvy s významným vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti v členských štátoch a medzi nimi; 3) členské štáty ich nemôžu jednostranne vyriešiť; 4) prístup EÚ má jasnú pridanú hodnotu; žiada Komisiu, aby začala pracovať na mapovaní týchto výziev, ale aj na identifikovaní pretrvávajúcich prekážok, nesúdržnosti politík alebo medzerách v kapacitách a informáciách, a to v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä na miestnej úrovni;
26. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zabezpečenie vyššieho stupňa medziodvetvovej koordinácie politík s mestským rozmerom na všetkých úrovniach verejnej správy na umožnenie lepšieho začlenenia integrovaného rozvoja mesta; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) zodpovedné za mestské politiky EÚ, aby v úzkej spolupráci s existujúcou medziútvarovou skupinou Komisie pre rozvoj miest viedlo tento proces a zabezpečilo zohľadnenie mestského rozmeru vo všetkých príslušných nových iniciatívach; žiada predsedu Európskej komisie, aby vymenoval politické vedenie v rámci kolégia komisárov, ktoré určí strategické smerovanie mestskej agendy európskych politík a bude o tejto mestskej agende každoročne podávať Európskemu parlamentu správu;
27. žiada Komisiu, aby na základe už existujúcich útvarov alebo orgánov v rámci Komisie určila osobitného koordinátora EÚ pre mestskú problematiku, ktorý by monitoroval a hodnotil praktické vykonávanie tejto koordinácie horizontálne (zapojenie všetkých relevantných oblastí politiky) a vertikálne (zapojenie všetkých úrovní verejnej správy); zastáva názor, že osobitný koordinátor EÚ pre mestskú problematiku by mal pomocou medziútvarovej skupiny Komisie pre rozvoj miest zriadiť v rámci Komisie jedno kontaktné miesto pre mestské politiky a zabezpečiť riadne zhromažďovanie, spravovanie a šírenie údajov o mestských politikách v rámci útvarov Komisie, medzi nimi a s rôznymi zainteresovanými stranami tak, aby sa vytvoril informačný mechanizmus, ktorý bude slúžiť na včasné varovanie a včasné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do politických procesov s vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti;
28. nabáda Komisiu, aby s použitím existujúcich štruktúr a napr. ako súčasť „mestského pilotného projektu“ vytvorila v členských štátoch jednotné informačné miesta pre mestský rozmer politík EÚ (jednotné kontaktné miesta pre mestskú problematiku), ktorých úlohou bude poskytovať komplexné informácie, najmä o rôznych iniciatívach, usmerneniach a finančných možnostiach EÚ v súvislosti s rozvojom miest;
29. vyzýva Komisiu, aby organizovala pravidelný mestský samit vychádzajúci z fóra Mestá budúcnosti, na ktorom sa budú stretávať zainteresované strany zo všetkých úrovní riadenia a rôznych odvetví; domnieva sa, že tieto samity by mali mestám poskytnúť skutočnú príležitosť na zapojenie sa do konštruktívneho dialógu s tvorcami politiky z relevantných oblastí politiky a mali by pomôcť posúdiť vplyv politík EÚ na mestá a funkčné mestské oblasti a to, ako ich najlepšie zapojiť do pripravovaných iniciatív;
30. naliehavo vyzýva členské štáty, aby mestá a funkčné mestské oblasti úplne stotožnili s vypracúvaním a programovaním strategickej politiky a záväzne ich zapojili do týchto činností (ako sú napríklad národné programy reforiem, partnerské dohody a operačné programy); vyzýva členské štáty na zintenzívnenie výmeny skúseností v súvislosti s vnútroštátnymi programami rozvoja miest, čo posilňuje postavenie miest, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020, zavedením pravidelných neformálnych stretnutí ministrov Rady zodpovedných za rozvoj miest;
Vonkajší rozmer európskej mestskej agendy
31. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vzali do úvahy prebiehajúce prípravne práce k programu konferencie Habitat III a zabezpečili úplný súlad a koordináciu budúcej európskej mestskej agendy so zámermi a s cieľmi tejto globálnej mestskej agendy; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o vonkajšom rozmere európskej mestskej agendy, a domnieva sa, že mestská agenda by sa mohla stať príspevkom EÚ do medzinárodnej diskusie o novej mestskej agende Organizácie Spojených národov a ku konferencii Habitat III o bývaní a udržateľnom rozvoji miest v roku 2016;
32. domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a s ich prispením jasne, sústavne a otvorene zapájať do vytvárania nových noriem udržateľného mestského rozvoja v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), a to s ohľadom na prácu na všeobecných usmerneniach OSN pre mestské a územné plánovanie; zdôrazňuje, že nové normy ISO treba považovať za podporný, nie normatívny nástroj;
o o o
33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.