Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce (2015/2820(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce, ktorý predložila Komisia 17. septembra 2015 (COM(2015)0462),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu 2015 (COM(2014)0902),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(1),
– so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) z 9. marca 2015 s názvom Ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti na rok 2015: politické usmernenia pre politiku zamestnanosti a sociálnu politiku(2),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(3),
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám,
– so zreteľom na správu Európskej siete pre sociálnu politiku (ESPN) s názvom Integrovaná podpora pre dlhodobo nezamestnaných: štúdia národných politík – 2015 (Integrated support for the long-term unemployed: A study of national policies – 2015),
– so zreteľom na otázku Rade o integrácii dlhodobo nezamestnaných na trh práce (O-000121/2015 – B8-1102/2015),
– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,
– so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v dôsledku hospodárskej krízy a jej následkov sa dlhodobá nezamestnanosť od roku 2007 zdvojnásobila a tvorí polovicu z celkovej nezamestnanosti, resp. dotýka sa viac než 12 miliónov ľudí, čo predstavuje 5 % ekonomicky činného obyvateľstva EÚ; keďže v roku 2014 bolo viac ako 60 % dlhodobo nezamestnaných osôb bez práce už minimálne dva po sebe idúce roky;
B. keďže miera dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši, od 1,5 % v Rakúsku po 19,5 % v Grécku; keďže členské štáty s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti sú Taliansko, Portugalsko, Slovensko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko; keďže oživenie hospodárstva musí nabrať na obrátkach, pretože v súčasnosti neprináša dostatočné stimuly na podstatné zníženie vysokej miery štrukturálnej nezamestnanosti;
C. keďže neregistrácia značného podielu dlhodobo nezamestnaných a metodické chyby zberu údajov vedú k tomu, že v oficiálnych štatistikách sa situácia podceňuje;
D. keďže dlhodobá nezamestnanosť často vedie k chudobe, nerovnostiam a sociálnemu vylúčeniu a neúmerne postihuje zraniteľné osoby, ktoré sú na trhu práce v znevýhodnenej pozícii;
E. keďže dlhodobá nezamestnanosť postupne vzďaľuje ľudí od trhu práce z dôvodu straty zručností, profesionálnych kontaktov a pracovného rytmu a môže viesť k špirále odpútavania sa od spoločnosti, domáceho napätia a pocitov odcudzenia; keďže každý rok pätina dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa neúspešne snažili nájsť si prácu, stratia motiváciu i záujem o aktívne hľadanie pracovného miesta;
F. keďže dôsledky dlhodobej nezamestnanosti sú obzvlášť závažné v domácnostiach s nezamestnanými osobami, čo často vedie k nízkej dosiahnutej úrovni vzdelania, odtrhnutiu od „sveta práce“, zvýšeným psychickým a zdravotným problémom, sociálnemu vylúčeniu a v najhorších prípadoch i k chudobe, ktorá prechádza z generácie na generáciu;
G. keďže obdobia dlhodobej nezamestnanosti majú často dlhodobý negatívny vplyv na vyhliadky týkajúce sa zamestnania, kariérny postup, príjmový profil či dôchodok („trvalé následky“);
H. keďže dlhodobá nezamestnanosť znamená pre spoločnosť obrovské náklady, pretože predstavuje plytvanie zručnosťami a zvýšené sociálne výdavky, ako aj nepeňažné náklady súvisiace s veľkým množstvom ľudí, ktorí strácajú sebadôveru a nedosahujú svoj osobný potenciál, a s úbytkom sociálnej súdržnosti;
I. keďže pretrvávajúca vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti ohrozuje úsilie o dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to zabezpečenie 75 % zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov a zníženie počtu osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením o minimálne 20 miliónov;
J. keďže udržanie zručností v prípade straty pracovného miesta, ako aj vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia so zameraním na budúce potreby v oblasti kvalifikácií, sú dôležitým prvkom predchádzania dlhodobej nezamestnanosti a jej nápravy;
K. keďže toto odporúčanie nesie známky podobnosti so zárukou pre mladých ľudí; keďže je potrebné poučiť sa z počiatočných skúseností získaných v oblasti realizácie záruky pre mladých ľudí;
1. víta iniciatívu Komisie navrhnúť odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; zdôrazňuje, že skoršie vypracovanie tohto návrhu a dosiahnutie dohody v Rade by bolo mohlo čiastočne zabrániť dlhodobej nezamestnanosti, ktorej sme teraz svedkami; vyjadruje obavu, že odporúčanie Rady nemusí byť dostatočné na urýchlenú nápravu situácie dlhodobo nezamestnaných, a nabáda členské štáty, aby plnili svoje záväzky;
2. podporuje tri hlavné zložky návrhu: i) ambiciózne posilnenie registrácie dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom poskytovateľa služieb zamestnanosti so zameraním na úplné pokrytie; ii) posúdenie individuálneho potenciálu, potrieb a preferencie pracovného miesta dlhodobo nezamestnaných pred dosiahnutím 18 mesiacov nezamestnanosti; a iii) poskytnutie konkrétne prispôsobenej, vyváženej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“ medzi dlhodobo nezamestnanými osobami a príslušnými poskytovateľmi služieb najneskôr po tom, ako dotknutá osoba dosiahla 18 mesiacov nezamestnanosti; zdôrazňuje však, že individuálne posúdenie by sa malo vykonať ešte pred tým, než dotknutá osoba dosiahne 12 mesiacov nezamestnanosti, aby sa zaistilo, že dohodu o pracovnej integrácii možno uzavrieť pred tým, než dosiahne 18 mesiacov nezamestnanosti; trvá na tom, že trojfázový prístup by v príslušných prípadoch nemal opomenúť zapojenie neštátnych subjektov – ako sú mimovládne organizácie v sociálnej oblasti, ktoré pracujú s dlhodobo nezamestnanými – do celého procesu;
3. zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť všetkým dlhodobo nezamestnaným vrátane tých, ktorí nie sú registrovaní, a nielen osobám, ktoré sú nezamestnané 18 mesiacov alebo dlhšie; považuje za prvoradé, aby politiky členských štátov zamerané na krátkodobú nezamestnanosť (menej ako 12 mesiacov) a nezamestnanosť mladých ľudí (vrátane záruky pre mladých ľudí) plne zodpovedali politikám zameraným na riešenie dlhodobej nezamestnanosti;
4. podporuje výzvu na úzku spoluprácu medzi všetkými stranami zapojenými do opätovného začleňovania dlhodobo nezamestnaných osôb (v príslušných prípadoch i vrátane organizácií občianskej spoločnosti) a na účinnú koordináciu týchto strán a požaduje vytvorenie kontaktných miest, kde by mali nezamestnané osoby k dispozícii jedného prideleného manažéra („jednotné kontaktné miesto“), pričom v prípade zmeny režimu podpory pre nezamestnanú osobu nesmie byť úsilie o opätovné začlenenie narušené;
5. zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu pri posudzovaní schopností a potrieb dlhodobo nezamestnaných, pokiaľ ide o ich opätovné začlenenie do trhu práce, čo je prístup, ktorým by sa mali rešpektovať ich existujúce práva a mala by sa zohľadňovať ich širšia osobná situácia a akékoľvek súvisiace potreby; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočný a vysoko kvalifikovaný personál, ktorý dokáže dlhodobo nezamestnaným, ktorí predstavujú rôznorodú skupinu, ponúknuť individuálny prístup;
6. berie na vedomie odporúčanie na zavedenie písomnej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“, ktorá by objasnila príslušné práva a povinnosti tak nezamestnanej osoby, ako aj úradov zastúpených príslušným manažérom, a tým by stanovila jasné očakávania pre všetky zúčastnené strany, bola by k nezamestnanému spravodlivá a rešpektovala by jeho osobné kvalifikácie a práva ako pracovníka; naliehavo žiada, aby sa táto dohoda pravidelne aktualizovala;
7. považuje za kľúčové, aby všetky programy opätovného začlenenia dlhodobo nezamestnaných osôb boli zamerané na potreby trhu práce a formulované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; vyzýva členské štáty, aby motivovali zamestnávateľov, a to aj v duchu sociálnej zodpovednosti podnikov, aby sa aktívne zapájali do ponuky voľných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných a aby v prípade potreby určili mentorov, ktorí umožnia hladké opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu; vyzýva, aby poskytovatelia služieb zamestnanosti členských štátov podporovali MSP pri zabezpečovaní tohto mentoringu; pripomína, že dlhodobo nezamestnaní potrebujú nielen pracovné miesta, ale aj komplexné poradenstvo a prípravu na úspešný návrat na trh práce;
8. vyzýva členské štáty, aby prepojili financovanie svojich vnútroštátnych politík zameraných na riešenie dlhodobej nezamestnanosti z prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, so zodpovedajúcim vnútroštátnym financovaním; zdôrazňuje, že rozpočtové obmedzenia, ktorým čelia niektoré členské štáty (najmä štáty, v ktorých prebiehajú programy hospodárskych úprav), nesmú brániť urýchlenému vykonávaniu odporúčania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchleho prístupu k financovaniu EÚ a aby v prípade možnosti mobilizovala dodatočné prostriedky, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch je potrebné poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie administratívnej kapacity poskytovateľov služieb zamestnanosti;
9. žiada najmä zlepšenie finančných a administratívnych kapacít verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie toho, aby mohli pri implementácii tohto návrhu plniť ústrednú úlohu;
10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, ako možno podporiť osobitné programy odbornej prípravy na pracovisku, ako aj rozvoj podnikania a investičné plány, ktorými sa vytvoria udržateľné, kvalitné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných;
11. zdôrazňuje, že na účinné vykonávanie odporúčania je prvoradá úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a na vnútroštátnej úrovni medzi (odvetvovými) sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi nezamestnaných, miestnymi a regionálnymi orgánmi, verejnými a súkromnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti, poskytovateľmi sociálnej a zdravotnej starostlivosti a miestnymi a regionálnymi inštitútmi vzdelávania a odbornej prípravy, tak ako je kľúčové i aktívne zapojenie zamestnávateľov v záujme lepšieho pochopenia podnikateľských požiadaviek a potrieb;
12. pripomína svoju pozíciu k rozhodnutiu Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov, v ktorej sa zdôrazňujú konkrétne opatrenia na ochranu dlhodobo nezamestnaných pred sociálnym vylúčením a na ich opätovné začlenenie do trhu práce, a to pri náležitom dodržiavaní zmlúv;
13. vyzýva členské štáty, aby pri formulovaní svojho vnútroštátneho prístupu k riešeniu dlhodobej nezamestnanosti zohľadňovali regionálne rozdiely vrátane rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;
14. víta návrh Komisie vytvoriť prostredníctvom európskeho semestra a Výboru pre zamestnanosť viacstranný dohľad nad vykonávaním odporúčania; trvá na tom, aby bol tento dohľad dôkladný a v prípade potreby po ňom nasledovali pokyny v odporúčaniach členských štátov pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby uľahčila postupy vzájomného učenia, ktoré umožňujú prepojenie týchto členských štátov s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti s tými, ktoré sú úspešné pri urýchlenom opätovnom začleňovaní (dlhodobo) nezamestnaných do svojich trhov práce;
15. vyzýva ministrov práce a sociálnych vecí, aby zohľadnili námety Európskeho parlamentu pred tým, než dosiahnu dohodu o odporúčaní;
16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.