Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2015 o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky (2015/2053(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Maximálne využitie európskeho tradičného know-how: možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky (COM(2014)0469),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. februára 2015;
– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa zemepisných označení;
– so zreteľom na Ženevský akt k Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu z 31. októbra 1958, revidovaný v Štokholme 14. júla 1967 a 28. septembra 1979, týkajúci sa duševného vlastníctva a zaručujúci ochranu výrobkov, s ktorými sa medzinárodne obchoduje a ktoré sú všeobecne známe pre charakteristické znaky ich konkrétnej zemepisnej oblasti pôvodu;
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0259/2015),
A. keďže poľnohospodárskym výrobkom konkrétneho zemepisného pôvodu, ktoré majú určité vlastnosti alebo sú vyrobené podľa tradičných metód, sa môže priznať celoeurópska jednotná ochrana zemepisných označení;
B. keďže WTO vymedzuje zemepisné označenia ako „označenia, ktoré označujú tovar ako pochádzajúci z územia člena [WTO] alebo z oblasti alebo lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu“;
C. keďže kvalitné tradičné európske výrobky založené na tradičnom know-how a tradičných technikách tvoria súčasť kultúrneho dedičstva EÚ a sú dôležitým prvkom, ktorý treba zachovať v rámci hospodárstva a spoločnosti mnohých európskych regiónov, a to tým, že podporujú činnosti, ktoré sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach, a pomáhajú zvýšiť celkovú príťažlivosť oblasti, zachovávať miestne identity a presadzovať ich osobitosť, čo je na prospech cestovného ruchu, kultúry, zamestnanosti a obchodu;
D. keďže takéto výroky by mohli pomôcť rozvíjať nové stratégie na podporu podnikania na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj podporovať údržbu infraštruktúry a rozvoj nových kvalifikovaných pracovných miest s väzbou na miestne oblasti, a to s osobitným dôrazom na vidiecke oblasti, krízové oblasti a najokrajovejšie regióny, pričom v mnohých z nich zamestnanosť závisí od typických lokálne vyrobených výrobkov, čo poskytne nový impulz pre odbornú a remeselnú prípravu úzko spojenú s rozvojom lokalít a produktívnych oblastí a zároveň zachová a podporí jedinečné a rôznorodé dedičstvo každého regiónu;
E. pripomína, že nepoľnohospodárske výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a dôležitým prvkom kultúrneho dedičstva členských štátov; zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších výziev, ktorým toto odvetvie čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel a že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by mohla byť podnetom na zachovanie tohto kultúrneho dedičstva a tradičného know-how a tiež na zabezpečenie primeranej odmeny pre výrobcov a čo najširšej dostupnosti týchto výrobkov;
F. keďže povesť zemepisného označenia predstavuje spoločné nehmotné aktívum, ktoré, ak nie je chránené, sa môže slobodne a bez obmedzení používať, čo spôsobuje pokles jeho hodnoty a vedie k strate samotného výrobku;
G. keďže zemepisné označenia môžu mať veľký hospodársky potenciál a poskytnutie im náležitej ochrany môže priniesť k značným výhodám, najmä pre MSP a regióny EÚ;
H. keďže regióny Európy sa môžu pýšiť veľkým množstvom nepoľnohospodárskych výrobkov vychádzajúcich z tradičných zručností a remesiel na veľmi vysokej úrovni, ktoré pomohli vybudovať ich povesť a tvoria neoddeliteľnú súčasť regionálnej a miestnej kultúry;
I. keďže verejné orgány by mali chrániť, podporovať (ak o to požiada súkromný sektor) a presadzovať európske tradičné kvalitné výrobky a ich zemepisné označenia;
J. keďže kvalita, povesť a ďalšie charakteristické znaky výrobku môžu vyplývať z jeho pôvodu; keďže určité postupy zahŕňajúce zneužívanie názvov môžu vážne poškodiť povesť výrobku vyplývajúcu z jeho pôvodu;
K. keďže tradičné európske výrobky sú kvalitné a vyhľadávané pre túto kvalitu, a preto sa ich názvy môžu stať predmetom zneužitia, a to na úkor spotrebiteľov aj výrobcov;
L. keďže primeraná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na európskej úrovni, kontrola a sledovanie ich používania a boj proti podvodom by mohli umožniť bojovať proti falšovaniu, predchádzať nekalej súťaži a zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov;
M. keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o bezpečnosť výrobkov, ale aj o ich pôvod, pravosť a metódy ich výroby;
N. keďže spotrebitelia by mali byť schopní prijímať informované rozhodnutia pri nákupe tovaru tým, že by dokázali identifikovať pôvod a kvalitu výrobkov;
O. keďže existujúce vnútroštátne zákony chrániace nepoľnohospodárske výrobky vedú k rozdielnym úrovniam ochrany v členských štátoch, čo nie je v súlade s cieľmi vnútorného trhu a spôsobuje ťažkosti pri ich účinnej ochrane v Európe a členských štátoch, v ktorých sa na ne nevzťahujú vnútroštátne právne predpisy, čo naznačuje potrebu jednotného systému ochrany zemepisných označení v celej EÚ;
P. keďže harmonizované európske právne predpisy v tejto oblasti môžu byť pre Európsku úniu pri medzinárodných obchodných rokovaniach len prospešné;
Q. keďže neexistencia jednotného celoeurópskeho systému ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov vedie k vytvoreniu neprimeraného a obzvlášť rozdrobeného stavu v Európe, čo je dôsledkom toho, že niektoré členské štáty neponúkajú konkrétnu ochranu a iné uplatňujú rôzne vymedzenia pojmov, postupy a úrovne ochrany podľa vnútroštátnych a miestnych, odvetvových alebo interdisciplinárnych pravidiel, čo prináša rušivé účinky, ktoré poškodzujú tak harmonický rozvoj spoločného trhu a homogénnu ochranu, ako aj efektívnu hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, ktoré bránia spotrebiteľom dostávať správne, spoľahlivé a porovnateľné informácie umožňujúce prijímať informovanejšie rozhodnutia a ktoré sú prekážkou ochrany spotrebiteľa;
Úvod
1. víta iniciatívu Komisie konzultovať so zainteresovanými stranami o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky, ako aj o výsledku konzultácie, ktorá sa skončila v októbri 2014, a jasne uprednostňuje systém EÚ na ochranu, ktorý je založený na zemepisných označeniach nepoľnohospodárskych výrobkov;
2. domnieva sa, že by sa mal zriadiť nástroj ochrany na európskej úrovni, ako súčasť širšej stratégie na podporu vysoko kvalitných výrobkov EÚ, založený na pevnejšom záväzku inštitúcií EÚ považovať priemysel a remeselné odvetvia za hnaciu silu rastu a dokončenia jednotného trhu, čím sa zvýši prestíž miestnej priemyslovej a remeselnej výroby a zároveň sa podporí miestny hospodársky rozvoj a zamestnanosť v dotknutých oblastiach, oživí sa cestovný ruch a zvýši sa dôvera spotrebiteľa;
3. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh s cieľom zriadiť jednotný európsky systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na základe výsledkov už uskutočnených konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj ďalších analýz a súčasne zabezpečila, aby sa v plnej miere zohľadnili účinky nového systému na výrobcov, ich konkurentov, spotrebiteľov a členské štáty;
4. zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto nástroja budú musieť sprevádzať informačné a komunikačné kampane s cieľom oboznámiť výrobcov a spotrebiteľov s novým typom zemepisného označenia;
5. je pevne presvedčený, že rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo priniesť viacero pozitívnych účinkov z hľadiska občanov, spotrebiteľov, výrobcov a celej európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry;
6. domnieva sa, že tento systém by mohol predovšetkým účinnejšie chrániť spotrebiteľov, zvýšiť ich dôveru vo výrobky označené značkou a pomôcť im prijímať informovanejšie rozhodnutia pri nákupe výrobkov, a to zvýšením transparentnosti a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi, najmä ak sa existencia takéhoto systému účinne oznámi; domnieva sa, že by to tiež mohol prispieť k zvýšeniu vysledovateľnosti a k zlepšeniu poskytovania informácií o kvalite a pôvode výrobkov, použitých výrobných metódach a podmienkach, a to v neposlednom rade s prihliadnutím na zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov o tieto otázky;
Výhody jednotnej ochrany na úrovni EÚ
7. pripomína, že by bolo mimoriadne vhodné, keby EÚ prijala právne predpisy o nepoľnohospodárskych zemepisných označeniach, aby sa v plnej miere využili pozitívne hospodárske účinky ochrany osobitého charakteru a kvality týchto výrobkov, spotrebiteľom sa poskytli spoľahlivé informácie o mieste a spôsobe ich výroby a zaistila sa ochrana know-how a pracovných miest v súvislosti s týmito výrobkami;
8. domnieva sa, že takéto právne predpisy môžu podporovať inovácie v tradičných postupoch výroby a zakladanie nových začínajúcich podnikov pre tradičné výrobky a tiež prispieť k udržateľnosti pracovných miest vytvorených v slabo rozvinutých oblastiach, a to najmä tým, že sa malým podnikom a mikropodnikom vyrábajúcim takmer 80 % typických miestnych výrobkov, ktoré by mohli byť chránené podľa systému zemepisných označení, poskytne príležitosť na zvýšenie predaja prostredníctvom účinnejších marketingových operácií, ako aj stimul na užšiu spoluprácu, a to vzhľadom na kolektívnu povahu systému;
9. poukazuje na to, že by to mohlo účinne pomôcť v boji proti falšovaniu, podvodnému používaniu názvov zemepisného pôvodu a ďalším nekalým praktikám, ktoré sú zavádzajúce pre konečného spotrebiteľa a škodlivé najmä pre mikropodniky a MSP, ktoré zákonne vyrábajú drvivú väčšinu výrobkov, na ktoré by sa potenciálne mohla vzťahovať ochrana, a ktoré v súčasnosti nemajú právne ani finančné prostriedky na ochranu svojich záujmov, čo má tiež negatívny vplyv na ich vývoz;
10. domnieva sa, že takáto ochrana zlepšuje a uľahčuje prístup na spoločný trh a trhy mimo EÚ pre európske remeselné výrobky vyrábané podľa tradičných znalostí a zručností, čo pomáha zachovať cenné know-how, ktoré je charakteristické pre celé sociálne a územné spoločenstvá a predstavuje aj významný prvok európskeho historického, kultúrneho, ekonomického a sociálneho dedičstva;
11. domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by podnietila technologický a hospodársky rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni, pretože by viedla k zvýšeniu počtu osôb zamestnaných vo výrobe tradičných výrobkov;
12. zdôrazňuje, že jednotná ochrana zemepisných označení by prispela nielen k podpore tradičných výrobkov, ale aj k uznaniu kvality surovín používaných v týchto výrobkoch a požiadavky na prvotriednu prácu vo všetkých fázach procesu výroby;
13. upozorňuje, že zemepisné označenia sú pre spotrebiteľov zárukou kvality výrobkov a pre výrobcov predstavujú uznanie know-how a prostriedok ochrany;
14. zdôrazňuje, že uznanie ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení a tradičného, vysoko kvalitného know-how je tak v defenzívnom, ako aj ofenzívnom záujme spoločnej obchodnej politiky a že môže byť účinným nástrojom na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a výrobcov v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ i mimo nej, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa, čo umožní účinnejšie identifikovať pravosť a kvalitu výrobkov; domnieva sa, že uznanie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení by takisto prispelo k budovaniu sociálneho kapitálu v regiónoch výroby;
15. domnieva sa, že jednotný systém EÚ by mohol zvýšiť príťažlivosť profesií v oblasti kultúrneho dedičstva;
16. zdôrazňuje, že zachovanie tradičného know-how a tradičnej výroby môže pomôcť zastaviť vyľudňovanie a ničenie vidieckych oblastí, ako aj odliv mladých ľudí, ktorí odchádzajú z týchto oblastí;
17. poukazuje na význam kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych a udržateľných zložiek nepoľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa začlenia do tohto procesu, a zdôrazňuje potrebu zachovávať, odovzdávať a rozvíjať tradičné know-how a s ním spojené zručnosti, ako aj nutnosť posilniť užšiu spoluprácu s kreatívnym priemyslom, a to v neposlednom rade v záujme zdôraznenia kvality používaných materiálov a koncových výrobkov; žiada, aby všetci výrobcovia, ktorí v danej oblasti vyrábajú príslušný výrobok predpísaným spôsobom, mali možnosť používať názov alebo logo výrobku;
18. zdôrazňuje, že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov prispeje k zachovaniu kultúrneho a umeleckého dedičstva vytváraného európskymi miestnymi a regionálnymi tradíciami;
19. uznáva dôležitú úlohu MSP, ktoré investujú do vysoko kvalitného a tradičného know-how a zabezpečujú miestnu zamestnanosť a ponúkajú učňovskú prípravu v rámci odbornej prípravy kvalifikovaných odborníkov, ktorí zohrávajú významnú úlohu pri odovzdávaní tradičných výrobných metód; uznáva význam investovania do vzdelávania a odbornej prípravy v tejto oblasti a nabáda členské štáty, aby optimálne využívali dostupné finančné prostriedky a programy EÚ na podporu odbornej prípravy špecialistov, ktorí sa podieľajú na výrobe a propagácii ekologických miestnych a regionálnych remeselných a priemyselných výrobkov;
20. vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov pri vytváraní a podpore iniciatív zameraných na oživenie odvetvia tradičnej remeselnej výroby, čo by zas mohlo zvýšiť informovanosť o miestnom kultúrnom dedičstve a podnietiť rozvoj vidieckych oblastí;
21. zdôrazňuje skutočnosť, že dobre známe zemepisné označenie by mohlo pomôcť pri lepšej propagácii európskych kultúrnych trás;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nadregionálnu a nadnárodnú spoluprácu a zhromažďovanie najlepších postupov medzi klastrami výroby nepoľnohospodárskych výrobkov a s nimi súvisiacimi odvetviami;
23. zdôrazňuje dôležitosť zemepisných označení v širšom spektre práv duševného vlastníctva ako spôsobu na ochranu miestnych hodnôt vrátane infraštruktúry a zamestnanosti, na zlepšovanie regionálneho rozvoja, vysledovateľnosti, transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov;
24. poznamenáva, že priemyselné a remeselné výrobky, ktoré sú späté s miestom svojho pôvodu alebo viazané na určitú oblasť, majú kľúčový význam pre hospodárstvo a spoločnosť v mnohých európskych regiónoch tým, že podporujú činnosti, ktoré nemožno premiestniť inam a sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že prijatie systému ochrany priemyselných a remeselných výrobkov spätých s miestom svojho pôvodu alebo viazaných na určitú oblasť na európskej úrovni by umožnilo zachovať originalitu našich priemyselných a remeselných výrobkov a zabrániť štandardizácii výrobkov;
Vzťahy s tretími krajinami
25. domnieva sa, že otvorený zoznam všetkých výrobkov, poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych, ktoré sú chránené zemepisným označením, by sa mal zahrnúť do budúcich obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami;
26. domnieva sa, že by tiež došlo k pozitívnemu vplyvu na obchodné vzťahy, ktoré EÚ udržiava s tretími krajinami alebo o nich rokuje, čím by sa EÚ umožnilo dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov aj v rámci medzinárodných obchodných rokovaní;
27. nazdáva sa, že rozšírenie ochrany zemepisných označení v EÚ na nepoľnohospodárske výrobky by predstavovalo spôsob, ako stimulovať európsky vývoz a získať podiel na trhu pri súčasnom dosahovaní medzinárodného uznania príslušných výrobkov a rozvíjaní kvalitného obrazu a reputácie prostredníctvom obchodu a obchodných rokovaní;
28. domnieva sa, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ by posilnila postavenie EÚ v rámci WTO prostredníctvom výzvy na zvýšenie štandardnej úrovne ochrany a mohla by pozitívne vplývať na obnovenie rokovaní o vytvorení viacstranného registra zemepisných označení v rámci rozvojového programu z Dauhy, a to plne v súlade s Dohodou TRIPS;
29. poznamenáva, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení musí byť spojená s účinnejšou stratégiou na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách s cieľom zintenzívniť opatrenia na boj proti falšovaným výrobkom alebo imitáciám;
30. domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky v EÚ by mohla byť výhodou pri rokovaniach o obchodných dohodách s tretími krajinami, a naopak zdôrazňuje, že niektorí z našich hlavných partnerov, ako je Čína a India, už zaviedli systémy na ochranu týchto zemepisných označení;
31. vyzýva Komisiu, aby do svojho nadchádzajúceho oznámenia o stratégii EÚ v oblasti obchodu a investícií zahrnula ucelenú a dobre pripravenú stratégiu týkajúcu sa všetkých zemepisných označení, čím sa zabezpečí ich dodržiavanie a uznávanie;
32. zastáva názor, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti systému ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo pomôcť ešte viac posilniť postavenie EÚ v tejto oblasti a upevniť ho v rámci dvojstranných obchodných rokovaní, ako aj na viacstranných fórach, pričom hlavným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkých vysokokvalitných európskych výrobkov mimo EÚ; domnieva sa najmä, že poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske výrobky chránené zemepisnými označeniami by sa mali plne zohľadniť pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách EÚ; je presvedčený, že komplexný systém zemepisných označení EÚ by podporil obchodnú expanziu a uľahčil realizáciu spoločných propagačných kampaní mimo EÚ;
Všeobecné zásady
33. zdôrazňuje význam zemepisných označení ako dôležitého nástroja na zlepšenie vysledovateľnosti, transparentnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom a na zviditeľňovanie regiónov a lokalít EÚ v rámci sociálnejšieho a environmentálne udržateľnejšieho prístupu k hospodárskemu rozvoju, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zemepisné označenia v obchodnej politike EÚ;
34. je presvedčený, že tento systém musí byť založený na najlepších postupoch a transparentných a nediskriminačných zásadách a môže byť účinným nástrojom v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ a mimo nej, ako aj pri posilnení ochrany spotrebiteľa;
35. vyzýva Komisiu, aby si vzala ponaučenie zo skúseností získaných v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví s cieľom vytvoriť systém založený na najlepších postupoch a nediskriminačných zásadách, ktorý by bol transparentný, efektívny, pružný a bez zbytočnej administratívnej záťaže a odrádzajúcich nákladov pre výrobcov, ktorí sa z vlastnej vôle rozhodnú zaregistrovať výrobok do systému zemepisného označovania; okrem toho zastáva názor, že takýto systém by mal zabezpečiť prísnu kontrolu a čo najväčšiu transparentnosť a mal by zahŕňať primerané prostriedky na riešenie podvodov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na akýkoľvek systém ochrany uplatňovala prístup, ktorý sa nezakladá na odvetviach;
36. domnieva sa, že nový systém podobne ako tomu bolo v minulosti v prípade poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov by mal predstavovať záruku, ktorú intuitívne vnímajú spotrebitelia hľadajúci vysokokvalitné výrobky z hľadiska pravosti a pôvodu, ktoré sú silne prepojené s príslušnou zemepisnou oblasti a podložené spoľahlivými a jasnými informáciami; je presvedčený, že účinnosť takéhoto jednotného európskeho systému ochrany zemepisných označení bude závisieť od toho, či sa všetky potrebné informácie dostanú k výrobcom a spotrebiteľom; zdôrazňuje, že tento systém musí byť transparentný a musí zabezpečiť dostupnú ochranu, čo má zásadný význam z hľadiska dôvery spotrebiteľov a výrobcov;
37. zastáva názor, že v novom legislatívnom rámci EÚ pre obstarávanie by verejní obstarávatelia mohli použiť systém kvality výrobkov a certifikačný systém pôvodu v súvislosti s technickými špecifikáciami, certifikáciou a kritériami na vyhodnotenie ponúk, najmä na miestnej a regionálnej úrovni;
38. žiada, aby sa projekty v oblasti regionálneho rozvoja, výskumu a inovácií, ako aj program Horizont 2020 a financovanie na podporu súdržnosti zameriavali na takéto výrobky;
39. zastáva názor, že systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ, ktorý je jednotný, jednoduchý, transparentný a byrokraticky a finančne nenáročný, čím sa najmä MSP umožní prístup k nemu, by Európskej únii umožnil dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov mimo EÚ v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a vytvoril by značnú výhodu pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s obchodnými partnermi EÚ na dvojstrannej úrovni a v rámci WTO na viacstrannej úrovni;
40. domnieva sa, že vytvorenie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ, ktorá by zahŕňala spoločné vymedzenia pojmov, postupy registrácie a náklady na ňu, rozsah ochrany a spôsob presadzovania, a ustanovenie dôveryhodného orgánu zodpovedného za rozhodovanie o udelení statusu nepoľnohospodárskeho zemepisného označenia uznaného na úrovni EÚ bez toho, aby došlo k zníženiu noriem ochrany, ktoré už existujú v 15 členských štátoch, by bolo najlepším spôsobom na dosiahnutie väčšej efektívnosti tak v rámci EÚ, ako aj pri rokovaniach s tretími krajinami;
Rozsah pôsobnosti
41. opätovne potvrdzuje, že spojenie s územím výroby je nevyhnutné, aby bolo možné rozpoznať osobitné know-how a označiť kvalitu, pravosť a charakteristické znaky výrobku;
42. podporuje široké vymedzenie, ktoré by umožnilo zohľadniť prepojenie medzi výrobkom a oblasťou, na ktorú sa vzťahuje zemepisné označenie; domnieva sa, že systém ochrany na úrovni EÚ by mal mať rozšírený rozsah pôsobnosti umožňujúci zahrnutie názvov, ktoré, hoci nie sú geografické, sú jednoznačne spojené s daným miestom;
43. domnieva sa, že systému ochrany by mal zahŕňať neverbálne znaky a symboly, ktoré sú jednoznačne spojené s určitým regiónom;
44. zdôrazňuje, že označenie/rozlišovací znak/ochranná známka/logo nepoľnohospodárskych zemepisných označení by mali byť jednoduché a ľahko rozpoznateľné, mali by odrážať regionálnu/miestnu identity tovaru a mali by byť vyjadrené aspoň v jazyku miesta pôvodu výrobku a krajiny, do ktorej sa dováža;
45. zdôrazňuje, že niektoré označenia, napríklad druhové názvy alebo homonymné zemepisné označenia, by mali byť vyňaté z ochrany zemepisných označení; okrem toho poznamenáva, že ako príklad by mohli poslúžiť výnimky stanovené v článku 6 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 o zemepisných označeniach poľnohospodárskych výrobkov;
Proces registrácie
46. domnieva sa, že by sa mal zaviesť povinný proces registrácie, čím by sa zaistila väčšia bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práv v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby navrhla čo najefektívnejší, najjednoduchší, najužitočnejší a najdostupnejší mechanizmus registrácie výrobkov a zabezpečila, že systém ponúkne dostupné, jasné a transparentné postupy registrácie, zmeny a zrušenia a zainteresovaným stranám poskytne právne záruky; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie s cieľom minimalizovať finančné a administratívne zaťaženie zainteresovaných strán;
47. zdôrazňuje, že tento systém musí byť sprevádzaný vytvorením jednotného, štandardizovaného a verejného európskeho registra pre nepoľnohospodárske výrobky využívajúce ochranu zemepisných označení s cieľom podporiť remeselné výrobky a informovanosť a ochranu spotrebiteľov aj výrobcov, pričom sa treba vyhnúť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu;
48. zdôrazňuje tiež, že takýto systém by mal byť charakterizovaný prierezovým prístupom v záujme maximalizácie jeho hospodárskeho a sociálneho vplyvu a mal by výrazne posilniť existujúcu väzbu medzi výrobkami a ich miestom pôvodu a zlepšiť transparentnosť s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a pravosť výrobku, zaručiť jeho pôvod a prispieť k zlepšeniu jeho vysledovateľnosti; poukazuje na to, že po udelení štatútu zemepisného označenia je potrebné vykonávať pravidelné kontroly s cieľom uistiť sa, že výrobky stále zodpovedajú kritériám, na základe ktorých sa tento štatút udeľuje;
49. domnieva sa, že registrácia by mala prebiehať v dvoch fázach: po prvé, kontroly na mieste by mali vykonávať vnútroštátne alebo regionálne orgány s cieľom uistiť sa, že osobitné charakteristické znaky nie sú narušené; a, po druhé, mal by existovať jednotný európsky systém registrácie na zabezpečenie súladu so spoločnými kritériami vo všetkých častiach EÚ;
50. navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť prenášať v tejto súvislosti aj registráciu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM); navrhuje, aby správu uvedeného systému na úrovni EÚ vykonával OHIM;
51. zdôrazňuje, že tento systém by mal udržiavať náklady a administratívnu záťaž pre podniky na minimálnej úrovni a súčasne poskytovať dostatočné záruky pre spotrebiteľov a pomáhať im pri prijímaní informovanejších rozhodnutí pri nákupe výrobkov;
52. domnieva sa, že takéto opatrenie by malo prenechávať iniciatívu na vytvorenie zemepisného označenia daným podnikom, najmä pokiaľ ide o vymedzenie špecifikácií, ktoré by mali zemepisné označenia spĺňať;
53. domnieva sa, že ku kritériám zahrnutým do špecifikácií výrobku by sa malo pristupovať flexibilne, aby sa nielen umožnil, ale aj podporil rozvoj výrobných procesov a budúce inovácie, a to za predpokladu, že sa tým neovplyvní kvalita a pravosť výrobku;
54. domnieva sa, že medzi špecifikáciami by sa mali nachádzať minimálne tieto kritériá: používané primárne suroviny, opis procesu výroby, dôkaz spojenia s územím a aspekty sociálnej zodpovednosti podnikov;
55. navrhuje, aby výrobcovia, ich združenia a obchodné komory boli hlavnými aktérmi, ktorí budú môcť požiadať o registráciu zemepisného označenia pre nepoľnohospodárske výrobky;
56. domnieva sa, že výrobcovia by mohli byť požiadaní, aby zaplatili príspevok s cieľom získať zemepisné označenie, a to pod podmienkou, že takéto príspevky budú mať formu jednorazových platieb, budú primerané znášaným nákladom a presadzované jednotne v celej Únii;
Kontrolné opatrenia
57. domnieva sa, že by sa mali tiež zabezpečiť požadované zdroje na to, aby ochrana, ktorú tento nástroj poskytuje, bola účinná v praxi bez ohľadu na spôsob distribúcie výrobku v prípade zneužitia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zemepisné označenia bolo rovnako chránené na digitálnom trhu;
58. zdôrazňuje význam kontrol kvality vzhľadom na značné rozdiely medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi výrobkami (napr. počet výrobcov);
59. okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa zriadil systém pre inšpekcie, porušenia a sankcie s cieľom sledovať zemepisné označenia na výrobkoch predávaných v Európe;
60. domnieva sa, že v záujme maximalizácie ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by sa zákaz nesprávneho používania zemepisných označení nemal obmedzovať iba na situácie, keď existuje riziko zavádzania spotrebiteľov alebo ak existuje nekalá súťaž, a to vrátane prípadov, že skutočný pôvod výrobku je jasne uvedený; navrhuje preto, aby sa dodatočná ochrana stanovená v článku 23 dohody TRIPS, pôvodne uplatniteľná iba na vína a liehoviny, rozšírila aj na zemepisné označenia nepoľnohospodárskych výrobkov;
61. navrhuje, aby sa zaviedol postup napadnutia registrácie zemepisných označení, ktorý by bol prístupný zainteresovaným stranám;
62. domnieva sa, že by to uľahčilo stanovenie účinných postupov dohľadu, čím sa spotrebiteľom a výrobcom poskytne možnosť chrániť sa pred falšovaním, napodobňovaním a inými nezákonnými praktikami;
Koexistencia s prioritnými právami
63. domnieva sa, že akýmkoľvek budúcim zemepisným označeniam sa musí umožniť existovať spolu s právami spojenými s výrobkom a tieto označenia by mali zohľadňovať súčasné najlepšie postupy na vnútroštátnej a miestnej úrovni v EÚ;
64. zdôrazňuje, že vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami sa musí jasne vymedziť tak, aby sa zabránilo sporom;
65. navrhuje, aby sa pravidlá upravujúce vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami vzťahovali na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov;
66. navrhuje, aby tie členské štáty, ktoré už poskytujú ochranu, mali potrebný čas na zaistenie súladu a zároveň umožnili uplatňovanie prechodných opatrení na zabezpečenie koexistencie dvoch systémov pred prechodom na mechanizmus EÚ;
o o o
67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.