Európsky parlament,

–  so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu (akt o voľbách), ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976, v znení zmien(1), najmä na jeho článok 14,

–  so zreteľom na zmluvy, najmä na články 9, 10, 14, článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a na článok 22, článok 223 ods. 1 a článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na článok 2 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o volebnom postupe Európskeho parlamentu, najmä uznesenie z 15. júla 1998 o návrhu volebného postupu obsahujúceho spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu(2), uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014(3) a uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/142/EÚ z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2015 s názvom Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (COM(2015)0206),

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty v prípade reformy volebného zákona Európskej únie(7),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií(10), najmä na jeho články 13, 21 a 31,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta”), najmä na jej články 11, 23 a 39,

–  so zreteľom na články 45 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0286/2015),

A.  keďže článok 223 ZFEÚ dáva Európskemu parlamentu právo začať reformu svojho volebného postupu s cieľom vypracovať jednotný postup, ktorý sa uplatní na celom území Únie, alebo postup, ktorý je založený na zásadách spoločných pre všetky členské štáty, a právo dať s tým svoj súhlas;

B.  keďže reforma volebného postupu Európskeho parlamentu by sa mala zamerať na zvýšenie demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb a demokratickej legitímnosti rozhodovacieho procesu Únie, posilnenie koncepcie občianstva Únie, zlepšenie fungovania Európskeho parlamentu a riadenia Európskej únie, aby práca Európskeho parlamentu bola legitímnejšia, na posilnenie zásad volebnej rovnosti a rovnosti príležitostí, zvýšenie účinnosti systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu a priblíženie poslancov Európskeho parlamentu bližšie k voličom, najmä pokiaľ ide o tých najmladších;

C.  keďže reforma volebného postupu musí rešpektovať aj zásady subsidiarity a proporcionality a nemala by sa snažiť o samoúčelné zavedenie jednotnosti;

D.  keďže možnosť vytvorenia jednotného volebného postupu založeného na priamych všeobecných voľbách je zakotvená v zmluvách od roku 1957;

E.  keďže neustále klesá účasť na európskych voľbách, najmä čo sa týka najmladších voličov, a nezáujem voličov o európske otázky je ohrozením budúcnosti Európy a keďže sú preto potrebné nápady, ktoré pomôžu oživiť európsku demokraciu;

F.  keďže skutočná harmonizácia postupu pre voľby do Európskeho parlamentu vo všetkých členských štátoch by mohla lepšie podporiť právo všetkých občanov Únie zúčastňovať sa za rovnakých podmienok na demokratickom živote Únie, pričom by sa posilnil politický rozmer európskej integrácie;

G.  keďže právomocí Európskeho parlamentu sa od prvých priamych volieb v roku 1979 postupne zvyšujú a v súčasnosti má Európsky parlament ako spoluzákonodarca rovnaké postavenie ako Rada vo väčšine oblastí politiky Únie, najmä v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy;

H.  keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa zmenil mandát poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa tak stali priamymi zástupcami občanov Únie(11), a nie „zástupcami ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“(12);

I.  keďže jediná reforma aktu o voľbách sa uskutočnila v roku 2002 v dôsledku prijatia rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom(13), ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť uskutočniť voľby na základe pomerného zastúpenia použitím systému zoznamu alebo systému jedného prenosného hlasu a ktoré zrušilo dvojitý mandát poslancov Európskeho parlamentu; keďže členské štáty okrem toho dostali osobitné právo určiť volebné obvody na vnútroštátnej úrovni a zaviesť vnútroštátny prah neprekračujúci 5 % hlasov;

J.  keďže komplexná dohoda o skutočne jednotnom volebnom postupe ešte nebola dosiahnutá, hoci k určitému zblíženiu volebných systémov postupne došlo, okrem iného v dôsledku prijatia sekundárnych právnych predpisov, napríklad smernice Rady 93/109/ES;

K.  keďže koncepcia občianstva Únie, formálne zavedená do ústavného poriadku Maastrichtskou zmluvou v roku 1993, zahŕňa právo občanov Únie na účasť v európskych a komunálnych voľbách vo svojom členskom štáte a v štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci uvedeného štátu(14); keďže charta, ktorá sa stala na základe Lisabonskej zmluvy právne záväznou, uvedené právo posilnila;

L.  keďže napriek týmto reformám sa európske voľby riadia stále z väčšej časti vnútroštátnymi právnymi predpismi, volebné kampane sú naďalej vnútroštátne a európske politické strany nemôžu dostatočne plniť svoj ústavný mandát a prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ;

M.  keďže európske politické strany môžu najlepšie prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia“ a mali by preto zohrávať výraznejšiu úlohu v rámci kampane na voľby do Európskeho parlamentu, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a aby preukázali súvislosť medzi hlasovaním za určitú vnútroštátnu stranu a vplyvom, ktorý strana má na veľkosť európskej politickej skupiny v Európskom parlamente;

N.  keďže postup vymenovania kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu sa medzi členskými štátmi a stranami výrazne líši, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a demokratické normy, pričom otvorené, transparentné a demokratické postupy výberu kandidátov sú na vybudovanie dôvery v politický systém nevyhnutné;

O.   keďže termíny na dokončenie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, v súčasnosti je to od 17 do 83 dní, a to stavia kandidátov aj voličov celej Únie do nerovnakej pozície, pokiaľ ide o čas vedenia kampane alebo zvažovania výberu;

P.  keďže termíny na dokončenie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a môžu sťažiť výmenu informácií medzi členskými štátmi o voličoch (zameranú na zabránenie dvojitému hlasovaniu), ak nie znemožniť;

Q.  keďže vytvorenie spoločného volebného obvodu, v ktorom na čele zoznamu kandidátov každej politickej rodiny bude kandidát na funkciu predsedu Komisie, by výrazne posilnilo európsku demokraciu a legitimizovalo ďalšie voľby predsedu Komisie;

R.  keďže platné európske volebné pravidlá umožňujú nezáväzný limit do 5 % odovzdaných hlasov pre európske voľby a keďže 15 členských štátov využilo túto príležitosť a zaviedlo prah medzi 3 % a 5 %; keďže v menších členských štátoch a v členských štátoch, ktoré rozdelili svoju volebnú oblasť na volebné obvody, je limit v skutočnosti nad 3 %, hoci žiadne zákonné limity neexistujú; keďže zavedenie povinných prahových hodnôt považuje ústavná tradícia za legitímny spôsob, ako zaručiť schopnosť parlamentov fungovať;

S.   keďže v minulosti boli predčasne zverejnené výsledky, hoci článok 10 ods. 2 aktu o voľbách predčasné zverejňovanie výsledkov volieb výslovne zakazuje; keďže harmonizovaný čas uzavretia volebných miestností vo všetkých členských štátoch by výrazne prispel k spoločnému európskemu charakteru volieb do Európskeho parlamentu a znížil by možnosť ovplyvňovania ich výsledkov, keď sa výsledky volieb v niektorých členských štátoch zverejnia pred uzavretím volebných miestností vo všetkých členských štátoch;

T.  keďže prvé oficiálne odhady volebných výsledkov by sa mali oznamovať súčasne vo všetkých členských štátoch v posledný deň konania volieb o 21.00 hodine SEČ;

U.  keďže ustanovenie spoločného európskeho dňa konania volieb by lepšie odrážalo spoločné zapojenie občanov celej Únie, posilnenie participatívnej demokracie a pomohlo by vytvoriť súdržnejšie celoeurópske voľby;

V.  keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedol nový ústavný poriadok tým, že Európskemu parlamentu bolo udelené právo voliť predsedu Európskej komisie(15), nie iba vysloviť súhlas; keďže európske voľby v roku 2014 boli v tejto súvislosti dôležitým precedensom a ukázali, že vymenovanie vedúcich kandidátov zvyšuje záujem občanov o európske voľby;

W.  keďže vymenovanie vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie poskytuje prepojenie medzi hlasmi na vnútroštátnej úrovni a v európskom kontexte a umožňuje, aby sa občania Únie mohli informovane rozhodnúť medzi alternatívnymi politickými programami; keďže vymenovanie vedúcich kandidátov otvorenými a transparentnými postupmi posilňuje demokratickú legitímnosť a zvyšuje zodpovednosť;

X.  keďže postup vymenovania a výberu vedúcich kandidátov na túto funkciu je významným prejavom európskej demokracie; keďže by to malo byť neoddeliteľnou súčasťou volebných kampaní;

Y.  keďže termín na vymenovanie kandidátov európskych politických strán by sa mal zjednotiť vo volebnom zákone a keďže vedúci kandidáti na funkciu predsedu Komisie by mali byť kandidátmi vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Z.  keďže nie všetky členské štáty umožnili svojim občanom voliť zo zahraničia a podmienky odňatia hlasovacieho práva medzi štátmi, ktoré tak urobili, sa značne odlišujú; keďže zaručenie práva zúčastniť sa na voľbách pre všetkých občanov Únie s bydliskom mimo Únie by prispelo k rovnosti vo voľbách; keďže však členské štáty musia lepšie koordinovať svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

AA.  keďže prinajmenšom 13 členských štátov nemá zavedené primerané vnútorné pravidlá, ktoré by zabránili občanom Únie s dvojitou štátnou príslušnosťou v členských štátoch voliť dvakrát, čo je v rozpore s článkom 9 aktu o voľbách;

AB.  keďže by sa mal na úrovni Únie zriadiť volebný orgán fungujúci ako sieť jednotných kontaktných orgánov členských štátov, pretože by sa uľahčil prístup k informáciám o pravidlách upravujúcich európske voľby, zefektívnil by sa proces a posilnil európsky charakter týchto volieb; keďže preto vyzývame Komisiu, aby preskúmala praktické opatrenia potrebné na vytvorenie takéhoto orgánu na úrovni Únie;

AC.  keďže minimálny vek kandidátov sa vo všetkých 28 členských štátoch pohybuje medzi 18 a 25 rokmi a minimálny vek voličov sa pohybuje od 16 do 18 rokov, čo je dôsledok rozdielnych ústavných a volebných tradícií v členských štátoch; keďže zosúladenie veku voličov a minimálneho veku kandidátov by bol veľmi vhodný prostriedok na zabezpečenie skutočnej rovnosti občanov Únie vo voľbách, ktorý by umožnil zabrániť diskriminácii v najzákladnejšej oblasti občianstva – v práve na účasť na demokratickom procese;

AD.  keďže oficiálne ustanovenie a konsolidácia politických strán na úrovni Únie podporujú vytváranie európskeho politického povedomia a vyjadrujú vôľu občanov Únie a keďže to uľahčilo aj proces postupného zbližovania volebných systémov;

AE.  keďže hlasovanie prostredníctvom pošty, elektronickej pošty a internetu by mohlo zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov za predpokladu, že bude zabezpečená najvyššia možná úroveň ochrany údajov;

AF.  keďže vo väčšine členských štátov môžu členovia exekutívy byť volení do národného parlamentu bez toho, aby museli prerušiť svoje inštitucionálne činnosti;

AG.  keďže napriek pokračujúcemu pokroku od roku 1979, pokiaľ ide o rovnováhu medzi ženami a mužmi pri rozdeľovaní kresiel, pretrvávajú v tomto smere medzi členskými štátmi značné rozdiely, pričom v desiatich z nich nedosahuje menej zastúpené pohlavie ani 33 %; keďže súčasné zloženie Európskeho parlamentu, v ktorom je len 36,62 % žien, nedosahuje hodnoty a ciele rodovej rovnosti presadzované v charte;

AH.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí dosiahnuť ako jedna zo základných hodnôt Únie, pričom iba zopár členských štátov začlenilo túto zásadu do svojich vnútroštátnych volebných zákonov; keďže využívanie rodových kvót pri politickom rozhodovaní a striedavé zoznamy sa ukazujú byť veľmi účinným nástrojom na riešenie diskriminácie a nerovnováhy rozdelenia právomocí podľa pohlavia, ako aj na zlepšenie demokratického zastúpenia v politických rozhodovacích orgánoch;

AI.  keďže zásada zostupnej proporcionality zakotvená v Zmluve o EÚ významne prispela k tomu, že všetky členské štáty považujú európsky projekt za spoločné vlastníctvo,

1.  prijíma rozhodnutie, aby sa jeho volebný postup reformoval v dostatočnom predstihu pred voľbami v roku 2019 s cieľom zvýšiť demokratický a nadnárodný rozmer volieb do Európskeho parlamentu a demokratickú legitímnosť rozhodovacieho procesu v EÚ, posilniť pojem občianstva Únie a volebnú rovnosť, podporiť zásadu zastupiteľskej demokracie a priameho zastúpenia občanov Únie v Európskom parlamente v súlade s článkom 10 ZFEÚ, zlepšiť fungovanie Európskeho parlamentu a riadenie Únie tým, že práca Európskeho parlamentu sa stane viac legitímnou a efektívnou, zvýšiť účinnosť systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu, podporiť medzi občanmi všetkých členských štátov spoločnú zodpovednosť, posilniť vyvážené zloženie Európskeho parlamentu a zabezpečiť čo najvyššiu možnú mieru volebnej rovnosti a zapojenia občanov Únie;

2.  navrhuje, aby sa posilnilo zviditeľnenie európskych politických strán uvádzaním ich názvov a log na hlasovacích lístkoch, a odporúča, aby sa názvy a logá uvádzali aj vo vysielaní kampaní v televízii a rozhlase, na plagátoch a iných materiáloch používaných vo volebných kampaniach do Európskeho parlamentu, najmä v manifestoch vnútroštátnych strán, keďže tieto opatrenia by dodali európskym voľbám väčšiu transparentnosť a zlepšili by ich demokratický charakter, pretože občania budú môcť jednoznačne prepojiť svoje hlasovanie s jeho vplyvom na európske politické strany a na ich schopnosť formovať politické skupiny v Európskom parlamente;

3.  domnieva sa zároveň vzhľadom na záväzok Únie v oblasti subsidiarity, že regionálne politické strany súťažiace v európskych voľbách by sa mali pridržiavať rovnakých postupov a že regionálne orgány treba nabádať, aby v tejto súvislosti používali oficiálne uznané regionálne jazyky;

4.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili účasť európskych politických strán, ako aj ich vedúcich kandidátov vo volebných kampaniach, najmä v televízii a iných médiách;

5.  je rozhodnutý stanoviť spoločnú minimálnu lehotu 12 týždňov pred dňom volieb na vytvorenie volebných zoznamov v záujme posilnenia volebnej rovnosti, pretože sa volebným kandidátom a voličom v celej Únii poskytne pred hlasovaním rovnaké obdobie na prípravu a rozmýšľanie; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad spôsobmi, ako lepšie zosúladiť pravidlá upravujúce volebné kampane v súvislosti s európskymi voľbami;

6.  považuje za dôležité, aby politické strany na všetkých úrovniach prijali demokratické a transparentné postupy na výber kandidátov; odporúča, aby vnútroštátne strany usporiadali demokratické voľby s cieľom vybrať svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu;

7.  navrhuje zaviesť povinnú prahovú hodnotu v rozpätí medzi 3 % a 5 % na pridelenie kresiel v členských štátoch s jedným volebným obvodom a v obvodoch, v ktorých sa používa systém zoznamov a ktoré zahŕňajú viac než 26 kresiel; domnieva sa, že toto opatrenie je dôležité na zaistenie fungovania Európskeho parlamentu, pretože zabráni ďalšej fragmentácii;

8.  navrhuje napriek skutočnosti, že členské štáty môžu slobodne určiť deň/dni volieb v rámci volebného obdobia, aby sa voľby vo všetkých členských štátoch skončili o 21.00 hodine SEČ v nedeľu volieb do Európskeho parlamentu, keďže by sa tým zabezpečilo správne uplatňovanie článku 10 ods. 2 aktu o voľbách, a tým by sa znížila možnosť ovplyvňovať výsledky volieb, keď sa výsledky v niektorých členských štátoch zverejnia pred zatvorením volebných miestností vo všetkých členských štátoch; podporuje názor, že zákaz predčasného zverejňovania výsledkov volieb by mal zostať v platnosti vo všetkých členských štátoch;

9.  je rozhodnutý stanoviť pre európske politické strany spoločný termín na vymenovanie vedúcich kandidátov 12 týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby mohli prezentovať svoje volebné programy, organizovať politické diskusie medzi kandidátmi a organizovať celoúniové volebné kampane; domnieva sa, že proces vymenovania vedúcich kandidátov predstavuje dôležitý aspekt volebných kampaní, pretože výsledky volieb do Európskeho parlamentu nepriamo súvisia s výberom predsedu Komisie, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

10.  je rozhodnutý určiť spoločnú lehotu ôsmich týždňov na finalizáciu zoznamu voličov a šesť týždňov, aby si vnútroštátne orgány zodpovedné za volebné zoznamy mohli vymeniť informácie o občanoch Únie s dvojitým občianstvom a o občanoch Únie, ktorí žijú v inom členskom štáte;

11.  navrhuje, aby sa jednotnosť volieb posilnila obmedzením výdavkov na kampaň do primeranej výšky, ktorá umožní primeranú prezentáciu politických strán, kandidátov a ich volebných programov;

12.  navrhuje, aby občania Únie vrátane tých, ktorí majú bydlisko v tretej krajine, mali právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu; domnieva sa, že by sa tým konečne zabezpečilo všetkým občanom Únie rovnaké právo hlasovať v európskych voľbách za rovnakých podmienok, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo štátnu príslušnosť;

13.  vyzýva však členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

14.  nabáda členské štáty, aby umožnili poštové, elektronické a internetové hlasovanie s cieľom zvýšiť účasť vo voľbách a uľahčiť hlasovanie všetkým občanom, najmä osobám so zníženou pohyblivosťou a ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi, alebo žijúcim v tretej krajine, za predpokladu, že boli prijaté potrebné opatrenia na zabránenie akémukoľvek možnému podvodu pri používaní hlasovania týmito prostriedkami;

15.  ako ďalší krok odporúča členským štátom, aby zvážili spôsoby harmonizácie minimálneho veku voličov na 16 rokov s cieľom ďalej posilniť volebnú rovnosť občanov Únie;

16.  žiada preskúmanie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou s cieľom upraviť pravidlá týkajúce sa komisárov, ktorí kandidujú vo voľbách do Európskeho parlamentu, aby v čase volieb nebola ohrozená inštitucionálna efektívnosť Komisie a aby sa zabránilo zneužívaniu inštitucionálnych zdrojov;

17.  je rozhodnutý poskytnúť Európskemu parlamentu právo určovať po konzultácii s Radou volebné obdobie volieb do Európskeho parlamentu;

18.  nabáda členské štáty, aby prijali vhodné právne rámce, ktoré zabezpečia najvyššiu úroveň informatívneho, spravodlivého a objektívneho mediálneho pokrytia volebných kampaní, najmä od verejnoprávnych staníc; považuje to za kľúčové, aby sa občanom Únie umožnil informovaný výber spomedzi konkurenčných politických programov; pri dosahovaní tohto cieľa uznáva význam nástrojov samoregulácie, ako sú kódexy správania;

19.  žiada, aby sa sprísnili normy určené na zabezpečenie slobodnej a neobmedzenej konkurencie medzi politickými stranami, a najmä aby sa posilnila mediálna pluralita a neutralita všetkých úrovní verejnej správy v súvislosti s volebným procesom;

20.  zdôrazňuje dôležitosť zvýšenej účasti žien v politickom rozhodovaní a lepšie zastúpenie žien vo voľbách do Európskeho parlamentu; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie Únie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu zásady rovnosti mužov a žien počas celého volebného procesu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rodovo vyvážených volebných zoznamov;

21.  nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu primeraného zastúpenia etnických, jazykových a iných menšín vo voľbách do Európskeho parlamentu;

22.  považuje za žiaduce vytvoriť európsky volebný orgán, ktorý by mohol byť poverený sústreďovaním informácií o voľbách do Európskeho parlamentu, dohľadom nad priebehom volieb a uľahčením výmeny informácií medzi členskými štátmi;

23.  zastáva názor, že funkcia člena Európskeho parlamentu by mala byť nezlučiteľná s funkciou poslanca regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami;

24.  pripomína, že napriek odporúčaniam Komisie sa členským štátom opakovane nepodarilo dohodnúť sa na spoločnom dni konania volieb; nabáda členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť o tejto otázke dohodu;

25.  predkladá Rade priložený návrh na zmenu Aktu o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu(16);

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1) zmenené rozhodnutím Rady 93/81/Euratom, ESUO, EHS (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). (2) Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 66. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0462. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0323. (5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0082. (6) Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2013, s. 29. (7) PE 558.775 (http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/558775/EPRS_IDA(2015)558775_EN.pdf). (8) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47. (9) Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34. (10) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1. (11) Článok 10 ods. 2 a článok 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ. (12) Článok 189 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. (13) Rozhodnutie Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna a 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). (14) Článok 20 ods. 2 ZFEÚ. (15) Článok 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ. (16) Zmeny v pripojenom návrhu vychádzajú z konsolidácie vypracovanej právnou službou Európskeho parlamentu na základe Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov zhromaždenia (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5) v znení zmien rozhodnutím 93/81/Euratom, ESUO, EHS, ktorým sa mení a dopĺňa Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 33, 9.2.1993, s. 15) a rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna 2002 a 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). Jeho znenie sa líši od konsolidovanej verzie, ktorú vypracoval Úrad pre úradné publikácie Európskej únie (CONSLEG. 1976X1008-23/09/2002) v dvoch bodoch: zapracúva zarážku k článku 7 ods. 1 „ – člen Výboru regiónov“ vyplývajúcu z článku 5 Amsterdamskej zmluvy (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997) a je prečíslované v súlade s článkom 2 ods. 1 rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom.

Návrh

ROZHODNUTIA RADY

o prijatí ustanovení, ktorými sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 223 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskeho parlamentu,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže ustanovenia zmlúv týkajúce sa volebného postupu by sa mali vykonávať,

PRIJALA nasledovné ustanovenia a odporúča, aby ich schválili členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami.

Článok 1

Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom(1), sa mení takto:

1)  V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. V každom členskom štáte sú poslanci Európskeho parlamentu volení ako zástupcovia občanov Únie systémom pomerného zastúpenia, a to na základe zoznamu alebo jedného prenosného hlasu.“.

2)  Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Rada jednomyseľne rozhoduje o spoločnom volebnom obvode, v ktorom na čele zoznamu kandidátov každej politickej rodiny je kandidát na funkciu predsedu Komisie.“.

3)  Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

„Pre volebné obvody a pre členské štáty s jediným volebným obvodom, v ktorých sa používa systém zoznamov a ktoré zahŕňajú viac ako 26 kresiel, členské štáty určia prah pre rozdelenie kresiel, ktorý nesmie byť nižší ako 3 percentá a nesmie presiahnuť 5 percent odovzdaných hlasov vo volebnom obvode alebo v príslušnom členskom štáte s jediným volebným obvodom.“.

4)  Vkladajú sa tieto články:

„Článok 3a

Každý členský štát stanoví lehotu na zostavenie zoznamu kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu. Uvedená lehota je najmenej 12 týždňov pred začiatkom volebného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1.

Článok 3b

Konečný termín na zostavenie a finalizáciu zoznamu voličov je osem týždňov pred prvým dňom volieb.

Článok 3c

Politické strany zúčastňujúce sa na voľbách do Európskeho parlamentu dodržiavajú pri výbere svojich kandidátov do týchto volieb demokratické postupy a transparentnosť.

Článok 3d

V zozname kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu je zabezpečená rodová rovnosť.

Článok 3e

Na hlasovacích lístkoch používaných vo voľbách do Európskeho parlamentu sú rovnako viditeľné názvy a logá vnútroštátnych strán, ako aj názvy a logá európskych politických strán.

Členské štáty podporujú a uľahčujú informovanie o týchto väzbách v televíznych a rozhlasových vysielaniach kampaní a na materiáloch používaných v rámci volebných kampaní. Materiály používané v rámci volebných kampaní prípadne zahŕňajú odkaz na manifest európskej politickej strany, ku ktorej je vnútroštátna strana pridružená.

Pravidlá zasielania volebných materiálov voličom vo voľbách do Európskeho parlamentu sú rovnaké ako tie, ktoré sa v príslušnom členskom štáte uplatňujú v celoštátnych, regionálnych a miestnych voľbách.

Článok 3f

Európske politické strany vymenujú svojich kandidátov na funkciu predsedu Komisie najneskôr 12 týždňov pred začiatkom volebného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1.“.

5)  Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Členské štáty môžu zaviesť elektronické a internetové hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu, a ak tak urobia, prijmú dostatočné opatrenia na zabezpečenie hodnovernosti výsledkov, tajnosti hlasovania a ochrany údajov.

Článok 4b

Členské štáty môžu umožniť svojim občanom hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu prostredníctvom pošty.“.

6)  V článku 5 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

7)  Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.  Poslanci Európskeho parlamentu hlasujú na individuálnom a osobnom základe. Nie sú viazaní nijakými príkazmi a nemajú záväzný mandát. Zastupujú všetkých občanov Únie.

2.  Poslanci Európskeho parlamentu požívajú výsady a imunity, ktoré im prináležia podľa Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, pripojeného k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.“.

8)  Článok 7 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Funkcia poslanca Európskeho parlamentu nie je zlučiteľná s funkciou:

–  člena vlády členského štátu,

–  poslanca národného alebo regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami,

–  člena Komisie,

–  sudcu, generálneho advokáta alebo zapisovateľa Súdneho dvora Európskej únie,

–  člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky,

–  člena Dvora audítorov,

–  európskeho ombudsmana,

–  člena Hospodárskeho a sociálneho výboru,

–  člena Výboru regiónov,

–  člena výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Únie či na plnenie stálych priamych administratívnych úloh,

–  člena správnej rady, predstavenstva či zamestnanca Európskej investičnej banky,

–  činného úradníka alebo iného zamestnanca inštitúcií Európskej únie alebo k nim pripojených špecializovaných subjektov alebo Európskej centrálnej banky.“;

b)  odsek 2 sa vypúšťa;

c)  odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Poslanci Európskeho parlamentu, na ktorých sa budú vzťahovať odseky 1 a 3 počas piatich rokov uvedených v článku 5, budú nahradení v súlade s článkom 13.“.

9)  Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Všetci občania Únie vrátane tých, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine, majú právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatnenia tohto práva.

Článok 9b

Každý členský štát určí kontaktný orgán zodpovedný za výmenu údajov o voličoch s jeho partnerskými orgánmi v iných členských štátoch. Tento orgán poskytne uvedeným partnerským orgánom najneskôr šesť týždňov pred prvým dňom volieb a prostredníctvom jednotných a bezpečných elektronických komunikačných prostriedkov údaje týkajúce sa občanov Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi viac ako jedného členského štátu, a občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, v ktorom majú pobyt.

Poskytnuté informácie obsahujú aspoň meno a priezvisko, vek, miesto pobytu a dátum príchodu daného občana do príslušného členského štátu.“.

10)  Články 10 a 11 sa nahrádzajú takto:

„Článok 10

1.  Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočňujú v termíne alebo termínoch a čase určenom každým členským štátom. Pre všetky členské štáty tento termín alebo termíny spadajú do rovnakého obdobia počnúc vo štvrtok ráno a končiac nasledujúcou nedeľou. Voľby sa skončia vo všetkých členských štátoch v uvedenú nedeľu do 21.00 hodiny SEČ.

2.  Členské štáty oficiálne zverejnia výsledky sčítania hlasov až po zatvorení volebných miestností. Prvé oficiálne odhady výsledkov sa oznamujú súčasne vo všetkých členských štátoch na konci volebného obdobia uvedeného v odseku 1. Predtým sa nesmú zverejňovať žiadne prognózy založené na volebných prieskumoch.

3.  Počítanie hlasov zaslaných poštou sa začína vo všetkých členských štátoch po uzatvorení volebných miestností v členskom štáte, ktorého voliči hlasujú počas volebného obdobia uvedeného v odseku 1 ako poslední.

Článok 11

1.  Európsky parlament po porade s Radou určí volebné obdobie pre voľby najmenej jeden rok pred skončením päťročného obdobia uvedeného v článku 5.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 229 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa Európsky parlament zíde bez toho, aby sa musel zvolávať, v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia volebného obdobia.“.

11)  Články 14 a 15 sa nahrádzajú takto:

„Článok 14

Opatrenia na implementovanie tohto aktu navrhne Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou všetkých poslancov, a Rada ho prijíma kvalifikovanou väčšinou po porade s Komisiou a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Článok 15

Tento akt je vypracovaný v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky texty sú rovnako autentické.

Podľa zmlúv o pristúpení je znenie tohto aktu v bulharskom, českom, estónskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, poľskom, rumunskom, slovenskom a slovinskom jazyku takisto autentické.“.

12)  Prílohy I a II sa vypúšťajú.

Článok 2

1.  Zmeny stanovené v článku 1 nadobudnú účinnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po schválení ustanovení tohto rozhodnutia členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

2.  Členské štáty oznámia Generálnemu sekretariátu Rady ukončenie svojich vnútroštátnych postupov.

Článok 3

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Radu

predseda

(1) Rozhodnutie Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 1).